Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 24Sas/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100622
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Kolibáb

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Lukášom Kolibábom, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, C. D. E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 610 524 6785 0 zo dňa 17.5.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného - Sociálnej poisťovne, Generálny riaditeľ č. 610 524 6785 0 zo dňa 17.5.2024
sa z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude

vyčíslená v uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 zo dňa 27.2.2024 Sociálna poisťovňa – ústredie rozhodla tak, že:
I. Podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 310/2006 Z.z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
bol žalobcovi od 12.6.2006 odňatý invalidný dôchodok;

II. Podľa § 263a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z.z. a podľa
§ 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov bol žalobcovi

od 12.6.2006 priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 3190 Sk mesačne. Čiastočný invalidný
dôchodok sa podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. považuje
za invalidný dôchodok. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o zvýšení
dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona č. 639/2002 Z.z., zvýšenie podľa zákona
č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti
sociálneho zabezpečenia;

III. Podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
529/2006 Z.z. má žalobca od 12.6.2006 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného
do 31.12.2003 v sume 3190 Sk mesačne, súčasne od 12.6.2006 žalobcovi zaniká nárok na invalidný
dôchodok podľa zákona účinného od 1.1.2004;

IV. Podľa § 70, § 71, § 73, § 112 ods. 4 § 198, § 213 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov bola žalobcovi zamietnutá žiadosť zo dňa 8.2.2018 o doplatenie rozdielu
medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do18.1.2013 a zamietnutá bola i žiadosť žalobcu zo dňa 19.5.2020 o doplatenie rozdielu medzi invalidným
dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 14.6.2005 do 31.10.2013;

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom vyslovil nesúhlas so závermi v ňom
prijatými. Mal za to, resp. trval na doplatení rozdielu medzi sumou invalidného dôchodku a sumou
čiastočného invalidného dôchodku za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013, nakoľko podľa jeho názoru
bol v uvedenom období nepretržite invalidný a nebolo v danom období vydané žiadne právoplatné
rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku.

3. O odvolaní proti vyššie označenému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 610 524 6785 0
zo dňa 17.5.2024 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tak, že toto odvolanie
zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na
to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 14Sa/14/2020-47 zo dňa 17.5.2021, právoplatného dňa 27.5.2021 a v súlade s právnymi názormi

ňom prijatými. Poukázal na to, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo
dňa 1.10.1999 bol žalobcovi priznaný od 11.7.1999 plný invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 1 písm.
a) zákona č. 100/1988 Zb. v sume 4820 Sk mesačne. Tento invalidný dôchodok bol vyplácaný v sume
zvýšenej rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 2.6.2005 od 12.7.2005
na 7375 Sk mesačne a vyplácaný bol Sociálnou poisťovňou v tejto sume do 11.6.2006. Na kontrolnej

lekárskejprehliadkeuskutočnenejpostupompodľa§263ods.2zákonač.461/2003Z.z.vzneníúčinnom
do 18.7.2006 bola žalobcovi podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. určená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a na základe rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 11.5.2006 preto bola žalobcovi podľa § 73, §
112 ods. 4 a 6, § 263 ods. 5 a § 293e zákona č. 461/2003 Z.z. znížená suma invalidného dôchodku od

12.6.2006 na 3159 Sk mesačne. Invalidný dôchodok bol od 12.6.2006 reálne vyplácaný v sume 3159
Sk mesačne, hoci doručenie rozhodnutia zo dňa 11.5.2006 a teda aj nadobudnutie jeho právoplatnosti
nebolo preukázané. Z § 215 ods. 6 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že rozhodnutie o dôchodku
má bezprostredné právne účinky a je predbežne vykonateľné a ani prípadne odvolanie podané proti
týmto rozhodnutiam nemá odkladný účinok

4. Ďalej žalovaný uviedol, že v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý bol
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnený pod č. 460/2006 Z.z. a v súvislosti s nadväzujúcou
zmenou zákona č. 461/2003 Z.z. účinnou od 1.10.2006, bol na kontrolnej lekárskej prehliadke dňa
2.3.2009 postupom podľa § 263a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. posúdený

zdravotný stav žalobcu opätovne k 12.6.2006, ale v zmysle právnych predpisov účinných do 31.12.2003.
Nárok na invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003 (a vyplácaný do
11.6.2006 v sume 7375 Sk mesačne) žalobcovi zanikol 12.6.2006 z dôvodu, že podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Považskej Bystrici zo dňa
2.3.2009žalobcaužniejeinvalidnýpodľa§29ods.3písm.a)zákonač.100/1988Zb.vzneníneskorších

predpisov, ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov, preto nespĺňa podmienky na trvanie nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu.
Invalidný dôchodok podľa § 29 zákona č. 100/1988 Z.z. v znení neskorších predpisov bol žalobcovi
vyplácaný do 11.6.2006, pretože bol odňatý v súlade s § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. odo dňa
nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil, t.j. od 12.6.2006.

5. Žalovaný ďalej citoval ust. § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že žalobcovi bol odo dňa
12.6.2006 priznaný a od tohto dňa mu patril čiastočný invalidný dôchodok v sume 3190 Sk mesačne,
nakoľko táto suma je vyššia ako suma invalidného dôchodku určená podľa § 73 zákona č. 461/2003
Z.z., vychádzajúca zo stanovenej 50 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá

k 12.6.2006 bola 3159 Sk mesačne. Poukázal aj na znenie § 263a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
zákona č. 529/2006 Z.z. a uviedol aj spôsob, akým bola určená suma čiastočného invalidného dôchodku
podľa právnych predpisov platných do 31.12.2003, ako aj suma invalidného dôchodku podľa právnych
predpisov platných od 1.1.2004.

