Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. máj 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Cpr/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124232491
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6124232491.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: Centrum sociálnych služieb

v Poprade, Komenského 3454/1, 058 01 Poprad, IČO: 00 691 844, právne zastúpeného: JUDr. Mária
Dideková, advokátka so sídlom Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 52 866 742, proti žalovanej: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr.
Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, o zaplatenie
3.240,80 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.240,08 € do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu vo výške 34,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 34,14 € od 01.12.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu žalovanej zamieta.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 15.02.2024 domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy vo výške 3.240,08 € a náhradu trov konania.

1.1 Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná bola zamestnancom žalobcu na základe pracovnej
zmluvy č. 15/2019 zo dňa 25.06.2019. Žalobca so žalovanou počas trvania pracovného pomeru uzavrel
Dohodu o zvyšovaní kvalifikácie dňa 15.01.2023, na základe ktorej žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej
možnosť absolvovať špecializačné štúdium na Fakulte zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity

na získanie špecializácie v odbore ošetrovateľská starostlivosť v komunite, ďalej pracovné úľavy,
preplatenie poplatkov za o štúdium a cestovných výdavkov. Žalovaná sa zaviazala v článku 4. tejto
Dohody zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa v pracovnom pomere po dobu 5 rokov s tým,
že v prípade nedodržania tejto povinnosti bude zaviazaná uhradiť zamestnávateľovi vtedy vynaložené
náklady, kvalifikácie. Žalobca so žalovanou počas trvania pracovného pomeru uzavrel aj Dohodu o
poskytnutístabilizačnéhopríspevku,atoDodatkom5kpracovnejzmluveč.15/2019,zodňa19.01.2023.
Stabilizačný príspevok bol žalovanej poskytnutý z dotačných prostriedkov základe § 3o Nariadenia vlády

SR č. 131/2022 Z.z. v znení Nariadenia vlády SR č. 545/2022 Z.z., v sume 4.000 €. Žalovaná sa viazala
zotrvaťuzamestnávateľavpracovnompomereavykonávaťpracovnúčinnosť„sestra“podobunajmenej
3 rokov s tým, že v prípade nezotrvania v pracovnom pomere po túto dobu bude povinná vrátiť žalobcovi
pomernú časť poskytnutého stabilizačného príspevku. Žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobcomdohodou zo dňa 18.07.2023, na základe jej vlastnej žiadosti zo dňa 13.07.2023 tak, pracovný pomer
sa skončil dňom 18.08.2023.

1.2 Žalovaná porušila svoju povinnosť v zmysle článku 4. Dohody o zvyšovaní kvalifikácie zo dňa
15.01.2023, pretože nezotrvala u zamestnávateľa po dojednanú dobu 5 rokov po ukončení štúdia.
Preto jej vznikla povinnosť vrátiť dovtedy vynaložené náklady v celej výške, ktoré činili 626,80 €. Táto
suma pozostávala zo školských poplatkov v sume 452,- €, vyplatených žalovanej dňa 28.02.2023 a z
cestovného a stravného za 1. a 2. časť vzdelávania, vyplatené žalovanej dňa 17.05.2023 v sume 2 x

po 87,40 €. Žalovaná taktiež porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 4. Dodatku č. 5 k pracovnej
zmluve č. 15/2019 - Dohoda o poskytnutí stabilizačného príspevku - zotrvať po dobu najmenej 3 rokov
odo dňa platnosti daného dodatku (t.j. od 19.01.2023) v pracovnom pomere u žalobcu. Preto jej vznikla
povinnosť vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku, ktorá ku dňu ukončenia pracovného pomeru
dňom 18.08.2023 činí 2.613,28 €.

