Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205401
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124205401.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Mariany Muránskej, v spore žalobcu: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXX/X, XXX XX V.-O., G. republika, právne zastúpeného: JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka so sídlom
Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 959 181, proti žalovanému: H. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXXX/X, XXX XX X., právne zastúpený: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského 17,

040 01 Košice, IČO: 50 164 988, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 27.03.2025 č. k. 8C/41/2024-161 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 04.06.2025 č. k. 8C/41/2024-172 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva, zamietol.
Zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej
zápisnice dňa XX.XX.XXXX na Štátnom notárstve v X. sp. zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX, darujúce F.
I., rodená A. a T. H., rodená I., darovali žalobcovi a žalovanému, každému po X/X nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXX, k. ú. X., rodinný dom s príslušenstvom a pozemky, parcely EN č. XXXX a č.
XXXX/X. Darujúce si v predmetnej zmluve vyhradili právo doživotného užívania v rodinnom dome s
príslušenstvom a uvedená zmluva bola registrovaná dňa XX.XX.XXXX pod č. R XXX/XX (č. l. 5). Kúpnou
zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenou žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim,
žalobca odpredal žalovanému svoj podiel v nehnuteľnosti, ktoré boli skôr predmetom darovacej zmluvy.
Ide o nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k. ú. X., a to rodinný dom so súp. č. XXXX, stojacom

na pozemku, parcele číslo C. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v podiele
X/X, pozemok, parcela C. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele X/X,
pozemky, parcela C. č.XXXX - záhrada o výmere XXX m2 v podiele X/X. Kúpna cena bola dohodnutá
vo výške 3.500 eur. Účastníci zmluvy sa zároveň dohodli na zriadení vecného bremena, obsahom
ktorého bolo právo bezplatného doživotného užívania celého domu v prospech matky T. K., rodenej
I. a žalobcu. Podpis žalobcu bol osvedčený Mestom X. dňa XX.XX.XXXX v osvedčovacej knihe pod

poradovým č. XXXX/XXXX/X. Žalobca v konaní tvrdil, že kúpnu zmluvu nepodpísal. Listom zo dňa
XX.XX.XXXX žalobca, aj keď kúpnu zmluvu považuje za neplatnú, odstúpil od kúpnej zmluvy dôvodiac,
že kúpna cena za prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti mu zo strany kupujúceho nebola
uhradená. Z podacieho lístka vyplýva, že právny úkon odstúpenia od zmluvy bol podaný na pošte
dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že
iniciátorom uzatvorenej kúpnej zmluvy z roku XXXX bola matka strán sporu a návrh zmluvy pripravil

advokát P. U.. Skutočnosť, že zmluva je pripravená, žalobcovi i žalovanému oznámila matka, ktorá ich
žiadala, aby kúpnu zmluvu podpísali na Mestskom úrade v X.. Po podpise kúpnej zmluvy odovzdalžalovaný kúpnu cenu žalobcovi v hotovosti v deň podpisu zmluvy. Po podpise zmluvy žalobca i žalovaný
išli na návštevu ku U., ktorí boli ich vzdialenou rodinou. Z výsluchu svedkyne V. U. G. - manželky P. U.,
advokáta, súd zistil, že matka strán sporu chodievala ku U. na návštevu. Svedkyňa mala vedomosť o

tom, že žalobca, resp. jeho syn narobil dlhy, že žalobca za neho splácal dlhy. Svedkyňa tiež potvrdila, že
o matku strán sporu sa staral žalovaný, a preto matka strán sporu požiadala jej manžela, advokáta, aby
vyhotovil návrh kúpnej zmluvy. Následne po tom, čo žalobca prišiel na návštevu z G. republiky domov,
došlo k uzavretiu zmluvy.

