Uznesenie · Ostatné · Judgement

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 17Sa/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100230
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100230.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudcom JUDr. PhDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXXXX, XXX XX E. C., právne zastúpený:
JANÍČEK LEGAL s. r. o., advokátska kancelária so sídlom: Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO:
52 961 249, proti žalovaným: 1./ Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor, so sídlom: Nábrežie
Jána Pavla II., č. XX, XXX XX F., 2./ Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom:

Nám. mieru 3, 080 01 Prešov, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy a o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy – žalovanému v 1./ rade Okresnému
úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor, v časti návrhu na odstránenie nečinnosti orgánu verejnej
správy z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 2.000,- eur, ktoré je žalovaný v 1./ rade
Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor, povinný zaplatiť žalobcovi v lehote dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žalovaný v 1./ rade Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor, je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu (100 %), o výške ktorej rozhodne
správny súd samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy – žalovanému v 2./ rade Okresnému úradu Prešov,
odbor opravných prostriedkov, z a m i e t a .

V. Primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi voči žalovanému v 2./ rade Okresnému úradu Prešov,
odbor opravných prostriedkov, n e p r i z n á v a .

VI. Žalovanému v 2/ rade Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, právo na náhradu
trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Právny predchodca žalobcu G. H., si podaním zo dňa 10.12.1992 uplatnil podľa § 9 ods. 1 zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku reštitučný
nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré boli konfiškované jeho rodičom I. H. a A. H.. V tomto podaní
uviedol, že vyzval povinné osoby na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností, a že je československým

štátnym občanom s trvalým pobytom v C. D. a je tak jedinou oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 2písm. c/ zákona č. 229/1991 Zb. K podaniu priložil odpisy výziev, výpis z pozemkovej knihy, identifikáciu
parciel, úmrtné listy rodičov, svoj rodný list, rozhodnutie o konfiškácii a lustrum Okresného súdu Poprad.
1.1 Toto podanie doplnil podaním zo dňa 23.12.1992, v ktorom uviedol, že sa domáha aj náhrady za

také nehnuteľnosti, ktoré mohli byť už pridelené inej osobe, alebo z iného dôvodu nemôžu byť vydané.
1.2 Následne tieto dve podania doplnil podaním zo dňa 29.12.1992, v ktorom žiadal priznať všetky
nároky z titulu oprávnenej osoby, a to aj po všetkých osobách, ktoré sú jeho právnymi predchodcami
podľa zákona.
1.3 Všetky tri tieto podania právneho predchodcu žalobcu sú vedené na Pozemkovom úrade Poprad.

2. Žalobca je po smrti G. H. jeho právnym nástupcom, a to na základe osvedčenia o dedičstve č.
Dnot 171/2010 zo dňa 21.01.2011 vydaného notárom JUDr. Alžbetou Podhorskou, súdnou komisárkou
poverenou Okresným súdom Poprad v konaní sp zn. 6D/251/2010.

3. V reštitučnom konaní bolo následne vydaných niekoľko čiastkových rozhodnutí, a to Obvodným

pozemkovým úradom v Kežmarku (ďalej aj „OPÚ Kežmarok“) alebo Obvodným pozemkovým úradom
Poprad (ďalej aj „OPÚ Poprad“), podľa toho, do ktorého katastrálneho územia patrila nehnuteľnosť
týkajúca sa uplatneného reštitučného nároku:
3.1 OPÚ v Kežmarku vydané rozhodnutie č. 2012/1161-4-ME zo dňa 08.06.2012, ktorým bol žalobcovi
priznaný nárok na vydanie nehnuteľností v k.ú. J. D., bližšie špecifikované vo výroku uvedeného

rozhodnutia.
3.2 Ďalším rozhodnutím OPÚ v Kežmarku č. 2012/1160-1-ME zo dňa 22.06.2012 bolo výrokom 1.
priznané žalobcovi postavenie závetného dediča a zároveň výrokom 2. bolo rozhodnuté, že žalobcovi
nemožno navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. D.
(bližšie špecifikované v danom rozhodnutí), výrokom 3. bolo priznané právo žalobcovi na náhradu za

nehnuteľnosti vymedzené vo výroku 2. daného rozhodnutia a výrokom 4. bolo s poukazom na § 11 ods.
2 zákona č. 229/1991 Zb. citované znenie zákona, ktorý bližšie uvádza postup prevodu pozemkov na
oprávnenú osobu.
3.3 Rozhodnutím OPÚ Poprad č. 2013/498/487-RV zo dňa 23.05.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 01.08.2013, bolo výrokom I. žalobcovi potvrdené, že spĺňa podmienky dediča, a že mu ako fyzickej

osobe vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie, výrokom II. bolo žalobcovi
priznané právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam (bližšie špecifikované v danom rozhodnutí),
výrokom III. sa žalobcovi priznalo právo na náhradu za tam špecifikované nehnuteľnosti, výrokom IV. sa
žalobcovi priznalo vlastníctvo a právo na náhradu žalobcovi v určitých podieloch za tam špecifikované
nehnuteľnosti, výrokom V. bol žalobcovi určený postup prevodu náhradného pozemku na oprávnenú

osobu za pozemky, ktorých výmera je nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur,
výrokom VI. bol žalobcovi priznaný nárok v jeho ostatných nárokoch ako dediča, čo bude rozhodnuté
samostatných rozhodnutím. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia nie je zrejmé, o akých konkrétnych
ostatných nárokoch má byť vydané ďalšie čiastkové rozhodnutie.
3.4 Ďalším rozhodnutím OPÚ Poprad č. 2013/498/1228-RV zo dňa 13.08.2013, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 04.11.2013, kde okrem výrokom III. bol žalobcovi priznaný nárok v jeho ostatných
nárokoch ako dediča, čo bude rozhodnuté samostatných rozhodnutím. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
nie je zrejmé, o akých konkrétnych ostatných nárokoch má byť vydané ďalšie čiastkové rozhodnutie.

4. Účinnosťou zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, boli ku dňu 30.09.2013 zrušené. Pôsobnosť Obvodného pozemkového úradu
Poprad prešla na základe uvedeného zákona na Okresný úrad Poprad (t. j. žalovaný v 1/ rade)
a pôsobnosť Obvodného pozemkového úradu Kežmarok prešla na Okresný úrad Kežmarok.

5. Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj „OÚ Poprad“), ako príslušný orgán, podľa

zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vydal dňa
27.05.2019 vo veci uplatnenia práva na vydanie veci podľa § 9 zákona č. 229/1991Zb. G. H. list č.
OU-PP-PLO-2019/000337 označený „Uplatnené reštitučné nároky podľa zákona 229/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov – Oznámenie“ (ďalej aj „oznámenie“), v ktorom:
- v úvode zhrnul žiadosti podané právnym predchodcom žalobcu (E. Riszdorferom),

- ďalej zhrnul, že žalobca A. B. je právny nástupca po E. Riszdorferovi,
- konštatoval, že plná moc udelená A. B. pre JUDr. Ing. Marcelu Martinkovičovú bola dňa 19.04.2016
odvolaná,- ďalej konštatoval, že správny orgán zistil, že časť spisového materiálu týkajúca sa uplatneného
reštitučného nároku sa nachádza na Okresnom úrade Kežmarok, pozemkovom a lesnom odbore,
oktoréhoposkytnutieorigináluspisovéhomateriálusprávnyorgánlistomOU-PP-PLO-2018/000193-009

zo dňa 12.02.2018 požiadal, a ktorý bol dňa 12.06.2018 doručený (poskytnutý),
- po prešetrení spisového materiálu správny orgán zistil, že o celom predmete konania bolo právoplatne
rozhodnuté,
- v závere uviedol, že z informácií získaných zo spisového materiálu o nároku k nehnuteľnostiam
nachádzajúcichsavkatastrálnychúzemiachokresuPoprad,bolorozhodnutévcelomrozsahuakonanie

považuje za právoplatne ukončené.
Toto oznámenie bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk, pričom zásielka sa dňa 26.06.2019 vrátila
správnemu orgánu ako nedoručená s vyznačenou poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej
lehote“.

6. V ďalšom konaní žalobca komunikoval v tejto časti konania s OÚ Poprad:

6.1 Listom zo dňa 25.07.2023 doručeným OÚ Poprad, žalobca ako účastník konania požiadal
o nahliadnutie do spisu vedeného vo veci reštitučného nároku č. 2971/1992, sp. zn. 2013/498/1228-
RV, na čo správny orgán reagoval listom č. OU-PP-PLO1-2023/020483-002 zo dňa 31.07.2023, kde
oznámil žalobcovi, že celý spisový kompletný materiál sa nachádza na Okresnom úrade Kežmarok,
a teda spisový materiál nemá k dispozícii na nahliadnutie.

6.2 Ďalším listom zo dňa 31.07.2023 opakovane žalobca požiadal OÚ Poprad o nahliadnutie do spisu sp
zn. 2013/498/1228-RV, pričom upresnil, že žiada o nahliadnutie do reštitučného spisu., kde upresnil, že
žiada nahliadnuť do reštitučného spisu 2971/1992, kde naposledy rozhodol OPÚ Poprad rozhodnutím
č. 2013/498/1228-RV zo dňa 13.08.2013.
6.3 V dňoch 01.08.2023 a 06.09.2023 žalobca nahliadol do spisového materiálu, o čom boli spísané

zápisnice č. OU-PP-PLO1-2023/020483-004 a OU-PP-PLO1-2023/020483-006
6.4 Dňa 19.09.2023 urobil žalobca na Okresnom úrade Poprad podanie označené ako „Výzva na
odstránenie protiprávneho stavu“, kde uviedol, že dňa 21.05.2015 udelil plnú moc I. I. K., ktorá bola
riadne doručená OÚ Poprad, pozemkový a lesný odbor, ako aj Okresnému úradu Kežmarok, pozemkový
a lesný odbor, ktoré viedli jedno a to isté konanie vo veci reštitučného nároku 2971/1992. Zároveň

s odkazom na Správny poriadok tvrdil, že v konaní pred OÚ Poprad mal zástupcu pre celé konanie
a jemu mal Okresný úrad Poprad povinnosť doručovať Oznámenie.
6.5 OÚ Poprad listom č. OU-PP-PLO1-2023/020483-009 zo dňa 25.09.2023 doručil JUDr. J. Garajovi
Oznámenie.

7. Proti oznámeniu podal žalobca dňa 11.10.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu I. I. K.
odvolanie.

8. Na odvolanie žalobcu reagoval OÚ Poprad listom č. OU-PP-PLO1-2023/020483 zo dňa 18.10.2023,
v ktorom konštatoval, že Oznámenie nemá charakter rozhodnutia, a preto odvolanie nepostupuje

odvolaciemu orgánu.

9. V ďalšom konaní adresoval žalobca na Okresnú prokuratúru Poprad podnet na prokurátora zo dňa
09.11.2023, v ktorom sa domáhal preskúmania postupu OÚ Poprad v konaní o reštitučných nárokoch
žalobcu.

