Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321202746
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2321202746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX, A. a 2/ C. D., E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, A., obaja zastúpení advokátom: JUDr.
Miloš Papcun, so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, proti žalovanej: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Clementisove sady 1616, Galanta,
o usporiadaní pomerov stavby na cudzom pozemku, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 10C/37/2021-260 zo dňa 12. decembra 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

- 13 -
28Co/21/2025
28Co/21/2025-
2321202746
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zriadil v prospech vlastníka stavby - rodinného

domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcely CKN č. 2521/6, zapísaného
Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre katastrálne územie F. - vecné
bremeno in rem spočívajúce v práve užívania novovytvorených pozemkov parciel CKN č. 2521/25 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2 a č. 2521/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19
m2 (pôvodne parcela CKN č. 2521/25 o výmere 110 m2, LV č. XXXX) podľa geometrického plánu č.
59/2021 na zameranie prístavby, vyhotoveného G. H. I., úradne overeného dňa 04.06.2021 Okresným
úradom Galanta, katastrálnym odborom pod č. 745/2021, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť tohto

rozsudku. Výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ jednorazovú náhradu vo výške
5.165,89 eura do 3 dní. Výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že žiadna
zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 119 ods. 2, § 120 ods. 2, § 135c ods. 1, 2, 3 zák.
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vecne súd argumentoval tým, že predmetom
konania je usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby na cudzom pozemku,

pričom žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd žalovanej uložil povinnosť jednak na vlastné
náklady a nebezpečenstvo odstrániť neoprávnenú stavbu - prístavbu postavenú na parc. č. 2521/27 -
zastavanáplochaovýmere19m2,k.ú.F.,podľageometrickéhoplánuč.59/2021nazameranieprístavby
parc. č. 2521/27, úradne overeného G. J. K. dňa 04.06.2021, č. 745/2021, Okresný úrad Galanta,katastrálny odbor, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku; a ďalej odstrániť neoprávnené oplotenie
postavené na parcele č. 2521/25 zastavaná plocha o výmere 91 m2, k.ú. F. podľa geometrického plánu
č. 59/2021 na zameranie prístavby parc. č. 2521/27, úradne overeného G. J. K. dňa 04.06.2021, č.

745/2021, Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Súd mal
za nesporné a preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ ako spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX v podiele každý 6/12 (1/2) parciel CKN č.: 2521/19 o výmere 2762 m2, 2521/21 o výmere
113 m2, 2521/22 o výmere 321 m2, 2521/23 o výmere 305 m2, 2521/24 o výmere 104 m2, 2521/25 o
výmere 110 m2 a 2521/26 o výmere 190 m2, všetko zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. F., a to počnúc

20.12.2016, susedia so žalovanou ako výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX -
parcela CKN č. 2521/6 o výmere 126 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavba - rodinný dom súp.
č. XXX postavený na parc. CKN č. 2521/6, k.ú. F., ktorou vlastníčkou je od 06.09.2019. Prístavba k
rodinnému domu súp. č. XXX vo vlastníctve žalovanej ako stavba spojená so zemou pevným základom,
jepostavenánaparceleCKNč.2521/25vspoluvlastníctvežalobcov1/a2/.Geometrickýplánč.59/2021
vyhotovený geodetom G. H. I., úradne overený G. J. K. dňa 04.06.2021 na zameranie prístavby určil,

že prístavba vo vlastníctve žalovanej zodpovedá novovytvorenej parcele CKN č. 2521/27 o výmere 19
m2, t.j. z pôvodnej parcely CKN č. 2521/25 o výmere 110 m2 bola vytvorená nová parcela CKN č.
2521/25 o výmere 91 m2 (110 m2 mínus 19 m2). V konaní žalovaná nepreukázala, že by disponovala
súhlasom či už aktuálneho vlastníka (žalobcov 1/ a 2/) alebo predchádzajúceho vlastníka parcely CKN
č. 2521/25 na vybudovanie stavby a oplotenia na pozemku, ktorý táto nevlastní ani nevlastnila. Miestnou

ohliadkou bolo preukázané, že prístavba tvorí funkčnú súčasť rodinného domu súp. č. XXX, nakoľko
slúži ako vstup do rodinného domu, sú v nej zrealizované elektrické a vodovodné prípojky a jedna izba
slúži ako detská izba. Žalovaná užíva nehnuteľnosť ako trvalé bydlisko spoločne s dvoma maloletými
deťmi. Tvrdenie žalovanej o tom, že predmetnú prístavbu a oplotenie pozemku nezrealizovala ona, ale
predchádzajúci vlastník, nakoľko v takomto stave nehnuteľnosť (s existujúcou prístavbou a oplotením)

kúpila zmluvou v roku 2019, protistranou účinne popreté nebolo, v dôsledku čoho súd považoval toto
tvrdenie za nesporné.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi
stavebníkom (vlastníkom neoprávnenej stavby) a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania

právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon tak, že na
návrh vlastníka pozemku nariadi súd odstránenie stavby na náklady žalovaného ako neoprávneného
stavebníka,tonajmävprípade,akzistízavinenéhrubéporušenieprávvlastníkapozemkustavebníkoms
prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Ďalším predpokladom na takýto
záver je to, že odstránenie stavby je účelné, pričom účelnosť treba posudzovať so zreteľom na záujmy

vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Druhým riešením
situácie v prípade existencie návrhu vlastníka pozemku resp. dodatočného súhlasu je prikázanie stavby
do jeho vlastníctva, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť
iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. Treťou možnosťou je zriadenie
vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu v prospech vlastníka pozemku, pričom

explicitný návrh vlastníka pozemku v tomto prípade nie je obligatórnym predpokladom, rovnako ako ním
nie je súhlas vlastníka.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odstránenie prístavby ako neoprávnenej stavby po
vyhodnotení všetkých okolností prípadu nie je vhodné ani účelné. Konštatoval, že síce je táto

prístavba nielen neoprávnenou stavbou, ale i stavbou nepovolenou (žalovaná nepreukázala existenciu
stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia), avšak zo strany žalovanej nedošlo k takým hrubým
zásahom do práv žalobcov, ktoré by odôvodňovali postup zodpovedajúci nariadeniu odstránenia stavby.
Žalovaná stavbu nerealizovala, nehnuteľnosť kúpila v roku 2019 v súčasnom technickom stave. Nebolo
preukázané, kedy k vytvoreniu neoprávnenej stavby došlo, pričom žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastníci

dotknutého pozemku počnúc rokom 2016 nemali vedomosť o tom, či v roku 2016 neoprávnená stavba
existovala alebo nie, neprodukovali v tomto smere podstatné tvrdenia. Neoprávnená stavba slúži
ako súčasť rodinného domu žalovanej, konkrétne ako vstupná časť a detská izba s realizovanými
elektrickými a vodovodnými prípojkami, žalovanou je permanentne využívaná ako trvalé bydlisko. Na
druhej strane, nebolo tvrdené ani preukázané, že by existencia neoprávnenej stavby bránila žalobcom

