Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202259
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2023:6419202259.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred sudcom JUDr. Milanom Antalom, v spore žalobkyne: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F. G. H., právne zastúpená JUDr. Lucia
Sklenárová, advokátka so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: I. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. XX, XXX XX M., právne zastúpený Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová,
advokátka so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e v prospech vlastníka stavby rodinný dom číslo súpisné 38 postavenom na
parcele CKN 117 a k stavbe hospodárska budova číslo súpisné 546 postavenom na CKN parcele 118
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. K., okres Žiar nad Hronom, vecné bremeno spočívajúce

v práve cesty a to peši, motorovým vozidlom do 3,5 tony výnimočne podľa potreby max. 10x ročne aj
vozidlom kategórie N2 nad 3,5 tony a to cez pozemok zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. K., okres F. G.
H. a to CKN parcela 116 vo výmere 469 m2 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie a na LV č.
XXX pre k. ú. K., N. F. G. H. CKN parcela 113/1 vo výmere 352 m2 vyznačená ako zastavaná plocha
a nádvorie v rozsahu určenom podľa geometrického plánu geodeta O. F. úradne overeným Okresným
úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor zo dňa 03.12.2020 pod č. G1-562/2020 a cez CKN parcelu
113/5 vyznačenú ako zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 146 m2 zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. K..

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov za zriadenie vecného bremena vo výške
1.550,- Eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Štát m á nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 %.

IV. Štát m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.

V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) dňa 04.07.2019
domáhala, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby rodinný dom č. súp. 38
postavenom na CKN parcele 117, zapísaný na LV č. XXX, pre k. ú. K., okres Žiar nad Hronom,
spočívajúcom v práve cesty a to pešo a motorovým vozidlom do 3,5 tony, výnimočne podľa potreby
max. 10x ročne aj vozidlami kategórie N2 nad 3,5 tony cez pozemok CKN parc. č. 116 vyznačená
ako zastavaná plocha a nádvorie zapísaná na LV č. XXX k. ú. K. a cez pozemky CKN parc. č. 113/1

vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie a CKN parc. č. 113/5 vyznačená ako zastavaná plocha a
nádvorie, zapísaných na LV č. XXX k. ú. K. v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne.2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. K.
domu č. súp. 38 postaveného na pozemku CKN parcela č. 117. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k. ú. K. CKN parcely č. 113/5, CKN parcely č. 113/1 a zapísanej na LV

č. XXX k. ú. K. CKN parcely č. 116. Uvedené nehnuteľnosti sú susednými nehnuteľnosťami, pričom
k stavbe domu č. súp. 38 na CKN parcele č. 117 žalobkyňa ako aj jej právni predchodcovia užívali
prechod cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaného a to CKN parcela č. 116, CKN parcela č. 113/1
a CKN parcela č. 113/5. Možnosť prístupu k stavbe cez súp. č. 38 nie je a nie je možný ho zabezpečiť
iným spôsobom. Prístup k nehnuteľnosti sa aj v súčasnosti realizuje týmto spôsobom, žalovaný v ňom

nebráni, avšak žalobkyňa chce mať právnu istotu aj pre prípad, že by došlo k prevodu alebo prechodu
vlastníckeho práva žalovaného aj do budúcnosti a bez zriadenia vecného bremena túto právnu istotu
nemá. Žalobkyňa sa pokúšala o mimosúdnu dohodu, avšak vzhľadom na rozdielne postoje čo do
rozsahu napokon k mimosúdnej dohode nedošlo. Žalovaný takisto predmetné nehnuteľnosti užíva za
účelom prístupu k jeho ďalším nehnuteľnostiam.

3. Žalovaný v konaní svoj postoj k zriadeniu vecného bremena požadovaného žalobkyňou viackrát
menil. Spočiatku s ním súhlasil, avšak nevyžadoval vymedzenie rozsahu prístupu cez jeho pozemky
geometrickým plánom, navrhol jeho zriadenie bez zamerania len popisným spôsobom, ktorý uviedol a
ktorý podľa neho zodpovedá doterajšiemu prechodu žalobkyne cez jeho pozemky. Zároveň požadoval
za zriadenie vecného bremena primeranú náhradu. Neskôr nepožadoval za zriadenie vecného bremena

peňažnú náhradu, namiesto nej žiadal od žalobkyne dodržiavať nasledovné podmienky: žalobkyňa
a jej príbuzní a priatelia nebudú žalovaného obmedzovať v riadnom užívaní jeho nehnuteľností,
nebudú mu kradnúť, ani kŕmiť psa a budú dodržiavať korektné susedské vzťahy bez rušenia hlasnou
hudobnou reprodukciou, zápachom z pálenia bioodpadu, bez rušenia nočného kľudu a podobne. Potom
žalovaný požadoval zriadenie vecného bremena v prípade splnenia zákonných podmienok opätovne za

peňažnú náhradu, na ktorej výške sa zo žalobkyňou nedohodol, preto strany konania zhodne navrhli
vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia tejto náhrady. Napokon žalovaný vôbec nesúhlasil so
zriadením vecného bremena z dôvodu, že má na danom mieste ešte stavebný pozemok, na ktorom jeho
syn zamýšľa stavať rodinný dom a v prípade zriadenia vecného bremena by nemohol dostať pôžičku
z dôvodu zaťaženia pozemkov.

4. Počas konania súd vykonal obhliadku na mieste samom dňa 29.03.2022, pričom zistil, že k pozemku
CKN č. 113/1 vedie obecná miestna komunikácia, tento pozemok je od nej ohraničený bránou. Na
hraniciach parciel CKN č. 113/1, 116 a 113/5 sú taktiež brány. Rodinný dom žalobkyne sa nachádza
po pravej strane vstupu na poslednú spomínanú parcelu a hospodárska budova sa nachádza na

ľavej strane. Hlavná brána z miestnej komunikácie bola zatvorená, avšak neuzamknutá, dala sa voľne
otvoriť rukou. Hlavnú bránu žalovaný zatvára kvôli psovi, ktorý voľne behá po dvore. Ostatné deliace
bráničky sa nezatvárajú a ani nezamykajú. Dvor je teda voľne priechodný od miestnej komunikácie až k
nehnuteľnostiam žalobkyne. Súd ďalej na obhliadke zistil, že žalovaným v konaní navrhnuté alternatívne
prístupy k stavbám žalobkyne by si vyžadovali zriadenie viacerých vecných bremien cez parcely iných

(cudzích) vlastníkov, prípadne aj výstavbu mostu, resp. lávky, pretože z pravej strany sa nachádza potok,
ktorý je zarastený stromami až do konca parcely vo vlastníctve žalobkyne, na konci tejto parcely sú už
osadené betónové kolíky, kde má byť postavený plot zo strany žalovaného. Na druhej bočnej strane sa
nachádza plot a zarastené kríky k druhému susedovi, preto v súčasnosti nie sú tieto pozemky spôsobilé
na prejazd nákladnými vozidlami, ani osobnými motorovými vozidlami.

