Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-5C/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317206592
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5317206592.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ž i l i n a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom B. C. B. XXXX, XXX XX B. C. B., právne zastúpený spoločnosťou MAJCHRÁK &
MAJCHRÁK, advokáti, s. r. o., IČO: 36 416 525, so sídlom Nová Bystrica 850, 023 05 Nová Bystrica,
proti žalovanej: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. B. XXXX, XXX XX B. C. B., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu prikazuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. C. B., obec B. C. B., okres
E., zapísané na LV číslo XXXX, ako:

-bytčísloX,C.F.E.X,vchodXXXX,nachádzajúcisavobytnomdome,súpisné čísloXXXX,postavenom
na parcele registra C-KN číslo XXXX/XXX-XXXXXXXXX plocha a nádvorie o výmere 291 m2 a k nemu
prislúchajúci spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX-XX priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom-parcelám registra C-KN
XXXX/XXX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 234 m2 a číslo XXXX/XXX–zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 291 m2.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na úplné finančné vyrovnanie jej podielu z BSM sumu
52 900,85-€, a to do 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 01.12.2017 bola na Okresnom súde Čadca osobne podaná žaloba žalobcu, ktorou sa proti

žalovanej domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že manželstvo so žalovanou uzatvoril dňa 02.08.2003, ktoré bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 10P/20/2016 zo dňa 16.09.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.10.2016. Žalobca so žalovanou žili za trvania manželstva v byte
č. 1, v bytovom dome č. XXXX v B. C. B., do ktorého zveľadenia investovali finančné prostriedky.
Iné nehnuteľnosti predmetom BSM nie sú. Žalobca nemá vedomosť o celkovej výške pasív, nakoľko

žalovaná si počas trvania manželstva zobrala viacero pôžičiek a úverov, o ktorých sa dozvedel náhodou.
Dokonca aj uvedený byt je zaťažený záložným právom viacerých veriteľov.
Do BSM manželov ďalej patrí:- zostatok dlhu na spotrebiteľskom úvere, na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
uzatvorenej dňa 21.12.2015 s veriteľom G. G.,
- zostatok dlhu na spotrebiteľskom úvere, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou voliteľného

prečerpania, uzatvorené s veriteľom H. I..
Žalobca žiada prikázať do svojho výlučného vlastníctva predmetný byt, spolu so spoluvlastníckymi
podielmi na spoločných častiach, zariadeniach domu, ako aj pozemku, zostatky dlhov na
spotrebiteľskýchúverochsveriteľomG.G.,sveriteľomH.I..Dovýlučnéhovlastníctvažalovanejprikázať
dlhy na úveroch, ktoré si žalovaná počas trvania manželstva zobrala, zostatok na exekúciách, ktoré sú

vedené na meno žalovanej. Žalobca je povinný vyplatiť žalovanej sumu 35 000,-€ do troch mesiacov
od právoplatnosti rozsudku na vyrovnanie majetkovej hodnoty zo zrušeného BSM. Žalovaná je povinná
zaplatiť mu trovy konania, alebo alternatívne mu prikázať zostatky dlhov s veriteľom G. G., s veriteľom
H. I., žalovanej prikázať do vlastníctva byt, zostatok jej dlhov na úveroch a exekúciách, a povinnosť
žalovanej vyplatiť žalobcovi sumu 25 000,-€, na vyrovnanie majetkovej hodnoty zo zrušeného BSM,
vrátane trov konania.

3. Žalobca v konaní doložil dôkazy:
- rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 10P/20/2016 z dňa 06.09.2016, ktorým bolo manželstvo strán
konania rozvedené,
- čiastočný výpis listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. C. B., z ktorého vyplýva, že manželia sú vlastníkmi

parciel XXXX/XXX o výmere 234 m2 a XXXX/XXX o výmere 291 m2, obe zastavané plochy a nádvoria,
vrátane bytu č. X, vo vchodovom dome č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX. Na uvedenom
byte je niekoľko zapísaných plomb,
- zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi G. G. a žalobcom na úver vo výške 20 000,-€,
- zmluva o bežnom účte fyzickej osoby a spotrebiteľskom úvere formou voliteľného prečerpávania

uzatvorená medzi H. I., J., a žalobcom na celkovú výšku spotrebiteľského úveru 10 000,-€.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.07.2028 uviedla, že žalobca v žalobe uvádza, že
so žalovanou počas manželstva nadobudol nehnuteľnosť: byt č. X v bytovom dome č. XXXX v B. C. B.,
súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, zapísaný na LV číslo XXXX, okres

E., obec: B. C. B., katastrálne územie: B. C. B.. Žalovaná nespochybňuje skutočnosť, že byt nadobudla
so žalobcom počas manželstva a je teda predmetom BSM. Žalobca a žalovaná zaplatili kúpnu cenu za
predmetný byt z financií získaných z predaja bytu č. XX na 3. poschodí toho istého bytového domu, ktorý
daroval žalovanému a žalovanej otec žalovanej a zároveň z pôžičky vo výške 6 000,00 €, ktorú stranám
sporu poskytla dňa 04.02.2013 pani A. B. s dohodnutou lehotou splatnosti dňa 31.12.2015. Na základe

vyššie uvedeného je jednoznačne preukázané, že kúpna cena za byt, ktorý je predmetom BSM bola
zaplatená z financií získaných z predaja bytu, ktorý žalobcovi a žalovanej počas manželstva daroval otec
žalovanej a z pôžičky, ktorú na byt žalovanej poskytla pani A. B.. Táto pôžička nebola doposiaľ splatená.
Žalobcasažiadnymspôsobomnepodieľalnafinancovaníkúpnejcenyaonadobudnutiebytusažiadnym
spôsobom nepričinil. Žalovaná doložila k vyjadreniu Znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 04.07.2018

vypracovaný Ing. Zuzanou Ponechalovou – znalcom v obore stavebníctvo, v zmysle ktorého je hodnota
bytu vo výške 39 100,00 €. Na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.5.2014 požičala matka žalovanej D.
D. žalovanej a žalobcovi pôžičku vo výške 40 000,00 €, ktorú sa žalobca a žalovaná zaviazali vrátiť spolu
s úrokom vo výške 1 000,00 € najneskôr dňa 31.12.2015. Predmetná pôžička nebola matke žalovanej
vrátená ani čiastočne. Žalovaná má za to, že do aktív, t. j. majetok patriaci do BSM, patrí byt č. 1 v

bytovom dome č. XXXX v B. C. B., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XXX, XXXX/
XXX, zapísaný na LV číslo XXXX, okres E., obec: B. C. B., katastrálne územie: B. C. B., hodnota
bytu predstavuje výšku 39 100,00 €, financie na kúpu predmetného bytu zabezpečila žalovaná, a to z
predaja bytu, ktorý daroval otec stranám sporu a z pôžičky od pani A. B.. Žalobca sa žiadnym spôsobom
nepodieľal na zabezpečení financií na zaplatenie kúpnej ceny za predmetný byt. Do pasív, ktoré súvisia

s kúpou bytu, ktorý je predmetom BSM patria záväzok vo výške 6 000,00 € voči A. B. a zároveň pôžička
vo výške 41 000,00 € voči D. D. – matke žalovanej. Hodnota aktív spolu predstavuje výšku 39 100,00
€ a hodnota pasív spolu predstavuje výšku 47 000,00 €. Hodnota majetku v BSM je mínus 7 900,00 €,
tzn. na žalobcu a žalovanú pripadne suma záväzkov 3 950,00 €.
Žalovaná žiada, aby súd rozhodol, tak že výlučného vlastníctva žalovanej prikáže:

