Rozsudok – Poistenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124254650
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124254650.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnej veci žalobcu: SetCar

sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 55 732 453, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 583,12 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 202,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 202,20 eur od 21.10.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 14.05.2024,
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 202,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne z uvedenej sumy od 21.10.2023 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod
č. 9571830359 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou

motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u
žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230557, priloženú v prílohe, ktorú
sitentouplatnilnanáhraduužalovaného.Oznámenímopoistnomplnení,priloženomvprílohe,žalovaný
oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený
následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu
škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na

prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému, oznámenie prikladáme v
prílohe. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1
zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 26.03.2024 platobný rozkaz, sp.
zn. 30Up/541/2024 (č. l. 20 spisu), proti ktorému podal žalovaný odpor (č. l. 25 spisu). V podanom
odpore žalovaný uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na náhradu škody titulom

prenájmu náhradného motorového vozidla, ktorá mala právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v
dôsledku škodovej udalosti, ktorá mala byt' spôsobená motorovým vozidlom poisteným v zmysle zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (d'alej len „zákon o PZP") u žalovaného.V dôsledku škodovej udalosti si právny predchodca žalobcu zapožičal náhradné motorové vozidlo u
žalobcu. Uvedenú skutočnosť žalobca preukazuje Zmluvou o prenájme vozidla č. 530/706 zo dňa
5.9.2023. Právny predchodca užíval náhradné motorového vozidla do dňa 22.9.2023. Denná sadzba

prenájmu bola medzi právnym predchodcom žalobou a žalobcom dohodnutá na sumu vo výške 58,33
Eur bez DPH. Žalovaný listom zo dňa 6.10.2023 v Oznámení o poistnom plnení oznámil žalobcovi, že
dňa 6.10.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal poškodenému primeranú dobu zapožičania
náhradného vozidla zodpovedajúcu 16 dňom, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci
technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na

presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.
Avšak vzhľadom na dĺžku opravy motorového vozidla žalovaný považuje za nedôvodný a neúčelný aj
nájom náhradného vozidla za deň 22.9.2023, ktorý predstavuje deň nasledujúci po vykonaní opravy
poškodeného motorového vozidla. Dátum ukončenia opravy 21.9.2023 vyplýva z faktúry č. OF2325
353016 vystavenej autoservisom GALIMEX s.r.o., Sučianska 5470/49, 036 08 Martin-Priekopa, IČO:
31 559 093, v ktorej je ako dátum dodania tovaru alebo služby uvedený práve dátum 21.9.2023.

Žalovaný priznal náhradu nájomného len za 16 dní trvania nájmu, pričom poistné plnenie bolo znížené
o neprimeranú dĺžku nájmu v rozsahu 2 dni, ktorú žalobca požadoval. Žalovaný určil dĺžku prenájmu
v primeranej dobe s ohľadom na čas opravy poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy
udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného
vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako a i čas súvisiaci s prestojmi zo strany žalovanej pri

poskytovaní súčinnosti. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu v žalobe uvádza, že nijako nerozporuje rozsah
škôd vzniknutých na motorovom vozidle, avšak s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov je
neprimerané, aby oprava motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu, a tým sa zvyšovali náklady
na poskytovanie náhradného vozidla poškodenému. Žalovaný plne akceptuje svoju povinnosť nahradiť
poškodenému náhradu za použitie náhradného motorového vozidla, avšak vyžaduje, aby výška tejto

náhrady bola určená v súlade so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Z tohto dôvodu
žalovaný priznal žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, náhradu len za 16 dní trvania prenájmu
náhradného vozidla. Skutočnosť, že bola potrebná oprava poškodeného vozidla, nie je v rozpore s
faktom, že táto oprava trvala nepomerne dlho. Opravné úkony boli fakturované v trvaní 15 normohodín
prác (faktúra autoservisu č. OF2325 353016). Aj pri zohľadnení dôb obstarania náhradných dielov a

vykonania obhliadok vozidla, je 18 dni neprimerane dlhé obdobie, v ktorom bolo vozidlo umiestnené
v servise za účelom opravy. Žalovaný považuje za nedôvodné zapožičanie si náhradného vozidla po
ukončení opravy poškodeného motorového vozidla, t. j. v tomto prípade do 21.9.2023, v deň, ktorý je
uvedený ako deň dodania tovaru/služby na faktúre autoservisu. Nemôže byt' na ťarchu žalovaného,
že poškodený si prevzal opravené motorové vozidlo až dňa 22.9.2023. Motorové vozidlo poškodeného

bolo dňa 21.9.2023 opravené a mohol si ho z autoservisu prevziať. Žalobca nepreukázal dôvodnosť
a účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu
žalovaný poskytol plnenie, t. j. dobu po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla právneho
predchodcu žalobcu. Žalovaný v konaní ďalej uviedol, že z hľadiska technického opotrebenia nesúhlasí
s výškou uplatneného nároku za prenájom náhradného motorového vozidla. Vyčíslená náhrada škody

spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla je tiež v rozpore s platnou
judikatúrou, ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody a vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku z dôvodu, že žalobca od uplatnenej sumy prenájmu neodpočítal
náklady, ktoré by vynaložil pri používaní vlastného motorového vozidla a to zmenu technickej hodnoty
vozidla (ktorá predstavuje predpokladané zníženie technickej hodnoty vozidla za dobu jeho používania)

a pevné prevádzkové náklady. Rovnako namietol úroky z omeškania, keď má za to, že žalovaný dodržal
zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na poskytnutie poistného plnenia. Právny predchodca žalobcu si u
žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody dňa 27.9.2023. Žalovaný dňa 6.10.2023 poskytol žalobcovi
v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP vysvetlenie, z akého dôvodu znížil poistné plnenie, t. j.
pred uplynutím 3-mesačnei zákonnej lehoty. Žalovaný ukončil šetrenie dňa 6.10.2023 a vyplatil poistné