5. Po vykonanom dokazovaní súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 25C/11/2019-194 zo dňa
18.05.2022 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Súd mal za to, že nie sú splnené všetky podmienky vyžadované ustanovením § 151o ods. 3 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) na zriadenie vecného
bremená požadovaného žalobou. Za preukázané mal síce splnenie zákonnej podmienky, že žalobkyňa
je vlastníčkou stavieb a parciel, na ktorých stoja a nie je súčasne vlastníčkou priľahlých pozemkov,
ktoré sú vo vlastníctve žalovaného s poukazom na súdnu prax ohľadne širšieho výkladu pojmu „priľahlý
pozemok“ ako pozemok, resp. pozemky, ktoré sú na zriadenie práva cesty potrebné, aj keď sa jedná o

pozemky vzdialenejšie, pričom právo cesty v prospech vlastníka stavby možno zriadiť aj vtedy ak je táto
stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky
nedostane k verejnej komunikácii. Súd konštatoval, že z priľahlých parciel vo vlastníctve žalobkyne,
a to parciel CKN č. 113/4, 121, 123 a 124/2 nie je priamy prístup na verejnú komunikáciu, čo nebolomedzi stranami ani sporné. Avšak aj keď nemožno zabezpečiť prístup k stavbám žalobkyne inak ako
cez pozemky žalovaného, súd prvej inštancie mal za to, že nie je splnená druhá podmienka na zriadenie
vecnéhobremenaspočívajúcehovprávecesty,pretožeprístupkstavbemožnozabezpečiťcezpozemky

žalovaného inak ako zriadením vecného bremena rozhodnutím súdu, pretože medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobkyňa môže chodiť cez pozemky žalovaného potrebné pre prístup k jej stavbám,
žalovaný nikdy žalobkyni nebránil v prechode cez jeho pozemky k jej stavbám a žalobkyňa nemala a
ani v súčasnosti nemá žiaden problém v prístupe k nim. Súd tak vyvodil záver o tom, že žalobkyňa má
zabezpečený prístup k stavbám v jej vlastníctve na základe ústnej, prípadne konkludentnej dohody so

žalovaným, teda na základe obligačného práva.

6. Následne dňa 08.06.2022 súd prvej inštancie vyhlásil dopĺňací rozsudok, ktorým doplnil rozsudok č.
k. 25C/11/2019-194 zo dňa 18.05.2022 o III. Výrok tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť trovy konania
štátu v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto výroku dopĺňacieho rozsudku. Vydanie dopĺňacieho rozsudku súd odôvodnil s poukazom na ust.

§ 225 ods. 1 a 2 CSP tým, že nerozhodol o celom predmete konania, keďže nerozhodol o trovách štátu,
ktoré mu vznikli použitím motorového vozidla súdu prvej inštancie v súvislosti s vykonanou obhliadkou
na mieste samom.

7. Proti rozsudku súdu č. k. 25C/11/2019-194 zo dňa 18.05.2022 podala v zákonnej lehote odvolanie

žalobkyňa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. d), e) f) a h) CSP.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/79/2022-239 zo dňa 28.02.2023 (ďalej len
„odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva
záväzné stanovisko, podľa ktoré „sa mal súd prvej inštancie zaoberať otázkou splnenia aj ďalšej -
tretej podmienky pre zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve
cesty cez priľahlý pozemok, a to absencie okolností vylučujúcich zriadenie práva cesty a v prípade
jej kladného zodpovedania vykonať dokazovanie za účelom určenia primeranej náhrady za zriadenie

vecného bremena“.

9. Súd za účelom doplnenia dokazovania a prejednania veci vyzval výzvou zo dňa 28.03.2023
strany sporu k vyjadreniu k bodu 35. odôvodnenia uznesenia Krajský súd v Banskej Bystrici č. k.
17Co/79/2022-239 zo dňa 28.02.2023 a stanovil termín pojednávania na deň 04.05.2023.

10. Dňa 04.04.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne, ktorá mala za to, že sú splnené
všetky podmienky predpokladané zákonom na zriadenie práva cesty v zmysle žalobného návrhu a
spornou zostáva výška odplaty za zriadenie tohto vecného bremena. Žalobkyňa zotrvala na navrhnutej
jednorazovej odplate za zriadenie vecného bremena vo výške 800,- Eur. Pokaľ však žalovaný zotrvá

na svojom nesúhlase tak ako to uviedol na pojednávaní dňa 24.02.2022, má za to, že bude potrebné
za týmto účelom nariadiť znalecké dokazovanie za účelom stanovenia primeranej odplaty za zriadenie
vecného bremena v rozsahu geometrických plánov, ktorými sa rozsah vecného bremena stanovoval za
súčinnosti oboch strán sporu.

11. Dňa 26.04.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktorý mal za to, že právo cesty
nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka spravodlivo
požadovať, aby cestu, resp. právo prechodu a prejazdu trpel. Požadované vecné bremeno v prospech
žalobkyne vedie v bezprostrednej blízkosti stavby domovej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, čo
by predstavoval značný a obmedzujúci zásah do jeho vlastníckeho práva ako aj práva na súkromie.

Pozemky vzťahujúce sa na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty žalovaný využíva
nielen pre hospodárske zvieratá, ale aj na trávenie voľného času s rodinou. Poukázal na časté konflikty
medzipríslušníkmijehorodinyažalobkyňou.Navyševnadväznostinabod36.odôvodneniarozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co79/2022-239 zo dňa 28.02.2023 žalovaný poukázal aj na to,
že je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal aj otázkou, či prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak v zmysle

prístupu cez iné pozemky. Mal za to, že výška odplaty za zriadenie prípadného vecného bremena t. j.
práva cesty je v tomto prípade sporná.12. Na pojednávanie dňa 04.05.2023 sa dostavila žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, žalovaný a
právny zástupca žalovaného.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Mal za to, že doposiaľ neboli
preukázané žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali zriadenie vecného bremena a preto spornou otázkou
zostáva otázka hodnoty vecného bremena, ktoré by sa malo v prípade úspešnosti žaloby zriadiť.
Navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom stanovenia primeranej hodnoty odplaty
za zriadenie vecného bremena v rozsahu akom bolo stanovené geometrickými plánmi, ktoré si dali