1.3 Žalovaná bola vyzvaná k vráteniu pomernej časti stabilizačného príspevku a nákladov na štúdium
výzvami zo dňa 28.09.2023, na ktoré výzvy reagovala žalovaná cestou svojho právneho zástupcu
dňa 23.10.2023. Z predmetného vyjadrenia vyplýva, že žalovaná spochybňuje nároky žalobcu v ním
uplatňovaných sumách, avšak tvrdila, že má voči žalobcovi pohľadávky za odpracované nadčasy
a nezaplatenú karanténu za obdobie rokov 2022 a 2023. Žalobca považoval nárok žalovanej za

vykonštruovaný a preukázaný a v liste z dňa 06.11.2023 trval na vrátení pomerných častí príspevkov.
Zároveň žalovanú opakovane vyzval k ich rade, ktorá uplatnené nároky žalobcu doposiaľ neuspokojila.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 27.02.2024 platobný rozkaz, sp.zn. 36Up/345/2024, ktorý
bol zrušený podaním odporu zo strany žalovanej, v ktorom navrhla žalobu zamietnuť a zároveň podala

vzájomnú žalobu na zaplatenie sumy vo výške 4.933,23 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
od 01.11.2023 do zaplatenia.

3.Žalovanávodporeuviedla,žesiniejevedomáskutočnosti,žejepovinnávrátiťposkytnutýstabilizačný
príspevok, keďže tento podľa nášho názoru zanikol započítaním s pohľadávkou, ktorú si žalovaná

uplatnila voči žalobcovi listom zo dňa 20.10.2023.
Žalobca do dnešného dňa nevyplatil žalovanej mzdu za nadčasy za rok 2022 v počte 107,56 hodín
(nadčas 70,26 hodín + 37,30 hod za odpracovanú a nezaplatenú karanténu, kde bola žalovaná
na pracovisku 24/7, pričom nemala zohľadnenú prácu v noci a cez víkendy ako sestry v zmennej
prevádzke). V období od 14.02.2022 do 20.02.2022 bola žalovaná v nepretržitej prevádzke 24/7 z

dôvodu trvania karantény v zariadení Centra sociálnych služieb. Za obdobie 01-07/2023 odpracovala
nadčasy v počte 55,59 hod (14,47 + 19,39 + 21,33). Nadčasy teda predstavujú spolu 164 hod..
V mesiacoch 05-07/2023 okrem svojej práce ako vedúcej zariadenia (tím líder na prevádzke ZOS a DS
Francisciho Centrum sociálnych služieb v Poprade) suplovala prácu sestry a to:
v mesiaci 05/2023 v dňoch 03.05., 04.05., 24.05., 26.05. po 6,5 hod. = 26 hodín;

v mesiaci 06/2023 v dňoch 05.06., 06.06., 07.06., 08.06., 09.06., 12.06., 13.06., 14.06., 15.06., 16.06.,
26.06., 27.06., 28.06., 29.06., 30.06 = 97,5 hod.; 17.06 x 12 = 12 hod. (nočná bez príplatkov nezarátaná
vôbec);
v mesiaci 07/2023 v dňoch 04.07.; 06.07.; 07.07.; 11.07.; 12.07.; 18.07.; 19.07.; 25.07.; 26.07.; 27.07.;
28.07. + 6,5 hod. = 71,5 hod.

v dňoch 10.07.; 13.07.; 14.07.; 17.07.; 20.07. + 12,5 hod = 62,5 hod.
Ako sestra teda žalovaná odrobila 269,5 hod.. Žalovaná teda odrobila spolu nadčasy za obdobie
január 2022 do júl 2023 celkom 433,5 hod.. Priemerná hodinová mzda žalovanej v uvedenom období
predstavovala sumu 9,09 € na hodinu, teda pri zvýšení o 25 % v zmysle Zákonníka práce predstavuje
hodinová mzda práce nadčas sumu 11,38 €. Celkovo teda nebolo žalovanej vyplatené za prácu nadčas

4 933,23 € (11,38 x 433,5). Po odrátaní žalovanej sumy 3.240,08 €, nevyplatil žalobca žalovanej sumu
1.693,15 € (4.933,23 € - 3.240,08 €). Žalovanej nebolo poskytnuté za prácu nadčas žiadne náhradné
voľno.

