Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Viera Kováčová
Legislation area – Obchodné právo – Zmluva o dielo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-33Cb/11/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223200976
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7223200976.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Martou Raábovou v spore žalobcu: A., B., C. X/XXXX, XXX XX D.
- E. F. G., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Matúš Králik, PhD., advokát, Moldavská cesta 10/
B, 040 11 Košice, IČO: 52 341 542 proti žalovanému: B., B., I. XX/X, XXX XX D. - J., IČO: XX XXX XXX,
I. zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s. r. o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406,
o zaplatenie 2.356,69 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.356,69,- € s 8 % úrokmi z omeškania ročne od 30. 04.
2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 03. 02. 2023 domáhal, aby súd žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy 2.356,69 eura , úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.356,69
eura od 30. 04. 2022 do zaplatenia. Žalobca zároveň požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe cenovej ponuky žalovaného V-N-19-502-1 si žalobca
objednal u žalovaného sekčnú garážovú bránu Krúžik 350 (flat, design hladký) spolu s príslušenstvom a
montážou, ktorá mala byť žalovaným dodaná do objektu rodinného domu na K. L. XXX v Mestskej časti
Pereš, okrese Košice (ďalej v texte len ako „Garážová brána“) a to za celkovú cenu 2.356,70,- EUR.
Nazákladevyššieuvedenejcenovejponukybolažalovanýmvystavenázálohováfaktúrač.FV-319-0076
na sumu 1.650,- EUR, ktorú žalobca uhradil žalovanému ešte dňa 10.05.2019. O úhrade zálohovej
faktúry svedčí aj to, že žalobcovi bol žalovaným vystavený daňový doklad k prijatej platbe FV-219-0132.
Po montáži Garážovej brány vystavil žalovaný žalobcovi dňa 19.12.2019 faktúru č. FV-219-0413 v sume
706,69,- EUR.
Žalobca okamžite po montáži Garážovej brány zistil, že táto je poškodená (išlo o nesprávne a neodborne
vykonané striekanie) a nefunkčná (neodborne vykonaná montáž, pretože otváranie brány zlyhávalo),
pričom vadu u žalovaného okamžite reklamoval a žiadal odstránenie vád. Žalovaný reagoval na
žalobcom uplatnenú reklamáciu absolútne ľahostajne a s odstraňovaním vád sa vôbec neponáhľal. Na
základe uplatnenej reklamácie, žalovaný nakoniec oznámil žalobcovi, že Garážová brána je vadná,
škodu si bude uplatňovať u poisťovne v rámci poistnej udalosti a žalobcovi vráti uhradené finančné
prostriedky, avšak z dôvodu uplatnenia poistnej udalosti je nevyhnutné, aby žalobca uhradil aj faktúru M.
v sume 706,69,- EUR, ktorú žalobca dovtedy uhradiť odmietal. O tejto skutočnosti svedčí aj komunikácia
žalobcu a žalovaného, v ktorej žalovaný dňa 26.03.2020 žiadal žalobcu o úhradu sumy 706,69,- EUR.
Žalobca opätovne odmietol uhradiť žalovanému doplatok vo výške 706,69,- EUR a žiadal žalovaného o
okamžité odstránenie vady, pretože mal v pláne vykonávať ďalšie stavebné úpravy. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný ani mesiac po vyššie uvedenej komunikácii nepristúpil k odstráneniu vád reklamovanej
Garážovejbrány,bolžalobcanútenývykonaťžalovanémuúhradudoplatku,očomsvedčíajkomunikáciamedzi žalobcom a žalovaným zo dňa 28.04.2020 a potvrdenie o úhrade zo dňa 30.04.2020. Z dôvodu
nahlásenia poistnej udalosti žalovaným, bola vykonaná na mieste inštalácie Garážovej brány obhliadka
zamestnancompríslušnejpoisťovneanáslednedňa07.05.2020bolažalovanýmzrealizovanádemontáž
Garážovej brány a jej odvoz. O tejto skutočnosti svedčí aj komunikácia medzi žalobcom a žalovaným zo
dňa 05.05.2020. Dňa 23.05.2020 sa žalobca u žalovaného zaujímal v akom štádiu je riešenie poistnej
udalosti garážovej brány, pretože v tom čase už nemal ani garážovú bránu, ktorá bola žalovaným
demontovaná a odvezená z objektu rodinného domu na K. L. XXX N. E. F. I., okrese Košice, ešte dňa
07.05.2020 a zo strany žalovaného mu neboli vrátené ani finančné prostriedky, ktoré zaplatil za garážovú
bránu a to vo výške 2.356,69,- EUR.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný nevrátil žalobcovi finančné prostriedky uhradené za garážovú bránu ani
viac ako pol roka po jej demontáži, žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný mu uhradené finančné
prostriedky vo výške 2.356,69,- EUR zrejme vrátiť nechce. Dňa 11.12.2020 zaslal žalobca žalovanému
cestou jeho právnej zástupkyne predžalobnú výzvu, ktorou ho požiadal o zaplatenie žalovanej sumy
vo výške 2.356,69,- EUR do dňa 18.12.2020. Žalovaný žalovanú sumu vo výške 2.356.69,- EUR v
žalobcom navrhovanom termíne neuhradil, pričom dňa 24.01.2021 zaslal právnej zástupkyni žalobcu
e-mail, ktorý žalobca považoval v súvislosti s jeho nárokom za nezrozumiteľný. Žalovaný v e-maile
zo dňa 28.05.2021, v podaní označenom ako Odpor zo dňa 27.05.2021 a v podaní označenom ako
Vyjadrenie zo dňa 02.11.2021 trval na tom, že Zmluva o dielo je platná, teda zmluvný vzťah trvá a trval na
splnení svojho záväzku, t.j. dodaní Garážovej brány na miesto dodania. Vo vyššie uvedených podaniach
žalovaný niekoľkokrát prehlásil, že je ochotný opravenú Garážovú bránu nainštalovať žalobcovi do
objektu rodinného domu na K. L. XXX N. E. F. D. I., preto ho žalobca dňa 14.04.2022 vyzval na dodanie a
montáž Garážovej brány do objektu rodinného domu. Žalobca vo Výzve na dodanie a montáž garážovej
brány zo dňa 14.04.2022 požiadal žalovaného, aby hodnoverným spôsobom žalobcovi preukázal, že
boli odstránené vady K. brány a súčasne uviedol, že v prípade, ak po dodaní Garážovej brány na miesto
určenia táto nebude plne funkčná, žalobca má úmysel odstúpiť od Zmluvy o dielo. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný považoval lehotu na inštaláciu Garážovej brány určenú žalobcom za nesplniteľnú, žalobca
predĺžil žalovanému lehotu na inštaláciu Garážovej brány o ďalších 10 dní a teda navrhoval, aby bola
K. brána inštalovaná dňa 29.04.2022 o 08:00 hod. v mieste dodania, t.j. v objekte rodinného domu na
K. L. XXX N. D.. Napriek tomu, že žalovaný uviedol, že je pripravený K. bránu nainštalovať na miesto
dodania, inštaláciu Garážovej brány začal podmieňovať preukázaním pripravenosti montážneho otvoru
zo strany žalobcu. Žalobca pre úplnosť uvádza, že on sám žalovaného vyzval na inštaláciu Garážovej
brány, teda montážny otvor na Garážovú bránu bol pripravený. Žalovaný sa v deň 29.04.2022 do miesta
dodania, t.j. do objektu rodinného domu na K. L. XXX N. D. bez ospravedlnenia nedostavil, Garážovú
bránu žalobcovi nedodal ani nenainštaloval a žalobcu ani nijako nekontaktoval.
