Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815210180
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8815210180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej, v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, 2. A. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, obaja zast.
JUDr. Dušan Kmec, advokát, Advokátska kancelária M.R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou,
IČO: 37 788 027, proti žalovanému: F. D., XXX XX D. XXX, A.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Alojz Naništa,
advokát, Advokátska kancelária Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35 519 193, za účasti Okresnej
prokuratúry Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, 093 24 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad

Topľou č. k. 7C/372/2015-618 zo dňa 02.07.2024 v spojení s uznesením č. k. 7C/372/2015-641 zo dňa
23.07.2024, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s uznesením č. k. 7C/372/2015-641 zo dňa 23.07.2024.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo
výroku I. žalobu zamietol; vo výroku II. žalovanému priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %; vo výroku III. zrušil predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom
Vranov nad Topľou pod č. k. 7C/372/2015-19 zo dňa 25.11.2015 a vo výroku IV. žalobcom priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov predbežného opatrenia v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 7 a § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a § 137 písm.
c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia sa domáhali, aby súd určil,
že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. D., ako parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 134 m2, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov A. B. C. a A. E. C., G. C..

4. Žalobu odôvodnili tým, že na LV č. XXX, kat. úz. D., je zapísaná parcela č. XXX/X, zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 134 m2. Ako výlučný vlastník uvedenej nehnuteľnosti je na LV č. XXX zapísaná

obec D., t. j. žalovaný. Parcela č. XXX/X bola pôvodne súčasťou parcely č. XXXX/X vo výmere 2509
m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX obce D. a vytvorenej podľa regulačného plánu Obce
D. H. E. XX.XX.XXXX. Vlastníčkou pozemkovo knižnej parcely č. XXXX/X bola C. C., G. I., stará matka
žalobkyne v 2. rade, ktorá kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 23.01.1960 parc. č. XXXX/X aj s rodinnýmdomom súp. č. XXX odpredala rodičom žalobkyne v 2. rade. Pozemkovo knižná parcela č. XXXX/X
už ako vlastníctvo rodičov žalobkyne v 2. rade bola zapísaná na LV č. XXX s tým, že administratívne
bola rozdelená na parcely č. XXXX/X, XXXX/X J. XXXX/X. Reálne v prírode parc. č. XXXX/X, XXXX/

X J. XXXX/X tvorili jeden celok už od pridelenia podľa regulačného plánu a ako celok boli oplotené
a aj užívané právnymi predchodcami žalobkyne v 2. rade. Darovacou zmluvou vyhotovenou formou
notárskej zápisnice č. K. XX/XX H. E. XX.XX.XXXX rodičia žalobkyne parc. č. XXXX/X z LV č. XXX
vo výmere 1445 m2 darovali žalobcom do ich bezpodielového spoluvlastníctva na základe čoho parc.
č. XXXX/X bola zapísaná na LV č. XXX kat. úz. D.. Pretože žalobcovia mali záujem postaviť si na

parcele č. XXXX/X rodinný dom, za účelom vyčlenenia stavebného pozemku si objednali vyhotovenie
geometrického plánu, ktorým boli z parcely č. XXXX/X vytvorené nové parcely č. XXXX/X o výmere
724 m2, XXXX/X o výmere 135 m2 a XXXX/X o výmere 586 m2. Geometrický plán č. XXX-XXXX-
XXX/XX H. XX.XX.XXXX bol zapísaný do katastrálneho operátu. Napriek tomu, že geometrický plán
č. XXX-XXXX-XXX/XX L. M. XX.XX.XXXX v čase, keď parcela č. XXXX/X mala slúžiť ako stavebný
pozemok k vydaniu stavebného povolenia a s výstavbou rodinného domu žalobcovia ešte nezačali, dňa

12.04.1984 v rámci THM mal byť vyhotovený čiastkový protokol s vyšetrovacím náčrtom, na ktorom
je už zakreslený pozemok pod rodinným domom ako parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X. Na
uvedenom vyšetrovacom náčrte, ale nie je vyznačená parcela č. XXXX/X, ktorá bola súčasťou pôvodnej
pozemkovoknižnej parcely č. XXXX/X a pôvodnej parcely č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX. Pritom
reálne v prírode všetky parcely vytvorené z pozemkovoknižnej parcely č. XXXX/X boli ako jeden celok

ohraničené oplotením aj v čase technicko-hospodárskeho mapovania. Následkom prešetrovania pri
technicko-hospodárskom mapovaní došlo k úbytku výmery pôvodnej parcely č. XXXX/X z 1445 m2 na
výmeru 1310 m2, pretože na vyšetrovacom náčrte už chýbala geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX/
XX zakreslená parcela č. XXXX/X o výmere 135 m2. Vyhotovenie vyšetrovacieho náčrtu a čiastkového
protokolu s dátumom 12.04.1984 je nanajvýš pochybné z dôvodu, že: - ak geometrický plán č. XXX-

XXXX-XXX/XX bol vyhotovený XX.XX.XXXX nemohli byť údaje z neho o parcele č. XXXX/X a parcele č.
XXXX/X zapísané do vyšetrovacieho náčrtu, - ak rodinný dom na parcele č. XXXX/X žalobcovia nezačali
ani stavať, nemohol byť pozemok pod rodinným domom ako parcela č. XXX zakreslený na vyšetrovacom
náčrte, - ak do vyšetrovacieho náčrtu boli prevzaté údaje z geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX/XX,
mali byť prevzaté aj údaje o parcele č. XXXX/X o výmere 135 m2, - ak pozemky boli riadne oplotené a

užívané žalobcami, nemohlo dôjsť k zmene ich priebehu hraníc a nemohla z nich byť vytvorená parcela
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2 zapísaná teraz na LV č. XXX ako vlastníctvo
žalovanej. Terajšiu parcelu č. XXX/X zapísanú na LV č. XXX kat. úz. D. užívali už právni predchodcovia
žalobcov na základe regulačného plánu ako vlastnú a mali ju riadne oplotenú ako pôvodnú parcelu č.
XXXX/X zapísanú v pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Taktiež žalobcovia parcelu č. XXX/X užívali a

užívajú ako vlastnú na základe darovacej zmluvy o darovaní parcely č. XXXX/X s tým, že im slúži sčasti
ako nádvorie a sčasti ako vstup do dvora rodinného domu. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na
určení nehnuteľností do vlastníctva, pretože na jeho základe je možné odstrániť pochybenie katastra pri
zápise vlastníckeho práva po technicko-hospodárskom mapovaní a vykonať zmenu zápisu vlastníctva
v katastri nehnuteľností.

5. Dňa 20.10.2017 vypracoval znalec z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností A. C. C.
znalecký posudok č. X/XXXX z ktorého vyplýva, že pôvodná parcela mpč XXXX/X - dom s dvorom a
záhradou o výmere 2509 m2 zapísaná v PKV XXX v katastrálnom území D. bola zapísaná do I. XXX
E. X. XXXXXXX XXXX, N. E. XXX, XX. XXXXXXXX XXXX, N. E. XXX na podklade regulačného plánu

obce D. H. E. XX.XX.XXXX. Celá genéza je popísaná v PKV XXX v spise č.l. 6 a č.l. 7. Parcely O.
XXXX/X, XXXX/X J. XXXX/X (pred THM) odpovedajú parcelám P. Q. XXX, XXX J. XXX/X. I. O. XXXX/
X, XXXX/X J. XXXX/X boli prečíslované po THM položkou výkazu zmien XX/XX vyhlásením platnosti
THM. Zápis prečíslovania parciel na LV XXX uvedený v spise č.l. 9. Zápis výmer parciel P. Q. XXX, XXX
J. XXX/X vykonaný na základe spresneného merania pri THM. Zapísané výmery vykazujú stav, ktorý sa

nachádza reálne v teréne na základe reálne zameraných lomových bodov citovaných parciel P. Q.. Po
THM boli vytvorené parcely O. XXX, XXX, XXX/X. Parcely po O. XXX, XXX XXX/X po THM odpovedajú
s časťou parcele O. XXXX/X (pred THM) pred deľbou R. XXX-XXXX-XXX/XX. Deľbou sa parcela XXXX/
X (pred THM) rozdelila na parcely XXXX/X, XXXX/X J. XXXX/X. V súčasnosti parcela O. XXXX/X I. E. I.
R. XXX-XXXX-XXX/XX (pred THM) odpovedá parcele P. Q. XXX/X J. I. O. XXXX/X J. XXXX/X po deľbe

