Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200464
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200464.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava
Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobkyne: DIAMON, s.r.o., so sídlom Scherffelova 53/3017, 058
01 Poprad, IČO: 36 478 628, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: BENČÍK & PARTNERS
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100932177/2020 zo dňa 22. mája 2020,
o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku správneho súdu v Košiciach č. k. PO-5S/54/2020-81 zo

dňa 5. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie máj 2017, o výsledku
ktorej vyhotovil protokol č. 101935680/2019 zo dňa 13. augusta 2019.

2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane
rozhodnutím č. 100451519/2020 zo dňa 17. februára 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil
žalobkyni rozdiel dane v sume 59.817,81 EUR za zdaňovacie obdobie máj 2017. Správca dane neuznal
žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúr č. 20170317-20170399 od spoločnosti JJ &
BETROM, s.r.o. za dodanie mäsa a mäsových výrobkov.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 100932177/2020 zo dňa 22. mája 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“)
potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

4. Žalovaný dal do pozornosti zistenia správcu dane, že pri nadobudnutí tovaru na území Slovenskej
republiky vystupuje ako nadobúdateľ tovaru daňový subjekt T-FLEX s.r.o., so sídlom Parková 45, 821
05 Bratislava, IČO: 36 750 786 (ďalej len „T-FLEX s.r.o.“). Fakturačný tok tovaru však nezodpovedal
reálnemutokutovaru,keďžetenboldodávanýnatraseBestwinky(Poľskárepublika)odvýrobcuZaklady
Miesne SILESIA Spolka Akcyjna (Poľská republika), so sídlom Opolská 22, 40-084 Katowice (ďalej ako
„výrobca“ alebo „Zaklady Miesne SILESIA“) priamo do Popradu na adresu žalobkyne.
5. Z výsledkov medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“) bola správcovi dane zaslaná Dohoda

o záruke zo dňa 1. apríla 2016, Dohoda o obchodnej spolupráci zo dňa 1. apríla 2016, Dohoda o
vyplňovacom práve, bianko zmenka vlastná. Správca dane zistil, že medzi spoločnosťami Zaklady
Miesne SILESIA a žalobkyňou existovala dohoda o vyplňovacom práve s odvolaním sa na zmluvu
o ručení zo dňa 1. apríla 2016, medzi veriteľom Zaklady Miesne SILESIA, dlžníkom T-FLEX s.r.o.a poskytovateľom zaistenia DIAMON, s.r.o. Podľa zistení správcu dane na seba žalobkyňa prevzala
ručenie za záväzky spoločnosti T-FLEX s.r.o. bez overenia ekonomického pozadia, pričom si u
výrobcu Zaklady Miesne SILESIA neoverila dôvod, prečo sa na obchodných stretnutiach zúčastňovali

zástupcovia kontraktora T- FLEX s.r.o. a nie Jozef Juliš, konateľ spoločnosti JJ & BETROM, s.r.o.
Žalovaný poukázal na fakt, že priamy dodávateľ žalobkyne, spoločnosť JJ & BETROM, s.r.o., nefiguroval
vo vyššie uvedených dohodách a v kontrolovanom zdaňovacom období dodával tovar iba žalobkyni.
6. Správca dane na základe dopytu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Bratislave zistil,
že spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. neboli evidované v registri prevádzkovateľov

potravinárskych podnikov, ktoré podliehajú registrácii podľa zákona č. 38/2007 Z. z. o veterinárskej
starostlivosti v znení neskorších predpisov. Príslušný orgán ani neevidoval žiadne hlásenie spoločnosti
T-FLEX s.r.o. týkajúce sa príchodu zásielky živočíšneho pôvodu do miesta určenia. Uvedené spoločnosti
neevidoval ani v zmysle zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
7. K spoločnosti T-FLEX s.r.o. správca dane uviedol, že jej konateľom bol Ing. Róbert Baran (od
6. marca 2017 do 23. februára 2018) a zároveň pán Radoslav Todorov Kazakov (od 29. novembra

2016). Spoločnosť nemala personálne a materiálne vybavenie, skladové priestory a ani manipulačnú či
chladiarenskú techniku. Spoločnosť T-FLEX s.r.o. mala virtuálne sídlo a jej poštové zásielky sa vracali
s poznámkou „adresát neznámy“. Spoločnosť T-FLEX s.r.o. nepodala kontrolný výkaz a za 2. štvrťrok
2017 podala negatívne daňové priznanie, t.j . nedeklarovala nadobudnutie tovaru a deklarované dodanie
tovaru poľským dodávateľom nebolo na území Slovenskej republiky zdanené. Následne jej bola dňa 30.

apríla 2018 ukončená registrácia na DPH. Spoločnosť T-FLEX s.r.o. ako zmiznutý obchodník nebola
reálnym príjemcom a skutočným nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu. Jozef Juliš a Ing.
Róbert Baran boli spolu disponujúci na účtoch JJ & BETROM a T-FLEX s.r.o., účtovníctvo im viedla B..
N. A.. Z písomného vyjadrenia pána Radoslava Todorova Kazakova (Bulharsko), konateľa spoločnosti
T-FLEX s.r.o., správca dane zistil, že pán Kazakov o spoločnosti T-FLEX s.r.o. nič nevie, čo je v rozpore

s tvrdením bývalého konateľa Ing. Róberta Barana, ktorý tvrdil, že Radoslav Todorov Kazakov mal na
starosti vedenie účtovníctva a podávanie daňových priznaní.
8. Konanie žalobkyne preto podľa žalovaného vykazovalo znaky podvodného konania spočívajúceho
v nastrčení „zmiznutého obchodníka“ ako prvého pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a vo
vytvorenífakturačnéhoreťazca,keďžespoločnosťT-FLEXs.r.o.nebolareálnympríjemcomaskutočným

nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu. V tejto časti fakturačného reťazca došlo neodvedením
dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu k nedovolenému daňovému úniku.
Žalobkyňa si ako posledná v reťazci odpočítavala DPH z dodávateľských faktúr vo fakturačnom
reťazci, čím ponižovala vlastnú daňovú povinnosť v kontrolovanom zdaňovacom období. Pokiaľ by
žalobkyňa vystupovala v uvedených intrakomunitárnych obchodoch ako priama nadobúdateľka, jej

vzťah k štátnemu rozpočtu z titulu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu by bol nulový, čo
by sa prejavilo vo výške jej vlastnej daňovej povinnosti za kontrované zdaňovacie obdobie, keďže by
nevykonala odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa z umelo vytvoreného fakturačného reťazca.
9. Správca dane podľa názoru žalovaného preukázal, že fakturačný a reálny tok tovaru boli odlišné. Hoci
na dokladoch preverených v Poľsku bola ako odberateľ uvedená spoločnosť T- FLEX s.r.o., žalobkyňa

za nadobúdateľa T-FLEX s.r.o. pravidelne ohlasovala príchod zásielok produktov živočíšneho pôvodu
z iných členských krajín Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, Poprad, pričom jej priamym
dodávateľom bol JJ & BETROM s.r.o. Žalobkyni bol tovar dodaný do skladov, ktorá ho aj prevzala a
potvrdila jeho prevzatie.
10. Akceptovaním dodávateľov T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. vo fakturačnom reťazci v

predmetnom zdaňovacom období pristúpila žalobkyňa na podmienku vstupu ďalších dodávateľských
medzičlánkov, ktorí svojou ekonomickou činnosťou žiadnu pridanú hodnotu vo vzťahu k predmetu
dohodnutých plnení nevložili. Žalovaný sa preto stotožnil so záverom správcu dane, ktorý konštatoval,
že žalobkyňa pôsobila vo fakturačnom reťazci výrobca -T-FLEX s.r.o.-JJ & BETROM, s.r.o.-žalobkyňa.
Žalobkyňa nevykonala preventívne a kontrolné opatrenia za účelom zabezpečenia zákonnosti

vykonávaných transakcií, keďže ich prijatím mohla zabrániť svojej účasti na podvode vo vzťahu k DPH.
II.
Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
11. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Prešove a žiadala,
aby zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil

správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhala priznania odkladného účinku správnej žalobe
ako aj priznania práva na úplnú náhradu trov konania.
12. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že:- nesplnenie si niektorých zákonných povinností alebo účasť subdodávateľa a dodávateľa na údajnom
podvode jej nemôžu byť pripisované na ťarchu, keďže ich nemohla objektívne žiadnym spôsobom
ovplyvniť;

- správca dane a žalovaný podľa nej v rozhodnutí ani neuviedli konkrétne ustanovenia, podľa ktorých
došlo k neuznaniu odpočítania dane v predmetnej veci, čím jej znemožnili sa účinne brániť;
- napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, ktoré by disponovalo všetkými
zákonnými náležitosťami;
- nevedela a ani nemala objektívnu možnosť mať vedomosť o skutočnosti, že by sa obstaraním tovaru

od dodávateľa mala zúčastniť na podvodnom konaní;
- so správcom dane riadne spolupracovala a predložila mu všetky dostupné dôkazy, no žalovaný dôkazy
znejúce v jej prospech odignoroval a vyrubenie rozdielu dane postavil na skutočnostiach, ktoré s ňou
priamo nesúviseli;
- daňové orgány neboli oprávnené suplovať právomoc orgánov činných v trestnom konaní a súdu,
pretože bez vznesenia obvinenia voči konkrétnej osobe a preukázania viny v trestnom konaní nemohli

prejudikovať, že došlo k daňovému podvodu;
- žalovaný jej nezákonne a svojvoľne neuznal odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr napriek tomu,
že o materiálnej existencii plnenia neexistujú pochybnosti;
- svedkyňa B.. A., ktorá viedla pre spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. účtovníctvo,
jednoznačne vyvrátila závery správcu dane o údajnej účasti žalobkyne na daňovom podvode, keď na

výsluchu uviedla, že na základe jej praktických skúseností a vedomostí si nie je vedomá daňového
podvodu ani iných nezrovnalostí či hlásených chýb medzi kontrolnými výkazmi;
- dĺžka vyrubovacieho konania bola 6 mesiacov.
13. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“), ako právny nástupca Krajského súdu v Prešove
vo veciach správneho súdnictva, rozsudkom č. k. PO-5S/54/2020-81 zo dňa 5. júna 2025 (ďalej len

„napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.
14. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali správne, ak žalobkyni neuznali
uplatnené právo na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobkyňa bola zapojená do podvodného reťazca
obchodných spoločností.
15. Správny súd na námietku, že daňové orgány nemali právomoc vznášať obvinenia o daňovom

podvodeuviedol,žeúčasťnadaňovompodvode,ktorýjedôvodomprenepriznanieprávanaodpočítanie
dane je pojmom odlišným od daňového podvodu podľa trestného práva a že v podstatnej časti je
kreovaný judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „Súdny dvor EÚ“).
16. Správny súd nedal žalobkyni za pravdu, keď namietala, že daňové orgány neaplikovali žiadne
ustanovenie hmotnoprávneho predpisu a uviedol, že tvrdenia žalobkyne si vzájomne odporujú.