9.1 Na základe uvedeného, prokurátor dňa 28.02.2024 vydal upozornenie, v ktorom konštatoval
dôvodnosť podnetu žalobcu s odôvodnením, že „doposiaľ trvajúcou nečinnosťou Okresného úradu
Poprad vo vzťahu k povinnosti predložiť odvolanie so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu
bol porušený zákon“. Prokurátor zároveň uviedol, že aj oznámenia orgánov verejnej správy, ktoré
neobsahujú zákonom vyžadované náležitosti rozhodnutia, ak zasahujú do práv účastníkov konania, sú

spôsobilým predmetom prieskumu, a teda na takéto úkony je potrebné nahliadať z hľadiska ich obsahu
ako na rozhodnutia, pričom absencia poučenia o práve podať opravný prostriedok nemôže vylučovať
právo podať odvolanie voči takémuto rozhodnutiu. Prokurátor ďalej uviedol, že povinnosťou Okresného
úradu Poprad bolo (a stále je) predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým
materiálom odvolaciemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Následne, prokurátor popísal

postup, čo bude povinnosťou odvolacieho orgánu a konštatoval, že trvajúcou nečinnosťou Okresného
úradu Poprad vo vzťahu k povinnosti predložiť odvolanie so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu,
bol porušený zákon a navrhol predložiť odvolanie žalobcu podané 11.10.2023 prostredníctvom JUDr. J.
Garaja proti Oznámeniu zo dňa 27.05.2019 odvolaciemu orgánu.II.

Priebeh súdneho konania

10. Správnou žalobou zo dňa 26.03.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny
súd“) v ten istý deň, sa žalobca žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhal, aby žalovaný
v 1/ rade konal a rozhodol vo veci nároku žalobcu na priznanie vlastníctva k nehnuteľnosti a na

priznanie náhrady za nehnuteľnosti vedenej pod sp. zn. č. 2013/498/487-RV, OU-PP-PLO-2016/000442,
OU-PP-PLO-2019/000337, OU-PP-PLO-2020/000502 a OU-PP-PLO1-2023/020483, zároveň, aby
žalovaný v 2/ rade konal a rozhodol o odvolaní žalobcu voči listu žalovaného v 1/ rade č. OU-PP-
PLO-2019/000337 z 27.05.2019. Súčasne žalobca žiadal, aby žalovaný v 1/ rade zaplatil primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 7900 eur (z dôvodu bezmocnosti, ako aj pre dlhotrvajúce pocity
márnosti z nespravodlivosti a z nemožnosti včasného a účinného uplatnenia svojich práv v reštitučnom

konaní, ako aj k strate viery v spravodlivosť a strate dôvery v základné princípy právneho štátu, akými
sú napríklad princíp právnej istoty, ako aj z dôvodu dlhodobých zásahov do práva žalobcu na majetok),
aabyžalovanýv2/radezaplatilžalobcoviprimeranéfinančnézadosťučinenievovýške400eur.Zároveň
žalobca žiadal, aby žalovaný v 1/ rade a v 2/ rade spoločne a nerozdielne nahradili žalobcovi náhradu
trov konania v celom rozsahu.

10.1 Okrem toho žalobca v žalobe opísal, kto inicioval reštitučné konanie, že reštitučný nárok uplatnil
právny predchodca žalobcu, ktorý zomrel.
10.2 Ďalej žalobca opísal konanie pred OPÚ v Kežmarku, ktorý vydal rozhodnutie č. 2012/1161-4-ME
zo dňa 08.06.2012 a rozhodnutie č. 2012/1160-1-ME zo dňa 22.06.2012. Taktiež uviedol rozhodnutie č.
2013/498/487-RV zo dňa 23.05.2013, ktoré vydal Obvodný úrad Poprad.

10.3 Následne žalobca uviedol kedy došlo k vzniku Okresných úradov, ktoré prevzali kompetencie
obvodných pozemkových úradov.
10.4 V žalobe následne žalobca uviedol, že žalovaný v 1/ rade vydal dňa 27.05.2019 Oznámenie,
v ktorom absentuje riadne odôvodnenie záveru o tom, že o celom reštitučnom nároku bolo údajne
rozhodnuté, a že k vydaniu meritórneho rozhodnutia zo strany žalovaného v 1/ rade nikdy nedošlo.

Zároveň žalovaný v 1/ rade v oznámení uviedol, že upovedomenie zo dňa 16.01.2017 (poznámka:
upovedomenie zo dňa 16.01.2017 je list žalovaného v 1/ rade č. OU-PP-PLO-2017/001254-006,
v ktorom žalovaný v 1/ rade upovedomil vtedajšieho právneho zástupcu žalobcu, JUDr. J. Garaja
o možnosti vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu zistenia a navrhnúť jeho doplnenie) malo
byť preto zo strany žalovaného v 1/ rade považované za nadbytočný právny úkon. Preto tu žalobca

poukazuje na to, že je zrejmé, že žalovaný v 1/ rade tvrdí, že žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k podkladu
rozhodnutia, k spôsobu zistenia a poskytol mu možnosť navrhnúť jeho doplnenie v čase, keď malo vyť
podľa žalovaného v 1/ rade konanie údajne právoplatne skončené.

11. Žalobca sa vyjadril písomným podaním zo dňa 03.07.2017, v ktorom poukázal na konkrétnu parcelu,

o ktorej nebolo rozhodnuté s odkazom na výroky vyššie označené v rozhodnutiach vtedajšieho OPÚ
Poprad.
11.1 Ďalej žalobca poukázal na udelenú plnú moc a znenie zákona o správnom konaní, v zmysle
ktorého „...písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi.“, pretože správny orgán
Oznámenie doručoval výlučne žalobcovi, ktorý sa v čase doručovania Oznámenia nezdržiaval na svojej

adrese pre doručovanie, takže mu Oznámenie bolo doručené prostredníctvom fikcie doručenia podľa
ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku, a preto sa o Oznámení žalobca dozvedel len pri náhodnom
nahliadnutí do spisu u žalovaného v 1/ rade. Z tohto dôvodu žalobca nemal viac ako 4 roky vedomosť
o tom, že konanie malo byť právoplatne ukončené a o celom predmete konania malo byť právoplatne
rozhodnuté.

12. Následne bolo právnemu zástupcovi žalobcu Oznámenie doručené na základe výzvy na odstránenie
protiprávneho stavu zo dňa 19.09.2023.
12.1 Ďalej žalobca uvádza, že voči oznámeniu podal odvolanie dňa 11.10.2023, na ktoré reagoval
žalovaný v 1/ rade listom č. OU-PP-PLO1-2023/020483 zo dňa 18.10.2023.

12.2 Žalobcaďalejvžalobeuvádza,ženaOkresnúprokuratúruPopradadresovalpodnetnaprokurátora
zo dňa 09.11.2023, na základe ktorého prokurátor dňa 28.02.2024 vydal upozornenie, v ktorom závere
konštatoval, že trvajúcou nečinnosťou Okresného úradu Poprad vo vzťahu k povinnosti predložiť
odvolanie so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu, bol porušený zákon a navrhol predložiťodvolanie žalobcu podané 11.10.2023 prostredníctvom I. I. K. proti Oznámeniu zo dňa 27.05.2019
odvolaciemu orgánu.

13. Žalobca vo svojej žalobe zhrnul nasledovné žalobné body:
13.1 Žalobca sa domáha odstránenia nečinnosti v konaní pred žalovaným v 1/ rade, v konaní pod sp. zn.
č. 2013/498/487-RV, OU-PP-PLO-2016/000442, OU-PP-PLO-2019/000337, OU-PP-PLO-2020/000502
a OU-PP-PLO1-2023/020483,
13.2 Žalobca sa domáha preskúmania konania o odvolaní voči oznámeniu,

13.3 Žalobca žiada posúdiť celkovú dĺžku konania pred žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 1/ rade.
13.4 Žalobca sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia za konanie pred žalovaným v 2/ rade
a žalovaným v 1/ rade.

14. Žalovaný v 2/ rade v rámci svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 25.11.2024 uviedol, že sa vyjadruje k V.
časti žaloby označenej ako „žalobný návrh“, ku ktorej uviedol, že dňa 11.03.2024 mu bol na vybavenie

doručený list správneho orgánu OU-PP-PLO1-2024/006167-016 zo dňa 07.03.2024 vo veci postupu
okresného úradu pri vybavení upozornenia prokurátora. Na ten žalovaný v 2/ rade vydal list č. OU-PO-
OOP6-2024/032486 zo dňa 04.04.2024 označený ako „Oznámenie o spôsobe vybavenia upozornenia
prokurátora“. Keďže spolu s upozornením prokurátora bol žalovanému v 2/ rade odstúpený aj spisový
materiál, ktorého súčasťou bolo aj odvolanie žalobcu zo dňa 11.10.2023, žalovaný v 2/ rade vyzval

žalovaného v 1/ rade k predloženiu predkladacej správy s vyjadrením správneho orgánu k odvolaniu.
14.1 Žalovaný v 1/ rade doručil žalovanému v 2/ rade list č. OU-PP-PLO1-2024/006167-017 zo dňa
16.04.2024 označený ako „oznámenie o spôsobe vybavenia upozornenia prokurátora – vyjadrenie
k podanému odvolaniu“. V ňom žalovaný v 1/ rade uviedol, že v spise sa nenachádzala plná moc v čase,
keď doručoval Oznámenie zo dňa 27.05.2019, a preto má za to, že účastníkovi konania A. B. bolo

Oznámenie doručené dňa 26.06.2019, kedy bola zásielka vrátená správnemu orgánu ako „neprevzatá
v odbernej lehote“ podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ďalej správny orgán
uviedol, že trvá na svojom vyjadrení v Oznámení, a teda, že reštitučné konanie bolo právoplatne
ukončené v celom rozsahu.
14.2 Žalovaný v 2/ rade ďalej konštatoval, že svojim rozhodnutím č. OU-PO-OOP6-2024/032486 zo dňa

03.06.2024 rozhodol o odvolaní žalobcu zo dňa 11.10.2023 a zrušil list č. OU-PP-PLO-2019/000337-013
z 27.05.2019 (oznámenie).
14.3 Ďalej žalovaný v 2/ rade uvádza, že považuje žalobný návrh žalobcu za irelevantný, nakoľko
o odvolaní voči listu č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 z 27.05.2019 už rozhodol, a to v zákonnej lehote.
Rozhodnutie bolo doručované na meno a adresu žalobcu, a to na základe listu zo dňa 12.01.2024 vo

veci dohody o ukončení plnej moci medzi JUDr. J. Garajom a žalobcom a v ktorom žalobca uviedol,
že všetku korešpondenciu žiada zaslať na adresu M. Kurcáb, Jána Stilla 91, Nová Lesná. Rozhodnutie
právoplatnosť nadobudlo dňa 10.06.2024.
14.4 Žalovaný v 2/ rade záverom uvádza, že nemôže rozhodnúť v odvolacom konaní, keďže žiadne
odvolacie správne konanie neprebieha.

