Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/160/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011341
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125011341.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom D. XXX/X, D. E., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava z 05.08.2025, č. k. 108PP/32/2025-33, na neverejnom zasadnutí konanom

23.10.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje a vec sa vracia súdu
I. stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 05.08.2025, č. k. 108PP/32/2025-33, podľa
§ 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej

len odsúdený) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany zo 16.09.2021, sp. zn. 2T/51/2021, právoplatným 16.09.2021 a rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany z 20.06.2018, sp. zn. 2T/63/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Nitre zo 14.11.2018, sp. zn. 2To/88/2018.
2. Zamietnutie návrhu okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda
vykonal potrebnú časť z výmery postupne uložených trestov, splnil aj prvú materiálnu podmienku -

preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností, avšak nebola splnená druhá
materiálna podmienka – dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po podmienečnom
prepustení.
3. Okresný súd považoval prvú materiálnu podmienku za splnenú, a to vzhľadom k hodnoteniu riaditeľa
ÚVTOS, ktoré konštatovalo, že odsúdený je vo výkone trestu od 15.06.2021, pričom doposiaľ získal šesť
disciplinárnych odmien, z ktorých väčšina (s výnimkou odmien z 05.02.2025 a 21.07.2025) súvisela s

plnením pracovných povinností. Na základe získania jednej až dvoch disciplinárnych odmien ročne, a
to pomerne homogénneho charakteru, nemožno automaticky dospieť k záveru, že odsúdený preukázal
polepšenie v intenzite, ktorá by umožňovala kladne rozhodnúť o jeho návrhu, keďže odsúdený tým,
že dodržiava ústavný poriadok a plní pracovné povinnosti nijako nevybočuje z radu síce režimovo
prispôsobených, avšak priemerných väzňov. V kontexte hodnotenia prvej materiálnej podmienky
okresný súd pozitívne vyhodnotil externé štúdium na strednej odbornej škole v odbore stolár, v rámci

ktorého odsúdený dosahoval veľmi dobré výsledky, a prejavil aj záujem o ďalší rekvalifikačný kurz.
Okresnýsúdtakdospelkzáveru,žeodsúdenýsvojímaktívnymprístupomkzvyšovaniukvalifikácie(hoci
štúdium zahájil až v roku, v ktorom splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie), vykonal
čiastočnú sebareflexiu vo vzťahu k príčinám, ktoré mohli viesť k spáchaniu trestnej činnosti, a vzhľadom
na dve disciplinárne odmeny prejavil aktívnu snahu o rozvoj osobnosti.
4. Avšak podľa okresného súdu nie je splnená druhá materiálna podmienka. Tento záver odôvodnil

okresný súd tým, že odsúdený má vo veku 28 rokov evidovaných až šesť záznamov v registri trestov
pre rôznorodú trestnú činnosť (neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla, poškodzovaniecudzej veci, marenie výkonu úradného rozhodnutia, ublíženie na zdraví, krádež). Ako mladistvý bol
okrem iného stíhaný pre zločin falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných
papierov. Opakovane mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, ktoré však u neho nesplnili

žiadny prevýchovný účinok, a to nielen s ohľadom na počet odsúdení, ale aj skutočnosť, že odsúdený
sa dopúšťal trestnej činnosti vo veľmi krátkych časových intervaloch počas pobytu na slobode, a to
aj mimo územia Slovenskej republiky. Vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/63/2017 mu bol
pôvodne uložený podmienečný trest, pričom však došlo k nariadeniu jeho výkonu práve z dôvodu,
že sa v skúšobnej dobe dopustil marenia výkonu úradného rozhodnutia (vo veci Okresného súdu

Topoľčany 1T/61/2019). Aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a šesť mesiacov,
ktorý mu bol uložený pre zločin vydieračský únos a zločin lúpež, ktorých sa dopustil 8. marca 2020,
teda ani nie polroka po tom, čo mu uplynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia vo veci
sp. zn. 2T/63/2017. Odsúdený priložil k svojmu návrhu prísľub ubytovania a možného zamestnania
po prepustení z výkonu trestu, uvedené vyhlásenia však súd nevyhodnotil ako inštitúty spôsobilé
rozptýliť obavy z prípadného rizikového správania odsúdeného aj s poukazom na to, že odsúdený sa

