Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 2, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119012629
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kurucová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2119012629.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Andreou Kurucovou, PhD. v trestnej veci obžalovaného A. B.

pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno f) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 2. decembra
2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v C., trvale bytom D., E. XXXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 28. septembra 2017 v čase asi o 08:02 hod. v F. G. v meste D., na ul. H. I. XX na recepcii uvedeného
hotela predložil k nahliadnutiu recepčnej B. E. služobný preukaz príslušníka Policajného zboru a zisťoval
od nej informácie o ubytovaní J. B., nar. XX. XXXX XXXX, ktorá sa s ním niekoľko dní pred tým rozišla,
čím u B. E. navodil dojem služobného dôvodu, hoci tomu tak nebolo a na základe toho následne B. E.
vydala A. B. čipovú kartu určenú na odomknutie hotelovej izby Premium 109 nachádzajúcej sa na prvom
poschodí tohto hotela, ktorú mala v tom čase v oprávnenom užívaní a riadne zaplatenú J. B., nar. XX.

XXXX XXXX, pričom A. B. využijúc omyl B. E. čipovú kartu prevzal, následne vyšiel na 1. poschodie
hotela a bez zákonného oprávnenia a súhlasu oprávnenej osoby otvoril dvere izby K. XXX, vošiel do
priestorov tejto izby, v ktorej v tom čase spal B. L., tohto zobudil a po vzájomnej konverzácii po približne
15 minútach odišiel a s vopred zbalenými osobnými vecami J. B.,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – ľsťou,

č í m s p á ch a l

prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
účinného od 6. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákon) s poukazom na § 138 písmeno f) Trestného
zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákon)
s prihliadnutím na § 36 písmeno j), § 38 odsek 2, § 56 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona peňažný
trest vo výmere 1.200,- (tisícdvesto) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave podal dňa 21. júna 2019 obžalobu pod číslom 1Kv 17/19/2200
na obvineného A. B. pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno f) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom
v obžalobe.

Rozsudkom z 27. februára 2020, sp. zn. 6T/39/2019, súd obžalovaného podľa § 285 písmeno b)

Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora v celom rozsahu, nakoľko dospel k záveru,
že skutok nie je trestným činom. Proti rozsudku podal prokurátor odvolanie. Krajský súd v Trnave
uznesením z 3. decembra 2020, sp. zn. 5To/50/2020 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude nanovo posúdiť materiálny znak

spáchaného prečinu v zmysle ustanovenia § 10 odsek 2 Trestného zákona. Zároveň sa bude musieť
dôsledne riadiť zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci tak, aby bez dôvodných
pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.

Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré po nesúhlase obžalovaného so zmenou samosudcu vykonal

znova, postupom podľa § 277a odsek 3 Trestného poriadku prečítal zápisnice o predchádzajúcom
hlavnom pojednávaní, ktoré sa týkali výpovede obžalovaného, svedkyne poškodenej J. B., svedka B.
L., svedkyne B. E., H. M. a N. G., postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku sa oboznámil
s obrazovými a zvukovými záznamami (kamerové záznamy z hotela G. a nahrávka telefonického
rozhovoru obžalovaného s políciou) a postupom podľa § 269 Trestného poriadku sa oboznámil

s listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa na predmetnú trestnú vec, ako aj na osobu obžalovaného.

Z výpovede obžalovaného A. B. vyplynulo, že s B. sa pozná od roku 2016, spoznal ju v práci, niekedy
začiatkom roka 2017 sa nasťahovala k nemu domov, neskôr sa rozišli práve kvôli L., naliehal na ňu,
aby ten kontakt s ním nejako utlmila, čo sa však nestalo. Ako od neho odišla, ostali v telefonickom