4. Žalobca v replike uviedol, že Zákonník práce neupravuje možnosť zániku pohľadávok formou

započítania, a preto zastával názor, že ním uplatnená pohľadávka nezanikla započítaním. Žalobca ďalej
uviedol, že pohľadávku uplatnenú žalobou na žalovanou v celom rozsahu neuznáva. Žalovaná bola
vedúcim zamestnancom s uplatnením si pružného pracovného času v zmysle § 88 a 89 ZP, a teda
sama si zvolila začiatok a koniec pracovného času v rámci stanoveného časového úseku. V obdobímesiacov január - december 2022 a január - júl 2023 žalovanej jej zamestnávateľ – žalobca prácu
nadčas neschválil, ani sa so žalovanou inak nedohodol. Karanténu a jej prevádzku riadila samotná
žalovaná a vybraných zamestnancov do karantény zaradila od 15.02.2022 od 6:30 hod. do 20.02.2022

do 19:00 hod. Žalovaná a ostatní zamestnanci (sestra a dve opatrovateľky) nastúpili do karantény
dobrovoľne, na základe vlastného rozhodnutia. Žalovaná mala ako tím líder povinnosť vypracovať
rozpis zmien zamestnancov počas karantény, no tento rozpis k mesačnému plánu zmien ako podkladu
k mesačnému vyúčtovaniu miezd nepredložila. Podmienky karantény a nároky z nej plynúce boli
vzhľadom na dlhodobú mimoriadnu situáciu v danom čase zamestnancom vopred známe (z karantén

v rokoch 2020 - 2022). Žalovaná a ostatní zamestnanci s nimi súhlasili. U zamestnávateľa mali počas
karantény, kedy pracovisko opustiť nemohli, zabezpečenú oddychovú zónu na odpočinok a poskytnuté
celodenné stravovanie. Karanténni zamestnanci mali reálne po ukončení karantény poskytnuté voľno.
Počas karantény boli v zariadení opatrovateľskej služby poskytované služby 18 prijímateľom (pri
plnej obsadenosti prevádzky s kapacitou 30 prijímateľov sú do pracovných zmien plánované dve
opatrovateľky a jedna sestra v dennej zmene, jedna opatrovateľka a jedna sestra v nočnej zmene). Mzda

za vykonanú prácu bola žalovanej vyplácaná na podklade mesačných výkazov, ktoré samotná žalovaná
vyhotovovala a predkladala priamej nadriadenej, t.j. riaditeľke CSS k schváleniu vždy po ukončení
mesiaca. Zo strany riaditeľky CSS boli žalovanou predkladané výkazy bez výhrad vždy schválené a
následne boli priznané jednotlivé mzdové nároky a pod.. Rovnako boli akceptované predkladané výkazy
podriadených zamestnancov žalovanej, ktoré v rámci svojich kompetencií spracovávala, schvaľovala

a predkladala k výplate miezd samotná žalovaná. Žalovanej bola za obdobie odpracované počas
karantény vo februári 2022, na podklade mesačného výkazu, riadne vyplatená mzda, a aj odmena,
tzv. infekčný príplatok vo výške 300,- €. Žalovaná nepracovala v CSS na dvoch pracovných pozíciách
súčasne, ale ako tím líder - sestra s pracovným úväzkom 1,00. Vykonávala prácu, ktorá jej vyplývala z
pracovnej náplne, a zároveň z pracovnej pozície.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že rozpis bol preplatený zamestnávateľom (106,5 hod.) aj s príplatkami
za víkendy a nočné zmeny. Z výkazu žalovanej za 02/2022 vyplýva, že jej bolo za obdobie karantény
uznaných 30 hodín, ďalší týždeň regenerácia štyri dni jej bolo uznaných 30 hodín, teda dokopy 60 hodín.
O 46,5 hodín bola ukrátená hoci žiadala o náhradu. Príplatok za karanténu v sume 300,- € bol vyplatený

štátom podľa daných usmernení a nie zamestnávateľom.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán konania, listinami (pracovná zmluva na č.l. 6, dodatky
k pracovnej zmluve na č.l. 7-10, dohoda o zvyšovaní kvalifikácie na č.l. 11, žiadosť o skončenie
pracovného pomeru na č.l. 12, dohoda o skončení pracovného pomeru na č.l. 13, výzvy na vrátenie

preplatených nákladov a odpoveď na č.l. 14-18, pracovný poriadok s prílohami a dodatkami na č.l. 42-54,
čestné vyhlásenie na č.l. 55, mesačné výkazy na č.l. 56-59, 204-207 a 242-257, hlásenie sestier na č.l.
93-202, poverenie a jeho zrušenie na č.l. 208 a 210, menovací dekrét na č.l. 203, pracovná náplň na č.l.
209, mesačné plány na č.l. 258-259, prehľad platu a odmien na č.l. 318, oznámenia a výške a zložení
platunač.l.326-327),akoajďalšímilistinaminachádzajúcimisavspise,pričomzistiltentoskutkovýstav:

