Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 60Cb/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125201196
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Krošlák Cmerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125201196.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: MH Manažment,

a. s., IČO: 50 088 033, so sídlom Turbínová 3, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, právne
zastúpený: Chrenek, Toman, Kotrba, advokátní kancelář spol. s r. o., IČO: 285 05 913, so sídlom Těšnov
1/1059, 11000 Praha 1, Česká republika, konajúci na území SR prostredníctvom organizačnej zložky:
Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, IČO: 53 650 441, so
sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: ARRIVA Trnava,
a.s., IČO: 36 249 840, so sídlom Nitrianska 5, 917 02 Trnava, právne zastúpený: Advokátska kancelária
VICTORIA, s.r.o., IČO: 51 164 353, so sídlom Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, o určenie

neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.02.2025 domáhal, aby súd určil, že uznesenie č.
13 A)/12.12.2024, uznesenie č. 13 B)/12.12.2024, uznesenie č. 13 C)/12.12.2024, uznesenie č.
13 D)/12.12.2024, uznesenie č. 13 E)/12.12.2024, uznesenie č. 13 F)/12.12.2024, uznesenie č.
13 G)/12.12.2024, uznesenie č. 13 H)/12.12.2024, uznesenie č. 13 I)/12.12.2024, uznesenie č. 13

J)/12.12.2024, uznesenie č. 13 K)/12.12.2024, uznesenie č. 13 L)/12.12.2024, všetky vyhlásené na
riadnom valnom zhromaždení dňa 12.12.2024 v spoločnosti ARRIVA Trnava, a. s., IČO: 36 249 840, so
sídlom Nitrianska 5, 917 02 Trnava, za neplatné a zároveň aby určil, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

2. Zo žaloby vyplýva, že žalovaný v súčasnosti vykonáva služby vo verejnom záujme na základe
zmluvy o službách vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave v dopravnom regióne

Trnava zo dňa 31.05.2023 (ďalej tiež ako „zmluva“), ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a Trnavským
samosprávnym krajom. Žalobca je právnym nástupcom Fondu národného majetku SR (ďalej tiež ako
„FNM“). FNM bol zakladateľom žalovaného (pôvodný názov žalovaného Slovenská autobusová doprava
Trnava, akciová spoločnosť; skrátene: SAD Trnava, a.s.). Slovenská republika prostredníctvom FNM
sprivatizovala majetok štátneho podniku tak, že tento majetok vložila do spoločnosti žalovaného. V
súvislosti s vložením štátneho majetku do spoločnosti žalovaného došlo na základe podnetu FNM k
úprave stanov žalovaného (ďalej tiež ako „Stanovy“). Úprava Stanov žalovaného sa týkala nakladania

s majetkom vloženým zo strany FNM do spoločnosti žalovaného. Úprava Stanov spočívala najmä
v zavedení obmedzení nakladania s vloženým majetkom, a to najmä v zavedení požiadavky 2/3
súhlasu akcionárov (vrátane akcionára s majetkovou účasťou štátu) s prevodom majetku. Išlo o cielenú
úpravu Stanov zo strany FNM za účelom zabezpečenia určitej miery kontroly štátu nad majetkomslúžiacim výkonom vo verejnom záujme. Akcionármi žalovaného sú žalobca, ktorý v súčasnosti vlastní
123.735 kusov akcií, čo predstavuje 39,50% podiel na základnom imaní žalovaného, a spoločnosť
ARRIVA Slovakia a. s., IČO: 35 811 439, so sídlom Štúrova 72, 949 44 Nitra (ďalej tiež ako „majoritný

akcionár žalobcu“), ktorá v súčasnosti vlastní 189.552 kusov akcií, čo predstavuje 60,50% podiel
na základnom imaní žalovaného. Vzhľadom na počet kusov akcií vo vlastníctve žalobcu, je možné
konštatovať, že žalobca zastáva pozíciu minoritného akcionára žalovaného. Dňa 12.12.2024 sa konalo
riadne valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom sa zúčastnili obaja jeho akcionári, a z ktorého bola
vyhotovená písomná zápisnica (ďalej tiež ako „zápisnica RVZ“). Bod 13 programu riadneho valného

zhromaždenia sa týkal odpredaju nehnuteľností v súlade s projektom Booster, pričom žalobca vo vzťahu
ktomutoodpredajužiadaldoplniťinformácieodôvodenepotrebnostijednotlivýchnehnuteľností,použitia
získaných finančných prostriedkov z predaja nehnuteľností, prehlásenia, či a v akom rozsahu jednotlivé
nehnuteľnosti slúžia na výkony vo verejnom záujme a iných skutočností (ďalej tiež ako „otázky žalobcu“).
ZozápisniceRVZvyplýva,ženariadnomvalnomzhromaždeníbolschválenýpredajmajetkužalovaného
nasledovnými uzneseniami: - Uznesenie č. 13 A)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj nehnuteľností

nachádzajúcich sa v k. ú. A., obec Trnava, okres evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym
odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 308 m2,
pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 282 m2, pozemok reg.
„C“ s parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 12 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX -
ostatná plocha o výmere 29 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/XX o výmere 12 m2, stavba so súp.

č. XXXX - dispečing SAD Trnava nachádzajúca sa pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 282 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 A)/12.12.2024“); - Uznesenie
č. 13 B)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B. C. D.,
obec B. C. D., okres C., evidovaných Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX
ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 349 m2, pozemok

reg. „C“ s parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 61 m2, pozemok reg. „C“ s parc.
č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2 a stavba so súp. č. 61 - 4 lôž. ubyt.
pre vodič nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 289 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 B)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13 C)/12.12.2024,
ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. E., obec Hlohovec, okres Hlohovec,

evidovaných Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C“
s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3370 m2, pozemok reg. „C“ s parc č. XXXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3055 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 160 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 349 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 196 m2,

pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 113 m2, pozemok reg. „C“
s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 259 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 532 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1

m2, stavba so súp. č. XX - admin. budova nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, stavba so súp. č. XXXX - jedáleň nachádzajúca sa
na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 349 m2, stavba so
súp. č. XXXX - sklad nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 196 m2, stavba so súp. č. XXXX - umyvárka nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“

s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 113 m2, stavba so súp. č. XXXX - sklad I
nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2,
stavba so súp. č. XXXX - sklad II nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 259 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 C)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13
D)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F., obec F., okres

F., evidovaných Okresným úradom Piešťany, katastrálny odborom na LV č. XX ako pozemok reg. „C“
s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 238 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 520 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
12 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4757 m2, pozemok

reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2737 m2, pozemok reg. „C“ s parc.
č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1054 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 163 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 147 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie ovýmere 1329 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2309
m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 110 m2, stavba so
súp. č. XXXX - dispečing nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 238 m2, stavba so súp. č. XXXX - trafostanica nachádzajúca sa na pozemku
reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, stavba so súp. č. XXXX -
dielňa nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
520 m2, stavba so súp. č. XXXX - dielňa nachádzajúca sa na reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 12 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 D)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13

E)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. C., obec C., okres
C., evidovaných Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg.
„C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 748 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č.
XXXX/X - ostatná plocha o výmere 304 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 2990 m2, pozemok reg. „C“ 1673/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 599 m2,
pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 448 m2, pozemok reg.

„C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1395 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č.
XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1967 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 937 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 178 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 1179 m2, stavba so súp. č. XXX - administratívna budova nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“

1673/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 599 m2, stavba so súp. č. XXX - dielňa nachádzajúca
sa pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 448 m2 (ďalej tiež
ako „uznesenie č. 13 E)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13 F)/12.12.2024, ktorým bol schválený (A) predaj
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A., obec Trnava, okres Trnava, evidovaných Okresným úradom
Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 76 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 333 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14814 m2,
pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1038 m2, pozemok reg. „C“
s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1677 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 92 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 199 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 1231 m2, stavba so súp. č. XXXX - dispečing a vrátnica nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“
s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2, stavba so súp. č. XXXX - umyvárka
nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1038
m2, stavba so súp. č. XXXX - hala DÚV STK nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/

X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1677 m2, stavba so súp. č. XXXX - dielňa nachádzajúca sa
na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2, stavba so
súp. č. XXXX - dispečing SAD Trnava nachádzajúca sa pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 282 m2 a (B) predaj spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo veľkosti 1/3
k celku nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. A., obec Trnava, okres Trnava, evidovaných na LV

č. XXXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1128 m2,
pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, pozemok reg. „C“ s
parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5316 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 F)/12.12.2024“);-
Uznesenie č. 13 G)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú.

G., obec Chtelnica, okres F., evidovaných Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom na LV č.
XXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2034 m2, pozemok
reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2, pozemok reg. „C“ s parc.
č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 261 m2, a nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.
ú. G., obec Chtelnica, okres F., evidovaných Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom na LV

č. XXXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1457 m2,
stavba so súp č. 739 - dielňa /č.1/ nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 124 m2, stavba so súp č. 739 - dielňa /č.2/ nachádzajúca sa na pozemku
reg. „C“ s parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 261 m2 (právny vzťah k parcele č.
XXX/X H. XXX/XX pod stavbami so súp. č. 739 je evidovaný na LV č. XXX) [pozn. podľa aktuálneho

LV č. XXXX, k. ú. G., je výlučným vlastníkom stavieb so súp. č. XXX pán I. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: č. 486, 922 11 Prašník] (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 G)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13
H)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo veľkosti 24/3312
k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. K., obec Myjava, okres Myjava, evidovaných OkresnýmúradomMyjava,katastrálnymodboromnaLVč.XXXXakopozemokreg.„C“sparc.č.XXXX-zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 875 m2, a predaj výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to bytu
č. XX, vchod č. 50, 4. p., nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. K., obec Myjava,

okres Myjava, evidovaných Okresným úradom Myjava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako stavba
so súp. č. 936 - 3 OBCH.Z. A BYTY postavenej na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 875 m2, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 24/3312 na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 H)/12.12.2024“); -
Uznesenie č. 13 I)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F.

F., obec F. F., okres C., evidovaných Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom na LV č. XX ako
pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2401 m2, stavba so súp. č.
187 - ubytovňa nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 2401 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 I)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13 J)/12.12.2024,
ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. L., obec L., okres C., evidovaných
Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom na LV č. XXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/

X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 251 m2, stavba so súp. č. XXX - garáž nachádzajúca sa
na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 251 m2 (ďalej tiež
ako „uznesenie č. 13 J)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13 K)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C., obec C., okres C., evidovaných Okresným úradom Senica,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg. „E“ s parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 49 m2

(ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 K)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13 L)/12.12.2024, ktorým bol schválený
predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. M., obec Važec, okres Liptovský Mikuláš, evidovaných
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na LV č. XXX ako pozemok reg. „C“ s parc.
č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 554 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 60 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 4 m2, stavba so súp. č. 187 - STAVBA ČS. 187 nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č.
XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 554 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 L)/12.12.2024“).
(ďalej tiež spolu ako „uznesenia RVZ“).

3. Všetky vyššie uvedené uznesenia RVZ boli schválené jednoduchou väčšinou prítomných akcionárov,

resp. za schválenie uznesení RVZ hlasoval výhradne iba majoritný akcionár žalobcu a to počtom 189
552 hlasov. Žalobca hlasoval proti všetkým uzneseniam RVZ. Žalobca podal voči všetkým uzneseniam
RVZ v súlade s § 183 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
tiež ako „ObZ“) protest. Časť odôvodnenia žaloby bola venovaná charakteristike majetku slúžiacemu na
výkon verejných služieb. Žalovaný na základe zmluvy zabezpečuje dopravnú obslužnosť v dopravnom

regióne Trnava, ktorý sa nachádza v územnom obvode Trnavského samosprávneho kraja a v priľahlom
záujmovom území. Žalovaný tak vystupuje v pozícii dopravcu, pričom sa na jeho podnikateľskú činnosť
vzťahujú ustanovenia zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej
tiež ako „zákon o cestnej doprave“). Medzi všeobecné povinnosti žalovaného v zmysle § 7 písm. c)
a e) zákona o cestnej doprave patrí inter alia povinnosť zabezpečiť technickú základňu vybavenú na

prevádzku, údržbu, technickú kontrolu, parkovanie a garážovanie vozidiel a na starostlivosť o posádky
vozidiel, o cestujúcich a o náklad v rozsahu poskytovaných dopravných služieb, ako aj povinnosť
zabezpečiť, aby prevádzkované vozidlá parkovali a garážovali v priestoroch technickej základne
alebo v priestoroch určených obcou na tento účel. Zo špecifikácií nehnuteľností, ktorých odpredaj bol
uzneseniami RVZ schválený, vyplýva, že vo všeobecnosti ide o majetok žalovaného, ktorý priamo súvisí

s vykonávaním jeho podnikateľskej činnosti ako dopravcu, resp. ide o nehnuteľnosti, ktoré súvisia s
poskytovaním služieb vo verejnom záujme - gro predmetných nehnuteľností totiž pozostáva z garáží,
dispečingu, dielní, etc., ktoré sú nevyhnutné pre riadne plnenie zákonných ako aj zmluvných povinností
žalovaného. Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého dotknuté nehnuteľnosti nesúvisia s výkonom
služby vo verejnom záujme nie je dostačujúce, pričom ho žalovaný žiadnym relevantným spôsobom