1/ a 2/ efektívnejšie využívanie ich nehnuteľností. V priebehu konania po poučení súdom podľa ust. §
181 ods. 2 CSP žalobcovia zmenili žiadaný spôsob riešenia tak, že nežiadali odstránenie neoprávnenej
stavby, ale zriadenie vecného bremena.5. Vzhľadom na absenciu návrhu alebo súhlasu žalobcov 1/ a 2/ s prikázaním neoprávnenej
stavby do ich spoluvlastníctva súd pristúpil k aplikácii zákonom determinovaného tretieho spôsobu
riešenia vzťahov strán sporu. Žalobcovia preferovali zriadenie vecného bremena za náhradu, žalovaná

uprednostňovala odkúpenie pozemku pod neoprávnenou stavbou. Žalobcovia výslovne nesúhlasili
s možnosťou predaja pozemku pod stavbou žalovanej napriek jej opakovanej žiadosti o odkúpenie
pozemku, a to najmä vzhľadom na znaleckým posudkom určenú porovnateľnú hodnotu trhovej
ceny pozemku a hodnoty práv a závad (rozdiel predstavoval 234,11 eura), pričom znenie zákona
uprednostňujúce zriadenie vecného bremena za náhradu pred iným možným spôsobom usporiadania

vzťahov je záväzné a v konaní nevzišiel konsenzus strán o potenciálnom obojstranne akceptovateľnom
„inom“ riešení vzťahov. Prikázanie pozemku pod neoprávnenou stavbou do vlastníctva žalovanej ako
vlastníčky neoprávnenej stavby by privodilo žalovanej ako subjektu, ktorý preukázateľne konal v rozpore
s účinnou legislatívou výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa stala vlastníčkou aj pozemku pod a v okolí
neoprávnenej a nepovolenej stavby, a to za cenu porovnateľnú (vyššiu len o 234,11 eura) s hodnotou
jednorazovej náhrady za vecné bremeno, ktoré riešenie by podľa súdu nevykazovalo aspekt zákonnosti

a spravodlivosti.

6. Vzhľadom na uvedené súd o vzťahoch súvisiacich s neoprávnenou stavbou v podobe prístavby k
rodinnému domu rozhodol tak, že v prospech (každého) vlastníka rodinného domu súp. č. XXX zriadil
vecné bremeno in rem kvality a v rozsahu tak, ako to navrhli žalobcovia, t.j. zodpovedajúce právu

užívania novovytvorených parciel CKN č. 2521/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2
(pozemok nachádzajúci sa pod neoprávnenou prístavbou) a parc. č. 2521/25 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 91 m2 (plošný zostatok pôvodnej parcely č. 2521/25 o výmere 110 m2 obklopujúci
parc. č. 2521/27), pričom výška primeranej jednorazovej náhrady za vecné bremeno predstavuje sumu
určenú znaleckým posudkom č. 48/2024 vo výške 5.165,89 eura. Závery znaleckého posudku č.

48/2024 neboli v konaní účinne popreté, žalovaná síce vzniesla čiastkovú výhradu voči časti odborného
spracovania posudku, avšak nenavrhla vykonať v tomto smere relevantné dokazovanie, v záverečnom
vyjadrení znaleckým dokazovaním určenú sumu ako všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti, tak i
výšku všeobecnej hodnoty práv a závad akceptovala. Vzniesla žiadosť o možnosť splatenia primeranej
náhrady formou splátok po 100 eur mesačne z dôvodu až v rámci záverečnej reči tvrdenej nepriaznivej

ekonomickej, rodinnej a zdravotnej situácie na jej strane, nakoľko je samoživiteľkou s dvoma maloletými
deťmi, z ktorých jedno je zdravotne postihnuté, na základe čoho jej bude poskytovaný opatrovateľský
príspevokvovýške605eurmesačne,čobudeokremrodinnýchprídavkovpredstavovaťjejjedinýpríjem.
S predmetným návrhom žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasili. Súd možnosti plnenia žalovanou v splátkach
nevyhovel, pretože žalovaná sa na nepriaznivé okolnosti po prvý raz odvolala až v záverečnej reči,

pričom ich žiadnym spôsobom nepreukázala. Rovnako súd považoval za neprijateľnú navrhnutú výšku
splátok, nakoľko suma jednorazovej náhrady 5.165,89 eura by bola týmto spôsobom zaplatená najskôr
o 52 mesiacov (viac ako 4 roky), čím by prakticky stratila ekonomický atribút jednorazovej náhrady.

7. Zvyšnú časť žalobou uplatneného nároku predstavujúcu úpravu vzťahov strán sporu v súvislosti s

neoprávnenou stavbou v podobe oplotenia pozemku súd ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobou
determinovaný nárok podľa ust. § 135c OZ možno uplatniť výlučne vo vzťahu k neoprávnenej stavbe.
Stavba je definovaná v § 119 ods. 2 OZ, a preto neoprávnenou stavbou môže byť len stavba, ktorá
zodpovedá tomuto zákonnému vymedzeniu, t.j. musí ísť o stavbu spojenú so zemou pevným základom.
Pevný základ treba skúmať z technického hľadiska, najmä so zreteľom na to, či stavbu bez narušenia

jej hospodárskeho určenia možno premiestniť. Stavbou je každý objekt považovaný za stavbu podľa
stavebnoprávnych predpisov. Nemusí to byť len budova. Ak stavba nespĺňa toto kritérium, nemožno
uvažovať o aplikácii § 135c OZ. Nebolo preukázané, ale ani tvrdené, že by sporné oplotenie malo mať
právny charakter stavby podľa ust. § 119 ods. 2 OZ. Z poznatkov súdu získaných miestnou ohliadkou
nebolo možné vyvodiť uspokojivý záver ohľadne stavebno- technického charakteru oplotenia.

8. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie nevzhliadol existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP ako žiadala žalovaná, ktorá za dôvody hodné osobitného
zreteľa považovala primárne skutočnosť, že súd pôvodnej formulácii žalobného petitu nevyhovel (prvý
zákonnom určený spôsob usporiadania vzťahov), žalobcovia po predbežnom právnom posúdení veci

navrhovaný spôsob riešenia vzťahov modifikovali a zároveň mal prihliadnuť na preddavok znaleckého
dokazovania plne hradený žalovanou. Súd konštatoval, že i keď je pravdou, že konkrétny spôsob
rozhodnutiavovecisamejvprípadenárokupodľaust.§135cOZniejevýlučnezávislýnavôlistránsporu
vzhľadom na viazanosť súdu zákonom determinovaným poradím spôsobu usporiadania vzťahov stránsporu, avšak žaloba bol podaná dôvodne, pričom jej podanie a iniciovanie predmetného konania bolo
zapríčinené zavineným porušením právnej povinnosti žalovanou ako stavebníčkou neoprávnenej stavby
(nie je pritom rozhodujúcim, že žalovaná do právnej pozície stavebníčky vstúpila v dôsledku právnych

účinkov kúpnej zmluvy), ktorá bez súhlasu vlastníka pozemku na ňom stavbu realizovala, následne
dlhodobo neoprávnenú stavbu a pozemok pod ňou a v jej bezprostrednom okolí užívala, pričom mohla a
mala sama súc si vedomá právneho režimu veci iniciatívne podnietiť rokovania o riešení daného stavu,
čo preukázateľne neurobila.

9. O náhrade trov konania preto súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP a zohľadnil, že
predmetom konania bola úprava vzťahov podľa ust. § 135c OZ k dvom označeným neoprávneným
stavbám - prístavbe a oploteniu - z ktorých dôvodnou súd konštatoval žalobu výlučne v časti týkajúcej
sa usporiadania vzťahov k prístavbe (nebolo preukázané, že oplotenie podlieha právnemu režimu
stavby, žalobcovia mali uplatniť vlastnícku žalobu a vlastník oplotenia by sa nemohol brániť právnymi
argumentmi uvedenými v ust. § 135c OZ). Súd uviedol, že pomer procesného úspechu v konaní zároveň

nebolo možné kvantitatívne vyhodnotiť podľa pomeru hodnôt prístavby a oplotenia, nakoľko podstatné
skutkové tvrdenia v tomto smere absentovali, na základe čoho súd pomer úspechu žalobcov vyhodnotil
na 50 % (polovica predmetu konania), čo zodpovedá rovnakému pomeru ich procesného neúspechu, v
dôsledku čoho súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

10.Protitomutorozsudkusúduprvejinštanciepodaližalobcovia1/a2/prostredníctvomsvojhoprávneho
zastúpenia odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanej v rozsahu 100 %. Uviedli, že napadnutý rozsudok obmedzuje žalobcov 1/ a 2/ vo výkone ich

vlastníckych práv a legalizuje protiprávne konanie žalovanej ako vlastníčky neoprávnenej a nepovolenej
stavby súp. č. XXX na parc.č. 2521/6 a prístavieb. Žalobcovia 1/ a 2/ sú presvedčení, že súd mal
postupovať podľa prvého spôsobu vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom (vlastníkom neoprávnenej
a nepovolenej stavby) a vlastníkom pozemku, ktorý určuje zákon – teda na návrh vlastníka stavby mal
nariadiť odstránenie stavby na náklady žalovanej ako neoprávneného stavebníka, pretože stavba je

nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Žalovaná vedela odo dňa nadobudnutia v r. 2019 stavby súp. č.
XXX, že ide o stavbu neoprávnenú a nepovolenú, z jej konania nevyplývala a nevyplýva žiadna snaha
stavbu legalizovať, čím hrubo zasiahla do vlastníckych práv žalobcov, ktorý hrubý zásah odôvodňuje
taký postup súdu, ktorý zodpovedá nariadeniu odstránenia stavby (prístavby) – tak ako to navrhovali v
podanejžalobedoručenejsúdu09.07.2021.Stavbas.č.XXXsvojímspôsobomanineexistuje,pretožeje

neoprávnená a nepovolená (kedysi predstavovala bývalú maštaľ) – nemá vydané územné rozhodnutie,
stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie. Tento fakt potvrdzuje aj Obecný úrad F. v listine zo dňa
18.12.2019. Žalovaná kúpila v skutočnosti dva domy (fotografia dvojdomu), ktorých výmera podlahovej
plochy zastavaného pozemku predstavuje 145 m2. Predmetná výmera zodpovedá veľkosti 6 obytných
miestností rodinného domu- nejedná sa teda o žiadnu malú sociálnu prístavbu ani o jeden rodinný dom

ako súd prvej inštancie mylne uvádza. Súd sa nezaoberal ani územným plánom obce a nezohľadnil
potenciálnu možnosť nadstavby plochy zriadeného vecného bremena o jeden a pol podlažia zväčšene,
keďže nespresnil hmotnú nemeniteľnosť vecného bremena. Hodnotu vecného bremena in rem súd
zohľadnil iba na stavbu jedného domu podľa znaleckého posudku č. 48/2024 znalca Ing. Javora. Cena
pozemku podľa znalca Ing. Javora je 49,09 eura/1 m2. Všeobecná hodnota práv a závad nehnuteľností

vytvorených podľa GP č. 59/2021 zodpovedá sume 5.165,89 eura. Žalobcovia vychádzajú z dokázaných
postavených 2 domov a trhovej hodnoty m2 pozemku podľa štatistiky SR (graf cien nehnuteľností
Galanta), kde je cena pozemku za 97 eur /1 m2 a podľa stavebného úradu F. je 80 eur/ 1 m2 a nie
49,09 eura ako uvádza vo svojich výpočtoch znalec Ing. Javor. Z tohto dôvodu treba korigovať náhradu
za zriadenie vecného bremena dvoch domov spolu vo výške 8.332,08 eura. Žalobcom 1/ a 2/ vznikli aj

náklady za trovy konania z titulu zaplatenia súdneho poplatku a zaplatenia za právne služby advokátovi
počas viac ako trojročného predlžovania súdneho konania žalovanou jej úmyselným zavádzaním, že sa
jedná iba o malú stavbu na ktorú nie je potrebné žiadne povolenie a od žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov
pozemku vlastne nič nepotrebujú. Pretože nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, žalobcovia
navrhovali, aby im bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože v konaní mali

úspech a súd rozhodol na základe jedného z troch prípustných zákonných spôsobov.