3. S poukazom na ust. § 39, § 46 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, § 49, § 49a, § 40a, § 588 Občianskeho zákonníka
súd uzavrel, že žaloba nie je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že žalobca podpísal, a teda uzavrel
kúpnu zmluvu dňa XX.XX.XXXX na mestskom úrade, na základe ktorej previedol svoj spoluvlastnícky
podiel vo výške X/X k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že žalobca túto zmluvu podpísal,
je potvrdená osvedčením jeho podpisu. Rovnako v konaní vypočutá svedkyňa potvrdila, že žalobca
vedel aký právny úkon realizoval. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej

zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, v tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 244/2018 zo dňa 27.06.2019, v ktorej najvyšší súd uviedol, že účastníci kúpnej
zmluvy nie sú viazaní alebo obmedzovaní pri dojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená
cenovým predpisom. V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané
ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny, resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi

plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti“. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy o prevode
nehnuteľnosti sa pri jej uzavretí dohodli na kúpnej cene 1 euro bez ďalšieho nesignalizuje porušenie
dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom
dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom, samo dojednanie kúpnej ceny
v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele ani dôsledky,

ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi. Súd uzavrel, že kúpna cena dohodnutá stranami sporu nie je v
rozpore s dobrými mravmi aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v tomto dome nebýval, v tomto dome
žije žalovaný, ktorý sa o dom stará, resp. ho opravoval a pod.

4. Súd zamietol návrh na vypočutie svedkyne L. F., úradníčky Mestského úradu X. z dôvodu neúčelnosti

vykonania tohto dôkazného prostriedku, nakoľko z osvedčenia podpisu na kúpnej zmluve mal súd za
preukázané, že žalobca sa dostavil na príslušný úrad podpísať zmluvu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že
musel tejto pracovníčke predložiť doklad totožnosti a vzhľadom na časový odstup viac ako 10 rokov sa
nedá predpokladať, že by si táto zamestnankyňa pamätala bližšie okolnosti overovania podpisu žalobcu,
resp. samotných účastníkov zmluvy.

5. Súd taktiež nevykonal dokazovanie vyžiadaním si spisového materiálu Okresného riaditeľstva
policajného zboru v X. ohľadne podania trestného oznámenia žalobcom na žalovaného, nakoľko
tento dôkaz pre svoje rozhodnutie súd nepovažoval za potrebné vzhľadom na skutočnosť, že trestné
oznámenie žalobcu bolo odmietnuté.

6. Súd na návrh žalobcu nevykonal dokazovanie pribratím znalca z odboru písmoznalectva, nakoľko
vykonanietakéhotodôkazupovažovalzanehospodárne,nadbytočnéstým,žepodpisžalobcunakúpnej
zmluve bol úradne overený.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Plne
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Zároveň uviedol, že nezistil žiadne dôvody
pre aplikáciu ust. § 257 CSP, pričom žalovaný sa jeho aplikácie ani nedomáhal.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie podal z
dôvodu ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne žiadal rozsudok zmeniť a žalobe
vyhovieť.Žalovanýpoukázalnaskutočnosť,žeodzačiatkukonaniatvrdil,žepodpisnazmluveniejejeho
a že kúpnu zmluvu nikdy nepodpísal. Na preukázanie svojho tvrdenia od začiatku navrhoval vykonanie

znaleckého posudku znalcom v odbore písmoznalectva, ktorý by jednoznačne potvrdil pravosť podpisu
na zmluve. Prvostupňový súd nevykonal tento dôkaz, návrh na vykonanie dôkazu zo strany žalobcu
zamietol, nakoľko vykonanie takéhoto dôkazu považoval za nehospodárne a nadbytočné, keďže podpis
žalobcu považoval za úradne osvedčený. V kúpnej zmluve je napísané nesprávne meno a priezviskožalobcu (P. I.). Jeho meno sa píše bez dĺžňov v mene aj v priezvisku a správne znenie: „P. I.“. Dokonca
aj samotný podpis na zmluve je uvedený s dĺžňami v mene a priezvisku, ktorá skutočnosť je absolútne
nepochopiteľná, že by sa ktorýkoľvek človek podpisoval nesprávnym tvarom svojho mena s dĺžňami,

pokiaľtiedĺžnevmeneapriezviskunemá.Ideozávažnúadôvodnúpochybnosť,ktoránasvedčujetomu,
že uvedený podpis nie je jeho. Pokiaľ sa súd uspokojil s osvedčením podpisu na príslušnom mestskom
úrade, k tomu uviedol, že takéto osvedčenie nepostačuje. V danom prípade dokazovaním vyplynuli
viaceré pochybnosti ohľadom jeho podpisu na kúpnej zmluve. Samotné osvedčenie podpisu mestským
úradom nedáva istotu o osobe, ktorá uvedený dokument podpísala. Je množstvo spôsobov, keď sa dá aj

