Dopĺňací rozsudok – Vlastnícke právo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. január 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624200171
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5624200171.9

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcov : 1./ A. B., nar. X.

XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., 2./ D. F., nar. XX. X. XXXX, bytom E. G. XXX, XXX XX
E., 3./ A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. G. XXX, XXX XX E., 4./ H. F., nar. XX. X. XXXX, bytom E. G.
XXX, XXX XX E., 5./ H. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. E. XXX, I. E., 6./ E. D., nar. X. X. XXXX, bytom
I. E. XXX, I. E., 7./ E. D., nar. XX. X. XXXX, bytom I. E. XXX, I. E., 8./ J. D., nar. XX. X. XXXX, bytom I.
E. XXX, I. E., 9./ K. L., nar. XX. X. XXXX, bytom I. E. XXX, I. E., a 10./ D. F., nar. XX. X. XXXX, bytom E.
XXX, XXX XX E., všetci zast. SLOVÍK LAW, s.r.o., so sídlom Rubínova 1, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO:
55691641 proti žalovanej vo vzťahu ku parcele č. 3004, k. ú. E. : Slovenskej republike, zast. Slovenským

pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, a žalovanej vo vzťahu ku parcele
č. 3006, k. ú. E. : Slovenskej republike, zast. Okresným úradom Žilina, Vysokoškolákov 8556/33B, 010
08 Žilina, o určenie, že nehnuteľné veci patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Dopĺňa rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo 4. 12. 2025 sp. zn. : 21C/3/2024 o chýbajúci
výrok, ktorý znie :

„III. Z a m i e t a žalobu v časti, v ktorej sa žalobcovia v 1. až 10. rade domáhali určenia, že ku dňu

smrti poručiteľa - H. L., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy bytom E. XX bol tento poručiteľ
výlučným vlastníkom pozemku registra „E“ parc. č. 3004, o výmere 170 m2, orná pôda, k. ú. E., obec
E., okres Ružomberok, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, ako aj výlučným vlastníkom pozemku registra
„E“ parc. č. 3006, o výmere 157 m2, orná pôda, k. ú. E., obec E., okres Ružomberok, ktorý je zapísaný
na LV č. XXXX.“

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 10. 1. 2024, doručenou na tunajší súd 11. 1. 2024 sa vtedajší žalobcovia (žalobcovia v 1.
až 4. rade) domáhali rozhodnutia, ktorým by súd určil, že H. L., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX,
naposledy bytom E. XX bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, k. ú. E.,

obec E., M. H., a to pozemku registra „E“ parc. č. 3006, o výmere 157 m2, orná pôda, v podiele 1/1
k celku, ako aj určenia, že táto osoba bola ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č.
XXXX, k. ú. E., obec E., okres Ružomberok, a to pozemku registra „E“ parc. č. 3004 o výmere 170 m2,
orná pôda v podiele 1/1 k celku, pričom si tiež uplatnili nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Tento žalobný návrh odôvodnili vtedajší žalobcovia tým, že žalobkyňa v 1. rade je dcérou neb. H. L.,
nar. XX. X. XXXX, ktorý zomrel XX. X. XXXX a neb. N. L., H. O., nar. XX. X. XXXX, ktorá zomrela XX.
XX. XXXX. Majetok po tomto poručiteľovi bol prejednaný notárom na základe poverenia tunajšieho súdu

s tým, že dedičské konanie bolo právoplatne skončené vydaním osvedčenia o dedičstve sp. zn. Dnot
412/95 (D 1551/95), v zmysle ktorého sa nadobúdateľkou celého dedičstva stala A. F., H. L., nar. XX.
XX. XXXX. Ďalšími účastníkmi tohto dedičského konania boli žalobkyňa v 1. rade, uvedená N. L., K. L.,
nar. XX. X. XXXX a dedičia po neb. F. D., nar. XX. X. XXXX, a to manžel E. D., nar. X. X. XXXX a jejdeti E. D., nar. XX. X. XXXX, H. D., nar. XX. XX. XXXX, J. D., nar. XX. X. XXXX. Žalobkyňa v 1. rade je
dcérou N. L., nar. XX. X. XXXX a dedičmi po nej boli K. L., nar. XX. X. XXXX, A. F., nar. XX. XX. XXXX,
žalobkyňa v 1. rade a dedičia po neb. F. D., nar. XX. X. XXXX : manžel E. D., nar. X. X. XXXX a jej deti

E. D., nar. XX. X. XXXX, H. D., nar. XX. XX. XXXX a J. D., nar. XX. X. XXXX. Dedičské konanie po N.
L. bolo právoplatne skončené vydaním osvedčenia o dedičstve sp. zn. Dnot 12/2007 (4D/1013/2006)
príslušným notárom na základe poverenia Okresného súdu v Ružomberku. Dcéra H. L. a N. L. A. F., nar.
XX. XX. XXXX, zomr. XX. X. XXXX a dedičmi po nej boli manžel D. F., nar. XX. X. XXXX a žalobcovia
v 2. až 4. rade. Dedičské konanie po A. F. bolo právoplatne skončené vydaním osvedčenia o dedičstve

sp. zn. Dnot 80/2001 (3D/70/2011) a to notárom na základe poverenia Okresného súdu Ružomberok.
Žalobcovia v 1. až 4. rade, teda sú dedičmi po H. L. a N. L.. Ďalšími dedičmi po H. L. a N. L. podľa
vedomostí týchto žalobcov sú : K. L., nar. XX. X. XXXX, E. D., nar. X. X. XXXX, E. D., nar. XX. X.
XXXX, H. D., nar. XX. XX. XXXX a J. D., nar. XX. X. XXXX. Žalobcovia v 2. až 4. rade sú zároveň
podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. XX postavenom na pozemku s parc. č. 56, ku
ktorému nie je pridelený list vlastníctva. Žalobca v 2. rade je výlučným vlastníkom pozemku registra

„E“ parc. č. 3007, o výmere 181 m2, orná pôda, k. ú. E., obec E., M. H., zapísaný na LV č. XXXX a to
v podiele 1/1. Rodinný dom sa nachádza v oplotenom areáli nasledovných pozemkov nachádzajúcich
sa v okrese Ružomberok, obec E., k. ú. E., a to : pozemok registra „E“ parc. č. 3004, o výmere 170
m2, zapísaný na LV č. XXXX, kde bola ako výlučný vlastník tejto parcely v podiele 1/1 až do októbra
2023 zapísaná neb. P. O., pozemok registra „E“ parc. č. 3006 o výmere 157 m2 zapísané na LV č.