podľa R. XXX-XXXX-XXX/XX (pred THM) odpovedajú parcele P. Q. XXX, XXX a sčasti parcele XXX/
X. Na obrázku č. X posudku sú červenými šípkami zobrazené hranice parcely mpč XXXX/X o výmere
2509 m2. Následne pri zapisovaní parcely mpč. XXXX/X na základe 2. etapy zakladania vlastníckych
vzťahov do LV v zmysle zákona 22/1964 Zb. bola pôvodná parcela rozdelená na parcelu O. XXXX/X ovýmere 980 m2, XXXX/X o výmere 1445 m2 a XXXX/X o výmere 84 m2, ktoré sú zapísané na LV XXX
(v spise č.l. 8, č. 102). Zápis vlastníctva LV bol vykonaný na základe 2. etapy zakladania vlastníckych
vzťahov v zmysle zákona 22/1964 Zb. bez merania a následného overenia správnosti určenia výmer na

týchto parcelách. R. XXX-XXXX-XXX/XX nachádzajúci sa v spise na č.l. 72, ktorý slúžil na odčlenenie
parcely XXXX/X, ktoré bolo vykonávané z parcely O. XXXX/X, ktorej vlastníkmi boli žalobcovia. Táto
parcela O. XXXX/X bola zapísaná na LV XXX na základe darovacej zmluvy G. XX/XX bez merania,
teda bez geometrického plánu. R. XXX-XXXX-XXX/XX vychádzal z tých údajov, ktoré boli zapísané na
LV č. XXX bez overenia ich správnosti. Ako vyššie preukázal R. XXX-XXXX-XXX/XX a jeho H. XXX,

na základe ktorého bol vyhotovený, vykazuje také nezrovnalosti, na základe ktorých nemal byť nikdy
overený. Tento R. XXX-XXXX-XXX/XX vykazuje zavádzajúce skutočnosti. Zobrazenie tohto plánu je
zobrazené v prílohe číslo 3 a 4. Porovnaním mapy KN a parciel P. Q. XXX J. P. Q. XXX/X, ktorá vznikla
po mapovaní THM a následnými geometrickými plánmi a porovnal to s mapou EN pred THM (sútlač
zobrazená v prílohe č. 4) zistil, že hranica parcely po THM t.j. P. Q. XXX je uskočená a pritom by mala
prebiehať skoro v rovine hranice parcely P. Q. XXX G.. O. (I. S.) XXXX/X. Hranica medzi parcelami P.

Q. XXX J. XXX/X po bodoch X-XXX J. X-XXX je v platnej mape KN mylne zobrazená - preukázané v
prílohe číslo X a v prílohe číslo 4 bodmi A=X6, E=X1, F=X4. Na podklade mapy EN spred THM, mapy
JEP (obrázok 5) ako aj samotného merania v teréne dospel k záveru že plocha „A“ označená v prílohe 5,
ktorá sa nachádza v parcele P. Q. XXX/X zodpovedá časti parcely mpč. XXXX/X, zapísaná v PKV XXX
J. O. XXXX/X zapísanej na LV XXX. Táto plocha „A“ v prílohe č. X zodpovedá novovytvorenej parcele P.

Q. XXX/X o výmere 75 m2, ktorá je zobrazená v GP č. XX/XXX/XXXX-X/XXXX, ktorý tvorí samostatnú
prílohu tohto znaleckého posudku.

6. Dňa 07.06.2018 žalobcovia predložili súdu geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX M. R. I. D.
spolu s výkazom výmer. Z predmetného GP vyplýva, že vlastnícke práva k pozemku parcela č. XXX/

X sú zapísané na LV P. Q. XXX a duplicitne v zápisnici č. XXX ako časť parcely mpč. XXXX/X, na LV
XXX ako časť parcely O. XXXX/X a po prevode vlastníckych vzťahov v roku XXXX na LV XXX parcelu
P. Q. XXXX/X.

7. Dňa 11.02.2019 vypracoval znalec z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností A. C. C.

odborné vyjadrenie č. X/XXXX, z ktorého vyplýva, že preskúmaním R. XXXXXXXX-XXX/XXXX M. R.
I., D., B. výkazom výmer a následnými poznámkami sa nestotožňuje s citovaným GP. Nezískal žiaden
nový, priamy a relevantný dôkaz, na základe ktorého by mohol zmeniť výsledky dokazovania v ZP X/
XXXX H. XX.XX.XXXX. Nebolo nijak preukázané, že parcela O. XXXX/X (pred THM) by mala mať iný
priebeh hranice ako je zobrazené v H. X/XXXX str. 6, v spise 216 a že koniec parcely O. XXXX/X je

predĺžením hranice parcely O. XXXX/X. Zobrazené v H. X/XXXX č.l. 6, v spise č.l. 2016 bodmi X4=F,
X1=E, X6=A, zobrazené v prílohe 2, v spise č.l. 224, zobrazené v prílohe 4 v spise č.l. 226. Parcela P.
Q. XXX/X zapísaná na LV XXX v k.ú. D. nie je evidovaná ako duplicitné vlastníctvo.

8. Dňa 02.09.2022 vypracoval znalec z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností A. C.

C. odborné vyjadrenie č. X/XXXX, z ktorého vyplýva, že zapracovaním R. N. XXX-XXXX-XXX/XX
do novovytvoreného operátu evidencie nehnuteľností, ktorý bol podaný na zverejnenie, prípadne na
podávanie námietok v rámci reklamačného konania a následným vyhlásením platnosti tohto operátu
v zmysle platných právnych a technických predpisov v danej dobe, boli parcely pred THM O. XXXX/
X J. XXXX/X zlúčené a prečíslované do parciel po THM O. XXX, XXX. V rámci konaní o námietkach

a reklamácií pred vyhlásením platnosti obnoveného operátu THM na túto skutočnosť nebola podaná
žiadna námietka. Geometrický plán bol vyhotovený na podklade platného stavu katastra nehnuteľností
po zápise ROEP. Aj operát ROEP v obci D. pred vyhlásením platnosti bol podaný na pripomienkovanie.
Na priebeh hraníc parciel P. Q. XXX J. XXX a ani na priebeh hraníc parciel O. Q. XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XXX nebola podaná žiadna námietka. ROEP bol zapísaný rozhodnutím D.

M. o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov č. sp. Z XXX/XXXX H. E. XX.XX.XXXX. Ani jeden
z citovaných geometrických plánov R. N. XXXXXXXX-X/XX, R. N. XXXXXXXX-XX/XX, R. N. XX/XXX/
XXXX-X/XXXX, R. N. XXXXXXXX-XXX/XXXX nie je v rozpore s platným stavom katastra nehnuteľností.

9. Z odborného vyjadrenia A. O. S. č. X/XXXX H. E. XX.XX.XXXX vyplýva, že podľa GP č. XXX-XXXX-

XX je vzdialenosť medzi pozemkami O. N. XXXX/X J. XXXX/X, t.j. medzi bodmi 8-90 a bodom A1 69,90
m. Podľa R. N. XXX-XXXX-XX je vzdialenosť medzi pozemkami O. N. XXXX/X J. XXXX/X z východnej
strany pri bode A1 1,90 m a zo západnej strany pri bode A2 2,60 m. Hranica medzi pozemkami P. Q.
N. XXX/X,XXX/X J. P. Q. N. XXX/X, XXX/X, XXX/X je na katastrálnej mape zobrazená chybne, nie vsúlade s R. N. XXX-XXXX-XX. Znázornenie hranice medzi pôvodnými parcelami O. XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X a pôvodnými parcelami O. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X J. XXXX/X I. R.
N. XXX-XXXX-XX je určená na podklade pôvodnej katastrálnej mapy a regulačného plánu, resp. mapy

evidencie nehnuteľností.

10. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že požiadavka naliehavého právneho
záujmunaurčenívlastníckehoprávajevdanejvecisplnená,nakoľkonaLVč.XXXkat.úz.D.jezapísaná
parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 134 m2. Ako výlučný vlastník uvedenej

nehnuteľnosti je na LV č. XXX zapísaná obec D., t.j. žalovaný.

11. Medzi stranami bolo sporné, či parcela reg. P. N. XXX/X zapísaná na LV č. XXX, k.ú. D. vznikla z
parcely XXXX/X zapísanej v PKV XXX J. O. XXXX/X zapísanej na LV XXX, ktorá bola vo vlastníctva
žalobcov alebo nie. Pôvodne žalobcovia žiadali určiť, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX kat.
úz. D. ako parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 134 m2 patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobcov A. B. C. a A. E. C. G. C., avšak po návrhu na zmenu žaloby uskutočnenom
na pojednávaní dňa 04.06.2024, súd pripustil zmenu žaloby, a to tak, že žalobcovia žiadali určiť, že
nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva, každému po 1.