11. Žalovaná samostatný odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcov podala písomné
vyjadrenie v ktorom uviedla, že s odvolaním žalobcov nesúhlasí a považuje ho za neodôvodnené.Žalobcovia v odvolaní uvádzajú nepravdivé skutočnosti, napr. že stavba s. č. XXX (obytný dom vo
výlučnom vlastníctve žalovanej) neexistuje, že ide o bývalú maštaľ a v skutočnosti ide o 2 domy. Žiadne
z týchto tvrdení nie je pravdivé. Dom s. č. XXX je vedený na LV č. XXX, k.ú. F. a žalovaná je výlučnou

vlastníčkou aj pozemku parcela registra C KN parc.č. 2521/6 – zast. plocha a nádvorie vo výmere 126
m2, na ktorom pozemku je postavený dom s. č. XXX. Listina Obce F. zo dňa 18.12.2019, na ktorú sa
žalobcovia v odvolaní odvolávajú, sa netýka stavebného a kolaudačného rozhodnutia domu s. č. XXX,
ale stavebných úprav (možno prístavby) tohto domu. Ani fotografia, pripojená k odvolaniu, nepotvrdzuje,
že ide o 2 domy. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietajú, že súd nezohľadnil potenciálnu možnosť

nadstavby plochy zriadeného vecného bremena, tak žalovaná sa v konaní opakovane vyjadrila, že
nemá finančné prostriedky ani na nadstavbu jestvujúceho rodinného domu, a to platí aj o zastavanie
plochy zriadeného vecného bremena. Ide o samoživiteľku dvoch maloletých detí, z ktorých jedno je
zdravotne postihnuté s priznaným opatrovateľským príspevkom a ona sama je nezamestnaná. Za
takejto finančnej situácie nemá žiadne investičné zámery. Návrh žalobcov korigovať – zvýšiť náhradu za
zriadenie vecného bremena je neodôvodnený. Dom žalovanej a priľahlý pozemok žalobcov je vzdialený

niekoľko kilometrov od každej okolitej obce, bez akejkoľvek občianskej vybavenosti a jediná vybavenosť
technickejinfraštruktúryjeibaelektrickásieť.Žalovanánesúhlasíanisnázoromžalobcov,žepredlžovala
súdne konanie viac ako 3 roky, pričom takáto skutočnosť nebola v konaní konštatovaná, ani nie je
pravdivá. Žalobcovia to uvádzajú z dôvodu, že za tú dobu im boli poskytnuté právne služby advokáta,
preto navrhujú, aby im bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia neboli v konaní

úspešní, keď sa žalobou domáhali od začiatku iného rozhodnutia, ako napokon súd rozhodol. Žalovaná
tiež počas celého konania bola zastúpená advokátom a zaplatila celú cenu znaleckého dokazovania vo
výške 573,- eur, z ktorého posudku mali prospech aj žalobcovia. Pokiaľ žalobcovia nenavrhujú zmeniť
napadnutérozhodnutie,alenapadnutýrozsudokzrušiťavecvrátiťnaďalšiekonanieanovérozhodnutie,
tak v odvolaní neuvádzajú, čo by malo byť predmetom konania a dokazovania v ďalšom konaní na

prvostupňovom súde. Žalovaná navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcov
zaviazal na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. K vyjadreniu žalovanej podali žalobcovia 1/ a 2/ písomné vyjadrenie (replika) v ktorom uviedli, že
súd prvej inštancie nemohol vierohodne posúdiť veľkosť ani funkčnosť stavby na cudzom pozemku,

pretože nedisponoval aktuálnymi plánmi (pôdorysmi) a ani si nezaobstaral od Stavebného úradu F.
odborne stanovisko. Žalovaná odkúpila v počte 2 (dva) dva-2 a pol izbové rodinné domy (na cudzom
pozemku) domy spolu v celkovej výmere 126 m2, ktoré majú dva-2 separátne vchody na cudzom
pozemku o veľkosti 19 m2 čo predstavuje plochu dvoch detských izieb alebo veľkosť 3 kuchýň, a
oplotenú záhradu o 91m2 na pozemku žalobcov 1/ a 2/. Stavebný zákon sa zaoberá problematikou

spojenou s pozemkom, stavbou a infraštruktúrou a nie momentálnou finančnou situáciou žalovanej.
Vecné bremeno in rem sa viaže na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa podľa UP a nie na momentálneho
vlastníka (ako je jednoduché bremeno napr. na dožitie osoby). Žalovaná odvodzuje svoje stanovisko, že
nehnuteľnosť má malú hodnotu, lebo je ďaleko od sídliska. Žalobcom 1/ a 2/ len potvrdzuje ich ocenenie
výnimočnej polohy mimo osídlenia, ktoré je pre svoju blízkosť k vodnej nádrži Kráľová predestinovaná na

rekreačné využitie obzvlášť keď je ojedinelá v celom okolí podľa UP F., čím také nehnuteľnosti dosahujú
vysokútrhovúhodnotu.Žalovanáúmyselnepredlžujesúdnekonanieastýmspojenenáklady,nepodniká
žiadne úkony na legalizovanie dvojdomu dodatočným stavebným povolením na parcele 2521/6 (príloha
SU F. z 07.06.2024). Pretrvávajúci a časovo predlžujúci názor žalovanej že na stavbu o 126 m2 a
maličkú prístavbu 19 m2 nie je treba stavebné povolenie ale len ohlásenie, bolo a je zavádzajúce,

ale ani ohlásenie Stavebný úrad F. neeviduje. Dôkazom je informácia Obce F. zo dňa 07.06.2024.
Žalobcovia 1/ a 2/ nemajú žiaden záujem byť subjektom súdneho sporu riešenia zlej, ľahostajnej kúpy
žalovanej. Žalobcovia 1/ a 2/ navrhujú žalovanej, aby nedostatky vzniknuté z nekvalifikovanej kúpy tým,
že uzatvorila kúpnopredajnú zmluvu s predajcom, ktorý ju neupozornil na závažné právne vady, teda
že objekt v predajnej podobe nemá vydané stavebné ani dodatočné povolenie a je bez dokumentácie

a bez kolaudácie, má predávajúceho B. B. vziať na zodpovednosť a dožadovať sa žalobou na súde -
určenia neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy zavkladovanej pod sp.zn. V 3727/2019, dňa 06.09.2019.

13. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcov bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, lebo rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah podaného odvolania a uplatnenú
odvolaciu argumentáciu žalobcov bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ na základe žaloby

žalobcov podľa § 135c OZ rozhodol o spôsobe usporiadania pomerov k stavbe žalovanej na pozemku
žalobcov tak, že zriadil v prospech vlastníka stavby s. č. XXX na parc. č. 2521/6 na LV č. XXX v k. ú.
F. vecné bremeno in rem spočívajúce v práve užívania novovytvorených pozemkov parc. č. 2521/25
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2 a parc. č. 2521/27 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 19 m2 podľa geometrického plánu č. 59/2021 na zameranie prístavby a žalovanej uložil

zaplatiť žalobcom jednorazovú náhradu za zriadenie tohto vecného bremena v sume 5.165,89 eura;
keď dospel k záveru, že odstránenie prístavby ako neoprávnenej stavby nie je vhodné ani účelné,
lebo nepredstavuje taký hrubý zásah do práv žalobcov, ktoré by odôvodňovali odstránenie tejto stavby;
žalovaná nehnuteľnosti slúžiace jej ako trvalé bydlisko, kde žije s dvoma maloletými deťmi, kúpila v r.
2019 v súčasnom technickom stave, neoprávnená prístavba slúži ako súčasť jej rodinného domu ako

vstupná časť a detská izba s realizovanými elektrickými a vodovodnými prípojkami, pričom táto prístavba
nebráni žalobcom v efektívnejšom využívaní ich nehnuteľností a tiež žalobcovia v priebehu konania
zmenili svoj pôvodný návrh, keď už odstránenie prístavby nežiadali, ale požadovali zriadenie vecného
bremena. Pretože žalobcovia nesúhlasili s prikázaním stavby do ich vlastníctva a ani s možnosťou
predaja pozemku pod stavbou žalovanej, pristúpil súd k tretiemu spôsobu riešenia vzťahov strán sporu

v zmysle § 135c OZ a v prospech každého vlastníka rodinného domu s. č. XXX zriadil vecné bremeno
in rem kvality a rozsahu ako navrhli žalobcovia, t. j. zodpovedajúce právu užívania novovytvorených
parciel č. 2521/27 a parc. č. 2521/25 za jednorazovú náhradu vo výške určenej znaleckým posudkom
č. 48/2024, t. j. 5.165,89 eura, keď závery tohto znaleckého posudku neboli v konaní stranami účinne
popreté. Zároveň súd žalobu v časti úpravy vzťahov podľa § 135c OZ k oploteniu pozemku ako

nedôvodnú zamietol, nakoľko sporné oplotenie nemá právny charakter stavby podľa § 119 ods. 2 OZ.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu sporových strán v spore.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku na usporiadanie pomerov

stavby na cudzom pozemku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne,
presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov

súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

17. V odvolacom konaní je odvolací súd viazaný rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP)
ako aj odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), to znamená, že odvolanie prejedná len v medziach,

v akých odvolateľ rozsudok súdu prvej inštancie napáda a prihliada len na tie dôvody, z akých odvolateľ
žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, uplatnené v lehote pre podanie odvolania (okrem vád
procesných podmienok § 380 ods. 2 CSP).

18. Žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní uviedli ako odvolací dôvod, nesprávne právne posúdenie

veci súdom prvej inštancie. Dôvodili, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ich obmedzuje vo výkone
vlastníckych práv a legalizuje protiprávne konanie žalovanej ako vlastníčky neoprávnenej a nepovolenej
stavby s. č. XXX na parc. č. 2521/6 a prístavieb. Poukazovali na to, že žalovaná kúpila v skutočnosti
dva domy, že sa súd nezaoberal územným plánom a nezohľadnil potencionálnu možnosť nadstavbyplochy zriadeného vecného bremena o jeden a pol podlažia, keďže nespresnil hmotnú nemeniteľnosť
vecného bremena. Namietali tiež stanovenú hodnotu vecného bremena podľa posudku č. 48/2024, kedy
súd hodnotu vecného bremena zohľadnil len na stavbu jedného domu, pričom podľa žalobcov mala byť

náhrada za zriadenie vecného bremena dvoch domov vo výške 8.332,08 eura. Výrok o trovách konania
žalobcovia napadli z dôvodu, že súd rozhodol jedným z troch prípustných zákonných spôsobov, teda
mali žalobcovia v spore 100 % úspech, pričom poukazovali na to, že žalovaná úmyselným zavádzaním
predlžovala súdne konanie.

19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcov
vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Dôležité je uviesť, že žalobcovia
v odvolaní uvádzajú, že nielen prístavba na ich pôvodnej parcele č. 2521/25 vo výmere 110 m2 je
neoprávnenou a nepovolenou stavbou, ale že aj samotný rodinný dom s č. XXX na parc. č. 2521/6 je
neoprávnenou a nepovolenou stavbou. Tu je potrebné uviesť, že rodinný dom s. č. XXX je postavený
na parc. č. 2521/6 vo výlučnom vlastníctve žalovanej, teda dom s. č. XXX nestojí na pozemku žalobcov,

teda nejde o neoprávnenú stavbu. Zároveň predmetný rodinný dom s. č. XXX je zapísaný v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. F., čo predpokladá, že na neho bolo vydané stavebné povolenie
a kolaudačné rozhodnutie, ktoré dokumenty síce v konaní predložené neboli, avšak v opačnom prípade
by kataster nepovolil vklad vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu na základe kúpnej
zmluvy pod V 3727/2019 dňa 06.09.2019, na základe čoho sa vlastníčkou predmetného rodinného domu

s. č. XXX a pozemku pod ním parc. č. 2521/6 stala žalovaná. Nemožno tiež opomenúť, že rodinnému
domu bolo stavebným úradom pridelené súpisné číslo. V konaní teda nebolo preukázané, že rodinný
dom s. č. XXX je nepovolenou stavbou. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na vyjadrenie stavebného úradu,
tak z listu Obce F. zo dňa 18.12.2019, ktorý žalobcovia v tomto smere predložili vyplýva len to, že
stavebné povolenie nemá prístavba k rodinnému domu s. č. XXX, stojaca na parcele vo vlastníctve

žalobcov 1/ a 2/. Z listu Obce F. zo dňa 07.06.2024 vyplýva iba to, že obec neeviduje žiadosť o stavebné
povolenie, dodatočné stavebné povolenie, zmenu stavby pred jej dokončením alebo návrh na vydanie
kolaudačného rozhodnutia na stavbu s. č. XXX, teda neeviduje príslušné žiadosti, čo však neznamená,
že stavba s. č. XXX ako taká, nemá stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie. Tiež zo
žalobcami predloženej listiny Obce F. – Rozhodnutie o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby

aodkázanienasúd zodňa17.07.2020vyplýva,ženastavebnomúradeprebiehakonanieododatočnom
povolení prístavby rodinného domu s. č. XXX na parcele vo vlastníctve žalobcov, ktoré konanie bolo
prerušené do právoplatného rozhodnutia súdu v tejto sporovej veci. Tvrdenia žalobcov v odvolaní o tom,
že samotná stavba s. č. XXX je neoprávnená a nepovolená a hrubo zasahuje do vlastníckych práv
žalobcov, je teda celkom neadekvátne.