XXXX, kde bola takisto táto osoba do októbra 2023 zapísaná ako výlučná vlastníčka, pozemok registra
„E“ parc. č. 3005, o výmere 127 m2, zapísané na LV č. XXXX, kde ako výlučný vlastník tejto parcely
v podiele 1/1 k celku bol zapísaný H. L. a pozemok registra „E“ parc. č. 3007, o výmere 181 m2 zapísané
na LV č. XXXX, kde ako výlučný vlastník tejto parcely v podiele 1/1 je zapísaný žalobca v 2. rade. Na
základe uznesenia sp. zn. : 9D/85/2017, Dnot104/2017 sa vlastníkom pozemku registra „E“ parc. č.

3004 a parc. č. 3006 stala Slovenská republika, ktorá tieto parcely nadobudla ako odúmrť po P. O..
Správa parcely č. 3004 pripadla Slovenskému pozemkovému fondu a parcely č. 3006 Okresnému úradu
Žilina ako zákonným správcom nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky. Následne
žalobcovia v 1. až 4. rade uviedli históriu užívania predmetných pozemkov. Žalobcovia v 2. až 4. rade
sú vnukmi neb. H. L., ktorý zomrel XX. X. XXXX a neb. N. L., ktorá zomrela XX. XX. XXXX, a žalobkyňa

v 1. rade je ich dcérou. H. L. a N. L. boli v minulosti vlastníkmi rodinného domu so súp. č. 95. Táto
výstavba bola povolená na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Ružomberku z 5. 4.
1951 a uskutočnila sa na parcele č. 3005. Rodinný dom bol predmetom dedičského konania po H. L..
V súčasnosti je parcela č. 3005 evidovaná na meno H. L. z dôvodu, že nebola predmetom dedičského
konania po H. L.. Predmetnú vec riešila žalobkyňa v 1. rade, ktorá na tunajší súd podala návrh na začatie

konania o dedičstve o novoobjavenom majetku, ktorý je vedený pod sp. zn. : 1D/114/2003. Vec bola
pridelená notárke a v čase podania žaloby bolo naplánované prejednanie dedičstva na január 2024.
Na základe kúpnej zmluvy z 29. 11. 1962 uzatvorenej medzi P. O. a N. L., H. O. došlo ku prevodu
vlastníckeho práva ku pozemku s parc. č. 3007 na N. L. a tento pozemok parc. č. 3007 bolo predmetom
dedičského konania po N. L.. Žalobcovia v 1. až 4. rade poukázali na to, že môžu byť na niektorých

miestach uvedené priezviská O. a O.. Na základe kúpnopredajnej zmluvy z 12. 3. 1963 uzatvorenej
medzi H. L. a P. O., ktorá bola podpísaná pred dvoma svedkami došlo k odpredaju pozemku parc. č.
3006 a pozemku parc. č. 3004 a to z P. O. a H. L.. K odpredajú týchto pozemkov sa pristúpilo z dôvodu,
že tam H. L. postavil dom a bolo tam postavené aj humno čo vyplýva aj z bodu jedna tejto kúpnej zmluvy.
VlastníctvoH.L.kupredmetnýmpozemkom,ktorébolipredmetomtejtokúpnejzmluvyvšaknebolonikdy

zapísané na príslušný list vlastníctva. Žalobcovia v 1. až 4. rade sa len domnievali, že zo strany P. O.
a H. L. asi nedošlo ku ohláseniu predmetného prevodu katastrálnemu úradu, a preto tento prevod nebol
zohľadnený v katastri nehnuteľností. H. L. a N. L. tak od roku 1963 užívali pozemky parc. č. 3004 a 3006,
parc. č. 3005 a 3007, rodinný dom a humno, aj so svojimi deťmi ako jeden celok, a to v domnienke, že
sú plne oprávnení tieto nehnuteľnosti užívať ako svoje vlastné, nakladať s nimi ako so svojimi vlastnými

bez zabezpečenia zosúladenia údajov v katastri nehnuteľností s faktickým stavom. O uvedenom svedčí
podľa nich aj skutočnosť, že všetky spomenuté pozemky spolu s rodinným domom a humnom boli po
celý čas oplotené ako jeden areál, pričom oplotenie zostalo zachované až do dnešného dňa. H. L. a N.
L. prežili v rodinnom dome a na predmetných pozemok celý svoj život spolu s nimi rodinný dom užívali
aj ich deti a to K. L., nar. XX. X. XXXX, A. F., nar. XX. XX. XXXX, žalobkyňa v 1. rade a F. D.. Okrem nich

trávili kopu času a prežili kopec chvíľ v rodinnom dome a na predmetných pozemkoch medzi ktoré patria
aj uvedené vydržané pozemky aj vnúčatá H. L. a Q. L., medzi ktoré patria aj žalobcovia v 2. až 4. rade.
Predmetom dedičstva po H. L. bol rodinný dom so súp. č. XX, ktorý zdedila A. F., H. L., matka žalobcov
v 2. až 4. rade a v rámci tohto dedičského konania bolo zároveň zriadené vecné bremeno doživotnéhobývania v tomto rodinnom dome v prospech N. L. a K. L.. Nástupkyňou po N. L. sa stala A. F., H. L.
a matka žalobcov v 2. až 4. rade a medzi dedičstvo po N. L. patril aj pozemok s parc. č. 3007, k. ú. E.. Po
smrti H. L. a N. L. užívali rodinný dom aj s priľahlými pozemkami K. L., A. F. spolu s manželom, a svojimi

