Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202259
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6419202259.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F. G. H., právne zastúpená JUDr. Luciou
Sklenárovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, proti
žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX L. – K., právne zastúpený Mgr. et Mgr.
Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad
Hronom, v konaní o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 25C/11/2019 – 388 zo dňa 30. novembra 2023 v spojení s opravným uznesením

Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25C/11/2019 – 400 zo dňa 02. januára 2024 ako súdu prvej
inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie m
e n í tak, že z r i a ď u j e v prospech vlastníka stavieb – rodinného domu súp. č. XX postaveného
na parcele CKN č. XXX a hospodárskej budovy súp. č. XXX postavenej na parcele CKN č. XXX, všetky
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre katastrálne
územie K., okres F. G. H., vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, a to pešo a motorovým vozidlom do

3,5 tony cez pozemok – parcelu CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 469 m2 zapísanú
na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre katastrálne územie K., okres F. G. H., cez pozemok – parcelu
CKNč.XXX/X–zastavanáplochaanádvorieovýmere352m2vrozsahuurčenompodľageometrického
plánu geodeta M. F. č. 17796580-91/2020, úradne overeným Okresným úradom Žiar nad Hronom,
katastrálny odbor dňa 03.12.2020 pod č. G1-562/2020 a cez parcelu CKN č. XXX/X – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 146 m2, obe parcely zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre katastrálne
územie K., okres F. G. H. a vo zvyšnej časti, t. j. v časti zriadenia vecného bremena spočívajúceho
v práve cesty výnimočne podľa potreby, maximálne 10 krát ročne aj vozidlami kategórie N2 nad 3,5 tony

žalobu z a m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie
o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1 550,- €
v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v III a IV. výroku o nároku štátu na náhradu trov prvoinštančného

konania z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania žalobkyne. o d ô v o d n e n i e :

1. V poradí prvým rozsudkom vydaným v tomto spore č. k. 25C/11/2019 – 194 zo dňa 18.05.2022
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 25C/11/2019 – 206 zo dňa 08.06.2022 súd prvej inštancie

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa po pripustení jej zmeny domáha, aby súd zriadil v prospech stavieb
– rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele CKN č. XXX, stavby – hospodárskej budovy súp.
č. XXX postavenej na parcele CKN č. XXX, všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne zapísané
na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXX, vedenom pre katastrálne územie K., okres F. G. H., vecné
bremeno spočívajúce v práve cesty, a to pešo a motorovým vozidlom do 3,5 tony, výnimočne podľa
potreby maximálne 10 krát ročne aj vozidlami kategórie N2 nad 3,5 tony cez pozemok – parcelu CKN

č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie zapísanú na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie K. a
cez pozemky – parcelu CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie v rozsahu určenom geometrickým
plánom vyhotoveným geodetom M. F. č. 17796580-91/2020, úradne overeným Okresným úradom
Žiar nad Hronom, katastrálny odbor dňa 03.12.2020 pod č. G1-562/2020 a cez (z parcely CKN č.
XXX/X) novovytvorenú parcelu CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie geometrickým plánom

vyhotoveným geodetom M. F. č. 17796580-40/2021, úradne overeným Okresným úradom Žiar nad
Hronom, katastrálny odbor dňa 19.08.2021 pod č. G1-351/2021, obe parcely zapísané na LV č. XXX,
vedenom pre katastrálne územie K., ktoré geometrické plány sú neoddeliteľnou súčasťou rozsudku (I.
výrok) a rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, o
výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že podľa jeho názoru nebola splnená jedna
z kumulatívnych podmienok na zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu podľa § 151o ods. 3
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „OZ“). Mal totiž za to, že prístup k
stavbe možno zabezpečiť cez pozemky žalovaného inak ako zriadením vecného bremena rozhodnutím

súdu, pretože medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa môže chodiť cez pozemky žalovaného
potrebné pre prístup k jej stavbám, žalovaný nikdy žalobkyni nebránil v prechode cez jeho pozemky k
jej stavbám a žalobkyňa nemala a ani v súčasnosti nemá žiaden problém v prístupe k nim. Z uvedeného
súd prvej inštancie vyvodil, že žalobkyňa má zabezpečený prístup k stavbám v jej vlastníctve na základe
ústnej, prípadne konkludentnej dohody so žalovaným, teda na základe obligačného práva.

3. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby podala včas odvolanie
žalobkyňa. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/79,80/2022 – 239 zo dňa
28.02.2023 bol rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 25C/11/2019 – 194 zo dňa 18.05.2022 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č. k. 25C/11/2019 – 206 zrušený z dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a

vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa totiž nestotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, pre ktorý žalobu zamietol. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 51/2020 zo dňa 30. júna 2022, uverejnené v Zbierke stanovísk NSSR
a rozhodnutí súdov SR č. 4/2020 pod poradovým číslom 51, ktorého právna veta znie: „Pri posudzovaní
opodstatnenosti žaloby o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty vlastníka stavby

(žalobcu) cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného treba mať za to, že o prípad, v ktorom
„prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak“, nejde vtedy, keď žalovaný ponúkol žalobcovi
prevod vlastníctva pozemku (resp. jeho časti) alebo zmluvné zriadenie vecného bremena „in rem“
spočívajúceho v práve cesty. Ak však žalovaný ponúkol žalobcovi zriadenie práva cesty (len) nájomnou
zmluvou, ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.“. Z uvedeného

možno argumentom a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu) dospieť k záveru, že ak pre splnenie
podmienky zabezpečenia prístupu vlastníka k stavbe nepostačuje ponuka uzatvorenia nájomnej zmluvy
ako inštitútu záväzkového, nie vecného práva, tým skôr nebude postačujúca ústna, resp. konkludentná
dohoda, resp. obyčajný súhlas vlastníka pozemku, ktoré má byť zaťažené zriadením vecného bremena
spočívajúceho v práve vlastníka stavby nevyhnutnej cesty cez tento pozemok. Odvolací súd preto vrátil

vec súdu prvej inštancie, aby sa zaoberal otázkou splnenia aj ďalšej – tretej podmienky pre zriadenie
vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, a
to absencie okolností vylučujúcich zriadenie práva cesty a v prípade jej kladného zodpovedania aby
vykonal dokazovanie za účelom určenia primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena.4. V poradí druhým rozsudkom vydaným v tomto spore č. k. 25C/11/2019 – 388 zo dňa 30. novembra
2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 25C/11/2019 – 400 zo dňa 02. januára 2024 súd prvej
inštancie zriadil v prospech žalobkyne ako vlastníka stavieb – rodinného domu súp. č. XX postaveného

na parcele CKN č. XXX a hospodárskej budovy súp. č. XXX postavenej na parcele CKN č. XXX, všetky
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne zapísané na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXX, vedenom pre
katastrálne územie K., okres F. G. H., vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, a to pešo a motorovým
vozidlom do 3,5 tony, výnimočne podľa potreby maximálne 10 krát ročne aj vozidlami kategórie N2
nad 3,5 tony cez pozemok – parcelu CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 469 m2

zapísanú na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie K., okres F. G. H. a cez pozemky – parcelu
CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 352 m2 v rozsahu určenom geometrickým
plánom vyhotoveným geodetom M. F. č. 17796580-91/2020, úradne overeným Okresným úradom Žiar
nad Hronom, katastrálny odbor dňa 03.12.2020 pod č. G1-562/2020 a cez parcelu CKN č. XXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 146 m2, obe parcely zapísané na LV č. XXX, vedenom pre
katastrálneúzemieK.(I.výrok);uložilžalobkynipovinnosťzaplatiťžalovanémunáhradutrovzazriadenie

vecného bremena vo výške 1 550,- € v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (II. výrok);
priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu
100% (III. a IV. výrok) a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%
(V. výrok).

5. Aj keď žalovaný ako súčasný vlastník pozemkov č. XXX, XXX/X a XXX/X, resp. XXX/X
žalobkyni v prístupe cez ne k jej stavbám v minulosti nebránil, žalobkyňa žalobu podala z dôvodu
právnej istoty pre prípad, že by v budúcnosti došlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva
žalovaného k predmetným pozemkom. Žalobkyňa sa pokúšala o mimosúdnu dohodu, ku ktorej však
napokon nedošlo. V konaní ďalej uviedla, že pozemky žalovaného predstavujú spoločný dvor (k jej

nehnuteľnostiam, ako aj k ďalším nehnuteľnostiam žalovaného), ohľadne ktorého v minulosti došlo
nie k šťastnému vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, v dôsledku ktorého ona žiadne podiely na
tomto spoločnom dvore nemá. Prístup k stavbe podľa nej nemožno zabezpečiť iným spôsobom ako cez
pozemky žalovaného.

6. Žalovaný v konaní svoj postoj k zriadeniu vecného bremena požadovaného žalobkyňou viackrát
menil. Spočiatku s ním súhlasil, avšak nevyžadoval vymedzenie rozsahu prístupu cez jeho pozemky
geometrickým plánom, navrhol jeho zriadenie bez zamerania len popisným spôsobom, ktorý uviedol
a ktorý podľa neho zodpovedá doterajšiemu prechodu žalobkyne cez jeho pozemky. Zároveň požadoval
za zriadenie vecného bremena primeranú náhradu. Neskôr nepožadoval za zriadenie vecného bremena

peňažnú náhradu, namiesto nej žiadal od žalobkyne dodržiavať nasledovné podmienky: žalobkyňa
a jej príbuzní a priatelia nebudú žalovaného obmedzovať v riadnom užívaní jeho nehnuteľností,
nebudú mu kradnúť, ani kŕmiť psa a budú dodržiavať korektné susedské vzťahy bez rušenia hlasnou
hudbou reprodukciou, zápachom z pálenia bioodpadu, bez rušenia nočného kľudu a podobne. Potom
žalovaný požadoval zriadenie vecného bremena v prípade splnenia zákonných podmienok opätovne za

peňažnú náhradu, na ktorej výške sa zo žalobkyňou nedohodol, preto strany konania zhodne navrhli
vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia tejto náhrady. Napokon žalovaný vôbec nesúhlasil so
zriadením vecného bremena z dôvodu, že má na danom mieste ešte stavebný pozemok, na ktorom jeho
syn zamýšľa stavať rodinný dom a v prípade zriadenia vecného bremena by nemohol dostať pôžičku
z dôvodu zaťaženia pozemkov.

7. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil
nasledovný skutkový stav:

8. Na základe obhliadky na mieste samom dňa 29.03.2022 súd prvej inštancie zistil, že k pozemku

CKN č. XXX/X vedie obecná miestna komunikácia, tento pozemok je od nej ohraničený bránou. Na
hraniciach parciel CKN č. XXX/X, XXX N. XXX/X sú taktiež brány. Rodinný dom žalobkyne sa nachádza
po pravej strane vstupu na poslednú spomínanú parcelu a hospodárska budova sa nachádza na
ľavej strane. Hlavná brána z miestnej komunikácie bola zatvorená, avšak neuzamknutá, dala sa voľne
otvoriť rukou. Hlavnú bránu žalovaný zatvára kvôli psovi, ktorý voľne behá po dvore. Ostatné deliace

bráničky sa nezatvárajú a ani nezamykajú. Dvor je teda voľne priechodný od miestnej komunikácie
až k nehnuteľnostiam žalobkyne. Súd prvej inštancie ďalej na obhliadke zistil, že žalovaným v konaní
navrhnuté alternatívne prístupy k stavbám žalobkyne by si vyžadovali zriadenie viacerých vecných
bremien cez parcely iných (cudzích) vlastníkov, prípadne aj výstavbu mostu, resp. lávky, pretože z pravejstrany sa nachádza potok, ktorý je zarastený stromami až do konca parcely vo vlastníctve žalobkyne,
na konci tejto parcely sú už osadené betónové kolíky, kde má byť postavený plot zo strany žalovaného.
Na druhej bočnej strane sa nachádza plot a zarastené kríky k druhému susedovi, preto v súčasnosti nie

sú tieto pozemky spôsobilé na prejazd nákladnými vozidlami, ani osobnými motorovými vozidlami.

9. Súd prvej inštancie ďalej na obhliadke zistil, že žalovaným v konaní navrhnuté alternatívne prístupy
k stavbám žalobkyne by si vyžadovali zriadenie viacerých vecných bremien cez parcely iných (cudzích)
vlastníkov, prípadne aj výstavbu mostu, resp. lávky, pretože z pravej strany sa nachádza potok, ktorý je

zarastený stromami až do konca parcely vo vlastníctve žalobkyne, na konci tejto parcely sú už osadené
betónové kolíky, kde má byť postavený plot zo strany žalovaného. Na druhej bočnej strane sa nachádza
plot a zarastené kríky k druhému susedovi, preto v súčasnosti nie sú tieto pozemky spôsobilé na prejazd
nákladnými vozidlami, ani osobnými motorovými vozidlami.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 123, § 124, § 127 ods. 3, § 151n

ods. 1 až 3 a § 151o ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj
„OZ“) dospel súd prvej inštancie k nasledovným záverom:

11. Súd prvej inštancie mal za to, že sú splnené všetky podmienky vyžadované ustanovením § 151o ods.
3 OZ na zriadenie vecného bremená požadovaného žalobou. Za preukázané mal splnenie zákonnej

podmienky, že žalobkyňa je vlastníčkou stavieb a parciel, na ktorých stoja a nie je súčasne vlastníčkou
priľahlých pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného s poukazom na súdnu prax ohľadne širšieho
výkladu pojmu „priľahlý pozemok“ ako pozemok, resp. pozemky, ktoré sú na zriadenie práva cesty
potrebné, aj keď sa jedná o pozemky vzdialenejšie, pričom právo cesty v prospech vlastníka stavby
možno zriadiť aj vtedy ak je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby za podmienky, že

sa vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii. S prihliadnutím na výsledky
obhliadky na mieste samom považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú námietku žalovaného
o možnosti inej prístupovej cesty k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne. Je totiž zrejmé, že
akékoľvek iné riešenie prístupovej cesty žalobkyne k jej nehnuteľnostiam by si vyžadovalo nielen súhlas
iných vlastníkov, ktorí nie sú účastníkmi predmetného konania, ale aj značné finančné prostriedky k

realizácií prístupovej cesty zriadením mostu cez potok, výrubom drevín, úpravou terénu a pod. Podľa
názoru súdu prvej inštancie nie je spravodlivé a z dôvodu hospodárnosti možne od žalobkyne žiadať inú
alternatívu prístupu k jej nehnuteľnostiam ako tú, ktorá už existuje a ktorú aktívne využíva a aj využívala,
t.j. cez parcely vo vlastníctve žalovaného CKN č. XXX/X, XXX N. XXX/X.

12. K ponuke zo strany žalovaného uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o spoločnom užívaní veci za
účelom zabezpečenia práva prechodu cez jeho pozemok súd prvej inštancie s poukazom na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/79,80/2022-239 zo dňa 28.02.2023 a v ňom obsiahnutý
odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/51/2020 zo dňa 30.06.2022 uviedol,
že táto forma prístupu k stavbám vo vlastníctve žalobkyne je nepostačujúca z hľadiska právnej istoty

žalobkyne, má dočasný charakter a je vypovedateľná. Zriadenie vecného bremena poskytuje žalobkyni
vyššiu právnu ochranu a istotu, ako uzatvorenie zmluvy so žalovaným, nakoľko by išlo len o záväzkovo-
právny vzťah, ktorý by zaväzoval len účastníkov predmetného zmluvného vzťahu. Naproti tomu,
zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo vecné, bude zaväzovať všetkých aj budúcich
nadobúdateľov predmetných pozemkov, nakoľko vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti

prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2 OZ). Ide teda o vecné bremeno
„in rem“, ktoré predstavuje právo späté s vlastníctvom stavby a zanikne, ak zanikne stavba. Právo
cesty sa preto zriaďuje bez časového obmedzenia. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že
stranám sporu bol poskytnutý dostatočný časový priestor od začatia konania, aby sa pokúsili svoje spory
urovnať mimosúdnou cestou. Preto sa nie je možné stotožniť s alternatívnou možnosťou ukončenia

sporu uzatvorením zmluvy o spoločnom užívaní, s ktorou zároveň musí prejaviť súhlas žalobkyňa a
už vôbec nie s ústnym, či konkludentný prejavom vôle žalovaného, ktorým dáva žalobkyni súhlas s
prejazdom cez jeho pozemky.

13. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou, či existujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty

vylučujú. Pri splnení tejto podmienky pre zriadenie vecného bremena je potrebné zohľadniť, aby
právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej, aby bol čo najmenej obmedzený.
Mal za to, že od žalovaného je možné spravodlivo žiadať, aby žalobkyni umožnil prístup na jej
nehnuteľnosti za účelom ich užívania, riadnej údržby a to vo verejnom záujme tak, aby nedošlo kohrozeniu života a zdravia ľudí z dôvodov požiarnej bezpečnosti a možných hygienických závad. Rozsah
obmedzenia vlastníckeho práva určil podľa geometrického plánu geodeta M. F. úradne overeného
Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor zo dňa 03.12.2020 pod č. G1-562/2020. Podľa

názoru súdu prvej inštancie zriadenie vecného bremena nebude zároveň neprimeraným spôsobom
obmedzovať žalovaného, nakoľko tento sám užíva pozemky, na ktorých sa má zriadiť vecné bremeno,
a to buď pešo, alebo aj motorovými vozidlami za účelom užívania ďalších jeho nehnuteľnosti. Súd prvej
inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že požadované vecné bremeno v prospech žalobkyne
by predstavovalo značný a obmedzujúci zásah do jeho práva na súkromie. Sám právny zástupca

žalovaného v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 30.11.2023 potvrdil, že žalobkyňa stavby v jej
vlastníctve užíva len sporadicky, čím bude žalovaný obmedzovaný len v nevyhnutnej miere.

14. K poukazu žalovaného na ust. § 151p ods. 3 OZ súd prvej inštancie uviedol, že zákon síce dáva
súdu oprávnenie rozhodnutím na návrh vecné bremeno zrušiť za náhradu, avšak za predpokladu,
že zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.

Dosiaľ určené vecné plnenie sa považuje za nespravodlivé najmä vtedy, keď presahuje únosnú mieru
a to aj so zreteľom na to, aby táto zmena v obsahu vecného bremena bola v súlade s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). K zmene pomerov pritom môže dôjsť tak na strane povinného, ako aj na
strane oprávneného. V rámci predmetného konania je potrebné zohľadniť účel využitia pozemkov. Tak
žalobkyňa, ako aj žalovaný využívajú tieto pozemky na prechod a prejazd k ďalším nehnuteľnostiam,

či už pešo alebo motorovými vozidlami. Podľa názoru súdu zriadenie vecného bremena na pozemky
žalovaného ho nebude obmedzovať pri bežných činnostiach spojených s užívaním pozemku, bude
zaťažovať žalovaného len v nevyhnutnej miere a s poukazom na uvedené nebude predstavovať hrubý
nepomer medzi vecným bremenom zaťažujúcim žalovaného a výhodou žalobkyne. Navyše po zriadení
vecného bremena spočívajúceho v práve cesty vzniká žalobkyni povinnosť znášať primerane náklady na

jej zachovanie a opravy podľa miery spoluužívania so žalovaným ako vlastníkom. Podotkol, že zároveň
bude žalovaný za zriadenie vecného bremena kompenzovaný primeranou finančnou náhradou zo strany
žalobkyne.

15.Nazákladevyššieuvedenýchdôvodovsúdprvejinštanciežalobkynivyhovelazriadilvecnébremeno

spočívajúce v práve cesty a to peši, motorovým vozidlom do 3,5 tony výnimočne podľa potreby max.
10x ročne aj vozidlom kategórie N2 nad 3,5 tony a to cez pozemky vo vlastníctve žalovaného v rozsahu
určenom podľa geometrického plánu geodeta M. F. úradne overeného Okresným úradom Žiar nad
Hronom, katastrálny odbor zo dňa 03.12.2020 pod č. G1-562/2020 tak, ako je uvedené v I. výroku
napadnutého rozsudku. Bol názoru, že zriadené vecné bremeno podľa geometrického plánu bude

žalobkynizabezpečovaťprístupkjejnehnuteľnostiamlenvnevyhnutnejmiere,čímnedôjdekuzjavnému
nepomeru medzi výhodou získanou žalobkyňou a nevýhodou povinného z vecného bremena.

16. Aj keď z ustanovenia § 151o ods. 3 OZ implicitne nevyplýva, či právo cesty ako vecné bremeno
možno zriadiť za náhradu, alebo aj bez nej, s poukazom na čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd

a čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a k nim sa vzťahujúcu judikatúru Najvyššieho súdu Českej
republiky a Ústavného súdu SR mal súd prvej inštancie za to, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva
je možné iba za primeranú náhradu. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku
v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Vzhľadom na to, že stanovenie náhrady je hmotnoprávnou
podmienkou na zriadenie práva, na rozhodnutie o náhrade nie je potrebný návrh vlastníka pozemku (ide

tu o prípad, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi - §
216 ods. 2 CSP).

17. Súd prvej inštancie sa stotožnil s výškou náhrady za zriadenie vecného bremeno určenou na základe
predloženého znaleckého posudku O. E. B. č. 186/2023 zo dňa 10.10.2023, ktorý v zmysle doplnenia č.

204/2023 k znaleckému posudku č. 186/2023 zo dňa 16.11.2023 určil všeobecnú jednorazovú odplatu
za zriadenie vecného bremena - právo prechodu a prejazdu cez parcely CKN č. XXX, XXX/X N. XXX/
X v k. ú. K. vo výške 1 500,- €, resp. po upresnení výmery parcely CKN č. XXX/X a zmene žaloby
na pojednávaní dňa 30.11.2023, vo výške 1 550,- €, t.j. vo výške zodpovedajúcej rozsahu výmer
pozemkov určenom podľa geometrického plánu geodeta M. F. úradne overeného Okresným úradom

Žiar nad Hronom, katastrálny odbor zo dňa 03.12.2020 pod č. G1-562/2020. Pre zaplatenie tejto náhrady
žalovanému stanovil žalobkyni lehotu 30 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku.18. O nároku na náhradu trov konania štátu a strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“) v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Na náhradu trov štátu pozostávajúcich z trov spojených s obhliadkou na mieste

samom a trov znaleckého dokazovania nepokrytých preddavkami zloženými stranami sporu zaviazal
každú zo strán sporu v rozsahu po 50%. Vzhľadom na plný úspech žalobkyne v spore, keďže jej žalobe
bolo v celom rozsahu vyhovené, jej súd prvej inštancie priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
(prvoinštančného aj odvolacieho) konania.