kontakte,ajsipísavali.DeňpredskutkomjustretolpredhotelomG.aB.muuviedla,žejetamubytovaná,
následne si písali aj v ten večer a B. mu napísala, že jej chýba, a chcela by ho mať pri sebe. Tieto správy
subjektívne chápal tak, že chcela, aby za ňou do hotela prišiel. Následne ráno jej písal SMS a aj jej
telefonoval, no mala vypnutý telefón. Domyslel si, že asi zaspala do práce, a preto o 8.00 hod. došiel
do hotela. V hoteli z vrecka vybral služobný preukaz, ktorý ukázal recepčnej, a spýtal sa, či je u nich

ubytovaná J. B., recepčná odpovedala, že áno je, a že ešte neodovzdala čipovú kartu od izby, následne
mu recepčná bez ďalšieho podala kartu. Keď vošiel do izby, v posteli našiel ležať len L. a toho sa pýtal,
kde je B., pričom L. mu odpovedal, že B. už odišla do práce. Vzal jej veci s tým, že jej ich odnesie do
práce. Následne išiel za ňou do práce, normálne sa rozprávali a pýtal sa jej, či jej tie veci má odniesť
k nemu domov a ona mu povedala, že môže a príde si po ne poobede.

Ku svojím osobným pomerom obžalovaný uviedol, že žije na adrese D., E. XX, v domácnosti žije sám.
Je stále zamestnaný ako policajt, aktuálne na diaľničnom oddelení v D.. Má jedenásťročné dieťa, na
ktoré platí výživné 200,- eur mesačne.

Z výpovede poškodenej J. B. vyplynulo, že s obžalovaným B. bola v partnerskom vzťahu, pričom spolu
isté obdobie aj bývali, rozišli sa asi jeden mesiac pred skutkom. Dôvodom rozchodu bol B. L., na ktorého
obžalovaný žiarlil a zakazoval jej sa s ním stretávať. Ako sa s obžalovaným rozišla, bývala u svojej
mamy. S mamou sa však pohádala, odišla a rezervovala si izbu v hoteli G.. Bola v horšom citovom
rozpoložení z hádky s matkou a písala L. niečo v tom zmysle, že je na hoteli a že ak chce, tak aby

za ňou prišiel. Už si nepomína, či mala izbu rezervovanú na jeden alebo dva dni. Keď bola na hoteli,
tak si písala aj s obžalovaným a písala mu niečo v tom zmysle, žeby chcela, aby boli spolu a aby bol
pri nej. On jej odpísal, že má doma syna a nemôže prísť. Nie je si vedomá toho, žeby mu povedala,
v ktorom je konkrétne hoteli, iba mu uviedla, že je na hoteli v blízkosti, kde on býva. Vie, že L. prišiel
v noci, ona išla o 7:00 hod. do práce. L. ešte hovorila, že na izbe môže ostať, ale že o 10:00 hod. musí

izbu vypratať a odovzdať karty a požiadala ho, aby jej zobral osobné veci. Niečo po 8.00 hod. jej L. volalna mobil, pričom ju informoval, že na izbu prišiel obžalovaný a varoval ju, že asi pôjde za ňou do práce.
Na svoju reakciu si presne nepamätá, ale bola skôr v šoku, že čo tam robil. Poškodená potvrdila, že
v noci pred skutkom sa jej skutočne vybil mobilný telefón a tento si dala nabíjať až v práci. Z výsluchu B.

tiež vyplynulo, že ona vo veci trestné oznámenie nepodávala, vie od L., že tento o celej udalosti povedal
polícii, keď bol zadržaný v inej trestnej veci.
Na otázku prokurátora poškodená uviedla, že sa dohadovala s B., aby išiel na izbu s ňou, že sa doma
háda s matkou, preto aj zaplatila dvojlôžkovú izbu, aj keď v tom čase udržiavali intímny pomer iba
sporadicky. Obžalovaný jej výslovným súhlasom so vstupom do izby nedisponoval.

