Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-8S/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200593
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200593.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu:
Urbárska spoločnosť - pozemkové spoločenstvo Gaboltov, so sídlom Gaboltov 87, IČO : 37 786 598,
kvalifikovane právne zastúpený advokátom: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, so sídlom Dlhý rad 16, 085
01 Bardejov, IČO: 42 342 546, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov,
so sídlom Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
PO-OOP4-2022/024228-004 z 23.09.2022 vo veci trestania za iný správny delikt na úseku lesného
hospodárstva, a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.
II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 24.11.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), sa
žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP4-2022/024228-004 z
23.09.2022, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Okresného úradu Bardejov, pozemkového
a lesného odboru (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-BJ-PLO-2022/000163-040 z 23.02.2022, vo veci
uloženia žalobcovi sankcie za iný správny delikt na úseku lesného hospodárstva, aby z dôvodu ich
nezákonnosti boli tieto rozhodnutia zrušené a žalobcovi aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Na základe poverenia č. 12/2019-LH z 11.11.2019 vykonali zamestnanci okresného úradu 27.11.2019
štátny dozor dodržiavania právnych predpisov (zákona o lesoch) na úseku lesného hospodárstva
v poraste č. 279 A40, ktorý je v obhospodarovaní žalobcu.
Oznámením č. OU-BJ-PLO-2020/011586-001 z 02.10.2020 okresný úrad oznámil že dňom doručenia

tohto oznámenia začína konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie § 64 písm. g) zákona o lesoch
a to za nesplnenie povinností podľa § 20 ods. 4 zákona o lesoch, t.j. za neobnovenie lesa na holine
vzniknutej v presne nezistenom čase v priebehu roka 2015 na parcele CKN 357/1 v obhospodarovaní
Urbárskej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Gaboltov (žalobca), do dvoch rokov od skončeniakalendárneho roka, v ktorom holina vznikla, t.j. od 01.01.2016 do 31.12.2017. Súčasne okresný úrad
vyzvalnapredloženiezmluvyuzavretejmedzižalobcomaobčianskymzdruženímPOHODA–FLY(ďalej
len „OZ“), na základe, ktorej členovia OZ mohli vykonávať bezmotorové paraglidingové lietanie z kopca

Busov, v období rokov 2015 až 2019 a súčasne na predloženie príjmového pokladničného dokladu
vystaveného žalobcom pre OZ; ako aj peňažného denníka žalobcu za roky 2015 až 2019. Predmetné
oznámenie bolo zaslané konateľovi žalobcu A. B., ktorý si zásielku neprevzal v odbernej lehote a tiež
konateľovi žalobcu C. D., ktorému si ju prevzal 22.10.2020.

4. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že okresný úrad rozhodnutím č. OU-
BJ-PLO-2021/000848-034 z 26.08.2021 uznal žalobcu vinným zo spáchania iného správneho deliktu na
úseku lesného hospodárstva, ktorého sa mal žalobca (právnická osoba) dopustiť ako obhospodarovateľ
lesa na parcele C KN 357/1 - lesný pozemok, nachádzajúci sa v katastrálnom území E., začlenenej
v lesnom celku Neštátne lesy na LHC Bardejov (ďalej len „dotknutá lesná parcela“), tým že od vzniku
holiny v poraste č. 279 A40, ktorá o ploche 0,20 ha vznikla v presne nezistenom čase v priebehu

roka 2015 na dotknutej lesnej parcele (ďalej len „holina“), na tejto holine neobnovil les do dvoch rokov
od skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla cit. „t.j. od 01.01.2016 do 31.12.2017“, čím
sa žalobca dopustil iného správneho deliktu podľa § 64 písm. g) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch,
za spáchanie, ktorého mu okresný úrad uložil pokutu v sume 5 000,- Eur.
Okresný úrad rozhodnutie odôvodnil poukazom, že 27.11.2019 vykonali jeho zamestnanci štátny dozor

dodržiavania právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva v poraste č. 279 A40, ktorý je
v obhospodarovaní žalobcu, po predchádzajúcom predložení žalobcom dňa 25.11.2019 ním vedenej
lesnej hospodárskej evidencie (ďalej len „LHE“) za obdobie od začiatku platnosti programu starostlivosti
o lesy (ďalej len „PSoL“) pre lesný celok Neštátne lesy na LHC Bardejov, t.j. od 01.01.2013, ktorú
evidenciu žalobca predložil a ktorá pozostávala z číselnej, slovnej a grafickej evidencie, pričom štátneho

dozoru sa zúčastnil jeden štatutárny zástupca žalobcu A. B. a druhý štatutárny zástupca F. C. D. sa
ospravedlnilzneúčastizdôvoduneodkladnýchpracovnýchpovinností.Podľazisteníorgánudozorubola
nadotknutejlesnejparcelezistenáholinaktorábolavPSoLvedenáakocit.„staréúlohy-prvézalesnenie
o výmere 0,30 ha“ s tým, že celá táto plocha bola v LHE v roku 2013 odevidovaná ako zalesnená
prirodzeným zmladením dreviny buk, pričom podľa orgánu dozoru sa v skutočnosti jednalo o nepravdivý

údaj, pretože celá plocha nebola zmladená prirodzeným zmladením, ale plocha cca 0,20 ha bola
ponechaná ako holina až do roku 2019, kedy odborný lesný hospodár (OLH) G. D. v 10/2019 prijal
v LHE túto holinu o ploche 0,20 ha na základe mimoriadnej udalosti. V teréne však nebol zistený
vplyv mimoriadnej udalosti a navyše túto novú prijatú holinu, členovia pozemkového spoločenstva
dňa 23.11.2019, t.j. 4 dni pred dozorom, zalesnili drevinou smrek, ktorá však pre daný dielec nie je

v obnovenom zastúpení ani v cieľovej štruktúre porastu. Okrem toho meraním v teréne pásmom bola
zistená nová holina o výmere 0,06 ha, ktorá nadväzuje na starú holinu a ktorá vznikla vyrezaním 4-tej
porastovej skupiny zabezpečeného mladého lesného porastu, zvyšky ktorého boli pokrátené na kratšie
časti a ponechané na ploche.
Odborný lesný hospodár (OLH) k zisteniam štátneho dozoru uviedol, že v predchádzajúcom programe

starostlivosti o les (PSoL) platnom na roky 2003-2012 bola v poraste 279 A11 spracovaná kalamita a v
nasledujúcom PSoL na roky 2013 až 2022 bola táto plocha už popísaná ako porast 279 A40 a mala
v predpise úloh staré prvé zalesnenie na ploche 0,30 ha, vzhľadom k tomu, že táto plocha vykazovala
prirodzené zmladenie buk, bola odevidovaná ako plocha zalesnená prirodzeným zmladením drevinou
buk. OLH na tejto ploche 18.11.2019 zistil výskyt holiny o výmere 0,20 ha, ktorú zaevidoval do LHE za

mesiac október 2019 a na ktorej sa nachádza intenzívne rujovisko jelenej zveri a zamokrenie spodnou
vodou s tým, že následne OLH objednal 300 ks sadeníc dreviny smrek a 200 ks sadeníc dreviny buk,
pričom sadenicami dreviny smrek bola 23.11.2019 zalesnená plocha o výmere 0,09 ha (sprievodný list
o dodaní sadeníc bol doložený orgánu dozoru 09.12.2019) a sadenicami buk sa plánuje zalesňovať na
jar2020stým,žeaksanepodarízabrániťdevastovaniupredmetnejplochyjeleňouzverou,takbudetrvať

naprehlásenítejtoplochyzafunkčnúplochu.ŠtatutáržalobcuA.B.kzisteniamdozoruuviedol,žeporast
dreviny buk z dotknutej plochy nevyrezal ani nevie kto ho mohol vyrezať. Keďže v deň vykonávania
štátneho dozoru t.j. 27.11.2019 bol orgán dozoru telefonicky kontaktovaný podpredsedom žalobcu F. C.
D., ktorý uviedol, že žalobca si je vedomý chyby, ktorú urobil keď udelil súhlas osobám vykonávajúcim
vzlety z kopca Busov na klzákoch (rogalo), aby urobili na lesnom poraste určité úpravy pre bezpečný

vzlet, avšak žalobca hneď po obdržaní pozvánky na vykonanie štátneho dozoru ukončil s týmito osobami
spoluprácu, pričom na dopyt zamestnanca štátneho dozoru, kedy mal byť lesný porast upravený, Ing.
Kašper presný dátum nevedel uviesť s tým, že toto zistí a dodatočne zavolá, no už nevolal, preto orgán
dozoru potom ako zistil, že v okrese Bardejov vykonáva činnosť paraglaidingového lietania občianskezdruženie (OZ) POHODA – FLY, ktorého štatutárom je H. A. B., orgán dozoru ho navštívil v kancelárii,
pričom H. B. nepoprel vykonávanie letov z kopca Busov s dodatkom, že OZ predmetnú činnosť vykonáva
na základe zmluvy uzavretej so žalobcom platnou od roku 2015 a uzavretou na 5 rokov, na základe

ktorej OZ platilo ročne žalobcovi za povolenie vykonávať túto činnosť sumu 300,- Eur a neskôr z dôvodu
nízkeho počtu letov sa táto suma znížila na 200,- Eur/rok. Na žiadosť orgánu dozoru, aby H. B. predložil
predmetnú zmluvu so žalobcom, ten uviedol, že ju má doma nie v kancelárii a opýta sa žalobcu, či ju
môže poskytnúť pre potreby správneho orgánu, no neskôr H. B. okresný úrad už nekontaktoval a iba
pri náhodnom jeho stretnutí so zamestnancom okresného úradu mu H. B. na dopyt oznámil, že túto

zmluvu stratil.
Orgán dozoru nariadil dňa 22.10.2020 ústne pojednávanie, ktoré sa však nekonalo z dôvodu neúčasti
štatutárov žalobcu, keďže A. B. si do konania ústneho pojednávania predvolanie neprevzal a F. C.
D. sa ospravedlnil z dôvodu nariadenej karantény po prekonaní COVID 19. Na základe usmernenia
generálneho riaditeľa sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR č. VI/8/2020 z 27.10.2020, bolo
konanie z dôvodu preventívnych opatrení pred COVID 19 prerušené a na žiadosť okresného úradu

žalovaný predlžil lehotu na rozhodnutie. Ústne pojednávanie vo veci sa konalo 26.05.2021 za účasti
štatutárov žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Štatutár žalobcu A. B. – uviedol, že nemá vedomosť,
o zmluve s OZ POHODA – FLY; že nevie či žalobca má vo svojom účtovníctve alebo v pokladníci
evidované finančné prostriedky od OZ a za akú činnosť; že nemá vedomosť kto, kedy, za akým účelom
a na základe akého súhlasu vyrezal mladý lesný porast v dielci 279 A40 o výmere 0,20 ha; že si

nepamätá, žeby hlásil na polícii vyrezanie porastu a osobu, ktorá má vedomosť o tom kto mladý lesný
porast vyrezal po tom, ako mu mal zamestnanec správneho orgánu dňa 03.06.2020 oznámiť, že mladý
lesný porast v dielci 279 A40 pravdepodobne vyrúbali členovia OZ (v súvislosti s touto otázkou právny
zástupca žalobcu namietal, že ak má správny orgán informácie za účelom ich vyžiadania ma kontaktovať
príslušné orgány); odmietol sa vyjadriť, či vie uviesť kedy, akým spôsobom a za akým účelom dotknutá

holina vznikla, v ktorej súvislosti právny zástupca žalobcu požiadal o predloženie oficiálnych ortofotomáp
s dátumom, miestom a časom ich vzniku z ktorej by bolo zrejmé, že boli vyhotovené v období, na ktoré
správny orgán žiada od štatutára žalobcu odpoveď, keďže v spise sa nachádzali iba fotografie na ktorých
je iba rukou správneho orgánu dopísané obdobie z ktorého by mali pochádzať. Svedok F. H. I. uviedol,
že ako člen OZ POHODA – FLY, ktoré sa zaoberá lietaním sa zaujímal o vhodný terén na vykonávanie

tejto činnosti, pričom ako vhodný sa mu zdal kopec Busov, pretože už z diaľky videl, že sa tam nachádza
holina a teda vhodný terén na lietanie, preto sa tam vybral v roku 2015, nepamätal sa v ktorom mesiaci
to bolo, pričom zistil, že na vrchu kopca Busov je holina po vykonanej ťažbe, ale je zarastená malinčím,
boli tam aj pne a preto v tomto stave by terén nebol spôsobilý na bezpečný štart a bolo by potrebné
urobiť na ňom úpravu avšak, keďže pozemok mal vlastníka o tomto svedok informoval štatutára OZ

a následne bol svedok prítomný aj pri rokovaní štatutára OZ H. B. so štatutárom žalobcu pánom B. a
keďže pán B. bol naklonený myšlienke jednalo sa o podmienkach zmluvy, keďže činnosť OZ by nebola
voči žalobcovi zadarmo. Svedok si bol vedomý, že ide o lesný pozemok, takže na jeho úpravu sú
potrebné určité povolenia čo osobitne oznámil pánovi B., ktorý povedal, aby si svedok nerobil problémy,
že je si vedomý príslušných povolení s tým, že následne štatutár OZ vypracoval návrh zmluvy, ktorá

bola predložená každej strane na pripomienkovanie a videl ju aj sám svedok, bol to nepodpísaný
návrh a neskôr bol asi podpísaný, s podpisom zmluvu svedok už nevidel, avšak od štatutára OZ H.
B. dostal informáciu, že zmluva bola podpísaná a strany sa dohodli, a teda aj členovia OZ môžu ísť
vykonávať terénne úpravy. V teréne členovia vykonávali úpravy tak, že vysekali malinčie, vykonávali
úpravy hrabľami, krovinorezom (haluzie položili na kraj) a jeden známy s motorovou pílou zrezával pne

čo najviac k zemi, aby nezavadzali s tým, že na ploche, na ktorej vykonávali čistenie bolo aj prirodzené
zmladenie náletovými drevinami buk. Po vyčistení na upravenú plochu rozprestreli geotextíliu, aby
zabránili zaburineniu a aby sa nepoškodil pri štarte padák a následne svedok bol s kolegom v jeseni
roku 2015 na ploche zasiať trávu, pričom pred siatím geotextíliu odstránili, aby vznikol trávny porast
vhodný na vykonávanie ich činnosti. Týmto bol zámer OZ ukončený a predmetná plocha bola podľa

zmluvy so žalobcom udržiavaná a to raz ročne sa konali brigády, aj svedok sa sám zúčastnil troch
brigád naposledy v roku 2018, pričom brigáda spočívala vo vyhrabaní lístia, pokosení trávy a buriny
a všetkého, čo by prekážalo ich zámeru prevádzkovať paraglaiding; nájom podľa zmluvy mal byť na 5
rokov. Na dopyt právneho zástupcu žalobcu svedok pri ústnom pojednávaní identifikoval (stotožnil) pána
B. ako osobu s ktorou bolo jednané o zmluve; na otázku právneho zástupcu žalobcu či vie svedok uviesť

podrobnosti zo stretnutia s pánom B., svedok si nepamätal presný dátum stretnutia s tým, že to mohlo
byť v máji alebo júni roku 2015, rok 2015 si pamätá, bolo to v budove družstva, ktorá je pred obcou
Gaboltov pri ceste po ľavej strane smerom na obec Gaboltov, v kancelárii bol svedok osobne, ako aj
štatutár OZ H. A. B., ako aj v tom čase predseda OZ J. J. a na druhej strane za žalobcu bol pán B..Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol: - že štatutár A. B. bol na prvej brigáde, keď dávali
geotextíliu ohľadne ostatných brigád sa nepamätá či bol A. B. prítomný, keďže účasť na týchto brigádach
boladobrovoľná;-ženaprvejbrigádesvedokosobnevykonávalpráceskrovinorezom,kosiltrávu,ručne

ukladal haluzinu a pomáhal natiahnuť geotextíliu, následne v jeseni 2015 bol spolu s A. B. odstrániť
geotextíliuabyzasialitrávu,naďalšírokkosiltrávu,hraballístieačistilzvážnicusmeromnakopecBusov,
odstraňovali popadané konáre, resp. vyvrátené stromy, ktoré padli na cestu, v roku 2017 alebo v roku
2018 bola posledná brigáda, na ktorej bol prítomný, pričom práce boli podobné a to údržba plochy; - že
svedok osobne sám nikoho neupovedomoval o tom, že ide robiť udržiavacie práce na plochu, ktorá je

predmetom konania bol mu len povedané, že sa ide brigádovať niektorým z členov OZ a to buď A. B.
alebo J. J.; - že pri úpravách na uvedenej ploche aj sám svedok mohol zrezať nejaké zmladenie (mladý
stromček) ak sa tam nachádzal a opakovalo sa to počas brigád každý rok; - že pred pojednávaním nebol
s nikým a nikto ho neinštruoval ako má vypovedať a hovorí pravdu; - že pri osobnom stretnutí svedok
osobne panna B. upozornil, že zásah by bol vykonávaný na lesných pozemkoch, keďže sám svedok ako
vyštudovaný lesník vedel, že činnosť, ktorá sa mala vykonať by bola v rozpore so zákonom o lesoch.