6.1 Žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa 25.06.2019 Pracovnú zmluvu č. 15/2019 na pozíciu sestra
s vykonávaním odborných pracovných činností pri ošetrovateľskej starostlivosti v jednotlivých fázach
ošetrovateľského procesu, hlavne pri uspokojovaní bio-psych-sociálnych potrieb pacientov v zariadení
sociálnej služby, spolupráca s lekárom a so sestrou špecialistkou pri liečebných, diagnostických a

ošetrovateľských výkonoch vykonávané sestrou v zariadení sociálnych služieb. Deň nástupu do práce
bol dohodnutý dňa 01.07.2019 a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú so skúšobnou dobou
3 mesiace. Pracovný čas zamestnanca -žalovanej pri výkone práce vo verejnom záujme a Kolektívnej
zmluvy bol stanovený na 26,25 hod. týždenne v jednozmennej prevádzke v Zariadení opatrovateľskej
služby, Francisciho 909/10, Poprad (ZOS) a 11,25 hod týždenne v jednozmennej prevádzke v Dennom

stacionári, Francisciho 909/10, Poprad (DS).

6.2 V Pracovnej náplni zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme z 01.07.2019 bolo v opise
pracovných činností žalovanej okrem vyššie uvedeného aj poskytovanie základnej starostlivosti v
súvislosti s biologickými potrebami fyzických osôb v zariadení sociálnych služieb ako aj tvorba a

realizovanie individuálneho plánu opatrovateľskej služby v zariadení sociálnych služieb.

6.3 Podľa Pracovného poriadku z 30.07.2020 bola pracovná zmena sestry pri týždennom pracovnom
čase37,5hodínarovnomernerozvrhnutompracovnomvčaseod6:30do14.30hod.aprinerovnomernerozvrhnutom pracovnom čase od 6.30 do 13:30, od 12:00 do 19.00 hod., od 6:30 do 19:00 hod..
V CSS bol zavedený pružný pracovný čas so základným časom od 8:00 hod. do 14:00 hod. a denným
prevádzkovým časom od 6:00 hod. do 18:00 hod. V bode 16 bola práca nadčas pri pružnom pracovnom

čase definovaná ako práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu vedúceho zamestnanca
alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období
(mesiac), pričom nariadenie, resp. súhlas musí byť uvedený v knihe nadčasov. Podľa čl. IX. Pracovného
poriadku zamestnanec je povinný vykonávať prácu nadčas, ak mu ju vopred písomne alebo ústne
nariadi riaditeľ CSS. Za prácu nadčas sa nepovažujú práce vykonávané nad určený pracovný čas, ktorá

nebola nariadená ani dodatočne schválená. Zamestnancovi za prácu nadčas prislúcha náhradné voľno.
Zamestnanec je povinný ho vyčerpať najneskôr do štyroch mesiacov po výkone práce nadčas alebo,
ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak.

6.4 V zmysle Dodatku č. 2 zo dňa 31.07.2020 k Pracovnej zmluve č. 15/2019 došlo k zmene doby
trvania pracovného pomeru na dobu určitú do 31.01.2021 s pracovným časom 37,5 hod. týždenne v

jednozmennej prevádzke.

6.5 Menovacím dekrétom zo dňa 31.07.2020 bola žalovaná menovaná do funkcie tím lídra na prevádzke
ZOS a DS Francisciho CSS v Poprade.

6.6 V zmysle Dodatku č. 3 zo dňa 26.01.2021 bol pracovný čas žalovanej 37,5 hod. týždenne
v jednozmennej prevádzke s účinnosťou od 01.02.2021.

