Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622206307
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7622206307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov: 1/ A. A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/
XX a 2/ D. B., nar. X.X.XXXX, E. F. G., D. H. XXXX/X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou – Ján
Buroci, s.r.o., Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, IČO: 50 663 160 proti žalovanej I. I., nar. X.X.XXXX,
E. F. G., D. J. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/108/2022 z 19. februára 2024

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcom 1/ a 2/ proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým
rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX
pre obec a kat. úz. E. F. G. a to bytu č. XX vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č.
XXXX na K. C. G. E. F. G. na parc. CKN č. 2746 a parc. č. 2747 včítane podielu na spoločných častiach,
zariadeniach, príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch (I.), predmetnú nehnuteľnosť
prikázal výrokom II. rozsudku do výlučného vlastníctva žalobkyne 2/, výrokom III. uložil žalobkyni
2/ povinnosť na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi 1/

vyrovnávací podiel 22.170 eur a žalovanej vyrovnávací podiel 22.710 eur, vždy do 6 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom
rozsahu.

2. Z odôvodnenia je zrejmé, že podanej žalobe predchádzala snaha žalobcov dohodnúť sa so žalovanou
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k horeurčenému bytu, patriacemu do podielového
spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej a to v spoluvlastníckych podieloch žalobcu 1/ a žalovanej

po 11/48 k celku každý a v podiele 13/24 žalobkyne 2/, pričom však žalovaná na snahy žalobcov 1/
a 2/ nereagovala a neprevzala ani ich predsúdnu výzvu,ktorí žalobcovia 1/ a 2/ spor vo veci zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi sebou ani nemali.
Žalovaná s predmetnou žalobou nesúhlasila dôvodiac úžerou a bezdôvodným obohatením zo strany
žalobcov - jej súrodencov. Argumentovala, že sa obrátila na špeciálnu prokuratúru a Najvyšší súd
SR so žiadosťou o preskúmanie dedičských konaní sp. zn. 8D/147/2008, 8D/99/2012, 16C/8/2014,
6D/143/2013 a 5D/168/2009 a s tým, aby sa okresný súd zaoberali dôkazmi, ktoré úmyselne

neprerokovalajkeďichkdispozíciimal.Navrhla,abyprivyporiadanímajetkuporodičochsapostupovalo
podľa§485ods.1Občianskehozákonníkaobezdôvodnomobohatení,tvrdila,žežalobcoviasadopustili
úmyselného trestného činu voči rodičom a preto bude žiadať Ústavný súd SR o vydanie súdneho
rozhodnutia podľa § 469 Občianskeho zákonníka.Súd vykonal dokazovanie výpoveďami žalobcov, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E. F. G., dedičským
uznesením sp .zn. 6D/143/2013, Dnot 208/2013, znaleckým posudkom č. 151/2023 vyhotoveným A. L.
B. a rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 16C/8/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 3Co/48/2019, na základe ktorého dokazovania zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaná
sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného sporného bytu, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
ku ktorému je predmetom tohto sporu, a to žalobca 1/ v spoluvlastníckom podiele 11/48, žalobkyňa 2/
v podiele 13/24 a žalovaná v podiele 11/48 k celku. Titulom nadobudnutia nehnuteľnosti bolo osvedčenie
o dedičstve sp zn. 8D/147/2008, dohoda o zmene spoluvlastníckych podielov V 1291/2005 a uznesenie

oprejednanídedičstvapoA.D.B.sp.zn.6D/143/2013z27.7.2021.Zobsahuspisusp.zn.6D/143/2013,
Dnot 208/2013 súd zistil, že otec strán sporu – poručiteľ A. D. B. zanechal závet, ktorým za jedinú
závetnú dedičku ustanovil svoju dcéru – žalobkyňu 2/, že žalovaná po podaní žaloby o neplatnosť
závetu bola v konaní ktoré bolo vedené na okresnom súde pod sp .zn. 16C/8/2014 neúspešná, jej
žaloba bola právoplatne zamietnutá a rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.11.2020. Predmetom
dedenia bol aj byt, ktorý je predmetom tohto sporu. Hodnota nehnuteľnosti bola určená súkromným

znaleckým posudkom č. 151/2023 vyhotoveným A. L. B., znalcom z odboru stavebníctva, odhad hodnoty
nehnuteľností, ktorý predložili žalobcovia a ktorým bola hodnota bytu ustálená sumou 99.100 eur,
znalecký posudok bol vyhotovený 12.9.2023 s ohodnotením ku dňu 17.8.2023. So stanovenou cenou
nehnuteľnosti žalovaná nesúhlasila, svoj nesúhlas však žiadnym relevantným dôkazom nepodložila.
Taktiež v konaní neprodukovala žiadne relevantné prostriedky procesnej obrany, ktorými by odôvodnila

svojnávrh,abybytbolprikázanýdojejvýlučnéhovlastníctva.Súdcitujúc§142ods.1,2a3Občianskeho
zákonníka zistený skutkový stav právne vyhodnotil tak, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
je nárok žalobcov dôvodný, a preto ich návrhu v celom rozsahu vyhovel. Mal preukázané, že predmetná
nehnuteľnosť toho času nie je nikým obývaná, ani jeden z podielových spoluvlastníkov nebol odkázaný
na bývanie v nej, tiež bolo zrejmé, že nie je možná reálna deľba veci, čo potvrdzoval aj znalecký posudok

