Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122202909
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7122202909.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu : A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom v C. XX, XXX XX, zastúpeného: JUDr. Stanislava Liptáková, advokátka, so sídlom v Košiciach,
Rozvojová 2 proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., B. XX, zastúpenej: Advokátska
kancelária VEREB, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 3, za ktorú koná JUDr. Miroslav Vereb,
advokát a konateľ, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalobkyne vyporiadava nasledovne:

Prikazuje hodnotu osobného motorového vozidla zn. F. G. H.: I.

XXX E. vo výške 2.000 EUR do výlučného vlastníctva žalobcu.

Prikazuje osobné motorové vozidlo zn. G. G. s EČV: I. XXX E.
v hodnote 2.000 EUR do výlučného vlastníctva žalovanej.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 32.308,89 EUR v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Žalobca ako aj žalovaná sú povinní zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM spolu
vo výške 100 EUR, každý z nich v rozsahu 1, teda každý z nich v rozsahu 50 EUR na účet Mestského
súdu Košice v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.4.2022 domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo sporových strán, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 12.6.1999 a zaniklo

rozvodom manželstva dňa 2.4.2019, z dôvodu, že po zániku BSM sa o vyporiadaní sporové strany
nedohodli.

2. Žalobca učinil predmetom vyporiadania dve osobné motorové vozidlá, pričom navrhol, aby jedno
z nich bolo prikázané do jeho výlučného vlastníctva a druhé do výlučného vlastníctva žalovanej. Zároveň
žiadal, aby v rámci vyporiadania bol zohľadnený jeho vnos z výlučných finančných prostriedkov, ktoré
zaplatil po rozvode manželstva na spoločné dlhy (úvery) vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni a.s., VÚB

a.s. a Home Credit Slovakia a.s.3.Sporovéstranysazhodlinaotázkehodnotymotorovýchvozidiel(2.000EURkaždézvozidiel),vrátane
otázky, komu majú byť prikázané do výlučného vlastníctva (jedno z vozidiel žalobcovi, druhé vozidlo
žalovanej).

4. Žalovaná tvrdila, že do BSM patria aj nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX, katastrálne územie C. –
rodinný dom a pozemky, s odôvodnením, že hoci sú tieto nehnuteľnosti vedené ako výlučné vlastníctvo
žalobcu, boli zakúpené zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM v sume 819.050,- Sk.
Pre prípad, že sa súd s jej názorom nestotožní, žiadala, aby súd zohľadnil finančné prostriedky patriace

do BSM, získané zo spoločných úverov, ktoré boli vynaložené na tento výlučný majetok žalobcu, t.j. na
jeho rekonštrukciu. Okrem toho žiadala zohľadniť aj sumu 100.000 Sk, ktorú získala v roku 2003 titulom
vyrovnania dedičských podielov (z rodičovského domu po svojich rodičoch), pričom tvrdila, že uvedená
suma bola použitá buď na vyplatenie kúpnej ceny nehnuteľností v C. alebo na ich rekonštrukciu.

5. Žalobca s tvrdením žalovanej, že uvedené nehnuteľnosti patria do BSM, nesúhlasil. Argumentoval, že

nehnuteľnosti nadobudol od svojho otca na základe kúpnej zmluvy, avšak kúpna cena, ktorá je uvedená
v kúpnej zmluve, nikdy vyplatená nebola. Išlo o dar, takáto bola dohoda s otcom. Kúpna zmluva bola
formálne urobená len z dôvodu vyhnutia sa daňovým poplatkom. Naviac, sporové strany ako manželia
v danom čase ani nedisponovali takýmto rozsahom finančných prostriedkov, aby si mohli dovoliť zaplatiť
kúpnu cenu. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov – svojho

brata J. B. a suseda A. K., keďže jeho otec už nežije.

