Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/100/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116217321
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5116217321.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX C., právne zast.: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom D. Dlabača
2/978, 010 01 Žilina, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX C., právne zast.:
Mgr.JánPáchnik,advokát,sosídlomMariánskenámestie29/6,01001Žilina,ourčenie,ženehnuteľnosť
patrí do BSM, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/183/2016-619 zo dňa
03.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu, m e n í tak, že:

Súd u r č u j e, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý v podiele
1/2 z celku, a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na KNC parcele č. 124/679, pozemku KNC
parcela č. 124/413 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 449 m2 a pozemku KNC parcela č. 124/679
– zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2 zapísaných Okresným úradom Žilina, katastrálnym
odborom pre katastrálne územie B. na LV č. XXXX.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal výroku,
ktorým by súd určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2-ica v nehnuteľnostiach:
rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na KNC parcele č. 124/679, pozemok KNC parcela č. 124/413
– zastavané plochy a nádvoria o výmere 449 m2 a pozemok KNC parcela č. 124/679 – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 160 m2, zapísané Katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina, pre
k. ú. B. na LV č. XXXX a aby súd určil, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2-
ica v nehnuteľnostiach: rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na KNC parcele č. 124/679, pozemok

KNC parcela č. 124/413 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 449 m2 a pozemok KNC parcela č.
124/679 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2, zapísané Katastrálnym odborom Okresného
úradu Žilina, pre k.ú. B. na LV č. XXXX. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie v prvom
rade konštatoval, že podľa zhodného vyjadrenia strán sporu, stavba domu bola k dátumu 09.08.2014
rozostavaná tak, že boli postavené obvodové múry stavby domu, stavba mala strechu, boli vymurované
vnútorné deliace priečky, v okenných otvoroch boli osadené okná. Podľa zhodného vyjadrenia strán
sporu stavba domu mala charakter samostatnej veci. Žalovaná bola pred manželstvom s A. B. už raz

vydatá a jej manželom bol svedok F. E.. V rámci vyporiadania BSM F. E. vyplatil žalovanej za dve
garáže v roku 2013 celkovo 10.000 eur. Na základe uvedeného právneho dôvodu a právneho dôvodu
úspor, žalovaná tvrdila, že mala ušetrených ešte 17.000,- eur ako výlučné vlastníctvo, ktorých 17.000,-
eur použila na kúpu pozemku a výstavbu domu. Uvedeným tvrdením a doloženými listinami žalovanápreukazovala, že pred nadobúdaním nehnuteľností disponovala majetkovou hodnotou presahujúcou
101.000,- eur, ktoré finančné prostriedky použila na kúpu pozemku a stavbu domu. Ďalej súd prvej
inštancie konštatoval, že v predmetnom konaní dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý v konaní

okrem tvrdenia, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté z finančných prostriedkov tvoriacich
BSM, mal aj v konaní preukázať dôkazmi, že uvedené tvrdenie je pravdivé. Právnym dôvodom podľa
tvrdenia žalobcu malo byť nadobudnutie predmetných nehnuteľností (dom, pozemky) stranami sporu
– manželmi počas trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov manželov (patriacich do
BSM). Podľa súdu prvej inštancie žalobca ako osoba, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno, mal v konaní

preukázať, že vyššie uvedené nehnuteľnosti boli zakúpené z finančných prostriedkov patriacich do
BSM. Žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by mal súd za preukázané, že manželia
počas trvania manželstva nadobudli akúkoľvek finančnú hotovosť patriacu do masy BSM, ktorú finančnú
hotovosť patriacu do masy BSM by manželia mohli následne použiť na kúpu pozemkov alebo na
stavbu domu. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno
v rozpore s povinnosťou zdokladovať tvrdenie, že veci boli nadobudnuté z prostriedkov patriacich do

BSM strán sporu, preukazoval, že na nákup pozemkov a stavbu domu mali byť použité aj jeho výlučné
prostriedky, nepatriace do BSM strán sporu. V konaní žalovaná preukázala skutočnosť, že parcelu
KNC č. 124/413 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 609 m2 v podiele 1/1-ina a parcelu KNC
č. 124/409 – ostatné plochy o výmere 421 m2 v podiele 3/5-iny nadobudla do výlučného vlastníctva
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2014 od predávajúcej G. H., ktorej predávajúcej z vlastných

finančných prostriedkov vyplatila kúpnu cenu 25.000,- eur pri podpise zmluvy, čo preukázali svedkovia
G. H. a I. J. dôkazom (kúpnou zmluvou zo dňa 11.04.2014). Pokiaľ ide o dom súp. č. XXX postavený
na parcele KNC 124/679, tak k uvedenému súd zopakoval to, že žalovaná zdokladovala financovanie
stavby rodinného domu minimálne do štádia rozostavanosti hrubej stavby (postavené obvodové múry,
strecha, vnútorné priečky, okná), čo strany sporu zhodným tvrdením uznali stavbu ako vec v zmysle

ustanovenia § 118 a § 119 OZ. Podľa súdu prvej inštancie stav rozostavanosti popísaný stranami
sporu predstavoval vybudovanie stavby do takého štádia, počnúc ktorým ďalšie stavebné práce smerujú
už k dokončeniu tejto druhovo a individuálne určenej veci (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/319/2018
zo dňa 28.04.2010). Napokon súd prvej inštancie uzavrel, že stavebníkom stavby bola výlučne len
žalovaná, čo preukázala aj právoplatným stavebným povolením znejúcim na osobu žalovanej. Ďalej

