Rozsudok · Zodpovednosť za škodu · Judgement

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121468937
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121468937.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

žalobkyne A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. D., právne zastúpená JUDr. Erik
Štepánek, advokát, so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, Banská Bystrica, IČO: 52 075 958 proti
žalovanej MUDr. Ivana Šintajová, zubná lekárka, s miestom podnikania Sládkovičova 7/A, Banská
Bystrica, IČO: 45 018 901, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Martina Slosiariková, s. r.
o., so sídlom Topoľová 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 830 591 a intervenientovi Union poisťovňa,
a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 5 875,00 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni titulom náhrady nákladov na liečenie sumu 55 Eur v lehote 3

dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni titulom nemajetkovej ujmy sumu 3 000 Eur v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov tohto konania vo výške 100 % titulom nemajetkovej ujmy, ktoré
je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov
tohto konania.

V. Žalovaná má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobkyni podľa pomeru úspechu v konaní
vo výške 94,14 %, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanej v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia o výške trov konania.

VI. Intervenient má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobkyni podľa pomeru úspechu v
konaní vo výške 94,14 %, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť intervenientovi v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

31 20C/58/2021

1. Žalobkyňa navrhla, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 5 875 Eur spolu s nárokom
na náhradu trov konania. Suma, ktorú si žalobkyňa uplatnila pozostáva z náhrady škody, a to účelných

nákladov spojených s liečením podľa § 449 ods. 1 OZ vo výške 1 875 Eur a z nemajetkovej ujmy vo
výške 4 000 Eur podľa § 13 ods. 1, 2 OZ.

2. Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.3. Zo žaloby žalobkyne bolo zistené, že nárok, ktorý si uplatňuje voči žalovanej vznikol v dôsledku
porušenia povinnosti žalovanej poskytovať správnu zdravotnú starostlivosť. Žalobkyňa uviedla, že

skutočnosťou, ktorá zakladá právo na náhradu škody sú nedostatky pri protetickom ošetrení chrupu
žalobkyne, ku ktorým došlo v mieste podnikania žalovanej v jej zubnej ambulancii na adrese E. XX, D. D..
Porušenie povinnosti potvrdil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o čom bola vyrozumená
oznámením o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 19. 01. 2021.

4. Žalobkyňa bola od roku 2008 v zdravotnej starostlivosti žalovanej a vzhľadom na vrodené chýbanie
zubu 12 (hypodoncia bočného rezáka vpravo hore) jej bolo žalovanou navrhnuté vytvorenie priestoru
pre náhradu zuba 12 ortodontickou liečbou, a to posunom zubu 13, ktorý narástol na mieste zubu 12
za účelom zachránenia zuba 13, nakoľko ho bolo podľa žalovaného škoda zbrusovať. V roku 2011
sa posunom zuba 13 vytvoril priestor pre zub 12 a žalovaná zhotovila jej náhradu na sklenených
vláknach – adhezívny mostík. Pri tomto riešení časom dochádzalo k uvoľňovaniu modelácie a k prvému

uvoľneniu náhrady došlo už do niekoľkých minút po opustení ambulancie. Po opakovanom vytvorení
modelácie adhezívneho mostíka aj naďalej dochádzalo k jeho uvoľňovaniu a nespĺňal ani estetickú
funkciu a neumožňoval žalobkyni normálne prijímať potravu, nebolo možné s ním hrýzť. Aj v prípade
druhej modelácie mostíka dochádzalo k opakovaným uvoľneniam aj vzhľadom na trvalý predčasný
kontakt na zube 11, na ktorom pre nadbytok fixačnej hmoty došlo k posunu a vykriveniu zuba 11,

vyvýšeniu ďasna a tieto následky nebolo možné odstrániť ani pri konečnom ošetrení chrupu žalobkyne.
Žalovaná navrhla riešenie náhrady zuba 12 fixným mostíkom tak, že korunka na zube 13 ponesie
voľný člen náhradu zuba 12 aj za cenu preparácie zbrúsenie zuba 13, ktoré bolo vykonané v januári
2019. Po nalepení provizória zo živice žalobkyňa zistila, že nenahrýza na zadné zuby a bolo pristúpené
k zbrúseniu dolných frontálnych zubov, o tomto zákroku nebola žalobkyňa vopred informovaná. Napriek

uvedenému jej musela byť náhrada opakovane fixovaná a až dodatočne po ošetrení v zubnej ambulancii
Doktorzub, s.r.o. zistila, že žalovaným navrhované riešenie bolo od počiatku nevhodné.

5. Žalobkyňa bola na vlastnú žiadosť dňa 29. 05. 2020 vyradená zo stomatologickej starostlivosti
žalovanej, nakoľko po konzultáciách u viacerých stomatológov, a to v zubnej ambulancii Demident,

s.r.o., Banská Bystrica dňa 02. 02. 2020, v zubnej ambulancii Doktorzub, s.r.o. dňa 22. 05. 2020 a 27.
05. 2020, zistila, že vykonávaná preparácia žalovanou bola zhodnotená ako nevhodná, keďže zub je
incizálne aproximálne a vestibulárne preparovaný príliš radikálne s nesprávnou konicitou pahýla, čím nie
je zaistená dostatočná pasívna retencia náhrady a palatálne je preparovaný nedostatočne, čo spôsobuje
prekážku v artikulácii, nemožnosť používania a uvoľňovanie protetickej náhrady. Na základe týchto

zistení žalobkyňa dňa 03. 06. 2020 podala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Dohľad zistil nedostatky pri protetickou ošetrení chrupu žalobkyne žalovanou v zmysle nevhodnej
preparácie zbrúsenia zuba 13, čo spôsobilo prekážku v artikulácii, opakované uvoľňovanie náhrady a jej
nefunkčnosť, o čom vydal úrad rozhodnutie zo dňa 19. 01. 2021.
6. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,

v zmysle ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a zdravotná
starostlivosť je poskytnutá správne ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie
choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu
osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na
výkon prevencie štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri

zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Žalovaná sa svojím konaním pri ošetrení chrupu žalobkyne
dopustila porušenia zákonnej povinnosti daného zákonného ustanovenia, keď neposkytla zdravotnú
starostlivosť správne, nakoľko pri jej poskytovaní nepostupoval v súlade so štandardnými postupmi.
Užalobkynevzniklaškodanazdravíspočívajúcavnevhodnejpreparáciizuba13,keďžebolpreparovaný
príliš radikálne s nesprávnou konicitou pahýla, čím nie je zaistená dostatočná pasívna retencia náhrady

a palatálne je preparovaný nedostatočne, čo spôsobuje prekážku v artikulácii, nemožnosť používania
a uvoľňovanie protetickej náhrady.

7. Žalobkyňa si uplatnila škodu na zdraví podľa § 449 ods. 1 OZ, a to účelné náklady spojené s liečením
za platbu za konzultáciu v zubnej ambulancii Demident, s.r.o., Banská Bystrica zo dňa 02. 02. 2020 vo

výške 15 Eur, platbu za konzultáciu v zubnej ambulancii Doktorzub, s.r.o. zo dňa 22. 05. 2020 vo výške
20 Eur a zo dňa 27. 05. 2020 vo výške 20 Eur a platbu za ošetrenie chrupu zo dňa 27. 07. 2021 vo výške
1 820 Eur, z toho jedenkrát odtlačok dvojitý zhotovený A silikónom 30 Eur, jedenkrát dentálna hygiena
50 Eur, šesťkrát celokeramická fazeta 1 740 Eur, a to v celkovej výške 1 875 Eur.8. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 000 Eur spočívajúcu v pocite
hanby, nemožnosti venovať sa určitým aktivitám, kedy sa v dôsledku vypadávania protetickej náhrady

a artikulačným ťažkostiam spoločensky izolovala. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádzala
z vlastnej úvahy a predchádzajúcej judikatúry súdov, poukázala na rozhodnutie ÚS SR II.ÚS 695/2017.
Majetková ujma je i materiálnou škodou, ktorej vznik nie je možné preukazovať prostredníctvom
materiálnych dôkazov, nakoľko vzniká a prejavuje sa v duchovnej sfére vnútorného prežívania ľudskej
bytosti a o vnútornom psychickom rozpoložení žalobkyne nie je možné priniesť hmotný dôkaz

preukazujúci vznik nemajetkovej ujmy a požiadavka takéhoto dôkazu je súdnou praxou vnímaná ako
probatio a diabolica. Uvedené potvrdil Ústavný súd SR v rozhodnutí I.ÚS 689/2014. Do práva žalobkyne
na ochranu zdravia ako aj do práva žalobkyne na prejav osobnej povahy, reč a zvuk hlasu bolo
zasiahnuté v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovaným, a to nevhodnou
preparáciou zuba 13, kedy došlo k prekážke v artikulácii, uvoľňovaniu náhrady a nefunkčnosti náhrady
pri hryzení s tým, že každá priemerná 25-ročná žena by prekážku v artikulácii spôsobujúcu nemožnosť

sa normálne dohovoriť, jej vypadávanie, nemožnosť prijímania bežnej potravy vnímala ako vážnu ujmu
na jej osobnostných právach.

9. Žalovaná k žalobe uviedla, že žalobkyňa prišla do jej zubnej ambulancie prvýkrát dňa 21.
11. 2008 v sprievode svojej matky. Žalovaná by ju popísala ako uzavreté dievča, utiahnuté so

zdravotným handicapom v zmysle prítomných stôp po rekonštrukčných operáciách tváre bol nikým
neprehliadnuteľný. Sama žalobkyňa spomenula popáleninovú traumu a uvedené zvýraznilo empatický
prístup žalovanej k žalobkyni ako k pacientke. Vzhľadom na vrodené chýbanie zuba 12 požiadala
žalobkyňa zastúpená matkou o riešenie a potom ako jej bol sňatý zubný strojček bolo jej ponúknuté
riešenie v podobe implantátu, korunkovej náhrady, tieto možnosti boli odmietnuté z dôvodu nedostatku

finančných prostriedkov. Žalovaná upozornila niekoľkokrát žalobkyňu, že v jej prípade je najlepšie
trvalé riešenie v podobe implantátu, čo odmietla. Z toho dôvodu zrealizovala so súhlasom žalobkyne
dočasné riešenie v podobe adhezívneho mostíka a opakovane ju upozornila, že je to len dočasné
riešenie. Uvedené bolo funkčné niekoľko rokov, avšak postupne ako každé provizórne riešenie sa začala
náhrada uvoľňovať. Na stretnutí dňa 07. 01. 2019 žalobkyňa odmietla vykonať opravu rovnakou výplňou

a odmietla aj implantologické ošetrenie. Zostala posledná možnosť, a to protetická. Dohodli sa, že
si to premyslí, následne túto možnosť odsúhlasila. Prostredníctvom zubnej techniky viedla žalovaná
ošetrenie cestou zhotovenia provizórnej korunky s tzv. prídavným korunkovým zubom, ktorý nahrádzal
chýbajúci zub. Dňa 15. 01. 2019 došlo k odovzdaniu provizória. Žalobkyňa bola upozornená na to, že
ide o dočasné riešenie a po štyroch mesiacoch sa korunka uvoľnila. Dňa 15. 04. 2019 bol žalobkyni

urobený odtlačok chrupu, došlo k prelepeniu práce, trvalé riešenie odmietala dohodnúť z dôvodu jej
pracovného vyťaženia v Bratislave. Dňa 23. 10. 2020 bolo laborantkou prerobené dočasné provizórium,
ktoré bolo nalepené žalobkyni dňa 28. 10. 2019. Dňa 26. 11. 2019 došlo k opakovanému prelepeniu
práce a upozorneniu, že je nutná konzultácia s laborantkou na rozšírenie rozsahu protetickej práce alebo
zváženia možnosti kombinácie s implantátom. Dňa 04. 03. 2020 sa žalobkyňa na ošetrenie nedostavila

a dňa 28. 05. 2020 bola na jej žiadosť vyradená z evidencie.

10. K nákladom spojeným s liečením žalovaná poukázala na vyjadrenie F. G., ktorý upozornil žalovanú,
že i v prípade jeho práce sa jedná o dočasné riešenie a na skutočné vyriešenie problému je potrebné
trvalé riešenie, ktoré navrhovala i žalovaná. Náklady, ktoré boli vynaložené a ktoré tvrdí, že neboli

vynaložené účelne svojím vlastným rozhodnutím, a to niekoľkoročným odmietaním trvalého riešenia
problému si zavinila sama. Žalobkyňa si ani u súčasného ošetrujúceho lekára nevybrala cestu trvalého
riešenia. K predloženým dôkazom zo zubnej ambulancie Demident BB vo výške 15 Eur uviedla, že zo
žaloby ani z výpisu z účtu nevyplýva, čo bolo predmetom ošetrenia a či sa jedná o účelne vynaložené
náklady. Ošetrenie chrupu zo dňa 27. 07. 2021 položka dentálna hygiena nie je možné považovať za

liečebný náklad a nevyplýva, že by úhradu v celosti vykonala žalobkyňa.

11. K nemajetkovej ujme žalovaná poukázala na rozhodnutie ÚS SR č. k. I.ÚS 426/2014 zo dňa 13.
08. 2014, z ktorého vyplýva, že nemajetková ujma je krytá cez ustanovenie zákona o odškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom z uvedeného vychádza, že nárok na sťaženie

spoločenského uplatnenia má povahu špeciálnej úpravy vo vzťahu k ochrane osobnosti. Z verejne
dostupných fotografií, ktoré žalobkyňa uverejňovala na svojom profile – Instagram nevyplýva, že by pre
svoj vzhľad a konanie žalovanej pociťovala hanbu a spoločensky sa izolovala. Z fotodokumentácie je
zrejmé, že sa za svoj vzhľad nehanbila, nehanbí, verejne ho prezentuje vrátane úsmevu s odhalenýmizubami ako aj že bola aj je plnohodnotne zapojená do spoločenského života, ako dôkaz predložila
fotodokumentáciu z Instagramu žalobkyne. Mala za to, že prípadná nemajetková ujma je konzumovaná
v nároku na SSU a pokiaľ žalobkyňa mala psychickú traumu už pri prvej návšteve jej ambulancie

v dôsledku jej predchádzajúceho úrazu popáleniny tváre, t. j. ak táto pretrváva nie je to v dôsledku práce
žalovanej. Z toho dôvodu navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

12. Z vyjadrenia žalobkyne k vyjadreniu žalovanej zo dňa 29. 10. 2021 bolo zistené, že pokiaľ žalovaná
v časti II. svojho vyjadrenia uvádza vlastné hodnotiace úsudky ohľadom osobnosti žalobkyne v čase

jej prvej návštevy ambulancie v roku 2008 neuvádza vlastné skutkové tvrdenia a uvedený hodnotiaci
úsudoknemážiadnysúvissprejednávanýmsporom.Vpredmetnomčasemalažalobkyňa13rokovaistá
miera obáv trinásťročného dieťaťa pri návšteve zubnej ambulancie je prirodzená. Hodnotenie žalobkyne
ako osoby uzavretej a utiahnutej v dôsledku zdravotného handicapu je špekuláciou žalovaného, ktorý
ani z hľadiska svojho odborného zamerania nie je spôsobilý na posudzovanie psychického stavu
žalobkyne. Rovnako je nepravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa podstúpila rekonštrukčné

operácietváre,ktorýchstopybolineprehliadnuteľné.Žiadnetakétooperácietvárenemá.Kempatickému
prístupu žalovaného uviedla, že žiadny zvlášť empatický prístup z jeho strany nezaznamenala, naopak
počas doby poskytovania zdravotnej starostlivosti mal žalovaný potrebu poukazovať na úraz žalobkyne
pochádzajúci z detstva. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie odmietnutia trvalého riešenia z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov. Žalovaná uvedené spomínala ako jedno z možných riešení, ale

nakoľko implantáty podľa vlastných slov nerobil, ponúkol jej aj vzhľadom na vek čo najmenej invazívne
riešenie, ktorým bol adhezívny mostík, ktorý mal byť podľa slov žalovaného trvalým riešením. Napokon
však nesplnil funkčnú ani estetickú stránku. Tvrdenie, že dňa 07. 01. 2019 odmietla ošetrenie rovnakou
výplňou je nepravdivé. Žalobkyňa sa v uvedený deň dostavila do ambulancie za účelom ošetrenia
prasknutého zubu a ošetrenie podstúpila. Až pri následnom ošetrení dňa 12. 01. 2019 potom ako jej zub

opakovane praskol a vypadol bolo ošetrenie rovnakou výplňou odmietnuté ako nevhodné, ale zo strany
priamo žalovanej. Žalovaná navrhla ošetrenie formou mostíka bez návrhu inej alternatívy. Ako dôkaz
navrhla výsluchu svedkyne, matky, ktorá bola prítomná pri tomto ošetrení. Dňa 14. 01. 2019 žalovaná
zbrúsila zub žalobkyni a dňa 15. 01. 2019 nasadila provizórium a zároveň popiera tvrdenia žalovaného,
že ambulanciu opäť navštívila až dňa 15. 04. 2019. Žalobkyňa tvrdila, že ambulanciu navštívila už po

niekoľkých dňoch z dôvodu vypadnutia provizória a aj následne kontaktovala žalovaného z dôvodu
jeho vypadávania, ale bola odkázaná na kúpu a použitie fixačného krému. Do 15. 04. 2019 zubnú
náhradu fixovala fixačným krémom na protézy. Napriek uvedenému došlo v apríli 2019 k uvoľneniu
a strate zubnej náhrady a preto dňa 15. 04. 2019 podstúpila ošetrenie spočívajúce vo vyhotovení nového
odtlačku chrupu a zhotovení a prelepení novej zubnej náhrady. Žalobkyňa neodmietala trvalé riešenie

z finančných dôvodov ani pracovného vyťaženia, ale z dôvodu, že pri dočasnom riešení nedohrýzala na
zadné zuby. Situácia sa opakovala aj dňa 23. 10. 2019, kedy bola nanovo vyhotovená zubná náhrada
z dôvodu, že pôvodnú po uvoľnení stratila v dôsledku nevhodného zbrúsenia zubov a nevyhovujúcej
náhrady. Dňa 26. 11. 2019 došlo k poslednému nalepeniu zubnej náhrady žalovanou, pričom žalobkyňa
ho opätovne upozornila, že nedohrýza na zadné zuby, na čo žalovaná aplikovala liečbu spočívajúcu

v zbrúsení zadných zubov. V dôsledku uvedeného stratila dôveru v schopnosti žalovanej riešiť tento
zdravotný stav a preto sa dňa 04. 03. 2020 nedostavila na ošetrenie a vyhľadala iného ošetrujúceho
lekára a dňa 28. 05. 2020 požiadala žalovaného o vyradenie z evidencie.

