Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/186/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122202909
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7122202909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej vo veci žalobcu : A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v C. XX, zastúpeného: JUDr. Stanislava Liptáková, advokátka, so sídlom v Košiciach, Rozvojová
2 proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., B. XX, zastúpenej: Advokátska kancelária
VEREB, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 3, za ktorú koná JUDr. Miroslav Vereb, advokát
a konateľ, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní strán sporu proti
rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 24C/7/2022-394 zo dňa 20. júna 2024

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j erozsudok.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalobkyne vyporiadava nasledovne:

Prikazuje hodnotu osobného motorového vozidla zn. KIA Sportage EČV: G. XXX E. vo výške 2.000 eur

do výlučného vlastníctva žalobcu.

Prikazuje osobné motorové vozidlo zn. SUZUKI Swift s EČV: G. XXX E. v hodnote 2.000 eur do
výlučného vlastníctva žalovanej.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 32.308,89 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Žalobca ako aj žalovaná sú povinní zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM spolu
vo výške 100 eur, každý z nich v rozsahu 1/2 , teda každý z nich v rozsahu 50 eur na účet Mestského
súdu Košice v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu doručenej súdu prvej inštancie dňa 4.4.2022, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán, ktoré vzniklo uzavretím ich
manželstva dňa 12.6.1999 a zaniklo rozvodom manželstva dňa 2.4.2019 z dôvodu, že po zániku BSM
sa o vyporiadaní sporové strany nedohodli, pričom žalobca učinil predmetom vyporiadania dve osobnémotorové vozidlá a navrhol, aby jedno z nich bolo prikázané do jeho výlučného vlastníctva a druhé do
výlučného vlastníctva žalovanej. Zároveň žiadal, aby v rámci vyporiadania bol zohľadnený jeho vnos
z výlučných finančných prostriedkov, ktoré zaplatil po rozvode manželstva na spoločné dlhy (úvery) vo

vzťahu k Slovenskej sporiteľni a.s., VÚB a.s. a Home Credit Slovakia a.s. Sporové strany sa zhodli
na otázke hodnoty motorových vozidiel (2.000 eur každé z vozidiel), vrátane otázky, komu majú byť
prikázané do výlučného vlastníctva (jedno z vozidiel žalobcovi, druhé vozidlo žalovanej). Žalovaná
tvrdila, že do BSM patria aj nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX, katastrálne územie C. - rodinný dom
a pozemky, s odôvodnením, že hoci sú tieto nehnuteľnosti vedené ako výlučné vlastníctvo žalobcu,

boli zakúpené zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM v sume 819.050,- Sk. Pre
prípad, že sa súd s jej názorom nestotožní, žiadala, aby súd zohľadnil finančné prostriedky patriace
do BSM, získané zo spoločných úverov, ktoré boli vynaložené na tento výlučný majetok žalobcu, t.j.
na jeho rekonštrukciu. Okrem toho žiadala zohľadniť aj sumu 100.000 Sk, ktorú získala v roku 2003
titulom vyrovnania dedičských podielov (z rodičovského domu po svojich rodičoch), pričom tvrdila, že
uvedená suma bola použitá buď na vyplatenie kúpnej ceny nehnuteľností v Lemešanoch alebo na

ich rekonštrukciu. Žalobca s tvrdením žalovanej, že uvedené nehnuteľnosti patria do BSM, nesúhlasil.
Argumentoval, že nehnuteľnosti nadobudol od svojho otca na základe kúpnej zmluvy, avšak kúpna cena,
ktorá je uvedená v kúpnej zmluve, nikdy vyplatená nebola. Išlo o dar, takáto bola dohoda s otcom. Kúpna
zmluva bola formálne urobená len z dôvodu vyhnutia sa daňovým poplatkom. Naviac, sporové strany
ako manželia v danom čase ani nedisponovali takýmto rozsahom finančných prostriedkov, aby si mohli

dovoliť zaplatiť kúpnu cenu. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhol vykonať dokazovanie výsluchom
svedkov - svojho brata H. B. a suseda A. I., keďže jeho otec už nežije. Žalobca nepopieral, že časť
finančných prostriedkov získaných zo spoločného úveru od VÚB a.s., bola použitá na rekonštrukciu
nehnuteľnosti v Lemešanoch v jeho výlučnom vlastníctve. Z tohto dôvodu chcel vyjsť žalovanej v ústrety
a navrhoval vyporiadať BSM tak, že sám prevezme všetky spoločné dlhy z úverov s tým, že žalovaná

sa na ich zaplatení nemusí podieľať žiadnou čiastkou. Žalovaná však takúto dohodu neprijala. Žalobca
zdôraznil, že podstatný rozsah rekonštrukcie financoval zo svojich výlučných finančných prostriedkov,
ktoré získal predajom pozemkov vo svojom výlučnom vlastníctve, ktoré dostal darom od svojej mamy.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle § 143

Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 148 ods. 1 OZ, § 149 ods. 1, OZ, § 149 ods. 3 OZ, § 150 OZ
súd prvej inštancie vychádzajúc z uvedených zásad a princípov ustálených súdnou praxou a súdnou
judikatúrou dospel k záveru, že dom, ktorý je predmetom konania bol získaný darom a teda nepatrí do
BSM, ale do výlučného vlastníctva obdarovaného t.j. žalobcu s tým, že v konaní nebolo preukázané,
aby čo len časť zo spoločných prostriedkov bola investovaná do prípadnej kúpy alebo rekonštrukcie

predmetného rodinného domu a aj keď ide o kúpnu zmluvu s preukázanej skutočnosti v konaní je zrejmé,
že predmetný rodinný dom otec daroval žalobcovi, keďže nehnuteľnosti patrili rodičom žalobcu, ktorí sa
zasvojhoživotarozhodlisvojmajetokvysporiadaťrozdelenímmedzisvojedeti,čovyplývaajzvýsluchov
vypočutých svedkov, najmä brata žalobcu a zo zmlúv, ktorými rodičia na žalobcu previedli aj vlastníctvo
k pozemkom registra C parc.č. 472/29, č. 472/43 a č. 472/44 v k.ú. A., ako aj k pozemkom parc.č. 412/2,

č. 412/6, č. 412/8, č. 413 a č. 414 v k.ú. I. a spolu s uzatvorením zmluvy o prevode vlastníckeho práva
bolo zriadené aj vecné bremeno práva doživotného bývania a užívania danej nehnuteľnosti v prospech
rodičov žalobcu, čo je typický inštitút obvykle používané v situácii, kedy dôjde k darovaniu zo strany
rodičov, berúc do úvahy aj samotnú formuláciu uvedenú v článku VII kúpnej zmluvy o bezodplatnosti
doživotného bývania rodičov ako výraz vďaky za prevedenie nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu,

pričom aj v minulosti dochádzalo k simulovaniu kúpnej zmluvy namiesto darovacej v snahe vyhnúť sa
štátom vyrubovaným poplatkom. Preto súd dospel k záveru, že nehnuteľnosti v Lemešanoch patria do
výlučného vlastníctva žalobcu. Žalovaná v konaní nepreukázala, že v danom prípade došlo k zaplateniu
kúpnej ceny vo výške 819.050,- Sk uvedenej v kúpnej zmluve a už vôbec nie, že zo spoločných
finančných prostriedkov, berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že v tom čase bola bez príjmu, na materskej

dovolenke a manželia v tom čase nedisponovali zdrojom finančných prostriedkov v takomto rozsahu. Pri
posudzovaní spornej otázky sa súd zaoberal aj tvrdením žalovanej, že na zaplatenie kúpnej ceny event.
na rekonštrukciu nehnuteľnosti bola použitá suma 100.000 Sk patriaca do jej výlučného vlastníctva,
keďže ju nadobudla titulom vyrovnania dedičských podielov. Súd konštatoval, že sa nejedná o vnos,
ktorý by podliehal režimu vyporiadania BSM, keďže podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, v rámci

vyporiadania BSM možno prihliadnuť len na vnosy z výlučných finančných prostriedkov jedného z
manželov na spoločný majetok alebo na vnosy zo spoločných finančných prostriedkov na výlučný
majetok jedného z manželov a pokiaľ finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk nadobudla žalovaná
titulom vyrovnania dedičských podielov, potom išlo o jej výlučné finančné prostriedky vynaložené navýlučný majetok žalobcu a na vnos tohto charakteru súd prihliadať v rámci tohto konania nemôže.
Čo sa týka spoločných pasív, vykonaným dokazovaním - oboznámením zmlúv o úvere a vyžiadaných
správ od bankových a nebankových subjektov bolo nesporne preukázané, že za trvania manželstva boli

uzatvorené štyri zmluvy o úvere:

- so Slovenskou sporiteľňou a.s. zmluva č. 5152828694 - spotrebný úver „na čokoľvek“ zo dňa
20.12.2018, na základe ktorej bola poskytnutá suma 20.000,- eur, pričom zostatok dlhu ku dňu rozvodu
manželstva predstavoval 19.822,45 eur

- s VÚB a.s. zmluva č. 6157253521 spotrebný bezúčelový úver Hypopôžička zo dňa 30.6.2015, na
základe bola stranám ako spoludlžníkom poskytnutá suma 51.127,50 eur, pričom zostatok dlhu ku dňu
rozvodu manželstva predstavoval 42.665 eur,
- s Home Credit Slovakia a.s. zmluva č. 6802100609 zo dňa 27.2.2018 o revolvingovom úvere, na
základe ktorej bola žalovanému poskytnutá možnosť čerpania do výšky úverového rámca 400 eur
mesačne, pričom zostatok dlhu ku dňu rozvodu manželstva predstavoval 397,77 eur; vo vzťahu k tejto

zmluve súd dodal, že neprihliadal na sumy, ktoré žalobca čerpal a splatil po rozvode manželstva, pretože
tie už predstavovali výlučný dlh žalobcu;
s Home Credit Slovakia a.s. zmluva č. 6012044825 zo dňa 27.2.2018 o revolvingovom úvere, na
základe ktorej bola žalovanému poskytnutá možnosť čerpania do výšky úverového rámca 1.700 eur
mesačne pričom zostatok dlhu ku dňu rozvodu manželstva predstavoval 1.732,55 eur; vo vzťahu k

tejto zmluve súd dodáva, že neprihliadal na sumy, ktoré žalobca čerpal a splatil po rozvode manželstva,
pretože tie už predstavovali výlučný dlh žalobcu. Súd mal tak za to, že v konaní bolo nesporne
preukázané, že zostatky z týchto dlhov - ku dňu rozvodu manželstva spolu vo výške 64.617,77 eur
( t.j. 19.822,45 eur + 42.665 eur + 397,77 eur + 1.732,55 eur) - po rozvode manželstva splatil v celom
rozsahu žalobca zo svojich výlučných finančných prostriedkov tak, že ich refinancoval uzatvorením