- Byt č. X na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX postavenom na parc. č. XXXX/
XXX, XXXX/XXX a podiel XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXXX/XXX, a XXXX/XXX, všetko zapísané na LV č. XXXX K. L. E.,
katastrálny odbor, katastrálne územie B. C. B., pasíva – dlhy: zostatok dlhu vo výške 6 000,00 € vočipani A. B., B. XXX, XXX XX B. C. B., zostatok dlhu vo výške 41 000,00 € voči D. D., B. XXX, XXX XX B.
C. B., zostatok dlhov na úveroch, ktoré si žalovaná počas trvania manželstva zobrala na svoje meno a
zostatok dlhov na exekúciách vedených voči žalovanej ako povinnej a do výlučného vlastníctva žalobcu

prikáže pasíva – dlhy: zostatok dlhov na úveroch, ktoré si žalobca počas trvania manželstva zobral na
svoje meno a zostatok dlhov na exekúciách vedených voči žalobcovi ako povinnému. Žalobcu zaviaže
zaplatiť žalovanej sumu 3.950,00 € do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku na vyrovnanie majetkovej
hodnoty zo zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaná pripojila listinné dôkazy:
- znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 04.07.2018 znalca M. N. F., z ktorého vyplýva hodnota bytu
39100eur,
- kúpnu zmluvu zo dňa 29.06.2007,
- darovaciu zmluvu zo dňa 14.05.2012 uzatvorené medzi A. D. a žalobcom a žalovanou a zmluvu

o zriadení vecného bremena,
- kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 06.02.2013 uzatvorenú medzi O. B. a žalobcom a
žalovanou,
- zmluvu o prevode vlastníctva byt a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 30.05.2013,
- príkaz na úhradu zo dňa 04.02.2013,

- zmluvu o pôžičke zo dňa 10.05.2014 na sumu 40 000 eur, uzatvorenú medzi D. D. a žalobcom
a žalovanou, spolu so zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho žalobe uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia
žalovanej, že by sa žiadnym spôsobom nepričinil o zaplatenie kúpnej ceny za byt č. X, v bytovom dome

č. XXXX, nakoľko táto kúpna cena bola uhradená z finančných prostriedkov získaných z predaja bytu
č. XX, v bytovom dome č. XXXX, ktorého vlastníkmi boli žalobca a žalovaná. Zo získanej kúpnej ceny
vo výške 40 000,-€ za tento byt, bola zaplatená kúpna cena za byt č. X, každým sumou po 20 000,-€.
Ďalej bola kúpa č. bytu XX financovaná z pôžičky vo výške 6 000,-€ od pani A. B.. Nie je pravda, že
by tá pôžička nebola doposiaľ splatená, keďže sa blížil termín splatnosti, 31.12.2015, a žalobca si dňa

21.12.2015zobralspotrebiteľskýúvervovýške20000,-€,pričomsumu6000,-€odovzdalžalovanej,aby
ich odovzdala svojej sestre, pani A. B.. Žalobca si myslel, že uvedené finančné prostriedky odovzdala
svojej sestre. Ak ich neodovzdala ale spotrebovala, považuje za nespravodlivé, aby pôžička 6 000,-€
bola započítaná do pasív, keďže žalobca už túto sumu uhradil. Hodnota bytu vo výške 39 100,-€, podľa
predloženého znaleckého posudku žalovanou, nekorešponduje s aktuálnom trhovou cenou, za ktorú by

byt predala na trhu. Jeho cena je omnoho vyššia. Zmluvu o pôžičke zo dňa 10.05.2014, ktorou D. D.
poskytla žalovanej a žalobcovi pôžičku vo výške 40 000,-€, túto žalobca videl prvýkrát. Žalovaná
mu dňa 10.05.2014 telefonovala do práce, že musí ísť na mestský úrad overiť svoj podpis, nakoľko
sa na katastri vyskytol problém a nie je zakódované vecné bremeno – právo doživotného užívania
bytu č. X, v bytovom dome XXXX v B. C. B. v prospech otca žalovanej, A. D.. Žalobca bol teda v

domnienke, že uvedené dokumenty so spomínaným vecným bremenom podpísal. Nevedel, že išlo o
podpis fiktívnej zmluvy o pôžičke, ktorú by nebol podpísal. Žalobca zdôrazňuje, že matka žalovanej im
nikdy neposkytla sumu vo výške 40 000,-€. Žiada, aby žalovaná hodnoverným spôsobom, napr. výpisom
z účtu, zdokladovala odkiaľ jej matka nadobudla túto sumu, nakoľko nikde nepracovala. Taktiež žiada,
aby preukázala kedy a akým spôsobom jej matka uvedenú sumu odovzdala, na aký účel bola suma

použitá, nakoľko od 01.01.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2012 o obmedzení platieb v hotovosti,
ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15 000,-€, ak ide o platby medzi fyzickými
osobami – nepodnikateľmi. S návrhom žalovanej žalobca v celom rozsahu nesúhlasí.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 13.09.2018 uviedla, že tvrdenia žalobcu

sa podľa názoru žalovanej nezakladajú na pravde, absentujú v nich logické a časové súvislosti, nie
sú žiadnym spôsobom zdokladované, resp. preukázané. Žalovaná nespochybňuje skutočnosť, že byt
nadobudla so žalobcom počas manželstva a je predmetom BSM. Súdu uviedli skutočnosti, že byt č.
XX, v bytovom dome č. XXXX, B. C. B., kúpil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.06.2017 A. D.,
ktorý ho darovacou zmluvou zo dňa 14.05.2012 daroval žalobcovi a žalovanej, ktorí boli v tom čase

manželmi. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2013, žalobca a žalovaná predali byt č. XX za kúpnu
cenu vo výške 40 000,-€. Na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o zriadení vecného
bremena zo dňa 30.05.2013, žalobca a žalovaná kúpili byt č. X, v dome č. XXXX, ktorý je predmetom
BSM. Žalobca a žalovaná tak zaplatili kúpnu cenu z predaja bytu č. XX, a z pôžičky vo výške 6 000,-€, ktorú im poskytla A. B.. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa podieľal na nadobudnutí bytu, tak len z toho
dôvodu, že bývalý svokor im daroval byt, za ktorý získali financie. Taktiež nespochybňuje poskytnutie
pôžičky od sestry žalovanej, A. B., vo výške 6 000,-€ obom účastníkom konania. Majú za to, že žalobca

sa žiadnym spôsobom nezaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, nakoľko skutočnosť,
že žalobca prijal dar od otca žalovanej, a prijal pôžičku od sestry žalovanej, nie je zaslúžením sa
o nadobudnutie majetku. Absolútne popierajú tvrdenie žalobcu, že odovzdal žalovanej sumu 6 000,-€ za
účelom zaplatenia pôžičky sestre A. B.. Žalobca jej nikdy neodovzdal žiadnu sumu za účelom zaplatenia
predmetnej pôžičky, a toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal dôkazmi. Pôžička voči A. B.