plnenie vo výške 1.057,73 Eur dňa 10.10.2023. Z vedeného vyplýva, že žalovaný si svoju zákonnú
povinnosť v zmysle 4 11 ods. 6 zákona o PZP splnil, preto sa nemohla dostať' do omeškania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č.l. 36 spisu) uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje v
plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou

považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu
veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na
vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho
automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu,ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Náhrada
škody má podľa nášho názoru plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy,
nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v

užívaní vlastného vozidla, a to po dobu opravy poškodeného vozidla. Za účelom bližšej špecifikácie
skutočností uvedených v žalobe dodal, že dňa 24.07.2023 došlo v Žiline ku škodovej udalosti na
motorovom vozidle Volkswagen Passat, eč.v. A. spôsobenej poškodenému B. B.. Škodová udalosť bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda SuperB, eč v. A., poisteného v poisťovni žalovaného.
V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb

– cesty z práce do práce, nákupy v rámci okresu ZA-BY, a to zapožičaním si náhradného motorového
vozidla HYUNDAI TUCSON mild hybrid, ev. č. C. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 530/706 zo dňa
05.09.2023. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230557 zo dňa 22.09.2023,
s dátumom splatnosti 06.10.2023 na sumu 1.259,93 €. Žalovaný dňa 06.10.2023 pristúpil k čiastočnej
úhrade vzniknutej škody v sume 1.057,73 €, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte
predtým uzatvoril so žalobcom dňa 22.09.2023 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol

nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 24.07.2023 z titulu náhrady účelne
vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V
zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na
základevzájomnéhozápočtu,vdôsledkučohožalobcavstúpildoprávapovinnostípoškodeného.Keďže
žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní

domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to
vo výške 202,20 €. Poškodený má nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného
vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo, t. j. do reparácie škody. Zo zásad
pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody
vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý

následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré
je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené
účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania
poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného
motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov

v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zdôraznil, že poškodený
si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise,
pričom dĺžku opravy vozidla a jeho odovzdanie ovplyvniť nemohol. Nutnosť a účelnosť vynaloženia
finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti,
že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej

udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel
si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo považujeme za preukázané v rámci dôkaznej
povinnosti žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na
náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou
– dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, právny predchodca žalobcu. Má za to, že

žalobcapreukázalujmu,ktoráspočívalavtom,žepoškodenývynaložilnákladyzapožičaniemotorového
vodila za obdobie po poistnej udalosti, k zapožičaniu ktorého bol poškodený nútený práve vzniknutou
poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal, v dôsledku
čoho vznikla poškodenej škoda. V zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2, § 15
ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj ustálenej judikatúry všeobecných súdov je skutočnou škodou

škoda spočívajúca v tom, že poškodená musela vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá jej
má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní
s nákladmi na použitie poškodenej veci. Námietky žalovaného ohľadom neprimeranosti dĺžky opravy
vozidla je nutné považovať len za ničím nepodložené tvrdenie žalovaného, ktoré nijakým spôsobom
nepreukázal – žalovaný nepreukázal, že dĺžka opravy bola neprimeraná. Žalovaný v odpore uvádza,

že priznal náhradu nájomného len za 16 dní trvania nájmu, pričom poistné plnenie bolo znížené o
nepriemernú dĺžku nájmu v rozsahu 2 dní. Žalovaný určil dĺžku prenájmu podľa neho v primeranej dobe
s ohľadom na čas opravy poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom.
Uvedené je možné považovať len za ničím nepodložené tvrdenie žalovaného, ktoré nijakým spôsobom
nepreukázal – žalovaný nepreukázal, že dĺžka opravy bola neprimeraná. Naproti tomu žalobca uniesol

dôkazné bremeno tvrdenia, keď súdu predložil faktúru servisu, zákazkový list servisu a krycí list z ktorých
vyplýva, že oprava bola vykonávaná od 05.09.2023 až do 02.10.2023, kedy bolo poškodenej zo servisu
vydané jej opravené vozidlo po tom, čo žalovaná servisu doručila krycí list. Z predloženej zmluvy o
nájme vyplýva, že poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo len v čase, kedy nedisponoval svojimpoškodeným vozidlom, ktoré sa nachádzalo v oprave, pričom náhradné vozidlo vrátil ešte skôr ako
disponoval svojim vlastným opraveným vozidlom. vozidlo bolo do servisu za účelom opravy prevzaté
dňa 05.09.2023 – v utorok, z opravy bolo vydané opravené vozidlo dňa 02.10.2023, kedy bol servisu

doručený krycí list. V tejto súvislosti poukazujeme aj na skutočnosť, že servis má cez víkend zatvorené,
teda počas víkendov je možné len veľmi ťažko vykonávať opravy vozidla. Na obdobie, kedy sa vozidlo
nachádzalo v servise (v čase od prevzatia vozidla) do ukončenia nájmu za náhradné vozidlo, pripadli
3 víkendy (celkovo 6 dní, kedy servis reálne nemohol na vozidle vykonávať opravy). Servis vykonával
opravuvozidlapodľatechnologickýchpostupov,pričomopravuvozidlasasnažilvykonaťvčonajkratšom

čase zohľadňujúc technologické postupy. Vo vzťahu k odpočtu prevádzkových nákladov uviedol, že
nie je možné stotožniť ani s odpočtom prevádzkových nákladov, ani s argumentáciou žalovaného v
tomto smere. Odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla a tzv. „prevádzkových nákladov“, ktoré mal
poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo, súčasná rozhodovacia prax súdov
SR považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej
nehode poškodené sa na trhu reálne znížila a ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného o to, čo

poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú
skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila a
to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. K namietaným
úrokom z omeškania poukázal e nasledovné rozhodnutia súdov, ktoré ohľadom úrokov z omeškania
dávajú za pravdu žalobcovi. Poukazujeme na závery najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu

SR vyjadrené v uznesení zo dňa 23.02.2022 sp.zn. 3Obdo/27/2021, ako i na zhodné závery Ústavného
súdu SR vyjadrené v náleze sp.zn. III. ÚS309/2020, III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020, kde Ústavný
súd SR ustálil, že výklad ustanovenia §11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 1, 2 OZ, ktorý
by vylučoval poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody,
je v konflikte s racionálnym účelom právnej úpravy. Mal za to, že zo žiadneho ustanovenia zákona

nevyplýva, že by zákonodarca sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie a s
tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Zdôraznil,
že trojmesačná zákonná lehota na 4/5 5/5 vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-
dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia
poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky. Pokiaľ

by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia zákona o
PZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti
rozsudku (keď by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve
efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď
pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom zákona o PZP je však zlepšiť

postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok
poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Preto ak aj súdy v predchádzajúcich
rozhodnutiach pri výklade ust. § 11 ods. 6 a 8 zákona o PZP vychádzali výlučne z gramatického
výkladu ustanovení, ich výklad nebol správny, nakoľko nezohľadnil účel prijatej právnej normy a nebol
uskutočnený eurokonformným spôsobom.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.05.2024 (č. l. 45 spisu) zotrval na svojej argumentácii vyjadrenej
v odpore a uviedol, že požiadal znalca o vypracovanie odborného vyjadrenia za účelom posúdenia
časového rozsahu opravy poškodeného motorového vozidla.

6. Následne spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 19.11.2024 (č.l. 50 spisu) bolo súdu predložené
odborné vyjadrenie č. 26/2024. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na závery znalca, podľa ktorého
s prihliadnutím k celkovému procesu opravy vozidla Volkswagen v autoopravovni je možné považovať
z technického hľadiska za primeranú dĺžku opravy vozidla Volkswagen v rozsahu, ako bolo poškodené
pri škodovej udalosti dňa 24.07.2023 v úrovni cca 12 pracovných dní. S prihliadnutím na reálnu dĺžku

samotnej opravy 12,4 hodiny, tj. cca 2 pracovné dni, obsahuje uvedený čas aj výraznú časovú rezervu.
Vyššie uvedený čas 12 pracovných dní ale uvažuje s využitím jedného pracovníka autoopravovne na
všetky úkony súvisiace s opravou vozidla. Je nutné ale uviesť, že viaceré úkony je možné vykonávať
v jednom čase viacerými pracovníkmi servisu samostatne a nezávisle od seba, čím by sa mohol
uvedený časový rozsah opravy cca 12 pracovných dní skrátiť na 11 pracovných dní, čo predstavuje

15 kalendárnych dní. Vzhľadom na tieto závery je žalovaný toho názoru, že je možné uvažovať z
technického hľadiska s primeraným časovým rozsahom opravy vozidla Volkswagen v rozsahu, ako bolo
poškodené pri škodovej udalosti zo dňa 24.07.2023 v úrovni cca 11 pracovných dní, ti. 15 kalendárnych
dni. Žalovaný má za to, že správne posúdil neprimeranosť dĺžky opravy poškodeného motorovéhovozidla a na ňu nadväzujúcu neprimeranú dĺžku doby nájmu náhradného vozidla. Žalovaný priznal
nárok na zapožičanie náhradného vozidla na dobu 16 dní, pričom znalkyňa určila ako primeranú
dobu opravy 11 pracovných dní. Žalovaný zároveň poukázal na to, že poškodené motorové vozidlo

bolo plne pojazdné. Žalovaný uvádza, že pokiaľ servis spôsobil to, že oprava trvala dlhšie ako mala,
musí za to niesť zodpovednosť servis, nie žalovaný. Pokiaľ servis nevie vykonať opravu vozidla vo
výrobcom stanovených termínoch, či už z kapacitných alebo akýchkoľvek iných dôvodov a v súvislosti
s jeho činnosťou vzniknú na jeho strane prestoje, nemôže byt' škoda, ktorý vznikne následne z týchto
dôvodov prenesená automaticky na žalovaného. Nejde v danom prípade o príčinnú súvislosť takejto

škody so škodovou udalosťou zo dňa 24.7.2023. Za takú škodu, ktorá týmto spôsobom vznikne,
má zodpovedať autoservis. Žalovaný opätovne zdôraznil, že za nedôvodný a neúčelný považuje aj
nájom náhradného vozidla za deň 22.9.2023, ktorý predstavuje deň nasledujúci po vykonaní opravy
poškodenéhomotorovéhovozidla.Nájomzatentodeňniejevpríčinnejsúvislostisoškodovouudalosťou
zo dňa 24.7.2023.

7. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 20.12.2024 (č.l. 93 spisu) uviedol, že
odborné vyjadrenie, ktoré do konania predložil žalovaný bolo vypracované len na základe podkladov,
ktoré znalcovi poskytol žalovaný. Znalec si pri vypracovávaní podkladov nevyžiadal od servisu správu
o priebehu opravy, informácie ohľadom pracovnej vyťaženosti, ohľadom vyťaženosti pracovných
nástrojov, ohľadom vyťaženosti pracovníkov autoservisu, tieto skutočnosti z odborného vyjadrenia

nevyplývajú a to aj napriek tomu, že všetky tieto skutočnosti majú objektívny vplyv na trvanie opravy
vozidla v servise a sú nevyhnutné pre posudzovanie toho, či bola dĺžka opravy skutočne neprimeraná,
tak ako to tvrdí žalovaný. Až potom, ako by boli všetky tieto individuálne skutkové okolnosti zohľadnené
a obsiahnuté v odbornom vyjadrení, by bolo možné prijať záver, že odborné vyjadrenie je objektívne
a v danej veci relevantné. Inak nemožno na základe predloženého odborného vyjadrenia prijať záver,