deťmi. Po smrti A. F. zdedili rodinný dom so súp. č. XX žalobca v 2. rade až v 4. rade, každý v podiele 1/3
k celku. Pozemok 3007 zdedil žalobca v 2. rade v podiele 1/1 k celku. Po smrti A. F. ostal dom naďalej
užívať jej brat K. L., žalobcovia v 2. až 4. rade v dome už nebývajú, ale rovnako za života svojich starých
rodičov a starých rodičov sa o dom a jeho okolie po celé roky starajú a obhospodarujú ho tak ako by bolo
ich vlastné. Žalobcovia ako bežní ľudia nikdy neriešili vlastníctvo ku pozemkom 3004, 3006, nakoľko

na to nemali dôvod. Žalobcovia a ani iní žijúci príbuzní neriešili ani to, že po H. L. ostal nevyporiadaný
pozemok 3005, v súvislosti s čím je v súčasnosti vedené konanie o dedičstve o novoobjavenom majetku.
O uvedenom skutkovom stave a o tom, že H. L. a N. L. nie sú zapísaní ako vlastníci pozemkov parc. č.
3004 a 3006 sa žalobcovia dozvedeli až tento rok a to od H. B., syna žalobkyne v 1. rade. Podľa žalobcov
v 1. až 4. rade sa H. L. v zmysle platnej právnej úpravy stal vlastníkom pozemkov parc. č. 3004 a 3006
po uplynutí 10 rokov. Pritom keď bola ako vlastníčka pozemkov parc. č. 3004 a 3006 evidovaná neb. P.

O. žalobcovia nemali voči komu podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Právny zástupca žalobcov
preto telefonicky kontaktoval príslušný katastrálny odbor, ktorý ho odkázal na Okresný úrad Žilina, s tým,
že predmetná vec sa rieši od roku 2017, a stále nebol určený správca týchto pozemkov, ktoré zdedila
Slovenskárepublika,nakoniecvšakdošlokprepisuvlastníka.Sohľadomnadĺžkučakanianastanoviská
štátnych orgánov žalobcovia pristúpili rovno k podaniu žaloby a to z dôvodu časovej úspory. Naliehavý

právny záujem žalobcovia odôvodnili ochranou svojho vlastníckeho práva ako zákonných dedičov po H.
L.. V prípade, ak sa potvrdí, že H. L. bol v čase smrti vlastníkom pozemkov 3004 a 3006 môžu si potom
žalobcovia, ako aj ďalší zákonní dedičia po H. L. uplatniť svoje právo titulom dedičstva. Súdna prax
akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha, že tá ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní
o takýchto žalobách ide o posúdenie či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Z uvedeného

dôvodu je potom na strane žalobcov daný naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe, teda, že
sporné nehnuteľnosti patria do vlastníctva ich právneho predchodcu - poručiteľa. Aktívne legitimovaným
na podanie tejto žaloby je spravidla ten, kto tvrdí, že vec patrí do dedičstva, pasívne legitimovaným je
spravidlasubjekt,ktorýtotoprávopopieraarobísinároknauvedenúvec.Naliehavýprávnyzáujemdaný
keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide priaznivo alebo nepriaznivo

ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé ovplyvnenie môže spočívať aj
v založení možnosti uplatnenia vlastného vynútiteľného práva k predmetu určenia. Následne v rámci
právnej argumentácie žalobcovia v 1. až 4. rade poukázali na § 123, § 100 ods. 2, § 129 ods. 1, §
130 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku. Ďalej
argumentovali poukazom na nález ústavného súdu, sp. zn. : II. ÚS 482/2021 z 1. 6. 2022, kde sa uvádza,

že otázka naliehavého právneho záujmu sa skúma vo vzťahu k aktuálnemu právnemu stavu, resp.
aktuálnej právnej neistote, avšak to nebráni ani minulému určeniu, pokiaľ má toto minulé určenie význam
aj pre súčasné právne vzťahy, a tým ústavný súd odmietol argumentáciu gramatickým výkladom právnej
normy, kde zákon hovorí o tom, či tu právo je alebo nie je a nie o tom, či tu právo bolo alebo nebolo,
nakoľkotútoargumentáciunepovažovalústavnýsúdzasúladnúsúčelomnaliehavéhoprávnehozáujmu

ani s právom na súdnu ochranu, čím ústavný súd reagoval na judikatúru, ktorá určenie do minulosti
nepripúšťala a paušálne obmedzenie určenia minulej udalosti považoval za nesprávnu a nevyplývajúcu
zo žiadneho zákonného ustanovenia.

2. Vo vyjadrení k žalobe žalovanej (v zastúpení Okresným úradom Žilina) z 19. 3. 2024, ktoré bolo

doručené na tunajší súd 20. 3. 2024, žalovaná uviedla, že žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo H. L.
z kúpnej zmluvy uzatvorenej 12. 3. 1963 medzi P. O. a H. L., avšak žalovaná namietala, že tu neexistuje
naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva H. L., ktorý zomrel v roku 1995, teda vzhľadom
na uplynulú dobu 30 rokov od jeho smrti a takmer 60 rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy. Ako žalobcovia
sú podľa nej uvedení iba niektorí dedičia po poručiteľovi H. L. a ostatní dedičia pritom tiež nemajú

záujem na naliehavom určení vlastníckeho práva. Vzhľadom na to, že žalobcovia v 1. až 4. rade
predložili ako dôkaz aj kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi P. O. a N. L., v novembri 1962 na pozemok
parc. č. 3007, k. ú. E., ktorá bola zapísaná v katastri nehnuteľností, tak žalovaná z nej zistila, že v bode
3 tejto zmluvy sa spomína, že N. bola manželkou H. L. od roku 1951, pričom vtedy právnou úpravou
majetkovoprávnych vzťahov medzi manželmi až do 31. 3. 1964 upravoval zákon o práve rodinnom č.