novej zmluvy o splátkovom úvere č.5166307945 so Slovenskou sporiteľňou a.s. zo dňa 6.2.2020.
Vzhľadom k tomu, že spoločné pasíva sporových strán v čase rozhodovania súdu už neexistovali
(zanikli splnením ku dňu 6.2.2020), v rámci vyporiadania BSM už nebolo potrebné rozhodnúť o ich
prikázaní niektorej zo strán. Žalovaná je na základe princípov vyporiadania BSM povinná podieľať sa
na zaplatení spoločných úverov v rozsahu jednej polovice, t.j. v rozsahu 32.308,89 eur (tzv. náhradová

povinnosť voči žalobcovi). Žalovaná uviedla, že sa nemieni podieľať na zaplatení spoločných dlhov a to
v žiadnom rozsahu, tvrdiac, že finančné prostriedky získané zo spoločných úverov, boli vynaložené na
výlučný majetok žalobcu - na rekonštrukciu nehnuteľnosti v Lemešanoch. Na započítanie voči svojej
náhradovej povinnosti teda uplatňovala náhradovú povinnosť žalobcu voči nej a to v celom rozsahu
32.308,89 eur. Žalovaná pritom poukázala na zhodnotenie nehnuteľnosti žalobcu; poukázala na hodnotu

nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku vypracovaného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, na základe
ktorej žalobca nadobudol výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti (2003) a na hodnotu nehnuteľnosti
podľa znaleckého posudku J. F. z roku 2020, s tým, že rozdiel v zhodnotení je takmer 100.000 eur.
Pri posudzovaní uvedenej spornej otázky súd zdôraznil, že v danej veci by teda mali relevanciu len tie
finančné prostriedky vynaložené na rekonštrukciu, ktoré pochádzali z vyššie uvedených štyroch úverov,

ktoré boli predmetom vyporiadania BSM, z čoho najvýznamnejšia je suma 51.127,50 eur poskytnutá od
VÚB a.s. na základe zmluvy č. 6157253521 spotrebný bezúčelový úver Hypopôžička zo dňa 30.6.2015
a suma 20.000 eur poskytnutá od Slovenskej sporiteľne a.s. na základe zmluvy č. 5152828694 -
spotrebný úver „na čokoľvek“ zo dňa 20.12.2018. Je tak z dôvodu, že žalovaná tvrdila, že práve tieto
spoločnéfinančnéprostriedkybolipoužiténarekonštrukciu.Relevantnévdanomprípadebybolitedalen

finančné prostriedky vynaložené na rekonštrukciu počnúc od júla 2015. Žalovaná napriek výzve súdu (na
pojednávaníkonanomdňa5.9.2023)nešpecifikovalaanepreukázala,čivôbecaakáno,vakomrozsahu
(na aké práce a materiál) boli finančné prostriedky získané zo spoločných úverov použité práve na
rekonštrukciu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu a teda, na vnos akého rozsahu by mal súd
v rámci vyporiadania prihliadať. Súd ale dodal, že žalobca preukázal, že disponoval zdrojom finančných

prostriedkov pochádzajúcich z výlučného vlastníctva, ktorými mohol pokryť náklady na rekonštrukciu
nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve. Ako súd zistil z predložených kúpnopredajných zmlúv,
žalobca počas trvania manželstva predal nehnuteľnosti - pozemky, ktoré nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva darom od svojich rodičov. Zmluvou zo dňa 30.8.2012 predal svoje pozemky parc.č. 412/2,
č.412/6, č.412/8, č.413 a č.414 v katastrálnom území I. za kúpnu cenu 6.600 eur, zmluvou zo dňa

11.3.2013 predal svoje pozemky parc.č. 472/43 a č.472/44 v katastrálnom území A. za kúpnu cenu
18.000 eur a kúpnou zmluvou zo dňa 8.10.2015 predal svoj pozemok parc.č.472/29 v katastrálnom
území A. za kúpnu cenu 29.000 eur. Spolu teda takto získal sumu 53.600 eur. Zhrnúc vyššie uvedené
súd uzavrel, že čo sa týka aktív, predmetom vyporiadania BSM sú len hnuteľné veci v podobe dvochmotorových vozidiel. Vzhľadom na základe súhlasné stanovisko sporových strán súd prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu i žalovanej určené motorové vozidlo, každé v hodnote 2000 eur; vo vzťahu
k žalobcovi prikázal už iba hodnotu vozidla, keďže počas konania ho predal tretej osobe. Vzhľadom na

rovnosť podielov a rovnakú hodnotu prikázaných aktív je zrejmé, že nevznikla povinnosť žiadnej zo strán
navyrovnaniehodnotyaktív.Okremaktívvdanejveciexistujeeštevyššieuvedenánáhradovápovinnosť
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 32.308,89 EUR, predstavujúca polovicu z výlučných finančných
prostriedkov, ktoré zaplatil žalobca po rozvode manželstva na splatenie spoločných úverov. Súd preto
zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy.