a fotodokumentácia v ňom.
Súd mal za nesporný aj stav podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti tak
ako bol preukázaný výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E. F. G. a nevyplynulo ani z písomných vyjadrení
žalovanej, že by namietala podielové spoluvlastníctvo strán k sporu. Jej postoj k veci označil súd za
prejav jej vnútorných krívd z minulosti vo vzťahu k dedičstvu po jej nebohých rodičoch a predovšetkým

tej skutočnosti, že sa nevie zmieriť so závetom poručiteľa A. D. B. – jej otca. Súd uviedol, že rozsiahle
písomné námietky žalovanej obsahovo nekorešpondujú s predmetnou žalobou, sú viac-menej pre
posúdenie veci irelevantné a neovplyvňujú rozhodnutie súdu o návrhu žalobcov 1/ a 2/. Poukázal taktiež
na pasivitu žalovanej, ktorá sa pojednávaní osobne nezúčastnila, čo súd vnímal ako prejav toho, že
týmto správaním sa snažila robiť v konaní obštrukcie tak, ako tomu bolo aj v predošlých konaniach pri

prejednaní dedičstva po jej rodičoch.
Nazákladezistenéhoskutkovéhostavuaprávnehoposúdeniaveci,súdpodľa§142ods.1Občianskeho
zákonníka, zohľadniac zistenie, že nie je možná reálna a účelová deľba spornej nehnuteľnosti, prikázal
túto do výlučného vlastníctva žalobkyne 2/ ako väčšinovej spoluvlastníčky, ktorá podľa vlastného
vyjadrenia disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie spoluvlastníckych podielov

žalobcovi 1/ a žalovanej v sume ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci a žalobcom 1/ a 2/, ktorí mali v konaní
plný úspech priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania. Súd dodal, že na strane žalovanej nezistil
také okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ju k náhrade trov konania nezaviazal,
žalovanávkonaníneprodukovalažiadnerelevantnédôkazypreukazujúce,žebymalibyťvovzťahuknej

uplatnené dôvody na aplikáciu § 257 CSP, súd zároveň zohľadnil resp. prihliadol na jej záporný postoj
k návrhu žalobcov, z ktorého bolo zrejmé, že akákoľvek dohoda medzi stranami sporu nebola možná.

3. Proti rozsudku včas podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, h/, f/ a
c/ CSP ako i § 365 ods. 2 CSP a § 367 ods. 2 CSP včítane § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Tvrdila,

že rozhodnutím súdu prvej inštancie jej bolo odobraté základné právo na spravodlivý súdny proces,
a to najmä poukázala na to, že bola porušená rovnosť v konaní, a to pre jednostranné protizákonné
rozhodnutia, pričom uviedla, že sa to týka dedičského konania 16C/8/2014 o neplatnosť závetu. Tvrdila,
že napriek neplatnému závetu sudca v konaní 16C/8/2014 z 29.5.2018 vydal rozsudok, ktorým vyhlásil
neplatný závet za platný, čo následne potvrdil Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp. zn. 3Co/48/2019

z 12.8.2020.
Tvrdila, že v zmysle neplatného závetu sudkyňa v tomto konaní prikázala nehnuteľnosť v podielovom
spoluvlastníctvedovýlučnéhovlastníctvazávetnejdedičkyD.B.–žalobkyne2/,atovrozporesplatnými
zákonmi. Tvrdila, že zámerne je opomenutá rozloha nehnuteľnosti – predmetného bytu, do rozlohybytu 88 m2 nebola zarátaná rozloha veľkej pivnice pôvodne spoločného priestoru na kurivo o rozlohe
4,25 x 4,25 m, spolu 18,06 m2. Namietala, že aj keď znalec ohodnotil nehnuteľnosť na 99.100 eur,
táto cena je nereálna, hlboko podhodnotená. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti v súčasnej dobe po

znížení cien nehnuteľností je 170.000 eur. Tvrdila, že súdneho znalca si zaplatil žalobca 1/ a preto je
ohodnotenie nereálne, nakoľko žalobca 1/ nestíha splácať pôžičky a na krku má exekúcie na svojom
dome v Brusníku. Uviedla, že nesúhlasí s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti
poukážuc na list z 11.1.2024 po stranu 73, s tým že dodatok z 15.4.2024 zašle na krajský súd; uviedla
že tam opisuje netransparentné dedičské konania na Okresnom súde Spišská Nová Ves, protizákonné

exekúcie pozemkov, fiktívny predaj záhrady, pri ktorých malo dôjsť, resp. nastať bezdôvodné obohatenie
jej súrodencov – žalobcov 1/ a 2/ na jej úkor – žalovanej. V liste z 12.2.2024, ktorý doručila súdu
ku konaniu 7C/108/2022 (tomuto konaniu) poukázala na netransparentné súdne konanie, na ktoré
toto/tunajšie konanie nadväzuje; z toho dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP žiadala odvolací súd, aby
prejednal bezdôvodné obohatenie žalobcov v zmysle § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň
tvrdila, že pre trestný čin žalobcov dáva návrh, aby odvolací súd vydal rozhodnutie – rozsudok

o dedičskej nespôsobilosti pre žalobcu 1/ a žalobkyňu 2/ pre úmyselný trestný čin, ktorého sa dopustili
proti poručiteľovi – otcovi A. D. B., keď v jeho mene napísali závet v súčinnosti s notárkou JUDr.
Máriou Barabášovou a pre trestný čin voči mame M. B., ktorú pre finančný profit 100.000 eur dali
na návrh primára neurologického oddelenia na neregistrované pokusné lieky na vymyslenú diagnózu
Alzheimerovu chorobu, z ktorého finančne profitoval uvedený primár. Taktiež sa dopustili trestného