265/1949 Zb. kde v jeho § 22 až § 29 upravoval zákonné majetkové spoločenstvo s tým, že imanie,
ktoré nadobudne ktorýkoľvek z manželov v čase trvania manželstva s výnimkou z toho, čo nadobudne
dedičstvom alebo darom alebo čo slúži jeho osobným potrebám alebo výkonu jeho povolania tvorí
tzv. získaný majetok a získané majetky obidvoch manželov sú majetkom ich spoločným ako zákonnémajetkové spoločenstvo. A teda, ak ženatý H. L. uzatvoril na pozemok kúpnu zmluvu v roku 1963
nemohol existovať naliehavý právny záujem na určení jeho výlučného vlastníckeho práva k pozemku.
Ďalej v bode 5 tejto zmluvy sa tiež uvádza, že kúpna zmluva sa stane splatnou až po privolení ONV

v Liptovskom Mikuláši a zaplatení prevodného poplatku, a teda P. O. a manžel N. L. mali vedomosť, že
na uzatvorenie platnej kúpnej zmluvy je potrebné schválenie ONV a zaplatenie prevodného poplatku, čo
však sa vedome rozhodli obísť, a teda neboli dobromyseľní v tom, že uzatvárajú platnú kúpnu zmluvu.
Kúpna zmluva bola uzatvorená za prítomnosti dvoch svedkov, ktorých mená sú nečitateľné a preto
žalovaná navrhla, aby po upresnení mena adresy boli svedkovia vypočutí o okolnostiach, dôvodoch

a čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. SR v zastúpení Okresným úradom Žilina nadobudla nehnuteľnosť do
vlastníctva na základe dedičského uznesenia Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9D/85/2017, Dnot
104/2017 zo 4. 4. 2019, právoplatného 29. 5. 2019 a zapísaného do katastra nehnuteľností v roku 2023
ako odúmrť po poručiteľke P. O., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom H., A. A. XXXX/XX, zomr. X. X.
XXXX. Keďže táto osoba zomrela v roku 2017 žalobcovia v 1. až 4. rade ako dedičia mali dostatok
času na vyporiadanie vlastníckeho práva k pozemku. Štát zákonným spôsobom nadobudol pozemok do

vlastníctva a zaplatil aj poplatky súvisiace s vysporiadaním dedičstva. Žalovaná na záver požiadala, aby
súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na takomto
určení, teda že vec patrí do vlastníctva zomretého H. L., a v prípade, ak by súd rozhodol inak požiadali,
aby nezaviazal zaplatiť Slovenskú republiku trovy konania, a to ani v časti z dôvodu, že Slovenská
republika nezapríčinila vznik sporu, ale že spor vznikol z dôvodu uzatvorenia neplatnej kúpnej zmluvy

H. L. a žalobcovia si neusporiadali vlastnícke právo k pozemku s P. O., čím naopak Slovenskej republike
bola spôsobená škoda zaplatením notárskych poplatkov zastupovaním v dedičskom konaní v tomto
súdnom spore ako aj nákladmi so správou pozemku.

3. Dňa 9. 4. 2024 bolo na tunajší súd doručené ďalšie vyjadrenie žalovanej k žalobe (prostredníctvom

zástupcu SPF) z 20. 3. 2024, v ktorom žalovaná uviedla, že žalobcovia v 1. až 4. rade sa podanou
žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemkom registra „E“ parc. č. 3006
a 3004, k.ú. E. titulom vydržania a odvodzujú uplatnené právo od vlastníckeho práva ich právnych
predchodcov k pozemkom, ktoré boli získané na základe kúpnej zmluvy z roku 1963. Podľa žaloby
títo žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko totožný stav je tu

minimálne od roku 2006. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 5Cdo/548/2015
publikovanýpodč.R22/2017uviedli,ženaliehavýprávnyzáujemniejedaný,aksapetitžalobyskutkové
tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva.
Ďalej s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 3. 2019, sp. zn. : 8Cdo/156/2018 uviedli,
že podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je právny záujem na

požadovanom určení na skúmaní ktorého založili súdy svoje rozhodnutie. Právny záujem na procesnej
prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany
práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné ďalšie súdne konanie. Naliehavý právny záujem

je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa
bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú pritom možno považovať
určovaciužalobupokiaľneslúžipotrebámpraktickéhoživota,alelenzbytočnémurozmnožovaniusporov.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na
určenie právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho kto sa určenia domáha, teda žalobcu. Rešpektujúc

zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu
na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení
musí byť daný aj v čase rozhodovania. Pokiaľ by boli tvrdenia žalobcov preukázané jednoznačne bez
akýchkoľvek pochybností SPF by ponechal rozhodnutie vo veci na úvahe súdu. SPF ale nesúhlasí
s priznaním náhrady trov konania žalobcom a navrhol, aby súd v zmysle § 257 CSP (výnimočne)

s prihliadnutím na okolnosti sporu, ako aj okolnosti na strane žalovaných subjektov, teda z dôvodov
hodných osobitného zreteľa nepriznal žalobcom náhradu trov konania, pretože SPF svojim konaním,
resp. správaním nezapríčinil zápis na príslušnom liste vlastníctva a so zreteľom na jeho postoj v priebehu
konania mal za to, že priznaním náhrady trov konania žalobcom za danej situácie by sa javilo voči
žalovaným ako neprimerane tvrdé, nespravodlivé a odporovalo by dobrým mravom.