4. V zmysle § 2 ods. 1 písm. c/, § 5 ods. 1 písm. h/ a § 7 ods. 7 s odkazom na položku 6 písm. b/
Sadzobníka tvoriaceho prílohu zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníúčinnomvčaserozhodovaniasúdusúdrozhodolopoplatkovejpovinnostiakeďžepodiely
strán sporu sú rovnaké na vyporiadaní majetku, súd za spravodlivé požadoval, aby obe sporové strany
znášali povinnosť zaplatiť súdny poplatok v rozsahu 50 %, t.j. každý vo výške 50 % s tým, že o nároku

na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP s odkazom na § 257 CSP, keďže za
dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom prípade považoval charakter predmetného konania. V
konaníovyporiadanieBSM jeproblematicképosúdiťvýsledoksporuvyjadrenímrozsahuúspechualebo
neúspechu niektorého z účastníkov konania. Konanie sa začalo z dôvodu, že medzi účastníkmi konania
po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou a preto bolo v záujme oboch účastníkov

konania,abyvyporiadaniespoločnéhomajetkuvykonalsúd.Napokon,akotovyplývazrozhodnutiasúdu
vo veci samej, obom účastníkom konania pripadli rovnaké podiely zo spoločného majetku. Z uvedeného
dôvodu súd vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote (včas) odvolanie obe strany sporu.

6. Žalovaná napádala odvolanie výroku pod č. II a to z danosti odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP, ktoré odôvodňovala tým, že súd napádaným rozsudkom vo výroku č. II zaviazal
žalovanú zaplatiť sumu 32.308,89 eur z titulu náhradovej povinnosti, ktorá suma predstavuje polovicu
výlučných finančných prostriedkov žalobcu použitých na splatenie spoločných úverov ako to vyplýva z

bodu 42 odôvodnenia rozsudku. K uvedenému záveru súd dospel potom ako v bode 24 odôvodnenia
rozsudku uzavrel, že nehnuteľnosti v Lemešanoch patria do výlučného vlastníctva žalobcu a v bode
40 odôvodnenia rozsudku konštatoval, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vnosu
zo spoločných finančných prostriedkov na výlučný majetok žalobou. Odvolacie dôvody v zmysle § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP odôvodní nižšie uvedenými skutočnosťami: Z vykonaného dokazovania je

nesporné, že počas trvania manželstva žalobca uzatvoril so svojim otcom K. B. kúpnu zmluvu zo dňa
26.11.2003, ktorej predmetom bol rodinný dom súp. č. 14 spolu s príslušenstvom a pozemkami, to
všetko vedené na LV č. XXX kat. ú. C.. Kúpna cena zistená podľa znaleckého posudku Ing. Milana
Mohlera č. 238/2003 vo výške 819.050,00 Sk bola vyplatená v celosti a v hotovosti pri podpise kúpnej
zmluvy. Žalovaná odmietala argumentáciu súdu v bode 25 odôvodnenia rozsudku, v ktorom bode

súd "nasilu" robí z kúpnej zmluvy „darovaciu zmluvu“, a to za tým účelom, aby mohol uzavrieť, že
predmetné nehnuteľnosti nepatria do BSM. Zmluva zo dňa 26.11.2003 je označená ako Kúpna zmluva
a z celého textu tejto zmluvy je zrejmé, že má všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy podľa § 588
a nasl. Občianskeho zákonníka. V čl. III odsek 3 označenej kúpnej zmluvy je zrozumiteľne vyjadrené,
že všetci účastníci kúpnej zmluvy vyplatenie kúpnej ceny v hotovosti a pri podpise zmluvy potvrdzujú

svojimi podpismi. Ak kúpna cena bola vyplatená za trvania manželstva a z textu Kúpnej zmluvy zo
dňa 26.11.2003 nevyplýva, aby finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny žalobca ako kupujúci
získal darom od iného subjektu, tak je možný jediný záver, a to ten, že kúpna cena bola zaplatená z
prostriedkov patriacich do BSM, a teda predmetné nehnuteľností v Lemešanoch patria do aktív BSM
bez ohľadu na to, ako znie zápis na liste vlastníctva a bez ohľadu na to, že žalobca aktuálne tvrdí, že sa

nič neplatilo. Argumenty súdu z bodu 25 odôvodnenia rozsudku v odsekoch 2 až 5 sú neudržateľné a
neakceptovateľné. Podľa aktuálneho znaleckého posudku Ing. Aleny Kmeťovej č. 41/2021 je všeobecná
hodnota označených nehnuteľností v Lemešanoch vo výške 173.000,00 eur. Na základe princípov
vyporiadania BSM žalovaná má nárok na jednu polovicu aktív, t, j. na sumu 86.500,00 eur, takže žalobca
na vyrovnanie hodnoty aktív je povinný žalovanej vyplatiť sumu 86.500,00 eur. Abstrahujúc od dôvodov

odvolania podľa predchádzajúceho bodu - pri alternatíve, že odvolací súd sa prikloní k záveru súdu,
že nehnuteľnosti v Lemešanoch nepatria do BSM - záver súdu v bode 40 odôvodnenia rozsudku o
nepreukázaní vnosu zo spoločných prostriedkov na výlučný majetok žalobou nemôže obstáť vzhľadom
na vykonané dokazovanie. Vnosom judikatúra rozumie to, čo bolo použité v prospech BSM a investíciouje to, čo bolo použité z BSM v prospech výlučného majetku jedného z manželov. Vzhľadom na práve
uvedené asi by bolo správnejšie uvádzať investícia z BSM na výlučný nehnuteľný majetok žalobcu v
Lemešanoch. Nie je to však podstatné. Žalovaná s vyjadrením k žalobe zo dňa 10.06.2022 predložila

do súdneho spisu dva znalecké posudky, a to znalecký posudok Ing. Milana Mahlera Č. 238/2003 a
znalecký posudok J. K. F. č. 41/2021. Jednoduchým porovnaním nálezových časti obidvoch posudkov je
možné presne zistiť akým spôsobom bol rodinný dom s príslušenstvom zhodnotený, čo bolo prestavaná,
čo pribudlo, aká bola hodnota nehnuteľností v roku 2003 a aká je hodnota k 02.12.2021, takže záver
súdu, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vnosu/investície do nehnuteľnosti v