6. Ďalej žalovaný uviedol, že spornou otázkou v predmetnej dôchodkovej veci ostala opodstatnenosť
vyplácania čiastočného invalidného dôchodku vo vyššie uvedenej sume od 12.6.2006 od 18.1.2013,
pretože rozhodnutie o zmene skutočnosti rozhodujúcich pre nárok a pre určenie sumy dôchodkovej
dávky nenadobudlo podľa názoru žalobcu právoplatnosť a preto nebolo možné ho vykonávať. Poukázalnato,žežalobcažiadosťouzodňa8.2.2018požiadalodoplatenierozdielumedziinvalidnýmdôchodkom
a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013. Žiadosť bola zamietnutá
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.8.2020 a správnosť

rozhodnutia žalovaný v celom rozsahu potvrdil v odvolacom konaní rozhodnutím č. 610 524 6785 0
zo dňa 23.10.2020. Okrem toho žalovaný poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 14Sa/14/2020 zo dňa 17.5.2021, ktorým bolo predmetné rozhodnutie žalovaného zo
dňa 23.10.2020 zrušené.

7. Žalovaný dal do pozornosti, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX zo dňa 1.10.1999 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 1 písm. a)
zákona č. 100/1988 Zb. v sume 4820 Sk mesačne Trvanie invalidity na nárok na invalidný dôchodok
bolo podľa § 263 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov preskúmané pri kontrolnej
lekárskej prehliadke 14.6.2005. Vzhľadom na to, že pred 1.1.2004 bol žalobcovi priznaný invalidný
dôchodok podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 a tento poberal k 1.1.2004 bol žalobcov dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav preskúmaný aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
Po opätovnom preskúmaní zdravotného stavu žalobcu v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky bol
posudkovým lekárom sociálneho poistenia prijatý nový posudkový záver. Žalobca bol uznaný iba za
čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov
a za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 50 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Poukázal aj na znenie § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
zákona č. 529/2006 Z.z. Uviedol, že suma invalidného dôchodku určená podľa § 73 zákona č. 461/2003
Z.z. a vyplácaná suma dôchodku bola znížená v súlade s § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. odo
dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie za ktoré sa už vyplatil, a to od 12.6.2006 na

sumu 3159 Sk mesačne. Taktiež poukázal na znenie § 215 ods. 6 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z..
Mal za to, že na základe zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, teda podľa výsledku opätovného
posúdenia zdravotného stavu žalobcu, trvanie nároku na výplatu plného invalidného dôchodku podľa
§ 29 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov od 12.6.2006 nemá oporu v takto zistenom
jestvujúcom skutkovom stave, nakoľko už nezakladal nárok na vyplácanie plného invalidného dôchodku.

Od 12.6.2006 bol žalobcovi preto plný invalidný dôchodok vyplácaný v sume 3159 Sk mesačne odňatý
a vyplácala sa mu suma dôchodku zodpovedajúca čiastočnej invalidite.

8. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný popísal vývoj posudzovania zdravotného stavu
žalobcu, keď uviedol, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa

30.10.2013 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 18.1.2013 v sume 250,30 eur mesačne podľa
§ 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a súčasne od
18.1.2013 mu zanikol nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný
čiastočný invalidný dôchodok, ako aj invalidný dôchodok, na ktorý vznikol nárok od 18.1.2013 podľa §
263 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa § 29 ods. 1

zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Pri
zmene invalidity dňa 18.1.2013 bolo rozhodujúcim ochorením aj obojstranná koxatróza vpravo III.- IV.
stupňa a vľavo II. – III. stupňa s obmedzením pohyblivosti bedrových kĺbov s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 70 % s navýšením na ostatné ochorenia o 10 % a výsledná miera poklesu

vykonávať zárobkovú činnosť bola 80 %. Toto rozhodnutie bolo v rámci súdneho konania potvrdené ako
zákonné (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/307/2013-28 zo dňa 3.7.2014 a rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/125/2014 zo dňa 26.4.2016) a naďalej zostáva
v platnosti nezmenené. Z predmetného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zrejmé,
že najvyšší súd má za preukázanú skutočnosť, že zdravotný stav žalobcu neodôvodňoval vyplácanie

plného invalidného dôchodku podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov,
preto mal žalobca do 18.1.2013 vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný
invalidný dôchodok, čo zodpovedalo skutočnému stavu veci. Na základe toho možno konštatovať,
že zistený skutočný stav veci ohľadne zdravotného stavu žalobcu, a to aj v období od 12.6.2006 do
18.1.2013 je zistený spoľahlivo. Napriek tomu, že z neho jednoznačne vyplýva, že v období od 12.6.2006

do18.1.2013žalobcapodľaposudkovýchzáverovnebolplneinvalidný,alebolpodľaprávnychpredpisov
platných do 31.12.2003 čiastočne invalidný a podľa právnych predpisov platných od 1.1.2004 mal
v uvedenom období mieru poklesu schopnosti pracovať 50 %, a tieto posudkové závery v konečnom
dôsledku ani žalobca nespochybňoval, žiadal, aby mu bol naďalej aj v období od 12.6.2006 do 18.1.2013vyplácaný invalidný dôchodok v sume zodpovedajúcej plnej invalidite. Dôvodom bolo podľa žalobcu
nedoručenie rozhodnutia správneho orgánu o zmene v týchto skutkových okolnostiach. Preto žalobca
žiadosťou zo dňa 8.2.2018 požiadal o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným

invalidnýmdôchodkomzaobdobieod12.6.2006do18.1.2013.VnadväznostinalistSociálnejpoisťovne,
ústredie zo dňa 7.5.2018, v ktorom bola žalobcovi smerovaná požiadavka na posúdenie zdravotného
stavu žalobcu v uvedenom období, žalobca listom zo dňa 29.5.2018 oznámil, že nežiada o opätovné
posúdenie zdravotného stavu, ale o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným
invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006, kedy sa mu začal vyplácať dôchodok v nižnej sume, do

