Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-15C/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514200116
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2514200116.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., proti žalovanému: G. H. I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX,
K.,zastúpenémuprávnymzástupcom:JUDr.DušanKubáni,PhD.,advokátsosídlomTeplická2251/121,
Piešťany, o náhradu škody vo výške 29.667,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 226,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 226,- eur od 13.1.2012 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

IV.Priznáva Ing.RobertoviGombárovi,súdnemuznalcovizodborustavebníctvo,zodvetvípozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, s miestom výkonu činnosti Zalázne 27, Smolenice, proti žalobkyni
nárok na znalečné v časti nekrytej preddavkom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.12.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 13.1.2014, sa žalobkyňa
domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 10.000,- eur titulom náhrady škody a vydania bezdôvodného

obohatenia. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania. Veci bola pridelená spisová značka
15C/5/2014.

2. Uznesením č. k. 15C/5/2014-127 zo dňa 19.1.2016 vylúčil súd žalobný nárok na zaplatenie sumy
2.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 13.1.2012 do 13.1.2014 na samostatné
konanie. Vylúčenému nároku bola pridelená spisová značka 15C/35/2016.

3. Žalobný nárok o náhradu škody, naďalej vedený pod sp. zn. 15C/5/2014, rozšírila žalobkyňa postupne
celkom trikrát.

4. Uznesením č. k. 15C/5/2014-313 zo dňa 12.6.2017 pripustil súd zmenu žaloby o náhradu škody
spočívajúcu v jej rozšírení o náhradu škody o ďalších 8.000,- eur za obdobie od 27.3.2015 do 27.3.2017,
a predmetom sporu sa stalo zaplatenie sumy 16.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 1.1.2014 do zaplatenia.

5. Uznesením č. k. 15C/5/2014-365 zo dňa 18.10.2018 pripustil súd druhú zmenu žaloby spočívajúcu v
jej rozšírení o náhradu škody o ďalších 5.667,- eur za obdobie od 28.3.2017 do 28.8.2018, a predmetomsporu sa stalo zaplatenie sumy 21.667,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od
1.1.2014 do zaplatenia.

6. Naposledy pripustil súd tretie rozšírenie žaloby uznesením č. k. 15C/5/2017-626 o ďalších 8.000,- eur
za obdobie od 21.09.2018 z 21.9.2020, a predmetom sporu sa stalo zaplatenie sumy 29.667,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.1.2014 do zaplatenia.

7. Na žalobný nárok odvodzovala žalobkyňa od svojho vlastníckeho práva k domu so súp. č. XXXX

na ulici J. XX L. K., zapísaného na v liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX pre katastrálne
územie (ďalej aj ako len „kat. úz.“) Piešťany, ďalej od vlastníckeho práva žalovaného k domu
so súp. č. XXXX na ulica J. XX L. K., zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. K., ktoré domy sú
postavené vedľa seba v tesnej blízkosti, a od škody na dome žalobkyne, ktorá jej mala byť spôsobená
v priamej príčinnej súvislosti s so stavebnou činnosťou na dome žalovaného. Uviedla, že stavebný
úrad mesta Piešťany vydal žalovanému dňa 15.5.2006 stavebné povolenie č. 05679/22/3/2006-BB

na realizáciu stavby: zmena dokončenej stavby dokončenej stavby polyfunkčného domu -prístavba,
nadstavba a stavebná úprava na pozemku s parc. č. XXXX prekladov z K., J. XX, pričom stavebnom
povolení určil stavebný úrad záväzné podmienky pre stavebníka pri realizácii stavby pričom v bode 7
záväzných podmienok stavebník sa zaviazal, že nahradí škody spôsobené tretím osobám, prípadne
zabezpečí uvedenie veci do pôvodného stavu. Dňa 13.10.2008 vydal stavebný úrad mesta Piešťany

kolaudačné rozhodnutie č. 11166/22/2/2008 - BB, ktorým bolo povolené užívanie predmetnej stavby
žalovaného. Od realizácii stavby podľa predmetného stavebného povolenia vznikla žalobkyni škoda
na jej susediacej stavbe, nakoľko v dôsledku konania žalovaného zateká do troch miestností jej
rodinného domu. Žalobkyňa sa obrátila niekoľkými podaniami na príslušné orgány, a to na štátny
stavebný dozor, ktorý dňa 5.12.2006, realizovaný Mestským úradom Piešťany konštatoval, že stavebný

úrad vyzve stavebníka, aby upravil odvedenie dažďových vôd zo svojej strany tak, aby nevyužíval
stavbu na žalobkyne, zároveň mu nariadil vyčistiť dažďový žľab od zvyškov stavebného materiálu.
Námietky týkajúce sa uskutočnenia prác na stavbe žalobkyne bez jej súhlasu a ešte pred jej doručením
predmetného detailu boli odporúčané riešiť dohodou so stavebníkom alebo v občianskoprávnom konaní.
Žalovaný stavebník bol upozornený, že stavebné práce je potrebné uskutočňovať tak, aby neboli

narušené susedné nehnuteľnosti, pričom mu bol určený termín 30 dní na odvedenie dažďových vôd,
aby sa nevyužívala strecha žalobkyne. Štátny stavebný dozor závermi zo dňa 12.4.2007, realizovanými
Krajským stavebným úradom Trnava, skonštatoval, že nedostatkom stavebného konania pri povoľovaní
predmetnej zmeny stavby bolo, že súčasťou projektovej dokumentácie schválenej danom stavebnom
konaní neboli výkresy napojenia navrhovanej stavby so susedným objektom žalobkyne, a technické

riešenie nebolo zahrnuté ani do záväzných podmienok pre uskutočnenie stavby. V danom stavebnom
konaní nebol riešený a posudzovaný zásah do susednej nehnuteľnosti - odstránenie časti rímsy.

8. Ďalej žalobkyňa uviedla, že štátny stavebný dozor Mestského úradu v Piešťanoch dňa 17.8.2017
vyzval žalovaného stavebníka, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy upravil posunuté škridle na dome

žalobkyne, aby sa zabránilo zatekaniu dažďovej vody do jej rodinného domu a vlhnutiu stien, a taktiež
bol žalovaný zaviazaný na vyčistenie dažďového zvodu medzi nehnuteľnosťami. Proti rozhodnutiu
o odstránení uvedených nedostatkov sa žalovaný odvolal a odvtedy sa s vecou nič neudialo. Žalobkyňa
podala na žalovaného trestné oznámenie, pričom v trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok
(ďalej aj ako len „ZP“) znalcom Ing. Imrichom Reichelom č. 30/2008, v ktorom skonštatoval škodu

na majetku žalobkyne a určil finančnú sumu potrebnú na odstránenie vád vo výške 11.906,- Sk.
Z rozhodnutí stavebného úradu, štátneho stavebného dozoru, ako aj zo samotného znaleckého posudku
je zrejmé, že konaním žalovaného a sčasti i jeho nekonaním vznikla na dome žalobkyne škoda, ktorá má
gradujúci charakter, a postupom času narastá. Žalovaný je si pritom od počiatku vedomý vzniku škody,
a od počiatku nevykonal žiadne opatrenia, aby škode predišiel. Práve naopak, po dobu niekoľkých rokov

úmyselne poškodzuje majetok žalobkyne a ignoruje rozhodnutia štátnych orgánov.

9. V žalobe žalobkyňa poznamenala, že ešte pred podaním žaloby si dala vyhotoviť odborné vyjadrenie
č. 155/2013 na posúdenie príčiny zatekania do rodinného domu žalobkyne, ktoré spracoval ústav
stavebnejekonomikys.r.o.,riešiteľIng.JurajNagy,PhD.,prečoajzjehoodbornéhovyjadreniajezrejmé,

že škoda na nehnuteľnosti žalobkyne neustále graduje. Záverom žaloby dala žalobkyňa do pozornosti
súdu, že okrem škody spôsobenej jej žalovaným nedodržaním rozhodnutí správnych orgánov sa
žalovaný navyše obohacuje na jej úkor z dôvodu, že časť svojej stavby postavil jej pozemku, čím taktiež
nedodržal stavebné povolenie. Bezdôvodné obohatene v danom prípade zodpovedá výške dlžnéhonájomného. Podľa odhadu žalobkyne, stavba žalovaného zasahuje na jej pozemok do šírky asi 40 cm
v dĺžke asi 3,5 metra, z ktorého dôvodu navrhla, aby súd nariadil vo veci aj znalecké dokazovanie
geodetom za účelom presného označenia rozsahu a výmery zastavanej časti pozemku žalobkyne

stavbou žalovaného.

10. Žalovaný navrhol žalobu celom rozsahu zamietnuť z viacerých dôvodov:
a) stavba žalobkyne č. XX na parcele č. XXXX vykazuje minimálne od roku 1998 značné vlhnutie,
praskliny, posuny škridiel a ďalšie nedostatky, ktoré majú vplyv na zatekanie a vlhnutie omietok a

konštrukcií objektu, ktoré nedostatky sú spôsobené z dôvodu, že prízemný objekt ktorým je dom
žalobkyne, je bez nepodpivničený, postavený pred viac ako 60 rokmi (ku dňu vyhlásenia rozsudku
pred viac ako 70 rokmi), ktorého základy sú z betónu, hydroizolácia už nespĺňala plnohodnotne svoju
funkciu na ochranu proti zemnej vlhkosti. Krytina strechy je z jednoduchých keramických dráždiť
kobiek, čiastočne zvetrali ich, položená na opotrebovaný stredných latách, drevené konštrukcie krovu
sú bez ochrany proti hnilobnej impregnácie, klampiarske prvky a výrobky sú primerane o opotrebované

sčasti skorodované, pričom základná rekonštrukcie alebo obnova rodinného domu neboli vykonané,
a odkázal na ZP č. 30/2008 znalca Ing. Reichela;
b) Okresný úrad Piešťany už vo svojom rozhodnutí č. k. Výst. 420/97-Hč zo dňa 26.6.1998 skonštatoval,
že príčinou zatekania do domu žalobkyne je z bočnej strany rodinný dom postavený na parcele č.
XXXX, ktorý je v nevyhovujúcom stavebnotechnickom stave, nie je udržiavaný, strešná konštrukcia je

čiastočne zborená, obvodové murivo je z nepáleného materiálu, pričom zo strany domu žalobkyne nemá
svoje obvodové murivo, v dôsledku toho obvodové murivo domu žalobkyne vykazovalo značnú vlhkosť,
a sťažovalo jej riadne bývanie;
c) žalobkyňa uvádza, že škoda jej vznikla po vydaní stavebného povolenia po 15.5.2006 realizáciou
stavby prestavby objektu žalovaného;

d) Po celú dobu vykonávania stavebných prác na realizácii prístavby rodinného domu žalovaného bola
žalobkyňa oboznamovaná s postupom prác, ako aj s možnosťou nahliadnuť do spisového materiálu,
projektovej dokumentácie ako aj obhliadok nehnuteľností a pozemkov na príslušnom stavebnom úrade
respektíve pri miestnom vykonávanie štátneho stavebného dohľadu. Nedostatky zistené výkonom
štátnej správy boli priebežne odstránené a odstraňovaná, tak aby nedochádzalo k poškodeniu

žalobkyne;
e) napriek priebežných odstránení vzniknutých nedostatkov žalovaným opakovane žiadala žalobkyňa
stavebný úrad o ďalšie kroky zo strany stavebného úradu proti žalovanému z dôvodu, že jej zateká
do rodinného domu, že má posunuté škridle na streche a zanesený dažďový zvod. Žalobkyňa však
opakovane odmietla žalovanému osobne preveriť na mieste jej tvrdenia, preto nesúhlasil žalovaný

na stretnutí so žalobkyňou iba na stavebnom trhu úrade, a trval na obhliadke miesta samého, čo mu
bolo žalobkyňou zakázané;
f) následne vyzval stavebný úrad žalovaného výzvou zo dňa 28.9.2007 na úpravu posunutých škridiel
na dome žalobkyne a na vyčistenie dažďového zvodu medzi stavbami nečistôt, spôsobených výstavbou;
g) listom zo dňa 12.11.2007 reagoval žalovaný na výzvu stavebného úradu zo dňa 28.9.2007 s tým,