činu voči rodičom ešte za ich života, bez ich súhlasu sa dohodli s exekútormi, že svoju pozdĺžnosť
vyrovnajú pozemkami v katastri obce Harichovce, ktorých vlastníkom bola mama M. B.. Až po smrti
mamy, 13.8.2008 okresný súd v septembri 2008 na návrh na vykonanie exekúcie vydal poverenie na
vykonanie exekúcie podľa návrhu v rozpore s exekučným poriadkom. Napriek ťarchám na pozemkoch
vdedičskomkonanísatietopozemkyvskreslenejvýmereprejednávaliakopozemkyreálnevdedičských

konaniach s úradnými cenami, ktoré protizákonne určila notárka D. I. C., aby žalobkyňa 2/ nemusela
vyplatiť dedičku – žalovanú vo všeobecnej hodnote v zmysle § 200 ods. 2 CMP. Mala za to, že po
prehodnotení jej sťažností na Ústavnom súde SR, ktorú sťažnosť podala, kde namieta porušenie jej
základných práv na spravodlivý súdny proces, ústavný súd vydá rozhodnutie, ktorým vysloví, že jej
právo na spravodlivý súdny proces boli právoplatným rozhodnutím porušené a rozhodnutie zruší. Až do

rozhodnutia ústavného súdu žiadala pozastaviť platnosť rozsudku sp. zn. 7C/108/2022, ktorý nadväzuje
na protiústavné rozhodnutia v dedičskom konaní – rozsudok 16C/8/2014 a uznesenie 8D/99/2012
notárky JUDr. Márie Barabášovej. Žiadala Krajský súd v Košiciach, aby postupoval v zmysle rozhodnutia
a pokynov Ústavného súdu SR. Vzniknutú škodu žiadala zosobniť podľa Notárskeho poriadku.
Rozsudok 16C/8/2014 Okresného súdu Spišská Nová Ves v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 3Co/48/2019 označila za hrubo rozporné s platnými zákonmi. Žiadala, aby jej
súrodencom – žalobcom 1/ a 2/ Krajský súd v Košiciach rozsudkom vydal rozhodnutie o dedičskej
nespôsobilosti podľa § 469 Občianskeho zákonníka po poručiteľoch – rodičoch M. B. a A. D. B. pre
trestný čin voči poručiteľom za ich života, následne popisujúc o aké protiprávne konania žalobcov
1/ a 2/ malo sa v minulosti jednať. Následne Okresný súd Spišská Nová Ves vydal poverenie na

vykonanie exekúcie v hrubom rozpore s exekučným poriadkom, kde došlo k protizákonným exekúciám
pozemkov, ktorých spoluvlastníčkou bola aj ona dedička – žalovaná. Na súdne konanie 8D/99/2012,
5Dnot/152/2012 dodatočné dedičské konanie po poručiteľke M. B., súdny komisár JUDr. Mária
Barabášová napísala na tri roky mŕtveho otca zostatok na vkladnej knižke, polovicu a pozemky jej mamy
rozdelila na tri roky mŕtveho manžela ako na neopomenuteľného dediča v hrubom rozpore so zákonom

– CMP. Takýto postup súdna komisárka zvolila vedome, úmyselne, zámerne, nakoľko sa v tom čase
viedlo na okresnom súde súdne konanie 16C/8/2014 o neplatnosť neplatného závetu. Súdna komisárka
D. I. C. úradné ceny pozemkov nereálne hlboko podhodnotila oproti trhovým hodnotám. Uznesením sp.
zn. 5CoD/2/2017 odvolací súd potvrdil úradné ceny pozemkov a prevody na tri roky mŕtveho otca ako
neopomenuteľného dediča.

Poukázala na ďalšie netransparentné súdne konanie 6D/143/2013, 5Dnot/208/2013 po poručiteľovi A.
D. B., keď súdna komisárka JUDr. Mária Barabášová 3-izbový byt ohodnotila nereálne na sumu 75.000
eur. Ďalej bola prejednaná garáž v Spišskej Novej Vsi s montážnou jamou, pozemky z kat. úz. N., ktoré
napísala na tri roky mŕtveho otca ako neopomenuteľného dediča. Následne prejednala pozemky v kat.
úz. E. O., opätovne ceny hlboko nereálne podhodnotené.

Následne na strane 20 až po stranu 28 popisuje žalovaná nezákonné/protizákonné exekúcie. Následne
rozsiahlo rozoberá súdne konanie, ktoré bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. 16C/8/2014
o neplatnosť závetu, ktoré bolo právoplatne skončené.Na strane 47 žalovaná pod bodom 19. uvádza, že pred súdnym konaním 7C/108/2022 doniesla 73 -
stranové vyjadrenie, kde poukázala podrobne na netransparentné súdne dedičské konania, poukázala
na skutočnosť, že cena bytu je vyššia – cca 170.000 eur, poukázala na protiústavné exekúcie pozemkov