14.5 Žalovaný v 2/ rade súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

15. Dňa 22.01.2025 bola žalobcovi doručená výzva súdu na repliku, na ktorú reagoval písomným
podaním zo dňa 21.02.2025.
15.1 Žalobca navrhuje úpravu petitu, keďže žalovaný v 2/ rade rozhodol o odvolaní žalobcu, ktorému

vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil. Ako aj z dôvodu, že žalovaný v 1/ rade prerušil administratívne
konanie.
15.2 Žalobca k prerušeniu konania uvádza, že to bolo prerušené z troch dôvodov:
15.2.1 Prebiehajúce konanie na správnom súde, ktoré môže maž vplyv na konanie pred žalovaným v 1/
rade;

15.2.2 Po vydaní rozhodnutia správneho súdu bude musieť o predmetných nárokoch rozhodovať ďalší
správny orgán, pričom tieto nároky sú údajne relevantné pre právnu vec žalobcu;
15.2.3 Žalovaný v 1/ rade disponuje len časťou spisového materiálu, pričom tvrdí, že na rozhodovanie
potrebuje kompletný spis od roku 1992.
15.3 Žalobca poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 14Sa/56/2021 zo

dňa 14.12.2021.
15.4 Žalobca poukazuje na to, že prerušením konania zo strany žalovaného v 1/ rade, v ktorom nie je
určený konkrétny dátum ani konkrétna udalosť, do ktorej má byť konanie prerušené, dochádza k situácii,
že konanie o reštitučných nárokoch bude prerušené na neurčito.15.5 Žalobca tiež poukazuje na to, že rozhodnutie o prerušení vydal žalovaný v 1/ rade až 09.07.2021,
napriek tomu, že všetky skutočnosti, na ktoré sa odvoláva, nastali až takmer dva roky pred jeho vydaním
(napríklad: vo výroku rozhodnutia uvádza ako predbežnú otázku konanie o správnej žalobe zo dňa

21.12.2022;až12.06.20204,tedapotom,čosadozvedeloprebiehajúcomkonaníoprieťahoch požiadal
OÚ Kežmarok o vyjadrenie, či bolo konanie o reštitučných nárokoch právoplatne skončené, hoci konanie
pred OÚ Kežmarok bolo ukončené už v roku 2022; rovnako až v tomto období požiadal o poskytnutie
kompletného spisového materiálu).
15.6 Žalobca tiež poukazuje na nezákonný spôsob doručovania oznámenia, a zároveň aj žalovaný

v 1/ rade odmietol predložiť odvolanie žalobcu odvolaciemu orgánu. Preto žalobca podal podnet na
prokuratúru, kde prokurátor konštatoval porušenie zákona zo strany úradu a vydal upozornenie spolu
s návrhom opatrení na odstránenie nečinnosti žalovaného v 1/ rade.
15.7 V ďalšej časti vyjadrenia sa žalobca venuje výpočtu finančného zadosťučinenia: žalobca zastáva
názor, že pri rozhodovaní súd musí zohľadniť celkovú dĺžku konania (aj dĺžku konania po podaní
žaloby). Poukazuje na judikatúru ESĽP, podľa ktorej sa celková dĺžka konania posudzuje ku dňu vydania

rozhodnutia o neprimeranom dlhom konaní. žalobca vychádza z celkovej dĺžky 153 mesiacov, a to
od 23.05.2013 do 01.03.2026 (zahrnul aj predpokladanú dĺžku tohto správneho konania), čo celkovo
vypočítal na sumu 9 400 eur za konanie pred žalovaným v 1/ rade a 200 eur za konanie pred žalovaným
v 2/ rade.
15.8 Záverom žalobca zhrnul podanie a navrhol správnemu súdu:

15.8.1 Ak sa súd stotožní s jeho návrhom ohľadom možnosti namietať rozhodnutie OÚ PP o prerušení
konania, tak nech súd uloží povinnosť Okresnému úradu Poprad konať a rozhodnúť vo veci nároku
žalobcu na priznanie vlastníctva k nehnuteľnosti a na priznanie náhrady za nehnuteľnosti, konať
a realizovať úkony smerujúce k odstráneniu dôvodu prerušenia konania. Zároveň je OÚ Poprad povinný
zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania v rozsahu 100%.

15.8.2 Ak sa súd nestotožní z návrhom ohľadom možnosti namietať rozhodnutie OÚ Poprad o prerušení
konania, tak nech súd uloží povinnosť konať a rozhodnúť vo veci nároku žalobcu na priznanie vlastníctva
k nehnuteľnosti a na priznanie náhrady za nehnuteľnosti. Zároveň je OÚ Poprad povinný zaplatiť
žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania v rozsahu 100%.

16. Žalovaný v 2/ rade na výzvu súdu na vyjadrenie sa (na dupliku), ktorá mu bola doručená dňa
25.04.2025, nereagoval, avšak zaslal rozhodnutie č. OU-PO-OOP6-2024/032486 zo dňa 03.06.2024
o zrušení listu č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 zo dňa 27.05.2019.

17. Správny súd zároveň vyžiadal od žalovaného v 1/ rade rozhodnutie o prerušení konania č. OU-PP-

PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024, na ktoré poukazuje žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa
21.02.2025, a ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 13.05.2025.
17.1 Týmto rozhodnutím žalovaný v 1/ rade prerušil konania vo veci uplatneného reštitučného nároku
pôvodným žiadateľom G. H. na základe podania zo dňa 10.12.1992 z dôvodu vyskytnutia predbežnej
otázky – vedeného konania o správnej žalobe zo dňa 21.12.2022 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

č. OU-PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022, ukončenia reštitučného konania na Okresnom
úrade Kežmarok, a následne poskytnutia celého kompletného spisového materiálu správnemu orgánu
za účelom ďalšieho konania. (poznámka: konanie sp. zn. PO-6S/75/2022 – právoplatné rozhodnutie
zo dňa 28.04.2025, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov
č. OU-PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok,

pozemkový a lesný odbor č. OU-KK-PLO-2022/000499-305 zo dňa 12.04.2022).
17.2 Z odôvodnenia daného rozhodnutia vyplýva, že keďže bol list č. OU-PP-PLO-2019/000337-013
zo dňa 27.05.2019 zrušený žalovaným v 2/ rade, ten zároveň ako odvolací orgán zaviazal správny
orgán v ďalšom konaní opätovne umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia,
a následne vo veci rozhodnúť. Keďže reštitučný nárok bol uplatnený na nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v katastrálnom území, kde vecne a miestne príslušným bol Pozemkový úrad Poprad, a keďže po vzniku
Okresného úradu Kežmarok sa príslušným stal tento úrad, kompletný spisový materiál sa nachádzal
na tomto úrade.
17.3 Ďalej sa v rozhodnutí o prerušení konania uvádza, že dňa 08.07.2024 bolo OÚ Kežmarok,
rozhodnutím č. OU-KK-PLO/2024/011090-3 oznámené, že reštitučné konanie týkajúce sa reštitučného

nároku uplatneného dňa 10.12.1992 pôvodným žiadateľom je už právoplatne ukončené, a to
rozhodnutím žalovaného v 2/ rade, č. OU-PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022, právoplatným
dňa 10.11.2022, ktorým zamietol odvolanie proti Rozhodnutiu Okresného úradu Kežmarok, č. OU-KK-PLO-2022/000499-305 zo dňa 12.04.2022, a zároveň toto rozhodnutie potvrdil. Následne žalobca podal
proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu všeobecnú správnu žalobu.
17.4 Od rozhodnutia vo veci podanej správnej žaloby závisí ukončenie reštitučného konania na OÚ

Kežmarok, a následne konanie na správnom orgáne.
17.5 Keďže správny orgán nemôže rozhodnúť o reštitučnom nároku, keďže nedisponuje celým
kompletným originálnym spisovým materiálom, od začiatku reštitučného konania zo dňa 10.12.1992,
prerušil konanie do rozhodnutia o správnej žalobe zo dňa 21.12.2022.

18. Na základe výzvy správneho súdu sa k žalobe vyjadril aj žalovaný v 1./ rade, a to písomným podaním
zo dňa 15.05.2025, v ktorom sa vyjadril k žalobe, k vyjadreniu žalovaného v 2./ rade k žalobe a k replike
žalobcu.
18.1 V úvode žalovaný v 1./ rade zhrnul skutočnosti už známe zo spisu, a to že list č. OU-PP-
PLO-2019/000337-013 zo dňa 27.05.2019 bol zrušený. K tomuto uvádza, že až do rozhodnutia
odvolacieho orgánu (že sa má v ďalšom konaní umožniť účastníkovi opätovne sa vyjadriť) mal za to, že

vo veci reštitučného nároku uplatneného pôvodným žiadateľom G. H. bolo rozhodnuté v celom rozsahu,
resp. o celom predmete podania týkajúcom sa katastrálnych území v okrese Poprad bolo právoplatne
rozhodnuté a konanie správny orgán považoval za právoplatne ukončené. O uvedených skutočnostiach
svedčí aj skutočnosť, že pôvodný žiadateľ G. H. po vydaní a nadobudnutí právoplatností rozhodnutí
vydaných vtedajším Pozemkovým úradom Poprad (právnym predchodcom správneho orgánu) a

delimitovaní spisového materiálu právnemu predchodcovi Okresného úradu Kežmarok sa za svojho
života až do jeho smrti dňa 17.10.2010 nedomáhal pokračovania v konaní a ani žiadnym iným spôsobom
neuplatňoval žiadne svoje ďalšie nároky k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnych územiach
okresu Poprad. Rovnako tieto skutočnosti vyplynuli aj z prešetrenia predloženého kompletného
spisového materiálu, ktorý bol v čase vydania listu č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 zo dňa 27.05.2019

na žiadosť správneho orgánu poskytnutý Okresným úradom Kežmarok.
18.2 Ďalej žalovaný v 1/ rade uvádza, že mal v čase vydania listu č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 zo
dňa 27.05.2019 za preukázané, že bolo o reštitučnom nároku v celom rozsahu týkajúcom sa miestnej
príslušnosti správneho orgánu právoplatne rozhodnuté, a z tohto dôvodu neformálnym spôsobom
uvedené skutočnosti oznámil žalobcovi – A. B.. Správny orgán nerozhodoval meritórne, resp. nezastavil

konanie, keďže reštitučné konanie považoval za právoplatne ukončené a z tohto dôvodu nebol
špecifikovaný predmet, ku ktorému by mal konanie zastaviť.
18.3 Ďalej žalovaný v 1/ rade uvádza, že napriek skutočnosti, že reštitučné konanie prebiehalo
na dvoch miestne príslušných správnych orgánoch, ide o jeden reštitučný nárok uplatnený jedným
podaním jedného pôvodného žiadateľa, jedno súvisiace reštitučné konanie, v ktorom bol uplatnený

nárok v katastrálnych územiach nachádzajúcich sa v dvoch okresoch a jeden spolu súvisiaci
spisový materiál nemôže bez rozhodnutia o správnej žalobe zo dňa 21.12.2022 o preskúmanie
zákonnosti Rozhodnutia Okresného úradu Prešov, č. OU-PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022,
právoplatného dňa 10.11.2022 na Krajskom súde v Prešove, ukončenia reštitučného konania na
Okresnom úrade Kežmarok, a následného poskytnutia celého kompletného spisového materiálu

týkajúceho sa predmetného reštitučného konania ako celku, preskúmať opodstatnenosť nároku, ktorého
sa v reštitučnom konaní domáha žalobca - Martin Kurcáb (ako právny nástupca pôvodného žiadateľa
– závetný dedič) a vo veci rozhodnúť. V reštitučnom konaní je pre správny orgán smerodajný rozsah
a predmet reštitučného nároku uplatnený pôvodným žiadateľom G. H. a z neho je potrebné v ďalšom
konaní správneho orgánu vychádzať.