12. Keďže posúdenie otázky, či predmetná parcela vznikla z pôvodnej parcely XXXX/X zapísanej v PKV

XXX J. O. XXXX/X zapísanej na LV XXX, je odbornou otázkou, súd sa pri rozhodovaní opieral najmä
o znalecký posudok a odborné vyjadrenia. Dôkazné bremeno ležalo na žalobcoch, ktorí pre úspech v
spore boli povinní preukázať, že parcela XXX/X, zapísaná na LV XXX, k.ú D. vznikla z parcely XXXX/
X zapísanej v PKV XXX a O. XXXX/X zapísanej na LV XXX, ktorej vlastníkmi boli žalobcovia, resp. ich
právni predchodcovia, a nie z parcely, ktorú mal vo vlastníctve žalovaný. Zo znaleckého posudku č. X/

XXXX vyplynulo, že plocha „A“ označená v prílohe X znaleckého posudku, ktorá sa nachádza v parcele
P. Q. XXX/X zodpovedá časti parcely mpč. XXXX/X, zapísaná v PKV XXX J. O. XXXX/X zapísanej na
LV XXX. Táto plocha „A“ v prílohe č. X zodpovedá novovytvorenej parcele P. Q. XXX/X o výmere 75
m2, ktorá je zobrazená v R. N. XX/XXX/XXXX-X/XXXX, ktorý tvorí samostatnú prílohu tohto znaleckého
posudku. Znalec teda dal žalobcom sčasti za pravdu, že časť parcely XXX/X vznikla z pôvodnej parcely

mpč. XXXX/X. Znalec sa následne odborným vyjadrením X/XXXX M. Q. R. XXXXXXXX-XXX/XXXX
vypracovanému R. I., D. predloženému žalobcami, pričom uviedol, že sa nestotožňuje s citovaným
GP. Nezískal žiaden nový, priamy a relevantný dôkaz, na základe ktorého by mohol zmeniť výsledky
dokazovania v H. X/XXXX H. XX.XX.XXXX. Nebolo nijak preukázané, že parcela O. XXXX/X (pred
THM) by mala mať iný priebeh hranice, ako je zobrazené v H. X/XXXX str. 6, v spise 216 a že koniec

parcely O. XXXX/X je predĺžením hranice parcely O. XXXX/X. Taktiež uviedol, že parcela P. Q. XXX/X
zapísaná na LV XXX v k.ú. D. nie je evidovaná ako duplicitné vlastníctvo. Dňa 02.09.2022 vypracoval
znalec A. C. C. odborné vyjadrenie N. X/XXXX v ktorom riešil otázku, na základe akých skutočností
došlo pri spracovaní THM k neprečíslovaniu parcely č. XXXX/X na LV č. XXX, k.ú. D. a na základe
akých právnych skutočností bol vyhotovený a do operátu KN zapísaný GP č. XXXXXXXX-X/11 na

odčlenenie parciel P. Q. N. XXX/X, XXX/X J. XXX/X, keďže žalobcovia tvrdili, že je v rozpore s údajmi
operátu a s údajmi v geometrických plánoch. Znalec uviedol, že zapracovaním R. N. XXX-XXXX-XXX/
XX do novovytvoreného operátu evidencie nehnuteľností, ktorý bol podaný na zverejnenie, prípadne
na podávanie námietok v rámci reklamačného konania a následným vyhlásením platnosti tohto operátu
v zmysle platných právnych a technických predpisov v danej dobe, boli parcely pred THM O. XXXX/

X a XXXX/X zlúčené a prečíslované do parciel po THM O. XXX, XXX. V rámci konaní o námietkach
a reklamácii pred vyhlásením platnosti obnoveného operátu THM na túto skutočnosť nebola podaná
žiadna námietka. K zápisu R. N. XXXXXXXX-XX/XXXX došlo zápisom kúpnej zmluvy pod M. XXXX/
XXXX pod položkou výkazu zmien XXX/XXXX v prospech žalobcov, ktorý bol jej technickým podkladom.
Z toho vyplýva, že sami žalobcovia uznávali priebeh hraníc definovaných v platnej katastrálnej mape,

a preto chceli odkúpiť parcely tak ako sú vytvorené R. XXXXXXXX-XX/XXXX. Geometrický plán bol
vyhotovený na podklade platného stavu katastra nehnuteľností po zápise ROEP. Aj operát ROEP
v obci D. pred vyhlásením platnosti bol podaný na pripomienkovanie. Na priebeh hraníc parciel P.
Q. XXX J. XXX a ani na priebeh hraníc parciel O. Q. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X,
XXXX/XXX nebola podaná žiadna námietka. ROEP bol zapísaný rozhodnutím D. Q. M. o schválení

registra obnovenej evidencie pozemkov č. sp. H. XXX/XXXX H. E. XX.XX.XXXX. Ani jeden z citovaných
geometrických plánov R. N. XXXXXXXX-X/XX, R. N. XXXXXXXX-XX/XX, R. N. XX/XXX/XXXX-X/XXXX,
R. N. XXXXXXXX-XXX/XXXX nie je v rozpore s platným stavom katastra nehnuteľností. Následne na
pojednávaní znalec odpovedal na otázku, či pri vypracovaní svojho posudku a taktiež aj odbornéhovyjadrenia mal vedomosť o geometrickom polohopisnom pláne z roku 1970, číslo zákazky XXX-XXXX-
XX, na čo uviedol, že ho videl, avšak nemôže ho brať do úvahy. Tento geometrický plán nemá žiaden
súvis s parcelami právnych predchodcov žalobcov. Kóty sa týkajú úplne opačného smeru, a nie toho

smeru, odkiaľ sa robilo kontrolné meranie z parcely, kde je starý dom na ľavej strane. Tento geometrický
plán vôbec nerieši parcely pani žalobkyne. A čo sa týka geometrického plánu z roku 1972, kde bola
odčlenená parcela pre škôlku, tak tam sú priamo merané tie hodnoty od toho domu, koľko sa staničilo
a robili konvičky. Musí tam ostať tá medzera zvyškových parciel, ktoré následne sa robili geometrickým
plánom č. XXXXXXXX-XX/XX, na základe ktorého sa určilo vlastnícke právo v prospech obce Soľ.

On musí vychádzať z tých relevantných údajov, ktoré sú pre neho ako geodeta a znalca relevantné.
Taktiež uviedol, že keď geometrickým plánom z roku 1970 bola nameraná hranica od pozemku XXXX/
X ku pozemku XXXX/X, ktorý susedí s pozemkom žalobcu a hoci tieto pozemky sú v rovine, tak táto
vzdialenosť nemôže byť aj vzdialenosťou ku pozemku XXXX/X napriek tomu, že sa jedná o susedné
pozemky, pretože omerné plány, omerné miery sú vždy riešené ku konkrétnemu pozemku, ktorý je
na geometrickom pláne riešený, nie ku vedľajším pozemkom. Odborné vyjadrenie A. S., ktoré rieši

porovnanie časti geometrických plánov č. XXX-XXXX-XX J. XXX-XXXX-XX s katastrálnou mapou v k.ú.
D. podľa názoru súdu, napriek názoru žalobcov, nijak nevyvracia výsledky znaleckého posudku A. C.,
s ktorým sa stotožnil aj súd. Geometrický plán XXX-XXXX-XX totiž rieši iné pozemky ako tie, ktoré sú
predmetom sporu a skutočnosť, že R. XXX-XXXX-XX sa neprekrýva s katastrálnou mapou, je známa
z posudku A. C.. Súd opäť poukazuje na to, že geodetická činnosť je činnosťou odbornou, a preto keď

žalobcovia nepredložili súdu iný znalecký posudok s odpoveďou na otázku, či parcela XXX/X, k.ú. D.
vznikla z parcely patriacej žalobcom alebo ich právnym predchodcom, súd vychádzal zo znaleckého
posudku, ktorý má k dispozícii, nakoľko je toho názoru, že táto otázka v ňom bola zodpovedaná, pričom
znalec v ďalších dvoch odborných vyjadreniach a výsluchoch na pojednávaniach vysvetlil, ako dospel k
uvedenému výsledku. V časti novovytvorenej I. P. Q. XXX/X o výmere 75 m2, ktorá je zobrazená v R.