za súčinnosti obidvoch strán sporu vyhotoviť. Právo vlastníka v takom rozsahu ako bolo zaznačené
je obmedzené čo najmenej, pretože kopíruje aktuálny stav cesty chodníčku tak, ako ho využíva aj
samotný žalovaný, ktorý používa tieto predmetné nehnuteľnosti takisto na prechod a prejazd k jeho
nehnuteľnostiam. Mal za to, aby preddavky na znalecké dokazovanie boli povinné hradiť obidve strany
sporuspolukaždývjednejpolovici.Možnostižalobkynedostaťsaksvojejnehnuteľnostiajcez„susediaci
pozemok“ uviedol, že využitie prechodu cez parcelu 125 je nezmyselné, nakoľko je vo vlastníctve

susedov, ktorí s takýmto prechodom nesúhlasia a jediný prístup z verejnej komunikácie je cez parcely
113/1, 116 a 113/5, pretože z druhej strany sú parcely obklopené potokom a nehnuteľnosťami, ktoré nie
sú vo vlastníctve žalobkyne.

Právny zástupca žalovaného nesúhlasil so žalobným návrhom žalobkyne. Mal za to, že od vlastníka

pozemku, resp. žalovaného nemožno spravodlivo žiadať, aby znášal zriadenie vecného bremena,
nakoľko prístup k stavbe žalobkyne možno zabezpečiť aj inak, t. j. cez vedľajší dvor a to pri minimálnych
technických zásahov do bráničky, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa domovú nehnuteľnosť
užíva len sporadicky a žalobkyňa a jej príbuzní využívajú na prístup k jej nehnuteľnosti aj susedný
dvor. Navrhol taktiež vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia primeranej hodnoty vecného

bremena.

Súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania na určenie
jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena.

13. Sud uznesením č. k. 25C/11/2019-273 zo dňa 16.05.2023 uložil žalobkyni a žalovanému povinnosť
zložiť na účet súdu preddavok na trovy dôkazu v sume 150,- Eur do 7 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia každej zo strán sporu osobitne.

14. Dňa 01.06.2023 bol súdu predložený zo strany žalobkyne geometrické plány č. 17796580-40/2021,

17796580-91/2020 vyhotoviteľa GEODET-ŽŇAVA.

15. Po zložení preddavok strán sporu na trovy dôkazu sud uznesením č. k. 25C/11/2019-286 zo dňa
02.06.2023 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty
nehnuteľností a za znalca ustanovil Ing. Štefana Sviržovského, s miestom výkonu činnosti K. XXX,

XXX XX F. G. H., zapísaného v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod ev. č.
913271. Úlohou znalca bolo vypracovať znalecký posudok, v ktorom určí výšku jednorazovej náhrady
za obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného - zriadením vecného bremena v prospech žalobkyne
na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v k. ú. K., N. M., N. F. G. H., evidovaných na LV. č. XXX ako
pozemok reg. „C“ KN parc. č. 116, o výmere 429 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a

na LV. č. XXX ako pozemok reg. „C“ KN parc. č. 113/1, o výmere 352 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie a pozemok reg. „C“ KN parc. č. 113/5, o výmere 146 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie.

16. Dňa 10.10.2023 bol súdu doručený znalecký posudok č. 186/2023 zo dňa 10.10.2023 vypracovaný

Ing. Štefanom Sviržovským, za ktorý si vyúčtoval odmenu vo výške 290,- Eur. Znalec v znaleckom
posudku určil všeobecnú jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 2.970,- Eur.

17. Dňa 11.10.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom namietala závery znaleckého
posudku v časti výšky odplaty za zriadenie vecného bremena. Taktiež namietala, že nebola prizvaná na

obhliadku, ktorú vykonal znalec miestnym šetrením dňa 09.09.2023. Znalecký posudok podľa názoru
žalobkyne vychádza z nesprávnych vstupných zadaní najmä čo do výmery pozemkov, ktoré majú byť
zaťažené. Žalobkyňa sa domáha zriadenia vecného bremena na predmetných nehnuteľnostiach nie
v celom rozsahu, ale len v časti podľa geometrických plánov za týmto účelom vyhotovených. Spolutak ide o výmeru cca 374,38 m2 a nie o výmeru 927 m2, z ktorej znalec vychádzal už na strane č. 7
znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov preto navrhla doplnenie dokazovania, a to buď nech sa
znalec k týmto námietkam vyjadrí a prípadne urobí opravu v daných častiach znaleckého posudku, alebo

nech je osobne prizvaný za účelom jeho výsluchu na najbližší termín pojednávania. Alternatívne, ak
protistrana bude súhlasiť, žalobkyňa navrhla za účelom hospodárnosti konania vychádzať z primeranej
jednorazovej odplaty 1.009,- Eur bez nutnosti doplňovať znalecké dokazovanie a vytvárať tak ďalšie
trovy.

18. Na pojednávanie dňa 17.10.2023 sa dostavila žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, žalovaný,
právny zástupca žalovaného a znalec.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol uzavretie nájomnej zmluvy „in rem“, ktorá by bola
zavkladovaná do katastra nehnuteľností za obvyklú cenu určenú znalcom. Z uvedeného dôvodu žiadal
odročiť pojednávanie za účelom rokovaní ohľadne uzavretia nájomnej zmluvy. Taktiež videl možnosť v

uzatvorení kúpnej zmluvy.

Právny zástupca žalobkyne konštatoval, že doposiaľ nebola daná žiadna dohoda.

Znalec na pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracoval v súlade s uznesením o nariadení

znaleckého posudku, pričom nebral do úvahy geometrické plány predložené žalobkyňou. Znalec
pripustil,žeprizohľadnenígeometrickýchplánochbymohlodôjsťkzmenezáverovznaleckéhoposudku.
Svoj znalecký posudok vie dodatkom upraviť. K existencii parcely 113/7 znalec uviedol, že táto parcela
právne vznikne až vkladom do katastra, právne existuje parcela 113/5. Novovytvorená parcela 113/7,
ktorá bola vytvorená geometrickým plánom P. O. F. bude právne zapísaná až vkladom do katastra.