Svedok G. D. na otázku správneho orgánu potvrdil, že vykonáva činnosť OLH (odborného lesného
hospodára) pre žalobcu pravdepodobne od 01.07.2001 s tým, že presne si dátum nepamätá, pretože
všetky dátumy nenosí v hlave; na otázku správneho orgánu podľa čoho zistil, že holina v tvare obdĺžnika
vznikla z dôvodu záplav a podmáčania na mieste, kde v roku 2012 bol lesný porast uviedol, že odborným
posúdením holiny 18.11.2019 pričom na konkrétne faktory sa už nepamätal s tým, že naďalej trvá

na svojom zápise v ročnej LHE (lesná hospodárska evidencia) v roku 2019, že holina o výmere 0,20
ho v poraste 279 A40 vznikla z dôvodu záplav a podmáčania s tým, že si nepamätal či počas výkonu
činnosti OLH pre žalobcu v lesnej hospodárskej evidencii v niektorom z rokov poznamenal vznik holiny
z dôvodu záplav a podmáčania; právny zástupca žalobcu nemal otázky na OLH.
Keďže v dôsledku záveru z ústneho pojednávania vznikla u okresného úradu potreba doplniť

dokazovanie aj listinnými dôkazmi ohľadne skutočností, na ktoré si štatutár žalobcu a OLH žalobcu
nepamätali, listom z 29.06.2021 okresný úrad požiadal Národné lesnícke centrum vo Zvolene o uvedie
dátumu na vyhotovených ortofotomapách pre porast 279 A40 ktoré sú použité v aplikácii Lesnícky GIS
pod rokmi 2012 a 2019, pričom podľa odpovede použité ortofotomozaiky v aplikácii Lesnícky GIS boli
vyhotovené z leteckých meračských snímok nasnímaných 30.08.2012 a 12.08.2019; súčasne okresný

úrad listom z 29.06.2021 požiadal aj Okresné riaditeľstvo PZ v Bardejove o stanovisko, či zo strany
žalobcubolpodanýpodnetpolíciinavypátranieosoby,ktorámalavyrezaťčasťmladéholesnéhoporastu
o výmere 0,20 ha v dielci 279 A40, resp. či bola žalobcom nahlásená osoba, ktorá mala vedomosť o tom,
že časť mladého lesného porastu v uvedenom dielci bola vyrezaná, pričom podľa odpovede nebolo
podané žiadne trestné oznámenie týkajúce sa vyrezania mladého lesného porastu o výmere 0,20 ha

v dielci 279 A40. Z lesnej hospodárskej evidencie, ktorú je povinný viesť OLH žalobcu a ktorú je povinný
do 60 dní po skončení kalendárneho roka predložiť právnickej osobe zriadenej ministerstvom, okresný
úrad zistil, že do LHE OLH zaznamenal, že v dielci 279 A40 o výmere 0,20 ha vznikla v roku 2019 holina
z dôvodu záplav a podmáčania, pričom okresný úrad preskúmal LHE žalobcu aj za roky 2001 až 2020
a zistil, že všetky holiny na lesných pozemkoch obhospodarovaných žalobcom vznikli z príčiny u dorubov

v rámci úmyselných ťažieb alebo náhodných ťažieb - kalamít spôsobených vetrom, snehom, námrazou
a pod. okrem jedného porastu 279 A40 v roku 2019. Po oboznámení s uvedenými zisteniami okresného
úradu právneho zástupcu žalobcu a poskytnutím mu možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie
rozhodnutia, tento svoju možnosť nevyužil a k zisteniam sa nevyjadril, ani nenavrhol ich doplnenie.
Vzhľadom na uvedené zistenia okresný úrad svoje rozhodnutie o preukázaní viny žalobcu založil

na výpovedi svedka F. H. I. a to na ním podanej informácii, že OZ, ktorého je členom, vykonávalo so
súhlasom žalobcu od roku 2015, ktorý rok si pamätal, činnosť na vrchu Busov, kde OZ prevádzkovalo
vzlety rogalom, s poukazom na rozhovor zamestnanca okresného úradu so štatutárom žalobcu F. C.
D., pri ktorom uznal, že žalobca sa dopustil chyby, keď povolil OZ vykonávať činnosť (vzlety rogalom)
z kopca Busov s tým, že žalobca okamžite, po doručení mu pozvánky na vykonanie štátneho dozoru,

ukončil s OZ spoluprácu. Okresný úrad skonštatoval, že uvedené výpovede právny zástupca žalobcu
ani jeho štatutári nespochybnili s tým, že štatutári žalobcu mali vedomosť, kto mladý lesný porast
vyrezal, v akom časovom období to urobil, ako aj za akým účelom, keďže na činnosť OZ POHODA
– FLY dali súhlas, v okolnostiach ktorých, vyjadrenie štatutára žalobcu A. B. o tom, že nevedel
kto, kedy mohol mladý porast vyrezať, vyhodnotil okresný úrad ako hlboko charakterovo nečestný

anepravdivý.Vďalšomokresnýúradkonštatoval,žeprerozhodnutiebolazásadnáajvýpoveďsvedkaK.
D. ktorý do zápisnice v konaní vedenom pod č. OU-BJ-PLO-2020/002007 –PJ, ktorá bola pred začatím
konania vložená do administratívneho spisu v danej veci a s ktorou boli štatutárni zástupcovia žalobcu,
akoajprávnyzástupcažalobcuoboznámení,avktorejuviedol,ževroku2015videl,ženavrcholeBusovsa nachádza niečo biele ako fólia, bolo to niekedy v mesiaci júl z ktorého dôvodu sa po nejakom čase
vybral spoločne s dvoma kamarátmi a prešli celý vrchol Busov a zistili, že na vrchole je čerstvo vyrezaná
mladina. Okresný úrad uzavrel, že tak svedok D. ako aj svedok F. I. nezávisle od seba určili rok vzniku

holiny ako rok 2015 s tým, že nebolo potrebné určiť presný deň a mesiac vzniku holiny, keďže podľa § 20
ods. 4 zákona o lesoch, má obhospodarovateľ lesa povinnosť vykonať na holine obnovu lesa najneskôr
do dvoch rokov od skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla, preto bol obhospodarovateľ
lesa, t.j. žalobca povinný holinu vo výmere 0,20 ha v dielci 279 A40 zalesniť v období od 01.01.2016
do 31.12.2017. Okresný úrad konštatoval, že upustil od zabezpečenia zmluvy uzavretej medzi žalobcom

a OZ, týkajúcej sa podmienok vykonávania úprav v poraste 279 A40, pretože hodnoverne preukázal rok
vzniku holiny v tomto poraste a skutočnosti uvedené v zmluve pre uloženie pokuty sú irelevantné.
Z uvedených dôvodov okresný úrad uznal žalobcu vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa
§ 20 ods. 4 zákona o lesoch, čím bol preukázaný aj dôvod na uloženie pokuty podľa § 64 písm. g) zákona
o lesoch, ktorú okresný úrad žalobcovi uložil v sume 5 000- Eur, dôvodiac, že zohľadňoval závažnosť,
spôsob a čas trvania protiprávneho konania žalobcu, ako aj jeho následky a nespoluprácu žalobcu

s tým, - že žalobca mal vedomosť o zákonnej povinnosti zalesniť holinu a to s poukazom, že podľa
predloženej LHE za roky 2001 až 2020 žalobca každú holinu zalesnil v zákonom stanovej lehote, okrem
holiny o výmere 0,20 ha v dielci 279 A40; - že žalobca udelil súhlas na vykonávanie úprav v mladom
lesnom poraste svojvoľne bez súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a odborného
lesného hospodárstva a bez vedomia členov spoločenstva; - že vznikom holiny o výmere 0,20 ha

žalobca ohrozil ekologickú stabilitu lesa, t.j. schopnosť lesa odolávať alebo vyrovnať sa s vonkajšími
a vnútornými vplyvmi bez trvalého narušenia funkčnej štruktúry lesa, pretože les na tejto ploche
zanikol; - že vznikom uvedenej holiny boli narušené mimoprodukčné funkcie lesov, ktorými sú pôdo-
ochranná a vodohospodárska funkcia, spoločenské funkcie, ktorými sú zdravotná, kultúrna, výchovná,
rekreačná, prírodno-ochranná a vodo-ochranná funkcia; - že žalobca odignoroval a poprel význam

programu starostlivosti o lesy ako nástroja štátu na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesa; - že
žalobca nespolupracoval s okresným úradom pri objasňovaní skutku, resp. výpovede zúžil na odpovede
neviem, nepamätám sa, nebudem sa k veci vyjadrovať; - že od vzniku holiny v roku 2015 žalobca vedel
o porušení zákona o lesoch, pretože bol na to upozornený svedkom F. I., každoročne akceptoval úpravy
v predmetnej ploche, ktoré spočívali okrem iného aj v odstraňovaní pňovej a koreňovej vymladnosti

dreviny buk a až po doručení mu oznámenia o vykonaní štátneho dozoru začal dňa 23.11.2019 so
zalesnením danej holiny; - že žalobca akceptoval zničenie mladého lesného porastu o výmere 0,20 ha
dreviny buk, vzniknutého prirodzeným zmladením a následne v roku 2019 ju nahradil sadenicami dreviny
smrek, ktoré podľa cieľového drevinového zloženia uvedeného v platnom programe starostlivosti o les
nie sú vhodné pre dané stanovište; - že žalobca bol úmyselne nečinný pri podaní oznámenia OČTK pri

oznámeníneznámehopáchateľapozistení,ženiektovyrezalmladýlesnýporastvploche0,20havdielci
279 A40 a v tejto veci nekonal ani vtedy, keď zamestnanec okresného úradu písomne v zápisnici uviedol,
kto je osoba podozrivá z vyrezania predmetnej plochy. Uvedené okresný úrad vyhodnotil ako závažné
pochybenie žalobcu, čo by zakladalo oprávnenie na uloženie mu exemplárnej pokuty, ktorú podľa
zákona bolo možné uložiť až do výšky 99 580,- Eur, avšak, keďže zámerom okresného úradu nebolo

trestať všetkých členov spoločenstva žalobcu, ktorí nemali vedomosť o činnosti štatutárnych zástupcov,
ale zámerom bolo odstrániť nezákonný stav a uložiť pokutu vo výške, ktorá by v rámci represívnej,
preventívnej ako aj výchovnej funkcie prispela k zabráneniu opakovania daného konania v budúcnosti,
preto okresný úrad uložil pokutu vo výške 5 000,- Eur. Súčasne okresný úrad poznamenal, že svojím
rozhodnutím nerozhodoval o výške spôsobenej škody konaním štatutárneho orgánu žalobcu, pretože

v konaní o inom správnom delikte okresný úrad nemá túto kompetenciu tak, ako je tomu v priestupkovom
konaní.

5. Proti rozhodnutiu okresného úradu č. OU-BJ-PLO-2021/000848-034 z 26.08.2021 podal žalobca
odvolanie, ktoré odôvodnil konštatovaním, že okresný úrad založil svoje rozhodnutie na nezákonne

a neprípustne vykonanom dôkaze a to na úradnom zázname vyhotovenom zamestnancom okresného
úradu F. K. o zázname obsahu jeho telefonického rozhovoru s konateľom žalobcu F. C. D. v ktorom
telefonickom rozhovore mal konateľ žalobcu priznať pochybenie žalobcu, keď umožnil OZ využívať
dotknutú lesnú plochu (holinu) na zoskoky rogalom, pričom žalobca v tomto prípade poukázal na čl.
13 Listiny základných práv a slobôd v zmysle, ktorého sa zaručuje tajomstvo správ podávaných aj

telefónom s dodatkom že teda vyššie uvedený dôkaz bol vykonaný pred začatím administratívneho
konania a bez vedomia a súhlasu osoby, ktorej prejav bol takto zaznamenaný. Okrem toho žalobca
dôvodil aj nepoužiteľnosťou svedeckej výpovede F. I., ktorý ako vyštudovaný lesník poznajúc zákon
o lesoch priznal, že s vedomím, o porušovaní zákona o lesoch chodil na kopec Busov likvidovať drevinybuk o ktorej aktivite vopred neinformoval žalobcu, takže na toto protiprávne konanie nemal súhlas
a preto ani štatutárni zástupcovia žalobcu nemohli mať vedomosť o skutočne vykonávaných úpravách
terénu v dielci 279 A40 podľa žalobcu cit. „Správny orgán preto nemohol v súlade s ust. § 32 ods. 1

Správneho poriadku presne a úplne zistiť skutočný stav veci, t.j. vznik holiny v roku 2015, keďže táto
holina, ktorú mal vidieť a posúdiť menovaný svedok evidentne mohla vzniknúť skôr.“ Žalobca poukázal
aj na nepoužiteľnosť výpovede svedka K. D. niekdajšieho predsedu žalobcu, ktorý mal byť právoplatne
odsúdený za prečin skresľovania údajov hospodárskej evidencie ako predseda žalobcu období rokov
2012 a 2013 rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/12/2018, ktorým konaním tento svedok

spôsobil žalobcovi škodu vo výške 7 700,- Eur a preto jeho výpoveď možno považovať za konflikt
záujmov so záujmami žalobcu a ani na základe tejto výpovede, nie je preto možné ustáliť ani vznik
holiny v roku 2015, pretože je to nedôveryhodný svedok, ktorého výpoveď je účelová a motivovaná
práve označeným právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. Okrem toho žalobca v odvolaní poukázal,
že okresný úrad od roku 2015 holinu v dielci 279 A40 nezistil, keďže minimálne do roku 2019 bola
táto plocha odevidovaná ako plocha zalesnená prirodzeným zmladením dreviny buk, takže práve bol

preukázaný opak a to, že holina vznikla v dielci 279 A40 o výmere 0,20 ha až v roku 2019 v dôsledku
mimoriadnych udalostí, čo vyplýva aj z evidencie LHE a navyše okresný úrad ani pri vykonaní štátneho
dozoru 27.11.2019 nezistil holinu o výmere 0,20 ha, pretože táto plocha bola zalesnená drevinou smrek
a okresný úrad zistil iba hodinu o výmere 0,06 ha.

6. Odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie okresného úradu č. OU-BJ-PLO-2021/000848-034 z
26.08.2021 žalovaný zrušil rozhodnutím sp. zn. OU-PO-OOP4-2021/040779 - 003/BUJ z 08.12.2021
a vec vrátil okresnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na iba demonštratívny (príkladmý) výpočet dôkazných
prostriedkov v zmysle § 34 ods. 2 správneho poriadku s tým, že aj iné, ako iba tam uvedené dôkazy

sú prípustné, avšak iba ak boli zadovážené v súlade s právnymi predpismi s dodatkom, že podľa
žalovaného spracovanie úradného záznamu nie je porušením čl. 13 Listiny základných práv a práv
a slobôd ani porušením zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím
informačno - technických prostriedkov. S poukazom na definíciu a účel svedeckej výpovede a so
zdôraznením, že každý svedok vypovedá o tom čo vnímal vlastnými zmyslami s tým, že je povinný

vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, žalovaný ohľadne svedka F. H. I. uviedol, že by bolo pre tohto
svedka kontraproduktívne, ak by svojou svedeckou výpoveďou, ktorú mohol aj odmietnuť, sám ohrozil
svoje právne postavenie vypovedaním o činnostiach, ktoré sa podľa žalovaného javia ako nezákonné,
ak by tieto činnosti neboli odsúhlasené kompetentnými osobami tak, ako to svedok uvádza. Ohľadne
svedeckej výpovede svedka K. D. žalovaný uviedol, že dôkazom môžu byť aj skutočnosti, ktoré sú

správnemu orgánu (okresnému úradu) známe z jeho úradnej činnosti s tým, že výpoveď učinená
týmto svedkom v inom správnom konaní ktorá bola známa okresnému úradu z jeho úradnej činnosti
bola použiteľnou aj v dotknutom konaní o správnom delikte. Žalovaný sa vyjadril aj k odvolacej
námietke žalobcu ohľadne spôsobu akým okresný úrad zabezpečoval dôkazy a to v intenciách tejto
námietky, podľa ktorej okresný úrad založil svoje rozhodnutie aj na zisteniach pri súkromnej návšteve

pracovníka okresného úradu u notára a zároveň predsedu OZ Mgr. Juraja Hamaru, v ktorej súvislosti
žalovaný uviedol, že v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku spôsob a rozsah zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán s tým, že zo stretnutia zamestnanca okresného úradu s H. B.,
okresný úrad vyhotovil riadny úradný záznam, ktorý je súčasťou spisového materiálu, takže v danom
prípade sa nejednalo o súkromnú návštevu, ako to uvádza žalobca s dodatkom, že je v kompetencii

správneho orgánu, ako si zadováži a získava dôkazné prostriedky na zistenie skutkového stavu veci.
Žalovaný sa plne stotožnil so správnou úvahou a s vyhodnotením svedeckých výpovedí tak, ako ju učinil
okresný úrad.
Ohľadne skutočnosti, pre ktoré bolo potrebné rozhodnutie okresného zrušiť, žalovaný dal okresnému
úradu do pozornosti, - že v odôvodnení rozhodnutia nemusí uvádzať celé svedecké výpovede, ale

iba ich vyhodnotenie s vyvodením jednoznačných záverov; - že aj keď okresný úrad vo svojom
rozhodnutíuviedolviacerofaktorov,ktorýmiodôvodniluloženiesankciežalobcovi,takpodľažalovaného,
vzhľadom k veľkosti nezalesnenej holiny o výmere 0,20 ha sa žalovanému javí postih uložený
žalobcovi za neprimerane vysoký s dodatkom, že udelenia sankcie za nezalesnenie uvedenej plochy
sa netýka konštatovanie okresného úradu o zalesnení tejto plochy nevhodnými drevinami v roku 2019,

pretože pokuta za nezalesnenie sa netýkala tohto obdobia; - že okresný úrad procesne pochybil,
keď písomnosti týkajúce sa konania posielal rôzne raz priamo žalobcovi a inokedy jeho štatutárom,
konkrétne oznámenie o začatí konania doručoval predsedovi a podpredsedovi žalobcu s tým, že konanie
malo byť začaté voči žalobcovi ako právnickej osobe, nie voči štatutárom; oznámenie o predĺženílehôt na rozhodnutie a predvolanie na prejednanie správneho deliktu 29.04.2021 doručoval okresný
úrad žalobcovi a podpredsedovi žalobcu; inokedy zasa predvolanie na prejednanie správneho deliktu
z 26.05.2021 okresný úrad doručoval právnemu zástupcovi žalobcu a žalobcovi, avšak v tomto

prípade už podpredsedovi žalobcu toto predvolanie nedoručoval s tým, že okresný úrad sa s týmito
skutočnosťami musí náležite vysporiadať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že žalobca bol zastúpený
od 07.05.2021 advokátom, ktorému boli doručované predvolanie na prejednanie správneho deliktu,
ako aj oznámenie o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia, ale aj samotné rozhodnutie, ktoré však
okrem právneho zástupcu bolo doručené aj štatutárom žalobcu, čo už v danej situácii podľa žalovaného

nebolo potrebné, pričom žalovaný uviedol cit. „Prípadne ak boli na to iné dôvody ako napr. správny
orgán doručoval písomnosti aj im z opatrnosti, z dôvodu, že si to takto vyžadoval navrhovateľ a pod.,
je potrebné uviesť, že správny orgán vyvodzoval právne účinky len z doručenia právnemu zástupcovi
navrhovateľa.“ Okrem toho podľa žalovaného je okresný úrad povinný zosúladiť aj spôsob doručovania
písomností účastníkom konania, prípadne ich právnym zástupcom či už elektronicky alebo listinou
formou, pretože okresným úradom zvolený kombinovaný spôsob doručovania je nejasný, neustálený

a pôsobí značne chaoticky. V závere žalovaný vrátil vec okresnému úradu za účelom vysporiadania sa
okresným úradom s pochybeniami predovšetkým v otázke spôsobu a formy doručovania písomností,
ako aj v otázke výšky sankčného postihu.
Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť 22.12.2021.