nepodložil. Vo svojej odpovedi k otázkam žalobcu žalovaný iba stroho uviedol, že služby poskytované
vo verejnom záujme na základe zmluvy sú prakticky vždy poskytované v lokalitách, ktoré nie sú zhodné
s umiestnením dotknutých nehnuteľností, a na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme postačuje
iba vozidlový park a jeho vybavenie. Žalovaný vo svojej odpovedi opomenul skutočnosť, že vykonáva
autobusovú dopravu, ktorej zabezpečenie je vo verejnom záujme, v dôsledku čoho nie je možné

jednoznačne určiť majetok, ktorý s výkonom služby vo verejnom záujme súvisí, resp. nesúvisí. Samotná
nemožnosť určenia presnej hranice, kedy majetok žalovaného slúži výkonu služieb vo verejnom záujme
a kedy nie, je odôvodnený aj prepojenosťou sfér podnikania žalovaného. Z výpisu Obchodného registra
vyplýva, že predmet podnikania žalovaného síce nie je zameraný výlučne iba na verejnú cestnúdopravu osôb, no aj napriek tomu je podnikateľská činnosť žalovaného prepojená a ucelená (najmä
z finančného hľadiska), a preto rozhodnutie v jednej sfére podnikania žalovaného, ktoré zdanlivo
nemusí nesúvisieť s ostatnými sférami podnikateľskej činnosti žalovaného, je stále spôsobilé ovplyvniť

celkový chod podnikania žalovaného. Obsah žaloby sa v ďalšom zameriava na konanie v rozpore
so Stanovami žalovaného. Stanovy sú jedným z najdôležitejších dokumentov akciovej spoločnosti.
Predstavujú právny základ pre úpravu vnútorných vzťahov akciovej spoločnosti, fungovania spoločnosti
a práv a povinností akcionárov. Predstavujú osobitnú „zmluvu“ sui generis. Povaha a funkcia stanov v
akciovej spoločnosti je iná od stanov v spoločnostiach inej právnej formy. Stanovy akciovej spoločnosti,

na rozdiel od zakladateľských dokumentov, sú záväzné nielen pre zakladateľov akciovej spoločnosti, ale
aj pre všetkých jej akcionárov. Podľa čl. X ods. 3 písm. d) Stanov žalovaného, si rozhodnutie valného
zhromaždenia o nakladaní s majetkom na území Slovenskej republiky, ktorého užívanie je podmienkou
riadneho plnenia zmlúv o výkone vo verejnom záujme vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných
akcionárov. Ako už bolo uvedené skôr, uznesenia RVZ boli schválené jednoduchou väčšinou prítomných
akcionárov, čo je v priamom rozpore s čl. X ods. 3 písm. d) Stanov. Totižto za prítomnosti oboch

akcionárov žalovaného, t. j. žalobcu a majoritného akcionára žalovaného, si platné schválenie uznesení
RVZ týkajúcich sa predaja nehnuteľností, ktoré nepochybne súvisia s výkonom služieb vo verejnom
záujme, vyžadovalo súhlas nielen majoritného akcionára žalovaného, ale aj žalobcu. V prípade rozporu
uznesenia valného zhromaždenia so stanovami spoločnosti vzniká akcionárovi právo domáhať sa
neplatnosti takéhoto uznesenia a to s odkazom na § 183 v spojení s § 131 ObZ. Žaloba o určenie

neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia predstavuje osobitný druh určovacej žaloby, pričom s
odkazom na ust. § 131 ObZ sa existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu zákonom predpokladá,
a preto tento netreba osobitne v konaní preukazovať. Vo vzťahu k protestu proti uzneseniam RVZ bolo
v žalobe uvedené, že akcionár sa môže domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
súdnou cestou výhradne iba ak voči napadnutému uzneseniu valného zhromaždenia podal do zápisnice

z valného zhromaždenia protest. Právna úprava pritom nekladie žiadne požiadavky na obsah protestu.
V súvislosti s § 183 ObZ v spojitosti s § 131 ObZ protest akcionára by mal obsahovať aspoň určenie
uznesenia alebo uznesení, voči ktorým akcionár podáva protest. Protest môže obsahovať označenie
dôvodov nesúhlasu s uznesením valného zhromaždenia, nie je však jeho obligatórnou súčasťou.
Určenie dôvodov nesúhlasu s uznesením valného zhromaždenia teda nie je ani podmienkou na podanie

žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Na splnenie podmienky podľa § 183 ObZ
stačí podanie protestu s určením, voči ktorému uzneseniu valného zhromaždenia je protest podaný. Ako
už bolo uvedené vyššie, žalobca podal voči všetkým dotknutým uzneseniam RVZ protest, čoho dôkazom
je aj samotná zápisnica RVZ, čím je predmetná podmienka pre úspešného domáhanie sa neplatnosti
uznesení RVZ splnená. Ďalšia časť žaloby sa zamerala na opísanie zásahu do práv žalobcu. Medzi

podmienkyúspešnéhodomáhaniasaneplatnostiuzneseniavalnéhozhromaždeniazákonodarcazaradil
okrem iného aj nutnosť ohrozenia práv akcionára. Na úspešnosť takejto žaloby tak postačuje výhradne
iba preukázanie skutočnosti, že uznesenie, ktoré bolo prijaté v rozpore so zákonom, spoločenskou
zmluvou alebo stanovami je spôsobilé obmedziť alebo ohroziť práva akcionára. S ohľadom na skutkové
okolnosti v podobe spôsobu prijatia a obsah uznesení RVZ je zrejmé, že uznesenia RVZ, prijaté v

rozpore so Stanovami, sú plne spôsobilé obmedziť práva žalobcu a to najmä právo na podiel na zisku
a právo na rovnaké zaobchádzanie. Majetkové práva akcionára v akciovej spoločnosti vyplývajú z jeho
majetkovej účasti na spoločnosti, ktorá sa prejavuje najmä právom na podiel na zisku, právom na podiel
na likvidačnom zostatku a právom na ochranu pred neprimeraným obmedzením vlastníckych práv.
Právo na podiel na zisku predstavuje základné majetkové právo akcionára. Ide o logické vyjadrenie

očakávania akcionára, že kapitál, ktorý vložil do spoločnosti, sa bude zhodnocovať a generovať
profit. Predaj majetku žalovaného, ktorý súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou, môže logicky viesť
k nižším budúcim ziskom, a tým pádom k obmedzeniu schopnosti žalovaného vyplácať dividendy. K
uvedenému žalobca opakovane uvádza, že žalovaný na základe zmluvy vykonáva služby vo verejnom
záujme. V prípade odpredaja nehnuteľností, ktoré súvisia s výkonom služieb vo verejnom záujme je tak

ohrozené riadne plnenie zákonných ako aj zmluvných povinností, ktoré žalovanému prináležia z jeho
pozície dopravcu, čo iba osvedčuje hrozbu prípadného zníženia zisku v budúcnosti. S predchádzajúcim
odsekom úzko súvisí aj skutočnosť, že v prípade niektorých nehnuteľností, obsiahnutých v uzneseniach
RVZ, bola znaleckým posudkom stanovená príliš nízka cena oproti ich účtovnej hodnote. Ak by došlo
k prevodu sporných nehnuteľností pod ich účtovnú hodnotu, spôsobilo by to účtovnú stratu, čo by sa

následne prejavilo na hospodárskom výsledku žalovaného a v neposlednom rade aj na podiele na
zisku, ktorý by mal byť žalobcovi vyplatený. Z týchto skutočností vyplýva, že „schválené“ uznesenia
RVZ majú vplyv na majetkové práva žalobcu, ako minoritného akcionára žalovaného. Zásada rovnakého
zaobchádza, zakotvená v § 176b ods. 2 ObZ, predstavuje ústrednú zásadu korporačného práva, ktorálogicky vyplýva z podstaty fungovania akciovej spoločnosti a jej vnútorného usporiadania. Hlavným
zmyslom a účelom tejto zásady je ochrana akcionárov a ich postavenia pred zásahmi zo strany
spoločnosti a jej orgánov. Jeden z pilierov tejto zásady spočíva v zabránení zneužívania pozície

majoritných akcionárov na úkor minoritných akcionárov, napríklad presadzovaním rozhodnutí, ktoré
by boli pre menšinových akcionárov nevýhodné, čo je príznačné aj na predmetný prípad. Ak je
rozhodnutie prijaté spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania so všetkými
akcionármi, môže ísť o zneužitie majoritného postavenia väčšinového akcionára. Ak by rozhodnutie
valného zhromaždenia ohrozovalo ekonomickú stabilitu spoločnosti alebo malo likvidačný účinok na

hodnotu akcií menšinových akcionárov, mohlo by byť považované za porušenie povinnosti riadneho
hospodára. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že uznesenia RVZ ohrozujú ekonomickú stabilitu
žalovanéhoasúspôsobiléohroziťmajetkovéprávažalobcuakominoritnéhoakcionára.Vovšeobecnosti
sa má za to, že majetok v podobe nehnuteľností má pre spoločnosť oveľa vyššiu „cenu“ ako peňažné
prostriedky, a to najmä v prípade žalovaného, ktorý nepotrebuje rýchlo získať peňažné prostriedky z
predaju nehnuteľností napr. na úhradu svojich záväzkov. Z pohľadu majetkových práv žalobcu ako

akcionára žalovaného je výhodnejšie, ak si žalovaný ponechá vo vlastníctve nehnuteľnosti, ktoré navyše
môžu plynutím času nabrať na hodnote a teda majetkové postavenie žalobcu ako akcionára žalovaného
sa ešte zlepší. Nehnuteľnosti sú vždy výhodnejšie aktívum oproti peňažným prostriedkom tá-ktorá
osoba bezdôvodne a bez akéhokoľvek zámeru alokuje na bankovom účte. V závere žaloby bolo
uvedené, že vzhľadom na všetky vyššie skutkové ako aj právne skutočnosti, žalobca zastáva názor,

že v predmetnom prípade boli naplnené všetky predpoklady na určenie neplatnosti uznesení RVZ.
Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom uznesení RVZ, súvisia s výkonom služieb vo verejnom záujme, a
preto bolo nutné, aby s nimi súhlasila dvojtretinová väčšina prítomných akcionárov, t. j. bol nevyhnutný
konsenzus žalobcu ako aj majoritného akcionára žalovaného. Aj napriek tomu boli uznesenia RVZ
schválené výhradne iba na základe jednoduchej väčšiny prítomných akcionárov, čo zakladá ich priamy

rozpor so Stanovami. Žalobca, v súlade s ustanoveniami ObZ, podal voči uzneseniam RVZ protest,
čím sú splnené všetky formálne predpoklady pre úspešné domáhanie sa neplatnosti uznesení RVZ.
Uznesenia RVZ sú spôsobilé obmedziť majetkové práva žalobcu ako akcionára žalovaného, a to
najmä právo na podiel na zisku a právo na rovnaké zaobchádzanie. Predaj nehnuteľností totiž môže
mať zásadný vplyv na ďalšie fungovanie žalovaného, najmä v kontexte výkonu služieb vo verejnom

záujme,vdôsledkučohojeohrozenábudúcaschopnosťžalovanéhoriadnevyplácaťdividendy.Prípadný
predaj nehnuteľností má zároveň aj majetkový dopad na hodnotu akcií žalobcu, pričom žalobca bol
zásadne proti predaju majetku. Zároveň boli uznesenia RVZ prijaté výhradne na základe rozhodnutia
majoritného akcionára žalovaného, a to aj napriek tomu, že si ich odsúhlasenie vyžadovalo súhlas
žalobcu, čím de facto dochádza k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, a k potlačeniu práv

žalobcu ako minoritného akcionára. Žalobca okrem iného poukázal na rozhodnutia iných súdov v
obdobných skutkových prípadoch a to: - Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.08.2013, sp.
zn. 36Cb/136/2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.12.2013, sp.
zn. 16Cob/174/2013, -Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.08.2011, sp. zn. 36Cb/174/2009,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 16Cob/172/2011,

- Rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 03.11.2015, sp. zn. 18Cb/75/2011, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.11.2016, sp. zn. 4Cob/10/2016. Zo spomenutých
rozhodnutí vyplýva, že všetky konajúce súdy vyslovili neplatnosť uznesení valných zhromaždení, a to
okrem iného aj z dôvodu, že neboli dodržané stanovy spoločností. Konajúce súdy poukázali na znenie
stanov, z ktorých vyplývalo, že na predaj nehnuteľností sa vyžaduje 2/3 väčšina hlasov akcionárov.