v uvedenom prostredí (a totožnej adrese) pohyboval už v období pred výkonom trestu. Odsúdený mal
v minulosti viackrát možnosť preukázať, že predchádzajúce tresty mali na neho prevýchovný vplyv, k
čomu však z jeho strany nedošlo, nakoľko sa opakovane dostal do rozporu so zákonom, a to vo veľmi
krátkych časových intervaloch po sebe, navyše recidíva vykazovala jednoznačne stúpajúcu tendenciu
závažnosti. Vychádzajúc z uvedených skutočností nemožno podľa súdu očakávať, že odsúdený v

prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život. Hoci z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce
nad Parnou vyplynulo, že odsúdený verbalizuje kritický postoj k spáchanému skutku, tento možno v
kontexte s menej priaznivou resocializačnou prognózou a rizikom recidívy odsúdeného hodnotiť len
vo formálnej rovine. Resocializačná prognóza je menej priaznivá, a preto je u odsúdeného namieste
zachovať ďalší prevýchovný a resocializačný proces v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia

slobody.
5. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti, no
odsúdený voči uzneseniu zahlásil sťažnosť.
6. Zahlásenú sťažnosť odsúdený odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Petra Rybanského
(ďalej len obhajca) osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 17.09.2025.

6.1. Obhajca úvodom namietal prílišný formalizmus pri posudzovaní návrhu odsúdeného na
podmienečné prepustenie, ktorý je v rozpore s účelom ustanovenia § 66 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona. Citujúc rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2Tos/39/2020, zo 26.05.2020 uviedol, že
„Okrem formálnej podmienky, ktorá určuje dĺžku odpykaného trestu odňatia slobody, po ktorej môže
byť odsúdený podmienečne prepustený, zákon ustanovuje aj materiálne podmienky, ktoré musia byť

splnené spolu s formálnou podmienkou. Materiálne podmienky znamenajú, že odsúdený vo výkone
trestu plnením svojich povinností preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život. Či sú splnené materiálne podmienky, záleží od každého konkrétneho prípadu a
súd je povinný prihliadať pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie na všetky okolnosti, ktoré
súvisia s osobou odsúdeného, na jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským

normám, na prostredie, v ktorom pred nástupom do výkonu trestu žil, na celkový doterajší život,
povahu a charakter páchanej trestnej činnosti. Rozhodujúcim kritériom je dosiahnutý stupeň prevýchovy
odsúdeného.“
6.2.VnadväznostinauvedenépoukázalnahodnotenieriaditeľaÚVTOS,zktoréhonepochybnevyplýva,
žedoterazvykonanýtrestvplnejmierepostačujeknápraveodsúdeného.Odsúdenýpočasvýkonutrestu

odňatia slobody nebol ani raz disciplinárne potrestaný, disciplinárne odmenený bol dokonca päťkrát.
ÚVTOS hodnotí jeho správanie pozitívne a odporúča podmienečné prepustenie, keďže odsúdený v
snahe resocializovať sa dodržiava základné hygienické návyky, zúčastňuje sa športových kolektívnych
aktivít a vyhýba sa konfliktným situáciám. V tejto súvislosti považoval za nevyhnutné osobitne zdôrazniť
iniciatívu zo strany odsúdeného, ktorého snahou je integrovať sa do prostredia, v ktorom sa dôsledne

uplatňujú a dodržiavajú etické normy, čoho dôkazom je okrem iného i to, že z jeho vlastnej vôle venuje
väčšinu času vzdelávaniu, dokonca sa zapojil do riadneho vzdelávacieho procesu. Medzi najčastejšie
aktivity odsúdeného patrí čítanie dostupnej literatúry, tlače, sledovanie televíznych a rozhlasových
vysielaní, a to všetko s cieľom rozšírenia si všeobecných, ale aj odborných poznatkov. Tiež vyplynulo, že
odsúdený je študentom prvého ročníka externého štúdia na Strednej odbornej škole obchodu a služieb

v Trnave v odbore stolár, kde vďaka svojej vytrvalostnej príprave dosahuje výborné výsledky.
6.3. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie a je u neho vytvorený predpoklad na to, že v budúcnosti povedie riadny
život, keďže svojim konaním jednoznačne preukazuje ambíciu vedúcu k zmene životného smerovania.6.4. Obhajca citujúc rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Urtos/5/2021 z 25.08. 2021: „Pokiaľ
ide o dve tzv. materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie, ktoré musia byť splnené súčasne
(plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať,