N. XX/XXX/XXXX-X/XXXX by bol návrh žalobcov dôvodný, avšak súd musí vychádzať z petitu žaloby a
žalobcovia nepreukázali, že celá parcela P. Q. N. XXX/X, Q.T. D. zapísaná na LV XXX vznikla z parcely,
ktorá patrila žalobcom, a teda súdu nezostávalo nič iné, ako návrh pre neunesenie dôkazného bremena
zamietnuť.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 a 2 CSP a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

14. Uznesením č.k. 7C/372/2015-641 zo dňa 23.07.2024 súd prvej inštancie opravil odôvodnenie svojho

rozsudku, a to tak, že za odsek 48, vložil odseky 49,50 a 51, ktoré znejú: „49. Podľa § 355 ods. 1 CSP
neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie ak bez návrhu zruší
rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. 50.
Keďže súd žalobu žalobcov zamietol v celom rozsahu a predbežné opatrenie bolo nariadené po začatí
konania vo veci samej, súd zrušil predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom Vranov nad Topľou,

č. k. 7C/372/2025-19 dňa 25.11.2015. 51. O trovách predbežného opatrenia súd rozhodol v súlade s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovia úspešní v časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia majú
voči žalovanému nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.“

15. V odôvodnení tohto uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v rozsudku zo dňa 02.07.2024 chýbalo

odôvodnenie výroku o zrušení predbežného opatrenia a výroku o trovách predbežného opatrenia.
Uvedená chyba nastala pri vyhotovovaní rozsudku, keď nedopatrením nedošlo k prekopírovaniu
uvedenej časti odôvodnenia a súd túto chybu zistil až keď na to upozornil žalovaný vo svojom odvolaní.
V tejto súvislosti súd dodal, že k chybe došlo zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej
činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhotovovaniu rozhodnutia. Zrejmosť nesprávnosti je vysvitá

najmä z porovnania výroku s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí. Preto súd túto zrejmú
nesprávnosť opravil.

16. Proti výrokom I., II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Podľa nich súd prvej inštancie vo veci

rozhodol na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu a na základe nesprávneho
právneho posúdenia, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu je potrebné považovať za nesprávne a tiež aj
nepreskúmateľné.17. Žalobcovia namietali, že súd sa nekriticky stotožnil so závermi znalca A. C.. V tejto súvislosti
poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo V 11/2008, v ktorom sa Najvyšší súd
SR vyjadril k vyhodnocovaniu znaleckého posudku ako dôkazu: „Aj keď má znalecké dokazovanie

špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, zostáva jeden z možných
dôkazov. Tak ako ostatné dôkazy i znalecký posudok súd musí podrobiť kritickému hodnoteniu. Znalecký
posudok preto musí spojovať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia záveru a
postupu akým k nemu dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý je posudok určený, bol schopný
pochopiť jeho dôkazný význam, aj keď nemá odborné vedomosti. Ak sa uvedené zásady nedodržia,

prestal byť rozsudok, či iné rozhodnutie výsledkom rozhodovaní súdu /sudcu/, ale ide iba o „znalecké
rozhodnutie“, kde súd len deklaruje za svoj záver niekoho iného“. Vo vyjadrení Najvyššieho súdu SR
ku kvalite znaleckých posudkov sa uvádza: „na základe nekritického stotožnenia sa súdu so záverom
znaleckého posudku, ktorý je nedostatočne odôvodnený, nezrozumiteľný a nejasný pri dosiahnutí
odborných záverov je iba potvrdením, že súd prezentuje záver iného za svoj. Súd musí zhodnotiť
presvedčivosť posudku tým, či sa prihliadalo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať

a či existuje súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.“

18. Žalobcovia uviedli, že v priebehu konania informovali súd, že disponujú snímkami na CD nosičoch z
leteckého mapovania C. F. D., S. T. L. L. z mapovania obce D. v roku 1973 a 1980. Znalec A. C. ignoroval
úlohu uloženú mu súdom a odborné vyjadrenie č. X/XXXX podal bez toho, aby si akékoľvek podklady

od žalobcov vyžiadal. Podľa názoru žalobcov znalecký posudok č. X/XXXX, odborné vyjadrenie č. 6 a
vyjadrenia znalca A. C. C. účelovo, zavádzajúco a neobjektívne vysvetľujú vytvorenie hranice spornej
parcely č. XXX/X.

19. Svoje závery znalec A. C. odôvodňoval meraniami na základe nepreskúmateľných identických

bodov, ktoré hodnoverným a náležitým spôsobom dostatočne neodôvodnil, na základe čoho je potrebné
považovať tieto identické body za nepreskúmateľné a závery z nich vychádzajúce za nepodložené a
nehodnoverné. V znaleckom posudku neuviedol kritéria presnosti ustanovené Vyhláškou č. 461/2009
Z.z., prekročením ktorých sa identický bod považuje za neidentický a nesmie byť použitý. Znalec v
znaleckom posudku nevysvetlil a nepreukázal, na základe akých relevantných podkladov určil vlastnícke

hranice resp. body X6=A, X1=E a X4=F. Poukazuje iba na pevnú hranicu odčlenenia regulačného plánu
a „vynesenú“ dĺžku z náčrtu a geometrického plánu N. XXX-XXXX-XX. K identickému bodu X6=A na
strane 10 zápisnice z pojednávania dňa 5.2.2020 znalec uviedol významnú skutočnosť, ktorou sám
spochybnil geometrický plán č. XXX- XXXX-XX, no vyjadril stopercentný záver. K identickému bodu Xl=
E sa ani nevyjadril. Na strane 18 zápisnice z pojednávania dňa 5.2.2020 k identickému bodu X4=F,

ktorým je oplotenie pozemku I., resp. roh domu uviedol, že by potreboval spracovať posudok na 200
strán, čo však nespracoval. Žalobcovia preukázali súdu listinnými dôkazmi z katastrálneho odboru M.
K. S., U. na dom, ktorého roh považuje znalec za podstatný pre identický bod, bolo vydané stavebné
povolenie v roku 1973 a stavebný pozemok nevznikol regulačným plánom, ale až po roku 1972, a to bez
zamerania GP. Znalec neodôvodnil a nepreukázal hodnoverne a záväzne, že oplotenie parcely XXXX/

X, ktoré považuje za identický bod, je totožné s hranicou podľa regulačného plánu a hranica parcely
XXXX/X by mala byť predĺžením oplotenia parcely XXXX/X.

20. Žalobcovia ďalej poukázali na zistenia svedka A. V. W., ktorý odôvodnil hranicu parcely č. XXXX/
X úradne overeným R. XXX-XXXX-XXX/XX a výkazom výmer. V rámci THM boli prečiarkované a

prepisované dĺžky, čím došlo k vynechaniu parcely č. XXXX/X o dĺžke 6 m a šírke 22,50 m. Parcela č.
XXXX/X v dĺžke 6 m, ktorá je polohovo a geometrický totožná s parcelou č. XXX/X, bola z listu vlastníctva
žalobcov č. XXX vynechaná. Svedok A. W. odôvodnil hranicu parcely č. XXXX/X aj pochybeniami pri
zápise parcely „O.“ parcely XXXX/X v zbierke listín katastrálneho úradu M. K. S., z ktorej mala podľa
chybných zápisov v katastri nehnuteľnosti vzniknúť parcela XXX/X geometricky a polohovo totožná s

parcelou XXXX/X vynechanou z listu vlastníctva žalobcov LV XXX. Svedok A. W. odôvodnil hranicu
parcely č. XXXX/X aj písomným rozhodnutím F. M. K. S., odbor výstavby a územného plánovania zo
dňa XX.X.XXXX N. XXX/XX. Svedok A. V. W. vo výpovedi uviedol že výmera vynechanej parcely č.
XXXX/X z LV č. XXX žalobcov bola pred zameraním zapísaná v pozemkovej knihe PKV XXX ako časť
parcely mpč. XXXX/X a na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.1.1960 bola parcela č. XXXX/

X, spolu s rodinným domom odpredaná rodičom žalobkyne. Pozemkovo knižná parcela Č. XXXX/X už
ako vlastníctvo rodičov žalobkyne bola zapísaná na LV č. XXX s tým, že bola administratívne rozdelená
na parcely č. XXXX/X, XXXX/X J. XXXX/X J. parcely G. P., ktoré tvorili jeden celok už od prideleniapodľa regulačného plánu ako celok boli oplotené aj užívané na hranici totožného oplotenia so susednými
pozemkami W. a L. vytvorenými regulačným plánom.