Keďže tieto ustanovenia o hlasovaní neboli na valných zhromaždeniach dodržané, tak konajúce súdy
vyslovili jednoznačný záver o neplatnosti uznesení prijatých na valných zhromaždeniach. Žalobca v
tomto smere poukázal na zásadu legitímnych očakávaní, keďže aj vyššie spomenuté prípady vychádzali
rovnakých alebo minimálne veľmi obdobných skutkových a právnych okolností. Zásada legitímnych
očakávaní v civilnom procese znamená, že účastníci konania môžu očakávať, že súdy budú rozhodovať

konzistentne v obdobných prípadoch, čím sa zabezpečí predvídateľnosť a právna istota. Uvedené
vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR so sp. zn. II. ÚS 19/2016: „Súčasťou princípu právnej istoty,
vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1 ústavy je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri
opakovaní v rovnakých podmienkach, dala rovnaká odpoveď. Ak všeobecný súd rozhodne v obdobných
veciach odlišným alebo protichodným spôsobom, bez zdôvodnenia odlišného stanoviska prijatého v

takejto obdobnej veci, poruší základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj
jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ Keďže v skutkovo rovnakých
alebo obdobných veciach už viaceré súdy vyslovili záver o neplatnosti uznesení valných zhromaždení,žalobca zastáva názor, že aj v jeho veci by mal súd rozhodnúť rovnakým spôsobom a vysloviť neplatnosť
uznesení RVZ.

4. Na preukázanie dôvodnosti žaloby a návrhu predložil navrhovateľ nasledovné listiny: Zmluvu o
službách vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave v dopravnom regióne Trn zo dňa
31.05.2023, zápisnicu z Riadneho valného zhromaždenia, odpoveď žalovaného na otázky žalobcu,
závery znaleckých posudkov spolu s účtovnou hodnotou nehnuteľností, Stanovy žalovaného, závery
znaleckých posudkov + evidencia účtovnej hodnoty nehnuteľností.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 28.05.2025 uviedol nasledovné: Žalobca sa
žalobou domáha určenia, že uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného prijaté dňa
12.12.2024, a to konkrétne uznesenie č. 13 A)/12.12.2024, uznesenie č. 13 B)/12.12.2024, uznesenie
č. 13 C)/12.12.2024, uznesenie č. 13 D)/12.12.2024, uznesenie č. 13 E)/12.12.2024, uznesenie
č. 13 F)/12.12.2024, uznesenie č. 13 G)/12.12.2024, uznesenie č. 13 H)/12.12.2024, uznesenie č.

13 I)/12.12.2024, uznesenie č. 13 J)/12.12.2024, uznesenie č. 13 K)/12.12.2024, uznesenie č. 13
L)/12.12.2024 (ďalej spolu ako „Uznesenia“), sú neplatné pre rozpor s čl. X ods. 3 písm. d) Stanov
žalovaného.Ďalejvtejtosúvislostivžalobe(vspojenísnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia)
žalobca tvrdí, že prijatím napádaných uznesení malo byť zasiahnuté do jeho práv ako akcionára
spoločnosti žalovaného, resp. že zo strany majoritného akcionára spoločnosti žalovaného malo dôjsť

k zneužitiu jeho postavenia. Žalovaný rozporuje a namieta v celom rozsahu žalobcom uvádzané
tvrdenia, nakoľko tieto žalobca odôvodňuje výlučne nesprávnymi úsudkami o predmete hlasovania v
prípade napádaných Uznesení, ako aj vykonštruovanými tvrdeniami o skutočnostiach vyplývajúcich
z tohto hlasovania a okolnostiach, o ktorých sa len domnieva, že by v hypotetickej rovine mohli
nastať a žalobu preto považuje za nedôvodnú. Skutočnosť, že žaloba žalobcu je neopodstatnená

a že nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu, ktoré by mohlo spôsobovať neplatnosť Uznesení
pritom vyplýva aj zo záverov tunajšieho súdu vyslovených v právoplatnom Uznesení Okresného súdu
Trnava č.k. 60Cb/9/2025 - 131 zo dňa 19.03.2025, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Týmto návrhom (podaným spoločne so žalobou vo veci samej) sa žalobca
domáhal uloženia zákazu akýmkoľvek spôsobom nakladať, a to predať, darovať, zameniť alebo inak

scudziť v prospech akejkoľvek inej osoby alebo inak zaťažiť právami akejkoľvek inej osoby nehnuteľnosti
alebo spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam vo vlastníctve (výlučnom či podielovom) žalovaného,
súhlas s predajom ktorých bol udelený v žalobe napádanými Uzneseniami. Okresný súd Trnava v rámci
bodu 33. odôvodnenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia vyslovene konštatoval, že „má za to,
že žalobou napadnuté uznesenia boli prijaté spôsobom súladným s príslušnými ustanoveniami Stanov

spoločnosti a tým, že za ich prijatie hlasovala potrebná väčšina akcionárov, tieto boli prijaté riadne a sú
tak platné.“ K uvedenému záveru dospel s ohľadom na fakt, že v prípade majetku, nakladanie s ktorým
bolo predmetom napadnutých Uznesení, nejde o taký majetok, ktorého užívanie je nevyhnutné pre
plnenie zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v postavení dopravcu a Trnavským samosprávnym krajom
o službách vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave. Žalovaný považuje predmetné

rozhodnutie za správne a tam vyslovené právne stanoviská za jedine vyplývajúce zo skutkového, ako
aj právneho stavu veci. O tom, že tieto názory akceptuje aj žalobca potom podľa žalovaného svedčí
aj to, že sa voči tomuto uzneseniu neodvolal. Napriek tomu, že žalovaný v rámci svojho vyjadrenia
k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol rozhodné skutočnosti preukazujúce
nedôvodnosť nie len toho návrhu, ale aj samotnej žaloby ako takej, žalovaný opätovne poukazuje a

zdôrazňuje skutkové okolnosti veci týkajúca sa predmetu sporu v tomto konaní: A/ Súlad Uznesení
so Stanovami spoločnosti žalovaného Žalobca v návrhu tvrdí, že za návrhy na prijatie Uznesení
nehlasovala väčšina potrebná v zmysle čl. X ods. 3 písm. d) Stanov žalovaného a nakoľko by sa
podľa jeho názoru v prípade týchto Uznesení malo jednať o rozhodnutia, na prijatie ktorých je potrebná
2/3 väčšina všetkých akcionárov, tieto Uznesenia majú byť pre tento rozpor so Stanovami neplatné.

Uvedené tvrdenie žalobca opiera o konštatovanie, že predmetom hlasovania v dotknutých bodoch
programu valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného, malo byť udelenie súhlasu s nakladaním
s majetkom spoločnosti, o ktorom žalobca tvrdí, že jeho užívanie je podmienkou riadneho plnenia
záväzkov spoločnosti žalovaného zo Zmluvy o službách vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej
doprave v dopravnom regióne Trn zo dňa 31.05.2023 (ďalej tiež ako „zmluva“). Tieto závery žalobcu nie

sú správne. Uznesenia boli prijaté spôsobom v súlade s príslušnými ustanoveniami Stanov spoločnosti
a tým, že za ich prijatie hlasovala potrebná väčšina akcionárov, a teda tieto boli prijaté riadne a sú tak
platné. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k posudzovaniu väčšiny potrebnej na prijatie napádaných Uznesení
argumentuje povahou majetku, nakladanie s ktorým bolo predmetom jednotlivých Uznesení, kedy tvrdí,že má ísť o majetok, ktorého užívanie je nevyhnutné pre plnenie zmluvy, je nutné tieto konštatovania
žalobcu označiť ako nepravdivé a zavádzajúce. Ako vyplýva z obsahu príslušných bodov zápisnice
z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného, v prípade majetku, nakladanie s ktorým

bolo ich predmetom, ide o nadbytočný majetok spoločnosti. Súčasne potom s ohľadom na povahu
jednotlivéhodotknutéhonehnuteľnéhomajetku(stavbadispečingu,ubytovňaprevodičov,sklad,jedáleň,
dielňa, trafostanica, byt a pod.) platí, že tento nemožno v žiadnom prípade považovať za nevyhnutnosť,
bez vlastníctva ktorého by bola činnosť žalovaného a poskytovanie služieb z jeho strany akokoľvek
obmedzená či znemožnená. Ani samotná zmluva, na plnenie ktorej žalobca odkazuje, neurčuje

žalovanému povinnosť vlastniť tieto nehnuteľnosti, to znamená, že tvrdenie o povahe tohto majetku ako
niečomneoddeliteľnespojenomsposkytovanímslužiebvoverejnomzáujemjelentvrdenímžalobcubez
akéhokoľvek reálneho základu. Majetkom, ktorý žalovaný nevyhnutne potrebuje pre to, aby bol schopný
plniť zmluvu, je vozový park, administratívne budovy, bez ktorých by chod spoločnosti bol ochromený a
poskytovanie služieb dopravy v podstate nemožné. Tento majetok však nebol predmetom hlasovania,
ktorého platnosť žalobca napáda. Uvedené totiž vyplýva aj priamo zo Stanov žalovaného definujúcich

to, čo sa považuje za majetok, ktorého užívanie je podmienkou riadneho plnenia zmlúv o výkone vo
verejnom záujme. V zmysle ustanovení čl. X od. 3 platných Stanov spoločnosti jednoznačne platí, že
„Za majetok, ktorého užívanie je podmienkou riadneho plnenia Zmlúv o výkone vo verejnom záujme
na území Slovenskej republiky sa na účely týchto Stanov považuje taký majetok, ktorý sa nachádza
na území Slovenskej republiky a odpisy ktorého sú priamymi nákladmi v príslušnom období v súlade

s príslušnými Zmluvami o výkone vo verejnom záujme. Za majetok, ktorého užívanie je podmienkou
riadneho plnenia Zmlúv o výkone vo verejnom záujme na území Slovenskej republiky sa na účely
týchto Stanov považujú aj také autobusy, ktoré majú nulovú účtovnú hodnotu, pokiaľ sa využívajú na
plnenie úloh, vyplývajúcich pre spoločnosť z príslušných Zmlúv o výkone vo verejnom záujme.“ Žalobca
v tejto súvislosti nepreukázal, že by odpisy stavieb (predmetom odpisovanie nemôžu byť pozemky)

boli súčasťou priamo preplácaných nákladov v zmysle zmluvy. Uvedené ani nemohol preukázať,
nakoľko jedinými odpismi hmotného majetku žalovaného, ktoré vstupujú do nákladov preplácaných na
základe zmluvy, sú iba a výlučne odpisy vozidiel, t.j. autobusov využívaných na plnenie zmluvy, a ich
zariadenie a vybavenie, čo ostatne spoľahlivo vyplýva z: ustanovenia bodu 6.3.6 zmluvy, definujúceho
mimo iné parameter „ODPplan“, t.j. dĺžku odpisového plánu vozidiel, ustanovenia bodu 6.3.7 zmluvy,

definujúceho mimo iné parameter „ROP1“ - Ročné náklady, zahŕňajúce aj sumu odpisov na jedno
vozidlo, z ustanovení Prílohy č. 12 k zmluve (Finančný plán), ktoré podrobne vymenúvajú jednotlivé
nákladové položky s tým, že položku 5.0.0 „Odpisy dlhodobého majetku“ osobitne definujú ako „Účtovné
odpisy autobusov vykonávajúcich služby vo verejnom záujem v prímestskej autobusovej doprave,
účtovné odpisy informačných a odbavovacích systémov inštalovaných a využívaných v autobusoch

v prímestskej autobusovej doprave a účtovné odpisy hmotného a nehmotného majetku, ktorý je
spojený s prímestskou autobusovou dopravou (zariadenia na sledovanie polohy a prevádzky autobusov
prímestskej dopravy, informačný systém pre cestujúcich, zariadenia súvisiace s pokladničnou činnosťou
a pod.). Pri autobusoch zaradených do pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy po 1.1.2024 budú
akceptované odpisy rozpočítané rovnomerným spôsobom odpisovania na obdobie 10 rokov v prípade

obstarania nových autobusov. V prípade obstarania jazdených autobusov budú akceptované odpisy
rozpočítané rovnomerným spôsobom do doby, kým autobus dosiahne 10 rokov veku. Doba odpisovania
vozidiel s kapacitou 8 + 1 miest bude predmetom vzájomného rokovania s objednávateľom služieb vo
verejnom záujme.“ Pre úplnosť žalovaný dodáva, že pokiaľ ide o účel, na ktorý nehnuteľnosti, ktorých
nakladanie bolo predmetom napádaných Uznesení, slúžia, tento je žalovaný schopný zabezpečiť

prostredníctvom plnenia poskytovaného tretími osobami, pričom z ekonomického hľadiska, je toto
riešenie pre žalovaného (a sprostredkovane aj pre žalobcu ako akcionára žalovaného) vzhľadom na
nákladnosť udržiavania a opráv dotknutého majetku výhodnejšie. K uvedenému žalovaný súčasne
poukazuje na doplňujúce informácie, ktoré boli žalobcovi na základe jeho požiadavky k predmetným
návrhom poskytnuté, v rámci ktorých bol účel predložených návrhov náležite vysvetlený a odôvodnený

a ktorými bolo rovnako potvrdené, že sa nejedná o taký majetok, ktorého potencionálny predaj by
mal alebo mohol ohroziť fungovanie spoločnosti žalovaného, už vôbec nie plnenie jej povinností
zo zmluvy. Skutočnosť, že žalobcovi sa takéto zdôvodnenie javí ako nedostatočné, hoci neuvádza
žiadne relevantné okolnosti, pre ktoré o tvrdeniach žalovaného pochybuje, nemožno považovať za
dôvodnérozporovanieaspochybnenietýchtovyjadrenížalovaného.Žalobcasvojetvrdeniaocharaktere