4. Dňa 28. 6. 2024 bola doručená na tunajší súd replika žalobcov v 1. ž 4. rade z 27. 6. 2024, v ktorej
títo uviedli, že trvajú na tom čo uviedli ohľadne naliehavého právneho záujmu v žalobe a dodali, že
žalobcovia v 1. až 4. rade ako dedičia po H. L. nemajú inú možnosť ako sa domôcť dodatočnéhoprejednania dedičstva, ktoré sú predmetom tohto sporu, t.j. určenia, že nehnuteľnosti boli ku dňu jeho
smrti v jeho vlastníctve. V tomto prípade je teda určovacia žaloba vhodne zvolený prostriedok ochrany
ichpráv,nakoľkobezurčeniavlastníctvaH.L.kudňujehosmrtibynemohlibyťnehnuteľnostiprejednané

v dodatočnom dedičskom konaní po H. L.. Nezaradenie sporného majetku alebo dlhov (podľa § 212 ods.
1 CMP) nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. V prípade, že by dedičské konanie
bolo skončené, avšak súd na podklade určovacej žaloby rozhodol o tom, že vec patrí do dedičstva potom
možno iniciovať dodatočné dedičské konanie. V tomto dodatočnom dedičskom konaní sa vyrieši aj
otázka vlastníckeho práva jednotlivých dedičov majetku poručiteľa. Žalobcovia lustráciou na katastrálnej

mape v roku 2023 zistili, že sporné majetku sú evidované na P. O., resp. Slovenskú republiku a nie na
žalobcov v 2. až 4. rade ako sa domnievala celá rodina, nakoľko sporné pozemky rodina užívala ešte
za života H. L. a N. L. a žalobcovia sa po celý čas domnievali, že sporné pozemky boli predmetom
dedičského konania a došlo k ich prededeniu. Slovenská republika bola zapísaná ako vlastník sporných
pozemkov titulom odúmrtí na základe uznesenia sp. zn. : 9D/85/2017, Dnot 104/2017 po P. O. a po
získaní zmlúv predložených spolu so žalobou prišla rodina k zisteniu nesúladu medzi zápisom v katastri

a skutočnosťou. Uvedené založilo dôvod, pre ktorý došlo k podaniu tejto žaloby až teraz. Aj ostatní
dedičia majú naliehavý právny záujem na určenie vlastníctva H. L., a plánujú pristúpiť do tohto konania
na strane žalobcov. S ohľadom na počet dedičov preto bola žaloba podaná žalobcami v 1. až 4. rade
s tým, že po udelení plných mocí právnemu zástupcovi zo strany ostatných dedičov po H. L., bude na
súd podaný návrh žalobcov na pristúpenie ďalších subjektov do tohto konania. Vo vzťahu k tvrdeniu

žalovaného v 2. rade o nadobudnutí sporných nehnuteľností do zákonného majetkového spoločenstva
manželov - následne pretransformovaného do BSM podľa § 856 ods. 1 OZ žalobcovia uviedli, že
podľa ich názoru je postačujúce určenie, že nehnuteľnosti patrili v čase smrti H. L., pričom to či boli
predmetom BSM manželov môže byť vysporiadané v rámci dodatočného dedičského konania k týmto
nehnuteľnostiam.Sohľadomnaprávnuistotu,žežalobcoviapristúpilikpredloženiualternatívnehopetitu

preúčelyzistenia,ženehnuteľnostibypatrilidoBSM.Vovzťahukargumentáciiohľadomplatnostikúpnej
zmluvy tvrdenej žalovaným v 2. rade žalobcovia uviedli, že žalobkyňa v 1. rade v tom čase mala 10 rokov
a objektívne sa nevie vyjadriť k okolnostiam uzatvorenia tejto zmluvy a žalobcovia v 2. až 4. rade v tom
čase ešte neboli narodení, narodili sa až potom, takže rovnako sa k tomuto nevedeli vyjadriť. H. L. a N. L.
boli jednoduchí robotníci, ktorí pravdepodobne neriešili, či je zmluvu potrebné ešte niekam predložiť, ale

podstatné pre H. L. bolo to, že došlo k jej uzavretiu a pozemky mohol užívať ako svoje na základe kúpnej
zmluvy s pani O., zároveň samostatne uzatvárala zmluvu N. L. a následne samostatne H. L., pričom H.
L. vo svojej zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu nemal uvedené, že by sa na jej platnosť vyžadoval
akýkoľvek ďalší úkon, a teda nemožno tu hovoriť o tom, že by bol v tomto smere nedobromyseľný, a to
aj s ohľadom na ustanovenia vtedy platného Občianskeho zákonníka. Žalobcovia poukázali na judikát

R 44/2003 Ústavného súdu ČR, podľa ktorého k 1. 4. 1964 sa stala zmluva o prevode nehnuteľnosti
účinnou, aj keď strany nepožiadali o súhlas Okresný národný výbor k prevodu podľa zákona č. 65/1951
Zb. Ďalej žalobcovia poukázali na § 111 ods. 1 Občianskeho zákonníka z roku 1950 a § 112 tohto
Občianskeho zákonníka. Poukázali na to, že od roku 1951 do roku 1964 bola intabulačná zásada
pretrhnutá a zápis do pozemkovej knihy bol dobrovoľný a mal len deklaratórny charakter. V pozemkovej

knihe sa tak neevidovali všetky zmeny vlastníctva. Povinnosť zápisu do pozemkovej knihy bola v tomto
období zrušená. S ohľadom na uvedené podľa žalobcov tak bolo nesporné, že zmluva uzatvorená
medzi H. L. a P. O. je platným právnym úkonom, na základe ktorého H. L. nadobudol vlastnícke právo
k parcelám, ktoré sú predmetom tohto sporu a po celý čas bola jeho držba dobromyseľná, o čom svedčí
aj vyhlásenie v zmluve, že kupovateľ vstúpil do úžitku odkúpenej veci k nehnuteľnosti ešte v roku 1963,

a teda H. L. ako aj celá jeho rodina nehnuteľnosti po celý čas užívali dobromyseľne. Zároveň sa P. O.
voči rodine L. nikdy nedomáhala upustenia od užívania týchto nehnuteľností z titulu jej vlastníckeho
práva, a tieto nehnuteľnosti boli po celý čas H. L. a jeho rodinou užívané a oplotené. Žalobcovia tak
mali za to, že žaloba je podaná dôvodne a s ohľadom na právnu istotu žalobcovia (a po následnom
pristúpení ostatných zákonných dedičov) navrhli, aby súd rozhodol tak, že určí, že H. L. bol ku dňu smrti