že oprava vozidla bola neprimeraná. Z toho dôvodu sa nemôže stotožniť s tvrdením žalovaného,
že žalovaný na základe odborného vyjadrenia preukázal, že v danom prípade ide o neprimeranú a
neúčelnú dobu nájmu. V obdobných veciach, v ktorých si dal žalobca vypracovať odborné vyjadrenie,
znalec dospel k záveru, že zodpovedne a čo najpresnejšie posúdiť časový rozsah opravy v servise
z predložených dokladov nie je možné. Počas celej dĺžky opravy pretrvávalo rovnaké postavenie

poškodeného, a to také, že poškodený bol obmedzený v možnosti užívať jeho vlastné motorové
vozidlo. Jeho postavenie sa zmenilo až keď mu bolo vozidlo vydané zo servisu, preto počas celej dĺžky
opravy mal poškodený nárok na nájom náhradného vozidla. Pokiaľ žalovaný namieta, že k odovzdaniu
náhradného vozidla došlo až deň po vykonaní opravy tu žalobca uviedol, že v tom čase ešte stále nebola
poistná udalosť zlikvidovaná a teda servisu nebol doručený krycí list, na základe ktorého by odovzdal

vozidlo späť poškodenej. Poškodená odovzdala náhradné vozidlo naspäť žalobcovi už dňa 22.09.2023
nakoľko sa obávala, že poisťovňa by ďalšie obdobie zapožičania náhradného vozidla odmietla preplatiť.
Keďže poškodená nemala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie opravy bola odkázaná na
zaslanie oznámenia o poistnom plnení poisťovňou servisu, čo bolo nakoniec až dňa 02.10.2023, kedy
jej servis odovzdal vozidlo.

8. Vo veci sa ďalej opätovne vyjadrili žalovaný (č.l. 131 spisu) a žalobca (č.l. 137 spisu), ktorí zopakovali
svoje už uvádzané tvrdenia v konaní.

9.Súdnáslednevovecinariadilpojednávaniena21.02.2025,ktorévykonalzaúčastiprávnejzástupkyne

žalobcu, žalovaná sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastnila, nepožiadala z dôležitých
dôvodov o odročenie pojednávania. Na nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu zotrvala
na už uskutočnených vyjadreniach. Ďalej uviedol, že odborné vyjadrenie považujú za hypotetické a
zmätočné, nakoľko znalec najprv čas opravy určil na 12 pracovných dní, potom tento čas opravy znížil
na 11 pracovných dní, teda s odôvodnením, že ak by na vozidle vykonávalo opravy viacej pracovníkov

naraz, mohla by oprava trvať 11 pracovných dní, ale z odborného vyjadrenia však nevyplýva, koľko
pracovníkov na vozidle vykonávalo opravy. Znalec to nijakým spôsobom nezisťoval, taktiež znalec vo
svojom odbornom vyjadrení nezohľadňoval ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré majú objektívny vplyv
na dĺžku trvania opravy ako je teda pracovná vyťaženosť, dostupnosť pracovných nástrojov, dostupnosť
náhradných dielov.

10. Súd v predmetnom konaní vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní následne vec posúdil
podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:11. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné

plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

12. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu

jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

13. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje

na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

15. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

16. Podľa § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

17.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

19. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

20. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa

alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

21. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

22.Podľa§526ods.1OZ,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.23.Podľa§526ods.2OZ,akpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

24. Súd v konaní považoval za nesporné, že dňa 24.07.2023 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Volkswagen Passat, EČV. A., ktorého držiteľom
v čase dopravnej nehody bola poškodená B. B.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla
Škoda SuperB, EČV: A., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Rovnako nesporné

bolo, že v dôsledku dopravnej nehody pristúpila poškodená za účelom zabezpečenia svojich potrieb
z dôvodu poškodenia jej motorového vozidla, k prenajatiu náhradného vozidla u žalobcu, a to vozidla
značky zn. HYUNDAI TUCSON mild hybrid, EČV. C.. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo zmluvy
o prenájme vozidla č. 530/706 zo dňa 05.09.2023, v zmysle ktorej žalobca poskytol poškodenému
vyššie uvedené vozidlo od 05.09.2023. Nájom trval do 22.09.2023, ktorá skutočnosť vyplýva z časti
zmluvy týkajúcej sa vrátenia vozidla. Zo zmluvy o prenájme vozidla súd ďalej zistil, že denná sadzba

prenájmu bola dohodnutá vo výške70 eur. Poškodená mala prenajaté vozidlo 18 dní, t.j. od 05.09.2023
do 22.09.2023. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 230557 zo dňa 22.09.2023,
splatnou dňa 6.10.2023 sumu 1 259,93 eur. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 05.09.2023
do 22.09.2023, t.j. 18 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 70 eur s dph. Uvedené
skutkovéokolnostibolinespornépodľa§151ods.1CSP,pričomzároveňvkonaníneexistovaladôvodná

pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186
ods. 2 veta prvá CSP.

25. Poškodená následne postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a to Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 22.09.2023. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy a z Oznámenia

o postúpení pohľadávky zo dňa 22.09.2023 adresovanej žalovanej.

26. V prvom rade súd uvádza, že žalovaná v konaní nespochybňovala aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú
súd mal preukázanú zo Zmluvy o postúpení zo dňa 22.09.2023 a z Oznámenia zo dňa 22.09.2023, tzn.
aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní sporná nebola. Rovnako v konaní nebola sporná pasívna

legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že poškodená bola v rozhodnom čase poistená
u žalovanej, čo ani žalovaný nenamietal.