Lemešanoch nemôže obstáť. Ak žalovaná predložila znalecký posudok vypracovaný ku dňu uzavretia
kúpnej zmluvy z 26.11.2003 a znalecký posudok po právoplatnosti rozvodového rozsudku, tak predsa
nič viac nie je potrebné predkladať - kvalitatívne lepší dôkaz ani neexistuje, pretože odborne spôsobilé
osoby detailne posúdili stav nehnuteľností vtedy a teraz aj s presným vyčíslením hodnoty. Ak hodnota
nehnuteľností v Lemešanoch bola v roku 2003 vo výške 819051,00 SK (27.187,00 eur) a hodnota tých
istých nehnuteľnosti k dátumu 2.2.2021 bola 173.000,00 eur, tak rozdiel je vo výške 145.813,00 eur.

Zhodnotenie predmetných nehnuteľností muselo byť z niečoho zaplatené, pričom záver súdu v bode
38 odôvodnenia je neudržateľný, pretože ušlo pozornosti súdu, že žalobca v žalobe na stane 4 predsa
tvrdí, že sumu 53.600,00 eur získanú z predaja pozemkov použil - okrem zveľadenia nehnuteľností v
jeho výlučnom vlastníctve - aj na spoločné potreby rodiny, zakúpenie osobných motorových vozidiel, či
splácanie spoločných dlhov. Je bez akýchkoľvek pochybností, že rozdiel v hodnote nehnuteľností medzi

rokmi 2003 a 2021 vo výške 145.813,00 eur musel byť zaplatený z pasív BSM. V tejto súvislosti súd
nevzal do úvahy vyjadrenie žalobcu, ktorý na pojednávaní konanom 11.04.2024 potvrdil, že časť úveru
od VÚB a. s. bola použitá na rekonštrukciu nehnuteľnosti v Lemešanoch a že väčšina rekonštrukčných
prác bola prefinancovaná z predaja pozemkov. Pri druhom tvrdení si žalobca už odporuje s tým,
čo uviedol v žalobe. Bez ohľadu na práve uvedené, ak aj boli použité na rekonštrukciu čiastočne

prostriedky z predaja pozemkov, tak bez úverových prostriedkov by rekonštrukcia nehnuteľností v
Lemešanoch nebola možná. Vzhľadom na práve uvedené je zrejmé, že na rekonštrukciu nehnuteľností
v Lemešanoch museli byť použité všetky úverové prostriedky ako aj veľká časť výnosu z predaja
pozemkov, takže je vylúčená akákoľvek náhradová povinnosť žalovanej za zaplatené spoločné úvery z
výlučných prostriedkov žalobcu. Keďže žalobca neupresnil ani nepreukázal aká časť z jeho výlučných

finančných prostriedkov získaných za predaj pozemkov bola použitá na rekonštrukciu nehnuteľností
v Lemešanoch, tak v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a preto mu nie je možné priznať
tento vnos do majetku patriaceho do BSM, čiže výslednú sumu z bodu 1/ vo výške 86.500,00 eur
nemožno ponížiť o tento vnos. Výslednú sumu z bodu 1/ vo výške 86.500,00 eur je však potrebné
ponížiť o sumu pasív pripadajúcu na žalovanú, t. j. o sumu 32.308,89 eur, takže žalobca na vyrovnanie

hodnoty aktív je povinný žalovanej vyplatiť sumu 54.191,11 eur. Žalovaná navrhovala, aby v zmysle §
388 CSP napadnutý rozsudok vo výroku č. II odvolací súd zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanej sumu 54.191,11 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť žalovanej
trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. Žalobca v podanom odvolaní, v časti výroku IV o náhrade trov konania nepriznal, z dôvodov
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP. Mal za to, že v danom prípade neprichádza do
úvahy § 257 CSP a ani § 255 ods. 2 CSP o miere čiastočného úspechu strán sporu, keďže podiely
na spoločnom majetku sú rovnaké a rozhodnutie o vyporiadaní bolo v záujme oboch strán sporu. Tak
neprichádza do úvahy uplatnenie § 257 CSP, keďže to niektorá zo strán nenavrhla. Navrhoval, aby

odvolací súd zmenil napadnutý výrok IV tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania, vrátane trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

8. Žalobkyňa v podanom vyjadrení mala za to, že v danom prípade prichádza do úvahy dôvodnosť
rozhodnutia podľa ust. § 257 CSP a súd nemá povinnosť strany vyzývať na vyjadrenie, či môže

postupovať podľa § 257 CSP, keďže súd o trovách konania rozhoduje ex offo. Žalobca v žalobe žiadal
zaplatenie vyrovnacieho podielu v sume 53.750 eur a uspel do sumy 32.308,89 eur, čo je cca 60%
úspechu a 40% neúspech. Žalovaná nevyčíslila svoje nároky pred vyhlásením napádaného rozsudku
a urobila tak až v podanom odvolaní, takže prepočty žalobcu v podanom odvolaní sú irelevantné, pretože
určenie úspechu a neúspechu u žalovanej do vyhlásenia napádaného rozsudku ani nie je možné.

