Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/123/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118207296
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1118207296.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek

senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Beňo,
PhD., so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 42 029 236, správca konkurznej podstaty úpadcu
IE group, a.s. v konkurze, so sídlom Hlavná 50, Prešov, IČO: 36 518 531, zastúpeného: IKRÉNYI
& REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanej: SYNECTA
a.s., so sídlom Cukrová 14, Bratislava, IČO: 36 525 693, zastúpenej: JUDr. Jiří Voršilka, zapísaný v
Českej advokátskej komore pod č. 2488 so sídlom Opletalova 1535/4, 110 00 Praha 1, Česká republika,
hosťujúci euroadvokát podľa ust. § 31 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona

č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, o
zaplatenie 2.503.634,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava III, č.k. B1-27Cb/138/2018 zo dňa 28. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-27Cb/138/2018 zo dňa 28.
júla 2023 v časti napadnutého I. a III. výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi súd proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi do

troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 2.503.634,31 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 807.623,97 eur od 06.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 403.811,99 eur od 26.12.2015
do zaplatenia, zo sumy 403.811,99 eura od 01.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 888.386,37 eur od
02.05.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- eur, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (výrok II.) a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 369 ods. 2, § 369c ods. 1,
zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), ust. § 488,
§ 489, § 494 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“),
ust. § 1 ods. 1, 3, § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ust. § 137 písm. a/, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
3.Zanespornésúdvkonanípovažovaluzatvoreniemodifikovanejzmluvyokonzorciuzodňa21.11.2011

medzi úpadcom a žalovanou, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu nepomenovanú, z obsahu
ktorej nebolo možné dospieť k záveru, že medzi zmluvnými stranami došlo k vytvoreniu združenia v
zmysle ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. záujmového združenia právnických osôb podľa
ust. § 20f a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Vyplýva to z bodu 2.1 Dohody o konzorciu, vktorom sa úpadca a žalovaná dohodli, že konzorcium nie je právnym subjektom a v bode 2.3 účastníci
dohody deklarovali, že žiadna jej časť nesmie byť vykladaná ako vytvorenie spoločnosti, partnerstva,
združenia alebo akéhokoľvek subjektu za účelom obchodnej transakcie alebo vo všeobecnosti. V

Dohode o konzorciu sa zmluvné strany tiež dohodli, že žalovaná zodpovedá za riadenie obchodnej
stránky, financovanie projektu a za dodávky zariadení uvedených v prílohe č. 1 k dohode a že súčasne
je vedúcim členom konzorcia. Úpadca je podľa Dohody o konzorciu členom konzorcia, zodpovedá za
riadenie technickej stránky a nesie zodpovednosť za dodávky zariadení uvedených v prílohe č. 1. V
bode 1 Dohody o konzorciu sa jej účastníci dohodli, že po schválení Dodatkovej dohody č. 1, členovia

konzorcia uzavrú a podpíšu Dodatkovú dohodu k tejto Dohode, v ktorej budú definovať deľbu práv a
záväzkov strán, spôsob rozhodovania v spoločných záležitostiach konzorcia, atď.

4. Vychádzajúc z úpravy nepomenovaných zmlúv súd prvej inštancie konštatoval, že podstatné časti
zmluvy nie sú podmienkou jej platnosti, ale len prostriedkom kvalifikácie pre ten-ktorý zmluvný typ
a zmluvné strany majú možnosť uzatvárať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne

upravené; pôjde o zmluvy inominátne. Aby inominátna zmluva bola uzavretá musí byť dostatočne určený
predmet záväzkov. Je to akési minimum viažuce sa na vznik zmluvy, ktoré vyplýva zo všeobecných
požiadaviek na určitosť právnych úkonov. Z uvedeného vyplýva, že označenie zmluvy, resp. jej názov nie
je rozhodujúci, vždy je rozhodujúci obsah samej zmluvy. Niekedy sa pod iným názvom skrýva konkrétny
zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto

typu, ak však uzavretá zmluva neobsahuje podstatné časti žiadneho zmluvného typu, pôjde o zmluvu
inominátnuzapredpokladu,žejedostatočneurčenýpredmetzáväzku.Význammáajaplikáciaust.§491
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených,
treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak. Napokon je potrebné zdôrazniť, že ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú

zmluvu (či už pomenovanú alebo nepomenovanú) platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy,
ak by plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5Cdo/39/2003).

5. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe bodu 1 Dohody o konzorciu, v ktorom sa jej účastníci

dohodli, že po schválení Dodatkovej dohody č. 1 členovia konzorcia uzavrú a podpíšu k tejto Dohode
Dodatkovú dohodu, v ktorej budú definovať deľbu práv a záväzkov strán, spôsob rozhodovania v
spoločných záležitostiach konzorcia atď., bola dňa 27.06.2012 uzatvorená Dohoda o rozdelení prác,
služieb, odmeny a zisku v rámci projektu modernizácie taškentskej TES, výstavba PGU s kapacitou 370
MW, pod číslom IEG/1349/2012. Podľa bodu 5.1 Dohody cena za služby spojené s riadením projektu,

kontrolou, inžinieringom a projektom, inžinierskymi prácami na prvej etape bola odsúhlasená pre úpadcu
v rámci fixovanej paušálnej sumy 6.130.000 USD. V bode 5.2 Dohody si jej účastníci dohodli, že úpadca
má nárok na odmenu vo výške 2 % z dohodnutej ceny energobloku (po odpočítaní ceny kotla na
odpadové teplo) a vo výške 2,75 % z ceny každej ďalšej súpravy, ktorú kúpi dodávateľ (žalovaná).
Podľa bodu 6.2. Dohody, sa úpadca a žalovaná dohodli, že táto Dohoda a budúce dohody o rozdelení