že sa nepreukázala príčinná súvislosť, pri žiadnom stavebnom dohľade, medzi údajným vznikom škody
zo strany žalovaného a stavebnou činnosťou. Žalovaný splnil úlohy uložené mu jednotlivými výzvami,
a vždy ich vydokladoval štátnemu dohľadu;
h) napriek uvedenému vydal stavebný úrad dňa 17.3.2008 rozhodnutie č. k. 17891/22/7/2007-BB
o úprave posunutej strešnej krytiny na dome žalobkyne, proti ktorému rozhodnutiu podal žalovaný

odvolanie, ktoré rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského stavebného úradu Trnava č. k.
KSÚ-OSP- 0653/2008/Gi zo dňa 26.5.2008. Krajský stavebný úrad Trnava (ďalej aj ako len „KSÚ“) v
zrušujúcom rozhodnutí potvrdil, že správny orgán (stavebný úrad Piešťany) nepostupoval so žalovaným
ako s účastníkom konania, neumožnil mu obhliadku nehnuteľnosti napriek tomu, že tam vykonával
miestne šetrenie, a teda žalovaný nemohol osobitne sa vyjadriť k názoru žalobkyne. Žalovanému bola

uložená povinnosť nad rozsah zákonných ustanovení. Žalovanému nebolo ani umožnené vyjadriť sa
predvydanímrozhodnutiakjehopodkladuikspôsobujehozistenia.Slová„môžespôsobovať“zatekanie
do stavby rodinného domu žalobkyne, „predpokladá sa,“ že posun bol spôsobený činnosťou žalovaného,
nie sú v správnom práve relevantné, a správny orgán ani presne a úplne nezistil skutočný stav veci.
V zrušujúcom uznesení poučil KSÚ Trnava stavebný úrad Piešťany (str. 3, 4. ods. rozhodnutia),

že z dôvodu, že nie je preukázateľné, že strešná krytina - škridla na nehnuteľnosti, ktorej vlastníčkou
je žalobkyňa, bola posunutá stavebnou činnosťou žalovaného, a účastníci konania sa nedohodli, bolo
povinnosťou stavebného úradu odkázať ich na súd. Stavebný úrad nemá v zákonnej moci dokazovanie
miery poškodenia nehnuteľnostii) ešte pred vydaním vzrušujúceho rozhodnutia KSÚ Trnava podala žalobkyňa na žalovaného trestné
oznámenie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Piešťany (ďalej aj ako len „OR PZ Piešťany“),
ktoré si vyžiadalo od súdneho znalca Ing. Reichela ZP č. 30/2008, v ktorom znalec sám v bode 1.3.

konštatoval, že vlhnutie domu je trvalého charakteru, znehodnotené, porušené omietky, fľaky na stenách
sú hubovitého charakteru, pričom zatekanie zhora nebolo preukázané aj napriek tomu, že konštrukcia
krovu na niektorých miestach je vlhká. Znalec konštatoval, že pre zvetralú a krehkú strešnú krytinu
a nízky stupeň únosnosti krovu a strešných lát nebola možná ani obhliadka úžľabia zvonku. Vlhnutie
konštrukcie krovu a podlahy na povale v rozsahu cca 6 m2 je trvalého charakteru. z uvedeného vyplýva,

že zatekanie dlhoročné spôsobené inými vplyvmi (napr. neustálym podmáčaním po stekaní dažďových
vôd zo susednej nehnuteľnosti, na ktoré upozorňovala listami aj samotná žalobkyňa, sadaním starej
stavby, starými, zvetranými rytinami, zlou hydroizoláciu rodinného domu). ORPZ Piešťany preto trestné
oznámenie odmietlo;
j) žalobkyňa sa neobrátila na súd na vydanie rozhodnutia o náhrade prípadnej škody, ktorú vyčíslil súdny
znalec sumou 11.900,- Sk;

k) listom zo dňa 3.6.2008, ktorý adresovala žalobkyňa starostovi obce Banka ako stavebnému úradu,
príslušnému na rozhodovanie o odstránení vedľajšej stavby priľahlej k rodinnému domu žalobkyne,
žalobkyňa opätovne potvrdila poškodenie jej nehnuteľnosti touto nehnuteľnosťou;
l) kolaudačným rozhodnutím č. k. 11166/22/2/2008- BB zo dňa 13.10.2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.10.2008, povolil stavebný úrad Piešťany užívanie stavby: Zmena dokončenej

stavby polyfunkčného domu - prístavba, nadstavba a stavebná úprava. Pri miestnom zisťovaní boli
na stavbe zistené nedostatky: ukončiť terénne úpravy. Žiadne iné nedostatky súvisiace s predmetom
tohto sporu neboli zo strany stavebného úradu zistené;
m) žalobkyňa listom zo dňa 27.3.2013, adresovaným prednostovi KSÚ Trnava, skonštatovala,
že podstatnou devastáciou (susednej) stavby dochádza k namokaniu obvodového muriva a základov

susednej stavby (žalobkyne), ktorá je trvalo obývaná, následne dochádza k tvorbe plesne v obytných
priestoroch, k praskaniu obvodového muriva, ako aj k ďalším zmenám v rámci stavby, čím dochádza
k trvalému poškodzovaniu k devastácii domu žalobkyne.
Žalovaný zastával názor, že žalobkyňa si chce za každú cenu nechať rekonštruovať strechu, ako
aj časť domu za finančné prostriedky žalovaného napriek tomu, že závady uvedené v žalobe žalovaný

nespôsobil, a to z dôvodov:
- zatekania a podmáčania stavby žalobkyne už mnoho rokov pred vydaním stavebného povolenia
žalovanému;
- stúpaním spodnej vody, nedostatočnou hydroizoláciou domu žalobkyne, starou strešnou krytinou, ktorá
sadaním stavby automaticky vykazuje rozostup;

- dlhodobého zatekania dažďovej vody na múr a pod múr zo susednej stavby žalobkyne,
- žalovaný urobil všetky opatrenia uložené mu právoplatnými rozhodnutiami stavebného úradu, pričom
žalobkyňa sa nezúčastnila ani kolaudácie stavby. Námietky proti tomu neboli podané, pretože neboli
zistené žiadne porušenia zákona, a preto nemusí žalovaný nič odstraňovať;
- sadaním stavby z dôvodu vlhkosti (tak zo susednej nehnuteľnosti, ako aj vplyvom opotrebovanosti

jednotlivých časti strechy a omietok), ich dlhovekosť nasvedčuje aj fakt, že v prednej strane domu je
trhlina v stene, ktorá je najviac vzdialená od predmetného sporu.
Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa mu, ako účastníkovi konania, nikdy neumožnila zúčastniť
sa obhliadok na jej stavbe, znemožnila mu riešiť prípadné problémy s tým súvisiace, čo potvrdil
aj KSÚ Trnava vo svojom rozhodnutí. Žalobkyňa bola už v roku 2008 vyrozumená stavebným úradom

v Piešťanoch (potvrdené KSÚ Trnava) o tom, že si má prípadnú škodu uplatňovať v občianskoprávnom
konaní. Mala aj jej vyčíslenie od súdneho znalca vo výške 11.900,- Sk. V zákonnej lehote si žalobkyňa
túto škodu neuplatnila, ani nepodnikala žiadne kroky k tomu, aby sa škoda neprehlbovala. Dala si
však urobiť znalecký posudok z roku 2013, ktorý ani v tomto prípade jednoznačne neurčuje, že škodu
spôsobil žalovaný, ale uvádza celú radu možných dôvodov, prečo došlo k zatekaniu nehnuteľnosti,

a k jej poškodeniu. Žalovaný je názoru, že neporušil žiadnu právnu povinnosť, nespôsobil žalobkyni
žiadnu škodu, a z toho dôvodu neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou, a neexistuje zavinenie žalovaného, ktoré by preukazovalo vznik údajnej škody.

11. Žalobný nárok špecifikoval vtedajší právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 27.10.2015

(č. l. 113 súdneho spisu) s tým, že sumu 8.000,- eur žiadala priznať žalobkyňa titulom náhrady škody
za obdobie od 13.1.2012 do 13.1.2014 a sumu 2.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia.12. Účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými
sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolo zavedené nové usporiadanie súdov,
v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva zo zaniknutého

Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky súd, ktorý vedie predmetný súdny
spor pod sp. zn. PN-15C/5/2014.

13. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami, a to výpismi
z LV č. XXXX M. XXXX pre kat. úz. K., zhodnutím Okresného úradu Piešťany č. k. Výst. 420/97-Hč

zo dňa 26.6.1998, stavebným povolením Mesta Piešťany č. 05679/22/3/2006-BB zo dňa 15.5.2006,
zmluvou o dielo zo dňa 25.6.2006, odpoveďou Mesta Piešťany zo dňa 3.10.2006, výzvami Mesta
Piešťany zo dňa 18.12.2006 a zo dňa 28.9.2007, ako aj ďalšími vyjadreniami, výzvami a rozhodnutiami
mesta Piešťany a KSÚ Trnava, kópiou projektu z 1/2006: Zmena dokončenej stavby polyfunkčného
domu prístavbou, nadstavbou a stavebnom úpravou, ďalej detailom úžľabia zvislej steny a susediacej
strechy a detailom pohľadu na štítovú stenou susediacej stavby, vyhotovené Ing. arch. Petrom Miziom,

predžalobnou písomnou komunikáciou medzi stranami sporu, rozhodnutiami a vyjadreniami Okresnej
prokuratúry Piešťany a Krajskej prokuratúry v Trnave, fotodokumentáciou poškodení stavby žalobkyne,
ZP č. 206-6/98 Ing. Miloša Ferenčíka, ZP č. 30/2008 Ing. Imricha Reichela, odborným vyjadrením č.
155/2013 Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. zo dňa 27.9.2013, geometrickým plánom (ďalej aj ako len
„GP“) č. 34493051-58/2008, obhliadkou na mieste samom, ZP č. 81/2021 Ing. Robera Gombára,

písomným stanoviskom znalca Ing. Gombára, ďalej výsluchmi znalcov Ing. Imricha Reichela a Ing.
Roberta Gombára, ako aj vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, zistil
tento skutkový stav:

14. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou domu so súp č. XXXX, postaveného na pozemku parcely registra

C KN s parc. č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. K., obec a okres
Piešťany.

15. Žalovaný je výlučným vlastníkom domu so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parcely registra
C KN s parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 624 m2, ktoré nehnuteľnosti sú

zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. K., obec a okres Piešťany. V čase začatia tohto súdneho sporu
bol predmetný dom evidovaný v Katastre nehnuteľností (ďalej aj ako len „KN“) ako stavba postavená
na pozemku parcely registra C KN s parc. č. XXXX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 846 m2.

16.Obhliadkounamiestesamomvykonanoudňa30.4.2019(č.l.465)súdzistil,žedomystránsporusúd

vbezprostrednomsusedstve.Domžalobkynejezvlhnutýzrôznychstrán,nielenzostranybezprostredne
susediacej s domom žalovaného. Dom je zvlhnutý na rôznych častiach, na stenách, na strope, pričom
vlhne aj od podlahy. Žalobkyňa nesprístupnila ani súdu jednu miestnosť v dome, ktorá nesusedí so
stenami stavby žalovaného, tvrdiac, že sú tam osobné veci jej brata, že miestnosť sprístupní znalcovi,
keď príde. Na strechu domu žalobkyne bol ťažký prístup, iba za pomoci rebríka vo výške niekoľkých

metrov. Z okna domu, resp. prístavby žalovaného bolo vidieť strechu žalobkyne z výšky niekoľkých
metrov, kde sa napája strecha domu žalovaného so strechou domu žalobkyne. Zo znaleckých posudkov,
ktoré už boli súčasťou spisu ešte pred samotnou obhliadkou, mal súd vedomosť, že chodenie po
streche domu žalobkyne je nebezpečné, že tým by došlo minimálne k posunu škridiel, a k ďalšiemu
vlhnutiu, ak nie k poškodeniu zdravia osôb zúčastnených na obhliadke, preto počas obhliadky konajúcim

súdom nikto na strechu žalobkyne nevstupoval. Právny zástupca žalovaného poukázal na vlhnutie domu
zo spodnej časti, po odrhnutí kobercov v rôznych častiach domu. Počas obhliadky predložil súdu právny
zástupca žalovaného originál geometrického plánu na zameranie prístavby na parc. č. XXXX/X a bazéna
na parc. č. XXXX/X, vyhotoveného Ing. Teréziou Kameniarovou 4.6.2008, a umožnil súdu porovnať
originál geometrického plánu s jeho úradne osvedčenými fotokópiami, z ktorých jednu osvedčenú

fotokópiu založil do súdneho spisu (č. l. 470 súdneho spisu). žalovanej dodal, že dodržal stavebný
plán dodržal geometrický plán dodržal všetky stavebné predpisy, čomu nasvedčujú listinné doložené
v spise. Obhliadkou prístavby žalovaného súd zistil, že prístavba žalovaného bezprostredne susediaca
s domom žalobkyne nie je podpivničená, pričom medzi pivničnou časťou domu žalovaného a domom
žalobkyne je niekoľkometrový odstup, a tým aj niekoľkometrový odstup od hranice pozemkov. Právny

zástupca žalobkyne protiprávnosť zásahu žalovaného videl v tom, že žalovaný zasiahol do strechy domu
žalobkyne v časti, kde sa stretáva jeho nehnuteľnosť so strechou žalobkyne, čo urobil žalovaný bez jej
súhlasu. Žalobkyňa podala žalobu z dôvodu, že miesto, kde sa ich stavby stretávajú, nebolo riadne
upravené tak, aby nedochádzalo k zatekaniu vody, a nebolo ani v projektovej dokumentácii, kam bolodoplnené až na žiadosť žalobkyne. V rozhodnutí stavebného úradu je výslovne uvedené, že v prípade
vzniku škody ju bude potrebné nahradiť, čiže sa predpokladalo, že môže dôjsť ku škode. Žalovaný
namietol tvrdenia protistrany o protiprávnosti jeho konania, ktorú protiprávnosť vylúčili aj orgány činné

vtrestnomkonaní.ProjektantIng.arch.Miziadoplnilnavýzvustavebnéhoúraduto,čonebolovprojekte,
čo stavebný úrad schválil., a preto to nebolo nezákonné. Pri kolaudácii bol prítomný stavebný úrad,
stavebný dozor a taktiež autorizovaná osoba, ktorí písomne skonštatovali, že všetko bolo v súlade
s právnymi predpismi, so stavebnými predpismi, čo je tiež doložené súdnom spise.