nikdy nebola zaplatená, ani čiastočne. Preto aj žalovaná navrhuje, že predmetnú pôžičku prevezme na
seba, ako pasívum počas BSM. Pokiaľ žalobca namieta nízku hodnotu bytu, nepredložil žiaden dôkaz,
ktorým by spochybnil znaleckú cenu vo výške 39 100,-€. Pričom znalkyňa v tomto znaleckom posudku
zohľadnila aj vecné bremeno, právo doživotného užívania bytu v prospech A. D.. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že zmluva o pôžičke od D. D. vo výške 40 000,-€ je podvodom, nakoľko bol žalovaný uvedený do omylu,
myslel si, že podpisuje „vecné bremeno,“ pričom si nebol vedomý, že podpisuje zmluvu o pôžičke, k tomu

udávajú, že táto zmluva bola podpísaná dňa 17.09.2014 osvedčeným podpisom na notárskom úrade
v B. C. Kysucou. V zmluve je síce uvedený dátum 10.05.2014, avšak k faktickému podpísaniu tejto
zmluvy došlo až dňa 17.09.2014. Zmluva o pôžičke má len jednu stranu a podpisy všetkých účastníkov
sú na tej istej strane ako samotné znenie zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca musel vedieť, čo
podpisuje. Je nereálne, aby došlo k tomu, že konal v omyle. Pokiaľ aj žalovaný uvádzal, že mu žalovaná

dňa 10.05.2014 volala do práce, aby išiel na mestský úrad podpísať zmluvu, tak v tento deň neboli
na mestskom úrade podpísané žiadne listiny. Žalobca taktiež nemohol byť v domnení, že podpisuje
zmluvu o zriadení vecného bremena, pretože vecné bremeno bolo v tom čase riadne zapísané na liste
vlastníctva. Žiadajú, aby súd vyporiadal BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikáže súd byt
č. X, v bytovom dome č. XXXX, zostatok dlhu vo výške 6 000,-€ voči pani A. B., 41 000,-€ voči D. D.

a zostatok dlhov na úveroch, ktoré si žalovaná zobrala počas manželstva na svoje meno, a zostatok
dlhov na exekúciách vedených voči žalovanej ako povinnej. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže
zostatokdlhovnaúveroch,ktorésižalobcapočastrvaniazobralnasvojemenoazostatoknaexekúciách
vedených voči žalobcovi. Zároveň je žalobca povinný žalovanej vyplatiť sumu 3 950,-€, na vyrovnanie
majetkovej hodnoty zo zrušeného BSM a zaplatiť trovy konania.

8. Dňa 24.06.2019 bol súdu doručený znalecký posudok súdom ustanoveného znalca M. A. E., znalca
z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností č. XXX/XXXX zo dňa 23.06.2019, ktorým
bola stavená všeobecná hodnota sporného bytu vrátane podielu na spoločných častiach na sumu
71 400,00 € (č. l. 124 a nasl. spisu).

9. Dňa 28.04.2022 bol súdu doručený znalecký posudok súdom ustanoveného znalca Ing. Martiny
Červenej č. XX/XXXX zo dňa 27.04.2022, ktorým bola stanovená trhová hodnota sporného bytu vrátane
podielu na spoločných častiach na sumu 117 000,00 € a všeobecná hodnota vecného bremena 3 954,17
€ (č. l. 236 a nasl. spisu).

10.Právnyzástupcažalobcunapojednávaníkonanomdňa13.05.2024uviedol,žepokiaľideovyjadrený
názor súdu o hodnote, v postate tá je nesporná, je preukázaná znaleckým posudkom, kontrolný
znaleckýposudok,samotnážalovanátedaodmietla.Toznamená,žeskutočnezáväznáhodnota,zktorej
súd bude pri vyporiadaní vychádzať je suma 113 045,83 €. Návrh na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva, tak ako aktíva žiada žalobca prikázať jemu, ako zásadné dôvody, prečo žiada, aby byt
bol prikázaný jemu, sú nasledovné. Od rozvodu manželstva ukazuje skutočný záujem o to, kto by mal
ten byt nadobudnúť, je samozrejme, tá reálna fakticita, že od rozvodu manželstva sa o byt stará iba
žalobca, žalovaná vôbec. Žije dlhodobo v zahraničí, v Egypte, čiže o byt sa od rozvodu manželstva stará
a všetky náklady s ním spojené, vrátane dlhov, ktoré tam ostali, všetko vyporiadal žalobca a spláca to

do dnes. Žalobca nemá nejakým spôsobom vlastné bývanie vyriešené, takže byt je aj v jeho záujme,
v tom zmysle, že sa stará aj o malol. dieťa, ktoré pochádza z manželstva strán sporu. O to dieťa sa
žalovaná nestará a nezaujíma, takže nepochybne by bolo spravodlivé, aby ten byt nadobudol on. S tým
súvisí aj ďalší fakt, že žalovaná žije v zahraničí, nežije na Slovensku. Proti žalovanej sa v súčasnosti
vedie exekučné konanie spoločnosti veriteľov B. E. J. G. P., G., potom aj A. D., Q. B. G., s. r. o., A. D.

ďalšia exekúcia, a ďalšia exekúcia Q. B., a tieto sú na úrovni nejakých 3000 €. Na liste vlastníctva je
evidovaný aj vklad záložnej zmluvy. Je tam vkladovaná od roku 2015 záložná zmluva a je to záložná
zmluva veriteľa spoločnosti F. k dlhu, ktorú uzavrela pani žalovaná a aktuálny dlh by mal činiť približne
20 000,00 €. Kataster nehnuteľností dodnes od roku 2015 ešte nerozhodol o vklade záložnej zmluvy,ktorábyzásadnýmspôsobomovplyvnila,samozrejmeajdopadnaspoločnýmajetok. Žalovanájezjavne
insolventná, nevie si predstaviť na základe čoho by vôbec žalobcu vyplatila, preto akceptovanie stavu,
že by mal byť prikázaný jej a mala by vyplatiť žalobcu by zapríčinilo to, že byt by sa po rozsudku prepísal

v katastri nehnuteľností na žalovanú s tým, že by musela žalobcu vyplatiť, ale by ho nevyplatila, pretože
je insolventná. Z týchto závažných skutočností má jednoznačne za to, že byt by mal byť prikázaný do
výlučného vlastníctva žalobcu. Sú tvrdené dva dlhy. Dlh vo výške 6000,00 €, ten nepopiera ani žalobca,
akurát tvrdil prostredníctvom skoršieho právneho zástupcu, že tieto prostriedky dal práve z toho úveru
20 000,00 € žalovanej, ktorá ich mala odovzdať sestre, k čomu nedošlo. Rešpektuje dôkaznú situáciu v

konaní a keďže nevie, nevie dokázať skutočnosť, že žalovaná odovzdala peniaze sestre, tak je nútený,
doslova procesne nútený akceptovať, že tých 6000,00 € dlh je, a teda súd ho musí vysporiadať avšak
tento dlh je premlčaný, pretože sa veriteľ nedomáhal zaplatenia tohto dlhu, čiže dnes, aj keby voči
stranám sporu veriteľ uplatnil nejaké nároky sú premlčané, tzn. že dlžník nemusí platiť vôbec nič. A
niečo podobné a zásadné platí aj pri pôžičke vo výške 40 000,00 €. Právny predchodca p. R., vzniesol
námietku, teda fiktívnosti pôžičky a pôžička nevznikne pokiaľ nie je dokázané na súde plným dôkazom,