Uzneseniami dotknutého majetku teda opiera výlučne o svoje domnienky a vykonštruované závery
o skutočnostiach, o ktorých zjavne nemá vedomosti. Z ust. § 7 písm. c) a e) zákona o cestnej
premávke vyplýva, že povinnosť, ktorú žalovaný má titulom poskytovania služieb vo verejnom záujme
spočíva v schopnosti zabezpečiť (nie vlastniť) potrebnú technickú vybavenosť na prevádzku, údržbu,kontrolu a parkovanie, garážovanie vozidiel, ako aj na starostlivosť o posádky vozidiel, cestujúcich.
Tieto žalovaný je schopný zabezpečiť a vie plniť aj v prípade teoretického predaja daného majetku, a
to v potrebnom rozsahu (v súlade s jeho záväzkami vyplývajúcimi zo zmluvy). Na základe uvedeného

preto platí, že majetok žalovaného, nakladanie s ktorým je predmetom Uznesení, nie je majetkom,
ktorého vlastníctvo by bolo podmienkou poskytovania služieb vo verejnom záujme, a z tohto dôvodu sa
na ich prijatie nevyžadovala 2/3 väčšina akcionárov spoločnosti žalovaného. V nadväznosti na vyššie
uvedené žalovaný taktiež popiera tvrdenia žalobcu o zásahu do jeho práv ako akcionára spoločnosti
žalovaného v dôsledku prijatých Uznesení. Žalobca k týmto vyjadreniam uvádza, že dotknutý majetok

žalovaného by mal v zmysle Uznesení byť predávaný za príliš nízku sumu. V tejto súvislosti žalovaný
poukazuje na skutočnosť, že zo znenia Uznesení vyplýva, že jednotlivé nehnuteľnosti by mali byť v
prípade ich potencionálneho predaja predávané za cenu určenú znaleckým posudkom. Určenie kúpnej
ceny na základe znaleckého posudku je bežnou formou určenia transparentnej ceny v prípade predaja
využívanou aj v prípade predaja majetku subjektov s majetkovou účasťou štátu, či iným spôsobom
naviazanýchnarozpočetštátu.Ztohtopohľadusapretojavínámietkažalobcuakoabsurdná.Akžalobca

v tomto prípade vychádza z účtovnej hodnoty týchto nehnuteľností, je nutné uviesť, že evidencia hodnoty
veci v rámci účtovníctva spoločnosti neodzrkadľuje jej skutočnú hodnotu a už vôbec nie hodnotu, za
ktorú je možné danú vec predať. Rovnako neopodstatnene a nelogicky vyznieva aj tvrdenie žalobcu o
tom, že pre spoločnosť má majetok v podobe nehnuteľnosti vyššiu cenu ako peňažné prostriedky, ktorým
žalobca len utvrdzuje žalovaného v tom, že žalobca nemá reálne povedomie o fungovaní spoločnosti a

o nákladovosti údržby majetku. Práve z pohľadu ekonomickej výhodnosti boli akcionárom spoločnosti
žalovaného predložené návrhy na odpredaj nadbytočného a zbytočne finančne zaťažujúceho majetku
spoločnosti, čo by v konečnom dôsledku malo pre žalobcu ako akcionára spoločnosti žalovaného práve
pozitívne následky, keďže o náklady vynakladané na údržbu, opravy tohto majetku, by sa ponížili
výdavky spoločnosti, ktoré následne ponižujú aj prospech žalobcu na činnosti spoločnosti žalovaného.

Pokiaľ ide o súdne rozhodnutia, ktoré žalobca doložil k svojmu návrhu a na právne závery vyslovené
v nich poukazuje na preukázanie svojich tvrdení, žalovaný zdôrazňuje, že tieto rozhodnutia nie je
možné vzťahovať na prípad prejednávanej veci, nakoľko v ich prípade sa súdy zaoberali rozhodnutím o
predaji neurčitého majetku (majetok nebol v uzneseniach špecifikovaný tak, aby ho bolo možné určiť) a
rovnako aj spôsob určenia ceny, za ktorú mal byť predaný nebol jednoznačne stanovený, čo však nie je

prípad Uznesení žalovaného, keďže v nich sú jednotlivé nehnuteľnosti riadne špecifikované, rovnako aj
spôsob určenia kúpnej ceny. Obdobne žalobca ani týmito rozhodnutiami nepreukázal, akým spôsobom
malo dôjsť k zneužitiu väčšiny zo strany majoritného akcionára spoločnosti pri prijímaní Uznesení. Ak
majoritný akcionár žalovaného na valnom zhromaždení hlasoval za prijatie navrhovaných uznesení,
tento pri hlasovaní o predmetných návrhov konal v súlade s jeho právami akcionára, tzn. právom

hlasovať, čo nemožno automaticky len preto, že žalobca s týmito rozhodnutiami nesúhlasí, považovať
ako zneužitie väčšiny. Takáto konštrukcia by vo svojej podstate úplne poprela dohodu akcionárov
ohľadom spôsobu výkonu ich práv zohľadňujúcu aj podiel, akým sa ten-ktorý akcionár na základnom
imaní spoločnosti žalovaného podieľa. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené trvá na tom, že žalobca
žalobcu je nedôvodná, nakoľko v procese prijímania napádaných Uznesení nedošlo ku konaniu, ktorý by

bolo možné považovať za konanie v rozpore so Stanovami spoločnosti, rovnako nedošlo ani ku konaniu,
ktorým by boli práva žalobcu ako akcionára spoločnosti žalovaného akýmkoľvek spôsobom porušené,
či poškodené.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení (t. j. replike), ktoré bolo doručené súdu dňa 17.06.2025, uviedol

nasledovné: Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého majetok vymedzený v Uzneseniach žiadnym
spôsobom nemožno považovať za majetok, ktorý slúži na poskytovanie služieb vo verejnom záujme
podľa zmluvy považuje žalobca za nesprávne a rozporuplné. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že tento
majetok je vylúčený z okruhu aktív žalovaného, ktoré sú nevyhnutné pre poskytovanie služieb vo
verejnom záujme, keďže ide o majetok, ktorý ad. 1 na základe jeho povahy nepredstavuje nevyhnutnosť

pre plnenie si zmluvných záväzkov žalovaného, a ad. 2 nepredstavuje odpis hmotného majetku
žalovaného, ktorý vstupuje do nákladov preplácaných na základe zmluve. Práve skutočnosť, že
majetok vymedzený v Uzneseniach nie je súčasťou odpisov žalovaného, ktoré sú priamymi nákladmi
preplácanými na základe zmluvy, má podľa žalovaného predstavovať dôvod, pre ktorý nemôže ísť o
majetok, ktorého užívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy. V zmysle Vyjadrenia žalovaného

sú jedinými odpismi hmotného majetku, ktoré vstupujú do nákladov preplácaných na základe zmluvy
výlučne iba odpisy vozidiel, resp. autobusov a ich zariadenie a vybavenie. Avšak na strane druhej
žalovaný uvádza, že pod okruh majetku, ktorý je potrebný pre výkon služieb vo verejnom záujme, a teda
takýto majetok je nevyhnutný pre plnenie zmluvy, spadá napr. vozový park či administratívne budovy,ktorých odpisy však tak isto, ako majetok vymedzený v Uzneseniach, nepredstavujú priamy náklad
preplácaný v súlade so zmluvou. Žalovaného argumentácia je tak vo vnútornom rozpore, kedy majetok,
ktorého odpredaj bol schválený Uzneseniami, diskvalifikuje z okruhu aktív slúžiacich na poskytovanie

služieb vo verejnom záujme z dôvodu, že tento majetok nie je odpisovaný ako priamy náklad v súlade
so zmluvou, no na strane druhej sám uvádza, že pod okruh majetku, ktorý je nevyhnutný pre výkon
služieb vo verejnom záujme spadá vozový park či administratívne budovy, ktoré však tak isto nie sú
odpisované vyššie uvedeným spôsobom. Sám žalovaný tak nedokáže vymedziť jednoznačnú hranicu,
vďaka ktorej by sa dal jednoznačne určiť, ktorý majetok žalovaného slúži pre výkon služieb vo verejnom

záujme, a ktorý nie. Vo vzťahu k tomu žalobca opätovne zdôrazňuje, že aj napriek tomu, že charakter
niektorých stavieb, ktorých sa Uznesenie dotýka (napr. jedáleň, sklad, etc.) explicitne nemusí súvisieť
so zmluvným záväzkom žalovaného, a žalovaný tento majetok vlastnil na účely iného aspektu jeho
podnikateľskej činnosti, je nutné k takémuto kroku pristupovať viac než obozretne, keďže rozhodnutie
v jednej sfére podnikania sa môže v konečnom dôsledku ráznym spôsobom prejaviť aj vo vzťahu
k poskytovaniu služieb vo verejnom záujme. K argumentácii žalovaného, v zmysle ktorej nie je zákonnou

či zmluvnou povinnosťou vlastniť majetok pre účely zabezpečenia výkonu služieb vo verejnom záujme
je nutné uviesť, že zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej tiež
ako „zákon o cestnej doprave“) síce v rámci prevádzkových povinností dopravcu (v tomto prípade
žalovaného) upravených v § 7 predmetného zákona neustanovuje výslovnú povinnosť vlastniť technickú
vybavenosť, no z povahy a účelu zákona o cestnej doprave jednoznačne vyplýva, že dopravca musí

mať nepretržite vytvorené podmienky pre riadne plnenie prevádzkových povinností. Riadne plnenie si
prevádzkových povinností je tak bytostne prepojené s materiálnou a finančnou základňou žalovaného
ako dopravcu, kde nepochybne spadá jeho hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok. Okruh tohto majetku
je pritom s ohľadom na dikciu zákona o cestnej doprave nutné vykladať čo najširšie, aby sa tak
zamedzilo akémukoľvek riziku v podobe nedostatočnej technickej vybavenosti dopravcu. Vlastníctvo

majetku, ktorý slúži pre účely technickej základne, parkovania a garážovania vozidiel či starostlivosti o
osádku vozidiel pritom vytvára stabilnejšiu pozíciu pre žalovaného, kedy plnenie jeho prevádzkových
povinností nebude závisieť od zmluvného vzťahu s tretím subjektom, ktorý môže byť z rôznych dôvodov
ukončený, skrz čo by došlo k ohrozeniu riadneho plnenia zákonných prevádzkových povinností zo strany
žalovaného. Zároveň žalobca poukazuje na samotnú podstatu výkonu služieb vo verejnom záujme.

Takéto služby je subjekt nutný vykonávať s vedomím, že ochrana verejného záujmu má prednosť pred
súkromným záujmom jednotlivca bez ohľadu na to či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Zabezpečeniu
týchto služieb tak musia ustúpiť akékoľvek iné, súkromné záujmy žalovaného, bez ohľadu na jeho
momentálnusituáciuvakejsavčaserozhodovaniaopredajimajetkunachádza.Vovzťahukneexistencii
zásahu či porušenia práv žalobcu ako minoritného akcionára žalovaného žalobca uvádza, že cena

určená znaleckým posudkom, za ktorú by mal majetok žalovaného v budúcnosti predávať je podstatne
nižšia než ich účtovná hodnota, čo logicky priamo zasahuje do majetkového práva žalobcu. Žalobca
nespochybňuje skutočnosť, že účtovná cena nehnuteľností je často krát odlišná od ich trhovej hodnoty,
no v drvivej väčšine prípadov je práve účtovná hodnota nehnuteľnosti nižšia než cena trhová. Účtovné
ceny totiž nezohľadňujú vývoj na trhu s nehnuteľnosťami, stav nehnuteľnosti či lukratívnosť lokality,

kde sa nehnuteľnosť nachádza. Z uvedeného dôvodu je tak pre žalobcu zarážajúce, že trhové ceny
stanovené znaleckým posudkom sú nižšie než účtovné ceny dotknutého majetku, keďže je možné
legitímne očakávať práve opačnú situáciu. Táto skutočnosť vyvoláva dôvodné pochybnosti o správnosti
a objektívnosti znaleckého posudku, na základe ktorého má dôjsť k dispozícii s majetkom žalovaného.
Vzhľadom na to, že znalecký posudok má kľúčový význam pri určovaní hodnoty majetku a tým aj

pri rozhodovaní o jeho predaji, žalobca je presvedčený, že prípadné znevýhodnenie žalovaného ako
obchodnej spoločnosti bude mať priamy dopad aj na jeho majetkové práva ako minoritného akcionára.
V tomto kontexte žalobca poukazuje na to, že ak by došlo k predaju nehnuteľností za cenu podstatne
nižšiu než je ich reálna trhová hodnota, znamenalo by to neprimerané zníženie hodnoty majetku
spoločnosti, čím by došlo k neprípustnému zásahu do práv akcionárov – vrátane žalobcu – a to najmä v

prípade budúcich dividend alebo pri vyplatení podielu pri zániku účasti. Z uvedených dôvodov žalobca
trvá na tom, že ide o zásah do jeho práv ako minoritného akcionára, ktorý je legitímne oprávnený
očakávať,žesmajetkomžalovanéhobudenakladanéhospodárne,transparentneavsúladesprincípom
rovnakého zaobchádzania so všetkými akcionármi. Citlivosť a potenciálnu škodlivosť prevodu majetku
vníma žalobca aj vzhľadom na historický kontext privatizácie a štruktúru základného imania žalovaného.