6.7 V zmysle Dodatku č. 4 zo dňa 25.01.2022 k Pracovnej zmluve č. 15/2019 došlo k zmene doby trvania
pracovného pomeru na dobu neurčitú.

6.8 Menovacím dekrétom zo dňa 31.07.2020 bola žalovaná s účinnosťou od 01.08.2020 menovaná do
funkcie tím lídra na prevádzke ZOS a DS Francisciho Centra sociálnych služieb v Poprade.

6.9 Žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa 15.01.2023 Dohodu o zvyšovaní kvalifikácie, na základe

ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej možnosť absolvovať špecializačné štúdium na Fakulte
zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity na získanie špecializácie v odbore ošetrovateľská
starostlivosť v komunite, ďalej pracovné úľavy, preplatenie poplatkov za o štúdium a cestovných
výdavkov. Žalovaná sa zaviazala v ods. 7. tejto Dohody zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa
v pracovnom pomere po dobu piatich rokov s tým, že v prípade nedodržania tejto povinnosti bude

zaviazaná uhradiť zamestnávateľovi vtedy vynaložené náklady kvalifikácie.

6.10 Žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa 19.01.2023 Dodatok č. 5 k Pracovnej zmluve č. 15/2019, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej stabilizačný príspevok na základe Nariadenia
vlády SR č. 131/2022 Z.z. v znení Nariadenia vlády SR č. 545/2022 Z.z., v sume 4.000,- € a to do 60

dní odo dňa účinnosti dodatku. Žalovaná sa zároveň zaviazala zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom
pomere a vykonávať pracovnú činnosť sestra v rozsahu pracovného času, a to počas doby najmenej
troch po sebe nasledujúcich rokov. Podľa ods. 7. tohto dodatku v prípade, že by zamestnanec nezotrval v
pracovnom pomere po dohodnutú dobu, je povinný vrátiť zamestnávateľovi pomernú časť poskytnutého
stabilizačného príspevku.

6.11 Na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 18.07.2023 žalovaná ukončila pracovný
pomer so žalobcom, ku dňu 18.08.2023.

6.12 E. F. v čestnom vyhlásení zo dňa 20.02.2024 uviedla, že pracovala v zariadení opatrovateľskej

služby žalobcu ako zdravotná sestra od roku 2013 do 31.07.2023. V mesiaci február 2022 v rámci
karanténybolaspolusžalovanouaďalšímidvomakolegyňamiopatrovateľkami.Pracovnézmenynemali
vopred presne určené a riešilo sa to priebežne podľa fyzických a zdravotných možností. Do karantény
nastúpila 15.02.2022 o 6:30 hod. a ukončila ju v nedeľu 20.02.2022 o 19:00 hod.. Pracovala v nočných
zmenách okrem jednej (z 15.02. na 16.02.), ktorú odpracovala žalovaná.

6.13 Podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platu mala žalobkyňa príplatok za riadene podľa
§ 8 zákona č. 553/2003 Z.z. vo výške 100,- €.6.14 Z výsluchu štatutárnej zástupkyne žalobcu súd zistil, že nariadená karanténa úradom regionálneho
zdravotníctva bola už ôsma v poradí. Okrem mesačného rozpisu sa pre prípad karantény robil
samostatný rozpis služieb, to mala na starosti žalovaná, ktorá sa do tejto karanténnej služby aj zapísala.

Vo výkaze bolo uvedené, že žalovaná počas karantény pracovala od 15.02. do 20.02., no následne
jej bolo v ďalšom týždni poskytnuté voľno, pričom sa so žalovanou sa dohodli na voľne od pondelka
do štvrtka. Žalovaná pracovala jednu nočnú počas karantény a následné odpracovala pani F.. Počas
karantény boli v zariadení dve sestry a dve opatrovateľky. Žalovaná počas karantény nevypracovala
samostatný rozpis a preto vychádzali z toho, čo tvrdili zamestnankyne umiestnené v karanténe, teda

koľko toho tá-ktorá odpracovala. Žalovaná mala pružný pracovný čas a preto sa vo výkazoch nevykázala
práca nadčas. Hodiny, ktoré podľa výkazu žalovanej mali predstavovať nadčas, sa ku koncu mesiaca
vynulovali. Za tieto hodiny nebolo poskytnuté náhradné voľno ani náhrada mzdy. Čo sa týka suplovania
prác sestier poukázala na to, že v pracovnej zmluve bolo jej náplňou práce pracovná činnosť sestry.
V súvislosti s jej funkciou tím líderky mala príplatok za riadenie vo výške 100,- € a taktiež vyšší plat
a odmeny. Bežné zloženie personálu počas pracovnej zmeny bola 1 sestra a 1 opatrovateľka.