6. Žalobca nepopieral, že časť finančných prostriedkov získaných zo spoločného úveru od VÚB a.s.,
bola použitá na rekonštrukciu nehnuteľnosti v C. v jeho výlučnom vlastníctve. Z tohto dôvodu chcel
vyjsť žalovanej v ústrety a navrhoval vyporiadať BSM tak, že sám prevezme všetky spoločné dlhy

z úverov s tým, že žalovaná sa na ich zaplatení nemusí podieľať žiadnou čiastkou. Žalovaná však takúto
dohodu neprijala. Žalobca zdôraznil, že podstatný rozsah rekonštrukcie financoval zo svojich výlučných
finančných prostriedkov, ktoré získal predajom pozemkov vo svojom výlučnom vlastníctve, ktoré dostal
darom od svojej mamy.

7. Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudolniektorýzmanželov zatrvaniamanželstva,s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii

majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

8. Podľa ustanovenia § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

9. Podľa ustanovenia § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

10. Podľa ustanovenia § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,

vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

11. Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na

jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý
z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

12. Súd pri vyporiadaní BSM vychádzal z nižšie uvedených zásad a princípov ustálených súdnou praxou

a súdnou judikatúrou.

13. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov môžu byť len veci, ktoré
účastníci urobili predmetom konania, a teda len tie veci, ktoré niektorý z účastníkov v konaní označilza veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva a navrhol, aby takáto vec bola v konaní
o vyporiadanie prikázaná niektorému z nich za náhradu. To isté platí aj pre pohľadávky každého
z manželov z titulu úhrady toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložili na spoločný majetok a tiež

pre spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku
vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov. Uvedená zásada je dôsledkom prehĺbenia
dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo.

14. Účastníkom konania nemožno teda vnucovať určitý spôsob vyporiadania. Pokiaľ teda označia

za predmet vyporiadania len určité časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný
a nemusí a vlastne ani nemôže sám zisťovať, čo všetko do bezpodielového spoluvlastníctva patrí
a má byť vyporiadané. Ak v konaní o vyporiadanie niektorých z účastníkov tvrdí, že niektoré veci
do vyporiadania nepatria, musí svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo
právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov, do

BSM patria a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí,
že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku, alebo ak tvrdí, že na oddelený
majetok sa vynaložilo niečo zo spoločného majetku. Vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania
manželstva účastníkov.

15. Pri určení ceny vecí na účely vyporiadania BSM sa vychádza z ceny vecí v čase vyporiadania, avšak
z ich stavu v čase zániku BSM.

16. Čo sa týka rozhodnutia o spôsobe vyporiadania BSM, v súdnej praxi sa v konaniach o vyporiadanie

BSM uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno, najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu
manželstva, boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo
k ich amortizácii.

17. V konaní nebolo sporné, že sporové strany uzavreli manželstvo dňa 12.6.1999 a ich manželstvo

bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 30P 303/2018-873 zo dňa 25.3.2019, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 2.4.2019.

18. Primárne sa súd zaoberal spornou otázkou, či nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX, katastrálne
územie C. – rodinný dom a pozemky, patria do BSM.

19. Z výpisu z LV č.XXX, katastrálne územie L., obec C., okres I. súd zistil, že žalobca je zapísaný ako
výlučný vlastník rodinného domu súp.č.XX, pozemku parc.č.XXX záhrady o výmere 788 m2, pozemku
parc.č.XXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere509m2apozemkuparc.č.XXX/Xzáhradyovýmere
226 m2 a to na základe titulu nadobudnutia - kúpnej zmluvy V 6329/2003.

20. Z titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu - kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.11.2003
(t.j. počas trvania manželstva sporových strán) súd zistil, že žalobca ako kupujúci nadobudol vyššie
uvedené nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva od predávajúceho M. B., nar. X.X.XXXX svojho
otca, za kúpnu cenu podľa znaleckého posudku vo výške 819.050 Sk.