Uvedené znamená problematickú aplikáciu § 255 CSP.

9. Žalobca v podanom vyjadrení považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné a rozhodnutie súdu za
vecne nesprávne a navrhoval ho potvrdiť, keďže vo veci nie sú dané uplatnené odvolacie dôvody a idelen o nespokojnosť s rozhodnutím ako takým, vychádzajúc aj z nepreukázania žalovanou tvrdených
skutočností, pričom náhrada za povinnosť žalovanej vo vzťahu k pasívam za zaplatené spoločné úvery
z výlučných prostriedkov žalovaného po zániku BSM, nemôže byť vylúčená z dôvodu, ktorý uvádza

v podanom odvolaní žalovaná, keďže je nesporné, že bola spoludĺžničkou predmetných záväzkov a po
zániku BSM ich v celom rozsahu splatil výlučne žalobca. Navrhoval potvrdiť napadnutý rozsudok ako
vecne správny s tým, že pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní, že rozdiel v hodnote nehnuteľností medzi
rokmi 2003 a 2021 musel byť zaplatený z pasív BSM, aj v tomto smere ju ťažilo dôkazné bremeno. Z
listín nachádzajúcich sa v súdnom spise – úverové zmluvy – jednoznačne vyplýva účel, na ktorý boli

prostriedky bankou poskytnuté. Z vykonaného dokazovania je pritom nepochybne zrejmé, že peňažné
prostriedky zo záväzkov existujúcich ku dňu zániku BSM (napr. úverová zmluva zo dňa 26.06.2015)
neboli a nemohli byť použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti, a to ani z časti – ako je zrejmé z č. l.
285 a 309 druhá strana – išlo o konsolidáciu predošlého úveru, s navýšením vo výške 5100,90 eur,
ktoré boli vyplatené na bankový účet vedený na meno žalobcu – a následne použité na splatenie
zvyšku úveru za osobné motorové vozidlo Kia sportage – a teda ani časť prostriedkov z tohoto úveru

nebola použitá na výlučný prospech žalobcu (nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve). Žalovaná tieto
tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie účinne nepoprela a neoznačila ani nepredložila žiaden
dôkaz, ktorý by uvedené vyvracal. Žalobca pripomenul, že náhradová povinnosť žalovanej vo vzťahu k
pasívam za zaplatené spoločné úvery z výlučných prostriedkov žalovaného po zániku BSM, nemôže byť
vylúčená z dôvodu, ktorý uvádza v podanom odvolaní žalovaná. Je nesporné, že žalovaná, rovnako ako

žalobca, bola spoludlžníčkou predmetných záväzkov a rovnako nesporné je aj to, že po zániku BSM ich
v celom rozsahu splatiť výlučne žalobca, náhradová povinnosť žalovanej je preto nespochybniteľná a
jednoznačne vyplývajúca zo zákona. Aj v tomto smere sú tak závery a právne posúdenie veci zo strany
súdu prvej inštancie správne.

10. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli podané.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie strán sporu ako odvolania podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenými
osobami (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až §

358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z §
379 CSP a z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d), f)
a h) CSP a dospel k záveru, že odvolania strán sporu sú nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výrokoch II v spojení s výrokom o trovách pod číslom IV vecne správny a keďže odvolací
súd preskúmava so zreteľom na tento predmet konania celý rozsudok, tak odvolací súd podľa § 387

ods. 1, 2 CSP rozsudok potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.12.2025 o 10.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 215//II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 3.12.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

13. V zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak

znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany
práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

14. Postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (napr. III.ÚS 156/06, III.ÚS 331/04, II.ÚS 174/04).

15. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivé konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberaťsa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I.ÚS 46/05).

16. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

17. Ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je táto skutočnosť

dôvodom, pre ktorý odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v
konaní postihnutom takouto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri
napr.uzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.1MCdo6/2010z26.3.2012,3Cdo158/2012zo14.11.2012,
4Cdo 108/2012 z 26.2.2013).

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku
občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

22. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky strán sporu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

23. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Napadnuté rozhodnutie citované zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP nepostráda, a
preto s apelom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd len dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
v tom znení, že odvolacie námietky uplatnené zo strany žalovanej sú totožné s jej procesnou obranou, s
ktorou sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal a to čo sa týka procesného postupu v zmysle §185 a nasl. CSP, keďže v spore vykonal relevantné dokazovanie pre náležité rozhodnutie v spore, ktoré
vyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, čím procesne nepochybil a rovnako vec právne správne posúdil.
Keďžeodôvodnenierozhodnutiaspĺňazákonnépredpokladyvzmysle§220ods.2CSP,svojimkonaním

neodňal súd prvej inštancie stranám sporu právo na spravodlivý proces, nakoľko súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na
povahu konania. Ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia
konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá
námietky (§ 157 ods. 1, 2 CSP), pričom pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona (§ 179 ods. 1 CSP).

25. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

26.Odvolacísúduvádza,žepodľa§185ods.1CSPsúdrozhodne,ktoréznavrhnutýchdôkazovvykoná.

27. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

28.Podľa§191CSPdôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (1).
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (2).