Vzhľadomkskutočnosti,žežalovanýK.bránužalobcovinedodalaninenainštalovalvžalobcomurčenom
termíne, žalobca dňa 24.05.2022 odstúpil od Zmluvy o dielo a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy
vo výške 2.356,69,- EUR. V reakcii na odstúpenie od Zmluvy o dielo žalovaný uviedol, že žalobca
ignorovaljehosnahunarozumnomkonsenze,keďženereagovalnapripomienkyžalovanéhoanevyvinul
žiadnu snahu dospieť k rozumnej dohode. V podaní ďalej uviedol, že neboli zákonom vyžadované
podmienky a to súčinnosť žalobcu, preto malo byť odstúpenie od Zmluvy neúčinné. Žalovaný žalobcovi
vytýkal nepreukázanie potreby pripravenosti montážneho miesta (otvoru) a to z obavy o navyšovanie
nákladov a absenciu dohody o samotnom termíne dodania s ohľadom na technické a personálne limity
žalovaného. Žalobca má za to, že odstúpenie od Zmluvy o dielo bolo platné a účinné. Pokiaľ žalovaný
uviedol, že žalobca neposkytol žalovanému súčinnosť, pretože nepreukázal pripravenosť montážneho
otvoru, žalobca uvádza, že vzhľadom k tomu, že sám vyzval žalovaného na inštaláciu Garážovej brány
po vykonaní jej opravy miesto inštalácie Garážovej brány bolo pripravené. Žalobca len pre úplnosť
podotýka, že miesto inštalácie Garážovej brány bolo dobre známe aj žalovanému, pretože na toto miesto
žalovaný K. bránu inštaloval už raz v minulosti a neskôr, po reklamovaní jej vád, ju z tohto miesta
demontoval. Žalobca bol ochotný žalovanému riadne sprístupniť miesto dodania Garážovej brány za
účelom jej inštalácie o čom svedčí aj jeho výzva na inštaláciu Garážovej brány. V súvislosti so žalovaným
namietanou absenciou dohody o termíne dodania Garážovej brány, žalobca podotýka, že žalovaný o
náhradný termín dodania Garážovej brány nikdy nepožiadal a nedostavenie sa na miesto dodania v
žalobcom určenom termíne nijako neospravedlnil. Na základe uvedeného žalobca netuší na základe
akých skutočností žalovaný uviedol, že žalobca mu neposkytol súčinnosť sprístupnením miesta dodania
(objektu rodinného domu na K. F. XXX N. D.) za účelom inštalácie Garážovej brány do montážneho
otvoru, pokiaľ sa na miesto dodania v určenom termíne vôbec nedostavil. Žalobca má teda za to, že
žalovanéhoniekoľkonásobnévyhláseniaopripravenostiinštalovaťGarážovúbránuprežalobcuvmieste
dodania (objektu rodinného domu na K. F. XXX N. D.) boli zrejme len účelovými vyhláseniami, v snaheoddialiťvráteniežalobcomuhradenejcenyzaGarážovúbránu.Vzhľadomkodstúpeniuodzmluvyodielo
žalobcapožadovalodžalovanéhovráteniefinančnéhoplnenia(ceny),ktorúžalovanémuuhradil.Napriek
výzve žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 2.356,69,- EUR, žalovaný do dnešného dňa žalobcovi túto
sumu nevrátil.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe tieto listinné dôkazy: cenová ponuka č. V-
N-19-502-1, zálohová faktúra č. M., I. o úhrade, daňový doklad k prijatej platbe M., faktúra č. M., D.
žalobcu a žalovaného zo dňa 26.03.2020, komunikácia žalobcu a žalovaného, komunikácia žalobcu a
žalovanéhozodňa28.04.2020,potvrdenieoúhradefaktúryM.vsume706,69,-EUR,zodňa30.04.2020,
komunikácia žalobcu a žalovaného zo dňa 28.04.2020, predžalobná výzva zo dňa 11.12.2020, odpoveď
žalovaného, e-mail zo dňa 28.05.2021, Odpor žalovaného zo dňa 27.05.2021, Vyjadrenie zo dňa
02.11.2021, Výzva na dodanie a montáž garážovej brány zo dňa 14.04.2022, ďalšia komunikácia,
Odstúpenie od zmluvy 24.05.2022, Podací lístok a Vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy.
4. Súd vydal na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých nemal pochybnosti platobný rozkaz
sp. zn. 33Cb/11/2023 – 51 z 05. 04. 2023 ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ním
uplatňované peňažné plnenie alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením. Druhým
výrokom zároveň rozhodol o náhrade trov konania.
5. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, čím došlo
vzmysle§267ods.4zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)kzrušeniu
platobného rozkazu.
Žalobca na začiatku opisuje celkový skutkový stav, od počiatku, teda od roku 2019/2020. K danému sa
nebude žalovaný nejako vyjadrovať, vzhľadom na to, že to už bolo predmetom konania pred Okresným
súdom Košice II vo veci pod sp. zn.: 35Cb/19/2021, kde žabca realizoval späť vzatie žaloby v celom
rozsahu,napodkladečohopríslušnýsúddňa26.4.2022svojímuznesenímrozhodolozastaveníkonania
aotrováchrozhodolvneprospechžalobcuvzhľadomnajehozavineniezastaveniakonania.Podstatným
pre posúdenie (ne)dôvodnosti žaloby je podľa žalovaného skutkový stav od apríla 2022, kedy jednak
bolo zastavené konanie, a kedy žalobca vyzval žalovaného na dodanie diela vzhľadom na to, že zmluva
bola naďalej (ako to tvrdil od počiatku žalovaný) platná a účinná.
Žalovaný nerozporuje, že po tom, čo žalobca vzal žalobu v plnom rozsahu späť, vyzval žalovaného na
dodanie a montáž predmetnej brány (ďalej aj ako „dielo“). Rozporuje však to, aké podmienky si žalobca
v danej výzve (a ďalšej komunikácii) kládol, ako to aj vyplýva z dôkazov, ktoré žalobca predložil. Žalobca
požadoval nasledovné:
1. 14.4.2022 o 18:45 hod. zaslal žalobca (právny zástupca) požiadavku, aby žalovaný pristúpil k dodaniu
a montáži diela do 19.4.2022 do 9:00. Žalovaný podotýka, že dňa 15.4.2022 bol štátny sviatok, 16.4. a
17.4. bol víkend, a následne 18.4.2022 bol opätovne štátny sviatok. Teda žalovaný reálne a objektívne
nemal možnosť vyhovieť tejto požiadavke, s ohľadom na takto určený dátum je dôvodné predpokladať,
že žalobca uvedené dodanie považoval len účelovo, a nemal reálne záujem na dodaní a montáži
diela (keďže už dávno mal namontovanú bránu od iného dodávateľa). Po tom, čo to právny zástupca
žalovaného rozporoval, žalobca poskytol jednostranne dodatočnú lehotu do 29.4.2022.