17. Z GP č. 34493051-58/2008 na zameranie prístavby na parc. č. 7631/4 a bazéna na parc. č.
XXXX/X v kat. úz. K., vyhotoveného H. J. N. dňa 4.6.2008, autorizačne overeného H. J. N. dňa
4.6.2008, úradne overeného dňa 26.6.2008 Správou katastra Piešťany pod č. 456/08 (č. l. 470 súdneho
spisu) vyplýva, že predmetná prístavba žalovaného mala byť sčasti postavená na hranici pozemkov
žalovaného a žalobkyne, a teda nemala zasahovať do pozemku žalobkyne. Tento geometrická plán mal
zároveň slúžiť ako podklad na rozdelenie pôvodnej parcely č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX pre kat.

úz. K. na 4 menšie novovzniknuté parcely s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X M. XXXX/X.

18. Okresný úrad v Piešťanoch, odbor životného prostredia, rozhodnutím č. k. Výst. 420/97-Hč zo dňa
26.6.1998 (č. l. 82 súdneho spisu) nariadil odstránenie stavby na pozemku s parc. č. XXXX na J.
O. L. K., ktorú v danom čase vlastnilo 21 spoluvlastníkov. Dôvodom vydania rozhodnutia bol podnet

žalobkyne, ako vlastníčky domu na pozemku s parc. č. XXXX, na adrese J. XX, K.. Štátny stavebný
dohľad zistil, že dom postavený na pozemku s parc. č. XXXX v kat. úz. K. bol v nevyhovujúcom
stavebnotechnickom stave, nebol udržiavaný, strešná konštrukcia bola čiastočne zborená, obvodové
murivo bolo z nepáleného materiálu, pričom zo strany domu žalobkyne nemal svoje vlastné obvodové
murivo, v dôsledku toho obvodové murivo domu žalobkyne vykazovalo značnú vlhkosť, a sťažovalo jej

riadne bývanie. Keďže stavbu na pozemku s parc. č. XXXX v kat. úz. K. nebolo možné hospodárne
opraviť, nariadil stavebný úrad vlastníkom stavby rodinného domu túto stavbu odstrániť.

19. Znalec Ing. Miloš Ferenčík v ZP č. 206-6/98 zo dňa 1.9.1998 skonštatoval že trhliny v nosných
múroch domu č. XX P. J. O. L. K. (dom žalobkyne), ako aj zatekanie do konštrukcií domu sú spôsobené

stavebnou činnosťou na susediacom objekte domu č. XX (dom žalovaného), ktorá sa vykonávala
na základe stavebného povolenia stavby: Zmena dokončenej stavby bytového domu na polyfunkčný
objekt - prestavba a prístavba, vydaného dňa 10.6.1997, ktoré stavebné povolenie zaväzovalo v bode
8 stavebníka nahradiť stavebnou činnosťou spôsobenú škodu, resp. uviesť veci do pôvodného stavu.

20. Mesto Piešťany vydalo dňa 15.5.2006 stavebné povolenie č. k. 05679/22/3/2006-BB pre žalovaného
ako stavebníka na stavbu: Zmena dokončenej stavby polyfunkčného domu - prístavba, nadstavba,
stavebná úprava, na pozemku s parc. č. XXXX v kat. úz. K., na ulici J. XX. Súčasťou stavebného
povolenia boli aj záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby, vrátane povinnosti stavebníka nahradiť
škody spôsobené tretím osobám pri výkone svojej funkcie z titulu svojej zodpovednosti, prípadne

zabezpečiť uvedenie veci do pôvodného stavu (bod 7. záväzných podmienok).

21. Listom č. 13249/22/2/2006-BB zo dňa 3.10.2006 (č. l. 84 spisu) oznámil stavebný úrad mesta
Piešťany žalobkyni, že na základe jej podnetu uskutočnil stavebný úrad štátny stavebný dohľad na
pozemku s parc. č. XXXX v kat. úz. K. na stavbe polyfunkčného domu žalovaného na J. XX. Po miestnej

obhliadke skonštatoval stavebný úrad, že je potrebné predložiť na stavebný úrad detail styku ľavej
obvodovej steny stavby a susediacej stavby vo vlastníctve žalobkyne. Od projektanta stavby, Ing. arch.
Petra Miziu, obdržal stavebný úrad detail úžľabia zvislej steny a susediacej strechy a detail pohľadu
na štítovú stenu susediacej stavby, k čomu mesto poznamenalo, že odborná spôsobilosť projektanta je
zárukou, že tieto detaily sú vypracované správne, v súlade s platnými normami a predpismi. Oba detaily

zaslalo mesto Piešťany žalobkyni spolu s uvedeným listom.

22. Z kópie projektu: Zmena dokončenej stavby polyfunkčného domu prístavbou, nadstavbou
a stavebnom úpravou, v pre kat. úz. K., parc. č. XXXX, vyhotoveného v mesiaci 1/2006 projektantom
Ing. arch. Petrom Miziom (č.l.211-215), zohľadniac listy vlastníctva, nachádzajúce sa v súdnom spise,

vyplýva, že tento nepočítal zo zásahom do susediacej stavby domu žalobkyne. Možno z neho však
vyvodiť, že stavba mala byť zrealizovaná na hranici pozemkov s parc. č. XXXX (vlastní žalovaný)
a s parc. č. XXXX (vlastní žalobkyňa). Parcela č. 7631 mala byť po zrealizovaní projektu rozdelená na
parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X M. XXXX/X.23. Projektant Ing. arch. Peter Mizia vyhotovil v mesiaci 3/2006 k projektu Zmeny dokončenej stavby
polyfunkčného domu prístavbou, nadstavbou a stavebnom úpravou, v pre kat. úz. K., parc. č. XXXX

detail pohľadu na štítovú stenu susediacej stavby a zároveň aj detail úžľabia zvislej steny a susediacej
strechy, ktoré zohľadňovali odstránené časti rímsy aj jestvujúci dažďový kanalizačný zvod z úžľabia (č.
l. 208 a 209 spisu).

24. Žalovaný ako objednávateľ a spoločnosť R.I.S.Ka – realitná, informačná a sprostredkovateľská

kancelária s.r.o., IČO: 35859113 ako zhotoviteľ, za ktorú konal konateľ H. G. Q., uzatvorili dňa
25.6.2006 zmluvu o dielo (č. l. 448 spisu), ktorou sa zaviazal zhotoviteľ a zhotoviť stavbu na ul. J.
XX, K., na základe projektovej dokumentácie a stavebného povolenia, právoplatného od 1.7.2006, na
stavbu s názvom: Zmena polyfunkčného domu s prístavbou, nadstavbou a stavebnou úpravou. Sa to
videlo sa zaviazal zhotoviť dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť v požadovanom čase
a kvalite s tým, že termín ukončenia diela - hrubej stavby bol dohodnutý na 30.10.2006. Súčasťou

zmluvy bolo aj dojednanie zodpovednosti za vady a záruky v čl. V. zmluvy, podľa ktorého, vadou sa
rozumie odchýlka v kvalite, rozsahu a parametroch diela stanovených projektovou dokumentáciou, touto
zmluvou a všeobecne záväznými technickými normami a predpismi. Pre prípad skrytej vady dodávky
a montáží si dojednali strany právo objednávateľa (žalovaného) požadovať a povinnosť zhotoviteľa
poskytnúť bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ sa zaviazal prípadné skryté vady začať odstraňovať

bez zbytočného odkladu do 48 hodín po uplatnení oprávnenej reklamácie objednávateľom.

25. Listom zo dňa 24.10.2006 (č. l. 204 spisu) oznámila žalobkyňa primátorovi mesta Piešťany
že na základe jej podnetu uskutočnil stavebný úrad štátny stavebný dohľad, avšak došlo
iba k dosiahnutiu predloženia uvedeného detailu, ktorý však prišiel na mestský úrad s oneskorením,

nakoľko práce na stavbe v rámci časti, ktorá bezprostredne súvisela s nehnuteľnosťou žalobkyne, sa už
realizovali. Nikto zo stavebného úradu už po vykonaní štátneho stavebného dohľadu sa nezaujímal o to,
čo sa na stavbe robí. Pokiaľ nedošlo k pozastaveniu stavebnej činnosti žalovaného, došlo k pochybeniu
zo strany stavebného úradu, čo napomohlo žalovanému k bezproblémovej stavebnej činnosti, pri ktorej
došlo k porušeniu nehnuteľnosti žalobkyne, a to ešte pred doručením uvedeného nákresu mestskému

úradu.

26. Emailom zo dňa 12.12.2006 požiadala žalobkyňa H. F. z mesta Piešťany (č. l. 203 spisu) o zaslanie
zápisu zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 5.12.2006, ďalej o fotodokumentáciu, ktorú mal predložiť
stavebnému úradu žalovaný, ďalej o zaslanie detailu zvodu (kam bude smerovať), nakoľko mala

žalobkyňa obavu, že bude zasahovať nad jej nehnuteľnosti, čo považovala žalobkyňa za neprípustné,
pričom predpokladala že ani zvod vody zo strechy žalovaného nebol v samotnom projekte detailne
riešený. Žalobkyňa vyjadrila sklamanie z obhliadky zo dňa 5.12.2006, za účelom, ktoré si zobrala
žalobkyňa dovolenku, avšak H. F. zo stavebného úradu mesta Piešťany nemala čas pozrieť si zatečený
interiér a popraskané steny, ktoré boli tiež spôsobené stavebnou činnosťou žalovaného, pričom

na stretnutí žalovaný a pán Q. sa správali tak, ako keby boli poškodení oni, a nie ona.

27. Stavebný úrad mesta Piešťany písomnou odpoveďou č. 17891/22/2/2006-BB zo dňa 14.12.2006
(č. l. 201 spisu) informoval žalobkyňu, že na jej podnet uskutočnil dňa 5.12.2006 štátny stavebný
dohľad na stavbe: Zmena dokončenej stavby polyfunkčného domu. Na pozemku s parc. č. XXXX v kat.