Obsahom zmluvy bola aj dohoda o zriadení vecného bremena v prospech predávajúceho otca žalobcu
a matky žalobcu N. B., spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností. V článku
VII zmluvy sa uvádza, že vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne ako výraz vďaky za prevedenie
nehnuteľností do vlastníctva žalobcu.

21. Svedok J. B., nar.XXXX, bytom v C., brat žalobcu uviedol, že dom, v ktorom býva jeho brat (žalobca)
a vôbec aj všetky pozemky, ktoré vlastnili ich rodičia, sa rodičia ešte za života rozhodli rozdeliť medzi
svoje deti, s tým, že si vzájomne nebudú nič nárokovať. Rodičia povedali, že rodinný dom prevedú na
brata – žalobcu, s tým, že ich dochová, čo aj urobil. Svedok sa nevedel vyjadriť k otázke, aká forma

zmluvy bola na prevod vlastníctva učinená. Taktiež nemal vedomosť o tom, že by žalobca bol dal nejaké
peniaze rodičom za prevod vlastníctva k domu. V minulosti sa to robilo tak – t.j. kúpna zmluva sa robila
len formálne, kvôli poplatkom resp. daniam. Dodal, že žalovaná bola v tom čase na materskej dovolenke,
hlavná finančná ťarcha ležala na bratovi.22. Svedok A. K., nar.XXXX, bytom v C. uviedol, že je bezprostredným susedom žalobcu, hneď cez
bránu. Poznal dobre aj jeho rodičov a aj jeho prarodičov, boli v každodennom kontakte. Žalobca zdedil

dom po otcovi i matke, venovali mu to. Žalobca dochoval v dome svojich rodičov. Svedok sa nevedel
vyjadriť k otázke, aká forma zmluvy bola na prevod vlastníctva učinená.

23. Z vyššie citovaného ust. § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vec, ktorú počas trvania

manželstva nadobudne jeden z manželov darom, nepatrí do BSM, ale do výlučného vlastníctva
obdarovaného. Z teórie práva a súdnej judikatúry rovnako vyplýva, že ak bol účastníkom kúpnej zmluvy
ako kupujúci len jeden z manželov a zároveň kúpna cena bola v celosti zaplatená z výlučných finančných
prostriedkov kupujúceho, potom vec nepatrí do BSM, ale do výlučného vlastníctva kupujúceho.

24. Vychádzajúc z týchto princípov, na základe vyhodnotenia výsledkov dokazovania súd dospel

k záveru, že nehnuteľnosti v Lemešanoch patria do výlučného vlastníctva žalobcu.

25. V tomto smere je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že účastníkom kúpnej zmluvy bol len žalobca, nie
obe sporové strany ako manželia, pričom z obsahu zmluvy priamo vyplýva vôľa zmluvných strán, t.j. že
vlastnícke právo mal nadobudnúť výlučne žalobca. Súd ďalej považuje za vierohodné, že v skutočnosti

nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a teda aj k zaplateniu kúpnej ceny, ale že predmetné nehnuteľnosti
žalobcovi jeho otec daroval.

Pre tento záver svedčí fakt, že nehnuteľnosti patrili rodičom žalobcu, ktorí sa za svojho života rozhodli
svoj majetok vysporiadať rozdelením medzi svoje deti, čo potvrdili jednak vypočutí svedkovia, najmä

brat žalobcu a jednak aj ďalšie žalobcom predložené zmluvy, ktorými rodičia na žalobcu previedli aj
vlastníctvo k pozemkom reg.C“ parc.č.XXX/XX, O. XXX/XX M. O.XXX/XX v katastrálnom území A., ako
aj k pozemkom parc.č. XXX/X, O.XXX/X, O.XXX/X, O.XXX M. O.XXX v katastrálnom území K..