2. Ďalšou požiadavkou bolo preukázanie toho, že všetky vady boli odstránené a brána je plne funkčná.
3. Ďalej žalobca požadoval o informáciu, ako bolo skončené poistné šetrenie v konajúce sa v súvislosti
s dielom.
K požiadavke 2 sa žalovaný už vo vyjadrení k výzve zaručil, že predmetná brána bude dodaná a
namontovaná bez akejkoľvek vady. Zároveň, nie je zrejmé, ako mal žalovaný preukázať, že brána bude
plne funkčná ešte pred jej dodaním a namontovaním. Žalovaný sa nebude vyjadrovať k požiadavke
3, pretože tá nie je relevantná vo vzťahu k predmetnému skutkovému stavu, a rovnako žalovaný
nemal žiadnu zákonnú povinnosť takúto informáciu žalobcovi poskytnúť. Žalovaný mal v úmysle výzve
vyhovieť, čo aj odpovedi na ňu deklaroval. Požadoval však, aby mu žalobca preukázal, hoc čo i len
fotodokumentáciou, že miesto realizácie diela je pripravené na dodanie a montáž. Rovnako žalovaný
požadoval rozumnú vzájomnú dohodu na termíne dodania a montáže, tomu však malo predchádzať
splnenie požiadavky uvedenej v odseku vyššie.
A) Realizovateľnosť diela. Žalobca v žalobe uvádza, že požiadavka žalovaného k tomu, aby bola
preukázaná pripravenosť montážneho miesta, je nedôvodná. Odôvodnil to tak (v bode III žaloby),
že: „Žalobca pre úplnosť uvádza, že on sám žalovaného vyzval na inštaláciu Garážovej brány, teda
montážny otvor na Garážovú bránu bol pripravený.“ Ad absurdum, ak by sme tento argument obrátili,
žalobca by nemohol požadovať od žalovaného, aby mu preukázal, že dielo nemá vady, lebo žalovaný
chcel dielo dodať, ergo dielo vady mať nemohlo. Žalovaný trvá na tom, že predmetná požiadavka bola
dôvodná. Nepožadoval nič náročné na vykonanie, len fotodokumentáciu montážneho miesta, na ktorommalo byť dielo realizované. Dôvodnosť bola daná tým, že žalobca si dávno pred rozhodným obdobím,
miesto brány žalovaného, nechal namontovať bránu od iného dodávateľa. Žalobca len v odpovedi
na požiadavku žalovaného uviedol, že „...garážová brána bola Vašim klientom do miesta dodania už
raz inštalovaná a následne demontovaná, to znamená, že miesto montáže ako aj podmienky miesta
dodania jej musia byť dobre známe, pričom tieto ostali nezmenené.“ Podľa žalobcu teda podmienky
miesta realizácie diela ostali nezmenené, napriek tomu, že ide o vyslovene klamlivé tvrdenie, keďže
žalobca mal na danom mieste už dávno namontovanú inú garážovú bránu. Dôvodnosť požiadavky
žalovaného vyplýva aj z toho, že on sám sa po tom, čo žalobca ďalej nereagoval na jeho požiadavky, išiel
presvedčiť, či je to tak, ako uvádza žalobca. Predložená fotodokumentácia preukazuje, že v rozhodnom
období mal žalobca naďalej namontovanú na predmetnom montážnom mieste inú garážovú bránu.
Z toho vyplýva, že požiadavka žalovaného bola dôvodná – za predpokladu, že by „slepo“ dôveroval
žalobcovmu tvrdeniu, po dodaní garážovej brány by ho nemal kde namontovať. Nemožno od neho
spravodlivo požadovať, aby na svoje náklady a riziko demontoval garážovú bránu iného dodávateľa.
Žalobca bol ako objednávateľ povinný zabezpečiť podmienky na realizáciu diela pre žalovaného ako
zhotoviteľa. V uvedenom prípade teda žalobca požadoval od žalovaného plnenie, ktoré bolo vo svojej
podstate nemožné. Žalovaný poukazuje na § 37, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí: „Právny
úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.“ Analogicky taktiež žalovaný poukazuje
na § 552 ods. 1 ObZ: „Ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na
ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky
znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného
odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ
oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy,
môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.“ Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na skryté prekážky,
v našom prípade však dokonca šlo o prekážky, ktoré boli zjavné, a ktoré znemožňovali vykonanie
diela. Na podklade uvedeného je zrejmé, že výzva žalobcu bola účelová, vzhľadom na to, že počas
celého rozhodného obdobia mal na danom mieste namontovanú inú garážovú bránu, situácia nebola
„nezmenená“, ako tvrdil žalobca, lebo to by znamenalo, že by predmetné miesto malo byť naďalej bez
garážovej brány. Ak by žalobca vyhovel tejto na čas a náklady jednoduchej požiadavke žalovaného, bolo
by zrejmé, že dielo nie je možné vykonať, a teda plnenie by bolo nemožné. Následne by sa strany museli
dohodnúť na ďalšom postupe, ergo by bolo potrebné dohodnúť sa na vyhovujúcom termíne vzhľadom
na to, že by bolo potrebné demontovať existujúcu garážovú bránu.
B) Dohoda na termíne vykonania. Žalobca požadoval dodanie a montáž diela do 29.4.2022 (na podklade
e-mailu zo dňa 19.4.2022). Podľa žalobcu šlo o primeranú lehotu, avšak ako žalovaný preukázal, tým,
že miesto výkonu diela nebolo pripravené, plnenie nebolo možné v danej lehote realizovať. Uvedené
by rovnako platilo, ak by žalobca vyhovel požiadavke žalovaného a zaslal mu fotodokumentáciu
montážneho miesta. Žalovaný sa chcel v dobrej viere dohodnúť na termíne vyhovujúcom obom
zmluvným stranám, žalobca však nebol ochotný dohodnúť sa. Ak následne žalobca uviedol, že žalovaný
už nijako nereagoval, tak sa to nezakladá na pravde, pretože to bol samotný žalobca, ktorý odignoroval
odpoveď žalovaného, ako to aj vyplýva z komunikácie predloženej žalobcom. Žalobca sa teda odmietol
dohodnúť na termíne vyhovujúcom obom stranám, a na snahu žalovaného ďalej nereagoval, teda nie
je pravda, že žalovaný odignoroval jeho požiadavky. V tomto prípade totižto nebol žalobca oprávnený
na poskytnutie jednostranne určenej lehoty, keďže žalovaný ešte nebol v omeškaní. Strany sa mali
na uvedenom dohodnúť – žalobca na túto požiadavku nijako nereagoval. Žiadne omeškanie nebolo
namietané (aj s ohľadom na špecifickosť tohto zmluvného vzťahu), preto nebolo možné takýmto
spôsobom využiť inštitút odstúpenia od zmluvy.