vlastníkom pozemkov registra „E“ parc. č. 3006 a 3004, alternatívne pritom navrhli, že pre prípad, ak by
súd vyhodnotil, že sporné nehnuteľnosti patrili do BSM H. L. a Q. L., aby súd rozhodol, že určuje, že H.
L. a N. L., H. O. boli ku dňu smrti H. L. vlastníkmi nehnuteľností - pozemkov registra „E“ parc. č. 3006
a 3004, k. ú. E. s tým, že si uplatnili nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Dňa 1. 8. 2024 bola na tunajší súd doručená duplika žalovanej (v zastúpení Okresného úradu Žilina)
z 1. 8. 2024, v ktorej poukázala na § 111 ods. 1 Občianskeho zákonníka z roku 1950, na § 1 zákona
č. 65/1951 a § 112 Občianskeho zákonníka z roku 1950, ako aj § 498 Občianskeho zákonníka v znení
platnom k 1. 4. 1964 a § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 1. 4. 1964, pričom ďalejpokračovala v argumentácii, že žalobcovia predložili ako dôkaz aj kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi P.
O. a N. L. v novembri 1962 na pozemok parc. č. 3007, k. ú. E., ktorá bola riadne zapísaná v katastri
nehnuteľností a dokonca aj registrovaná Štátnym notárstvom, takže P. O. a N. L. ako aj jej manžel

mali preukázateľne vedomosť o tom ako uzatvoriť platnú kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností. Podľa
žalobcov je nepochybné, že k 30. 3. 1963 nebola kúpna zmluva schválená Národným výborom, nebola
zapísaná v pozemkovej knihe a ani nebola registrovaná Štátnym notárstvom, na rozdiel od druhej kúpnej
zmluvy, ktorá bola uzatvorená krátko pred touto zmluvou, kde boli všetky právne predpisy dodržané.
Dedičstvo po H. L. bolo právoplatne prejednané 5. 6. 2001 pod sp. zn. : D 1551/95, Dnot 412/95

a dedičstvo po N. L. pod sp. zn. : 4D/1013/2006 Dnot 12/2007 dňa 29. 10. 2007. Od prejednania
dedičstiev mali žalobcovia vedomosť, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom dedičstva, pretože rozhodnutia
imboliriadnedoručené.Žalobcoviatvrdia,žebolidobromyseľnívtom,žeimspornénehnuteľnostipatria,
lebo ich užívali, ale predložené dôkazy pritom preukazujú dobromyseľnosť účastníkov kúpnej zmluvy, od
ktorej odvodili svoj nárok. Žalovaná, tak požiadala Okresný súd Liptovský Mikuláš, aby v celom rozsahu
zamietol žalobu z dôvodu existencie naliehavého právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosť patrí do

vlastníctva zomretého H. L. a v prípade, ak by súd rozhodol inak požiadali, aby súd nezaviazal zaplatiť
Slovenskú republiku trovy konania žalobcov, pretože spor vznikol výlučne z dôvodu nedbanlivostného
konania účastníkov kúpnej zmluvy a žalobcov.

6. Dňa 15. 8. 2024 bolo na tunajší súd doručené podanie - návrh žalobcov v 1. až 4. rade na pristúpenie

ďalších účastníkov do konania zo 14. 8. 2024, v ktorom títo uviedli, že navrhujú, aby súd v zmysle § 79
CSP pripustil na strane žalobcov pristúpenie H. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. E. XXX ako syna neb. F.
D., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, E. D., nar. X. X. XXXX, bytom I. E. XXX, ako manžela nebohej
F. D. predtým uvedenej, E. D. nar. XX. X. XXXX, bytom I. E. XXX, ako syna uvedenej F. D., J. D., nar.
XX. X. XXXX, bytom I. E. XXX, ako dcéry nebohej F. D. a K. L., nar. XX. X. XXXX, bytom E. XX, ako syna

nebohého H. L.. S tým, že vyššie uvedené osoby súhlasia s ich vstupom do konania a tento súhlas je
obsiahnutý v priloženej udelenej plnej moci ich právnemu zástupcovi zo strany pristupujúcich žalobcov.
Uvedený návrh odôvodnili žalobcovia v 1. až 4. rade tým, že sa domáhajú v tomto konaní určenia, že H.
L. bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností parc. č. 3006 a 3004, k. ú. E. alternatívne (v prípade, ak by
súd vyhodnotil, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM H. L. a N. L.), aby súd určil, že H. L. a N. L. boli

ku dňu smrti H. L. vlastníkmi týchto nehnuteľností a v predchádzajúcich podaniach uviedli, že aj ostatní
zákonní dedičia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníctva H. L. a plánujú prístup do tohto
konania na strane žalobcov a súčasne uviedli, že po udelení plnej moci zástupcovi zo strany ostatných
dedičov po H. L. bude na súd podaný návrh žalobcov na pristúpenie ďalších subjektov do tohto konania.

7. Uznesením vyššieho súdneho úradníka tunajšieho súdu z 15. 1. 2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť
6. 2. 2025 bolo rozhodnuté o tom, že sa pripúšťa, aby do konania na strane žalobcov pristúpili
v predchádzajúcom odseku uvedené osoby (H. D., E. D. L., E. D. A., J. D. a K. L.), čo súd odôvodnil
spôsobom podrobne uvedeným v tomto uznesení.

8. Na pojednávaní 1. 4. 2025 žalobcovia v 1. až 9. rade uviedli, že trvajú na podanej žalobe v celom
rozsahu, požiadali, aby súd vyhovel jednému z navrhnutých dvoch žalobných petitov v celom rozsahu
s tým, že preukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore ako aj naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva ich právneho predchodcu resp. právnych predchodcov a to z dôvodu, že iným
spôsobom sa nevedia domôcť ochrany svojich vlastníckych práv a bez rozhodnutia súdu nie je možné

zmeniť aktuálny zápis v katastri nehnuteľností. Mali za to, že je možné určiť tento právny vzťah aj do
minulosti, nakoľko má jeho určenie význam aj pre súčasné právne vzťahy. Mali za to, že H. L. nadobudol
od P. O. kúpnou zmluvou obe sporné parcely, parc. č. 3004 a 3006, k. ú. E., avšak nedošlo k jej zápisu
do pozemkovej knihy. Podotkli, že od roku 1951 do roku 1964 bola intabulačná zásada pretrhnutá
a zápis do pozemkovej knihy bol dobrovoľný a mal len deklaratórny charakter, a teda vlastnícke právo

tu vzniklo uzatvorením samotnej zmluvy. Pán L. vstúpil do užívania oboch týchto parciel už v roku 1963
čo deklaruje aj samotná kúpna zmluva, zároveň aj bol predložený evidenčný list. Taktiež uvádza, že ako
pán L., tak aj jeho manželka boli oprávnenými držiteľmi oboch týchto parciel, takže mali za to, že ak by
náhodou aj súd uzavrel, že kúpna zmluva nebola platná, tak tam došlo k vydržaniu vlastníckeho práva
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a považovali za potrebné usporiadať tieto vzťahy, teda resp.

určiť skutočnosti, ktoré sú predmetom žalobného petitu. Žalovaná na tomto pojednávaní (v zastúpení
Okresným úradom Žilina) uviedla, že žaloba bola podaná až v roku 2024 a chcela by poukázať na
skutočnosť, že údajná kúpna zmluva bola uzatvorená v roku 1963, pričom žaloba bola podaná až v roku
2024, čo je 61 rokov. Na určenie nehnuteľností musí byť daný naliehavý právny záujem a požiadala,by sa súd vyjadril ku skutočnosti, či záujem je naozaj naliehavý, keď k podaniu žaloby došlo až 61
rokov po uzatvorení kúpnej zmluvy. Takisto namietli formuláciu petitu žaloby, ktorá smeruje do minulosti,
teda, že ide o retroaktívne rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zásadami právneho a demokratického

štátu, a tiež poukázala na to, že predávajúca P. O. uzatvorila s N. L. manželkou H. L. kúpnu zmluvu na
parcelu č. 3007 už v novembri 1962 a pritom táto kúpna zmluva bola zapísaná v katastri nehnuteľností,
a teda v súčasnosti je na liste vlastníctva a o päť mesiacov neskôr uzatvorila P. O. kúpnu zmluvu
s manželom N. L., H. L., ktorú predložili žalobcovia, ale táto zmluva tieto právne náležitosti nespĺňa,
pretože nie je v katastri zapísaná. Žalovaná poukázala na to, že predávajúca P. O. tak teda určite

vedela ako má uzatvoriť kúpnu zmluvu v súlade s vtedajšími právnymi predpismi, lebo prvá zmluva
tak uzatvorená bola a je aj v katastri zapísaná a žalovaná vyjadrila počudovanie nad tým prečo táto
druhá zmluva bola uzatvorená ako neplatná, a teda či tam bol úmysel, aby ušetrili na poplatkoch alebo
aby nevystupovali ako oficiálni vlastníci nehnuteľnosti, čo už žalovaná nevedela povedať, ale namietla
dobromyseľnosť uzatvorenia zmluvy, pretože v tejto predchádzajúcej zmluve jednoznačne vyplýva, že
tá vedomosť ako správne uzatvoriť zmluvu v zmysle vtedajších právnych predpisov tam bola. Ďalej

žalovaná poukázala na skutočnosť, že štát zdedil, keďže žalobcovia uzatvorili zmluvu v neplatnej forme
pozemky v zmysle právnych predpisov, a teda notári a súd vychádzali z platnej právnej úpravy a údajov
katastra, a na základe toho im boli pozemky prisúdené, a preto požiadala, aby bez ohľadu na výsledok
aby súd nepriznal žalobcom trovy konania, pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže SR
nehnuteľnosti nadobudla tým, že sa postupovalo v súlade s právnymi predpismi a naopak žalobcovia

nedodržali všetky právne predpisy, ktoré boli potrebné na to, aby zmluva bola platná.

9. Žalovaná na tomto pojednávaní (v zastúpení SPF) uviedla, že Slovenský pozemkový fond sa v plnom
rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia.

10. Po predbežnom právnom posúdení veci zo strany súdu a vykonaní časti listinných dôkazov na tomto
pojednávaní (vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zisteniu, že došlo k opomenutiu jedného účastníka)
navrhli žalobcovia v 1. až 9. rade odročenie tohto pojednávania, aby zabezpečili splnomocnenie za
pána D. F., nar. XX. X. XXXX, ktorý by mal byť takisto účastníkom na strane žalobcov, a tým by sa
zhojil súdom zistený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, na ktorý návrh obaja zástupcovia žalovanej

reagovali tak (po výmene názorov medzi žalobcami v 1. až 9. rade a žalovanou), že zhodne navrhli
odročenie predmetného pojednávania, čo potom viedlo k povinnosti súdu rozhodnúť podľa § 163 os. 1
CSP o prerušení tohto konania na minimálnu dobu 3 mesiacov, konkrétne do 1. 7. 2025, ktoré uznesenie
bolo vyhlásené na tomto pojednávaní.

11. Dňa 14. 4. 2025 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcov v 1. a 9. rade, v ktorom títo navrhli,
aby súd v konaní ďalej pokračoval a navrhli, aby súd v zmysle § 79 CSP pripustil na strane žalobcov
pristúpenie aj D. F., nar. XX. X. XXXX, bytom E. G. XXX, ktorý so vstupom do konania súhlasil a jeho
súhlas je obsiahnutý v udelenej plnej moci právnemu zástupcovi v tejto veci.