29. Odvolací súd uvádza, že v predmetom konania je vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, kde strany sporu učinili predmetom vyporiadania dva osobné motorové vozidlá, v rámci
ktorých sa dohodli na ich prikázaní do ich výlučných vlastníctiev a rovnako aj na ich zostatkových
hodnotách po 2.000 eur každé z vozidiel, ako aj na rodinnom dome zapísanom na LV č. XXX kat. úz. C.
s pozemkami, kde tieto nehnuteľnosti sú vedené ako výlučné vlastníctvo žalobcu, ale mali byť zakúpené

zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM v sume 819.050 Sk, a to buď ako kúpna cena
alebo v rámci rekonštrukcie, keďže žalovaná získala v roku 2003 titulom vyrovnania dedičských podielov
z rodičovského domu po svojich rodičoch 100.000 Sk a táto mala byť použitá na vyplatenie kúpnej ceny
nehnuteľnosti v Lemešanoch alebo na jej rekonštrukciu, so zreteľom aj na dlhy z úverov vzniknutých
počas trvania ich manželstva.

30. Odvolací súd poukazuje na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a preto sa v zmysle ust. § 387
ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s vyhodnotením vykonaného dokazovania v zmysle § 191 a nasl.
CSP ako aj s právnym posúdením sporu, a tým aj s vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia,
keď dospel súd prvej inštancie k záveru, že nehnuteľnosť v Lemešanoch ako aj pozemky nepatria do

BSM a preto ich ani nevyporiadal, keďže predmetné nehnuteľnosti žalobcovi otec daroval, čo je zrejmé
aj z výsledkov vykonaného dokazovania ako aj zo zápisu z listu vlastníctva, kde figurujú vo výlučnom
vlastníctve žalobcu, aj keď formálne k prevodu predmetných nehnuteľností došlo titulom kúpnej zmluvy.
Aj podľa odvolacieho súdu išlo ale o darovaciu zmluvu v snahe vyhnúť sa štátom vyrubovaných
poplatkov, keďže v konaní bolo preukázané, že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, nehnuteľnosti patrili

rodičom žalobcu, ktorí majú v predmetnom rodinnom dome aj právo doživotného bývania a užívania
danej nehnuteľnosti, čo vyplýva aj z Článku II kúpnej zmluvy a teda nešlo o kúpnu zmluvu, ale darovaciu
zmluvu, keďže ani žalovaná nepreukázala, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny vo výške 819.050,- Sk
zo spoločných finančných prostriedkov, nakoľko v tom čase bola bez príjmu, na materskej dovolenke
a manželia v tom čase ani nedisponovali zdrojom finančných prostriedkov v takomto rozsahu, s tým, že

pokiaľ ide o finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk, ktoré žalovaná nadobudla titulom vyrovnania
dedičských podielov ide o jej výlučné finančné prostriedky, vynaložené na výlučný majetok žalobcu a na
vnos tohto charakteru sa v konaní o vyporiadanie BSM prihliadať nemôže, keďže podľa ust. § 150 OZ
v rámci vyporiadania BSM možno prihliadnúť len na vnosy z výlučne finančných prostriedkov jedného
z manželov na spoločný majetok alebo na vnosy zo spoločných finančných prostriedkov na výlučný

majetok jedného z manželov, čím je v celom rozsahu nedôvodná odvolacia námietka žalovanej v tomto
smere.31. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje aj s vyhodnotením pasív v rámci ich vysporiadania, keďže
za trvania manželstva boli uzatvorené 4 zmluvy o úvere: - so Slovenskou sporiteľňou a.s. zmluva č.
5152828694 - spotrebný úver „na čokoľvek“ zo dňa 20.12.2018, na základe ktorej bola poskytnutá

suma 20.000,- eur, pričom zostatok dlhu ku dňu rozvodu manželstva predstavoval 19.822,45 eur -
s VÚB a.s. zmluva č. 6157253521 spotrebný bezúčelový úver Hypopôžička zo dňa 30.6.2015, na
základe bola stranám ako spoludlžníkom poskytnutá suma 51.127,50 eur, pričom zostatok dlhu ku dňu
rozvodu manželstva predstavoval 42.665 eur, - s Home Credit Slovakia a.s. zmluva č. 6802100609
zo dňa 27.2.2018 o revolvingovom úvere, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá možnosť

čerpania do výšky úverového rámca 400 eur mesačne, pričom zostatok dlhu ku dňu rozvodu manželstva
predstavoval 397,77 eur; pričom vo vzťahu k tejto zmluve súd dodal, že neprihliadal na sumy, ktoré
žalobca čerpal a splatil po rozvode manželstva, pretože tie už predstavovali výlučný dlh žalobcu,- s
Home Credit Slovakia a.s. zmluva č. 6012044825 zo dňa 27.2.2018 o revolvingovom úvere, na základe
ktorej bola žalovanému poskytnutá možnosť čerpania do výšky úverového rámca 1.700 eur mesačne
pričom zostatok dlhu ku dňu rozvodu manželstva predstavoval 1.732,55 eur; vo vzťahu k tejto zmluve

súd ale správne dodal, že neprihliadal na sumy, ktoré žalobca čerpal a splatil po rozvode manželstva,
pretože tie už predstavovali výlučný dlh žalobcu.