v kat. úz. N. M. E. O., na neplatný závet, kde súdne konanie trvalo 7 rokov, na manipulácie so
súdnymi spismi na Okresnom súde Spišská Nová Ves, na chobotnicu, ktorá siaha až na políciu – odbor
kriminálnej polície Spišská Nová Ves a na Okresnú prokuratúru v Spišskej Novej Vsi. V tom čase, tvrdila,
že bola tesne „po Covide“ neschopná súdneho pojednávania dňa 12.1.2024, telefonicky sa dohodla
s asistentkou sudkyne, že jej stačí doniesť písomné vyjadrenie pred súdnym konaním 12.1.2024, čo

aj urobila.
Ďalej tvrdila, že 12.1.2024 jej bolo poštou zaslané predvolanie na pojednávanie vo veci 7C/108/2022
na deň 19.2.2024. Aj keď toto súdne predvolanie prevzala s návratkou z pošty dňa 22.1.2024, následne
27.1.2024 v sobotu v obedňajších hodinách jej znovu doručili ten istý list s predvolaním, pričom už
návratku mali na súde. Označila to za šikanu okresného súdu. Tvrdila, že pre vírusové onemocnenie
v domácej liečbe dala len písomné stanovisko, v ktorom znovu poukázala na netransparentné súdne

konania na okresnom súde, na ktoré nadväzuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a z toho
dôvodu žiadala súd o odročenie súdneho konania; aj z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR.
Napriek týmto skutočnostiam jej bol doručený rozsudok 7C/108/2022 s dozadu napísaným dátumom
19.2.2024,doložkaoautorizáciizo7.3.2024svedčíodátumenapísaniarozsudku7C/108/2022,Okresný
súd Spišská Nová Ves dokument autorizoval 13.3.2024, následne bol zaslaný advokátovi žalobcov,

čo svedčí o tom, že súdne konanie dňa 19.2.2024 sa nekonalo, lebo advokát je prítomný na súdnych
pojednávaniach, kde sa po pojednávaní vydávajú zápisnice z pojednávania, resp. rozsudku. Zas ide
o ďalší podvod okresného súdu. Na predvolaní na pojednávanie na deň 19.2.2024 bolo napísané -
pojednávanie sa môže odročiť z dôležitých dôvodov. V liste z 12.2.2024 tvrdí, že poukázala na § 193
CSP, ktorým je okresný súd viazaný, a je to dôvod na odročenie pojednávania, čo súd nerešpektoval.

Uvádza, že súčasťou uznesenia súdu prvej inštancie z 25.10.2023 sp. zn. 7C/108/2022 bolo vyjadrenie
advokáta a zaslanie znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Leošom Kopeckým. Tvrdí, že znalec
vypracoval nepravdivý znalecký posudok, rozloha bytu nekoreluje so skutočnosťou, cena nehnuteľnosti
je podhodnotená, určená podľa objednávateľa - žalobcu 1/, ktorý je znova v exekúcii pre nesplácanie
finančných záväzkov voči banke. Uvádza, že od roku 2009 ešte za života otca A. D. B. platí 1/8 z dane

mestu. Poukázala na záložné právo k bytu, ktoré má žalobca 1/ od roku 2007 pre záruku pre banky
a taktiež E. N., dcéra žalobkyne 2/, od roku 2007, aj keď ani žalobca 1/, ani dcéra žalobkyne 2/ neboli
výlučnými vlastníkmi bytu, a teda záložné právo je protizákonne, ona žalovaná ako spoluvlastník nebola
informovaná ani neboli prejednané záložné práva v dedičskom konaní 8D/147/2008, 3Dnot/243/2008.
Na uvedené nehnuteľnosti bola uvalená ťarcha protizákonne. V čase evidovania ťarchy 6.6.2007, tvrdila,

žejejrodičianemaliplnúspôsobilosťnaprávneúkonyzdôvoduveľmizléhozdravotnéhostavu,kedyboli
čiastočne odkázaní na výpomoc od žalobkyne 2/ a žalobcu 1/, ktorí túto skutočnosť zneužili a dopustili
sa trestného činu poškodzovania cudzích práv.
Následnenastranách 52-55popisuje,akosavpolovici60.rokovcelárodinapresťahovalizLevočských
Lúk do štátneho bytu C. XX G. E. F. G., v akom stave tento byt bol, aká bola skutočná rozloha

nehnuteľnosti, aké úpravy sa v byte robili, aký bol charakter tohto bytu a napokon v odseku 24. označila
vypracovaný znalecký posudok za nepravdivý, napísaný na objednávku žalobcu 1/. Tvrdila, že znalecká
doložka znalcom A. L. B. nebola podpísaná tam, kde je súčasťou vyhlásenie znalca, že si je vedomý
následkov vedome vypracovaného znaleckého posudku. Aby znalec nebol trestne stíhaný, tvrdila, že
nepodpísal túto doložku, lebo si bol vedomý, že vypracovaný znalecký posudok je nepravdivý. Zatajil

ťarchu na nehnuteľnosti pre banky - exekútorov, aj ďalšie okolnosti. Uvádza, že znalec A. L. B. už
v roku 2019 zastupoval žalobcu 1/ pred veriteľmi - bankami, čoho dôkazom je aj list z Mestského úradu
v Spišskej Novej Vsi z 21.3.2019 adresovaný uvedenému znalcovi, kde sa dotazuje na vek bytového
domu Banícka 1487, tento list je súčasťou znaleckého posudku č. 151/2023 z 12.9.2023.
V odseku 26. odvolania žalovaná uvádza, že sudkyňa útočí na jej osobu bez rukolapných dôkazov,