že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí a na tom nič nemení, aj keby v zmluve bolo napísané, že k
odovzdaniu došlo. Žalobca o odovzdaní nevie, pokiaľ sa to v konaní nedokáže a dôkazné bremeno
je na žalovanej, žiadna pôžička nevznikla, ale aj keby vznikla, aj keby to nedokazovali tak podľa jeho
vedomostí, má v rukách uznesenie o zastavení konania podľa, ktorého sa matka žalovanej ako veriteľka
domáhala na súde zaplatenia sumy pôžičky 40 000 €, ale konanie bolo zastavené pre nezaplatenie

súdneho poplatku. Dlh z tej pôžičky nie je judikovaný, nie je exekučne vymáhaný a znamená to, že je
premlčaný. Čiže, keď tu ide o to, či dlh 40 000 ,00 € alebo 6 000,00 € treba priznať, súd na to v zmysle
§ 150 OZ má zvážiť aj túto skutočnosť z hľadiska toho, že keď sa priznajú tieto dlhy jednej strane, aj
keby veriteľ všetky tieto dlhy vymáhal, to sú dvaja veritelia, tak ten, kto tie dlhy dostane nemusí tým
veriteľom zaplatiť nič, stačí mu vzniesť v súdnom konaní, ak by sa vôbec viedlo, o čom pochybuje,

vzniesť námietku premlčania. Nemožno diskriminovať jedného z manželov tým, že má vyplatiť druhého
za premlčané dlhy, a z tejto inkasovanej sumy aj tak tým veriteľom nedá nič, lebo tie dlhy sú premlčané.
Toto boli tie dva dlhy 6 000,00 € a 40 000,00 € pokiaľ ide o tie ďalšie dlhy, ktoré žalobca v žalobe uviedol
dlh H. I. na sumu 10 000,00 €, na tom už netrvá, ten dlh je už splatený, čiže ten netreba vyporiadavať. Čo
sa týka G. G., žalobca z tej sumy, ktorú si požičal, požičal si ju iba na účel toho, aby vyplatil 6 000,00 € tú

pôžičku,čosamozrejme,aleniejevjehodôkaznejsileazozvyškutých14000,00€prebiehalaprerábka.
Je nesporné, že ten byt je prerobený a bez tých prostriedkov by prerobený nebol, čiže skutočne tých
14 000,00 € bolo investovaných do toho bytu, žalovaná to vie. Je tu byt v nespornej hodnote 113 000,00
€ a potom v podstate dva spoločné dlhy tvrdené, ak by netrval na tom, že ten dlh vôbec z pôžičky vznikol,
keď majú stále za to, že je fiktívna, tých 40 000,00 € nikdy, nikdy neodovzdala matka žalovanej, pretože

ani sama nikdy s nimi disponovať nemohla. To je fiktívna zmluva o pôžičke, ale aj keby to akceptovali a
nedokazovali, že teda je to predmet konania 6 000,00 € a 40 000,00 € , aj keby sa to priznalo len jednej
sporovej strane, ako pasívum, táto strana nemusí tým veriteľom zaplatiť vôbec nič, pretože stačí vzniesť
námietky premlčania. Žiada, aby ten byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu, dlhy prikázané
žalovanej, ale bez povinnosti na tieto dlhy poskytnúť akúkoľvek náhradu zo strany jeho klienta. Žalobca

vyplatí žalovanú k čomu by využil hypotekárny úver, dokonca je ochotný vyplatiť aj tie exekúcie, ktoré
zásadne ohrozujú spoločný majetok. Akurát jednou otázkou, ktorá tu ostáva, a má zásadný vplyv aj na
toto konanie a ktorú ešte nie je vyriešená je, čo je to za záložnú zmluvu vkladovanú od roku 2015 do
katastra nehnuteľností, ak táto záložná zmluva žalovanej, tak zásadným spôsobom zaťažuje spoločný
majetok, čo samozrejme nie je jednoduché vyplatiť ďalších 20 000 €.

11. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 13.05.2024 uviedol, že majetok, čo sa
týka aktív je ustálený, inkriminovaný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Čo sa
týka pasív, je nesporné, ako už súd prezentoval, že do pasív patrí dlh z pôžičky strán sporu voči matke
žalovanej vo výške 41 000,00 €, tak isto pohľadávka vo výške 6 000,00 €, voči sestre žalovanej. Žiadal,

aby súd prihliadol na tzv. zásadu zásluhovosti, jednak pri vyporiadaní alebo aj následne potom komu
by mal byť byt pridelený a síce, čo sa týka spôsobu akým nadobudli strany sporu predmetný byt, resp.
financovanie kúpnej ceny, kde táto bola financovaná z peňažných prostriedkov z bytu, ktorý daroval otec
žalovanej strany sporu a následne bola kúpna cena použitá na kúpu tohto bytu, takže v tomto prípade sa
javí ako smerodajné, aby bol byt pridelený žalovanej s tým, že adekvátnu čiastku by zaplatila žalobcovi,

ak by sa ustálila výška aktív a pasív.

12. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 13.05.2024 uviedla, že matka prišla k nim do bytu a tam im
odovzdala 40 000 €. Prítomný bol aj žalobca. Matka mala peniaze od otca, ktorý je veľký podnikateľ,ona sa o nich celý čas starala. Ona si peniaze, ktoré jej dával otec šetrila. Od rozvodu manželstva
navštevovala tento byt každé tri až štyri mesiace. Uviedla, že v Q. je 1 rok. Na otázku právneho zástupcu
žalobcuakédlhysúvočinejavakejvýškeevidované,žalovanáuviedla,ženaposledybolanakatastriasi

pred Vianocami a tam jej povedali, že jej nevedia odpovedať na výšku dlhov. Povedali jej, že veľa dlhov
je premlčaných. Je pravda, že si zobrala od F. pôžičku maximálne do 1 200 €. Platila tým súdne poplatky
za trestné konania žalobcu. Okrem pohotovosti mala pôžičku z F. B., ktorá je splatená. K exekúcii od B.
E. J. G. P., G., ktorú jej právny zástupca špecifikoval uviedla, že sa k nej vôbec nevie vyjadriť.

13. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.06.2024 uviedol, že ide o pôžičku 6000 € voči sestre
žalovanej, trvá na tom, že prostriedky na jej úhradu osobne odovzdal ad hoc v hotovosti žalovanej (z
úveru 20 000 €, ktorý si vzal aj na účel prerábky bytu), tá ich mala použiť práve na úhradu dlhu, čím
by zanikol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná odovzdanie prostriedkov poprela, nedokáže dokázať,
že prostriedky (ne)odovzdala, preto tento dlh možno zaradiť do masy BSM, avšak, tento dlh je zjavne
premlčaný, čo žalovaná ani nepopiera. Ak mal byť vrátený do 31.12.2015, čo je nesporné, potom je

premlčaný od 02.01.2019, a dlžníkovi v prípade uplatnenia stačí vzniesť námietku premlčania.
K údajnému dlhu voči matke žalovanej uviedo že, ide o fiktívnu, resp. neexistujúcu pôžičku, pretože
pôžička ako reálny kontrakt vznikne až odovzdaním predmetu – peňazí (i keby ostatné podmienky
zmluvy boli splnené). Nikdy od matky žalovanej neobdržal fyzicky žiadne peniaze, preto je dôkazné
bremeno na žalovanej (a jej matke), aby dokázali na súde plným dôkazom, že prostriedky obdržala. Aj

tu však platí, že tento dlh je nadnes už zjavne premlčaný. Ak by pôžička bola reálna, matka žalovanej
by sa nepochybne na súde domáhala zaplatenia buď voči dcére alebo jemu, či obom, čo aj svojho času
mala v úmysle (konanie 8C/67/2018), avšak pre nezaplatenie súdneho poplatku sa konanie zastavilo.
Dané jasne svedčí, že matka žalovanej (so žalovanou) chceli účelovo iniciovať konanie k vymyslenej
pohľadávke, no keď zistili, že toto konanie bude niečo stáť (čo by veriteľ s pohľadávkou 41 000,00 €

určite akceptoval – súd mu prizná náhradu), a najmä, že by to museli dokázať, nechali tak a vôbec
nevymáhali na súde. Dlh je tak neexistenčný, no aj keby existoval (čo popiera), bol by pre mlčaný
(od 01.01.2019), preto nie je spravodlivé, aby druhý z manželov, ktorému dlh nebude prikázaný (napr.
žalobca), mal vyplácať náhradu druhému, pretože ten by z týchto prostriedkov dlh už reálne nesplácal
(čo ani neplatí) a v prípadnom súdnom konaní by mu stačilo vzniesť námietku premlčania, teda by sa

bezdôvodne obohatil. Táto okolnosť musí byť nepochybne zohľadnená na účely spravodlivého riešenia
podľa § 150 OZ.
Odo dňa rozvodu dodnes sa o byt (na rozdiel od žalovanej) stará sám, platí všetky náklady s tým
spojené, a takto som zaplatil od 2016-2023 vo výške 7 233,38 €. Žalovaná ani nepoprela, že by som
tieto sumy platil výlučne on, ak tvrdí, že hradila ona, je to dôkazné bremeno na nej. Táto suma by mala

byť pri vyrovnaní zohľadnená v sume k 31.12.2023 vo výške 3 616,69 €. Ďalej uviedol, že jeho dlhy sú
v spoločnostiach H. I., J., G., J. , úver v H. splatený a druhý t. č. u G. B. (C. G.,J.) spláca (zostatok
cca 17 000,00 €). Hoci z týchto prostriedkov uhrádzal prerábku bytu, netrvá na vyplatení toho, čo z
oddeleného majetku (príjem z pôžičky) použil na spoločný majetok. Rovnako však pri žalovanej platí,
že táto má vlastné dlhy, ktoré na rozdiel odo neho, nesplácala a nespláca. Žalovaná si tak bez jeho

vedomia vzala značné dlhy, ktoré nesplatila, odišla do zahraničia a existenčne ohrozila majetok BSM,
čo rozhodne treba zohľadniť v konaní.
Na pojednávaní neuvádzala súdu pravdu, že o žiadnych svojich dlhoch nevie, pretože v čase
pojednávania boli minimálne tie, o ktorých vie
- v exekučnom konaní :

1. B. E. J. G.. XXXXXXX/XX A. A. B. 820,56 €
2. I. S.,J. XXXXXXX/XX A. A. B. XXX,XX €
3. Q. B. G.,G. XXXXXXX/XX A. A. B. 625,69 €
4. G. Q., J. XXXXXXX/XX A. A. B. 572,76 €
5. Q. G., G. XXXX XXX/XX A. A. B. 438,45 €

6. F. S. G., G. XXXXX XXX/XXXX O. A. F. (hrozí dražba)
1964,01 €
7. Na LV H. T. M. XXXX/XXXX O. A. P.
G. 5 169,06 €
- mimo exekučného konania (zatiaľ)

8. F. G. 16 351,72 € (k 16 351,72 €)
9. F. S. G., G. 42 437,82 €.
Pri byte platí, že nadnes je stav v KN taký, že prebiehajú konania pred KN. Nemá presnú vedomosť, čo
všetky konania znamenajú, tzn. čo je ich podkladom, vie však uviesť, že niektoré sa týkajú exekučnýchkonaní,ktoréužsúskončené(ajvočinemu),pričomvšakvrajvšetkyzápisyzávisiačasovoodU./XXXX–
záložná zmluva. Mimo U. XXXX/XXXX by teda všetky ostatné zápisy mali byť nadnes už bezpredmetné.
To ale nemení nič na tom, že v ex. XXXXX XXX/XXXX je vydané upovedomenie o začatí exekúcie

predajom nehnuteľností a v ex. XXXX/XXXX je zriaďované exekučné záložné právo.
Teda od vkladu U./XXXX závisia aj ostatné vklady či záznamy KN, má ísť zrejme o záložnú zmluvu
žalovanej ako záložcu, čo môže zásadne postihnúť spoločný majetok (dražba).Táto zmluva nie je podľa
neho v súlade so zákonom.
Žalovaná má pravdepodobne okrem uvedených i ďalšie, s tým, že pokiaľ ide o Pohotovosť, myslí si, že

žalovaná by sa mohla so spoločnosťou súdiť o povinnosť zaplatiť, nakoľko by mohlo ísť išlo o úžeru,
aspoň v časti v spotrebiteľskej zmluve. Mala by napadnúť aj (ne)platnosť záložnej zmluvy.