že v budúcnosti povedie riadny život), základným významným dôkazným podkladom je hodnotiaca
správa ústavu (resp. i viacerých ústavov) na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom (ktorých) vykonával
doposiaľ posudzovaný trest,...“ argumentoval, že pre posúdenie splnenia materiálnych predpokladov na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné primárne zohľadniť hodnotiacu
správu ÚVTOS, keďže jej obsahom sú aktuálne špecifikácie ohľadom resocializácie a doterajšieho

správania sa odsúdeného, ktoré indikujú či je odsúdený schopný po podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody viesť svoj život riadne.
6.5. V tejto súvislosti zdôraznil, že odsúdený na základe hodnotení riaditeľa v dostatočnej miere pochopil
svoje konanie a taktiež pochopil správne spôsoby ako viesť ďalší život na slobode a viac sa nedopúšťať
žiadnej trestnej činnosti. Je preto povinnosťou súdu, aby tieto skutočnosti v zmysle ustálenej súdnej
praxe náležite zohľadnil na účely preukázania splnenia materiálnych podmienok na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (!)
6.6.Vďalšomobhajcanamietalzáverokresnéhosúdu,žeajkeďodsúdenýdodržiavaústavnýporiadoka
plní pracovné povinnosti nijako nevybočuje z radu priemerných väzňov, navyše odmeny, ktoré odsúdený
získal sú pomerne homogénneho charakteru. V tejto súvislosti platí, že jedna z okolností, ktorá slúži na
preukázanie splnenia podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je, že

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností preukázal polepšenie. Ani pri najväčšej snahe
nemožno pri spravodlivom posudzovaní žiadosti odsúdeného prijať záver okresného súdu, aby bolo
odsúdenému pričítané na ťarchu to, že odmeny, ktoré získal sú prevažne homogénneho charakter.
Uvedené, naopak, preukazuje a potvrdzuje to, že odsúdený dlhodobo prejavuje konzistentný a stabilný
prístup k plneniu svojich povinností. Ak by mala byť v teoretickej rovine aplikovaná predmetná úvaha

súdu, je nutné konštatovať, že by za žiadnych okolností nebolo objektívne možné žiadnym spôsobom
preukázať splnenie predmetnej materiálnej podmienky, keďže žiadnym iným spôsobom nie je v prípade
odsúdeného možné preukázať polepšenie (!).
6.7. Obhajca poukázal na príslušnú judikatúru. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS
296/2024z22.10.2024:„ZTrestnéhozákona(§66anasl.)možnovyvodiťtripodmienkypodmienečného

prepustenia,atoakodsúdenývovýkonetrestuplnenímsvojichpovinnostíasvojímsprávanímpreukázal
polepšenie, môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a vykonanie potrebnej časti
uloženého trestu. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného
trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odňatia slobody odsúdený trest vykonáva.
Pre účely preskúmania, či sú splnené prvé dve podmienky, je nevyhnutné, aby si všeobecné súdy

zabezpečili dostatok podkladov, z ktorých by bolo možné čo s najväčšou mierou pravdepodobnosti
usúdiť, či doterajší výkon trestu splnil svoj účel. Pokiaľ všeobecné súdy túto povinnosť nesplnia alebo
ak zistené relevantné skutočnosti riadne nezohľadnia, môžu porušiť právo odsúdeného na spravodlivý
proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“ Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 154/09 z
10.11.2009: „Ústavný súd konštatuje, že všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z

výkonu trestu odňatia slobody musí zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný
obraz o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj
tieto okolnosti vedia do istej miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného
očakávať potom, ako opustí brány väzenia.“ Opätovne poukázal na to, že v prípade odsúdeného sú
jednoznačne splnené obe materiálne podmienky slúžiace ako predpoklad na podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody.
6.8. V ďalšom obhajca odmietol záver okresného súdu o nemožnosti očakávať od odsúdeného, že v
budúcnosti povedie riadny život, odkazujúc pritom na jeho predchádzajúce trestné odsúdenia. Podľa
rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 523/2024 z 19.12.2024: „Ústavný súd po preskúmaní
odôvodnenia napadnutého uznesenia v spojení s uznesením okresného súdu dospel k záveru,