17. Zaklady Miesne SILESIA bol (je) dlhodobým obchodným partnerom žalobkyne. Hoci poľský výrobca
fakticky prepravoval tovar pre žalobkyňu do jej skladov, fakturačne tovar predal s oslobodením od
dane pri intrakomunitárnom dodaní spoločnosti T-FLEX s.r.o, ktorá mala tovar dodaný na územie
Slovenskej republiky zdaniť. Spoločnosť T-FLEX s.r.o však takto nepostupovala, nepriznala súvisiace
intrakomunitárne dodania od poľského výrobcu a tieto na území Slovenskej republiky nezdanila. Týmto

konaním vznikol daňový únik podvodného charakteru, čím došlo k narušeniu princípu neutrality DPH.
Rovnako nesporná bola aj skutočnosť, že obchody žalobkyne boli s podvodným konaním spoločnosti T-
FLEX s.r.o. spojené, keďže sporný tovar bol ďalej fakturačne prevedený na spoločnosť JJ & BETROM,
s.r.o. a až následne na žalobkyňu.
18. K vedomostnej stránke žalobkyne správny súd uviedol, že žalovaný ako aj správca dane vyčítali

žalobkyni nedostatočnú opatrnosť a zanedbanie prevenčných povinností, keďže pri daných obchodných
vzťahoch mala a mohla vedieť, že sa môže podieľať na obchodoch poznačených podvodným konaním.
Žalobkyňa poznala celý fakturačný reťazec a sama ho zabezpečila zmenkou, čím ručila za jeho
priebeh ako aj za úhradu tovaru poľskému výrobcovi tovaru. Navyše správca dane preukázal, že
tovar bol prepravený jedinou prepravou priamo od výrobcu do skladov žalobkyne. Správny súd preto

konštatoval, že pokiaľ žalobkyňa (i) mala vedomosť (z predchádzajúcich priamych obchodných vzťahov)
o cenových reláciách tovarov dodávaných poľským dodávateľom a jeho platobných požiadavkách v
priamom obchodnom styku a (ii) zároveň mala vedomosť o celom novom obchodnom reťazci ako aj o
tom, že jeho noví dodávatelia a subdodávatelia (spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T- FLEX s.r.o.) jej
dokážu od toho istého pôvodného poľského dodávateľa dodať rovnaké tovary za lepších cenových či

platobných podmienok, malo jej vzniknúť minimálne podozrenie, aký benefit z takéhoto obchodu môžu
mať jej dodávatelia, čo bolo ich úlohou v obchodnom vzťahu, a to osobitne v kontexte skutočnosti, že išlo
ointrakomunitárnedodanie.Primeranúobozretnosťžalobkyňamalanepochybneaktivovaťajvsúvislosti
s požiadavkou na zabezpečenie obchodného reťazca zmenkou (dohoda o vyplňovacom práve), čoje nezvyčajnou požiadavkou, ktorá indikuje nedôveru obchodného partnera - poľského dodávateľa k
obchodnému reťazcu. Spoločnosť T-FLEX s.r.o. bola neaktívna, bez potrebného vybavenia a s fiktívnym
sídlom.PánBaran,bývalýkonateľpredmetnejspoločnosti,nepredložilžiadnedokladysnepreukázaným

argumentom, že ich odovzdal pánovi Todorovi Kazakovi, ktorý však o spoločnosti T-FLEX s.r.o. ani
nepočul.
19. Správny súd uviedol, že žalobkyňa nekonkretizovala, aké konkrétne dôkazy preukazujúce jej
neúčasť na daňovom podvode mal žalovaný odignorovať. K výpovedi svedkyne B.. A. uviedol, že tá
nebola prítomná na obchodných jednaniach a ani pri dodávkach tovaru, nemala vedomosť o zmluvných

a ani iných právnych vzťahoch medzi všetkými zainteresovanými subjektmi. Jej subjektívne hodnotenie
nebolo preto schopné prevážiť nad skutočnosťami zistenými správcom dane a žalovaným. Rovnako
zistenia správcu dane nevyvracajú ani výpovede konateľa dodávateľa či subdodávateľa. Správny súd
preto s ohľadom na vyššie uvedené uzavrel, že žalobkyňa nebola neprimerane zaťažená dôkazným
bremenom ale práve naopak, s ohľadom na všetky už uvedené skutočnosti bolo preukázané, že
objektívne mohla vedieť, že svojím konaním sa zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým

podvodom.

III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
20. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť

z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Navrhla, aby kasačný súd zmenil rozhodnutie správneho súdu
tak, že správnej žalobe vyhovie alebo alternatívne, aby zrušil rozhodnutie správneho súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
21. Sťažovateľka sa nestotožnila so závermi správneho súdu, pričom zotrváva na svojich tvrdeniach

uvedených v správnej žalobe. V kasačnej sťažnosti namietala, že sa správny súd nedostatočne
vysporiadal s jej žalobnými námietkami. Tvrdila, že rozhodnutie správneho súdu je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov a nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci.
22. Sťažovateľka poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sfk/25/2023 zo dňa 28. marca 2024 v analogickej právnej veci rovnakých sporových strán, v ktorom bol

rozsudok správneho súdu zmenený tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu
dane Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z
dôvodu nedostatočného odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia v otázke objasnenia daňového
úniku. V tu uvedenej veci sťažovateľka namietala nedostatočné odôvodnenie štvrtého kritéria tzv. Axel
Kittel testu, t. j. preukázanie vedomosti. Uviedla, že obchodná spolupráca s dodávateľskou spoločnosťou

prebehla štandardným spôsobom, a že v čase nadobudnutia tovaru sťažovateľkou neexistovali žiadne
náznaky porušenia pravidiel, ktoré u nej mohli vyvolať podozrenie. Argumentovala, že bola v rozpore
s rozsudkom Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Mahagében a Dávid C-80/11 sankcionovaná za
nesplnenie si povinnosti hĺbkového preverovania subdodávateľov.
23. Sťažovateľka namietala, že absencia prevenčných opatrení a krokov, ktoré jej boli vyčítané zo strany

správneho súdu a daňových orgánov, ju neboli spôsobilé viesť k záveru o existencii daňového podvodu.
PretospoukazomnajudikatúruSúdnehodvoraEÚnamietala,ženároknaodpočetnemôžebyťdotknutý
skutočnosťou, že v reťazci dodávok je predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým
podvodom.
24. Podľa sťažovateľky v rozhodnutiach daňových orgánov chýbalo vyhodnotenie svedeckých výpovedí

konateľov, Jozefa Juliša, Ing. Róberta Barana a účtovníčky B.. N. A.. Namietala, že v daňovom konaní
bola preukázaná realizácia materiálneho plnenia a že z výpovedí vyplýva nemožnosť sťažovateľky mať
vedomosť o daňovom podvode. Sťažovateľka namietala, že správny súd aproboval postup žalovaného
a správcu dane a pochybil, keď neprihliadol na výpovede svedkov.
25. Podľa sťažovateľky žalovaný a správca dane nepreukázali objektívne skutočnosti, na základe

ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že sťažovateľka mala vedieť, že plnenie, ktoré uvádza ako
základ práva na odpočítanie dane, je súčasťou podvodu na DPH. Správny súd sa s týmto záverom v
celom rozsahu stotožnil, v dôsledku čoho bola sťažovateľka v rozpore so zákonom ukrátená na svojom
práve na odpočítanie DPH.
26. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný zopakoval svoje skutkové zistenia, akcentoval

zákonnosť napadnutého rozsudku a jeho dostatočné odôvodnenie, pričom navrhol kasačnú sťažnosť
zamietnuť.

IV.Posúdenie kasačného súdu
27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je

prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
28.Vzhľadomnato,žesťažovateľkanamietalanedostatočnéodôvodnenierozhodnutiasprávnehosúdu,
kasačný súd sa v prvom rade zaoberal touto argumentáciou. Jednak uvedenú námietku vyhodnotil ako
zmätočnú, keď sťažovateľka skôr namieta nesprávne právne posúdenie realizované správnym súdom

a zároveň rozhodnutie správneho súdu považoval za dostatočne odôvodnené, reagujúce na podstatné
námietky sťažovateľky uvedené v správnej žalobe. Z toho dôvodu pristúpil k meritórnemu posúdeniu
kasačnej sťažnosti.
29. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo následne posúdiť najmä správnosť právneho názoru
správneho súdu, žalovaného a správcu dane, že sťažovateľka nekonala s primeranou obozretnosťou,
v dôsledku čoho sa zúčastnila obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, čo vyústilo do

neuznania práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov so spoločnosťou JJ & BETROM s.r.o.
30. Kasačný súd v nadväznosti na sporné právne otázky a ich vymedzenie zo strany sťažovateľky dáva
dopozornosti,ževrámcidaňovéhokonaniajepotrebnérozlišovaťmedzipožiadavkounapreukázanie(i)
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii) formálnych podmienok priznania
práva na odpočítanie, (iii) odopretím práva na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu, resp.

účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom a (iv) odopretím
práva na odpočítanie dane z dôvodu zneužitia práva.
31. Daňovým podvodom na účely daňového konania možno rozumieť zavinené „protiprávne konanie
subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním podstatných
skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu daňovej

povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby páchajúcej
daňový podvod“ (RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia od
dane nie je len uskutočnenie daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. „Právo na odpočítanie dane
sa odoprie, nielen ak zdaniteľná osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže,

že zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá
právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa
zúčastňovala na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila. Takáto
zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za subjekt, ktorý sa podieľa
na daňovom podvode alebo ho uľahčuje, bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z ďalšieho

predaja tovaru alebo z používania služieb v rámci zdaniteľných transakcií, ktoré uskutočnila na výstupe
(pozri v tomto zmysle uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266,
body 22 a 23, ako aj rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, body 46 a
47, ako aj citovanú judikatúru)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt
M, C-596/21 zo dňa 24. novembra 2022, bod 25). Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre

nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre
nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet
alebooslobodenie)malvedomosťosvojejúčastinapodvodealebonemalotejtoúčastivedomosť,avšak
tovdôsledkutoho,žepripreverovanísvojhoobchodnéhopartneranepostupovalsnáležitouopatrnosťou
a starostlivosťou. „[S] režimom s režimom práva na odpočítanie dane stanoveným smernicou 2006/112

nie je zlučiteľné odopretie uvedeného práva zdaniteľnej osobe, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť,
že dotknutá transakcia bola súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom alebo že iná transakcia,
ktorá je súčasťou reťazca dodávok pred alebo po transakcii vykonanej uvedenou zdaniteľnou osobou,
bola predmetom podvodu v oblasti DPH. Zavedenie systému objektívnej zodpovednosti by totiž išlo
nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu nárokov štátnej pokladnice (uznesenie zo 14. apríla

2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266, bod 25, a rozsudok z 11. novembra 2021,
Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 49)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti
Finanzamt M, C-596/21 zo dňa 24. novembra 2022, bod 26).
32. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia
práva na odpočítanie dane, sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na

posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel,
C-439/04 zo dňa 6. júla 2006. Odborná literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie
práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruujedo štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne
zodpovedané kladne:
· Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

· Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
· Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
· Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

33. Kasačný súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo
účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo
dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto

právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade
preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový
orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri

preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie
od dane) dobrá viera daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v
prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu
naopak.

34. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu
je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo

Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a
C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,
bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude

de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa
a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo
veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft,
C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie

a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať
rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre
dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že
sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).