Podstatná časť majetku, ktorý je v súčasnosti predmetom plánovaného predaja, bola pôvodne vložená
Slovenskou republikou, resp. Fondom národného majetku SR (tiež „FNM“), ktorého právnym nástupcom
je žalobca, do základného imania žalovaného ako nepeňažný vklad v čase privatizácie v roku 2002.
28. Okrem toho z privatizačných dokumentov, a to najmä z rozhodnutia Vlády Slovenskej republiky č.938/2002 vyplýva, že kúpna cena za prevod 49 % akcií v spoločnosti žalovaného bola v tom čase vo
výške 104.000.000,00 Sk (t. j. približne 3.450.000,00 eur), z čoho suma vo výške 54.375.000,00 eur
(t. j. približne 1.800.000,00 eur) mala byť kupujúcim PRINTcentrum s.r.o., resp. právnym predchodcom

spoločnosti ARRIVA Slovakia a. s. uhradená na účet FNM, t. j. žalobcovi, z čoho až 51.650.000,00 Sk
(t. j. približne 1,71 mil. eur) bolo vložených späť ako peňažný vklad do základného imania žalovaného,
a sumu vo výške 49.625.000,00 Sk (t. j. približne 1,65 mil. eur) zaplatil kupujúci priamo do základného
imania žalovaného, čo bolo jednou z podmienok privatizácie podniku žalovaného. FNM, resp. žalobca
tak reálne získal len cca 90 tis. Eur z privatizácie časti podniku žalovaného. Všetok majetok, ktorý

štát prostredníctvom FNM, resp. žalobcu pôvodne vložil do základného imania žalovaného, má pritom
charakter strategického majetku verejného pôvodu, a jeho predaj bez primeranej kontroly a dohľadu
je v rozpore s ochranou práv žalobcu ako akcionára. Tento stav vyvoláva oprávnené obavy žalobcu
o to, či plánovaný predaj neznamená rozpredaj základného imania, ktoré bolo vytvorené z verejných
zdrojov, a ktoré má byť v súlade s účelom základného imania – stabilizovať podnik a zabezpečiť jeho
činnosť, nie byť predmetom súkromných záujmov žalovaného. Navyše počas obdobia 22 rokov bola

FNM, resp. žalobcovi vyplatená na dividendách suma na úrovni približne 800.000,00 Eur s tým, že FNM
pri privatizácii vložil do majetku žalovaného sumu vo výške 3.360.000,00 eur. K údajnej nemožnosti
aplikácie záverov: - Rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.08.2013, sp. zn. 36Cb/136/2011,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.12.2013, sp. zn. 16Cob/174/2013,
- Rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.08.2011, sp. zn. 36Cb/174/2009, ktorý bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 16Cob/172/2011, - Rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 03.11.2015, sp. zn. 18Cb/75/2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.11.2016, sp. zn. 4Cob/10/2016, na predmetný prípad, z dôvodu,
že predmetné rozhodnutia sa zaoberali odpredajom majetku, ktorý nebol v uzneseniach špecifikovaný,
je nutné uviesť, že takéto tvrdenie žalovaného je zavádzajúce. Žalobca nepopiera, že skutkový základ

v spore vedenom na Okresnom súde Trenčín zo dňa 23.08.2013 pod sp. zn. 36Cb/136/2011 a v
spore vedenom na Okresnom súde Trenčín zo dňa 03.08.2011 pod sp. zn. 36Cb/174/2009 stál sčasti
na nešpecifikovaní majetku, ktorého odpredaj bol schválený uzneseniami. Avšak, v prípade súdneho
sporu vedeného na Okresnom súde Poprad zo dňa 03.11.2015 pod sp. zn. 18Cb/75/2011, a následne
vedeného na Krajskom súde v Prešove zo dňa 23.11.2016 pod sp. zn. 4Cob/10/2016 bol majetok

riadne špecifikovaný tak ako v predmetnom prípade. Zároveň žalobca dáva do popredia skutočnosť,
že aj odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.08.2013, sp. zn. 36Cb/136/2011 a
Rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.08.2011, sp. zn. 36Cb/174/2009 operovali s právnym
názorom, v zmysle ktorého je v prípade výkonu autobusovej doprave vo verejnom záujme ťažko
určiteľné, ktorý majetok súvisí a výkonom služieb vo verejnom záujme, a ktorý nie, keďže podnikateľská

činnosť žalovaného subjektu, tak ako v predmetnom prípade, je vzájomne prepojená a ucelená. Na
základe uvedeného je tak argument žalovaného o nemožnosti aplikácie záverov vyššie špecifikovaných
rozhodnutí nesprávny a neudržateľný. Vzhľadom na všetky vyššie skutkové ako aj právne skutočnosti,
žalobca zastáva názor, že ani sám žalovaný nevie konzistentne určiť, ktorý majetok je alebo nie je
nevyhnutný pre plnenie služieb vo verejnom záujme, čo vyvoláva pochybnosti o odôvodnenosti predaja

dotknutého majetku. Jednotlivé podnikateľské sféry žalovaného sú navzájom prepojené, a preto aj
majetok, ktorý neslúži priamo na prepravu (napr. jedáleň, sklad), môže nepriamo ovplyvniť plnenie
zmluvy, a preto by s ním malo byť nakladané obozretne a s ohľadom na verejný záujem. Práve pri výkone
služieb vo verejnom záujme musí žalovaný uprednostniť tento záujem pred komerčnými či súkromnými
úvahami, najmä pri rozhodovaní o predaji kľúčového majetku. Žalovaný takýmto konaním pritom priamo

zasahuje do práv žalobcu ako akcionára žalovaného, keďže cena určená znaleckým posudkom, za
ktorú má žalovaný záujem majetok odpredať, je výrazne nižšia než účtovná hodnota, čo je v rozpore
s obvyklou trhovou praxou. Takéto znevýhodnenie spoločnosti zasahuje do majetkových práv žalobcu
ako akcionára.

7. Žalovaný v následnom vyjadrení (t. j. duplike), ktoré bolo doručené súdu dňa 07.07.2025,
uviedol nasledovné: Žalobca vo svojom vyjadrení namieta tvrdenie žalovaného, ktorý v rámci svojho
vyjadrenia k žalobe zotrval na konštatovaní, že majetok spoločnosti žalovaného, ktorý je predmetom
žalobcom napádaných uznesení valného zhromaždenia žalovaného prijatých dňa 12.12.2024 (ďalej
spolu ako „Uznesenia“), nie je majetkom, ktorý slúži na poskytovanie služieb vo verejnom za ujme

v prímestskej autobusovej dopravy. V rámci svojej argumentácie však žalobca neuvádza žiadne
konkrétne skutočnosti, pre ktoré považuje dané tvrdenia žalovaného za nesprávne – namiesto toho
žalobca prekrúca vyjadrenia žalovaného a predkladá vykonštruované a ničím nepodložené závery
o tom, že daný majetok by mal predstavovať majetok, ktorý je nevyhnutný na plnenie záväzkovžalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy o službách vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave
v dopravnom regióne Trn zo dňa 31.05.2023 (ďalej tiež ako „Zmluva“), čím sa zjavne vedome a
účelovo vyhýba tomu, aby uviedol relevantne dôvody, ktorými by správnosť jeho tvrdení preukázal.

Uvedene tak svedčí o tom, že závery produkované žalobcom nie sú správne. Žalovaný, naopak, vo
svojom vyjadrení jednoznačne zdôvodnil, prečo v prípade napádaných Uznesení nedošlo pri hlasovaní
o príslušných návrhoch k porušeniu ustanovení Stanov spoločnosti stanovujúcich väčšinu potrebnú na
prijatie týchto rozhodnutí a prečo nejde v danom prípade ani o porušenie či zásah do práv žalobcu
ako akcionára spoločnosti žalovaného, pričom tieto skutočnosti aj konkretizoval odkazom na obsah

zmluvy a Stanov spoločnosti. Z okolnosti, že podľa obsahu vyjadrenia žalobcu, tento tieto skutočnosti
nenamieta, no súčasne ich existenciu prehliada, je možné usudzovať, že žalobca zámerne ignoruje
nesporné fakty za účelom prezentovania vlastných názorov a nesprávnych úsudkov. Pokiaľ preto
žalobca poukazuje na údajnú rozpornosť vo vyjadrení žalovaného, a to vo vzťahu k špecifikácii majetku,
ktorého užívanie je podmienkou riadneho plnenia zmlúv o výkone vo verejnom záujme, žalovaný
zdôrazňuje, že ide o špekulácie zo strany žalobcu, ktoré tento zavádzajúco prezentuje bez toho, aby

reflektoval na obsah informácií, ktoré z vyjadrenia žalovaného vyplývajú a toto prekrúca. Žalobca
totiž spochybňuje definíciu majetku žalovaného, ktorý je v zmysle Stanov spoločnosti potrebný na
plnenie služieb vo verejnom záujme, tvrdením, že žalovaný údajne rozdielne uvádza, čo by malo pod
tento majetok spadať. Žalovaný považuje takéto konštatovania žalobcu za absurdne – žalovaný vo
svojom vyjadrení k žalobe, ako už bolo aj vyššie spomenuté, odkázal priamo na znenie príslušného

ustanovenia Stanov spoločnosti, ako aj príslušných ustanovení Zmluvy, z ktorých je zrejmé, v prípade
akého majetku je možné hovoriť ako o majetku nevyhnutnom na poskytovanie služieb vo verejnom
záujme. Žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu majú byť jeho vyjadrenia ohľadom určenia takéhoto
majetku rozporné s tým, ako je tento majetok definovaný v príslušných dokumentoch. Žalovaný trvá
na definícii majetku nevyhnutne ho na poskytovanie služieb vo verejnom za ujme, tak ako sú tieto

definované v čl. X od. 3 platných Stanov spoločnosti, tzn. že za takýto majetok sa považuje majetok
nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky a odpisy ktorého sú priamymi nákladmi v príslušnom
období v súlade s príslušnými Zmluvami o výkone vo verejnom záujme; a v nadväznosti na uvedené aj v
Zmluve, na základe ktorej žalovaný aktuálne poskytuje služby vo verejnom záujme – takýmto majetkom
sú v prípade žalovaného jedine vozidlá, t. j. autobusy využívané na plnenie Zmluvy, a zariadenia

a vybavenia v zmysle špecifikácie v Zmluve. S ohľadom na uvedene neobstojí ani snaha žalobcu
navodiť dojem o potrebe širšieho posudzovania charakteru dopadu predaja Uzneseniami dotknutého
majetku žalovaného na jeho schopnosť poskytovať služby vo verejnom záujme – žalobca nie len že
tieto svoje úvahy ďalej žiadnym spôsobom nerozviedol a teda nie je možné ani identifikovať, v čom a
ako podľa jeho názoru by mal mať predaj tohto majetku negatívne ovplyvniť spôsobilosť žalovaného

poskytovať služby vo verejnom záujme, ale s prihliadnutím na povahu daného majetku a charakter
poskytovaných služieb ide o zjavný nezmysel. Predmetom plnenia žalovaného v zmysle Zmluvy je
poskytovanie služieb dopravy, teda predaj jedálne, skladu a iných nehnuteľností obdobnej povahy, bez
akýchkoľvek pochybností nemôže znemožniť žalovaného tieto služby riadne a v súlade so Zmluvou
poskytovať ani do budúcna. Obdobne konštatovanie platí aj vo vzťahu ku tvrdeniu žalobcu, podľa

ktorého by predaj tohto majetku mal/mohol viesť k nedostatočnej technickej vybavenosti žalovaného
ako dopravcu – aj v tomto prípade žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce
jeho prehnané a čisto špekulatívne úvahy o tom, akú úlohu by daný majetok mal mať vo vzťahu k
spôsobilosti žalovaného plniť záväzky v pozícii dopravcu, a to napriek tomu, že ani v súčasnosti nie
je schopný takéto argumenty predložiť. Na tomto mieste žalovaný odkazuje aj na zákonnú úpravu

povinností dopravcov v zmysle zákona c . 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v platnom znení , kde § 7
písm. c) udáva, že povinnosťou dopravcu je zabezpečiť technickú základňu vybavenú na prevádzku,
údržbu, technickú kontrolu, parkovanie a garážovanie vozidiel a na starostlivosť o osádky vozidiel, o
cestujúcichaonákladvrozsahuposkytovanýchdopravnýchslužieb,tzn.nestanovujevýlučnepovinnosť
vlastniť takúto technickú základňu. Dané ustanovenie zákona potom v písm. n) približuje, že dopravca je