20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že iba prístavba k predmetnému rodinnému domu
zasahujenapozemokparc.č.2521/25vovlastníctvežalobcov,ktoráokolnosťvšakmuselabyťžalobcom
zrejmáužznimipredloženéhogeometrickéhoplánunazameranieprístavbyG.H.I.č.59/2021avyplýva
aj z pôvodného žalobného petitu žalobcov v podanej žalobe zo dňa 09.07.2021, v ktorom žalobcovia

žiadali, uložiť žalovanej povinnosť odstrániť neoprávnenú prístavbu na novovytvorenej parcele č.
2521/27 vo výmere 19 m2 a tiež odstrániť neoprávnené oplotenie na parc. č. 2521/25 vo výmere 91
m2. Tiež pokiaľ žalobcovia v odvolaní zdôrazňujú, že prístavba je nielen neoprávnená (lebo stojí na
pozemku žalobcov) ale aj nepovolená (vykonaná bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia), tak je
potrebné uviesť, že pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku titul a pre obsah

jeho práva mať na cudzom pozemku stavbu, nie je obsah stavebného povolenia rozhodujúci, pričom aj
z konštantnej judikatúry vyplýva, že pre posúdenie stavby ako neoprávnenej, nie je rozhodujúce, či na
stavbu bolo vydané stavebné povolenie (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1090/2000). Tvrdenie
žalobcov v odvolaní, že stavba s. č. XXX ani neexistuje je teda mylné, svedčí o tom LV č. XXX pre kat.
úz. F., ktorý samotní žalobcovia pripojili k podanej žalobe ako dôkaz. Rovnako je nepodložené tvrdenie

žalobcov v odvolaní, že žalovaná kúpila dva domy, nakoľko z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. F. je
zrejmé, že ide o jeden rodinný dom na parc. č. 2521/6 o výmere 126 m2 a jeho neoprávnená prístavba,
ktorá podľa ohliadky vykonanej súdom dňa 06.04.2023 (č. l. 122 spisu) predstavuje vchod do domu,
kúpeľňu a malú detskú izbu a sú v nej zrealizované prípojky vody a elektriny, leží na parcele žalobcov v
rozsahu výmery 19 m2. Predmetom usporiadania pomerov v danej právnej veci bola teda iba predmetná

prístavba na pôvodnej parcele č. 2521/25 a v zmysle žaloby žalobcov aj oplotenie na tejto parcele.

21. Ustanovenie § 135c OZ upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne k všeobecným
vlastníckym žalobám upraveným v § 126 OZ. Občiansky zákonník v § 135c ustanovuje nasledovnéspôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby rozhodnutím súdu: 1/ odstránenie stavby na náklady jej
vlastníka (§ 135c ods. 1), 2/ prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ak by
odstránenie stavby nebolo účelné a vlastník pozemku s tým súhlasí (§ 135c ods. 2), 3/ inak, najmä

zriadenímvecnéhobremenavprospechvlastníkastavbyzanáhradu(§135cods.3).Vuvedenomporadí
spôsobov vyporiadania je obsiahnutá aj ich preferenčná postupnosť a zohľadnená i hodnotová podstata
celého inštitútu vyporiadania neoprávnenej stavby, účelom ktorého je chrániť vlastníka pozemku pred
neoprávneným stavebným zásahom do jeho vlastníctva. Uvedeným poradím však nie je viazaný vlastník
pozemku, ktorý môže ako žalobca navrhovať ľubovoľný spôsob vyporiadania, a to aj alternatívne.

22. Keďže konanie o vyporiadaní neoprávnenej stavby je konaním, kde zo znenia § 135c OZ vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi sporovými stranami, nie je ani súd v tomto konaní viazaný
návrhmi strán a pri svojom rozhodovaní zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, a to najmä skutočnosti,
za ktorých bola stavba postavená, dobromyseľnosť stavebníka, či je stavebník naďalej vlastníkom
stavby, účel užívania stavby, či rozsah v akom stavba bráni využívaniu pozemku (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/214/2022 zo dňa 29.04.2024). Pokiaľ ide o prvú možnosť podľa §
135c OZ, odstránenie stavby na cudzom pozemku, tak záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie
by sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom.
Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné, pričom treba prihliadať na
záujmy vlastníka pozemku a možnosť využitia jeho pozemku. Na druhej strane však tiež domáhanie

sa vyporiadania neoprávnenej stavby vlastníkom pozemku v dlhšom časovom odstupe od zistenia
tejto skutočnosti, má rovnako význam pre rozhodnutie súdu. Prikázanie neoprávnenej stavby do
vlastníctva vlastníkovi pozemku predpokladá predovšetkým súhlas vlastníka pozemku, pretože súd
v tomto prípade súčasne vlastníkovi pozemku musí uložiť povinnosť zaplatiť náhradu neoprávnenému
stavebníkoviztituluzriadeniastavby.Vprípadetretejmožnosti,ktoráprichádzadoúvahy,akodstránenie

stavby nie je účelné a ak vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním mu stavby, stavebník je naďalej
vlastníkom neoprávnenej stavby a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom, avšak súd na základe
geometrického plánu zriadi vecné bremeno na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného
stavebníka k stavbe, a to za náhradu, ktorú určuje spravidla znalec.