19. Opravným uznesením č. k. 25C/11/2019 - 400 zo dňa 02.01.2024 došlo len k oprave čísla listu
napadnutého rozsudku, keď namiesto nesprávne uvedeného č. l. 300 malo byť správne uvedené č. l.
388.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t.j.

z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný v prvom rade videl v tom, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s jeho námietkou ohľadne prípustnosti prejazdu cez jeho pozemky maximálne 10-
krát ročne aj vozidlom kategórie N2 nad 3,5 tony. Žalovaný považoval toto oprávnenie žalobkyne
za neprimerané z dôvodu, že prejazdom áut kategórie N2 je možné zaťažiť pozemky vo vlastníctve

žalovaného váhou až do 24 ton. Podľa žalovaného sa jedná o zásadné porušenie zásady primeranosti
posudzovanej pri zriaďovaní vecného bremena súdom. Žalovaný poukázal na svoju argumentáciu
týkajúcu sa neprimeranosti výhody žalobkyne oproti povinnosti žalovaného vyplývajúcej z vecného
bremena, a to konkrétne na svoju argumentáciu zo súdneho pojednávania zo dňa 17.10.2023 a
30.11.2023, poukázal na prioritu ochrany vlastníckeho práva pred ochranou vecných práv k cudzej

veci. Porušenie práva na spravodlivý proces teda spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia
súdu prvej inštancie v tejto otázke. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej súčasťou
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
pod ktorým treba rozumieť právo na jasné, právne korektné a zrozumiteľné vysporiadanie sa so

všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie súdu vo veci podstatné a
právne významné. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že
dochádzakporušeniuprávanaspravodlivýprocestrebapovažovaťajtakýpostupsúdu,keďrozhodnutie
súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko

vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. Porušením uvedeného práva strany
sporu na jednej strane a povinnosti súdu prvej inštancie na strane druhej sa strane sporu okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právne zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite
skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rovine polemiky s jeho dôvodmi
v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Žalovaný bol názoru, že v prípade, ak

v odôvodnení rozsudku absentuje odôvodnenie skutočnosti, na ktorej súd založil svoju rozhodnutie,
prípadne absentuje odôvodnenie právnych záverov o neprimeranosti/primeranosti večného bremena a
tento nedostatok dosahuje kritickú intenzitu, predstavuje to porušenie práva na spravodlivý proces v
podobe nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

22. V ďalšej časti odvolania žalovaný trval na tom, že rozsah vecného bremena zriadeného súdom
prvej inštancie je neprimeraný. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
22Cdo/3903/2008 a 22Cdo/2854/2010, v zmysle ktorých právo cesty nemožnosť riadiť, ak by vzhľadom
na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel. Pri
predmetnej podmienke je potrebné zohľadniť, aby právo vlastníka pozemku bolo zriadením nevyhnutnej

cesty čo možno najmenej obmedzené. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 22 Cdo 2411/2008 zo dňa 25.02.2010, podľa ktorého zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje
vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje,
s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, abystavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený.
Ak je prístup k určitej stavbe možný len cez cudzí pozemok, nie vždy je to postačujúci dôvod na
zriadenie práva cesty. Súd je povinný porovnávať ujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo

vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka. Žalovaný poukázal
na to, že žalobkyňou požadované vecné bremeno vedie v bezprostrednej blízkosti stavby - domovej
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, keď okraj príjazdovej cesty vedie len niekoľko centimetrov
od múrika (podstienky) bezprostredne spojeného s domovou nehnuteľnosťou cez celý dvor, čo by
nepochybne podľa žalovaného z objektívneho hľadiska predstavovalo značný a obmedzujúci zásah do

jeho vlastníckeho práva, ako aj do jeho práva na súkromie. Žalovaný tieto pozemky, ktoré majú byť
zaťažené zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve cesty využíva nielen pre hospodárske
zvieratá, ale aj na trávenie voľného času s rodinou. Preto je potrebné zvážiť aj skutočnosť, že
medziľudské vzťahy medzi osobou žalovaného, jeho rodinnými príslušníkmi a žalobkyňou sú tak vážne
narušené, že viac-menej v pravidelných intervaloch dochádza k častým konfliktom a nezhodám, ktoré sa
neustále stupňujú. Následky spojené s obmedzujúcim (neprimeraným) zásahom do vlastníckeho práva

žalovaného a jeho práva na súkromie v kontexte vážne narušených medziľudských vzťahov môžu byť
podľa jeho názoru okolnosťami vylučujúcimi zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty.

23. Žalovaný ďalej považoval žalobkyňou požadované vecné bremeno za neprimerané vo vzťahu k jeho
povinnosti trpieť aj prejazd áut kategórie N2, nakoľko prejazdom týchto áut možno zaťažiť pozemky vo

vlastníctve žalovaného váhou až do 24 ton. Záťaž takýmito motorovými vozidlami by bola nadmerná
na prislúchajúcu pôdu a značne by pozemky poškodila, vznikli by hlboké koľaje a je možné, že by sa
znemožnilo ďalšie využívanie pozemkov na prejazd inými vozidlami. Argumentáciu žalobkyne a súdu
prvej inštancie, v zmysle ktorej aj žalovaný chodí cez pozemky vozidlami nie je podľa názoru žalovaného
na mieste, nakoľko vozidlo žalovaného s hmotnosťou 2,8 tony má niekoľkonásobne menšiu záťaž

na podmáčané, možno povedať inundačné územie pri potoku, kde ležia tieto pozemky žalovaného.
Žalovanýďalejpoukázalnasvojepredchádzajúcevyjadreniavoveci,vzmyslektorýchodmietazriadenie
vecného bremena v rozsahu práva žalobkyne spočívajúceho v prejazde cez pozemky žalovaného aj
prostredníctvom vozidiel kategórie N2 z dôvodu, že samotný žalovaný neprechádza po pozemkoch s
motorovým vozidlom vyššej váhovej kategórie, teda kategórie N2, aj z dôvodu, že po časti zaťažených

pozemkov prechádza žalovaným vybudovaný odvodňovací systém, ktorý bol už v minulosti v dôsledku
nadmernej záťaže spôsobenej žalobkyňou poškodený. Z bodu 36. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/79/2022-239 zo dňa 28.02.2023 žalovaný vyvodil, že je
nevyhnutné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou, či prístup k stavbe nemožno zabezpečiť
inak v zmysle prístupu cez iné pozemky. V priebehu konania poukazoval na alternatívny spôsob

úpravy vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, ktorý s prihliadnutím na žalovaným uvádzané
skutočnosti považuje za spravodlivý a optimálnejší. Tak, ako v predošlom odvolacom konaní žalovaný
opätovne poukázal na odbornú literatúru a súdnu prax, v zmysle ktorej súd žalobu o zriadenie práva
cesty zamietne, ak prístup možno zabezpečiť aj inak alebo ak zriadenie tohto práva by bolo v zjavnom
rozpore so záujmami vlastníka pozemku.

24. Ďalej žalovaný poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi jeho právnou zástupkyňou a právnou
zástupkyňou žalobkyne zo dňa 15.03.2020, v zmysle ktorej žalobkyňa akceptovala prejazdy cez
pozemky žalovaného vozidlom do 3,5 tony.

25. Žalovaný opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
22Cdo/2854/2010 zo dňa 28.04.2011, podľa ktorého ak je možný prístup z viacerých pozemkov, musí
súd zvážiť všetky okolností prípadu a rozhodnúť, či je možné po vlastníkovi pozemku, ktorý má byť
zaťažený spravodlivo požadovať, aby zaťaženie znášal práve on. Z uvedeného právneho názoru teda
vyplýva, že súd by mal skúmať viacero alternatív. V nadväznosti na uvedené žalovaný naďalej v odvolaní

trval na tom, že prístupovú cestu k stavbám žalobkyne možno zabezpečiť aj inak ako cez jeho pozemky.

26. Z odkazu na zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie zo dňa 17.10.2023 a 03.11.2023
vyplýva, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie odôvodňoval neprimeranosť žalobkyňou
požadovaného vecného bremena ďalej tým, že neobmedzený prístup žalobkyne by spôsobil značné

znehodnotenie hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, nakoľko žalobkyňa žiada zriadiť vecné
bremeno hneď cez niekoľko parciel v jeho vlastníctve v rozsahu, v dôsledku ktorého sa akékoľvek účelné
využívanie týchto nehnuteľností stáva nemožným. Mal sa to, že zriadením vecného bremena vznikne
hrubý nepomer medzi potenciálnou výhodou oprávneného a povinnosťou povinného. V tejto súvislostipoukázal na ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak zmenou pomerov
vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že
sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno

spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo
peňažne plnenie. V kontexte uvedeného a s poukazom na ustanovenie (OZ – poznámka odvolacieho
súdu) o predchádzaní hroziacim škodám považoval žalovaný za nezmyselné a nelogické zriadenie
vecného bremena, ak ho možno zrušiť ihneď po jeho zriadení z dôvodu hrubého nepomeru medzi
výhodouoprávnenéhoapovinnosťoupovinného.Žalovanýtaktiežpoukázalnaskutočnosť,žežalobkyňa

využívanehnuteľnostilensporadicky,čolenzvýrazňujepotenciálnyhrubýnepomervzmysle§151pods.
3 OZ. Ďalej poukázal na článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého vyvlastnenie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme,
na základe zákona a za primeranú náhradu. Naďalej trval na tom, že nie je dôvod na zriadenie vecného
bremena a jeho zriadenie by predstavovalo v zmysle § 3 OZ porušenie zásady dobrých mravov, resp.
šikanózny výkon práv zo strany žalobkyne, nakoľko žalobkyňa vždy mala a má neobmedzený prístup

k svojej nehnuteľnosti cez pozemky žalovaného.

27. Ďalej bol žalovaný názoru, že žalobkyňa má prístup k svojim nehnuteľnostiam aj cez parcely č. XXX
N. XXX, t. j. pozemky, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve pána P., pani K. a pani Q.. Žalobkyňa
má teda aj túto alternatívnu cestu, pričom s týmito osobami má relatívne dobré medziľudské vzťahy,

preto je podľa žalovaného žiadúce, aby v prípade, ak žalobkyňa žiada zriadenie vecného bremena, toto
bolo realizované cez predmetné pozemky. Nad rámec uvedeného žalovaný podotkol, že žalobkyňa si
obstarala novú bráničku ako prechod cez vyššie uvedené pozemky, čím de facto potvrdila, že predmetnú
cestu k svojej nehnuteľnosti užíva, resp. že sa k svojej nehnuteľnosti vie dostať aj cez inú nehnuteľnosť
ako nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Ani s týmito tvrdeniami sa súd prvej inštancie žiadnym

spôsobom nevysporiadal.