32. V konaní bolo nesporne preukázané, že zostatky z týchto dlhov - ku dňu rozvodu manželstva spolu
vo výške 64.617,77 eur ( t.j. 19.822,45 eur + 42.665 eur+ 397,77 eur + 1.732,55 eur) - po rozvode

manželstva splatil v celom rozsahu žalobca zo svojich výlučných finančných prostriedkov tak, že ich
refinancoval uzatvorením novej zmluvy o splátkovom úvere č.5166307945 so Slovenskou sporiteľňou
a.s. zo dňa 6.2.2020. Vzhľadom k tomu, že spoločné pasíva sporových strán v čase rozhodovania
súdu už neexistovali (zanikli splnením ku dňu 6.2.2020), v rámci vyporiadania BSM už nebolo potrebné
rozhodnúť o ich prikázaní niektorej zo strán. Preto z dôvodu neunesenia dôkaznej povinnosti je žalovaná

na základe princípov vyporiadania BSM, aj podľa odvolacieho súdu povinná podieľať sa na zaplatení
spoločných úverov v rozsahu jednej polovice, t.j. v rozsahu 32.308,89 eur (tzv. náhradová povinnosť
voči žalobcovi), aj keď žalovaná tvrdila, že sa nemieni podieľať na zaplatení spoločných dlhov a to
v žiadnom rozsahu, tvrdiac, že finančné prostriedky získané zo spoločných úverov, boli vynaložené
na výlučný majetok žalobcu - na rekonštrukciu nehnuteľnosti v Lemešanoch a na započítanie voči

svojej náhradovej povinnosti teda uplatňovala náhradovú povinnosť žalobcu voči nej a to v celom
rozsahu 32.308,89 eur a poukázala na zhodnotenie nehnuteľnosti žalobcu; poukázala na hodnotu
nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku vypracovaného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, na základe
ktorej žalobca nadobudol výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti (2003) a na hodnotu nehnuteľnosti
podľa znaleckého posudku J. F. z roku 2020, s tým, že rozdiel v zhodnotení je takmer 100.000 eur.

33. Ani v odvolacom konaní v rámci uplatnených odvolacích námietok žalovaná nepreukázala, aby
zo spoločných úverov boli vynaložené na výlučný majetok žalobcu aj ďalšie finančné prostriedky
v rámci poskytnutých úverov, keďže horeuvedené skutočnosti to nepotvrdzujú, nakoľko pri posudzovaní
uvedenej spornej otázky aj odvolací súd apeluje na to, že v danej veci by mali relevanciu len tie finančné

prostriedky vynaložené na rekonštrukciu, ktoré pochádzali z vyššie uvedených štyroch úverov, ktoré
boli predmetom vyporiadania BSM, z čoho najvýznamnejšia je suma 51.127,50 eur poskytnutá od VÚB
a.s. na základe zmluvy č. 6157253521 spotrebný bezúčelový úver Hypopôžička zo dňa 30.6.2015 a
suma 20.000 eur poskytnutá od Slovenskej sporiteľne a.s. na základe zmluvy č. 5152828694 - spotrebný
úver „na čokoľvek“ zo dňa 20.12.2018. Žalobca ale preukázal, že disponoval zdrojom finančných

prostriedkov pochádzajúcich z výlučného vlastníctva, ktorými mohol pokryť náklady na rekonštrukciu
nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve, teda z predložených kúpnych zmlúv, žalobca počas
trvania manželstva predal nehnuteľnosti - pozemky, ktoré nadobudol do svojho výlučného vlastníctva
darom od svojich rodičov, t.j. zmluvou zo dňa 30.8.2012 predal svoje pozemky parc.č. 412/2, č.412/6,
č.412/8, č.413 a č.414 v katastrálnom území I. za kúpnu cenu 6.600 eur, zmluvou zo dňa 11.3.2013

predal svoje pozemky parc.č. 472/43 a č.472/44 v katastrálnom území A. za kúpnu cenu 18.000 eur
a kúpnou zmluvou zo dňa 8.10.2015 predal svoj pozemok parc.č.472/29 v katastrálnom území A. za
kúpnu cenu 29.000 eur a spolu v sume 53.600 eur. Vzhľadom na rovnosť podielov a rovnakú hodnotu
prikázaných aktív tak nevznikla povinnosť žiadnej zo strán na vyrovnanie hodnoty aktív, pričom v danej
veci existuje ešte náhradová povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 32.308,89 eur predstavujúca

polovicu z výlučných finančných prostriedkov, ktoré zaplatil žalobca po rozvode manželstva na splatenie
spoločných úverov. Súd preto vecne správne zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy.34. S poukazom na horeuvedené skutočnosti tak odvolací súd apeluje na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a nedôvodnosť odvolacích námietok žalovanej v napádaných smeroch, čím je rozhodnutie po
vecnej stránke vecne správne a to aj čo sa týka rozhodnutia o trovách konania, nakoľko vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov je v záujme oboch manželov t.j. strán sporu. Teda berúc
zreteľ na dôvod hodný osobitného zreteľa prameniaci z predmetu konania, tak súd prvej inštancie
o nároku na náhradu trov konania správne právne rozhodol v zmysle aplikácie ust. § 257 CSP, keďže
bolo v záujme oboch strán sporu, aby vyporiadanie ich spoločného majetku vykonal súd s apelom ale
aj na to, že obom stranám sporu pripadli rovnaké podiely zo spoločného majetku, čím právne správne

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP,

§ 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP a keďže dôvody hodné osobitného zreteľa so zreteľom na predmet
tohto konania a záujem oboch strán sporu na vyporiadaní ich spoločného majetku vzhliadol odvolací
súd aj v odvolacom konaní, tak ani v odvolacom konaní žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).