prác druhej etapy tvoria dohodu medzi členmi konzorcia, vytvoreného za účelom realizácie projektu,
o rozdelení prác, odmien a zisku v rámci projektu a o výške odmeny a zisku, ktoré na základe danej
Dohody prináležia úpadcovi, zároveň aj ako členovi konzorcia. V bode 6.2. Dohody je ďalej uvedené,
že žiadne iné požiadavky okrem uvedených, v danej Dohode a budúcej dohode o rozdelení prác
druhej etapy nebudú požadované, predkladané a zo strany úpadcu uplatňované vo vzťahu k žalovanej,

konzorciu alebo jeho členom, ak nebude uvedené iné v akejkoľvek inej dohode, ktorá bude uzavretá
medzi žalovanou a úpadcom. Z tohto znenia záverečnej dohody obsiahnutej v Dohode jednoznačne
vyplýva, že samotní členovia konzorcia v čase podpisu Dohody dňa 27.06.2012 predvídali potenciálny
vznik ďalších nadväzujúcich dohôd uzatváraných medzi úpadcom a žalovanou, na základe ktorých by
si mohli nárokovať ďalšie dodatočné požiadavky zo strany úpadcu voči žalovanej. Takouto ďalšou

dohodou je Protokol k Dohode o rozdelení prác, služieb, odmeny a zisku zo dňa 27.06.2012, datovaný
dňa 04.11.2015, z ktorého obsahu vyplýva, že daným Protokolom sa zmluvné strany dohodli na spôsobe
vyrovnania v súlade s Dohodou o rozdelení prác, služieb, odmeny a zisku, pričom súčasne podpisom
daného Protokolu zmluvné strany potvrdili poskytnutie služieb zo strany úpadcu pod bodom 1 až 4
Protokolu.

6. Úpadca a žalovaná v protokole potvrdili, že úpadca podľa bodu 5.1 Dohody poskytol služby v oblasti
projektového manažmentu, kontroly, inžinieringu a projektovania, ako aj inžinierske práce vo výške
5.848.934,97 USD, pričom sumu 5.548.934,97 USD už žalovaná uhradila. Táto suma je konečná azmluvné strany ju nemôžu ďalej upravovať. Strany Protokolu sa dohodli, že úpadcovi má byť poukázaná
ešte platba v sume 300.000 USD, t. j. rozdiel vyššie uvedených súm. Okrem toho sa zmluvné strany
v bode 2, 3 a 4 Protokolu dohodli, že úpadca má nárok na odmenu za služby poskytnuté na nákup

pohonnej jednotky, za služby poskytnuté na nákup kotla a za služby poskytnuté na nákup pomocného
zariadenia v celkovej výške 4.800.000 USD (2.000.000 USD + 2.000.000 USD + 800.000 USD), pričom
žalovaná už zaplatila 2.000.000 USD. Celková suma, ktorá má byť ešte uhradená je vo výške 2.800.000
USD (1.000.000 USD + 1.000.000 USD + 800.000 USD). Uvedené ceny sú konečné a nemôžu byť ďalej
upravené. Žalovaná a úpadca sa v bode 5 Protokolu dohodli, že celková suma, ktorú žalovaná musí

úpadcovi zaplatiť je vo výške 3.100.000 USD podľa harmonogramu splátok uvedeného v prílohe č. 1.

7.PodpisomuvedenéhoProtokoluzmluvnéstranyzároveňpotvrdili,ženemajúvočisebežiadnevýhrady
ohľadom rozsahu a ceny poskytnutých služieb, aj poukázaných platieb. Protokol sa podľa bodu 9
stal neoddeliteľnou súčasťou Dohody s tým, že Dohoda je platná v časti, v ktorej nie je v rozpore s
Protokolom. Uzatvorením Protokolu preto došlo k modifikácii Dohody a k jasnej a zrozumiteľnej úprave

odmeny úpadcu, ako aj povinnosti žalovanej túto odmenu úpadcovi uhradiť. K Protokolu bola dňa
04.11.2015 totožnými osobami podpísaná príloha č. 1, špecifikujúca konkrétny splátkový harmonogram.
Protokol a aj jeho prílohu č. 1 za úpadcu podpísal B. K. a N. J. (namiesto N. J.Á. prílohu č. 1 podpísal
B. K.) a za žalovanú ju podpísal B. Y. a B. C..

8. K tvrdeniu žalovanej, že vychádzajúc z povahy konzorcia ako združenia nemôže žalobca od žalovanej
v zmysle Dohody o konzorciu zo dňa 21.11.2011 požadovať úhrady za úpadcom poskytnuté služby,
súd uviedol. Dohoda o konzorciu sa v súlade s bodom 5 a bodom 7.2 vykladá v súlade s legislatívou
Slovenskej republiky. Dohoda o konzorciu nie je zmluvou, ktorá by bola upravená ako zmluvný typ v
Obchodnom ani v Občianskom zákonníku, a teda ide o inominátnu/nepomenovanú zmluvu uzatvorenú

podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom jedinou podmienkou na jej platné uzavretie
je dostatočné určenie predmetu zmluvy. Z dôvodu, že ide o inominátnu zmluvu, ktorej iné podmienky
na platné uzavretie stanovené nie sú, nemožno podľa súdu akceptovať námietku žalovanej, že v
nadväznosti na Dohodu o konzorciu, svojou povahou dohodu o spolupráci, nemožno upraviť vzájomné
vzťahy členov konzorcia aj spôsobom, kedy by jeden člen konzorcia mal nárok na platby od druhého