Z výpovede svedka B. L. za hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v jedno poobedie mu volala J., že je
na hoteli G., a že ak chce, tak sa môže zastaviť. Dohodli sa, že príde, mohlo byť cca 22:30 hod., keď
jej volal, že je dolu a ona zbehla po neho. Ráno sa zobudil až na to, ako bol v izbe obžalovaný. Ten
predstieral policajnú akciu, tváril sa, že volá inej hliadke, tvrdil, že našiel drogy a vyhrážal sa mu, že pôjde
do väzenia. On si išiel zapáliť na balkón, obžalovaný na neho naliehal, že má dať J. pokoj, a že jej nemá

hovoriť, že tam bol. Následne vzal jej igelitku s osobnými vecami a odišiel preč. On potom telefonoval
J. a povedal jej, že B. bol na izbe. Chcel by ešte dodať, že potom čo vo veci vypovedal v júni 2018,
obžalovaného stretol pred E., pričom tento ho žiadal, aby na neho nevypovedal. O konaní povedal C.
z NAKY, že čo sa stalo, že to treba riešiť, že zneužíval svoju právomoc.

Z výpovede svedka H. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v hoteli G. pracuje ako IT zamestnanec.
Kamerové záznamy štandardne archivujú od troch mesiacov do pol roka, komu presne záznamy v tejto
veci vydal, si nepamätá, spisoval zápisnicu. Po nahliadnutí na č. l. 166 uviedol, že ide o tú istú zápisnicu,
má pri sebe aj kópiu. Na otázku obhajcu k dátumu od skutku do vydania veci 27. marca 2018 uviedol,
že evidentne boli ešte archivované.

Z výpovede svedkyne B. E. vyplynulo, že pracuje v hoteli G. ako recepčná, už si nespomína na deň,
kedy sa to stalo, ale pamätá si, že ráno medzi 7 – 8 hodinou prišiel do hotela nejaký pán, ktorý sa jej
preukázal služobným preukazom, že je policajt a pýtal sa, či je v hoteli ubytovaná nejaká pani, na meno
si nespomína, ona mu povedala, že tam ubytovaná je a dala mu kartu od izby. Dodala, že v hoteli sú tak

zaučení, že keď príde polícia a pýta sa na nejakého z hostí, tak polícií sa automaticky vystavuje karta
od izby, tak to urobila aj ona bez toho, aby si obžalovaný kartu pýtal. Čo sa týka preukazu, tento mal
v peňaženke. Čo sa týka tej pani, neuviedol žiadny dôvod, iba sa pýtal, či tam je ubytovaná.

Z prehratého kamerového záznamu z hotela G. z 28. septembra 2017 (v spise obálka č. l. 177 označená

ako Zostrih) vyplynulo, že v tento deň v čase o 08:02 hod. do priestorov hotela vstúpil obžalovaný,
ktorý sa recepčnej hotela preukázal služobným preukazom, recepčná vykonala záznam prostredníctvom
počítača a následne mu podala bielu kartu, s ktorou obžalovaný odišiel smerom k výťahu.

Z prehratého zvukového záznamu REDAT z 28. septembra 2017 (v spise obálka č. l. 180 označená ako

DVD REDAT) – hovor na linku tiesňového volania 158 - vyplynulo, že v prvý záznam (dlhý 29 sekúnd
v čase o 08:05 hod.) obsahuje hovor operačného strediska polície s osobou, ktorá sa predstavila ako
B., a táto osoba požaduje vyslanie hliadky na miesto, lebo našiel drogy, druhý záznam (dlhý 14 sekúnd
v čase o 08:09 hod.) obsahuje hovor medzi rovnakými osobami s tým, že B. uvádza, že to pozeral
a hliadka sa volať nemusí.

Zo zápisnice o vydaní veci z 27. marca 2018 vyplynulo, že dňa 27. marca 2018 o 13:00 hod. bol podľa
§ 89 odsek 1 Trestného poriadku H. M. vyzvaný na vydanie veci – kamerových záznamov z priestorov
recepcie a chodby na prvom poschodí hotela G. v D. z 26. septembra 2017, 27. septembra 2017 a 28.
septembra 2017, ktoré dobrovoľne vydal a sú nahraté na 5 ks nosičov.