28. Žalovaný trval na tom, že žalobkyňa vykonáva svoje právo šikanózne. Žalovaný s poukazom na
dobré mravy i v konaní pred súdom prvej inštancie viackrát poukázal na slovné napadnutia žalovaného
žalobkyňou a jej príbuznými, ich škandalózne správanie a snahu o prikazovanie a obmedzovanie

žalovaného a jeho príbuzných na jeho pozemkoch nasledovným spôsobom:

29. Žalobkyňa a jej príbuzní žiadali, aby žalovaný zatvoril hydinu do ohrady a nepúšťal ju do voľného
výbehu na jeho pozemku parc. č. XXX/X, odkiaľ ich často aj žalobkyňa a jej príbuzní vypustia na
vedľajšie neohradené pozemky parc. č. XXX N. XXX/X. Žalobkyňa a jej príbuzní sa snažia používať a

poškodzujú majetok – pozemky žalovaného parc. č. XXX/X N. XXX; keď žalovaný pokosí pozemok parc.
č. XXX/X, žalobkyňa obratom zabezpečí jeho znovu pokosenie „až na koreň“, čím spôsobuje vysychanie
trávnika; silným slaným roztokom žalobkyňa poliala hranicu medzi pozemkom parc. č. XXX a parc. č.
XXX/X, čím vypálila v trávniku pás porastu, čo vyvoláva podozrenie, že má takú istú snahu polievať
aj rastliny blízko pri hranici pozemku žalovaného s pozemkom žalobkyne. Na nehnuteľnosti pri hranici

pozemkov žalovaného žalobkyňa a jej príbuzní umiestňujú napr. dopravnú značku „Zákaz vjazdu“,
červené plechové čarodejnice na metle, červený sveter pripevnený na kolese z voza umiestnenom na
boku nehnuteľnosti parc. č. XXX vo výške tváre, kovovú postavu na podsteni nehnuteľnosti parc. č.
XXX s nápisom KARMA v ruke. Slovné napádania žalobkyne a jej príbuzných sa stupňujú už nielen
na priechodných pozemkoch, švagriná žalobkyne N. so svojou dcérou, ktorá je neterou žalobkyne M.

slovne napádali žalovaného z manželkou aj v nákupnom centre LIDL v Žiari nad Hronom a následne
aj pred nákupným centrom. Žalovaný sa zdržal odpovedať, manželka žalovaného vzhľadom k blížiacim
sa sviatkom zaželala celej ich rodine, aby ich boh obdaroval pokojom v duši. V lete 2023 mu žalobkyňa
a jej príbuzní zabránili dokončeniu plota, resp. ovplyvnili posunutie termínu pre dokončenie plota
oddeľujúceho pozemky žalovaného od pozemkov žalobkyne, čím spôsobili ujmu žalovanému na jeho

majetku, prišiel takmer o polovicu úrody, ktorú mu pojedla vysoká zver – žalobkyňa sa vyjadrila, že aj
zvery potrebujú vitamíny. Pokosením svojich pozemkov len jedenkrát ročne žalobkyňa zanedbáva svoje
pozemky a pravidelne od nej burina zaplieni aj pozemky žalovaného. Uštipačné poznámky žalobkyne
a jej príbuzných pri prechode cez pozemky žalovaného aj pri prechode žalovaného jeho pozemkami,
ohováranie osobne aj na sociálnych sieťach, na cti utŕhanie, klamanie a drobné krádeže si žalobkyňa a

jej príbuzní tiež pokojne dovoľujú. Vykývané zabetónované stĺpiky oplotenia z hornej strany pozemku,
ktorý hraničí s pozemkami žalobkyne tiež vzbudzujú podozrenie. Brat žalobkyne M. šikanózne rozkazuje
na pozemkoch žalovaného spôsobom „Odprac si to auto!“. keď žalobkyňa a jej príbuzní chcú ísť autom
cez priechodne pozemky žalovaného alebo manželke žalovaného: „Uviaž psa, pôjde sem kôň!“ a naozajkoňa aj priviedli. V prípade osláv narodenín alebo menín žalobkyne alebo niektorého jej príbuzného
prejde pozemkami žalovaného cca 25, niekedy aj viac zväčša cudzích osôb a to necelý meter od
vchodovýchdverídomužalovaného.Podľažalovanéhozriadenievecnéhobremenapovažujúžalobkyňa

a jej príbuzní za ďalšiu príležitosť na šikanu a svedčí o tom aj vyhrážanie žalobkyne a jej švagrinej,
keď prechádzali cez pozemok žalovaného jeho manželke: „Uvidíš, čo bude po súde.“ Brat žalobkyne
M. povedal žalovanému: „Keby to bolo na mne, tak to už dávno predám cigáňom!“ Za prítomnosti
početných návštev pozerajú žalobkyňa a jej príbuzní žalovanému na pozemky (kým neboli vymenené
stĺpy oplotenia aj cez pozemky žalovaného chodili a keď ich žalovaný nevidí, iste aj naďalej chodia),

ukazujú na žalovaného a jeho manželku, špehujú ich a komentujú ich prechod cez pozemky, alebo
aj to ako sa tvária a či sa manželka žalovaného usmieva, prečo kŕmi hydinu a pod., prípadne sa
pri tých činnostiach strieda žalobkyňa s jej príbuznými. Niekedy prejdú cez pozemky žalovaného aj
viackrát a niekedy aj zámerne, niektorý z príbuzných žalobkyne prejde priechodnými pozemkami až
na obecnú cestu a horného susedovou bránou cez susedné pozemky a bráničkou žalovanej späť pred
dom žalobkyne. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na dlhodobý charakter vecného bremena je potrebné

akcentovať aj na správanie sa žalobkyne vo vzťahu k žalovanému.

30. Napokon mal žalovaný za to, že ním navrhovaná zmluva o spoločnom užívaní veci na dobu neurčitú
je zabezpečením prístupu žalobkyne, cez jeho pozemky k jej stavbám inak, preto nebolo namieste
zriaďovať vecné bremeno súdom. Podľa názoru žalovaného z článku VIII zmluvy je evidentné, že

predmetná zmluva nemá mať len obligačné účinky s účinkom „inter partes“, ale naopak táto zmluva
má mať charakter vecného práva, v dôsledku čoho bola uzatvorená s účinkami „in rem“. Pokiaľ bola v
konaní namietaná zrušiteľnosť a vypovedateľnosť zmluvy, k tomu žalovaný uviedol, že v princípe každá
zmluva upravená právnym poriadkom Slovenskej republiky je zrušiteľná, resp. vypovedateľná, čo sa
samozrejme týka aj zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 517 ods.

1 OZ, v zmysle ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Žalovaný bol názoru, že právna zástupkyňa žalobkyne a rovnako súd prvej inštancie len stroho a bez
hľadania rácia v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/79/2022-239

paušalizovali zrušiteľnosť a vypovedateľnosť občianskoprávnych zmlúv. Takáto argumentácia nie je
podľa žalovaného logicky udržateľná aj vzhľadom na potenciálne porušenie súkromnoprávnej zásady
„nemo turpitudinem suam allegare potest“, zásady, že nikto nemôže ťažiť zo svojej nepoctivosti, resp.
protiprávneho konania. Žalovaný v duchu uvedenej zásady, ako aj v duchu priority ochrany vlastníckeho
práva mal za to, že v dôsledku ním navrhnutej zmluvy by bol žalobkyni umožnený prístup k nehnuteľnosti

s účinkami „in rem“ na dobu neurčitú. Aj vzhľadom na súčasné zlé vzťahy medzi žalobkyňou a
žalovaným mal žalovaný za to, že možnosť zániku zmluvy z dôvodov tak, ako je uvedené v zmluve,
je konzistentné s uznesením a zároveň apeluje na dobré mravy a tiež dobromyseľnosť žalovaného.
Žalovaný zároveň poukázal na úpravu predmetnej zmluvy v priebehu pojednávania dňa 30.11.2023 zo
strany jeho právnej zástupkyne, keď modifikovala znenie návrhu zmluvy o spoločnom užívaní veci počas

prednesu záverečnej reči vypustením zo zmluvy bodu 7.1. písm. b), t. j. výpovede zmluvy.

31. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

32. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Nesúhlasila s tvrdením
žalovaného, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s jeho námietkou ohľadne neprimeranosti

oprávnenia žalobkyne spočívajúceho v prejazde cez pozemky žalovaného motorovými vozidlami
kategórie N2. Uviedla, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie samotný rozsah vecného
bremena nikdy nerozporoval. S primeranosťou rozsahu vecného bremena sa súd prvej inštancie
vysporiadal v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázala tiež na to, že v zmysle judikatúry
platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie,

ktoré majú pre vec podstatný význam bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami sporu. Postačuje, že súd stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čím
je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Preto bola názoru, že nemohlo
dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia.33. K námietke žalovaného, že právo cesty nemožno zriadiť, ak nemožno od vlastníka veci spravodlivo
požadovať, aby cestu trpel žalobkyňa uviedla, že svoje právo cesty realizuje po pozemkoch, po ktorých

cestu do svojich záhrad realizuje aj samotný žalovaný. Preto tvrdenie, že vecné bremeno vedie v
bezprostrednej blízkosti domovej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného je zavádzajúce. Právo cesty
sa nebude realizovať inak, ako sa realizovalo doposiaľ, či už samotnou žalobkyňou, jej právnymi
predchodcami alebo samotným žalovaným. Koľaje, kadiaľ sa realizuje právo cesty, je vidieť aj zo
samotnej ortofotomapy na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX N. XXX/X, ktorými žalovaný realizuje

prechod na svoje pozemky, o. i. na pozemky parc. č. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, sú teda zrejmé z
fotografií, ktoré predložil samotný žalovaný, ako i z obhliadky na mieste samom. Napokon samotný
žalovaný pri svojom výsluchu dňa 24.02.2022 uviedol, že bol pri vytyčovaní hraníc geodetom (mal
na mysli vytyčovanie priebehu rozsahu vecného bremena), že kvôli vytýčeniu hraníc nedával žiadne
námietky.

34. Žalobkyňa nesúhlasila s námietkou žalovaného, že zriadenie vecného bremena aj v rozsahu
prejazdu cez pozemky žalovaného motorovými vozidlami kategórie N2 je neprimerané. Zopakovala,
že rozsah navrhovaného vecného bremena, resp. primeranosť žalovaný počas celého konania
nerozporoval, sám v konaní uvádzal, že žalobkyňa vždy mala a má neobmedzený prístup ku svojej
nehnuteľnosti cez pozemok žalovaného. Rozsah vecného bremena bol stanovený na základe obhliadky

presne v takom rozsahu, ako ho aj realizuje samotný žalovaný, ktorý cez svoje pozemky prechádza
na iné svoje pozemky ešte za nehnuteľnosťou žalovanej v časti záhrad. Preto podľa žalobkyne
nemožno hovoriť o hrubom nepomere medzi vecným bremenom, povinnosťou žalovaného z neho
vyplývajúcou a výhodou oprávneného, t.j. žalobkyne z vecného bremena. V tejto súvislosti žalobkyňa
poukázala na bod 37. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 17Co/79,80/2022 – 239. Pri navrhovaní rozsahu prejazdu teda vychádzala zo skutočnosti, že
aj samotný žalovaný týmto spôsobom prechádza traktorom aj s vlečkou cez svoje pozemky, o čom
svedčí fotografia, ktorá je súčasťou spisu. Poprela, že by v minulosti poškodila odvodňovací systém.
Uviedla, že aj keď nehnuteľnosť v súčasnosti užíva viac-menej rekreačne ako chalupu, pre prípad, že
by bolo treba nehnuteľnosť rekonštruovať, prípadne doviesť stavebný materiál alebo palivové drevo,

navrhovala zriadenie vecného bremena v takomto rozsahu. Je si vedomá, že pri realizovaní svojho
práva vyplývajúceho z vecného bremena je povinná počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, avšak
má za to, že v konaní o zriadení práva cesty sú tvrdenia žalovaného o spôsobení škody irelevantné a
prípadnú škodu by si žalovaný mohol riešiť následne, keby mu nejaká vznikla v príčinnej súvislosti s
konaním žalobkyne. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že žalovaná akceptovala prejazd vozidlom do 3,5

pol tony, k tomu žalobkyňa uviedla, že to sa jednalo o kompromisné riešenie pre prípad mimosúdnej
dohody, ku ktorej však nedošlo, nakoľko samotný žalovaný rôzne spôsoby urovnania napokon odmietol.
Žalobkyňa teda s takýmto obmedzením súhlasila len v snahe dôjsť k nejakej dohode. Keďže však k
dohode napokon nedošlo, žalobkyňa trvala v konaní na určení rozsahu vecného bremena súdom tak,
ako pôvodne navrhla.

35. Žalobkyňa bola naďalej názoru, že prístup k jej stavbe nie je možný cez iné pozemky ako pozemky
žalovaného. Mala za to, že nemá inú možnosť prístupu na svoju nehnuteľnosť z verejnej komunikácie a
iné alternatívy navrhované žalovaným by takisto viedli len cez pozemky tretích osôb. Prístup k stavbám
žalobkyne nemožno realizovať ani cez susedné pozemky vo vlastníctve pána P., pani K. a pani Q.,

nakoľko prístup sa tadiaľto nikdy nerealizoval a tieto osoby svojimi vyhláseniami doloženými do konania
ako dôkazy nesúhlasili s takýmto riešením. Poukázala tiež na to, že prístup k jej stavbám sa iným
spôsobom ako cez pozemky žalovaného nerealizoval, pretože išlo historicky o nehnuteľnosti s tzv.
spoločným dvorom, kedy niektoré domové nehnuteľnosti boli vpredu, iné vzadu. V minulosti tam žili 4
rodiny, pozemky v terajšom vlastníctve žalovaného užívali ako spoločný dvor, nakoľko záhrady mali v

tom čase mimo domu, bola rozdelená bytová časť a hospodárska so záhradami. Právo cesty sa teda
realizovalo vždy spôsobom zriadeným napadnutým rozsudkom, čo žalovaný ani nerozporoval, vecné
bremeno zriadené súdom len presne kopíruje dlhodobo užívaný prístup k nehnuteľnostiam.

36. Žalobkyňa taktiež poprela, že by vykonáva právo cesty šikanózne, tvrdenia žalovaného v odvolaní

označila za jeho dojmy, ničím nepodložené podozrenia a pochybnosti. Zdôraznila, že vyjadriť sa môže
len k svojej osobe, pretože nie je zodpovedná za konanie tretích osôb. Svoju nehnuteľnosť – rodinný
dom s pozemkami užíva dlhodobo, tak ako jej to vyplýva z ich vlastníctva a riadne sa o ne stará. Ide o
jej rodný dom, kde vyrastala a má k nemu citový vzťah, pričom v decembri 2023 nastúpila na starobnýdôchodok, preto by ho chcela aj naďalej užívať a tešiť sa z neho. Skutočnosť, že o svoje pozemky sa
riadne stará, vyplýva aj z fotodokumentácie z obhliadky na mieste samom, navyše starostlivosť o jej
nehnuteľnosť nesúvisí s predmetom tohto sporu.

37. K návrhu zmluvy o spoločnom užívaní veci zo strany žalovaného žalobkyňa uviedla, že tento návrh
bol doručený len dva dni pred pojednávaním do emailovej schránky. Žalobkyňa bola naďalej názoru, že
nejde o zmluvu, ktorá by vec riešila v zmysle zriaďovania vecného bremena „in rem“, teda práva spätého
s vlastníctvom stavby, preto nie je dôvodom, ktorý by vylučoval zriadenie vecného bremena.

38. Žalobkyňa bola teda názoru, že preukázala všetky podmienky potrebné pre zriadenie vecného
bremena, t.j. že je vlastníčkou stavby a zároveň nie je vlastníčkou priľahlých pozemkov, nakoľko ich
vlastníkom je žalovaný, jej prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak ako cez pozemky žalovaného
a neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by zriadenie práva cesty vylučovali. Samotný rozsah vecného
bremena zodpovedá doterajšiemu realizovanému rozsahu a za zaťaženie pozemkov bude žalovanému

poskytnutá primeraná náhrada podľa znaleckého posudku.

39.Žalovanývodvolacejreplikenesúhlasilstvrdenímžalobkyne,ževkonanínepopieralrozsahvecného
bremena ohľadne práva prejazdu motorovými vozidlami kategórie N2. Poukázal na to, že počas celého
priebehu súdneho konania odmietal zriadenie vecného bremena en bloc, resp. v celosti. Mal teda za to,

že logickým výkladom nie je možné dospieť k inému záveru, že poprel rozsah celého vecného bremena,
t. j. aj všetkých jednotlivých čiastkových nárokov dotýkajúcich sa zriadenia vecného bremena. Poukázal
v tejto súvislosti na zápisnicu o pojednávaní zo 17.10.2023, kde jeho právna zástupkyňa skonštatovala:
„Myapriorisozriadenímvecnéhobremenanesúhlasíme.“Napodporusvojejargumentácie,žepozemky
nie je možné zaťažiť prejazdom motorovými vozidlami kategórie N2 žalovaný uviedol, že koľaje na

pozemkoch spomínané žalobkyňou a zachytené na ortofotomape vznikajú už pri zaťažení a pri prejazde
motorovými vozidlami nižšej váhovej kategórie. Traktor s vlečkou na žalobkyňou poukazovanej fotografii
pritom nespadá do kategórie motorových vozidiel N2.

40. K tvrdeniu žalobkyne, že neobmedzený prístup k nehnuteľnosti žalobkyne potvrdzoval aj aktuálny

stav, žalovaný uviedol, že ani on sám neprechádza po predmetných parcelách motorovými vozidlami
kategórie N2, nakoľko vozidlá tejto kategórie sú spôsobilé poškodiť pozemky v jeho vlastníctve,
čo uviedol už vo svojom odvolaní. Zdôraznil, že mu nemôže byť na ťarchu, že bez akéhokoľvek
právoplatného autoritatívneho rozhodnutia orgánu verejnej moci sprístupňoval dobrovoľne žalobkyni
prechod po jeho nehnuteľnostiach. V časti zaťažených pozemkov sa navyše nachádza ním vybudovaný

odvodňovací systém, ktorý bol už v minulosti v dôsledku nadmernej záťaže spôsobenej konaním
žalobkyne poškodený. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na bod 37. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/79,80/2022 – 239, žalovaný k tomu uviedol, že v predmetnom bode
rozhodnutia odvolací súd nijakým spôsobom nereflektuje stav hrubého nepomeru medzi oprávnením
oprávneného a povinnosťou povinného z vecného bremena. Daný bod odôvodnenia pojednáva o

šikanóznom správaní žalobkyne a o jej nepodieľaní sa na nákladoch spätých s užívaním pozemku
vo vlastníctve žalovaného. Podľa žalovaného aj z vyjadrenia žalobkyne k jeho odvolaniu ohľadne
akceptácie prejazdu len vozidlami do 3,5 tony pre prípad mimosúdnej dohody jednoznačne vyplýva,
že potreba žalobkyne vo vzťahu k prejazdu motorovými vozidlami kategórie N2 po nehnuteľnostiach
žalovaného nie je nevyhnutná, teda nad nevyhnutnú mieru obmedzuje vlastnícke právo žalovaného k

predmetným nehnuteľnostiam, pričom mal za to, že ochrana vlastníckeho práva má najvyššiu prioritu
v kontexte ochrany majetkových práv.

41. Žalovaný uviedol, že mu nie je známe, z akých dôvodov považuje žalobkyňa jeho tvrdenie o
bezprostrednej blízkosti domovej nehnuteľnosti žalovaného vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena

za zavádzajúce. Uvedená skutočnosť je nesporná. Žalovaný na bezprostrednú blízkosť domovej
nehnuteľnosti vo vzťahu k zriadenému vecnému bremenu poukazoval v súvislosti so zásahmi do jeho
práva na súkromie. V kontexte uvedeného teda nie je zmysluplným argumentom tvrdenie žalobkyne o
tom, že právo na ochranu súkromia žalovaného nebude ohrozené v dôsledku skutočnosti, že žalobkyňa
využíva rovnako cestu prechodu, ako samotný žalovaný. Žalovaný totiž prechodom cez svoje vlastné

pozemky nemôže zasahovať, resp. porušovať právo na ochranu svojho vlastného súkromia. Preto je
analógia žalobkyne podľa žalovaného nesprávna. Zdôraznil, že vecné bremeno je od vchodových dverí
žalovaného vzdialené približne 20 cm.42. Aj keď žalovaný nepopieral, že s vyhotovením geometrického plánu určujúceho priebeh cesty
súhlasili obe strany, uviedol, že to bolo v čase, keď okolností boli úplne iné. V tom čase sa hovorilo
o zámenách pozemkov, odstránení latríny, metrovice. Geometrický plán bol teda vyhotovený na účely

mimosúdnej dohody. To však neznamená, že sa automaticky prevezme pre toto konanie. Poukázal v
tejto súvislosti na prednes jeho právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 17.10.2023, kde táto vzniesla
voči geometrickému plánu výhrady, uviedla, že napáda rozsah vecného bremena, ako aj samotnú
výmeru. Ďalej žalovaný uviedol, že voči vytýčeniu hraníc nenamietal najmä z dôvodu, že malo ísť o
zmluvu týkajúcu sa nielen práva prechodu a prejazdu cez jeho pozemky, ale aj darovania pozemku parc.