člena konzorcia. Súčasne v Dohode o konzorciu nie je v žiadnej jej časti obsiahnutá úprava nárokov na
protiplnenie za služby poskytnuté členmi konzorcia na projekte modernizácie taškentskej TES, výstavba
PGU s kapacitou 370 MW. Samotná Dohoda o konzorciu predpokladá ďalší právny úkon, v ktorom bude
definovaná deľba práv a záväzkov strán, spôsob rozhodovania v spoločných záležitostiach konzorcia
atď. Vzhľadom kuvedenému súd dospel k záveru, že Dohoda o konzorciu nevylučuje také usporiadanie

vzájomných vzťahov medzi úpadcom a žalovanou, kedy by nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na úhradu
ním poskytnutých služieb pri realizácii projektu zo strany žalovanej tak, ako to vyplýva z Protokolu a
prílohy č. 1 k Protokolu.

9. V priebehu súdneho konania žalovaná namietala, že k podpísaniu Protokolu a prílohy č. 1 k Protokolu

došlo v tiesni, na základe čoho sú neplatné. Tieto tvrdenia ale neboli ničím preukázané. Osoby
podpisujúce Protokol za úpadcu, T.. K. a T.. J. vylúčili podpísanie Protokolu v tiesni a rovnako vylúčili
jehopodpísaniepodtlakomzotrvaniaúpadcunastavenisku.Súdprvejinštancieopäťupriamilpozornosť
na bod 7 Protokolu, v ktorom zmluvné strany uznali a potvrdili, že voči sebe nemajú žiadne výhrady
ohľadomrozsahuacenyposkytnutýchslužieb.OkremtohoObčianskyzákonníksícevust.§49upravuje

právo účastníka na odstúpenie od zmluvy, ktorú uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
avšak ust. § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikáciu tohto ustanovenia v obchodných vzťahoch
výslovne vylučuje. Účastník obchodnoprávnych vzťahov v záujme stability obchodných vzťahov teda
nemôže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak sa preukáže, že ju uzavrel v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok. Takéto riešenie vychádza zo skutočnosti, že podnikateľ vie dôslednejšie uvážiť, do akého

vzťahu a za akých podmienok vstupuje, navyše musí tiež ako súčasť podnikania znášať podnikateľské
riziko. Vyjadruje to aj definícia podnikania (§ 2 ods. 1 OBZ) v tom zmysle, že ide o činnosť, ktorú
podnikateľ uskutočňuje na vlastný účet, riziko a zodpovednosť. Je potrebné rozlišovať situáciu, keď
podnikateľ uzatvára zmluvu pod tlakom napríklad svojej zlej hospodárskej situácie, kedy je vylúčené,
aby od takejto zmluvy odstúpil, a situáciu, keď zmluvu uzavrel z donútenia druhej strany za absencie

slobodnej vôle. V druhom prípade by išlo o neplatný právny úkon, pretože chýba danosť slobodnej vôle.
V danom spore však nemožno z ničoho vyvodiť, že žalovaná bola Protokol a jeho prílohu č. 1 podpísať
donútením zo strany úpadcu. Táto jej námietka je preto nedôvodná.10.Žalovanáďalejnamietala,žežalobouuplatnenásumapredstavujeplatbyzaslužby,ktorémalúpadca
v rámci realizácie Projektu vykonať, ktoré však nevykonal a teda mu odmena za ne neprináleží, na
základe čoho sú Protokol a príloha č. 1 k nemu v rozpore so zákonom. Konkrétne žalovaná namietala

poskytnutie služieb úpadcom pri nákupe kotla, energobloku a pomocného zariadenia. Túto jej námietku
však súd považoval za účelovú, vzhľadom k tomu, že žalovaná podpisom Protokolu v jednotlivých
jeho bodoch priamo potvrdila, že úpadca služby bližšie definované v Dohode o rozdelení prác, služieb,
odmeny a zisku uzatvorenej dňa 27.06.2012 a týkajúcej sa projektu modernizácie taškentskej TES,
výstavba PGU s kapacitou 370 MW, pod číslom IEG/1349/2012 poskytol.

11. K tvrdeniu žalovanej, že príloha č. 1 k Protokolu nie je platnou dohodou o úhrade záväzku ani
jeho uznaním, keďže neobsahuje dôvod záväzku ku ktorému sa žalovaná mala zaviazať, súd prvej
inštancie poukázal na to, že Protokol, príloha č. 1 k Protokolu a Dohoda tvoria neoddeliteľnú jednotu,
pretože Protokol odkazuje na prílohu č. 1 a zároveň v bode 9 uvádza, že je neoddeliteľnou súčasťou
Dohody. Nakoľko teda príloha č. 1 k Protokolu z logiky veci nadväzuje na Protokol, ktorý obsahuje

záväzok žalovanej v totožne vyčíslených výškach a tento priamo odkazuje na Dohodu o rozdelení prác,
služieb, odmeny a zisku uzatvorenú dňa 27.06.2012, obsahujúcu definovanie činností poskytovaných
úpadcom ako členom konzorcia, je potom dôvod záväzku žalovanej voči žalobcovi preukázaný. Na
základe uvedeného teda absencia priameho vyjadrenia dôvodu záväzku v prílohe č. 1 k Protokolu
rovnako nespôsobuje jej neplatnosť.