7. Po vrátení veci na nové konanie, okresný úrad vo veci opätovne rozhodol žalobou napadnutým
rozhodnutím č. OU-BJ-PLO-2022/000163-040 z 23.02.2022, ktorým žalobcovi opätovne uložil pokutu vo
výške 5 000,- Eur za nesplnenie povinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona o lesoch, t.j. za nezalesnenie, resp.
za neobnovenie lesa na holine o výmere 0,20 ha, vzniknutej v presne nezistenom čase v priebehu roka
2015 na parcele CKN 357/1 - lesný pozemok, nachádzajúcom sa v katastrálnom území E., v poraste

č. 279 L., ktorý je v obhospodarovaní žalobcu a to do dvoch rokov od skončenia kalendárneho roka,
v ktorom holina vznikla, t.j. od 01.01.2016 do 31.12.2017.
Okresný úrad po zopakovaní priebehu skutkového deja až do okamihu vrátenia mu veci na opätovné
rozhodnutie podotkol, že právneho zástupcu žalobcu oboznámil s možnosťou vyjadriť sa k podkladom
pre rozhodnutie, prípadne s možnosťou navrhnúť doplnenie dôkazov, avšak právny zástupca žalobcu

túto možnosť nevyužil.
Ohľadne výčitky žalovaného vo veci doručovania, okresný úrad uviedol, - že oznámenie o začatí konania
doručil obidvom štatutárnym zástupcom žalobcu a to z opatrnosti, aby boli informovaní, pretože zo svojej
činnosti má okresný úrad vedomosť, že aj keď pozemkové spoločenstvo má aktívnu elektronickú
schránku, tak štatutárni zástupcovia, ktorí sú v dôchodkovom veku nevedia so schránkou pracovať

a o došlej pošte nemajú vedomosť a navyše aj jeden zo štatutárov žalobcu A. B. pred okresným
úradom, ale v inom konaní uviedol, že doručenú poštu zo schránky mu vyberá vnúčik a on sa
o niektorej pošte nedozvie; - že oznámenia o predĺžení lehôt na rozhodnutie z 30.11.2022 a z 01.04.2021
ako aj predvolanie z 29.04.2021 okresný úrad doručoval na adresu žalobcu a z opatrnosti aj druhému
štatutárnemu zástupcovi žalobcu s tým, že právne účinky vyvodzoval len z doručovania žalobcovi; - že

v oznámení o začatí konania došlo k chybe v písaní, keďže nedopatrením v ňom chýbal plný názov
žalobcu s tým, že celé konanie bolo vedené voči žalobcovi ako právnickej osobe o čom štatutárni
zástupcovia žalobcu mali vedomosť, pretože aj plnomocenstvo na svoje zastupovanie zo 07.05.2021
bolo udelené žalobcom ako právnickou osobou a právnym zástupcom bolo akceptované a napokon,
- že pri doručovaní písomností duplicitne právnemu zástupcovi žalobcu a aj jednému zo štatutárov

žalobcu, okresný úrad vyvodzoval účinky len z doručovania právnemu zástupcovi s dodatkom, že cit.
„Vykonaním nadpráce a zasielaním písomností aj obom štatutárom, neboli porušené práva účastníka
konania. Písomnosti, ktoré ukladali povinnosť účastníkovi konania (štatutárom) niečo osobne vykonať,
správny orgán vyvodzoval právne účinky z doručovania účastníkovi konania a právnemu zástupcovi.“
Vo vzťahu k žalovaným vytýkanej forme doručovania (elektronicky alebo poštou), okresný úrad uviedol,

že upovedomenie o doplnení administratívneho spisu s možnosťou vyjadriť sa, doručoval právnemu
zástupcovi žalobcu listine iba preto, že prílohou tohto upovedomenia bol aj rozsiahly materiál v listinnej
podobe vo forme A3 a to konkrétne bilančný výkaz lesnej hospodárskej evidencie žalobcu od roku 2001
do roku 2004 a keďže právny zástupca žalobcu sídli v budove, kde je aj okresný úrad, preto sa okresný
úrad rozhodol doručiť mu toto objemné upovedomenie osobne k jeho rukám, ktorý zásielku prevzal, t.j.

uvedenýmpostupomsaokresnýúradsnažilpredísťkomplikáciámnaktorébyeventuálnemoholžalobca
poukázať. Zdôraznil, že upovedomenie bolo doručené osobne k rukám právneho zástupcu žalobcu,
ktorým postupom žalobca neutrpel na svojich právach. Doručenka o zaslaní upovedomenia právnemu
zástupcovi žalobcu o postúpení spisového materiálu žalovanému v spise chýbala iba z dôvodu, že tentosi zásielku prevzal až po postúpení spisu žalovanému s tým, že po vrátení spisu okresnému úradu bola
táto doručenka do spisu vložená.
Vo vzťahu k, v spise sa nachádzajúcim úradným záznamom z rozhovorov medzi zamestnancom

okresného úradu a štatutárom žalobcu, ako aj medzi zamestnancom okresného úradu a konateľom OZ,
okresný úrad uviedol, že tieto nepoužil ako podklad pre svoje rozhodnutie, pretože nedokáže preukázať
pravdivosť obsahu týchto rozhovorov a nedisponuje technickými prostriedkami, pomocou ktorých by
dokázal legálne zachytiť obsah rozhovorov, preto tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o nelegálnom
spôsobe zabezpečenia dôkazov zamestnancom okresného úradu považuje za nepodstatné.

K výpovedi svedka F. I. okresný úrad uviedol, že tvrdenia žalobcu v odvolaní sú nepravdivé
a zavádzajúce, pretože označený svedok 10.06.2021 pred okresným úradom uviedol, že bol prítomný
pri rokovaniach štatutárneho zástupcu OZ, ktorého je aj členom so štatutárnym zástupcom žalobcu A. B.
vo veci úpravy terénu na lesnom pozemku na kopci Busov v poraste 279 A40 za účelom zabezpečenia
štartovacej plochy pre bezmotorové paraglaidingové lietanie s tým, že štatutár žalobcu bol naklonený
tomuto návrhu a jednal o podmienkach zmluvy, ktorá napokon bola aj vypracovaná štatutárom OZ

a ktorú svedok v tejto nepodpísanej forme osobne videl s tým, že o následnom podpísaní tejto zmluvy
bol svedok informovaný štatutárom OZ a z toho dôvodu členovia OZ išli vykonať potrebné úpravy
do terénu, pričom pri úpravách bol prítomný aj štatutár OZ H. A. B.. Podľa okresného úradu touto
výpoveďou bolo preukázané, že štatutár žalobcu A. B. súhlasil s vykonávaním úprav na predmetnej
ploche, takže svedok nevykonával tieto úpravy sám poza chrbát žalobcu, ale tie boli vykonávané

formou brigád na ktorých sa zúčastnilo viacero osôb s rôznym náradím, vrátanie štatutára OZ. V reakcii
na tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že svedok F. I. mal uviesť, že ešte pred vstupom na kopec
Busov a pred úpravami terénu, ktoré mal vykonávať v roku 2015 z diaľky videl, že sa tam nachádza
holina, a teda vhodný terén na lietanie, okresný úrad poznamenal, že právny zástupca žalobcu správne
uviedol, že sa tam nachádzala holina ešte pred rokom 2015 po vykonanej ťažbe, čo vyplýva zo spisovej

dokumentácie LHE, t.j. ešte pred rokom 2015 svedok z diaľky videl, že sa tam holina nachádza s tým,
že holinou je pozemok alebo jeho časť, na ktorom, zanikol lesný porast vplyvom pôsobenia škodlivých
činiteľov alebo v dôsledku úmyselnej ťažby (mimoriadnej alebo náhodnej). Okresný úrad dodal,
že svedok z diaľky nemohol vidieť ani vedieť, že ním videná holina bola už v roku 2013 odborným lesným
hospodárom, ako odborne spôsobilou osobou odevidovaná ako zalesnená prirodzeným zmladením

drevinou buk a uvedenú skutočnosť, t.j. o raste mladiny dreviny buk na tejto holine svedok potvrdil
pri svojej výpovedi, keď uviedol, že pri vykonávaní úprav bolo na ploche aj prirodzené zmladenie náletom
dreviny buk.
Vo vzťahu k právnym zástupcom žalobcu spochybňovanej výpovedi svedka K. D. ako nedôveryhodného
svedka, okresný úrad dodal, že uvedené spochybnenie považuje za účelové s cieľom vylúčiť túto

svedeckú výpoveď s tým, že právny zástupca žalobcu nepoukázal na konkrétne časti výpovede tohto
svedka, ktoré by považoval za účelové s tým, že okresný úrad si vyhľadal na stránke „otvorené súdy“
rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/12/2018 a zistil že tento bol vyhlásený 16.06.2020,
pričom svedok vypovedal pred okresným úradom už 11.03.2020 a to navyše vo veci správneho konania
voči odbornému lesnému hospodárovi M. D. za porušenie povinnosti odborného lesného hospodára, t.j.

v čase výpovede svedka v mesiaci marec 2020 tento svedok nemohol vedieť že v mesiaci október 2020
okresný úrad začne aj konanie voči žalobcovi a navyše svedok nebol v čase tejto výpovede právoplatne
uznaný vinným a preto jeho výpoveď nemohla byť účelovo motivovaná v neprospech žalobcu s tým,
že svedok bol riadne poučený o tom, že má povinnosť vypovedať pravdu a s dodatkom, že ak právny
zástupca žalobcu má vedomosť o nepravdivosti jeho výpovede, tak jeho povinnosťou bolo oznámiť túto

skutočnosť polícii ako podozrenie zo spáchania priestupku krivej výpovede svedka v priestupkovom
konaní. Okresný úrad označil za špekulatívne a účelové aj vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu,
že svedok K. D., nie je kompetentnou osobou v zmysle zákona o lesoch, ktorý by bol kvalifikovaný
natoľko, aby vedel vyhodnotiť stav na lesnom pozemku a konštatovať, že ide o miesto kde vznikla
holina tak, ako to ustanovuje zákon o lesoch, pretože, podľa okresného úradu zákon o lesoch presne

vymedzuje, že holinou je pozemok, na ktorom zanikol lesný porast s tým, že na určenie či sa jedná
o takýto pozemok resp. plochu zákon o lesoch nevyžaduje kvalifikáciu so zdôraznením, že svedok K. D.
uviedol, že v roku 2015 bol na kopci Busov, kde videl vyrezanú mladinu dreviny buk o výmere cca 30-40
m x 70 m, ktorá bola zrezaná čo najnižšie pri zemi a na ploche bola rozprestretá fólia na ktorej teda
mladé stromčeky nerástli, teda okresný úrad má za to, že svedok v roku 2015 videl na vrchu kopca Busov

holinu teda plochu, na ktorej nebolo zalesnenie, ktorú plochu nie je možné nazvať inak ako holinou.
K tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu, že nebolo v konaní preukázané, žeby v zmysle zákona
o lesoch vznikla holina v roku 2015 a navyše od roku 2019 bola táto plocha odevidovaná ako plocha
zalesnená prirodzeným zmladením dreviny buk, ako aj k vyjadreniu, že štátnym dozorom nebolazistená nezalesnená plocha o výmere 0,20 ha, pretože táto plocha bola 23.11.2019 zalesnená
drevinou smrek, okresný úrad uviedol, že toto tvrdenie považuje za pozmeňovanie faktov za účelom
zastrieť skutočnú činnosť na uvedenej ploche s tým, že na ortofotomozaike pre porast 279 A40

z 30.08.2012 je holina v západnej časti porastu, ktorú v roku 2013 odborný lesný hospodár odevidoval
ako zalesnenú prirodzeným zmladením a ostatná plocha bola porastená mladým lesným porastom,
zatiaľ čo na ortofotomozaike z 12.08.2019 je vyrezaná plocha 0,20 ha vo východnej časti porastu
v mieste, kde v roku 2012 bol ešte mladý lesný porast, ktorý vznikol prirodzeným zmladením z čoho
vyplýva, že plocha 0,20 ha nevznikla ako následok náhodnej ťažby, ale vznikla protiprávnym konaním

vyrezaním mladého lesného porastu. Vznik holiny v roku 2015 bol preukázaný svedeckými výpoveďami
K. D. a F. H. I., ktorí uvedené nezávisle od seba potvrdili, navyše svedok D. potvrdil, že v tom čase
bol predsedom žalobcu s tým, že niekedy v jarných mesiacov roku 2015 bol za ním štatutár OZ A.
B. za účelom získania súhlasu na výkon letov z kopca Busov za finančnú odmenu, avšak svedok
na uvedenú činnosť súhlas nedal.
Okresný úrad tiež uviedol, že z jeho bežnej úradnej činnosti bez vykonania záznamu je mu známe, že v

jarných mesiacoch apríl, máj 2015 boli na okresnom úrade vtedajší predseda dozornej rady žalobcu F. J.
D. s podpredsedom výboru a súčasným štatutárom F. C. D. za účelom získania informácie o možnosti
trvalého vyňatia z plnenia funkcií lesov plochy na vrchu kopca Busov s odôvodnením vyňatia, že sú tam
v okrese Bardejov najlepšie podmienky ohľadne stúpajúcich veterných prúdov pre vzlet bezmotorového
paraglaiding lietania s tým, že po vysvetlení, že uvedený dôvod nie je dostatočný na vyňatie, viac na

okresný úrad neprišli.
Záverom okresný úrad podotkol, že v danom konaní koná vo veci nesplnenia si povinnosti žalobcom
zalesniť holinu najneskôr do dvoch rokov od uplynutia roka, v ktorom táto vznikla, v ktorej spojitosti
je tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že táto plocha bola v roku 2019 zalesnená drevinou smrek
bezvýznamným. Na margo tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že odborný lesný hospodár G. D.

zistil holinu o výmere 0,20 ha až v roku 2019 a túto pojal LHE v mesiaci október 2019, okresný
úrad podotkol, že činnosť odborného lesného hospodára ohľadne vedenia evidencie zistenej holiny
vníma ako snahu zakryť dôvody a rok jej vzniku s tým, že G. D. vo svojom vyjadrení k vykonanému
štátnemu dozoru uviedol, že na tejto ploche bol 18.11.2019 a zistil holinu o výmere 0,20 ha avšak
nevysvetlil z akého dôvodu ju v LHE zaznamenal ako zistenú v októbri 2019 s tým, že okresný úrad

považuje vyjadrenie OLH o čase vzniku holiny za zavádzajúce a záznam v lesnej hospodárskej evidencii
za nerelevantný, pretože Národné lesnícke centrum Zvolen potvrdilo, že ortofotomozaika pre porast
279 A40 použitá v aplikácii L-GIS vznikla 12.08.2019 na ktorej je evidentné, že vo východnej časti
porastu je vyrezaná a vyčistená od stromových časti plocha 0,20 ha. Podľa okresného úradu teda
bolo jednoznačne preukázané, že holina v poraste 279 A40 o výmere 0,20 ha nevznikla v októbri

2019, ako to zaevidoval OLH G. D., pretože táto je zachytená na ortofotomozaike už v auguste 2019.
Napokon v súvislosti s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu o nepreskúmateľnosti zistení okresného
úradu pri štátnom dozore 27.11.2019, že plocha o výmere 0,20 ha bola v LHE v roku 2013 evidovaná
akozalesnenáprirodzenýmzmladenímdrevinybukažetátonebolaprirodzenýmzmladením,aležebola
ponechaná ako holina do roku 2019, okresný úrad uviedol, že v čase konania dozoru a zistenia holiny

sa okresný úrad domnieval, že zistená holina je nezalesnená plocha z roku 2013 a že OLH chybne
zaznamenal v LHE jej zalesnenie prirodzeným zmladením, pretože okresný úrad v tom čase nemal
k dispozícii ortofotomapu z daného porastu a OLH a ani štatutár žalobcu neposkytli potrebnú súčinnosť
pri objasňovaní dôvodov vzniku holiny, preto tento zápis okresného úradu nebol z dôvodu jeho zaujatosti
voči žalobcovi, ale z dôvodu že sa uvedené v tomto čase takto javilo, pričom okresný úrad uviedol cit.