27. Tak, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, v konaní bolo nesporné spôsobenie škody na
motorovom vozidle poškodenej a to vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovanej. Rovnako bolo

nesporné, že poškodená si po dobu opravy vozidla zapožičala náhradné motorové vozidlo a to po dobu
od 05.09.2023 do 22.09.2023, za čo jej žalobca vyúčtoval sumu 1 259,93 eur, ktorá suma v sebe zahŕňa
nájomné za 18 dní s denným nájomným 70 eur s dph.

28. V konaní ďalej nebolo sporné, že dňa 06.10.2023 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti,

na základe ktorého žalovaná vyhotovila Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 06.10.2023 a uhradila
žalobcovi sumu 1 057,73 eur predstavujúcu nájomné za obdobie 16 dní, keď žalovaná nerozporovala
v konaní, ako ani v oznámení o poistnom plnení výšku denného nájomného, avšak sumu za nájomné
v rozsahu 18 dní znížila o nájomné za 2 dní, keď mala za to, že priznaná doba 18 dní je primeraná doba
zapožičania náhradného vozidla.

29. Žalovaná v konaní uviedla, že uznala náhradu za nájom náhradného vozidla len 16 dní, nakoľko
len tieto náklady považuje za účelne vynaložené. Namietla jednak dobu zvyšných uplatnených dní
nájomného, keď bola toho názoru, že oprava poškodeného vozidla trvala neprimerane dlhú dobu
a zároveň namietla dobu prenájmu náhradného vozidla a to pokiaľ sa týka dňa 22.09.2023, keď oprava

bola vykonaná už dňa 21.09.2023, ktorá skutočnosť vyplýva z faktúry a ktorá skutočnosť v konaní sporná
nebola.

30. Sporným teda v konaní bola doba trvania nájmu v rozsahu 2 dní nad rozsah žalovanou uznaných
16 dní a zároveň osobitne sporným bol deň 22.09.2023, kedy podľa žalovanej nebol účelný nájom

náhradného vozidla v tento deň.

31. Žalovaná v konaní predložila odborné vyjadrenie č. 26/2024 vypracované znalcom: D. E. A.. Znalec
savodbornomvyjadrenímalzaoberaťposúdenímčasovéhorozsahuopravyvozidlaznačkyVolkswagenPassat, EČV: A., tzn. poškodeným motorovým vozidlom. Zo záverov odborného vyjadrenia vyplýva, že
je možné uvažovať z technického hľadiska s primeraným časovým rozsahom opravy vozidla v rozsahu,
ako bolo poškodené pri škodovej udalosti v úrovni 11 pracovných dní, čo sa rovná 15-tim kalendárnym

dňom.

32.Žalobcavkonanípredložilodbornévyjadreniavypracovanévinýchkonaniachpriinýchpoškodených
motorových vozidlách, kde znalci konštatovali nemožnosť stanoviť posúdenie časového rozsahu opravy
vozidla (č.l. 145 spisu – odborné vyjadrenie č. 8/2024, č.l. 152 spisu – odborné vyjadrenie č. 11/2024, č.l.

161 spisu – odborné vyjadrenie č. 4/2024). Zo záverov znalcov uvedených v predložených odborných
vyjadreniach vypracovaných v obdobných veciach vyplýva, že určenie časového rozsahu opravy
vozidla bez podrobného skúmania konkrétneho prípady by bol len odhad, ktorý nezodpovedá reálnemu
a skutočnému počtu dní opravy vozidla.

33. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel vo vzťahu k žalovanou tvrdeným skutočnostiam

o nemožnosti priznať náhradu nájomného nad rozsah 16 dní, keď doba opravy poškodeného vozidla
v značkovom autorizovanom autoservise Galimex s.r.o. prevádzka Žilina bola neprimerané dlhá
k záveru, že takéto tvrdenia žalovanej nemajú svoje opodstatnenie. Z vykonaného dokazovania totiž
jednoznačne vyplynula doba, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného v oprave. Počas celej doby, kedy
bolopoškodenévozidlovoprave,malapoškodenáprenajaténáhradnévozidlo.Pretojesúdtohonázoru,

že za dobu, pokiaľ svoje vlastné vozidlo nemohla poškodená používať (v dôsledku poškodenia vozidla
klientomžalovanej),malaprávonaprenájomnáhradnéhovozidla,ktoréprávoajvyužila.Pokiaľžalovaná
poukazuje na tú skutočnosť, ktorá podľa jej názoru vyplynula z predloženého odborného vyjadrenia,
súd poukazuje na samotný záver znalca v ňou predloženom odbornom vyjadrení, že je možné znalecky
konštatovať iba závery o predpoklade dĺžky opravy vozidla z technického hľadiska. V predmetnom

prípade však nastala situácia opravy poškodeného motorového vozidla v konkrétnom autoservise,
v ktorom konkrétnom autoservise (jedná sa o značkový a žalovanej zmluvný autoservis) bolo vozidlo
v oprave po dobu 18 dní, tzn. nie dobu, po ktorú by bolo eventuálne snáď technicky možné vozidlo
opraviť. Znalec neposudzoval dobu, po ktorú by bolo v možnostiach konkrétneho značkového servisu
(zmluvného autoservisu žalovanej) opraviť poškodené motorové vozidlo, neposudzoval, koľko vozidiel

mal autoservis prijatých v oprave v konkrétne dni, ako dlho trvalo objednanie konkrétnych súčiastok,
koľko zamestnancov malo v rozhodnom čase dovolenku, boli práceneschopní, koľkí zamestnanci
boli na pracovisku a mohli sa venovať oprave poškodeného motorového vozidla. Tzn. predloženým
odborným vyjadrením nebolo možné dospieť k záveru, že by v predmetnom konkrétnom prípade
trvala z neopodstatnených dôvodov na strane autoservisu neprimerane dlho, keď nijaké pochybenie