úz. K., J. XX, K., žalovaného stavebníka. ako stavebné úrady a to uviedlo výsledky zistení štátneho
stavebného dohľadu po vykonaní miestnej obhliadky, ktoré uviedol aj vo výzve zo dňa 18.12.2006
adresovanej žalovanému. Stavebný úrad zároveň oznámil žalobkyni, že vyzve žalovaného stavebníka,
aby upravil odvedenie dažďových vôd zo svojej strany tak, aby nevyužíval stavbu žalobkyne, a že mu
nariadivyčistiťdažďovýžľabodzvyškovstavebnéhomateriálu.Knámietkamžalobkyneouskutočňovaní

prác na jej stavbe bez jej súhlasu ešte pred doručením predmetného detailu odporučil stavebný úrad
žalobkyniriešiťdohodousostavebníkomalebovobčianskoprávnomkonaní.Zároveňpoukázalstavebný
úrad na bod 7 stavebného povolenia, podľa ktorého „stavebník pri výkone svojej funkcie nahradí
škody spôsobené tretím osobám podľa osobitných predpisom z titulu svojej zodpovednosti, prípadne
zabezpečí uvedenie veci do pôvodného stavu.“ Pre prípad, že nedôjde k dohode medzi žalobkyňou

a žalovaným stavebníkom, odporučil stavebný úrad žalobkyni obrátiť sa na súdneho znalca z oblasti
stavebníctva - poruchy stavieb, ktorý odborne posúdi zásah do nehnuteľnosti žalobkyne.28. Mesto Piešťany vo výzve č. k. 17891/20/3/2006-BB zo dňa 18.12.2006 (č. l. 85 spisu), adresovanej
žalovanému, zhrnulo závery z miestnej obhliadky orgánu štátneho stavebného dohľadu, že z povaly
susedného domu žalobkyne bolo vidieť vymenené škridle od stavby polyfunkčného domu, pričom

podľa vyjadrenia žalovaného stavebníka, na streche žalobkyne bolo medené oplechovanie v mieste
vyberaných škridiel, čomu nasvedčovala aj fotodokumentácia dodatočne doložená stavebnému úradu.
Na odvedenie dažďových vôd zo strechy rodinného domu žalobkyne bol vyhotovený medený dažďový
zvod, ktorý počas výstavby slúžil aj na odvedenie dažďových vôd zo stavby žalovaného s tým,
že po ukončení výstavby zostane dažďový zvod len pre odvedenie dažďovej vody zo strechy rodinného

domu žalobkyne. Predmetnou výzvou vyzvalo mesto žalovaného, aby upravil odvedenie dažďových vôd
zo svojej stavby tak, aby sa nevyužívala stavba žalobkyne, a to v lehote 30 dní od doručenia výzvy.
Zároveň mu uložil povinnosť ihneď odstrániť napadanú stavebnú suť z medeného žľabu na streche
žalobkyne. Zhrnul, že stavebné práce je potrebné uskutočňovať tak, aby neboli narušené susedné
nehnuteľnosti, a akýkoľvek zásah do cudzej nehnuteľnosti je potrebné vopred dohodnúť si s vlastníkom
stavby a práce neuskutočňovať bez jeho súhlasu.

29. Listom zo dňa 19.1.2007 (č. l. 98 spisu) požiadala žalobkyňa primátora mesta Piešťany o okamžitý
zásah vo veci rekonštrukcie a prístavby domu žalovaného a o uvedenie nehnuteľnosti žalobkyne
do pôvodného stavu, pretože v daný deň v ranných hodinách telefonovala žalobkyni jej mama, ktorá sa
vnocizobudilanato,žejejvspálni,vnoci,počasspánkutečievodanahlavu.Spálňamatkyžalobkynesa

pritom nachádza v mieste zásahu žalovaného do nehnuteľnosti žalobkyne. Na primátora mesta Piešťany
sa obrátila žalobkyňa z dôvodu, že je predstaviteľom stavebného úradu, ktorý odsúhlasil žalovanému
postup v rámci rekonštrukcie a prestavby domu žalovaného.

30. Emailmi zo dňa 14.3.2007 a 19.3.2007 komunikovali žalobkyňa a H. L. ako vedúca referátu

územnej správy stavebného úradu mesta Piešťany, o spôsobe poskytnutia kvalitnejšej verzie fotografií
nehnuteľnosti žalobkyne zo strany stavby žalovaného, s ktorými disponoval stavebný úrad (č. l. 197
spisu).

31. KSÚ Trnava listom zo dňa 24.5.2007 (č. l. 86 spisu) oznámil žalobkyni, že vykonal dňa 12.4.2007

obhliadku stavby žalovaného na J. XX L. K., postavenej na pozemku s parc. č. XXXX, pričom zistil,
že nedostatkom stavebného konania pri povoľovaní predmetnej zmeny stavby polyfunkčného domu
neboli výkresy napojenia navrhovanej stavby so susedným objektom žalobkyne, a technické riešenie
nebolo zahrnuté ani do záväzných podmienok pre uskutočnenie stavby. V danom stavebnom konaní
nebol riešený a posudzovaní zásah do susednej nehnuteľnosti, a to odstránenie časti rímsy, pričom

rozsah a technické riešenie napojenia stavby v tejto časti malo byť rovnako súčasťou projektovej
dokumentácie. Povinnosť ohlásenia zásahu do susednej nehnuteľnosti vlastníkom susedného objektu
je súčasťou všeobecných podmienok pre uskutočňovanie stavieb, ale napriek tomu mala byť súčasťou
podmienok stavebnom povolení. Na základe podaní žalobkyne vykonal prvostupňový stavebný úrad
dňa 5.12.2006 štátny stavebný dohľad, dňa 18.12.2006 vyzval žalovaného ako vlastníka rozostavanej

stavby, aby upravil odvedenie dažďových vôd zo strechy žalobkyne tak, aby sa nevyužívala stavba
žalobkyne,abyodstránilnapadanústavebnúsuťvmedenomžľabenastrechežalobkyne.Stavebnýúrad
zároveň upozornil žalovaného, že stavebné práce je potrebné uskutočňovať tak, aby neboli narušené
susedné nehnuteľnosti, zásah do cudzej nehnuteľnosti je potrebné vopred dohodnúť s vlastníkmi stavby,
a práce neuskutočňovať bez jeho súhlasu. KSÚ po obhliadke stavieb zistil, že napojenie novej prístavby

žalovaného so stavbou žalobkyne sedlovou strechou bolo zrealizované, pričom ani z vonkajšej strany,
ani z povaly domu žalobkyne detail napojenia nepreukazoval nesprávne vyhotovenie. Závadou sa
javilo byť nedokonalé uloženie (bez prekrytia) pôvodnej pálenej krytiny a nevyčistených medený žľab.
v danom čase nebolo možné posúdiť či zatečenie do miestností domu žalobkyne bolo z obdobia
pred alebo po oprave strechy. Záverom KSÚ uviedol, že vo veci námietok týkajúcich sa spôsobených

škôd na nehnuteľnosti žalobkyne vplyvom realizácie predmetnej stavby žalovaného a uskutočňovania
úprav na objekte žalobkyne bez súhlasu vlastníkov nemožné obrátiť sa na súd.

32. Mesto Piešťany vo výzve zo dňa 28.9.2007 č. k. 17891/22/6/2007-BB uviedlo, že stavebný úrad
uskutočnil miestnu obhliadku, skonštatoval posun škridiel na rodinnom dome žalobkyne, pričom bolo

možné predpokladať, že tento posun bol spôsobený stavebnou činnosťou žalovaného. Škridle na dome
žalobkyne boli posunuté tak, že sa vzájomne neprekrývali, čo mohlo spôsobovať zatekanie do stavby
rodinného domu žalobkyne. Z uvedených dôvodov vyzval stavebný úrad žalovaného, aby v lehote 30
dní od doručenia výzvy upravil posunuté škridle na susednom rodinnom dome žalobkyne, postavenomna parc. č. XXXX tak, aby sa zabránilo zatekaniu dažďovej vody do predmetného rodinného domu, a tým
ajvlhnutiustien.Zároveňpožiadalžalovanéhoovyčisteniedažďovéhozvodumedzistavbamiodnečistôt
spôsobených výstavbou. Stavebný úrad upozornil žalovaného, že práce na susednej nehnuteľnosti

možno vykonávať len po predchádzajúcom dohovore s vlastníčkou nehnuteľnosti.

33. Na výzvu mesta zo dňa 28.9.2007 zareagoval žalovaný odpoveďou zo dňa 12.11.2007 (č. l. 87
spisu), doručenou mestu dňa 12.11.2007, v ktorej uviedol, že sa nepreukázala príčinná súvislosť
medzi údajným zatekaním do domu žalobkyne a stavebnou činnosťou žalovaného na jeho stavbe

alebo či k zatečeniu dochádzalo už skôr a súčasne aj premáčaniu stien vplyvom inej stavby. K
problematike údajne zaneseného žľabu uviedol, že tento bol vyčistený, pričom na stavbe žalovaného
od januára 2007 sa neuskutočňovali žiadne stavebné práce, z ktorého dôvodu nedošlo k znečisteniu
žľabustavebnoučinnosťou,apokiaľajbolopätovnezanesený,takvplyvomveternýchaleboinýchpríčin.

34. Mesto Piešťany písomnou odpoveďou č. j. 17891/22/7/2007-BB zo dňa 1.10.2007 (č. l. 192 spisu)

zareagovalo na žiadosť žalobkyne, doručenú mestu dňa 20.8.2007, ktorou sa domáhala žalobkyňa
doriešenia námietok týkajúcich sa stavebnej činnosti žalovaného na stavbe: Zmena dokončenej stavby
polyfunkčného domu, nachádzajúcej sa na pozemku s parc. č. XXXX v kat. úz. K., J. XX. Mesto
uviedlo, že stavebný úrad vykonal stavebný dohľad dňa 5.12.2006 a opakovane dňa 17.8.2007, pričom
výzvou zo dňa 28.9.2007 nariadil stavebný úrad žalovanému stavebníkovi, aby upravil posunuté škridle

na nehnuteľnosti žalobkyne tak, aby sa zabránilo zatekaniu dažďovej vody do rodinného domu, a tým
aj vlhnutiu stien, pričom od žalovaného zároveň stavebný úrad žiadal, aby vyčistil dažďový zvod
medzi stavbami od nečistôt spôsobených výstavbou. Stavebný úrad mesta Piešťany poučil žalobkyňu,
že náhradu škôd spôsobených na nehnuteľnosti žalobkyne počas výstavby na susednom pozemku je
nutné vymáhať si od vlastníka susednej nehnuteľnosti, v danom prípade od žalovaného s tým, že ak

nedôjde k dohode, je nutné spor riešiť v občianskoprávnom konaní. Stavebný úrad nie je kompetentný
posudzovaťrozsahavýškuspôsobenýchškôd.Mestoodporučiložalobkyniobrátiťsanasúdnehoznalca
z oblasti stavebníctva - poruchy stavieb, ktorý odborne posúdi spôsobené škody. Stavebný úrad upustil
od zvolania stretnutia na mestskom úrade ohľadom doriešenia vzniknutej situácie z dôvodu nesúhlasu
žalovaného s týmto stretnutím.

35. Mesto Piešťany vydalo dňa 17.3.2008 rozhodnutie č. k. 17891/22/7/2007-BB (č.l. 88 spisu), ktorým
nariadilo žalovanému upraviť posunutú strešnú krytinu na dome žalobkyne, postavenom na pozemku
sparc.č.XXXXtak,abysazabránilozatekaniudažďovejvodydorodinnéhodomu,atýmajvlhnutiustien
s tým, že začatie prác je potrebné vopred oznámiť vlastníkovi stavby 3 dni vopred. Uvedené rozhodnutie

bolo zrušené rozhodnutím KSÚ Trnava č. k. KSÚ-OSP- 0653/2008/Gi zo dňa 26.5.2008 (č.l. 89 spisu),
ktorý skonštatoval, že v prezenčnej listine o štátnom stavebnom dohľade zo dňa 17.8.2007 (záznam
z ústneho konania na č. l. 252 súdneho spisu) je síce uvedený žalovaný, avšak ten svoju prítomnosť
nepotvrdil podpisom. Pokiaľ sa nemohol žalovaný zúčastniť štátneho stavebného dohľadu, mohol podať
námietky alebo pripomienky písomne. Z dôvodu, že nie je preukázateľné, že strešná krytina - škridla

na nehnuteľnosti žalobkyne, bola posunutá stavebnou činnosťou žalovaného, a účastníci konania sa
nedohodli, bolo povinnosťou stavebného úradu odkázať ich na súd. Stavebný úrad nemá v zákonnej
moci dokazovanie miery poškodenia nehnuteľnosti.