Z úradného záznamu z 8. februára 2018 mjr. A. vyplynulo, že v totožný deň vykonal analýzu dvd nosičov
zabezpečených dňa 15. januára 2018 pracovníkmi úseku operatívneho rozpracovania. Záznam ďalej
uvádza, že analýzou jednotlivých nosičov zistil, že dvd obsahujú obrazové záznamy z kamerového
systému hotela G. z 26. septembra 2017, 27. septembra 2017 a 28. septembra 2017.

Z vypracovaného posudku OKP z 25. apríla 2018, č. ORPZ-TT-OKP6-2018/003272-002 na A. B.
vyplynulo, že tento pôsobí na OKP od 1. septembra 2007, kedy bol ustanovený do funkcie referent
oddelenia všeobecnej kriminality OKP, dňom 1. septembra 2009 ustanovený do funkcie starší referentoddelenia všeobecnej kriminality OKP a dňom 1. januára 2014 bol ustanovený na funkciu starší
referent prvého operatívneho oddelenia. V služobnom hodnotení spracovanom v roku 2010 bol
konštatovaný záver – spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, v roku 2015 bol konštatovaný záver –

spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu. V záznamoch o hodnotení policajta a o prerokovaní záverov
hodnotenia za rok 2015 a 2016 bolo konštatované, že za sledované obdobie roku 2015 dosiahol O.
B. podľa merateľných kritérií výkonu štátnej služby celkovo 88 bodov – veľmi dobre a za obdobie
roku 2016 dosiahol celkovo 92 bodov – výborne. V hodnotení za rok 2017 dosiahol celkovo 80,
teda veľmi dobre. Menovaný sa v minulosti podieľal na objasnení závažnejších prípadov v rámci

OR PZ (lúpeže, vydierania, drogy, majetková kriminalita), pričom za dosiahnuté výsledky bol viackrát
finančne odmenený. V minulosti boli voči nemu vedené 2x disciplinárne opatrenie za základné
porušenie povinnosti policajta (2007 – zníženie platu, 2012 – zníženie platu), v roku 2018 mu bolo
taktiež udelené disciplinárne opatrenie za základné porušenie povinnosti policajta a za porušenie
etického kódexu (zníženie platu). A. B. má dobré znalosti právnych predpisov a noriem, pravidelne
je oboznamovaný s internými predpismi. Služobné povinnosti si plní včas a na požadovanej úrovni.

Používanie alkoholických nápojov zistené nebolo, nebolo zistené ani patologické hráčstvo alebo iná
závislosť na omamných a psychotropných látkach. Z pohľadu osobnostných a charakterových vlastností
je hodnotený ako iniciatívny, spravodlivý, čestný a ochotný pomôcť.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný má jeden

záznam, dňa 22. apríla 2021 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
(zastavenie a státie), za ktorý bol napomenutý.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nemá záznam.

Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákon), kto
neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.
Podľa § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písmeno f) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu ľsťou.

Objektom trestného činu je domová sloboda viažuca sa k obydlí človeka, ktoré je v zmysle Ústavy
Slovenskej republiky nedotknuteľné a nie je dovolené vstúpiť doň bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo aj vo
vzájomnom súhrne mal súd bez pochybností za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal
a tento skutok spáchal obžalovaný A. B..

Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že v deň skutku po príchode do hotela G. vybral z vrecka služobný
preukaz, ktorý ukázal pracovníčke recepcie a pýtal sa, či je u nich ubytovaná J. B.. Obžalovaný uviedol
aj to, že v dôsledku takéhoto konania mu recepčná vydala kartu od izby, kde bola B. ubytovaná. Výpoveď
obžalovaného o spôsobe, akým sa dostal k čipovej karte priamo korešponduje s výpoveďou svedkyne
E., ktorá uviedla, že v deň skutku ráno medzi 7:00 a 8:00 hodinou prišiel do hotela nejaký pán, ktorý