12. Žalovaná z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania, ktorú súd takisto posúdil ako nedôvodnú. V
zmysle ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba
odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Splatnosť
jednotlivých splátok definovaných v harmonograme prílohy č. 1 k Protokolu nastala k dňom 05.12.2015,

25.12.2015, 29.02.2016 a 01.05.2016. Nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa 20.04.2018, a podľa
ust. § 397 Obchodného zákonníka premlčacia doba je štyri roky, k premlčaniu jednotlivých záväzkov
žalovanej nedošlo.

13. Súd prvej inštancie konštatoval, že predložené listiny posudzoval aj s prihliadnutím na základné

zásady súkromného práva, a to zásadu „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať) a zásadu
„actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak, aby platil,
ako by neplatil) a poznamenal, že vôľu prezentovanú kontrahentmi v právnych úkonoch (tzv. princíp
priorizácie vôle) treba v danom prípade dôsledne rešpektovať a konkrétne ustanovenia interpretovať
„in favor contractus“. Kontrahenti toho - ktorého zmluvného typu sú preto viazaní svojimi zmluvnými

prejavmi, a teda musia sa riadiť starou rímskou zásadou „pacta sunt servanda“ a ak sa výslovne v
Dohode, Protokole a prílohe č. 1 k Protokolu dohodli, že žalovaná zaplatí úpadcovi sumu 3.100.000 USD
jepotrebnétentozáväzokrešpektovať.Námietkyžalovanejsúpretoúčelovýminámietkamiakosazbaviť
záväzku, na splnenie ktorého sa riadne zaviazala. Jej tvrdenia ohľadom neplatnosti Protokolu a prílohy
č. 1 k Protokolu neboli preukázané a keďže súd vzhľadom k uvedenému posúdil jednotlivé námietky

žalovanej, ktorými rozporovala nároky žalobcu ako nedôvodné, je nárok žalobcu na uhradenie celkovej
sumy vo výške 3.100.000 USD, po prepočte 2.503.634,31 eur dôvodný, a preto súd zaviazal žalovanú
na úhradu uvedenej dlžnej sumy vo výške 2.503,634,31 eur. Aj keď k určeniu dňa, ku ktorému došlo
k prepočtu 3.100.000 USD na euro, keďže dlžník nemôže mať horšie postavenie než by mal, keby sa
rozhodoldlhsplniťdobrovoľnemožnomaťistévýhrady,prizohľadneníprepočtovýchkurzovkposledným

dňom podľa harmonogramu splátok, t. j. dňa 05.12.2015, 25.12.2015, 29.02.2016 a 01.05.2016, by ale
požadovaná suma bola vyššia, a preto súd akceptoval prepočet žalobcu, ktorý je v konečnom dôsledku
pre žalovanú výhodnejší.

14. Návrh na vykonanie výsluchu zástupcu žalovanej v Taškente - pána F. K. A. súd zamietol, nakoľko ho

vyhodnotil ako nadbytočný, pretože prejavy vôle žalovanej boli riadne vyjadrené v Dohode, Protokole,
ako aj v Prílohe č. 1 k Protokolu. Výsluch spomenutej osoby by bol nehospodárny a neúčelný a nijako
by neodstránil spornosť v danej veci, keďže v tomto prípade je potrebné dôsledne rešpektovať zásadu
„pacta sunt servanda.“ Ak osoby konajúce za žalovanú urobili vyhlásenia v rozpore so skutočnosťou
a aj napriek tomu ju zaviazali uhradiť úpadcovi sumu 3.100.000,- USD, je potrebné uplatniť si nároky

voči nim. Táto okolnosť nemôže ísť na ťarchu úpadcu. Pre iné návrhy na doplnenie dokazovania platí,
že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, tak v zmysle rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 3Obdo/59/2020 zo dňa 19.10.2020
a sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo dňa 14.12.2020, je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy nadoplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania, konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná

strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Súd preto osobitne neuvádza, ktoré ďalšie
konkrétne dôkazy nevykonal, hoci boli navrhnuté, pretože v zmysle vyššie označených rozhodnutí
najvyššej súdnej autority strany sporu vyhlásením, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania už
podané návrhy na doplnenie dokazovania zobrali späť a netrvajú na nich.

15.Žalobcasižalobousúčasneuplatnilasúdmuakoveriteľovivoveciuhradeniazáväzkuvyplývajúceho
z Protokolu k Dohode o rozdelení prác, služieb, odmeny a zisku a prílohy č. 1 k Protokolu uzatvorených
dňa 04.11.2015 proti žalovanej ako dlžníkovi, priznal v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v
spojení s § 1 ods. 1 a ods. 3 nariadenia, nárok na uhradenie úrokov z omeškania z nezaplatených súm,
konkrétne úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 807.623,97 eur od 06.12.2015 do zaplatenia,

zo sumy 403.811,99 eur od 26.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 403.811,99 eur od 01.03.2016 do
zaplateniaazosumy888.386,37eurod02.05.2016dozaplatenia.Súčasnesúdžalobcovivsúladesust.
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia, priznal nárok na zaplatenie paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, pretože žalovaná sa s úhradou
dlžnej sumy dostala do omeškania. Splátkový harmonogram vyplývajúci z prílohy č. 1 k Protokolu

k Dohode o rozdelení prác, služieb, odmien a zisku žalovaná nenamietala, a preto súd žalobcovi
priznal úroky z omeškania v nadväznosti na termíny splatnosti jednotlivých splátok, uvádzané v danom
harmonograme. Splátka č. 4 vo výške 1.100.000,- USD (888.386,37 eur) ale podľa harmonogramu mala
byť uhradená do 01.05.2016, a preto sa žalovaná dostala do omeškania s jej úhradou až od 02.05.2016.
Súd teda priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 888.386,37 eur až od

02.05.2016 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 888.386,37 eur
počítaného skôr než od 02.05.2016, žalobu zamietol.