36. Ing. Imrich Reichel v ZP č. 30/2008 zo dňa 12.4.2008 sa okrem iného vyjadril že dom na Teplickej

ulici číslo 45 v Piešťanoch bol postavaný pred viac ako 60 rokmi (t. j. pred viac 76 rokmi v čase
vyhlásenia tohto rozsudku), ktorého základy sú z betónu, hydroizolácia nespĺňa plnohodnotne svoju
funkciu na ochranu proti zemnej vlhkosti. Krytina je z jednoduchých keramických drážďoviek, čiastočne
zvetraných, položená na opotrebovaných strešných latách, drevené konštrukcie krovu sú bez ochrannej
proti hnilobnej impregnácie. Znalec posúdil, okrem iného, poškodenie pod stropom pri komíne v izbe

č. 2, v kúte pod stropom v izbe č. 4, stenu nad podlahou v izbe č. 4 a zásah do strechy nad rímsou
v mieste prístavby susedného domu zo severozápadnej strany. k zatečeniu v kúte pod stropom
pri komíne by sme číslo 2 sa znalec vyjadril že neboli zistené vady spôsobené cudzím zavinením S
tým, že stena v okolí bola suchá nepoužívané komínové teleso bolo mokré voda z jeho otvoreného
prieduchu pretekala až do steny izby. V kúte pod stropom v izbe číslo 4 sa vyjadril, že v izbe boli

zistené praskliny na stenách v hornom rohu na ploche približne 1,5 metrov štvorcových, zatekanie
trvalého charakteru nebolo preukázané, v akej na stenách nevznikli cudzie zavinenie vady vplyvom
z akej zatekania ku dňu obhliadky nebolo preukázané. K stene nad podlahou v izbe číslo 4 sa
vyjadril znalec, že vlhnutie bolo trvalého charakteru, omietky boli porušené, znehodnotené, pričomzatekanie zhora nebolo preukázané. Pri obhliadke na strešnom priestore boli zistené vady: konštrukcia
krovu bola na niektorých miestach vlhká, napadnutá hubou, keramická strešná krytina bola miestami
posunutá, medzi jednotlivými tvarovkami, ktoré majú do seba zapadať, boli medzery, cez ktoré prenikala

zrážková voda. V styku s prístavbou susednej budovy bol zabudovaný do úžľabiny nový medený plech
na doplnené drevené debnenie. Uvedená závada ohrozovala a obmedzovala užívanie predmetného
rodinného domu, pričom jej odstránenie bolo predmetom murárskych, klampiarskych a izolačných prác.
V tomto prípade skonštatoval znalec preukázateľný cudzí zásah a cudzie zavinenie popísanej vady.
K prasklinám V prasklinám v hornom kúte izby č. 4 sa znalec vyjadril, že cudzie zavinenie popraskania

nebolo preukázateľné, že praskliny v hornom kúte nemali výrazný vplyv na stabilitu prízemného objektu,
nespôsobili obmedzenie užívania domu ani oslabenie murovaných konštrukcií. Poznamenal, že vznik
prasklín mohol súvisieť s ukončenou stavebnou činnosťou v tesnom kontakte na susednej budove
v období, keď sa vykonávali výkopy pre základy, výkopy pre dažďovú kanalizáciu odvedenú do J. O..
K zásahu do strechy nad rímsou v mieste prístavby susedného domu zo severozápadnej strany znalec
zistil vady: vlhnutie konštrukcie krovu a podlahy na povale v rozsahu približne 6 m2, ktoré bolo trvalého

charakteru, vlhkosťou zasiahnuté drevené prvky v povalovom priestore boli napadnuté hubou, zvetraná
keramická strešná krytina bola miestami posunutá, mnohé tvarovky do seba nezapadali, cez medzery
prenikala zrážková voda. Obhliadka bola vykonaná z povalového priestoru, do ktorého bol prístup
z prízemia značne obmedzený. Obhliadku úžľabia zvonku nebolo možné vykonať, nakoľko strešná
krytina bol zvetraná, krehká, pohyb po streche bol nebezpečný vzhľadom na nízky stupeň únosnosti

krovov a strešných lát. Pri rozobratí časti keramickej krytiny nad úžľabím pre možnosť náhľadu, a ich
opätovnom uložení, vznikali ďalšie potencionálne miesta s nebezpečenstvom zatekania vody pri daždi
a pri topení snehu. Bezpečný prístup do tejto časti strechy a dažďového úžľabia nebol umožnený. (bod
2.2. na str. 4 ZP). V styku s prístavbou susednej budovy bol zabudovaný do úžľabia nový medený
plech v tvare žľabu na doplnené drevené debnenie. K poslednej závade, teda na streche nad rímsou v

mieste prístavby susedného domu znalec skonštatoval, že táto závada obmedzuje užívanie rodinného
domu, jej odstránenie je predmetom pokrývačských, klampiarskych a izolatérskych prác. Existujúca
zvetranákrytinanedávaladostatočnúzárukunatrvaléodstráneniezatekania.Opotrebovanékonštrukcie
a prvky krovu nedávali záruku dostatočnej odolnosti a pevnosti voči zaťaženiu snehom, ktorý z dôvodu
zamedzenia prístupu na strechu nebolo možné odstraňovať. Skonštatoval, že opotrebovaná, netesná,

miestami poškodená strešná krytina a konštrukcia krovu so strešnými latami na severozápadnej časti
strechy neumožňuje vykonávať primeranú starostlivosť, údržbu a čistenie strechy a dažďových odpadov.
Pokiaľ ide o zásah do strechy nad rímsou v mieste prístavby susedného domu, skonštatoval znalec
preukázateľné cudzie zavinenie, avšak iba čiastočne, a to odborným spôsobom montáže a uchytenia
dažďového úžľabia z medeného plechu, pretože obdobne riešený detail styku medzi dvomi domami

je potencionálnym miestom trvalého zatekania vplyvom vetra, dažďa a vplyvom snehových zrážok, pri
topení snehu zosunutého zo šikmej strechy. Znalec navrhol riešenie odstránenia tejto závada opravou
klampiarskych konštrukcií a úžľabia na streche, oplechovania okolo komínov, izolatérske a pokrývačské
práce. Znalec zároveň poznamenal, že dlhodobé odstránenie vady zabezpečí až oprava krovu a výmena
fyzicky opotrebovanej strešnej krytiny s iným tvarom strechy a zabezpečeným prístupom pre údržbu.

Náklady potrebné na odstránenie poškodenia za účelom utesnenia úžľabia medzi domami vyčíslil
sumou 10.816,- Sk, náklady na odstránenie trhliniek na stenách v stykoch stien so stropom určil sumou
90,- Sk, t .j. náklady na stavebné práce potrebné na odstránenie trhliniek na stenách a odstránenie
zatekania zo žľabu medzi rodinnými domami spolu v sume 10.906,- Sk (v ZP chybou v písaní nesprávne
uvedená suma 11.906,- Sk). Ďalej znalec uviedol, že medzera medzi domami je široká 150 mm, a nie je

dostatočneodvetraná,oovlhčená,čomuvýrazneprispievajúprístavbyzjuhozápadnejstrany,ktorévodu
zadržiavajú, neumožnia jej odtekať, pričom ako riešenie odporučil odstránenie nevhodných prístavieb,
odvedenie zrážkovej vody, oprava hydroizolácie stien a podláh, účinnejšie vetranie priestorov.

37. Znalec Ing. Imrich Reichel na pojednávaní dňa 29.11.2018 počas svojho výsluchu (č. l. 392

spisu) uviedol, že príčinu znižovania hodnoty domu žalobkyne videl v opotrebovaní hydroizolácie,
ktorá bola použitá pri stavbe domu žalobkyne, ktorý v čase vyhotovenia znaleckého posudku týmto
znalcom (rok 2008) bol už starý cca 60 rokov. V čase postavenia domu neboli na trhu hydroizolácie,
ktoré sú na trhu dnes. Dom je zvlhnutý nielen po bočných stenách, vrátane bočnej steny v tesnom
kontakte so susediacou stavbou zo severnej strany (stavba žalovaného – pozn. súdu), ale bol zvlhnutý

aj zo spodnej časti, a v strede dispozície. Ďalšou príčinou znižovania hodnoty nehnuteľnosti bola
poškodená strecha, ktorá bola z cementovej škridle, ktorá taktiež bola opotrebovaná, cez ktorú zatekalo
aj okolo komína. Okolo komínov chýbali klampiarske výrobky, pretože boli utesnené iba maltou, a tá bola
popraskaná. Zo strechy zatekalo v časti okolo komína, kde bola popraskaná malta, boli po uvoľňovanéniektoré škridle na pár milimetrov, ktorý posun pravdepodobne nebol spôsobený poveternostnými
vplyvmi, a znalec nevylúčil, že by k posunom škridly došlo počas stavebných úprav vedľajšej stavby
(žalovaného – pozn. súdu). Zistenia vypočúvaného znalca so zisteniami v odbornom vyjadrení

Ing. Nagya (z roku 2013) sa zhotovujú nedostatočnom oplechovaní komínov a v nedostatočnom
technickom riešení úžľabia za účelom odvodnenia. Znalec sa vyjadril, že vo svojom ZP navrhoval
jeden zo spôsobov riešenia úpravy žľabu, konkrétne na str. 18 znaleckého posudku. Znalec počas
vyhotovovania znaleckého posudku videl vlhké mapy na múroch nad podlahou aj na murivách v strede
stavebnej dispozície, a teda nie iba po obvodových múroch, t. j. došlo k stúpaniu vlhkosti zo spodnej

časti domu. Cementová škridla je škridla, ktorá nie je pálená, čo žalobkyňa poprela, pretože tvrdila, že na
dome je pálená škridla, a nie cementová. Znalec ďalej uviedol, že prístavba žalovaného nemá suterén,
nie je podpivničená, pričom spodná voda v danej lokalite sa nachádza v hĺbke 3 m až 4,5 m pod terénom.
Znalec sa vyjadril, že samotná hmotnosť prístavby žalovaného v danej lokalite nemôže mať žiadny
vplyv na vlhnutie stavby. Problém vo vlhnutí videl v nedostatočnom vetraní medzi domami spôsobenom
malým odstupom medzi domami. Znalec nevylúčil vlhnutie spôsobené inými faktormi ako nesprávne

vetranie, nesprávne používanie spotrebičov, nesprávne kúrenie. Rovnako nevylúčil možnosť existencie
porovnateľného vlhnutia stavby aj v prípade, že by nemala v susedstve žiadne stavby, pokiaľ by nebola
správne vykurovaná a vetraná, a nesprávne by sa používali spotrebiče, napríklad v kuchyni. Rovnako
nevylúčil možnosť zatekania a vlhnutia zo západnej strany domu žalobkyne, kde bola iná budova,
ktorá bola medzitým zbúraná. Vlhnutie spôsobené zatekaním zo strechy bolo možné, podľa znalca,

odstrániť aj spôsobom, ktorý sám uviedol v znaleckom posudku. Vlhnutie zospodu domu bolo zložitejším
problémom. Klesanie domu by sa muselo prejaviť v základoch domu, znalec však vo svojom znaleckom
posudku klesanie domu v základoch neriešil vzhľadom na vek stavby, pričom základy v podlaží stavby
sa zdali byť stabilizované. Pokiaľ by to bolo nesprávne, už by sa to prejavovalo pokračovaním trhlín.
Klesanie bočnej steny zo západnej strany domu žalobkyne, na ktorú bola pristavená iná stavba, ktorá

bola sčasti zbúraná, ktorá sa dotýkala domu žalobkyne, a dochádzalo k stekaniu dažďovej vody aj snehu
po tejto vedľajšej stavbe, mohlo byť spôsobené stavbou, ktorá bola sčasti zbúraná. Navrhované riešenie
opravy časti strechy, konkrétne žľabu, si vyžaduje zásah do susednej stavby zakotvením úžľabia,
ktorý nie je možné vykonať bez súhlasu a súčinnosti vlastníkov oboch stavieb, ktorá súčinnosť spočíva
v odobrení navrhovaného riešenia obomi vlastníkmi, napríklad podpismi oboch vlastníkov na návrhu

úpravy stavby. Predmetom znaleckej úlohy tohto znalca nebolo skúmanie, či prístavba žalovaného, ktorá
bola skolaudovaná v roku 2008, bola postavená v súlade s príslušnými stavebnými predpismi, avšak sa
vyjadril, že bolo v danom prípade vhodné detailnejšie doriešiť projektovú dokumentáciu týkajúcu sa
styku oboch stavieb pri realizácii prístavby. Znalec sa vyjadril, že existujú aj stavby, ktoré sú postavené
v tesnejšej blízkosti, než sú stavby strán sporu, pretože sú aj stavby, ktoré sú postavené s odstupom 3

až 4 cm alebo sú úplne pri sebe, a nemusí byť medzi stavbami v dôsledku úzkej alebo žiadnej medzery
žiadny problém s vlhnutím, pokiaľ je doriešené prívod vzduchu a vetranie medzi stavbami. Samotný
problém nie je teda vo vzdialenosti medzi stavbami, ale v skutočnosti, že stavebník, ktorý realizoval
prístavbu, nedomyslel vetranie medzi obvodovými múrmi susediacich domov. Návrh znalca v jeho
znaleckom posudku (z roku 2008) sa týkal iba možnosti riešenia zabránenia zatekania dažďovej vody

zo strechy. K odstráneniu príčin, resp. k zamedzeniu vzniku ďalšieho zvlhčovania stavby nebol znalec
oprávnený navrhovať žiadne riešenia, nakoľko sú na to špecializované spoločnosti, ktoré sa zaoberajú
odstraňovaním vlhkosti stavieb, napríklad za použitia sondy.