súd prvej inštancie dôvodil, že pokiaľ žalobca tvrdil, že predmet sporu nadobudli strany sporu za
trvania manželstva (čo nebolo sporné), zo spoločných finančných prostriedkov z masy BSM, vzhľadom
na predložené listinné dôkazy so strany žalovanej (minimálne kúpnej zmluvy, stavebného povolenia)
uvedené tvrdenie bolo nepravdepodobné a s poukazom na ostatné listinné dôkazy a výpovede svedkov
bolo pre preukázanie tvrdených skutočností samotné tvrdenie žalobcom nepostačujúce. Záverom súd

prvej inštancie uviedol, že po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie vo veci súd prvej inštancie na
základe návrhu strán sporu vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne G. I., ktorá svedkyňa uviedla
vyššie uvedené skutočnosti a poukázala, že žalovaná okrem výplaty finančnej hotovosti z bytu vo výške
16.000 eur, obdržala ešte aj výplatu úspor z dedičstva ( hotovosť 1.000 eur a vklad na vkladnej knižke
cca 4.000 eur - 5.000 eur), ktorú sumu špecifikovala spolu na cca 5.000 eur. V konaní podľa súdu

prvej inštancie po zrušení veci nebolo žalobcom preukázané, že by pôžička medzi žalobcom a svedkom
v sume 5.000 eur bola pôžičkou, ktorá suma pôžičky by mala byť použitá na kúpu pozemku alebo na
stavbu rodinného domu (svedok nevedel, na aký účel bola pôžička použitá, čo vyplýva z jeho výpovede).
Podľa súdu prvej inštancie žiaden dôkaz, že by stavba bola financovaná so spoločných finančných
prostriedkov žalobcom (čo aj nákup stavebného materiálu) do konania doložený nebol, žalobca nežiadal

v uvedenom smere vykonať žiadne dokazovanie, uvedené financovanie ku dňu rozhodovania súdu
vkonaníneboložalobcompreukázané.Podľasúduprvejinštancievzhľadomktomu,žežalobcavkonaní
neuniesol dôkazné bremeno, v konaní nepreukázal, že na kúpu pozemkov a na výstavbu domu boli
použité finančné prostriedky patriace do BSM strán sporu, nepreukázal ani inak, že vyššie uvedené veci
boli nadobudnuté do BSM strán sporu, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, keďže bola v konaní úspešná.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v neposlednom rade

i z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie bolo arbitrárne, kedy
súd prvej inštancie hrubo ignoroval argumenty žalobcu, ktorými 6 rokov preukazoval existenciu svojho
vlastníckeho práva, predkladal dôkazy na vyvrátenie fabulácií a zavádzajúcich tvrdení žalovanej apoukazoval na logické rozpory v tvrdeniach žalovanej. Ďalej dôvodil, že žiadny z argumentov nenašiel
cestu do odôvodnenia rozsudku, nehovoriac
o tom, že odôvodnenie rozsudku bolo viackrát postavené na argumentácii, ktorá zo strany žalobcu vôbec

neodznela. Súd prvej inštancie opätovne zúžil vykonané dôkazy iba na tie a iba v časti, ktoré vyhovovali
vynesenému výroku. Podľa žalobcu absolútne absentovalo hodnotenie dôkazov vo vzájomnej súvislosti,
kedy žalobca viackrát poukazoval či už na rozpory medzi jednotlivými dôkazmi alebo dôkazmi a
tvrdeniami žalovanej, alebo na hľadisko objektivity výpovede svedkov. Súd prvej inštancie nekriticky
prijímal akékoľvek tvrdené skutočnosti žalovanej, hoci veľakrát vybočovali z rámca logiky. Nevenoval

pozornosť ani faktu, že žalovaná opakovane menila, resp. neustále v priebehu konania dopĺňala
skutočnosti ohľadom tvrdených výlučných prostriedkov, a to vždy, keď žalobca poukázal na nezhody s
predloženými listinnými dôkazmi alebo výsluchmi svedkov. Poukázal tiež na to, že v neposlednom rade
súd prvej inštancie ignoroval závery odvolacieho súdu uvedené
v uznesení zo dňa 31.03.2021, spis. zn. HCo/24/2020, v ktorom bol upozornený mimo iné na
povinnosť vyhodnocovať dôkazy vo vzájomných súvislostiach a vysporiadať sa so všetkými podstatnými

argumentami strán sporu. Podozrenie, že sa súd prvej inštancie s dôvodmi odvolacieho rozhodnutia
nemusel vôbec oboznámiť, pramenilo z faktu, že v rozpore
so zrušujúcim rozhodnutím uvádzal, že žalovanú nezaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie
použitia výlučných prostriedkov na nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Žalobca tiež konštatoval, že zamietavý výrok rozsudku bol postavený na súdom

tvrdenej skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože v konaní nepreukázal, že na
kúpu pozemkov a na výstavbu domu boli použité finančné prostriedky patriace do BSM strán sporu a
uvedenú skutočnosť nepreukázal ani inak. A contrario, žalovaná podľa súdu prvej inštancie preukázala,
že nadobúdala žalované nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, ktorú skutočnosť mala potvrdzovať
výpoveď G. H., I. J. ako i samotná kúpna zmluva a stavebné povolenie. Súd prvej inštancie pritom