18.1.2013, kedy mu bol právoplatne priznaný invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov zodpovedajúci miere poklesu schopnosti pracovať 80 % a súčasne odňatý nárok
na čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb.
9. Žalovaný poukázal na to, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 20.9.2013 od 14.6.2005 žalobca nie je invalidný podľa §
29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č.

100/1988 Zb.. Nakoľko tento stav trval k 18.1.2013 jeho žiadosti o doplatenie rozdielu medzi invalidným
a čiastočným invalidným dôchodkom za dobu od 12.6.2006 do 17.1.2018 by bolo možné vyhovieť iba
v vtedy, ak by sa preukázalo, že v uvedenom období bol žalobca invalidným podľa § 29 ods. 3 zákona
č. 100/1988 Zb. Následne bol žalobca opakovane predvolaný na posúdenie jeho zdravotného stavu pre
posúdenie jeho invalidity od 12.6.2006 do 18.1.2013. Nakoľko sa žalobca nedostavil a podľa vyjadrenia

posudkového lekára žalobca nemá z tohto obdobia ďalšie odborné nálezy, bol posúdený zdravotný stav
v jeho neprítomnosti z doloženej zdravotnej dokumentácie.

10. Napokon žalovaný uviedol, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 17.10.2018 je žalobca naďalej až od 18.1.2013 invalidný

podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď
táto miera bola určená na 80 %, a od tohto dňa je naďalej invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona
č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek
sústavnézamestnanie.Vzhľadomnauvedenénebolomožnévyhovieťjehožiadostiodoplatenierozdielu

na invalidnom dôchodku za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013, nakoľko podľa záverov posudkových
lekárov sociálneho poistenia žalobca nebol v uvedenom čase plne invalidný a mieru poklesu schopnosti
vykonávať pracovnú činnosť mal určenú na 50 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho žiadosť
zo dňa 8.2.2018 a zo dňa 19.5.2020 preto bolo potrebné zamietnuť, keďže nie je možné doplatiť rozdiel
na invalidnom dôchodku za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013, nakoľko neexistuje na to skutkový

základ a kvalifikovaný právny dôvod. Žalovaný uzavrel, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil
dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť uvedeného rozhodnutia.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Správnom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu.
Poukázal na to, že rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku odo dňa 12.6.2006 mu nikdy nebolo

doručené, preto bolo o ňom rozhodnuté až 27.2.2024, t.j. spätne po uplynutí 18 rokov, a to až po
jeho nespočetných odvolaniach a rozsudkoch vydaných v jeho prospech. Už v rozsudku sp. zn.
18Sd/317/2006 zo dňa 19.11.2007 Krajský súd v Trenčíne uviedol, že rozhodnutie zo dňa 11.5.2006
nebolonikdydoručenésprávnymiúčinkami,atedanenadobudloprávoplatnosť.Zostávatedavplatnosti
pôvodné rozhodnutie o poslednej výške plného invalidného dôchodku. Žalovaný síce uviedol, že na

základe skutočného stavu, t. j. výsledku lekárskej kontroly /bez uvedenia dňa kontroly/ mu už nebol
vyplácaný plný invalidný dôchodok, pretože ani včas podané odvolanie nemá v dôchodkových veciach
odkladný účinok. Avšak žalobca v rozhodnej dobe neobdržal rozhodnutie o odňatí plného invalidného
dôchodku, preto ani nemohol proti nemu podať žiadne odvolanie. Teda plný invalidný dôchodok sa mu
prestal vyplácať bez právneho dôvodu. Žalovaný tiež uviedol, že podľa § 263a zákona č. 461/2003

Z.z. bol jeho zdravotný stav na základe kontrolnej lekárskej prehliadky prehodnotený spätne ku dňu
12.6.2006 a podľa lekárskeho posudku zo dňa 2.3.2009 už nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a)
zákona č. 100/1988 Zb. ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.
Preto mu bol plný invalidný dôchodok odňatý, počnúc dňom 12.6.2006, teda nasledujúcim dňom po dni,
ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. Následne bolo vydané rozhodnutie zo dňa 12.6.2009,

ktoré ale bolo zrušené, a to rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 12Sd/129/2009 zo
dňa 26.5.2010. Bez právoplatného rozhodnutia lekársky posudok zo dňa 2.3.2009 nemá žiadne právne
účinky, pretože rozhodnutie zo dňa 11.5.2006, ktorý je spojený s uvedeným lekárskym posudkom nikdy
nenadobudlo právoplatnosť. Žalobca naviac spochybnil lekársky posudok zo dňa 2.3.2009, nakoľkoúdaje v ňom uvedené sú nevierohodné, konkrétne dátum konania nasledujúcej lekárskej kontroly určený
na 10/2015. Z porovnania niekoľkých ďalších lekárskych posudkov z rôznych období, okrem iných
napr. zo dňa 20.6.2011 je zrejmé, že dátumy konania lekárskych kontrol sú v týchto posudkoch vždy