Pre záver o darovaní svedčí aj skutočnosť, že spolu s uzatvorením zmluvy o prevode vlastníckeho práva

bolo zriadené aj vecné bremeno práva doživotného bývania a užívania k danej nehnuteľnosti v prospech
rodičov žalobcu, čo je typický inštitút obvykle používaný v situácii, kedy dôjde k darovaniu zo strany
rodičov.

Svedčí o tom ďalej aj samotná formulácia uvedená v článku VII kúpnej zmluvy, kde sa uvádza, že vecné

bremeno doživotného bývania a užívania v prospech rodičov žalobcu sa zriaďuje bezodplatne ako výraz
vďaky za prevedenie nehnuteľností do vlastníctva žalobcu.

Len na margo súd uvádza, že zo súdnej praxe je všeobecne známe, že v minulosti dochádzalo
k simulovaniu kúpnej zmluvy na miesto darovacej, v snahe vyhnúť sa štátom vyrubovaným poplatkom.

26. Žalovanánepreukázala,žebyvdanomprípadedošlokzaplateniukúpnejceny819.050Skuvedenej
v kúpnej zmluve a už vôbec nie zo spoločných finančných prostriedkov. Na otázku súdu, z akých
zdrojov mala pochádzať kúpna cena, ktorá mala byť vyplatená, žalovaná odpovedať nevedela, pričom
nepoprela, že sama bola v tom čase bez príjmu, na materskej dovolenke a manželia v tom čase ani

nedisponovali zdrojom finančných prostriedkov v takomto rozsahu.

27. Pri posudzovaní spornej otázky sa súd zaoberal aj tvrdením žalovanej, že na zaplatenie kúpnej
ceny event. na rekonštrukciu nehnuteľnosti bola použitá suma 100.000 Sk patriaca do jej výlučného
vlastníctva, keďže ju nadobudla titulom vyrovnania dedičských podielov. Súd konštatoval, že sa nejedná

o vnos, ktorý by podliehal režimu vyporiadania BSM. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka,
v rámci vyporiadania BSM možno prihliadnuť len na vnosy z výlučných finančných prostriedkov
jedného z manželov na spoločný majetok alebo na vnosy zo spoločných finančných prostriedkov
na výlučný majetok jedného z manželov. Pokiaľ teda finančné prostriedky vo výške 100.000,-
Sk nadobudla žalovaná titulom vyrovnania dedičských podielov, potom išlo o jej výlučné finančné

prostriedky, vynaložené na výlučný majetok žalobcu a teda, na vnos tohto charakteru súd prihliadať
v rámci tohto konania nemôže.28. Čo sa týka spoločných pasív, vykonaným dokazovaním – oboznámením zmlúv o úvere
a vyžiadaných správ od bankových a nebankových subjektov bolo nesporne preukázané, že za trvania
manželstva boli uzatvorené štyri zmluvy o úvere:

- so Slovenskou sporiteľňou a.s. zmluva č. 5152828694 - spotrebný úver „na čokoľvek“ zo dňa
20.12.2018, na základe ktorej bola poskytnutá suma 20.000,- EUR, pričom zostatok dlhu ku dňu rozvodu
manželstva predstavoval 19.822,45 EUR
- s VÚB a.s. zmluva č. 6157253521 spotrebný bezúčelový úver Hypopôžička zo dňa 30.6.2015, na

základe bola stranám ako spoludlžníkom poskytnutá suma 51.127,50 EUR, pričom zostatok dlhu ku dňu
rozvodu manželstva predstavoval 42.665 EUR,
- s Home Credit Slovakia a.s. zmluva č. 6802100609 zo dňa 27.2.2018 o revolvingovom úvere, na
základe ktorej bola žalovanému poskytnutá možnosť čerpania do výšky úverového rámca 400 EUR
mesačne, pričom zostatok dlhu ku dňu rozvodu manželstva predstavoval 397,77 EUR; vo vzťahu k tejto
zmluve súd dodáva, že neprihliadal na sumy, ktoré žalobca čerpal a splatil po rozvode manželstva,