13. Žalobkyňa uviedla, že popiera skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa uvoľňovania náhrady

v dôsledku jej opotrebenia ako provizórneho dočasného riešenia a trvá na skutkových tvrdeniach
o uvoľnení zubnej náhrady do niekoľkých minút po opustení ambulancie. Príčinou uvoľňovania nie je
charakter predmetného riešenia ako dočasného a provizórneho, ale spôsob uskutočnenia ošetrenia
chrupu, kedy vykonaná preparácia bola nevhodná, tak ako uviedla v žalobe a zároveň žalovaná svoje
skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukazuje, keďže súčasťou zdravotnej dokumentácie musí

byť v súlade s § 6 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č. 576/2004 Z. z. údaj o poskytnutom poučení a udelení
informovaného súhlasu. Takýmto invazívnym zákrokom je zbrúsenie dolných frontálnych zubov, ktoré
žalovaný uskutočnil bez informovaného súhlasu žalobkyne a tieto skutkové tvrdenia výslovne nepoprel.

14. Súd medzi stranami sporu neriešil náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, túto

si žalobkyňa neuplatnila.

15. K uvedeniu, že žalobkyňa nepreukázala vynaložené náklady v súvislosti s liečením uviedla, že
preukázala,žejejnebolaposkytnutázdravotnástarostlivosťriadne,keďuskutočnenýzákrokbolvsúlades odborným vyjadrením zhodnotený ako nevhodný a musela podstúpiť ďalší zákrok v inej zubnej
ambulancii. Žalobkyňa uviedla, že náklady na zhotovenie dočasného riešenia si neuplatnila, ale uplatnila
si náklady v súvislosti so zákrokom zo dňa 27. 07. 2021, pri ktorom jej bolo zhotovené trvalé riešenie

spočívajúce v osadení troch faziet a troch koruniek zubných náhrad. Žalobkyňa uvedené uhradila sama
zo svojho účtu, čo preukazuje výpisom z jej účtu, ktorého je vlastníkom.

16. K vyjadreniu žalovanej k nemajetkovej ujme, že nepociťovala pocity hanby alebo sociálnej izolácie,
čo majú preukazovať fotografie zo sociálnych sietí. Sociálne siete nezobrazujú reálny svet, ale svet,

aký si osoba prezentujúca sa na sociálnych sieťach želá ukazovať verejnosti. Uvedenému podlieha aj
výber záberov zverejňovaných na sociálnych sieťach a ich prípadná úprava. Žalobkyňa nespochybňuje,
že aj počas nosenia náhrady bolo s použitím nástrojov na úpravu digitálneho obsahu možné vytvoriť
a zverejniť fotografie na ktorých nie je vada chrupu viditeľná, čo však neznamená, že neexistovala
a v priamom ľudskom kontakte nebola pozorovateľná. Spoločenský život sa neodohráva výhradne
v online priestore na sociálnej sieti, ale v priamom medziľudskom kontakte. Uvedené neznamená, že

každá fotografia žalobkyne vyzerala tak ako tie, ktoré sa rozhodla publikovať a súčasne žiadna fotografia
nemôže nahradiť priamy osobný kontakt, pri ktorom hovorila so zlou artikuláciou alebo jej zubná náhrada
v spoločnosti vypadla. Taktiež žiadna fotografia nemôže vypovedať o vnútornom prežívaní žalobkyne.
Samotné fotografie predložené žalovanou predstavujú nezákonný a neprípustný dôkaz s poukazom na
§ 187 ods. 1 CSP. Zároveň podľa § 11, § 12 ods. 1 OZ písomnosti osobnej povahy podobizne obrazové

snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby možno vyhotoviť alebo použiť len
s jej privolením. Zverejnením svojej podobizne na sociálnej sieti žalobkyňa neudelila súhlas s použitím
týchto snímok v súdnom konaní.

17. Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že je na strane žalobkyne, aby dôveryhodne preukázala,

že v dôsledku namietaného lekárskeho postupu žalovanej u nej došlo k vzniku nemajetkovej ujmy.
Poukázala na rozhodnutie NS SR č. k. 4Cdo/144/2010. Mala za to, že nebol splnený základný
predpoklad pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a to príčinná súvislosť, ktorú žalobkyňa
ani len čiastočne nepreukázala. Žalobkyňa mala obmedzené artikulačné schopnosti už pred lekárskym
postupom, či už v dôsledku úrazu alebo vrodenej chyby absencie zubu a s tým spojeného iného stavu

čeľuste. Navrhovala, aby súd vyžiadal od všeobecného lekára vyjadrenie, či evidoval u žalobkyne
problémy s príjmom potravy po vykonaní lekárskeho postupu. Žalovaná tvrdila, že porušenie alebo
zmena artikulácie nemôže byť spôsobená pri ošetrení zuba jeho obrúsením a nasadením provizória
z pružnej živice. Pružná živica je materiál, ktorý sa zhryzie, prekážka sa odstráni sama opotrebením.
Je to aj v prípade napríklad plomby, ktorú pacient po vyhotovení cíti, môže cítiť malé prekážky v zhryze

a prekážka používaním zuba sama odpadne. Žalovaná zotrvala na vyjadreniach, že žalobkyňa bola
o možnostiach riešenia svojho problému poučená, boli jej ponúknuté viaceré alternatívy, opakovane jej
bolo doporučené trvalé riešenie, a to či už použitie implantátov alebo korunkovej náhrady. Žalovaná
poprela, že u nej žalobkyňa absolvovala ošetrenie dňa 12. 01. 2019 a v tento deň sa ani jej matka
v ambulancii žalovanej nenachádzala. Žalobkyňa bola niekoľkokrát upozorňovaná na dočasnosť daného

riešenia. V prípade odliepania telefonicky kontaktovala žalovanú, vždy trvala na tom, aby sa mohla
dostaviť do ambulancie v ten deň, keďže mala pracovné povinnosti v Bratislave. V prípade, že jej bolo
navrhnuté, aby sa objednala na konkrétny termín, že je potrebné si vyčleniť viac času a v dostatočnom
predstihu uvádzala, že sa dostaviť nemôže, lebo jej to neumožňujú pracovné povinnosti. Žalovaná
popiera,žebyvykonanímprovizóriaužalobkynidochádzaloknedohryzávaniuzadnýchzubov.Vprípade

každého ošetrenia vykonala žalovaná u žalobkyni kontrolu pomocou artikulačného papiera, ktorý ukázal
prípadné miesto problému, ktorý sa ihneď odstránil. Žalobkyňa mala možnosť namietať prekážku
v artikulácii alebo v zhryze ihneď po vykonaní úkonu a spolupracovať, čo je bežne zaužívané. Žalovaná
poprela, že by počas posledného ošetrenia dňa 26. 11. 2019 došlo k zbrúseniu zadných zubov, čo tvrdí
žalobkyňa vo svojom vyjadrení. V uvedený deň došlo k opakovanému prelepeniu práce a upozorneniu,

že je nutná konzultácia s laborantkou alebo zvážiť možnosť kombinácie s implantátom, čo si žalobkyňa
malapremyslieť.Žalovanátaktiežpoprela,žebyakýkoľveklekárskypostupvykonalabezinformovaného
súhlasu žalobkyne. Takéto pochybenie jej nebolo vytknuté ani Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. Žalobkyňa bola o každom postupe vopred informovaná a až po jej súhlase udeleného
i v písomnej forme sa vykonalo lekárske ošetrenie. Žalobkyňa nepreukázala, že lekársky postup

žalovanej mal za následok problémy s artikuláciou, ťažkosti s prijímaním potravy, zásah do jej psychickej
sféry, žiadne lekárske potvrdenie o takomto probléme nepredložila, obmedzila sa iba na tvrdenie.18. K výške nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že nie je daný právny základ pre jej priznanie. Zároveň
jejvýškajeneprimeranáasúdmusíustáliť,činepostačujemorálnenepeňažnézadosťučinenienapríklad
vo forme ospravedlňujúceho listu. V ostatnom zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení s tým, že

opakovane namietala, že nie je možné priznať náklady spojené s liečbou, keďže nebolo preukázané,
že súviseli s nesprávnym lekárskym postupom žalovanej. Z dokladu zo dňa 27. 07. 2021 nevyplýva
rozsah vykonanej zubnej práce a ak si uplatňuje náklady za liečbu v spojení s trvalým riešením problému
predtým jej ten istý zubný lekár vykonal aj dočasné riešenie. Zároveň mala za to, že náklady v zubnej
klinike Doktorzub súvisiace s vykonaním trvalého riešenia sú nadhodnotené, v iných ambulanciách sú

tieto náklady ďaleko nižšie.

19. Žalobkyňa zverejňovala fotografie na sociálnej sieti – Instagram s verejným dosahom bez
obmedzenia ich vzhliadnutia a boli prístupné každému na základe dobrovoľného uverejnenia
žalobkyňou. Žalovaná predmetné fotografie neuverejnila, nie sú prístupné širokej verejnosti, len
účastníkom konania a súdu. Pokiaľ žalobkyňa dlhodobo v rokoch 2019 a 2020 uverejňovala fotografie

zachytávajúce jej vzhľad, jej sociálne postavenie, postavením v spoločnosti, zážitky z cestovania
a trávenia voľného času stretávania s priateľmi preukázala, že nebola v dôsledku namietaného
lekárskeho postupu izolovaná a utrápená. Z uvedeného vyplýva, že jej nebola spôsobená závažná
majetková ujma.

20. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že jej nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť.
Nenarástol jej horný zub vpravo dvojka, mala tam rovno očný zub, medzeru nemala, išlo o estetickú
záležitosť, nebránilo jej to ani v jedení ani v rozprávaní, mala s tým len estetický problém, zub by sa
musel zbrúsiť. V tom čase bola na základnej škole, mala zubný strojček a strojček na horných zuboch
plnil funkciu, že odsúval očný zub pre vytvorenie medzery na nahradenie chýbajúceho zubu. Bol to

postup na odporúčanie zubnej lekárky a rozhodnutí jej zákonnej zástupkyne. Na strednej škole jej bol
zložený zubný strojček, vytvorila sa medzera a robila sa jej náhrada ako zub na sklených vláknach na
doporučenie zubnej lekárky. So zubom bol problém od počiatku, nemohla na tej strane jesť, lebo by
praskol, v tom čase mala 15 alebo 16 rokov. S touto náhradou fungovala okolo 10 rokov. V podstate po
urobení náhrady zub vypadol, riešilo sa to nanovo, potom praskol, dolepoval sa, naučila sa s tým žiť,

avšak nepáčilo sa jej to. Nadbytočný materiál jej vykrivil hornú jednotku vpravo, zub bol inej farby, smiali
sa jej spolužiaci, v rodine jej povedali, že to nie je pekné. Chcela to riešiť, pani doktorka so sestričkou
jej povedali, že sa má sústrediť na maturitu a že ak sa jej smejú tak nie kvôli zubu, ale kvôli jej úrazu
tváre. Potom jej bol navrhnutý postup, a to zbrúsenie očného zubu, vytvorenie mostíka, k čomu aj došlo
v januári 2019, išlo o dočasnú náhradu zo živice, s ktorou fungovala asi jeden rok. Fungovala tak,

že nemohla zavrieť ústa, niekoľkokrát to mala prerábané, prasklo to, stalo sa, že jej náhrada vypadla
v reštaurácii, bola dočasná, pretože chcela vedieť, či s tým bude vedieť fungovať. Nemohla si dať urobiť
trvalú náhradu, nevedela zavrieť ústa a nefungovalo by to. Potom si našla iného zubára, lebo zo strany
jej lekárky jej bolo navrhnuté, že by tam mal byť implantát, na čo sa ona pýtala, prečo jej zbrúsený
očný zub, ktorý bol zdravý a jej odumrel, museli jej z neho vybrať nerv. Pri ďalšej náhrade musel byť

dorábaný, prestavovaný s tým, že má urobený mostík tak, že má zbrúsenú aj hornú jednotku, aby mal
dvojitú plnohodnotnú oporu. Takúto plnohodnotnú náhradu jej lekárka nenavrhla, navrhla prebrúsiť očný
zub tak, že by niesol chýbajúci zub. Bránila sa zbrusovaniu zdravých zubov.

21. Žalovaná uviedla, že bola zubárkou žalobkyne od roku 2008 do roku 2019. V čase maloletosti

mala krivé zuby, bola odporučená na čeľustnú ortopédiu, kde sa navrhuje postup a bol tam postup,
zakladal sa mostík a zároveň posunutie očného zubu, aby sa vytvorila medzera pre náhradu, čo bol
postup čeľustného ortopéda nie jej. Uviedla, že pokiaľ nenarastie zub 2, je tam rovno očný zub, je to
len estetická záležitosť a fungovanie čeľusti je plnohodnotné. To, že sa takto rozhodli bolo na zákonnom
zástupcovi žalobkyne a žalobkyni. Po sňatí zubného strojčeka zákonná zástupkyňa žalobkyne po

konzultácii s čeľustným ortopédom boli navrhnuté možnosti implantát a následne korunka, čo bolo
finančne náročné a druhá možnosť bola obrúsiť očný zub a rezák, ani ona nie je zástancom obrusovania
zdravých zubov, táto možnosť sa vylúčila obojstranne a prichádzal do úvahy mostík, vymodeloval sa
zub, ktorý sa sklenými vláknami pripevnil o susedné zuby, čo bolo v rokoch 2011 a v roku 2019 došlo
k obrúseniu očného zubu. K riešeniu v roku 2019 uviedla, že z jednej časti sa zub odlepil, bolo to

neestetické, žalobkyňa riešila, že nebol biely, keďže takéto materiály sa sfarbujú, nedá sa to ovplyvniť,
je to estetický problém a išlo o provizórne riešenie. Znamená to, že sa nenahrádza ani trvalý zub ani
korunka, nie je to stopercentne funkčné ani trvalé, ale tak sa rozhodla žalobkyňa. Potom čo sa jej časť
zuba odlepila, navrhla jej, že sa zbrúsi iba očný zub a dala sa tam náhrada, ktorá sa na očný zubzasunula,čižepripevnenétobolooočnýzubdočasnýmmateriálom.Žalobkyňamalavedomosť,žetonie
je trvalé riešenie. Na otázky žalovaná uviedla, že žalobkyňa vedela, že ide o dočasnú náhradu, riešenie
estetickej stránky, že náhrada môže vypadávať, ide o mäkkú živicu, ktorá sa môže vyhrýzť a odierať.

22. Žalobkyňa k výpovedi žalovanej uviedla, že doporučený zubný strojček a odsunutie očného zubu
bolo navrhnuté zo strany žalovanej po konzultácii s čeľustnou ortopedičkou, nie zo strany jej matky ani
jej. Nie je pravda, že by jej bol navrhnutý implantát, takáto možnosť jej daná nebola, len adhezívny
mostík vzhľadom na jej vek. Mala vedomosť, že je to dočasné riešenie aj že materiál je zo živice, chcela

túto situáciu riešiť, lebo desať rokov nemohla riadne zahryznúť do chleba a nemohla pristúpiť na trvalé
riešenie, lebo dočasné riešenie nebolo funkčné. Nezavrela ústa, šušlala, keď zavrela ústa vypadla jej
náhrada. Jej nový zubný lekár F. G. uviedol ako príčinu zlé zbrúsenie očného zubu a tiež jej urobil najprv
dočasnú náhradu zo živice po oprave očného zubu, ktorý odumrel, keďže jej bolo vysvetlené, že niekde
bolo ubraté viac a niekde menej. S novou dočasnou náhradou fungovala rok, nemala s ňou problém,
mohla zavrieť ústa, jesť, nevypadávala jej a tak si dala urobiť trvalé riešenie, ktoré má funkčné, má ho

dodnes a nešlo o peniaze.

23. V priebehu konania vstúpil na strane žalovanej intervenient poisťovňa UNION, a.s., so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava Oznámením zo dňa 25. 11. 2022 s tým, že mal záujem na výsledku sporu,
keďže ako poisťovateľ má so žalovanou ako poistníkom a poisteným uzavretú poistnú zmluvu č. XX-

XXXX o poistení zodpovednosti za škodu, kópiu návrhu predložili do súdneho konania a z dôvodu, že
v prípade neúspechu žalovanej prichádza do úvahy plnenie z poistenia má právny záujem na výsledku
sporu.

24. Intervenient sa stotožnil s vyjadreniami žalovanej v konaní. Pokiaľ ide o náklady s liečením, tieto

neboli vynaložené účelne s tým, že náhrada nemajetkovej ujmy nie je krytá poistkou, preto sa k nej
nevyjadrujú.

25. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 20C/58/2021 zo dňa 11. 05.
2023 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nákladov na liečenie vo výške 55

Eur, nemajetkovú ujmu vo výške 3 000 Eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol o trovách
konania. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 14Co/125/2023 – 482 zo dňa 03. 04. 2024
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie. Druhoinštančný súd uviedol, že
v ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi uplatnený nárok žalobkyne, ktorá sa domáha
náhrady nemajetkovej ujmy pri posúdení existencie zákonných podmienok v zmysle § 13, pričom

v odôvodnení rozhodnutia uvedie zistený skutkový stav na základe vykonaného dokazovania, vykoná
právne posúdenie s prihliadnutím na zistený skutkový stav a zákonnú úpravu nároku pri aplikácii § 13
ods. 1, 2, 3 OZ. Náležite uvedie myšlienkovú líniu a úvahy súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu.
V prípade, že dôjde k záveru o existencii zákonných podmienok v zmysle § 13 ods. 2 uvedie všetky
rozhodujúce okolnosti pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, a to aj komparáciou v rámci

rozhodovacej praxe súdov pri priznávaní náhrady nemajetkovej ujmy berúc do úvahy všetky konkrétne
okolnosti daného prípadu.