že konajúce súdy nerozhodli na základe komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností.
Okresný súd pri konštatovaní, že sťažovateľ nesplnil druhú materiálnu podmienku podmienečného
prepustenia, vychádzal prakticky výlučne zo skutočností tvoriacich trestnú minulosť sťažovateľa, pričom
opomenul vyhodnotiť relevantné námietky sťažovateľa vzťahujúce sa na jeho prítomnosť a okolnosti,
ktoré môžu byť relevantnými faktormi pre predpoklad o možnosti sťažovateľa viesť riadny život na

slobode.„ Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Urtos/2/2025 z 05.03.2025: „Vyššie
uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení
sp. zn. III. ÚS 14/2025 zo 16. januára 2025 konštatoval, že predpoklad vedenia riadneho života v
budúcnosti nemôže byť založený výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Ústavný súdtým zdôraznil, že pri hodnotení perspektívy resocializácie obvineného je potrebné zohľadniť aj ďalšie
relevantné faktory, najmä jeho správanie po spáchaní trestného činu, prejavenú snahu o nápravu,
osobnostné charakteristiky či sociálne väzby. Na prognózu vedenia riadneho života odsúdeného v

budúcnostijepretopotrebnénazeraťkomplexne,nielensoselektívnymzameranímnatrestnúminulosť.“
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 250/2023 z 18.07.2023: “Predpoklad vedenia
riadneho života v budúcnosti však nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej
minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného,
stav jeho nápravy aj prostredie, v ktorom by sa ocitol po prípadnom podmienečnom prepustení na

slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami spáchania trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania
subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť
formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia
slobody či koľkokrát porušil podmienky podmienečného prepustenia.“ S odkazom na dlhodobú ustálenú
rozhodovaciu prax, nemožno posudzovať predpoklad vedenia riadneho života výlučne so selektívnym
zameraním na trestnú minulosť odsúdeného. Súd má v prípade odsúdeného a v súlade so súdnou

praxou nazerať na predmetný predpoklad komplexne, zohľadňujúc celý rad relevantných skutočností
ako sú osobné charakteristiky, prejavenú snahu o nápravu, správanie odsúdeného a jeho prejavené
sociálne väzby.
6.9. Posúdenie žiadosti odsúdeného s odkazom na uvedené javí ako príliš formalistické; nemožno totiž
podľa názoru obhajcu ako rozhodujúce kritérium formalisticky ponímať trestnú minulosť odsúdeného,

odkazujúc pritom na skutočnosť, že odsúdený sa opakovane dostal do rozporu so zákonom vo veľmi
krátkychčasovýchintervaloch.Akbymalabyťvovšeobecnostiaplikovanápredmetnáúvahasúdu,došlo
by k úplnému zmareniu účelu ustanovenia § 66 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, keďže primárnym
úmyslom zákonodarcu bolo de facto motivovať odsúdeného k tomu, aby mal v budúcom živote legitímnu
šancu na nápravu, riadne sa poučiac zo svojho predchádzajúceho konania a uvedomujúc si jeho

dôsledky. V tejto súvislosti je zrejmé, že odsúdený svojim správaním a svojimi ambíciami, ktoré
podporuje štúdiom preukazuje dostatočnú sebareflexiu vedúcu k zmene jeho životného smerovania.
Skutočnosti nepochybne vypovedajú o náprave odsúdeného a negatívnom postoji k páchanej trestnej
činnosti; sú bez najmenších pochybností splnením cieľa ako aj účelu trestu, ktorý má okrem iného plniť
najmä preventívnu funkciu a odradiť od páchania ďalšej trestnej činnosti. Odsúdený zjavne pochopil

nesprávnosť svojho správania a príkladne sa učí správnemu rešpektovaniu spoločnosti. Nie je preto
možné formalisticky uzavrieť, že odsúdený nepovedie riadny život. Preto je potrebné návrh odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia a slobody označiť ako plne legitímny a dôvodný.
6.10. Uviedol, že pri posúdení predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti je ďalej potrebné
náležitým spôsobom zohľadniť aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie,

v ktorom by sa po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu ocitol (nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 36/2022 z 24.05.2022, ZNaU č. 21/2022). Je nutné uzavrieť, že okresný súd sa
v rámci odôvodnenia napádaného rozhodnutia nedostatočným spôsobom vysporiadal so zásadnými
skutočnosťami. Napádané rozhodnutie je preto nutné označiť za trpiace nedostatkom odôvodnenia,
čo ho činí neudržateľným. K obligátnym náležitostiam rozhodnutí je riadne odôvodnenie; odkazujúc