38. Listom zo dňa 3.6.2008, doručeným obci Banka, požiadala žalobkyňa starostu obce Banka

o doplnenie rozhodnutia č. SUBA: 7/07/58/06/08- odstr. zo dňa 26.5.2008 o nariadení odstránenia
objektov na J. O. L. K. na pozemku s parc. č. XXXX M. XXXX/X v kat. úz. K., a to o zabezpečenie
opravy obnaženej bočnej steny nehnuteľnosti na pozemku s parc. č. XXXX (dom žalobkyne – pozn.
súdu) bezprostredne susediacej s odstraňovanou nehnuteľnosťou na pozemku s parc. č. XXXX, a to
oprava steny, zateplenie steny, nová fasáda. Žalobkyňa zdôraznila, že v predmetnom rozhodnutí

mali byť konkretizované príslušné postupy prác s uvedením povinnosti spoluvlastníkov (odstraňovanej
stavby – pozn. súdu) odstrániť aj poškodenia vzniknuté na susednej nehnuteľnosti, nachádzajúcej
sa na pozemku s parc. č. XXXX (dom žalobkyne - poznámka súdu), ktorá bezprostredne susedí
s odstraňovanou nehnuteľnosťou na pozemku s parc. č. XXXX. Ďalej namietla nesprávnosť v menách
spoluvlastníkov odstraňovanej stavby, uvedených v predmetnom rozhodnutí (č. l. 91 súdneho spisu).

39. Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany uznesením č. k. 2Pv 665/08-10 zo dňa 10.6.2008 (č.
l. 185 súdneho spisu) zamietol sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu povereného príslušníka OR PZ
v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor skráteného vyšetrovania, oddelenie skrátenéhovyšetrovania Piešťany ČVS: ORP-4640/5-OSV-TT-2007 zo dňa 6.5.2007 o zastavení trestného stíhania
pre prečin poškodzovania cudzej veci, pretože sťažnosť nie je dôvodná. Z odôvodnenia uznesenia
vyplýva, že poverený príslušník OR PZ v Trnave, Úrad justičnej a kriminálnej polície začal trestné

stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci uznesením zo dňa 3.1.2008 na tom skutkovom základe,
že doposiaľ nezistený páchateľ v období od mesiaca august 2006 do mesiaca november 2007
na rodinnom dome nachádzajúcom sa na J. XX K., na zadnej časti, v smere od susedného domu
na J. XX L. K., nezisteným spôsobom poškodil fasádu, rímsu, demontoval pôvodný zvod vody, taktiež
poškodil strechu, následkom čoho dochádza k zatekaniu do 3 miestností uvedeného domu, čím spôsobil

poškodenej žalobkyni doposiaľ neupresnenú škodu. Žalovaný ako svedok uviedol, že v mesiacoch
september - október 2006 bola na základe stavebného povolenia a príslušnej projektovej dokumentácie
vykonaná výmena starého žľabu na dome patriacom žalobkyni, na J. XX L. K., za nový žľab, medený.
Taktiež bola vykonaná výmena 3 radov strešných škridiel, ktoré boli nahradené medeným plechom
o šírke cca 2 x 1 m. Uvedené práce boli kontrolované stavebným dozorom, Ing. Barátom z Nitry,
a za spísané do príslušného stavebného denníka. Zo ZP č. 30/2008 Ing. Imricha Reichela zo dňa

12.4.2008 poverený príslušník OR PZ zistil okrem iného že cudzí zásah, cudzie zavinenie popísané vady
na bolo k termínu vykonania obhliadky preukázateľné iba čiastočne, a to odborným spôsobom montáže
a uchytenia dažďového úžľabia zmene toho B plechu. Obdobne riešení detail styku medzi dvomi
domami je potencionálnym miestom trvalé ho zatekania vplyvom vetra a súčasne dažďa a vplyvom
snehových zrážok pri topení snehu zosunutej ho zo šikmej strechy. Z výsluchov strán sporu ako svedkov

v predmetnom trestnom konaní, s prihliadnutím na a závery ZP č. 30/2008 poverený príslušník OR PZ
usúdil,ženedošloknaplneniuvšetkýchobligatórnychznakovskutkovejpodstatyprečinupoškodzovania
cudzej veci a nebol ani dôvod na postúpenie veci, a preto trestné stíhanie zastavil uznesením zo dňa
6.5.2008.

40. V ten istý deň, t. j. 10.6.2008 písomne odpovedal prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany
žalobkyni na jej žiadosť o preskúmanie postupu policajta (č. l. 189 súdneho spisu) , ktorý jej neumožnil
nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu. Prokurátor poznamenal, že ust. § 208 ods. 1 Tr. por. upravuje
postup policajta v prípade, ak sa prípravné konanie končí, resp. môže skončiť niektorým z rozhodnutí,
ktoré nie je oprávnený urobiť policajt, napríklad podaním obžaloby, vydaním uznesenia o zastavení

trestného stíhania, vydaním uznesenia o prerušení trestného stíhania, teda, ak nejde o trestné stíhanie
„vo veci“, t. j. ak v prípravnom konaní nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe. Vtedy je
policajt povinný postupovať podľa § 208 ods. 1 Tr. por., a umožniť osobám uvedeným v citovanom
ustanovení, vrátane poškodeného, v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie
vyšetrovaniaaleboskrátenéhovyšetrovania.Namietanýpostuppolicajtavprípravnomkonanívyhodnotil

prokurátor okresnej prokuratúry za zákonný, keďže v danom prípade nepodal policajt prokurátorovi
návrh na podanie obžaloby, ani návrh na iné rozhodnutie, kedy príslušné rozhodnutia podľa Trestného
poriadku vydáva policajt sám, kedy ani nedochádza k preštudovaniu príslušného vyšetrovacieho
spisu a ani k upovedomeniu oprávnených osôb k možnosti príslušný vyšetrovací spis si preštudovať.
Preto ani nebol daný dôvod na postup podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej aj ako len

„Tr. por.“) o umožnení preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania.

41. Na rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu
povereného príslušníka OR PZ zastavení trestného stíhania a na písomné vyjadrenie prokurátora

Okresnej prokuratúry o preskúmanie postupu policajta, ktorý jej neumožnil nahliadnuť do vyšetrovacieho
spisu zareagovala žalobkyňa písomným stanoviskom zo dňa 30.6.2008 adresovaným OR PZ v Trnave,
Úradu justičnej a kriminálnej polície (č. l. 179 súdneho spisu), ktorý zaslala žalobkyňa na vedomie
aj Okresnej prokuratúre Piešťany, ktorý stanovisko vyhodnotila Krajská prokuratúra Trnava ako podnet,
ktorým namietala žalobkyňa spôsob vybavenia a postup vo veci vedenej Okresnou prokuratúrou

Piešťany pod sp. zn. 2Pv 665/08. Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava písomnou odpoveďou č. 1KPt
289/08-4 zo dňa 5.8.2008 (č. l. 177 spisu) oznámil žalobkyni, že rozhodnutie povereného príslušníka
OR PZ v Trnave, a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania, oddelenia skráteného
vyšetrovania Piešťany zo dňa 6.5.2008 o zastavení trestného stíhania pre prečin poškodzovania
cudzej veci a rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany zo dňa 10.06.2008 o zamietnutí

sťažnosti žalobkyne ako nedôvodnej, vyhodnotil ako zákonné a meritórne správne, nakoľko z výpovede
žalobkyne z výpovede žalovaného ako svedka, ale predovšetkým zo záverov ZP č. 30/2008 zo dňa
12.4.2008 H. H. C. možno konštatovať, že uvedený skutok nevykazuje znaky trestného činu, a nedošlo
k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci.Keďže vydané uznesenie povereného príslušníka PZaj uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry
Piešťany považoval prokurátor krajskej prokuratúry za zákonné, a nezistil v ich postupe pochybenie,
podnet žalobkyne ako nedôvodný odložil.

42. Mesto Piešťany vydalo dňa 13.10.2008 kolaudačné rozhodnutie č. j. 11166/22/2/2008 – BB
(č. l. 92 súdneho spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2008, ktorým povolil stavebný
úrad žalovanému užívať stavbu: Zmena dokončenej stavby polyfunkčného domu - prístavba, stavba
astavebnáúprava,nachádzajúcejsa napozemkusparc.č.XXXX/X-polyfunkčnýdom,XXXX/X-bazén

v kat. úz. K., J. XX, K.. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia skonštatoval stavebný úrad, že boli
dodržané podmienky určené v stavebnom povolení.

43. Listom zo dňa 18.12.2008 (č. l. 175 spisu), doručeným žalovanému dňa 21.12.2008 (doručenka na
č. l. 412 spisu), vyzvala žalobkyňa žalovaného na odstránenie prístavby a škôd vzniknutých v rámci
prístavby, nakoľko s prístavbou žalovaného na pozemku s parc. č. XXXX na základe stavebného

povolenia zo dňa 15.5.2006 vyjadrila žalobkyňa súhlas za podmienky, že bude výstavba robená v zmysle
zákona, a nie ako v minulosti, kedy už v rámci prvej prístavby k domu žalovaného došlo k poškodeniu
domu žalobkyne, a vzniknuté škody boli napokon iba sčasti odstránené. Uviedla, že ani pri prvej, ani
pri druhej prístavbe žalovaného, neboli rešpektované hranice pozemkov, pričom detail styku oboch
nehnuteľností bol do projektovej dokumentácie doplnený až dodatočne, po vyžiadaní žalobkyňou, až po

zásahoch žalovaného do jej nehnuteľnosti. Nerešpektovanie hraníc pozemku žalobkyne, znehodnotenie
jej nehnuteľnosti zásahmi žalovaného, konkrétne poškodenie zadnej steny, poškodenie strechy,
osekanie rímsy, osekanie časti štítu domu, porušenie venca stavby, zrušenie pôvodného zvodu vody,
popraskané interiérové steny, zatekanie do miestnosti, sú príčinou znehodnotenia domu žalobkyne.
Nehnuteľnosť žalobkyne je znehodnocovaná zatekaním do interiéru, vlhnutím stien susediacich

s prístavbou žalovaného, čo je spôsobené nemožnosťou odvetrávania zadnej steny nehnuteľnosti
žalobkyne z dôvodu tesnej blízkosti prístavby žalovaného, čo bolo skonštatované aj v znaleckom
posudku, ktorý dala vyhotoviť polícia. Vlhnutie spôsobuje vznik plesní na stenách, zhoršovalo životné
podmienky a zdravotný stav matky žalobkyne. Zatekanie do domu žalobkyne bolo skonštatované
aj pri poslednom stavebnom dohľade, ktorého sa zúčastnila z mestského úradu v Piešťanoch pani Ing.

arch. J. L. a H. F., ktoré sa osobne presvedčili o zatekaní do nehnuteľnosti žalobkyne. Následne bol
o tejto situácii informovaný aj pracovník žalovaného, pán Q., ktorý bol prítomný aj na predchádzajúcom
stavebnom dohľade za prítomnosti H. F.. Záverom listu vyzvala žalobkyňa žalovaného na odstránenie
prístavby nerešpektujúcej hranice jej pozemku, na odstránenie škôd vzniknutých na dome žalobkyne
v rámci prístavby žalovaného a na uvedenie nehnuteľnosti žalobkyne do pôvodného stavu, všetko do

18.1.2009.

44. Listom zo dňa 20.12.2008 (č. l. 176 spisu) požiadala žalobkyňa primátora mesta Piešťany
o stanovisko a doriešenie prípadu vo veci stavebného povolenia z roku 2006 pre prístavbu žalovaného,
ktoré vydalo mesto Piešťany, nerešpektujúc nehnuteľnosť žalobkyne. Styk nehnuteľností strán sporu bol

do projektovej dokumentácie doplnený až po vyžiadaní žalobkyňou, s ktorým doplnkom žalobkyňa nikdy
nesúhlasila. Boli zvolané viaceré štátne stavebné dohľady, avšak neboli účinné, neboli rešpektované
hranice pozemku žalobkyne a jej majetku, ktorý bol poškodzovaný napriek tomu, že sa viackrát
obrátila na mestský úrad o pomoc a zasiahnutie. Bola preto nútená podať trestné oznámenie, k čomu
vypovedal žalovaný na polícii ako svedok, kde sa tento vyjadril, že v rámci stavebného povolenia a

príslušnej projektovej dokumentácie bola v mesiaci september/október 2006 vykonaná výmena starého
žľabu na dome žalobkyne za nový, medený, rovnako bola vymenená časť z strešných škridiel (3
rady) za medený plech o šírke cca 2 m x 1 m, ktorý bol zakotvený na nových doskách, ktoré
boli umiestnené zo strany stavby žalovaného, nakoľko staré boli prehnuté a nefunkčné, k čomu sa
vyjadrila žalobkyňa, že sa to nezakladá na pravde, pretože žiadne dosky sa tam nenachádzali. Strecha