Znalec si znalečné v súvislosti s výsluchom neuplatnil.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že geometrický plán, na základe ktorého bola odčlenená
novovytvorená parcela 113/7 bol vyhotovený za účasti tak strán sporu, ako aj právnych zástupcov ešte
v čase, keď strany sporu sa snažili dohadovať a žalovaný navrhoval, že odpredá novovytvorenú parcelu

113/7, resp. zamení s inou parcelou žalobkyni s tým, že keby z nejakého dôvodu nedošlo k uzavretiu
zámennejzmluvy,taktánovovytvorenáparcela113/7budeslúžiťakoparcela,zaúčelomktorejsavytvorí
vecné bremeno. Následne žalovaný mal uviesť, že nemá záujem o zámenu a chce zostať vlastníkom
pôvodnej parcely.

Právny zástupca žalovaného namietal geometrický plán a celkový zásah do vlastníckeho práva
žalovaného zriadením vecného bremena a prejavil záujem o inštitút nájmu.

Právny zástupca žalobkyne navrhol zmenu žaloby tak, aby súd zriadil v prospech vlastníka stavby
rodinný dom číslo súpisné 38 postavenom na parcele CKN 117 a k stavbe hospodárska budova číslo

súpisné 546 postavené na CKN parcele 118 zapísané na LV č. XXX pre k. ú. K., okres Žiar nad Hronom
vecné bremeno spočívajúce v práve cesty a to peši, motorovým vozidlom do 3,5 tony výnimočne podľa
potreby max. 10x ročne aj vozidlami kategórie N2 nad 3,5 tony a to cez pozemok zapísaný na LV č.
XXX pre k. ú. K., okres F. G. H. a to CKN parcela 116 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie a
na LV č. XXX pre k. ú. K., okres Žiar nad Hronom CKN parcela 113/1 vyznačená ako zastavaná plocha

a nádvorie v rozsahu určenom podľa geometrického plánu geodeta O. F., úradne overeným Okresným
úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor zo dňa 03.12.2020 pod č. G1-562/2020 a cez CKN parcelu
113/5 vyznačenú ako zastavená plocha a nádvorie vo výmere 135 m2 zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. K.
s tým, že zaviaže žalobkyňu k primeranej náhrade za zriadenie vecného bremena v zmysle znaleckého
posudku a žalovaného zaviaže k náhrade trov konania.

Súd na pojednávaní pripustil zmenu žalobného návrhu v rozsahu ako bolo prednesené zo strany
právneho zástupcu žalobkyne. Strany sporu navrhli doplniť dokazovanie a to dožiadaním na znalca
o vyhotovenie dodatku k znaleckému posudku v rozsahu zmeny žalobného návrhu predneseného na
pojednávaní. Súd za týmto účelom odročil pojednávanie na deň 30.11.2023.

19. Sud uznesením č. k. 25C/11/2019-336 zo dňa 02.11.2023 priznal znalcovi P. E. B. znalečné za
vypracovanie znaleckého posudku č. 186/2023 zo dňa 10.10.2023 vo výške 290,- Eur, ktorú mu súd
vyplatil zo záloh strán sporu.20. Sud uznesením č. k. 25C/11/2019-340 zo dňa 02.11.2023 nariadil doplnenie znaleckého
dokazovania, posudku č. 186/2023 zo dňa 10.10.2023, znalcom Ing. Štefanom Sviržovským, v ktorom

určí výšku jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného - zriadením vecného
bremena spočívajúce v práve cesty a to peši, motorovým vozidlom do 3,5 tony výnimočne podľa potreby
max. 10x ročne aj vozidlami kategórie N2 nad 3,5 tony v prospech žalobkyne na nehnuteľnostiach, a
to cez pozemok zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. K., okres F. G. H., CKN parcela 116 vyznačená ako
zastavaná plocha a nádvorie a na LV č. XXX pre k. ú. K., okres Žiar nad Hronom, CKN parcela 113/1

vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie v rozsahu určenom podľa geometrického plánu geodeta
O. F. úradne overeným Okresným úradom Žiar nad Hronom katastrálny odbor zo dňa 03.12.2020 pod
č. G1-562/2020 a cez CKN parcelu 113/5 vyznačenú ako zastavená plocha a nádvorie vo výmere 135
m2 zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. K., okres Žiar nad Hronom.

21. Dňa 22.11.2023 bolo súdu doručené doplnenie č. 204/2023 znaleckého posudok č. 186/2023 zo

dňa 10.10.2023 vypracované Ing. Štefanom Sviržovským. Znalec v znaleckom posudku určil všeobecnú
jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena - právo priechodu a prejazdu cez p. č. 116, 113/1
a 113/5 v k. ú. K. vo výške 1.500,- Eur.

22. Dňa 28.11.2023 právny zástupca žalovaného predložil súdu návrh zmluvy o spoločnom užívaní veci.

23. Dňa 29.11.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne k návrhu žalovaného, v ktorom uviedla,
že predložená zmluva o spoločnom užívaní veci je len dočasná, vypovedateľná, a zrušiteľná a ako táka
je nepostačujúca s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co79/2022-239
zo dňa 28.02.2023, ktorý vo svojom uznesení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. 5Cdo/51/2020 zo dňa 30.06.2022. Na základe uvedeného zotrvala na podanej žalobe.
Zároveň poukázala na nesprávnosť pripustenej zmeny žaloby v časti výmery parcely CKN 113/5, ktorej
výmera je 146 m2.

24. Dňa 29.11.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobkyne zo dňa

29.11.2023. Žalovaný uviedol, že žalovaným navrhovaná zmluva je navrhovaná na dobu neurčitú. Podľa
názoru žalovaného predmetná zmluva nebude mať len obligačné účinky s účinkom „inter partes“, ale
v zmysle článku VIII. zmluvy bude mať táto zmluva charakter vecného práva v dôsledku čoho bude
uzatvorená s účinkami „in rem“. Má za to, že v princípe každá zmluva upravená právnym poriadkom
Slovenskej republiky je zrušiteľná, resp. vypovedateľná, čo sa samozrejme týka aj zmluvy o zriadení

vecného bremena. Žalovaný ďalej uviedol, že v dôsledku navrhnutej zmluvy bude žalobkyni umožnený
prístup k jej nehnuteľnosti s účinkami „in rem“ a to na dobu neurčitú.

25. Na pojednávanie dňa 30.11.2023 sa dostavila žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, právny
zástupca žalovaného a znalec.

Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného s poukazom na ustanovenie § 180 CSP. Súd
ďalej oboznámil znalca s podaním právnej zástupkyne žalobkyne doručené súdu dňa 28.11.2023, najmä
s upresnením výmery parcely CKN 113/5, t. j. že nesprávne je uvedená výmera 135 m2, správne má byť
uvedená výmera 146 m2. S touto skutočnosťou tým pádom by mal byť aj výpočet všeobecnej hodnoty

práv a závad v doplnenom znaleckom posudku iný.

