Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122345106
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6122345106.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
53 255 739, proti žalovanému: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., o

zaplatenie 13.507,87 eur s príslušenstvo, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad,
č. k. KK-8Csp/147/2022-145 zo dňa 28.7.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol
a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica
14.11.2022 pôvodne Okresnému súdu Kežmarok (dnes Okresnému súd Poprad) sa žalobca na
žalovanom domáhal zaplatenia istiny vo výške uvedenej v záhlaví rozsudku s príslušenstvom a náhrady
trov konania. Dôvodom bolo nesplnenie dlhu zo Zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi
pôvodným veriteľom (Všeobecnou úverovou bankou, a. s.) a žalovaným v právnom postavení dlžníka

- spotrebiteľa.

3. Žalobca tvrdil, že 12.1.2019 jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Jej predmetom boli peňažné prostriedky, ktorej výška v žalobe uvedená nebola.

4. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná suma z titulu istiny predstavuje výšku 13.452,67 eur.

5. Do podania žaloby žalovaný na svoj dlh zaplatil sumu v celkovej výške, ktorú žalobca opomenul uviesť
v prostriedkoch procesného útoku v žalobe. Vychádzajúc z obsahu zmluvy (výška úveru 13.630,- eur) a
tvrdenia žalobcu, že dlh na istine ku dňu podania žaloby predstavuje na istine 13.452,67 eur, tak možno
uzavrieť, že žalovaný na dlh zaplatil 177,33 eur.

6. Žalovaný dlh nezaplatil včas a riadne, a preto právny predchodca žalobcu úver zosplatnil k 9.8.2019.
Žalovaný tieto skutkové tvrdenia nenamietal, a preto ich bolo možné považovať za nesporné.

7. Do podania žaloby žalovaný dlh, ktorý je predmetom sporu nezaplatil.

8. Žalovaný právo na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany neuplatnil.9. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. nenavrhol žiaden dôkaz ani skutkové tvrdenie.

10. Následne poukazujúc na článok 8 ods. 1 a bod 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu
a rady 2008/48/ES súd prvej inštancie uzavrel, že v prejednávanom spore žalobca ani netvrdil, žeby
veriteľ posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver.

11. S poukazom na ust. § 132 ods. 2 CSP súd prvej inštancie uzavrel, že z vyššie uvedeného je

zrejmé,žežalobcaužvžalobeneúplneopísalrozhodujúcuskutočnosťtýkajúcusaposúdeniaschopnosti
žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie splnenia esenciálnej zákonnej
povinnosti neuplatnil žiaden prostriedok procesného útoku.

12. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia

a dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú
povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné
dôkazy, ktoré boli súčasťou prílohy žaloby.

13. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností

súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so
žalovaným, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie
sú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet).

14. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe

dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z.

15. Možno preto uzavrieť, že veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri
posúdení schopnosti žalovaného v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď túto

zákonnú povinnosť vôbec nesplnil.

16. Žalovaný pri podpise zmluvy uviedol, že októbra 2017 je zamestnancom obchodnej spoločnosti
TREVES Slovakia, s. r. o. s priemerným čistým mesačným príjmom 600,- eur. Žalovaný neuviedol, žeby
mal akékoľvek záväzky, a to napriek tomu, že žalovaný uviedol jedno nezaopatrené dieťa pri troch

členoch rodiny. Toto vyhlásenie žalovaného pôvodný veriteľ vôbec neskúmal a neoveroval.

17. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ sa pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral, (aj to veľmi formálne) len na
zistenie pomerov žalovaného a jeho schopnosť splácať úver komplexne neskúmal. V priebehu konania
žalobca nepreukázal, žeby pôvodný veriteľ mal snahu s odbornou starostlivosťou zisťovať celkovú

zadlženosť žalovaného, a teda jeho schopnosť platiť poskytnutý úver. Žalobca pri uzatváraní úverovej
zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, obozretne ani so zaužívanou praxou a
zvyklosťami pri poskytovaní úverov.

18. Pôvodný veriteľ pohľadávky nesplnil povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto

z tohto dôvodu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.).

19. V reakcii na výzvu súdu na späťvzatie žaloby ako nedôvodnej pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu 21.4.2023 predložil skutkové tvrdenia a

listinné dôkazy, ktoré mali preukázať o. i. splnenie povinnosti pôvodného veriteľa pohľadávky skúmať
schopnosť žalovaného poskytnutý spotrebiteľský dlh splácať.

20. Je nepochybné, že žalobca tak porušil svoju zákonnú povinnosť podľa ust. § 153 ods. 1, keď
prostriedky procesného útoku nepredložil včas, pričom dôsledkom jeho konania bola potreba vykonania

ďalších úkonov súdu (doručenie listinných dôkazov žalovanému na vyjadrenie v lehote nie kratšej
ako desať dní) a s tým súvisiaca potreba zrušenia pôvodného termínu a vytýčenie nového termínu
pojednávania za týmto účelom, k čomu aj reálne došlo.21. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie mohol
pokračovať do splatnosti poslednej splátky (14.1.2027).