na ustanovenie § 176 ods. 2 Trestného poriadku platí, že: „V odôvodnení treba, ak to prichádza
podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o
ktoré sa skutkové tvrdenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval
dokázané skutočnosti.“ Pri prísnejšej formálnej optike by sme mohli takéto odôvodnenie vnímať ako

porušenie práva na spravodlivý proces garantovaného Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46), ako aj
medzinárodnými zmluvami. Súčasťou práva na spravodlivý proces je také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré dáva odpoveď na všetky otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci. OČTK sa v odôvodnení
rozhodnutia musí v súlade s ust. § 176 ods. 2 Trestného poriadku náležite vysporiadať so všetkými
skutočnosťami, ktoré považuje za dokázané, uviesť konkrétne dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia

opierajú, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na
ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Je zrejmé,
že o prezentovaných skutkových okolnostiach, resp. záveroch uvedených v napádanom rozhodnutí sú
založené natoľko závažné dôvodné pochybnosti, a to najmä z už vyššie uvedených dôvodov. Procesné
nedostatky plynúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu a ako i jeho nesprávneho skutkového

a právneho posúdenia, zakladajú neudržateľnosť napádaného rozhodnutia. Tento nedostatok nemôže
za žiadnych okolností zhojiť ani množstvo teoretických úvah prvostupňového súdu, ak ich neaplikuje na
zistený skutkový stav.6.11. V tomto smere je napádané rozhodnutie nutné označiť za skutkovo a právne nedostatočne
odôvodnené, čo zakladá jeho vadu nepreskúmateľnosti, čím napĺňa znaky arbitrárnosti. S odkazom na
uvedené je potrebné osobitne poukázať na zázemie so zabezpečenými podmienkami, ktorým odsúdený

v komparácií s inými odsúdenými disponuje. Vzhľadom na to, že odsúdený vyrastal v úplnej rodine, je
bez najmenších pochybností nutné označiť podmienky pripravené pre odsúdeného po podmienečnom
prepustení z VTOS za ukážkové, poskytujúce odsúdenému všetky predpoklady, aby mohol viesť
riadny život. V tejto súvislosti je taktiež potrebné odmietnuť záver okresného súdu, že návrat do toho
istého prostredia (rodičovského domu!) by mal vzbudiť pochybnosti o budúcom vedení riadneho života.

Odsúdený opakovane deklaroval, že je najmä pripravený pomáhať matke, ktorá po strate manžela (otca
odsúdeného) počas výkonu trestu odňatia slobody by predovšetkým ocenila pomoc od odsúdeného a
zároveň je dostatočnou zárukou k tomu, aby dohliadla na vedenie riadneho života po podmienečnom
prepustení.
6.12. Zhrnul, že náprava odsúdeného je bez akejkoľvek pochybnosti preukázaná, keďže význam
výchovy v účele trestu dospelého páchateľa je chápaný ako pôsobenie na procesy ľudského učenia a

socializácie s cieľom premeny človeka zo všetkých stránok.
6.13. V rámci konečného návrhu obhajca v menej odsúdeného žiadal, aby sťažnostný súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie v celom rozsahu vyhovie.
7. Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti do konania neverejného zasadnutia bližšie nevyjadril.
8.OkresnýsúdpredložilspisovýmateriálKrajskémusúduvTrnave(ďalejlenkrajskýsúd)narozhodnutie

o sťažnosti odsúdeného 24.09.2025.
9. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté

uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní

obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.

10. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou
osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.
11. Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,

ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

12.Preskúmanímkonania,ktorépredchádzalovydaniunapadnutéhouzneseniakrajskýsúdzistil,žetoto
bolo vykonané v súlade so zákonom, keď okresný súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom
vypočul odsúdeného, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho
práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
13. V ďalšom krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odsúdený vykonáva postupne

uložené a nariadené tresty odňatia slobody, konkrétne:
- trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany
z 21.12.2020, sp. zn. 1T/61/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 06.05.2021, p. zn.
4To/16/2021, ktorý vykonával od 15.06.2021 do 15.02.2022,
- úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2

Trestného zákona a iné, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo 16.09.2021, sp.
zn. 2T/51/2021, právoplatným 16.09.2021, a ktorý vykonáva od 15.02.2022 s predpokladaným koncom
09.05.2027,
- a trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 20.06.2018, sp. zn. 2T/63/2017

v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo 14.11.2018, sp. zn. 2To/88/2018, a ktorý bude
vykonávať od 09.05.2027 s predpokladaným koncom výkonu 09.09.2027.
14. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený ju splnil, nakoľko vykonal pomernú časť z uložených trestov, konkrétne jeden
trest vykonal už celý, 2/3 zo zločinu a 1/2 z prečinu v zmysle § 66 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného

zákona. Nakoniec táto okolnosť sporná nebola.
15. Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody plnením
svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, túto možno aj podľa názoru krajského
súdu považovať za splnenú. Na podklade hodnotenia odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia
slobody, kde je po prvýkrát (vzhľadom na výkon postupne uložených a nariadených trestov), možno

u neho konštatovať dostatočnú mieru jeho polepšenia aj podľa názoru krajského súdu.
16. Vo vzťahu k splneniu druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktoré sa viažu k prognóze ďalšieho vedenia života odsúdeného v prípade jeho
podmienečného prepustenia, krajský súd uvádza, že záver okresného súdu o jej nesplnení považuje
za predčasný.

17. Na účely preskúmania druhej materiálnej podmienky okresný súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia poukázal na vek odsúdeného – 28 rokov a jeho odpis registra trestov, teda že odsúdený bol
doposiaľ 6-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom poukázal na druhy ukladaných
trestov, a tiež zohľadnil charakter trestnej činnosti, za ktorú si aktuálne odpykáva tresty odňatia slobody.
18. Krajský súd sa preto stotožnil so sťažnostnými námietkami odsúdeného, že rozhodnutie okresného

súdu je založené vo svojej podstate na jeho trestnej minulosti, pričom v ňom absentuje relevantné
vysporiadanie sa s okolnosťami týkajúcimi sa posúdenia zákonnej podmienky, či v budúcnosti povedie
riadny život. Predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti však nemôže byť založený predovšetkým,
či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne
poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy aj prostredie, v ktorom by sa ocitol po prípadnom

podmienečnom prepustení na slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami spáchania trestnej činnosti s
ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na strane odsúdeného.
19. V tomto načrtnutom kontexte krajský súd uvádza, že úvahy okresného súdu o osobe odsúdeného
vkontextejehotrestnejminulosti,sícemajúrelevanciupriskúmanísplneniapodmienoknapodmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, avšak prognózu vedenia riadneho života nie je možné

usudzovať výlučne na základe toho, aký trestný čin odsúdený spáchal, akým spôsobom a aký trest
zaň dostal bez zasadenia do konkrétneho kontextu kriminálneho života odsúdeného (ako napr. vek
odsúdeného, frekvencia páchania trestnej činnosti, časové odstupy medzi trestnou činnosťou, jej
závažnosť, charakter, gradácia, okolnosti spáchania trestnej činnosti a iné). Len poukázanie na povahu
spáchaného trestného činu nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu, že od odsúdeného nemožno

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pri skúmaní tohto zákonného predpokladu je potrebné
zamerať sa aj na zodpovedanie otázky, aký vplyv mal na odsúdeného doterajší výkon trestu odňatia
slobodyavtomtosmereinato,čičiastočnývýkontohtotrestumalnanehodostatočnesilnýprevýchovný
účinok, ktorý odôvodňuje predpoklad vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení. Význammá aj podľa možnosti čo najúplnejšia identifikácia osobných či sociálnych podmienok, ktoré má
odsúdený vytvorené na prechod do bežného života, a či tieto v individuálnych okolnostiach danej veci
etablujú dostatočný predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti (viď nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS

250/2023).
Keďže odsúdený v rámci svojej kriminálnej anamnézy páchal rôznorodú trestnú činnosť, bude potrebné
zistiť, čo urobil odsúdený vo výkone trestu preto, aby už nepáchal trestnú činnosť, teda či platí ponuka
prisľúbenéhozamestnania,abymalzabezpečenýlegálnypríjem,keďžeivminulostipracoval,nonapriek
tomu siahol na cudzí majetok bez oprávnenia, tento i poškodzoval a neoprávnene užíval, ako pracuje

na svojom disrešpekte k súdnym rozhodnutiam, keďže maril výkon súdneho rozhodnutia a podobne.
V tejto spojitosti bude potrebné podrobnejšie rozobrať tiež resocializačnú prognózu odsúdeného, riziko
recidívy a tiež predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Súčasne bude okresný súd povinný zohľadniť
povahu trestných činov, za spáchanie ktorých si odsúdený aktuálne odpykáva nepodmienečné tresty a
zaradenie odsúdeného nielen do konkrétneho ústavu na výkon trestu, ale i do diferenciačnej skupiny.
Vysporiadanie sa s tými skutočnosťami je pre rozhodnutie vo veci podstatné, pretože sú konečným

výsledkom hodnotenia odsúdeného predikujúcim potencionálnu recidívu trestnej činnosti odsúdeného
v prípade jeho podmienečného prepustenia, avšak súčasne nie jeho nebezpečnosť pre spoločnosť.
20. Na dôvažok odsúdený dôvodne namietal, že u neho bolo potrebné zohľadniť, že je vo výkone trestu
prvýkrát. Na tomto mieste sa ale zároveň žiada doplniť, že ani osoba, ktorá je vo výkone trestu odňatia
slobody po prvýkrát ako odsúdený (keďže u neho sa jedná o výkon postupne uložených trestov), nemá

automaticky nárok na to, aby bola podmienečne prepustená. Rovnako je potrebné striktne individuálne
preskúmať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok a pokiaľ sa dospeje k záveru, že
riziko recidívy je u takejto osoby príliš vysoké, nemôže byť pre absenciu druhej materiálnej podmienky
podmienečne prepustená.
21. Podľa názoru krajského súdu okresný súd nezisťoval výsluchom odsúdeného ani ďalšie skutočnosti,

ktoré v súvislosti s predmetným rozhodovaním majú svoju relevanciu, napr. z čoho by odsúdený žil –
v tejto spojitosti bude potrebné preveriť ponuku zamestnania – či stále platí, či má nejaké sociálne,
rodinné zázemie a iné faktory, prípadne ako sa tieto zmenili, ktoré by v konečnom dôsledku mohli
umožniť jeho úspešnú integráciu do spoločnosti a zavŕšiť proces jeho resocializácie. Súčasne bude
nevyhnutné, pokiaľ ide o zabezpečené bývanie, preveriť skutočnosť, komu patrí nehnuteľnosť, v ktorej

by odsúdený býval po jeho podmienečnom prepustení, nakoľko súčasťou spisového materiálu nie je list
vlastníctva. Okrem toho okresný súd bude povinný v rámci posudzovania druhej materiálnej podmienky
sa vysporiadať s motiváciou odsúdeného viesť riadny život v rámci podmienečného prepustenia
z dôvodu potreby pomoci matke (vzhľadom na úmrtie otca).
22. Krajskému súdu sa tak nateraz javí, že okresný súd svoje závery o nesplnení druhej materiálnej

podmienky u odsúdeného postavil výhradne len na predošlej trestnej minulosti odsúdeného bez
zhodnotenia ďalších relevantných skutočností rozvedených vyššie v texte, čo je neprípustné.
23. Úplným záverom krajský súd pripomína, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne
prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Výkon uloženého trestu má

na odsúdeného vplývať tak, aby došlo k jeho polepšeniu bez ohľadu na to, či bude alebo nebude
podmienečne prepustený. Podstatou úvah súdu pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie
odsúdeného je v konečnom dôsledku ustálenie dôvodnosti predpokladu, že v odsúdený povedie
v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Posúdenie otázky
prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou

pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť
aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
24. Z prezentovaných dôvodov krajský súd považoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú, čo ho viedlo
k tomu, že napadnuté uznesenie na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu aby o nej znovu konal a rozhodol.

25. Pokiaľ ide o sťažnostnú argumentáciu odsúdeného, k tejto je podľa názoru krajského súdu nateraz
predčasné sa vyjadrovať z dôvodov vyššie rozvinutých. Táto sa stala súčasťou jeho obrany, ktorú bude
povinný v ďalšom konaní okresný súd zohľadniť a vysporiadať sa s ňou.
26. Úlohou okresného súdu po vrátení veci bude zaktualizovať si hodnotenie riaditeľa ÚVTOS na
odsúdeného, prípadne vykonať aj iné dôkazy (či už v rozsahu návrhov strán alebo tých, ktoré sám

bude považovať za potrebné vykonať), predovšetkým preveriť a následne opätovne preskúmať splnenie
zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody a
podľa vyššie uvedených kritérií sa riadne vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré majú relevantný
vplyv na rozhodnutie o podmienečnom prepustení.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.