Znalecnapojednávaníuviedol,žepoúpravevýmeryvdotknutejparcelybudevšeobecnáhodnotazávad
po zaokrúhlení v hodnote 1.550,- Eur. Znalečné si znalec v súvislosti s týmto pojednávaním neuplatnil.

Súd pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle vyššie uvedených skutočností.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Mal
za to, že súd vykonal naozaj obsiahle dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa
je vlastníčkou nehnuteľnosti, ku ktorej nemá iný prístup ako cez priľahlé nehnuteľnosti, ktoré sú

vo vlastníctve žalovaného, a teda je vlastníčkou stavby, ku ktorej je potrebné zriadiť právo cesty.
Návrh zmluvy považoval za nedôvodný, vylučujúci zriadenie vecného bremena. Túto zmluvu môže
vypovedať ktorákoľvek zo zmluvných strán trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začne plynúť prvýdeň nasledujúci mesiac po doručení. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
k. 5Cdo/51/2020 zo dňa 30.06.2022.

Žalobkyňa k možnosti inej prístupovej ceste k nehnuteľnosti uviedla, že po pravej strane sú susedove
nehnuteľnosti, pričom ku koncu týchto nehnuteľnosti je vyhotovený plot. Po celej dĺžke druhej strany
(ľavej) je potok od samého začiatku, cez ktorý nie je možný prístup pešo a už vôbec nie motorovým
vozidlom. Tento potok sa lomí do pravej strany, teda aj po šírke. Za týmto potokom sa nachádza cudzí
sused, ktorý by nesúhlasil zo zriadením cesty, sám nemá na pozemku zriadenú cestu a nie je s tým

susedom ani v kontakte. Aj keby jej sused umožnil prechod cez tento pozemok, k jej nehnuteľnosti
by musel byť vybudovaný most cez potok, pričom by sa žalobkyňa opätovne dostala na pozemky
žalovaného 113/6 a 119, ktoré sú v blízkosti potoka, a až následne za týmito pozemkami žalovaného je
rodinný dom s pozemkom žalobkyne a hospodárska budova. S nájomnou zmluvou nesúhlasila. Prejavila
súhlas so všeobecnou hodnotou práv a závad, ktorú určil znalec v sume 1.550,- Eur.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní nesúhlasil zo zriadením vecného bremena tak, ako bolo
navrhnuté. Mal za to, že k pozemku žalobkyne je možné sa dostať aj inak a to cez pozemok suseda
zriadením mostu cez potok na pozemok žalovaného parcelu 113/1.

Právny zástupca žalobkyne v rámci záverečných reči mal za to, že existujú dôvody v zmysle § 151o

ods. 3 OZ k tomu, aby súd zriadil k stavbe žalobkyne právo cesty, pretože bolo preukázané, že boli
splnené všetky tri podmienky. Žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu č. súp. 38 a hospodárskej
budovy č. súp. XXX postavenej na parcele 118 pre k. ú. K., zapísaných na LV č. XXX. Zároveň žalovaný
je vlastníkom priľahlých nehnuteľností, t. j. parciel 113/1, parcely 116 a 113/5, ktoré sa nachádzajú
v katastrálnom území M. K.. Právny zástupca žalobkyne ďalej poukázal, že prístup vlastníka stavby

nemožno zabezpečiť inak ako cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaného s poukazom na obhliadku
na mieste samom. Prístup sa vždy realizoval tým spôsobom, ako sa aj navrhlo zriadiť vecné bremeno,
t. j. cez parcelu 113/1 a parcelu 116 v rozsahu tak, ako bolo určené za účasti obidvoch strán geodetom.
Podľa jeho názoru je nesporné, že samotný žalovaný realizuje prístup cez tieto pozemky takýmto
spôsobom, kde má vychodenú a vyjazdenú cestu, pretože je vlastníkom ďalších nehnuteľností, ktoré

užíva ako záhrady, a na ktoré chodí či už pešo, motorovým vozidlom alebo traktorom. K tretej podmienke
právny zástupca žalobkyne uviedol, že v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali
zriadenie vecného bremena, pretože žalovaný bude kompenzovaný odplatou za jeho zriadenie a
zároveň sa realizuje aj samotným žalovaný, takže nebude nad mieru nevyhnutnú obmedzený. S
predloženou zmluvou nesúhlasil, pretože takáto zmluva je vypovedateľná. Právny zástupca žalobkyne

poukázal na potrebu zriadenia vecného bremena s poukazom na rozhodnutie krajského súdu a žiadal
priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Právnyzástupcažalovanéhovrámcizáverečnýchrečiprejavilnesúhlassozriadenímvecnéhobremena.
Poukázal na to, že k nehnuteľnostiam žalobkyne je možné dostať sa aj inak, a to cez susedný pozemok

postavením mostu. Žiadal, aby súd prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa má a mala prístup k svojej
nehnuteľnosti. Žalovaný jej takýto prístup vždy umožnil. Zriadením vecného bremena k pozemkom, ku
ktorým má žalobkyňa neobmedzený prístup by spôsobilo značné znehodnotenie hodnoty nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného, v dôsledku ktorého sa využívanie týchto nehnuteľností stáva nemožným.
V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 3 a § 151p ods. 3 OZ. Zároveň poukázal na skutočnosť,

že žalobkyňa využíva nehnuteľnosť len sporadicky. Poukázal na vôľu žalovaného, ktorý má záujem
zabezpečiť žalobkyni prístup k jej nehnuteľnosti s účinkami „in rem“ a s účinkami „erga omnes“. Žalovaný
dňa 28.11.2023 navrhol uzatvorenie zmluvy o spoločnom užívaní veci. Zriadením vecného bremena tak,
ako ho navrhuje žalobkyňa, by bola zásadným spôsobom porušená zásada obmedzenia vlastníckeho
práva iba v nevyhnutnej miere a to vzhľadom na alternatívne možnosti vyriešenia predmetného sporu,

napr. uzatvorením zmluvy o spoločnom užívaní. Právny zástupca žalovaného poukázal na výklad §
151o ods. 3 OZ, podľa ktorého je súdu daná možnosť, nie povinnosť zriadiť vecné bremeno. V rámci
zmierovacieho vyriešenia sporov je žalovaný ochotný vypustiť zo zmluvy možnosť jej vypovedania. Na
základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov vo výške 100 %.