22. Pôvodný veriteľ však so žalobcom v právnom postavení postupníka uzavrel zmluvu o postúpení
pohľadávky nepochybne pred splatnosťou poslednej splátky.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia, aplikujúc
zásadu úspechu v konaní. Žalovaný bol v konaní úspešný. Žiadne trovy konania mu však nevznikli a

nevyplývajú ani z obsahu spisu. Preto mu právo na ich prípadnú náhradu priznané nebolo (výrok II.).

24. Proti uvedenému rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie, kde poukazujúc na ust. § 132
ods. 1 CSP v tomto zákonnom ustanovení žalobca nenachádzal povinnosť osoby žalujúcej plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy predkladať dôkaz o splnení povinnosti skúmania odbornej starostlivosti spolu so
žalobou.

25. Podľa žalobcu si súd prvej inštancie vyložil zákon, resp. dotknutú judikatúru zjavne extenzívne a po
svojom, kedy vyžadoval od žalobcu niečo, čo zákon vôbec nevyžaduje. Je však potrebné zohľadniť aj
iný rozmer nesprávneho procesného postupu zo strany súdu. Zo spisového materiálu nie je sporné,
že žalobca sa so svojim nárokov prv obrátil na upomínací súd, kedy tento aj vydal platobný rozkaz vo

veci. To znamená, že na základe nesporných skutkových tvrdení a žalobcom predložených dôkazov už
raz súd rozhodoval, a to tak, že platobný rozkaz vydal a zaviazal žalovaného na plnenie v uplatnenom
rozsahu. Platobný rozkaz bol zrušený z procesných dôvodov nedoručenia do vlastných rúk žalovanému,
na čo žalobca navrhol pokračovanie v konaní na tamojšom súde.

26. Rovnako tak podľa odvolateľa výzva pre žalobcu na späťvzatie pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie je učebnicovým príkladom zaujatosti sudcu, ktorý napriek tomu, že na upomínacom súde
bolo v podstate rozhodnuté plne v prospech žalobcu, na základe tých istých listín v spise, dospeje k
záveru, že žaloba je nedôvodná z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, a to aj bez akýchkoľvek
dôkazov. Súd prvej inštancie nedal žalobcovi možnosť preukazovať skúmanie bonity, nakoľko ho

v lehote 10 dní vyzval a späťvzatie žaloby bez možnosti uvedenia ďalších skutkových tvrdení, prípadne
doloženiadôkazovkžalobe.Súdsadopustiltoutovýzvouodmietnutiaspravodlivostiaodmietolsavecou
akokoľvek zaoberať.

27. Uvedené súd potvrdil tým, keď žalobca dňa 20.4.2023, teda v štandardnej 10-dňovej lehote od výzvy,

doplnil skutkové a právne tvrdenia vo vzťahu k skúmaniu bonity a tieto podložil relevantnými dôkazmi,
nad rámec toho, čo už v spise bolo. Súd sa týmto odmietol zaoberať, nakoľko podľa jeho tvrdenia mu
bolo toto doručené 19 dní pred pojednávaním. Na základe uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uplatniť si jeho procesné práva, kedy žalobcovi
nevytvoril procesný priestor na preukázanie nespornej skutočnosti. Uvedené je podľa žalobcu v rozpore

so všetkými princípmi a zásadami, na ktorých je Civilný sporový poriadok založený.

28. Nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia súdu v otázke skúmania bonity
videl odvolateľ v tom, že bonitu klienta bol žalobca povinný preukázať len v tom prípade, ak bola sporná,
nie však, ak spotrebiteľ nevyužije svoje právo na takéto skúmanie. Žalobca riadne doručil súdu prvej

inštancie dokumentáciu preukazujúcu skúmanie bonity, a to podanou žalobou a vyjadrením zo dňa
20.4.2023. Na týchto tvrdeniach žalobca zotrval, pričom boli podľa žalobcu nespornými. Pre zhrnutie
najvýznamnejších skutočností žalobca uviedol, že v konaní predložil vo vzťahu k skúmaniu bonity
žiadosť o úver, štandardné európske informácie, dopyt do Sociálnej poisťovne a dopyt do Spoločného
registrabankovýchinformácií.Nazákladeuvedenéhojezrejmé,žepostupcapreverovalpríjmy,výdavky,

údaje o zamestnaní spotrebiteľa priamo od neho, ktoré informácie následne overoval, kedy overoval
príjmy dopytom do Sociálnej poisťovne a finančné výdavky lustráciou v databáze. Nesprávny je
potom právny a skutkový záver súdu, že postupca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nakoľko
tento záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a javí sa skôr ako popieraním žalobcom
predložených dôkazov a tvrdení zo strany súdu.

29. S poukazom na uvedené preto žalobca v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.30. Žalovaný k podanému odvolaniu svoje vyjadrenie nepodal.