21. Žalobcovia tiež namietali konštatáciu súdu, že odborné vyjadrenie A. S., ktoré rieši porovnanie časti
geometrických plánov č. XXX-XXXX-XX J. N. XXX-XXXX-XX s katastrálnou mapou v k.ú. D., nevyvracia
výsledky znaleckého posudku A. C.. Ak by podľa žalobcov A. C. prihliadal na geometrický plán č. XXX-
XXXX-XX, bol by zistil, že pri určení hranice spornej parcely č. XXX/X nemôže prepočítavať geometrický
plán XXX-XXXX-XX, pretože tento je nesprávny. Žalobcovia v tejto súvislosti dodali, že znalec A. C.

považoval nezamerané tzv. zbytkové parcely O. Q. I. geometrického plánu č. R. N. XXX-XXXX-XX za
hodnoverné a preukázané, rozmery „P.“ parciel vo vlastníctve žalobcov uvádzané v geometrickom pláne
č. XXX-XXXX-XXX/XX negoval. Podľa žalobcov si znalec osvojil to, čo mu vyhovovalo.

22. Ak by súd dôsledne hodnotil vykonané dôkazy, musel by dospieť k záveru, že 12.4.1984 nemohol
A. B. C. podpísať zápis miestneho vyšetrovacieho náčrtu a rešpektovať vlastnícke právo a priebeh

hranice v takej podobe a stave, v akom tento zápis tvorí prílohu čiastkového protokolu č. 11 THM a
v akom je zapísaný v katastri nehnuteľností. Meranie pre vyhotovenie R. N. XXX/XX bolo vykonané
XX.X.XXXX, t.j. v deň vyhotovenia zápisu miestneho vyšetrovacieho náčrtu, avšak tento geometrický
plán bol vyhotovený až 26.4.1984.

23. K súdnej argumentácii obsiahnutej v bode 43 na strane 28 o tom, že žalobcovia uznávali priebeh
hraníc definovaných v platnej katastrálnej mape, a preto chceli kúpiť parcely tak, ako sú vytvorené R.
XXXXXXXX-XX/XXXX, žalobcovia uviedli, že uznávajú priebeh hraníc parcely č. XXX/X, neuznávajú iba
vlastníctvo obce k parcele č. XXX/X, ktoré vzniklo na podklade GP č. XXXXXXXX-X/11 vyhotoveného
I. I. R. M. K. S., autorizačne overený A. X. I. zo „zbytkových“ O. parciel vo výmere 135 m2, pričom ani

číslovanie parciel uvedených v R. N. XXX-XXXX-XX nesúhlasí s číslovaním parciel uvedených v R. N.
XXXXXXXX-X/XX.

24. Žalobcovia vyslovili, že vlastníctvo žalovaného k parcele č. XXX/X je nezákonné a má byť zrušené
v celkovej výmere 135 m2, nielen vo výmere 79 m2 ako je to uvedené vo výkaze výmer ku GP č. XX/

XXX/XXXX-X/XXXX, ale aj pri parcele č. XXX/X vo výmere 59 m2, kde je uvedený nový stav - vlastník
doterajší.

25. Žalobcovia namietali, že skúmaním ceruzkového zákresu z pozemkovoknižnej mapy, ktorá nie je
platným stavom, ale len návrhom nového stavu, nemohol znalec lng. C. C. hodnoverne a záväzne určiť

hranicu označenú v prílohe č. 2, označenú písmenami A,B,C a použiť aj v ďalších meraniach ako to
uvádza na strane 6 znaleckého posudku č. X/XXXX. Pri vyhotovovaní R. N. XX/XXX/XXXX-X/XXXX
neboli znalcom lng. C. C. dodržané ani formálne náležitosti, a preto znázornená vlastnícka hranica
medzi odčlenenou parcelou č. XXX/X a parcelou č. XXX/X nemôže byť hodnoverná a záväzná v zmysle
katastrálneho zákona.

26. Žalobcovia poukázali aj na odborné vyjadrenie znalca A. O. S. č. X/XXXX H. E. XX.X.XXXX. Dodali,
že A. S. preukázal, že „vlastné zistenia“ A. C. sú účelové a zavádzajúce.

27. Na základe toho žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

28. Proti výroku IV. o trovách predbežného opatrenia podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b) a h) CSP. Namietal, že rozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľné pre neexistenciu
dôvodov. Tiež namietal, že súd nemal priznať náhradu trov predbežného opatrenia neúspešným

žalobcom, keďže neodkladné opatrenie je nezlučiteľné s procesným neúspechom žalobcov v spore.

29. K odvolaniam strán sporu sa vyjadrila F. I. M. K. S. (ďalej len „okresná prokuratúra“), ktorá uviedla,
že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom.

30. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo vzťahu k výrokom I. a II. rozsudku. K odvolaciemu dôvodu žalobcov podľa § 365 ods. 1 písm.
e) CSP uviedol, že nevykonanie navrhovaných dôkazov súd musí v odôvodnení svojho rozhodnutia
presvedčivo odôvodniť. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.06.2024 vyplýva, že súd poučil stranysporu, že ak majú nejaké návrhy na vykonanie dokazovania, tieto je potrebné súdu predložiť do
vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vyhlási dokazovanie za skončené. Po tomto zákonom poučení
právny zástupca žalobcov uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Žiadne návrhy

na doplnenie dokazovania nemala ani žalovaná strana. Žalovaný tiež uviedol, že z odvolania nie je
zistiteľné, aký žalobcami navrhnutý konkrétny dôkaz súd nevykonal a či tento dôkaz bol potrebný na
zistenie rozhodujúcich skutočností.

31. K odvolaciemu dôvodu žalobcov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP uviedol, že súd prvej inštancie

v bodoch 1 až 30 odôvodnenia obsiahlo predstavil prednesy a vyjadrenia procesných strán, jednotlivé
dôkazy, ktoré v konaní vykonal ako aj ich obsah. V bode 43 konštatoval, že sa opieral najmä o znalecký
posudok a odborné vyjadrenia. Podľa súdu dôkazné bremeno ležalo na žalobcoch, ktorí pre úspech v
spore boli povinní preukázať, že parcela XXX/X, zapísaná na LV XXX, k. ú D. vznikla z parcely XXXX/
X zapísanej v PKV XXX J. O. XXXX/X zapísanej na LV XXX, ktorej vlastníkmi boli žalobcovia, resp. ich
právni predchodcovia, a nie z parcely, ktorú mal vo vlastníctve žalovaný. V bode 43 odôvodnenia súd

ďalej konštatoval závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania, odborných vyjadrení znalcov a dospel
kskutkovémuzisteniu,ževčastinovovytvorenejparcelyP.Q.XXX/Xovýmere75m2,ktorájezobrazená
v GP č. XX/XXX/XXXX-X/XXXX by bol návrh žalobcov dôvodný, avšak musel vychádzať z petitu žaloby
a žalobcovia nepreukázali, že celá parcela P. Q. N. XXX/X, Q. T. D. zapísaná na LV XXX vznikla z
parcely, ktorá patrila žalobcom.

32. Žalovaný tiež uviedol, že znalec A. C. C. vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX, odborných
vyjadreniach č. X/XXXX, č. X/XXXX, ako aj v opakovaných výpovediach podrobne uviedol, z akých
podkladov pri vypracovaní znaleckého posudku a odborných vyjadreniach vychádzal a aké závery z
nich vyvodil. Všetky technické záležitosti vrátane omerných mier, stanovísk a staničení sú odôvodnené

v znaleckom posudku.

33. Poukázal tiež na to, že aj znalec A. O. S. vo svojím odbornom vyjadrení č. X/XXXX na základe
ďalších dodávaných dôkazov (ktoré mimochodom nemali žiaden vplyv na riešené parcely z dôvodu, že
predmetom riešenia boli iné parcely) dospel k takému istému záveru ako znalec A. C. C. vo svojom

znaleckom posudku. Znalec v odbornom vyjadrení na strane 8, obrázok č. 7 (zobrazenie modrou farbou)
znovu jasne a jednoznačne preukázal , že parcela O. XXXX/X (I. S.) R. XXX-XXXX-XX je staničená 0,00
z rozhrania parciel P. XXX J. P. XXX. Už v znaleckom posudku č. X/XXXX, ktorý vypracoval A. C. C. bol
tento stav zobrazený a popísaný na str. 6, obrázok č. 5 , bod X1=E.