v takom prípade konať protizákonne či už vedome, resp. v spolupráci s osobou, ktorá podpis osvedčuje
alebo aj bez jej vedomia jej uvedením do omylu. Takýto prípad v reálnom živote nie je vylúčený a ani
ojedinelý. Prvostupňový súd mal jednoznačne pristúpiť k vykonaniu znaleckého dokazovania znalcom
z odboru písmoznalectva, ktorý by s mierou hraničiacou istote stanovil, či podpis žalobcu na kúpnej
zmluve je alebo nie je jeho. Súd navyše nevykonanie takého riadne navrhnutého dôkazu zo strany
žalobcu odôvodnil iba zdôvodnením, že takýto dôkaz považuje za nadbytočný, nehospodárny, s čím

sa vzhľadom na preukázané skutočnosti v konaní nemožno stotožniť. Súd takýmto spôsobom hrubo
porušil žalobcove ústavné právo na zákonný a spravodlivý proces a na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Žalobca nemal inú možnosť preukázania, že podpis na kúpnej zmluve nie je jeho, jedine návrhom
na vykonanie znaleckého dokazovania. Dokonca nemal ani možnosť dať si urobiť súkromný znalecký
posudok, keďže nikdy nedisponoval rovnopisom kúpnej zmluvy. Aj keď žalobca po celý čas tvrdil, že

kúpnu zmluvu neuzavrel, že ju nepodpísal, na druhej strane žalovaný tvrdil, že on ani nemal záujem
zmluvu uzatvoriť, nakoľko obsah kúpnej zmluvy reflektuje výlučne vôľu matky strán sporu. Už len z
týchto skutočností je zrejmé, že vôľa uzatvoriť kúpnu zmluvu chýbala tak na strane žalobcu, ako aj
na strane žalovaného. Zo samotnej výpovede žalovaného vyplýva, že strany sporu neboli iniciátorom
uzatvorenia zmluvy, resp. že by dojednával obsah zmluvných podmienok. Preto je dôvodné posúdiť

túto kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon. Túto skutočnosť však súd absolútne prehliadol.
Pokiaľ súd v odôvodnení tvrdí, že neprimerane nízke protiplnenie je v rozpore s dobrými mravmi, jedná
sa o absolútne neplatnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej nemôže dôjsť k prevodu vlastníckeho práva zo
žalobcu na žalovaného, a teda k žiadnym účinkom a žaloba je aj z toho dôvodu opodstatnená. Na záver
uviedol, že súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal ani s návrhom žalobcu na výsluch jeho dcéry E. P.,

pričom vykonanie tohto dôkazu neodmietol, ani ho nevykonal a túto skutočnosť ani nijakým spôsobom
nezdôvodnil v odôvodnení rozsudku.

9. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že žalobca už v podaní zo dňa XX.XX.XXXX tvrdil, že do súdneho konania predloží súkromný

znalecký posudok od znalca z odboru písmoznalectva, ktorý preukáže, že podpis na kúpnej zmluve nie
je žalobcov. Nakoľko je evidentné, že vyhotovenie znaleckého posudku trvá aj niekoľko týždňov, bolo
prvé pojednávanie súdom nariadené až o tri mesiace. Mimo zápisnice súd žalobcu oslovil či disponuje
súkromným znaleckým posudkom, či ho do súdneho konania predloží a žalobca k tomu iba stroho
uviedol, že nedisponuje a nevie kedy bude vyhotovený. Vzhľadom na uvedené, keďže zástupkyňa

žalobcu opätovne navrhla vykonanie tohto dôkazu (zápisnica z pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX), súd
odročilpojednávaniezaúčelomvykonaniadôkazov.Ošpekulatívnostikonaniaaklamlivýchvyjadreniach
žalobcu svedčí aj skutočnosť, že žalobca až v podanom písomnom vyjadrení XX.XX.XXXX, t. j. po
uskutočnení prvého pojednávania (XX.XX.XXXX) navrhol, aby súd pribral do konania znalca z odboru
písmoznalectva, ktorý znaleckým posudkom preskúma podpis žalobcu na predmetnej kúpnej zmluve

a overí jeho pravosť. V konaní žalovaný jednoznačne preukázal, že žalobca sa v deň podpisu zmluvy,
t. j. XX.XX.XXXX nachádzal na Q., vedel o kúpnej zmluve, rovnako aj o jej obsahu (predmet zmluvy,
dojednaná výška kúpnej ceny, zriadenie bezodplatného vecného bremena), t. j. oboznámil sa s kúpnou
zmluvou a túto aj vlastnoručne podpísal. V konaní nepredložil jediný relevantný dôkaz potvrdzujúci
minimálne aspoň jeho jedno tvrdenie. Rovnako sa prieči zmyslu a účelu zákona a ide o ďalšie klamlivé