povinný mať v Slovenskej republike vo vlastných priestoroch alebo v prenajatých priestoroch skutočné a
stabilné miesto usadenia podniku, prevádzkovať nevyhnutnú technickú základňu a vozidlový park, mať
v týchto priestoroch originály dokladov o podnikaní v cestnej doprave, najmä povolenia a licencie, mať
v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe zmluvy o preprave, dokumenty súvisiace s vozidlami,
ktorými podnik disponuje, účtovné doklady, doklady o riadení zamestnancov, pracovné zmluvy, doklady

v oblasti sociálneho zabezpečenia, doklady s údajmi o rozdelení úloh vodičom a o vysielaní vodičov,
doklady s údajmi o kabotáži, doklady s údajmi o čase jazdy a dobách odpočinku a overené kópie
osvedčení vodičov, teda opäť ani v tomto prípade nestanovuje povinnosť vlastniť predmetne priestory a
základňu,dokoncavyslovenepredpokladáajichprenájom.Žalovanývzaujmeodstráneniaakýchkoľvekpochybností zdôrazňuje, že predajom dotknutého majetku nebudú v žiadnom prípade a žiadnym
spôsobom jeho záväzky vyplývajúce zo Zmluvy, resp. z akejkoľvek zmluvy o poskytovaní plnenia v
doprave vo verejnom záujme, obmedzené či sťažené. I v prípade predaja takéhoto majetku žalovaný

bude disponovať potrebným technickým i technologickým vybavením, ktoré je na daný účel nevyhnutný.
Zároveň poukazuje na skutočnosť, že si za účelom vyjasnenia rozporov v danej otázke nechal u
znaleckej organizácie SSK Znalci, s. r. o., Veľká Okružná 1309/17, 01001 Žilina, ev. číslo 900 281,
vypracovať odborné stanovisko, kedy bolo v zmysle záverov tohto stanoviska – Odborne vyjadrenie
číslo 12/2025, jednoznačne a nesporne potvrdené, že majetok, súhlas s predajom ktorého je predmetom

spochybňovaných Uznesení, nie je podmienkou riadneho plnenia zmlúv o výkone vo verejnom záujme.
S obsahom predmetného Odborného vyjadrenia bol pritom žalobca oboznámený, má ho k dispozícii,
na osobnom stretnutí, ktoré účastníci tohto konania v záujme vyriešenia aktuálnej situácie mimosúdne
absolvovali, žalobca jeho závery nerozporoval, naopak, akceptoval ich a stotožnil sa s nimi. Na základe
uvedeného preto nemožno s konštatovaniami, ktoré v rámci svojho posledného vyjadrenia žalobca
prezentuje, súhlasiť a tieto žalovaný považuje za absurdné a neopodstatnené. Žalobca ako ďalší dôvod,

pre ktorý napáda platnosť Uznesení, udáva rozdielnu – nižšiu hodnotu dotknutého majetku určenú v
znaleckom posudku, ktorým bol ten-ktorý majetok ohodnotený, ako je jeho účtovná hodnota. Uvedená
skutočnosť podľa tvrdení žalobcu ma predstavovať zásah do jeho majetkových práv ako akcionára
žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že dôvodom, pre ktorý je hodnota majetku určená
znaleckým posudkom nižšia než ich účtovná hodnota v zmysle evidencie spoločnosti, môže byť niekoľko

faktorov–napríkladmôžeísťodôsledokrozdielnejmetódyoceňovania,kedyúčtovnáhodnotavychádza
z historickej obstarávacej ceny zníženej o účtovné odpisy, avšak znalecký posudok vychádza z aktuálnej
trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je ovplyvnená situáciou na realitnom trhu. Rovnako je nutne zobrať
do úvahy aj reálny technický stav alebo opotrebenie majetku – znalec pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzal z reálneho stavu a opotrebenia, technických nedostatkov majetku a iných veličín,

ktoré v rámci účtovnej evidencie nie sú zohľadňované. Žalovaný nepovažuje však túto otázku za
relevantnú pre posúdenie podstaty tohto sporu, nakoľko nepochybne ide v tomto prípade zo strany
žalobcuoúčelovéspochybňovaniepredmetujednotlivýchUznesení–pokiaľžalobcanamietaznaleckým
posudkom určenú cenou nehnuteľností, bez toho aby relevantnými dôkazmi preukázal, že táto cena nie
je správna, nemožno túto argumentáciu vnímať inak ako účelovú a tým i nedôvodnú. Žalobca v rámci

svojho vyjadrenia prednáša teóriu o tom, že nakoľko mala byť podstatná časť Uzneseniami majetku
pôvodne vložená do základného imania žalovaného Slovenskou republikou, ma mať tento majetok
charakter strategického majetku verejného pôvodu. K uvedene mu tvrdeniu je nutne uviesť, že ani v
tomto prípade žalobca neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti a najmä nepredložil žiadne rozhodné
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o údajnom charaktere dotknutého majetku. Súčasne potom platí, že

v zmysle príslušných ustanovení Stanov spoločnosti. Bez ohľadu na uvedené však žalovaný zdôrazňuje,
že pri vstupe žalobcu, resp. jeho predchodcu do spoločnosti žalovaného, tento bol oboznámený a
bol si tak vedomý toho, akým spôsobom sú nastavené kritéria hlasovania akcionárov o konkrétnych
otázkach a za tohto stavu do spoločnosti vstúpil. Rovnako je zjavne nutné žalobcovi pripomenúť, že
úprava v zmysle čl. X od. 3 platných Stanov spoločnosti žalovaného sa aplikuje v prípade hlasovania

o tam uvedených rozhodnutiach valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného, pričom upriamuje
pozornosť na to, že (i) Stanovy spoločnosti ani žiadny iný interný dokument neupravuje hlasovanie o
„strategickom majetku žalovaného verejného pôvodu“; (ii) dotknuté ustanovenie (a rovnako aj celý spor,
ktorý je predmetom tohto konania) sa týka nakladania s majetkom, ktorého užívanie je podmienkou
riadneho plnenia zmlúv o výkone vo verejnom záujme, ktoré má spoločnosť žalovaného uzatvorené s

vyšším územným celkom a mestami a (iii) toto ustanovenie o žiadnom strategickom majetku žalovaného
verejného pôvodu nepojednáva. Z čoho preto žalobca usudzuje, že daný majetok má mať charakter
strategického majetku verejného pôvodu a má sa naň uplatňovať hlasovacie kvórum podľa čl. X od.
3 platných Stanov spoločnosti žalovaného je preto otázne. S poukazom na všetky vyššie uvádzané
skutočnosti však žalovaný vníma predmetnú argumentáciu žalobcu ako formu tlaku, ktorý sa snaží na

neho žalobca vyvíjať tým, že bez existencie reálnych dôvodov navodzuje dojem, že žalovaný má v
úmysle nakladať s majetkom štátu, resp. s majetkom z verejných zdrojov, a to napriek tomu, že dôkazy
predložené žalobcom popierajú takýto charakter dotknutého majetku žalovaného a o takýto majetok
v skutočnosti nejde. Ako uvádza samotný žalobca, a ako vyplýva aj z predloženého rozhodnutia o
privatizácii č. 938, predchodca žalobcu vložil do spoločnosti žalovaného peňažný vklad, nie nehnuteľný

majetok v podobe Uzneseniami dotknutého majetku žalovaného. Z tohto dôvodu akékoľvek náznaky
žalobcu o tom, že za jeho žalobou má byť oprávnená obava o rozpredaj základného imania spoločnosti
vytvoreného z verejných zdrojov, sú výlučne účelovými a zavádzajúcimi pokusmi, ktorými sa práve
žalobcasnažízneužiťsvojepostavenievrámcivlastníckejštruktúryžalovaného,keďžesitýmtovynucujepostup a výkon práv akcionárov v rozpore s obsahom a úpravou v zmysle Stanov spoločnosti, a to bez
existencie oprávnených a legitímnych dôvodov.

8. Na pojednávaní dňa 25.11.2025 súd otvoril pojednávanie vo veci. Žalobca tu uviedol nasledovné:
Žalobca sa pridržiava svojej žaloby a repliky, všetkých skutkových a právnych okolností ktoré tam
uviedol, má za to, že majetok ktorý bol zahrnutý v uzneseniach je potrebný na výkon práv a povinností
vyplývajúcich z verejného záujmu. Nad rámec toho uviedol, že odborné vyjadrenie č. 12/2025 ktoré
predložil žalovaný je nepoužiteľné pre toto konanie, keďže výsledkom tohto vyjadrenia je úsudok znalca,

že nehnuteľnosti nie sú majetkom slúžiacim na výkon verejného záujmu v zmysle zmluvy na základe
ktorej poskytuje dopravné činnosti. Poukazuje na § 207 ods. 2 CSP v zmysle ktorého znalci nie sú
oprávnení riešiť otázky právne a podľa jeho názoru je toto otázka právna to je posúdenie ktoré patrí
do kompetencie súdu. Žalovaný uviedol nasledovné: Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých
svojich doterajších písomných vyjadrení produkovaných v priebehu tohto konania, vrátane štádia
konania ktoré sa týkalo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný nebude podrobne

a detailne špecifikovať svoju doterajšiu argumentáciu, avšak vzhľadom na prednes právneho zástupcu
žalobcu, ktorý sa týkal odborného vyjadrenia č. 12/2025 znaleckej organizácie SK Znalci, s.r.o. považuje
za potrebné uviesť, že s argumentáciou žalobcu nesúhlasí. Predmetné odborné vyjadrenie produkovalo
výsostne skutkové závery a to vzhľadom na skutočnosť že jeho predmetom bolo posúdenie otázky či
a odpisy hmotného majetku žalovaného ktorým majetkom sú aktíva ktoré boli predmetom napádaných

uznesení valného zhromaždenia žalovaného vstupujú alebo nevstupujú do nákladov preplácaných
na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave v dopravnom
regióne Trnava zo dňa 31.5.2023 (uzavretej medzi žalovaným a Trnavským samosprávnym krajom).
Autor predmetného odborného vyjadrenia posudzoval túto otázku v priamej nadväznosti na definičné
vymedzenie majetku používaného na služby resp. výkony vo verejnom záujme tak ako je tento

majetok definovaný v ustanoveniach v článku X odsek 3 platných stanov žalovaného. V tomto smere
znalecká organizácia prijala výsostne skutkový záver a spočívajúc v tom, že majetok ktorého sa
predmetné uznesenia valného zhromaždenia týkali, nemožno považovať za majetok ktorého užívanie
je podmienkou riadneho plnenia skôr zmienenej zmluvy výsostne s poukazom a v zmysle ustanovení
článku X odsek 3 platných stanov žalovaného. S odkazom na ustanovenie § 181 ods. 2 CSP súd za

nesporné označil, že lehota na podanie žaloby bola dodržaná. Za sporné medzi stranami súd označil
charakter uzneseniami dotknutých nehnuteľností. Súd následne konštatoval predbežný právny názor
na danú vec. V prejednávanej veci ide o právne posúdenie problematiky, žaloba sa javí ako taká ktorú
je potrebné zamietnuť. Dotknutý majetok nie je majetkom, ktorého užívanie je podmienkou riadneho
plnenia zmlúv o výkone vo verejnom záujme, prijatím uznesení nedošlo k zásahu do práv žalobcu

ako akcionára. Žalobca záverom uviedol, že má za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že
majetok ktorý bol predmetom uznesení slúži na výkon verejného záujmu v zmysle zmluvy žalovaného
s Trnavským samosprávnym krajom a má za to, že nebol produkovaný žiaden prípustný dôkaz, ktorý
by svedčil o opaku. V konaní poukázal na rozhodnutia iných súdov ktoré mali rovnaký alebo obdobný
skutkový a právny základ, pričom v týchto konaniach bol žalobca úspešný. Bolo niekoľkokrát vyslovené,

že je veľmi obtiažne posúdiť či majetok slúži alebo neslúži k výkonu činností vo verejnom záujme.
Má za to, že takýto záver nemôže poskytovať ani predložené odborné vyjadrenie. Žalovaný záverom
uviedol, že by najskôr rád zdôraznil, že žalobca nesplnil základnú podmienku určenia neplatnosti
predmetných uznesení valného zhromaždenia vyplývajúcu z § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka,
nakoľko v danom prípade žalobca nielenže nepreukázal ako by mohlo ním tvrdené porušenie stanov