31. Odvolací súd (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

32. Hlavným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bol, že žalobca v žalobe nesplnil
povinnosť tvrdiť podstatné skutočnosti ohľadom splnenia povinnosti skúmať bonitu klienta, preto súd
túto skutočnosť nepovažoval za preukázanú a tým pádom za splnenú.

33. Súd prvej inštancie odvolávajúc sa na zásadu sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol na

vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.4.2023 (č.l. 113 a nasl. súdneho spisu), ktorý žalobca zaslal na základe
predchádzajúcej výzvy súdu, a to výzvy na späťvzatie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie,t.j.žalobcatotovyjadreniezaslalvsúdnomprvejinštanciestanovenejlehote.Popreskúmaní
tohto vyjadrenia vrátane samotného návrhu odvolací súd dospel k záveru, že žalobca sa k otázke
skúmania bonity klienta vyjadril dostatočne a predložil rovnako o tomto dôkazy reagujúc tak na výzvu

súdu na späťvzatie žaloby z dôvodu porušenia povinnosti pôvodného veriteľa skúmať bonitu klienta,
kde opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že sa žalobca vyjadril v súdom stanovenej 10-dňovej lehote
v tejto výzve. Súd prvej inštancie však na toto vyjadrenie ani čiastočne neprihliadol, nakoľko bolo
súdu, podľa jeho tvrdenia, doručené po uplynutí stanovenej lehoty. Podľa názoru odvolacieho súdu
takýmto postupom súd prvej inštancie porušil procesné právo žalobcu, keďže toto vyjadrenie podal

žalobca v lehote, na ktorú ho vyzval súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie na toto podanie pri
rozhodovaní neprihliadol a v odôvodnení rozsudku v rozpore s ust. § 153 ods. 3 CSP neuviedol
dôvody prečo naň neprihliadol. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca tým, že sa ku skúmaniu bonity
klienta nevyjadril už v samotnej žalobe, ale až následne potom, ako bol vyzvaný na späťvzatie návrhu
pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu neskúmania bonity jeho právnym predchodcom,

nenarušil rýchlosť a hospodárnosť konania. Vyjadrenie bolo súdu doručené pred prvým pojednávaním,
preto mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nesprávne v prejednávanej veci aplikoval sudcovskú
koncentráciu konania. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie takýmto postupom neumožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Vzhľadom na to, že obsah predmetného vyjadrenia, na ktoré súd prvej inštancie bez

uvedenia dôvodov neprihliadol, je zároveň aj hlavným dôvodom zamietnutia žaloby, nemohol odvolací
súd postupovať inak, ako napadnutý rozsudok postupom podľa § 381 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Súd prvej inštancie poukázal aj na ďalšie argumenty, ktoré odôvodňujú zamietnutie žaloby, a

to porušenie ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, keď podľa názoru súdu prvej
inštancie žalobca v konaní netvrdil ani nenavrhol dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že by veriteľ
pohľadávky žalovaného pred vyhlásením úveru za predčasne splatný písomne vyzval na splnenie dlhu
so špecifikáciou splátky, s ktorou by bol v omeškaní, ako aj neplatnosť samotnej zmluvy o postúpení
pohľadávky. Tieto svoje závery však súd prvej inštancie nijako neodôvodnil a preto s tým súvisiacu

nepreskúmateľnosťtýchtoargumentovnebolomožnéaniztýchtodôvodovnapadnutýrozsudokpotvrdiť.

35. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude doplniť dokazovanie vykonaním dôkazov a listinami
predloženými žalobcom do súdneho spisu a zistené skutočnosti náležite odôvodniť.

36. Záverom a nad rámec uvedeného odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti aj skúmanie
splnenia podmienok zosplatnenia úveru, konkrétne kvalifikované doručenie výzvy podľa ust. § 53 ods.
9 OZ, ako aj výzvy podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo napokon aj súd prvej inštancie v
zrušovanom rozsudku naznačil, avšak bližšie sa týmito skutočnosťami nezaoberal.

37.OsobitnesúdprvejinštancieprihliadnenarozsudokSúdnehodvoraEÚz23.1.2025voveciC-677/23
(ktorej konanie inicioval tento odvolací senát v inom konaní), podľa ktorého, cit.:,, článok 10 ods. 2
písm. g) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMNmusia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám
identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“

38. Súd prvej inštancie s ohľadom na vyššie uvedený rozsudok podrobí prieskumu zmluvné dojednanie
právneho pre predchodcu žalobcu so žalovaným: Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
z 12.1.2019 vrátane jej príloh (č.l. 32 nasl.), t. j., či sa v nej nachádzajú všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že všetky predpoklady použité
na výpočet RPMN musia byť uvedené v zmluve.

39. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ z 23.1.2025 vo veci C-677/23 neuvedenie týchto náležitostí
v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia
spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa
musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 Smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle rozsudok
z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 71). Predpoklady použité

na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby
ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Stručne povedané pre
nesplnenie predpokladov použitých na výpočet RPMN je potrebné považovať poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov.

40. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).