34. Zobrazenie R. XXX-XXXX-XX do katastrálnej mapy zobrazené v odbornom vyjadrení č. X/XXXX str.
12, obr. 11 (červenou farbou) preukazuje, že parcela žalobcov má byť ukončená na predĺžení hranice
P. XXX. Aj zobrazením R. N. XXX-XXXX-XX B. zrejmé, že medzi hranicou žalobkyne a odčleňovanou
parcelou XXXX/X má byť medzera, ktorá je súčasťou parciel O. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X. Táto skutočnosť je detailne rozobraná a popísaná v znaleckom posudku A. C. N. X/

XXXX na str. 7, obr. 6.

35. V odbornom vyjadrení č. 1/24 na str.10, obr.9, na str. 9, obr. č. 8, na str. 4 obr. X, na str. 8 obr. č. 7 aj s
kontrolnými omernými mierami v spodnej časti je preukázané, že hranica žalobcov má mať priamy smer
bez akýchkoľvek úskokov na hranicu parcely P. XXX/X. A. C. C. tieto skutočnosti popisuje v znaleckom

posudku č. X/XXXX na str. 5-7. Odborné vyjadrenie č. X/XXXX potvrdilo popísané skutočnosti v H. N.
X/XXXX.

36. Konštatovanie, že priebeh hranice parcely žalobcov nie je v súlade s hranicami zobrazenými v
geometrickom pláne N., bola známa a je zodpovedaná aj v znaleckom posudku č. X/XXXX, v závere

na str. 12 v bode 5. Preto súčasťou znaleckého posudku č. X/XXXX je aj R. N. XX/XXX/XXXX-X/XXXX,
ktorý má dať stav do súladu. Tieto skutočnosti skonštatoval aj súd prvej inštancie.

37. Pokiaľ odvolatelia poukazovali na výpoveď sv. A. V. W., k tomu žalovaný dodal, že z jeho výpovede
nie je možné dospieť k takým záverom, aké z nej vyvodzujú žalobcovia. Svedok opísal skutočnosti, ktoré

nie sú pravdivé a ani uvedené v listoch vlastníctva a ani v zápisoch v pozemkovej knihe a ani v ROEP.

38. K odvolaciemu dôvodu žalobcov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný uviedol, že v odvolaní
absentujú dôvody, v čom súd prvej inštancie chybne aplikoval právnu normu na zistení skutkový stav,resp. túto nesprávne interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

39. Vo vzťahu k žalobcami odvolaním napadnutému výrok III. rozsudku žalovaný poznamenal, že
v odvolaní žalobcovia neuviedli, z akých dôvodov tento výrok napádajú. Ak súd prvej inštancie žalobu
zamietol, v súlade s § 335 ods. 1 CSP bol povinný zrušiť nariadené neodkladné opatrenie.

40. Na základe uvedeného žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch

ako vecne správny potvrdiť a priznať mu voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

41. Po predložení veci odvolaciemu súdu žalobcovia podali Doplnenie odvolania o novoty. V súvislosti
s námietkami proti záverom znalca A. C. poukázali na skutočnosti, ktoré nemohli uplatniť pred súdom
prvej inštancie. O tom, že parcela č. XXXX/X je na opačnej strane stavebného pozemku C. potvrdil

aj samotný žalovaný, ktorý uznesením č. XXX/XX, bod B. písm. d) zo dňa 11.12.2024 schválil prevod
nehnuteľností parcely registra „O.“ parcela č. XXXX/XXX o výmere 110 m2, zapísanej na LV č. XX.
Na základe tohto uznesenia žalovaný odkúpil parcelu č. 1055/206 (pôvodne XXXX/X), ktorá vznikla pri
vyhotovení geometrického plánu č. XXX/XXXX-XX-XXX XX/XX J. ktorej posunutie o 2,60 m a rozšírenia
na 8,60 m2 znalec A. C. neakceptoval. Prevod parcely registra „O.“ N. XXXX/XXX zapísanej na LV č.

XX na základe uznesenia obecného zastupiteľstva bez autorizačne a úradne overeného geometrického
plánu iba potvrdzuje, že žalovaný má záujem zmariť výsledok súdneho konania vo svoj prospech.

42. K doplneniu odvolania žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že CSP pripúšťa aj v odvolacom
konaní prihliadnuť na tzv. novoty, t. j . na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, okrem

iného vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
písm. d) CSP). Z podania žalobcov je zrejmé, že toto podanie bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty a
samotná táto okolnosť je dôvodom, aby odvolací súd na tieto „novoty“ neprihliadol. Napriek uvedenému
žalovaný uviedol, že žalobcovia opätovne vyjadrujú svoj nesúhlas so závermi, ku ktorým dospel A. C.
C.. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že žalovaná strana na základe uznesenia, č. XXX/XX bod B.

písm. d ) zo dňa 11.12.2024 schválila prevod nehnuteľností parcely registra „O.“ I. N. XXXX/XXX vo
výmere 110 m2 zapísanej na LV č. XX a následne odkúpila parc. č. XXXXX/XXX (pôvodné číslo XXXX/
X), ktorá mala vzniknúť pri vyhotovení geometrického plánu č. XXX/XXXX- XX- I. XX/XX, pričom znalec
A. C. posunutie a rozšírenie neakceptoval. Uvedená argumentácia žalobcov je opätovne vyjadrením
nesúhlasu a polemikou so závermi, ku ktorým dospel A. C. C. a nie je odvolacou novotou. Znalec

nielen v znaleckom posudku, v podaných odborných vyjadreniach, ale aj vo svojich výpovediach (napr.
dňa 03.10.2023) sa podrobne k námietkam žalobcov vyjadroval. Okolnosť, že žalovaný kúpil uvedenú
parcelu, nemá súvis s tým, čo bolo predmetom sporu, t. j. s určením vlastníckeho práva žalobcov k
parcele č. XXX/X. Podľa žalovaného nie sú dané podmienky na pripustenie novôt v odvolacom konaní,
preto žiadal, aby odvolací súd pri svojom rozhodovaní na uvedené neprihliadal.

43. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí poukázali na geometrický plán, ktorý bol
vyhotovený na základe žiadosti vlastníka pozemku parcela číslo XXX/X, XXX/X, v rámci ktorého
bolo vykonané aj zameranie prístupovej cesty k týmto pozemkom. Porovnaním geometrických plánov
číslo XXX - XXXX - XX J. N. XXX - XXXX - XX, na ktoré pred súdom prvej inštancie poukazovali

žalobcovia a geometrickým plánom číslo XXXXXXXX/XX - XXXX autorizačne a úradne overeným dňa
28.05.2024, je preukázané a potvrdené vyjadrenie žalobcov o rozšírení parcely O. N. XXXX/X zo 6
metrov na 8,60 metrov, a to posunutím dovnútra parcely O. N. XXXX/X I. odčleňovaní parcely číslo
XXXX/X. Zároveň týmto geometrickým plánom je preukázané, že cesta o výmere 137 m2 je na opačnej
strane pozemku bývalej C. Y. a nie je polohovo a geometrický totožná s parcelou číslo XXX/X. Záver

o tom, že parcela číslo XXXX/X je na opačnej strane stavebného pozemku materskej školy potvrdil
samotný žalovaný, ktorý uznesením číslo XXX/XXXX H. E. XX.XX.XXXX schválil prevod nehnuteľností
parcely registra O. N. XXXX/XXX o výmere 110 m2 zapísanej na LV číslo XX bez toho, aby túto parcelu
dal zamerať geometrickým plánom. Kúpou parcely číslo XXXX/XXX bez vyhotovenia geometrického
plánu žalovaný nadobudol časť miestnej komunikácie v šírke 2,60 metra neidentifikovaného vlastníka.

Žalovaný o rozšírení parcely registra O. N. XXXX/XXX zameranej geometrickým plánom číslo XXX/
XXXX - XX - I. XX/XX vedel, no napriek tomu ku kúpnej zmluve nedal vyhotoviť autorizačne a úradne
overený geometrický plán.44. Na vyjadrenie žalobcov reagoval žalovaný, ktorý uviedol, že odhliadnuc od toho, že ide o laické
porovnanie geometrických plánov, predmetom žaloby bolo určenie vlastníckeho práva k parcele č. XXX/
Xzastavanéplochyanádvoriavovýmere134m2zapísanejnaLVč.LVč.XXXkat.úz.D..Podľatvrdenia

žalobcov parcela č. XXX/X bola pôvodne súčasťou parcely č. XXXX/X vo výmere 2509 m2 zapísanej v
pozemkovoknižnej vložke č. XXX obce D.. Argumentácia žalobcov je v rozpore s vykonanými dôkazmi
a skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Javí sa ako presviedčanie o „svojej
pravde“. Žalobcovia poukazujú na geometrický plán č. XXXXXXXXX/XX-XXXX, pričom predložený
geometrický plán sa nezaoberá spornou parcelou a nemá absolútne žiaden vplyv na parcely žalobcov.