26. Po rozhodnutí druhoinštančného súdu strany sporu zotrvali na svojich ústnych a písomných
vyjadreniach. Žalovaná voči rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku podala odvolanie. Navrhla zmenu

rozsudku a jeho zamietnutie alebo zrušenie a vrátenie na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Žalobkyňa nepreukázala vznik ujmy na jej osobnostných právach, nepreukázala konkrétne, že by ňou
tvrdené pocity hanby ju obmedzovali v bežnom živote, v pracovnom prostredí, sociálnych interakciách,
v partnerských alebo priateľských väzbách, že by trpela neznesiteľnými pocitmi hanby v dôsledku čoho
by bola sociálne izolovaná a že by v dôsledku postupu žalovanej mala artikulačné problémy, ktoré

by ju vyraďovali z bežného života. Aj keby bolo možné pripustiť existenciu pocitov hanby, sociálnu
izoláciu žalobkyne a problémov s artikuláciou muselo by byť preukázané, že nimi bolo závažným
spôsobom zasiahnuté do osobných práv žalobkyne, čo nebolo preukázané. Žalobkyňa netvrdila
a nepreukázala, že by v dôsledku týchto subjektívnych pocitov bolo zasiahnuté do jej psychického
zdravia, keď neprodukovala žiadny dôkaz o narušení jej psychického zdravia ako napríklad správa

návštevy psychologickej ambulancie. Nemožno sa stotožniť so záverom súdu, že by nerozpadnutie
partnerského vzťahu a priateľských vzťahov a ani nepreukázanie negatívneho dopadu na pracovný
vzťah žalobkyne nemalo žiadny vplyv na posúdenie existencie závažnosti ujmy. Samotná existencia
namietaného postupu žalovanej nemá bez ďalšieho za následok vznik nároku na nemajetkovú ujmu.Bez preukázania ujmy v požadovanej závažnosti a následne príčinnej súvislosti nie je možné uvažovať
o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy. Práve skutočnosti, ktoré potvrdili svedkovia A. H., C. E.
a predložená fotodokumentácia zo sociálnej siete Instagram potvrdili, že sa žalobkyňa aj po roku 2019

zúčastňovala výletov, večier v reštauráciách, spoločenských aktivít, bola plne spoločensky integrovaná,
čím bolo vyvrátené, že by postup žalovanej spôsobil u žalobkyne závažné následky v jej súkromnom
živote alebo v spoločenskom uplatnení. Svedkovia neboli priamymi svedkami žalobkyňou uvádzaných
situácií, ich svedectvá sú iba nepriamymi dôkazmi. Z výpovedí svedkov nevyplynulo, že by bola
vystavovanážalobkyňavýsmechodtretíchosôb,keďzvýpovedeA.H.vyplynulo:,,Viemzjejopisovania,

že mala s tým problém, že jej náhrada vypadáva. Raz som bola svedkom, keď bola u mňa v Tatrách na
večeri, že pri večeri jej táto náhrada vypadla a zakrývala si ústa chlebom, čo sme ešte žartovali, že je to
ako v seriály Priatelia“. Zároveň svedkyňa uviedla, že nevie konkrétne uviesť situáciu, že by žalobkyňa
v dôsledku uvoľňovania náhrady bola predmetom posmechu, výsmechu. Z výsluchu svedka C. E.
nevyplynulo, že by jej náhrada pri jedle vypadávala, ale že si ju sama vyberala a dávala si ju do servítky.
Žalovaná mala za to, že súd nesprávne vyhotovil dôkaz – fotografie zo sociálnej siete, ktoré preukázali,

že žalobkyňa bez obmedzenia i po namietanom postupe žalovanou viedla bohatý spoločenský život,
čím bolo vyvrátené jej tvrdenie o jej sociálnej izolácii. Súd bez ďalšieho uveril iba tvrdeniu žalobkyne, že
fotografie umiestňované na Instagrame žalobkyňa vo vzťahu k svojmu vzhľadu upravovala, hoci tvrdenú
úpravu nepreukázala vo vzťahu ku žiadnej fotografii a pre konanie nie je podstatné, či svoj vzhľad
upravovala alebo neupravovala. Podstatné je, že z fotografií vyplýva, že bola spoločensky aktívna,

v spoločnosti sa necítila nekomfortne, čo potvrdil i konajúci súd v rozsudku: ,,Predmetné fotografie
nemajú ani tú výpovednú hodnotu, že sa stránila spoločnosti (bod 41 rozsudku) a vyznieva nelogicky
záver súdu, že fotografie nepreukazujú vnútorné prežívanie žalobkyne, ak človek trpí pocitmi hanby zo
svojho vzhľadu nezapája sa do spoločenského diania a neprezentuje svoju osobu verejným spôsobom
ako to činila žalobkyňa“. Výpis z komunikácie žalobkyne nepreukazujú, že by išlo o komunikáciu s jej

zamestnávateľom, ani v čom mali problémy v zamestnaní spočívať a ani z nich nemožno vyvodiť,
že by absencie v práci mali pôvod v návštevách lekára žalovanej. Žalobkyňa nepreukazovala ani
netvrdila, že by postup žalovanej bol dôvodom na ukončenie pracovného pomeru alebo nespokojnosť
zamestnávateľa s plnením si pracovných povinností. Ak by sa aj postup žalovanej odrazil v súkromnom
živote žalobkyne takýto zásah by automaticky nezakladal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch, keďže z rozhodnutia súdu nevyplýva, či považoval intenzitu tohto zásahu za preukázanú
a v akom rozsahu. K závažnosti a objektivity ujmy žalovaná uviedla, že nie sú rozhodujúce subjektívne
pocity poškodenej strany, ale objektívne hľadisko to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase,
v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení vnímala aj každá iná fyzická osoba. Objektívnym
kritériom posúdenia dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy je zistenie, či by za konkrétnej

situácie, za ktorej k zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom
na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý nachádzajúci sa na mieste a v postavení
postihnutej fyzickej osoby (Nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 492/2012 zo dňa 18. 04. 2013). Žalovaná
má za to, že v prípade žalobkyne nie je možné jej tvrdený zásah do osobnostných práv považovať
za ujmu závažnú a za ujmu objektívnu. Nepreukázala, že by namietaný postup žalovanej dlhodobo,

trvale a nezvratne ovplyvnil jej súkromný, pracovný i rodinný život. Nedošlo ani k zhoršeniu rodinných,
priateľských, partnerských a iných vzťahov, nešlo o nenapraviteľný zásah a žalobkyňa v nich nebola
zásadnýmspôsobomobmedzenáatedanebolnaplnenýpredpokladzávažnostiujmy.Ujmuniejemožné
považovať za závažnú, čo vyplýva aj z nemožnosti bodovo ohodnotiť žalobkyňou tvrdené poškodenie
zdravia. V konaní nebola preukázaná objektivita ani príčinná súvislosť, keď žalobkyňa nepreukázala,

že by ňou tvrdená ujma v jej právach bola dôsledkom namietaného postupu žalovanej. Žalobkyňa sa
pred vykonaním namietaného postupu u žalovanej dlhodobo podrobovala ortodontickej liečbe zubným
strojčekom, s ktorou sú spojené nemalé obmedzenia v živote človeka, či už bolesti pri uťahovaní
strojčeka, problémy pri jedení a skôr by bolo možné pripustiť, že tvrdené pocity hanby mohla pociťovať
pri tejto liečbe a nie v dôsledku postupu žalovanej. Žalovaná vníma celé konanie ako vykonštruované

zakladajúce sa na vymyslených tvrdeniach žalobkyne a svedkov, ktoré neboli podložené inými dôkazmi.
Nie je možné stotožniť sa s tým, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, a to do práva na
ochranu zdravia a práva prejavu osobnej povahy. Pokiaľ žalobkyňa má za to, že ujma v osobnostných
právach spočíva v pocitoch hanby nemožnosti venovaniu sa aktivitám bez konkretizovania akým
a artikulačných ťažkostiach, čo malo viesť k spoločenskej izolácii, tieto zásahy nepreukázala. Čo sa týka

pocitov hanby žalovaná predložila do konania rozsiahlu fotodokumentáciu zo sociálnej siete Instagram,
ktorá sledovala život žalobkyne v období lekárskej starostlivosti a z predmetného dôkazu vyplynulo, že
viedla počas celej doby aj po namietanom lekárskom postupe bohatý spoločenský život, zúčastňovala
sa koncertov, dovoleniek, spoločenských udalostí, čím bolo vyvrátené tvrdenie o jej spoločenskejizolovanosti. V prípade, ak by pociťovala hanbu pravdepodobne za svoj vzhľad možno sa len domnievať
je logické, že by sa nezúčastňovala podujatí, na ktorých by mohla zažiť zahanbujúce situácie v dôsledku
tvrdeného vypadávania náhrady alebo prijímania potravy alebo artikulačným problémom a že by sa

týmto situáciám dobrovoľne vystavovala. Žalobkyňa nepreukázala, že bola obmedzená v bežných
aktivitách, ktoré bližšie nešpecifikovala. Nie je možné ani ustáliť, že by preukázala artikulačné problémy
spôsobené zásahom žalovanej. Z výpovede svedkyne I. J. vyplynulo, že žiadnu významnú rečovú
vadu u žalobkyni nespozorovala. Samotná žalobkyňa na pojednávaní dňa 24. 01. 2023 vyvrátila ňou
tvrdené problémy s artikuláciou, keď uviedla: ,,Zároveň uvádzam, že chodím na dabingy, kde by som

preproblémsartikuláciounemohlachodiť,vyhrávalasomsúťažeK.L.čobysastakýmtoproblémomtiež
nedalo“. Súd opomenul prihliadnuť na to, že za akých okolností došlo k namietanému postupu žalovanej.
Nejednalo sa o žiadne úmyselné konanie. Žalovaná so žalobkyňou komunikovala a prejavovala záujem
na vyriešení problému, snažila sa žalobkyni pomôcť. V minulosti sa žalovaná nedopustila žiadneho
pochybenia v súvislosti s poskytovaním lekárskej starostlivosti a žalovanej bola uložená úradom pre
dohľad sankcia, ktorú uhradila, pričom samotné konanie pred správnym orgánom, ako aj súdom je tiež

vážnym zásahom do profesijného a osobného života žalovanej, ktorá svoje prežívanie bola nútená riešiť
aj s pomocou psychológa. Aj keby bolo možné uznať, že žalobkyňa prežívala problémy s náhradou ako
zásah do jej osobnostných práv a že postup žalovanej jej spôsobil určité následky, pričom mohla mať
subjektívny pocit, že sa jej zmenil život. je potrebné konštatovať, že právo na finančné zadosťučinenie
priznaním nemajetkovej ujmy je vyhradené pre tie prípady, keď intenzita zásahu do súkromného

a rodinného života je značná a nenapraviteľná, ako napríklad v prípade smrti blízkej osoby, vážneho
alebo pretrvávajúceho narušenia rodinných väzieb. V danom prípade vypadávanie náhrady nemalo
dlhodobý vplyv na súkromný a rodinný život žalobkyne, ktorá nebola obmedzená v pracovnej ani inej
oblasti a nebolo preukázané žiadny zhoršenie rodinných, priateľských, partnerských a iných vzťahov.

27. Zároveň je potrebné brať do úvahy krátkodobosť doby trvania zásahu i postoj žalobkyne k riešeniu
zdravotného problému. Keď žalobkyňa od žalovanej odchádzala s vitálnym zubom, s ktorým sa
dalo pracovať a ani F. J. z kliniky Doktor zub, ktorý vyhotovil žalobkyni trvalé riešenie nespochybnil
navrhovaný postup riešenia poskytnutého žalovanou. Žalobkyňa napriek viacerým apelom žalovanej
odmietala podrobiť sa trvalému riešeniu jej problému, odmietala vyhradiť si čas na návštevu ambulancie

a po dobu jedného roka nebola schopná sa objednať na trvalé vyriešenie problému, neustále trvala
na prelepení zubnej náhrady a nevyžadovala zmenu spôsobu vyriešenia problémov. Žalobkyňa
nepreukázala, že by bola diskriminovaná v spoločnosti, že by jej zásah bol dôvodom straty partnerského,
priateľského vzťahu alebo v strate zamestnania. Neprimeranosť priznanej nemajetkovej ujmy žalovaná
preukazovala porovnaním priznávanej nemajetkovej ujmy za závažné zásahy, rozhodnutie KS Prešov

sp. zn. 7Co/14/2020 výška nemajetkovej ujmy za smrť rodinného príslušníka 5 000 Eur a 3 000 Eur,
rozhodnutie KS v BB sp. zn. 14Co/339/2011 za smrť syna 8 600 Eur, rozhodnutie NS SR sp. zn.
1Cdo/77/2009 vo výške 6 638,78 Eur za smrť syna, rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/164/2011 vo výške
2 483,54 Eur za smrť syna, rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/131/2018 dopravná nehoda smrť otca vo
výške 5 000 Eur a 3 000 Eur, rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/143/2017 vo výške 6 000 Eur pri dopravnej

nehode trvalá invalidita, nedôvodná operácia druhého zdravého kolena rozhodnutie KS v BB sp. zn.
17Co/136/2012 vo výške 3 500 Eur. Žalovaná mala za to, že nie je bez významu ani to, že žalobkyňa
žalovanej za celú dobu poskytnutia namietanej starostlivosti neuhradila žiadnu cenu vykonaných
prác. Žalobkyňa zanedbaním starostlivosti o vlastné zdravie neprejavením záujmu o konzultáciu so
žalovanou ani na dohodnutí termínu ošetrenia a odmietania trvalého riešenia znemožnila žalovanej

poskytovať jej lekársku starostlivosť, čím by bolo možné v prípade preukázania vzniku ujmy pričítať
spoluzavinenie žalobkyni, čím porušila svoju prevenčnú povinnosť s poukazom na § 415 počínať si
tak, aby nedochádzalo ku škode na zdraví. Žalobkyňa napriek tvrdeniam, že nebola spokojná s prácou
žalovanej počas niekoľkých rokov sa vracala do jej ambulancie pre lekársku starostlivosť.

28. K nákladom spojeným s liečením, ktoré boli priznané za konzultáciu zo dňa 02. 02. 2020 žalobkyňa
nepreukázala dôvodnosť výpisom z účtu zo dňa 22. 05. 2020, dôvodnosť preukazovala pokladničným
dokladom, ako aj konzultáciu zo dňa 27. 05. 2020. Z výpisu z účtu žalobkyne nie je možné usúdiť, že sa
jednalo o konzultácie ani to, že by predmetné konzultácie súviseli s liečením žalobkyne a preto i v tejto
časti je nárok nedôvodný. Z predmetných platieb zo dňa 02. 02. 2020 nevyplýva, čo bolo predmetom

ošetrenia ani či išlo o konzultáciu v súvislosti s namietaným lekárskym postupom žalovanej zo dňa 22.
05. 2020 vo výške 20 Eur nevyplýva, že sa jednalo o konzultáciu v súvislosti s namietaným postupom
žalovanej a platba zo dňa 27. 05. 2020 vo výške 20 Eur nevyplýva, čo bolo predmetom ošetrenia ani čiišlo o konzultáciu v súvislosti s namietaným lekárskym postupom žalovanej. Keďže žalobkyni nevznikol
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nie je možné jej priznať nárok na náhradu liečebných nákladov.

29. Žalobkyňa k odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila a uviedla, že poukázala na ustanovenia bodu
34 a 38 odôvodnenia rozsudku s tým, že tvrdenia žalovaného o nevyhodnotení dôkazov súdom sa
nezakladajú na pravde a sú v rozpore s odôvodnením rozsudku. Pokiaľ žalovaná v odvolaní v bode 14
uvádza, že žalobkyňa nepreukázala vznik ujmy na jej osobnostných právach, konkrétne nepreukázala,
že by ňou tvrdené pocity hanby ju obmedzovali v bežnom živote, v pracovnom prostredí, v sociálnych

interakciách, v partnerských a priateľských väzbách, trpela neznesiteľnými pocitmi hanby v dôsledku
čoho by bola sociálne izolovaná a taktiež nepreukázala, že by v dôsledku postupu žalovanej mala
artikulačné problémy, ktoré by ju vyraďovali z bežného života. Poukázala na výsluch svedkov C. E., I.
J. a A. H..