23. V predmetnej právnej veci sa žalobcovia v žalobe pôvodne domáhali usporiadania pomerov
odstránením prístavby a oplotenia na parc. č. 2521/25. Avšak v priebehu konania po vykonanom
dokazovaní, najmä miestnej ohliadke dňa 06.04.2023, žalobcovia prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v podaní zo dňa 21.06.2023 (č. l. 128 spisu) oznámili, že netrvajú na odstránení stavby, ale
že do úvahy prichádza zriadenie vecného bremena za náhradu na novovytvorených nehnuteľnostiach

podľa predloženého geometrického plánu č. 59/2021, t. j. k parc. č. 2521/27 – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 19 m2 a k parc. č. 2521/25 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2. Toto
stanovisko zopakovali v ďalšom podaní zo dňa 03.07.2023 (č. l. 136 spisu). Následne bol v konaní za
účelom stanovenia jednorazovej hodnoty vecného bremena za užívanie parc. č. 2521/25 v prospech
každého vlastníka rodinného domu s. č. XXX vypracovaný znalecký posudok č. 48/2024 znalcom

Ing. Miroslavom Javorom. Hoci obe sporové strany mali najskôr k tomuto znaleckému posudku určité
výhrady, na pojednávaní dňa 14.11.2024 obe sporové strany znaleckým posudkom stanovenú hodnotu
vecného bremena rešpektovali, pričom právny zástupca žalobcov aj v rámci svojej záverečnej reči, ako
konečnýnávrhžalobcov,ktorýpredložiltiežvpísomnejformeajezaloženývspisenač.l.257,predniesol
návrh usporiadania pomerov k neoprávnenej prístavbe zriadením vecného bremena k novovytvoreným

parcelám č. 2521/25 o výmere 91 m2 a k parc. č. 2521/27 o výmere 19 m2 podľa geometrického plánu
č. 59/2021 za náhradu 5.165,89 eura, t. j. vo výške určenej znaleckým posudkom č. 48/2024.

24. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie pokiaľ ide o usporiadanie pomerov k neoprávnenej
prístavbe rodinného domu s. č. XXX rozhodol v zmysle posledného žalobného petitu žalobcov. Pokiaľ

potom žalobcovia v odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie mal správne rozhodnúť o odstránení
neoprávnenej prístavby (odstránenia stavby s. č. XXX sa žalobcovia v zmysle § 135c OZ domáhať
nemôžu, pretože v zmysle už vyššie uvedeného nejde o neoprávnenú stavbu, keďže vlastník stavby
s. č. XXX je aj vlastníkom parcely č. 2521/6 pod touto stavbou), sú tieto ich námietky jednak celkom
nedôvodné, keď v konaní pred súdom prvej inštancie bol ich posledný žalobný návrh v súlade

s rozhodnutím súdu prvej inštancie, tiež v zmysle § 186 ods. 2 CSP na takúto argumentáciu ani nie
je možné v odvolacom konaní prihliadať, keď v konaní pred súdom prvej inštancie sa strany napokon
zhodli na tom, že účelným spôsobom usporiadania pomerov v danom prípade je zriadenie vecného
bremena v prospech vlastníka stavby za jednorazovú primeranú náhradu, pričom v zmysle citovanéhoustanovenia, na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli súd neprihliada.
V tejto súvislosti nie je možné opomenúť ani zásadné ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Preto pokiaľ

žalobcovia ako svoj posledný návrh na usporiadanie pomerov v konaní pred súdom prvej inštancie
predniesli zriadenie vecného bremena za náhradu, čo zodpovedá tretiemu spôsobu usporiadania
pomerov v zmysle § 135c OZ, s čím súhlasila aj žalovaná, je nevyhnutné vychádzať z toho, že medzi
sporovými stranami bolo nesporné, že odstránenie stavby ako spôsob riešenia pomerov nie je účelné,
ale účelným riešením (vzhľadom na absenciu súhlasu žalobcov s prikázaním im vlastníctva stavby

za náhradu) je práve zriadenie vecného bremena za náhradu. Obrana žalobcov v podanom odvolaní
predstavujúca zmenu ich posledného žalobného návrhu, je teda jednak oneskorená (§ 154 CSP), jednak
neprípustná (§ 186 ods. 2 CSP) a tiež neúčinná (§ 151 ods. 1, 2 CSP).

25. Odvolací súd má tiež za to, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav správne vyhodnotil a vec
správne právne posúdil, keď vzhľadom na zistené okolnosti tohto prípadu rozhodol o usporiadaní

pomerov k neoprávnenej prístavbe v poradí tretím zo spôsobov upravených v ust. § 135c OZ, teda
zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby – rodinného domu s. č. XXX spočívajúcom v
práve užívania novovytvorených pozemkov parc. č. 2521/25 a parc. č. 2521/27 podľa GP č. 59/2021
na zameranie prístavby za jednorazovú náhradu vo výške 5.165,89 eura. Súd správne prihliadol na
to, že žalovaná kúpila nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX v r. 2019 už s danou prístavbou, sama

túto neoprávnenú stavbu nerealizovala, pričom v konaní ani nebolo preukázané, kedy prístavba vznikla.
Žalobcovia pritom svoje pozemky v okolí stavby žalovanej nadobudli v r. 2016, t. j. skôr ako žalovaná,
pričom usporiadania pomerov sa nedomáhali bezodkladne voči predchádzajúcemu vlastníkovi stavby s.
č. XXX, ale žalobu na usporiadanie pomerov k neoprávnenej stavbe podali až v roku 2021, teda zrejme
v dlhšom časovom odstupe od vzniku, resp. zistenia tejto neoprávnenej stavby. Odstránenie stavby je

pritom neúčelné, keďže žalobcovia v okolí vlastnia pozemky v celkovej výmere cca 3.900 m2, pričom
vecné bremeno v prospech stavby s. č. XXX bolo zriadené k parcelám vo výmere spolu 110 m2, čo
neobmedzuje nadmieru efektívne využitie ostatných parciel žalobcov. Rodinný dom s. č. XXX postavený
na parc. č. 2521/6 o výmere 126 m2 vo vlastníctve žalovanej, slúži pritom na bývanie žalovanej a jej
dvoch maloletých detí, z ktorých jedno je zdravotne postihnuté, pričom práve v neoprávnenej prístavbe

má byť podľa vykonanej ohliadky okrem vstupu aj kúpeľňa a detská izba s prípojkami vody a elektriny,
ktoré vybavenie možno považovať za podstatnú súčasť daného rodinného domu. V súdnej praxi sa pri
tomto type žalôb spravidla tiež zohľadňuje, aby nákladné investície do stavby neboli zbytočne marené,
samozrejme za predpokladu, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu možno takýto postup
spravodlivo požadovať. Žalobcovia napokon v konaní pred súdom prvej inštancie so zriadením vecného