žalobkyne končila rímsou a strešnou krytinou, ktoré žalovaný odstránil. Medzi stavbu žalobkyne a stavbu
žalovaného bol z jej strechy vložený medený plech, ktorý vyúsťuje do medeného zvodu. Práce, ktoré
boli, podľa žalovaného, urobené na nehnuteľnosti žalobkyne pri prvej prístavbe a zatekanie do jej
nehnuteľnosti z dôvodu susediacej zchátranej nehnuteľnosti, sa nezakladajú na pravde, pretože si stačí
prečítať rozhodnutia o odstránení tejto stavby. Žalobkyňa poznamenala, že v projektovej dokumentácii

neboli zakreslené zásahy do jej nehnuteľnosti, a detail styku oboch nehnuteľností bol doplnený
až po vyžiadaní žalobkyňou na základe štátneho stavebného dohľadu dňa 30.8.2006. Z mestského
úradu Piešťany bol doručený žalobkyni uvedený detail až dňa 3.10.2006, kedy už bolo zasiahnuté do jej
nehnuteľnosti, konkrétne v septembri-októbri, ako vypovedal aj samotný žalovaný na polícii. Žalobazdôraznila, že nedala súhlas na žiadnym zásahom do jej nehnuteľnosti. Uvedenou výpoveďou žalovaný
jednoznačne potvrdil časť tvrdení žalobkyne ohľadom zasahovania do jej nehnuteľnosti, čo mestský
úrad nebol sa celý čas schopný, alebo nechcel, preukázať. Z dôvodu zásahov žalovaného do stavby

žalobkyne v súčasnosti zateká do všetkých 3 miestností domu žalobkyne, vlhnú a plesnivejú steny
susediace s prístavbou žalovaného, nakoľko nerešpektovaním hraníc pozemku žalobkyne blízkosťou
novopostavenej prístavby nedochádza k odvetrávaniu zadnej steny nehnuteľnosti žalobkyne, čo bolo
skonštatované aj v znaleckom posudku urobenom pre políciu. Zásadný zásah do nehnuteľnosti
žalobkyne boli väčšieho rázu, čo žalovaný vo svojej výpovedi svedka neuviedol. Záverom požiadala

žalobkyňa primátora mesta Piešťany o vyvodenie patričných dôsledkov, nakoľko žalovaný už vo svojej
výpovedi potvrdil tvrdenia žalobkyne, že z jeho strany došlo k poškodeniu jej nehnuteľnosti, čo mestský
úradsícenepopieral,alevyjadrilsa,žesatonedalopreukázať.Výpoveďoužalovanéhobolapreukázaná
iba časť poškodení, ktoré spôsobil na nehnuteľnosti žalobkyne, a preto požiadala žalobkyňa primátora
mestaoinformovanieozámerochmesta, ktoréplánujezrealizovaťzaúčelomvyriešeniaceléhoprípadu.

45. Na podnet žalobkyne na preskúmanie rozhodnutia mesta Piešťany č. j. 05679/22/3/2006-BB
zo dňa 15.5.2006, ktorým bola povolená stavba: Zmena dokončenej stavby polyfunkčného domu -
prístavba, nadstavba, stavebná úprava, na pozemku s parc. č. XXXX v kat. úz. K., v konaní mimo
odvolacieho konania, odpovedal KSÚ Trnava žalobkyni listom zo dňa 23.2.2009 (č. l. 172 spisu), že
proti predmetnému rozhodnutiu mohla podať žalobkyňa odvolanie do 15 dní, čo však táto nevyužila,

a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 3.7.2006. Za správnosť, úplnosť a realizovateľnosť
projektovej dokumentácie zodpovedá projektant v súlade s § 46 stavebného zákona. Projektant je
oprávnenou osobou, ktorá získala oprávnenie na výkon projektovej činnosti podľa osobitných predpisov.
Oprávnené osoby sú povinné pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy. Stavebný úrad nemá dôvod
spochybňovať vypracovanú projektovú dokumentáciu. Vlastníci susedných nehnuteľností majú rovnaké

práva a povinnosti. Tak, ako je rodinný dom žalobkyne umiestnený na hranici pozemkov, aj žalovaný
môže umiestniť svoju nehnuteľnosť na hranicu pozemku, pričom v danom prípade ide už o prístavbu
k existujúcemu rodinnému domu, a jeho osadenie je iba v predlžení uvedenej stavby na pozemku.
Dôvodom na zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2
správneho poriadku môže byť len jeho nezákonnosť, pričom KSÚ Trnava nezistil v konaní a v rozhodnutí

prvostupňového úradu také porušenie zákona, ktoré by podmieňovalo zrušenie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania.

46. Mesto Piešťany rozhodnutím č. j. 12369/22/2/2009-BB zo dňa 30.11.2009 (č. l. 162 spisu)
v spojení s opravou zo dňa 12.1.2010, nepovolilo (prvýkrát) obnovu kolaudačného konania ukončeného

právoplatným rozhodnutím mesta Piešťany č. j. 11166/22/2/2008–BB zo dňa 13.10.2008, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2008. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím KSÚ Trnava sp.
zn. KSÚ-OSP-2010/00248/Gi zo dňa 25.1.2010 (č. l. 154 spisu), a vec bola vrátená prvostupňovému
orgánu na nové konanie a rozhodnutie v súlade so zákonom, pretože prvostupňový stavebný orgán
rozhodol o nepovolení obnovy kolaudačného konania podľa nesprávneho zákonného ustanovenia.

47. KSÚ Trnava listom zo dňa 16.2.2010 (č .l. 152 spisu) oznámil žalobkyni, že ak stavebný úrad
zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí
účastníci stavebného konania, ktorých by sa mohla zmena dotýkať tak., ako to vyplýva z § 78 ods. 2
stavebného zákona. Keďže v danom prípade nezlúčil stavebný úrad s kolaudačným konaním aj konanie

o zmene stavby pred dokončením, povolil len užívanie zmeny dokončenej stavby polyfunkčného domu,
čiže účastníkmi kolaudačného konania nie sú vlastníci susedných nehnuteľností a stavieb.

48. Mesto Piešťany rozhodnutím č. j. 00702/22/1/2010-BB zo dňa 15.8.2010 (č.l. 150 spisu) nepovolilo
(druhýkrát) obnovu kolaudačného konania ukončeného právoplatným rozhodnutím mesta Piešťany č. j.

11166/22/2/2008–BB zo dňa 13.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2008, ktorým bolo
žalovanému povolené užívanie stavby: Zmena stavby polyfunkčného domu – prístavba, nadstavba
a stavebná úprava, nachádzajúcej sa na pozemku s parc. č. XXXX/X M. XXXX/X v kat. úz. K., na J.
XX L. K.. Rozhodnutie zo dňa 15.8.2010 o nepovolení obnovy kolaudačného konania bolo zrušené
rozhodnutím KSÚ Trnava č. j. KSÚ-OSPO-2010/00687/Ve zo dňa 23.8.2010 (č. l. 140 spisu), a vec bola

vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie v súlade so zákonom. Dôvodom
zrušenia rozhodnutia bolo nevysporiadanie sa s otázkou existencie možných podmienok pre nariadenie
obnovy konania v napadnutom rozhodnutí, a oznámiť tak navrhovateľke na obnovu konania (žalobkyni),
prečo neboli splnené podmienky pre nariadenie obnovy konania.49. KSÚ Trnava rozhodnutím č. KSÚ-OSP- 2011/00127/Ho zo dňa 24.1.2011 zamietol odvolanie
žalobkyne zo dňa 27.11.2010 (č. l. 130 a 134 súdneho spisu), a potvrdil rozhodnutie mesta Piešťany

č. j. 00702/22/2/2010-BB zo dňa 5.11.2010, ktorým (tretíkrát) nepovolil obnovu kolaudačného konania,
ukončeného právoplatným rozhodnutím mesta Piešťany č. j. 11166/22/2/2008–BB zo dňa 13.10.2008,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2008, ktorým bolo žalovanému povolené užívanie stavby:
Zmena stavby polyfunkčného domu – prístavba, nadstavba a stavebná úprava, nachádzajúcej sa na
pozemku s parc. č. XXXX/X M. XXXX/X v kat. úz. K., na J. XX L. K.. KSÚ Trnava skonštatoval, že

mesto Piešťany postupovalo v kolaudačnom konaní v súlade so stavebným zákonom, že v neodňalo
v predmetnom konaní možnosť žalobkyni zúčastniť sa tohto konania, nakoľko podľa zákona nebola
účastníkom kolaudačného konania. Rozhodnutie obsahuje poučenie, že proti nemu nie je možné podať
odvolanie, ale že je možné preskúmať ho súdom.

50.StavebnýúradobceBanka vydaldňa25.11.2010oznámenieSUBA:10/TX/747/2ozačatísprávneho

konania o odstránení stavby so súp. č. XXXX na parcele č. XXXX a stavby bez súpisného čísla na
parcele č. XXXX/X v kat. úz. K. (č. l. 257 súdneho spisu). Nie nie oboch stavieb rozhodol stavebný úrad
z vlastného podnetu, po zistení, že obe stavby sú závadné, ohrozujú život a zdravie osôb, a nemožno
ich hospodárne opraviť.

51. Sťažnosťou zo dňa 27.3.2013, adresovanou prednostovi KSÚ Trnava (č. l. 93 súdneho spisu)
namietala žalobkyňa, že stavebný úrad obec Banka nepostupoval v súlade s rozhodnutím sp. zn.
KSÚ-OSP- 2011/00497/Ho KSÚ Trnava, a zastavil konanie o odstránení stavby sp. zn. SÚBA: 12/10/
TX/747/2 bez možnosti odvolať sa. Zrušenia rozhodnutia stavebného úradu obce Banka o zastavení
konania o odstránení stavby sa domáhala žalobkyňa ako riadny účastník, pretože stavebný úrad uviedol

ako dôvod zastavenia konania tvrdenie, že stavba je celkom zrútená, či mal odpadnúť dôvod konania
začatého na správ podnet správneho orgánu, k čomu žalobkyňa uviedla, že predmetná stavba stále
stojí, ohrozuje narušenou stabilitou naďalej osoby žijúce a pohybujúce sa v bezprostrednej blízkosti
stavby. Postupnou devastáciou stavby, ktorá mala byť odstránená, dochádza k namokaniu obvodového
muriva a základov susednej stavby rodinného domu so súp. č. XXXX na pozemku s parc. č. XXXX vo

vlastníctve žalobkyne.

52. Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. v odbornom vyjadrení č. 155/2013 zo dňa 27.9.2013, okrem iného,
skonštatoval, že detail styku krytiny na streche žalobkyne s murivom prístavby žalovaného nebol vhodne
zrealizovaný, čoho dôsledkom bola penetrácia zrážkovej vody do konštrukcie strechy žalobkyne, pričom

skonštatoval rozpor s normou STN 733610. Poukázal aj na neodborne osadený odvodňovací žľab
ako nevhodne riešený detail napojenia žľabu na obvodovú stenu, čo tiež bolo v rozpore s normou
STN 733610. Ako nesprávne skonštatoval oplechovanie komína, na ktorom absentuje omietka, ktorá
by chránila murivo pred poveternostnými vplyvmi, oplechovanie nebolo vyvedené do potrebnej výšky
nad rovinu strechy, pričom napojenie na murivo bolo nevhodne riešené, v rozpore s normou STN

73610. Ako primárnu príčinu zatekania do objektu považoval znalec nedostatky realizačného charakteru
v oblasti napojenia úžľabia - odtokového žľabu na obvodové murivo prístavby, nevhodne riešený
detail napojenia strešnej krytiny štítového múru rodinného domu na prístavbu a nevhodne realizované
oplechovanie komína. Ďalej skonštatoval degradáciu škridiel osadených na rodinnom dome v podobe
olámania rohov, ulomenia kotviaceho nosa či pozdĺžnemu zlomu škridly, a skonštatoval aj stratu

hydroizolačných schopností izolácie proti zemnej vlhkosti. Deštrukciu rodinného domu žalobkyne
spôsobila pravdepodobne stavebná činnosť pri búraní konštrukcií domu č. XX (žalovaného), čo malo
za následok vznik trhlín v nosných múroch domu č. XX (žalobkyne) priľahlých k realizovanej stavbe
žalovaného. Trhliny sú spôsobené miernym dosadnutím časti základov domu č. XX v dôsledku
dynamickéhoúčinkupribúraníkonštrukciídomuč.XXpriamonadväzujúcichnastenudomuč.XX,akoaj

dodatočným priťažením pôvodných základov podľa priľahlého štítového múru domu č. XX prístavbou
a vstavbou nových nosných prvkov tak, ako to skonštatoval znalec Ing. Miloš Ferenčík v ZP č. 206 - 6/98.
Odhadovanú sumu sanácie škody spôsobenej na dome žalobkyne stavebnou činnosťou suseda určil
znalec v rozsahu 8.000,- až 12.000,- eur bez DPH. Znalec sa vyjadril, že škoda stále narastá, nakoľko
nedošlo k náprave, resp. k odstráneniu jednotlivých porúch a vád identifikovaných znalcom ešte v roku

2008. Rodinný dom pod náporom poveternostných podmienok a neodstráneného poškodenia postupne
degraduje, a aj v tomto prípade na posúdenie výšky škody je dôležitý sanačný projekt.53. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, z odvetvia odhad hodnoty
nehnuteľností, a na podanie znaleckého posudku ustanovil Ing. Roberta Gombára (uznesenie zo dňa
9.3.2020 v spojení s pozmeňujúcim uznesením zo dňa 30.12.2020, č. l. 582 a č. l. 616 súdneho spisu),

ktorého úlohou bolo 1./ uviesť všetky priame príčiny vlhnutia, podmočenia a zatekania dažďovej vody
do domu so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa v kat. úz. K. na pozemku s parc. č. XXXX, zapísanom
na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne, a ďalšie priame príčiny, ktoré spôsobili deštrukciu rodinného
domu so súp. č. XXXX, a kedy došlo k deštrukcii domu; 2./ uviesť, či rodinný dom so súp. č. XXXX je
dostatočne odizolovaný a vetraný, 3./ uviesť, či škoda na dome so súp. č. XXXX vznikla jednorazovo

alebo či stále graduje, 4./ uviesť, či existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody na dome so
súp. č. XXXX a druhou prístavbou susediacej stavby so súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX pre kat.
úz. K., vo vlastníctve žalovaného, ktorá prístavba bola zrealizovaná na základe stavebného povolenia
z roku 2006. Ak existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody na stavbe so súp. č. XXXX
a druhou prístavbou susediacej stavby so súp. č. XXXX, ktorá prístavba bola zrealizovaná na základe
stavebného povolenia z roku 2006, uložil súd znalcovi ďalšie konkrétne znalecké úlohy.