„Zamestnanec orgánu dozoru sa počas svojej dlhoročnej praxe nestretol s konaním obhospodarovateľa
lesa, ktorý súhlasí s vyrezaním obhospodarovaného mladého lesného porastu na lesnom pozemku,
za účelom zriadenia rozbehovej plochy pre osoby vykonávajúce bezmotorové paragliding lietanie.“ s
tým, že až následne okresný úrad rozkryl a preukázal osoby zodpovedné za vznik holiny, t.j. kto dal
súhlas na vyrezanie porastu, kto porast vyrezal a za akým účelom. Záverom okresný úrad podotkol, že

upustil od zabezpečenia zmluvy medzi žalobcom a OZ, pretože hodnoverne preukázal rok vzniku holiny
v poraste 279 A40 a ostatné náležitosti zmluvy sú z tohto hľadiska irelevantnými.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, bol podľa okresu úradu preukázaný dôvod pre uloženie pokuty
za porušenie povinností podľa § 20 ods. 4 zákona o lesoch, pri uložení ktorej okresný úrad zohľadnil
závažnosť a spôsob zásahu do lesného porastu, ktorý bol svojvoľný bez vedomia OLH a bez súhlasu

členov žalobcu; ekologickú stabilitu lesa t.j. schopnosť odolávať narušeniu, pretože les zanikol; popretie
významu programu starostlivosti o les ako nástroja štátu; dobu vzniku holiny v roku 2015 čo žalobca
vedel, keďže ho na to svedok F. I. upozornil s tým, že žalobca každoročne akceptoval úpravy
na predmetnej ploche ktoré spočívali aj v odstraňovaní drňovej a koreňovej vymladiny dreviny buk;odignorovanie potreby súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva; na nespoluprácu žalobcu
s okresným úradom pri objasňovaní skutku. Z uvedených dôvodov okresný úrad uložil žalobcovi pokutu
v sume 5 000,- Eur s dodatkom, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil svedecké

výpovede,resp.ichpravdivosťanepredložilanilistinnédôkazy,naopakspochybňovalpostupokresného
úradu a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie účelovo a tento účelovo sťažoval.

8. Žalobca svoje odvolanie proti žalobou napadnutému rozhodnutiu okresného úradu č. OU-
BJ-PLO-2022/000163-040 z 23.02.2022 odôvodnil procesným pochybením okresného úradu,

ktorý formálne oznámenie z 02.10.2020 o začatí konania nedoručil žalobcovi ako právnickej osobe, ale
ho doručil jeho štatutárom, čím toto konanie začal voči fyzickým osobám a to A. B. a C. D., t.j. štatutárom
žalobcu, avšak žalobou napadnutým rozhodnutím okresný úrad uložil pokutu žalobcovi ako právnickej
osobe. Preto má žalobca za to, že konanie voči nemu ako právnickej osobe ani nezačalo a preto
nemohli nastať ani účinky odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktoré je nezákonné
a uvedeného pochybenia sa okresný úrad nemôže zbaviť tým, že poukáže, že o začatí konania vedeli

obaja štatutári žalobcu, pretože zákon takúto fikciu doručenia neumožňuje. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, zverejnené v zbierke stanovísk č. 2/2013 podľa ktorého,
nepreukázaním doručenia oznámenia o začatí správneho konania za správny delikt, trpí prípadné
rozhodnutie vydané v tomto konaní o uložení sankcie takou vadou, ktorá je dôvodom pre zrušenie
rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Žalobca tiež uplatnil odvolaciu námietku podľa ktorej, okresný úrad

zistil skutkový stav pochybným a nezákonným spôsobom, v ktorej súvislosti poukázal na nepravdivosť
zistenia okresného úradu, že konateľ žalobcu A. B. súhlasil s vykonaním úprav na dotknutej parcele,
ktoráskutočnosťmábyťpreukázanávýpoveďousvedkaF.I.,avšakpodľažalobcusajednáibaotvrdenie
proti tvrdeniu, keďže A. B. túto vedomosť poprel s dodatkom žalobcu, že sa jedná o účelové tvrdenie
svedka, ktoré je v rozpore s jeho výpoveďou 10.06.2021, kde svedok uviedol cit. „Bol som sa tam pozrieť,

neviem presne uviesť, asi r. 2015, zistil som na mieste, že tam je holina vykonaná ťažbou, ale zarastená
malinčím, boli tam pne a preto terén nebolo spôsobilý na bezpečný štart.“, ktorým tvrdením podľa
žalobcu svedok priznal pred okresným úradom, že sám bez súhlasu a vedomia žalobcu dobrovoľne
súc si vedomý, že porušuje zákon o lesoch chodil na vrchol kopec Busov a likvidoval aj dreviny buk
s tým, že ani nie je zrejmé, či tieto úpravy vykonával svedok na ploche 0,06 ha alebo na ploche 0,20 ha,

ktoré spolu susedia. Na tomto mieste sa žalobca zmienil aj o tom, že 17.09.2021 bolo začaté trestné
stíhanie vo veci prečinu porušovania ochrany stromov a krov (bez uvedenia ďalších podrobností, pozn.
súdu). Vo vzťahu k výpovedi svedka K. D. žalobca namietal, že nie je podstatné vydanie právoplatného
odsudzujúceho rozsudku voči nemu, pretože v čase, kedy tento svedok vypovedal, bolo voči nemu
už vedené trestné stíhanie pre skutok, ktorý bol namierený proti žalobcovi, preto nie je jeho výpoveď

nestrannou, keďže má záujem na nepriaznivom výsledku správneho konania vedeného voči žalobcovi,
preto je daná pochybnosť o pravdivosti a úplnosti jeho výpovede s opätovným dodatkom, že tento
svedok nie je kompetentnou a odborne spôsobilou osobou pre posúdenie, že určité miesto je holinou
v zmysle zákona o lesoch. Tvrdenie svedka K. D. sú len jeho subjektívnym vyhodnotením vnímaného
okolia a konania svedka F. I., a v dôsledku voči nemu začatého trestného stíhania pričom svedok D.

nepotvrdil, na akej konkrétnej ploche, aké konkrétne porasty a akou svojou činnosťou mal žalobca
narúšať, aby bolo voči nemu možné vyvodiť dôsledok porušenia zákona o lesoch. Žalobca vyjadril
počudovanie nad tým, že sám správny orgán (okresný úrad) od roku 2015 holinu nezistil, podľa žalobcu
nie je možné preukázateľne konštatovať vznik holiny v roku 2015 a preto nemožno vyvodiť voči žalobcovi
zodpovednosťzaporušenie§20ods.4zákonaolesoch.Vovzťahukaplikáciiortofotomozaikypreporast

279 A40 žalobca dôvodil, že v tejto časti je rozhodnutie okresného úradu, ktorý porovnával tieto snímky
z 30.08.2012 a z 12.08.2019 nepreskúmateľné, pretože zo snímky vyhotovenej niekoľko kilometrov
nad zemským povrchom, nie je možné zistiť, či sa na ploche nachádza alebo nenachádza lesný
porast alebo zalesnenie zmladením, ktorého výška môže dosahovať len niekoľko centimetrov a taktiež
vyhotovenie takýchto snímkov s odstupom času niekoľkých rokov, nemôže spoľahlivo preukázať príčinu

v dôsledku, ktorej došlo k zničeniu mladého lesného porastu, keďže nie je nasnímaná konkrétna činnosť,
resp. udalosť v dôsledku ktorej k zničeniu lesného porastu došlo. Podľa žalobcu teda nie je možné
konštatovať, že ortofotosnímky preukazujú, že plocha o výmere 0,20 ha vznikla ako následok náhodnej
ťažby alebo protiprávnym konaním vyrezaním mladého porastu s dodatkom, že vznik holiny snímok
z 12.08.2019 spoľahlivo nepreukazuje, pretože táto mohla vzniknúť aj v júli 2019, pričom odborný lesný

hospodárjuzaznamenalbezodkladnepotomakojuzistil.Záveromžalobcanamietalzaujatosťaúčelové
konanie okresného úradu voči nemu, keďže okresný úrad skôr ako zistil vykonaním dôkazov skutkový
stav, voči žalobcovi konštatoval, že evidoval v LHE nepravdivé údaje.9. Pred predložením veci žalovanému ako odvolaciemu orgánu, okresný úrad rozhodnutím č.
OU-BJ-PLO-2022/006110-005 z 30.06.2022 rozhodol, že žalobcom vznesenej námietke zaujatosti
voči zamestnancovi okresného úradu F. K. nevyhovuje a menovaný nie je vylúčený z prejednania

a rozhodovania danej veci.

10. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2022/024228-004 z 23.09.2022 žalovaný
zmenilodvolanímžalobcunapadnutérozhodnutieokresnéhoúraduz23.02.2022včastiouloženípokuty
a to tak, že zrušil výrokovú časť rozhodnutia okresného úradu, ktorou bola žalobcovi uložená pokuta

v sume 5 000,- Eur a rozhodnutie v tejto časti nahradil rozhodnutím, ktorým žalobcovi uložil pokutu
500,- Eur s tým, že vo zvyšnej časti žalovaný rozhodnutie okresného úradu potvrdil a odvolanie žalobcu
zamietol.
S odvolacími námietkami žalobcu sa žalovaný vysporiadal takto:
- v súvislosti so žalobcom namietanými procesnými pochybeniami okresného úradu, žalovaný
poznamenal, že na tieto upozornil okresný úrad sám žalovaný vo svojom prvom rozhodnutí v danej

veci s tým, že má za to, že okresný úrad sa s nimi, v zmysle skoršej inštrukcie žalovaného,
náležite a s riadnym odôvodnením vysporiadal, pričom okresný úrad riadne a dostatočne vysvetlil,
prečo oznámenie o začatí konania doručil konateľom žalobcu, ktorý žalobca mal od počiatku vedomosť
o priebehu správneho konania voči nemu o čom svedčí aj plnomocenstvo, ktoré dňa 07.05.2021
priamo žalobca ako právnická osoba a nie jeho štatutári (A. B. a F. C. D.) udelil svojmu právnemu

zástupcovi, takže žalobca mal vedomosť o správnom konaní vedenom voči nemu ako právnickej osobe.
Žalovaný tiež poukázal, že v zmysle § 18 ods. 1 a 2 správneho poriadku v prípade, že správne koniec
začína z podnetu správneho orgánu je toto začaté akonáhle správny orgán urobil voči účastníkovi
konania prvý úkon, z ktorého dôvodu tvrdenie žalobcu, že správne konanie voči nemu ani nezačalo,
žalovaný vyhodnotil ako špekulatívne a s touto jeho námietkou sa nestotožnil. V tejto súvislosti žalovaný

na okraj poznamenal, že sa nestotožňuje s názorom okresného úradu uvedeným v predkladacej správe
o predložení mu spisu na odvolacie konanie, podľa ktorého plnomocenstvo udelené žalobcom jeho
právnemu zástupcovi nie je účinné, pretože je v ňom uvedené nesprávne IČO žalobcu, ktorú skutočnosť
žalovaný vyhodnotil iba ako chybu v písaní bez akýchkoľvek ďalších dôsledkov, keďže okresný úrad
prijatím a akceptovaním tohto plnomocenstva následne konal s právnym zástupcom žalobcu v celom

správnom konaní;
- na margo žalobcom spochybnenej výpovede svedka F. I., žalovaný konštatoval, že tvrdenia žalobcu sú
vytrhnuté z kontextu tejto svedeckej výpovede, keďže zo zápisnice z ústneho pojednávania z 10.06.2020
vyplýva, že tento svedok najprv vytypoval priaznivú lokalitu na vykonávanie bezmotorových vzletov a až
následne s týmto zámerom išiel za štatutárom OZ, ktorý následne oslovil štatutára žalobcu A. B. a až po

jeho súhlase a následnom pokyne štatutára OZ svedok spolu s ostatnými členmi OZ vykonával potrebné
úpravy v danej lokalite, takže tvrdenie žalobcu, že svedok F. I. mal priznať pred okresným úradom,
že sám dobrovoľne a s vedomím, že porušuje zákon, ničil porast v lese a likvidoval drevinu buk, je
nepravdivé. Okrem toho žalovaný poznamenal, že počas celého ústneho pojednávania štatutár žalobcu
A. B. ani raz nepoprel výpoveď tohto svedka. Následne žalovaný identicky ako vo svojom skoršom

rozhodnutí v danej veci zopakoval, že svedok F. I. by konal kontraproduktívne keby svojou výpoveďou,
ktorú mohol aj odmietnuť, sám ohrozil svoje právne postavenie ak by vypovedal o skutočnostiach, ktoré
sa javia byť nezákonnými, ak by tieto neboli odsúhlasené kompetentnými osobami. Preto žalovaný
uzavrel, že tvrdenia žalobcu nie sú spôsobilé žiadnym spôsobom spochybniť svedeckú výpoveď F. I.,
ktorá sa v podstatných bodoch zhoduje s výpoveďou druhého svedka K. D.. V súvislosti s pochybnosťou

žalobcu či svedok F. I. vykonával povrchové úpravy na ploche 0,20 ha alebo na ploche 0,06 ha,
sa žalovaný stotožnil s odôvodnením okresného úradu, že tieto úpravy boli vykonané na ploche
0,20 ha v roku 2015, pretože ako vyplynulo zo štátneho dozoru 27.11.2019 na ploche 0,06 ha boli
zistené pokrátené časti mladých stromčekov na vetvách ktorých bolo zvädnuté lístie, čo je evidentné
z priloženej fotodokumentácie vyhotovenej počas štátneho dozoru, čím bolo preukázané, že plocha 0,20

ha vzniknutá v roku 2015 a v roku 2019 bola rozšírená o plochu 0,06 ha;
- k žalobcom spochybnenej výpovedi svedka K. D. žalovaný konštatoval, že tento svedok vypovedal
o tom, čo vnímal vlastnými zmyslami, teda nevypovedal v pozícii znalca a preto na jeho výpoveď nebola
nutná žiadna kvalifikácia, pričom vypovedal o tom, že na dotknutom mieste videl niečo biele ako fóliu
a následne na vrchole kopca zistil čerstvo vyrezanú mladinu, ktoré konštatovanie nevyžaduje vyšší

stupeň kvalifikovanosti. Ohľadne zainteresovanosti tohto svedka voči žalobcovi, žalovaný poznamenal,
že tento svedok vypovedal 11.03.2020 v inom správnom konaní vedenom voči odbornému lesnému
hospodárovi pričom vypovedal čo videl na kopci Busov počas pešej túry v roku 2015, avšak dotknuté
správne konanie voči žalobcovi bolo začaté až 02.10.2020 o čom tento svedok nemohol mať vedomosť.Navyše žalovaný poznamenal, že právny zástupca žalobcu ohľadne možnosti vyjadriť sa k úvodným
podkladom pre rozhodnutie okresného úradu, voči výpovedi tohto svedka nič nenamietal, preto sa
žalovaný stotožnil s okresným úradom, ktorý výpoveď tohto svedka považuje za pravdivú a objektívnu

s tým, že táto bola okresnému úradu známa z jeho úradnej činnosti a preto bolo možné zaradiť ju
medzi svedecké výpovede dosvedčujúce spáchanie správneho deliktu žalobcom. Svedok D. vypovedal
o tom čo vnímal svojimi zmyslami a jeho výpoveď nie je založená na kvalifikovanom alebo odbornom
posúdení skutočností, o ktorých svedčil, jeho výpoveď je jednotná a nezávislá od výpovede svedka F. H.
I., pričom obidve svedecké výpovede sa zhodujú v podstatných bodoch čo svedčí o ich dôveryhodnosti.