podporne uviedol, že žalobca tvrdil, že predmet sporu bol nadobudnutý zo spoločných finančných
prostriedkov z masy BSM (čo žalobca rozporoval), pričom ním predkladané dôkazy mali poukazovať
na výlučné finančné prostriedky (čo by dokonca podľa súdu malo zakladať podielové spoluvlastníctvo).
Žalobca ďalej dôvodil, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že súd prvej inštancie zúžil celú
argumentáciu žalobcu a rovnako i žalovanej na niekoľko bodov týkajúcich sa preinvestovaných peňazí,

ktoré sumarizoval a vyvodil z toho závery o neunesení dôkazného bremena, pričom bez akejkoľvek
zmienky zostal kľúčový popis skutočností ohľadom investícií do pozemkov a následne do stavby,
z ktorého vyplýval vznik nároku žalobcu uplatňovaný žalobou. Po tom, čo žalovaná prišla s tvrdením
o použití výlučných prostriedkov pri nadobúdaní BSM, boli do konania za obe strany sporu doložené
viaceré rozhodné dôkazy, ktoré zostali bez povšimnutia súdu, hoci na nich bola postavená celá

argumentácia žalobcu od počiatku až po záverečné reči. Je zrejmé, že pokiaľ chcel súd prvej inštancie
argumentačne ustáť jeho rozhodnutie, musel uvedené dôkazy ignorovať. Vo vzťahu k celému konaniu
správanie súdu vzbudilo pochybnosti o objektivite pri rozhodovaní, keď už na prvom pojednávaní súd
odmietal ponechať žalobcu vysvetliť skutkovú situáciu a požiadavkami na žalobcu kto, kedy, koľko
peňazí dal, zložitú skutkovú situáciu zjednodušoval bez toho, aby ponechal priestor pre vysvetlenie

širšíchokolností.Napriektomužalobcavjehotakpísomnýchakoineskoršíchústnychvyjadreniachsúdu
objasnil, z čoho pozostávali finančné prostriedky použité tak na kúpu pozemku ako i na výstavbu domu
a od čoho odvodzoval jeho vlastnícke právo. Žalobca ďalej poukázal na to, že so žalovanou uzatvorili
manželstvo dňa 06.07.2012 po dlhšej známosti. V nasledujúcom roku prejavili záujem
o pozemky v obci B., kde by mohli spoločne postaviť rodinný dom. Jednalo sa o parcely vedené ako

CKN 124/413 v podiele 1/1 a CKN č. 124/409 v podiele 1/5. Jednania ohľadom pozemkov sa pretiahli
a v čase, kedy zmluvné strany finalizovali záväzok, prejavili sa u neho zdravotné problémy, ktoré
spôsobili, že musel podstúpiť operáciu a bol hospitalizovaný. Práve vzhľadom k zlému zdravotnému
stavu žalobcu ďalšie jednanie, podpísanie zmluvy a zápis do katastra už realizovala žalovaná vo
vlastnom mene. Poukázal tiež na to, že manželia boli dohodnutí, že tak pozemky ako i neskoršiu

stavbu čo do vlastníckeho práva vysporiadajú neskôr. Žalobca manželke dôveroval, mali spolu syna,
spoločne investovali do stavby a nevidel dôvod neveriť jej vo všetkých ohľadoch. Žalovaná podľa
žalobcu disponovala finančnými prostriedkami tak za seba i poskytnutými žalobcom, rovnako sa neskôr
starala o administratívnu časť výstavby a stavebné konanie, pričom on po ustálení svojho zdravotného
stavu venoval pozornosť výstavbe rodinného domu. Zdôraznil, že pred samotnou kúpou pozemku

sa strany sporu dohodli, že zložia finančné prostriedky, z ktorých bude realizovaná kúpa.
Žalovaná uvedenou sumou už disponovala, nakoľko na termínovaný účet v K. L. č. XXXXXXXX/
XXXX previedla dňa 12.02.2013 sumu 18.000 eur. Faktom, ktorý zostal zo strany súdu v odôvodnení
rozhodnutia opomenutý, bola skutočnosť, že on ako žalobca zložil k rukám žalovanej rovnakú sumu18.000 eur, ktoré žalovaná dňa 21.10.2013 zložila na iný účet v K. L. č. XXXXXXXX/XXXX. Vklad na
uvedený sporiaci účet žalovaná uskutočnila vo výške 17.000 eur, nakoľko časť finančných prostriedkov
v sume 1.000 eur bolo ponechaných na réžiu. Žalobca tiež uviedol, že dňa 11.04.2014 žalovaná z

oboch účtov v K. L. finančné prostriedky vybrala, pričom dôvodom bol fakt, že dňa 11.04.2014 došlo
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
s G. H., na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom a predávajúcej bola v
hotovosti vyplatená suma 25.000 eur. V tejto súvislosti poukázal žalobca na nepopierateľnú súvislosť,
keďže v deň, kedy došlo k výplate kúpnej ceny za pozemok, žalovaná disponovala peniazmi z účtov v