tvrdenie žalobcu, že samotné osvedčenie podpisu mestským úradom nedáva istotu o osobe, ktorá
uvedený dokument podpísala. Pokiaľ ide o údajné protizákonné konanie ohľadne možného sfalšovania
podpisu žalobcu, v tejto súvislosti žalovaný poukázal, že v trestnom konaní bolo trestné oznámenie
žalobcu odmietnuté, nakoľko nebolo zistené spáchanie žiadneho z trestných činov a s uvedeným sa súd
aj riadne vysporiadal. Súd prvej inštancie na pojednávaní, ako aj odôvodnení napadnutého rozsudku,

všetko čo v priebehu konania vyšlo najavo, uviedol. V prospech žalovaného svedčí nielen osvedčovacia
doložky na kúpnej zmluve, ktorá bola preukázaná, ale aj výsluch svedkyne V. U. G., ktorá potvrdila,
že žalobca vedel o kúpnej zmluve, prišiel na Q. za účelom podpisu kúpnej zmluvy, v deň uzavretia sa
nachádzalnaQ.vmesteX.,malmožnosťsasobsahomkúpnejzmluvyoboznámiťavprípadenesúhlasus obsahom kúpnej zmluvy alebo iba niektorej z jeho časti, napr. ohľadom výšky dojednanej kúpnej ceny,
mal možnosť si dojednanú výšku kúpnej ceny či iné dojednanie rozmyslieť, vyjadriť svoj nesúhlas a
trvať na zmene obsahu či niektorej z podmienok zaväzujúcich povinnosti kúpnej zmluvy, a to všetko

pod podmienkou nepodpísania predmetnej kúpnej zmluvy z jeho strany. Úplne nepravdivé je vyjadrenie
žalobcu, že nemal možnosť dať si vyhotoviť súkromný znalecký posudok z dôvodu, že nedisponoval
rovnopisom kúpnej zmluvy. Žalobcovi bolo jedno vyhotovenie rovnopisu kúpnej zmluvy odovzdané už
pri podpise zmluvy. Naviac žalobca v podanej žalobe sám poukázal na také časti obsahu kúpnej zmluvy,
ktoré nie sú verejne sprístupnené na katastrálnom portáli a o ktorých bez disponovania rovnopisu kúpnej

zmluvy v čase podania žaloby by nevedel. Rovnako, pokiaľ žalobca podal niekoľko rokov pred podaním
žaloby na súd trestné oznámenie na žalovaného ohľadne údajného sfalšovania podpisu žalobcu na
kúpnej zmluve, tak zjavne rovnopisom kúpnej zmluvy aj disponoval. Aj keď žalobca v podanom odvolaní
kladie znaleckému posudku vyššiu dôkaznú silu, je dôležité si uvedomiť, že každý dôkaz má rovnakú
právnu silu a záleží iba na rozhodnutí súdu s ohľadom na to, čo do toho času vyšlo v konaní najavo, ktorý
dôkaz vykoná a ktorý nevykoná, a to s ohľadom aj na hospodárnosť, efektívnosť a rýchlosť súdneho

konania. K navrhovanému dôkazu, výsluchu dcéry žalobcu E. P. uviedol, že ako vyplýva zo zvukovej
nahrávky číslo 1, dcéra žalobcu sa pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX zúčastnila, vstúpila do
pojednávacej miestnosti ako verejnosť ihneď po vyvolaní veci a bola prítomná ako verejnosť aj po tom,
čo súd otvoril pojednávanie a nechal právnych zástupcov strán sporu predniesť úvodnú reč.