totožné, vždy určené na október 2015, čo ale nie je reálne, nakoľko tieto dátumy musia byť rozdielne.
Aj voľným okom je pritom vidieť, že dátumy 10/2015 sú naviac napísané iným písmom. Lekárskou
správou zo dňa 3.10.2006 bol jeho zdravotný stav posúdený v súlade s nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. 460/2006 a z tejto správy vyplýva, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 29
ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ale aj že už nie je od 14.6.2005 invalidný ale je čiastočne

invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách nie je uvedená. Tento lekársky posudok považuje žalobca za úplne
nevierohodný a zmätočný a nemôže byť podkladom pre nevyplácanie plného invalidného dôchodku.
V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný odvoláva na lekársky posudok zo dňa 20.9.2013, v ktorom
sa uvádza, že od 14.6.2005 žalobca už nie je plne invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č.
100/1988 Zb., ale je len čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) preto jeho žiadosť o doplatenie

rozdielu na invalidnom dôchodku bola zamietnutá. Rozhodnutím zo dňa 30.10.2013 mu bol priznaný
plný invalidný dôchodok počnúc dňom 18.1.2013. Z rozhodnutia vyplýva, že týmto dňom žalobcovi
zanikol nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný
dôchodok. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že v rozhodnutí nebola
vyriešená otázka spätného obdobia od roku 2006, pretože nebolo dovtedy preukázané, že by žalovaný

od 14.6.2005 do 18.1.2013 vydal právoplatné rozhodnutie o odňatí plného invalidného dôchodku.
Ani Krajský súd v Trenčíne v konaní sp. zn. 12Sd/307/2013 ani Najvyšší súd Slovenskej republiky
v konaní sp. zn. 1So/125/2014 sa nezaoberali zákonnosťou odňatia plného invalidného dôchodku
apriznanímčiastočnéhoinvalidnéhodôchodku.Napokonvsúdnychspisochtýchtosúdovsanachádzajú
len listiny týkajúce sa posledného vydaného rozhodnutia žalovaného z roku 2013, teda bez kompletnej

dokumentácie od roku 2005, a teda mal pochybnosti o preverení a poznaní skutkového a právneho
stavu za spätné obdobie. Záverom poukázal na to, že aj rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 14Sa/23/2019 bolo konštatované, že rozhodnutie zo dňa 30.10.2013 sa týka obdobia od 18.1.2013
a súd má za preukázané, že dovtedy nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by dopadalo na nároky
žalobcu pred týmto obdobím.

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia
nároku žalobcu vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom
a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013 uvedenom v napadnutom
rozhodnutí zo dňa 17.5.2024, nakoľko žalobca v správnej žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti,

ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmané v súlade so zásadou presného a úplného zistenia
skutočného stavu veci. Žiadal preto, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na podanej správnej žalobe a skutočnostiach
v nej uvedených. Zastával názor, že žalovaný ako aj Sociálna poisťovňa, ústredie vedome a opakovane

zavádzali keď tvrdili, že plný invalidný dôchodok bol žalobcovi odňatý na základe právoplatného
rozhodnutia zo dňa 11.5.2006, ktoré údajne dvakrát neprevzal v úložnej lehote a tak nastala fikcia
doručenia podľa § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Nezákonný postup žalovaného podľa názoru
žalobcu preukazuje aj e-mailová komunikácia zo dňa 11.1.2012. Krajský súd v Trenčíne v konaní
vedenom pod sp. zn. 18Sd/317/2006 opakovane vyzýval Sociálnu poisťovňu, ústredie, aby zaslala

rozhodnutieoodňatíplnéhoinvalidnéhodôchodku,atoajpodhrozbouporiadkovejpokuty,listamizodňa
20.12.2006 a 23.5.2007. Tá odôvodňovala nezaslanie predmetného rozhodnutia tým, že testuje nový
aplikačný program, preto nemožno vydať rozhodnutie o odňatí dôchodku. Nové rozhodnutie o odňatí
plného invalidného dôchodku od 12.6.2006 bolo vydané až dňa 13.7.2007, zaslané na súd 5.10.2007.
Nikdy však nenadobudlo právoplatnosť, lebo bolo zrušené súdom ako aj všetky ďalšie rozhodnutia až

do roku 2013. Žalovaný sa opakovane odvolával na existenciu rozhodnutia o odňatí plného invalidného
dôchodku zo dňa 11.5.2006 /neexistujúceho/ z dôvodu, aby tomu následne prispôsobil svoje ďalšie
konanie a postupy, vrátane lekárskych posudkov, čo taktiež potvrdzuje vyššie uvedená e- mailová
komunikácia zo dňa 11.1.2012. Žalovaný následne vydal rozhodnutie o odňatí plného invalidného
dôchodku až dňa 27.2.2024, teda po 18 rokoch, aby už len formálne napravil svoj zmätočný a nezákonný

postup. Záverom uviedol, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť, ku ktorej bol zaviazaný súdom, a to
vyčísliť sumu rozdielu medzi plným invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom, ktorej
vyplatenia sa žalobca domáha.14. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) preskúmal zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup
predchádzajúci ich vydaniu podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku

(ďalej len „S.s.p.“). Zohľadnil skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a nebol viazaný
výlučne len žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 S.s.p. Správny súd dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

15. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 610 524 6785 0 zo dňa 17.5.2024,

ktorýmzamietolodvolaniežalobcuapotvrdilrozhodnutieSociálnejpoisťovneústredieč.XXXXXXXXXX
X zo dňa 27.2.2024, ktorým ako orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol tak, že:
I. Podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
310/2006 Z.z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
bol žalobcovi od 12.6.2006 odňatý invalidný dôchodok,

II. Podľa § 263a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z.z. a podľa
§ 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov bol žalobcovi
od 12.6.2006 priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 3190 Sk mesačne. Čiastočný invalidný
dôchodok sa podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. považuje
za invalidný dôchodok. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o zvýšení

dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona č. 639/2002 Z.z., zvýšenie podľa zákona
č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti
sociálneho zabezpečenia,

III. Podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
529/2006 Z.z. má žalobca od 12.6.2006 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného
do 31.12.2003 v sume 3190 Sk mesačne, súčasne od 12.6.2006 žalobcovi zaniká nárok na invalidný
dôchodok podľa zákona účinného od 1.1.2004,

IV. Podľa § 70, § 71, § 73, § 112 ods. 4 § 198, § 213 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov bola žalobcovi zamietnutá žiadosť zo dňa 8.2.2018 o doplatenie rozdielu
medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do
18.1.2013azamietnutábolaižiadosťožalobcuzodňa19.5.2020odoplatenierozdielumedziinvalidným

dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 14.6.2005 do 31.10.2013.

16. V predmetnej veci žalovaný /obdobne i orgán verejnej správy prvého stupňa/ v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že k vydaniu /vyššie označeného/ rozhodnutia orgánu verejnej správy zo
dňa 27.2.2024 došlo na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/14/2020 zo dňa

17.5.2021, ktorým zrušil skôr vydané rozhodnutie žalovaného č. 610 524 6785 0 zo dňa 23.10.2020,
ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.8.2020, ktorým ako
orgán verejnej správy prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 8.2.2018 o doplatenie rozdielu
medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do
18.1.2013. Správny súd poukazuje na to, že vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia bezprostredne

predchádzalo i súdne preskúmavacie konanie vedené pred Správnym súdom v Banskej Bystrici pod
sp. zn. TN-25Sa/9/2022, v ktorom súd rozhodol rozsudkom zo dňa 22.9.2023 tak, že zrušil rozhodnutia
žalovaného č. 610 524 6785 0 – I., č. 610 524 6785 0 – II., č. 610 524 6785 0 – III. všetky zo dňa
22.8.2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie

17. Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 – I. zo dňa 22.8.2022 žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa 12.5.2022, ktorým bol žalobcovi podľa § 263 ods.
1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a § 29 zákona č. 100/1988
Zb. v znení neskorších predpisov od 12.6.2006 odňatý invalidný dôchodok.

18. Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 – II. zo dňa 22.8.2022 žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa 12.5.2022, na základe ktorého má žalobca podľa§ 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. od 12.6.2006
nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31.12.2003 vyplácaného
v súlade s § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v sume 3190 Sk mesačne a súčasne od 12.6.2006 mu

zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1.1.2004, pretože je v nižšej sume.

19. Rozhodnutím č. 610 524 6785 0 – III. zo dňa 22.8.2012 žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č.
XXX XXX XXXX X – III. zo dňa 12.5.2022 vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu zo dňa 8.2.2018

o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od
12.6.2006 do 18.1.2013 a žiadosti zo dňa 19.5.2020 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom
a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 14.6.2005 do 31.10.2013.

20. Z vyššie označených rozsudkov Krajského súdu v Trenčíne, ako i Správneho súdu v Banskej
Bystrici vyplýval pre orgány verejnej správy právne záväzný názor. Konkrétne Krajský súd v Trenčíne

v odôvodnení rozsudku č. k. 14Sa/14/2020-47 zo dňa 17.5.2021 konštatoval, že rozhodnutia, ktoré boli
vydané v rámci realizácie skôr vydaného rozsudku sp. zn. 14Sa/23/2019, sa dostatočne a dôsledne
neriadili právne záväzným názorom v ňom vysloveným a opäť svoje rozhodovanie zaťažili vadou
nezákonnosti, ktorá spočíva v nedostatku dôvodov vydaných rozhodnutí. V rozhodnutí bolo potrebné
jasne a zrozumiteľne uviesť nielen jednotlivé rozhodnutia, ktoré boli vo veci vydané (či už správnym

orgánom alebo súdom), ale aj ich dopad na výšku dávky, ktorá mala byť žalobcovi vyplácaná, resp.
skutočnosť, či a kedy nadobudli právoplatnosť a boli teda pre účastníkov záväzné. Konštatoval, že opäť
nebolo v rozhodnutí uvedené ani to, v akej sume bola v spornom období táto dávka žalobcovi vyplácaná
a na podklade ktorého rozhodnutia, či bolo toto rozhodnutie právoplatné a podobne. Jedinou snahou
o naplnenie právne záväzného názoru správneho súdu, bola určitá “úvaha” ohľadne právoplatnosti