že má psychické problémy. Argumentuje, že nie je pacientom psychiatrov ani psychológov a za takéto
osočovanie od verejného činiteľa žiada písomné ospravedlnenie s tým, že tieto nepravdivé tvrdenia
nebude ďalej rozširovať a žiadala peňažné odškodnenie vo výške 10.000 eur. Na druhej strane, tvrdí
odvolateľka, že žalobkyňa 2/, ktorá za to nemôže, je psychiatrickým pacientom a aspoň jedenkrát ročne
musí podstúpiť psychiatrické liečenie v Nemocnici AGEL Levoča na oddelení psychiatrie. Dôkaz o tom -

lekárska správa z uvedeného oddelenia je súčasťou dedičských spisov po rodičoch na Okresnom súde
Spišská Nová Ves. Poukázala na to, že v rozsudku súd ohľadne jej podania - listu z 12.1.2024, ktorý
adresovaný súdu, uviedol, že jej tvrdenia sú irelevantné k prejednaniu spoluvlastníckych podielov. Toto
tvrdenie sa nezakladá na skutočnostiach, kde poukazuje na netransparentné dedičské konania po jejrodičoch s výsledkom protizákonných a protiústavných rozhodnutí. Uvádza, že preto zároveň podáva
sťažnosť na Ústavný súd SR.
Záverom uviedla, že odvolanie podáva proti rozhodnutiu súdu v celom rozsahu v zmysle § 365

ods. 2 CSP. Konanie sa viedlo jednosmerne, dokonca sudkyňa jej vyčítala jej smelosť na poukázanie
netransparentných súdnych konaní na Okresnom súde Spišská Nová Ves s prepojením na právnika
JUDr. Milana Križalkoviča.
Navrhla zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo svojich súrodencov - žalobcov 1/ a 2/, pre hrubé zneužitie
systému na súdoch, prokuratúre, katastroch. Škoda, ktorú jej týmito podvodnými konaniami spôsobili

presahuje jeden milión eur. Navrhla zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ na sporné
nehnuteľnosti - v trojizbovom byte na C. K. P. XX G. E. F. G. bez finančného vyrovnania. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudkom určil, že žalovaná je stopercentnou dedičkou nehnuteľnosti na ulici C. XX, E.
F. G. bez vyplatenia súrodencov - žalobcov 1/ a 2/.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení na žalovanou podané odvolanie uviedli, že je rovnakého obsahu ako

predchádzajúce podania žalovanej, obsahuje námietky, ktoré nie sú právne relevantné, resp. na ktoré
nie je možné prihliadnuť. Týka sa to aj námietky neplatnosti závetu a údajných vytýkaných nedostatkov
v dedičskom konaní. Toto bolo právoplatne skončené a nie je možné výsledok právoplatného
rozhodnutia preskúmavať v tomto konaní.
Pokiaľ sa týka námietky hodnoty predmetného bytu, odkázali žalobcovia na predložený znalecký

posudok. Tvrdenia žalovanej o podhodnotení bytu označili za nepravdivé, ktoré žalovaná v základnom
konaní ani neuplatnila, až v konaní odvolacom, po vyhlásení dokazovania za skončené. Predmetný byt
nemá hodnotu 170.000 eur, ide o nereálnu hodnotu, čo sa dá overiť aj jednoduchým vyhľadávaním na
portáloch realitných kancelárií. Podľa názoru žalobcov, je byt skôr, resp. jeho cena nadhodnotená, keďže
ceny nehnuteľností v poslednom období klesajú. Poukázali na to, že žalovaná sa súdneho konania

nezúčastňovala, robila obštrukcie, keď zásielky nepreberala a k svojim tvrdeniam neprodukovala žiadne
dôkazy. Neopodstatnená, nepravdivá je aj jej námietka, že znalecká doložka neobsahuje podpis znalca,
súdu bol predložený originál znaleckého posudku aj s podpísanou znaleckou doložkou.
Namietli aj (ne)pravdivosť tvrdení žalovanej ohľadom profitovania a netransparentnosti, páchania
trestných činov a podobne. Označili to zo strany žalovanej za klamstvo a očierňovanie. Žiadne z takto

uvedených skutočností neboli ani predmetom súdneho alebo iného obdobného konania.
Záverom uviedli, že odvolanie obsahuje množstvo argumentácie, ktorá nemá nič spoločné
s prejednávanou vecou, preto necítia ani potrebu sa k takejto argumentácii vyjadrovať. Stačí uviesť, že
tieto tvrdenia žalovanej sú nepravdivé a skreslené.
Odvolanie označili za nedôvodné a navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnili si voči žalovanej

náhradu trov konania.

5. Žalovaná v odvolacej replike na vyjadrenie žalobcov 1/ a 2/ označila ich tvrdenia za nepravdivé,
skreslené a neadekvátne právnika - ich právneho zástupcu. Trvala na svojom odvolaní, v ktorom
poukázalananetransparentnédedičskésúdnekonaniaposvojichrodičochaztohodôvodubezdôvodné

obohatenie žalobcov 1/ a 2/ - jej súrodencov – a to na úkor práve jej - žalovanej, vrátane obohatenia sa
exekútorov a iných osôb na protizákonných exekúciách pozemkov v katastrálnom území N. M. E. O..
Argumentovala, že o tom bol informovaný aj súd, ktorý v bode 27. rozsudku z 12.2.2024 sp. zn.
7C/108/2022 povolil zriadiť vecné bremeno na nehnuteľnosť - predmetný byt pre tretie osoby z dôvodu
plnenia si finančných záväzkov žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ a jej dcéry E. N.. Súd ohodnotil trojizbový byt