Podľa žalovaného nie je daná príčinná súvislosť medzi dôvodmi uvádzanými žalobcami a tým, čo je
predmetom sporu.

45. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolania strán nie sú dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
v súlade s § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Prešove.

46. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

47. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcov v
kontexte s nevykonaním navrhovaných dôkazov, neobstátim zisteného skutkového stavu a nesprávnym
právnymposúdenímveciaodvolacíchdôvodovžalovanéhovkontextesporušenímprávanaspravodlivý
proces a nesprávnym právnym posúdením veci.

48. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý
obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si

osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Keďže odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože
prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací
súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na zdôraznenie dodáva:

49. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok súdu prvej inštancie (v spojení s opravným
uznesením), ktorým súd žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol.

50. Je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti vlastnícka žaloba môže byť úspešná len vtedy, ak žalobca
preukáže svoje vlastnícke právo k veci (nehnuteľnosti) a skutočnosť, že žalovaný do jeho vlastníckeho

práva neoprávnene zasahuje.

51. Podstatou odvolacích námietok žalobcov bol najmä ich nesúhlas so znaleckým posudkom A. C.,
jeho odborným vyjadrením, či obsahom jeho výsluchu. V tejto súvislosti žalobcovia s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR namietali, že súd prvej inštancie nekriticky prevzal závery znalca za

svoje, čím sa dopustil pochybenia pri hodnotení dôkazov.

52. Odvolací súd sa nestotožnil s predmetnou námietkou, nakoľko súd prvej inštancie v bode 43.
odôvodnenia celkom presvedčivo vyjadril, že vzhľadom na skutočnosť, že posúdenie skutočnosti, či
sporná parcela XXX/X vznikla z pôvodnej parcely XXXX/X J. XXXX/X, bolo otázkou odbornou, sa riadil

znaleckým posudkom a odbornými vyjadreniami. Takéto konštatovanie súdu je v úplnej zhode s § 187
ods. 1 CSP, podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov; a tiež v súlade s § 191 ods. 1 CSP,podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

53. Súd na návrh žalobcov ustanovil do konania znalca A. C., ktorý podal vo veci znalecký posudok,
odborné vyjadrenia a bol vypočutý aj súdom. Žalobcovia do konania predložili odborné vyjadrenie A. S..
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie si síce osvojil závery znaleckého
skúmania A. C., avšak tieto konfrontoval so závermi znalca A. S.. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na
tvrdenia A. W., je potrebné uviesť, že skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z jeho svedeckej výpovede,

súd opísal v bode 20. odôvodnenia rozsudku a v bode 17. odôvodnenia uviedol zistenia vyplývajúce
z geometrického plánu, ktorý dňa 11.05.2018 úradne overil A. W.. Zároveň súd prvej inštancie v bode
43. odôvodnenia s poukazom na posúdenie otázky súvisiacej s predmetom sporu cez prizmu odborných
znalostí dodal, že sa riadil závermi znaleckého skúmania, t. j. tak závermi A. C., ako aj A. S..

54. A. C. podal znalecký posudok č. 7/2017, v ktorom predstavil podklady, z ktorých vychádzal a na

základe ktorých prijal záver, že plocha „A“ označená v prílohe č. 5 ZP zodpovedá novovytvorenej parcele
P. Q. XXX/X o výmere 75 m2, ktorá plocha je zároveň zobrazená v geometrickom pláne, ktorý tvorí
prílohu znaleckého posudku. Žalobcovia do konania predložili geometrický plán, ktorý dňa 11.05.2018
autorizačne overil A. W. a ktorý vo Výkaze výmer konštatoval výmeru parcely P. XXX/X v rozsahu 134
m2, čo bolo zobrazené aj v grafickej časti tohto geometrického plánu. Z tohto dôvodu bol znalec A.

C. požiadaný o odborné vyjadrenie č. X/XXXX, v ktorom konštatoval, že A. W. mu na základe pokynu
žalobcov nepredložil žiadne podklady, z ktorých by bolo možné prijať iný záver, než ten, ktorý znalec
vyslovil v H. N. X/XXXX. Svedok A. W. a znalec A. C. boli vypočutí na pojednávaní dňa 05.02.2020.
Na návrh žalobcov súd uložil znalcovi A. C. podať ďalšie odborné vyjadrenie. V odbornom vyjadrení č.
X/XXXX H. A. C. odpovedal na otázky položené žalobcami. Žalobcovia v tejto súvislosti namietali, že

znalec toto odborné vyjadrenie vyhotovil bez toho, aby si od nich vyžiadal dôkazy, o existencii ktorých
informovali súd. Tu je potrebné uviesť, že na vyhotovenie tohto odborného vyjadrenia súd ustanovil
znalca uznesením zo dňa 05.05.2022 (č.l. 487 spisu), ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcovdňa20.05.2022.Pritejtovedomostižalobcomničnebránilovtom,abytvrdenédôkazypredložili
znalcovi,keďžeznalecpredložilsúduodbornévyjadrenieč.X/XXXXJ.E.XX.XX.XXXX.ZnalecA.C.tiež

konštatoval, že nezískal žiaden relevantný dôkaz o tom, že pôvodná parcela XXXX/X by bola v odskoku,
a nie v priamke, ako to bolo zobrazené v znaleckom posudku č. X/XXXX. Znalec bol opätovne vypočutý
na pojednávaní dňa 03.10.2023. Následne žalobcovia do konania predložili odborné vyjadrenie č. X/
XXXX vyhotovené na základe ich zadania znalcom A. S.. Z tohto odborného vyjadrenia vyplýva, že podľa
GP č. XXX-XXXX-XX je vzdialenosť medzi pozemkami EN č. XXXX/X J. XXXX/X, t.j. medzi bodmi 8-90

a bodom A1 69,90 m. Podľa R. N. XXX-XXXX-XX je vzdialenosť medzi pozemkami O. N. XXXX/X J.
XXXX/X H. východnej strany pri bode A1 1,90 m a zo západnej strany pri bode A2 2,60 m. Hranica medzi
pozemkami P. Q. N. XXX/X,XXX/X J. P. Q. N. XXX/X, XXX/X, XXX/X je na katastrálnej mape zobrazená
chybne, nie v súlade s R. N. XXX-XXXX-XX. Znázornenie hranice medzi pôvodnými parcelami O. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X J. I. I. O. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X J. XXXX/X I. R. N. XXX-

XXXX-XX je určená na podklade pôvodnej katastrálnej mapy a regulačného plánu, resp. mapy evidencie
nehnuteľností.

55. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Jedným z
najvýznamnejšíchštádiícivilnéhosporovéhokonaniajedokazovanie.Prostredníctvomdokazovaniasúd

zisťuje,čiskutkovýstavprezentovanýskutkovýmitvrdeniamistránsporuzodpovedáalebonezodpovedá
skutočnosti (v podstate ide fázu verifikácie skutkových tvrdení). Predmetom dokazovania je teda skutok
(fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu.
S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. V súvislosti s dokazovaním
vyvstáva otázka kto a čo je povinný v súkromnoprávnom spore preukazovať.

56. Je potrebné uviesť, že ani jeden z dôkazov, ktoré boli do konania predložené, okrem znaleckého
posudku A. C. N. X/XXXX, odborne nepopísal pôvod vzniku spornej parcely XXX/X. Súd správne
konštatoval, že odborné vyjadrenie A. S. nie je v rozpore so závermi znaleckého posudku. Súd tiež
správne uviedol, že bolo povinnosťou žalobcov preukázať, že parcela XXX/X vznikla z parcely XXXX/

X a z parcely XXXX/X. Žalobcovia žiaden takýto dôkaz do konania nepredložili. Za danej situácie súd
prvej inštancie nepochybil, ak žalobu, odvolávajúc sa na závery znaleckého posudku A. C., zamietol. Je
nepochybné, že aj zo záverov znaleckého skúmania A. C. vyplýva, že parcela XXX/X zodpovedá parceleXXXX/X J. XXXX/X čo do výmery 75 m2. Keďže žalobcovia žiadali určiť vlastnícke právo k parcele XXX/
X o výmere 134 m2, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

57. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov je súd povinný uviesť v odôvodnení rozsudku podľa § 220
ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,

alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Naznačené pochybenia odvolací súd v postupe súdu prvej
inštancie neidentifikoval.