rozhodnutia zo dňa 11.5.2006. Napriek uvedenému však stále nebolo bez pochybností zrejmé, či pri
posudzovaní žiadosti žalobcu správne orgány vychádzali zo záveru, že toto rozhodnutie je nulitné (tak
ako bolo uvedené v odôvodnení rozsudkov sp. zn. 14Sd/157/2008 a sp. zn. 18Sd/317/2006), alebo mali
za to, že je právoplatné, nakoľko došlo k jeho doručeniu postupom podľa § 212 zákona č. 461/2003
Z.z. Rovnako bolo potrebné vyhodnotiť aj obsah rozhodnutia zo dňa 30.10.2013, ktoré bolo podrobené

súdnemu prieskumu a bolo vyhodnotené ako súladné so zákonom. Obdobný právny názor vyslovil
i Správny súd v Banskej Bystrici, ktorý v rozsudku sp. zn. TN-25Sa/9/2022 zo dňa 22.9.2023 vytkol
žalovanému nedôslednosti v odôvodnení svojich záverov, a to /okrem iného/ aj pre neodstránenie vyššie
popísaných nedostatkov vytýkaných mu skôr vydaným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
14Sa/14/2020-47 zo dňa 17.5.2021.

21. Správny súd po oboznámení sa so žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, rozhodnutím
orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako i obsahom pripojeného administratívneho spisu zdôrazňuje,
že jednou z podstatných požiadaviek kladených na rozhodnutie orgánu verejnej správy /majúcou dopad
na jeho zákonnosť/ je okrem toho, aby vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci

i to, aby v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy svoje závery vo vzťahu k výrokovej časti
riadne a zrozumiteľne /aj pre účastníka konania/ odôvodnil. O naplnenie tejto požiadavky ide v prípade,
ak orgány verejnej správy rozhodujúce vo veci sa v odôvodnení svojich rozhodnutí vysporiadajú
s dôkazmi a skutočnosťami a v nadväznosti na to dospejú k svojim záverom spôsobom, ktorý je pre
účastníkov konania jednoznačnou a zrozumiteľnou odpoveďou, prečo bolo vo veci rozhodnuté tým

ktorým spôsobom. Ide tak aj o uvedenie úvah, resp. myšlienkových postupov, ktorými boli orgány
verejnej správy vedené pri posudzovaní uplatneného nároku. Zároveň na odvolací orgán verejnej správy
je kladená požiadavka vysporiadania sa s jednotlivými námietkami /aj keď nie nevyhnutne všetkými,
iba námietkami podstatnými pre posúdenie veci/ uplatnenými účastníkom konania. Je tak zrejmé, že
odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia musí uviesť/vyhodnotiť, ktoré námietky uplatnené

účastníkom konania boli uplatnené dôvodne a ktoré nie. Zároveň, je potrebné, aby orgán verejnej
správyvodôvodenírozhodnutiaprípadnúnedôvodnosťnámietokodôvodnil.Vtejtosúvislostijepotrebné
pripomenúť, že úlohou správneho súdu nie je suplovať úvahu, ktorá prináleží orgánu verejnej správy, či
za správny orgán si dopĺňať/domýšľať dôvody, o ktoré sa opieralo, resp. v tomto smere sám iniciatívne
posudzovať dôvodnosť účastníkmi konania nastolených námietok či už na základe obsahu spisového

materiálu, prípadne výsledkov dokazovania vykonaného pred orgánmi verejnej správy. V neposlednom
rade pre orgány verejnej správy vyplýva aj povinnosť rešpektovať právne záväzný názor vyslovený
v rozhodnutí súdu, ktorým sú orgány verejnej správy v prípade zrušenia administratívneho rozhodnutia
viazané.22. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že žalobca svojou žiadosťou
zo dňa 8.2.2018 žiadal o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným

dôchodkom a to za obdobie od 12.6.2006 do 18.1.2013, (resp. žiadosťou zo dňa 19.5.2020 o doplatenie
rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 14.6.2005
do 31.10.2013). Žalobca tak v konaní pred orgánmi verejnej správy ako i v podanej správnej žalobe
poukazoval na to, že o jeho nároku bolo tak zo strany orgánov verejnej správy, ako i krajského súdu,
či Najvyššieho súdu Slovenskej republiky viackrát rozhodované, a to už od r. 2006, pričom išlo o

rôzne rozhodnutia, /o priznaní invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku, resp. o odňatí
invalidného dôchodku a taktiež vo veci žiadosti o doplatenie rozdielu v dôchodkovej dávke/, ktoré
nenadobudli právoplatnosť, keďže došlo k ich zrušeniu súdmi, resp. boli vyhodnotené ako nulitné
(rozhodnutie č. 610 524 6785 0 zo dňa 11.5.2006 o znížení sumy invalidného dôchodku na sumu 3159
Sk mesačne), čo ho viedlo k výplate jeho dôchodkovej dávky v nesprávnej výške. Do pozornosti dal aj to,
že posledným právoplatným rozhodnutím bolo rozhodnutie zo dňa 2.6.2005 – valorizačné rozhodnutie,

v ktorom sa uvádza výška dôchodku 7375 Sk.