35. Z vyššie uvedených všeobecných východísk vyplýva, že rozlišovanie medzi dôvodmi pre neuznanie
odpočítania dane nie je samoúčelné, ale má svoj hlbší zmysel. V prípade preukazovania relevantných
podmienok práva na odpočítanie dane totiž dôkazné bremeno ťaží daňový subjekt uplatňujúci si daňové
oprávnenie. V dôsledku tejto skutočnosti jeho neunesenie znamená nepriznanie daňového oprávnenia.
V prípade daňového podvodu, vedomej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom

či zneužití práva však dôkazné bremeno na preukázaní rozhodných skutočností pre neuznanie
daňového oprávnenia neťaží daňový subjekt, ale ťaží správcu dane.
36. Vychádzajúc z administratívneho spisu možno uzavrieť, že v predmetnej veci správca dane ako aj
žalovaný pri nepriznaní práva sťažovateľky na odpočítanie dane zo sporných obchodov argumentovali,
že sťažovateľka sa spornými obchodmi v dôsledku zanedbania primeranej obozretnosti zúčastnila na

plnení poznačenom daňovým podvodom. Keby túto obozretnosť dodržala, mala a mohla vedieť, že sa
zúčastňuje obchodu poznačeného daňovým podvodom. Najmä tento záver žalovaného aj sťažovateľka
vo svojej správnej žalobe a kasačnej sťažnosti spochybňuje. Takto žalovaným a správcom danevymedzeným dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov bol tak správny
súd ako aj kasačný súd viazaný.
37. Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci (s ohľadom na argumentáciu sťažovateľky) nie je

medzi účastníkmi konania sporné, že v obchodnom reťazci týkajúcom sa obchodovania s mäsom a
mäsovými výrobkami došlo k daňovému úniku (na strane subdodávateľa - spoločnosti T-FLEX s.r.o.).
Toto zistenie správcu dane a žalovaného sťažovateľka žiadnym spôsobom nenamietla. Rovnako nie
je sporné, že k daňovému úniku došlo v dôsledku daňového podvodu, ktorý mal byť spáchaný v
nadväznosti na činnosť predmetnej spoločnosti.

38. Správca dane a žalovaný aj podľa názoru kasačného súdu riadne objasnili mechanizmus daňového
podvodu v predmetnej veci. Podstatou tohto podvodu bolo, že poľská spoločnosť Zaklady Miesne
SILESIA, hoci fakticky prepravovala tovar pre sťažovateľku a do jej skladov, fakturačne tovar predala
s oslobodením od dane pri intrakomunitárnom dodaní spoločnosti T- FLEX s.r.o. Spoločnosť T-FLEX
s.r.o. preto mala tovar dodaný na územie Slovenskej republiky zdaniť (§ 11 ods. 1, 2 a nasl. zákona
o DPH). Spoločnosť T-FLEX s.r.o. však takto nepostupovala, nepriznala súvisiace intrakomunitárne

dodania od poľského dodávateľa a tieto na území Slovenskej republiky nezdanila. Tým vznikol aj daňový
únik na DPH podvodného charakteru a narušenie princípu neutrality DPH (daň nebola do štátneho
rozpočtu odvedená, hoci mala byť). Rovnako nesporná je aj skutočnosť, že obchody sťažovateľky boli
s podvodným konaním spoločnosti T-FLEX s.r.o. spojené. Je tomu tak preto, že sporný tovar bol ďalej
fakturačneprevedenýnaspoločnosťJJ&BETROMs.r.o.anáslednenasťažovateľku,tejtobolajfakticky

doručený priamo poľským subdodávateľom, pričom sťažovateľka si v nadväznosti na obchodný reťazec,
v ktorom došlo k daňovému úniku a narušeniu princípu neutrality dane, uplatnila právo na odpočítanie
dane zo sporných obchodov (§ 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH). Kasačný súd v zhode so správnym
súdom považuje vyššie uvedené skutočnosti za riadne preukázané.
39. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti sťažovateľky, že vo svojej rozhodovacej činnosti už uviedol,

že účasť na daňovom podvode, resp. daňový podvod ako dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie
dane v podstatnej časti kreovaný judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, je pojmom odlišným
od daňového podvodu podľa trestného práva Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 16/2019 zo dňa 28. februára 2022, bod 32).
Právnym ustanovením umožňujúcim jeho aplikáciu v právnom poriadku Slovenskej republiky je § 3 ods.

6 Daňového poriadku, v dôsledku ktorého sa na právne úkony (obchodné vzťahy) poznačené daňovým
podvodom na daňové účely neprihliada, a preto ani nemožno z takýchto právnych úkonov (obchodov)
priznať uplatnené oprávnenia podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Výklad a podmienky uplatnenia
§ 3 ods. 6 Daňového poriadku, či už z pohľadu tzv. daňového podvodu alebo zneužitia práva, je
potrebné vykladať v súlade s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, princípmi, zásadami

a mantinelmi, ktoré aplikácii § 3 ods. 6 Daňového poriadku nastavuje. Argumentácia sťažovateľky v
smere, v ktorom namietala (i) nepriliehavé použitie slovného spojenia daňový podvod, (ii) skutočnosť,
že nebol preukázaný trestný čin daňového podvodu orgánmi činnými v trestnom konaní, (iii) že neboli
naplnenépodmienkyskutkovejpodstatytrestnéhočinudaňovéhopodvodučito,že(iv)niejezrejmé,aké
ustanovenie zakladá sankcionovateľnosť daňového podvodu v právnom poriadku Slovenskej republiky

na úseku správy daní, je preto v prejednávanej veci irelevantná.
40. Z doteraz uvedeného je tiež zrejmé, že právo na odpočítanie dane z obchodov so spoločnosťou JJ &
BETROM s.r.o. nebolo sťažovateľke nepriznané z dôvodu spáchania daňového podvodu, ale z dôvodu
jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Medzi sťažovateľkou a žalovaným
bolo sporné práve to, či sťažovateľka s ohľadom na všetky okolnosti vedela alebo aplikujúc primeranú

obozretnosť mohla vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní obchodného reťazca poznačeného
daňovým podvodom.
41. Z hľadiska nastolených právnych otázok kasačný súd poukazuje na to, že medzi tým, či sťažovateľka
vedelaalebočimohla(mala)vedieť,žesasvojímplnenímzúčastňujeobchodnéhoreťazcapoznačeného
daňovým podvodom, je rozdiel. Pokiaľ je daňovému subjektu vyčítané, že o podvodnom konaní vedel,

ide o úmyselné konanie a ak je mu vyčítané, že o podvodnom konaní mohol (mal) vedieť, je mu
vyčítaná nedbanlivosť. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú pre
daňové konanie a vyslovenie záveru o účasti na podvodnom reťazci podstatný význam. Totiž dôkazné
bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/
mala vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej

ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo
preukázané konanie sťažovateľky v dobrej viere) je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania
dane. Diferencovanie medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadnypraktický vplyv na výsledok daňového konania - uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového
oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľka
vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových okolností preukazujúcich aspoň jednu z už
uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom podvode v daňovom konaní, tak podľa
kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí žalovaného a správcu dane (obdobne
tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 131/2022 zo dňa 21.
novembra 2023, bod 52).

42. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sťažovateľke
vyčíta najmä zanedbanie primeranej obozretnosti a starostlivosti daňového subjektu, resp. neprijatie
dostatočnéhomnožstvaopatrenípreuistenie,žeprirealizáciispornéhoobchodusanebudezúčastňovať
plnenia poznačeného daňovým podvodom. Inými slovami, správca dane a žalovaný tak sťažovateľke
vyčítajú (na podklade zistených skutočností), že sa v dôsledku svojej neodôvodnenej neopatrnosti
a zanedbania prevencie dostala do podvodného obchodného reťazca. Vyplýva z toho, že ak by

sťažovateľka postupovala náležite, tak pri zistenom skutkovom stave mala a mohla vedieť, že môže
participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
43. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného
podnikateľa, teda toho, či daňový subjekt mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska

daňového práva), dáva kasačný súd do pozornosti, že relevantné sú najmä dva aspekty. Prvým
aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa
očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov
v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych
okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie,

že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (mutatis
mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 131/2022 zo dňa
21. novembra 2023, body 58 a 59).
44. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,

ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca.
45. Kasačný súd zastáva názor, že správca dane a žalovaný v predmetnej veci postupovali správne
a preukázali, že s ohľadom na zistené podozrivé okolnosti samotných obchodov a obchodných
vzťahov sťažovateľky s poľským dodávateľom a spoločnosťou JJ & BETROM s.r.o., mala a mohla
sťažovateľka vedieť, že sa uskutočneným obchodom zúčastní obchodného reťazca poznačeného

daňovým podvodom.
46. Sťažovateľka bola dlhodobým partnerom poľského dodávateľa, pričom podľa vlastných vyjadrení
musela túto spoluprácu ukončiť z dôvodu vyššej ceny dodávaných produktov. Rovnako má kasačný súd
z administratívneho spisu (zo zmenky vystavenej sťažovateľkou pre poľského odberateľa v prospech
spoločnostiT-FLEXs.r.o.adokumentov-dohôdsňousúvisiacich)zapreukázané,žesťažovateľkamala

vedomosťocelomobchodnomreťazci(tedaovšetkýchsubdodávateľoch,vrátanepoľskéhododávateľa)
a tento obchodný reťazec sama zabezpečila zmenkou - ručila teda za jeho priebeh a riadne zaplatenie
ceny tovarov poľskému dodávateľovi. Správca dane a žalovaný tiež preukázali priebeh obchodu, keď
obchod s tovarom bol spojený len s jednou prepravou, ktorá smerovala od poľského subdodávateľa
priamo do skladov sťažovateľky, a to bez ingerencie ďalších deklarovaných dodávateľov - spoločností

JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o.
47. Práve tieto skutočnosti považoval kasačný súd za kľúčové z pohľadu preukázania vedomostnej
stránky účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom v predmetnej
veci. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľka (i) mala vedomosť (z predchádzajúcich priamych
obchodných vzťahov) o cenových reláciách tovarov dodávaných poľským dodávateľom a jeho

platobných požiadavkách v priamom obchodnom styku a (ii) zároveň mala vedomosť o celom novom
obchodnom reťazci ako aj o tom, že jej noví dodávatelia a subdodávatelia (spoločnosti JJ & BETROM
s.r.o. a T-FLEX s.r.o.) jej dokážu od toho istého pôvodného poľského dodávateľa dodať rovnaké tovary
za lepších cenových či platobných podmienok, malo jej vzniknúť minimálne podozrenie, aký benefit z
takéhoto obchodu môžu mať jej dodávatelia, čo bolo ich úlohou v obchodnom vzťahu, a to osobitne v

kontexte skutočnosti, že išlo o intrakomunitárne dodanie a tovar putoval priamo od poľského dodávateľa
do skladov sťažovateľky.
48. Primeranú obozretnosť sťažovateľky mala nepochybne aktivovať aj samotnou sťažovateľkou
konštatovaná požiadavka poľského dodávateľa na zabezpečenie obchodného reťazca zmenkou odkonečného odberateľa - sťažovateľky. Kasačný súd zastáva názor, že požadovanie zabezpečenia
obchodného reťazca zmenkou od posledného odberateľa je nezvyčajnou požiadavkou, ktorá indikuje
nedôveru obchodného partnera - poľského dodávateľa k obchodnému reťazcu, s ktorým obchodovala

sťažovateľka. Takáto nedôvera zo strany prvotného poľského subdodávateľa mala byť dostatočným
podnetom a impulzom pre aktivovanie primeranej obozretnosti sťažovateľky v predmetnom obchodnom
vzťahu. Správca dane a žalovaný pritom nezistili (a ani sťažovateľka nepreukázala), že by bol takýto typ
zabezpečenia či jeho požadovanie typický pre daný sektor obchodovania, obchodovanie sťažovateľky
vo všeobecnosti či pre jej ďalšie obchodné spolupráce s inými obchodnými partnermi.

49. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že nemohla vedieť o cenách tovarov dohodnutých medzi jej
dodávateľmi (spoločnosťami JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o.) a poľským subdodávateľom, kasačný
súd kontruje vyjadreniami samotnej sťažovateľky, že (i) priamu spoluprácu s poľským dodávateľom
ukončila z dôvodu nevyhovujúcich cien tovarov a (ii) obchodný reťazec cez spoločnosť JJ & BETROM
s.r.o. využila z dôvodu výhodnejších platobných podmienok, ako jej vedel poskytnúť poľský dodávateľ.
Už z týchto tvrdení sťažovateľky je zrejmé, že musela mať predstavu o cenových reláciách tovarov

od poľského dodávateľa a o jeho platobných podmienkach, napriek tomu sa rozhodla pre výhodnejšiu
alternatívu - tovar od toho istého pôvodného dodávateľa cez dvoch slovenských subdodávateľov, ktorý
navyše zabezpečila zmenkou. Pričom nebolo zrejmé, aký iný ako daňový benefit z takéhoto obchodu
mohli dvaja ďalší slovenskí dodávatelia získať. Takéto vysvetlenie neposkytli ani bývalí konatelia
spoločností JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Navyše

sama sťažovateľka svojím obchodným postupom vyvrátila svoje tvrdenia o výhodnejšej spolupráci so
svojimi slovenskými obchodnými partnermi (subdodávateľmi), za ktorých sa priamo zaručila zmenkou
a za obchod platila úhrady skôr, ako prvý dodávateľ na území Slovenskej republiky (T-FLEX, s.r.o.)
realizoval úhrady poľskému dodávateľovi tovaru.
50. V predmetnom prípade ide tak o obchod sťažovateľky s jej dlhoročným obchodným partnerom

v Poľsku (s ktorým ukončila spoluprácu z dôvodu nevyhovujúcej ceny a platobných podmienok),
ktorý bol realizovaný cez ďalších slovenských subdodávateľov, pričom za podmienok, ktoré mali byť
pre sťažovateľku cenovo a platobnými podmienkami výhodnejšie ako priama spolupráca s poľským
obchodným partnerom, bez akejkoľvek faktickej účasti deklarovaných slovenských subdodávateľov na
obchode a za súčasného zabezpečenia celého obchodného vzťahu v obchodnom reťazci zmenkou

sťažovateľky na požiadavku poľského partnera. Kasačný súd v zhode so správnym súdom, žalovaným
a správcom dane zastáva názor, že vyššie uvedené preukázané okolnosti obchodného vzťahu v
predmetnej veci sú samé o sebe pochybné a spôsobilé vyvolať podozrenie u primerane svedomitého
obchodníka, že môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Rovnako
kasačnýsúddodáva,žeideookolnosti,ktorénastalipriamovdispozičnejsféresťažovateľky,ktorésama

uvádzala či z vykonaného dokazovania vyplýva objektívna vedomosť sťažovateľky o nich. Ide teda o
skutočnosti, o ktorých sťažovateľka mala a mohla vedieť.
51. Pokiaľ sťažovateľka uvádza, že si preverila svojich obchodných partnerov cez verejne dostupné
registre, kasačný súd uvádza, že takéto preverovanie je len jednou zo zložiek primeranej obozretnosti
a starostlivosti podnikateľa. Podozrenie podnikateľa, že sa môže stať súčasťou podvodného konania v

oblasti DPH, totiž nemusia vyvolať len záznamy vo verejných registroch, ale aj mimoriadne neobvyklé
obchodné podmienky či okolnosti uskutočňovaného obchodu. Napríklad aj také okolnosti, o aké ide
práve v tejto veci.
52. Napriek už vyššie uvedeným a pomenovaným pochybnostiam o samotnom obchode a jeho
korektnosti, sťažovateľka neprijala žiadne osobitné opatrenia, nevykazovala bližší záujem o svojich

obchodných partnerov a ich záujmy v rámci obchodného vzťahu, o kroky poľského dodávateľa a jeho
požiadavky na garancie a zabezpečenie celého obchodného reťazca od sťažovateľky a podobne.
Kasačný súd dodáva, že nie je jeho úlohou a ani úlohou žalovaného vymedzovať, aké opatrenia mala
sťažovateľka prijať, avšak z toho, čo bolo v daňovom konaní preukázané, nemožno konštatovať, že by
sťažovateľka konala v dobrej viere.

53. Kasačný súd nespochybňuje právo sťažovateľky napriek vyššie uvedeným pochybnostiam uzavrieť
tento obchodný vzťah. Ak však podnikateľský subjekt, aj za takto pochybných podmienok a bez ďalších
relevantných opatrení, uskutoční obchodnú transakciu, preberá na seba riziko, že jeho plnenie môže
byť spojené s daňovým podvodom a z tohto dôvodu mu nemusí byť uznané právo na odpočítanie dane
z uskutočneného obchodu. Práve k tomu došlo aj v prípade sťažovateľky.

54. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na to, že správca dane a žalovaný jej nepreukázali, aký neoprávnený
benefit získala z daňového podvodu, kasačný súd konštatuje, že táto skutočnosť (aj v súlade s
judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie) nezohráva pri dokazovaní účasti daňového subjektu naobchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, ako dôvode neuznania uplatneného práva na
odpočítanie dane, žiadnu rolu.
55. Ak sťažovateľka namietala, že za tovar zaplatila sumu, v ktorej bola zahrnutá DPH a nepriznaním

odpočítania dane došlo k narušeniu princípu neutrality DPH, kasačný súd sa s touto námietkou
nestotožnil. Je potrebné uviesť, že v prípade účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom dochádza k narušeniu princípu neutrality dane v širšom kontexte na iných častiach
obchodného reťazca (v predmetnom prípade u spoločnosti T-FLEX s.r.o.), a to riadnym nesplnením
daňovej povinnosti - neodvedením dane. Deklarovaná - formálna neutralita na ďalších parciálnych