v trhovej cene 37.500 eur bez uvedenia rozlohy bytu a až následne na písomnú námietku žalovanej
bola cena bytu navýšená na 75.000 eur a následne vyhotovený nepravdivý znalecký posudok na sumu
99.100 eur znalcom Ing. Leošom Kopeckým.
Mala za to, že podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom poukázala na protiústavne
vydané uznesenia a rozsudky, na základe ktorých pokračuje netransparentné dedičské konanie -

vyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctva.Opakovaneuviedla,žetakakoužavizovalavmesiacijún
- júl 2024, podáva na Ústavný súd SR sťažnosť pre hrubé porušenie jej základných práv na Okresnom
súde Spišská Nová Ves a bude žiadať o prehodnotenie vydaných rozhodnutí.

6. Žalobcovia v odvolacej duplike uviedli, že im nie je jasné, čo myslí žalovaná pod tým, že

o vyrovnávacom podiele nie je ešte rozhodnuté. Bol jej doručený rozsudok, kde sa priznáva vyrovnávací
podiel. Uviedli, že sa im nechce veriť, že by pre žalovanú bola situácia tak neprehľadná, že nerozumie
obsahu rozsudku, proti ktorému podala odvolanie.Žalobcovianamietliakékoľvekobohateniesanaúkorakejkoľvektretejosoby,atedaajnaúkoržalovanej.
Uviedli, že výška súm, ktoré žalovaná uvádza ako bezdôvodné obohatenie sa každým jej podaním
dvíha do ťažko pochopiteľných súm. Žalobcovia uviedli, že neevidujú žiadne exekučné konania proti ich

osobám. Navyše ani nie je zrejmé, ako by sa to týkalo merita veci. Predložený znalecký posudok je
riadnym súkromným znaleckým posudkom, ktorý stanovil trhovú cenu. Žalovaná nijako relevantne tento
posudok nespochybnila a nepredložila žiadne tvrdenia o inej výške hodnoty predmetu vyporiadania,
prípadne dôkaz o tom.

7. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán neboli dané.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalovanou
ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 – 358 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľkou (§ 380

a § 365 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený 24. júla 2025 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu

v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň
zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 18.7.2025.

10. Žalovaná/odvolateľka v odvolaní uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, c/, d/, f/ a h/ CSP ako i z dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP, avšak uplatnené/podľa zákona

označené odvolacie dôvody jednotlivo konkrétne každý z nich nevymedzila v čom v posudzovanej
veci spočíva, resp. akým pochybením súdu malo dôjsť k naplneniu každého jedného z uplatnených
odvolacích dôvodov.

11. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že napáda tak vady konania ako i vady rozhodnutia a to tak

vady právne ako i skutkové: tvrdí, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to tým, že „bola
porušená rovnosť v konaní v dôsledku jednostranných protizákonných rozhodnutí“ za aké/ktoré označila
rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16C/8/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 3Co/48/2019 z 12.8.2020 (v konaní o neplatnosť závetu), v ktorom súd „napriek
neplatnému závetu, vyhlásil závet za platný“ a dedičské rozhodnutia 8D/147/2008, 3Dnot243/2008,

8D/99/2012, 5Dno/152/2012 a 6D/143/2013, 5Dnot/208/2013 – išlo o dedičské rozhodnutia vo veci
prejednania dedičstva, príp. dodatočné dedičské konanie po poručiteľoch – rodičoch/matke a otcovi
strán tohto sporu.

12. Odvolateľka argumentovala, že „v zmysle neplatného závetu súd prikázal nehnuteľnosť

v podielovom spoluvlastníctve do výlučného vlastníctva závetnej dedičky – žalobkyne 2/“, t.z.
argumentuje neplatným závetom, pričom je nesporné a zrejmé, že ňou (na základe uloženej povinnosti
uznesením súdu 6D/143/2013, 5Dnot/208/2013 zo 17.1.2014 v právnej veci prejednania dedičstva
po poručiteľovi A. D. B. otcovi žalovanej) podaná žaloba o určenie neplatnosti závetu spísaného
poručiteľom do notárskej zápisnice, bola zamietnutá a rozhodnutie súdu je právoplatné (16C/8/2014

v spojení s 3Co/48/2019) . Právoplatnosť je vyznačená aj na uznesení Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 6D/143/2013, Dnot/208/2013, ktorým bolo rozhodnuté vo veci prejednania dedičstva po
poručiteľovi A. D. B. .

13. Podľa § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a

zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

14. Zásadná nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia je vykladaná ako pravidlo, že právoplatný rozsudok
zmenený byť nemôže, výnimka je prípustná len v súvislosti s uplatnením mimoriadneho opravného
prostriedku.

Je teda evidentné, že právoplatné súdne rozhodnutia, na ktoré v podanom odvolaní odvolateľka
poukazuje a ktoré označuje za netransparentné (6D/143/2013,5Dnot/2082013), resp. v prípade
rozsudku 16C/8/2014 v spojení s 3Co/48/2019, závery z neho vyplývajúce opomína vziať do úvahy
a argumentuje neplatnosťou závetu, napriek právoplatnému zamietnutiu žaloby, sú záväzné takpre strany sporu, ale aj pre súd. Námietky odvolateľky sú právne irelevantné tak vo vzťahu
k predmetným právoplatným (odvolateľkou spochybňovaným) rozhodnutiam ako i vo vzťahu
k odvolaním napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie rozsudku sp. zn. 7C/108/2022. Je

vylúčené, aby odvolací súd rozhodujúci o odvolaní žalovanej/odvolateľky sa nimi meritórne zaoberal.