23. Správny súd poukazuje na to, že otázka výšky invalidného dôchodku žalobcu bola Sociálnou
poisťovňou viackrát posudzovaná, a to už od r. 2006. Táto skutočnosť síce bola pochopiteľná, nakoľko
jednotlivé rozhodnutia boli po vykonaných súdnych preskúmavacích konaniach opakovane zrušené ako

nezákonné, no uvedené viedlo (a z tohto pohľadu nepriaznivo pre žalobcu ako účastníka konania)
k zdĺhavému procesu. V súvislosti s ukončeným procesom rozhodovania Sociálnej poisťovne žiadal
žalobca o doplatenie rozdielu, ktorý mal vzniknúť nepochybne aj s poukazom na neprehľadnosť
situácie v dôsledku opakovane vydávaných a následne zrušených rozhodnutí orgánov verejne správy.
Vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia predchádzalo vydanie rozhodnutí Sociálnej poisťovne vo

veci žiadosti žalobcu o doplatenie rozdielu vo výške dôchodkovej dávky, ktoré boli zrušené Krajským
súdom v Trenčíne už v konaní vedenom pod sp. zn. 14Sa/14/2020, a to aj pre nedostatok dôvodov,
na ktorých boli založené, resp. nerešpektovanie právne záväzného názoru vyplývajúceho z uvedeného
rozsudku (vyslovené napokon aj v rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-25Sa/9/2022
zo dňa 22.9.2023). V tejto súvislosti správny súd po oboznámení sa s odôvodnením rozhodnutia

žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa opätovne dospel k záveru, že žalovaný sa
po zrušení skôr vydaných rozhodnutí v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s relevantnými
námietkami žalobcu (ktoré boli v predchádzajúcich súdnych konaniach vyhodnotené ako dôvodné, resp.
zakladajúce tak dôvod na ich zrušenie ako nezákonných).

24. Správny súd poukazuje na to, že žalobca svoju žalobnú argumentáciu mieril na to, že po tom, čo
došlo k opakovanému rozhodovaniu Sociálnej poisťovne a následnému zrušovaniu týchto rozhodnutí
po vykonaných súdnych prieskumoch, mu bola jeho dôchodková dávka nesprávne vyplácaná. Správny
súd poukazuje na to, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy (tak, ako tomu
bolo v predchádzajúcich administratívnych konaniach, resp. v skôr podaných žalobách) namietal, že

mu rozhodnutie č. 610 524 6785 0 zo dňa 11.5.2006, ktorým malo dôjsť k zníženiu sumy invalidného
dôchodku od 12.6.2006 na sumu 3159 Sk mesačne nebolo doručené, čoho dôsledkom malo byť, že toto
rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť a tak zostáva v platnosti pôvodné rozhodnutie o poslednej
výške plného invalidného dôchodku. Správny súd primárne poukazuje na to, že žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že vydaniu rozhodnutia o znížení invalidného dôchodku č. 610 524 6785

0 zo dňa 11.5.2006 mala predchádzať kontrolná lekárska prehliadka uskutočnená podľa § 263 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z.z., keď žalobcovi mala byť stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťo50%vporovnanísozdravoufyzickouosobou. Neuviedolvšakanidátumvykonania
tejto kontrolnej lekárskej prehliadky. V nadväznosti na to sa žalovaný odvolával na opätovné posúdenie
zdravotného stavu žalobcu ku dňu 12.6.2006, a to už s poukazom na posudok posudkového lekára

zo dňa 2.3.2009, v zmysle ktorého žalobca už nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona
č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a)
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, preto nespĺňa podmienky na trvanie nároku na
invalidný dôchodok a jeho výplatu. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne a zrozumiteľne
neuviedol už tú skutočnosť, na poklade ktorého lekárskeho posudku malo dôjsť u žalobcu k zníženiu

sumy vyplácaného invalidného dôchodku od 12.6.2006.

25. Ďalej je potrebné uviesť, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia síce zmienil aj o jeho pohľade
na rozhodnutie č. 610 524 6785 0 zo dňa 11.5.2006, keď sám uznal, že jeho doručenie a nadobudnutieprávoplatnosti nebolo preukázané, no s odvolávaním sa na § 215 ods. 6 písm. b) zákona č. 461/2003
Z.z. konštatoval, že rozhodnutie má bezprostredné právne účinky a je predbežné vykonateľné a ani
prípadné odvolanie proti nemu podané nemá odkladný účinok. Správny súd však nepovažoval túto

argumentáciu za dostatočnú a napokon ani priliehajúcu k posudzovanej veci, keďže pochybnosti
boli naviazané už na samotné doručenie tohto rozhodnutia. Inými slovami, pochybnosti viažuce sa
k predmetnému rozhodnutiu nespočívali v jeho povahe ako takej, t.j., že jeho právne účinky majú
bezprostredný charakter, resp. že je predbežne vykonateľné a ani podaním odvolania sa nevyvoláva
jeho odkladný účinok. Uvedené však podľa názoru správneho súdu prichádza do úvahy iba za splnenia

podmienky jeho riadneho doručenia. V posudzovanej veci takéto doručenie nebolo preukázané (čo
uznal aj samotný žalovaný), žalobcovi tak ani nebolo umožnené toto rozhodnutie napadnúť odvolaním.
Správny súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa týka doručovania rozhodnutia č. 610 524 6785 0 zo dňa 11.5.2006
bolo potrebné (aj s poukazom na to, že išlo o námietku žalobcu uplatnenú v odvolacom konaní)
ozrejmiť, či toto rozhodnutie považoval žalovaný za riadne doručené, prípadne doručené s uplatnením
inštitútu náhradného doručenia, alebo naň nahliadal ako na tzv. nulitné rozhodnutie (nevyvolávajúce