16. Na základe uvedených skutočností uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 2.503.634,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 807.623,97

eur od 06.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 403.811,99 eur od 26.12.2015 do zaplatenia, zo sumy
403.811,99 eur od 01.03.2016 do zaplatenia a zo sumy 888.386,37 eur od 02.05.2016 do zaplatenia
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech (z hľadiska žalovanej
istiny), pretože súd žalobe žalobcu v celom rozsahu (istina) vyhovel. Žalobcovi preto priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady súd prvej inštancie
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

18. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá s poukazom na odvolacie
dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“ (t. j. nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie
veci), vynesený rozsudok namietala v časti jeho I. a III. výroku. Súdu prvej inštancie vyčítala najmä

nezohľadnenie skutočnosti, že právne vzťahy medzi stranami sporu upravovala Dohoda o konzorciu,
ktorú je nutné považovať za zmluvu o združení podľa ust. § ust. 829 a nasl. Občianskeho zákonníka,
a v zmysle ktorej účastníkom zmluvného vzťahu prináleží nárok na podiel na zisku, nie však nárok na
odmenuzaslužbypodľaProtokolu.Dohodaorozdeleníprác,služieb,odmenyaziskuzodňa27.06.2012
a na ňu nadväzujúci Protokol sú neplatné pre rozpor so základnými princípmi zmluvy o združení,

stanovenými zákonom. S poukazom na ust. § 829 a § 830 Občianskeho zákonníka namietala, že
zmluva o združení vylučuje uzatvorenie takej dohody, podľa ktorej by jeden účastník združenia vyplácal
druhému účastníkovi združenia finančnú čiastku vo forme odmeny za poskytnuté služby alebo odmeny
za sprostredkovanie tak, ako to učinili strany sporu v predmetnej Dohode a obsahovo nadväzujúcom
Protokole.

19. Žalovaná ďalej zdôraznila, že Protokol je iba rekapituláciou už existujúcich záväzkov založených
Dohodou, ktorá zmluvnej strane umožňuje namietať neexistenciu predmetných záväzkov z dôvodu,
že služby poskytnuté neboli, a preto ani záväzok stanovený Protokolom nevznikol. V danej súvislostizotrvalanatom,žezáväzkyupravenévčl.2,3a4Protokolunikdynevznikli,keďžežalobcažiadneslužby
pri nákupe zariadení žalovanému neposkytol. Poukázala na svedeckú výpoveď pánov K. a J., ktorí
síce veľmi neurčito uviedli, že žalobca poskytoval plnenie žalovanému podľa zmluvy, no bližšie nevedeli

špecifikovať o aké činnosti malo pri nákupe technických zariadení ísť. Žalovaná v tomto smere navrhla
výsluch p. A., ktorý ako riaditeľ výstavby elektrárne mohol jednoznačne potvrdiť, že žalobca žiadnu
činnosť pri nákupe zariadení nevykonával, ako aj skutočnosť, že svoju ďalšiu účasť na stavbe žalobca
podmienilpodpisomProtokolu,ktorýtakžalovanápodpísalavtiesni.Súdvšaktentodôkaznýprostriedok
zamietol. Podľa názoru žalovanej však na jeho zamietnutie neexistoval pádny dôvod, a to aj s ohľadom

na skutočnosť, že prejavila ochotu znášať náklady spojené so zabezpečením a výsluchom tohto svedka.
Pôvod svedka (pozn. bydlisko v F.) nie je dostatočným dôvodom na nevykonanie navrhovaného dôkazu,
nakoľko bez neho nemožno dostatočne a úplne zistiť skutkový stav. S názorom súdu prvej inštancie,
že tu je potrebné vychádzať z obsahu samotnej dohody sa nestotožnila opätovne tvrdiac, že Protokol
nie je listinou zakladajúcou nové záväzky, ani uznaním už existujúceho záväzku, ale len rekapituláciou
záväzkov založených Dohodou, ktorá žalovanej ako zmluvnej strane povinnej plniť, umožňuje preukázať

neexistenciu záväzku tým, že žalobca činnosti upravené v čl. 2, 3 a 4 Protokolu nevykonával, a preto
mu nárok na žiadne plnenie nevznikol. Nevykonaním navrhovaného dôkazu tak súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav, čo v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci a naviac, takýmto postupom súdu došlo tiež k porušeniu zásady rovnosti, keď boli vypočutí len
zamestnanci žalobcu, nie však zamestnanci žalovanej.

20. Z uvedených dôvodov žalovaná požadovala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne rozhodnutie v napadnutej
časti zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 31.08.2023, jej odvolaciu argumentáciu
v celom rozsahu poprel z dôvodu jej účelovosti, sledujúcej oddialenie právoplatnosti a vykonateľnosti
rozsudku. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a obsahujúce
podrobné odôvodnenie na všetky argumenty uvádzané žalovanou, ktorá v podanom odvolaní len
reprodukovala predchádzajúce skutkové tvrdenia, ktorými sa snaží navodiť dojem, že žalobcovi

nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej odmeny.

22. Aj napriek skutočnosti, že žalovaná podala odvolanie podľa iného právneho predpisu, s ohľadom na
zhodnosťodvolacíchdôvodovžalobcažiadalabyodvolacísúdoodvolaníriadnerozhodol,atovsúlades
rozhodovacou praxou príslušných súdov o nevyhnutnosti posudzovania úkonov podľa ich obsahu (napr.