Okrem toho žalovaný poukázal, že pokiaľ ide o konflikt záujmov pre účely správneho konania správny
poriadok o tejto téme pojednáva len vo vzťahu, keď je zamestnanec správneho orgánu vylúčený
z dôvodu jeho pomeru k veci, účastníkom konania a zástupcom;
- k odvolacej námietke ohľadne nepoužiteľnosti ortofotomozaiky z leteckých snímok žalovaný uviedol,
že týmito snímkami okresný úrad nepotreboval preukazovať a ani nepreukázal presný čas vzniku holiny,
ani príčinu vzniku holiny či konkrétnu činnosť, resp. udalosť v dôsledku ktorej k vzniku holiny došlo,

ale týmito snímkami okresný úrad preukázal vznik plochy v mieste, kde v roku 2012 bol mladý lesný
porast a teda táto plocha vznikla protiprávnou činnosťou s tým, že tento dôkazný prostriedok použil
okresný úrad ako podporný v spojitosti s tvrdeniami svedkov F. H. I. a K. D., že táto hodina vznikla v roku
2015 a následne bola do roku 2019 udržiavaná členmi OZ ako holina za účelom rozbehovej plochy
pre paraglidingové lietanie. Žalovaný tiež poznamenal, že týmito snímkami okresný úrad spochybnil

aj dôveryhodnosť zápisu odborného lesného hospodára v LHE, ktorý predmetnú holinu uznal v roku
2019, ako holinu s potrebou zalesnenia, takže ak by sa na predmetnej ploche nachádzalo prirodzené
zmladenie, tak odborný lesný hospodár by zaevidoval v lesnej evidencii holinu s prirodzeným zmladením
bez potreby jej zalesnenia, avšak on ju zalesnil 23.11.2019 drevinou smrek a následne v roku 2020 bol
zalesnený aj jej zvyšok;

- ohľadne odvolacích námietok žalobcu týkajúcich sa spôsobu akým si okresný úrad zabezpečoval
podklady pre rozhodnutie, žalovaný zotrval na svojom názore vyjadrenom vo svojom prvom rozhodnutí
v danej veci ohľadne úradného záznamu týkajúceho sa rozhovoru medzi zamestnancom okresného
úradu a štatutárom OZ Mgr. Jurajom Hamarom so zdôraznením, že tento nebol použitý ako podklad
na vydanie rozhodnutia okresného úradu rovnako, ako ani úradný záznam o zázname telefonického

rozhovoru medzi zamestnancom okresného úradu a konateľom žalobcu F. C. D. ktorý sa mal týkať
uzavretia zmluvy medzi žalobcom a OZ vo veci úpravy lesného porastu pre bezpečný vzlet, ktorú
zmluvu však obidva subjekty neskôr odmietli dokladovať a preto okresný úrad upustil od zabezpečenia
tejto zmluvy a na zistenie skutkového stavu veci použil iné dôkazné prostriedky. Napokon žalovaný
nepresvedčil odvolacej námietke žalobcu o nepreukázaní roku vzniku holiny s tým, že sa žalovaný

stotožňuje so záverom okresného úradu o jej vzniku v roku 2015 a to vyhodnotením svedeckých
výpovedí a procesom dokazovania.
K dôvodom, kvôli ktorým žalovaný zmenil výšku žalobcovi uloženej pokuty, žalovaný uviedol, že síce
považuje okresným úradom uvedené dôvody pre uloženie pokuty za závažné pochybenie v činnosti
žalobcu ako obhospodarovateľa lesa a aj napriek tomu, že okresný úrad pomerne rozsiahlo odôvodnil

výšku uloženej pokuty a zrozumiteľne uviedol viacero faktorov a skutočností, na ktoré pri jej uložení
prihliadal, avšak žalovaný s poukazom na oficiálne údaje Štatistického úradu SR, podľa ktorých
priemerné náklady na umelú obnovu lesa na 1 ha v roku 2016 boli 1 615,02 Eur a v roku 2017 boli
1 641,72 Eur, čo pri veľkosti plochy 0,20 ha predstavuje sumu 328,- Eur, žalovaný znížil žalobcovi
uloženú pokutu so zohľadnením, že táto má odzrkadľovať nielen sankciu za porušenie zákona o lesoch,

ale má byť aj odradzujúcou pre žalobcu od protiprávneho konania v budúcnosti a s dodatkom,
že prvoradým záujmom štátu je, aby lesné pozemky boli trvalo udržateľne obhospodarované v súlade
sozákonomolesoch,takževýškasankčnéhopostihubymalabyťkompromisomabybolazamedzujúcou
v protiprávnom konaní, ale súčasne aby nebola privysoká s ohľadom na všetky skutočnosti ktorou je
v danom prípade veľkosť plochy, ako aj vzhľadom na finančné možnosti žalobcu s tým, že v tomto

prípade výmera dotknutej plochy a primerané náklady na obnovu lesa predstavujú poľahčujúce
okolnosti.
Rozhodnutie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 29.09.2022.

Konanie pred správnym súdom

11. Žalobca svoju včas podanú všeobecnú správnu žalobu odôvodnil v prvom rade poukazom na
nezákonný procesný postup okresného úradu, ktorý oznámenie o začatí správneho konania nedoručil
žalobcovi ako právnickej osobe, ale jeho štatutárom, preto podľa žalobcu sa správne konanie vo veciuloženia pokuty za iný správny delikt na úseku lesného hospodárstva voči nemu ani nezačalo, v ktorej
súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/1/2012 z 20.03.2012,
podľa ktorého doručenie rozhodnutia o začatí správneho konania je podstatnou náležitosťou zistenia

skutkového stavu veci v správnom konaní a v prípade nepreukázania jeho doručenia sa jedná o dôvod
pre zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Zdôraznil, že účastníkom konania mal byť žalobca
ako právnická osoba a nie jeho štatutárni zástupcovia ako fyzické osoby, pretože sankciu za iný správny
delikt bolo možné uložiť iba žalobcovi ako právnickej osobe a teda o jeho právach a povinnostiach
v správnom konaní išlo a štatutárne orgány na svojich právach týmto rozhodnutím nemôžu byť priamo

dotknuté. Z uvedeného dôvodu sú podľa žalobcu, žalobou napadnuté rozhodnutia nezákonné, pretože
samotná vedomosť žalobcu ako taká, nepostačuje na záver, že úkony okresného úradu sú zákonné.
Dôkazom toho, že okresný úrad nepostupoval v súlade s § 18 ods. 1 a 2 správneho poriadku, je
aj zápisnica z ústneho pojednávania konaného 10.06.2021 a predvolanie na toto pojednávanie, ktoré
nebolo doručované na adresu žalobcu, ale na adresu k jeho konateľov a právneho zástupcu žalobcu,
v ktorom dôsledku malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia

a na uplatnenie jeho vlastných návrhov.
V ďalšom žalobca vyjadril nesúhlas a popretie výpovede svedka F. I. a to interpretáciou jeho svedeckej
výpovede z ktorej podľa žalobcu vyplýva, že tento svedok ešte pred tým ako mal byť v roku 2015
údajne účastníkom rozhovoru so štatutárnym zástupcom žalobcu už z diaľky videl, že sa na kopci Busov
nachádza holina po vykonanej ťažbe, ale zarastená malinčím o čom sa presvedčil na mieste samom,

v ktorom dôsledku žalobca popiera existenciu údajnej zmluvy a jej prostredníctvom udeleného súhlasu
na úpravu terénu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zápis orgánu dozoru v zázname č. 12/2019-LH
z 05.12.2019 podľa ktorého cit. „v predmetnej porastovej skupine bola celá plocha ponechaná ako holina
aždoroku2019“,čopodľažalobcukorešpondujesLHEzaobdobierokov2003-2012,podľaktorejholina
v dotknutom lesnom poraste vznikla v dôsledku vetrovej kalamity a teda na tomto mieste bola vykonaná

ťažba dreva, t.j. cit. „Napokon, samotný správny orgán na strane 11/13 prvostupňového rozhodnutia
zo dňa 23.02.2022 uvádza, že v čase konania dozoru dňa 27.11.2019 a zistenia holiny o výmere 0,20 ha,
sa orgán dozoru domnieval, že zistená holina je nezalesnená plocha z roku 2013!“ Žalobca poznamenal,
že štátny dozor bol v dotknutých lestných porastoch vykonaný iba raz a to 27.11.2019. (bez ozrejmenia
ďalších súvislostí, pozn. súdu). Vzhľadom k uvedenému, podľa žalobcu, nemožno uzavrieť, že holina

vznikla v priebehu roku 2015, keďže aj odborný lesný hospodár zaznamenal holinu vo výmere 0,20 ha do
LHE až 18.11.2019, čo má vyplývať aj z ortofotomapy z roku 2019 s tým, že pre záver okresného úradu
o vzniku holiny v roku 2015 nepostačujú výpovede svedkov, pretože svedkovia o týchto okolnostiach,
ktoré sa mali udiať v roku 2015 vypovedali až 20.06.2021 a uložiť pokutu za iný správny delikt nie je
možné na základe zistení o ktorých vypovedali svedkovia, ale na základe zistení vykonaných samotným

okresným úradom v období, za ktoré je žalobcovi pokuta uložená. Podľa žalobcu, ak orgán dozoru
27.11.2019 zistil výrub drevín v lesnom poraste bolo potrebné, aby zabezpečil za tým účelom odborné
stanovisko príslušného znalca alebo znaleckej organizácie, ktorá by stanovila obdobie výrubu drevín
a súčasne by definovala predmetné územie v lesnom poraste za holinu podľa § 20 ods. 3 zákona
o lesoch, ale cit. „Stanovenie obdobia vzniku holiny tak, ako to urobil správny orgán, t.j. že sa mu to v

tom čase takto javilo, rest. na základe zvädnutého lístia na pokrátených vetvách mladých stromčekov,
nepostačuje pre rozhodnutie v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku.“ Podľa žalobcu teda na základe
výpovedí svedkov nemožno spoľahlivo ustáliť ani výmeru holiny o veľkosti 0,20 ha a ani dobu jej vzniku.
Žalobca napokon tlmočil svoje presvedčenie o tom, že neporušil žiadne ustanovenie zákona o lesoch
s tým, že k porušeniu zákona došlo zo strany správneho orgánu tým, že uznal žalobcu za vinného

zo spáchania iného správneho deliktu a uložil mu z nezákonne pokutu.
Žalobca žiadal o nariadenie pojednávania.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, vo vzťahu k žalobnému bodu ohľadne nesprávneho
procesného postupu okresného úradu pri začatí správneho konania uviedol, že tieto pochybenia

okresnému úradu vytkol sám žalovaný vo svojom prvom rozhodnutí v tejto veci sp. zn. OU-PO-
OOP4-2021/040779 - 003/BUJ z 08.1.2021 s tým, že okresnému úradu uložil, aby sa s týmito
pochybeniami náležite v ďalšom rozhodnutí vysporiadal, pričom žalovaný má za to, že okresný úrad
tak aj učinil a zrozumiteľne vysvetlil, prečo oznámenie o začatí konania doručil štatutárom žalobcu
so zdôraznením, že žalobca od začiatku správneho konania mal nepochybne vedomosť o voči nemu

vedenom správnom konaní o čom svedčí aj to, že splnomocnenie právnemu zástupcovi dňa 07.05.2021
neudelili štatutári žalobcu, ale priamo žalobca ako právnická osoba, preto rozhodnutie okresného úradu
podľa žalovaného nie je možné považovať za nezákonné tak, ako to uvádza žalobca, ktorého námietkuv tomto smere žalovaný považuje za špekulatívnu a použitú tak, aby žalobcovi v konkrétnom prípade
a čase vyhovovala.
Ohľadne žalobcom namietaných nedostatočných dôkazov na preukázanie skutkového stavu, ktorý bol

podkladom pre vydanie rozhodnutia, žalovaný uviedol, že odôvodnenie tohto žalobného bodu smeruje
skôr proti rozhodnutiu okresného úradu a nie proti rozhodnutiu žalovaného. Uviedol, že rozsah a spôsob
zisťovania podkladov pre rozhodnutie je výhradne vecou správneho orgánu s tým, že tvrdenia žalobcu
o vzťahu k výpovedi svedka F. I. sú vytrhnuté z kontextu jeho svedeckej výpovede, ktorý svedok počas
výpovede uviedol že najprv vytipoval priaznivú lokalitu na vykonávanie bezmotorových paraglidingových

letov a až následne s týmto zámerom spolu so štatutárom OZ oslovili štatutára žalobcu A. B.,
až po súhlase ktorého a následnom pokyne zo strany štatutára OZ svedok išiel spolu s ostatnými
členmi OZ vykonávať úpravy na danej ploche s dodatkom žalovaného, že pri výpovedi tohto svedka
prítomný štatutár žalobcu túto výpoveď svedka žiadnym spôsobom nespochybnil ani nepoprel a žalobca
nevyužil ani okresným úradom danú mu možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a žalobca
nereagoval ani na svedeckú výpoveď ďalšieho svedka K. D., voči ktorej nemal žiadne výhrady. Vo

vzťahu k výpovedi svedka F. I. žalovaný uviedol, že pre tohto svedka, ktorý mohol aj odoprieť vypovedať,
by bolo kontraproduktívne, ak by svojou svedeckou výpoveďou o skutočnostiach, ktoré sa javia byť
protiprávnymi sám ohrozil svoje právne postavenie v prípade, ak by nemal za to, že tieto činnosti boli
odsúhlasené kompetentnými osobami, tak ako to svedok uviedol. Žalovaný poukázal na jednotnosť
a zhodu svedeckých výpovedí F. I. a K. D., ktoré boli od seba podávané nezávisle a ktoré sa

v podstatných bodoch zhodujú, čo vyvracia tvrdenie o ich nedôveryhodnosti.
Žalovaný má vo vzťahu k predmetu žalobou napadnutého rozhodnutia za nepodstatnú argumentáciu
žalobcu o tom, koľkokrát okresný úrad vykonal štátny dozor za obdobie rokov 2012 až 2022,
ako aj prvotnú domnienku orgánu štátneho dozoru pri vykonávaní štátneho dozoru, podľa ktorej sa
domnieval, že zistená holina je nezalesnená plocha ešte z roku 2013. Zdôraznil, že štátny dozor

a ako taký nebol predmetom správneho konania, aj keď zistenia z neho plynúce viedli k jeho začatiu,
takže argumentácia žalobcu o počte štátnych dozorov, ako aj o prvotných domnienkach orgánu štátneho
dozoru, sa po ich následnom preskúmaní a vyhodnotení podkladov a výsluchom svedkov, ktoré boli
napokon podkladom pre rozhodnutie, javí byť nepodstatnou.
V súvislosti s argumentom žalobcu, podľa ktorého mal okresný úrad zabezpečiť znalecké dokazovanie,

žalovaný zdôraznil, že už samotný zamestnanci orgánu štátnej správy lesného hospodárstva sú
dostatočne kompetentnými a odborne spôsobilými osobami, ktoré na výkon svojej funkcie musia splniť
okrem lesníckeho vzdelania aj ďalšie náležité odborné vedomosti, tj. musia mať osobitný kvalifikačný
predpoklad, takže aj zamestnanci orgánu dozoru sú dostatočne oprávnení podľa § 62 zákona o lesoch
vykonávať štátny dozor v lesoch a v rámci svojej územnej pôsobnosti sledovať, zisťovať a kontrolovať

dodržiavanie zákona o lesoch a sú schopní náležite odborne vyhodnotiť stav lesného porastu.
Žalovanýsumarizoval,žežalobnáargumentáciažalobcuniejespôsobilážiadnymspôsobomspochybniť
svedecké výpovede obidvoch svedkov alebo vyhodnotenie dôkazov učinené správnymi orgánmi s tým,
že argumentácia žalobcu pôsobí ako hľadanie stále nových dôvodov, či skôr ako prekrúcanie faktov,
ktoré už boli v priebehu správneho konania preukázané. Žalovaný má za to, že okresný úrad sa

dostatočne vysporiadal s každým dôkazným prostriedkom, ako aj s námietkami žalobcu uplatnenými
počas celého správneho konania. Dôvody a argumenty žalobcu sa v danej situácii javia ako za každú
cenu sa vyviniť a to neberúc do úvahy dôkazy a fakty, ktoré boli v priebehu správneho konania
preukázané s tým, že cit. „Žalovaný správny orgán sa domnieva, že akceptáciou takejto argumentácie
by v praxi mohlo dochádzať k precedensu, kedy by za nedodržiavanie a porušenie zákona o lesoch

nebolo možné postihnúť žiadneho obhospodarovateľa lesa.“
Žalovaný súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

13. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného poukázal na charakter žalobcu
ako pozemkového spoločenstva v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. s tým, že za členov spoločenstva

pred súdmi a orgánmi verejnej správy koná výbor, z ktorého dôvodu žalobca zotrval na svojom
stanovisku, že okresný úrad nedoručil žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania a informoval
o ňom iba pána B. a pána D. ako súkromné osoby, ktorým toto oznámenie doručil na adresu ich
trvalého bydliska. Podľa žalobcu žalovaný vecne nereagoval na tvrdenia žalobcu ohľadom vzniku holiny,
pričom cit. „V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že holina na danom mieste existovala

už v roku 2012/2013 v dôsledku vetrovej kalamity.“ a teda je prirodzené, že v danej lokalite, čo potvrdil
aj svedok F. I., o výmere 0,80 ha bola vykonaná ťažba a že toto miesto ešte v roku 2015 v určitej
výmere vykazovalo znaky holiny a aj preto si toto miesto aj svedok F. I. v danom čase všimol. Podľa
žalobcutedanemožnouzavrieť,žepredmetnáholinavzniklavpriebehuroku2015,keďžebezprostrednepredtým na kritickom mieste bola kalamitná udalosť a vykonávala sa ťažba, pričom holina bola zistená
odborným lesným hospodárom 18.11.2019, ktorú zaevidoval v mesiaci 10/2019 a ktorá bola následne
zalesnená. Podľa žalobcu na základe zisteného priebehu skutkového deja, kedy nebola vyvrátená

príčinná súvislosť medzi kalamitnou udalosťou a ťažbou v období 2012/2013 a existenciu holiny ešte
aj v roku 2015, nemožno spoľahlivo uzavrieť nielen rozlohu holiny, ale ani dobu jej vzniku a vyvodiť z toho
zodpovednosť voči žalobcovi. Z uvedených dôvodov žalobca zotrval na žalobe a rozhodnutie správneho
orgánu považuje za nezákonné, nepreskúmateľné a neodôvodnené. Žalobca zdôraznil, že nesúhlasí
s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, keďže navrhol vypočuť ako svedka odborného lesného

hospodára pána Kotoru, ktorý sa vie vyjadriť ohľadne okolností vzniku holiny.

14. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu v konaní vedenom pod sp.
zn. PO-8S/7/2022.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku žalobcu (replika), zotrval na svojom vyjadrení
k žalobe, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať z dôvodu, že žalobca vo svojej replike neuviedol
žiadne nové skutočnosti s dodatkom, že žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.11.2025, na ktoré boli

riadne a včas predvolaní obaja účastníci konania, avšak keďže žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil
(osoba, ktorá mal byť ním na pojednávanie vyslaná sa nepreukázala poverením oprávňujúcim ju konať
v mene žalovaného, pozn. súdu), správny súd postupom podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok, vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
Na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, ako

aj na svojich písomných vyjadreniach a súčasne podotkol, že odborným lesným hospodárom mu bolo
oznámené, že dotknutá holina sa nedá zalesniť kvôli je podmáčaniu a aj sadenice tam vysadené sa
preto neujali; tiež poukázal, že konanie vedené okresným úradom proti OLH v súvislosti s vedením LHE,
ktoré potom, ako Krajský súd v Prešove zrušil prvé rozhodnutie okresného úradu o uložení mu pokuty,
bolo napokon zastavené; napokon opätovne poukázal na účelovosť svedeckej výpovede F. I. s tým,

že samozrejme nemohol vypovedať sám proti sebe a obviniť sa z nedovolanej činnosti, preto je jeho
výpoveď účelová, pretože musel povedať, že mal kvázi nejaké povolenie.

Právne východiská pre rozhodnutie správneho súdu

17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach

o (b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania.“

19. Podľa § 194 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnym trestaním sa na účely tohto
zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii
za iné podobné protiprávne konanie.“

20. Podľa § 197 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to
aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.“

21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) b) a h) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“)
v znení účinnom ku dňu (31.12.2015) spáchania iného správneho deliktu (ďalej len „v znení účinnom
v rozhodnom čase“) „Na účely tohto zákona sa rozumie
a) lesom ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia,
rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom,

b) lesným porastom súbor rastúcich stromovitých drevín, krovitých drevín alebo ich zmesí na lesných
pozemkoch,
h) hospodárením v lesoch odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné
činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov.“22. Podľa § 20 ods. 1 až 4 zákona o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Obnova lesa sa
vykonáva ako

a) prirodzená obnova, pri ktorej vzniká lesný porast zo semena alebo výmladkov stromov,
b) umelá obnova, pri ktorej vzniká lesný porast sadbou semenáčikov a sadeníc alebo sejbou semien,
c) kombinovaná obnova, pri ktorej vzniká lesný porast kombináciou prirodzenej obnovy a umelej obnovy.
(2) Obhospodarovateľ lesa obnovuje lesné porasty stanovištne vhodnými lesnými drevinami s
uprednostňovaním prirodzenej obnovy tak, aby následný lesný porast splnil kritériá zabezpečeného

lesného porastu. Na umelú obnovu možno použiť reprodukčný materiál podľa osobitného predpisu.
(3) Holina na účely tohto zákona je lesný pozemok alebo jeho časť, na ktorom lesný porast zanikol
vplyvom pôsobenia škodlivých činiteľov alebo bol odstránený úmyselnou ťažbou [§ 22 ods. 2 písm. a)],
náhodnou ťažbou [§ 22 ods. 2 písm. c)] alebo lesný pozemok určený na zalesnenie.
(4) Obnovu lesa na holine je obhospodarovateľ lesa povinný vykonať najneskôr do dvoch rokov a v
ochranných lesoch do troch rokov od skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla, okrem

chránených území s piatym stupňom ochrany; ak ide o holiny s ponechaným odumretým lesným
porastom,kdejenebezpečenstvoohrozeniaživotaalebozdraviapriobnovelesa,lehotaneplynie.Orgán
štátnej správy lesného hospodárstva môže túto lehotu, na základe žiadosti obhospodarovateľa lesa,
predĺžiť najviac o dva roky. Pri vzniku holín po náhodnej ťažbe v rozsahu, ktorý presahuje 1/10 plánu
zalesňovacích úloh pre lesný celok alebo vlastnícky celok uvedených v programe starostlivosti o lesy,

alebo ak je to potrebné z dôvodu vytvorenia vekovo a priestorovo diferencovanej štruktúry porastov,
alebo pri vzniku holín podľa § 37 ods. 3 môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva na žiadosť
obhospodarovateľa lesa určiť osobitný harmonogram obnovy lesa na holine; lehota na obnovu lesa
na holine nesmie presiahnuť 20 rokov a nemožno ju predlžovať. Rozsah obnovy lesa na holine na
rok nesmie byť v schválenom harmonograme nižší ako 1/10 plánovanej umelej obnovy lesa pre lesný

celok alebo vlastnícky celok uvedenej v programe starostlivosti o lesy okrem posledného roka platnosti
harmonogramu.“

23. Podľa § 36 ods. 1 zákona o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase (1) Na účely tohto zákona sa
odborným hospodárením v lesoch rozumie povinnosť obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie

podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho prostredníctvom hospodára (§ 47).“

24. Podľa § 64 písm. g) zákona o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase „Orgán štátnej správy
lesného hospodárstva uloží pokutu od 165 eur do 99 580 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe-
podnikateľovi, ktorá (g) neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe,

alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby.“

25. Podľa § 67 ods. 1 zákona o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Na konanie podľa tohto
zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.“

26. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v znení
účinnom ku dňu (22.10.2020) začatia správneho konania (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom
čase“) „(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.“

27. Podľa § 18 ods. 1 a 2 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Konanie sa začína
na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
(2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo
veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď

tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.“

28. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Správny orgán
je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje
z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sapovažujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu

orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.“

29. Podľa § 34 ods. 1 až 6 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Na dokazovanie
možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi.
(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.

(6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

30. V danom prípade žalobca svoje presvedčenie o ním tvrdenej nezákonnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP4-2022/024228-004 z 23.09.2022, ako aj jemu
predchádzajúceho rozhodnutia okresného úradu č. OU-BJ-PLO-2022/000163-040 z 23.02.2022, vo veci
uloženia žalobcovi sankcie za iný správny delikt na úseku lesného hospodárstva, založil na dvoch
nosných argumentoch a to na (i) namietanom procesnom pochybení okresného úradu spočívajúcom

v nedoručení žalobcovi ako právnickej osobe oznámenia o začatí správneho konania, čo malo vyústiť
do porušenia práva žalobcu mať vedomosť o tomto správnom konaní vedenom voči nemu a nadväzne
v tej spojitosti aj práva k veci sa vyjadriť, v ktorom dôsledku toto správne konanie voči žalobcovi ani
nezačalo a teda ani mu v ňom nemohla byť uložená sankcia, ako aj na (ii) namietanom nedostatočne
a nesprávne ustálenom skutkovom stave, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie okresného úradu

i žalovaného. Nedostatočnosť v zistení skutkového stavu pritom žalobca vzhliadol v okresným úradom
nenariadení znaleckého dokazovania, ktorým by sa mal preukázať jednako rozsah (veľkosť) vzniknutej
holiny (t.j. plocha lesného pozemku bez zalesnenia) v lesnom poraste v obhospodarovaní žalobcu,
v súvislosti s nezalesnením ktorej bola žalobcovi uložená sankcia (pokuta) a jednako aj doba jej vzniku.
Nesprávnosť okresným úradom pre účely rozhodnutia ustáleného skutkového stavu, podľa žalobcu

spočíva v nepoužiteľnosti pre vec účelovej výpovede svedka F. I., ktorý podľa žalobcu v snahe uchrániť
seba samého pred zodpovednosťou za svojvoľné ničenie lesného zmladeného porastu dreviny buk na
dotknutej holine, mal tak účelovo vypovedať, že tak činil v dôsledku súhlasu samotného žalobcu, resp.
jeho konateľov, ktorí mali uzavrieť s občianskym združením (OZ), ktorého je svedok členom zmluvy
o využívaní holiny na bezmotorové lietanie, v ktorom dôsledku sa tak holina upravila odstránením

lesného porastu, aby mohla slúžiť na uvedený zmluvne dohodnutý účel, existencia ktorého (rozumej
zmluvného dojednania) však nebola v správnom konaní preukázaná.

31. V súvislosti s odôvodnením žalobnej námietky argumentom o zmienenom procesnom postupe
okresného úradu, sa správnemu súdu žiada v prvom rade poznamenať, že na skutočnosť o doručovaní

oznámenia o začatí správneho konania na adresu konateľov žalobcu a nie na adresu žalobcu ako
právnickej osoby, poukázal v skutočnosti ako prvý nie žalobca, ale tak ex offo (bez odvolacej námietky
žalobcu) učinil sám žalovaný a to v poradí v prvom rozhodnutí vydanom v tejto veci č. OU-PO-
OOP4-2021/040779 - 003/BUJ z 08.12.2021 a ktorý dôvod bol jedným z dôvodov, pre ktoré žalovaný
zrušil,vporadívtejtoveci,prvévydanérozhodnutieokresnéhoúraduč.OU-BJ-PLO-2021/000848-034z

26.08.2021, a okresnému úradu uložil, aby dopad tohto svojho procesného postupu v novom rozhodnutí
po vrátení mu veci na nové rozhodnutie, okresný úrad odôvodnil. Inými slovami, do doby, kedy na
uvedený procesný postup okresného úradu neupozornil sám žalovaný, tak žalobca, hoc už v čase
pred prvým rozhodnutím okresného úradu v tejto veci, kvalifikovane právne zastúpený advokátom (od
07.05.2021), nezaregistroval a prakticky nepociťoval žiadny negatívny dopad tohto procesného postupu

v podobe ukrátenia na svojich právach k veci sa vyjadriť alebo inak aktívne sa zúčastňovať a participovať
na správnom konaní (napr. navrhovaním alebo predkladaním dôkazov), práve naopak, žalobca napriek
uvedenému procesnému postupu okresného úradu v konaní vystupoval ako účastník konania súc si plne
vedomý jednako jeho predmetu a jednako aj možných dôsledkov tohto správneho konania vedenéhovoči nemu ako právnickej osobe, čo je evidentným nie len, ako to uviedli už aj v žalobou napadnutých
rozhodnutiachokresnýúradažalovaný,zožalobcomakoprávnickouosoboudňa07.05.2021udeleného
splnomocnenia na jeho zastupovanie v tomto správnom konaní advokátovi (t.j. splnomocnenie neudelili

advokátovikonateliažalobcu,aležalobcaakoprávnickáosoba),aleajzvecnejstránkyvyjadrenížalobcu
produkovanýchdosprávnehokonaniadodoby,kedysažalobcazozmienenéhorozhodnutiažalovaného
z 08.12.2021 dozvedel o uvedenom procesnom pochybení okresného úradu.
Tak či onak, okresný úrad tento svoj procesný postup, kedy oznámenie o začatí správneho konania
nedoručoval na adresu žalobcu ako právnickej osoby, ale na súkromné adresy jeho konateľov, odôvodnil

tým, že tak postupoval z opatrnosti majúc vedomosť z iných pred ním vedených konaní so žalobcom,
zktorýchsadozvedel,žežalobcamásíceaktivovanúelektronickúschránku,alekeďžekonateliažalobcu
pre dôchodkový vek s ňou nevedia manipulovať, tak o žalobcovi do nej doručenej pošte sa nedozvedia,
preto okresný úrad zvolil doručovanie oznámenia o začatí správneho konania priamo k rukám konateľov
žalobcu, aj keď subjektom voči ktorému bola v tomto správnom konaní vyvodená zodpovednosť za iný
správny delikt neboli konatelia žalobcu ako fyzické osoby, ale žalobca ako právnická osoba majúca

povinnosti na úseku lesného hospodárstva.
V uvedenej súvislosti bolo teda správne konanie začaté z iniciatívy, resp. z podnetu okresného úradu
ako správneho orgánu oprávneného v danej veci konať, takže s ohľadom na cit. § 18 ods. 2 správneho
poriadku bolo toto konanie začaté dňom, kedy okresný úrad urobil voči žalobcovi, ako účastníkovi
konania prvý úkon, ktorý úkon zákonodarca presne nedefinuje, že sa musí nevyhnutne jednať iba

o oznámenie o začatí konania, takže sa prakticky môže jednať o akýkoľvek prvý úkon správneho orgánu
adresne určený účastníkovi konania, z ktorého sa účastník konania môže dozvedieť, že sa voči nemu
vedie správne konanie. Aj § 18 ods. 3 správneho poriadku pojednáva o upovedomení účastníka konania
o začatí konania, formu upovedomenia ktorého však zákonodarca striktne neviaže iba na formalizované
oznámenie o začatí konania.

V okolnostiach veci je nesporným, že účastníkom preskúmavaného správneho konania bol a aj mal byť
žalobca ako právnická osoba.
Z oznámenia o začatí konania č. OU-BJ-PLO-2020/011586-001 z 02.10.2020, ktoré okresný úrad
zasielal na adresy konateľov žalobcu [zásielku si prevzal iba jeden z konateľov a to C. D., ktorému
bola doručená 22.10.2020; druhý konateľ A. B. si zásielku neprebral v odbernej lehote, pozn.] vyplýva,

že z jeho obsahu sa čitateľ mohol jasne dozvedieť, že sa začína správne konanie vo veci uloženia
pokuty za porušenie § 64 písm. g) zákona o lesoch a to za nesplnenie povinností podľa § 20 ods. 4
zákona o lesoch, t.j. za neobnovenie lesa na holine vzniknutej v presne nezistenom čase v priebehu
roka 2015 na parcele CKN 357/1 v obhospodarovaní Urbárskej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo
Gaboltov (t.j. žalobcu, pozn.), do dvoch rokov od skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla,

t.j. od 01.01.2016 do 31.12.2017. Súčasne okresný úrad vyzýval na predloženie zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a občianskym združením POHODA – FLY (ďalej len „OZ“), na základe, ktorej členovia
OZ mohli vykonávať bezmotorové paraglidingové lietanie z kopca Busov, v období rokov 2015 až 2019,
ako aj na predloženie príjmového pokladničného dokladu vystaveného žalobcom pre OZ a peňažného
denníka žalobcu za roky 2015 až 2019.

Zpredmetnéhooznámeniatedabolozreteľneidentifikovateľným,vočikomuazakéhodôvodujesprávne
konanie vedené teda, že nie je vedené voči konateľom žalobcu ako fyzickým osobám, ale voči žalobcovi
ako právnickej osobe a obhospodarovateľovi lesa na parcele CKN 357/1, ktorú správu takto vyhodnotili
nepochybne aj samotní konatelia žalobcu, resp. minimálne jeden z nich, ktorému bolo toto oznámenie
doručené, keďže sa v zmysle tejto správy aj zachovali a udelili v mene žalobcu ako právnickej osoby

splnomocnenie advokátovi na zastupovanie opäť žalobcu ako právnickej osoby v správnom konaní
s týmto v oznámení jasne pomenovaným predmetom konania. Podľa správneho súdu, tak v okolnostiach
veci pomenovaných okresným úradom, ktoré okolnosti žalobca nevyvrátil (napr. žalobca ani len netvrdil,
žeby jeho konatelia používali elektronickú schránku žalobcu na úradnú komunikáciu), je odôvodnenie
okresného úradu jeho procesného postupu akceptovateľným, pretože bol realizovaný jednako v záujme

samotného žalobcu, ktorý sa tak skrz svojich konateľov včas dozvedel o voči nemu vedenom správnom
konaní, čomu zodpovedá aj následná procesná aktivita žalobcu (viď ďalej, pozn.) v tomto správnom
konaní a jednako sa v okolnostiach veci nejednalo o takú nezákonnosť, ktorá by mala vplyv na vecnú
správnosť žalobou napadnutých rozhodnutí (viď ďalej, pozn.).
Zuvedenéhosprávnysúdvyvodzujezáver,žeajkeďokresnýúradpochybilvtom,žeoznámenieozačatí

konania, ktorý úkon okresný úrad mienil ako prvý úkon voči účastníkovi konania (t.j. voči žalobcovi),
doručením ktorého sledoval vyvolanie právnych účinkov začatia správneho konania, nezasielal na
adresu žalobcu ako právnickej osoby, ktorý bol nepochybne účastníkom správneho konania, avšak
keďže v príčinnej súvislosti s týmto procesným pochybením okresného úradu nedošlo k žiadnemuporušeniuaniohrozeniuprávžalobcuvoveciaktívnekonať,čonapokonpotvrdzujeajsamotnáprocesná
aktivita žalobcu v konaní, v ktorom aktívne žalobca participoval na ochrane svojich práv prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, čo je dôkazom toho, že žalobca fakticky od svojich konateľov mal vedomosť

o voči nemu vedenom správnom konaní, ako aj o jeho dôvode, tak z uvedeného dôvodu, ako aj s
ohľadom k tomu, že nie každá nezákonnosť ja en bloc automaticky dôvodom na zrušenie žalobou
napadnutého rozhodnutia, správny súd túto žalobnú námietku nevzhliadol ako tak závažnú, ktorá by
mala potenciál mať vplyv na vecnú správnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, resp. ktorá by mohla
po, v jej dôsledku, zrušení žalobou napadnutých rozhodnutí privodiť pre žalobcu vo veci priaznivejšie

rozhodnutie.
V uvedenej súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
správnehosúduSRsp.zn.4Sfk/11/2022z25.04.2024,podľaktoréhocit.„Vtejtosúvislostidávakasačný
súd do pozornosti, že účelom správneho súdnictva je poskytovať ochranu právam a právom chráneným
záujmom fyzických a právnických osôb (§ 2 ods. 1 SSP), ak tieto môžu byť porušené nezákonným
rozhodnutím/postupom/(ne)činnosťou orgánov verejnej správy (§ 6 ods. 1 SSP). Pre potreby plnenia

predmetných účelov zákonodarca poskytuje správnym súdom penzum prostriedkov, ktoré sú oprávnené
využiť - medzi inými aj právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy (§ 191 ods.
1 SSP). V tejto súvislosti však sám zákonodarca v ustanovení § 191 ods. 1 SSP vykonal váženie a
vymedzil povahu nedostatkov (nezákonností), ktoré môžu viesť správny súd ku zrušeniu žalovaného
rozhodnutia ako aj podmienky, za ktorých tak správny súd môže urobiť.