žiadne právne účinky, t.j. ako keby nebolo vydané). Správnemu súdu je pritom známa i argumentácia
žalovanéhouplatnenávodôvodneniachskôrvydanýchrozhodnutí (keďvychádzalztoho,žekdoručeniu
predmetného rozhodnutia došlo uplatnením fikcie doručenia v zmysle § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z.z. Uvedené rozhodnutie však malo byť žalobcovi doručené dňa 16.9.2009), no doposiaľ napriek
opakovaným inštrukciám súdov o nutnosti zaujatia postoja k tomuto rozhodnutiu (ako aj námietkam

žalobcu) ani stručne nevysvetlil, či považoval zmienené rozhodnutie za nulitné, alebo ho považoval za
riadne doručené, a teda mal za to, že ide o rozhodnutie právoplatné, resp. v dôsledku ktorej skutočnosti
a kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Za stavu, že žalovaný považoval toto rozhodnutie za
právoplatné, bolo potrebné uviesť, či a kedy nadobudlo právoplatnosť a taktiež ozrejmiť prečo neboli
zohľadnené opakované závery súdov ohľadne nesprávneho doručovania a nulity tohto rozhodnutia.

Správne orgány sa v odôvodnení svojich rozhodnutí síce odvolávali na jednotlivé posudkové závery,
avšak z ich rozhodnutí zrozumiteľne nevyplýva (v akej sume a na poklade ktorého rozhodnutia bol
v dotknutom období žalobcovi dôchodok vyplácaný.

26. Taktiež je potrebné poznamenať, že žalobca v odvolacom konaní v súvislosti s už vyššie zmieneným

posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne v Považskej Bystrici zo dňa
2.3.2009 (na ktorý sa žalovaný odvolával v časti odôvodnenia rozhodnutia o zániku invalidity ku dňu
12.6.2006, resp. o vzniku čiastočnej invalidity) namietal, že následne došlo k vydaniu rozhodnutia zo
dňa 12.6.2009, ktoré bolo zrušené v súdnom preskúmavacom konaní vedenom pred Najvyšším súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn.12Sd/129/2009 zo dňa 26.5.2010 (žalobca mal zrejme na mysli sp.

zn. 9So/22/2010) . Uvedeným rozhodnutím zo dňa 12.6.2009 bol žalobcovi podľa § 263 ods. 1, § 112
ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 29
zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 12.6.2006 odňatý
invalidný dôchodok s odôvodnením, že po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263a ods. 1 písm. a)
zákona č. 461/2003 Z.z. žalobca podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, pobočka v Považskej Bystrici z 2.3.2009 nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona č.100/1988
Zb., ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 zákona č.100/1988 Zb. Žalobca argumentoval, tým, že
rozhodnutie zo dňa 12.6.2009 bolo horeuvedeným spôsobom zrušené a preto posudok zo dňa 2.3.2009
sám o sebe nemá žiadne právne účinky, nakoľko rozhodnutie zo dňa 11.5.2006, na poklade ktorého
malo dôjsť zníženiu invalidného dôchodku, nikdy nenadobudlo právoplatnosť. K uvedenej argumentácii

sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ani len nepozastavil. Rovnako nereagoval ani len stručným
vyhodnotením námietky žalobcu týkajúcej sa rovnakého určenia termínu lekárskych kontrol s dátumom
10/2015, či podozreniam na možné dodatočné spätné úpravy týchto dátumov, ako aj námietky týkajúcej
sa zmätočnosti lekárskej správy zo dňa 3.10.2006, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v ňom nebola uvedená.

27. Správny súd zároveň uvádza, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy síce pristúpili
k vydaniu rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku žalobcovi od 12.6.2006, o priznaní čiastočného
invalidného dôchodku od 12.6.2006 v sume 3190 Sk mesačne, resp. o tom, že žalobca má od 12.6.2006
nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31.12.2003 v sume 3190 Sk

mesačne,asúčasneod12.6.2006žalobcovizanikánároknainvalidnýdôchodokpodľazákonaúčinného
od 1.1.2004 a napokon o tom, že bola žalobcovi zamietnutá žiadosť zo dňa 8.2.2018 o doplatenie
rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.6.2006 do
18.1.2013azamietnutábolaižiadosťožalobcuzodňa19.5.2020odoplatenierozdielumedziinvalidnýmdôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 14.6.2005 do 31.10.2013. Napriek tomu
v uvedených rozhodnutiach, sa v odôvodnení vyššie uvedenými námietkami žalobcu týkajúcimi sa či už
nulity/právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 11.5.2006 o znížení sumy invalidného dôchodku, ako i ďalšími

námietkami z hľadiska ich dopadu na výšku sumy vyplácanej sumy dôchodkovej dávky nevysporiadali.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, je správny súd toho názoru, že správne orgány nedoplnili
svoje odôvodnenie v tom ohľade ako boli zaviazané súdom. Opätovne svoju pozornosť zamerali
predovšetkým na preskúmanie zdravotného stavu žalobcu, pričom správny súd zastáva názor, že takéto

preskúmavanie nemôže byť samé o sebe jedinou podmienkou ani pre riadne posúdenie žiadosti žalobcu
o doplatenie sumy dôchodkovej dávky.

29. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov
sú opäť zaťažené vadou nezákonnosti, ktorá spočíva v ich nedostatočnom zdôvodnení a preto ich
bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. a vec vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou

správnych orgánov bude v zmysle právne záväzného názoru správneho súdu svoje rozhodnutie riadne
a zrozumiteľne odôvodniť.

30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p., keď úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov

konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.).
Kasačnásťažnosťmusíbyťpodanávlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiasprávnehosúdu

oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je
zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.).
Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť
len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom

uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.
Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.