15. Takisto nie je daný akýkoľvek zákonný podklad, aby sa odvolací súd v zmysle návrhov odvolateľky/
žalovanej uvedených v podanom odvolaní, jej, s vecou nesúvisiacimi návrhmi zaoberal a „vydal
rozhodnutie - rozsudok o dedičskej nespôsobilosti pre žalobcu 1/ a žalobkyňu 2/ pre úmyselný trestný

čin, ktorého sa dopustili proti poručiteľovi A. D. B.“. Bez zákonného opodstatnenia je i návrh odvolateľky
žiadajúcej „až do rozhodnutia ústavného súdu pozastaviť platnosť rozsudku sp. zn. 7C/108/2022, ktorý
nadväzuje na protiústavné rozhodnutia v dedičskom konaní – rozsudok 16C/8/2014 a uznesenie
8D/99/2012 notárky JUDr. Márie Barabášovej“.

16. Predmetnými námietkami smerujúcimi proti právoplatným súdnym rozhodnutiam vydaným v iných

samostatne vedených právnych sporoch nemohlo dôjsť ani k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 2 CSP, ktorý odvolateľka označila na odôvodnenie odvolania. K naplneniu odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP, môže dôjsť len za predpokladu vady uvedenej v odseku 1 predmetného
§ 365 CSP, ktorú má právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V žiadnom prípade nemôže ísť

o uznesenie vydané v inej samostatne vedenej veci.

17. Ani pokiaľ odvolateľka dôvodila danosť odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP
existenciou „jednostranných protizákonnýchrozhodnutí“(16C/8/2014vspojenís3Co/48/2019),ktorými
mala byť porušenú rovnosť v konaní a v dôsledku toho, resp. týchto rozhodnutí jej mal súd nesprávnym

procesným postupom znemožniť uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, namietaným
naplnený nebol.

18. Právne irelevantné sú i ďalšie námietky odvolateľky, v ktorých uvádza, že „pred súdnym konaním

(správne „pojednávaním“ – pozn. odvolacieho súdu) doniesla 73-stranové vyjadrenie kde poukázala
podrobne na netransparentné súdne dedičské konania, že cena bytu je vyššia – cca 170.000 eur, na
protiústavné exekúcie pozemkov, na neplatný závet“, na to, že v tom čase nebola schopná súdneho
pojednávania dňa 12.1.2024, že sa telefonicky dohodla s asistentkou sudkyne, že stačí doniesť
písomné vyjadrenie pred súdnym pojednávaním 12.1.2024, čo aj odvolateľka urobila; odvolací súd

uvádza, že žalovaná predmetným podaním o odročenie pojednávania nežiadala, žiadne zdravotné
problémy, ktoré by jej boli bránili v účasti na pojednávaní, nepreukázala a súd na predmetnom
pojednávaní dokazovanie ani neukončil, odročil pojednávanie aj za účelom oboznámenia sa s podaním
žalovanej a na odročený termín pojednávania na deň 19.2.2024 žalovanú riadne predvolal. To že jej
súd doručoval predvolanie na odročené pojednávanie dvakrát (poštou a aj cestou polície), voči čomu sa

odvolateľka v odvolaní ohradila a čo označila za šikanu, nepredstavuje žiadne porušenie procesných
práv žalovanej. Žalovaná pred termínom odročeného pojednávania doručila súdu ďalšie podanie,
ktorým žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že podala sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu sa
netransparentných dedičských konaní; v odvolaní namieta, že napriek tomu jej bol doručený rozsudok
7C/108/2022 z 19.2.2024, ktorý podľa jej názoru, „bol s dozadu napísaným dátumom“, súčasne tvrdila,

že sa pojednávanie 19.2.2024 neuskutočnilo ale zároveň protichodne namietala, že súd jej návrh na
odročenie pojednávania nerešpektoval. Odvolací súd v stručnosti uvádza, že žalovaná tvrdený dôvod
na odročenie pojednávania nepreukázala; súd pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti žalovanej, ktorá
sa ho na základe vlastného rozhodnutia nezúčastnila, a na pojednávaní vyhlásil rozsudok. Odvolateľkou
napádaný procesný postup súdu prvej inštancie je, resp. bol plne súladný s úpravou civilného procesu

v Civilnom sporovom poriadku a nedošlo ním k porušeniu nijakého z procesných práv žalovanej a teda
ani k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

19. Pokiaľ odvolateľka uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP, „rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd“, neuviedla nič konkrétne, ako malo k jeho naplneniu dôjsť.

Odvolateľka nič konkrétne netvrdila ani v súvislosti s uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. d/ CSP, „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,“.
Iba citácia odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. c/ a d/ CSP bez uvedenia konkrétneho
pochybenia (vady, skutočnosti) odôvodňujúcej naplnenie označeného odvolacieho dôvodu zo stranyodvolateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku nie je naplnením § 363 CSP a v konečnom dôsledku
popiera zákonom definovaný charakter sporového konania. S ohľadom na uvedené odvolací súd nezistil
existenciu odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. c/ a d/ Civilného sporového poriadku, ktoré

by mali vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie.

20. Odvolateľka neuviedla žiadne konkrétnosti ani v spojitosti s uplatnením odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam“ a „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci“.