18.4 Žalovaný v 1/ rade sa vyjadril aj k námietku žalobcu týkajúcej sa toho, že rozhodnutie o prerušení
vydal až 09.07.2024 (hoci všetky skutočnosti, na ktoré sa v rozhodnutí odvoláva nastali až po takmer
2 rokoch). Urobil tak preto, že až do vydania listu č. OU-PO-OOP6-2024/032486 zo dňa 03.06.2024
považoval reštitučné konanie vo veci uplatneného nároku pôvodným žiadateľom G. H., na ktoré bol
miestne príslušným správnym orgánom, za právoplatne ukončené tak, ako to bolo žalobcovi oznámené

listomč.OU-PP-PLO-2019/000337-013označenýmako„VecUplatnenéreštitučnénárokypodľazákona
č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov – oznámenie“. Až následne po zrušení uvedeného listu
konanie prerušil z vyššie uvedených dôvodov.
18.5 Záverom žalovaný v 1./ rade uvádza, že bude v konaní pokračovať z vlastného podnetu, len čo
pominú prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo.

18.6 V konaní zároveň súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

19. K vyjadreniu žalovaného v 1/ rade sa na základe výzvy súdu vyjadril žalobca svojim písomným
podaním zo dňa 04.07.2025:19.1 Žalobca poukázal na predmet žaloby, ktorej je predovšetkým nárok na primerané finančné
zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v reštitučnom konaní.
19.2 Žalobca poukazuje na argumentáciu žalovaného v 1/ rade, že žaloba nesmeruje k nároku za

prieťahy v reštitučnom konaní, ale začiatok konania je datovaný k 23.05.2013. Zároveň žalobca tvrdí, že
je právne irelevantné, ak si správny orgán neuvedomoval nezákonnosť jeho postupu, ktorý bol napokon
zrušený nadriadeným orgánom.
19.3 Žalobca sa vyjadruje aj k tvrdeniu žalovaného v 1/ rade, že právny predchodca žalobcu až do svojej
smrti nedomáhal pokračovania v konaní.

19.4 Ďalej žalobca opätovne odkazuje na žalobu, kde vysvetľuje o aké „ostatné nároky“ a poukazuje
na rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Poprad zo dňa 23.05.2013, v ktorom sa vo výroku VI.
Výslovne uvádza, že o „ostatných nárokoch“ bude rozhodnuté samostatným uznesením.
19.5 Žalobca zaujal stanovisko aj k rozhodnutiu o prerušení konania zo strany žalovaného v 1/ rade,
kde zdôrazňuje, že v predmetnom konaní nenamieta zákonnosť rozhodnutia o prerušení konania, ale
poukazuje na to, že prerušenie konania vedie k faktickému neukončeniu konania na neurčitý čas, čo

závažne zasahuje do základných práv žalobcu.

20. Na základe výzvy doručil žalovaný v 1./ rade správnemu súdu svoje písomné vyjadrenie zo dňa
22.07.2025, v ktorom uvádza, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 15.05.2025.
20.1 Žalovaný v 1./ rade sa vyjadril k námietke žalobcu k prerušeniu konania. Podľa žalovaného v 1./

rade dané rozhodnutie, čo je dôvodom prerušenia konania, môže mať podstatný vplyv na ďalšie konanie
a rozhodnutie v reštitučnom konaní týkajúcom sa katastrálnych území okresu Poprad.
20.2 Taktiež sa žalovaný v 1./ rade vyjadril aj k námietke žalobcu, že nebolo vo veci vydané meritórne
rozhodnutie. Tu uvádza, že keďže mal za preukázané, že bolo o reštitučnom nároku pôvodného žalobcu
rozhodnuté,neformálnymspôsobomtietoskutočnostioznámilžalobcovi,apretoajnerozhodolmeritórne

a nezastavil konanie. Po zrušení listu zo dňa 27.05.2019 preto prerušil konanie.

21. Na základe výzvy správneho súdu svoje písomné vyjadrenie zo dňa 13.08.2025 doručil súdu aj
žalovaný v 2/ rade.
21.1 V ňom uvádza, že neviedol so žalobcom žiadne odvolacie konanie, prípadne konania

o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktoré by nebolo vybavené v zákonných lehotách.
21.2 Žalovaný v 2/ rade uvádza, že tvrdenie žalobcu, že je nečinný nevyplýva ani z vyjadrenia žalobcu
zo dňa 04.07.2025 a nie je podložený ani listinami. Tu poukazuje na to, že v danom vyjadrení zo dňa
04.07.2025 uvádza, že nenamieta zákonnosť rozhodnutia o prerušení konania, avšak v závere žalobca
ponúka 2 alternatívy rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný v 2/ rade poukazuje na tú skutočnosť, že

žalobca žiada nielen preskúmanie procesného rozhodnutia žalovaného v 1/ rade, ale rovno požaduje,
aby konajúci súd považoval toto rozhodnutie za nulitné a zaviazal žalovaného v 1/ rade, aby postupoval
v konaní akoby rozhodnutie o prerušení konania neexistovalo.
21.3 Žalovaný v 2/ rade poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 26/95 a II.
ÚS 33/1999, podľa ktorých účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by malo byť

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu a nie vyvolanie ešte väčšej neistoty, v ktorej by simultánne prebiehali viaceré konania, a to tak
na konajúcom súde ako aj na viacerých správnych orgánoch.
III.
Konanie na správnom súde

22. Súd z dôvodu zistenia skutkového stavu vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 21.11.2025, na
ktorom boli prítomní právny zástupca žalobcu, poverená zástupkyňa žalovaného v 1./ rade a poverená
zástupkyňa žalovaného v 2./ rade. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, ako aj všetkých
jej žalobných dôvodoch a na všetkých vyjadreniach a okrem iného uviedol, že: „Správne orgány v

napadnutom konaní boli povinné rozhodnúť o zvyšných reštitučných nárokoch žalobcu po tom, ako v
rokoch 2012 a 2013 vydali 2 čiastkové rozhodnutia a posledné z nich, konkrétne rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu Poprad z 23. mája 2013, výslovne uviedlo, že o ostatných nárokoch bude
rozhodnuté samostatne. Odvtedy však uplynulo 11 rokov a v tejto časti nárokov nebolo vydané žiadne
meritórne rozhodnutie. Okresný úrad Poprad navyše v roku 2019 vydal úkon označený ako oznámenie,

zo dňa 27.05.2019, v ktorom svojvoľne uviedol, že o celom nároku žalobcu už bolo rozhodnuté.
Takéto tvrdenie však nemalo žiadny právny základ a samotné oznámenie pritom nemalo náležitosti
rozhodnutia - neobsahovalo žiadne odôvodnenie a bolo doručené nezákonným spôsobom. Po podaní
odvolania proti tomuto oznámeniu, Okresný úrad Poprad odmietol odvolanie predložiť odvolaciemuorgánu, čím spôsobil ďalšiu nečinnosť v konaní a na podnet žalobcu bola vec preskúmaná prokuratúrou
a prokurátor vydal upozornenie, v ktorom konštatoval porušenia zákona zo strany Okresného úradu
Poprad a uložil mu povinnosť konať. A teda napriek tomuto upozorneniu Okresný úrad Poprad odvolanie

bezodkladne nepredložil a uvedené oznámenie bolo preto zrušené až dňa 03.06.2024. Okresný úrad
Poprad sa v tomto konaní bráni tvrdením, že napadnuté konanie prerušil zákonným spôsobom, a že
jeho nečinnosť teda po 09. júla 2024 je preto ospravedlniteľná, a v tejto súvislosti však považujeme
za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o prerušení konania bolo vydané až v júli 2024, teda takmer
2 roky po tom, ako nastali skutočnosti, na ktoré sa správny orgán odvoláva. Prerušenie konania je

navyše formulované na neurčito a opiera sa o fiktívne dôvody. Takýto postup Okresného úradu Poprad
spôsobuje teda paralýzu konania podľa ustálenej judikatúry má rovnaké právne následky ako nečinnosť.
Pokiaľ ide o odvolací orgán, respektíve o Okresný úrad Prešov, ten tvrdí, že jeho účasť v konaní
je neodôvodnená, keďže medzičasom rozhodol o odvolaní žalobcu, je však nesporné, že odvolacie
konanie tvorí 1 celok s konaním pred prvostupňovým správnym orgánom, a teda judikatúra Európskeho
súdu pre ľudské práva jednoznačne potvrdzuje, že pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania musí

súd hodnotiť konanie ako celok. Vážený súd na základe uvedených skutočností žalobca zdôrazňuje,
že počas trvania napadnutého konania je vystavený neprimeranej a dlhodobo pretrvávajúcej právnej
neistote a nemôže riadne disponovať so svojím majetkom, pričom pretrvávajúca nečinnosť orgánu
verejnej správy predstavuje trvalý zásah do jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu.“

23. Poverená zástupkyňa žalovaného v 1./ rade okrem iného uviedla, že: „Okresný úrad Poprad,
pozemkový a lesný odbor ako žalovaný v 1/ rade uvádza, že toto reštitučné konanie tak, ako bolo
už vyjadrené vo vyjadreniach, bolo podľa názoru správneho orgánu ukončené, čo bolo oznámené
formálnym listom. Voči tomuto listu bol podaný podnet o upozornení prokurátora, o ktorom bolo potom
následne rozhodnuté tak, že bolo protestu prokurátora vyhovené s tým, že žalovaný v 1/ rade odstúpil

odvolaciemu orgánu na vybavenie toto upozornenie prokurátora s odvolaním sa na § 29 ods. 5
Zákona o prokuratúre. Takže tento podnet, upozornenie prokurátora teda bolo úspešne vybavené.
Teda namietame tu, že žalobca podal žalobu predčasne, pretože podnet na prokuratúru bol vybavený
úspešne, takže vlastne nie je splnená podmienka, že neúspešne bol vyčerpaný tento podnet podaný na
prokuratúre. Čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, k poskytnutiu, tak tu namietame, že

vlastne primerané finančné zadosťučinenie a aj sťažnosť na neprimeranú dĺžku reštitučného konania
bola už vybavená aj rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva k tejto veci pod číslom 12/345/2021
z 15. decembra 2022, ktorý konštatoval, že boli porušené ľudské práva a bolo priznané sťažovateľovi
spravodlivé zadosťučinenie vo výške 19 500 eur. Čiže v podstate namietame žalobnú legitimáciu a plus
aj to neprimerané finančné zadosťučinenie, že v podstate už bolo o ňom rozhodnuté.“

24. Poverená zástupkyňa žalovaného v 2./ rade okrem iného uviedla, že: „Žalovaný v 2/ rade s
poukazom na § 244 ods. 1 Správneho súdneho poriadku namieta aktívnu legitimáciu žalobcu voči
žalovanému v 2/ rade, nakoľko žalobca nie je voči žalovanému v 2/ rade účastníkom administratívneho
konania. Žalovaný v 2/ rade ako druhostupňový správny orgán, nevidí voči žalobcovi žiadne odvolacie

konanie, ani konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch a súčasne žalobca nevyužil voči
žalovanému v 2/ rade všetky opravné prostriedky, a to ani neúspešne nevyčerpal sťažnosť ani podnet
na prokuratúre, preto nesplnil podmienky jeho aktívnej legitimácie v zmysle § 244 ods. 1 SSP. Žalovaný
v 2/ rade namieta taktiež, že voči žalovanému v 2/ rade nie je požadovaná finančná náhrada primeraná.
Žalobca v žalobe požadoval od žalovaného v 2/ rade spočiatku 400 eur následne 200 eur, preto žalovaný

v 2/ rade namieta aj čiastočný neúspech žalobcu vo veci, nakoľko už teraz požaduje 50 % z pôvodnej
žalovanej sumy finančného zadosťučinenia, na čo je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o výške trov.
Žalovaný v 2/ rade taktiež nežiadal vytýčenie súdneho pojednávania, udelil súhlas na rozhodnutie veci
bez nariadenia pojednávania, a preto v prípade zamietnutia žalobcu voči žalovanému v 2/ rade žalovaný
požaduje náhradu trov konania pozostávajúcich z cestovných nákladov na pojednávanie. Žalovaný

trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z cestovných nákladov.“

IV.