sa jej preukázal služobným preukazom, že je policajt a pýtal sa na nejakú pani. Ona mu potvrdila, že
tá pani je v hoteli ubytovaná a vydala mu kartu od jej izby. Svedkyňa doplnila, že sú tak zaškolení,
že ak sa polícia pýta na nejakého z hostí, automaticky sa polícii vystavuje karta od izby, ako to bolo
aj v tejto veci. Pravdivosť výpovede obžalovaného a svedkyne hodnoverne dopĺňa kamerový záznam
z hotela, z ktorého je evidentné, že obžalovaný sa recepčnej preukázal služobným preukazom, vydanú

kartu prevzal a odišiel smerom k výťahu.

Týmto spôsobom získanú kartu obžalovaný následne na vstup do izby aj použil, kde po vstupe zobudil
tam spiaceho B. L., predstierajúc policajnú akciu uskutočnil dva telefonické hovory, a následne odišiel
preč s osobnými vecami poškodenej. Výpoveď svedka L. je v tomto smere súladná s výpoveďou

obžalovaného, a v parciálnej časti doplnená zvukovým záznamom REDAT na linku tiesňového volania
polície, kedy obžalovaný v prvom hovore žiada vyslanie hliadky, a následne v druhom hovore,
uvedomujúc si zrejme protiprávnosť uskutočneného konania uvádza, že hliadka sa volať nemusí.Tvrdenie obžalovaného, že mal o poškodenú starosť, súd nepovažuje za vierohodné, keďže v takom
prípade by bol logickým postup, kedy by obžalovaný - po nemožnosti telefonického spojenia, keďže
poškodená potvrdila, že telefón mala skutočne vypnutý – mal požiadať recepčnú, aby sa minimálne

pokúsila poškodenú kontaktovať, prípadne zobudiť.

Tvrdenie obžalovaného, že správy od poškodenej večer pred skutkom chápal tým spôsobom, že chcela,
aby k nej v ten večer prišiel, nepovažuje súd za spôsobilé vylúčiť zodpovednosť za žalované konanie. Aj
keď poškodená priznala, že písala obžalovanému niečo v tom zmysle, že by chcela, aby boli spolu, na

hlavnom pojednávaní poprela, že by mu oznámila konkrétny hotel, v ktorom sa nachádza. Obžalovaný
a poškodená sa zhodli v tom, že obžalovaný uviedol, že má v ten večer doma syna, a teda prísť by
aj tak nemohol, poškodená teda jeho návštevu neočakávala. Z výpovede obžalovaného a poškodenej
ďalej vyplynulo, že poškodená neoznačila s určitosťou miesto svojho aktuálneho pobytu, a neuviedla
ho ani dodatočne, pričom sám obžalovaný uviedol, že hotel identifikoval na základe vlastnej úvahy.
Uvedené skutočnosti podľa súdu svedčia pre jednoznačný záver, že poškodená k sebe obžalovaného

v predchádzajúci večer nepozvala, ani nasledujúce ráno, ani ho neočakávala, a to aj s prihliadnutím
na neskôr vyplynuvšiu pánsku spoločnosť, ktorá pozvanie obžalovaného bez rozumných pochybností
skôr vylučuje.

V podstatnej časti bola obhajoba obžalovaného založená na tvrdení, že celé dokazovanie v prípravnom

konaní je potrebné považovať za nezákonné, pretože vzniklo nelegálnym použitím záznamov
o telekomunikačnej prevádzke z inej trestnej veci, s čím sa súd nestotožnil.

Súdodmietolvykonaniedôkazuvyžiadanímpríslušnéhovyšetrovaciehospisuinšpekcie,akoajsúdneho
spisu B. L., a to ako dôkazu nadbytočného, ktorý nemá podstatný význam pre rozhodnutie v tejto veci.