14. Uznesením č. k. CA-5C/84/2017-527 zo dňa 12.09.2025 súd konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrica sp. zn. 31Sa/3/2024, a to z dôvodu,
ževovzťahukbytu,ktorýjepredmetomvyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvastrántohtosporu,

sa viedlo konanie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 31Sa/3/2024. Predmetom daného
konania bolo konanie o návrhu navrhovateľa spoločnosti F., G., IČO: 35 807 598, so sídlom F. XX, XXX
XX I. na preskúmanie rozhodnutia žalovaného K. L. E., katastrálny odbor, so sídlom V. F. XXXX, XXX
XX E. sp. zn. U. – XXXX/XXXX zo dňa 17.12.2015, ktorým žalovaný zamietol návrh navrhovateľa na
vklad záložného práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

15. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 29.09.2025, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, uviedol, že v správnom súdnom konaní, riadiacom sa ešte úpravou OSP, Správny súd v
Banskej Bystrici rozhodoval a rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu katastra, ktorý zamietol návrh na
vklad záložného práva v prospech spoločnosti F., s. r. o. súvisiaceho s dlhom žalovanej. Pôvodne tento

sporný zápis o záložnom práve figuroval na LV ako prvý (ešte rok 2015) a „blokoval” ostatné návrhy
na vklad či iné návrhy neskoršieho poriadia v KN. Z uvedeného je zrejmé, že vklad záložného práva
U./XXXX (ktorý KN zamietol a bol predmetom správneho súdneho konania) mal vplyv aj na neskoršie
zápisy. Podľa aktuálneho stavu na LV je ale zrejmé, že došlo k zásadnej zmene a k nehnuteľnosti nie je
vedenýužžiadnyspornýzápisčiplomba.StavKNjezáväznýavyplývazneho,žeknehnuteľnostiamnie

sú vedené žiadne sporné zápisy či plomby, a pre rozhodnutie súdu nie je potrebné vyčkať na rozhodnutie
iného orgánu.

16. Uznesením č. k. CA-5C/84/2017-538 zo dňa 14.10.2025 súd zrušil uznesenie č. k.
CA-5C/84/2017-527 zo dňa 12.09.2025, ktorým bolo konanie prerušené, a to z dôvodu, že z

aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, vyplýva, že
medzičasom došlo k zásadnej zmene a k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je už vedený žiadny sporný zápis či plomba.

17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.11.2025 uviedol, že žalovaná zo začiatku

konania bola relatívne aktívna, bola zastúpená, neskôr už jej procesná aktivita opadla a v konaní sa
stala pasívnou, to znamená, že nereagovala ani na výzvy smerom k jej vlastným tvrdeniam, a ani na
výzvy súdu, preto samozrejme sťažovala postup súdu a predlžovala trvanie konania s cieľom vyporiadať
BSM, ktoré sa vyporiadava od roku 2017. A nakoľko ostáva pasívna, tak samozrejme ostáva pasívna aj
v tom, aby preukázala, napríklad pokiaľ ide o masu BMS to, že súčasťou BSM majú byť dlhy, pretože

ona tieto dlhy tvrdila, žalobca ich popieral a dôkazné bremeno preukázať vznik pôžičiek je na tom, kto
sa samozrejme z nich vyvodzuje nejaké priaznivé dôsledky. Ak tvrdila, že existovali nejaké pôžičky mala
ich v konaní preukázať, a pokiaľ nie je v konaní preukázané, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí,
kedy pôžička je reálny kontrakt, tak nikdy ku pôžičke nedôjde, to znamená, že je bezpredmetná aj
zmluva, pokiaľ neboli reálne odovzdané peniaze. Keďže neuniesla dôkazné bremeno, tak nemá význam

riešiť dlhy, ako súčasť BSM, pretože nepreukázala, že by mali byť súčasťou tejto masy. Aj keby ich
existenciu preukázala, ako poukázali, a to žalovaná už potom nerozporovala ani nespochybňovala, tak
by boli dávno premlčané, a ako sa vyjadruje ustálená súdna prax, takéto premlčané pohľadávky nie je
možné riešiť pri vyporiadaní BSM, pretože jednak rozhodnutie súdu o tom, komu priznáva dlh nemá
účinky voči tretím osobám, čiže na ich postavení sa nič nemení, a za ďalšie, ten veriteľ, tá tretia osoba,

ktorá nie je ani sporovou stranou, má samozrejme všetky práva zachované, to znamená, ak by chcela
manželov, bývalých manželov B. žalovať, toto právo jej ostáva, akurát, že oni môžu vzniesť námietku
premlčania, nie je možné takéto premlčané pohľadávky, aj keby ich preukázala, riešiť. Preto nemá
význam ich zahrnúť do masy BSM. V podstate jediným majetkom BSM bol byt a súvisiaci spoluvlastníckypodiel na nehnuteľnosti v B. C. B., kde bola preukázaná v konaní hodnota znaleckým posudkom a tá už
neskôr vlastne žiadnou sporovou stranou spochybňovaná nebola. A s tým, že v podstate pokiaľ žalovaná
spočiatku konania žiadala tento byt prikázať sebe, tak to od začiatku v podstate spochybňujú, pretože

by to nebolo v rámci zásad podľa § 150 Občianskeho zákonníka spravodlivé, nakoľko spravodlivejšie je
priznať tieto nehnuteľnosti žalobcovi, ktorý má o nej skutočný záujem, chce ich užívať, nemá vyriešenú
vlastnú bytovú otázku od rozvodu manželstva všetky náklady spojené s týmto bytom uhrádza on a
žalovaná sa absolútne o tej majetok nezaujíma, nestará. Dokonca, keď chcel prerobiť ten byt, tak mu
tie prerábky zničila. Vytrhla napr. káble zo stien. Žalovaná pravdepodobne žije v zahraničí, takže pre ňu

nemá nejaký praktický zmysel tento byt. Je spravodlivé, aby bola táto nehnuteľnosť prikázaná žalobcovi,
samozrejme za náhradu v zmysle znaleckého posudku so zohľadnením tej platby, ktorú preukázali ešte
v podaní z minulého roku, to znamená, že ak žalobca do konca roku 2023 uhradil v rámci nákladov
na tento spoločný majetok sumu 7 233,38 €, tak v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle, by súd
mal zohľadniť pri výplate aj polovicu týchto nákladov, ktoré vynaložil klient za žalovanú. No a keď sa
odpočítajú tie sumy, tak by žalovanej mala patriť na výplatu sumu 52 900,85 € a túto žiada, aby súd

umožnil žalobcovi zaplatiť do troch mesiacov, keďže to nie je malá suma. A zároveň z dôvodov už
uvedených, žiada, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. V podstate aj v tomto type
sporových konaní, čiže BSM, platí zásadu úspechu, to znamená, je to sporové konanie ako každé iné,
a je treba posudzovať úspech. Ak klient dosiahne úspech, to znamená súd vyhovie žalobe tak, ako žiada
žalobca, v tom prípade by mal plný úspech a je na mieste zaviazať žalovanú náhradou trov konania.

Žiadnydôvodhodnýosobitnéhozreteľa,prektorýbysataknemalstať, tunieje,naopak,pretosprávanie
sa žalovanej, ktorá dlhodobo bráni nejakému rozumného vyriešeniu veci, v konaní je pasívna atď., je
namieste, skutočne priznať nárok na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý je v konaní aktívny.