Kasačný súd sa nezhoduje so sťažovateľom v tom, že akákoľvek nezákonnosť má byť správnym súdom
bez ďalšieho sankcionovaná zrušením žalovaného rozhodnutia. V prípade namietaného porušenia
lehoty a postupu jej predĺženia podľa § 65 Daňového poriadku kasačný súd konštatuje, že ide o procesnú
lehotu a procesné ustanovenie (ustanovenie o konaní pred správcom dane), keďže limituje časový
aspekt procesu vedenia vyrubovacieho konania. V súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. g) SSP

môže porušenie procesného pravidla (ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy) viesť k
zrušeniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy len v prípade, ak je (i) podstatné a (ii) ak
mohlo mať vplyv na správnosť výroku vo veci samej (mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej). Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP vymedzuje zásady posudzovania
procesných nedostatkov v postupoch/konaniach orgánov verejnej správy a vychádza pritom z toho, že

„procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len
v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto,
aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup
nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R

122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné) (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 27/2020 zo dňa 16. decembra 2021,
bod 38).
Zohľadňujúc vyššie uvedené sa kasačný súd stotožňuje s názorom správneho súdu, že porušenie
poriadkovej (procesnej) lehoty na vydanie rozhodnutia či procesného postupu pri jej predĺžení v zásade

nemá povahu takej nezákonnosti, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Nejde
teda o takú procesnú nezákonnosť, ktorá by ovplyvňovala alebo aspoň mohla ovplyvniť správnosť
meritórnych záverov príslušného orgánu - v tomto prípade správcu dane. Sťažovateľom namietaná
procesná vada (porušenie poriadkovej lehoty na vydanie rozhodnutia) preto nemohla podľa § 191 ods.
1 písm. g) SSP viesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného.“

Okrem uvedeného, ak by aj správny súd celkom teoreticky priznal tejto žalobnej námietke žalobcu
úspech, nič by to nemenilo na závere o neudržateľnosti tvrdenia žalobcu, podľa ktorého správne konanie
voči nemu ani nebolo začaté a teda v ňom ani nemohol byť sankcionovaný, pretože toto správne konanie
sa voči žalobcovi nepochybne začalo minimálne dňom 16.12.2020 (čl. 31a admin. spisu ), kedy už
priamo žalobcovi ako právnickej osobe (na jeho IČO) bolo doručené oznámenie o predĺžení lehoty

okresnému úradu na rozhodnutie z 20.11.2020 a už z tohto oznámenia bolo zrejmým akej veci sa
konanie týka alebo dňom 02.04.2021 (čl. 34a admin. spisu), kedy opäť priamo žalobcovi ako právnickej
osobe (na jeho IČO) bolo doručené oznámenie o predĺžení lehoty okresnému úradu na rozhodnutie
z 25.03.2021 a identicky tak žalobcovi ako právnickej osobe (na jeho IČO) bolo 30.04.2021 doručené
oznámenie o predĺžení lehoty okresnému úradu na rozhodnutie z 01.04.2021, no a v neposlednom rade

po predložení žalobcom splnomocnenia zo 07.05.2021 pre advokáta, bolo tomuto právnemu zástupcovi
žalobcu umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu 17.05.2021 a taktiež predvolanie na ústne
pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 10.06.2021 vo veci v tomto predvolaní taktiež identifikovanej bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené 03.06.2021. Všetky vyššie uvedené úkony okresného úradurealizované priamo voči žalobcovi ako právnickej osobe alebo voči jeho právnemu zástupcovi by v tomto
teoretickom prípade bolo možné považovať za prvý úkon realizovaný okresným úradom voči žalobcovi
ako účastníkovi konania.

32. Ohľadne druhej žalobnej námietky žalobcu v časti jej odôvodnenia, podľa ktorej okresný úrad
a žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav keď nenariadili vo veci znalecké dokazovanie na určenie
rozsahu (veľkosti) vzniknutej holiny v dotknutom lesnom poraste v obhospodarovaní žalobcu a na
určenie doby jej vzniku, správny súd uvádza, že uvedená námietka nebola v konaní pred žalovaným
aj odvolacou námietkou, takže žalovaný nemal možnosť sa k nej vyjadriť a ktorého vyjadrenie by tak

mohlo byť predmetom prieskumu jeho zákonnosti v konaní pred správnym súdom, ale žalobca po prvý
krát na nenariadenie znaleckého dokazovania poukázal až v žalobe.
Z uvedeného dôvodu by tak s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn.
1Sžr/126/2014 z 11.10.2016, podľa ktorého cit. „Ďalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry
(najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho
súdu sp. zn. 6 Sžo 84/2007, sp. zn. 6 Sžo 98/2008, sp. zn. 1 Sžo 33/2008, sp. zn. 2 Sžo 5/2009

či sp. zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené
a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.“, mohol mať správny súd túto námietku žalobcu, po prvý krát
uplatnenúažvkonanípredsprávnymsúdomvovzťahukžalobounapadnutémurozhodnutiužalovaného

za nepreskúmateľnú a teda by na ňu nemusel prihliadať, avšak súčasne s ohľadom na Najvyšším
správnym súdom SR (ďalej len „najvyšší správny súd“) napr. v rozhodnutí sp. zn. 3Svk/10/2021 z
22.08.2024 vyslovený právny názor, podľa ktorého, ak bol účastník správneho konania poučený iba
o lehote na podanie odvolacích námietok (ako to vyžaduje § 47 ods. 4 správneho poriadku) bez
súčasného poučenia, že na neskôr podané námietky nebude prihliadané, tak v tom prípade účastník

konania môže námietky uplatniť prvý krát až pred správnym súdom a správny súd je povinný sa
nimi vecne zaoberať, preto správny súd keďže sa jedná aj o daný prípad (viď poučenie o opravnom
prostriedku v žalobou napadnutom rozhodnutí okresného úradu, pozn.), sa vecne vysporiadal aj s touto
žalobnou námietkou.
Skôr však než by sa správny súd venoval vecnému prieskumu predmetnej žalobnej námietky žalobcu

po prvý krát ním uplatnenej až v súdnom konaní, správny súd si dovoľuje podotknúť, že v dôsledku
vyššie uvedeného, môže byť narušená rovnováha práv účastníkov správneho konania, pri pomerovaní
ktorých (test proporcionality) je, podľa vyššie uvedeného názoru, síce na jednej strane právo účastníka
konania podľa správneho poriadku byť poučený nie len o lehote na podanie odvolacích námietok, ale aj
o dôsledkoch jej márneho uplynutia (že na oneskorene podané námietky sa nebude prihliadať, aj keď

§ 47 ods. 4 správneho poriadku to explicitne nevyžaduje), naviac bez ohľadu na to, či takto poučený
účastník konania je alebo nie je v správnom konaní kvalifikovane právne zastúpený advokátom, avšak
na strane druhej je aj právo iného účastníka toho istého správneho konania na právnu istotu, že o
jeho právach bude na úrovni správnych orgánov definitívne rozhodnuté z jemu známych možných už
v správnom konaní spochybniteľných dôvodov, doručením rozhodnutia správneho orgánu o odvolaní či

o rozklade. V prípade, ak by sa mal správny súd až ako prvý zaoberať nejakou námietkou, ktorá predtým
nebola uplatnená už aj pred druhostupňovým správnym orgánom, ktorý by sa po vyjadrení účastníkov
správneho konania, mal možnosť s ňou aj sám vysporiadať tak, podľa správneho súdu, by sa tak mohlo
udiaťibaakvrovinevšeobecnéhovyjadreniasasprávnehosúduknamietanejproblematikesnásledným
daním zakaždým možnosti správnemu orgánu, v zmysle všeobecne formulovaného právneho názoru

správneho súdu, sa k nej vyjadriť v konkrétnostiach tej ktorej danej veci. Iba tak by sa účastníkom
konania stále zachovala trojstupňová (odvolanie v administratívnom konaní, správna žaloba, kasačná
sťažnosť) možnosť k tomuto rozhodnutiu sa vyjadriť a toto rozhodnutie konfrontovať na troch stupňoch
jeho možnej revízie (pred odvolacím správnym orgánom; pred správnym súdom a pred najvyšším
správnym súdom).

Odhliadnuc od uvedeného, súčasne však správny súd uvádza, že vzhľadom na špecifický charakter
predmetného správneho konania, ktoré bolo konaním vo veci správneho trestania, v rámci prieskumu
záverov ktorého sa uplatňuje plná jurisdikcia správneho súdu, bolo tak či onak povinnosťou správneho
súdu vysporiadať sa vecne aj s touto žalobnou námietkou žalobcu.

33.Vovzťahukznaleckémudokazovaniuakodôkaznémuprostriedkupoužiteľnémuvsprávnomkonaní,
správny súd podotýka, že v zmysle cit. § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi, ktorými správny
orgán môže ustáliť skutkový stav a teda ktoré dôkazy sú tak podľa cit. § 32 ods. 2 správneho poriadku
podkladom pre rozhodnutie, sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka, pričomslovo „najmä“ dáva tušiť, že v danom prípade sa nejedná o konečný a definitívny výpočet v správnom
konaní aplikovateľných dôkazov, ale sa jedná o výpočet príkladmý (demonštratívny) a teda neuzavretý,
keďže podľa cit. § 34 ods. 1 správneho poriadku je dôkazom všetko, čím možno zistiť a objasniť skutočný

stav veci a čo je v súlade s právnymi predpismi.
Súčasne správny súd, pre ďalšiu svoju argumentáciu dodáva, že v zmysle citovaných ustanovení
Správneho poriadku, zákonodarca nepripisuje žiadnemu z dôkazov dominantné postavenie v porovnaní
s ostatnými, resp. väčšiu či menšiu výpovednú váhu (dôležitosť), ale všetky dôkazy sú z hľadiska ich
výpovednej hodnoty (váhy) rovnocennými, pričom správny orgán je ten, kto určuje ktoré dôkazy vykoná,

ktoré nevykoná a z akého dôvodu a ako ich jednotlivo a súčasne vo vzájomných súvislostiach vyhodnotí
(§ 34 ods. 4 a 5 správneho poriadku).

34. V danom konkrétnom prípade, ako už bolo uvedené, na jednej strane žalobca v konaní pred
okresným úradom nenavrhol vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne ustálenia rozlohy a doby
vzniku holiny v dotknutom lesnom poraste a teda okresný úrad ani nemal povinnosť sa vo svojom

rozhodnutí vysporiadavať s týmto návrhom žalobcu (t.j. nemusel vysvetľovať prečo tento dôkaz
nevykonal) a na strane druhej, správny orgán majúc panstvo nad dokazovaním, vykonanie tohto dôkazu
nepovažoval za potrebné a preto ho nevykonal.
Pokiaľ ide o opodstatnenosť tohto dôkazu (rozumej znaleckého dokazovania) v interakcii so žalobcom
uvádzanými dôvodmi, správny súd podotýka, že vykonanie znaleckého dokazovania na určenie rozlohy

holiny v dotknutom lesnom poraste by bolo v okolnostiach tejto veci irelevantným a neopodstatneným,
pretože predikcia skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch,
za spáchanie ktorého bol žalobca žalobou napadnutými rozhodnutiami sankcionovaný, nepredpokladá
rozlohu holiny ako jeden zo znakov, ktorý musí byť na jeho spáchanie naplnený, t.j. ani deklarovanie
spáchania tohto správneho deliktu a ani sankcia zaň ukladaná nie sú závislé od toho, akú rozlohu holina

má.
Z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa prvej vety cit. § 20 ods. 4 zákona
o lesoch je dôležité iba indikovanie existencie holiny v lesnom poraste ako takej (t.j. bez ohľadu na jej
výmeru), indikovanie za zalesnenie holiny zodpovedného subjektu majúceho v obhospodarovaní lesný
porast v ktorom holina vznikla a ustálenie, jednako času kedy holina v lesnom poraste vznikla a jednako

času, ktorý od jej vzniku uplynul, t.j. v danom prípade či od vzniku holiny uplynuli dva roky, keďže v konaní
bolo nesporným, že v danom prípade dotknutý lesný porast v obhospodarovaní žalobcu nemá status
ochrannýchlesoch,aniniejechránenýmúzemímspiatymstupňomochranyaanisanejednáoodumretý
lesný porast, kde by bolo nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia pri obnove lesa.
Z uvedeného je teda zrejmým, že pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa prvej

vety cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch nie je podstatným ani zavinenie obhospodarovateľa lesného porastu
za vznik holiny ako takej, ako sa to mylne domnieva žalobca, ktorý sa vo svojej argumentácii či už pred
správnym orgánom alebo pred súdom snaží vyviniť tvrdením, že žalobca resp. jeho konateľ A. B., ktorý
podľa svedeckej výpovede mal dať zmluvný súhlas OZ-niu na užívanie dotknutého lesného porastu na
kopciBusov,ouvedenomsúhlasenevedel,anihonedalatentosúhlasvpodobezmluvymedzižalobcom

a OZ ani nebol preukázaný. Vo vzťahu k formulácii skutkovej podstaty dotknutého iného správneho
deliktu, ktorá (rozumej skutková podstata) pre svoju aplikáciu vyžaduje vznik holiny ako takej, t.j. bez
ohľadu na dôvod či vinníka jej vzniku (vina za vznik holiny napr. v dôsledku nepovoleného výrubu, je
predmetom iného napr. trestného konania, pozn.), je teda irelevantnou otázka zavinenia za vznik holiny,
či jej rozloha alebo dôvod jej vzniku.

Otázka miery a charakteru (úmysel či nedbanlivosť) zavinenia je irelevantnou aj vo vzťahu k založeniu
zodpovednosti za iný správny delikt podľa prvej vety cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch, pretože táto
skutková podstata je založená na objektívnej zodpovednosti obhospodarovateľa lesného porastu za
nezalesnenie holiny v zákonom určenom čase, t.j. bez ohľadu na to, či obhospodarovateľ tentokrát
o nezalesnení holiny (tentokrát nie o jej vzniku) vedel alebo vedieť mohol a mal, je objektívne

zodpovedným ak ju nezalesnil v zákonom stanovenom čase, v danom prípade v čase dvoch rokov
od konca roka v ktorom roku dotknutá holina v lesnom poraste v obhospodarovaní žalobcu vznikla. Z
uvedených dôvodov by bolo znalecké dokazovanie irelevantným aj vo vzťahu k preukazovaniu dôvodu
vzniku dotknutej holiny.
Z uvedeného sa však javí, že žalobcom požadované znalecké dokazovanie by mohlo byť v okolnostiach

veci dôvodným pokiaľ ide o ustálenie doby vzniku holiny, pretože ustálenie doby vzniku holiny je
z hľadiska skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa prvej vety cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch
podstatným, kvôli určeniu počiatku počítania zákonnej dvojročnej lehoty, s márnym uplynutím ktorejvo vzťahu k nezalesneniu holiny, zákonodarca spája vznik objektívnej zodpovednosti za tento správny
delikt.
Ako však bolo uvedené vyššie, pánom dokazovania v správnom konaní je správny orgán (v danom

prípade okresný úrad), ktorý v danom konkrétnom prípade na preukázanie doby vzniku holiny využil iné
dôkazy ako znalecký posudok a to výpovede svedkov (viď ďalší bod, pozn.) na základe výpovedí ktorých
ustálil v logických a na seba nadväzujúcich súvislostiach priebeh skutkového deja o dobe vzniku holiny.
Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, všetky dôkazy majú rovnakú váhu a výpovednú hodnotu, t.j. tak
výpoveď svedka, ako aj znalecký posudok, správny súd nemohol bez ďalšieho klásť okresnému úradu

a žalovanému na ťarchu, že ohľadne doby vzniku holiny nenariadili znalecké dokazovanie, ale si vybrali
iný dôkaz, keďže okresný úrad túto dobu ustálil na základe dvoch na sebe nezáväzných svedeckých
výpovediach, ktoré sa v podstatných bodoch zhodovali a ktoré žalobcom neboli vecne spochybnené
(viď ďalej, pozn.).
Z uvedených dôvodov považoval správny súd aj túto žalobnú námietku žalobcu o nedostatočnom zistení
skutkového stavu pre rozhodnutie, kvôli nenariadeniu znaleckého dokazovania, za neopodstatnenú.