30. Nemajetková ujma je materiálna škoda, ktorej vznik nie je možné preukazovať prostredníctvom

materiálnych dôkazov, nakoľko vzniká a prejavuje sa v duchovnej sfére vnútorného prežívania ľudskej
bytosti a o vnútornom psychickom rozpoložení žalobcu nie je možné priniesť hmotný dôkaz a požiadavka
takéhoto dôkazu je súdnou praxou vnímaná ako ,,probatio diabolica“. Uvedené potvrdil Ústavný súd SR
vo svojom rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 689/2014 v súlade s ktorým platí, že ,,Ústavný súd si je vedomý,
že optimalizácia medzi základnými funkciami primeraného zadosťučinenia a špecifikum každého

jednotlivého prípadu vylučujú pevnú zákonom ustanovenú štandardizáciu sadzieb, či hraníc, exaktnú
metodiku výpočtu alebo existenciu nejakého bodového ohodnotenia na základe ktorých by výška
relutárnej náhrady priznávanej súdom stanovovala a ktoré môžu byť v žalobách žiadané. Stanovenie
výšky náhrady je tak zo zákona vecou voľnej úvahy súdov, ktorá musí byť odôvodnená a musí mať
základvzistenomskutkovomstavetýkajúcomsaobidvochzákonompredvídanýchkritérií,t.j.závažnosti

vzniknutej ujmy i okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Pri úvahe o primeranosti výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je nevyhnutné prihliadať na samotný účel a funkcie tohto inštitútu pri
ochrane osobnosti. Primárnou je funkcia satisfakčná, ale je tu aj funkcia preventívno-sankčná, ktorú by
relutárna náhrada mala plniť z hľadiska špeciálnej a generálnej prevencie; medzi nimi by mal existovať
vzťah komplementarity i vzťah konkurencie“. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj

rovnosť zbraní či príležitosti tak, aby každá zo strán mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré
ju z pohľadu konania ako celku podstatným spôsobom neznevýhodňujú vo vzťahu s protistranou.
Pod takto definovanú rovnosť účastníkov spadá nielen realizácia ich procesných oprávnení, ale aj
otázky dôkazného bremena, ktoré sú na účastníkov konania kladené a ktoré nesmú byť neprimerané.
V ústavnoprávnej rovine teda platí, že v práve na spravodlivý súdny proces musí byť obsiahnutá tiež

rovnosť bremien, ktoré sú na účastníkov konania kladené a ktoré nesmú byť neprimerané. Pokiaľ
by ústavný súd akceptoval výklad krajského súdu, že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno
tým, že v konaní nepreukázala, že iba predmetnou reportážou došlo u nej k takej kvalifikovanej
ujme za ktorú by jej prináležala nemajetková ujma v peniazoch výrazne by sťažovateľke znemožnil
domáhať sa tejto náhrady proti porušovateľovi, čiže by na ňu uvalil excesívne dôkazné bremeno, čo

je neprípustné. Civilné procesné právo žiadnu všeobecnú mieru požadovanej pravdepodobnosti pre
unesenie dôkazného bremena nepozná. Žiadne skutkové okolnosti, ktoré už odzneli nemožno totiž
následne ex post preukázať s absolútnou istotou, vždy pôjde o otázku určitej miery pravdepodobnosti.
Aktuálna istota je teda dôkazný štandard, ktorý nie je možné v civilnom konaní aplikovať, lebo by
pritom dôkazné bremeno prakticky nebolo možné uniesť. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou

krajského súdu, že sťažovateľka nepreukázala naplnenie všetkých kritérií pre priznanie relutárnej
náhrady, pretože nemajetková ujma vznikla už samotným zásahom do jej osobnostných práv. Nie je
potrebné demonštrovať, či tento zásah so sebou niesol aj ujmu, ktorá sa prejavila navonok vo vzťahu
ktretímosobám,jejpríležitostiam,očakávaniam,resp.narušilasajejdôstojnosťvočiachiných(rozsudok
NS SR sp. zn. 3Cdo/137/2008, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Danev v.

Bulharsko zo dňa 02. 09. 2010).

31. Rozhodujúcim kritériom pre unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k vzniku nemajetkovej ujmy je
tak preukázanie zásahu do osobnostných práv medzi ktoré patrí aj právo na ochranu zdravia. Určujúcou
je pritom rozumová úvaha o tom, či by vzniknutý následok zásahu súčasne každá priemerná ľudská

bytosť za rovnakých okolností pociťovala takýto následok ako ujmu na jej osobnostných právach. Pokiaľ
žalovaná v bode 16 odvolania argumentuje tým, že žalobca nepreukázal narušenie psychického zdravia
zamieňa si nemajetkovú ujmu a škodu na zdraví, keďže súčasťou zdravia a škody na zdraví je aj zdravie
psychické a v prípade jeho narušenia nejde o nemajetkovú ujmu, ale o škodu na zdraví. Interpretáciavýpovedí svedkov žalovanou, tak ako ju uvádza v bode 20 odvolania je v rozpore s obsahom výpovedí
svedkov, zo skutočnosti, že sa žalobca v úzkom kruhu (žalobca A. H. a jej partner) zúčastnil večere
v reštaurácií alebo bol na večeri v reštaurácii s partnerom nemožno vyvodiť, že by v čase od 14. 01.

2019 do 27. 05. 2020 viac ako 16 mesiacov neboli ovplyvnené jeho spoločenské aktivity zvlášť, keď
svedkovia uvádzajú, že žalobca prestal chodiť do reštaurácií, prestal oslavovať narodeniny v meste
alebo na diskotéke, zatváral sa vo svojej izbe a nekomunikoval. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza
na (str. 27) odvolania, že sa súd bez dôkazov stotožnil s tvrdením žalobcu, že fotografie na sociálnej
sieti Instagram žalobkyňa upravovala. Žalobkyňa poukázala, že prílohou Vyjadrenia zo dňa 20. 12.

2021 boli fotografie žalobkyne vždy dve popri sebe, jedna pôvodná a druhá, ktorá bola po úprave
zverejnená na sociálnej sieti. Z porovnania fotografií je zrejmé, že boli upravované a tvrdenie žalovanej
o tom, že si súd toto tvrdenie osvojil bez dôkazov je v rozpore so stavom súdneho spisu. Pokiaľ
žalovaný poukazuje na nelogické závery súdu v bode 41 odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k fotografiám
žalobkyne potom žalovaná v bode 30 odvolania opomína celé znenie príslušnej vety odôvodnenia
rozsudku ,,predmetné fotografie nemajú tú výpovednú hodnotu, aké bolo vnútorné prežívanie žalobkyne

ani tú výpovednú hodnotu, že sa stránila spoločnosti, t. j. osobného kontaktu vzhľadom na problém
s jedením, problémom vypadávania náhrady tak ako vyplýva z výpovede žalobkyne a z výpovede
svedkov“. Z toho vyplýva, že uvedený záver súdu nie je nelogický, naopak z fotografie nemožno
vyvodzovať, či náhrada žalobkyni vypadávala alebo nie, rovnako, či mala žalobkyňa problémy s jedením
a artikuláciou, keďže fotografia zachytáva jeden vybraný moment zo života, nie celý jeho priebeh. Pokiaľ

žalovaná poukazuje, že nemajetková ujma musí byť objektivizovaná v zmysle, že každá osoba v tej istej
situácii alebo v spoločenskom postavení by vnímala predmetnú ujmu v danom čase a mieste potom je na
miesteotázka,čisažalovanýskutočnedomnieva,žeiná25-ročnážena,ktorejprirozhovorealebojedení
vypadáva zubná náhrada a kupuje si fixačný krém na protézy by takýto stav považovala za niečo bežné,
normálne a primerané jej veku a spoločenskému postaveniu. Žalobkyňa má za to, že každá iná osoba

v rovnakej situácii by zažívala rovnaké pocity ako žalobkyňa a vznikla by jej rovnaká nemajetková ujma.
Pokiaľ žalovaná namieta, že žalobkyňa nepreukázala trvalé a nezvratné ovplyvnenie jej súkromného,
pracovného a rodinného života potom si k zákonným podmienkam vzniku zodpovednosti za škodu a za
náhradu nemajetkovej ujmy pripája dodatočné podmienky nezvratnosti a trvalosti, ktoré zákon nepozná.
Knamietaniunepreukázaniupríčinnejsúvislostimedziporušenímpovinnostižalovanouavznikomškody

na zdraví a nemajetkovej ujmy u žalobkyne, žalobkyňa poukázala na závery Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou a závery odborného vyjadrenia F. G. a potom je príčinná súvislosť medzi
nesprávnym protetickým ošetrením chrupu žalobkyne daná a preukázaná a otázka, či žalobca utrpel
nemajetkovú ujmu v dôsledku nesprávnej artikulácie, nefunkčnosti náhrady a častým uvoľňovaním
náhrady bola zodpovedaná kladne a preukázaná svedeckými výpoveďami.

32. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že žalobkyňu nemožno bodovo ohodnotiť uvádza tvrdenia, ktoré nemajú oporu
v súdnom spise a ktoré žiadnym spôsobom nepreukazuje.

33. K vyjadreniu žalovanej v odvolaní, že žalobkyňa nepreukázala zásah do osobnostných práv

spočívajúcich v pocitoch hanby, lebo zverejňoval fotografie na sociálnej sieti Instagram uvádza, že
žalobkyňa sa nehanbí a nehanbila sa za svoj celkový výzor, ale za to, že jej pri jedle a bežnom
rozhovore vypadávala zubná náhrada. Žalovaná si zamieňa virtuálnu sieť sociálnych sietí zobrazujúcich
to, čo si žalobca a každý užívateľ sieti želá, aby verejnosť videla a skutočný svet. Skutočnosť, že
nepreukázala lekárskym posudkom, že by bola obmedzená v bežných aktivitách si žalovaná zamieňa

podmienky priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy a robí tak celkom zámerne. Nielen žalobkyňa, ale aj súd prvej inštancie viackrát
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/65/2013 v súlade s ktorým platí, že ,,ten istý skutkový
dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň nárok na náhradu za bolesť a SSU, ako aj nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky

treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú
vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje“. Žalobkyňa nebola fyzicky neschopná
zúčastňovať sa diskoték, posedení v spoločnosti alebo boxu, čo by zakladalo nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ale prestala sa ich zúčastňovať z dôvodu, že jej bolo nepríjemné,
keďvspoločnostiokruhuznámychstrácalazubnúnáhradu(pocityhanbyasociálnejizoláciezakladajúce

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy).

34. Tvrdenie, že žalobkyňa nepreukázala artikulačné problémy žalovaná argumentuje viacerými
skutočnosťami, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, a to svedeckou výpoveďou I. J., ktorá uviedla, že dcéranemala artikulačné problémy, nekoktala, nezajakávala sa, trochu šušlala, čo nepovažovala za rečovú
vadu a výpovede žalobkyne, ktorá na tvrdenia žalovanej o tom, že artikulačná vada žalobkyne mohla
byť spôsobená jej predchádzajúcim úrazom namietala, že sa v detstve zúčastňovala recitačných súťaží,

venovala dabingu a artikulačné problémy začali po nesprávnom zbrúsení zubu č. 13 a nasadení zubnej
náhrady žalovanou. K námietkam žalovanej, že súd nezohľadnil, že nešlo o jej úmyselné konanie zákon
nevyžaduje úmysel ako podmienku vzniku zodpovednosti za škodu na zdraví a nemajetkovej ujmy
v dôsledku medicínskeho postupu non lege artis, že žalovaná po namietanom postupe so žalobkyňou
komunikovala a prejavovala záujem na vyriešení problému s náhradou. Žalovaná predovšetkým aj

napriek záverom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou naznačuje, že ide len o akýsi
žalobkyňou tvrdený problém, pričom takáto komunikácia žalovanej nesmeruje a ani v minulosti nemohla
smerovaťkvyriešeniuproblému,ktorýžalovanánavrhovalariešiťpoužitímväčšiehomnožstvafixačného
krému a snažila sa žalobkyni pomôcť s jej problémom, nie je zrejmé ako, okrem toho, že žalovaná aj
v odvolaní zľahčuje problém žalobkyne. Pokiaľ uvádza, že sa žalovaná v minulosti nedopustila žiadneho
pochybenia v súlade s poskytovaním zdravotnej starostlivosti uvedené je len tvrdením, ktoré nie je

žiadnym spôsobom preukázané a pre konanie irelevantné a tvrdenie žalovanej, že úradom pre dohľad jej
bola uložená sankcia, ktorú uhradila a samotné konanie pred správnym orgánom, ako aj pred súdom je
vážnymzásahomdojejprofesijnéhoaosobnéhoživota,žalovanejskutočnebolauloženásankcia,avšak
len v nepatrnej výške a zaplatením sankcie uloženej v správnom konaní nezaniká jej zodpovednosť.
Argumentácia skutočnosťou, že súdne konanie vedené poškodením voči škodcovi má na škodcu

negatívny vplyv a táto skutočnosť by mala byť zohľadnená pri rozhodovaní súdu je absurdná o to viac za
situácie, keby žalobkyňa mala záujem na mimosúdnej dohode, čo žalovaná a priori odmietla. Súčasne aj
súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalovaná po podaní žaloby ani v priebehu celého konania
i napriek zisteným nedostatkom úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neprejavila vo vzťahu
k žalobkyni či už ľútosť alebo ospravedlnenie. Neprimeranosti výšky nemajetkovej ujmy žalobkyňa

poukázala, že pri jej určení sa vychádza zo zásady formulovanej Európskym súdom pre ľudské práva,
kedy by priznaná finančná náhrada napríklad v konaniach o ochranu osobnosti nemala byť neprimeraná
iným finančným kompenzáciám, napríklad výške náhrady za utrpenie a bolesť. Podobne sa vyjadril aj NS
SR, keď konštatoval, že priznávanie premrštených súm by mohlo viesť k bezdôvodnému obohacovaniu
sa a dokonca by mohlo bagatelizovať niektoré ujmy na iných základných právach (rozsudok NS SR

sp. zn. 4Cdo/171/2005 zo dňa 27. 04. 2006). Výška náhrady za bolesť a SSU sa určuje sumou 2 %
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok a v závislosti od zmeny výšky priemernej mzdy sa mení aj priznávaná výška
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedené má totožný vplyv na určenie výšky
náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú je potrebné posudzovať, nielen z hľadiska skutkových okolností, ale

aj z hľadiska času, kedy došlo k vzniku nároku, napríklad suma vo výške 3 500 Eur mohla byť za
nemajetkovú ujmu utrpenú v roku 2010 posúdená ako dostatočná, čo však neznamená, že rovnaká
suma je primeraná pri rovnakej ujme utrpenej v roku 2020.

35. Pokiaľ žalovaná poukazovala na porovnanie výšky nemajetkovej ujmy žalobkyňa uviedla, že

porovnaním sumy 3 000 Eur priznanej žalobkyni za pocity hanby a sociálnej izolácie oproti sumy
14 413,52 Eur za stratu príbuzného nie je možné dospieť k záveru, že je to neprimeraná suma. Uvedené
platíotoviac,žeanijudikatúrasúdovvovecináhradynemajetkovejujmyniejekonštantnáasúdypriznali
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 Eur za usmrtenie manžela v dôsledku pracovného
úrazu – KS Trnava sp. zn. 25Co/131/2018, 20 000 Eur náhradu ujmy spôsobenej manželke a 15 000

Eur deťom v dôsledku úmrtia otca rodiny – KS Žilina sp. zn. 10Co/33/2016, 20 800 Eur za neoprávnené
trestné stíhanie – KS Prešov sp. zn. 3Co/5/2023, 5 000 Eur KS v BB sp. zn. 2Co/72/2019 nemajetkovú
ujmu z dôvodu nevydareného estetického zákroku, pri ktorom poškodenej ostala na tvári jazva, ktorá
síce nespôsobila zohyzdenie, ale bola viditeľná a spôsobila pocit závažného estetického, psychického
a spoločenského handicapu, kedy zákrok bol vykonaný v roku 2010. Výška nemajetkovej ujmy za

dopravnú nehodu s trvalou invaliditou 6 000 Eur rozhodnutie NS SR sp. zn. 143/2017, kde náhrada
bola priznaná v celej uplatnenej výške a nie je možné priznať viac ako sa žalobca domáha. Nemožno
túto výšku považovať za smerodajnú z hľadiska voľnej úvahy súdov išlo o náhradu nemajetkovej ujmy
za stratu blízkej osoby matky. Výška nemajetkovej ujmy 3 500 Eur za nedôvodnú operáciu druhého
zdravého kolena KS v BB sp. zn. 17Co/136/2012 žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia, kedy

na výšku nemajetkovej ujmy malo vplyv aj to, že mylný zákrok nebol vykonaný na končatine, ktorá bola
úplne zdravá, ale bola chirurgicky v minulosti ošetrená a na správu Úradu pre dohľad na zdravotnou
starostlivosťou, ktorý konštatoval, že operácia na pravom kolene nebola zbytočná a teda tvrdenie, že išlo
o náhradu nemajetkovej ujmy za operáciu zdravého kolena je nepravdivé. V tom čase priemerná mzdav roku 2008 bola 723,03 Eur a v roku 2018 bola 1 092 Eur. Žalobkyňa mala za to, že výška priznanej
nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla žalobkyni v rokoch 2019 a 2020 v sume 3 000 Eur nie je neprimeraná
anisprihliadnutímnažalovanouuvádzanújudikatúrusúdovsprihliadnutímnazmenuvpriemernejmzde

v národnom hospodárstve, od ktorej sa odvíja výška náhrady za bolesť a SSU, ktorá je rozhodujúca pre
určenie limitov výšky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

36. Žalovaná rozporuje účelnosť vynaloženia nákladov na liečenie a argumentuje, že pri platbe nie je
uvedené, za aký zdravotný výkon boli sumy uhradené iba, že išlo o stomatologickú konzultáciu. Tvrdenie

žalovaného je síce pravdivé, ale vychádza z izolovaného posudzovania výpisov z účtu a pokladničných
dokladov neprihliadnuc na listinné dôkazy ako je výpis zo zdravotnej dokumentácie pacienta, kde
je uvedený dátum uskutočnenia vyšetrenia, ktorý je aj dátumom platby zistený nález a uskutočnené
zdravotné úkony, vstupná prehliadka, odskúšanie provizória, odovzdanie provizória.

37. Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu uviedla, že výpovede svedkov, na ktoré žalobkyňa

poukazuje vo svojom vyjadrení sú v zjavnom rozpore s prezentovaním žalobkyne sa na sociálnych
sieťach a žalobkyňa síce neuvádza čo s poukazovaním na tieto výpovede sledovala, ale je jednoznačné,
že nepreukázali, že by zažívala tvrdené pocity hanby alebo sa stránila spoločenského kontaktu
alebo bola obmedzená v bežných aktivitách, nebolo konkretizované v akých. Práve z predloženej
fotodokumentácie zachytávajúcej žalobkyňu v jej bežnom živote vyplynulo, že nebola sociálne izolovaná

a teda jej tvrdenia alebo tvrdenia svedkov o jej utiahnutosti v dôsledku vykonaného namietaného
postupu žalovanej sa nezakladajú na pravde. Zároveň nepreukázala, že vyradenie z bežných činností
bolo následkom postupu žalovanej. Žalobkyňa si nesprávne vysvetľuje námietku žalovanej v odvolaní
ohľadom upravovania fotografií na sociálnej sieti. Pre toto konanie nie je podstatné, či preukázala
upravovanie fotografií nepublikovaných na sociálnych sieťach, ale nepreukázala, že by konkrétne

fotografie zverejnené na sociálnych sieťach boli upravované. Súdu predložila ako upravované len
fotografie, ktoré zverejnené neboli. Podľa žalovanej nie je možné ustáliť, že žalobkyňou tvrdené pocity
by zažívala aj každá iná fyzická osoba, nakoľko sa nejednalo o takú situáciu, ktorá by rovnako zasiahla
každého človeka. Nie je zrejmé ako si žalobkyňa vydedukovala, že žalovaná v odvolaní pri odôvodnení
pocitov hanby žalobkyne poukazuje na jej vzhľad žalovaná uviedla, že z predmetného dôkazu, ktorý bol

v dôsledku námietok žalobkyne vyhodnotení súdom ako zákonný dôkaz bod 41 jednoznačne vyplynulo,
že žalobkyňa viedla počas celej doby a to i po namietanom lekárskom postupe bohatý spoločenský
život, zúčastňovala sa koncertov, dovoleniek, spoločenských udalostí a žalovaná nepoukazuje na
fotodokumentáciu za účelom preukázania neexistencie pocitov hanby, ktoré mala žalobkyňa pociťovať
v súvislosti so svojím vzhľadom ako súdu podsúva žalobkyňa, ale že žalobkyňa reálne nezažívala

také pocity hanby, či už z dôvodu ňou tvrdeného vypadávania náhrady alebo iného, ktoré by viedli
k jej sociálnej izolovanosti, utiahnutosti, odmietania sociálnych interakcií. Či zákon úmysel vyžaduje
alebo nevyžaduje nemá nič spoločné s nutnosťou vykresliť osobu žalovanej (žalovaná sa opakovane
označuje ako žalobkyňa) ako zodpovednej lekárky, ktorá sa nevyhýbala komunikácií so žalobkyňou,
poskytovala jej starostlivosť, keď o to požiadala, neodmietla ju vyšetriť a snažila sa problém vyriešiť

a opakovane jej uvádzala, aby si vyčlenila na konzultáciu dlhší čas, čo samotná žalobkyňa odmietala, viď
lekársky záznam žalobkyne. Skutočnosť, že sa žalovaná nedopustila žiadneho pochybenia v súvislosti
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nepriamo vyplýva z rozhodnutia úradu pre dohľad, keďže
ak by k pochybeniu došlo nebola by uložená pokuta vo výške 100 Eur. Nie je možné stotožniť
sa s hypotézou žalobkyne o vplyve zmeny výšky priemernej mzdy na určenie výšky nemajetkovej

ujmy. Pri jej stanovení sa nevychádza zo žiadneho právneho predpisu upravujúceho jej výšku, tak
ako je to v prípade bolestného a SSU. Zároveň uviedla, že zákon pre položku straty jedného zubu
alebo odlomenie korunkovej časti zubu alebo jej prevažnej časti pri jednom až šesť zuboch priraďuje
nulovú hodnotu, čím by bola jednoznačne porušená zásada primeranosti náhrady k iným finančným
kompenzáciám. Pokiaľ poukazovala na rozhodnutia o výške priznávaných nemajetkových ujm, týkajúca

sa ujm spôsobených smrťou alebo trestnými stíhaniami, kedy všetci poškodení stratili príbuzného alebo
dlhodobo bolo zasahované do ich osobnej slobody. Pokiaľ poukázala na rozhodnutie KS Bratislava
sp. zn. 20Co/72/2019, ktorým bola priznaná nemajetková ujma vo výške 5 000 Eur za nesprávne
vykonaný estetický zákrok. V danej veci poškodenej bolo priznané bolestné aj SSU a nemajetkovú
ujmu spočívajúcu v pocite závažného estetického, psychického a spoločenského handicapu, ktorý

dlhodobopretrvávalvosobnomaprofesionálnomživote,preukazovalapredloženímlekárskehoposudku
od psychológa. Zároveň jednalo sa o doživotné postihnutie tváre.38. Z vyjadrenia žalobkyne ako Odpoveď na vyjadrenie žalovanej zo dňa 05. 11. 2023 bolo zistené, že
žalovaná neuvádza nové skutočnosti vo vzťahu k dôvodom odvolania, ale rozširuje a dopĺňa doterajšiu
argumentáciu týkajúcu sa výšky náhrady nemajetkovej ujmy unesenia dôkazného bremena vo vzťahu

kpríčinnejsúvislostimedzipocitmisociálnejizolácieahanbyžalobkyneaporušeniupovinnostižalovanej
a zverejňovania fotografií žalobkyne na sociálnych sieťach. Vo vzťahu k výške nároku žalobkyňa ju
považovala za primeranú z toho dôvodu nepodávala odvolanie a pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej o jej
neprimeranosti v spojení s tvrdením, že na výšku nároku nemá vplyv zmena priemernej mzdy v NH je
potrebnépoukázaťnato,ževzájomnývzťahmedzivýškounáhradynemajetkovejujmyavýškounáhrady

za bolesť, ktorá a určuje prostredníctvom priemernej mzdy v NH bol vymedzený v rozhodnutí M. L. a G.
H. N., ako aj rozsudkom NS SR sp. zn. 4Cdo/171/2005 zo dňa 27. 04. 2006. Uvedená teória žalovanej
nezohľadňuje zmenu v hodnote peňazí v dôsledku plynutia času. Je potrebné porovnávať nielen ujmu,
ktorú jednotlivé osoby utrpeli, ale aj čas, kedy k ujme došlo a hodnotu peňažnej náhrady v danom čase.
Vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena považuje žalobca argumentáciu žalovanej za absurdnú.
Výpovede svedkov neboli žiadnym spôsobom skresľované, bolo citované zo zápisnice z pojednávania

a žalovaná má snahu z fotografií žalobkyne zverejňovaných na sociálnych sieťach vyvodzovať závery,
ktoré z nich nie je možné vyvodiť. Pokiaľ svedok A. H. uvádza, že žalobkyňa si chodila kupovať fixačný
krém, pričom v lekárni tvrdila, že ho kupuje pre dedka, lebo jej to bolo trápne, ide o dôkaz pocitov
hanby, ktorý priamo súvisí s uvoľňovaním zubnej náhrady. Dôvody jej uvoľňovania dostatočne určil
úrad pre Dohľad na zdravotnou starostlivosťou a uvedený dôkaz nemožno ignorovať na základe toho,

že žalobkyňa na sociálnej sieti zverejnila svoju fotografiu. Sociálne siete nepredstavujú skutočný život
a nenahrádzajú sociálnu interakciu, prirodzenú sociálnu interakciu prebiehajúcu osobne. Chýbajúci
osobný kontakt môže byť nahrádzaný zvýšenou aktivitou na sociálnej sieti. Vo vzťahu k zmenám
v správaní žalobkyne po zákroku žalovanej vypovedal aj C. E. a I. J., čím je preukázané vnútorné
prežívanie žalobkyne, ako aj dôvody prežívania. K zverejňovaniu fotografií žalobkyne na sociálnych

sieťach uviedla, že tieto nie sú realitou a obrazy a informácie zverejňované na nich môžu byť ovplyvnené
ilúziami a filtrovaním. Nie je možné si z nich podľa rôznych štúdií odvodzovať realitu alebo považovať
za skutočný život. Sociálne siete často prezentujú idealizované verzie života užívateľov, užívatelia majú
možnosť filtrovať obsah, ktorý vidia a často preferujú zverejňovanie pozitívnych aspektov svojho života
a sociálne siete zvyknú len zdôrazňovať určité aspekty a vyvolávajú dojem, že takýto ideálny život

je bežný. To, že žalobkyňa reálne mala problémy skrz zubov, cítila bolesť a bola nešťastná, mala
depresie skrz vypadávajúcich zubov a neskôr sa aj izolovala bolo dokázané svedeckými výpoveďami
navonok alebo na sociálnych sieťach sa to odzrkadľovať nemusí. Poukázala na príklady niektorých
osobností, ktoré sa v minulosti vyjadrili o svojich skúsenostiach s depresiou a zdôraznili ako môže byť
ťažké rozpoznať ju zvonku s tým, že jednou z foriem depresie je práve maskovaná depresia, kedy sa

niektorý ľudia snažia maskovať svoju depresiu tým, že predstierajú z časti a veselosť navonok, čo môže
skryť ich vnútorné bolesti. Nie je pravdivé tvrdenie, že by sa žalobkyňa v danom období zúčastňovala
dovoleniek, fotografie boli fotené v inom období a pridávané v inom období a nie je pravdivé tvrdenie
žalovanej, že neboli publikované, boli publikované a v súčasnosti sú publikované. Je nepravdepodobné,
že ktokoľvek by si dobrovoľne na svojej sociálnej sieti dokumentoval ako mu na rande potenciálny

partner zbieral vypadnuté zuby zo zeme alebo si chodí kupovať fixačný krém, aby si mohol lepiť zuby, čo
bolo odporúčané riešenie žalovanou. Tento postup je nielen extrémne osobný, ale aj ponižujúci a je to
niečo čo by si normálny a rozumný človek nedovolil zverejniť na verejnosti. Žalobkyňa poprela tvrdenia
žalovanej o tom, že by si nebola schopná prideliť čas na liečbu, ale práve naopak žalovaná často
stanovovala termíny a ultimáta, napriek tomu vynakladala žalobkyňa veľké úsilie, aby našla riešenie

pre svoje problémy so zubami. Opakovane konzultovala možné riešenie aj s obvodnou lekárkou, aby
získala radu a odporúčanie na dobrého zubára a snažila sa komunikovať so zubnou techničkou, ktorá
vyhotovovala náhradu viackrát kvôli prasknutiu alebo vypadávaniu až dospeli k záveru, že žalovaná
musí jej zuby upraviť, čo sa však napriek jej prosbám nikdy nestalo, keďže žalovaná bola presvedčená,
že to inak nebude a odkázala ju na používanie fixačného krému. Naopak, keďže žalobkyňa oslovila F.

G., ktorý následne vykonal opravy na jej zuboch zubná náhrada vydržala viac ako rok bez problémov
a preto sa žalobkyňa rozhodla pokračovať v spolupráci s ním a počúvať jeho rady.

39. Intervenient po vrátení veci na ďalšie dokazovanie a rozhodnutie uviedol vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 17. 01. 2025, že ako poisťovateľ žalovanej na základe Poistnej zmluvy č. 91-3398

o poistení zodpovednosti prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia je v prípade neúspechu žalovanej
povinný poskytnúť poistné plnenie. Na druhej strane sa predmetné poistenie nevzťahuje na náhradu
nemajetkovej ujmy. Z dôvodu, že súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu nákladov na liečenie
vo výške 55 Eur a priznal žalovanej a intervenientovi nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobkyniako úspešnej strane sporu o náhradu nákladov na liečenie, intervenient nesúhlasí s argumentáciou
žalobkyne o existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania
žalovanej a intervenientovi a tak ako správne žalovaná poukázala v odvolacom konaní na skutočnosť, že

zvýpisuzverejnedostupnejelektronickejslužbyObchodnéhoregistraSRvyplýva,žesastalažalobkyňa
jedinou spoločníčkou a konateľkou dňa 06. 12. 2022 DC–Alis, s. r. o., IČO: 55 068 286, dňa 14. 06. 2023
DC–Alis, I. s. r. o., IČO: 55 523 293 pokiaľ bola v tom čase schopná založiť si dve spoločnosti s ručením
obmedzením aj dokonca jeden mesiac pred podaním odvolania nie je možné uveriť jej tvrdeniam o stave
v hmotnej núdzi. Žalobkyňa je podľa vlastných informácií poskytnutých a uverejnených na sociálnej sieti

Instagram majiteľom a riaditeľom E. E. a O. P. room a je dizajnérkou nábytku a interiéru. Intervenient
navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

40. Strany sporu po vrátení veci na ďalšie konanie iné dôkazy nenavrhli a nepredložili a poukázali na
svoje doterajšie písomné a ústne podania. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe ohľadne nemajetkovej
ujmy a náhrady liečebných nákladov a mala za to, že svoj nárok dostatočne preukázala s tým, že

v dôsledku nesprávnej preparácii zubu č. 13 dochádzalo k uvoľňovaniu tejto náhrady, čím dochádzalo
k zníženiu jej dôstojnosti v spoločnosti, kde k takémuto uvoľneniu náhrady došlo aj pri pracovnom
stretnutí, kde jej náhrada vypadla. V danej veci nedošlo k morálnemu odškodneniu.

41. Žalovaná zotrvala na všetkých svojich písomných, ústnych podaniach. Poukazovala na

nepreukázanie príčinnej súvislosti tak ako to tvrdí žalobkyňa. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že
žalovaná so žalobkyňou komunikovala ohľadne riešenia daného zdravotného problému, išlo o dočasnú
náhradu, nie trvalé riešenie a nebola preukázaná tak závažná ujma alebo tak závažný zásah do
rodinného alebo profesijného života. Ani jeden svedok nebol priamym svedkom vypadávania náhrady,
či už na pracovnom stretnutí alebo v spoločnosti a preto navrhli žalobu zamietnuť.

42. Podľa § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

43. Podľa § 449 ods. 1 OZ pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

44. Podľa ustanovenia § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.

45. Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti má fyzická

osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

46. Predmetom konania bol uplatnený nárok žalobkyne na náhradu nákladov spojených s liečením vo
výške 1 875 Eur a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 4 000 Eur.

47. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa bola v zdravotnej starostlivosti
žalovanej od roku 2008 do dňa 29. 05. 2020 a na vlastnú žiadosť bola v uvedený deň vyradená zo
stomatologickej starostlivosti žalovanej.

48. Z listinného dôkazu spisu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. spisu XXXXX/

XXXX/XXX, P. XXX/XXXX bolo zistené, že bol prešetrovaný podnet žalobkyne na poskytnutú
zdravotnú starostlivosť u žalovanej a bol vykonaný dohľad s využitím zdravotnej dokumentácie a
stanoviska dohliadaného subjektu, spolupracujúceho subjektu, odborného konzultanta, úradu z odboru
stomatológia, čeľustná ortopédia a bolo zistené, že do stomatologickej starostlivosti žalovanej bola
prijatá podľa záznamov od roku 2008 vzhľadom na vrodené chýbanie zuba 12 bolo navrhnuté

dohliadaným subjektom vytvorenie priestoru pre náhradu zuba 12 ortodontickou liečbou, v roku 2011
sa posunom zuba 13 vytvoril priestor pre zub 12 a dohliadaný subjekt zhotovil náhradu zuba 12 na
sklených vláknach (adhezívny mostík). Pri tomto riešení časom dochádzalo k uvoľňovaniu modelácie,
čo je zaznamenané v zdravotnej dokumentácii. Po opakovaných uvoľneniach adhezívneho mostíka aj
vzhľadom na to, že trvalý predčasný kontakt na zube 11 pravý stredný rezák, nadbytkom fixačnej hmoty

spôsobil posun vykrivenie tohto zuba a zväčšenie medzery pre zub 12. Dohliadaný subjekt navrhol
trvalé riešenie náhrady zuba 12. Z uvedeného oznámenia ďalej bolo zistené, že žalobkyňa súhlasila
s navrhnutým fixným mostíkom typu dens pendens (korunka na zube 13 ponesie voľný člen náhradu
zuba 12) aj za cenu nutnosti preparácie zbrúsenia zuba 13, ktorá bola vykonaná v januári 2019. Prváprotetická práca bola zhotovená ako provizórium zo živice. Po nalepení tejto protetiky žalobkyňa zistila,
že nenahrýza na zadné zuby. Dohliadaný subjekt pristúpil k zbrusovaniu dolných frontálnych zubov,
napriek tomu náhrada vypadávala a musela byť opakovane fixovaná. Posledný záznam zo zdravotnej

dokumentácie je zo dňa 04. 03. 2020, v ktorom je uvedené, že sa žalobkyňa nedostavila na ošetrenie
a dňa 29. 05. 2020 bola na vlastnú žiadosť vyradená zo stomatologickej starostlivosti žalovanej.
Následne absolvovala niekoľko odborných konzultácii na iných pracoviskách, kde bolo navrhované iné
riešenie a dňa 20. 05. 2020 navštívila pracovisko v Michalovciach, kde absolvovala protetické a estetické
ošetrenie chrupu. Úrad výkonom dohľadu zistil nedostatky pri protetickom ošetrení chrupu žalobkyne

žalovanou v zmysle nevhodnej preparácie zbrúsenia zuba 13, čo spôsobovalo prekážku v artikulácii,
opakované uvoľňovanie náhrady a jej nefunkčnosť pri hryzení potravy.

49. Z protokolu č. 432/2020 o vykonanom dohľade na diaľku, predmetom ktorého bolo prešetrenie
poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalobkyni dohliadané obdobie od 01. 01. 2010 do 03. 06. 2020
v zmysle predloženej zdravotnej dokumentácie žalobkyne v spolupráci s firmou Doktorzub, s.r.o.,

F. boli zistené nedostatky u dohliadaného subjektu, t. j. u žalovanej v dohliadanom období pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobkyne. Dohliadaný subjekt vykonal pri protetickom ošetrení
najprv adhezívnym mostíkom chybnú fixáciu náhrady a jej nedostatočná artikulácia spôsobovali časté
opakované uvoľňovanie náhrady a jej nefunkčnosť pri hryzení potravy. Pri následnom ošetrení fixným
mostíkom sa artikulačná chyba opakovala, bola spôsobená nevhodnou preparáciou zuba 13. Zub 13

bol z troch strán preparovaný príliš radikálne a s nesprávnou konicitou pahýľu, čím nebola zaistená
dostatočná pasívna retencia náhrady a z podnebnej strany bol zub preparovaný nedostatočne čo
spôsobovalo prekážku v artikulácii, nefunkčnosť a časté uvoľňovanie náhrady. Úprava pahýľu zuba
13 bola nutná v zmysle trojplôškovej dostavby a vhodnej preparácie. Záver úradu výkonu dohľadu
je v tom, že pri protetickom ošetrení adhezívnym mostíkom v decembri 2011 bola vykonaná chybná

fixácia náhrady a jej nedostatočná artikulácia spôsobovali časté opakované uvoľňovanie náhrady a jej
nefunkčnosť pri hryzení potravy, preparácia zuba 13 bola dňa 14. 01. 2019 vykonaná nevhodne ako už
bolo vyššie uvedené.