Svedok L. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že informáciu o konaní obžalovaného
uviedol príslušníkovi on sám, a to niekedy v novembri 2017, a uvedené je zrejmé aj z operatívneho
záznamu z vyťažovania osoby z 5. decembra 2017, číslo SKIS-IS-BPKOK-68-5/2017-OPČ (v spise
č. l. 2), ktorý záznam bol na hlavnom pojednávaní oboznámený. Tiež realizačný návrh z 5. februára
2018, číslo SKIS-IS-BPKOK-68-5/2017-OPČ (v spise č. l. 1) v odôvodnení uvádza, že prvotná kriminálna

informácia vyplynula z vyťažovania B. L., a uvedené nepriamo potvrdila aj poškodená B., ktorá
vypovedala, že ona vo veci trestné oznámenie nepodávala, avšak od L. vie, že tento o celej udalosti
povedal polícii, keď bol zadržaný v inej trestnej veci.

Pokiaľ obhajca namieta nezákonnosť zaistenia kamerových záznamov, ktoré v zmysle úradného

záznamu (č. l. 10) boli zabezpečené do spisu inšpekčnej služby ešte pred začatím trestného konania,
tak ani s touto námietkou sa súd nestotožňuje. Ak Trestný poriadok v ustanovení § 196 odsek 2 upravuje
možnosťdoplneniatrestnéhooznámenia,bolobynelogické,abyorgányčinnévtrestnomkonanínemohli
vykonať obdobné šetrenie na potrebu preverenia kriminálnej informácie, ktorá zakladá povinnosť začať
trestné stíhanie z úradnej povinnosti.

Realizačný návrh na začatie trestného stíhania, ako aj operatívny záznam vypracoval N. G. ako
operatívny príslušník inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to dňa 5. februára
2018. Tento svedok pred súdom odmietol uviesť zdroj prvotnej informácie o skutku. Ak obhajca
poukazuje na úradný záznam z 8. februára 2018, už pod ČVS:SKIS-9/BKOK-V-2018 (č. l. 16), teda

zo spisu inšpekčnej služby (v rámci ktorého bolo aj následne začaté trestné stíhanie a vznesené
obvinenie), že tento deň bola vykonaná analýza 5ks DVD nosičov zabezpečených dňa 15. januára
2018 pracovníkmi operatívneho úseku, teda orgány činné v trestnom konaní vykonali šetrenie obdobné
ako v ustanovení § 196 odsek 2 Trestného poriadku, a v rámci neho zabezpečili kamerové záznamy,
ktoré kriminálnu informáciu (získanú už v novembri 2017) verifikovali, tak takýto ich postup nemožno

označiť za nezákonný. Je ale zrejmé, že o takomto vydaní kamerových záznamov pred začatím
trestného stíhania nebola spísaná žiadna zápisnica, resp. táto zápisnica nebola do spisu založená, ktorý
nedostatok bol konvalidovaný dňa 27. marca 2018, kedy boli identické kamerové záznamy dobrovoľne
vydané IT pracovníkom hotela M..

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že A. B. sa dňa 28. septembra 2017
ráno v čase asi o 8:02 hod. preukázal recepčnej hotela služobným preukazom príslušníka policajného
zboru, pričom zisťoval, či je v hoteli ubytovaná poškodená J. B.. Predložením služobného preukazu
obžalovaný bez pochybností navodil u recepčnej hotela dojem služobného zákroku, teda využil jej omyl,ktorý sám vyvolal, na čo mu recepčná sama bez ďalšieho vydala čipovú kartu od konkrétnej izby, ktorú
obžalovaný prevzal a bez zákonného oprávnenia a súhlasu oprávnenej osoby vstúpil do hotelovej izby,
kde v tom čase spal B. L.. Obžalovaný neoprávnene (bez zákonného dôvodu a bez súhlasu oprávnenej

osoby) vnikol do obydlia iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - ľsťou - s využitím omylu,
ktorý sám u zodpovednej pracovníčky vyvolal tým, že legitimovaním sa služobným preukazom policajta
navodil mylne dojem služobného dôvodu. Tým, že obžalovaný bez súhlasu poškodenej B. vošiel do
priestoru slúžiaceho na bývanie, zasiahol úmyselne do jej domovej slobody.