18. V podaní zo dňa 26.11.2025 žalobca uviedol, že v konaní bolo preukázané, že všeobecná hodnota

nehnuteľností so závadou (vecné bremeno) činí sumu 113 035,08 €. Ak by súd prikázal byt jednej
strane, náhrada voči druhému činí potom 56 517,54 €. Odo dňa rozvodu dodnes sa o byt (na rozdiel
od žalovanej) stará sám, platí všetky náklady s tým spojené. Podaním zo dňa 28.06.2024 úhrady
v rokoch od 2016-2023 vo výške 7 233,38 €. Ak teda plnil na udržanie spoločnej veci, táto suma by
mala byť pri vyrovnaní zohľadnená v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle ( k 31.12.2023 išlo

o sumu vo výške 3 616,69 €). Žalovanej by tak patrila náhrada 52 900,85 €. Pokiaľ ide o žalovanou
tvrdené dlhy, je zrejmé, a to už ani žalovaná nespochybnila, že tieto, i keby sa preukázala ich existencia,
čo sa nestalo (dôkazné bremeno žalovanej), by tieto boli už dávno premlčané (čo nerozporovala),
preto tieto nie je, i v zmysle súdnej praxe, možné prejednať ich v rámci BSM. Žiadal, aby súd
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B. C. B., obec B. C. B., okres E., zapísané na LV č. XXXX ako
byt č. X na poschodí č. X, vchod XXXX, nachádzajúci sa v obytnom dome súp.č. XXXX postavenom
na parcele registra C-KN č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 291 m2 a k nemu
prislúchajúci spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX-XX priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom - parcelám registra C-KN č.

XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 234 m2 a č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 291 m2. žalobcu zaviaže k povinnosti zaplatiť žalovanej na úplné finančné vyrovnanie jej
podielu z BSM sumu 52 900,85 €, a to do 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi
prizná proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise, a to najmä s : rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 10P/20/2016-88 zo
dňa 16.09.2016 (č. l. 5), čiastočným výpisom z LV č. XXXX, k. ú. B. J. B. zo dňa 24.11.2017 (č. l. 7),
zmluvou o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) zo dňa 21.12.2015 (č. l. 8), zmluvou o bežnom účte
fyzickejosobyaposkytovaníďalšíchproduktovaslužiebktomutoúčtuazmluvuospotrebiteľskomúvere

formou voliteľného prečerpania, vedenou na meno žalobcu (č. l. 11), darovacou zmluvou a zmluvou
o zriadení vecného bremena zo dňa 06.02.2013 (č. l. 32), kúpnou zmluvou zo dňa 06.02.2013 (č. l.
34), zmluvou o pôžičke zo dňa 10.05.2014 (č. l. 39), znaleckým posudkom Ing. Martiny Červenej č.
111/2019 zo dňa 23.06.2019 (č. l. 124), znaleckým posudkom M. A. E. E. XX/XXXX zo dňa 27.04.2022
(č. l. 236), potvrdením spoločnosti B., s. r. o. o úhradách zálohových platieb spojených s užívaním bytu

č. X v bytovom dome č. XXXX (č. l. 382), čiastočným výpisom z LV č. XXXX, k. ú. B. C. B. zo dňa
29.09.2025 (č. l. 534).20. Súd neprihliadal na listinný dokaz čiastočným výpisom z LV č. XXXX, k. ú. B. C. B. zo dňa 24.11.2017
(č. l. 7), na ktorom boli evidované viaceré plomby, okrem iných aj sporný zápis o záložnom práve k bytu,
ktorý je predmetnom vyporiadania, ktorý bol vedený ako prvý, a teda blokoval ostatné návrhy na vklad. Z

čiastočného výpisu z LV č. XXXX, k. ú. B. C. B. zo dňa 29.09.2025 na č. l. 534 vyplýva, že medzičasom
došlo k výmazu sporných zápisov, a teda k predmetnému bytu nie sú evidované žiadne sporné zápisy.

21. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové a právne
závery:

Z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 10P/20/2016 mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného
súdu Čadca č. k. 10P/20/2016-88 zo dňa 16.09.2016, mal súd zistené, že účastníci konania uzavreli
manželstvo dňa 02.08.2003. Toto manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 24.10.2016. Nakoľko
sa účastníci konania nedohodli na vyporiadaní majetku nadobudnutého počas trvania manželstva do
ich bezpodielového spoluvlastníctva, žalobca podal na súd žalobu o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. V návrhu špecifikoval nehnuteľné veci a dlhy (pasíva), pričom pri každej

položke uviedol, ako ju navrhuje vyporiadať, komu ju má súd prikázať do vlastníctva. Tak isto aj žalovaná
špecifikovala nehnuteľné veci a dlhy (pasíva), pričom pri každej položke uviedla, ako ju navrhuje
vyporiadať, komu ju má súd prikázať do vlastníctva.

22. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník?), v
bezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudol

niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

23. Aplikácia ustanovenia § 150 O. z. prichádza do úvahy ak nedôjde k dohode bývalých
bezpodielových spoluvlastníkov o vyporiadaní spoluvlastníctva a niektorý zo spoluvlastníkov podá
v lehote 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, návrh na jeho vyporiadanie.
Predmetom vyporiadania sú v zásade tie veci, ktoré označia účastníci konania, s tým, že ak opomenú

uviesť niektoré veci, pre tieto bude platiť režim zákonného vyporiadania podľa §149 ods. 4 O. z.
Pre aplikačnú prax je mimoriadne významná otázka dôkazného bremena, zaťažujúca povinnosťou
preukázať skutkové tvrdenia, ktoré viac ako v iných veciach, budú založené na rozporných tvrdeniach
bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. Dôkazné bremeno bude zaťažovať toho z bezpodielových
spoluvlastníkov, ktorý napr. tvrdí, že majetok nadobudnutý počas trvania manželstva nepatrí do BSM

a podobne. Uvedené konanie je súdnym konaním, kde majú účastníci na oboch stranách postavenie
zároveň žalobcu aj žalovaného. Súd v rámci konania zisťuje masu BSM, súčasťou ktorej by majú byť
aj dlhy, ak to strana tvrdí.

24. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetom vyporiadania BSM je byt č. X, v bytovom dome č. XXXX

v B. C. B., ktorý v tom bol čase, zaťažený záložným právom viacerých veriteľov, ďalej, zostatok dlhu na
spotrebiteľskom úvere vo výške 20 000,-€ so G. G. a zostatok dlhu na spotrebiteľskom úvere vo výške
10 000,-€ s veriteľom H. I.. Žalobca nemal vedomosť o dlhoch na úveroch a zostatkoch na exekúciách,
ktoré si žalovaná počas manželstva trvania, zobrala.25. Žalovaná tvrdila, že do BSM patria: vyššie uvedený byt, zostatok dlhu vo výške 6 000,-€ voči
pani A. B., a zostatok dlhu vo výške 41 000,-€ voči D. D.. Zároveň žiadala každému zo strán prikázať

ich zostatky dlhov na úveroch, ktoré si počas trvania manželstva zobrali na svoje meno a zostatky dlhov
na exekúciách.