Súd na pojednávaní konštatoval, že návrhy na doplnenie dokazovania neboli a vyhlásil dokazovanie
za skončené.26. Súd pri vykonanom dokazovaní, najmä výsluchom strán a písomných vyjadrení, predmetnú sporovú
vec posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,

alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra„E“.

Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 127 ods. 3 OZ, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v

nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na
pozemkualebonastavbe,jeten,ktoškoduspôsobil,povinnýjunahradiť;tejtozodpovednostisanemôže
zbaviť.

Podľa § 151n ods. 1 až 3 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však
vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 1 a 2 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

27. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný

niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú
spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s
vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Vecné bremená v sebe
zahŕňajú rozličné vecno-právne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného
subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená vecným bremenom je

v prospech niekoho iného povinný niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať, teda niečo nekonať (nonfacere)
alebo niečo konať (facere), pričom tieto povinnosti v rámci vecného bremena možno kombinovať. Na
strane povinného pôsobí vecné bremeno vždy „in rem“. Na strane oprávneného môže pôsobiť „in
rem“ alebo „in personam“. Obsahom vecných bremien sú subjektívne práva a subjektívne povinnosti.
Subjektívnou povinnosťou je zákonom uložená miera nutnosti určitého správania sa alebo určená

miera nutnosti niečo konať, niečo strpieť alebo sa niečoho zdržať. Subjektívnej povinnosti zodpovedá
subjektívne právo - zákonom chránená určitá miera možnosti správania sa. Práva a povinnosti musia
byť vymedzené tak, aby v budúcnosti pre účastníkov alebo tretie osoby nevznikali žiadne pochybnosti,
čo je obsahom vecného bremena.28. Súd môže vecné bremeno zriadiť iba v prípadoch, ktoré sú upravené Občianskym zákonníkom.
Predmetom konania bolo zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak nie je

vlastníkstavbyzároveňvlastníkompriľahléhopozemkuaprístupvlastníkakstavbenemožnozabezpečiť
inak,súdmôženanávrhvlastníkastavbyzriadiťvecnébremenovprospechvlastníkastavbyspočívajúce
v práve cesty cez priľahlý pozemok. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené tieto tri
podmienky:
a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,

b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a
c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.
Právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom
priľahlého pozemku. Súdna prax pri aplikácii § 151o ods. 3 OZ používa širší výklad v prospech
vlastníkov stavieb a tak priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý
k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, to znamená aj

pozemky vzdialenejšie. Keďže účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty v zmysle § 151o ods. 3 OZ
je zabezpečenie prístup k verejnej komunikácii, priľahlými pozemkami sú všetky pozemky, cez ktoré sa
vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať. Právo cesty v prospech vlastníka môže súd v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia zriadiť aj vtedy, keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka
stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii.

Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak
by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby
cestu trpel (NS ČR sp. zn. 22Cdo/3903/2008, 22Cdo/2854/2010).
Pri posudzovaní poslednej podmienky je potrebné zohľadniť skutočnosť, že pri zriaďovaní nevyhnutnej

cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Zriadenie
nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je vždy treba porovnávať
výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku.
Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník
čo najmenej obmedzený. Ak je prístup k určitej stavbe možný len cez cudzí pozemok, nie vždy je to

postačujúci dôvod na zriadenie práva cesty. Súd je povinný porovnávať ujmy, ktoré by zriadenie vecného
bremena prinieslo vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka
(napr. NS ČR sp. zn. 2411/2008).

29. Medzi stranami nebol spor o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou stavby rodinného domu číslo súpisné

38 postavenom na parcele CKN 117 a stavby hospodárska budova číslo súpisné 546 postavenom na
CKN parcele 118 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. K., okres Žiar nad Hronom. Zároveň bolo
preukázané, že žalobkyňa nie je vlastníčkou priľahlých pozemkov, a to pozemku zapísaného na LV č.
XXXprek.ú.K.,okresF.G.H.atoCKNparcela116vovýmere469m2vyznačenáakozastavanáplocha
a nádvorie a na LV č. XXX pre k. ú. K., okres Žiar nad Hronom CKN parcela 113/1 vo výmere 352 m2

vyznačená ako zastavaná plocha a CKN parcelu 113/5 vyznačenú ako zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 146 m2 zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. K., pričom vlastníkom uvedených pozemkov je žalovaný.
Uvedené skutočnosti vyplývajú z vyjadrenia strán sporu, z vykonanej obhliadky na mieste samom a aj z
výpisovKatastranehnuteľnostíSlovenskejrepubliky.Nazákladeuvedenéhojetedasplnenápodmienka,
že žalobkyňa je vlastníkom stavby rodinného domu a nie je vlastníčkou priľahlých pozemkov, ktoré by

jej umožňovali prístup k obecnej ceste.

30. Pri výklade splnenia druhej podmienky pre zriadenia práva cesty je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že zabezpečenie riadneho výkonu vlastníckeho práva vlastníka stavby spočíva nielen v
práve vlastníka stavbu užívať, ale aj v povinnosti zabezpečovať jej riadnu údržbu. Táto povinnosť

vlastníkovi stavby vyplýva z § 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon), ktorý ukladá stavebníkovi v súlade s dokumentáciou overenou stavebným
úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) udržiavať
stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby
nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej

užívateľnosť. Povinnosti vlastníka stavby starať sa o stavbu a zabezpečovať jej riadnu údržbu, sú
uložené stavebným zákonom jednak v záujme udržania stavebného fondu z hľadiska jeho životnosti, a
jednak vo verejnom záujme, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia ľudí, najmä z dôvodov požiarnejbezpečnosti a možných hygienických závad. Je teda zjavné, že splnenie tejto zákonnej povinnosti je vo
verejnom záujme a že ju nemožno zabezpečiť bez prístupu vlastníka k stavbe.

31. Pre posúdenie splnenia podmienky v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to, či prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu o žalobe
žalobkyne na zriadenie vecného bremena, kde k súčasnému stavu možného prístupu je potrebné
zohľadniť nie len vyjadrenie žalobkyne, ale aj obhliadku na mieste samom, kde bolo jednoznačne
preukázané, že neexistuje iná prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobkyne. T. č. sa prístup k

nehnuteľnostiam žalobkyne realizuje cez pozemky žalovaného tak, ako sa má zriadiť vecné bremeno,
pričom sa tento prístup takto realizoval aj v minulosti a žalovaný tento prístup umožňuje. Navyše
samotný žalovaný realizuje prístup cez tieto pozemky, kde má vychodenú a vyjazdenú cestu, pretože
je vlastníkom ďalších nehnuteľností, ktoré užíva ako záhrady, na ktoré chodí či už pešo, motorovým
vozidlom alebo traktorom. Z vykonanej obhliadky na mieste samom dňa 29.03.2022 bolo zistené, že k
pozemku CKN č. 113/1 vedie obecná miestna komunikácia, tento pozemok je od nej ohraničený bránou.