10. Žalobca v odvolacej replike zotrval na dôvodoch podaného odvolania v celom rozsahu, navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne zmeniť
rozsudok, žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi okrem trov prvostupňového konania aj náhradu trov
odvolacieho konania.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 380 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal dvoch samostatných nárokov určenia, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi ním ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa XX.XX.XXXX, predmetom
ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške X/X k nehnuteľnostiam, rodinnému domu s
pozemkami je neplatná. Zároveň žiadal určiť, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/X

k nehnuteľnostiam na pozemkoch, parcely reg. „C“, parcela č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XX m2, na stavbe rodinného domu so súp. č. XXXX, situovanom na pozemku,
parcele č. XXXX a stavbe letnej kuchyne so súp. č. XXXXX, situovanej na pozemku, parcele č. XXXX/X,
v k. ú. X., obec X., evidovaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom X., katastrálny odbor (ďalej

len „predmetné nehnuteľnosti“). Neplatnosť kúpnej zmluvy žalobca odôvodnil absolútnou neplatnosťou
v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka s tým, že nejde o jeho prejav vôle a predmetnú kúpnu zmluvu ani
nepodpísal. Podpis na kúpnej zmluve je podľa žalobcu sfalšovaný, a preto kúpna zmluva je neplatná,
tiež je neplatná v dôsledku absencie vôle žalobcu uzavrieť zmluvu. Naviac nízka kúpna ceny za prevod
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/X, je v rozpore s cenovými predpismi, a preto je v rozpore s

dobrými mravmi a zákonom. Keďže predmetom konania boli dva samostatné nároky (nárok na určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva), prednostne mal súd prvej inštancie skúmať, či
je daný naliehavý právny záujem na žiadanom určení.

13. Pokiaľ ide o prvý výrok navrhnutého petitu, odvolací súd uvádza, že CSP s účinnosťou od 01.07.2016

zaviedol ust. § 137 písm. d), podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkony, ich
existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Určenie existencie právnej skutočnosti, napr., že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate
tomu, že súd má určiť aktuálny právny stav. Výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná nemá

výpovednú hodnotu, či v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci bol žalobca alebo niekto iný. V zmysle
výkladu k tomuto zákonnému ustanoveniu, žalobný návrh smerujúci na určenie právnej skutočnosti,
ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, treba považovať za vadný, a preto musí byť zamietnutý.14. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebný
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ sa žalobca druhým výrokom domáhal určenia, že

je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X k predmetným nehnuteľnostiam, bolo potrebné sa v konaní,
ako s prejudiciálnou otázkou zaoberať otázkou platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá má vplyv
na rozhodnutie o druhom výroku. Naliehavý právny záujem na žiadanom určení je daný v zmysle §
137 písm. c) CSP, pretože zmenu vlastníctva s prihliadnutím na súčasný zápis v katastri nehnuteľností
nie je možné docieliť inak, ako podaním určovacej žaloby. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je

právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základným predpokladom
úspešnosti takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný mu vec
neoprávnene zadržuje. Pokiaľ ide o druhý výrok predmetného návrhu (petitu), t. j. určenia vlastníckeho
práva, v predmetnej veci bol daný naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe, bol daný
spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu veci.

15. Hlavnou odvolacou námietkou žalobcu je a žalobca uvedenú skutočnosť tvrdil v žalobe, ako aj v
konaní pred súdom prvej inštancie, že nikdy kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 36 až 37 spisu),
nepodpísal. Podľa žalobcu podpis na kúpnej zmluve je sfalšovaný, čo spôsobuje, že kúpna zmluva je
absolútne neplatná a neplatná je aj v dôsledku absencie vôle žalobcu. Prevod spoluvlastníckeho podielu

o veľkosti X/X je podľa žalobcu z dôvodu nízkej ceny v rozpore s cenovými predpismi a v rozpore s
dobrými mravmi a zákonom. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca v priebehu konania tvrdil,
že v kúpnej zmluve je nesprávne napísané jeho meno a priezvisko, pretože jeho meno a priezvisko
sa píše bez dĺžňov a správne znie: „P. I.“ a nie „P. I.“, ako je uvedené v kúpnej zmluve. Na prvom
pojednávaní, tiež podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhol, aby súd pribral do konania súdneho znalca z

odboru písmoznalectva, ktorý znaleckým posudkom preskúma podpis žalobcu na kúpnej zmluve a overí
jeho pravosť (č. l. 53 a č. l. 65 spisu).

16. Podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

17. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo

na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

18. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za účelom

obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

19. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,

podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo

vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.
opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok
dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019)

20. Žalobca od začiatku konania tvrdil, že uvedený podpis na kúpnej zmluve nie je jeho a že uvedenú

kúpnu zmluvu nikdy nepodpísal. Na preukázanie svojho tvrdenia od začiatku navrhoval vykonanie
znaleckého posudku znalcom v odbore písmoznalectva, ktorý by jednoznačne potvrdil, či uvedený
podpis je alebo nie je žalobcov. Prvoinštančný súd nevykonal tento dôkaz, návrh na vykonanie dôkazu
zo strany žalobcu zamietol odôvodňujúc, že vykonanie takéhoto dôkazu považoval za nehospodárne a
nadbytočné, keďže podpis žalobcu považoval za úradne osvedčený.

21. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v konaní pred prvoinštančným súdom vyplynulo mnoho
pochybností o autorovi podpisu žalobcu v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 36 - 37 spisu).
Samotný žalobca od začiatku tvrdil, že uvedený podpis nie je jeho, poukazoval, že v kúpnej zmluve je
nesprávne napísané jeho priezvisko a meno, pretože sa píše bez dĺžňov ako v mene, tak v priezvisku a
správne znenie: „P. I.“ a nie „P. I.“, ako je uvedené v kúpnej zmluve. Uvedená skutočnosť spochybňuje

pravosť podpisu žalobcu na kúpnej zmluve. Ide o závažnú a dôvodnú pochybnosť, ktorá nasvedčuje
tomu, že uvedený podpis nemusí byť žalobcov. Pokiaľ sa súd prvej inštancie uspokojil len s osvedčením
podpisu na príslušnom mestskom úrade, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že samotné osvedčenie
podpisu mestským úradom nedáva istotu o osobe, ktorá uvedený dokument podpísala. Z tohto dôvodu
súd prvej inštancie mal v danom spore pristúpiť k vykonaniu navrhovaného dôkazu žalobcom, t. j.

vykonanie navrhovaného dôkazu znalcom.

22. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude v ďalšom konaní pristúpiť k vykonaniu znaleckého
dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva, ktorý by s mierou hraničiacou istote stanovil, či podpis
žalobcu na kúpnej zmluve je žalobcov alebo nie je. Prvoinštančný súd navyše nevykonanie takto riadne

navrhnutého dôkazu zo strany žalobcu odôvodnil iba strohým odôvodnením, že takýto dôkaz považuje
za nedôvodný, nadbytočný a nehospodárny, keďže podpis žalobcu považoval za úradne osvedčený. S
týmto názorom súdu prvej inštancie nie je možné sa stotožniť a súd prvej inštancie takýmto spôsobom
porušil žalobcove ústavné právo na zákonný a spravodlivý proces a na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Navyše žalobca sa v priebehu konania bránil, že nemal možnosť dať si urobiť súkromný znalecký

posudok, keďže nedisponoval žiadnym rovnopisom kúpnej zmluvy, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie
nijako nevyhodnotil.

23. Nie je možné, aby súd prvej inštancie uprednostnil hospodárnosť a rýchlosť konania oproti
náležitému zisteniu skutkového stavu na základe riadne navrhnutého dôkazu sporovou stranou. V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
168/2019 zo dňa 21.11.2019, podľa ktorého, cit.: „Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný
stranou konania, hoci tento má preukázať takú medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť,
ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým
strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.

24. Naviac žalobca po celý čas tvrdil, že nikdy neprejavil vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu. Tiež tvrdil, že
vôľa uzatvoriť kúpnu zmluvu chýbala tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného, ktorý sám

pred súdom potvrdil, že nebol iniciátorom uzatvorenia kúpnej zmluvy, ale obsah zmluvy, resp. zmluvných
podmienok advokátovi, ktorý spisoval tento právny úkon, nadiktovala matka strán sporu. Uvedenú
skutočnosť súd prvej inštancie absolútne prehliadol a v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom
neodôvodnilprejavvôlestránsporukrealizovaniutohtoprávnehoúkonu.Napokonsúdprvejinštanciesa
nijakým spôsobom nevysporiadal ani s návrhom žalobcu na výsluch jeho dcéry E. P., pričom vykonanie

tohto dôkazu neodmietol ani ho nevykonal a ani túto skutočnosť nijakým spôsobom v odôvodnení
rozsudku nezdôvodnil.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, kde postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý súdny
proces tým, že súd nedôvodne zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu potrebného na rozhodnutie
o uplatnenom nároku žalobcu.26. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a je povinný

dôsledne rešpektovať inštruktívnu časť odôvodnenia odvolacieho súdu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).