Relevantná právna úprava25. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP (v znení účinnom od 01. 07. 2023) nečinnosťou orgánu verejnej
správy na účely SSP sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom
administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti

nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v
administratívnomkonanínekonáapovydanírozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatreniaorgánu
verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.

26.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej

správy.

28. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

29. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).

30. Podľa § 99 písm. h) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak tak ustanoví tento zákon alebo
osobitný predpis.

31. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku
nečinnosti orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

33. Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

34. Podľa § 246 ods. 1, 2 SSP (1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v

ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich
žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. (2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej
verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu
alebo vybavenie podnetu prokurátorom.

35. Podľa § 248 SSP ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie
uznesením zastaví. Ak sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, správny súd
konanie zastaví v prípade odstránenia nečinnosti žalovaného len v časti o žalobnom návrhu podľa §
242 ods. 1 prvá veta.

36. Podľa § 250 ods. 1, 3, 4, 5 SSP (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením
uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne
začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí
a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. (3) Ak správny súd

po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, môže priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie,
ak sa ho žalobca domáha. (4) Správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie
žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenieprieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu.
(5) Správny súd poskytne primerané finančné zadosťučinenie len v prípade, ak nemajetkovú ujmu
spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné nahradiť inak a ak samotné konštatovanie

porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce.

37. Podľa § 251 ods. 1, 2 SSP (1) Ak správny súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, lehota na plnenie je dva mesiace a plynie od právoplatnosti rozhodnutia. (2)
Omeškanie žalovaného so splnením povinnosti v lehote podľa odseku 1 má bez potreby osobitného

upozornenia rovnaké následky ako omeškanie s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

38. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.

39. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

40. Podľa § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku (1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť
na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. (2) V
ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci
do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno

vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán
príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je
povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

V.
Právny názor správneho súdu

41. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v
zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je

založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak
poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom
ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.
Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o

fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie
zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt
právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Úlohou
správneho súdnictva však nie je suplovať činnosť výkonnej moci, čo je v rozpore so zásadou trojitej
deľby štátnej moci.

42. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie, či postupom žalovaného v 1./ rade a postupom
žalovaného v 2./ rade, v administratívnom konaní vo veci žalobcom uplatnených reštitučných nárokov
na vydanie nehnuteľností, ide o nečinnosť žalovaných orgánov verejnej správy. Správna žaloba žalobcu
je žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 6 ods. 2 písm. e) SSP, v konaní na základe

ktorej správny súd posudzuje či nečinnosť je nezákonná a protiprávna, k čomu dochádza vtedy, ak tento
orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Medzi náležitosti správnej
žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 246 ods. 1 písm. d) v spojení s § 182 ods.
1 písm. e) SSP patrí aj povinnosť žalobcu označiť „žalobné body“, teda uviesť konkrétne skutkové a
právne dôvody, z ktorých má vyplývať, prečo sa domnieva, že žalovaný je nečinný a prečo má byť

táto nečinnosť protiprávna. Správny súd je žalobcom uvedenými dôvodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP
viazaný, keďže konanie podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP nie je vymenované medzi výnimkami v § 134 ods.
2 SSP. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania jeho rozhodnutia v zmysle
§ 135 ods. 2 písm. a) SSP.43. Úvodom správny súd uvádza, že nečinnosťou orgánu verejnej správy možno rozumieť stav, kedy
orgán verejnej správy, ktorý je povinný v administratívnom konaní konať, protiprávne nekoná, respektíve

z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Ide teda o protiprávnu negáciu povinnosti orgánu
verejnej správy uskutočňovať administratívne konanie. Za nečinnosť orgánu verejnej správy však
nemožno považovať stav, ak orgán verejnej správy nekoná na základe predchádzajúceho rozhodnutia
či opatrenia, z ktorého vyplývajú objektívne dôvody nečinnosti orgánu verejnej správy. V rámci súdneho
prieskumu správny súd skúma, či je orgán verejnej správy činný, respektíve nečinný v administratívnom

konaní a v prípade nečinnosti posudzuje, či je daný právny základ na jeho nečinnosť alebo naopak ide
o porušenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať.

44. S poukazom na ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku je povinnosťou orgánu verejnej správy
organizovať procesný postup v administratívnom konaní tak, aby orgány verejnej správy vybavili
veci včas a bez zbytočných prieťahov a aby zároveň konanie prebiehalo hospodárne s použitím

najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu vybaveniu veci. Zásada hospodárnosti a rýchlosti
administratívneho konania korešponduje aj s čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej každý má
právo,abysajehovecprerokovalabezzbytočnýchprieťahovavjehoprítomnostiaabysamoholvyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zásada rýchlosti je premietnutá v ustanoveniach o povinnosti
orgánov verejnej správy vybaviť veci v ustanovených lehotách (§ 49, 50, § 57 ods. 2 Správneho

poriadku). Požiadavka rýchlosti konania má svoj význam aj v tom, že iba konanie, ktoré je rýchle, je aj
účinné. Zásada hospodárnosti a rýchlosti konania však nikdy nesmie byť na ujmu kvality rozhodnutia,
najmä presného a úplného zistenia skutočného stavu veci.

45. Správny súd uvádza, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv

adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania
tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo
v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek
zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom
správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych

práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade
vykonávaná“ (pozri Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015 sp. zn. III. ÚS
502/2015).

46. Správny súd pred tým, ako sa meritórne zaoberal žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej

správy, skúmal, či žalobca neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na
prokuratúre, ktorými by ako účastník administratívneho konania namietal nečinnosť orgánu verejnej
správy. Správny súd konštatuje, že žalobca k správnej žalobe priložil „Podnet na upozornenie
prokurátora“ podaný na Okresnej prokuratúre Poprad zo dňa 09.11.2023, ako aj „Upozornenie
prokurátora“ Okresnej prokuratúry Poprad zo dňa 28.02.2024, z ktorého vyplynulo, že prokurátor

Okresnej prokuratúry Poprad podal žalovanému v 1./ rade Upozornenie prokurátora dňa 28.02.2024.
Správny súd tak konštatuje, že žalobca podmienku, aby neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného
predpisu, alebo podnet na prokuratúre namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy, splnil.

47. Správny súd uvádza, že Správny súdny poriadok v ust. § 135 ods. 2 ustanovuje dve výnimky z § 135

ods. 1 SSP týkajúce sa i) konaní podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP a ii) rozhodnutí podľa § 192
SSSP, v ktorých je pre správny súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia.
V prípadoch podľa § 135 ods. 2 SSP správny súd rozhoduje podľa „stavu spisu“ v čase vyhlásenia
meritórneho rozhodnutia. Medzi konania, ktoré sa vyznačujú určitými špecifikami, pre ktoré nie je možné
viazať stav rozhodný pre rozhodnutie správneho súdu na čas vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia/

opatrenia orgánu verejnej správy patrí aj konanie o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej
správy podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP. V konaní o tomto type správnej žaloby správny súd nepreskúmava
rozhodnutie ani opatrenie orgánu verejnej správy, ale posudzuje nečinnosť orgánu verejnej správy
spočívajúcu v nepokračovaní v začatom administratívnom konaní alebo v nezačatí administratívneho
konania z úradnej povinnosti, a preto je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia

alebo vydania jeho rozhodnutia.

48.Správnysúdzároveňkonštatuje,ževprípadesprávnejžalobyprotinečinnostiorgánuverejnejsprávy
sa jedná o typové konanie, v ktorom správny súd musí vychádzať zo skutkového stavu v čase jehorozhodovania a správny súd preto musí akceptovať zmeny skutkového stavu, ktoré nastali. Správny
súd mal pred vydaním predmetného uznesenia preukázaný aktuálny stav veci (§ 135 ods. 2 písm.
a) SSP), a to síce, že administratívne konanie vo veci žalobcom uplatnených reštitučných nárokov

na vydanie nehnuteľností vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade Okresnému úradu Poprad, pozemkový
a lesný odbor, bolo vydané rozhodnutie o prerušení konania č. OU-PP-PLO1-2024/006167-026 zo dňa
09.07.2024. Týmto rozhodnutím žalovaný v 1/ rade prerušil konania vo veci uplatneného reštitučného
nároku pôvodným žiadateľom G. H. na základe podania zo dňa 10.12.1992 z dôvodu vyskytnutia
predbežnej otázky – vedeného konania o správnej žalobe zo dňa 21.12.2022 o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia č. OU-PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022, ukončenia reštitučného konania
na Okresnom úrade Kežmarok, a následne poskytnutia celého kompletného spisového materiálu
správnemu orgánu za účelom ďalšieho konania. (poznámka: konanie sp. zn. PO-6S/75/2022 –
právoplatné rozhodnutie zo dňa 28.04.2025, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov,
odboru opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022, ako aj rozhodnutie
Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor č. OU-KK-PLO-2022/000499-305 zo dňa

12.04.2022).Vovzťahukžalovanémuv2/radeOkresnémuúraduPrešov,odboropravnýchprostriedkov,
rozhodnutím č. OU-PO-OOP6-2024/032486 zo dňa 03.06.2024 rozhodol o odvolaní žalobcu zo dňa
11.10.2023 a zrušil list č. OU-PP-PLO-2019/000337-013 z 27.05.2019 (oznámenie).

49. Vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade správny súd v úvode uvádza, že tak z tvrdení žalobcu,

potvrdených aj poverenou zástupkyňou žalovaného v 1/ rade na pojednávaní zo dňa 21.11.2025, ako aj
z obsahu administratívneho spisu, je zrejmé, že žalovaný v 1./ rade v lehote určenej v § 49 správneho
poriadku nekonal. Úlohou každého správneho orgánu je vec vybavovať svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov
a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci rešpektujúc ustanovenia

zákonov. Keďže k uvedenému nedošlo v zákonnej lehote, správny súd tak konštatuje, že žalovaný v 1./
rade bol nečinný.

50. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd rezultuje, že správna žaloba žalobcu proti
nečinnosti orgánu verejnej správy - vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade Okresnému úradu Poprad,

pozemkový a lesný odbor, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 26. 03. 2024, bola pôvodne podaná
dôvodne. Po podaní tejto správnej žaloby však došlo k vydaniu rozhodnutia o prerušení konania č. OU-
PP-PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024. Správny súd uvádza, že predpokladom správnej žaloby
fyzickej osoby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je preukázanie okrem iného i toho, že správna
žaloba sa týka začatého administratívneho konania (§ 242 ods. 1 SSP). Žalovaný v 1/ rade v dôsledku

vydania rozhodnutia o prerušení konania č. OU-PP-PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024
nemôže v tomto konaní, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca podanou správnou žalobou domáhal
odstránenia nečinnosti, ďalej pokračovať. Nakoľko však mal správny súd z obsahu administratívneho
spisu preukázané, že v administratívnom konaní po vydaní rozhodnutia č. 2013/498/487-RV zo dňa
23.05.2013 a po vydaní rozhodnutia č. 2013/498/1228-RV zo dňa 13.08.2013, teda v období od 14.

03. 2014 do 23.07.2015, ďalej v období od 06.10.2015 do 06.12.2016, v období od 03.07.2017 do
12.02.2018, a v období od 21.06.2018 do 27.05.2019, t. j. do vydania Oznámenia o uplatnených
reštitučných nárokoch žalobcu a od 11.10.2023 do 07.03.2024, t.j. do predloženia odvolania žalobcu
žalovanému v 2/ rade, žalovaný v 1/ rade bol nečinný a nekonal v danom období v záujme meritórneho
ukončenia administratívneho konania vo veci rozhodnutia o ostatných reštitučných nárokoch žalobcu

v zmysle výrokov rozhodnutia žalovaného v 1/ rade č. 2013/498/487-RV zo dňa 23.05.2013
a rozhodnutia žalovaného v 1/ rade č. 2013/498/1228-RV zo dňa 13.08.2013 v súlade so zákonnými
lehotami v zmysle § 49 Správneho poriadku, pričom k prerušeniu administratívneho konania došlo až
po podaní správnej žaloby, správny súd podľa § 99 písm. h) SSP v spojení s § 248 SSP, uznesením
konanie v časti návrhu na odstránenie nečinnosti zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoju

nečinnosť po podaní žaloby odstránil, pričom sa žalobca v tejto veci domáhal aj primeraného finančného
zadosťučinenia podľa ustanovenia § 242 ods. 1 SSP, správny súd v tejto veci postupoval podľa druhej
vety ustanovenia § 248 SSP a konanie v časti týkajúcej sa odstránenia nečinnosti zastavil.

51. Zároveň správny súd k namietanej nečinnosti žalovaného v 1./ rade v období od 27.05.2019,

t. j. od vydania Oznámenia o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu do 11. 10. 2023, t. j. do
podania odvolania žalobcom proti Oznámeniu o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu vydanému
žalovaným v 1/ rade dňa 27.09.2019, po preštudovaní administratívneho spisu žalovaného v 1/ rade
uvádza, že plná moc žalobcu udelená I. I. K., nie je súčasťou administratívneho spisu a k žalobcomuvádzanej skutočnosti doručovania oznámenie žalovaného v 1/ rade zo dňa 21.06.2018 I. I. K.,
správny súd tu poukazuje na vyjadrenie poverenej zástupkyne žalovaného v 1/ rade uvedené na
pojednávaní dňa 21.11.2025, keď uviedla, že : „Predpokladám, že to bolo z toho dôvodu, že keď

bol poslaný spisový materiál tak v sprievodnom liste bolo uvedené, že sa to doručuje na vedomie
aj tomu právnemu zástupcovi, ale plná moc v spise našom nebola toho právneho zástupcu, čiže z
toho dôvodu to bolo doručené aj tomu právnemu zástupcovi. Predpokladám, že táto plná moc sa
nachádzala v spise Kežmarskom, ale v našom spisovom materiáli sme nemali vedomosť ani v našom
spisovom materiáli takáto plná moc nebola pred vydaním tohto rozhodnutia. Z tohto dôvodu bol tento

list doručovaný priamo pánovi B..“ Správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa nachádza
Oznámenie Okresného úradu Kežmarok, pozemkový lesný odbor zo dňa 12. 06. 2018 o zapožičaní
administratívneho spisu žalovanému v 1/ rade, ktorú skutočnosť Okresný úrad Kežmarok, pozemkový
lesný odbor oznamoval aj advokátovi JUDr. Jánovi Garajovi, Podľa názoru správneho súdu keďže
zapožičanie administratívneho spisu žalovanému v 1/ rade Okresný úrad Kežmarok, pozemkový lesný
odbor oznamoval aj I. I. K., žalovaný v 1/ rade uvedenú písomnosť doručoval aj I. I. K. z dôvodu právnej

istoty, keďže predmetná plná moc sa v administratívnom spise nenachádza. Na základe uvedeného
správny súd považoval doručovanie Oznámenia o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu vydaného
žalovaným v 1/ rade dňa 27.09.2019 iba žalobcovi za vecne správne. Z uvedeného dôvodu správny
súd nevzhliadol nečinnosť žalovaného v 1/ rade v období od 27.05.2019, t. j. od vydania Oznámenia
o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu, do 11. 10. 2023, t. j. do podania odvolania žalobcom proti

predmetnému Oznámeniu o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu.

52. Predmetom súdneho prieskumu po tom, čo súd zastavil konanie v časti o odstránenie nečinnosti
žalovaného v 1./ rade, bolo preskúmanie splnenia podmienok na priznanie nároku primeraného
finančného zadosťučinenia, resp. jeho výšky. Na to, aby správny súd mohol spravodlivo posúdiť

uplatnený nárok primeraného finančného zadosťučinenia, bolo potrebné, aby sa správny súd v prvom
rade vysporiadal s otázkou, či v rámci konania žalovaného v 1./ rade, od začatia konania až po vydanie
rozhodnutia o prerušení konania, došlo zo strany žalovaného v 1./ rade k (ne)konaniu, ktoré možno
považovať za nečinnosť orgánu verejnej správy.

53. Nečinnosťou orgánu verejnej správy možno rozumieť stav, kedy orgán verejnej správy, ktorý je
povinný v administratívnom konaní konať, protiprávne nekoná, resp. z úradnej povinnosti nezačal
administratívne konanie. Ide teda o protiprávnu negáciu povinnosti orgánu verejnej správy uskutočňovať
administratívne konanie. Za nečinnosť orgánu verejnej správy však nemožno považovať stav, ak orgán
verejnej správy nekoná na základe predchádzajúceho rozhodnutia či opatrenia, z ktorého vyplývajú

objektívne dôvody nečinnosti orgánu verejnej správy. V rámci súdneho prieskumu tak správny súd
skúma, či je orgán verejnej správy činný, resp. nečinný, v administratívnom konaní a v prípade nečinnosti
posúdiť, či je daný právny základ na jeho nečinnosť, alebo naopak, ide o porušenie povinnosti orgánu
verejnej správy vo veci konať.

54.Berúcnazreteľ,žesprávnysúdpodľa§250ods.5SSPposkytneprimeranéfinančnézadosťučinenie
len v prípade, ak nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné
nahradiť inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce a dodávajúc,
že fakultatívny inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá charakter nároku na náhradu
škody, či inej majetkovej ujmy, po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností, keď správna žaloba

proti nečinnosti orgánu verenej správy bola podaná dôvodne, správny súd dospel k záveru, že žalobca
má nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu nečinnosti na strane žalovaného v 1/ rade
vo vymedzenom období administratívneho konania. Správny súd však za spravodlivú nepovažoval
žalobcom uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 7.900 Eur, resp. po
vyjadrení žalobcu zo dňa 04.07.2025 navýšenú na sumu 9.400 Eur.

55. Vo vzťahu k rozhodnutiu o primeranom finančnom zadosťučinení, ktorého sa žalobca v tejto veci
podľa ustanovenia § 242 ods. 1 SSP domáha, správny súd uvádza, že vychádzal z kritérií podľa ktorých
súd pri rozhodovaní prihliadne na všetky okolnosti veci. Možnými hľadiskami sú napríklad celková dĺžka
konania, zložitosť konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil

dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania, na
význam predmetu konania pre žalobcu a pod.56. Zmyslom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je zabezpečenie istej satisfakcie pre
účastníka administratívneho konania, ktorého práva boli dotknuté prieťahmi, resp. nečinnosťou orgánu
verejnej správy a zmiernenie tejto ujmy. V danom prípade túto nemajetkovú ujmu nebolo možné nahradiť

inak a samotné konštatovanie, že došlo k nečinnosti žalovaného vzhľadom na vyššie popísané okolnosti
prípadu sa správnemu súdu nejavilo ako postačujúce. S prihliadnutím na priebeh administratívneho
konania, kedy správny súd zistil prekročenie poriadkovej lehoty podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku,
resp. 30 dňovej poriadkovej lehoty v zmysle ust. § 49 ods. 2 Správneho poriadku, a to v období od
od 14.03.2014 do 23.07.2015, ďalej v období od 06.10.2015 do 06.12.2016, v období od 03.07.2017

do 12.02.2018, a v období od 21.06.2018 do 27.05.2019, t. j. do vydania Oznámenia o uplatnených
reštitučných nárokoch žalobcu a od 11.10.2023 do 07.03.2024, t. j. do predloženia odvolania žalobcu
žalovanému v 2./ rade, v ktorom období sa procesné úkony nevykonávali, na všetky okolnosti konkrétnej
veci, ako aj na skutočnosť, že žalovaný orgán verejnej správy v 1./ rade vydal rozhodnutie o prerušení
konania č. OU-PP-PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024, považoval správny súd za spravodlivé
priznať žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- Eur, ktorú je žalovaný

v 1./ rade povinný zaplatiť žalobcovi v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od právoplatnosti tohto
uznesenia (§ 251 ods. 1 SSP).

57. Podľa § 250 ods. 4 SSP, správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie

žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie
prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu.

58. Uvedené zákonné kritériá, ktoré je správny súd povinný zohľadňovať pri rozhodovaní o nároku
na primerané finančné zadosťučinenie, analogicky vychádzajú z kritérií, ktoré aplikuje aj Ústavný súd

Slovenskej republiky pri rozhodovaní o primeranom zadosťučinení vo veciach zbytočných prieťahov,
keďže nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní je tiež vo svojej podstate zbytočným
prieťahom v konaní a teda porušovaním rovnakého Ústavou SR garantovaného práva na konanie bez
zbytočných prieťahov.