6.15 Z výsluchu žalovanej súd zistil, že mesačné plány sa vypracovali v zmysle zákona 4 mesiace
dopredu a po ukončení mesiaca sa vypracoval mesačný výkaz. Mesačné plány sa však menili aj v
priebehu mesiaca. So žalobcom bola dohoda taká, že týždeň v karanténe sa rozpíše do 2 týždňov
náhradného voľna. Zaplatených mala 67,5 hodín a nie 75 hodín, nakoľko jej bola odpočítaná 1 zmena

za piatok, kedy sa v týždni nasledujúcom po karanténe musela vrátiť do práce, a teda bola ukrátená o
cca 30 hodín voľna. Rozdiel oproti platu, keď nebola tím líderkou, činil asi 100 €, no dodala, že aj pred
vymenovaním bola vedúcou zariadenia, a teda došlo len k premenovaniu jej funkcie. Ďalej uviedla, že
štandardne sa v zariadení nachádzali 3 opatrovateľky a 1 zdravotná sestra, no potom, čo dochádzalo
k personálnemu kolapsu bola počas mňa 1 sestra na 2 opatrovateľky a v nočnej zmene 1 sestra a 1

opatrovateľka. Mesačný výkaz, ktorý sa týkal jej samej vypracovala ona a predkladala ho riaditeľke.

7. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 155 ods. 1 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou

sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného
voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje
zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady
spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.
Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce, Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie
prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa
pomerne zníži.

Podľa § 3o ods. 1 Nariadenia vlády č. 131/2022 Z.z., dotáciu na podporu humanitárnej pomoci možno v
rozpočtovom roku 2023 jednorazovo poskytnúť na úhradu stabilizačného príspevku, ktorým je peňažné
plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi
zamestnávateľom a zamestnancom v rámci pracovného pomeru, obsahom ktorej je
a) záväzok zamestnanca

1. zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere a vykonávať pracovnú činnosť dohodnutú ku dňu
nadobudnutia platnosti tejto dohody v rozsahu pracovného času dohodnutého ku dňu nadobudnutia
platnosti tejto dohody počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov, do ktorej sa nezapočítava
doba podľa odseku 2, so začiatkom jej plynutia odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody a
2. vrátiť zamestnávateľovi pomernú časť poskytnutého stabilizačného príspevku podľa písmena b)

v rozsahu zodpovedajúcom časti nesplneného záväzku podľa prvého bodu, ak v odseku 3 nie je
ustanovené inak; ak nesplnenie záväzku spočíva v znížení rozsahu pracovného času, pri určení
pomernej časti sa zohľadní znížený rozsah pracovného času,
b) záväzok zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi stabilizačný príspevok vo výške podľa § 3p ods.
3 a vyplatiť ho do 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody

Podľa § 3p ods. 2 Nariadenia vlády č. 131/2022 Z.z., dotáciu podľa § 3o ods. 1 možno poskytnúť na
úhradu stabilizačného príspevku poskytnutého zamestnávateľom podľa odseku 1 zamestnancovi,
a) ktorý v pracovnom pomere vykonáva pracovnú činnosť1. zdravotníckeho pracovníka, ktorý je
1a. sestra, ak ide o zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. a), ktorý je poskytovateľ sociálnej služby v
zariadení podľa § 3b písm. a) bodov 1k, 1l, 1n a 1o, a zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. b)

Podľa § 3p ods. 3 Nariadenia vlády č. 131/2022 Z.z., dotácia podľa § 3o ods. 1 sa na zamestnanca,
ktorý je v pracovnom pomere dohodnutom na
a) ustanovený týždenný pracovný čas, poskytne vo výške
1. 4 000 eur, ak ide o zamestnanca podľa odseku 2 písm. a) bodov 1a a 1d,

Podľa § 97 ods. 1 Zákonníka práce, Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz
zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred
určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Podľa § 97 ods. 1 Zákonníka práce, Práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná

zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového
času v určenom pružnom pracovnom období.

Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce, Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové
zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku.

Podľa § 121 ods. 3 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie
náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca
nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 nepatrí.

Podľa § 121 ods. 4 Zákonníka práce, Náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi
v dohodnutom termíne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania
náhradnéhovoľnazaprácunadčas,zamestnávateľjepovinnýposkytnúťzamestnancovináhradnévoľno
najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca
nadčas vykonaná. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno výnimočne dohodnúť, že

dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa zúčtuje až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas.

Podľa § 121 ods. 5 Zákonníka práce, Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno
podľa odseku 4, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1, a ak sa dohodol postup
podľa odseku 4 poslednej vety, patrí mu aj dosiahnutá mzda za prácu nadčas.

8. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná bola v pracovnom pomere
so žalobcom a zo strany žalobcu bol žalovanej poskytnutý kvalifikačný príspevok a stabilizačný
príspevok. Zmluvnou podmienkou pri obidvoch príspevkoch bola povinnosť zotrvania žalovanej v
pracovnom pomere u zamestnávateľa po dobu najmenej 5 rokov resp. najmenej 3 rokov. Nakoľko

k ukončeniu pracovného pomeru došlo na základe samotnej žiadosti žalobkyne, neboli naplnené
podmienky zotrvania v pracovnom pomere u žalobcu a z tohto titulu žalobcovi vznikol nárok na vrátenie
pomernej časti poskytnutých príspevkov. Žalovaná výšku žalobcom uplatnenej sumy nerozporovala
a preto súd považoval nárok žalobcu za nesporný.

9. Žalovaná si voči žalobcovi uplatnila nárok na preplatenie nadčasov. Žalovaná síce predložila súdu
aj mesačné výkazy za rok 2022, no bez podpisu resp. schválenia nadriadenými zamestnancami. Z
predložených mesačných výkazov zamestnanca za rok 2023 vyplynulo, že žalovaná odpracovala viac
hodín než podľa pracovnej zmluvy, ktoré by mohli byť považované za prácu nadčas, no boli odrobené
v rámci denného prevádzkového času (do 18:00 hod.), a preto tieto „hodiny navyše“ nemožno považovať

za prácu nadčas. Okrem toho mesačné výkazy zamestnanca, ktoré sa týkali osobne žalovanej,
vypracovala ona sama a predkladala svojim nadriadeným, pričom v nich do 03/2023 nebola vykázaná
žiadna nadčasová práca. Žalovaná v konaní tiež nepreukázala, že by jej žalobca nariadil alebo schválil
prácu nadčas okrem mesiaca 07/2023.

10. Žalovaná ďalej nepreukázala, že by počas karantény pracovala nepretržite 24/7 . V tom čase bolo
v zariadení s kapacitou 30 miest obsadenosť v počte 18 klientov. Podľa čestného vyhlásenia sestry, E.
F., žalovaná odpracovala len jednu nočnú zmenu, pričom na pracovisku sa v tom čase nachádzala ona
a žalovaná. Z vyjadrení strán vyplynulo, že štandardne sa v zariadení počas jednej zmeny nachádzalalen jedna sestra. Žalovanej bolo za odpracované hodiny počas karantény v období 15.02.2022 do
20.02.2022 poskytnuté náhradné voľno v nasledujúcom týždni a to od pondelka do štvrtka (t.j. 4 dni
x 7,5 hod. = 30 hod.). Zároveň je potrebné dodať, že náhradné voľno sa netýkalo jej denného fondu

pracovného času (6.30 hod. – 14:30 hod.), ale času po jeho uplynutí a nástupu druhej sestry do zmeny
a víkendových služieb. Vzhľadom na uvedené žalovanej nepatrí náhrada mzdy a mzdové zvýhodnenie
za prácu nadčas za obdobie uvedenej karantény.