K. L., ktoré boli zložené tak žalovanou ako
i žalobcom. Iné výbery alebo dispozícia inými finančnými prostriedkami, podľa žalobcu, ktoré by mohli
byť použité na úhradu kúpnej ceny v konaní preukázané neboli. Podľa žalobcu žalovaná výbermi z
oboch účtov z termínovaných vkladov v K. L. disponovala sumou 31.578,04 eur, pričom po vyplatení
predávajúcej v sume 25.000 eur zostalo stranám sporu približne 6.500 eur, ktoré boli ďalej použité na
výstavbu rodinného domu. Vzhľadom

k uvedenému, žalobca ani žalovaná nedisponovali väčším obnosom peňazí, z ktorého by mohli výstavbu
financovať, avšak obaja disponovali bytmi vo výlučnom vlastníctve, preto sa rozhodli uvedené byty
predať a z predaja stavbu rodinného domu ďalej financovať, pričom ako prvý predala byt žalovaná, ktorá
Kúpnou zmluvou zo dňa 10.04.2014 previedla vlastnícke právo
k bytu č. X v bytovom dome č. s. XXXX na B. M. a obdržala kúpnu cenu 64.000 eur. Uvedená skutočnosť

podľa žalobcu v konaní ani nebola sporná. Následne po vyčerpaní finančných prostriedkov, pristúpil k
predaju svojho bytu i žalobca, ktorý Kúpnou zmluvou zo dňa 04.11.2014 predal kupujúcemu N. B. B. byt
č. XX v bytovom dome č. s. XXX za kúpnu cenu 81.900 eur. Za získané finančné prostriedky manželia
dom dostavali, zariadili a upravili okolie. Žalobca sa zároveň ohradil voči tvrdeniu súdu prvého stupňa,
že mal uviesť, že predmet sporu nadobudli strany sporu zo spoločných prostriedkov. Uvedené tvrdenie

bolo vytrhnuté z kontextu a nekorešpondovalo s tvrdeniami žalobcu. Žalobca opakovane poukazoval na
fakt, že apeloval na fakt, že prostriedky na kúpu pozemku, ktoré skladal k rukám žalovanej a ktoré ona
následne vložila na bankový účet v K. L. č. XXXXXXXX/XXXX, pochádzali jednak z predaja zdedeného
bytu a jednak z pôžičky poskytnutej bratom N. B..

2.1 Žalobca ďalej poukázal na to, že z výpisu z účtu predloženého na pojednávaní dňa 27.02.2019
spoločnosti B. Žilina, s.r.o., v ktorej bol svedok N. B. jediným spoločníkom a konateľom, vyplývalo, že
dňa 18.10.2013 N. B. vybral z účtu sumu 18.000 eur a súdu v odpovedi na požiadavku z pojednávania
zo dňa 13.11.2018 uviedol, že výber nemal spárovaný s dokladom (výdavkom), a preto je podľa neho
pravdepodobné, že

suma bola použitá na vrátenie pôžičky žalobcovi. Žalobca v uvedenej súvislosti súdu prvej inštancie
vysvetlil, že brat N. B. mu vyplácal nárok z kúpnej ceny iba v sume 13.000 eur a suma 5.000 eur bola
pôžička a nie 15.000 eur ako uviedol svedok. Dôvodom bol fakt, že časť z nároku žalobcu zdedenia
v sume 2.000 eur bola splatená ešte v roku 2012.
Do pozornosti súdu prvej inštancie žalobca dal, že uvedené peniaze (18.000 eur), ktoré N. B. dňa

18.10.2013 (piatok) z účtu vybral, dňa 20.10.2013 (nedeľa) odovzdal žalobcovi, ktorý ich odovzdal
manželke – žalovanej, ktorá hneď na druhý deň, t. j. 21.10.2013 (pondelok) odišla finančné prostriedky
vo výške 17.000 eur uložiť na termínovaný vklad do K. L. (č.l. 121, 229), kde mala už skôr zriadený
termínovaný účet (s uloženými finančnými prostriedkami z februára 2018 v sume pôvodne 18.000 eur),
ale nevložila ich na svoj už existujúci účet, ale vytvorila nový účet č. XXXXXXXX/XXXX

na potvrdenie toho, že peniaze jej nepatrili, ale patrili jej manželovi - žalobcovi.
O uvedenej skutočnosti svedčili jednoznačné listinné dôkazy, a to výpis z účtu svedka
N. B. (doložený na pojednávaní dňa 27.02.2019) a potvrdenie o vklade
sumy 17.000 eur na účet v K. L.. Podľa žalobcu uvedené skutkové a časové súvislosti vyplývajúce tak
z predložených písomných dokladov ako aj výpovedí svedkov potvrdzujú, že suma 18.000 eur vložená

na účet v K. L., pochádzala z prostriedkov, ktoré zabezpečil on.