50. Žalobkyňa si uplatnila náklady na liečenie v súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou

starostlivosťou, a to platbu za konzultáciu v zubnej ambulancii Demident zo dňa 02. 02. 2020 sumu
15 Eur, za konzultáciu v ambulancii Doktorzub, s.r.o. dňa 22. 05. 2020 sumu 20 Eur, dňa 27. 05.
2020 sumu 20 Eur, za ošetrenie chrupu dňa 27. 07. 2021 sumu 1 820 Eur, ktorá suma pozostáva
zo sumy 30 Eur jedenkrát odtlačok, jedenkrát dentálna hygiena 50 Eur a celokeramická fazeta 1 740
Eur, spolu vo výške 1 875 Eur. Súd priznal žalovanej titulom náhrady nákladov na liečenie sumu

55 Eur, a to za konzultáciu zo dňa 02. 02. 2020 vo výške 15 Eur, konzultáciu zo dňa 22. 05. 2020
vo výške 20 Eur a konzultáciu zo dňa 27. 05. 2020 vo výške 20 Eur a vo zvyšnej časti jej nárok
ako nedôvodný zamietol a mal za to, že ostatné liečebné náklady, ktoré si žalobkyňa v tomto konaní
uplatnila nesúvisia s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, pretože požadovala úhradu,
ktorá už súvisela s trvalým riešením zubnej náhrady a tak ako vyplynulo z konania Úradu pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou, zdravotná starostlivosť žalobkyni dňa 14. 01. 2019 nebola poskytnutá
lege artis, pretože bola nevhodne vykonaná preparácia zuba 13, bol z troch strán preparovaný príliš
radikálne s nesprávnou konicitou pahýľu, čím nebola zaistená dostatočná pasívna retencia náhrady
a z podnebnej strany bol zub 13 preparovaný nedostatočne, čo spôsobovalo prekážku v artikulácii,
nefunkčnosť a časté uvoľňovanie náhrady. Zo správy zubného lekára F. G. zo dňa 27. 05. 2020, ktorá

sa nachádza v spise Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo zistené, že sa žalobkyňa
dostavila kvôli odovzdaniu provizória, jeho odskúšanie, následná adhezívna príprava povrchu pahýľa
13, nalepenie duálne tuhnúcim samoadhezívnym živicovým cementom breeze v odtieni A2 s tým, že
bola poučená, že ide o provizórne dočasné riešenie a v budúcnosti sa plánuje rozhodnúť pre jedno
z navrhnutých riešení, konkrétne zhotovenie mostíka. Súd mal za to, že žalobkyni nepatrí platba za

ošetrenie chrupu, ktorá predstavuje už konkrétne zhotovenie mostíka, zároveň v uvedenej platbe je
dentálna hygiena 50 Eur, odtlačok 30 Eur a teda uvedená platba nesúvisí s nákladmi na dočasné
riešenie, tieto si žalobkyňa neuplatnila, žalovaná nevykonávala žalobkyni trvalé riešenie.

51. Podľa § 449 ods. 1 OZ predpokladom vzniku nároku na náhradu nákladov je, že došlo ku škode na

zdraví, za ktorú škodca zodpovedá, k vynaloženiu nákladov už došlo a náklady, ktoré boli vynaložené sú
spojené s liečením poškodeného. Súd mal za to, že v danom veci došlo ku škode na zdraví žalobkyne,
ktorá vznikla zavineným konaním žalovanej, a to nesprávnym spôsobom zbrúsenia zuba č. 13, tak ako
vyplýva aj zo zisteného skutkového stavu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a medzivzniknutou škodou a konaním žalovanej existuje príčinná súvislosť a teda žalovaná zodpovedá za
poškodenie zdravia u žalobkyne, ktorá si uplatnila nárok na náhradu liečebných nákladov. Náklady už
boli vynaložené, toto v konaní sporné nebolo, avšak náklady musia súvisieť s liečením poškodeného

a platba za ošetrenie chrupu – trvalá náhrada vo výške 1 820 Eur, ktorá zároveň zahŕňala aj dentálnu
hygienu nepredstavuje náklady na liečenie v súvislosti s postupom u žalovanej, ktorá nikdy žalobkyni
nevykonala trvalú náhradu. Pokiaľ obrana žalovanej spočívala v tom, že išlo iba o dočasné riešenie
aj z protokolu č. 432/2020 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z jeho záveru vyplýva, že
už pri protetickom ošetrení adhezívnym mostíkom bola vykonaná chybná fixácia náhrady v dôsledku

čoho došlo k opakovanému uvoľňovaniu náhrady, jej nefunkčnosti pri hryzení potravy a bolo pristúpené
k zbrusovaniu dolných frontálnych zubov z dôvodu, že žalobkyňa nenahrýzala na zadné zuby a dňa 14.
01. 2019 bola vykonaná nevhodne preparácia zuba 13, ktorý nebol správne zbrúsený a teda uvedené
nemôže vyviniť žalovanú tak, že nezodpovedá za náhradu škody, a to liečebné náklady. Súd uvádza,
že dočasná náhrada znamená len použitie iného materiálu, čo ale neznamená, že práca nemá byť
urobená správne a teda tak, aby nedošlo k poškodeniu zdravia pacienta k obrusovaniu zdravých zubov

a poškodeniu zdravého zuba, ktorý bolo treba obrúsiť pre náhradu zuba 3. Žalovaná namietala priznané
liečebné náklady, že nie je zrejmé, že sa jednalo o konzultácie a že by súviseli s liečením žalobkyne,
keďže z výpisu z účtu nevyplýva, čo bolo predmetom ošetrenia a či to bolo v súvislosti s namietaným
lekárskym postupom žalovanej. To isté sa týka pokladničného dokladu zo dňa 22. 05. 2020 a z pohybu
na účte platby 27. 05. 2020. Pokiaľ žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne tvrdí, že keďže

nevznikol žalobkyni nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je jej možné priznať nárok na náhradu
liečebných nákladov súd poukazuje na to, že náhrada škody na zdraví je osobitný nárok, ktorý sa
priznáva s poukazom na § 449 ods. 1 OZ, kde pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením a náhrada škody na zdraví sa nepriznáva len v prípade, ak má poškodený nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, keďže náhrada nemajetkovej ujmy je osobitný nárok upravený v § 13 OZ.

52. Žalobkyňa sa domáhala nároku náhrady nemajetkovej ujmy, a to zásahu do osobnostných práv
práva na ochranu zdravia, do ktorého bolo zasiahnuté v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej
starostlivosti žalovaným, a to nevhodnou preparáciou zubu č. 13, čo viedlo k prekážke v artikulácii,
uvoľňovaniu náhrady a nefunkčnosti náhrady pri hryzení. V súlade s ustanovením § 13 ods. 1 OZ na

to, aby oprávnená osoba mala právo domáhať sa ochrany osobnosti sa vyžaduje a zároveň stačí, aby
išlo o neoprávnený protiprávny zásah do práv na ochranu osobnosti a v prípade existencie takéhoto
neoprávneného zásahu ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Správanie samej
dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným pri určení výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú výšku určuje súd podľa závažnosti ujmy a okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo s poukazom na § 13 ods. 2, 3 OZ.

53. Žalobkyňa sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 4 000 Eur podľa § 13 ods. 2 OZ,
ktorá spočívala v pocite hanby, nemožnosti venovať sa určitým aktivitám v dôsledku vypadávania
protetickejnáhradyaartikulačnýmťažkostiam,ktoréviedlikjejspoločenskejizoláciiabolozasiahnutédo

práva žalobkyne na ochranu zdravia a do práva žalobkyne na prejav osobnej povahy, reč a zvuk
hlasu, a to v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanou, kedy nevhodnou
preparáciou zuba č. 13 došlo k prekážke v artikulácii, uvoľňovaniu náhrady a nefunkčnosti náhrady pri
hryzení. Žalobkyňa mala za to, že každá priemerná 25-ročná žena by prekážku v artikulácii spôsobujúcu
nemožnosť sa normálne dohovoriť, vypadávanie náhrady a nemožnosť prijímania bežnej potravy

vnímala ako vážnu ujmu na jej osobnostných právach. V konaní boli vypočutí svedkovia, ktorí sú
vblízkomvzťahusožalobkyňouaktoríbezprostrednemalivnímaťjejprežívanieohľadomnapocithanby
a sociálnej izolácie. Žalobkyňa uvádzala, že sa stránila spoločnosti, zatvárala sa doma v izbe, odmietala
oslavy v meste alebo zúčastňovať sa večierkov v meste, prestala chodiť na diskotéky, skončila s boxom
a fixačný krém na zubnú náhradu kupovala pre dedka, lebo jej bolo trápne, že ho potrebuje. Poukázala

ako si napríklad A. H. s priateľom počas večere z nej uťahovali a prirovnávali ju k postave z populárneho
sitcom a je bez významu, či to vnímala ako neškodnú zábavu a srandu spoločnosti, ale rozhodujúce
je vnútorné prežívanie žalobkyne, ktorá bola vystavená na posmech síce od osoby blízkej, kde však
nemožno pochybovať, že nešlo o škodoradostný výsmech s cieľom ublížiť, stále však o výsmech pre
uvoľňovanie zubnej náhrady. Žalobkyňa poukázala, že mala aj problémy v práci v dôsledku častých

absencií návštevy zubára, ktoré preukazovala sms komunikáciou so zamestnávateľom zo dňa 12. 01.
2019, 14. 01. 2019.54. Zo svedeckej výpovede C. E. dlhoročného partnera žalobkyne, s ktorým vedie spoločnú domácnosť
bolo zistené, že keď sa s ňou začal stretávať všimol si, že v ústach nemá niečo pekné, mala nepekný
jeden zub, sťažovala sa, že často musí chodiť do Banskej Bystrice, lebo má problém so zubami,

vypadávala jej náhrada, nemohla dohryznúť. Stalo sa, že keď ju pozval na večeru niečo jej vypadlo
z úst, pochopil, že je to zubná náhrada, potom nálada klesla. Nevedel si predstaviť ako sa asi musela
cítiť, ako by sa cítil on, keby sa mu také niečo stalo. Nechodievali do spoločnosti, na diskotéky, na
večierky, na oslavy kvôli vypadávaniu náhrady. Veľakrát sa stalo, že ju ráno v posteli hľadala, lebo ju
mala vypadnutú. Náhradu si pred jedlom vyberala do servítky. Stalo sa, že ju jej mamina spratala do

koša. Uvedené riešila dennodenne, pretože si musela lepiť zuby fixačným krémom. Z výsluchu matky
žalobkyne bolo zistené, že ako dieťa nemala rečovú vadu, nezajakávala sa, mala problémy trochu so
šušlaním, čo ona ako rečovú vadu nevníma. Mala bežné problémy s chrupom. Po röntgenovej snímke
zubná lekárka F. Q. uviedla, že vidno, že jej chýba zub, nevytvoril sa a navrhla riešenie strojček, aby
sa vyposúvala celá strana, urobil sa miesto pre zub s tým, že sa urobí zubná náhrada, na čo jej bolo
uvedené, že sú na to sklené vlákna. Po vytvorení medzery bola urobená náhrada zubu upevnená

sklenými vláknami s tým, že vedeli, že sa s tým musí zaobchádzať šetrne avšak stalo sa, že náhrada
praskla, vypadávala, dcéra sa sťažovala, že zle dohrýza alebo nevie dohrýzť, čomu ona nerozumela.
Vravela, aby to riešila so zubárkou. Párkrát bola svedkom, že zub jej vypadol. Svedkyňa uviedla, že
správanie dcéry sa po zbrúsení zubu zmenilo. Bola silná osobnosť, stabilná, bola pokojná, organizovala,
plánovala si, mala koníčky, venovala sa boxu, doma nebývala, mala zvláštny druh humoru, boli najlepšie

kamarátky, zdôverovala sa jej, vďaka čomu aj ona lepšie znášala niektoré veci. Potom sa zmenila,
uvedomila si to až postupne, prestala sa jej zdôverovať, nerozprávala sa ani so sestrou, zatvárala sa
v izbe, nemala žiadne plány, keď niečo riešili útočila a často sa hádali. Uvedomila si to až keď vykričala,
že ide o problémy so zubnou náhradou. Z výsluchu svedkyne bolo zistené, že úraz na tvári žalobkyne
neriešila, keďže sa inak nepoznala, keďže s tým rástla.

55. Výsluchom svedkyne A. H., priateľky žalobkyne bolo zistené, že s ňou udržiava pravidelný kontakt,
má v Banskej Bystrici rodičov. Sú priateľky od piatej triedy základnej školy. Žalobkyňa nosila na základnej
škole strojček, aj na začiatku strednej školy, potom mal urobenú náhradu, nebolo to esteticky vzhľadné,
zub bol veľký, tmavší, žalobkyňa sa veľa neusmievala alebo si zvykla zakrývať rukou ústa. Tiež sa jej

niekedypýtala,čizubniejemocveľký,snažilasajuukľudniť.Sťažovalasanato,ženiejeprirodzený,nie
je pekne urobený. Mali svoju partiu, chodievali s kamošmi do mesta, na nákupy, do kina. Po vyhotovení
druhotnej náhrady po zbrúsení zuba sa stránila spoločnosti. Narodeniny, ktoré vždy oslavovala v meste
alebo na diskotéke, potom už len u nej doma. Bola aj svedkom, keď jej pri večeri náhrada vypadla
a zakrývala si ústa chlebom, na čo ešte žartovali, že je to ako v seriály Priatelia, sťažovala sa, že sa

nemôže plnohodnotne najesť.

56. Žalovaná mala za to, že žalobkyňa nepreukázala, že by zažívala tvrdené pocity hanby, ktoré
by boli takej intenzity, ktorá by odôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu
závažného zásahu do jej osobnostných práv. Nepreukázala, akú kvalifikovanú ujmu, namietaný lekársky

postup u nej vyvolal. Absentuje, aké následky to malo v jej súkromnom a spoločenskom živote.
Neuviedla, či a akým aktivitám sa nemohla venovať v dôsledku namietaného lekárskeho postupu.
Subjektívne prežívanie nenapĺňa kritéria spoločenskej diskriminácie a je v rozpore s bohatými sociálnymi
intervenciami žalobkyne, sociálne siete, spoločenské podujatia. Nepredložila dôkaz, že by trpela ujmou
na psychickom zdraví. Nepreukázala, že by mala problémy s artikuláciou, že by bola spoločensky

izolovaná a nepreukázala, že v značnej miere bola znížená jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti ani
zásah do jej osobného života, napríklad zmena v jej osobnom živote v dôsledku namietaného lekárskeho
postupu, nestratila zamestnanie, nerozpadol sa jej partnerský ani priateľský vzťah. Žalovaná mala za
to, že žalobkyňa nepreukázala vznik ujmy, príčinnú súvislosť medzi ujmou a protiprávnym zásahom, t.
j. postupom žalovanej.

57. Súd mal za to, že lekárskym zákrokom žalovanej tak ako to vyplynulo zo spisu Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou z protokolu č. 432/2020 o vykonanom dohľade na diaľku i v zmysle
predloženej zdravotnej dokumentácie žalobkyne v spolupráci s formou Doktorzub, s.r.o., Michalovce, že
došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, keďže došlo k preparácii

zbrúseniu zuba č. 13. Zároveň bola vykonaná chybná fixácia náhrady, došlo zo strany žalovanej
k zbrusovaniu dolných frontálnych zubov u žalobkyni, aj napriek tomu náhrada vypadávala, bola
opakovane fixovaná. Dohliadaný subjekt vykonal pri protetickom ošetrení najprv adhezívnym mostíkom
chybnú fixáciu náhrady a jej nedostatočná artikulácia spôsobovali jej časté opakované uvoľňovaniea jej nefunkčnosť pri hryzení potravy s tým, že pri následnom ošetrení fixným mostíkom sa artikulačná
chyba opakovala a bola spôsobená nevhodnou preparáciu zuba č. 13, ktorý bol preparovaný príliš
radikálne a s nesprávnou konicitou pahýľu. Z uvedených správ bolo preukázané, že bol nesprávne

preparovaný zub č. 13, čo spôsobovalo prekážku v artikulácii, nefunkčnosť a časté uvoľňovanie náhrady.
Zároveň bola vykonaná chybná fixácia náhrady a z toho dôvodu žalobkyňa ukončila spoluprácu so
žalovanou, absolvovala konzultácie na iných pracoviskách, zub jej odumrel a bolo potrebné vykonať
zbrúsenie ďalšieho zdravého zubu, aby mohla byť vykonaná náhrada za chýbajúci zub. Súd mal
potom za to, že základ nároku na priznanie nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne je daný a zároveň

bola preukázaná príčinná súvislosť medzi zásahom, ktorý bol spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu
a vznikom nemajetkovej ujmy za konkrétne porušenie na strane žalovanej zásah bol konštatovaný
Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže zdravotná starostlivosť nebola žalobkyni
poskytnutá správne s poukazom na § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
Nemajetková ujma nie je preukázateľná, ale je možné ju iba pociťovať. K vzniku takejto nemajetkovej
ujmy dochádza nespravodlivým konaním, ktoré sa prejavuje ako ohrozenie alebo porušenie určitých

právnychpovinností,ktoréčastokrátvyústiadotakejtoujmy.Takétokonaniemápriamydopadnaspôsob
akvalituživotapoškodeného,najehospoločenskéarodinnévzťahy,čiosobnýživot.Akékoľvekfinančné
odškodnenie nedokáže napraviť ujmu, ktorú osoba utrpela a hlavnou úlohou ujmy je predovšetkým
zmierniť, zoslabiť následky neoprávneného zásahu do práv fyzickej osoby.

58. Pokiaľ žalovaná poukazovala na skutočnosť, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy, keďže je konzumovaná v nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia uvedený nárok na
sťaženie spoločenského uplatnenia je upravený v šiestej časti Občianskeho zákonníka tretí oddiel
ustanovenie § 444 OZ a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia § 13 OZ je
upravené v prvej časti OZ druhá hlava a súd v konaní nerozhodoval o priznaní sťaženia spoločenského

uplatnenia žalobkyni, kedy len v prípade, že by si uplatňovala nárok na sťaženie alebo zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia z totožných dôvodov ako náhradu nemajetkovej ujmy by jej náhrada
nemajetkovej ujmy nebola priznaná.