žalovaného obmedziť jeho práva, ale nepreukázal ani len to ktoré z jeho práv by mohli byť obmedzené
čo i len v teoretickej rovine a v čom konkrétne by mala spočívať potencialita takéhoto obmedzenia.
Zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v tomto konaní zaťažovalo po celú dobu jeho trvania žalobcu.
Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k identifikácii majetku ktorého sa
predmetné uznesenia valné zhromaždenia týkali ako „majetku ktorého užívanie je podmienkou riadneho

plnenia zmlúv o výkone vo verejnom záujme“, vo všeobecnej rovine (keďže majetok ktorého užívanie je
podmienkou riadneho plnenia zmlúv o výkone vo valnom zhromaždení je konštruktívne bez akéhokoľvek
normatívneho vymedzenia), žalobca totiž nepreukázal a to ani zo skutkového a ani z právneho hľadiska
prečo by sa mal ten ktorý majetok ktorého sa týkali predmetné uznesenia valného zhromaždenia
považovať práve za majetok ktorého užívanie je podmienkou priameho plnenia zmlúv vo výkone valného

zhromaždenia, resp. prečo ten ktorý majetok ktorého sa predmetné uznesenia valného zhromaždenia
týkali musí žalovaný iba a výlučne vlastniť a nemôže ho užívať napr. iba ako nájomca, práve naopak
žalovaný upozornil na ustanovenia § 7 písm. c/, m/ zák. č. 55/2012, ktoré explicitne predpokladajú
možnosť dopravcu mať umiestnenú technickú základňu na vykonávanie dopravy aj v prenajatýchpriestoroch. Žalobca podľa žalovaného takisto neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k identifikácii
majetku ktorého sa predmetné uznesenia valného zhromaždenia týkali ako „majetku ktorého užívanie
je podmienkou riadneho plnenia zmlúv o výkone vo valnom zhromaždení“ ani v rovine definičného

vymedzenia tohto majetku v zmysle ustanovení článku X odsek 3 stanov žalovaného. Žalovaný totiž
v tejto súvislosti nepreukázal, že by odpisy stavieb ktoré boli predmetom sporných uznesení valného
zhromaždenia, boli súčasťou priamo preplácaných nákladov v zmysle skôr zmienenej zmluvy o službách
vo valnom zhromaždení zo dňa 31.5.2023, právne naopak - zo skôr zmieneného odborného vyjadrenia,
ktorého závery žalobca mimochodom v priebehu konania žiadnym spôsobom zo skutkového hľadiska

nespochybnil, vyplýva, že majetok ktorého sa predmetné uznesenia valného zhromaždenia týkali,
nemožno v zmysle ustanovení článku X odsek 3 stanov považovať za majetok, ktorého užívanie je
podmienkou riadneho plnenia skôr zmienenej zmluvy.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom
spise, ako aj s celým obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav:

10. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že Zmluva o službách vo verejnom záujme v prímestskej
autobusovej doprave v dopravnom regióne Trn zo dňa 31.05.2023 bola uzavretá medzi Trnavským
samosprávnym krajom ako objednávateľom a žalovaným ako dopravcom. Predmetom zmluvy je v
zmysle jej bodu 4.1 poskytovanie Služby zo strany Dopravcu t.j. poskytovanie služieb vo verejnom

záujme v pravidelnej, prímestskej autobusovej doprave v regióne Trnava a to: a) záväzok Dopravcu
pred začatím poskytovania Služby splniť povinnosti uvedené v Zmluve; b) záväzok Dopravcu poskytovať
Službu riadne a včas; c) záväzok Objednávateľa zaplatiť Dopravcovi za riadne poskytovanie Služby
dohodnutú Cenu Služby podľa bodu 6.1.1; a to za podmienok stanovených v zmluve. V zmysle bodu
2.1. bola zmluva uzatvorená okrem iného v súlade s § 21 zákona č. 56/2021 Z.z. o cestnej doprave v

znení neskorších predpisov.

11. Zo zápisnice z Riadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 12.12.2024 vyplýva, že jedným
z bodov Programu (bod 12) bola Informácia o projekte Booster, v zmysle ktorej skupina Arriva s
cieľom zvýšiť efektivitu svojich organizácií a vnútorných procesov a pripraviť ich na budúcnosť, aby

si vedeli udržať svoju konkurencieschopnosť na všetkých trhoch kde pôsobia, pripravuje projekty
na svoju transformáciu. Jedným z nich je aj projekt Booster. Projekt Booster je zameraný na
zlepšovanie finančného zdravia všetkých spoločností ARRIVA. Na Slovensku sa v rámci tohto
projektu sústreďuje predovšetkým na znižovanie spotreby pohonných hmôt, strategický manažment
nehnuteľností a optimalizáciu trasovania autobusových liniek. V rámci manažmentu nehnuteľností

sú jednotlivé spoločnosti ARRIVA na Slovensku zamerali na zmapovanie nehnuteľností, ich rozsah
využívania a následnú analýzu udržateľnosti a ekonomickej výhodnosti ich držby. Akcionári mali
možnosť sa s podkladmi vopred oboznámiť. K uvedenému nemali akcionári žiadne pripomienky
a zobrali ich na vedomie, preto predseda navrhol schváliť Uznesenie č. 12/12.12.2024, ktorým
Riadne valné zhromaždenie vzalo na vedomie Informáciou o prebiehajúcom projekte Booster, pričom

predmetné uznesenie bolo prijaté počtom hlasov 313 287 prítomných akcionárov, pričom odovzdané
hlasy predstavovali pomernú časť základného imania v rozsahu 100%. Bod 13. programu Riadneho
valného zhromaždenia, v rámci ktorého boli prijaté uznesenia, platnosť ktorých bola spochybnená
v rámci podanej žaloby bol označený ako: Odpredaj nehnuteľností v súlade s projektom Booster.
V rámci predmetného na riadnom valnom zhromaždení bol schválený predaj majetku žalovaného

nasledovnými uzneseniami: Uznesenie č. 13 A)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. A., obec Trnava, okres evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym
odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 308 m2,
pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 282 m2, pozemok reg.
„C“ s parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 12 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX -

ostatná plocha o výmere 29 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/XX o výmere 12 m2, stavba so súp.
č. XXXX - dispečing SAD Trnava nachádzajúca sa pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 282 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 A)/12.12.2024“); - Uznesenie
č. 13 B)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B. C. D.,
obec B. C. D., okres C., evidovaných Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX

ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 349 m2, pozemok
reg. „C“ s parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 61 m2, pozemok reg. „C“ s parc.
č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2 a stavba so súp. č. 61 - 4 lôž. ubyt.
pre vodič nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie ovýmere 289 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 B)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13 C)/12.12.2024,
ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. E., obec Hlohovec, okres Hlohovec,
evidovaných Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C“

s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3370 m2, pozemok reg. „C“ s parc č. XXXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3055 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 160 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 349 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 196 m2,
pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 113 m2, pozemok reg. „C“

s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 259 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 532 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1
m2, stavba so súp. č. XX - admin. budova nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, stavba so súp. č. XXXX - jedáleň nachádzajúca sa

na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 349 m2, stavba so
súp. č. XXXX - sklad nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 196 m2, stavba so súp. č. XXXX - umyvárka nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“
s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 113 m2, stavba so súp. č. XXXX - sklad I
nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2,

stavba so súp. č. XXXX - sklad II nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. 5016/13 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 259 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 C)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13
D)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F., obec F., okres
F., evidovaných Okresným úradom Piešťany, katastrálny odborom na LV č. XX ako pozemok reg. „C“
s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 238 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 520 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
12 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4757 m2, pozemok
reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2737 m2, pozemok reg. „C“ s parc.
č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1054 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 163 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 147 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 1329 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2309
m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 110 m2, stavba so
súp. č. XXXX - dispečing nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 238 m2, stavba so súp. č. XXXX - trafostanica nachádzajúca sa na pozemku
reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, stavba so súp. č. XXXX -
dielňa nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
520 m2, stavba so súp. č. XXXX - dielňa nachádzajúca sa na reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 12 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 D)/12.12.2024“); -Uznesenie č. 13

E)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. C., obec C., okres
C., evidovaných Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg.
„C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 748 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č.
XXXX/X - ostatná plocha o výmere 304 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 2990 m2, pozemok reg. „C“ 1673/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 599 m2,

pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 448 m2, pozemok reg.
„C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1395 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č.
XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1967 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 937 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 178 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 1179 m2, stavba so súp. č. XXX - administratívna budova nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“
1673/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 599 m2, stavba so súp. č. XXX - dielňa nachádzajúca
sa pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 448 m2 (ďalej tiež
ako „uznesenie č. 13 E)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13 F)/12.12.2024, ktorým bol schválený (A) predaj
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A., obec Trnava, okres Trnava, evidovaných Okresným úradom

Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 76 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 333 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14814 m2,
pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1038 m2, pozemok reg. „C“s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1677 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 92 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 199 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 1231 m2, stavba so súp. č. XXXX - dispečing a vrátnica nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“
s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2, stavba so súp. č. XXXX - umyvárka
nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1038
m2, stavba so súp. č. XXXX - hala DÚV STK nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1677 m2, stavba so súp. č. XXXX - dielňa nachádzajúca sa

na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2, stavba so
súp. č. XXXX - dispečing SAD Trnava nachádzajúca sa pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 282 m2 a (B) predaj spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo veľkosti 1/3
k celku nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. A., obec Trnava, okres Trnava, evidovaných na LV
č. XXXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1128 m2,
pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, pozemok reg. „C“ s

parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5316 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 F)/12.12.2024“); -
Uznesenie č. 13 G)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú.
G., obec Chtelnica, okres F., evidovaných Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom na LV č.
XXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2034 m2, pozemok

reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2, pozemok reg. „C“ s parc.
č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 261 m2, a nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.
ú. G., obec Chtelnica, okres F., evidovaných Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom na LV
č. XXXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1457 m2,
stavba so súp č. 739 - dielňa /č.1/ nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 124 m2, stavba so súp č. 739 - dielňa /č.2/ nachádzajúca sa na pozemku
reg. „C“ s parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 261 m2 (právny vzťah k parcele č.
XXX/X H. XXX/XX pod stavbami so súp. č. 739 je evidovaný na LV č. XXX) [pozn. podľa aktuálneho
LV č. XXXX, k. ú. G., je výlučným vlastníkom stavieb so súp. č. XXX pán I. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: č. 486, 922 11 Prašník] (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 G)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13

H)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo veľkosti 24/3312
k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. K., obec Myjava, okres Myjava, evidovaných Okresným
úradomMyjava,katastrálnymodboromnaLVč.XXXXakopozemokreg.„C“sparc.č.XXXX-zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 875 m2, a predaj výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to bytu
č. XX, vchod č. 50, 4. p., nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. K., obec Myjava,

okres Myjava, evidovaných Okresným úradom Myjava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako stavba
so súp. č. 936 - 3 OBCH.Z. A BYTY postavenej na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 875 m2, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 24/3312 na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 H)/12.12.2024“); -
Uznesenie č. 13 I)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F.

F., obec F. F., okres C., evidovaných Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom na LV č. XX ako
pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2401 m2, stavba so súp. č.
187 - ubytovňa nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 2401 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 I)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13 J)/12.12.2024,
ktorým bol schválený predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. L., obec L., okres C., evidovaných

Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom na LV č. XXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 251 m2, stavba so súp. č. XXX - garáž nachádzajúca sa
na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 251 m2 (ďalej tiež
ako „uznesenie č. 13 J)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13 K)/12.12.2024, ktorým bol schválený predaj
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C., obec C., okres C., evidovaných Okresným úradom Senica,

katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg. „E“ s parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 49 m2
(ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 K)/12.12.2024“); - Uznesenie č. 13 L)/12.12.2024, ktorým bol schválený
predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. M., obec Važec, okres Liptovský Mikuláš, evidovaných
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na LV č. XXX ako pozemok reg. „C“ s parc.
č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 554 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 60 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 4 m2, stavba so súp. č. 187 - STAVBA ČS. 187 nachádzajúca sa na pozemku reg. „C“ s parc. č.
XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 554 m2 (ďalej tiež ako „uznesenie č. 13 L)/12.12.2024“).
Každé z uznesení bolo prijaté počtom hlasov 189 552 prítomných akcionárov spoločnosti (počet akcií,za ktoré boli odovzdané hlasy bol 313 287, počet hlasov ,,Za“ bol 189 552, počet hlasov ,,Proti“ bol
123 735, odovzdané platné hlasy predstavujú pomernú časť základného imania v rozsahu 100%. Pred
hlasovaním o prijatí každého z uznesení A) - M) predseda VZ v krátkosti oboznámil valné zhromaždenie

s materiálom, ktorý predstavenstvo zaslalo akcionárom. Materiál obsahoval návrh na uznesenie, ďalej
dôvodovú správu, sumarizačnú tabuľku a v rámci príloh predaj nehnuteľného majetku podrobnejší popis
nehnuteľností, výpis z príslušných LV, návrhy geometrických plánov, znalecké posudky a uznesenie
dozornej rady. Predstavenstvo uvedené navrhuje na odpredaj formou Kúpnej zmluvy za cenu minimálne
podľa znaleckého posudku. Zástupca Minoritného akcionára k danému bodu žiada doplniť odpovede

na otázky: dôvod ich nepotrebnosti pri jednotlivých nehnuteľnostiach, či sú aktuálne využívané, a ak
áno, ako sa zabezpečí náhrada priestorov/pozemkov v prípade ich predaja vrátane finančnej analýzy
výhodnosti. Ak nie sú aktuálne využívané, nemajú potenciál do budúcnosti pre spoločnosť. Ďalej sa
dopytoval na účtovnú hodnotu nehnuteľností určených na predaj, znaleckú hodnotu nehnuteľností
určených na predaj, ďalej žiadal o prehlásenie, či a ak v akom rozsahu jednotlivé nehnuteľnosti slúžia na
výkony vo verejnom záujme, prehľad nehnuteľného majetku kt. by zostal vo vlastníctve ARRIVA TT po

zrealizovanínavrhovanéhopredaja,použitiezískanýchfinančnýchprostriedkovznavrhovanéhopredaja
nehnuteľností, zakomponovať do podmienok predaja prípad, ak znalecká hodnota je nižšia ako účtovná
hodnota, ďalej doplniť do návrhov uznesení spôsob a podmienky predaja nehnuteľností. Predseda
predstavenstva žalovaného uviedol akcionárom, že v lehote 15 dní odo dňa konania VZ písomne doplní
odpovede na predmetné otázky. Minoritný akcionár (žalobca) podal proti uznesenia A)-H) prijatými v

rámci bodu 13. RVZ protest.