21. Za jedinú, s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP súvisiacu námietku, je možné
považovať námietku žalovanej/odvolateľky ohľadne nesprávne určenej hodnoty nehnuteľnosti, ktorej sa
podielové spoluvlastníctvo strán sporu, jeho zrušenia a vyporiadanie v tomto konaní, týkalo. Tvrdila, že
zámerne bola opomenutá rozloha nehnuteľnosti, - predmetného bytu, že cena nehnuteľnosti 99.100 eur

určená znalcom je nereálna, podhodnotená, že všeobecná cena nehnuteľnosti je podľa nej 170.000
eur, namietala nepravdivosť znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ing. Leošom Kopeckým.

22. Žalobcovia 1/ a 2/ v konaní predložili znalecký posudok č. 151/2023 z 12.9.2023 vyhotovený
znalcom Ing. Leošom Kopeckým, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností 3-izbového bytu č. XX na

X.posch. Bytovéhodomusúp.č.XXXX,postavenéhonapozemkuparc.č.27462747naul. C.XXG.E.
F. G. (vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielunapozemku)zapísanéhonaLVč.XXXXprekat.úz. E.F.G.,preúčelyvyporiadaniamajetku, ku
dňu 17.8.2023 sumou 99.100 eur, z ktorej súd prvej inštancie aj vychádzal (pozri odsek 23. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie). Žalovaná spochybňovala všeobecnú hodnotu nehnuteľností, mala zato,

že táto suma je podhodnotená, ale toto svoje skutkové tvrdenie nepodporila ani jedným dôkazom a preto
v súlade s § 151 CSP skutkové tvrdenia žalobcov účinne nepoprela, a teda neuniesla svoje dôkazné
bremeno. Strana ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov, tak ako je tomu i v danom prípade, keďže obrana

žalovanej v rámci konania na súde prvej inštancie (ale i v odvolacom konaní) zostala iba v rovine
nepodložených tvrdení a preto jej námietky, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí z nesprávne
stanovenej hodnoty predmetného bytu nie sú dôvodné. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. f/ CSP nedošlo.

23. Odvolací súd poukážuc na všetko vyššieuvedené konštatuje, že nezistil v odvolacom konaní danosť
žiadneho z odvolateľkou uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/,c/, d/, f/ a h/ a ods. 2
CSP) a súčasne ani z obsahu rozsiahlo podaného odvolania nevyabstrahoval danosť ktoréhokoľvek
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 CSP.

24. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP umožňuje odvolaciemu súdu v prípade, ak sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedziť sa v zdôvodnení rozhodnutia o odvolaní
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preto konštatujúc správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie na zdôraznenie
jeho správnosti dopĺňa:

25. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani
iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd
rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
Z náležite zisteného skutkového stavu, posúdiac tento podľa správnej právnej normy §142 ods.

1 Občianskeho zákonníka, súd vyvodil správne a zákonu zodpovedajúce závery o právach
a povinnostiach žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, a na
základe splnenia zákonných podmienok pre zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva
toto zrušil a vyporiadal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku.26. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

27. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.
Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých strán sporu s navrhovaným
vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so

spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj

naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, použije súd ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich

podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu.
V konaní o návrhu spoluvlastníka na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri
úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie zreteľ samostatne
len na niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť
spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči

ostatným spoluvlastníkom) ale ani nezohľadňuje spoločne len tieto zákonom výslovne označené
hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor všetkých relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný
hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona.

28. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ustanoveným na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP; súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu
k prejednávanej veci, citoval § 142 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ktorý aplikoval na spor a
z ktorých vyvodil správne právne závery o dôvodnosti žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne 2/ za primeranú náhradu

žalobcovi 1/ a žalovanej ako ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom, pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva dôsledne vychádzal zo zásad uvedených v predchádzajúcich odsekoch
a prijaté právne závery primerane vysvetlil, resp. zdôvodnil. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Na dôvody súdu prvej inštancie poukazuje aj

odvolací súd, s tým, že s nimi s poukazom na § 387 ods. 2 CSP stotožňuje.

29. Len pre úplnosť odvolací súd napokon dodáva, že nedôvodné je tvrdenie žalovanej „obviňujúcej“
sudkyňu, že bez rukolapných dôkazov útočí na žalovanú, že má psychické problémy, súčasne žiadajúc
písomné ospravedlnenie, ďalšie nerozširovanie nepravdivých tvrdení a peňažné odškodnenie 10.000

eur. Súd žiaden taký záver, aký napadla žalovaná v odvolaní, v odôvodnení rozsudku neuviedol.
V odseku 30. formuloval svoj názor a záver o tom, že postoj žalovanej v konaní je prejavom jej
vnútorných krívd z minulosti vo vzťahu k dedičstvu po nebohých rodičoch a predovšetkým v súvislosti
so závetom poručiteľa A. D. B.. Pravdou v súvislosti s výčitkou odvolateľky je len to, že v odseku 12.odôvodnenia rozsudku súd reprodukoval výpoveď žalobcu 1/, ktorý vypovedal, že bol nútený spolu so
sestrou D. podať žalobu, z dôvodu, že ich sestra I. I. má psychické problémy... Nejde však o záver
ani o názor súdu.

30. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny včítane výroku o trovách
konania, podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho
konania a priznal v odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ proti žalovanej, ktorá v odvolacom
konaní úspech nemala, náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.