pretože tie už predstavovali výlučný dlh žalobcu
- s Home Credit Slovakia a.s. zmluva č. 6012044825 zo dňa 27.2.2018 o revolvingovom úvere, na
základe ktorej bola žalovanému poskytnutá možnosť čerpania do výšky úverového rámca 1.700 EUR
mesačnepričomzostatokdlhukudňurozvodumanželstvapredstavoval 1.732,55EUR;vovzťahuktejto
zmluve súd dodáva, že neprihliadal na sumy, ktoré žalobcuačerpal a splatil po rozvode manželstva,

pretože tie už predstavovali výlučný dlh žalobcu.

29. V konaní bolo nesporne preukázané, že zostatky z týchto dlhov - ku dňu rozvodu manželstva spolu
vo výške 64.617,77 EUR ( t.j. 19.822,45 EUR + 42.665 EUR + 397,77 EUR + 1.732,55 EUR) - po rozvode
manželstva splatil v celom rozsahu žalobca zo svojich výlučných finančných prostriedkov tak, že ich

refinancoval uzatvorením novej zmluvy o splátkovom úvere č.5166307945 so Slovenskou sporiteľňou
a.s. zo dňa 6.2.2020.

30. Vzhľadom k tomu, že spoločné pasíva sporových strán v čase rozhodovania súdu už neexistovali
(zanikli splnením ku dňu 6.2.2020), v rámci vyporiadania BSM už nebolo potrebné rozhodnúť o ich

prikázaní niektorej zo strán.

31. Žalovaná je na základe princípov vyporiadania BSM povinná podieľať sa na zaplatení spoločných
úverov v rozsahu jednej polovice, t.j. v rozsahu 32.308,89 EUR (tzv. náhradová povinnosť voči
žalobcovi).

32. Žalovaná uviedla, že sa nemieni podieľať na zaplatení spoločných dlhov a to v žiadnom rozsahu,
tvrdiac, že finančné prostriedky získané zo spoločných úverov, boli vynaložené na výlučný majetok
žalobcu - na rekonštrukciu nehnuteľnosti v C.. Na započítanie voči svojej náhradovej povinnosti
teda uplatňovala náhradovú povinnosť žalobcu voči nej a to v celom rozsahu 32.308,89 EUR.

Žalovaná pritom poukázala na zhodnotenie nehnuteľnosti žalobcu; poukázala na hodnotu nehnuteľnosti
podľa znaleckého posudku vypracovaného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, na základe ktorej
žalobca nadobudol výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti (2003) a na hodnotu nehnuteľnosti podľa
znaleckého posudku P. F. z roku 2020, s tým, že rozdiel v zhodnotení je takmer 100.000 EUR.

33. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej, vzťahujúcej sa k zhodnoteniu nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve žalobcu súd konštatuje, že účelom dotknutého ust. § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka
je, aby manžel, do ktorého výlučného majetku boli vynaložené prostriedky z BSM, nahradil to, čo
takto z BSM skutočne odišlo (sa odčerpalo), aby nebol rozsah vyporiadania o túto časť nespravodlivo
znížený. Nie je preto rozhodujúce, či následne došlo k zvýšeniu alebo zníženiu hodnoty veci vo výlučnom

vlastníctvepovinnéhomanželavčasevyporiadania.Cieľomje,abysataktoodčerpanáčasťprostriedkov
z BSM do masy BSM pre účely jeho vyporiadania vrátila, aby vyporiadanie z tohto hľadiska bolo
spravodlivé. Rovnako aj v právnej teórii sa jednoznačne vykladá citované ustanovenie tak, že pre
posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený (výlučný)
majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami

zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov.