2.2 Podľa žalobcu sa žalovaná v konaní bránila tým, že na kúpu pozemku a výstavbu domu boli použité
výlučné prostriedky, ktoré spôsobili, že nehnuteľnosti patria iba jej. Žalobca podotkol, že v priebehu
celého konania žalovaná uvedenú argumentáciu neustále dopĺňala

o nové a nové zdroje jej výlučných prostriedkov presne podľa toho, ako on ako žalobca dokázal jej
tvrdenia rozporovať a spochybňovať. V tejto súvislosti poukázal na to, že dňa 12.10.2016 vo vyjadrení
žalovanej k žalobe táto uviedla, že peniaze na kúpu pozemku a následnú stavbu rodinného domu získala
z predaja bytu v sume 66.000 eur a dedením v sume 18.000 eur. Na pojednávaní dňa 27.03.2018žalovaná predložila výpisy z K. L. o výbere 15.401,71 eur a 16.176,33 eur ako i výpis z K. L. o vklade
18.000 eur a tvrdila, že na kúpu pozemku mala peniaze získané dedením v sume 17.833 eur (výplata
z predaja bytu po matke, ktorá jej prislúchala v zmysle dedičského rozhodnutia), cca 4.900 eur zdedila

v rámci dedenia a zostatok do ceny pozemku (25.000 eur) v sume 2.800 eur predstavovali úspory.
Žalobca dáva do pozornosti súdu, že podľa dedičského rozhodnutia po matke žalovanej mala žalovaná
povinnosť vyplatiť ostatným dedičom ich dedičský podiel. Žalovaná uviedla síce, že jej podiely, ktoré
mala vyplatiť, ostatní súrodenci darovali, uvedené tvrdenie však považuje žalobca za špekulatívne. Na
preukázanie odkiaľ pochádzali finančné prostriedky, ktoré vložila na druhý účet v K. L. č. XXXXXXXX/

XXXX dňa 21.10.2013 v sume 17.000 eur, uviedla, že sa jednalo o úspory a príjmy z prenájmu. Žalobca
podotkol, že na preukázanie poberania nájomného žalovaná neskôr predložila nájomnú zmluvu s dobou
trvania nájmu jeden mesiac a nájmom 190 eur. Pokiaľ išlo o úspory, nepredložila žiaden dôkaz. Následne
dňa 13.11.2018 na pojednávaní, na ktoré žalovaná bez predchádzajúceho avíza, že navrhla výsluch
svedka, doviedla bývalého manžela F. E.. Uvedený svedok tvrdil, že v roku 2013 vyplatil žalovanej sumu
10.000 eur ako výplatu za garáž, ktorú si ponechal po ich rozvode. Konkrétne uviedol: „Jednalo sa o jeho

úspory.... vo veku XX rokov už každý minimálne 10.000 eur má“. Zároveň uviedol, že „nepredpokladá,
že by dokázal zdokladovať vyber z účtu z roku 2013, pretože tieto finančné prostriedky nemusel vyberať
naraz...“ Povinnosťou svedka bolo v lehote 7 dní zdokladovať výber/výbery, z ktorých bola tvorená suma
10.000 eur. Až na ďalšom pojednávaní boli súdu a žalobcovi doložené výpisy z účtu F. E., avšak uvedené
výpisy boli z roku 2009. Podľa žalobcu bolo nepochopiteľné a nelogické, aby svedok uskutočnil výbery v

roku 2009, potom nechal peniaze u seba a až v roku 2013 ich na požiadanie žalovanej vyplatil. Zároveň
podotkol, že výbery na výpisoch žiadnym spôsobom nepreukazovali, že suma bola určená pre žalovanú
a naopak, mohla byť použitá na akýkoľvek iný účel. Žalobca tiež poukázal na to, že na pojednávaní
konanom dňa 27.03.2018 žalovaná tvrdila, že suma 17.000 eur, ktorú vkladala v októbri na účet v K. L.,
mala pozostávať z úspor a nájmu. Vzhľadom na uvedené žalobca konštatoval, že vyplatenie peňazí z

vyporiadania BSM z predchádzajúceho manželstva neznelo ako po právnej tak ani laickej stránke ako
„úspory“. Rovnako nebolo potrebné zdôrazňovať, že žalovaná sumu vo výške 10.000 eur a ani F. E. v
predchádzajúcich vyjadreniach vôbec nespomenula, hoci táto suma mala tvoriť väčšinu vložených
peňazí na termínovanom vklade. Napokon dňa 19.10.2021 na pojednávaní si žalovaná spomenula, že
do sumy 25.000 eur, ktorú mala použiť na kúpu pozemku, našla finančné prostriedky spolu so sestrou

v dome po matke, ktoré jej boli sestrou ponechané. Taktiež uviedla, že výplata za garáž od F. E. bola
výške 5.000 eur alebo 10.000 eur. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovanej nič nebránilo, aby všetky
neskôr uvedené tvrdenia a dôkazy prezentovala na prvom pojednávaní. Podľa žalobcu bolo zrejmé, že
sa snažila rozpory v sumách a časových obdobiach obhájiť fabuláciami a svedkami, ktorých výpovede
boli na základe logickej úvahy viac ako nedôveryhodné (exmanžel F. E.), resp. vzťah k žalovanej bol

natoľko blízky, že svedok mal jednoznačne záujem na úspechu žalovanej (sestra G. I.). Podľa žalobcu
sa súd prvej inštancie i napriek uvedeným rozporom, ktorými sa v rozhodnutí nezaoberal, vyhodnotil
existenciu výlučných prostriedkov, a z toho plynúce výlučné vlastníctvo k predmetu sporu, z kúpnej
zmluvy, stavebného povolenia a výpovede G. H. a I. J. (t. j. osôb, ktoré o pôvode finančných prostriedkov
nemali mať akú vedomosť).