bremena za náhradu súhlasili. Argumentácia žalobcov v odvolaní, že ide v skutočnosti o dva domy
s výmerou 145 m2 s potencionálnou možnosťou nadstavby o jeden a pol podlažia neobstojí, pretože
predmetom usporiadania pomerov v zmysle žaloby je len neoprávnená prístavba ležiaca na pozemku
žalobcov parc. č. 2521/25 (nebolo zistené, že oplotenie má charakter stavby) a nie aj samotná stavba
– rodinný dom s. č. XXX na pozemku žalovanej parc. č. 2521/6. Ďalej je potrebné zvýrazniť, že pre

rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodujúci skutkový stav v čase jeho rozhodovania (§ 217 ods. 1
CSP), teda vychádza z aktuálneho skutkového stavu, nie z hypotetických pomerov (potenciál nadstavby,
navyše dôkazne nepreukázaný). Pretože žalobcovia s prikázaním im neoprávnenej stavby – prístavby
nesúhlasili, pričom ako bolo uvedené vyššie odstránenie danej prístavy je v danom prípade neúčelné,
nakoľko je potrebnou súčasťou rodinného domu a žalobcov vo využití ich ostatných pozemkov nadmieru

neobmedzuje, postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ v zmysle posledného žalobného návrhu
samotných žalobcov na pojednávaní dňa 14.11.2024 zriadil v prospech vlastníka stavby vecné bremeno
spočívajúce v práve užívania novovytvorených pozemkov parc. č. 2521/25 a parc. č. 2521/27, keď
na pôvodnej parcele žalobcov 2521/25 o výmere 110 m2 je jednak predmetná prístavba vo výmere
19 m2 a jednak podľa zistení znalca Ing. Javora (č. l. 189 spisu a predloženej fotodokumentácie k

jeho znaleckému posudku je na ostatnej výmere pôvodnej parc. č. 2521/25 príslušenstvo stavby s. č.
XXX – šachta, studňa, vodovodná prípojka zo studne, elektrická prípojka, spevnené plochy, provizórny
prístrešok.

26.Pokiaľžalobcoviavodvolanínamietalitiežpriznanúhodnotuvecnéhobremenavsume5.165,89eura

a dôvodili, že mala byť priznaná vo výške 8.332,08 eura, tak je potrebné uviesť, že jednak v zmysle ich
záverečnej reči na pojednávaní dňa 14.11.2024 žalobcovia s náhradou v sume 5.165,89 eura vyslovene
súhlasili a ich tvrdenie, že správne mala byť vo výške až 8.332,08 eura, treba považovať za neprípustnú
novotu v odvolacom konaní (§ 366 CSP), pretože žalobcom nič nebránilo uviesť toto skutkové tvrdenieuž v konaní pred súdom prvej inštancie. Pretože však žalobcovia stanovenie hodnoty vecného bremena
pred súdom prvej inštancie relevantne nerozporovali, nie je možné na túto ich až následnú obranu
prednesenúvodvolacomkonaníprihliadať.Vneposlednomradejepotrebnépoukázaťnato,ževzmysle

znaleckého posudku č. 48/2024 bola hodnota vecného bremena stanovená v sume 5.165,89 eura, t. j.
v sume iba o 234,11 eura nižšej, ako bola stanovená všeobecná hodnota parcely č. 2521/25 o výmere
110 m2 v hodnote 5.400 eur, t. j. ako porovnateľná s trhovou cenou celého pozemku. Tiež argument, že
súd nespresnil hmotnú nemeniteľnosť vecného bremena, nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej
republiky.

27. Žalobcovia v odvolaní napadli tiež samostatne aj výrok o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie
žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mal za to, že pomer
úspechu sporových strán bol rovnaký, pretože predmetom konania v zmysle žaloby bolo usporiadanie
pomerov k dvom označeným neoprávneným stavbám – k prístavbe a k oploteniu, pričom súd svojim
rozhodnutím usporiadal pomery len vo vzťahu k danej prístavbe, pretože vyhodnotil, že predmetné

oplotenie nespĺňa charakter stavby, preto v tejto časti žalobu zamietol, voči čomu žalobcovia v odvolaní
relevantnú argumentáciu ani nevzniesli. V odvolaní žalobcovia dôvodili, že mali vo veci úspech 100 %,
pretože súd rozhodol jedným z troch prípustných zákonných spôsobov, pričom poukazovali na okolnosť,
že dĺžku súdneho konania mala zaviniť žalovaná, ktorá mala zavádzať tvrdením, že ide iba o malú
stavbu, na ktorú nie je potrebné stavebné povolenie.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku sporových strán na náhradu
trov konania správne, pokiaľ pomer ich úspechu stanovil na 50 % každej, v dôsledku čoho žiadnej zo
sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovia totiž opomínajú, že ich žaloba
bola v časti usporiadania pomerov k oploteniu zamietnutá. Súd teda rozhodol o usporiadaní pomerov

iba k jednej z pôvodne dvoch žalobou uplatnených neoprávnených stavieb (prístavba a oplotenie), teda
žalobcovia boli úspešní iba v polovici predmetu konania. Pokiaľ poukazovali na to, že dĺžku súdneho
konania mala zaviniť žalovaná úmyselným zavádzaním, tak je potrebné uviesť, že žalovaná už vo
svojom vyjadrení k žalobe žalobcom navrhovala odkúpenie predmetného pozemku parc. č. 2521/25,
resp. jeho prenájom a súhlasila tiež so zriadením vecného bremena. Žalobcovia so žiadnym z týchto

riešení nesúhlasili, najskôr trvali na odstránení prístavby a oplotenia a až po vykonaní ohliadky uviedli,
že na odstránení stavby netrvajú a súhlasia so zriadením vecného bremena za náhradu. Dĺžku súdneho
sporu tak podľa odvolacieho súdu rovnako zavinili samotní žalobcovia, ktorí napokon pristúpili k riešeniu
navrhovanom žalovanou, ktorý názor následne v podanom odvolaní zmenili. Súd prvej inštancie teda
vzhľadom na čiastočné zamietnutie podanej žaloby správne vyhodnotil, že pomer úspechu sporových

strán je rovnaký, preto ani v tejto časti nebolo odvolanie žalobcov dôvodné.

29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

33.Onáhradetrovtohtoodvolaciehokonania,spoužitím§262ods.1CSPvzmysle§396CSP,rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej
priznalplnúnáhradutrovtohtoodvolaciehokonaniaprotineúspešnýmžalobcom1/a2/.Ovýškenáhrady

trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

- 2 -
28Co/21/2025

28Co/21/2025-
2321202746
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).