34. Pri posudzovaní uvedenej spornej otázky súd zdôrazňuje, že v danej veci by teda mali relevanciu
len tie finančné prostriedky vynaložené na rekonštrukciu, ktoré pochádzali z vyššie uvedenýchštyroch úverov, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM, z čoho najvýznamnejšia je suma 51.127,50
EURposkytnutáodVÚBa.s.nazákladezmluvyč.6157253521spotrebnýbezúčelovýúverHypopôžička
zo dňa 30.6.2015 a suma 20.000 EUR poskytnutá od Slovenskej sporiteľne a.s. na základe zmluvy č.

5152828694 - spotrebný úver „na čokoľvek“ zo dňa 20.12.2018.

Je tomu tak z dôvodu, že žalovaná tvrdila, že práve tieto spoločné finančné prostriedky boli použité
na rekonštrukciu. Relevantné v danom prípade by boli teda len finančné prostriedky vynaložené na
rekonštrukciu počnúc od júla 2015.

35. Súd ďalej konštatuje, že v spore o to, či zo spoločného majetku manželov boli vynaložené prostriedky
na oddelený majetok len jedného z manželov, leží dôkazné bremeno na tom účastníkovi, ktorý tvrdí, že
ktokoľvek z bezpodielových spoluvlastníkov vynaložil za trvania BSM prostriedky na oddelený majetok
druhého účastníka, pretože tento účastník požaduje, aby tieto prostriedky boli nahradené a zvýšil sa tak
jeho podiel na vyporiadaní.

36. Na to, aby súd mohol rozhodnúť o vnose zo spoločných finančných prostriedkov na výlučný
majetokžalobcujenevyhnutné,abysúdprostredníctvomnavrhnutýchavykonanýchdôkazovustálil,aké
konkrétne investície, v rozsahu nákladov na aké práce a materiál, boli zo spoločných prostriedkov v BSM
vynaložené na rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu a v ktorom konkrétnom

období.

37. Žalovaná napriek výzve súdu (na pojednávaní konanom dňa 5.9.2023) nešpecifikovala
a nepreukázala, či vôbec a ak áno, v akom rozsahu (na aké práce a materiál) boli finančné prostriedky
získané zo spoločných úverov použité práve na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve

žalobcu a teda, na vnos akého rozsahu by mal súd v rámci vyporiadania prihliadať.

38. Na margo uvedenej otázky súd dodáva, že žalobca preukázal, že disponoval zdrojom finančných
prostriedkov pochádzajúcich z výlučného vlastníctva, ktorými mohol pokryť náklady na rekonštrukciu
nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve. Ako súd zistil z predložených kúpnopredajných zmlúv,

žalobcapočastrvaniamanželstvapredalnehnuteľnosti–pozemky,ktorénadobudoldosvojhovýlučného
vlastníctva darom od svojich rodičov. Zmluvou zo dňa 30.8.2012 predal svoje pozemky parc.č. XXX/
X, O.XXX/X, O.XXX/X, O.XXX M. O.XXX v katastrálnom území K. za kúpnu cenu 6.600 EUR, zmluvou
zo dňa 11.3.2013 predal svoje pozemky parc.č. XXX/XX M. O.XXX/XX v katastrálnom území A. za
kúpnu cenu 18.000 EUR a kúpnou zmluvou zo dňa 8.10.2015 predal svoj pozemok parc.č.XXX/XX

v katastrálnom území A. za kúpnu cenu 29.000 EUR. Spolu teda takto získal sumu 53.600 EUR.

39. Okrem toho súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca sa počas konania pokúsil o mimosúdne
riešenie sporu a navrhol vyporiadať BSM tak, že sám prevezme všetky spoločné dlhy z úverov, s tým,
že žalovaná sa na ich zaplatení nemusí podieľať žiadnou čiastkou. Žalovaná návrh dohody neprijala,

pretože nebola ochotná zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia, ktoré požadoval.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
vnosu zo spoločných finančných prostriedkov na výlučný majetok žalobcu.

41. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že čo sa týka aktív, predmetom vyporiadania BSM sú
len hnuteľné veci v podobe dvoch motorových vozidiel. Vzhľadom na základe súhlasné stanovisko
sporových strán súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu i žalovanej určené motorové vozidlo,
každé v hodnote 2000 EUR; vo vzťahu k žalobcovi prikázal už iba hodnotu vozidla, keďže počas konania
ho predal tretej osobe.

42. Vzhľadom na rovnosť podielov a rovnakú hodnotu prikázaných aktív je zrejmé, že nevznikla
povinnosť žiadnej zo strán na vyrovnanie hodnoty aktív. Okrem aktív v danej veci existuje ešte
vyššie uvedená náhradová povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 32.308,89 EUR, predstavujúca
polovicu z výlučných finančných prostriedkov, ktoré zaplatil žalobca po rozvode manželstva na splatenie

spoločných úverov. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy.

43. Podľa ustanovenia § 2 ods.1 písmena c/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov, v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, poplatníkom sú obaja účastníciv konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia
súdu.

44. Podľa ustanovenia § 5 ods.1 písmena h/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká
v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť
poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

45. Podľa ustanovenia § 7 ods.7 citovaného zákona, v konaní o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

46. Podľa položky 6 písm.b) Sadzobníka tvoriaceho prílohu citovaného zákona o súdnych poplatkoch,
vzneníúčinnomvčasezačatiatohtokonania,súdnypoplatokzakonanieovyporiadaniebezpodielového
spoluvlastníctva, ak sa konanie skončilo rozsudkom, je 3 % z ceny predmetu konania.

47. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že poplatková povinnosť vznikla v danom
prípadevsúvislostisrozhodnutímvovecisamejatozakonanieovyporiadanieBSM,pričompoplatníkmi
sú obaja účastníci konania. Cenou predmetu konania je cena všetkých aktív tvoriacich BSM, ktoré boli
v danom prípade vyporiadané, t.j. 4.000 EUR. V zmysle pol.6 písm.b) Sadzobníka tvoriaceho prílohu

citovaného zákona o súdnych poplatkoch, bol súdny poplatok v čase podania návrhu na začatia konania
o vyporiadanie BSM stanovený vo výške 3 % z ceny predmetu konania, čo v danom prípade činí
100 EUR. V danom prípade je z výsledkov konania vo veci samej je zrejmé, že podiely účastníkov na
vyporiadaní majetku sú rovnaké, preto súd pokladal za spravodlivé, aby obe sporové strany znášali
povinnosť zaplatiť súdny poplatok v rovnakom rozsahu 50 %, t.j. každý vo výške 50 EUR.

48. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Žalobca mal v konaní úspech ( súd jeho žalobe vyhovel), preto by mu podľa ust. § 255 ods.1 CSP

patrilo právo na náhradu trov konania. Súd však konštatoval, že v danom prípade je namieste použitie
moderačného práva súdu zmierniť dôsledok vyššie citovanej právnej normy, upravujúcej náhradu trov
konania a to podľa ust. § 257 CSP.

50. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

51. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Potreba použitia tohto ustanovenia je odôvodnená tým, že by

strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla viesť v konkrétnom prípade k nežiaducej
tvrdosti. Musí však ísť o výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

52. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa týkajú dvoch oblastí. Buď ide o určitý charakter konania resp.

procesnej situácie alebo o sociálne aspekty.

53. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom prípade považoval charakter predmetného
konania. V konaní o vyporiadanie BSM je problematické posúdiť výsledok sporu vyjadrením rozsahu
úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania. Konanie sa začalo z dôvodu, že medzi

účastníkmi konania po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou a preto bolo v záujme
oboch účastníkov konania, aby vyporiadanie spoločného majetku vykonal súd. Napokon, ako to vyplýva
z rozhodnutia súdu vo veci samej, obom účastníkom konania pripadli rovnaké podiely zo spoločného
majetku. Z uvedeného dôvodu súd vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá

Exekučného poriadku).