59. Súd priznal žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 3 000 Eur z dôvodu nesprávne poskytnutej

zdravotnej starostlivosti, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Táto skutočnosť bola
nepochybne preukázaná a pokiaľ v konaní žalobkyňa preukazovala nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy, ktoré spočívali v pocitoch hanby, nemožnosti venovať sa určitým aktivitám z dôvodu, že jej
náhrada vypadávala, artikulačným ťažkostiam, ktoré viedli k spoločenskej izolácii, nemožnosť prijímania
bežnej potravy, čo všetko vnímala ako vážnu ujmu na jej osobnostných právach. Súd mal za to že

svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí potvrdili, že mala problém so zubami s vypadávaním náhrady,
nemohla dohrýzať. Stalo sa jej, že jej na večeri niečo vypadlo z úst, toto vyplynulo z výpovede C.
E., jej priateľa a nevedel si predstaviť ako sa musela cítiť, ako by sa cítil on, keby sa mu niečo
také stalo. Zároveň z jeho výpovede bolo preukázané, že nechodievali do spoločnosti, na diskotéky,
na večierky, oslavy kvôli tejto skutočnosti. Stávalo sa, že náhradu mávala vypadnutú, veľakrát ju

ráno v posteli hľadala a preto si ju pred jedlom vyberala. Taktiež sa stalo aj to, že jej matka jej ju
vyhodila do koša. Uvedený problém riešila dennodenne, lebo si musela lepiť zuby fixačným krémom.
Jej matka vo svojej výpovedi uviedla, že bola svedkom, keď jej zub vypadol a uviedla, že správanie
dcéry sa po zbrúsení zuba zmenilo. Bola silná osobnosť, stabilná, pokojná, organizovala, plánovala si,
venovala sa koníčkom, boxu, mala zvláštny druh humoru, nebývala doma. Boli najlepšie kamarátky,

vždy sa jej zdôverovala a potom sa zmenila, prestala sa jej zdôverovať, nerozprávala sa ani so
sestrou, zatvárala sa v izbe, nemala žiadne plány, útočila, často sa hádali. Uvedené si uvedomila
až vtedy, keď jej vykričala, že ide o problém so zubnou náhradou a svedkyňa potvrdila, že nikdy
neriešila problémy v dôsledku úrazu na tvári, keďže sa inak nepoznala, s tým rástla. Taktiež svedkyňa
A. H. potvrdila, že udržiavali spolu pravidelný kontakt, sú priateľky od základnej školy a náhrada

zubu nebola u žalobkyni estetická, zub bol veľký, tmavší, žalobkyňa sa neusmievala, zakrývala si
ústa rukou. Niekedy sa pýtala, či zub nie je moc veľký, ona sa ju snažila ukľudniť. Sťažovala sa, že
nie je prirodzený, pekne urobený. Mali svoju partiu, chodievali s kamošmi do mesta, na nákupy, do
kina a po vyhotovení tejto náhrady sa žalobkyňa stránila spoločnosti. Prestala oslavovať narodeniny,
v meste alebo na diskotéke, vždy to bolo u nej potom už doma. Bola svedkom, keď jej náhrada

vypadla, zakrývala si ústa chlebom. Sťažovala sa, že sa nemôže plnohodnotne najesť. Pokiaľ žalovaná
namietala, že žalobkyňa nepreukázala zažívané tvrdené pocity hanby, ktoré by odôvodňovali priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy, ktorý by u nej vyvolal predmetný lekársky postup, absentuje aké následky
to malo v jej súkromnom a spoločenskom živote s tým, že poukazovala na to, že pocity hanby mohlazažívať z dôvodu jej vzhľadu a zároveň uvádzala, že zverejňované fotografie na sociálnych sieťach
tieto skutočnosti nepreukazujú, žalovaná poukazovala, že sa žalobkyni nerozpadli priateľské vzťahy,
partnerský vzťah, nepreukázala negatívny dopad na pracovný vzťah. Neprodukovala žiadny dôkaz

o narušení psychického zdravia a preto samotná existencia postupu žalovanej nemá za následok nárok
na nemajetkovú ujmu. Uvedené preukazovala výsluchom svedkov a predloženou fotodokumentáciu
na sociálnej sieti Instagram, z ktorého mala za to, že sa po roku 2019 žalobkyňa zúčastňovala
výletov, večier v reštauráciách, spoločenských aktivít, bola spoločensky integrovaná a svedkovia neboli
priamymi svedkami žalobkyňou uvádzaných situácií, ide o nepriame dôkazy. Nevyplynulo z nich, že

by bola vystavovaná výsmechu tretích osôb. Z výsluchu C. E. nevyplynulo, že by jej náhrada pri jedle
vypadávala, ale to, že si ju sama vyberala a dávala do servítky a hoci tvrdila, že fotografie upravovala,
toto nepreukázala, avšak z fotografií vyplýva, že bola aktívna v spoločnosti, necítila sa nekomfortne
v spoločnosti, čo potvrdil aj súd v bode rozsudku 41. Zároveň netvrdila, že by postup žalovanej
bol dôvodom na ukončenie jej pracovného pomeru alebo nespokojnosť zamestnávateľa s plnením si
pracovných povinností a teda nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko. Podľa

žalovanej nie je to ujma závažná, objektívna, nezvratná, či už v súkromnom, pracovnom alebo rodinnom
živote. Zároveň je logické, že v prípade, že by pociťovala hanbu, nezúčastňovala by sa podujatí, na
ktorých by mohla zažiť zahanbujúce situácie, napríklad v dôsledku tvrdeného vypadávania náhrady,
prijímania potravy alebo artikulačných problémov a že by sa takýmto situáciám dobrovoľne vystavovala.
Problémy s artikuláciou boli vyvrátené výsluchom svedkyne, jej matky. Zároveň je potrebné brať do

úvahy aj krátkodobosť doby trvania zásahu, ako aj postoj žalobkyne k riešeniu tohto zdravotného
problému, keď od žalovanej odchádzala s vitálnym zubom, s ktorým sa dalo pracovať a žalobkyňa sa
odmietala podrobiť trvalému riešeniu a vyhradiť si čas na návštevu a objednať sa na trvalé vyriešenie
problému. Žalobkyňa poukázala na nesprávne vyhodnocovanie dôkazov zo strany žalovanej, ktoré sa
nezakladajú na pravde a sú v rozpore s odôvodnením rozsudku s tým, že nepreukázala vznik ujmy

na osobnostných právach ňou tvrdené pocity hanby, ktoré ju obmedzovali v bežnom živote, v práci,
v sociálnych interakciách, partnerských, priateľských väzbách, trpela neznesiteľnými pocitmi hanby,
v dôsledku ktorých bola sociálne izolovaná a nepreukázala artikulačné problémy, ktoré by ju vyraďovali
z bežného života s poukazom na výsluch svedkov. Žalobkyňa poukázala, že nemajetkovú ujmu jej
vznik nie je možné preukazovať prostredníctvom materiálnych dôkazov, nakoľko vzniká a prejavuje sa

v duchovnej sfére vnútorného prežívania ľudskej bytosti a vnútornom psychickom rozpoložení žalobcu
a nie je možné priniesť hmotný dôkaz a požiadavka takéhoto dôkazu je súdnou praxou vnímaná
ako ,,probatio diabolica“. Žiadne skutkové okolnosti, ktoré už odzneli nemožno následne preukázať
s absolútnou istotou. Vždy pôjde o otázku určitej miery pravdepodobnosti. Rozhodujúcim kritériom
pre unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k vzniku nemajetkovej ujmy je preukázanie zásahu do

osobnostných práv, medzi ktoré patrí aj právo na ochranu zdravia, pričom je určujúcou rozumová úvaha
o tom, či by vzniknutý následok zásahu súčasne každá priemerná ľudská bytosť za rovnakých okolností
pociťovala ako ujmu na jej osobnostných právach. Pokiaľ žalovaná poukazovala, že nepreukázala
narušeniepsychickéhozdraviazamieňasinemajetkovúujmuaškodunazdraví.Kinterpretáciivýpovede
svedkov žalovanou uviedla, že je v rozpore s obsahom ich výpovedí, zo skutočnosti, že sa žalobca

v úzkom kruhu zúčastnil večere v reštaurácii s partnerom nemožno vyvodiť, že by v čase od 14. 01.
2019 do 27. 05. 2020 viac ako šestnásť mesiacov neboli ovplyvnené jeho spoločenské aktivity zvlášť,
keď svedkovia uviedli, že žalobkyňa prestala chodiť do reštaurácii, oslavovať narodeniny v meste na
diskotéke, zatvárala sa v izbe a nekomunikovala. Pokiaľ žalovaná poukázala, že súd sa bez dôkazov
stotožnilstvrdenímžalobcu,žefotografienasociálnejsieteInstagramžalobkyňaupravovala,poukázala,

že prílohou vyjadrenia zo dňa 20. 12. 2021 boli jej fotografie vždy dve popri sebe, jedna pôvodná
a druhá, ktorá bola po úprave zverejnená na sociálnej sieti, čo je zrejmé z ich porovnania a to, že si toto
tvrdenie súd osvojil je bez dôkazov v rozpore so stavom súdneho spisu. Pokiaľ žalovaný poukazuje na
nelogické závery súdu v bode 41 odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k fotografiám opomína celé znenie
vety odôvodnenia rozsudku, naopak vyplýva záver tak, že z fotografie nemožno vyvodzovať, či náhrada

žalobkyni vypadávala alebo nie, či mala problémy s jedením a artikuláciou, keďže fotografia zachytáva
jedenvybranýmomentzoživota,niecelýjehopriebeh.Pokiaľpoukazuježalovanánato,ženemajetková
ujmamusíbyťobjektivizovanávzmysle,žekaždáosobavtejistejsituáciialebospoločenskompostavení
by predmetnú ujmu vnímala v danom čase a mieste je otázka, či sa žalovaný skutočne domnieva, že
iná 25-ročná žena, ktorej pri rozhovore alebo jedení vypadáva zubná náhrada kupuje si fixačný krém,

by takýto stav považovala za niečo bežné, normálne, primerané veku a spoločenskému postaveniu.
Poukázal, že žalovaná si k náhrade nemajetkovej ujmy pripája dodatočné podmienky nezvratnosti
a trvalosti, ktoré zákon nepozná.60. Súd mal za to, že žalobkyni patrí náhrada nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol preukázaný zásah
do jej osobnostných práv a došlo k zásahu do zdravia žalobkyne a s tým spojených následkov do jej
osobnosti súkromného života, rodinného života, keď v konaní súd mal za preukázané, a to i výsluchom

svedkov, že v dôsledku nesprávne vykonaného zákroku dochádzalo k vypadávaniu zubnej náhrady.
Uvedená skutočnosť je preukázaná i z rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
ako aj odborného vyjadrenia F. G., kedy dochádzalo v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej
starostlivosti k uvoľňovaniu zubnej náhrady, čo bolo preukážkou v artikulácii. Svedkovia uviedli, že sa
stalo, že jej táto náhrada vypadla pri večeri, či už s priateľmi alebo s partnerom, či už počas spánku alebo

ostalavchlebealebosastalo,žematkanáhraduomylomvyhodila.Poukazovaniežalovanejnato,žesiju
vyberala a teda nemohla jej vypadávať je zrejmé, že si ju vyberala práve z dôvodu, aby jej nevypadávala
a zároveň svedkovia potvrdili tie skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádzala, že sa spoločensky izolovala, tak
ako uviedla jej matka, že sa veľmi zmenila, zatvárala sa v izbe, nemala žiadne plány, hádavali sa, útočila,
keďžepredtýmbolapokojná,organizovala,plánovalasi,malakoníčky,chodievaladomestanadiskotéky
a súd má za to, že žalovaná pokiaľ poukazuje na jej úraz na tvári, že v dôsledku uvedeného úrazu mohla

pociťovať hanbu, takéto žiadne okolnosti v konaní preukázané neboli a súd uvedené považuje len za
účelovú obranu zo strany žalovanej, keďže zo žiadneho dôkazu takáto skutočnosť nevyplynula. Naopak
matka žalobkyne uviedla, že túto skutočnosť žalobkyňa nikdy neriešila a teda zo strany žalovanej bolo
poukazovanie na jej predchádzajúci úraz neetické s tým, že zľahčovala nesprávne poskytnutú zdravotnú
starostlivosť, ktorú označila len za akýsi problém žalobkyne, pritom nesprávne poskytnutá zdravotná

starostlivosť týkajúca sa zdravia žalobkyne spôsobila, že jej bol nesprávne zbrusovaný zdravý zub,
ktorý odumrel a v dôsledku vytvorenia medzery pre zub, ktorý žalobkyni nenarástol a ktorá možnosť
vytvorenia medzery pre tento zub bola zo strany žalovanej ešte riešená so zákonnou zástupkyňou
žalobkyne, ktorá bola v tom čase maloletá došlo k zbrúseniu aj zdravého ďalšieho zubu pre vytvorenie
zubnej náhrady, čo je trvalý zásah do zdravia, ktorý sa dá riešiť už len zubnými náhradami. Súd mal

potom za to, že každá osoba v postavení žalobkyne v tom čase by uvedené pociťovala rovnako a teda
nejedná sa len o subjektívne pocity alebo subjektívne prežívanie žalobkyne (viď. uznesenie NS SR sp.
zn. 4Cdo/81/2011). Čo sa týka zverejňovaných fotografií, z ktorých žalovaná vyvodzuje, že nemohla
žalobkyňa pociťovať hanbu alebo že bola izolovaná súd má za to, že z uvedenej fotodokumentácie nie
je možné vyvodiť, že žalobkyňa nepreukázala zásah do osobnostných práv, tak ako uvádzala a dôvod,

či boli fotografie upravované alebo neboli išlo o to, že fotografia je zverejňovaná tak ako si želá ten kto
fotografiu zverejnil, aby verejnosť ho videla, neznamená skutočné prežívanie a obmedzenie v bežnom
živote, v bežných aktivitách a to, že tieto fotografie zverejňovala súd nepovažoval za dôkaz, že nedošlo
k zásahu do osobnostných práv žalobkyne a taktiež skutočnosť, že sa jej nerozpadol partnerský vzťah
nemôže byť na ujmu toho, že len v prípade, že by sa jej rozpadol vzťah s partnerom by mala nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ žalovaná poukazovala, že nešlo o úmyselné zavinenie zo strany
žalovanej súd má za to, že úmyselné konanie neznamená, že len vtedy je možné priznať nemajetkovú
ujmu. Taktiež v danej veci nie je možné uviesť, že by k zásahu došlo z nedbanlivosti, ale je nepochybné,
že bol neodborne vykonaný zásah na zdravom zube žalobkyne a pokiaľ bolo poukazované, že ide len
o provizórium s týmto tvrdením sa súd nestotožňuje, keďže provizórium znamená len použitie iného

materiálu, avšak neznamená, že práca nemá byť vykonaná správne, riadne a bez trvalého zásahu do
zdravia zubu. Žalovaná nepreukázala žiadnym spôsobom, že by žalobkyňa odmietala trvalé riešenie
náhrady a žiadnym spôsobom súd nemôže mať za preukázané, že tým, že žalobkyňa odmietala trvalú
náhradu si zavinila vypadávanie náhrady a z toho vyplývajúce ňou uvádzané problémy v bežnom
živote. Uvedené vyplýva aj z toho, že iný zubný lekár, ktorý uviedol ako príčinu zlé zbrúsenie očného

zuba jej urobil najprv dočasnú náhradu zo živice po jeho oprave, s tým, že zub odumrel a s novou
náhradou dočasnou fungovala rok, nemala s ňou problém, mohla zavrieť ústa, jesť, nevypadávala jej
a potom došlo k vytvoreniu trvalého riešenia, ktoré má dodnes funkčné a v žiadnom prípade to nebolo
z finančných dôvodov. Poukazovanie žalovanej na okolnosť, že nemohlo dôjsť k zásahu, pretože bola
žalobkyňa aktívna na sociálnych sieťach. Súd uvádza, že zverejňovanie fotografií nepreukazuje, že

k zásahu nedošlo. Pokiaľ boli predložené fotografie, či boli upravované alebo neboli upravované nie
je v danom konaní podstatné, lebo zo zverejnených fotografií na Instagrame nie je možné ustáliť, či
došlo alebo nedošlo k zásahu do osobnostnej sféry žalobkyne, tak ako uvádzala a fotografie nemajú
výpovednú hodnotu, aké bolo vnútorné prežívanie žalobkyne, ani výpovednú hodnotu, že sa stránila
spoločnosti, osobného kontaktu s inými ľuďmi z dôvodu problémov s jedením vypadávania náhrady

a dochádzalo k izolácii. Zároveň poukazovanie žalovanej, že nedošlo k rozpadnutiu partnerského vzťahu
alebo neprišla o zamestnanie nie je dôvodom pre nepriznanie nemajetkovej ujmy vzhľadom na vyššie
uvedené skutkové okolnosti.61. K výške nemajetkovej ujmy súd uvádza, že náhrada za nemajetkovú ujmu by mala byť taká
vysoká, aby splnila úlohu odškodňovaciu, nemala by byť iba symbolická a zároveň nemôže byť ani
neprimerane vysoká. Každé rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je založené na riešení

čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady. Vyriešením
takto individuálnej otázky, ako je určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy sa ani nemôže vytvoriť
ustálená rozhodovacia prax (rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/29/2021). Pri posúdení a hodnotení
zákonom ustanovených východísk na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy súdy postupujú vždy
rozdielne v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach s tým, že

pri určení konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy,
keďže jej rozsah nemožno exaktne kvalifikovať a vyčísliť (rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/131/2020).
Z prílohy k zákonu č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov je zrejmé, napríklad, že za vážne duševné poruchy vzniknuté
pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii
zákon priznáva bodové ohodnotenie od 260 do 1300 bodov, t. j. náhradu v rozmedzí od 5 000 Eur do

25 400 Eur. Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov v zmysle § 13 tohto zákona nesmie
presiahnuť celková výška odškodnenia obetí trestného činu 50-násobok sumy mesačnej minimálnej
mzdy platnej v čase, kedy došlo k vzniku škody, čo v roku 2019 bola suma 520 Eur a 50 násobok
je suma 26 000 Eur. Strany sporu poukazovali na rôzne rozhodnutia krajských súdov a najvyššieho
súdu. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 7Co/14/2020, kde bola priznaná

výška nemajetkovej ujmy 5 000 Eur a 3 000 Eur, za smrť syna pri dopravnej nehode Krajský súd
v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/339/2011 vo výške 8 600 Eur, smrť syna brata 6 638,78 Eur NS SR
sp. zn. 1Cdo/77/2009, dopravná nehoda smrť otca NS SR sp. zn. 2Cdo/131/2018 vo výške 5 000 Eur
a 3 000 Eur, nedôvodná operácia druhého zdravého kolena KS v BB sp. zn. 17Co/136/2012 vo výške
3 500 Eur, odobratie reprodukčného orgánu NS SR sp. zn. 1Cdo/85/2017 vo výške 5 000 Eur. Žalobkyňa

poukazovala na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 Eur za usmrtenie manžela KS Trnava
sp. zn. 25Co/131/2018, priznanie náhrady v dôsledku úmrtia otca vo výške 10 000 Eur a 15 000 Eur,
v dôsledku neoprávneného trestného stíhania vo výške 20 800 Eur KS Prešov sp. zn. 3Co/5/2023,
vo výške 5 000 Eur z dôvodu nevydareného estetického zákroku KS Bratislava sp. zn. 2Co/72/2019.
Mal súd potom za to, že priznaná náhrada nie je v neprimeranej výške vzhľadom na vyššie uvádzané

rozhodnutia tak, že by spôsobovala obohacovanie sa druhej strany a že by nebolo prihliadnuté na princíp
proporcionalityvzhľadomnazistenémajetkovépomery,taknastranežalobkyneažalovanej,akovyplýva
z rozhodnutia k ustanoveniu § 257 CSP. Nie je možné porovnávať priznania nemajetkových ujm za rôzne
iné zásahy bez zohľadňovania konkrétneho skutkového stavu. Súd mal za to, že takýto zásah do zdravia
žalobkyne spôsobil stav, ktorý je možné napraviť, avšak len tak, že dochádza k zásahu do zdravých

zubov vytvorením zubnej náhrady.