na strane autoservisu sa nezistilo. Pokiaľ by aj bolo zistené, že vozidlo bolo zbytočne a neprimerane
dlho v autoservise, k tomu súd uvádza, že poškodený nemal nijakú možnosť ovplyvniť konanie
značkového autoservisu, v ktorom bola vykonávaná oprava jeho poškodeného vozidla, potom nemôže
znášať následky neopravenia vozidla v skoršom čase (technicky eventuálne možnom), keď dokonca
v konaní ani nebolo preukázané, že by autoservis Galimex s.r.o. pracovisko Žilina mal reálne možnosti

poškodené vozidlo opraviť v znalcom tvrdenej lehote 11 alt. 12 pracovných dní, ako na to poukazovala
žalovaná v spojení s predloženým odborným vyjadrením. Naopak je to práve žalovaná, ktorá musí
znášať následky spojené s dĺžkou opravy motorového vozidla poškodenej, keď nepreukázala, že
by ponúkla poškodenej možnosť opravy v konkrétnom (inom) autoservise, kde by skutočne bolo
v možnostiach autoservisu vykonať opravu v čase kratšom, ako tomu bolo oproti autoservisu Galimex

s.r.o.. Potom súd v teoretickej rovine konštatuje, že v takomto prípade odmietnutia vykonania opravy
v autoservise, ktorý by bol ponúknutý zo strany žalovanej pre opravu poškodeného motorového vozidla
zo strany poškodenej, by žalovaná snáď mohla namietať dobu opravy poškodeného motorového
vozidla. V predmetnom prípade však ilustrovaná situácia nenastala. Súd je potom toho názoru, že
žalovaná svojvoľne krátila náhradu za prenájom náhradného motorového vozidla. Poškodená pri

odovzdávaní poškodeného motorového vozidla nemá možnosť zistiť, ako dlho bude reálne trvať
oprava poškodeného motorového vozidla, nemá možnosť ovplyvniť dĺžku opravy (a to ani keby
vopred vedel, aká by mala byť predpokladaná dĺžka opravy vozidla z technického hľadiska). Ak by aj
zisťovala, ktorý autoservis by bol schopný opraviť vozidlo čo najrýchlejšie (čo však rozhodne nie je
jej povinnosť), neznamená to, že by dĺžka opravy reálne trvala tak, ako by to bolo poškodenej vopred

avizované. Totiž je úplne v poriadku očakávať, že doba opravy sa vplyvom nepredvídateľných situácií
(napr. PN zamestnancov, dovolenky, nedodanie súčiastok, neskoré dodanie súčiastok, reklamácie
s dodaním nesprávnych súčiastok) môže predĺžiť. Uvedená skutočnosť zo strany znalca v odbornom
vyjadrení zohľadnená nebola, keď sám uviedol, že konštatuje technickú možnosť opravy vozidla,nie reálnu možnosť opravy vozidla v konkrétnom autoservise. Je evidentné, že znalec bez návštevy
konkrétneho autoservisu ani k reálnej možnosti opravy vozidla v konkrétnom autoservise dospieť
nemohol. S poukazom na uvedené skutočnosti súd ustálil, že žalobcovi (ako právnemu nástupcovi

poškodeného) vznikol nárok na náhradu nájomného po celú dobu, pokiaľ bolo poškodené vozidlo
v oprave, keď počas doby opravy mal poškodený zapožičané náhradné vozidlo. Súd ešte uzatvára, že
neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenej, aby hľadala najrýchlejšiu opravovňu,
resp. robil preukázateľne výber medzi servismi a požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak,
aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Rovnaký záver zaujal Krajský súd v Žiline

v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, keď konštatoval, že v opačnom prípade by
sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového
vozidladopravnounehodouakopoistnouudalosťoujevýrazneobmedzujúcimstavomprepoškodeného.
Zároveň súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bolo motorové vozidlo
v autoservise po určitú dobu bezdôvodne, kedy by sa na vozidle nepracovalo z dôvodu napríklad
neprimerane dlhej čakacej doby na dodanie náhradného dielu. Rovnako, vzhľadom na vyjadrenie

žalovanej o nenutnosti ponechania poškodeného vozidla v autoservise po celú dobu opravy, keď vozidlo
bolo pojazdné, súd uvádza, že nie je možné očakávať od poškodenej, že si bude na dennej báze
zisťovať, či v konkrétny deň bude na jej motorovom vozidle pracované a pokiaľ nie, si motorové
vozidlo prevezme. Je logické prijať záver, že pokiaľ je vozidlo ponechané v autoservise za účelom
opravy a vopred neexistuje vedomosť o tom, že na vozidle nebude možné v rozsahu niekoľkých dní

vykonávať činnosť (napr. z dôvodu čakania na dodanie dielu, prípadne kým bude konkrétny pracovník
na vozidle pracovať), nemá poškodená inú možnosť, ako počkať, kým bude vozidlo opravené a za
tým účelom ho ponechať v autoservise. Samotná žalovaná v konaní poukázala na ľahké poškodenia
na vozidle, netvrdila, že by bolo nutné čakať na dlhé dodanie dielov, potom je rozumné zo strany
poškodeného očakávať, že na jeho vozidle bude zo strany autoservisu pracované priebežne. Opak

v konaní preukázaný pritom nebol. Súd v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že autoservis Galimex
je zmluvným autoservisom žalovanej, ktorá nerozporovala predloženú faktúru na opravu vozidla, ani
dobu opravy vozidla voči autoservisu, či rozsah opravy poškodeného motorového vozidla. V súvislosti
s opravou poškodeného motorového vozidla žalovaná voči svojmu zmluvnému autoservisu nevzniesla
žiadne námietky, keď po celú túto dobu poškodená nemohla využívať svoje motorové vozidlo. Naproti

tomu žalovaná namieta dobu, po ktorú bolo vozidlo v servise voči žalobcovi, ako právnemu nástupcovi
poškodenej, ktorá si prostredníctvom prenajatého náhradného vozidla iba reparovala stav, ktorý nie jej
zavinením nastal. Súd opätovne zdôrazňuje, že právne právna predchodkyňa žalobcu je tu poškodená,
ktorej prioritne je nutné reparovať vzniknutý stav.