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/10/2020 zo dňa 25. marca 2021).

23. K námietke žalovanej, podľa ktorej boli právne vzťahy medzi stranami sporu založené na zmluve o
konzorciu, ktorá má podľa nej predstavovať zmluvu o združení v zmysle ust. § 829 a nasl. Občianskeho
zákonníka, žalobca odkázal na bod 24 a 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Dodal, že účelom

Dohody o konzorciu zo dňa 19.05.2009 je len dočasná spolupráca subjektov (bod 2.1. Dohody) a
nie založenie obchodnej spoločnosti, partnerstva, asociácie, ani iného subjektu pre toto obchodné
podnikanie alebo vo všeobecnosti (bod 2.3. Dohody). S ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o
nepomenovanú zmluvu, zmluvné strany mohli v jej obsahu vymeniť vzájomné práva a povinnosti, pričom
týmto rozsahom práv a povinností boli zmluvné strany viazané. Účelové menenie povahy vzťahu alebo

práv a povinností zmluvných strán nie je možné podľa toho, ako to jednej zmluvnej strane vyhovuje,
v predmetnom prípade žalovanej, ktorá tendenčne odmieta uznať existenciu svojich záväzkov voči
úpadcovi.

24. Za rovnako nedôvodnú považoval aj argumentáciu žalovanej súvisiacu s tvrdením, že rekapitulácia

záväzkov zmluvných strán nie je uznaním záväzku, ani vznikom nového záväzku a súčasne, že
zo strany úpadcu nedošlo k výkonu plnenia. V tomto smere odkázal na bod 31 a 32 odôvodnenia
napadnutého rozsudku s dovetkom, že v predmetnom prípade je navyše nevyhnutné posudzovať
predloženú dokumentáciu v jej logickej následnosti. S ohľadom na závery súdu prvej inštancie nemožno
mať pochybnosti o neplatnosti, resp. neexistencii uznania záväzku zo strany žalovanej. Napokon aj

dokumentácia, na ktorú žalovaná poukazuje (Protokol k Dohode o rozdelení prác, služieb, odmien
a zisku č. IEG/1349/2012 zo dňa 27. júna 2012), je dôkazom, že medzi sporovými stranami reálne
existovala spolupráca na uvedenom projekte, ktorej predmetom sú aj úpadcom vykonané plnenia.
Protokolom tak medzi zmluvnými stranami došlo k dohode na spôsobe vyrovnania v súlade s pôvodnoudohodou, pričom podpisom tohto protokolu súčasne došlo aj k potvrdeniu (uznaniu) vykonaných prác
zmluvnými stranami. V samotnom bode 7 Protokolu strany uznali a potvrdili, že „nemajú voči sebe žiadne
výhrady ohľadom rozsahu a ceny poskytnutých služieb, ako aj poukázaných platieb v súlade s dohodou.“

Žalobca zdôraznil, že tieto skutočnosti boli potvrdené aj vykonanými výsluchmi svedkov T.. K. a T.. J., a
to na návrh žalovanej (Doplnenie vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 28.11.2019).

25. Stotožnil sa aj so záverom súdu, prezentovaným v bode 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
že vypočutie navrhovaného svedka sa s ohľadom na predložené listinné dôkazy javilo ako neúčelné

a nehospodárne. Žalovaná navyše navrhovala výsluch troch svedkov (Vyjadrenie k žalobe zo dňa
28.11.2019), a to T.. K.E., T.. J. a O.. A.. Súd prvej inštancie vyhovel dvom z troch návrhov na výsluch,
pričom ani jedným zo žalovanou navrhnutých dôkazov, ktoré súd vykonal (T.. K. a T.. J.) neboli ani len
čiastočne potvrdené jej tvrdenia, priečiace sa obsahu predložených písomných listinných dôkazov, ba
naopak, tvrdenia žalovanej boli vyvrátené jej vlastnými návrhmi na výsluchov svedkov.

26. S ohľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdil.

27. Na vyjadrenie žalobcu reagovala žalovaná podaním zo dňa 18.09.2023, v ktorom zotrvala na
dôvodoch podaného odvolania a naďalej žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne rozhodnutie v napadnutej
časti zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
28. Začiatkom odvolacej repliky žalovaná opravila odvolacie dôvody podaného odvolania v súlade s
ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci). Nástojila na tvrdení, že medzi ňou a úpadcom bola uzatvorená zmluva o konzorciu,
ktorá je svojou povahou zmluvou o združení. Pravdou síce je, že práva a povinnosti založené touto
zmluvou môžu zmluvné strany meniť, nie je však možné, aby povaha spolupráce bola zmenená do
takej miery, ktorá odporuje podstate zmluvy o združení, a ktorej pojmovou náležitosťou je spolupráca

účastníkov združenia na určitom projekte a deľba spoločného zisku. Účastníci združenia sa preto
nemohli dohodnúť na tom, že jeden účastník združenia bude poskytovať služby druhému účastníkovi
združenia za odmenu, nakoľko uzatvorenie takejto dohody by odporovalo samotnej podstate zmluvy
o združení. Žalovaná rovnako zotrvala na tom, že Protokol nepredstavuje uznanie záväzku, ale iba
rekapituláciu už existujúceho záväzku, pričom záväzky uvedené v čl. 2, 3 a 4 Protokolu nikdy nevznikli,

keďže úpadca žiadne služby pri nákupe technických zariadení neposkytol. Nesúhlasila s tvrdením,
že výpovede svedkov p. K. a J. potvrdili, že predmetné služby boli zo strany úpadcu poskytnuté. Ich
výpovede považovala aj naďalej za natoľko neurčité, že k uvedeným záverom, prezentovaným súdom,
nie je možné bez výsluchu navrhovaného svedka dospieť. Opätovne zdôraznila, že bola pripravená
znášať náklady spojené s výsluchom daného svedka, pochádzajúceho z F..

29. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca odvolacou duplikou zo dňa 18.10.2023, v ktorej zhrnul už
skôr uvádzané skutočnosti a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne
správny potvrdil a žalovanú zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Poukázal
na ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Preto pokiaľ žalobca pozmenil a doplnil odvolacie dôvody až v
odvolacej replike, nie je možné na ne, resp. na opravu podaného odvolania prihliadať. V ostatnom už
len reprodukoval argumentáciu z predošlého vyjadrenia k odvolaniu žalovanej.

30. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.

31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné
(§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach

rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. §
387 ods. 1, 2 ho potvrdil.32. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd
dospel k jednoznačnému záveru, že žalovanou tvrdené odvolacie dôvody nie sú opodstatnené, nakoľko
súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne skutkové a

právne závery, premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. V jeho odôvodnení jasne a
zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy vyhodnotil, ktoré skutočnosti
považoval za nesporné a akými úvahami sa pri vyhodnotení vykonaných dôkazov riadil. Z odôvodnenia
rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vysporiadal so zásadnými skutkovými tvrdeniami a procesnou
obranou strán sporu. Odvolací súd tak nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť, keďže ten sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre vydanie

meritórneho rozhodnutia precízne vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere
stotožnil. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej vychádzal zo zákonných ustanovení a
zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim
pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosti odvolania boli
skutočnosti, ktoré vyšli najavo súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním, a ktoré nepochybne

existovali v čase vyhlásenia rozsudku, resp. v čase podania odvolania. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku čo do veci samej v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP,
preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na doplnenie a
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam žalovanej uvádza
nasledovné.

34. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho
súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t. j. aby išlo o
niektorý z dôvodov zakotvených v ust. v § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie,
prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a

nesprávnosťrozhodnutiavdôsledkupríslušnéhoodvolaciehodôvodumusíbyťvneprospechodvolateľa.

35. Odvolacie námietky žalovaná najprv založila na dôvodoch zakotvených v ust. § 205 ods. 2 písm.
c/, d/ a f/ OSP, teda, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadrením zo dňa 18.09.2023 žalovaná následne opravila
znenie uplatnených odvolacích dôvodov v súlade s platným procesným poriadkom, a to tak, že odvolanie
podáva z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci). Opravou odvolacích dôvodov nedošlo k ich rozšíreniu, resp.
k zmene, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako zmenu alebo doplnenie odvolacích dôvodov po uplynutí
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP), na ktoré odvolací súd neprihliada, ale iba k vykonaniu
korekcie, spočívajúcej v nesprávnom označení príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku,

ako základného predpisu procesného práva.

36. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania v posudzovanej sporovej
veci bol nárok žalobcu na zaplatenie neuhradenej odmeny za poskytnuté služby podľa bodu 5 Protokolu
k Dohode o rozdelení prác, služieb, odmien a zisku č. IEG/1349/2012 zo dňa 27.06.2012, uzatvorením

ktorej sa zmluvné strany dohodli na spolupráci pri realizácii projektu - modernizácie tepelnej elektrárne
v Taškente, výstavba paroplynového cyklu s výkonom 370 MW.

37. Odvolací súd úvodom poznamenáva, že odvolacie námietky žalovanej boli len reprodukciou
predošlých skutkových tvrdení a procesnej obrany uplatnenej v prvoinštančnom konaní, s ktorou sa súd

prvej inštancie náležite a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v jednotlivých bodoch odôvodnenia
napadnutého rozsudku.38. K nosnej námietke žalovanej, v ktorej súdu prvej inštancie vyčítala nesprávne právne posúdenie
Dohody o konzorciu, majúc za to, že jej uzatvorením došlo medzi zmluvnými stranami k vytvoreniu
združenia podľa ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá svojou povahou pripúšťala iba

vyplatenie podielu na zisku, nie odmeny za vykonané služby, odvolací súd uvádza, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva iný záver ako ten, ktorý súd judikoval v bode 24 a 25 odôvodnenia napadnutého
rozsudku. V bode 2.1 Dohody je priamo uvedené, že právny status konzorcia spočíva v dočasnej
spolupráci jeho členov, a že konzorcium nie je právnym subjektom. Obdobne v bode 2.3 sa zmluvné
strany dohodli, že žiadna časť dohody nesmie byť vykladaná ako vytvorenie spoločnosti, partnerstva,

združenia alebo akéhokoľvek subjektu za účelom obchodnej transakcie alebo vo všeobecnosti. Na
budúcom rozdelení práv a povinností sa členovia konzorcia dohodli v bode 1 Dohody a to tak, že po
schválení Dodatkovej dohody č. 1 ku kontraktu, uzavrú a podpíšu Dodatkovú dohodu, ktorá okrem iného
definuje deľbu práv a záväzkov strán a spôsob rozhodovania v spoločných záležitostiach konzorcia.
Na cene za služby spojené s riadením projektu, jeho kontrolou, inžinierskymi prácami a nákupom sa
zmluvné strany dohodli v čl. 5 bod 5.1 a 5.2 Dohody o rozdelení prác, služieb, odmeny a zisku zo