59. Správny súd teda v tu posudzovanej veci vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade zohľadňoval všetky
okolnosti konkrétneho prípadu, najmä celkovú dĺžku konania (nečinnosti), zložitosť konania, prípadné
správanie žalobcu, ktorým by prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na
odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného v 1./ rade počas konania, na význam predmetu
konania pre žalobcu, ako aj na aktuálny stav veci.

60. Správny súd priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy,
lebo v danom prípade deklarovanie porušenia práva nemožno považovať za dostatočné. Prieťahy v
konaní sa už nedajú zásadne napraviť ani odstrániť, a preto správny súd vzhľadom na konkrétne
okolnosti prípadu priznal aj primerané finančné zadosťučinenie. V konkrétnych okolnostiach prípadu vidí
správny súd nemajetkovú ujmu žalobcu v pocitoch neistoty, krivdy a nemožnosti včasného a účinného

uplatnenia svojich práv, vyplývajúcich zo situácie, keď žalovaný v 1./ rade za neprimeranú dobu
nerozhodol o všetkých reštitučných nárokoch žalobcu a ani plynule nekonal v predmetnom konaní.

61. Správny súd zdôrazňuje, že v konaní o tomto type správnej žaloby správny súd nepreskúmava
rozhodnutie ani opatrenie orgánu verejnej správy, ale posudzuje nečinnosť orgánu verejnej správy

spočívajúcu v nepokračovaní v začatom administratívnom konaní alebo v nezačatí administratívneho
konania z úradnej povinnosti, a preto je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia
alebo vydania jeho rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že v prípade správnej žaloby proti nečinnosti
orgánu verejnej správy sa jedná o typové konanie, v ktorom správny súd musí vychádzať zo skutkového
stavu v čase jeho rozhodovania a správny súd preto musí akceptovať zmeny skutkového stavu, ktoré

nastali.

62. Správny súd uvádza, že celková dĺžka doterajšieho konania je od roku 2013 do vydania rozhodnutia
žalovaného v 1/ rade o prerušení konania č. OU-PP-PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024.
Správny súd po preštudovaní administratívneho spisu opätovne konštatuje, že žalovaný v 1/ rade

bol nečinný v období od 14. 03. 2014 do 23.07.2015 (496 dní), ďalej v období od 06.10.2015 do
06.12.2016 (427 dní), v období od 03.07.2018 do 12.02.2018 (224 dní), a v období od 21.06.2018
do 27.05.2019 (340 dní), t. j. do vydania Oznámenia o uplatnených reštitučných nárokoch žalobcu
a od 11.10.2023 do 07.03.2024 (148 dní), t.j. do predloženia odvolania žalobcu žalovanému v 2/ rade,t.j. spolu 1635 dní. Z administratívneho spisu ani z vyjadrení k žalobe nemal súd za preukázané,
že by konanie vo veci rozhodnutia o ostatných reštitučných nárokoch žalobcu bolo z povahy veci
osobitne zložité. Správny súd tu poukazuje aj na skutočnosť vyplývajúcu z administratívneho spisu,

a to obdobie od 20.01.2017 (kedy právna zástupkyňa žalobcu prevzala Oznámenie o možnosti vyjadriť
sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia a to lehote 15 dní od doručenia výzvy), do 03.07.2017,
kedy sa žalobca vyjadril k vykonanému dokazovaniu. Sám žalobca sa domáhal odstránenie prieťahov
konaní, resp. nečinnosti, keď dňa 09.11.2023 podal na Okresnú prokuratúru Poprad podnet, ktorým
sa domáhalo preskúmania zákonnosti postupu žalovaného v 1./ rade vo veci nepredloženia odvolania

proti Oznámeniu žalovaného v 1./ rade zo dňa 27.05.2019 z dôvodu nečinnosti žalovaného v 1./
rade a žiadal ho, aby vo veci konal a rozhodol. Až následne žalobca podal žalobu proti nečinnosti
žalovaného v 1./ rade. Žalobca tak využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní.
Práve postup žalovaného v 1./ rade správny súd vyhodnotil ako nečinnosť orgánu verejnej správy,
keď žalovaný v 1./ rade až po upozornení prokurátora na nečinnosť vo veci konal a vec postúpil
nadriadenému orgánu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Správny súd na základe uvedeného dospel

k záveru, že žalobca má nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu prieťahov konaní na
strane žalovaného v 1./ rade. Správny súd však za spravodlivú nepovažoval žalobcom uplatnenú sumu
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 9.400 Eur. Zmyslom inštitútu primeraného finančného
zadosťučineniajezabezpečenieistejsatisfakciepreúčastníkaadministratívnehokonania,ktoréhopráva
boli dotknuté prieťahmi, resp. nečinnosťou orgánu verejnej správy. Žalobca zdôvodnil, že pri výpočte

výšky nároku na primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo stanoviska Najvyššieho súdu
Českej republiky, keď uviedol, že pre pomery v Českej republike sa pri určovaní výšky primeraného
finančného zadosťučinenia vychádza, resp. pohybuje v rozmedzí cca 50 – 67 Eur za jeden mesiac
konania, s tým, že za prvé dva roky konania má byť táto čiastka o polovicu nižšia za jeden mesiac oproti
vyššie uvedenej sume za jeden mesiac konania, t. j. v rozmedzí cca 25 – 33 Eur, na základe čoho si

uplatňuje nárok primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 7.900 Eur (resp. po úprave petitu
žalobcu vo výške 9.400 Eur).

63. Správny súd zároveň uvádza, že z priebehu konania pred orgánmi verejnej správy rozhodujúcimi
o reštitučnom nároku žalobcu, ako aj z obsahu nimi doteraz vydaných rozhodnutí, ktorých obsah je

žalobcovi dobre známy, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca súc si vedomý možnosti domáhať sa
odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy podaním správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej
správy v zmysle Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 14/2021-44 zo dňa 19.01.2021 týkajúceho
sa žalobcu, nijakým spôsobom nepreukázal, že by právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na
ochranujehoprávaleboprávomchránenýmzáujmovnevyčerpalzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.

Uvedenúmožnosťvyužilaž26.03.2024podanímsprávnejžalobyprotinečinnostiorgánuverejnejsprávy
v tu prejednávanej veci. Na uvedenom závere nemení nič ani extrémna dĺžka konania pred orgánmi
verejnej správy, pretože neprimeranou dĺžkou konania nemožno ospravedlniť nevyužitie zákonných
prostriedkov ochrany pred neprimeranou dĺžkou konania. Správny súd dospel k záveru, že ani v
prerokúvanom prípade nie je možné ospravedlniť nevyužitie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej

správy podľa Správneho súdneho poriadku žalobcom.

64. Správny súd opätovne uvádza, že za spravodlivé považoval, vzhľadom na všetky vyššie uvedené
okolnosti, ako aj na priebeh administratívneho konania, ďalej vzhľadom na to, že žalovaný orgán verejnej
správy odstránil svoju nečinnosť, pričom správny súd v odôvodnení tohto uznesenia konštatoval,

že žalovaný spôsobil prieťahy v administratívnom konaní svojou nečinnosťou, ako aj vzhľadom na
skutočnosť, že žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania, priznať žalobcovi nárok
na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému v 1./ rade vo výške 2.000,- Eur. Správny súd
záverom dodáva, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá charakter nároku na náhradu
škody či inej majetkovej ujmy.

65. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní (mutatis mutandis teda ani v správnom konaní) má nevyhnutne za
následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.
2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2

ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené
lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.
48ods.2ústavy,ústavnýsúdnatakétolehotysíceprihliada,aleichnedodržanieautomatickynevyvolávaporušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako "zbytočné prieťahy" v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

66. K splneniu procesných podmienok vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade správny súd poznamenáva, že
žalobca vyčerpanie osobitných postupov podľa § 244 ods. 1 SSP preukázal upozornením prokurátora
Okresnej prokuratúra Poprad sp. zn. Pd 248/23/7706-8 z 28. 02. 2024 vo veci nečinnosti žalovaného

v 1./ rade Okresného úradu Poprad, pozemkového a lesného odboru, v ktorom bola skonštatované
porušenie zákona a to nepredloženie podaného odvolania žalobcu odvolaciemu orgánu Okresnému
úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov. Správny súd preto v danom prípade pre vyššiu ochranu
práv žalobcu, uznal predložené vybavenie podnetu prokurátorom ako vyčerpanie osobitného postupu
v prípade namietanej nečinnosti v odvolacom konaní (i keď namietaná nečinnosť v podnete smerovala
proti Okresnému úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor v odvolacom konaní).

67. Správny súd vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade uvádza, že Správny poriadok nestanovuje povinnosť
odvolaciemu orgánu, v danom prípade žalovanému v 2/ rade, domáhať sa postúpenia akejkoľvek veci
od prvostupňového orgánu, práve naopak, prvostupňový orgán má povinnosť postúpiť odvolanie na
konanie žalovanému za podmienky, že odvolaniu nemieni vyhovieť. V danom prípade žalovaný v 2./

rade ani nemal vedomosť o tom, že žalobca podal odvolanie, danú skutočnosť zistil až po doručení
odvolania žalovaným v 1./ rade na základe vydaného upozornenia prokurátora.

68. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu
predloženého žalovaným v 2./ rade, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134

ods. 1 SSP) namietaný postup žalovaného orgánu verejnej správy v 2/ rade, prihliadajúc na stav v čase
vydania rozhodnutia správneho súdu [§ 135 ods. 2 písm. a) SSP], a dospel k záveru, že žaloba žalobcu
proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako žalovaného v 2./ rade nebola podaná dôvodne.

69. Správny súdny poriadok v § 3 ods. 1 písm. d) vymedzil zákonnú definíciu nečinnosti orgánu

verejnej správy, ktorou sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom
administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal
administratívne konanie.

70. Podľa staršej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorá je aplikovateľná aj v prípade žalobcu voči

žalovanému v 2./ rade, za nečinnosť možno považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, ktoré
mu boli predložené na rozhodnutie, a správny orgán o nich nekoná, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo
faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v
opomenutí predpísaných úkonov alebo v zbytočných prieťahoch (v neuskutočnení žiadnych úkonov) pri
postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí

nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v
spise a pod. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2014, sp. zn. 3 Sžnč 4/2013).

71. Z ustanovenia § 245 SSP vyplýva, že procesné postavenie žalovaného v 2./ rade prislúcha orgánu
verejnej správy, ktorý má povinnosť konať a túto povinnosť si v dôsledku svojej nečinnosti neplní. V

predmetnej veci mal správny súd preukázané, že žalovanému v 2./ rade postúpil žalovaný v 1./ rade
odvolanie žalobcu na ďalšie konanie až 07.03.2024, čo vyplýva z listín založených v administratívnom
spise.