11. Žalovaná si vo výkaze neuplatnila nárok za prácu nadčas počas víkendovej zmeny 10.06.2023. Súd

však žalovanej priznal nárok na náhradu za prácu nadčas a príplatok za prácu nadčas po 18:00 hod. a to
v rozsahu troch hodín za deň 10.07.2023, 14.07.2023 a 17.07.2023, nakoľko to vyplýva z mesačného
výkazu zamestnanca. Súd má za to, podpisom výkazu nadriadeným zamestnancom došlo k schváleniu
nadčasov. Žalobca nerozporoval sumu priemernej hodinovej mzdy žalovanej v rozhodnom období, ktorá
malapredstavovať9,09€,čoprizvýšenío25%(príplatok)činísumu11,38€.Žalovanejtakpatrínáhrada
a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas v sume 34,14 € (3 x 11,38 €). Žalobca v konaní nepreukázal

a ani netvrdil, že by vyplatil žalovanej uvedenú sumu, resp. že by žalovanej poskytol náhradné voľno.

12. Čo sa týka nároku žalovanej z titulu suplovania práce sestry, v tomto prípade je potrebné poukázať
na jej zaradenie podľa pracovnej zmluvy a jej pracovnú náplň, Skutočnosť, že okrem svojej práce
vykonávala navyše prácu vedúcej sestier bolo zohľadnené v jej plate osobitným príplatkom za riadenie.

Žalovaná ak aj „suplovala“ prácu iných sestier, nevykonávala inú prácu, než aká bola v popise jej
pracovnej činnosti ako zdravotnej sestry, tzn. práca líderky nezakladala nový resp. samostatný pracovný
pomer žalovanej voči žalobcovi. Prácu líderky mala vykonávať popri svojej hlavnej pracovnej náplni
a v rámci svojho pracovného času. Uvedené vyplýva aj z výpovede žalovanej na pojednávaní, v
ktorej uviedla, že jej ranná zmena trvala do 13:30 hod. kedy ju vystriedala ďalšia sestra a ona si

vykonávala povinnosti líderky. Z tohto dôvodu súd nárok na preplatenie nadčasov v rozsahu 269,50
hodín nepovažoval za dôvodný.

13. Nárok oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže zaniknúť započítaním. Práva a povinnosti
z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.

dohodou o sporných nárokoch, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej
lehote – preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinnosti je v Zákonníku práce uvedený
taxatívne. Znamená to, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z
pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v
tomto smere súhlasnú vôľu. Pretože Zákonník práce iné než uvedené spôsoby zániku práv a povinnosti

nepozná, a pretože právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú pohľadávky z
pracovnoprávnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné
započítanie jednostranným úkonom namietať. Je pritom nerozhodné a právne irelevantné, či sa jedná
o nárok povinného na započítanie z pracovnoprávneho alebo občianskoprávneho vzťahu vzhľadom k
tomu, že nárok oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže započítaním zaniknúť. Aj keď by

povinnému vznikol proti oprávnenému ním tvrdený nárok, nemôže byť jeho „započítanie“ dôvodom pre
zánik pohľadávky oprávneného, vymáhanej v tomto konaní, keďže takýto zákonný postup nie je možný
(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2009, sp.zn. 2Cdo/103/2008).

14. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

3.240,08€.Zároveňsúdzaviazalžalobcuzaplatiťžalovanejsumuvovýške34,14€avprevyšujúcejčasti
žalobu zamietol. Žalovanej tiež priznal úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. od 01.12.2023, t.j. po uplynutí štyroch mesiacov od
vykonania práce nadčas. K uvedenému dňu bola sadzba úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v plnom rozsahu úspešný v konaní o vrátení pomernej časti
stabilizačného príspevku a nákladov na štúdium. Žalovaná bola v pomere uplatnenej sumy (4.933,23 €)
k priznanej sume (34,14 €) vo veci vzájomnej žaloby úspešná v rozsahu 0,69 %, t.j. v nepatrnej časti.
Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania o žalobe a vzájomnej žalobe

v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení
veci. (§ 262 ods. 2 CSP)Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.