12. Uznesením tunajšieho súdu z 19. 5. 2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. 5. 2025 bolo
rozhodnuté o pokračovaní v konaní pôvodne prerušenom do 1. 7. 2025.

13. Uznesením vyššej súdnej úradníčky tunajšieho súdu z 31. 7. 2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.
9. 2025 bolo rozhodnuté o tom, že sa pripúšťa, aby do konania na strane žalobcov pristúpil D. F., nar. XX.

X. XXXX, bytom E. G. XXX, s ktorým sa bude po právoplatnosti tohto uznesenia konať ako so žalobcom
v 10. rade, čo súd odôvodnil spôsobom uvedeným bližšie uvedený v odôvodnení tohto uznesenia.

14. Na pojednávaní 4. 12. 2025 žalobcovia v 1. až 10. rade uviedli, že sa stotožňujú s (novým)
predbežným právnym názorom súdu, prezentovaným na tomto pojednávaní, mali rovnako za to, že

došlo k vydržaniu pozemkov, ktoré sú predmetom podanej žaloby, a s ohľadom na obsah predbežného
právneho názoru súdu nepovažovali za potrebné sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, nakoľko to,
čo by boli povedali vo svojom vyjadrení už bolo v predbežnom právnom názore súdu, a zároveň súhlasili
aj s tým, že sa nebude vykonávať ďalší výsluch žalobcov 1. až 4. rade, pretože mali za to, že sú splnené
predpoklady na to, aby súd rozhodol v zmysle eventuálneho petitu žalobcov, a teda navrhli, aby súd

(v zmysle eventuálneho petitu) rozhodol, že tie nehnuteľnosti patrili v tom čase do BSM, a zároveň
v zmysle dohody na poslednom pojednávaní žalobcovia vyhlásili, že v prípade úspechu v spore si
neuplatnia trovy konania, a preto požiadali, aby súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.
Súhlasili potom aj s ďalším prezentovaným doplnením predbežného právneho posúdenia súdu.15. Na tomto pojednávaní zástupca žalovanej (SPF) uviedol, že rešpektuje predbežný právny názor
súdu, nemal žiadne návrhy na dokazovanie a ponechal rozhodnutie vo veci na úvahe súdu, a požiadal

len, aby neboli priznané trovy žiadnej zo strán. Súhlasil potom aj s ďalším prezentovaným doplnením
predbežného právneho posúdenia súdu.

16. Na tomto pojednávaní ďalší zástupca žalovanej (Okresný úrad Žilina) požiadal súd, aby sa ešte
vyjadril k niektorým ich námietkam, a to konkrétne, že žiadali zamietnuť žalobu z dôvodu, že zmluva

bola uzavretá v roku 1963, a že uplynulo už 61 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy, a že právny záujem
na určení nie je naliehavý. Tiež poukáal na dedičské uznesenie sp. zn. : D 1551/95, ktoré sa týkalo
poručiteľa H. L., kde sa na strane 3 uvádza, že predmetom dedenia sú nehnuteľnosti v celosti rodinný
dom súp. č. 95 v Ludrovej, bez pozemku, ktorý nie je majetkoprávne vysporiadaný, ako dedičstvo po H.
L., po ktorom sa mala nehnuteľnosť vydržať, a že teda v tom dedičskom uznesení nie sú uvedené žiadne
pozemkyaúčastníkmidedičskéhokonaniabolamanželkaN.ajvšetkydeti,ževlastneužvtomtoobdobí,

ak teda vedeli o tom, že majú nejaké iné pozemky, mali možnosť si to nejako vysporiadať, a odvtedy
uplynulo už 30 rokov, a ešte požiadal, aby sa súd vyjadril k právnej otázke, že či petit ako bol formulovaný
nie retroaktívny a v rozpore s ústavou SR. K následne doplnenému predbežnému právnemu posúdeniu
súdu sa nevyjadril.

17. Rozsudkom zo 4. 12. 2025 sp. zn. 21C/3/2024 tunajší súd rozhodol :
I. Určuje, že ku dňu smrti poručiteľa - H. L., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy
bytom E. XX, boli bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku registra „E“ parc. č. 3004, o výmere 170
m2, orná pôda, k. ú. E., obec E., okres Ružomberok, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, ako
aj pozemku registra „E“ parc. č. 3006, o výmere 157 m2, orná pôda, k. ú. E., obec E., M. H., ktorý je

zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, H. L., nar. XX. X. XXXX a N. L., nar. XX. X. XXXX, obaja vtedy
bytom E. XX, a to v spoluvlastníckom podiele 1/1.
II. Žalobcovia v 1. až 10. rade nemajú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.

18. Podľa § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti

predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť doplniť aj bez návrhu.

19. Podľa § 225 ods. 2, prvej vety CSP doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku.

20. Vzhľadom na to, že súd po vyhlásení rozsudku zo 4. 12. 2025 zistil, že v rámci tohto vyhláseného
rozsudku (v jeho výrokovej časti) nedošlo (aj) k zamietnutiu žaloby vo zvyšnom rozsahu, t. j. vo vzťahu
k primárnemu petitu (v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto dopĺňacieho rozsudku), ale bolo len
vyhovené eventuálnemu petitu (spôsobom uvedeným vo výroku I. rozsudku zo 4. 12. 2025), teda že

nebolo rozhodnuté o celom predmete konania, keďže sa súd nevysporiadal aj s týmto primárnym
petitom, ktorému nemohol vyhovieť (viď k tomu bližšie písomné vyhotovenie rozsudku zo 4. 12. 2025),
tak potom musel tunajší súd aj bez návrhu (ex offo), keďže doplnený rozsudok doteraz nenadobudol
právoplatnosť, na pojednávaní 5. 1. 2026 doplniť (vyhlásením dopĺňacieho rozsudku podľa § 225 ods.
1 a ods. 2 CSP) tento pôvodný rozsudok zo 4. 12. 2025 o predmetný chýbajúci výrok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.