72. Správny súd je toho názoru, že bolo v prvom rade úlohou žalovaného v 1./ rade Okresného

úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor, ako prvostupňového správneho orgánu postupovať podľa
§ 57 ods. 2 správneho poriadku, teda ak nerozhodol o odvolaní žalobcu, mal ho predložiť spolu so
spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a
upovedomiť mal o tom žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného v 2./ rade má správny
súd za preukázané, že žalovanému v 2./ rade bola predložená na rozhodnutie až 11. 03. 2024, pričom

žaloba žalobcu proti nečinnosti žalovaného v 2./ rade bola podaná na správnom súde 26. 03. 2024.

73. Pokiaľ teda žalobca ako žalovaného v 2./ rade označil Okresný úrad Prešov, odbor opravných
prostriedkov, potom táto skutočnosť nezodpovedá procesnému aspektu prejednávanej veci. Žalobcanepreukázal, podľa akého konkrétneho zákonného ustanovenia žalovaný v 2/ rade nekonal, pričom ako
už bolo uvedené vyššie, žalovanému v 2./ rade vec bola predložená na rozhodnutie až 11. 03. 2024,
pričom žaloba žalobcu proti nečinnosti žalovaného v 2/ rade bola podaná na správnom súde 26. 03.

2024.

74. Obdobne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Svk/10/2022 z
21.septembra 2022, dospel k záveru, že pokiaľ prvostupňový správny orgán nepredložil odvolanie
odvolaciemu správnemu orgánu, žalovaným orgánom má byť práve prvostupňový správny orgán (pozri

bod 23 uvedeného uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky).

75. Správny súd preto po preskúmaní veci nezistil nečinnosť žalovaného v 2./ rade, ktorá musí byť
daná a trvať v čase začatia súdneho konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pretože
práve týmto prostriedkom súdnej ochrany sa má docieliť odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy.
Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny

orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. U žalovaného v 2./ rade však
nie je možné, aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, také nekonanie konštatovať, lebo mu vec
bola predložená prvostupňovým správnym orgánom na rozhodnutie až 11. 03. 2024 a žaloba žalobcu
proti nečinnosti žalovaného v 2./ rade bola podaná následne 26. 03.2024, teda v čase kedy žalovaný
v 2./ rade konal vo veci odvolania podaného žalobcom proti rozhodnutiu žalovaného v 1/ rade, kde

v odvolacom konaní žalovaný v 2./ rade svojim rozhodnutím č. OU-PO-OOP6-2024/032486 zo dňa
03.06.2024 rozhodol o odvolaní žalobcu zo dňa 11.10.2023 a zrušil list č. OU-PP-PLO-2019/000337-013
z 27.05.2019 (oznámenie).

76. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne dôvody správny súd dospel k záveru, že

správna žaloba žalobcu proti žalovanému v 2/ rade je nedôvodná, a preto uznesením žalobu žalobcu
proti žalovanému v 2./ rade zamietol procesným postupom podľa § 249 SSP, lebo nezistil nečinnosť
žalovaného v 2./ rade.

77. V súvislosti s návrhom žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 400 Eur (resp. po úprave petitu žalobcu vo výške 200 Eur)
vzniknutého v dôsledku nečinnosti žalovaného v 2./ rade, správny súd rozhodol, že primerané
finančné zadosťučinenie sa žalobcovi nepriznáva. Nakoľko správny súd nezistil dôvodnosť žaloby proti
žalovanému v 2./ rade, nemohol ani priznať primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi vo vzťahu
k žalovanému v 2./ rade (§ 250 ods. 3 SSP a contratio).

78. Pre doplnenie správny súd uvádza, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany
subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne
je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými
slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej

správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu
pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale
účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v
jednotlivom prípade vykonávaná“ (pozri Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra
2015 sp. zn. III. ÚS 502/2015).

79. Správny súd zároveň dodáva, že zamietnutie žaloby na nečinnosť správneho orgánu samo osebe
nemožno považovať za odmietnutie spravodlivosti. Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti v
tejto súvislosti vyslovil, že právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nezahŕňa v sebe záruku
úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa predstáv účastníka konania,

táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia tohto ústavného práva
ústavnou sťažnosťou (mutatis mutandis II. ÚS 3/97).

80. Na záver správny súd uvádza, že žalobca svojím podaním zo dňa 21.02.2025 navrhol úpravu petitu,
keďže žalovaný v 2./ rade rozhodol o odvolaní žalobcu, ktorému vyhovel a napadnuté rozhodnutie

zrušil. Ako aj z dôvodu, že žalovaný v 1./ rade prerušil administratívne konanie. Žalobca poukázal na
to, že prerušením konania zo strany žalovaného v 1./ rade, v ktorom nie je určený konkrétny dátum ani
konkrétna udalosť, do ktorej má byť konanie prerušené, dochádza k situácii, že konanie o reštitučných
nárokoch bude prerušené na neurčito. Žalobca navrhol správnemu súdu alternatívy: 1. Ak sa súdstotožní s jeho návrhom ohľadom možnosti namietať rozhodnutie OÚ PP o prerušení konania, tak nech
súd uloží povinnosť Okresnému úradu Poprad konať a rozhodnúť vo veci nároku žalobcu na priznanie
vlastníctva k nehnuteľnosti a na priznanie náhrady za nehnuteľnosti, konať a realizovať úkony smerujúce

k odstráneniu dôvodu prerušenia konania. Zároveň je OÚ Poprad povinný zaplatiť žalobcovi primerané
finančné zadosťučinenie a trovy konania v rozsahu 100%. 2. Ak sa súd nestotožní z návrhom ohľadom
možnosti namietať rozhodnutie OÚ Poprad o prerušení konania, tak nech súd uloží povinnosť konať
a rozhodnúť vo veci nároku žalobcu na priznanie vlastníctva k nehnuteľnosti a na priznanie náhrady
za nehnuteľnosti. Zároveň je OÚ Poprad povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie

a trovy konania v rozsahu 100%.

81. K uvedenému návrhu správny súd uvádza, že v konaní o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu
verejnej správy nie je podľa správneho súdu priestor pre vyhodnocovanie uvádzanej argumentácie o
tom, či Rozhodnutie žalovaného v 1/ rade o prerušení konania č. OU-PP-PLO1-2024/006167-026 zo
dňa 09.07.2024. bolo alebo nebolo vydané v súlade so zákonom, V súlade s § 177 ods. 1 SSP je

možné sa domáhať všeobecnou správnou žalobou ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu
verejnej správy. O uvedený typ správnej žaloby sa v predmetnom prejednávanom prípade nejedná
a správny súd by prekročil limity súdneho prieskumu dané správnou žalobou proti nečinnosti orgánu
verejnej správy pokiaľ by pristúpil k vyhodnocovaniu predmetnej žalobnej argumentácie. Aj v zmysle
predchádzajúcej judikatúry Najvyššieho súdu SR (ktorá sa týkala ešte predchádzajúcej právnej úpravy,

ale je aplikovateľná aj na Správny súdny poriadok), predmetom konania proti nečinnosti orgánu verejnej
správy nie je skúmanie a posudzovanie otázky, či bol navrhovateľ ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy na svojich právach a právom chránených záujmoch, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto
orgánu (Rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžnč/5/2005).

82. Pokiaľ žalobca v zmysle vyššie uvedeného rozšírenia žalobnej argumentácie prostredníctvom
právneho zástupcu namietal nečinnosť orgánu verejnej správy i vo veci prerušenia administratívneho
konania vo veci žalobcom uplatnených reštitučných nárokov na vydanie nehnuteľností vo vzťahu
k žalovanému v 1/ rade Okresnému úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor, kde bolo vydané
rozhodnutie o prerušení konania č. OU-PP-PLO1-2024/006167-026 zo dňa 09.07.2024, bolo potrebné,

aby správnemu súdu preukázal, že neúspešne pred podaním správnej žaloby, či rozšírením jej
žalobných bodov vyčerpal sťažnosť podľa Zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa
Zákona o prokuratúre vo väzbe na namietaný postup žalovaného orgánu verejnej správy ohľadom
prerušenia administratívneho konania, čo sa však nestalo, a preto nebolo možné na túto žalobnú
argumentáciu správnym súdom prihliadať. Správny súd navyše dodáva vo vzťahu k postupu žalovaného

spočívajúceho v prerušovaní administratívneho konania rozhodnutiami, že podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d)
vetazabodkočiarkouSSPvzneníúčinnomod01.07.2023(správnesúdnekonaniebolozačatépodaním
správnej žaloby dňa 26. 03. 2024) „nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v
administratívnomkonanínekonáapovydanírozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatreniaorgánu

verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností“.

83. Správny súd zdôrazňuje, že žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa v zmysle § 242 ods.
1 SSP účelovo orientuje na odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom
konaní, pričom v konaní o tomto osobitnom type správnej žaloby nemožno preskúmavať prípadné vady

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy alebo iných zásahov orgánov
verejnej správy, ktoré s námietkou pasivity organizačných štruktúr verejnej správy nesúvisia.

84.Onáhradetrovkonania vovzťahukžalovanémuv1./radesprávnysúduvádza,žepodľa§170písm.
b) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

85. Keďže konanie o správnej žalobe žalobcu proti žalovanému v 1./ rade v časti návrhu podľa § 242 ods.
1 SSP bolo zastavené z dôvodu, že žalovaný odstránil svoju nečinnosť po podaní inak dôvodne podanej

správnej žaloby prerušením administratívneho konania, správny súd vzhliadol dôvod pre aplikáciu
ustanovenia § 171 ods. 1 SSP, keď žalovaný v 1/ rade procesne zavinil zastavenie konania. V takomto
prípade správny súd priznal trovy konania ostatným účastníkom konania, teda žalobcovi. Správny súd
z uvedeného dôvodu nepostupoval podľa § 170 písm. b) SSP.86. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade správny súd rozhodol podľa § 175
ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná

žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho
úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno
spravodlivo požadovať. Zástupca žalovaného v 2./ rade predniesol na pojednávaní návrh, kde žiadal
priznať trovy konania spočívajúce vo výške cestovného. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na

ustanovenie § 168 SSP ktoré vyjadruje zásadu, v zmysle ktorej má právo na náhradu trov konania aj
žalovaný, a to podľa pomeru svojho úspechu vo veci, ale len ak to možno spravodlivo požadovať. Podľa
názoru správneho súdu u žalovaného v 2./ rade ako orgánu verejnej správy predstavuje obhajoba na
správnomsúdenímvydanýchrozhodnutísamozrejmúsúčasťpovinnostívyplývajúcichzbežnejsprávnej
agendy, ku ktorej je orgán personálne aj finančne zo štátneho rozpočtu vybavený. Z uvedeného dôvodu
súd žalovanému v 2./ rade nepriznal voči žalobcovi trovy konania spočívajúce vo výške cestovného,

keďže tieto nemožno spravodlivo požadovať. Pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanému
v 2./ rade žiadne účelne vynaložené trovy konania nevznikli, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať, správny súd žiadnemu z účastníkov vo vzťahu k žalobe žalobcu proti žalovanému v 2./ rade
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia a podáva
sa na Správnom súde v Košiciach v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je

určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo
veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
e) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
f) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,h) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
i) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred

správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná,
a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440,
b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo
vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol,

c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum
právnej pomoci (§ 449 SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 5, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Uznesenie – Ostatné , Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025