úsekoch obchodného reťazca (spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. a sťažovateľka) je v tomto celkovom
kontexte a s ohľadom na povahu DPH irelevantná.
56. Kasačný súd sa s ohľadom na zistený dôvod neuznania uplatneného odpočítania dane zo strany
žalovaného a správcu dane stotožnil aj s ich argumentáciou vo vzťahu k dôkazom akcentovaným
sťažovateľkou. Ani kasačnému súdu nie je zrejmé, aké relevantné dôkazy by malo do konania priniesť
pátranie po skutočných finančných tokoch na účtoch spoločností zapojených do obchodného reťazca

či po skutočnosti, kde predmetné peniaze skončili. Tieto dôkazy sú z hľadiska daňového v predmetnej
veci irelevantné, nepreukazujú, že by sťažovateľka nezanedbala svoju starostlivosť pri vstupe do
obchodného vzťahu s potenciálom poznačenia daňovým podvodom. Rovnako irelevantné sú aj apely
sťažovateľky na výpovede bývalých konateľov spoločností JJ & BETROM, s.r.o. a T-FLEX s.r.o. Kasačný
súd berie na vedomie, že títo potvrdili dodanie tovarov sťažovateľke a vystavenie sporných faktúr, tieto

skutočnosti však nie sú sporné a nemajú žiadnu relevanciu z pohľadu zisteného dôvodu nepriznania
súvisiaceho daňového oprávnenia. Žalovaný a správca dane v predmetnej veci totiž nespochybňujú
splnenie materiálnych podmienok uplatneného práva, ale to, že v zistenom obchodnom reťazci došlo k
podvodnému daňovému úniku a na tomto reťazci participovala aj sťažovateľka.
57. Z pohľadu kasačného súdu na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani výpoveď účtovníčky

spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. B.. N. A.. B.. A. vykonávala zaúčtovanie dokladov,
ktoré jej boli odovzdané osobami konajúcimi za spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. Na
druhej strane však nebola prítomná pri obchodných jednaniach, nebola prítomná pri dodávkach tovaru,
nemalavedomostiozmluvnýchainýchprávnychvzťahochmedzivšetkýmizainteresovanýmisubjektami
či dôvodoch, prečo spoločnosť T-FLEX s.r.o. nepriznala a neodviedla daň pri intrakomunitárnom dodaní.

Preto jej hodnotenie, či v predmetnom obchodnom reťazci došlo alebo nedošlo k daňovému podvodu a
či o ňom sťažovateľka vedela alebo nie, je len subjektívnym hodnotením, ktoré nie je schopné prevážiť
nad skutočnosťami zistenými správcom dane a žalovaným.
58. Kasačný súd s ohľadom na vyššie uvedené uzatvára, že správcovi dane a žalovanému sa podarilo
preukázať, že sťažovateľka prehliadla pochybnosti týkajúce sa uskutočňovaného obchodného vzťahu,

neprijala dostatočné preventívne opatrenia a tým sa vystavila riziku, že sa stane súčasťou obchodného
reťazca poznačeného daňovým podvodom. Inými slovami nepostupovala primerane obozretne, pričom
s ohľadom na všetky už uvedené skutočnosti bolo preukázané, že objektívne mohla vedieť, že svojím
plnením sa zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Závery správneho súdu,
žalovaného a správcu dane sú pritom postavené na zisteniach a dôkazoch predložených správcom

dane. Kasačný súd preto súhlasí so záverom, že sťažovateľka nebola neprimerane zaťažená dôkazným
bremenom, práve naopak, sú to orgány finančnej správy, na ktorých ležalo v predmetnej veci dôkazné
bremeno, pričom toto svoje dôkazné bremeno uniesli.
59. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že nezistil odchýlenie sa správneho súdu od ustálenej
rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Rozhodnutie žalovaného považuje aj kasačný súd za

dostatočne odôvodnené a preskúmateľné. Poskytuje odpovede na všetky podstatné otázky
predmetného prípadu. Pochybnosti ohľadom povinnosti registrácie deklarovaných dodávateľov na
účely obchodovania s mäsom a mäsovými výrobkami nepovažoval kasačný súd v predmetnej veci za
významné pre rozhodnutie orgánov finančnej správy, správneho a ani kasačného súdu.
60. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na neprimeranú dĺžku vyrubovacieho konania, kasačný súd dáva

do pozornosti, že samotná dĺžka vyrubovacieho konania (rešpektovanie procesnej lehoty) nemá za
následok nezákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Takýto záver totiž nevyplýva z
príslušných právnych predpisov (Daňový poriadok či zákon o DPH) a ani z judikatúry kasačného súdu.
Išlo preto o irelevantnú námietku a odpovede, ktoré na ňu poskytol žalovaný a správny súd, považuje
kasačný súd za dostačujúce.

61. Napokon, ani odkaz sťažovateľky na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sfk/25/2023 zo dňa 28. marca 2024 v tu posudzovanej veci neobstojí a je irelevantný. V
konaní sp. zn. 3Sfk/25/2023, ktoré sa naozaj týka sťažovateľky a obdobnej veci, totiž nebolo daňovými
orgánmi vôbec určené, kde v posudzovaných obchodoch došlo k daňovému úniku a teda nebolasplnená prvá podmienka tzv. Axel Kittel testu. V tu posudzovanom prípade bolo správcom dane ako
aj žalovaným jasne uvedené, že k daňovému úniku došlo pri intrakomunitárnom dodaní od poľského
výrobcu spoločnosti T- FLEX s.r.o, a teda nebol dôvod na postup obdobný ako vo veci sp. zn.

3Sfk/25/2023. Naopak, kasačný súd v tu prerokúvanej veci postupoval súladne so svojou rozhodovacou
činnosťou v obdobných veciach sťažovateľky napr. sp. zn. 1Sfk/25/2023, sp. zn. 5Sfk/20/2023, sp. zn.
2Sfk/17/2023, či sp. zn. 3Sfk/5/2023.

V.

Záver
62. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci
zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol.
63. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,

keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.