Popísaným konaním obžalovaný ako zodpovedný subjekt naplnil všetky zákonné znaky prečinu
porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, kedy bez
zákonného dôvodu a súhlasu oprávnenej osoby, teda neoprávnene, vnikol do obydlia iného, a skutok
spáchal závažnejším spôsobom konania - ľsťou s využitím omylu, ktorý vyvolal u pracovníčky recepcie
tým, že sa legitimoval ako policajt. Konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone porušiť záujem ním chránený.

Obžalovaný sa sám bez akéhokoľvek vyzvania preukázal na recepcii hotela služobným preukazom, čím
využil status povolania majúceho veľký vplyv na občiansku dôveru v právny systém a spravodlivosť,
a ktorého prvoradou úlohou je dodržiavať a vynucovať zákon. Pod zásterkou plnenia služobných
povinností nielenže získal informácie o ubytovaní konkrétnej osoby, ale aj prístupovú kartu od jej izby,

pričom následne, sledujúc výlučne súkromný záujem vykonal neoprávnený vstup do hotelovej izby.
V nadväznosti súd vyhodnocoval aj materiálny znak, pričom s prihliadnutím na:
- spôsob vykonania činu (legitimovanie sa služobným preukazom pracovníčke hotela, a to bez
predchádzajúceho vyzvania),
- jeho následok (ktorý bol v danom prípade poruchový – neoprávnený vstup do obydlia, kde spala ďalšia

osoba),
- okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (využitie autoritatívneho statusu dlhoročného príslušníka
policajného zboru, a to s vedomím a očakávaním nižšej obtiažnosti získania prístupu na cudziu hotelovú
izbu),
- mieru zavinenia (priamy úmysel) a

- pohnútku páchateľa (sledoval súkromný záujem vo vzťahu k osobe, s ktorou predtým udržiaval intímny
pomer),
dospel k záveru, že závažnosť konania obžalovaného bola jednoznačne vyššia ako nepatrná.

Trestnosť činu súd posúdil a trest uložil podľa Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 (ďalej

len Trestný zákon), nakoľko ide o zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 33a a 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie

páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu.

Podľa § 33a odsek 3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa
menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä

nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Z dokazovania k osobe obžalovaného vyplynulo, že je zamestnaný ako príslušník policajného zboru
a má jednu vyživovaciu povinnosť. V registri trestov nemá záznam a v registri priestupkov evidované

len jedno protiprávne konanie na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré možno
označiť za ojedinelé. Pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. V rámci výkonu služobných
povinností, a v rámci osobných a charakterových vlastností ho nadriadený príslušník hodnotil ako
človeka spravodlivého, čestného a ochotného pomôcť.

Príslušník polície však musí byť spôsobilý dodržiavať nielen právne, ale aj etické (a iné spoločenské)
normy, a musí citlivo zvažovať použitie nástrojov, ktoré má k dispozícii v priamej súvislosti so
svojím povolaním, v čom obžalovaný ako človek jednorazovo zlyhal, a preto jeho konanie je potrebné
sankcionovať. S poukazom na povahu spáchaného prečinu, okolnosti prípadu a pomery páchateľadospel súd k záveru, že u obžalovaného možno účel dosiahnuť aj uložením peňažného trestu, a to ako
trestu samostatného, a pri jeho výmere prihliadol aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 1.200,- eur (s náhradným trestom odňatia slobody

vo výmere šesť mesiacov), ktorý trest považuje za zákonný a spravodlivý.

Vo veci uplatneného nároku na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) svedka B. L. súd nerozhodoval,
nakoľko preto nevzhliadol žiadny dôvod, a tento návrh nebol uplatnený včas.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámeniacestoupodpísanéhosúduna

Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to

v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh

(pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308
odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného

poriadku),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného
poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za
právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.