č. XXX/X žalobkyni, neskôr jeho zámeny s jej pozemkom. Podmienky týkajúce sa dohody žalobkyňa
nedokázala dodržať, ani sa o to nesnažila, aj keď pred právnymi zástupkyňami oboch strán sľubovala,
že ich do 30 dní splní. Žalovaný zopakoval, že v priebehu celého konania odmietal zriadenie vecného
bremena, čo je dôvodom pokračovania tohto konania. Preto podľa neho nie je prípustný výklad zo
strany právnej zástupkyne žalobkyne ohľadne vznesenia námietok žalovaného v priebehu vytyčovania
vecného bremena geodetom a kvalifikovania ho ako konkludentného súhlasu žalovaného, nakoľko

žalovaný svoj nesúhlas so zriadením vecného bremena deklaroval kontinuálne počas celého súdneho
konania.

43. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný by si mohol riešiť situáciu ohľadne škody na pozemkoch až
následne, keby mu nejaká vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalobkyne a v konaní o zriadenie

cesty sú tvrdenia žalovaného o vzniku škody irelevantné, žalovaný poukázal na ust. § 415 OZ, podľa
ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a životnom prostredí.

44. Žalovaný trval na tom, že prístup k stavbám žalobkyne možno zabezpečiť inak. K argumentácii

žalobkyne ohľadne ním navrhnutej alternatívy prístupu k jej stavbám cez pozemky vo vlastníctve pána
P., pani K. a pani Q. a ohľadne vyjadrenia ich nesúhlasu s týmto riešením žalovaný poukázal na to, že
bránička postavená na pozemku susedy žalovanej pani K. bola vybudovaná práve za účelom prístupu
žalobkyne k svojej nehnuteľnosti, na čo poukázal už v predošlých podaniach.

45. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že k predloženiu pôvodného návrhu zmluvy
o spoločnom užívaní veci došlo len dva dni pred pojednávaním a ku konečnému návrhu zmluvy o
spoločnom užívaní až v rámci záverečnej reči právnej zástupkyne žalovaného, žalovaný k tomu uviedol,
že zmierlivé riešenie súdneho sporu nie je časovo ani inštančne obmedzené, prichádza do úvahy v
akomkoľvek štádiu súdneho konania, čiže aj v druhostupňovom konaní, resp. v čase po skončení

dokazovania na súde prvej inštancie.

46. Žalovaný mal napokon za to, že žalobkyňa sa svojím vlastným pričinením a nekonaním pripravila
o nadobudnutie pozemku parc. č. XXX/X ako jedného z pozemkov slúžiacich na prechod a prejazd,
ktorý jej žalovaný ponúkol bezodplatne. Žalobkyňa tvrdohlavo trvala na svojich požiadavkách, nechcela

pristúpiť na podmienky vlastníka pozemkov a umelo vykonštruovala účelové prieťahy a obštrukcie pri
vzájomných negociáciách so žalovaným.

47. Žalobkyňa v odvolacej duplike trvala na svojom vyjadrení k odvolaniu, trvala na tom, že žalovaný
prejazd motorovými vozidlami výslovne nepopieral. Navyše prejazd týmito vozidlami navrhla žalobkyňa

len sporadicky a výnimočne za účelom napr. dovozu stavebného materiálu alebo palivového dreva. Je si
vedomá svojej povinnosti pri prejazde nespôsobiť škodu, resp. svojej zodpovednosti za škodu, ktorú by
svojímkonanímspôsobila.Poukázalanato,žežalovanýsámtakýmitovozidlamipredmetnýmiparcelami
prechádza, čo vyplýva z predloženej fotografie k odvolacej duplike, ktorú vyhotovila a na ktorej vidieť
nákladné vozidlo IVECO na predmetnej parcele.

48. K argumentácii žalovaného, že vecné bremeno je len 20 cm od vchodových dverí jeho domovej
nehnuteľnosti uviedla, že pri stanovovaní priebehu a rozsahu vecného bremena bol žalovaný prítomný
a sám takýmto spôsobom navrhoval priebeh po jestvujúcich chodníčkoch a cestách.

49. Pokiaľ žalovaný rozporuje rozsah vecného bremena a poukazuje na vyjadrenia počas pojednávania
zo dňa 17.10.2023, žalobkyňa k tomu viedla, že v konaní žalovaný menil viackrát svoje stanoviská.
Napokon však na otázku právny zástupkyne žalobkyne na strane 8 zápisnice o pojednávaní odpovedal,že nerozporuje parcely zakreslené geometrickým plánom XXX/X a XXX a súhlasil aj, aby znalec určil
všeobecnú hodnotu zaťaženia v rozsahu (pôvodnej) parcely XXX/X.

50. V ostatnom sa žalobkyňa pridržiavala doterajších vyjadrení a poukázala na ne.

51. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 ods. 1 CSP, po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu odvolania
podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich podľa § 380

ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel k názoru, že
rozsudoksúduprvejinštanciejepotrebnézmeniťvzmysle§388CSP,nakoľkoniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie ani zrušenie z nasledovných dôvodov:

52. V prvom rade má odvolací súd za to, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nebol
uplatnený dôvodne. Zhodne so žalobkyňou odvolací súd poukazuje na bod 33. a 34. odôvodnenia

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie uviedol dôvody, ktoré ho
viedli k zriadeniu vecného bremena v rozsahu vymedzenom v I. výroku napadnutého rozhodnutia: „...pri
posudzovaníposlednejpodmienkyjepotrebnézohľadniť,abyprávovlastníkapozemkuboloobmedzené
čo možno najmenej a aby bol čo najmenej obmedzený. Súd má za to, že je možné od žalovaného
spravodlivo žiadať, aby žalobkyni umožnil prístup na jej nehnuteľnosti za účelom ich užívania, riadnej

údržby a to vo verejnom záujme tak, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia ľudí z dôvodov požiarnej
bezpečnosti a možných hygienických závad. Obmedzenie vlastníckeho bolo určené v rozsahu podľa
geometrického plánu geodeta M. F. úradne overeným Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny
odbor zo dňa 03.12.2020 pod č. G1-562/2020 a za primeranú náhradu. Zriadenie vecného bremena
nebude zároveň neprimeraným spôsobom obmedzovať žalovaného, nakoľko tento sám užíva pozemky,

na ktorých sa má zriadiť vecné bremeno, a to buď pešo, alebo aj motorovými vozidlami za účelom
užívania ďalších jeho nehnuteľnosti. Zároveň sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného vo vyjadrení
doručenom súdu dňa 26.04.2023, podľa ktorého by požadované vecné bremeno v prospech žalobkyne
predstavoval značný a obmedzujúci zásah do práva na súkromie. Sám právny zástupca žalovaného
v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 30.11.2023 potvrdil, že žalobkyňa stavby v jej vlastníctve

užíva len sporadicky, čím bude žalovaný obmedzovaný len v nevyhnutnej miere. K spomínanému §
151p ods. 3 OZ právneho zástupcu žalovaného je potrebné uviesť, že zákon síce dáva súdu oprávnenie
rozhodnutím na návrh vecné bremeno zrušiť za náhradu, avšak za predpokladu, že zmenou pomerov
vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Dosiaľ určené vecné
plnenie sa považuje za nespravodlivé, najmä vtedy, keď presahuje únosnú mieru a to aj so zreteľom

na to, aby táto zmena v obsahu vecného bremena bola v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1
OZ). K zmene pomerov pritom môže dôjsť tak na strane povinného, ako aj na strane oprávneného.
V rámci predmetného konania je potrebné zohľadniť účel využitia pozemkov. Tak žalobkyňa, tak aj
žalovaný využívajú tieto pozemky na prechod a prejazd k ďalším nehnuteľnostiam, či už pešo alebo
motorovými vozidlami. Podľa názoru súdu zriadenie vecného bremena na pozemky žalovaného ho

nebudú obmedzovať pri bežný činnosť spojených s užívaním pozemku, bude zaťažovať žalovaného len
v nevyhnutnej miere a s poukazom na uvedené nebude predstavovať hrubý nepomer medzi vecným
bremenom zaťažujúcim žalovaného a výhodou žalobkyne. Navyše po zriadení vecného bremena
spočívajúce v práve cesty vzniká žalobkyni povinnosť znášať primerane náklady na jej zachovanie a
opravy podľa miery spoluužívania so žalovaným ako vlastníkom. Zároveň bude žalovaný za zriadenie

vecného bremena kompenzovaný primeranou finančnou náhradou zo strany žalobkyne. Na základe
vyššie uvedených dôvodov súd žalobkyni vyhovel a zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty a
to peši, motorovým vozidlom do 3,5 tony výnimočne podľa potreby max. 10x ročne aj vozidlom kategórie
N2 nad 3,5 tony a to cez pozemky vo vlastníctve žalovaného v rozsahu určenom podľa geometrického
plánu geodeta M. F. úradne overeným Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor zo dňa

03.12.2020 pod č. G1-562/2020 tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia. Súd má za to,
že zriadené vecné bremeno podľa geometrického plánu bude žalobkyni zabezpečovať prístup k jej
nehnuteľnostiam len v nevyhnutnej miere, čím nedôjde ku zjavnému nepomeru medzi výhodou získanou
žalobkyňou a nevýhodou povinného z vecného bremena.“ Odôvodnenie napadnutého rozsudku má
náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP, vyplýva z neho, z akých dôvodov súd prvej inštancie

vyhovel žalobe. Napokon ak by odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neobsahovalo zrozumiteľné
dôvody, nemohol by žalovaný účinne uplatniť odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j.
namietať súdom prvej inštancie zistený skutkový stav a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
vrátane posúdenia otázky obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného zriadeným vecným bremenomv nevyhnutnej miere. Skutočnosť, že sa žalovaný s odôvodnením rozsudku nestotožňuje, nezakladá
dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nie je porušením jeho práva na
spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010, kde sa uvádza: „Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“. Navyše možno súhlasiť
so žalobkyňou, že obrana žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie neobsahovala námietku

o neprimeranosti rozsahu vecného bremena pokiaľ ide o právo prejazdu cez pozemky aj motorovými
vozidla kategórie N2 nad 3,5 tony, žalovaný namietal len zriadenie vecného bremena súdom ako takého,
preto nemožno súdu prvej inštancie vyčítať, že sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou
strany sporu, ktorá neodznela.