62. Súd žalobu potom v prevyšujúcej časti čo sa týka priznania nákladov na liečenie a v nemajetkovej
ujme zamietol, keďže mal za to, že liečebné náklady priznal vo výške, ktoré považoval za preukázané
vo vzťahu k žalovanej a čo sa týka nemajetkovej ujmy mal za to, že postačujúca je priznaná suma.

63. Okresný súd dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 20C/58/2021 zo dňa 04. 07. 2023 rozhodol o trovách
konania v časti žaloby o škode na zdraví, náhrada liečebných nákladov a priznal žalovanej
a intervenientovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní nárok vo výške
94,14 %. Voči rozsudku podala odvolanie žalobkyňa aj žalovaná. Žalobkyňa z dôvodu, že rozhodnutie

vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniavýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, kde účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením sudcovského moderačného
práva. Aplikácia daného ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, ale súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Podľa žalobkyne výnimočnosť okolností
spočívavnepomerevýškynáhradytrovkonaniakhodnotesporu,kedynáhradatrovkonaniapredstavuje
61,78 % z hodnoty sporu, kedy súd priznal žalobkyni nárok na náhradu škody 55 Eur a vo zvyšku
1 820 Eur žalobu zamietol a vyhodnotil ju ako vynaloženú na trvalé riešenie zdravotného stavu, hoci

v tejto sume boli započítané aj náklady na odstránenie nesprávne vykonanej práce žalovanou, dostavba
a opätovné zbrúsenie zubu, ktorých výška však nebola osobitne vyčíslená, nakoľko nebola osobitne
vyčíslená v daňovom doklade vystavenom lekárom Doktorzub, s.r.o.. Žalobkyňa bola počas celého
súdneho konania osobou, ktorá poberala dávky v hmotnej núdzi, bol jej priznaný nárok na bezplatnúprávnu pomoc rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 10. 03. 2021. Žalovaná je stomatológ,
u ktorého je predpoklad vyššieho príjmu, než je dávka v hmotnej núdzi a intervenientom je poisťovňa
disponujúca vlastným právnym oddelením. Podľa žalobcu je daný dôvod hodný osobitného zreteľa už

tým, že si musel uplatniť nárok na náhradu škody na zdraví na súde, ako aj tým, že jeho čiastočný
neúspechboldôvodomnesprávnehovyčísleniavýškyškodynazdraví,ktorénemožnopričítaťžalobkyni,
pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/20/2019, z ktorého vyplýva ,,je
zrejmé, že dôvodom uplatneného nároku bola náhrada škody na zdraví spôsobená pádom žalobkyne
na zľadovatenom parkovisku vo vlastníctve žalovaného, pričom v konaní bolo preukázané, že ku škode

došlo v príčinnej súvislosti s povinnosťou žalovaného udržiavať parkovisko v schodnom a zjazdnom
stave a že za škodu zodpovedá žalovaná“. Už len táto skutočnosť, kedy bola žalobkyňa nútená uplatniť
si náhradu škody, ktorá by jej inak nevznikla je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pričom je potrebné
prihliadnuť na skutočnosť, že žalobkyňa bola v základe uplatneného nároku úspešná. Žalobca poukázal,
že žalovaný počas celého konania popieral svoju zodpovednosť za škodu a neprejavil ani minimálnu
snahu o mimosúdne vyriešenie sporu spôsobeného postupom non lege artis pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti čo samo o sebe je dôvodom pre aplikáciu daného ustanovenia. Poukázala na to, že pokiaľ
žalovaná namietala, že postačuje morálna satisfakcia po podaní žaloby ani v priebehu celého konania
i napriek zisteným nedostatkom Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neprejavila vo
vzťahu k žalobkyni ľútosť alebo ospravedlnenie, ale jej obrana spočívala v tom, že išlo len o provizórium
a nemôže zodpovedať za vzniknutú škodu alebo nemajetkovú ujmu. Žalobkyňa je osobou v hmotnej

núdzi, ktorej bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc. Vo vzťahu k žalovanej vystupoval ako
spotrebiteľ zdravotnej starostlivosti, pričom povolanie žalovaného a status intervenient odôvodňuje
nepriznanie nároku na náhradu trov konania vo výške predstavujúcej 61,78 % z celkovej hodnoty sporu.
V prejednávanom spore je náhrada trov právneho zastúpenia vyššia ako 1 095,38 Eur a mesačný
príjem žalobcu je nižší ako 166,29 Eur mesačne. Úhrada náhrady trov konania žalobkyňou by nebola

pre žalobkyňu likvidačná výlučne v prípade právoplatnosti rozsudku, ktorým priznal žalobcovi nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy 3 000 Eur a nárok na náhradu škody 55 Eur. Súčasne však nemožno
považovať za spravodlivé vyriešenie sporu také vyriešenie zodpovednosti žalovaného za škodu na
zdraví žalobcu postupom non lege artis medicine, pri ktorom súd konštatuje porušenie povinnosti
žalovanej a zodpovednosť žalovanej za škodu, súčasne však musí poškodený z dôvodu zlej sociálnej

situácie použiť viac ako tretinu z priznanej náhrady na náhradu trov právneho zastúpenia.

64. Žalovaná k odvolaniu žalobkyne voči trovám konania a aplikácii ustanovenia § 257 CSP uviedla,
že zámerne súdu podsúva nie kompletné informácie o svojom postavení a stavia sa do pozície slabšej
strany v spore a dožaduje sa vyššej súdnej ochrany. Je pravdou, že jej bola priznaná bezplatná právna

pomoc aj z titulu, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, avšak aplikácie daného ustanovenia sa
v priebehu konania nedomáhala. Z výpisu R. vyplýva, že sa stala žalobkyňa jedinou spoločníčkou
a konateľkou dňa 06. 12. 2022 DC-Alis, s. r. o., IČO: 55 068 286 a dňa 14. 06. 2023 DC-Alis I. s. r. o., IČO:
55 523 293 tesne pred podaním odvolania. Pokiaľ bola schopná založiť si dve spoločnosti s ručením
obmedzenímvpriebehusúdnehokonaniaajedenmesiacpredpodanímodvolanianiejemožnéuveriťjej

tvrdeniam o stave hmotnej núdze, len samotné založenie SRO je spojené s výdavkami, súdne poplatky
v sume 150 Eur za zápis každej SRO, výdavky v súvislosti s vypracovaním listín pre jej založenie,
výdavky so zriadením sídla, keďže sídlo oboch je zriadené u tretej osoby na adrese, na ktorej majú
zriadené virtuálne sídlo viaceré subjekty. Žalobkyňa je podľa informácií poskytnutých a uverejnených
na sociálnej sieti Instagram majiteľom a riaditeľom E. E. O. S., dizajnérkou nábytku a interiéru, pričom

uvádza webovú stránku R.. Je jednoznačné, že aj z týchto činností dosahuje príjem a nie je možné
ustáliť, že na jej strane existovali dôvody hodné osobitného zreteľa ani sa stotožniť s jej úvahami
o existencii nepomeru výšky náhrady trov konania k hodnote sporu. Žalobkyňa zámerne tento nepomer
vypočítava iba v kontexte ňou uplatnených liečebných nákladov a neuvádza, že v uvedenom konaní jej
bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 3 000 Eur a náhrada trov konania 100 %. Žalobkyňa nemá

žiadne zdravotné ani iné obmedzenie, pre ktoré by nemohla dosahovať príjem. Neboli jej spôsobené
žiadne trvalé následky, nie je poberateľkou starobného dôchodku. Je v mladom produktívnom veku,
o čom svedčí jej podnikateľská aktivita a žaloba, ktorou si uplatňovala náhradu liečebných nákladov bola
podaná advokátom, t. j. osobou s právnickým vzdelaním. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa nachádzala
v zložitej životnej situácii ani skutočnosť, že by jej bola priznaná bezplatná právna pomoc neodôvodňuje

záver, že by sa nachádzala v nepriaznivej sociálnej ani ekonomickej situácii, čo ani netvrdila. Je plne
pracovnespôsobilá,vdosahovanípríjmujejnebránižiadnaobjektívnaprekážka,jejedinýmspoločníkom
a konateľom dvoch SRO založených v krátkom čase pred podaním jej odvolania, čo signalizuje prebytok
alebo aspoň dostatok finančných prostriedkov, pričom v jednej zo spoločností je aj zamestnaná. Platenietrov konania nebude pre ňu likvidačné a na dôvažok je zastúpená advokátom a musela byť poučená
i o takejto možnosti skončenia konania z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Pokiaľ tvrdí mesačný
príjem 166,29 Eur je vo svetle uvádzaných skutočností nie uveriteľným tvrdením. Tvrdenie žalobkyne

otom,ževsumenákladovspojenýchsliečením,ktorésiuplatňovala1820Eurbolizapočítanéajnáklady
na dočasné riešenie, pričom neboli vyčíslené osobitne v daňovom doklade, ide o úplne nové tvrdenie,
ktoré v priebehu celého konania neuvádzala. Zároveň súhlas s rozhodnutím súdu o nedôvodnosti výšky
nákladov potvrdila aj správaním tak, že si nepodala odvolanie a neprodukovala dôkazy. Taktiež nie je
možné uveriť žalobkyni, že by nesprávne vyčíslenie škody na zdraví nebolo možné pripočítať žalobkyni.

65. Ustanovenie § 257 neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami(NálezÚSČRsp.zn.I.ÚS2862/2007).Použitieuvedenéhoustanovenianeodôvodňujeanifakt,
žestrananiejesolventnáalebožezárobkováamajetkovásituáciastrany,ktorávsporezvíťazilajelepšia
ako u jej protistrany. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, t. j. na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Znamená to,

že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať
stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto
ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania.
Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter a preto zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady

trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré však zákon nešpecifikuje. Ustanovenie § 257 CSP
neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie
neodôvodňuje ani skutočnosť, že strana nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany,
ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany, ale má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti,

t. j. na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

66. Žalobkyňa, ktorá požadovala, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanej
a intervenientovi s poukazom na ustanovenie § 257 CSP výnimočnosť okolnosti videl v samotnom
nepomere výšky náhrady trov konania k hodnote sporu, kedy náhrada trov konania predstavuje 61,78

% z hodnoty sporu s tým, že predmetom sporu je náhrada škody na zdraví spôsobenej nesprávnym
poskytnutím zdravotnej starostlivosti a žalobkyňa bola úspešná v časti 55 Eur, hoci v žalovanej sume
boli započítané aj náklady na odstránenie nesprávne vykonanej práce žalovaným, dostavba a opätovné
zbrúsenie zubu, ktorých výška ale nebola osobitne vyčíslená a preto ju žalobca nemohol osobitne
vyčísliť. Zároveň žalobkyňa je počas celého konania osobou poberajúcou dávku v hmotnej núdzi, bol jej

priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc s tým, že poukazoval na vyšší príjem na strane žalovaného
a intervenienta ako poisťovne. Zároveň dôvod hodný osobitného zreteľa žalobkyňa videla v tom, že
si musela uplatniť nárok na náhradu škody na zdraví na súde a čiastočný neúspech je dôvodom
nesprávneho vyčíslenia výšky škody na zdraví, ktoré nie je možné pričítať žalobkyni. Zároveň nie je
možné považovať za spravodlivé vyriešenie sporu, také vyriešenie zodpovednosti žalovanej za škodu

na zdraví žalobkyni postupom non lege artis medicine, pri ktorom súd konštatuje porušenie povinnosti
žalovaného a jeho zodpovednosť za škodu, ale musí súčasne poškodený z dôvodu zlej sociálnej situácie
použiť viac ako tretinu z priznanej náhrady na náhradu trov právneho zastúpenia škodcu. Žalobkyňa
predložila daňové priznanie k dani fyzickej osoby za rok 2023, ročné zúčtovanie preddavkov na daň
z príjmu fyzickej osoby žalobkyne za rok 2024, pracovnú zmluvu žalobkyne spoločnosti DC-Alis, s. r.

o., výplatné pásky žalobkyne za rok 2023 a 2024, daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby
DC-Alis, s. r. o., účtovnú závierku spoločnosti za rok 2023, daňové priznanie k dani z príjmu právnickej
osoby a účtovnú závierku spoločnosti DC-Alis I., s. r. o. za rok 2023, z ktorých bolo zistené, že žalobca
mal v roku 2023 zdaniteľný príjem základ dane vo výške 716,23 Eur a 247,76 Eur spoločnosť DC-Alis,
s. r. o. zisk 471,94 Eur a spoločnosti DC-Alis I. s. r. o. vo výške 531,07 Eur.

67.Pomerynastranežalovanej,ktorávykonávapovolaniezubnéholekára,zamestnávajednuzdravotnú
sestru, ktorej vypláva mesačnú mzdu, hradí vzdelávanie na zvýšenie kvalifikácie, má výdavky na
chod ambulancie 9 000 Eur mesačne, správa budovy, výdavky spojené s mimoriadnou situáciou –
výmena strechy, oprava fasády, klimatizačná jednotka, výmena výťahu, spotrebný materiál, dezinfekcia,

sterilizačné procesy, výdavky s administratívou s tým, že základ dane podľa daňového priznania za rok
2024 je 4 743,90 Eur. Žalovaná býva s manželom a dvoma maloletými deťmi v byte v D. D., kde výdavky
spojené s užívaním bytu mesačne sú 270 Eur. Manžel žalovanej je dlhodobo PN z dôvodu pracovného
úrazu. Žalovaná má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom vo veku 17 rokov, ktoré navštevujú strednúškolu s tým, že výdavky sú mesačne od 1 000 Eur do 1 200 Eur a zároveň sa stará sa o zdravotne
znevýhodneného rodiča – matku, ktorá potrebuje mesačne 200 Eur. Žalovaná zároveň poukázala na
skutočnosť, že žalobkyňa je plne pracovne spôsobilá, nenachádza sa v zložitej životnej situácii, je

v produktívnom veku, je spoločníkom a konateľom v dvoch spoločnostiach, ktoré založila počas súdneho
konania a plnenie trov konania by pre ňu nebolo likvidačné.

68. Súd vzhľadom na vyššie uvedené ohľadne použitia ustanovenia § 257 CSP mal za to, že v danom
konaní sa nejedná o celkom výnimočný prípad, ktorý môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj

v okolnostiach na strane účastníkov konania. Žalobkyňa si uplatnila žalobou nárok na náhradu škody
na zdraví a nemajetkovú ujmu z dôvodu porušenia povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
ktoré porušenie potvrdil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a bolo na žalobkyni, aký
nárok si súdnou cestou uplatní. Skutočnosť, že žalovaná nepristúpila na mimosúdne riešenie sporu
nie je výnimočnou okolnosťou veci. Zároveň súd má za to, že sa nejedná o taký druh konania,
ktorý by spĺňal výnimočnosť a táto nespočíva ani vo vedení konania. Súd mal za to, že uvedené

ustanovenie nie je možné v danej veci použiť ani vzhľadom na poukazovanie na osobné majetkové
a zárobkové pomery žalobkyne s poukazom na lepšiu majetkovú situáciu žalovanej a uvedené
ustanovenie neslúži na zmierňovanie a odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu
a jeho použitie neodôvodňuje tá skutočnosť, že žalobkyňa poukazuje na to, že nie solventná a že má
nízky príjem (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa 31. 07. 2017).

69. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % vo vzťahu
k úspešnosti o náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, keďže bola
plne úspešná, čo do základu uplatneného nároku, pričom zamietnutie v prevyšujúcej časti nepredstavuje
úspech žalovanej, ale je len dôsledkom úvahy súdu.

70.Súdpriznalžalovanejaintervenientovinároknanáhradutrovtohtokonaniavovzťahukuplatnenému
nároku náhradu liečebných nákladov, ktorá bola priznaná žalobkyni vo výške 55 Eur, žalobou si
uplatňovala nárok vo výške 1 875 Eur s tým, že ako bolo vyššie uvedené neprihliadol na ustanovenie §
257 CSP, ale priznal nárok podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v konaní, keďže intervenient

vstúpil do konania na strane žalovanej vo vzťahu k náhrade škody, ktorá je krytá poistným plnením
žalovanej. Jeho vstup sa netýkal konania v časti nemajetkovej ujmy, s tým, že úspech žalovanej a
intervenienta je 94,14 %.

Poučenie:

2 20C/58/2021

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle

zvláštneho predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 4, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025