34. Žalovaná v konaní ďalej rozporovala dobu nájmu náhradného vozidla dňa 22.09.2023, keď
z predloženej faktúry za opravu poškodeného vozidla vyplynulo, že vozidlo bolo opravené už dňa
22.09.2023, tzn. v tejto deň mala mať poškodená (právna predchodkyňa žalobcu) svoje motorové
vozidlo k dispozícii. Žalobca v konaní nerozporoval, že by dňom 22.09.2023 bolo vozidlo skutočne
opravené, keď uvedená skutočnosť vyplýva aj z predloženej faktúry, ktorá faktúra bola vystavená

spoločnosťou - autoservisom GALIMEX s.r.o. za opravu motorového vozidla poškodenej. V konaní
neboli produkované skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že k ukončeniu
opravymotorovéhovozidlapoškodenéhodošloinýmdňomakodňomvyplývajúcimzpredloženejfaktúry,
t.j. dňom 22.092.2023, tzn. oprava vozidla bola nesporne ukončená dňa 22.09.2023. K tomu súd
uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by poškodený mal reálnu možnosť vyzdvihnutia opravy

motorového vozidla dňa 22.09.2023, keď predmetná oprava mohla byť uskutočnená aj v poobedných
hodinách, či v uvedených hodinách mohla byť poškodenému oprava oznámená. Žalovaná si z dátumu
uvedenom na faktúre vyvodila dôsledky bez toho, aby sama ďalej skúmala, či skutočne v predmetný
deň bolo vozidlo pripravené na vyzdvihnutie. Z faktúry za opravu motorového vozidla nie je možné
jednoznačne konštatovať, že už v deň vystavenia faktúry servisom si poškodený môže motorové vozidlo

prevziať, a teda aj to, že nájom náhradného motorového vozidla mohol byť týmto dňom ukončený
(rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/37/2022). V konaní nenastala situácia, kedy by si
poškodená motorové vozidlo vyzdvihla o niekoľko dní, keď poškodená si motorové vozidlo vyzdvihla
deň po uskutočnenej tvrdenej oprave poškodeného motorového vozidla. V predmetnom prípade žalobca
poukázal na tú skutočnosť, že k odovzdaniu opraveného vozidla poškodenej došlo po tom, čo žalovaná

vystavila krycí list k predmetnej oprave. K tomu súd poukazuje na závery Krajského súdu v Žiline
vrozhodnutí,sp.zn.11Co/88/2023zodňa26.03.2024,kdeKrajskýsúdvŽilinekonštatoval,že„žalovaný
sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie
práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodenýma zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania
škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. ... Odvolací súd má
za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem

iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá
poskytne zhotoviteľovi – partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to,
aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu
k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného
vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú

dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu
uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo
strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na
základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia
žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je
(vo všeobecnosti) oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové

vozidlo do vykonania úhrady opravy. Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany
zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného
vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania krycieho listu“.
Súd v súvislosti s vyššie uvedeným právnym názorom ďalej poukazuje na záver Krajského súdu v Žiline,
ktorý v obdobnom prípade v rozhodnutí zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 9Co/107/2023 uviedol, že „uvedený

záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je
škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou
udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon je nielen podmienkou vzniku určitej škody, ale má zároveň podľa
obvyklého chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody.
Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktorú sú z hľadiska škodovej udalosti

pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúsenosti ľahostajné a ktoré sa podieľali na
vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda zodpovedá iba za
„adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo
všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať. V danom prípade mohol
škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen škoda na vozidle, ale aj

náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to v rozsahu primeranom typu
vozidla, miesta a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim obchodnej praxi v danom
sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady ceny opravy,
resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej obchodnej
praxe servisov) predvídateľná“. Súd ešte na záver konštatuje, že v konaní nebolo preukázané a ani

nie je možné jednoznačne konštatovať, že už v deň vystavenia faktúry servisom bolo možné, aby si
poškodená opravené vozidlo prevzala, tzn. či nájom náhradného vozidla mohol byť týmto ukončený
(rovnaký záver prijal Krajský súd v Žiline, sp. zn. 7Co/37/2022). Súd je potom toho názoru, že užívanie
prenajatéhonáhradnéhovozilapočasdobypoopravevozidlaaždoskutočnéhoodovzdaniaopraveného
motorového vozidla, ktoré v predmetnom prípade predstavuje jeden nasledujúci deň, bolo v priamej

príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou (poistnou udalosťou).

35. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu
nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a to od 05.09.2023 do 22.09.2023, t.j.
v rozsahu 18 dní.

36. Je nepochybné, že poškodená mala prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jej vozidla,
v dôsledku čoho je jej nárok voči žalovanej opodstatnený. Je však nutné uviesť, že sa musí jednať
o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so
zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej

udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovanej, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná.
Poškodená, teda právna predchodkyňa žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohla svoje motorové
vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečila náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením
tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho
nároku poškodenia. Poškodená bola nútená vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového

vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohla používať svoje motorové vozidlo.
Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodenej, je škodou v rozsahu účelne vynaložených
nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za
prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou udalosťou, za ktorúzodpovedá klient žalovanej. Škoda spočívajúca v tom, že poškodená vynaložila náklady na zapožičanie
osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na
prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohla používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať

za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodenej ako právnej predchodkyne žalobcu aj nastala, bolo
preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa.
Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu
poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu

na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na
zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne
vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti
preukázal. Poškodená, resp. v danom prípade právna predchodkyňa žalobcu preukázala, že z titulu
poistnej udalosti nemohla motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas
celej nevyhnutej doby opravy vozidla bola poškodená nútená vynaložiť náklady za nájom náhradného

motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by
poškodená mohla používať svoje vlastné vozidlo.