26. Súd pri vyporiadaní BSM prikázal predmetný byt do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko odo dňa
rozvodu manželstva sa na rozdiel od žalovanej, staral o byt sám, platil všetky náklady s tým spojené,

ktoré za obdobie rokov od 2016-2023 predstavovali sumu vo výške 7 233,38-€. Žalovaná nepoprela
túto skutočnosť, že tieto sumy zaplatil výlučne on. Žalovaná žije dlhodobo v zahraničí, v Egypte, pričom
žalobca nemá vyriešené vlastné bývanie, stará sa o maloleté dieťa, ktoré pochádza z manželstva strán
sporu, pričom žalovaná sa oň nezaujíma. Súd teda považuje za spravodlivé, aby tento byt nadobudol on.
Taktiež mal súd preukázané, že voči žalovanej sa vedie niekoľko exekučných konaní, taktiež samotný
byt bol zaťažený. Súd uznesením č. k. CA-5C/84/2017-527 zo dňa 12.09.2025 toto konanie prerušil

do právoplatného skončenia konania vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
31Sa/3/2024, predmetom ktorého konania, bolo konanie o návrhu navrhovateľa spoločnosti F., s. r. o.
Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia žalovaného K. L. E., katastrálny odbor, sp. zn. U./XXXX zo dňa
17.12.2015, ktorým žalovaný zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva k predmetnému
bytu. Uznesením č. k. CA-5C/84/2017-538 zo dňa 14.10.2025 bolo uznesenie zo dňa 12.09.2025

zrušené, a to z dôvodu, že medzičasom došlo k zásadnej zmene, a na liste vlastníctva, kde je zapísaný
byt, už nie je zapísaný žiadny sporný zápis ani plomba, teda opätovne išlo o konanie súvisiace s dlhom
žalovanej. Je zrejmé, že žalovaná má značné množstvo dlhov, je insolventná, a preto by nemala ani ako
žalobcu vyplatiť. Znaleckým posudkom znalkyne Ing. Martiny Červenej, č. XX/XXXX zo dňa 27.04.2022,
bola stanovená trhová cena sporného bytu, vrátane podielu na spoločných častiach, na sumu 117 000,-

€, a všeobecná hodnota vecného bremena na sumu 3 954,17-€. Z uvedeného teda vyplýva, že súd mal
preukázanú čistú hodnotu bytu vo výške 113 045,83-€, ktorú viac nikto v konaní nenamietol. Polovica
z tejto sumy činí sumu 56 517,54-€, teda ide o náhradu, ktorú má súd prikázať druhej strane sporu, ktorej
nebol prikázaný byt. Nakoľko žalobca za obdobie rokov 2016-2023 plnil na udržanie spoločnej veci sumu
7 233,38-€, v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle, súd musí prihliadať na túto sumu, a polovica z nej

k 31.12.2023 by činila sumu 3 616,69-€. Nakoľko súd prikázal byt do výlučného vlastníctva žalobcu,
žalovanej tak patrí náhrada, ktorú prikázal vo výške 52 900,85-€ (56 517,54-€ - 3 616,69,-€). Uvedenú
sumu súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

27. Žalobca ďalej tvrdil, že predmetom vyporiadania sú dlh voči G. G. a dlh voči H. I., J.. Tieto však

vyporiadať nežiadal, nakoľko dlh voči H. I. je už splatený a dlh voči Slovenskej konsolidačnej, ako
nástupcovi G., J., zostal vo výške 17 000,-€. Tento naďalej spláca, hradí z neho prerábku bytu a netrvá
na vyplatení toho, čo z tejto pôžičky použil na spoločný majetok.

28. Žalovaná v konaní tvrdila ďalšie dve pôžičky - 6 000,-€ od pani A. B. a 40 000,-€ od jej matky, D.

D.. Žalobca pôžičku vo výške 6 000,-€ uznal, ale ako uviedol, práve z úveru 20 000,-€, dal žalovanej
sumu,ktorúmalajejsestre,paniB.odovzdať.Tútoskutočnosťopätovnezasepoprelažalovaná.Pôžičku
vo výške 40 000,-€ považuje za fiktívnu, nakoľko na súde nebolo dokázané žiadnym dôkazom, že
by došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, nakoľko matka žalovanej im nikdy takúto sumu neposkytla,
keďže nepracovala. Nepreukázala to hodnoverným spôsobom, napr. výpisom z účtu, napriek tomu, že

nadobudolúčinnosťzákonč.394/2012oobmedzeníplatiebvhotovostí,ktorýmbolizakázanévykonávať
platby v hotovosti fyzickými osobami, nepodnikateľmi, v hotovosti, ktorá prevyšuje sumu 15 000,-€. Súd
sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu žalobcu, že pokiaľ by aj bol preukázaný vznik
pôžičiek, v prípade pôžičky vo výške 40 000,-€, nebolo preukázané, že peniaze boli reálne odovzdané.
V zmysle § 657 O. Z., k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale

až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. V danom prípade, keďže nebolo preukázané
odovzdanie peňazí stranám sporu, nemožno takúto zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalobcom,
žalovanou a pani D., považovať za platnú. Aj keby ich existencia bola preukázaná, súd má za to, že sú
už dávno premlčané, nakoľko boli uzatvorené v roku 2013,2014 a v zmysle ustálenej súdnej praxe súd
takéto premlčané pohľadávky pri vyporiadavaní BSM nerieši, nakoľko rozhodnutie súdu o tom, komu

priznáva dlh, nemá účinky voči tretím osobám, čiže na ich postavení sa nič nemení, nakoľko tretia osoba,
ktorá nie je sporovou stranou, má zachované všetky práva, t. z. že ak by aj chcela bývalých manželov B.
žalovať,totoprávojejostáva,akurátonimôžuvkonanívzniesťnámietkupremlčania,atakútopremlčanú
pohľadávku súd jej neprizná. Preto súd tieto dlhy tvrdené žalovanou ani neriešil.29. Taktiež súd neriešil ani ďalšie pasíva, a to dlhy, zostatky na úveroch, ktoré si žalobca alebo žalovaná
zobrali na svoje meno počas trvania manželstva, resp. zostatky na dlhoch na exekúciách vedených voči

žalobcovi, alebo žalovanej ako povinným. Títo samotní tieto dlhy nežiadali vyporiadať.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná starne náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Súd sa stotožňuje s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že žalovaná bola na začiatku konania
aktívna, bola právne zastúpená, zúčastnila sa pojednávania, pričom neskôr sa v konaní stála pasívnou,
nereagovala na výzvy súdu, aby preukázala napr. vznik pôžičiek, koľko má dlhov, s ktorými sa bolo
potrebné v konaní vyporiadať, naopak, odsťahovala sa do zahraničia, do Q., kde sa dlhodobo zdržiavala.

Na výzvy súdu nijakým spôsobom nereagovala, za čo jej bola uložená aj poriadková pokuta. Keďže
mal žalobca v konaní plný úspech a žalovaná v konaní značne sťažovala postup súdu, predlžovala
konanie, ktoré prebieha už od roku 2017, a práve kvôli jej dlhom, nemohlo byť skončené skôr, súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania, rozhodne súd I. inštancie po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m C. s. p.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C. s. p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 veta prvá C. s. p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 C. s. p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).