53. Súd prvej inštancie sa taktiež zaoberal alternatívami zabezpečenia prístupu k stavbám žalobkyne
navrhovanými žalovaným v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré vyhodnotil ako
nespĺňajúce požiadavku zabezpečenia iného prístupu k stavbe: „Súd ďalej na obhliadke zistil, že
žalovaným v konaní navrhnuté alternatívne prístupy k stavbám žalobkyne by si vyžadovali zriadenie
viacerých vecných bremien cez parcely iných (cudzích) vlastníkov, prípadne aj výstavbu mostu, resp.

lávky, pretože z pravej strany sa nachádza potok, ktorý je zarastený stromami až do konca parcely vo
vlastníctve žalobkyne, na konci tejto parcely sú už osadené betónové kolíky, kde má byť postavený
plot zo strany žalovaného. Na druhej bočnej strane sa nachádza plot a zarastené kríky k druhému
susedovi. Tieto pozemky podľa názoru súdu nie sú spôsobilé na prejazd osobných motorových vozidiel.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že akékoľvek iné riešenie prístupovej cesty žalobkyne k jej

nehnuteľnostiam by si vyžadovalo nie len súhlas iných vlastník, ktorý nie sú účastníkmi predmetného
konania, ale aj značné finančné prostriedky k realizácií prístupovej cesty zriadením mostu cez potok,
výrubom drevín, úpravou terénu a pod. Podľa názoru súd nie je spravodlivé a z dôvodu hospodárnosti
možne od žalobkyne žiadať inú alternatívu prístupu k jej nehnuteľnostiam ako tú, ktorá už existuje, a
ktorú aktívne využíva a aj využívala. Na základe uvedeného sa súd nemohol stotožniť s námietkami

žalovaného o možnosti inej prístupovej cesty k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne ako tej, ktorá
vedie cez parcely CKN č. XXX/X, XXX N. XXX/X.“

54. Na druhej strane skutočnosť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesol námietku
o neprimeranosti rozsahu vecného bremena pokiaľ ide o právo prejazdu cez pozemky aj motorovými

vozidla kategórie N2 nad 3,5 tony neznamená, že sa ňou nemôže zaoberať odvolací súd v odvolacom
konaní. Obrana žalovaného spočívajúca v argumentácii, že zriadením vecného bremena požadovaného
žalobkyňou by došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru je totiž vyjadrením
právneho názoru na splnenie požiadavky vyplývajúcej z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, nie je skutkovým
tvrdením, preto nie je relevantné, že rozsah žalobkyňou navrhovaného vecného bremena, resp. jeho

primeranosť žalovaný v priebehu doterajšieho konania nerozporoval. Súd riadiac sa zásadou „iura novit
curia“ (súd pozná právo) je totiž nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať naplnenie tejto ústavnej
požiadavky aj bez výslovnej námietky strany sporu, jedná sa o právne posúdenie veci. Preto sa odvolací
súd mohol odchýliť (a aj odchýlil) od právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v tejto otázke.

55. Odvolací súd má za to, že právu nevyhnutnej cesty zodpovedá právo žalobkyne prechodu cez
pozemky žalovaného pešo a prejazdu motorovými vozidlami do 3,5 tony aj vzhľadom na to, že
žalobkyňa sama uvádzala v konaní, že tieto pozemky užíva sporadicky ako aj vzhľadom na ich emailovú
komunikáciu v rámci snahy o mimosúdne vyriešenie sporu, v ktorej žalobkyňa netrvala na prejazde cez
pozemkyžalovanéhoajvozidlamikategórieN2nad3,5tony.Zhľadiskasplneniapodmienkyobmedzenia

vlastníckeho práva vlastníka priľahlých pozemkov vecným bremenom zriadeným súdom je podstatné
len kritérium, aby bol prístup vlastníka stavby síce zabezpečený, ale zároveň aby bol vlastník pozemkov
zaťažených vecným bremeno vo svojom vlastníckom práve obmedzovaný čo najmenej (v nevyhnutnej
miere), preto nie je podstatné, že žalobkyňa na tom netrvala v rámci snahy o dosiahnutie mimosúdnejdohody. Odvolací súd je názoru, že dodávku stavebného materiálu pre prípadné rekonštrukcie jej domu
a hospodárskej budovy, či dodávku palivového dreva možno realizovať aj nákladnými vozidlami nižšej
hmotnostnej kategórie. Pokiaľ žalobkyňa v odvolacom konaní predložila a poukázala na fotografiu, ktorá

má preukazovať, že aj žalovaný ako vlastník mal na pozemku motorové vozidlo nad 3,5 pol tony, z
fotografie nie je zrejmé, či sa skutočne jedná o pozemok žalovaného a navyše odvolací súd opätovne
poukazuje na to, že vlastník pozemku má byť obmedzený v jeho vlastníckom práve v nevyhnutnej
miere, preto oprávnenie žalobkyne vyplývajúce z vecného bremena má zodpovedať tomuto kritériu,
nemá byť postavené na roveň oprávnení vlastníka pozemku vyplývajúcich z jeho vlastníckeho práva.

Z tohto dôvodu súd pristúpil k zmene I. výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a žalobu
zamietol v časti požiadavky žalobkyne o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v jej práve prejazdu
cez pozemky žalovaného aj motorovými vozidlami kategórie N2 nad 3,5 tony. Takto zriadené vecné
bremeno považuje odvolací súd za zriadené v nevyhnutnej miere, čím nemôže byť daný hrubý nepomer
medzi oprávnením žalobkyne a povinnosťou žalovaného vyplývajúcich z vecného bremena v čase jeho
zriadenia.

56.Odvolacísúdvšaknevideldôvodnanezriadenievecnéhobremenaakotakého,najmäsprihliadnutím
na skutočnosť, že ešte v priebehu súdneho konania, najmä na jeho začiatku žalovaný súhlasil a nebránil
žalobkyni v prechode a prejazde cez jeho pozemky, sám tvrdil, že jej v prechode pešo a v prejazde
motorovými vozidlami do 3,5 tony nebráni, v určitom štádiu konania dokonca súhlasil aj so zriadením

vecného bremena za primeranú náhradu, napokon si to rozmyslel, nakoľko nechcel (aspoň to tvrdil), aby
bolo vecné bremeno zapísané na liste vlastníctva z dôvodu, že by chcel umožniť synovi stavať a bolo
by to na prekážku poskytnutia (bankového) úveru.

57. Pokiaľ žalovaný poukazuje na zhoršenie medziľudských vzťahov ako na okolnosť vylučujúcu

zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty žalobkyne cez jeho pozemky, odvolací súd
má za to, že k tomuto došlo práve v dôsledku trvania žalobkyne na zriadení vecného bremena súdom z
dôvodu právnej istoty zabezpečenia práva cesty cez pozemky žalovaného pre prípad zmeny vlastníctva
pozemkov a neakceptovania tejto požiadavky zo strany žalovaného. K jednotlivým incidentom opísaným
žalovaným v odvolaní odvolací súd uvádza, že tieto jednak neboli žalovaným nijako preukázané a

jednak si žalovaný môže uplatňovať zodpovednostné škodové nároky, ak je názoru, že mu konaním
žalobkyne, resp. jej príbuzných vznikla škoda. Je pravdou, že každý má povinnosť predchádzať
škodám, čo však nevylučuje zriadenie vecného bremena pre prípad jej nedodržania. Taktiež ako
konštatovala žalobkyňa, nezodpovedá za konanie svojich príbuzných (viď napr. tvrdený incident v LIDL-
i). Ako už odvolací súd konštatoval vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení aj s poukazom

na komentár vydavateľstva Eurokódex k dotknutým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, na ktorý
poukázal žalovaný, pokiaľ vlastník pozemku nevyhnutnú cestu iba trpí, prípadne udelí s užívaním
obyčajný súhlas, nie je to na prekážku zriadenia nevyhnutnej cesty. O to viac je dôvod na jej zriadenie,
ak v dôsledku prípadného vyhrocovania konfliktov medzi stranami sporu dôjde k bráneniu, resp. pokusu
o bránenie v prístupe k stavbe vlastníka nevlastniaceho priľahlé pozemky vlastníkom týchto pozemkov

(v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
28C/37/2024-40 zo dňa 03.05.2024 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 13Co/77/2024 zo dňa 02.08.2024).

58. Ako už odvolací súd uviedol aj vo svojom zrušujúcom uznesení k šikanóznemu výkonu práva

žalobkyne zodpovedajúcemu vecnému bremenu na pozemkoch žalovaného môže dôjsť až po jeho
zriadení. Kým nie je vecné bremeno zriadené, nevyplýva z neho ani právo vlastníka stavby na
nevyhnutnú cestu cez priľahlý pozemok, resp. pozemky, a preto ho nemôže vykonávať v rozpore
s dobrými mravmi. Dovtedy teda toto právo žalobkyňa nemala, cez pozemky žalovaného prechádzala
len na základe jeho súhlasu.

59. Odvolací súd v súvislosti so žalovaným tvrdeným (nie však preukázaným) kosením jeho pozemku
žalovanou „až na koreň“ pre úplnosť podotýka, že žalobkyňa je oprávnená užívať pozemky žalovaného
len v rozsahu vyplývajúcom z vecného bremena, t.j. je oprávnená len na prechod a prejazd motorovými
vozidlami do 3,5 tony cez pozemky žalovaného, nie aj na ich údržbu bez súhlasu žalovaného, resp.

dohody s ním. Podľa § 151n ods. 3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane
náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania. Zo zákona je teda žalovaná povinná podieľať sa na nákladoch spojených súdržbou pozemkov zaťažených v jej prospech vecným bremenom, čo však neznamená, že sama môže
tieto pozemky udržiavať bez dohody so žalovaným.

60. Pokiaľ žalovaný namieta, že nevyhnutná cesta vedie v blízkosti jeho rodinného domu, čím dochádza
aj k zásahu do jeho práva na súkromie, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že pri vyhotovovaní
geometrického plánu určujúceho priebeh cesty nemal žalovaný v tom čase v rámci mimosúdnych
rokovaní voči tomu výhrady, navyše takto pozemky žalovaného užívala žalobkyňa s jeho súhlasom
aj v minulosti, vtedy k tomu výhrady aj (z hľadiska zasahovania do jeho práva na súkromie) nemal.

Argumentácia žalovaného inými okolnosťami v tom čase je len prejavom toho, že v prípade, ak
by žalobkyňa akceptovala jeho s vecným bremenom nesúvisiace požiadavky v rámci mimosúdnych
rokovaní, tak by s prechodom a prejazdom zo strany žalobkyne cez jeho pozemky v blízkosti jeho domu
problém nemal, nakoľko však k tomu nedošlo, nesúhlasí s ním, čo však nie je relevantný zákonný dôvod
pre nezriadenie vecného bremena. Napokon vzhľadom na šírku pozemkov žalovaného iný priebeh
nevyhnutnej cesty cez ne ani neprichádza do úvahy.

61. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdí, že prístup žalobkyne k jej stavbám možno zabezpečiť aj inak,
podľa názoru odvolacieho súdu už súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, že žalovaným navrhované
alternatívy neprichádzajú do úvahy. Pokiaľ žalovaný navrhuje prístup žalobkyne cez pozemky iných
vlastníkov parc. č. XXX N. XXX, minimálne kvôli prístupu k hospodárskej budove je potrebné

zabezpečiť prístup aj cez pozemok žalovaného parc. č. XXX/X. Navyše odvolací súd je názoru,
že pod splnením požiadavky „prístup možno zabezpečiť aj inak“ je potrebné rozumieť situáciu, že
cesta cez iné pozemky iných vlastníkov je optimálnejšia z hľadiska prístupu (napr. kratšia cesta cez
lepší, schodnejší terén), resp. že s cestou cez iné pozemky dotknutí vlastníci súhlasia. V konaní
bolo preukázané, že žalovaným navrhované cesty sú len obídením jeho pozemkov, nie sú kratšie

ani schodnejšie, o čom svedčia výsledky obhliadky na mieste samom a s takýmto prístupom a
zriadením vecného bremena cez ich pozemky iní vlastníci nesúhlasia. V takom prípade je potrebné
vychádzať z okolností prípadu, ktoré pozemky boli užívané doteraz, že sa jednalo v minulosti o
spoločný dvor a v dôsledku nešťastného vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nemu medzi
právnymi predchodcami žalobkyne a žalovaného žalobkyňa nemá zabezpečený prístup k jej stavbám.