dňa 27.06.2012 (bod 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Bod 6.2. Dohody určuje, že žiadne iné
požiadavky, okrem uvedených v predmetnej Dohode a budúcej dohode o rozdelení prác druhej etapy
nebudúzostranyúpadcuvovzťahukžalovanej,konzorciualebojehočlenompožadované,predkladané,
uplatňované, ak nebude uvedené iné v akejkoľvek inej dohode, ktorá bude uzavretá medzi žalovanou
a úpadcom. Ďalšou takouto dohodou je práve Protokol k Dohode o rozdelení prác, služieb, odmeny a

zisku, datovaný dňa 04.11.2015, z ktorého obsahu vyplýva, že daným Protokolom sa zmluvné strany
dohodli na spôsobe vyrovnania v súlade s Dohodou o rozdelení prác, služieb, odmeny a zisku a takisto
potvrdili poskytnutie služieb zo strany úpadcu (bod 1 až 4 Protokolu) a rovnako v bode 7 Protokolu
zmluvné strany potvrdili, že nemajú voči sebe žiadne výhrady ohľadom rozsahu, ceny poskytnutých
služieb a poukázaných platieb v súlade s Dohodou (bližšie bod 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

Keďže Dohoda o konzorciu nie je ako samostatný zmluvný typ upravená v Občianskom ani Obchodnom
zákonníku, je inominátnou/nepomenovanou zmluvou podľa ust. § 269 ods. 2 OBZ, ktorej platnosť je
podmienená len určením predmetu plnenia. Povaha nepomenovanej zmluvy tak nevylučuje nárok na
poskytnutie protiplnenia/odmeny za poskytnuté služby na projekte medzi členmi konzorcia, o to viac,
ak samotná Dohoda vnútorné vzťahy neupravuje a v ďalšom odkazuje na budúcu zmluvu, ktorá má

vzájomné práva a povinnosti členov konzorcia upravovať, čo súd prvej inštancie podrobne odôvodnil
v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

39. Civilné sporové konanie je podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“)
sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020 uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky pod č. 20/2020, ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou
a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej
zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná
dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa

domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.

40. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie NS SR z 24.06.2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

41. K námietke žalovanej, že Protokol je neplatný pre rozpor so zákonom, nakoľko zakladá povinnosť
plnenia jedného účastníka voči druhému za činnosti, ktoré neboli vykonané, odvolací súd odhliadnuc
od vyššieho uvedeného znenia Protokolu, v ktorom zmluvné strany nielen formuláciou jednotlivých
ustanovení, ale aj svojim podpisom výslovne potvrdili poskytnutie predmetných služieb zo strany úpadcuuvádza, že tvrdenie o nesplnení povinnosti úpadcu nebolo ničím preukázané, zostalo len v rovine
tvrdenia a žalovaná dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti neuniesla.

42. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalovanej, v ktorej súdu vyčítala nedostatočné
zistenie skutkového stavu nevykonaním navrhovaného výsluchu svedka, ktorým mienila preukázať
uzatvorenie zmluvy v tiesni. Odvolací súd poukazuje na ust. § 49 Občianskeho zákonníka o odstúpení od
zmluvyzdôvodutiesneazanápadnenevýhodnýchpodmienok,ktorépreoblasťobchodno-záväzkových
vzťahov nie je vzhľadom na úpravu vyplývajúcu z ust. § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré

má kogentnú povahu možné aplikovať, a teda aj v prípade nerovnovážneho postavenia subjektov
obchodnoprávnych vzťahov aplikáciu ust. § 267 ods. 2 OBZ nie je možné stranami zmluvne ani
inak vylúčiť. Vykonanie navrhovaného dôkazu v tomto smere preto odvolací súd považuje za právne
bezvýznamné, a to aj s ohľadom na obsah samotnej dohody, ktorej znenie súd prvej inštancie
podrobne reprodukoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neobstojí preto ani námietka žalovanej
o nedostatočnom zistení skutkového stavu.

43. K tvrdeniu žalovanej, že príloha č. 1 Protokolu nie je platnou dohodou o úhrade záväzku ani uznaním
záväzku, keďže neobsahuje dôvod záväzku, ku ktorému sa žalovaná mala zaviazať, odvolací súd v
zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že Protokol, jeho príloha, ako aj Dohoda tvoria neoddeliteľnú
jednotu, nakoľko Protokol odkazuje na prílohu č. 1 a zároveň v bode 9 zakotvuje, že je neoddeliteľnou

súčasťou Dohody. Rovnako aj Príloha č. 1 nadväzuje na Protokol, ktorý obsahuje záväzok žalovanej v
totožne vyčíslených výškach a tento priamo odkazuje na Dohodu o rozdelení prác, služieb, odmeny a
zisku uzatvorenú dňa 27.06.2012, obsahujúcu definíciu činností poskytovaných úpadcom ako členom
konzorcia. Absencia priameho vyjadrenia dôvodu záväzku žalovanej v prílohe č. 1 k Protokolu preto
nespôsobuje jej neplatnosť.

44. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky a na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces však nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto
práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04 zo dňa 31.08.2004). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04 zo dňa 03.03.2004).
Do obsahu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou

navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a II. ÚS 251/2003 zo dňa
17.12.2003).

45. Do pozornosti dáva odvolací súd aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré
zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, no neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov

alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky,
ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými
slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a
aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho
vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú

v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 OSP), a nie účastníkov konania.
Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne
k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).

46. Zhrnúc uvedené a konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalovanej, odvolací súd napadnutý

rozsudok tak vo výroku I, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej istiny, ako
aj v závislom výroku III o nároku na náhradu trov konania žalobcu, podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 ako vecne
správny potvrdil.47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust.

§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).