Na hraniciach parciel CKN č. 113/1, 116 a 113/5 sú taktiež brány. Rodinný dom žalobkyne sa nachádza
po pravej strane vstupu na poslednú spomínanú parcelu a hospodárska budova sa nachádza na ľavej
strane. Hlavná brána z miestnej komunikácie bola zatvorená, avšak neuzamknutá, dala sa voľne otvoriť
rukou. Dvor je teda voľne priechodný od miestnej komunikácie až k nehnuteľnostiam žalobkyne. Súd
ďalej na obhliadke zistil, že žalovaným v konaní navrhnuté alternatívne prístupy k stavbám žalobkyne by

si vyžadovali zriadenie viacerých vecných bremien cez parcely iných (cudzích) vlastníkov, prípadne aj
výstavbu mostu, resp. lávky, pretože z pravej strany sa nachádza potok, ktorý je zarastený stromami až
do konca parcely vo vlastníctve žalobkyne, na konci tejto parcely sú už osadené betónové kolíky, kde má
byť postavený plot zo strany žalovaného. Na druhej bočnej strane sa nachádza plot a zarastené kríky k
druhému susedovi. Tieto pozemky podľa názoru súdu nie sú spôsobilé na prejazd osobných motorových

vozidiel. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že akékoľvek iné riešenie prístupovej cesty žalobkyne
kjejnehnuteľnostiambysivyžadovalonielensúhlasinýchvlastník,ktorýniesúúčastníkmipredmetného
konania, ale aj značné finančné prostriedky k realizácií prístupovej cesty zriadením mostu cez potok,
výrubom drevín, úpravou terénu a pod. Podľa názoru súd nie je spravodlivé a z dôvodu hospodárnosti
možne od žalobkyne žiadať inú alternatívu prístupu k jej nehnuteľnostiam ako tú, ktorá už existuje, a

ktorú aktívne využíva a aj využívala. Na základe uvedeného sa súd nemohol stotožniť s námietkami
žalovaného o možnosti inej prístupovej cesty k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne ako tej, ktorá
vedie cez parcely CKN č. 113/1, 116 a 113/5.

32. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o

bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V
prejednávanom spore mala žalobkyňa bremeno tvrdenia, že hoci vlastní stavby - rodinný dom a
hospodársku budovu, nemá k nim prístup a tento nemožno zabezpečiť inak, len zriadením vecného

bremena cez pozemok vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa preto musela tvrdiť a zároveň aj predložiť
také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno) z ktorých by bolo možné dôvodne usúdiť, že prístup ku svojej
nehnuteľnosti nemá zabezpečený inak, len cez pozemok vo vlastníctve žalovaného. Toto bremeno
tvrdenia žalobkyňa v konaní preukázala, uniesla dôkazné bremeno, lebo dokazovaním bolo preukázané,
že nemá zabezpečený prístup ku stavbám vo svojom vlastníctve len cez pozemok vo vlastníctve

žalovaného. Pokiaľ žalovaný ponúkol žalobkyni uzavretie zmluvy o spoločnom užívaní veci, aby jej tak
zabezpečil právo prechodu cez svoj pozemok, táto forma prístupu k stavbám vo vlastníctve žalobkyne
je nepostačujúca z hľadiska právnej istoty žalobkyne, má dočasný charakter a je vypovedateľná a
to s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/79/2022-239 zo dňa
28.02.2023, ktorý vo svojom rozhodnutí odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

5Cdo/51/2020 zo dňa 30.06.2022. Zriadenie vecného bremena poskytuje žalobkyni vyššiu právnu
ochranu a istotu, ako uzatvorenie zmluvy so žalovaný, nakoľko by išlo len o záväzkovo-právny vzťah,
ktorý by zaväzovalo len účastníkov predmetného zmluvného vzťahu. Naproti tomu, zriadenie vecného
bremena ako právo vecné, bude zaväzovať všetkých aj budúcich nadobúdateľov k predmetným
pozemkom, nakoľko vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom

veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2 OZ). Ide teda o vecné bremeno „in rem“, ktoré predstavuje
právo späté s vlastníctvom stavby a zanikne, ak zanikne stavba. Právo cesty sa preto zriaďuje bez
časového obmedzenia. Navyše bol stranám poskytnutý dostatočný časový priestor od začatia konania,
aby sa pokúsili svoje spory urovnať mimosúdnou cestou. Preto sa nie je možné stotožniť s alternatívnoumožnosť ukončenia sporu uzatvorením zmluvy o spoločnom užívaní, s ktorou zároveň musí prejaviť
súhlas žalobkyňa, a už vôbec nie ústnym, či konkludentný prejavom vôle žalovaného, ktorým dáva
žalobkyni súhlas s prejazdom cez jeho pozemky.

33. Ak už bolo uvedené vyššie, pri posudzovaní poslednej podmienky je potrebné zohľadniť, aby právo
vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej a aby bol čo najmenej obmedzený. Súd má za
to, že je možné od žalovaného spravodlivo žiadať, aby žalobkyni umožnil prístup na jej nehnuteľnosti
za účelom ich užívania, riadnej údržby a to vo verejnom záujme tak, aby nedošlo k ohrozeniu života a

zdravia ľudí z dôvodov požiarnej bezpečnosti a možných hygienických závad. Obmedzenie vlastníckeho
bolo určené v rozsahu podľa geometrického plánu geodeta O. F. úradne overeným Okresným úradom
Žiar nad Hronom, katastrálny odbor zo dňa 03.12.2020 pod č. G1-562/2020 a za primeranú náhradu.
Zriadenie vecného bremena nebude zároveň neprimeraným spôsobom obmedzovať žalovaného,
nakoľko tento sám užíva pozemky, na ktorých sa má zriadiť vecné bremeno, a to buď pešo, alebo aj
motorovými vozidlami za účelom užívania ďalších jeho nehnuteľnosti. Zároveň sa nemožno stotožniť

s názorom žalovaného vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.04.2023, podľa ktorého by požadované
vecné bremeno v prospech žalobkyne predstavoval značný a obmedzujúci zásah do práva na súkromie.
Sám právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 30.11.2023 potvrdil,
že žalobkyňa stavby v jej vlastníctve užíva len sporadicky, čím bude žalovaný obmedzovaný len v
nevyhnutnej miere. K spomínanému § 151p ods. 3 OZ právneho zástupcu žalovaného je potrebné