Na podklade uvedeného má žalovaný za to, že v danom prípade žalobca nebol oprávnený využiť inštitút
odstúpenia od zmluvy, požadoval od žalovaného plnenie, ktoré nebolo objektívne možné realizovať v
rozhodnom čase, a odmietol rokovať o vhodnom termíne dodania a montáže. Žalovaný aj vo vyjadrení
k odstúpeniu od zmluvy naďalej prejavoval snahu uvedenú záležitosť vyriešiť. Je zrejmé, že po tom, čo
žalobca už nereagoval na odpoveď žalovaného (podanú stále v ním určenej lehote), chcel si len vytvoriť
priestor na odstúpenie od zmluvy, a nemal reálne záujem na realizácii diela zo strany žalovaného. To je
podčiarknuté aj tým, že bol to žalovaný, kto v predchádzajúcom konaní namietol, že žalobca neodstúpil
od zmluvy, preto vzťah naďalej trval. Týmto chcel mať žalobca len „zabezpečenú“ možnosť na podanie
žaloby.
6. Žalovaný k svojmu podaniu predložil ako listinné dôkazy fotodokumentáciu montážneho miesta.
7. Žalobca doručil súdu dňa 26. 06. 2023 vyjadrenie k odporu žalovaného. Žalovaný sa v odpore
voči Platobnému rozkazu zo dňa 05.04.2023 bližšie nevyjadruje k skutkovému stavu prezentovanému
žalobcom, nakoľko podľa jeho tvrdení ten už bol predmetom predchádzajúceho súdneho konania predOkresným súdom Košice II vo veci pod sp. zn. 35Cb/19/2021 a tak podľa názoru žalovaného nie je
potrebnésaknemuvyjadrovať.Žalovanýsvojetvrdenienazákladektoréhobymaltunajšísúdzamietnuť
žalobu odôvodňuje najmä neprimeranými podmienkami od žalobcu pre žalovaného, čo sa týka splnenia
povinnosti žalovaného dodať dielo podľa Zmluvy o dielo. Konkrétne ide o:
• termín poskytnutý žalobcom žalovanému pre dodatočné vykonania diela,
• preukázanie povinnosti žalobcu odstrániť prekážky znemožňujúce žalovanému vykonanie diela.
Na začiatok považuje za potrebné uviesť, že k otázke skutkového stavu prezentovaného žalobcom
je toho názoru, že skutočnosť, že žalovaný nárok bol predmetom aj iného súdneho konania na
ktorom sa prejednával zmieňovaný skutkový základ nezakladá povinnosť tunajšieho súdu akceptovať
závery prijaté v inom konaní. Má teda za preukázané, že žalovaný tým, že sa rozhodol nevyjadriť k
skutkovému stavu prezentovanému žalobcom ho nespochybňuje a nepopiera žalobcom prezentované
závery odôvodňujúce oprávnenosť žalovaného nároku. Z obsahu odporu (aj keď to žalovaný priamo
nepomenúva) vyplýva hlavne, že žalovaný spochybňuje oprávnenosť žalobcu odstúpiť od Zmluvy o
dielo, nakoľko podľa názoru žalovaného neboli splnené podmienky pre platné odstúpenie od Zmluvy
o dielo.
K otázke neprimeranej dĺžky termínu poskytnutej žalovanému žalobcom pre dodatočné vykonanie diela
nepovažuje žalobca za dôležité sa bližšie vyjadrovať, nakoľko odo dňa uzavretia Zmluvy o dielo do
momentu, kedy žalobca odstúpil od zmluvy uplynuli dva roky a preto je viac než opodstatnené tvrdenie
žalobcu,podľaktoréhobolažalovanémuposkytnutáprimeranedlhádobanadodaniedielapodľaZmluvy
o dielo.
K otázke preukázania povinnosti žalobcu odstrániť prekážky znemožňujúce žalovanému vykonanie
diela trvá žalobca na tom, že nie je dôvodná, nakoľko nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zmluvy
o dielo. Žalobca si od momentu uzavretia Zmluvy o dielo plnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu z
predmetnej zmluvy vyplývali a nevytváral komplikácie, ktoré by bránili žalovanému s dodaním diela. Tým
má žalobca na mysli aj pripravenosť miesta, kde sa malo dielo vykonať. Je logické, že vzhľadom na
neakceptovateľné omeškanie žalovaného s dodaním diela bol žalobca nútený daný otvor adekvátne
zabezpečiť a dočasne uzavrieť. Tým ale žalobca nespôsobil stav, ktorý by bránil žalovanému splniť si
svoju povinnosť dodať dielo vyplývajúce zo Zmluvy o dielo. Z priloženej fotodokumentácie k odporu
taktiež nemožno vyvodiť záver, že by bolo žalovanému znemožnené dodanie diela na miesto na to
určené, nakoľko z nej nie je možné preukázane vyvodiť, či bola vyhotovená pred alebo po odstúpení
od zmluvy a preto ju žalobca považuje za irelevantnú, keďže nedokazuje, že žalobca nemal záujem na
plnení zmluvy. Dokazuje len to, že dnes je daný montážny otvor uzatvorený inou bránou.
Ak bol žalovaný presvedčený, že dielo nie je v zmysle zmluvy možné zrealizovať, nakoľko mu
žalobca znemožnil dodanie diela na miesto určenia, žalobca je toho názoru, že žalovaný mal následne
postupovať buď tým spôsobom, že by vrátil žalobcovi kúpnu cenu alebo garážovú bránu ako predmet
Zmluvy o dielo, po prípade sa mal žalovaný so žalobcom dohodnúť na odovzdaní garážovej brány bez
jej montáže a na poskytnutí primeranej zľavy z nekompletne realizovaného diela. Nakoľko žalovaný
nevykonal ani jednu z možných alternatív, je nevyhnutné dospieť k záveru, že odstúpenie od Zmluvy
o dielo zo strany žalobcu bolo dôvodné a je platné. Na preukázanie nepravdivosti tvrdení žalovaného
žalobca uvádza ako príklad ad absurdum situáciu, v ktorej ak by sme vychádzali z argumentov
žalovaného, tak by mal žalovaný nárok jednak na garážovú bránu ako predmet Zmluvy o dielo, ako aj
na kúpnu cenu na jej zaplatenie.
8. Žalovaný doručil dňa 11. 07. 2023 vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Žalobca úvodom argumentuje
nasledovným: „[...] skutočnosť, že žalovaný nárok bol predmetom aj iného súdneho konania, na ktorom
sa pejednával zmieňovaný skutkový základ nezakladá povinnosť tunajšieho súdu akceptovať závery
prijaté v inom konaní. Máme teda za preukázané, že žalovaný tým, že sa rozhodol nevyjadriť k
skutkovému stavu prezentovanému žalobcom ho nespochybňuje a nepopiera žalobcom prezentované
závery odôvodňujúce oprávnenosť žalovaného nároku.“ Nie je zrejmé, čo chcel touto argumentáciou
žalobca docieliť, pravdepodobne naráža na § 151, ods. 1 CSP, ktorý uvádza: „Skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“ To však v žiadnom prípade nie je
splnené v tomto konaní. Žalovaný explicitne hneď v úvode svojho odporu uviedol, že v plnom rozsahu
namieta podanú žalobu a navrhuje jej zamietnutie. Zo žiadneho čiastkového vyjadrenia, ale ani z
vyjadrenia žalovaného ako celku, nevyplýva, že by žalovaný nárok nespochybňoval. Žalovaný rozporuje
nárok žalobcu za zaplatenie uvedenej sumy, to je viac ako zrejmé, preto uvedená argumentácia žalobcu
neobstojí. Práve otázka odstúpenia od zmluvy esenciálne súvisí s touto skutočnosťou. Je pravdou,
že žalovaný sa bližšie nevyjadril k skutkovému stavu za rok 2019/2020, avšak nie preto, že by ho
nerozporoval, resp. súhlasil s nárokom žalobcu. Postupoval tak predovšetkým z dôvodu, že tentoskutkový stav už bol, ako sám žalobca uviedol, prejednaný, a práve na podklade daného skutkového
stavu bol žalobca nútený žalobu v predchádzajúcom konaní vziať späť.
Vo vzťahu k poskytnutiu adekvátneho termínu na dodanie predmetu diela sa žalobca nevyjadril s
odôvodnením, že od uzavretia zmluvy o dielo, po odstúpenie od zmluvy uplynuli dva roky. Tu je potrebné
upozorniť na to, že žalobca už v prvej žalobe zo dňa 1.2.2021 prezentoval skutkový stav v takom duchu,
že zmluvný vzťah bol medzi stranami už ukončený. Bol to práve žalovaný, kto v pôvodnom konaní
namietol, že zmluvný vzťah stále trvá, žalobca od zmluvy neodstúpil, a rovnako vyjadril úmysel dodať a
namontovať predmetnú bránu. Jej dodanie a namontované však nebolo v danom čase možné, keďže,
akosiježalobcavedomý,tenmalobjednanúinúgarážovúbránuužvčase,keďdotknutágarážovábrána
bola stále namontovaná. Ergo od momentu odmontovania pôvodnej brány (na podklade požiadavky
žalobcu) žalovaným, bola na dané miesto namontovaná iná brána. Po späťvzatí žaloby v pôvodnom
konaní žalobca vyzval žalovaného na dodanie brány – opätovne žalovaný nepopiera tento fakt. Namieta
však účelovosť konania žalobcu, ktorý najprv vyžadoval dodanie diela v objektívne nesplniteľnej lehote
(kedy zo štyroch poskytnutých dní boli 2 dni štátne sviatky a 2 dni boli tvorené víkendom – na piaty deň
mal dielo žalovaný dodať do 9tej hodiny). Žalovaný vyvinul náležitú snahu dohodnúť sa na normálnom
termíne dodania, avšak bol to žalobca, kto v konečnom dôsledku odignoroval túto snahu. Aj z toho
možno vyčítať, že jeho výzva na dodanie diela nebola myslená seriózne, a šlo len o účelový postup,
ktorý by mu umožnil odstúpiť od zmluvy.
Žalobca vo vzťahu k nevytvoreniu možnosti dodať dielo (kvôli inej, v danom čase zabudovanej bráne)
vo vyjadrení uvádza:
- Žalobca si od momentu uzavretia zmluvy plnil všetky povinnosti;
- Pre neakceptovateľné omeškanie žalovaného bol žalobca nútený dať otvor zabezpečiť a dočasne
uzavrieť;
- Z priloženej fotodokumentácie k odporu nie je možné vyvodiť záver, že by bolo žalovanému
znemožnené dodanie diela na miesto na to určené (podľa žalobcu to nedokazuje, že nemal záujem na
plnení zo zmluvy).
Uvedená argumentácia žalobcu je vyslovene účelová a nepravdivá. Uvádza, že pre neakceptovateľne
dlhé omeškanie žalovaného bol nútený otvor dočasne uzavrieť. Už však zabúda uviesť, že:
- Práve toto bol jeden z dôvodov, prečo došlo k odmontovaniu predmetu diela, pretože žalobca si
objednal inú bránu.
-Niejepravda,žeažvdôsledkuomeškaniasdodanímdiela,pristúpilžalobcaknamontovaniuinejbrány.
Táto brána je na danom mieste namontovaná odkedy bola pôvodná, žalovaným realizovaná brána,
odmontovaná.
- Nešlo o dočasné riešenie žalobcu, ale trvalé, pričom ako sme uviedli, to bol jeden z dôvodov, prečo
žalovaný pristúpil k demontáži. Uvedené v konečnom dôsledku vyplýva aj zo spoločnej komunikácie, z
ktorej vyplýva, že žalobca si objednal inú bránu.
Priložená fotodokumentácia jednoznačne potvrdzuje, že žalovaný si svoje povinnosti splniť nemohol.
Následná argumentácia k dátumu vyhotovenia fotodokumentácie je len obyčajnou špekuláciou. To, že
táto brána aj v rozhodnom čase znemožňovala splnenie si povinnosti žalovaného, je dané nasledovným:
- Bola nainštalovaná hneď po odmontovaní pôvodnej brány v roku 2020.
- Žalobca odmietol žalovanému po opakovaných výzvach poskytnúť fotodokumentáciu preukazujúcu,
že montážny otvor je pripravený.
Podľa žalobcu povinnosť „odstrániť prekážky znemožňujúce žalovanému vykonanie diela“ nebola
zmluvne dojednaná. Žalovaný namieta relevanciu daného tvrdenia, žalobca, resp. objednávateľ je
povinný zabezpečiť možné vykonanie diela, v opačnom prípade by šlo o neplatný právny úkon, pretože
jeho predmetom by bolo nemožné plnenie (§ 37 OZ). Žalobca rovnako uviedol nasledovné: „Ak bol
žalovaný presvedčený, že dielo nie je v zmysle zmluvy možné realizovať, nakoľko mu žalobca znemožnil
dodanie diela na miesto určenia, sme toho názoru, že žalovaný mal následne postupovať buď tým
spôsobom, že by vrátil žalobcovi kúpnu cenu alebo garážovú bránu ako predmet Zmluvy o dielo, po
prípade sa mal žalovaný so žalobcom dohodnúť na odovzdaní garážovej brány bez jej montáže a na
poskytnutí primeranej zľavy z nekompletne realizovaného diela. Nakoľko žalovaný nevykonal ani jednu
z možných alternatív, je nevyhnutné dospieť k záveru, že odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalobcu
bolo dôvodné a je platné.“
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade šlo o dielo na mieru, predmetná garážová
brána bola vyhotovená priamo na mieru podľa žalobcových požiadaviek – ergo, je nevyužiteľná na iné
účely. V tomto svetle je potrebné vykladať otázku vrátenia ceny diela. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný
to mohol riešiť aj odovzdaním garážovej brány bez montáže, tak tu je na druhej strane nevyhnutné
podčiarknuť ten fakt, že žalobca požadoval dodanie spolu s montážou. Ak by teda žalovaný pristúpillen k dodaniu diela, riskoval by tým to, že žalobca by nepovažoval dielo za vykonané. Žalobca uvádza,
že práve na tomto podklade, že žalovaný nerealizoval tieto alternatívne spôsoby vykonania diela,
bolo odstúpenie od zmluvy relevantné a dôvodné. S uvedeným je potrebné nesúhlasiť. Žalovaný by
si nemohol jednostranne určiť, akým spôsobom dielo vykoná – preto žiadal od žalobcu jednoduchú
kooperáciu v podobe fotodokumentácie pripravenosti montážneho miesta. Ak by sme to zhrnuli, tak platí
nasledovné:
- Žalobca 14.4.2023 vyzval žalovaného na dodanie a montáž diela.
- V dôsledku objektívne nesplniteľnej lehoty na dodanie a montáž, následne žalobca predĺžil lehotu do
29.4.2023.
- Žalovaný po celý čas požadoval od žalobcu jednoduchý úkon – fotodokumentáciu montážneho miesta,
ktorá by preukazovala jeho pripravenosť, pričom rovnako žiadal o dohodu na adekvátnom termíne
dodania.
- Žalobca tieto požiadavky odignoroval a odstúpil od zmluvy.
Z uvedeného je zrejmé, že úkony žalobcu boli realizované účelovo, bez skutočného záujmu na dodaní a
montáži diela, uvedené realizoval len za účelom odstúpenia od zmluvy. Trváme na uvedenom, že takéto
odstúpenie nebolo realizované platne.
9. Žalovaný k svojmu podaniu priložil ako listinný dôkaz komunikáciu medzi stranami.
10.Súdvecprejednalarozhodolnapojednávaní14.05.2024zasplneniapodmienokpodľaustanovenia
§ 180 CSP.
Žalobca rovnako aj žalovaný zotrvali na svojich prechádzajúcich tvrdeniach, ktoré v rámci svojich
prednesov aj zopakovali a odkázali na svoje podania, rovnako aj na listinné dôkazy, ktoré boli nimi
predložené.
Žalovaný dodal, že predmetná garážová brána je stále uskladnená u neho a je opravená. To, že bola
odmontovaná bolo na pokyn žalobcu.
Žalobca rozporoval tvrdenie, že garážová brána bola odmontovaná na jeho pokyn, čo vyplýva aj
z emailovej komunikácie. Spôsob odstránenia vady diela si zvolil sám žalovaný. Žalobca nie je odborne
spôsobilou osobou na to, aby to posúdil ako treba opraviť danú garážovú bránu, nie je to jeho úlohou.
Je klient, v rámci tohto vzťahu a spôsob odstránenia vady si stanovil výlučne žalovaný. Čo sa týka
servisného otvoru na garážovú bránu, tento bol podľa jeho vyjadrenia z pochopiteľných dôvodov
uzavretý, keďže sa jedná o priamy vstup do rodinného domu, takže asi ťažko, by bolo možné spravodlivo
očakávať od žalobcu, že bude štyri a pol roka mať pripravený servisný otvor na to, kedy si žalovaný sám
vymieni prísť namontovať garážovú bránu.
Žalovaný uviedol, že brána bola funkčná, len sa zhodli na tom, že mala nejaké estetické vady a nebol
to dôvod na to, aby bola odmontovaná. Bola odmontovaná na pokyn žalobcu.
Žalobca ozrejmil, že vada nebola len estetická, ale aj funkčná na tej bráne, pretože tá brána nefungovala,
nedala sa riadne otvoriť, a zatvoriť, čo bol hlavný dôvod demontáže. Nie len estetická záležitosť ako
to stále prízvukuje protistrana, ale jasne z tej komunikácie, v rámci reklamácie vyplynulo, že tá brána
ani nebola funkčná.
11. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi v súlade s § 204 CSP predloženými žalobcom a
žalovaným. Súd zistil nasledovný skutkový stav:
12. Žalobca si na základe cenovej ponuky žalovaného V-N-19-502-1 objednal u žalovaného sekčnú
garážovú bránu Krúžik 350 (flat, design hladký) spolu s príslušenstvom a montážou, ktorá mala byť
žalovaným dodaná do objektu rodinného domu na K. L. XXX v Mestskej časti Pereš, okrese Košice
(ďalej v texte len ako „Garážová brána“) a to za celkovú cenu 2.356,70,- EUR.
Nazákladevyššieuvedenejcenovejponukybolažalovanýmvystavenázálohováfaktúrač.FV-319-0076
na sumu 1.650,- EUR, ktorú žalobca uhradil žalovanému ešte dňa 10.05.2019. O úhrade zálohovej
faktúry svedčí aj to, že žalobcovi bol žalovaným vystavený daňový doklad k prijatej platbe FV-219-0132.
Po montáži Garážovej brány vystavil žalovaný žalobcovi dňa 19.12.2019 faktúru č. FV-219-0413 v sume
706,69,- EUR.
Žalobca po montáži Garážovej brány zistil, že je poškodená a nefunkčná, pretože otváranie brány
zlyhávalo, pričom vadu u žalovaného okamžite reklamoval a žiadal odstránenie vád.
Na základe uplatnenej reklamácie, žalovaný oznámil žalobcovi, že Garážová brána je vadná, škodu si
bude uplatňovať u poisťovne v rámci poistnej udalosti a žalobcovi vráti uhradené finančné prostriedky,avšak z dôvodu uplatnenia poistnej udalosti je nevyhnutné, aby žalobca uhradil aj faktúru FV-219-0413
v sume 706,69,- EUR.
Žalobca opätovne odmietol uhradiť žalovanému doplatok vo výške 706,69,- EUR a žiadal žalovaného o
okamžité odstránenie vady, pretože mal v pláne vykonávať ďalšie stavebné úpravy.
Žalobca vykonal následne žalovanému úhradu doplatku v zmysle potvrdenia o úhrade zo dňa
30.04.2020.
Z dôvodu nahlásenia poistnej udalosti žalovaným, bola vykonaná na mieste inštalácie Garážovej brány
obhliadka zamestnancom príslušnej poisťovne a následne dňa 07.05.2020 bola žalovaným zrealizovaná
demontáž Garážovej brány a jej odvoz.
Žalovaný nevrátil žalobcovi finančné prostriedky uhradené za garážovú bránu ani viac ako pol roka po
jej demontáži. Dňa 11.12.2020 zaslal žalobca žalovanému cestou jeho právnej zástupkyne predžalobnú
výzvu, ktorou ho požiadal o zaplatenie žalovanej sumy vo výške 2.356,69,- EUR do dňa 18.12.2020.
Žalovaný žalovanú sumu vo výške 2.356.69,- EUR v žalobcom navrhovanom termíne neuhradil, pričom
dňa 24.01.2021 zaslal právnej zástupkyni žalobcu e-mail.
Žalovaný v e-maile zo dňa 28.05.2021, v podaní označenom ako Odpor zo dňa 27.05.2021 a v podaní
označenom ako Vyjadrenie zo dňa 02.11.2021 trval na tom, že Zmluva o dielo je platná, teda zmluvný
vzťah trvá a trval na splnení svojho záväzku, t.j. dodaní Garážovej brány na miesto dodania. Žalovaný
prehlásil, že je ochotný opravenú Garážovú bránu nainštalovať žalobcovi do objektu rodinného domu
na K. L. XXX N. E. F. D. I., načo ho žalobca dňa 14.04.2022 vyzval na dodanie a montáž Garážovej
brány do objektu rodinného domu.
Žalobca vo Výzve na dodanie a montáž garážovej brány zo dňa 14.04.2022 požiadal žalovaného, aby
hodnoverným spôsobom žalobcovi preukázal, že boli odstránené vady K. brány a súčasne uviedol, že v
prípade, ak po dodaní Garážovej brány na miesto určenia táto nebude plne funkčná, žalobca má úmysel
odstúpiť od Zmluvy o dielo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný považoval lehotu na inštaláciu Garážovej
brány určenú žalobcom za nesplniteľnú, žalobca predĺžil žalovanému lehotu na inštaláciu Garážovej
brány o ďalších 10 dní a teda navrhoval, aby bola K. brána inštalovaná dňa 29.04.2022 o 08:00 hod. v
mieste dodania, t.j. v objekte rodinného domu na K. L. XXX N. D..
Žalovaný začal podmieňovať inštaláciu preukázaním pripravenosti montážneho otvoru zo strany
žalobcu.
Žalovaný sa v deň 29.04.2022 do miesta dodania, t.j. do objektu rodinného domu na K. L. XXX N. D. bez
ospravedlnenia nedostavil, Garážovú bránu žalobcovi nedodal ani nenainštaloval a žalobcu ani nijako
nekontaktoval.
Vzhľadomkskutočnosti,žežalovanýK.bránužalobcovinedodalaninenainštalovalvžalobcomurčenom
termíne, žalobca dňa 24.05.2022 odstúpil od Zmluvy o dielo a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy
vo výške 2.356,69,- EUR.
V reakcii na odstúpenie od Zmluvy o dielo žalovaný uviedol, že žalobca ignoroval jeho snahu na
rozumnom konsenze, keďže nereagoval na pripomienky žalovaného a nevyvinul žiadnu snahu dospieť
k rozumnej dohode. Uviedol, že neboli zákonom vyžadované podmienky a to súčinnosť žalobcu,
preto malo byť odstúpenie od Zmluvy neúčinné. Žalovaný žalobcovi vytýkal nepreukázanie potreby
pripravenosti montážneho miesta (otvoru) a to z obavy o navyšovanie nákladov a absenciu dohody o
samotnom termíne dodania s ohľadom na technické a personálne limity žalovaného.
13.MedzistranaminebolospornéobjednanieGarážovejbrány,anijejprvotnáinštaláciaalebozaplatenie
sumy 2.356,69 eura, čo doručenie Odstúpenia od zmluvy. Spornými skutočnosťami bola platnosť
Odstúpenia od zmluvy spolu s dôvodmi na jej odstúpenie (realizovateľnosť diela v požadovanom čase
žalobcom).
14. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:
15. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
16. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.17. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho
povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
18. Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote
vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy
odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3
alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu
predávajúceho meniť.
19. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.
20. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená
nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola
poskytnutá.
21. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s
týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
22.Podľa§351ods.1Obchodnéhozákonníkaodstúpenímodzmluvyzanikajúvšetkyprávaapovinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
23. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
24. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
25. V záväzkovom práve platí všeobecná zásada, že zmluva ako konsenzuálny prejav vôle je pre
zmluvné strany záväzná, čoho vyjadrením je aj zásada pacta sunt servanda, ako aj to, že zmluva sa
môže meniť alebo rušiť opätovne dohodou strán. Sú však aj prípady, keď nastanú okolnosti (napr.
porušenie povinnosti, prípadne aj iná okolnosť), že trvanie zmluvného záväzku stráca pre jeho účastníka
význam. Ani jedna zmluvná strana nemá právo jednostranne odstúpiť od zmluvy. Môže tak urobiť
len v prípade, ak jej toto právo poskytuje zákon alebo to vyplýva zo zmluvy. Takéto obmedzenie je
logické vzhľadom na konsenzuálny charakter zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny
úkon adresovaný druhému účastníkovi, ktorý je účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane.
Uskutočňuje sa v prípadoch ustanovených zákonom alebo dohodnutých v zmluve. Jeho dôsledkom je
zrušenie záväzkového vzťahu zo zmluvy. Zároveň v dôsledku odstúpenia od zmluvy vznikajú nároky
súvisiace s vysporiadaním účastníkov zrušeného zmluvného vzťahu (napr. nárok na náhradu škody,
na náhradu nákladov). Obchodný zákonník v § 344 až 351 obsahuje všeobecnú a ucelenú úpravu
odstúpenia od zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností, prípadne hrozby takéhoto porušenia
v obchodných vzťahoch. Úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 48, §
49 a § 497) sa na obchodné vzťahy nepoužije.
26. Ustanovenie § 346 ods. 1 upravuje režim sankčného odstúpenia od zmluvy v prípade omeškania
dlžníka alebo veriteľa, ak toto omeškanie má za následok nepodstatné porušenie zmluvy. Nepodstatnéporušenie zmluvy treba odvodiť z definície podstatného porušenia zmluvy (§ 345 ods. 2), a to tak,
že každé porušenie zmluvy, ktoré nespĺňa kvalifikačné kritériá podstatného porušenia, je porušením
nepodstatným. Aj v tomto prípade je odstúpenie od zmluvy dôsledkom porušenia zmluvy, ale porušenie
sa kvalifikuje ako menej závažné. Preto aj režim odstúpenia je pre stranu porušujúcu zmluvu menej
prísny. Vyžaduje sa však splnenie dvoch podmienok.
Prvou podmienkou odstúpenia oprávnenej strany od zmluvy je poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty
na plnenie porušenej povinnosti. Zákon neustanovuje žiadnu lehotu na poskytnutie dodatočnej lehoty
na plnenie.