12. Z odpovedí žalovaného na otázky minoritného akcionára vyplýva, že prílohou bola tabuľka
obsahujúca účtovné hodnoty dotknutých nehnuteľností, pričom celková účtovná hodnota dotknutých
nehnuteľností ku dňu 31.10.2024 bola vo výške 2.538.700,54 eur. Vo vzťahu k tvrdeniu, že nebolo

doložené prehlásenie, či a v akom rozsahu jednotlivé nehnuteľnosti slúžia na výkony vo verejnom
záujme, žalovaný uviedol, že prevádzané nehnuteľnosti neslúžia na výkony vo verejnom záujme.
Poskytovanie služieb vo verejnom záujme, či už prímestskej autobusovej dopravy alebo mestskej
autobusovej dopravy sa riadi individuálnymi zmluvnými vzťahmi medzi vyšším územným celkom alebo
mestom ako objednávateľom a Spoločnosťou ako dopravcom. Tieto vzťahy sú spravidla výsledkom

verejného obstarávania. Žiaden z týchto zmluvných vzťahov (viď centrálny register zmlúv alebo webové
sídla objednávateľov) neobsahuje záväzok Spoločnosti, ktorý by priamo alebo nepriamo zaväzoval
spoločnosť k užívaniu dotknutých nehnuteľností na účely poskytovania služieb vo verejnom záujme.
Služby vo verejnom záujme sú prakticky poskytované v lokalitách, ktoré nie sú zhodné s umiestnením
dotknutých nehnuteľností (cestovné poriadky, z ktorých vyplýva, že východzia, priebežné alebo koncová

zastávkasanachádzajúvždymimolokality,naktorejsanachádzajúdotknuténehnuteľnosti).Spoločnosť
nepotrebuje dotknuté nehnuteľnosti k výkonom vo verejnom záujme. Majetok slúžiaci na výkony vo
verejnom záujme sa s ohľadom na zmluvné záväzky Spoločnosti obmedzuje prakticky len na vozidlový
park a jeho vybavenie. základe zmluvy sú prakticky vždy poskytované v lokalitách, ktoré nie sú zhodné
s umiestnením dotknutých nehnuteľností, a na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme postačuje iba

vozidlový park a jeho vybavenie.

13. Z čl. X ods. 3 písm. d) Stanov akciovej spoločnosti žalovaného vyplýva, že rozhodnutie valného
zhromaždenia o nakladaní s majetkom na území Slovenskej republiky, ktorého užívanie je podmienkou
riadneho plnenia zmlúv o výkone vo verejnom záujme vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných

akcionárov. V bode 3 článku X. Stanov je ďalej uvedené, že za majetok, ktorého užívanie je podmienkou
riadneho plnenia Zmlúv o výkone vo verejnom záujme na území Slovenskej republiky sa na účely týchto
Stanov považuje taký majetok, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky a odpisy ktorého
sú priamymi nákladmi v príslušnom období v súlade s príslušnými Zmluvami o výkone vo verejnom
záujme. Za majetok, ktorého užívanie je podmienkou riadneho plnenia Zmlúv o výkone vo verejnom

záujme na území Slovenskej republiky sa na účely týchto Stanov považujú aj také autobusy, ktoré
majú nulovú účtovnú hodnotu, pokiaľ sa využívajú na plnenie úloh, vyplývajúcich pre spoločnosť z
príslušných Zmlúv o výkone vo verejnom záujme. V zmysle čl. VIII ods. 1 písm. k) Stanov Žalovaného,
do pôsobnosti valného zhromaždenia, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti, patrí najmä udelenie
súhlasupodľačl.XXstanov.Vzmyslečl.XXstanov(Obmedzeniaprinakladanísmajetkomspoločnosti),

bodu 1, predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia sa vyžaduje na prijatie rozhodnutia o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku spoločnosti pri predaji alebo akomkoľvek inom prevode
nehnuteľností (písm. d) a tiež rozhodnutí o nakladaní s majetkom, ktorého užívanie je alebo môže byť
podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme (písm. j).14. Z Odborného vyjadrenia znalca SK Znalci, s. r. o. č. 12/2025 zo dňa 17.03.2025 vo veci posúdenia,
či navrhovaný odpredaj nehnuteľností, ktorý bol predmetom valného zhromaždenia dňa 12.12.2024 je

majetkom, ktorého užívanie je nevyhnutnou podmienkou riadneho plnenia zmlúv o výkone vo verejnom
záujme (ďalej len „Odborné vyjadrenie“), predloženého súdu žalovaným, vyplýva záver, že „majetok,
ktorý bol predmetom odpredaja, ktorý je špecifikovaný v bode č. 13 (A až L) Zápisnice z riadneho valného
zhromaždenia konaného dňa 12.12.2021, nie je majetkom, ktorého užívanie je podmienkou riadneho
plnenia zmlúv o výkone vo verejnom záujme“.

15. Podľa ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor,
správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd
na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou
zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie
valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch

mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne
zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

16. Podľa ustanovenia § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh spoločníka určiť
neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo

stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

17. Podľa ustanovenia § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločnosť musí zaobchádzať za
rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.

18. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka, akcionár má právo na podiel zo zisku
spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie.
Pokiaľ z ustanovení stanov týkajúcich sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo
iné, určuje sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých
akcionárov. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených

v § 179 ods. 3 až 5.

19. Podľa ustanovenia § 183 Obchodného zákonník, o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia
za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa
môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

20. Podľa ustanovenia § 7 písm. c) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších
predpisov (ďalej tiež ako „zákon o cestnej doprave“), dopravca je povinný zabezpečiť technickú základňu
vybavenú na prevádzku, údržbu, technickú kontrolu, parkovanie a garážovanie vozidiel a na starostlivosť
o osádky vozidiel, o cestujúcich a o náklad v rozsahu poskytovaných dopravných služieb.

21. Podľa ustanovenia § 7 písm. e) zákona o cestnej doprave, dopravca je povinný zabezpečiť, aby
prevádzkované vozidlá parkovali a garážovali v priestoroch technickej základne alebo v priestoroch
určených obcou na tento účel.

22. V konkrétnostiach súd uvádza, dňa 31.05.2023 bola uzavretá zmluva medzi žalovaným a Trnavským
samosprávnym krajom o službách vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave v dopravnom
regióne Trn. Žalovaný na základe zmluvy zabezpečuje dopravnú obslužnosť v dopravnom regióne
Trnava, ktorý sa nachádza v územnom obvode Trnavského samosprávneho kraja a v priľahlom
záujmovom území. Žalovaný tak vystupuje v pozícii dopravcu, pričom sa na jeho podnikateľskú činnosť

vzťahujú ustanovenia zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
Akcionármi žalovaného sú žalobca, ktorý v súčasnosti vlastní 123.735 kusov akcií, čo predstavuje
39,50% podiel na základnom imaní žalovaného a spoločnosť ARRIVA Slovakia a. s., IČO: 35 811 439, so
sídlom Štúrova 72, 949 44 Nitra (ďalej tiež aj ako „majoritný akcionár žalobcu“), ktorá v súčasnosti vlastní
189.552 kusov akcií, čo predstavuje 60,50% podiel na základnom imaní žalovaného. Žalobca zastáva

pozíciu minoritného akcionára žalovaného. Dňa 12.12.2024 sa konalo riadne valné zhromaždenie
žalovaného,naktoromsazúčastniliobajajehoakcionári,azktoréhobolavyhotovenápísomnázápisnica
(ďalej tiež aj ako „zápisnica RVZ“). Bod 13 programu riadneho valného zhromaždenia sa týkal odpredaju
nehnuteľností v súlade s projektom Booster, pričom žalobca vo vzťahu k tomuto odpredaju žiadaldoplniť informácie o dôvode nepotrebnosti jednotlivých nehnuteľností, použitia získaných finančných
prostriedkov z predaja nehnuteľností, prehlásenia, či a v akom rozsahu jednotlivé nehnuteľnosti
slúžia na výkony vo verejnom záujme a iných skutočností. Žalovaný na tieto otázky žalobcovi

dodatočne odpovedal. Zo zápisnice z Riadneho valného zhromaždenia vyplýva, že na riadnom valnom
zhromaždení bol schválený predaj majetku žalovaného uzneseniami, ktorých platnosť bola napadnutá
žalobou. Napadnuté uznesenia Riadneho valného zhromaždenia boli schválené jednoduchou väčšinou
prítomných akcionárov, pričom za schválenie uznesení RVZ hlasoval výhradne iba majoritný akcionár
žalobcu a to počtom 189 552 hlasov. Žalobca/navrhovateľ hlasoval proti všetkým uzneseniam Riadneho

valného zhromaždenia. Žalobca podal voči všetkým uzneseniam Riadneho valného zhromaždenia v
súlade s § 183 Obchodného zákonníka protest. Podľa žalobcu totiž bola na schválenie napadnutých
uznesení potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov a to v zmysle čl. X ods. 3
písm. d) Stanov žalovaného (rozhodnutie valného zhromaždenia o nakladaní s majetkom na území
Slovenskej republiky, ktorého užívanie je podmienkou riadneho plnenia zmlúv o výkone vo verejnom
záujme vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných akcionárov). Žalobca tvrdí, že predmetné

nehnuteľnosti súvisia s výkonom služieb vo verejnom záujme. Súd sa nestotožňuje sa týmto tvrdením.
Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj závery Odborného vyjadrenia, ktoré predložil súdu žalovaný v rámci
svojho vyjadrenia (dupliky). Súd má za to, že žalobou napadnuté uznesenia boli prijaté spôsobom
súladným s príslušnými ustanoveniami Stanov spoločnosti a tým, že za ich prijatie hlasovala potrebná
väčšina akcionárov, tieto boli prijaté riadne a sú tak platné. Čo sa týka povahy majetku, nakladanie s

ktorým bolo predmetom napadnutých uznesení, nejde o taký majetok, ktorého užívanie je nevyhnutné
pre plnenie zmluvy. Zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného vyplývalo,
že ide nepotrebný majetok spoločnosti. Išlo napríklad stavby garáží, sklad, jedáleň, byt atď. Žalobca
nepreukázal, že dotknuté nehnuteľnosti je potrebné považovať za nevyhnutné súčasti, bez vlastníctva
ktorých by bola činnosť žalovaného a poskytovanie služieb zo strany žalovaného nejako obmedzená či

znemožnená. Takisto zmluva, na plnenie ktorej žalobca v rámci jeho argumentácie odkazuje, neurčuje
žalovanému povinnosť mať tieto nehnuteľnosti vo vlastníctve. Majetkom, ktorý žalovaný potrebuje pre to,
aby bol schopný plniť zmluvu, bez vlastníctva ktorého by plnenie zmluvy bolo nemožné, je napr. vozový
park a administratívne budovy, bez ktorých poskytovanie služieb dopravy v podstate nemožné. Takéhoto
majetku sa však žalobou napadnuté uznesenia netýkali. Z ust. § 7 písm. c) a e) zákona o cestnej doprave

vyplýva, že povinnosť, ktorú žalovaný má titulom poskytovania služieb vo verejnom záujme spočíva
v schopnosti zabezpečiť (nie však vlastniť) potrebnú technickú vybavenosť na prevádzku, údržbu,
kontrolu a parkovanie, garážovanie vozidiel, ako aj na starostlivosť o posádky vozidiel, cestujúcich.
Tieto môže žalovaný zabezpečiť a plniť aj v prípade, že by uzneseniami dotknuté nehnuteľnosti nemal
vo vlastníctve, napríklad prostredníctvom plnenia tretích osôb. Na základe uvedeného má súd za to,

že majetok žalovaného, nakladanie s ktorým je predmetom dotknutých Uznesení, nie je majetkom,
ktorého vlastníctvo by bolo podmienkou poskytovania služieb vo verejnom záujme, a z tohto dôvodu
sa na ich prijatie nevyžadovala 2/3 väčšina akcionárov spoločnosti žalovaného. Pokiaľ sa žalobca
obáva, že žalovaný by speňažil dotknuté nehnuteľnosti za príliš nízku cenu, súd poukazuje na to, že zo
znenia žalobou napadnutých Uznesení vyplýva, že jednotlivé nehnuteľnosti by mali byť v prípade ich

potencionálneho predaja predávané za cenu určenú znaleckým posudkom. Určenie aktuálnej kúpnej
ceny na základe znaleckého posudku je bežnou formou určenia transparentnej ceny v prípade predaja.

23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o

výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).