37. Aj v zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť

vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.

(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).

38. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi
poškodenej náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaná namietala dobu trvania nájmu
náhradného vozidla. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka

je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle
ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti
a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohla
poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku
čoho si musela prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho listu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že

skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň konštatuje, že podľa jeho
názoru je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou a nákladmi za
prenájom vozidla v celom rozsahu, tzn. aj po dobe, kedy bolo poškodené vozidlo opravené, keď však
predmetné vozidlo bolo právnemu predchodcovi žalobcu odovzdané až po vystavení krycieho listu zo
strany žalovanej.

39. Súd je teda toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie celý fakturovaných
18 dní. Žalobca vyfakturoval poškodenej za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o prenájme
vozidla zo dňa 05.09.2023 a to faktúrou č. 230557 zo dňa 22.09.2023 sumu 1 259,93 eur. Pri zohľadnení
nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovanou v sume 1 057,73 eur, je potom žalobcom

v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 202,20 eur uplatnená dôvodne (fakturovaná suma:
1 259,93 eur – uhradená suma: 1 057,73 eur = priznaná suma: 202,20 eur) a toto právo bolo
žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa
§ 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania

súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

40. Súd vo vzťahu k priznanému nároku ešte dodáva, že žalovaná mala uhradiť žalobcovi sumu
zodpovedajúcu 16 dňom, ktorú v tomto smere považovala za preukázanú a účelne vynaloženú, keď
nepriznala sumu v rozsahu 2 dní nájmu náhradného vozidla. Žalovaná nerozporovala výšku doby nájmu,

ktorá bola v rozsahu 70 eur s DPH/1 deň. S poukazom na uvedené skutočnosti mala uhradiť sumu
1 120 eur, ktorá suma zodpovedá 16-tim priznaným dňom (16 dní x 70 eur = 1 120 eur). Napriek
uvedenému uhradila žalobcovi iba sumu 1 057,73 eur. Žalovaná v konaní tvrdila, že od priznaného
poistnéhoplneniabolonutnéodpočítaťprevádzkovénáklady,ktorýchvýškunijakýmskutkovospôsobomnezdôvodnila,keďibauviedla,bolonutnéodpočítaťnáklady,ktorébypoškodenávynaložilapripoužívaní
vlastného motorového vozidla a to zmenu technickej hodnoty vozidla (ktorá predstavuje predpokladané
zníženie technickej hodnoty vozidla za dobu jeho používania) a pevné prevádzkové náklady. K tomu

súd uvádza, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaná obohatila v konkrétnom
prípade o sumu 62,27 eur (rozdiel v sume 1 120 eur a 1 057,73 eur) a že túto sumu by zaplatila
v prípade, že by využívala vlastné motorové vozidlo. Zároveň súd uvádza, že ani nie je možné tvrdiť,
že žalobca sa nepoužívaním jeho poškodeného motorového vozidla obohatil, keď sa po dopravnej
nehode cena vozidla reálne znížila. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by zo strany poškodenej došlo

k úspore nákladov nepoužívaním poškodeného motorového vozidla, ako ani nepreukázala konkrétnu
výšku. S poukazom na uvedené skutočnosti nie je možné stotožniť sa so závermi žalovanej o nutnosti
odpočítania tvrdeného, predpokladaného obohatenia sa poškodenej.

41. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od 21.10.2023. Žalovaná namieta skutočnosť,
že by z jej strany došlo k omeškaniu, keď riadne plnila v zákonnej lehote. K tomu súdu uvádza, že

v predmetnom prípade posledným dňom, kedy mohla žalovaná žalobcovi poskytnúť plnenie bolo 15-
teho dňa odo dňa skončenia poistného plnenia, po ktorom uplynutí 15 dní odo dňa skončenia poistného
šetrenia sa v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP dostala do omeškania. So splnením záväzku zaplatiť
žalobcovi náhradu škody je tak žalovaná podľa názoru súdu v omeškaní od nasledujúceho dňa (16-
tym dňom po ukončení poistného šetrenia), ktoré poistné šetrenie bolo skončené dňa 06.10.2023, keď

z výroku tohto rozsudku v spojení s jeho odôvodnením vyplýva, že žalovaná neplnila tak, ako plniť
mala. Potom v rozsahu nároku, v ktorom žalovaná neplnila avšak plniť mala, sa dostala do omeškania.
Vdanomprípadesižalobca(akoprávnynástupcapoškodeného)priamouplatnilprávonanáhraduškody
podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas,
t.j. neposkytne celé poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo

znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517
ods. 2 občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade má súd pri aplikácii § 11 ods. 7 Zákona o PZP a
§ 517 ods. 1 občianskeho zákonníka za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaná
nevyplatí uplatnené nároky, rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy k omeškaniu dôjde. Súd preto žalobcovi
z priznaného žalovaného nároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % (základná úroková sadzba

ECB k 1. dňu omeškania + 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v lehote požadovanej
žalobcom, od 21.10.2023, keď v súlade so zásadou ne ultra petitum súd nemôže priznať omeškanie
skôr, ako to požadoval žalobca, všetko v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP, a to aj s poukazom na
nálezy Ústavného súdu SR sp. zn.. III. ÚS309/2020, III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020, kde Ústavný

súd SR ustálil, že výklad ustanovenia §11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 1, 2 OZ, ktorý
by vylučoval poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, je
v konflikte s racionálnym účelom právnej úpravy.

42. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovanú, aby žalobcovi v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku uhradil sumu 202,20 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od
21.10.2023 do zaplatenia.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi

ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.