uviesť, že zákon síce dáva súdu oprávnenie rozhodnutím na návrh vecné bremeno zrušiť za náhradu,
avšak za predpokladu, že zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného. Dosiaľ určené vecné plnenie sa považuje za nespravodlivé, najmä vtedy, keď
presahuje únosnú mieru a to aj so zreteľom na to, aby táto zmena v obsahu vecného bremena bola
v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). K zmene pomerov pritom môže dôjsť tak na strane

povinného, ako aj na strane oprávneného. V rámci predmetného konania je potrebné zohľadniť účel
využitia pozemkov. Tak žalobkyňa, tak aj žalovaný využívajú tieto pozemky na prechod a prejazd k
ďalším nehnuteľnostiam, či už pešo alebo motorovými vozidlami. Podľa názoru súdu zriadenie vecného
bremena na pozemky žalovaného ho nebudú obmedzovať pri bežný činnosť spojených s užívaním
pozemku, bude zaťažovať žalovaného len v nevyhnutnej miere a s poukazom na uvedené nebude

predstavovať hrubý nepomer medzi vecným bremenom zaťažujúcim žalovaného a výhodou žalobkyne.
Navyše po zriadení vecného bremena spočívajúce v práve cesty vzniká žalobkyni povinnosť znášať
primerane náklady na jej zachovanie a opravy podľa miery spoluužívania so žalovaným ako vlastníkom.
Zároveň bude žalovaný za zriadenie vecného bremena kompenzovaný primeranou finančnou náhradou
zo strany žalobkyne.

34. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobkyni vyhovel a zriadil vecné bremeno spočívajúce
v práve cesty a to peši, motorovým vozidlom do 3,5 tony výnimočne podľa potreby max. 10x ročne aj
vozidlom kategórie N2 nad 3,5 tony a to cez pozemky vo vlastníctve žalovaného v rozsahu určenom
podľa geometrického plánu geodeta O. F. úradne overeným Okresným úradom Žiar nad Hronom,

katastrálny odbor zo dňa 03.12.2020 pod č. G1-562/2020 tak, ako je uvedené v I. výroku tohto
rozhodnutia. Súd má za to, že zriadené vecné bremeno podľa geometrického plánu bude žalobkyni
zabezpečovať prístup k jej nehnuteľnostiam len v nevyhnutnej miere, čím nedôjde ku zjavnému
nepomeru medzi výhodou získanou žalobkyňou a nevýhodou povinného z vecného bremena.

35. Z ustanovenia § 151o ods. 3 OZ implicitne nevyplýva, či právo cesty ako vecné bremeno možno
zriadiť za náhradu, alebo aj bez nej. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.
22Cdo 1897/2004, je pre výklad vyššie citovaného zákonného ustanovenia základnou interpretačnou
pomôckoučl.11ods.4Listinyzákladnýchprávaslobôd(ďalejlen„Listina“).Sprihliadnutímnazmienené
ustanovenie Listiny možno zriadiť vecné bremeno cesty len za náhradu; dotknutý vlastník má právo na

poskytnutienáhradypriamopodľačl.11ods.4Listinybeztoho,abybolonevyhnutnepotrebnétotoprávo
konštituovať predpisom nižšej právnej sily (tiež nález pléna ústavného súdu, PL 41/97). Podľa Čl. 20 ods.
4ÚstavySlovenskejrepubliky,vyvlastneniealebonútenéobmedzenievlastníckehoprávajemožnéibav
nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Táto náhrada
musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Vzhľadom na

to, že stanovenie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou na zriadenie práva, na rozhodnutie o náhrade
nie je potrebný návrh vlastníka pozemku (ide tu o prípad, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi - § 216 ods. 2 CSP).36.Stanovenievýškynáhradyzazriadenievecnéhobremenajeodbornouznaleckouotázkou,avšaktáto
otázka môže byť vyriešená aj dohodou strán. Pokiaľ ide teda o súdom stanovenú náhradu za zriadenie
vecného bremeno, súd sa stotožnil s výškou určenou na základe predloženého znaleckého posudku Ing.

Štefana Sviržovského č. 186/2023 zo dňa 10.10.2023, ktorý v zmysle doplnenia č. 204/2023 znaleckého
posudok č. 186/2023 zo dňa 10.10.2023 určil všeobecnú jednorazovú odplatu za zriadenie vecného
bremena - právo priechodu a prejazdu cez p. č. 116, 113/1 a 113/5 v k. ú. K. vo výške 1.500,- Eur.
Vzhľadom na upresnenie výmery parcely CKN 113/5 a zmeny žaloby na pojednávaní dňa 30.11.2023,
súd stanovil výšku jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena – práva prechodu a prejazdu cez

vyššie uvedené parcely v rozsahu určenom podľa geometrického plánu geodeta O. F. úradne overeným
Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor zo dňa 03.12.2020 pod č. G1-562/2020 v sume
1.550,- Eur, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

37. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Súd v predmetnej veci vykonal obhliadku na mieste samom, v súvislosti s ktorou vznikli štátu trovy
konania. Súd zároveň bude znášať trovy za vypracovanie doplnenia č. 204/2023 znaleckého posudok

č. 186/2023 zo dňa 10.10.2023, ktoré súd nariadil uznesením č. k. 25C/11/2019-340 zo dňa 02.11.2023,
azaktorýsiznalecP.E.B.vyčíslilodmenuvovýške150,-Eur,nakoľkoposkytnutýpreddavokstránsporu
v celkovej výške 300,- Eur nepokryje všetky výdavky spojené so znaleckým dokazovaním. Nakoľko
poskytnutý preddavok strán sporu nepokryje všetky výdavky spojené so znaleckým dokazovaním
a s vykonanou obhliadkou na mieste samom, súd zaviazal na ich úhradu žalobkyňu a žalovaného, a to

voči každej zo strán sporu v rozsahu 50 % tak, ako je uvedené v III. a IV. výroku tohto rozhodnutia,
o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

39. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobe žalobkyne v celom

rozsahu vyhovel, priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd tak o trovách
konania opätovne rozhodol, nakoľko odvolací súd vo svojom rozhodnutí č. k. 17Co/79/2022-239 zo dňa
28.02.2023 zrušil aj výrok II. a III. o trovách konania rozsudku č. k. 25C/11/2019-194 zo dňa 18.05.2022

v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 25C/11/2019-206 zo dňa 08.06.2022.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v
Žiari nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 CSP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti).