Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 7Sf/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100049
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD.,
LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy
Fodor, v právnej veci žalobcu: Bang Joo Electronics Slovakia spol. s r.o., so sídlom Družstevná 5, 942
01 Šurany, IČO: 35 879 807, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so
sídlom Mierové nám. 943/4, 924 01 Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 103140594/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103140324/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103140399/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137742/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103140217/2024
zo dňa 04.11.2024, č. 103140045/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137270/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103137097/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139650/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137405/2024
zo dňa 04.11.2024, č. 103137566/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139811/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103139938/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137897/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138225/2024

zo dňa 04.11.2024, č. 103138772/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139030/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103138316/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138100/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138635/2024
zo dňa 04.11.2024, č. 103138910/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138406/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103138018/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139227/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139123/2024
zo dňa 04.11.2024, č. 103139343/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138510/2024 zo dňa 04.11.2024, č.
103139532/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139448/2024 zo dňa 04.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky:

č. 103140594/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103140324/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103140399/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103137742/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103140217/2024 zo dňa 04.11.2024,

č. 103140045/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103137270/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103137097/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103139650/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103137405/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103137566/2024 zo dňa 04.11.2024,

č. 103139811/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103139938/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103137897/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103138225/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103138772/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103139030/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103138316/2024 zo dňa 04.11.2024,

č. 103138100/2024 zo dňa 04.11.2024,č. 103138635/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103138910/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103138406/2024 zo dňa 04.11.2024,

č. 103138018/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103139227/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103139123/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103139343/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103138510/2024 zo dňa 04.11.2024,

č. 103139532/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103139448/2024 zo dňa 04.11.2024

a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) vydal vo vzťahu k preverovaným
zdaňovacím obdobiam na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) nasledujúce rozhodnutia:

- rozhodnutie č. 101732338/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
48.370,98 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016,

- rozhodnutie č. 101732262/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
38.927,89 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016,
- rozhodnutie č. 101732199/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
39.308,33 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016,
- rozhodnutie č. 101732179/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume

46.529,14 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016,
- rozhodnutie č. 101732154/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
72.119,49 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016,
- rozhodnutie č. 101732075/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
60.002,55 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016,

- rozhodnutie č. 101732044/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
35.422,99 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016,
- rozhodnutie č. 101731944/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
63.519,20 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016,
- rozhodnutie č. 101728082/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume

62.450,30 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016,
- rozhodnutie č. 101728081/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
80.850,62 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2016,
- rozhodnutie č. 101728080/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
86.754,05 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016,

- rozhodnutie č. 101727975/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 48
808,36 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016,
- rozhodnutie č. 101734172/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
38.145,19 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017,
- rozhodnutie č. 101734262/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume

48.499,69 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2017,
- rozhodnutie č. 101734364/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
59.915,69 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017,
- rozhodnutie č. 101734452/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
63.336,06 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017,- rozhodnutie č. 101734577/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
47.707,68 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017,
- rozhodnutie č. 101734630/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume

32.600,77 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017,
- rozhodnutie č. 101734703/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
3.807,56 na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017,
- rozhodnutie č. 101734814/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
64.138,29 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2017,

- rozhodnutie č. 101734930/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
55.262,09 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017,
- rozhodnutie č. 101734996/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
103.155,80 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2017,
- rozhodnutie č. 101735088/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
44.190,55 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017,

- rozhodnutie č. 101735146/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
20.220,48 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017,
- rozhodnutie č. 101727995/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
25.978,44 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018,
- rozhodnutie č. 101727996/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume

22.507,44 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018,
- rozhodnutie č. 101731709/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
22.887,77 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018,
- rozhodnutie č. 101732527/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
18.211,02 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018,

- rozhodnutie č. 101734818/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
23.531,09 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 (ďalej spolu len „prvostupňové rozhodnutia“).

2. Na podklade podaného odvolania žalobcu voči prvostupňovým rozhodnutia vydal žalovaný
nasledujúce rozhodnutia:

- rozhodnutie žalovaného č. 103140594/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016,
- rozhodnutie žalovaného č. 103140324/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016,

- rozhodnutie žalovaného č. 103140399/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016,
- rozhodnutie žalovaného č. 103137742/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016,
- rozhodnutie žalovaného č. 103140217/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové

rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016,
- rozhodnutie žalovaného č. 103140045/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016,
- rozhodnutie žalovaného č. 103137270/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016,

- rozhodnutie žalovaného č. 103137097/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016,
- rozhodnutie žalovaného č. 103139650/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016,
- rozhodnutie žalovaného č. 103137405/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové

rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie október 2016,
- rozhodnutie žalovaného č. 103137566/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016,
- rozhodnutie žalovaného č. 103139811/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016,

- rozhodnutie žalovaného č. 103139938/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017,
- rozhodnutie žalovaného č. 103137897/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie február 2017,- rozhodnutie žalovaného č. 103138225/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017,
- rozhodnutie žalovaného č. 103138772/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové

rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017,
- rozhodnutie žalovaného č. 103139030/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017,
- rozhodnutie žalovaného č. 103138316/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017,

- rozhodnutie žalovaného č. 103138100/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017,
- rozhodnutie žalovaného č. 103138635/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie august 2017,
- rozhodnutie žalovaného č. 103138910/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017,

- rozhodnutie žalovaného č. 103138406/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie október 2017,
- rozhodnutie žalovaného č. 103138018/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017,
- rozhodnutie žalovaného č. 103139227/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové

rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017,
- rozhodnutie žalovaného č. 103139123/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018,
- rozhodnutie žalovaného č. 103139343/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018,

- rozhodnutie žalovaného č. 103138510/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018,
- rozhodnutie žalovaného č. 103139532/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018,
- rozhodnutie žalovaného č. 103139448/2024 zo dňa 04.11.2024 ktorým bolo potvrdené prvostupňové

rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 (ďalej spolu len„napadnuté rozhodnutia“).

3. Žalovaný sa v jednotlivých napadnutých rozhodnutiach vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu,
pričom sa zameral na obchodné vzťahy (i) žalobcu a spoločnosti A. B. s.r.o., so sídlom Rázusova
1060/46, 614 00 Brno, IČO: 017 93 799 (ďalej len „spoločnosť A. B.“) - (zdaňovacie obdobie 01/2016,

02/2016, 03/2016 a 04/2016), (ii) žalobcu a spoločnosti A. C. B., a.s., so sídlom Rázusova 1060/46, 614
00 Brno, IČO: 050 06 287 (ďalej len „spoločnosť A. C.“) - (zdaňovacie obdobie 05/2016 až 12/2016,
01/2017 až 12/2017, 01/2018, 02/2018, 03/2018, 04/2018 a 06/2018) a (iii) žalobcu a spoločnosti D.,
B. – D. E. F., naposledy sídlom Dr. I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO:
36 543 772 (ďalej len „spoločnosť Picasso“) - (zdaňovacie obdobie 01/2016 až 12/2016, 01/2017 až

06/2017, 08/2017 až 12/2017).

4. Vo vzťahu k spoločnosti A. B. žalovaný uviedol (k všetkým relevantným kontrolovaným zdaňovacím
obdobiam), že žalobca mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou A. B., v ktorej bolo dohodnuté,
že spoločnosť A. B. bola oprávnená zabezpečiť predmet plnenia prostredníctvom tretích osôb

(subdodávateľov). Na základe uvedeného si správca dane vyžiadal kontrolné výkazy. Správca dane
preverovaním registrácie spoločnosti A. B. zistil, že bola zahraničnou osobou z iného členského štátu,
ktorá bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) od 11.03.2015, kedy sa
stala platiteľom dane, ktorému bolo pridelené IČ DPH: B.. Uvedená skutočnosť vyplynula z odpovede

Daňového úradu Bratislava. Správca dane ďalej uviedol, že spoločnosť A. B. neoznámila správcovi
dane, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby v zmysle § 6a ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého
zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa
považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a
naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku.

5. Zistenia správcu dane preukázali, že dodávateľ - spoločnosť A. B. - nemal personálne a materiálne
vybavenie v zmysle definície pojmu prevádzkareň (§ 4 ods. 5 zákona o DPH), keďže spoločnosť A. B.
nevykonávala samostatne ekonomickú činnosť v priestoroch žalobcu a nemala nahlásenú prevádzkareňv tuzemsku v súlade s § 4 ods. 5 zákona o DPH. Z vyššie uvedených zistení správcu dane vyplynulo, že
spoločnosť A. B. nemala v tuzemsku registrované sídlo a ani nahlásenú prevádzkareň. B. A. B. dodala
služby žalobcovi priamo v jeho priestoroch. Miestom dodania v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH je

miesto, kde má odberateľ sídlo alebo miesto podnikania, čiže tuzemsko. V zmysle § 69 ods. 3 zákona
o DPH kontrolovaný daňový subjekt mal povinnosť odviesť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou
z iného členského štátu. Žalobca si túto povinnosť nesplnil, prenesenú daňovú povinnosť od svojho
dodávateľa nepriznal. Na základe vyššie uvedených zistení mali orgány finančnej správy za preukázané,
že osobou povinnou platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak je

miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku, bol žalobca. Žalovaný uviedol, že materiálna
existencia preverovaného plnenia nebola spochybnená pri dodávateľovi – spoločnosti A. B., ale bolo
zistené a preukázané, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 69 ods. 3 zákona o DPH.

6. Vo vzťahu k spoločnosti A. C. žalovaný uviedol (k všetkým relevantným kontrolovaným zdaňovacím
obdobiam), že správca dane preverovaním predložených dokladov zistil, že žalobca si uplatnil právo na

odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa – spoločnosti A. C., ktorý bol registrovaný na dani z pridanej
hodnoty podľa § 5 zákona o DPH ako zahraničná osoba. V uvedenom prípade mal žalobca právo na
odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH, ale
aj povinnosť platiť daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH ako osoba povinná platiť daň. Žalobca si túto
povinnosť pri dodávateľovi – spoločnosti A. C. nesplnil, čím porušil § 69 ods. 3 zákona o DPH tým, že bol

osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH ako príjemca služby od zahraničnej osoby
z faktúry vyhotovenej dodávateľom – spoločnosťou A. C., pričom daň z predmetnej faktúry neodviedol
a neuviedol ju na riadku 12 daňového priznania.

7. Správca dane preverovaním registrácie dodávateľa – spoločnosti A. C. zistil, že spoločnosť A. C. bola

zahraničnou osobou z iného členského štátu, ktorá bola registrovaná na dani z pridanej hodnoty ako
zahraničná osoba podľa § 5 zákona o DPH od 19.05.2016, kedy sa stala platiteľom dane, ktorému bolo
pridelené IČ DPH: B.. Uvedená skutočnosť vyplynula z odpovede Daňového úradu Bratislava. Správca
daneďalejuviedol,žespoločnosťA.C.neoznámilasprávcovidane,žeprestalaspĺňaťstatuszahraničnej
osoby v zmysle § 6a ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa

§ 5 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4
odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom
dane v tuzemsku.

8. Žalovaný uviedol, že závery správcu dane preukazujú, že dodávateľ - spoločnosť A. C. - nemala

personálne a materiálne vybavenie v zmysle definície pojmu prevádzkareň (§ 4 ods. 5 zákona o DPH),
keďže spoločnosť A. C. nevykonávala samostatne ekonomickú činnosť v priestoroch žalobcu a nemala
nahlásenú prevádzkareň v tuzemsku v súlade s § 4 ods. 5 zákona o DPH. Z vyššie uvedených zistení
správcu dane vyplynulo, že spoločnosť A. C. nemala v tuzemsku registrované sídlo a ani nahlásenú
prevádzkareň. Spoločnosť A. C. dodala služby žalobcovi priamo v jeho priestoroch. Miestom dodania

v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má odberateľ sídlo alebo miesto podnikania, čiže
tuzemsko. Na základe uvedeného bolo preukázané, že osobou povinnou platiť daň pri službe dodanej
zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku,
bol žalobca.

9. K spoločnosti D. žalovaný uviedol (vo vzťahu k všetkým relevantným preverovaným kontrolovaným
zdaňovacím obdobiam), že správca dane popísal dodávateľský reťazec, z ktorého vyplynulo, že
spoločnosť B., spoločnosť F., spoločnosť G., spoločnosti H. neuviedli dodanie pre spoločnosť D..
Spoločnosť D. bola príjemcom plnení a v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH mala povinnosť odviesť
daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu. Spoločnosť D. si túto povinnosť

nesplnila, prenesenú daňovú povinnosť od svojich dodávateľov nepriznala a neodviedla do štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky, čím vznikol daňový únik. Správca dane preveroval celé dodávateľské
reťazce, pričom na základe aplikovania tzv. Axel Kittel testu a na podklade rozsiahleho preverovania
preukázal, že žalobca bol súčasťou reťazca spoločností, v ktorom sa vyskytol daňový podvod.

10.Finančnéorgánykonštatovali,ževpreverovanomreťazci,ktoréhosúčasťoubolžalobca,bolazistená
existencia daňového podvodu, bola zistená účasť žalobcu na daňovom podvode, bolo preukázané,
že žalobca o tom, že transakcie, ktoré tvoria základ ním uplatneného práva na odpočítanie dane z
faktúr od dodávateľa – spoločnosti D. sú poznačené podvodom, vedieť mohol. Správca dane v priebehuvyrubovacieho konania preukázal, že žalobca nevyvinul dostatok opatrnosti a obozretnosti pri výbere
dodávateľa-spoločnostiD.abolsúčasťoureťazcafiriem,vktoromsavyskytoldaňovýpodvod.Finančné
orgány ďalej uviedli niektoré skutočnosti, ktoré je nevyhnutné vnímať v súvislostiach, na základe ktorých

žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré boli poznačené podvodom: (i) žalobca
si nepreveril dostatočne svojho dodávateľa, nevenoval pozornosť spôsobu nadviazania spolupráce s
dodávateľom a nevenoval náležitú opatrnosť a odbornú starostlivosť pri výbere obchodného partnera,
(ii) žalobca nevykonal sám porovnanie rôznych dodávateľov a ceny dodanej služby, ale spoliehal sa len
na odporúčanie od zástupcov kórejskej komunity, (iii) objednávanie tovaru a komunikácia s dodávateľmi

prebiehala prostredníctvom e-mailov a telefonicky, (iv) spolupráca žalobcu so spoločnosťou D. bola
ukončená v januári 2018, posledná prijatá faktúra bola za zdaňovacie obdobie december 2017, (v) po
razii cudzineckej polície dňa 24.10.2017 pani I. (konateľka spoločnosti D.) z dvoch bankových účtov
spoločnosti D. previedla na svoj bankový účet vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,
a.s. od novembra 2017 do 20.12.2017 celkom 1.919.022,- eur, (vi) následne dňa 20.12.2017 pani
I., skončila vo funkcii konateľa spoločnosti D., preberacím protokolom odovzdala všetky dokumenty

a doklady spoločnosti D. p. F. - novej konateľke spoločnosti D.; vznik funkcie konateľa dňa 20.12.2017,
zapísaný v príslušnom registri dňa 29.12.2017, (vii) spoločnosť D. podala dňa 16.01.2018 posledné
daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 a prestala podávať daňové priznanie
DPH, nepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za rok 2017, ani Hlásenie za rok 2017
a stala sa nekontaktnou pre správcu dane, (viii) spoločnosti D. bola zrušená registrácia DPH dňa

31.05.2018 a (ix) spoločnosť D. bola dňa 10.02.2022 z Obchodného registra Slovenskej
republiky ex offo vymazaná. Všetky uvedené skutočnosti podľa finančných orgánov dokázali, že žalobca
nejednal s náležitou odbornou starostlivosťou a tak štatutárny orgán žalobcu náležite nepristupoval k
prijímaniu takých rozhodnutí, aby si na tento účel zaobstaral dostatok informácií a aby pri podnikateľskej
činnosti postupoval podľa akceptovaných technických, finančných a hospodárskych metód a dodržal

bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

11. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 10.01.2025 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, prvostupňových rozhodnutí, ich
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

12. Žalobca poukázal na predchádzajúce rozhodnutia žalovaného, ktoré boli rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 6S/192/2021 zo dňa 30.03.2023 zrušené, pričom následne došlo aj k zrušeniu
rozhodnutí správcu dane. Žalobca mal za to, že na základe vykonanej daňovej kontroly DPH za
zdaňovacie obdobie 01-12/2016, 01-12/2017, 01-04/2018 a 06/2018 dospel žalovaný k nesprávnym
skutkovým zisteniam, k svojim záverom dospel na základe nesprávne vedeného a nedostatočne
vykonaného dokazovania, z nesprávne vyhodnotených dôkazov a napadnuté rozhodnutia považuje za

nezákonné. Žalobca uviedol, že finančné orgány vo všetkých 29 rozhodnutiach vychádzali z preverenia
tých istých obchodných prípadov, vo všetkých rozhodnutiach argumentujú identickým spôsobom a
vychádzajú z identickej skutkovej a právnej podstaty.

13. Žalobca sa vyjadril k spoločnosti A. B. a A. C.. Orgány finančnej správy dospeli k tomu, že spoločnosť

A. B. a ani spoločnosť A. C. nemala v tuzemsku registrované sídlo a ani nahlásenú prevádzkareň.

14. Žalobca k spoločnosti A. B. uviedol, že v čase začatia spolupráce a ani počas celého obdobia
spolupráce táto spoločnosť nebola na akomkoľvek zozname vedenom Finančnou správou Slovenskej
republiky, nebola na žiadnom zozname závadových subjektov alebo na akomkoľvek zozname subjektov,

ktorým bola odňatá registrácia DPH. Tieto skutočnosti žalobca preveroval počas celého obdobia
spolupráce, pričom tento stav sa nezmenil. Žalobca, ako aj spoločnosť A. B. počas zdaňovacieho
obdobia 2016 riadne a včas podávali kontrolné výkazy a plnili si svoje povinnosti priznať a odviesť
daň. Uvedené podľa žalobcu potvrdil aj žalovaný, keď zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva,
že spoločnosť A. B. bola registrovaná na DPH ako zdaniteľná osoba podľa § 5 zákona o DPH od

11.03.2015, kedy sa stala platiteľom DPH. K obchodnej činnosti žalobca uviedol, že k zhotovovaniu
montáží a kompletizácií výrobkov dochádzalo v prevádzkových priestoroch na adrese J. X, K., pričom
zamestnanci kontrolovaného subjektu ako objednávateľa kontrolovali a dohliadali na zhotovovanie
diela a dávali pokyny spoločnosti A. B. ako zhotoviteľovi diela. Za kvalitu a správnosť zhotovovanéhodiela zodpovedala spoločnosť A. B. ako zhotoviteľ diela, pričom počas celého obdobia spolupráce
zabezpečovala svojich vedúcich pracovníkov – koordinátorov, ktorí boli zodpovední za organizovanie
činnosti súvisiacich so zhotovovaním diela a ktorí boli prítomní v mieste zhotovovania diela.

15. Žalobca uviedol, že finančným orgánom boli predložené faktúry z rozhodného obdobia a protokoly
o prevzatí a odovzdaní diela. Napriek tomu, že orgány finančnej správy boli viazané rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave, rozhodli účelovo, keď dospeli k záveru, že osobou povinnou platiť daň pri

službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15
ods. 1 v tuzemsku, je žalobca. Orgány finančnej správy teda nerozporujú dodanie diela, ale napriek
tomu, že bolo zrejmé, že spoločnosť A. B. bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba podľa § 5
zákona o DPH od 11.03.2015 a mala zriadenú prevádzkareň v tuzemsku ako stále miesto podnikania,
ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania, nepriznali žalobcovi ním
uplatnený nárok. Žalobca namietol, že žalovaný svoj záver oprel len o to, že dodávateľ je zahraničnou

osobou, avšak bez vysporiadania sa s tým, že z vykonaného dokazovania je preukázaná existencia
prevádzkarne v tuzemsku.

16. Žalobca uviedol, že bolo preukázané, že spoločnosť A. B. disponovala v priestoroch žalobcu tak
personálnym, ako aj materiálnym vybavením potrebným na výkon podnikania a naplnila tým definíciu

prevádzkarne v zmysle § 4 ods. 5 zákona o DPH. Spoločnosť A. B. poskytovala žalobcovi služby a mala
prenajatú časť nehnuteľnosti žalobcu, za ktorú platila nájomné. Napriek skutočnosti, že orgány finančnej
správy zistili, že spoločnosť A. B. bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba, úplne absurdne
dospeli k záveru, že neoznámila správcovi dane, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby v zmysle
§ 6a ods. 1 zákona o DPH, pričom nahlásenie zmeny statusu zahraničnej osoby je dôležitým úkonom

a nejedná sa len o administratívny úkon.

17. Žalobca sa ďalej vyjadril k spoločnosti A. C., kedy uviedol, že správca dane nerozporoval dodanie
diela, ale našiel si iný dôvod, a to napriek tomu, že daná spoločnosť bola registrovaná na DPH ako
zahraničná osoba podľa § 5 zákona o DPH od 19.05.2016, kedy sa stala platiteľom dane, ktorému

bolo pridelené IČ DPH a mala zriadenú prevádzkareň v tuzemsku ako stále miesto podnikania, ktoré
má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania. Rovnako ako v prípade A. B.,
mal žalobca za to, že bolo preukázané, že aj spoločnosť A. C. disponovala v priestoroch žalobcu
ako personálnym, tak aj materiálnym vybavením potrebným na výkon podnikania na území Slovenskej
republiky a naplnila tým definíciu prevádzkarne podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH. Napriek skutočnosti,

že orgány finančnej správy zistili, že spoločnosť A. C. bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba,
úplne absurdne dospeli k záveru, že neoznámila správcovi dane, že prestala spĺňať status zahraničnej
osoby v zmysle § 6a ods. 1 zákona o DPH, pričom nahlásenie zmeny statusu zahraničnej osoby je
dôležitým úkonom a nejedná sa len o administratívny úkon.

18. K spoločnosti D. žalobca uviedol, že s touto spoločnosťou spolupracoval dlhšie obdobie, pričom
nebola na akomkoľvek zozname vedenom finančnou správou a ani na iných zoznamoch. Z verejne
dostupnýchinformáciívyplynulo,žedanáspoločnosťbolaodroku2011riadnefungujúcouspoločnosťou.
Žalobcauviedol,žeakožalobca,takajspoločnosťD.riadnepodávalikontrolnévýkazy.Žalobcanamietol
závery finančných orgánov o tom, že žalobca bol v reťazci spoločností, v ktorom sa vyskytol daňový

podvod. Žalobca mal za to, že z jeho strany nedošlo k žiadnu porušeniu príslušného právneho predpisu
a ak náhodou prišlo k porušeniu právneho predpisu zo strany iného subjektu, uvedené nemôže ísť na
vrub žalobcu.

19. S odkazom na vydané napadnuté rozhodnutia žalobca uviedol, že zo strany finančných orgánov

došlo zjavne k omylu v subjekte daňovej kontroly, pretože závery sa týkajú spoločnosti D. a nie
žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. K jednotlivým zisteniam finančných orgánov vo vzťahu
k spoločnosti D. žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, ako na základe daných skutočností mohol
vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom plnení a ako tieto skutočnosti implikujú účasť na plnení, ktoré
mali byť poznačené podvodom, pričom záhadou pre žalobcu zostalo, odkiaľ mohol žalobca o daných

skutočnostiach vedieť a akým spôsobom mali tieto skutočnosti ovplyvniť spoluprácu medzi žalobcom
a spoločnosťou D..20. Žalobca mal za to, že účelom daňovej kontroly bolo dodaniť žalobcu, pričom finančné orgány
ignorovali výsledky daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, keď bolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že žalobcovi bolo dielo, resp. služby dodané a že všetky povinnosti pri uplatnení DPH boli

splnené, čo vyplynulo aj z kontrolných výkazov. Zo skutočností v inom reťazci subjektov orgány finančnej
správy vyvodili špekulatívne závery, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, pretože nemali príčinnú súvislosť
so zdaniteľnými obchodmi žalobcu.

21.Žalobcanamietol,žefinančnéorgányvyhodnocovaličinnosťsubjektov,sktorýmižalobcanebolnikdy

v žiadnom vzťahu a dôkazy predložené žalobcovi prehliadli a na jeho dôkaznú povinnosť požadovali
predložiť od žalobcu listiny, ktoré nebol povinný uchovávať. Žalobca namietol záver finančných orgánov,
pretože žiadny právne relevantný dôkaz nepreukazuje, že žalobca sa zúčastnil na nedovolenom
daňovom úniku. Zo strany finančných orgánov neboli dôkazy hodnotené, boli len zosumarizované úkony
uskutočnené v priebehu daňovej kontroly a nie je možné zistiť, z čoho odvodzovali svoje závery. Žalobca
mal za to, že na spochybnenie nároku na odpočet dane neexistoval relevantný dôkaz a ani dôvod.

Žalobca uviedol, že neexistoval jediný dôkaz o tom, že žalobca bol súčasťou daňového podvodu.

22. Žalobca namietol porušenie práva na spravodlivý súdny proces, pretože nedošlo k vypočutiu
konateľa žalobcu, resp. svedkov – F. F., L. M. a N. B.. Porušenie svojho práva žalobca odvodzoval aj z
toho, že rozhodnutia sú vydané na podklade protokolov z daňovej kontroly, ktoré neboli žalobcovi riadne

doručené. Žalobca mal za to, že protokoly mu neboli nikdy doručené.

III.
Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.08.2025, pričom uviedol, že k nepriznaniu
žalobcom uplatneného nároku došlo na základe zistení správcu dane, že správca dane pri vyhodnotení
dôkazov vychádzal z rozsudkov, ktoré sa týkajú postupu správcu dane pri zistení a preukázaní
daňového podvodu. Žalovaný mal za to, že správca dane preukázal splnenie dvojitej podmienky (podvod
a vedomosť), pričom všetky skutočnosti sú uvedené v napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný uviedol, že

správca dane prebral na seba dôkazné bremeno, keďže zistil v reťazci obchodných vzťahov podvodné
konanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej
súvislosti.

24. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca z faktúr od dodávateľa – spoločnosti A. B. nesplnil povinnosť

platiť daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH ako osoba povinná platiť daň, čím porušil § 69 ods. 3
zákona o DPH tým, že bol osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH ako príjemca
služby od zahraničnej osoby z faktúr vyhotovených dodávateľom – spoločnosťou A. B., pričom daň
z predmetných faktúr neodviedol a neuviedol ju správne v daňovom priznaní. Z dokazovania vyplynulo,
žespoločnosťA.B.bolazahraničnouosobouregistrovanoupodľa§5zákonaoDPH,nemalapersonálne

a materiálne vybavenie v zmysle definície prevádzkarne, keďže nevykonávala samostatne ekonomickú
činnosť v priestoroch žalobcu a nemala nahlásenú prevádzkareň v tuzemsku v súlade s § 4 ods. 5
zákona o DPH. Materiálna existencia preverovaného plnenia spochybnená nebola.

25. Ďalej žalovaný uviedol, že spoločnosť A. C. bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba podľa

§ 5 zákona o DPH, avšak neoznámila správcovi dane, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby
v zmysle § 6a ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný nespochybnil, že daná spoločnosť bola zahraničnou
osobou podľa § 5 zákona o DPH, avšak žalobca si túto spoločnosť neoveril. Daná spoločnosť nemala
personálne a materiálne vybavenie v zmysle definície pojmu prevádzkareň, keďže nevykonávala
samostatne ekonomickú činnosť v priestoroch žalobcu a nemala nahlásenú prevádzkareň v súlade s

§ 4 ods. 5 zákona o DPH.

26. Pri spoločnosti D. správca dane dostatočne uviedol, že žalobca si tohto svojho dodávateľa preveril
nedostatočne.Nazákladedokazovaniasprávcadanepreukázalúčasťžalobcuvdodávateľskomreťazci,
v ktorom sa vyskytol podvod. Bolo preukázané, že hmotnoprávne podmienky boli splnené, ale žalobca

nevyvinul dostatok opatrnosti a obozretnosti pri výbere dodávateľa – spoločnosti D. a bol súčasťou
reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol podvod. Správca dane opísal dodávateľský reťazec, z ktorého
vyplynulo, že spoločnosti B., spoločnosť F., spoločnosť H. a spoločnosť G. neuviedli dodanie pre
spoločnosť D., spoločnosť D. si nesplnila prenesenú daňovú povinnosť – nepriznala ju a neodviedlado štátneho rozpočtu, čím vznikol daňový únik. Žalovaný uviedol, že žalobca nekonal s náležitou
starostlivosťou zdaniteľnej osoby, pretože z jeho strany nebolo preukázané, že by si riadne
a zodpovedne overil svojho dodávateľa - spoločnosť D.. Žalobca mohol vedieť, že spomenuté

obchodné transakcie boli poznačené podvodom, nekonal s náležitou starostlivosťou, aby sa vyhol účasti
na podvode. Bola preukázaná vedomostná stránka účasti na daňovom podvode. Žalovaný mal za to, že
identifikoval obchodné vzťahy, identifikoval daňový únik a kladne odpovedal na 4 otázky tzv. Axel Kittel
testu, čo bolo podrobne uvedené v rozhodnutiach. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

27. Ďalšie písomné podania vo vzťahu k veci samej zo strany účastníkov konania neboli podané.

28. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 7Sf/2/2025-1600 zo dňa 09.09.2025 priznal žalobe
odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

29. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia, vrátane postupu v administratívnom konaní v
rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná

a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej „SSP“) napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

30. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.

SSP na deň 17.12.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a
za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba”), je
povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania
činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná

podať zahraničná osoba, ak dodáva len a) prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré
sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8, b) služby a tovar a osobou povinnou
platiť daň je príjemca (§ 69 ods. 2 až 4), c) tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) a osobou povinnou
platiť daň je platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a (§ 69 ods. 9), d) tovar
z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba bola

zastúpenádaňovýmzástupcompodľa§69a,aleboe)tovarvrámcitrojstrannéhoobchodupodľa§45,na
ktoromjezúčastnenáakoprvýodberateľ,f)službypodľa§16ods.14ajeidentifikovanápreuplatňovanie
osobitnej úpravy pre tieto služby v inom členskom štáte alebo uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a.

33. Podľa § 5 ods. 2 zákona o DPH, daňový úrad Bratislava je povinný zahraničnú osobu podľa odseku

1 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre
daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom
uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zahraničná osoba stáva platiteľom; tento deň nesmie byť
neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň.

34. Podľa § 6a ods.1 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 alebo § 6
a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4
odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom
dane v tuzemsku. Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že prestala spĺňať
status zahraničnej osoby do desiatich dní odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby.

Voznámeníuvediedeň,keďprestalaspĺňaťstatuszahraničnejosoby,aadresusídla,miestapodnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, v tuzemsku.35. Podľa § 6a ods. 2 zákona o DPH, ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa § 5
alebo § 6 a je registrovaná podľa § 4, považuje sa za platiteľa registrovaného podľa § 5 alebo § 6 odo
dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde

sa obvykle zdržiava; túto skutočnosť je povinná oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa,
keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa
obvykle zdržiava.

36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

37.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

39. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov

finančnej správy, ktorými orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel na DPH za kontrolované
zdaňovacie obdobia – 01/2016 až 12/2016, 01/2017 až 12/2017 a 01/2018-04/2018 a 06/2018. Úlohou
správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy
postupovali v súlade s relevantnými právnymi predpismi, ustálenou judikatúrou, či došlo k dostatočnému
zisteniu skutkového stavu veci a či majú závery orgánov finančnej správy oporu v administratívnom

spise.

Všeobecné východiská k odpočítaniu dane
Všeobecné východiská k daňovému podvodu

40. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri
napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa

30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020
zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať
medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie
uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží

dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri
preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne
podmienky odpočtu DPH sú splnené.

41. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane

aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri
otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode
z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované

zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?
Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).

42. Ako to už správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak správca dane odmietne priznať odpočet
DPH na podklade podvodného konania, je jeho povinnosťou, aby toto podvodné konanie preukázal a
uniesol o tom dôkazné bremeno. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania
práva na odpočítanie DPH je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkaznébremeno, pretože kým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno
zaťažuje prvotne a primárne zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na
daňovom úniku je procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že

pokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že
zdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky,
ich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome,
alebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.

43.Primárnouazásadnouúlohoufinančnýchorgánovprizisťovaníúčastizdaniteľnejosobynadaňovom
úniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného
reťazca subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena
finančnými orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách
vzhľadom na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. Zároveň správny súd
dopĺňa aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa

30.06.2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného
dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané,
že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na
obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“

K obchodnej spolupráci so spoločnosťou D.

44. Vychádzajúc z administratívneho spisu, ako aj napadnutých rozhodnutí správny súd uvádza, že
orgány finančnej správy dospeli k záveru, že žalobca bol súčasťou obchodných reťazcov, v ktorom

bol identifikovaný daňový podvod. Finančné orgány konštatovali, že spoločnosť D. mala povinnosť
odviesť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, túto povinnosť si nesplnila,
prenesenú daňovú povinnosť od svojich dodávateľov (spoločnosť B., spoločnosť F., spoločnosť G.
a spoločnosti H.) nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, čím vznikol daňový
únik. Orgány finančnej správy uviedli, že bolo preukázané, že žalobca nevyvinul dostatok opatrnosti

a obozretnosti pri výbere dodávateľa – spoločnosti D. a bol súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol
daňový podvod. Žalobca uvedené namietol.

45. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí je nutné dať za pravdu žalobcovi, pretože orgány finančnej
správy viedli dokazovanie majoritne vo vzťahu k dodávateľovi – spoločnosti D. a jeho subdodávateľom.

Správny súd nespochybňuje, že zistenia k daným dodávateľským spoločnostiam sú spôsobilé vyvodiť
záver o daňovom podvode – na základe výsledkov preverovania jednotlivých článkov obchodného
reťazca boli preukázané skutočnosti, ktoré viedli k záveru o daňovom podvode - daňový podvod
bol zistený u dodávateľa – spoločnosti D. a jeho subdodávateľoch - spoločnosti B., spoločnosti F.,
spoločnosti G. a spoločnosti H.. Orgány finančnej správy tak podrobne popísali, akými dôkazmi

dospeli k danému záveru, popísali jednotlivé obchodné transakcie. V napadnutých rozhodnutiach však
absentujú relevantné právne a skutkové závery vo vzťahu k žalobcovi – správny súd tak v napadnutých
rozhodnutiach nedokázal identifikovať dostatočné závery k tomu, že žalobca vedel alebo mohol vedieť,
že je súčasťou reťazca obchodných spoločností, v ktorom sa vyskytol daňový podvod. Nemožno tak
konštatovať unesenie dôkazného bremena finančnými orgánmi, že žalobca vedel, resp. musel o týchto

podvodných aktivitách vzhľadom na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť.
Správny súd tak podotýka, že uvedené zistené skutočnosti slúžia práve na preukázanie existencie
daňového podvodu, avšak samé o sebe nedávajú odpoveď na otázku, či orgány finančnej správy
preukázali, či v rozhodnom čase boli prítomné také neštandardné okolnosti, na základe ktorých by
žalobca mohol alebo mal vedieť, že tieto plnenia sú poznačené daňovým podvodom.

46. Otázku, či v rozhodnom čase žalobca vedel o existencii takých skutočností, ktoré indikujú existenciu
daňového podvodu alebo aspoň, či o takých skutočnostiach žalobca mohol a mal vedieť, je potrebné
posudzovať a zodpovedať nezávisle od samotnej existencie daňového podvodu. Orgány finančnej
správy preto musia v tomto smere jasne a zrozumiteľne uviesť a preukázať (i) objektívne okolnosti,

ktoré indikujú existenciu daňového podvodu a súčasne to, že (ii) daňový subjekt o takýchto okolnostiach
vedel (bol s nimi oboznámený) alebo vedieť mal a mohol pri zachovaní odbornej starostlivosti (k
tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/54/2023 zo
dňa 26.09.2025). Správny súd pripomína, že zodpovednosť daňového subjektu za daňový podvod jelimitovaná práve existenciou skutkových okolností svedčiacich o možnej vedomosti daňového subjektu
o jeho účasti na daňovom podvode a súčasne neexistenciou dostatočných rozumných opatrení, ktorými
by daňový subjekt svojej účasti na podvode zabránil. Uvedené preukazuje správca dane, a to práve

prostredníctvom objektívnych skutočností. Daňové orgány preto musia náležite preukázať a odôvodniť,
že také objektívne skutočnosti boli daňovému subjektu známe v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení
alebo boli daňovým subjektom objektívne zistiteľné pred uskutočnením zdaniteľných plnení, a teda, že
zdaniteľné plnenia vykazovali viacero neštandardných znakov, na základe ktorým mal daňový subjekt
pri vynaložení obvyklej obozretnosti nadobudnúť podozrenie o daňovom podvode.

47. Skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku
reťazca vedel alebo mohol vedieť, je potrebné individuálne vyhodnocovať s ohľadom na špecifickosť
posudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmet, objem a iné významné okolnosti, vrátane právnej,
obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektmi. Podstatná je pritom i identifikácia, prečo
tieto zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov nezodpovedajú bežným

obchodným podmienkam. Na účely posúdenia objektívnych skutkových okolností nasvedčujúcich tomu,
že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú
podstatné tie okolnosti, ktoré daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo
dojednávania posudzovaných zdaniteľných obchodov (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/93/2022 zo dňa 25.12.2024). V napadnutých rozhodnutiach

však nebolo možné identifikovať také relevantné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali záver žalovaného
o vedomosti žalobcu o daňovom podvode.

48. Žalovaný vo vzťahu k vedomosti žalobcu uviedol v stručnosti nasledujúce okolnosti:

- žalobca si nepreveril dostatočne svojho dodávateľa, nevenoval pozornosť spôsobu nadviazania
spolupráce s dodávateľom a nevenoval náležitú opatrnosť a odbornú starostlivosť pri výbere
obchodného partnera – dané tvrdenia neboli v napadnutých rozhodnutiach žiadnym spôsobom
relevantne opísané a nie je z nich zrejmé, aký vplyv majú tieto všeobecné tvrdenia na to, že žalobca
o daňovom podvode vedel alebo mohol a mal vedieť;

- žalobca nevykonal sám porovnanie rôznych dodávateľov a ceny dodanej služby, ale spoliehal sa len
na odporúčanie od zástupcov kórejskej komunity – dané tvrdenie taktiež nie je žiadnym relevantným
spôsobom potvrdené a nepreukazuje vedomosť žalobcu o daňovom podvode. Žalobca opakovane
uviedol, že so spoločnosťou D. obchodoval dlhšie časové obdobie, spoločnosť pôsobila na trhu od
roku 2011, a preto nie je správnemu súdu zrejmé, prečo práve táto skutočnosť potvrdzovala vedomosť

žalobcu na daňovom podvode;
- objednávanie tovaru a komunikácia s dodávateľmi prebiehala prostredníctvom e-mailov a telefonicky
– podľa správneho súdu sa jedná o všeobecné tvrdenie, pričom nie je zrejmé, či je daný záver
pripočítateľný práve žalobcovi;
- spolupráca žalobcu so spoločnosťou D. bola ukončená v januári 2018, posledná prijatá faktúra bola

za zdaňovacie obdobie december 2017 – uvedené samo o sebe nepreukazuje vedomosť žalobcu
o daňovom podvode;
- po razii cudzineckej polície dňa 24.10.2017 pani I. (konateľka spoločnosti D.) z dvoch bankových
účtov spoločnosti D. previedla na svoj bankový účet vedený v UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s. od novembra 2017 do 20.12.2017 celkom 1.919.022,00 eur, následne dňa 20.12.2017

pani I., skončila vo funkcii konateľa spoločnosti D., preberacím protokolom odovzdala všetky dokumenty
a doklady spoločnosti D. p. F. – novej konateľke spoločnosti D., vznik funkcie konateľa dňa: 20.12.2017,
zapísaný v príslušnom registri dňa 29.12.2017, spoločnosť D. podala dňa 16.01.2018 posledné daňové
priznanie DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 a prestala podávať daňové priznanie DPH,
nepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za rok 2017, ani Hlásenie za rok 2017 a stala

sa nekontaktnou pre správcu dane, spoločnosti D. bola zrušená registrácia DPH dňa 31.05.2018 a
spoločnosť D. bola dňa 10.02.2022 z Obchodného registra Slovenskej republiky ex offo vymazaná –
správny súd zastáva názor, že dané informácie sú pričítateľné spoločnosti D., pričom z nich nie je, a to
ani v náznakoch zrejmé, aký vplyv mali na záver správcu dane o tom, že žalobca vedel alebo a alebo
mohol mať vedomosť o daňovom podvode.

49. Ako to už správny súd uviedol vyššie, správca dane a následne žalovaný sa zamerali na preverenie
vzťahov spoločnosti D. a jeho dodávateľov, pričom je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu, že
napadnuté rozhodnutia nedávajú odpoveď na podstatu preskúmavanej veci, a teda na otázku, čije naplnená štvrtá podmienka tzv. Axel Kittel testu (či žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť o
jeho účasti na daňovom podvode), zodpovedanie ktorej v napadnutých rozhodnutiach absentovalo.
Žalovaný a správca dane tak dostatočne nepreukázali, že žalobca o svojej účasti na obchodných

reťazcoch poznačených daňovým podvodom vedel alebo aspoň mal a mohol vedieť, resp. v tomto
smere dostatočne neodôvodnili a nepopísali, ktoré objektívne skutočnosti svedčia o neštandardnosti
posudzovaných zdaniteľných plnení.

50. Správca dane a žalovaný síce vo svojich rozhodnutiach poukázali na informácie, získané vo vzťahu

kspoločnostiD.ajejdodávateľom–informácieofinančnýchtokoch,informácieocezhraničnomprenose
daňovej povinnosti, informácie o personálnych zmenách v preverovaných spoločnostiach, informácie
získané na základe výsledkov z vyrubovacieho konania vykonaného u daňového subjektu APIS Plastic
Slovakia s.r.o., ktorého priamym dodávateľom bola spoločnosť D., informácie ohľadom zakladania
ďalších spoločností zo strany spoločnosti D., informácie získané z medzinárodnej výmeny informácií,
avšak podľa názoru správneho súdu tieto informácie nepostačujú k tomu, aby bol udržateľný záver

otom,žežalobcamalvedomosťozapojenídodaňovéhopodvodu.Žiadnymspôsobomdanéskutočnosti
nepreukázali, že žalobca mal a mohol vedieť o podvode na DPH, a to v rozhodných obdobiach.

51. Správny súd uvádza, že cieľom správneho súdneho prieskumu nie je nahrádzať činnosť finančných
orgánov, pričom daňové orgány vo svojich rozhodnutiach jasne nepomenovali objektívne skutočnosti,

na základe ktorých mali za preukázané, že žalobca vedel alebo aspoň mal a mohol vedieť o svojej
účasti na daňovom podvode, nezdôvodnili ich relevanciu vo vzájomnej súvislosti a komplexne ich
neposúdili aj vo vzťahu k prijatým opatreniam. O vedomosti daňového subjektu o daňovom podvode
pritom nemusí svedčiť každá jednotlivá objektívna skutočnosť, avšak tieto musia spolu a vzájomne
tvoriť jasný a logicky ucelený súbor vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré

spoľahlivo preukazujú, že daňový subjekt o podvode na DPH vedel alebo aspoň mal a mohol vedieť.
Otázku, či v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení existovali také skutočnosti, ktoré by u žalobcu mali
indikovať existenciu daňového podvodu alebo aspoň o takých okolnostiach žalobca mohol a mal vedieť,
je potrebné posudzovať a zodpovedať nezávisle od samotnej existencie daňového podvodu.

52. Správny súd uzatvára, že správca dane a následne žalovaný odôvodnili závery, že žalobca mal
a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvode len skutočnosťami, ktoré sú významné pre preukázanie
existencie daňového podvodu a narušeniu neutrality DPH vo vzťahu k spoločnosti D. a jej dodávateľom,
pričom však neuviedli také objektívne skutočnosti, z ktorých vyplýva, prečo žalobca mal alebo aspoň
mohol o podvodnom konaní vedieť.

Vo vzťahu k obchodným vzťahom žalobcu a spoločnosti A. B. a A.
C.

53. Žalobca namietol závery správcu dane a žalovaného aj vo vzťahu k obchodným vzťahom žalobcu

a spoločnosti A. B. a žalobcu a spoločnosti A. C.. Žalobca mal za to, že dané spoločnosti splnili
všetky zákonné podmienky, ktoré predpokladal zákon o DPH, pričom spĺňali status zahraničnej osoby
registrovanej na DPH. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako dôvodnú.

54. Ako vyplýva z napadnutých rozhodnutí (vo vzťahu k relevantným kontrolovaným zdaňovacím

obdobiam), finančné orgány uviedli, že (i) spoločnosť A. B. bola na DPH ako zdaniteľná osoba podľa
§ 5 zákona o DPH registrovaná od 11.03.2025 a (ii) spoločnosť A. C. bola na DPH ako zdaniteľná
osoba podľa § 5 zákona o DPH registrovaná od 19.05.2016, pričom ani jedna z uvedených spoločností
neoznámila správcovi dane, že prestali spĺňať status zahraničnej osoby. Správny súd po prieskume
napadnutých rozhodnutí uvádza, že orgány finančnej správy síce uviedli, že spomenuté spoločnosti

prestali spĺňať status zahraničnej osoby, avšak nie je v napadnutých rozhodnutiach identifikovaný
relevantný časový okamih, ku ktorému tieto spoločnosti prestali spĺňať status zahraničnej osoby (teda,
či tento status prestali spĺňať už v čase realizácie zdaniteľných obchodov alebo až po ich realizácii).
V danom prípade absolútne absentuje akékoľvek zdôvodnenie uvedenej skutočnosti. Je tak potrebné
súhlasiť so žalobcom, že finančné orgány preniesli zodpovednosť daných spoločností na žalobcu.

Správny súd uvádza, že strata statusu zahraničnej osoby by bola relevantná, ak by táto strata nastala v
čase realizácie obchodov, pričom následná strata nemá vplyv na už zrealizované obchody a odvedenú
daň.55. Z napadnutých rozhodnutí vyplynulo, že správca dane požiadal o informácie českú daňovú správu,
ktorá mu oznámila relevantné skutočnosti, týkajúce sa spoločnosti A. B. a A. C. (najmä vo vzťahu k
zrušeniu registrácie na DPH v Českej republike – u spoločnosti A. B. k 29.05.2023 a u spoločnosti A.

C. informácia o tom, že nebola registrovaná na DPH, ale len na dani z príjmov). Správny súd však k
danému uvádza, že skutočnosti, že spoločnosti nepodávali daňové priznania, boli voči českej daňovej
správe nekontaktné a že v čase po vykonaní zdaniteľných obchodov im bola zrušená registrácia pre
daň (keď v čase zdaniteľných obchodov tieto skutočnosti ešte neboli, resp. nemuseli byť do verejných
registrov premietnuté a žalobcovi ani známe), nie sú bez ďalšieho dôkazom o tom, že tieto spoločnosti

nespĺňali status zahraničnej osoby registrovanej na DPH. Z napadnutých rozhodnutí tak nevyplýva, v
ktorý deň uvedené spoločnosti prestali spĺňať status zahraničnej osoby registrovanej na DPH a už vôbec
nebolo zrejmé, kedy bol tento údaj zverejnený v príslušnom verejnom registri tak, aby sa s ním žalobca
mohol oboznámiť.

56. Analogicky správny súd uvádza, že identifikačné číslo pre daň je v zmysle ustálenej súdnej praxe

síce len formálnou požiadavkou, avšak zároveň preukazuje status osoby ako zdaniteľnej. Pokiaľ ide
o silu tohto dôkazného prostriedku vo väzbe k uneseniu dôkazného bremena k preukázaniu statusu
zdaniteľnej osoby daňovým subjektom, Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-273/11 Mecsek-
Gabona zo dňa 06.09.2012, bode 63 v tejto súvislosti konštatoval: „keďže však povinnosť overiť
postavenie zdaniteľnej osoby má vnútroštátny súd (ide o nepresný preklad, anglická, nemecká i česká

jazyková verzia rozsudku používajú namiesto pojmu vnútroštátny súd pojem vnútroštátny orgán, v
súdenej veci daňový orgán Českej republiky - pozn. správneho súdu) ešte predtým, než jej pridelí
identifikačné číslo pre DPH, prípadná nezrovnalosť postihujúca tento register nemôže mať za následok
to, že subjekt, ktorý sa spoliehal na údaje uvedené v registri, bude pozbavený oslobodenia od dane, na
ktorébymalprávo.“Správnysúdkuvedenémudopĺňa,ževzmyslesmerniceoDPHsútototižzdaniteľné

osoby, o ktorých registráciu ide, a členské štáty, ktoré majú uložené povinnosti vo vzťahu k správnej
identifikáciiosôbakozdaniteľných.Podľačlánku213smerniceoDPHkaždázdaniteľnáosobaoznamuje
začatie, zmenu alebo ukončenie svojej činnosti, ktorú vykonáva ako zdaniteľná osoba a podľa článku
214 smernice o DPH členské štáty prijmú opatrenia potrebné na identifikovanie týchto osôb pomocou
individuálneho čísla. Následne článok 216 smernice o DPH vyžaduje, aby členské štáty prijali opatrenia

potrebné na zabezpečenie toho, aby ich identifikačné systémy umožnili identifikovať zdaniteľné osoby.

57. K zrušeniu registrácie ako osoby identifikovanej pre DPH sa Súdny dvor Európskej únie
vyjadril najmä v citovanom rozsudku C-273/11 Mecsek-Gabona zo dňa 06.09.2012, keď uviedol, že:
„predávajúcemu nemožno zamietnuť oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci Spoločenstva v

zmysle článku 138 ods. 1 smernice 2006/112, zmenenej a doplnenej smernicou 2010/88, len z toho
dôvodu, že daňový orgán iného členského štátu vymazal z registra daňové identifikačné číslo pre
DPH nadobúdateľa síce až po dodaní tovaru, ale so spätnou účinnosťou k dátumu, ktorý predchádzal
tomuto dodaniu.“ Tu správny súd uvádza, že samotné rozhodnutie správcu dane o zrušení registrácie
dodávateľa sa totiž odberateľovi nedoručuje a nedostáva sa tak štandardne do jeho dispozičnej sféry.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej
republiky stabilne judikuje, že daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH alebo
uplatniť oslobodenie od DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 627/2022 zo dňa 27.04.2023, rozsudky Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/19/2023 zo dňa 30.05.2024 alebo sp. zn. 3Sfk/115/2022 zo dňa

22.08.2024). Prípadná nezrovnalosť postihujúca tento register (spočívajúca v tom, že v čase transakcií
mohol byť dodávateľ ešte evidovaný v registri ako platiteľ dane, hoci správca dane už mal poznatky o
nevykonávaní ekonomickej činnosti odberateľom) totiž nemôže pozbaviť žalobcu o právo na DPH.

58. Pokiaľ sa teda žalobca v čase realizácie zdaniteľných obchodov v dobrej viere spoľahol na to, že

spoločnosť A. B. a A. C. mali status zahraničnej osoby registrovanej na DPH (pričom nie je zrejmé, kedy
tento status stratili), od žalobcu nemožno rozumne požadovať, aby okrem dokladov vyžadovaných na
priznanie DPH zadovažoval v čase transakcií ďalšie dôkazy preukazujúce status zahraničnej osoby pre
prípad, že sa neskôr ukáže, že tento status zanikol.

Záverom59. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej
žaloby, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

60. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný vec znova posúdiť, pričom vo vzťahu k preverovanému
vzťahu žalobca – spoločnosť D. bude viazaný právnym názorom správneho súdu, vysloveného v tomto
rozsudku. Uvedené súčasne neznamená, že správny súd vracia žalovanému vec s právne záväzným
názorom v tom zmysle, že by na strane žalobcu boli splnené podmienky pre priznanie práva na

odpočítanie DPH zo sporných zdaniteľných obchodov, ale povinnosťou žalovaného bude dostatočným,
právne udržateľným spôsobom odôvodniť svoje závery, ktoré musia mať svoj podklad vo vykonanom
dokazovaní.

61. Ak bude žalovaný vo vzťahu k spoločnosti A. B. a A. C. v ďalšom konaní spochybňovať
ich status zahraničnej osoby registrovanej na DPH, jeho úlohou bude zistiť, pokiaľ to bude možné, kedy

bol údaj o strate statusu zahraničnej osoby registrovanej DPH účinný a zverejnený (teda kedy bol daný
do dispozičnej sféry žalobcu). Pokiaľ bol účinný a zverejnený pred uskutočnením sporných obchodov,
a teda sa včas dostal do dispozičnej sféry žalobcu, bol schopný založiť dôvodnú pochybnosť o statuse
dodávateľa ako zahraničnej osoby registrovanej na DPH. Pokiaľ údaj o strate statusu zahraničnej osoby
registrovanej pre DPH nebol účinný a zverejnený pred uskutočnením sporných obchodov a ležal

mimo dispozičnej sféry žalobcu, nedošlo ani k dôvodnému spochybneniu statusu daných dodávateľov.

62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

63. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).