Druhou podmienkou je nesplnenie povinnosti povinnou stranou ani v tejto dodatočnej lehote. Ak sú obe
podmienky splnené, oprávnená strana môže od zmluvy odstúpiť. Treba vziať do úvahy, že právo odstúpiť
od zmluvy sa premlčuje (§ 397). Dodatočná lehota začína plynúť od okamihu, keď oznámenie o jej
poskytnutíbolodoručenépovinnejstrane.Požiadavkouzákonaje,abyposkytnutádodatočnálehotabola
primeraná. Posúdenie primeranosti lehoty treba urobiť v každom konkrétnom prípade s prihliadnutím
na rôzne skutočnosti (napr. na predmet plnenia, spôsob plnenia, dĺžku omeškania a pod.). Dôsledky
neposkytnutia dodatočnej lehoty na plnenie, prípadne poskytnutie neprimeranej lehoty upravuje § 350.
27. Pri posudzovaní nároku žalobcu primárne súd ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti
Odstúpenia od zmluvy z 24. 05. 2022, ktoré žalobca adresoval žalovanému a ktorého platnosť žalovaný
v priebehu konania namietal najmä s poukazom na nemožnosť realizovania diela a nemožnosti dohody
na termíne dodania.
28. Súd v prvom rade uvádza, že základným spôsobom zániku záväzku je splnenie. Občiansky aj
Obchodný zákonník upravujú viaceré spôsoby zániku nesplneného záväzku (napr. odstúpenie od
zmluvy, omeškanie pri nesplnení fixného záväzku, dohoda o zriadení nového záväzku, vzdanie sa
práva, odpustenie dlhu, nemožnosť plnenia, uplynutie času, smrť veriteľa alebo dlžníka, započítanie,
neuplatnenie práva, zmarenie účelu zmluvy, zaplatenie odstupného). Jedným zo spôsobov zániku
nesplneného záväzku je teda aj odstúpenie od zmluvy. Pre platnosť odstúpenia od zmluvy zákon
nevyžaduje písomnú formu. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku je
komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú (§ 1 OBZ, § 48 ods. 1 OZ).
Oprávnenie odstúpiť od zmluvy vzniká zásadne ako dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti, teda ako
právo zodpovednostné (dohodnúť si právo odstúpiť ale nie je takto obmedzené, nakoľko zmluvné strany
si môžu dojednať v zásade akýkoľvek dôvod pre odstúpenie), ktoré sa vyskytuje predovšetkým pri
záväzkoch znejúcich na jednorazové plnenie. Z uvedeného je zrejmé, že pre účinné odstúpenie od
zmluvy sa vyžaduje zákonné príp. zmluvné oprávnenie, ktoré sa viaže na splnenie určitých podmienok.
29. Súd v danom prípade pri posúdení platnosti odstúpenia od zmluvy z 24. 05. 2022 vychádzal zo
zákonného znenia Obchodného zákonníka a vyššie uvedených ustanovení. Na základe uvedeného
dospel súd k záveru, že zo strany žalobcu došlo k riadnemu zrušeniu zmluvy, a to na základe Odstúpenia
od zmluvy z 24. 05. 2022, ktoré žalovaný obdržal od žalobcu, čo v konaní sporné nebolo, a v ktorom
žalobca výslovne uviedol, že odstupuje od zmluvy a žiada vrátiť uhradenú kúpnu cenu vo výške 2.356,69
eura.
30. Žalovaný ďalej v priebehu konania argumentoval tým, že žalobca ako objednávateľ bol povinný
zabezpečiť podmienky na realizáciu diela pre žalovaného ako zhotoviteľa. Poukazoval najmä na
skutočnosť, že žalovaný si sám zabezpečil svoj vchod do rodinného domu prostredníctvom inej
brány, ktorej umiestnenie by mu zabránilo v inštalácii Garážovej brány. K svojmu tvrdeniu pripojil aj
fotodokumentáciu. Žalobca však namietal jej časové vyhotovenie, čo žalovaný poprel. Je však potrebné
dať za pravdu žalobcovi, ktorý si prostredníctvom inej brány chránil svoj pozemok a majetok, keďže od
neho nebolo možné spravodlivo očakávať, že ho nechá v časovom spektre, ktorý ubehol od demontáže
Garážovej brány, úplne nechránený.
31. Čo sa týka ďalších tvrdení žalovaného spočívajúcich v ťažkostiach pri dosiahnutí dohody na termíne
osadenia Garážovej brány, súd uvádza, že pre právne posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu boli
tieto žalovaným uvádzané skutočnosti irelevantné. Súd je toho názoru, že žalobca platne odstúpil od
Zmluvy o dielo z dôvodu, že nebola riadne splnená v súlade s dojednaním, a teda procesná obrana
žalovaného spočívajúca aj v nemožnosti dohodnúť sa na termíne osadenia, nemala žiadny vplyv na
posúdenie platnosti zrušenia Zmluvy o dielo. Žalobca prostredníctvom predloženej komunikácie strán
jednoznačne preukázal, že vyvinul aktívnu snahu a mal reálny záujem, aby bola Zmluva naplnená, avšak
žalovaný jej osadenie stále odďaľoval prostredníctvom rôznych podmienok, ktoré si kládol.32. Nakoľko dospel súd k záveru, že žalobca platne odstúpil od zmluvy o dielo, žalobcovi vznikol
nepochybne nárok na vrátenie poskytnutého plnenia zo zrušenej zmluvy podľa § 351 Obchodného
zákonníka. V odseku 2 predmetného zákonného ustanovenia je pritom upravený prípad, keď sa
odstupuje od zmluvy na základe ktorej sa ešte pred odstúpením plnilo. Vzhľadom na to, že odstúpením
od zmluvy zmluva zaniká (§ 349 ods. 1 Obchodného zákonníka), dodatočne odpadol právny dôvod
splnenia týchto povinností, a preto treba tieto vzťahy usporiadať. Obchodný zákonník preto túto situáciu
rieši osobitne tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie spolu s úrokmi.
33. S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery a citované zákonné ustanovenia súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalovaného zaviazal na úhradu
dlžnej sumy vo výške 2.356,99 eura spolu s úrokom z omeškania ktorý je súčasťou práva žalobcu na
vrátenie peňažného plnenia po odstúpení od zmluvy o dielo vo výške 8 % ročne zo sumy 2.356,99 eura
odo dňa 30.04.2022 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni kedy žalobcovi uplynula lehota na
montáž Garážovej brány, a to v súlade s ustanovením § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedená
suma na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaného predstavuje nárok žalobcu na vrátenie uhradenej
kúpnej ceny vo výške 2.356,69 eura, ktorú uhradil v prospech žalovaného v zmysle cenovej ponuky
žalovaného V-N-19-502-1 a následne vystavených faktúr žalovaným.
34. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, súd
vyhovel žalobe v plnom rozsahu.
35. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
36. V danom prípade súd nemal žiaden dôvod na určenie dlhšej než zákonnej lehoty na plnenie.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
39. Podľa §262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
40. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 369 ods. 3 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto
konania tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 1 CSP)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom
súde Košice v dvoch vyhotoveniach. (§ 362 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods.3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.