58. V kontexte námietok žalobcov a hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie odvolací súd nemal
pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku A. C. a jeho odborných vyjadrení, ktoré žalobcovia
spochybňovali. Žiaden dôkaz nemá predpísanú silu, každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál

presvedčivosti. Súd prvej inštancie celkom zreteľne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k osvojeniu záverov
znalca A. C.. Uvedené nie je v rozpore s obsahom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázali
žalobcovia. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní oprel o výsledky znaleckého skúmania a v bode 43.
odôvodnenia uviedol aj zrozumiteľné dôvody svojho postupu.

59. Žalobcovia ako jeden z odvolacích dôvodov uviedli aj to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý
dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti správne poznamenal žalovaný,
že žalobcovia nekonkretizovali dôkaz, ktorý by navrhli a súd by ho odmietol vykonať. Navyše na
pojednávaní dňa 04.06.2024 právny zástupca žalobcov vyhlásil, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na
vykonanie dokazovania.

60. Žalobcovia tiež namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Ani k tejto
odvolacej námietke neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali úvahu, že súd prvej inštancie
sa dopustil pochybení pri výklade, či aplikácii práva.

61. Žalobcovia tiež namietali výrok III. rozsudku o zrušení predbežného opatrenia. Ani túto odvolaciu
námietku nezdôvodnili. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na napadnutý rozsudok v spojení
s opravným uznesením, z ktorého vyplýva, že v zmysle § 335 ods. 1 CSP súd obligatórne zruší
predbežné (neodkladné) opatrenie nariadené po začatí konania, ak žalobu zamietne, čo je aj tento
prípad. To znamená, že výrok III. rozsudku je vecne správny.

62. Pokiaľ žalobcovia predostreli ďalšie odvolacie námietky, v rámci ktorých viedli polemiku so zisteniami
a závermi znalca A. C., odvolací súd nepovažoval za právne významné sa nimi zaoberať, keďže všetky
relevantné otázky znalec zodpovedal pred súdom prvej inštancie a žalobcovia do konania nepredložili
žiadny iný dôkaz, ktorý by pôvod parcely XXX/X vyjadroval inak, než to vyplýva zo znaleckého posudku

znalca A. C..

63. Po predložení veci odvolaciemu súdu žalobcovia doplnili svoje odvolanie o skutočnosti, ktoré označili
novotami, a to s poukazom na prevod parcely O. XXXX/XXX o výmere 110 m2, zapísanej na LV č. XX,
odsúhlasenej obecným zastupiteľstvom žalovaného dňa 11.12.2024.

64. K uvedenému je potrebné uviesť, že odvolací súd na dané skutočnosti neprihliadal, a to z dôvodu,
že boli uplatnené dňa 18.02.2025, t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ktorá uplynula dňom
30.07.2024, keďže rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcov doručený dňa 15.07.2024. Okrem toho
z tvrdení žalobcov nevyplýva, aby vnášali iný pohľad do prejednávanej veci.

65. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, ak samostatným výrokom priznal
žalobcom voči žalovanému náhradu trov predbežného (v aktuálnom čase neodkladného) opatrenia,
keďže neodkladné opatrenie je nezlučiteľné s procesným neúspechom žalobcov v spore a súčasne
namietal, že rozhodnutie je vo vzťahu k tomuto výroku nepreskúmateľné pre neexistenciu dôvodov.

66. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymykánielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

67. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zjavné, že vo vzťahu k výroku IV.
chýbajú v odôvodnení dôvody rozhodnutia súdu. Ide o procesný nedostatok súdu. Arbitrárnosť
a nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vnímať vo vzťahu medzi výrokom a odôvodnením.
V prípade, ak súd neposkytne dostatočné dôvody svojho rozhodnutia a nie je možné vyvodiť, ako súd
dospel k prijatým záverom, jeho rozhodnutie sa stáva nepreskúmateľným. V danej veci, ako vyplýva

z uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 23.07.2024, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, súd
nerezignoval na svoju povinnosť svoje rozhodnutie vo vzťahu k uvedenému výroku odôvodniť, pretože
absencia dôvodov bola výsledkom zlyhania duševnej, či mechanickej činnosti osoby zodpovednej
za vyhotovenie rozhodnutia. Tieto dôvody, ktoré súd uviedol v opravnom uznesení, sa zdajú byť
logické a odvolací súd nemá dôvod ich spochybňovať. Aj sudca, prípadne osoba zúčastnená na
vyhotovení rozhodnutia, je len človek, ktorý sa môže dopustiť zrejmej nesprávnosti. Ak by súd vo vzťahu

k uvedenému výroku poskytol „ledajaké“ dôvody, ktoré by neboli náležité, bol by dôvod uvažovať nad
nepreskúmateľnosťou rozhodnutia. Tu však súd pochybil, zrejmú nesprávnosť napravil, a odstránil tak
stav právnej neistoty. Opravné uznesenia slúžia aj na odstránenie zrejmých nesprávností, ktoré môžu
spočívať v duševnom, či mechanickom zlyhaní osoby, za účasti ktorej došlo k vyhotoveniu rozhodnutia.
Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením predstavuje harmonizáciu medzi

výrokom IV. rozsudku na jednej strane a dôvodmi, na základe ktorých súd rozhodol na strane druhej.

68. Žalovaný tiež namietal, že žalobcom ako neúspešnej strane v spore vo veci samej nemali byť
priznané trovy predbežného (neodkladného) opatrenia, keďže predbežné (neodkladné) opatrenie je
nezlučiteľné s procesným neúspechom strany (žalobcov) v spore. Uvedené plne korešponduje s §

335 ods. 1 CSP, ale len do tej miery, že neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci
samej nemôže poskytovať ochranu strane, ktorá o jeho nariadenia požiadala a nemôže obmedzovať
stranu, ktorej sú uložené isté povinnosti, ak sa žaloba vo veci samej zamietla tak, ako to bolo v tomto
prípade. Rozhodnutie o trovách predbežného (neodkladného) opatrenia nie je závislé na ust. § 335 CSP
v tom zmysle, že by vylučovalo, aby strane, ktorá bola úspešná v konaní o nariadenie predbežného

(neodkladného) opatrenia, nemohla byť priznaná náhrada trov tohto čiastkového konania, hoci vo veci
samej mala úspech protistrana. Je potrebné odlíšiť konanie vo veci samej a konanie o nariadenie
predbežného (neodkladného) opatrenia, hoci toto konanie prebiehalo po začatí konania vo veci samej.
Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nepochybil, ak samostatným výrokom priznal
úspešnýmžalobcomprotineúspešnémužalovanémunároknanáhradutrovkonania,ktorýmsúdnariadil

predbežné opatrenie, pretože žalobcovia mali v tomto konaní úspech. Súd totiž vyhovel návrhu žalobcov
a poskytol im dočasnú ochranu v podobe nariadenia predbežného opatrenia. V prípade ak by návrh
žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia nebol relevantný, súd by mu nevyhovel a vtedy by
žalobcovia nárok na náhradu tohto konania nemali.

69. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením zo dňa 23.07.2024 potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

70. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP. Pri určení úspechu a neúspechu strán v odvolacom konaní odvolací súd vychádzal z toho, že

súd prvej inštancie rozhodol štyrmi výrokmi (I., II., III. a IV.). Žalobcovia napadli odvolaním výroky I., II.
a III. rozsudku. Žalovaný napadol výrok IV. rozsudku. Žalobcovia nemali úspech v odvolacom konaní vo
vzťahukvýrokom,ktorénapadliarovnakotaknemalúspechžalovanývovzťahukvýroku,ktorýnapadol.
Žalovaný však mal úspech v tej časti, ktorú odvolaním napádali žalobcovia a naopak, žalobcovia mali
úspech v tej časti odvolacieho konania, v ktorej nemal úspech žalovaný. Z toho vyplýva, že žalobcovia

mali v odvolacom konaní úspech 25 % a žalovaný mal v odvolacom konaní úspech 75 % (štyri výroky
napadnutého rozsudku predstavujú 100 %, z toho jeden výrok predstavuje 25 %). Po odrátaní úspechu
žalobcov od prevažného úspechu žalovaného, tak mal žalovaný v odvolacom konaní úspech v rozsahu
50 %, a preto mu odvolací súd priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania
v tomto rozsahu. Zároveň odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, a teda dôvody

pre odklon od zásady zodpovednosti za výsledok v spore.

71. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).