2.3 Podľa žalobcu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie postavené na nesprávnom právnom posúdení,
keď súd prvého stupňa síce odkázal na správne právne normy, avšak nesprávne ich aplikoval. Žalobca
sa nestotožnil, so všeobecným tvrdením súdu, že do BSM budú patriť veci

nadobudnuté zo spoločných finančných prostriedkov. Uvedené vnímanie
by bolo príliš zjednodušené a nepoužiteľné na skutkovú situáciu, ktorá bola v konaní
prezentovaná. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov budú patriť i veci, ktoré boli nadobudnuté
zo zmiešaných prostriedkov, t. j. z prostriedkov, ktoré čiastočne patrili medzi výlučné, čiastočne boli
tvorené prostriedkami z BSM, ale patrili sem i iné zdroje, akými bol napr. fyzický vklad do vytvorenia veci.

Žalobca pritom poukázal na komentár k § 143 (Imrich Fekete, Veľký komentár, 2. zväzok, Eurokódex
2015, str. 318), podľa ktorého: „Zdrojom tvorby tohto spoluvlastníctva (BSM) sú aj príjmy a veci, ktoré
boli získané z tzv. zmiešaných zdrojov...“ „K zmiešaniu zdrojov dochádza najčastejšie vtedy, ak
vznikne nová vec, pričom na jej vznik boli použité prostriedky (veci)
z oddeleného, ako aj spoločného majetku. Nerozhoduje, či na zaobstaranie novej

veci boli sčasti použité veci, peniaze alebo dokonca práca jedného alebo oboch
manželov." Podľa žalobcu bolo nesporné, že vložením prostriedkov na účet v K. L. v sume 18.000 eur
došlo k zmiešaniu prostriedkov pochádzajúcich jednak z výlučných prostriedkov žalovanej z dedičstva
(17.833 eur) a jednak z prostriedkov BSM, ktoré sa nachádzali na účet žalovanej v O. L. (č. 1. 118).Žalovaná v konaní nepreukázala, že by všetky prostriedky na jej účte v O. L. a teda aj suma 167 eur
(do sumy 18.000 eur) predstavovali výlučné prostriedky. Prostriedky na účte v K. L. č.
XXXXXXXX/XXXX boli dňa 11.04.2014 ďalej zmiešané s výlučnými prostriedkami

žalobcu vloženými žalovanou na účet v K. L. č. XXXXXXXX/XXXX v sume 17.000
eur dňa 21.10.2013 tak, že žalovaná uskutočnila ich vyber dňa 11.04.2014 a v hotovosti
ich použila na kúpu pozemku. Zostatok z tejto sumy, ktorý zodpovedal cca sume
6.500 eur strany sporu použili na stavbu rodinného domu. To znamená, že i rodinný dom
sa stal predmetom BSM. Uvedený právny stav posilňuje skutočnosť, že v zmysle

predneseného komentára i práca, resp. osobný vklad jedného z manželov pri vzniku
veci patrí medzi zmiešané prostriedky a potvrdzuje tak, že rodinný dom patril do BSM
strán sporu.

2.4 Žalobca za vadu konania považoval viacero skutočností. Jednak išlo o tendenčné
upriamovanie pozornosti na skutočnosti svedčiace v prospech záveru súdu, ktoré boli

viackrát vytrhnuté z kontextu a bez konfrontácie s inými dôkazmi, keď napr. v bode 24.
súd prvej inštancie neuviedol, že žalovaná mala povinnosť výplaty ustupujúcim dedičom,
v bode 37. a 38. súd prvej inštancie opomenul žalobcom vyzdvihovaný fakt, že sa na výstavbe osobne
podieľal,vbode44.súdprvejinštancienevenovalpozornosťsúvislostisvýberompeňazíN.B.avkladom
na účet v K. L. žalovanou, v bode 46. súd prvej inštancie nekriticky vyhlásil, že exmanžel žalovanej jej v

roku 2013 poskytol 10.000 eur, hoci predložené dôkazy tomu nenasvedčovali. Žalobca ďalej namietal,
že súd prvej inštancie opomenul veľkú časť jeho argumentácie, ktorá bola uvedená vyššie a vôbec
sa nezaoberal dôkazmi o tvorbe finančných prostriedkov, ktoré išli na účty v K. L.. Okrem uvedeného,
bolo v rozsudku viacero nepresností, a to napr. v bode 25., kde má byť správne uvedené, že G. I.
poslala na účet žalovanej za predaj zdedeného bytu sumu 17.833 eur dňa 08.02.2013 a nie 16.176,33

eur dňa 11.04.2014. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorý uviedol, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na
ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými
stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie
týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,

Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Preto žalobca uzavrel, že práve ignorovanie množstva
faktov a tendenčné vyzdvihovanie skutočností na podporu záveru súdu bez náležitej konfrontácie
s inými dôkazmi spôsobili, že rozsudok súdu bol arbitrárny, nepreskúmateľný a postavený na právnom
posúdení bez širšieho kontextu a napokon žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že jeho žalobnému návrhu vyhovie v celom rozsahu.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá sa stotožňuje s rozhodnutím súdu a považuje
ho tak po vecnej ako aj právnej stránke správne. Žalovaná zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo dostatočne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené, a to vo všetkých pre rozhodnutie
podstatných otázkach, pričom sa v ňom prvostupňový súd dostatočným spôsobom vyporiadal so

všetkými dôvodmi uvedenými v zrušujúcom uznesení. Ďalej poukázala žalovaná na to, že čo sa týka
vyhodnotenia dôkazov, dospela k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal aj s uvedenou
skutočnosťou, pretože tak ako konštatoval, žalobca neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce jeho
podstatné tvrdenia. Zároveň poukázala na to, že väčšinu dôkazov produkovala sama. V uvedenej
súvislosti poukázala na to, že odvolávateľ bez ďalšieho (tam, kde to bolo pre neho priaznivé),

spochybňoval ňou navrhovaných svedkov. V tejto súvislosti uviedla, že v danom type konaní bolo
prirodzené, že sú so svedkami príbuzní, čo ale automaticky neznamenalo, že títo svedkovia sú zaujatí
alebo neobjektívni. Taktiež uviedla, že po zrušení rozhodnutia to bola opätovne ona, kto zabezpečil
dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu – výsluch p. G. I. k okolnostiam pôvodu a charakteru
predmetných finančných prostriedkov, pričom aj týmto dôkazom mal súd dostatočne preukázané jej

tvrdenia o pôvode predmetných finančných prostriedkov. Mala zato, že ostatné pochybnosti vyslovené
v uznesení bolo potrebné odstrániť žalobcom, k čomu však nedošlo, a preto súd prvej inštancie rozhodol
po vecnej ako aj právnej stránke správne. Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu v prvej inštancie
vrozsahuazdôvodovvymedzenýchvodvolanížalobcu(§379,§380CSP)ananariadenomodvolacom
pojednávaní rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že určil, že žalobca a žalovaná
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý v podiele 1/2 z celku, a to rodinného domu súp.č. XXX postaveného na KNC parcele č. 124/679, pozemku KNC parcela č. 124/413 - zastavané plochy
anádvoriaovýmere449m2apozemkuKNCparcelač.124/679–zastavanéplochyanádvoriaovýmere
160 m2 zapísaných Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre katastrálne územie B. na LV

č. XXXX. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Odvolanie žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné.

6. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonupovolanialenjednéhozmanželovavecívydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

7. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané
rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadajú podľa stavu, v akom

každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti
výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú
v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane
o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

8. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé
zvieratá a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

9. Podľa § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami
sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

10. Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje aj spoločenstvo vlastníckych
práv manželov k veciam, ktoré manželia nadobudli počas trvania manželstva zo spoločných finančných
prostriedkov. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne
určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci. Tým sa odlišuje od podielového spoluvlastníctva,

v ktorom miera účasti spoločníkov na právach a povinnostiach z neho vyplývajúcich je vyjadrená
číselnými podielmi. Bezpodielovosť účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinností je preto
jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva medzi manželmi. Predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci (hnuteľné aj nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov
zákonom dovoleným spôsobom s výnimkou vecí získaných dedičstvom, vecí získaných darovaním,

vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov. Do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nepatrí ani majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov pred uzatvorením
manželstva. Rozhodujúci bude okamih vzniku vlastníctva v právnom slova zmysle k získanej veci, veci
získané výmenou za vec alebo z výťažku predaja veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov,

sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela.

11.Odvolacísúdkonštatuje,žezodôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštancievyplynulo,žepodľasúdu
prvej inštancie žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno v rozpore s povinnosťou zdokladovať
tvrdenie, že veci boli nadobudnuté z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov strán sporu, preukazoval, že na nákup pozemkov a stavbu rodinného domu mali byť použité
aj jeho výlučné finančné prostriedky nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán
sporu. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by súd prvej
inštancie mal preukázané, že manželia nadobudli počas manželstva akúkoľvek finančnú hotovosť
patriacu do masy BSM, ktorú finančnú hotovosť do masy BSM by manželia mohli následne použiť

na kúpu pozemkov alebo na stavbu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne
konštatoval, že dôkazné bremeno zaťažovalo výlučne žalobcu, ktorého povinnosťou bolo v konaní
preukázať, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté z finančných prostriedkov patriacich do BSM,nakoľko dôkazné bremeno mala aj žalovaná, pokiaľ tvrdila, že finančné prostriedky na kúpu pozemkov
a výstavbu rodinného domu boli výlučné.

11.1 Z opakovaného dokazovania v potrebnom rozsahu vykonaného odvolacím súdom vyplynulo, že
žalovanáodsestryobdržalavýlučnéfinančnéprostriedkyvsume17.833eurnaúčetvO.L.anaosobitný
účet v K. L. zložila sumu 18.000 eur, ako terminovaný vklad, pričom nepreukázala, že by rozdiel v sume
167 eur pochádzal z jej výlučných finančných prostriedkov ale aj z finančných prostriedkov, ktoré mala
žalovaná na účte v čase manželstva, kam jej pravidelne prichádzali príjmy predovšetkým z ÚPSVaR

Žilina, Dobrého anjela, n. o. a iné (výpisy z účtu v O. L., č. l. 270 – 323 spisu). Z výpisu z účtu žalovanej
v O. L. teda vyplýva, že predtým, ako žalovaná platbu od sestry G. I. v sume 17.833 eur obdržala,
mala na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX finančné prostriedky v sume 959,83 eur, ktorých výlučnosť nebola
preukázaná.Nazákladeuvedenéhopotommožnokonštatovať,akotovyplývazúčtuč.1(č.l.119spisu),
že žalovaná previedla na účet v K. L. č. XXXXXXXX/XXXX zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX
sumu 18.000 eur, teda previedla na kúpu pozemkov aj finančné prostriedky, ktoré patrili do BSM, resp.

žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že celá suma 18.000 eur bola tvorená jej výlučnými finančnými
prostriedkami. Samozrejme okrem finančných prostriedkov nadobudnutých dedením, resp. vyplatením
nárokov z dedičstva, keďže žalobca všetky ostatné výlučné prostriedky pri kúpe pozemku poprel. Za
daných okolností podľa odvolacieho súdu neboli podstatné skutočnosti tvrdené žalovanou o dispozícii
s ďalšími finančnými prostriedkami.

11.2 Pokiaľ ide o rodinný dom, otázka vzniku BSM k tomuto domu je aj podľa odvolacieho súdu
jednoznačná, keďže nepatrná časť finančných prostriedkov z podnikania žalobcu (a teda patriacich
do masy BSM) v rozhodnom čase bola použitá na kúpu stavebného materiálu na rodinný dom, podľa
odvolacieho súdu žalobca teda dostatočne preukázal, že počas samotnej výstavby rodinného domu sa

podieľal na nákupe stavebných materiálov i z finančných prostriedkov, ktoré vyberal z podnikateľského
účtu O. L. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z predmetného výpisu z účtu v čase začatia výstavby rodinného
domu vyplynulo, že žalobca disponoval minimálne sumou 3.400,- eur. Žalobca tiež dokladoval príjmové
pokladničné doklady (č. l. 230), ako aj niektoré pokladničné paragóny, ktoré sa týkali nákupov
stavebného materiálu (č. l. 231 spisu), a to nákupu debniacich tvárnich v počte 40 ks, Den Braven asfalt.

pen. lak 14 kg, cement 25 kg, betonárska oceľ dňa 12.05.2024 v celkovej hodnote 211,38 eur, ako
aj Porothermu Profi 30, Porothermu lepiaca malta dňa 27.05.2014 v celkovej hodnote 140,39 eur. Pri
vyhodnocovaní prepojenosti uvedených dokladov s výbermi z bankomatu žalobcu možno konštatovať
značnú časovú prepojenosť, pričom v kontexte konzistentných výpovedí žalobcu ohľadne uvedených
skutočností dospel odvolací súd k záveru, že niektoré nepatrné položky stavebného materiálu boli

financované i z príjmov z podnikania žalobcu v rozhodnom čase. Hoci vynaložené finančné prostriedky
tvorili len nepatrnú časť výdavkov súvisiacich s výstavbou rodinného domu, uvedená skutočnosť po
právnej stránke nemá vplyv na vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

11.3 Okrem toho je podľa odvolacieho súdu podstatná aj tá skutočnosť (okrem poskytnutia

finančných prostriedkov na nákup stavebného materiálu), ktorá spôsobuje, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, a to, že žalobca sa podstatným spôsobom osobne podieľal
na výstavbe rodinného domu, a to aj formou organizovania prác, osobnej výpomoci pri výstavbe
rodinného domu. Všetci svedkovia, ktorí sa podieľali na výstavbe rodinného domu, konkrétne svedkovia
P.,Q.aH.,napojednávanídňa27.03.2018akoajpozopakovaníichvýpovedíprečítanímpredodvolacím

súdom jednoznačne potvrdili, že žalobca sa aktívne zúčastňoval a vykonával tak manažérske ako
i stavebné práce v rozhodnom období. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na závery rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3Cz/31/86, R 26/1989, podľa ktorých nadobudnutím veci za trvania
manželstva podľa § 143 Občianskeho zákonníka je aj vytvorenie veci obidvoma manželmi alebo jedným
z nich v čase po uzavretí manželstva. Keďže žalobca ako manžel sa na výstavbe aktívne podieľal, musel

odvolací súd dospieť k vyššie uvedenému záveru bez ohľadu na to, či na kúpu materiálu a vyplatenie
pracovníkovboliposkytnutévýlučnéfinančnéprostriedkyžalovanej.Súdprvejinštanciesavodôvodnení
svojho rozsudku nesprávne obmedzil iba na tvrdenia svedkov ohľadne financovania, pričom si výstup
z výpovede svedka P. upravil tak, že svedok mal tvrdiť, že peniaze mali patriť žalovanej, hoci svedok na
pojednávaní uviedol, že „peniaze mu došla žalovaná, udáva akurát len toľko, že aj keď mu dala peniaze

žalovaná, ale či to je pravda, k tomu sa vyjadriť nevie. Jemu dával peniaze na strechu pán B.“.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu
žalobcu, zmenil podľa § 388 CSP tak, že určil, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkminehnuteľností, každý v podiele 1/2 z celku, a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na KNC
parcele č. 124/679, pozemku KNC parcela č. 124/413 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 449
m2 a pozemku KNC parcela č. 124/679 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2 zapísaných

Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre katastrálne územie B. na LV č. XXXX.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovaná je povinná nahradiť trovy konania tak prvostupňového ako aj odvolacieho
konania, keďže bola v konaní voči žalobcovi neúspešná.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline dňa 11. novembra 2025

JUDr. Roman Tichý predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík
člen senátu