Historicky sa teda práve pozemky žalovaného užívali ako prístup z verejnej komunikácie k stavbám
žalobkyne, navyše sa jedná o najkratšiu a najschodnejšiu cestu. Odvolací súd opätovne poukazuje na
to, že žalovaný voči prechodu a prejazdu žalobkyne cez jeho pozemky nemal výhrady, kým žalobkyňa
nežiadala o zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu. Sú teda naplnené kritériá, že súd zvážil
všetky okolnosti prípadu a je teda spravodlivé po žalovanom požadovať, aby zaťaženie znášal práve on.

Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie neskúmal viacero alternatív navrhovaných žalovaným ohľadne
navrhovaného prístupu žalobkyne k jej stavbám.

62. Odvolací súd v tejto súvislosti pre úplnosť uvádza, že považuje za nepriliehavý odkaz žalovaného na
bod 36. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/79/,80/2022 –

239 zo dňa 28.02.2023, z ktorého žalovaný vyvodil, že odvolací súd mal konštatovať, že je nevyhnutné,
aby sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou, či prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak v zmysle
prístupu cez iné pozemky. V danom rozhodnutí odvolací súd len dodal, že nakoľko je viazaný odvolacími
dôvodmi (pričom proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie vydanému v tomto spore podala
odvolanie len žalobkyňa, keďže súd prvej inštancie jej žalobu o zriadenie vecného bremena zamietol),

nebol oprávnený preskúmavať záver súdu prvej inštancie, že prístup k stavbe žalobkyne nemožno
zabezpečiť inak v zmysle prístupu cez iné pozemky, týmto záverom, jeho správnosťou sa teda vôbec
nezaoberal. Túto námietku totiž nevzniesla žalobkyňa, ale žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne,
keďže súd prvej inštancie mal v tom čase za to, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť cez iné, než
žalovaného pozemky (čo bolo na prospech žalobkyne z hľadiska splnenia podmienok pre zriadenie

vecného bremena súdom, preto tento záver logicky nenapádala), avšak napriek tomu podľa názoru súdu
prvej inštancie zákonná podmienka nemožnosti zabezpečenia prístupu k stavbe inak nebola splnená
vzhľadom na minimálne konkludentný súhlas žalovaného s prechodom cez jeho pozemky, keď žalobkyni
v tom nebránil. Odvolací súd mohol pristúpiť k prieskumu záveru súdu prvej inštancie, že prístup k stavbe
žalobkyne nemožno zabezpečiť cez iné pozemky ako pozemky žalovaného až v tomto rozhodnutí na

základe odvolania podaného žalovaným, ktorý v rámci odvolacích dôvodov napádal aj tento záver súdu
prvej inštancie.63. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že zmluva o spoločnom užívaní veci
navrhovaná žalovaným nie je zmluvou, ktorá by mala charakter „in rem“, na rozdiel od zmluvy o zriadení
vecného bremena, ale je zmluvou, ktorá zaväzuje len jej účastníkov. V zmysle uznesenia Najvyššieho

súduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo51/2020zodňa30.júna2022,uverejnenéhovZbierkestanovísk
NSSR a rozhodnutí súdov SR č. 4/2020 pod poradovým číslom 51, na ktoré poukázal odvolací súd už
v zrušujúcom uznesení č. k. 17Co/79,80/2022 – 239 zo dňa 28.02.2023 prístup k stavbám vlastníka
stavieb možno zabezpečiť inak len prevodom príslušných pozemkov na vlastníka stavieb alebo zmluvou
o zriadení vecného bremena „in rem“: „Vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok

vzniká v prospech vlastníka stavby. Ide teda o vecné bremeno in rem, ktoré predstavuje právo späté
s vlastníctvom stavby a zanikne, ak zanikne stavba. Právo cesty sa preto zriaďuje bez časového
obmedzenia. Z uvedeného plynie, že podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak
nie je splnená v prípade, ak vlastník pozemku ponúkne vlastníkovi stavby prevod pozemku alebo jeho
časti alebo zmluvné zriadenie vecného bremena práva cesty. Ide totiž o vecné práva, ktoré majú povahu
absolútnych práv pôsobiacich proti všetkým, zabezpečujúcich nezrušiteľnosť oprávneného vo výkone

jeho práva k veci. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak naproti tomu je
splnená v prípade, ak vlastník stavby ponúkne právo prechodu nájomnou zmluvou. Ide o záväzkové
právo,ktorésatýkarelatívnehovzťahumedzinájomcomaprenajímateľom.Nájomnázmluvajedočasná,
vypovedateľná a zrušiteľná. Pre zabezpečenie verejného záujmu na splnení povinnosti vlastníka stavby
v zmysle stavebného zákona je takáto forma prístupu k stavbe nepostačujúca.“

64. Návrh zmluvy o spoločnom užívaní veci predložený žalovaným (aj po jeho úprave) vykazuje viac
znaky nájomnej zmluvy ako zmluvy o zriadení vecného bremena „in rem“, a to práve v tom, že umožňuje
žalobkyni užívať pozemky žalovaného za dojednanú odplatu. Nejedná sa však o nájomnú zmluvu (len
zmluvu vykazujúcu jej niektoré znaky), nakoľko nehnuteľnosti (pozemky) je naďalej oprávnený užívať aj

žalovaný ako ich vlastník. Bez ohľadu na to, či je žalovaným navrhovaná zmluva o spoločnom užívaní
veci vypovedateľná alebo zrušiteľná odstúpením od zmluvy, stále sú z nej obligačne zaviazaní len
žalovaný a žalobkyňa, nie aj ich právni nástupcovia, preto táto zmluva o spoločnom užívaní veci nemá
charakter zmluvy „in rem“.

65. Odvolací súd však ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil II. výrok rozsudku
súdu prvej inštancie o výške náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorú má žalobkyňa zaplatiť
žalovanému. Výška tejto náhrady určená znaleckým posudkom č. 186/2023 v spojení s jeho doplnením
č. 204/2023 vypracovanými znalcom O. E. B. nezávisela od rozsahu oprávnení žalobkyne vyplývajúcich
z vecného bremena, ale od iných kritérií, konkrétne od rozsahu výmer pozemkov zaťažených vecným

bremenom v zmysle geometrického plánu, metódy polohovej diferenciácie, koeficientov všeobecnej
situácie, intenzity využitia s hľadiska kategórie stavieb, dopravných vzťahov, funkčného využitia územia,
technickej infraštruktúry pozemkov, povyšujúcich a redukujúcich faktorov, ako aj od toho, že vecné
bremeno sa zriaďuje na vopred neurčitú (neobmedzenú) dobu, preto zamietnutie žaloby v časti zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve cesty výnimočne podľa potreby, maximálne 10 krát ročne aj

vozidlami kategórie N2 nad 3,5 tony nemalo na výšku náhrady vplyv.

66. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podľa obsahu odvolania v ňom nevzhliadol odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko žalovaný v odvolaní nijako nevymedzil konkrétne okolnosti,
v ktorých má tento odvolací dôvod spočívať, t.j. v čom spočíva iná vada, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Všetky námietky žalovaného uvedené v odvolaní možno
subsumovať pod odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré
nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,

J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1240).
Žalovaný tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. d) CSP, vlastne ho neuviedol. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k Civilnému
sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené
(§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho

identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho
dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237). Taktiež v zmysle uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 05.11.2019 iba uvedenie všeobecnýchodvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť
vecným preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov.

67. Krajský súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP o nároku
strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania, ako aj predchádzajúceho a tohto odvolacieho
konania, pretože zmenil prvoinštančné rozhodnutie (§ 396 ods. 2 CSP). Odvolací súd je názoru, že
žalobkyňa mala v spore plný úspech, resp. jej neúspech v spore je nepatrný, nakoľko bolo vyhovené

jej hlavnej požiadavke, ktorá bola podstatou tohto sporu – zriadeniu vecného bremena súdom cez
špecifikované pozemky žalovaného. Z hľadiska úspechu v spore preto odvolací súd nepovažoval za
relevantné, že žaloba bola zamietnutá do jednotlivého čiastkového oprávnenia vyplývajúceho z vecného
bremena. Preto priznal žalobkyni v zmysle § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti IV. výroku tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov

konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že za trovy konania,
ktoré žalobkyňa zaplatila (a teda ktoré je žalovaný povinný jej nahradiť) je potrebné považovať nielen
zaplatené súdne poplatky, či trovy právneho zastúpenia, ale aj trovy znaleckého konania.

68. Odvolací súd však v tomto rozhodnutí nerozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania, ale III.

a IV. výrok napadnutého v poradí druhého rozsudku súdu prvej inštancie vydaného v tomto spore zrušil
podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko rozhodnutie o nároku štátu na náhradu trov konania považuje
za predčasné. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že trovy štátu spočívajú vo vyúčtovaných trovách obhliadky
vo výške 4,14 € (č. l. 186 spisu). Trovy znaleckého posudku č. 186/2023 vypracovaného znalcom O. E.
B. vo výške 290,- € boli vyplatené z preddavkov na trovy znaleckého dokazovania zložených stranami

sporu (uznesenie č. k. 25C/11/20149 – 336 zo dňa 02.11.2023, právoplatné 13.11.2023), nejedná sa
teda o trovy štátu. Zo samotného bodu 38. odôvodnenia predmetného rozsudku súdu prvej inštancie
vyplýva, že trovy za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku č. 204/2023 vyúčtované znalcom
vo výške 150,- € zatiaľ vysporiadané neboli, štát ich teda doposiaľ nezaplatil (ani v súdnom spise sa
nenachádza uznesenie o ich výške a z akých zdrojov boli vyplatené), preto štátu do rozhodnutia súdu

prvej inštancie nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov, ktoré nezaplatil. V zmysle § 234 ods. 2 CSP
v spojení s § 217 ods. 1 veta prvá CSP je pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Najprvbudetedapotrebné,abybolorozhodnutéotrováchznalcazavypracovaniedoplneniaznaleckého
posudku č. 204/2023 a až po ich prípadnom zaplatení štátom možno rozhodnúť o jeho nároku na
náhradu všetkých trov, ktoré platil. Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že mu nie je zrejmé, z akého

dôvodu súd prvej inštancie zaviazal obe strany sporu na náhradu trov štátu v rozsahu po 50%, keď
v zmysle napadnutého v poradí druhého rozsudku súdu prvej inštancie mala plný úspech vo veci samej
žalobkyňa, keďže jej žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, najmä ak v opačnom prípade, keď súd
prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku k v poradí prvému rozsudku vydanému v tomto spore rozhodol
v nadväznosti na to, že žalobu žalobkyne vo veci samej v celom rozsahu zamietol, že žalobkyňa je

povinná nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 100%.

69. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods.u 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods.u 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods.u 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).