V súvislosti so znaleckým dokazovaním v danej veci správny súd iba na margo už uvedeného, nad
rámec podotýka, že znalecký posudok by v okolnostiach veci, v porovnaní so svedeckou výpoveďou bol
síce možno ťažšie spochybniteľným dôkazom, avšak jeho nariadenie by v okolnostiach danej veci bolo
s najväčšou pravdepodobnosťou kontraproduktívnym, keďže pre účely znaleckého dokazovania by boli
potrebné aspoň pozostatky kmeňov vyrúbaného lesného porastu na holine z ktorých by sa dal určiť čas

výrubu, ktoré kmeňové pozostatky však tak podľa výpovedí svedkov, ako aj podľa miestneho zisťovania
boli z plochy holiny odstránené, práve pre účely úpravy tejto plochy pre bezpečné bezmotorové vzlety.

35. Napokon správny súd vzhliadol nedôvodnou aj žalobnú námietku žalobcu ohľadne ním tvrdeného
nesprávne okresným úradom pre účely rozhodnutia ustálenia skutkového stavu, z dôvodu zohľadnenia

výpovede svedka F. H. I., aj napriek, podľa žalobcu, jej účelovosti v snahe svedka ochrániť seba samého
pred dôsledkami vlastného protiprávneho konania, keďže podľa žalobcu mal svedok F. I. priznať, že sám
bez akéhokoľvek súhlasu žalobcu, resp. jeho konateľa (keďže existencia zmluvy medzi žalobcom a OZ
nebola preukázaná) mal svojvoľne ničiť lesný zmladený porast dreviny buk na dotknutej holine o čom
teda žalobca nemal vedomosť.

V uvedenej súvislosti je na mieste zopakovať, ako už bolo vyššie uvedené, že otázka zavinenia alebo
príčiny vzniku holiny je pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa cit. § 20 ods. 4
zákona o lesoch (nezalesnenie holiny v zákonnej lehote) irelevantnou a v žalobcom naznačenom smere,
ak má žalobca naozaj preukazné vedomosti o nezákonnej činnosti svedka, táto jeho vedomosť by mala
svoje opodstatnenie skôr v rovine trestnoprávnej, nie však pre účely tu preskúmavaného správneho

konania pre iný správny delikt podľa cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch, preto je uvedený argument žalobcu
pre toto konanie neopodstatneným.
V súvislosti s výpoveďou svedka F. I. by pre účel tu preskúmavaného správneho konania mohlo byť
relevantným iba ak spochybnenie alebo vyvrátenie tejto svedeckej výpovede žalobcom v časti o dobe
vzniku holiny (pretože ustálenie tejto doby je pre tu posudzovaný iný správny delikt podstatným) a to

napr. s poukazom na okolnosti, ktoré jej vznik v rozhodnej dobe v roku 2015 mali podľa výpovede
svedka sprevádzať (napr. rokovanie medzi konateľom žalobcu A. B. a konateľom OZ Mgr. Hamarom
a pod.), t.j. ak by žalobca preukázal, že svedkom popisované skutočnosti, ktoré sa podľa jeho výpovede
mali stať v roku 2015, v skutočnosti nenastali ani nastať nemohli alebo prebehli inokedy ako svedkom
popisovaným spôsobom (napr. ak by žalobca navrhol konfrontačné vypočutie svedka, ktorý by svedkom

Zelemom opisované skutočnosti opísal odlišne s ohľadom na dobu ich uskutočnenia a pod.), čo sa však
v danom prípade nestalo a žalobcovi sa nepodarilo relevantne svedeckú výpoveď svedka F. I. vecne
spochybniť. Žalobca sa snažil spochybniť výpoveď svedka F. I. iba svojimi domnienkami o jej údajnej
účelovosti (viď vyššie) dôvodiac pre toto konanie irelevantnými skutočnosťami, ktoré boli navyše, tak ako
podľa vyjadrenia žalovaného, tak aj podľa správneho súdu, vytrhnuté z kontextu svedeckej výpovede

svedka F. I., ktorý v skutočnosti vypovedal, že na úprave dotknutej holiny sa síce podieľal (ako uvádza
aj žalobca), ale až po tom, ako mu v roku 2015 konateľom OZ Mgr. Hamarom bolo oznámené, že tak
môže urobiť, keďže OZ uzavrelo v roku 2015 so žalobcom zmluvné dojednanie, ktorým bol tento postup
žalobcom odobrený, t.j. žalobca s ním súhlasil a teda z výpovede tohto svedka vyplynulo, že svedok
tak nečinil v roku 2015 svojvoľne a bez vedomia žalobcu, ako sa to žalobca snažil prezentovať. Za tejto

svedkom nastolenej situácie by bolo napríklad podľa správneho súdu logickým, ak by žalobca stojac si
za svojim tvrdením, že svedkom popisované skutočnosti v roku 2015 nenastali alebo sa stali inokedy
a teda svedecká výpoveď je v tomto bode nepravdivou, navrhol konfrontačné vypočutie H. B., na ktorého
svedok F. I. vo svojej výpovedi poukázal a ktorý mohol tvrdenia svedka F. I. v naznačenom smere vecnespochybniť či úplne vyvrátiť (samozrejme ich mohol aj potvrdiť, pozn. súdu), či už v tom smere, že sa
vôbecnestalialebo,žesanestalivroku2015,čovšakžalobcaneučinil.Dokoncaaniprivýpovedisvedka
F. I., prítomný konateľ žalobcu A. B. nemal voči tejto svedeckej výpovedi žiadne výhrady a tieto žalobca

neprezentoval ani pri možnosti danej mu okresným úradom vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie.
V, pre účely tohto konania, relevantnom bode, a to k ustáleniu roku 2015, ako obdobia vzniku holiny,
existencia holiny ktorej bola inak v konaní nespornou a nepopierateľnou, by sa mohla javiť byť jediným
relevantným vecným spochybnením svedeckej výpovede F. I. kontra výpoveď konateľa žalobcu A. B..
Konateľ žalobcu A. B. však iba všeobecne, poprel existenciu akéhokoľvek zmluvného dojednania medzi

žalobcomaOZohľadnevyužívaniaholinyzostranyOZ,vktorombodetaksíceskutočnenastalasituácia
ibaslovaprotislovunajednejstarnesvedkaF.I.anastranedruhejkonateľažalobcuA.B.,avšakkonateľ
žalobcu toto svoje tvrdenie nešpecifikoval vo vzťahu ku konkrétnemu časovému obdobiu, napr. k roku
2015. Inými slovami, konateľ žalobcu neuviedol, že medzi žalobcom a OZ nebola v roku 2015 uzavretá
zmluva o možnosti využívania plochy lesného porastu v roku 2015 zo strany OZ, po úprave plochy
ktorej z tejto vznikla holina, ale iba všeobecne uviedol, že medzi žalobcom a OZ neexistovalo žiadne

zmluvné dojednanie o užívaní holiny, čo je z hľadiska významu pre tu preskúmavané správne konanie
nepochybne rozdiel. Ak by totižto napr. (správny súd fabuluje), predmetná zmluva medzi žalobcom
a OZ o užívaní plochy v dotknutom lesnom poraste po jej úprave (t.j. po výrube zalesnenia na nej)
bola uzavretá v roku 2018 a hneď v tom roku by v tom dôsledku došlo k vzniku holiny, tak z hľadiska
zistení štátneho dozoru konaného 27.11.2019 o nezalesnení v tom dôsledku vzniknutej holiny, by aj

napriek existencii zmienenej zmluvy neboli splnené podmienky na správne trestanie žalobcu podľa cit.
§ 20 ods. 4 zákona o lesoch, pretože od roku 2018 kedy by na podklade tejto zmluvy v dôsledku úprav
lesného porastu vznikla predmetná holina, by neuplynula lehota dvoch rokov, najneskôr do uplynutia
ktorej bol žalobca povinný holinu zalesniť, ktorá namodelovaná situácia však samozrejme nevylučuje,
žeby boli splnené podmienky pre postup okresného úradu podľa iných zákonných ustanovení (čo nie je

predmetom tohto konania), nie však podľa cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch.
Aj v prípade, žeby sa zo všeobecného vyjadrenia konateľa žalobcu A. B. o tom, že medzi žalobcom a OZ
nebola nikdy uzavretá zmluva o možnosti pre OZ využívať plochu lesného porastu v mieste aktuálne
zistenej holiny, vyabstrahovalo, že keďže táto zmluva nebola „nikdy“ uzavretá tak to v podstate znamená,
že nebola uzavretá ani v roku 2015 a ani nikdy pred týmto rokom a ani neskôr, tak ani v tomto prípade by

táto výpoveď konateľa žalobcu nestačila na vecné spochybnenie svedeckej výpovede svedka F. I. v jej,
pre toto konanie, podstatnom bode a to, že k úpravám v lesnom poraste v obhospodarovaní žalobcu
došlovroku2015,vdôsledkuúpravktorýchholinavznikla.Uvedenávýpoveďkonateľažalobcubymohla
vyvolať iba ten dôsledok, že členovia OZ konali na vlastnú päsť a bez vedomia žalobcu, čo ale, ako už
bolo uvedené vyššie, by aj tak z hľadiska skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa cit. § 20 ods.

4 zákona o lesoch bolo nepodstatným, pre ktorú nie je dôležitý dôvod (resp. príčina) vzniku holiny, ani
vedomosť alebo nevedomosť žalobcu o jej vzniku, pretože žalobca je obhospodarovateľom dotknutého
lesného porastu a bol a je povinný tento spravovať a oň sa starať, aj prostredníctvom odborného lesného
hospodára.
Napokon, teoreticky, aj keby sa v krajnom prípade pripustilo, že konateľ žalobcu A. B. svojim popretím

existencie akejkoľvek zmluvy medzi žalobcom a OZ by mohol spochybniť svedeckú výpoveď svedka F.
I. v jej podstatnom bode, t.j. v bode o dobe vzniku holiny v roku 2015, tak v tom prípade je nevyhnutným
dodať, že v tomto bode bola svedecká výpoveď svedka F. I. zhodnou s výpoveďou ďalšieho svedka K.
D., ktorý taktiež vypovedal, že dotknutú holinu zistil pri pešej potulke lesom v roku 2015, ktorého výpoveď
žalobca v žalobe nenamietal ani nespochybnil (rozumej výpoveď svedka D.). A keďže zo žiadneho

zákonného ustanovenia nevyplýva, koľko svedeckých výpovedí je potrebných, resp. dostačujúcich na
preukázanie určitej skutočnosti, a s ohľadom na už vyššie zmenenú rovnakú váhu (dôležitosť) všetkých
dôkazov,jeajpodľasprávnehosúdumožnélegitímneuzavrieť,žetýmitodvomisvedeckýmivýpoveďami
bolo ustálené, že sporná holina v lesnom poraste v obhospodarovaní žalobcu skutočne vznikla v roku
2015, tak ako to ustálili aj správne orgány v žalobou napadnutých rozhodnutiach, od roku ktorého

do doby zistení štátneho dozoru nepochybne uplynula doba viac ako dvoch rokov, do najneskoršieho
uplynutia lehoty ktorej od vzniku holiny, si žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť a túto holinu
nezalesnil, za čo mu okresný úrad s odobrením žalovaného uložili zákonnú sankciu.

36. Napokon pre kompletnosť veci správny súd podotýka, že v súvislosti so žalobcom spochybnenou

výpoveďou svedka F. I. a napokon aj v súvislosti s výpoveďou svedka D. (aj napriek tomu, že voči tejto
svedeckej výpovedi žalobca v žalobe nenamietal), by neobstála v správnom konaní žalobcom uplatnená
argumentácia o nepoužiteľnosti týchto svedeckých výpovedí z dôvodu, že o týchto skutočnostiach, ktoré
sa podľa oboch svedkov udiali v roku 2015, svedkovia vypovedali až v roku 2021. Totižto pre uznanie,resp. pre uveriteľnosť svedeckej výpovede nie je relevantná bez ďalšieho iba dĺžka časového úseku,
ktorý uplynul medzi svedkom navnímanou skutočnosťou o ktorej vypovedá a samotnou jeho výpoveďou,
aj keď plynutím času pamäťová stopa o vnímanom oslabuje, avšak dôležitým je, či sa svedecká výpoveď

svedka, v pre prípad podstatných bodoch zhoduje s inými dôkazmi.
V danom prípade sa dve svedecké výpovede podané nezávisle od seba dvomi navzájom medzi sebou
neprepojenými (záujmami ani vzťahmi) svedkami, podané v rôznych časových úsekoch a v iných
konaniach [svedok D. vypovedal ako prvý 11.03.2020 v správnom konaní vedenom proti odbornému
lesnému hospodárovi M. D. vo veci porušenia povinnosti pri vedení lesnej evidencie a svedok F. I.

vypovedal 10.06.2021 v dotknutom správnom konaní vedenom proti žalobcovi] sa zhodovali v pre vec
podstatných bodoch a to, že v roku 2015 bola na kopci Busov umiestnená na dotknutej holine biela
geotextília, ktorú umiestnili na dotknutej holine členovia OZ po vyčistení prirodzene zalesnenej lesnej
plochy zmladenia náletovou drevinou buk, aby zabránili jej ďalšiemu zarastaniu a o ktorej skutočnosti
svedok D., ako nečlen OZ nemal odkiaľ vedieť, okrem, že túto okolnosť skutočne vnímal a o nej
vypovedal, s tým, že svedok F. I. uviedol, že predmetná geotextília bol v roku 2015 na uvedenej

holine umiestnená a pred koncom roku 2015 bola aj odstránená kvôli výsevu trávy na mieste holiny,
takže svedok D. mohol pozorovať predmetnú geotextíliu iba v roku 2015 nie skôr ani nie neskôr.
Okrem toho výpovede týchto svedkov sa popisom priebehu skutkového deja vzniku holiny zhodovali
aj s inými zisteniami, napr. s vyjadreniami odborného lesného hospodára, podľa ktorého v dotknutom
lesnom poraste 279 A11 bola v predchádzajúcom programe starostlivosti o les (PSoL) platnom na roky

2003-2012 spracovaná kalamita a v nasledujúcom PSoL na roky 2013 až 2022 bola táto plocha v roku
2013 už popísaná ako porast 279 A40 a bola odpísaná ako zalesnená prirodzeným zmladením dreviny
buk, na ktorej ploche odborný lesný hospodár 18.11.2019 zistil výskyt holiny o výmere 0,20 ha a ktorú
zaevidoval do LHE avšak za mesiac október 2019 (prečo, nevysvetlil) a ktorú zameraním v teréne
pásmom zistili aj štátny dozor 27.11.2019.

S ohľadom k uvedenému sa javí byť logickým tvrdenie svedka F. I., že v roku 2015 už z diaľky evidoval
na kopci Busov holinu, čo však neznamená, že ešte pred rokom 2015 tam už holina bola, ako sa na
to v snahe vyviniť sa z udelenia súhlasu OZ-niu snaží poukázať žalobca (čo je aj tak irelevantným, viď
vyššie objektívna zodpovednosť nie za vznik holiny, ale za jej nezalesnenie, pozn.), ale to znamená, že
uvedená plocha sa svedkovi mohla z diaľky javiť ako už v tom čase holina, keďže táto plocha bola podľa

OLH zarastená od roku 2013 iba zmladením náletovou drevinou buk a nie (za dva roky od roku 2013)
dospelými, z diaľky viditeľnými stromami. A až po príchode na miesto samé svedok videl, že plocha
je prirodzene zarastená zmladeným lesným porastom dreviny buk, ktoré mladé dreviny spolu s inými
členmi OZ pri úprave terénu v rok 2015 zrezali čo najnižšie k zemi, aby vytvorili plochu vhodnú pre
bezpečný vzlet.

37. Každopádne, správny súd sumarizuje, že bolo v danej veci nesporne preukázané splnenie všetkých
podstatných znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch,
a to existencia holiny ako takej od roku 2015 (bez významu kto, kedy, ako a za akým účelom túto vytvoril
alebo z akého dôvodu vznikla), ktorá bola v obhospodarovaní žalobcu a ktorú žalobca od roku 2015

najneskôr do 31.12.2017 nezalesnil (bez významu či o tom vedel alebo vedieť mohol a mal, a bez
významu, že túto plochu zalesnil v roku 2019 drevinou smrek).
Správny súd záverom poukazuje na, v dôsledku plynutia času a vykonávania dokazovania, meniacu
sa argumentáciu žalobcu, ktorý najprv tvrdil, že dotknutá holina nemohla vzniknúť v roku 2015, ale až
v roku 2019, kedy ju zaevidoval OLH, avšak neskôr žalobca v snahe spochybniť výpoveď svedka F. I.,

dokonca pripustil, že dotknutá holina mohla vzniknúť aj skôr ako v roku 2015, čo nič nemení na veci, že
žalobca v rozpore so zákonom túto holinu z roku 2015 nezalesnil do najviac dvoch rokov od jej vzniku,
ktorý záver by obstál o to viac, ak by holina vznikla aj skôr.

38. Keďže žalobcovi uložená sankcia a ani jej výška nebola predmetom spochybnenia žalobcom

v správnej žalobe, správny súd sa jej preto bližšie nevenoval.

39. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného úradu,
vychádzajú z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového

stavu, preto správny súd postupom podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023, správnu
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.40. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“

41. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.“

42. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

43. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168
SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému

žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy
vecí verejných), správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej .pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).