54. Súdom ustanovený znalec Ing. Robert Gombár podal vo veci dňa 4.8.2021 ZP č. 81/2021 zo dňa
30.7.2021 (č. l. 663 súdneho spisu), v ktorom uviedol, že:
1./ priamou príčinou vlhnutia domu súp. č. č. XXXX (dom žalobkyne) je absentujúca, resp. nefunkčná
vodorovná izolácia stien samotného dobu, čo je bežný stav pre domy postavené v medzivojnovom

období 20. storočia. Vlhkosť sa prejavuje okrem steny dotyku s domom so súp. č. XXXX (dom
žalovaného) aj na ostatných stenách;
2./ hlavnou príčinou zatekania dažďovej vody je nesprávne a nedostatočne realizovaná oprava strechy.
Kritické miesto zatekania je napojenie pôvodného úžľabia medeného žľabu, ktorý bol osadený v mesiaci
10/2006 na mieste bývalej rímsy medzi strechou domu sp. č. XXXX a štítovou stenou prístavieb domu

súp. č. XXXX (dom žalovaného). Zatekanie je masívne, hlavne v mieste napojenia;
3./ hlavnou príčinou trhlín na stenách domu so s súp. č. XXXX (dom žalobkyne), ktoré sa prejavili
v roku 1997, a následne hlavne na pravej bočnej strane, je samotná realizácia masívnej prístavby domu
so súp. č. XXXX, ktorá spôsobila dodatočné dosadnutie a preťaženie podložia. Trhliny sa prejavujú
aj na ostatných stenách domu, čo mohlo byť spôsobené taktiež technickým stavom samotného domu

súp. č. XXXX (nedostatočné zakladanie, absencia stužujúcich vencov), a taktiež možným negatívnym
faktorom bolo v tomto zmysle odstránenie prístavby na zadnej strane domu, ktoré taktiež mohlo spôsobiť
zmeny v podloží v dotyku so zadnou stenou domu súp. č. XXXX.

55. V ZP č. 81/2021 znalec Ing. Robert Gombár ďalej uviedol, že dom so súp. č. XXXX nie je odizolovaný

proti zemnej vlhkosti, a nie je ani dostatočne vetraný. Od roku 2015 nie je obývaný trvalo, pričom
dostatočné vetranie hlavne v dvoch zadných izbách ani nie je možné, pretože nemajú priame okno
do exteriéru, ale iba do susedných miestností, resp. okno zadnej izby je do dreveného prístavku
naľavejzadnejstranedomu.Akéhokoľvekvetraniedomuvšaknezabránivprípadeabsentujúcejizolácie
vzlínajúcej vlhkosti stien, pretože vetranie môže vlhnutie iba spomaliť. Škoda na dome žalobkyne

vznikla prvýkrát pri prvej prístavbe, resp. pri prvom odstránení rímsy domu v roku 1997, následne
pri druhej prístavbe odstránením zbytkov rímsy v roku 2006, kedy bol zároveň namontovaný medený
žľab. Keďže nebola vykonaná súčasne žiadna rekonštrukcia väčšej časti priľahlej plochy strechy hlavne
plechového úžľabia, zatekanie pokračuje, a taktiež pokračuje aj vlhnutie a objavujú sa praskliny, pričom
škoda kontinuálne graduje od roku 1997. Jednoznačne po realizácii druhej prístavby na základe

stavebného povolenia z roku 2006 sa stav domu žalobkyne zhoršil. Návrh na osadenie medeného žľabu
bez širšej rekonštrukcie dotknutej časti starej strechy susedného domu (domu žalobkyne) považuje
znalec za nedostatočné riešenie, a preto existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a druhou prístavbou, ale iba v rozsahu zatekania a trhlín. Na vlhkosť stien domu súp. č. XXXX nemá
druhá prístavba priamy vplyv. Rozlišovať medzi škodou, resp. príčinou škody medzi prvou a druhou

prístavbou nie je jednoznačné, pretože škoda začala už pri prvej pri stavbe v roku 1997. Najzásadnejšou
priamou príčinou škody spôsobenou druhou prístavbou žalovaného je osadenie medeného žľabu
bez širšej rekonštrukcie dotknutej časti starej strechy susedného domu. Vznik trhlín na susednom dome
súp. č. XXXX (dom žalobkyne), ale aj na samotnom dome súp. č. XXXX (dom žalovaného) je častým
dôsledkom preťaženia dosadnutia prístavby hlavne v husto zastavaných územiach miest. Zatekanie

zo strechy domu žalobkyne do podkrovia domu žalobkyne pokračuje hlavne v kritickom mieste napojenia
úžľabia do žľabu, avšak nie je možné presne identifikovať, ako vyzeral strop a steny pod kritickým
miestom pred druhou prístavbou. Škoda spôsobená druhou prístavbou spočíva hlavne v poškodení
drevenýchkonštrukciíkrovovvrozsahucca2až3bežné metredrevenýchprofilov,zatečenietrámovéhostropu v rozsahu cca 2 m2, zatečených stien v rozsahu cca 4 m2, nové praskliny na stenách v rozsahu
cca 2 až 3 bežných metrov. Pokiaľ by vec nebola riešená iba novým medeným žľabom, ale bola
by rekonštruovaná celá priľahlá časť strechy domu so súp. č. XXXX (napr. ľahká plechová krytina)

vcelkovejpôdorysnejplochecca23m2,zktorejstekávodadožľabu,bolomožnézamedziťvznikuškody
zo strany susediaceho domu súp. č. XXXX. Do starej zvetranej škridlovej krytiny nie je technicky možné
bezchybne implementovať nový funkčný žľab. Od roku 2006, resp. 2007, kedy bol implementovaný
medený žľab a zvod, neboli vykonané žiadne opravy alebo úpravy stavebného charakteru. Opravy
navrhnuté Ing. Reichelom (vystlanie žľabu fóliou Fatrafol s geotextíliou atď.), ani žiadne iné opravy

nie je možné zrealizovať vzhľadom na zlý technický stav krytiny a celej strechy na dome žalobkyne.
Akákoľvek zásadnejšia oprava by si vyžadovala rozobratie celej dotknutej časti strechy za súčinnosti
oboch vlastníkov susediacich nehnuteľností. Navyše do roku 2015, kedy bola zbúraná zadná prístavba
domusúp.č.XXXXnaparc.č.XXXX,boljedinýprístupnadotknutúčasťstrechyibazinteriérudomusúp.
č. XXXX (dom žalobkyne). Medený žľab nespĺňa všetky normové požiadavky, pričom v danom prípade
ani nebolo možné všetky požiadavky normy splniť, nakoľko sa nejednalo o novú strechu, ale o opravu

stávajúcej strechy. Nevhodné riešenie je aj pri napojení kruhového zvodu z bočnej strany čela žľabu
cca 20 mm nad dnom samotného žľabu. Optimálne riešenie by bolo vypustiť žľab z profilu zadnej steny,
osadiť väčší kotlík a z do novej časti kotlíka vyviezť zvod. Zvod je kruhový, vonkajšieho priemeru 80 mm,
čo by vyhovovalo pre klasickú vypustenú rímsu vzhľadom na odvodňovanú plochu. V danom prípade
zaatikového žľabu je vhodné zvýšiť počet zvodov, čo v danom prípade nie je možné, alebo zväčšiť

dimenziu zvodu. Tvar a rozmery žľabu nevyhovujú požiadavkám platnej slovenskej technickej normy
(ďalej aj ako len „STN“). V čase montáže žľabov a zvodov existovala v tejto časti prístavba (zbúraná
v roku 2015 ), ktorá bránila vykonať montáž kotlíka mimo profil domu. Bez rozobratia celej dotknutej časti
strechy nie je možné realizovať montáž podľa platnej STN. Pravidelnú kontrolu a čistenie si vyžadujú
všetky prvky odôvodnenia strechy. Neexistuje záväzný predpis, ktorý by takúto údržbu podrobne riešil.

56. V ZP č. 81/2021 uviedol Ing. Robert Gombár, že príčinou odpadnutia omietky na najvyššom mieste
predného okna mapového žľabu, kde sa koncentruje najviac vody, nemuselo byť zavlhnutie (v mieste
nie sú zrejmé žiadne fľaky vlhkosti ani v interiéri, ani v exteriéri). Pravdepodobnou príčinou mohli
byť vibrácie od búrania v blízkosti rímsy alebo dosadnutie štítového múra stavby bez vplyvu očistenia

okapu. Jediným účinným opatrením na zamedzenie gradovania škody vzniknutej v priamej príčinnej
súvislosti s druhou prístavbou domu žalovaného, by bolo kompletné rozobratie a montáž novej krytiny
vrátane uzavretého medzistrešného žľabu podľa platnej STN. Prvou aj druhou prístavbou bol zrušený
otvorený rímsový okap, čo je konštrukčne úplne nová situácia, ktorú nie je možné riešiť jednoduchým
náčrtompriečnehorezubezriešeniaširšíchsúvislostí.Natakýtovnútornýžľabplatiadiametrálneodlišné

technické parametre. V danom prípade ide o systémovú chybu, a nie o nedostatok údržby alebo bežných
opráv. Takúto rekonštrukciu bolo možné realizovať kedykoľvek, ideálne spolu s druhou prístavbou v roku
2006,čímbysazamedzilogradovaniuškôdvspojenísozatekanímstrechy(niestrhlinami,anivzlínavou
vlhkosťou). Proti vzniku prasklín na stenách nebolo možné vykonať žiadne opatrenia, pretože pri tomto
poškodení je potrebné počkať, kým stavby konsolidujú, potom praskliny zatrieť a sledovať. V prípade,

že by praskliny sa zväčšovali, je potrebné vypracovať statický posudok, a navrhnúť opatrenia. Znalec
pripomenul, že celkový technický stav domu žalobkyne vyžaduje výraznú rekonštrukciu a modernizáciu
bez ohľadu na škody spôsobené susednou stavbou, čo je už náročnejší proces, na zvážení vlastníka.
Zatekaniu cez strechu do podkrovia domu žalobkyne je možné zabrániť iba kompletnou rekonštrukciou,
a to výmenu krytiny, poškodených prvkov krovu, klampiarskych prvkov celej dotknutej časti strechy,

pôdorysnej plochy cca 23 m2, čo predstavuje celkovú plochu krytiny cca 30 m2 (po zaokrúhlení).
Odhad nákladov na generálnu rekonštrukciu časti strechy domu so súp. č. 2213, vrátane materiálu
a nevyhnutných prác, je cca 5.500 eur. Odhad nákladov na opravu trhlín domu žalobkyne je cca 2.400
eur. Vzlínavú vlhkosť stien pri podlahe domu žalobkyne nepovažoval znalec za poruchu spôsobenú
prístavbami domu žalovaného, nakoľko zvýšená maximálna vlhkosť bola nameraná okrem spoločnej

steny domu žalobkyne s domom žalovaného aj pri všetkých ostatných stenách domu, pri vnútornej
stene v kuchyni, v prednej izbe, na zadnej štítovej stene. Vzlínajúca vlhkosť je dôsledkom absentujúcej
vodorovnej izolácie, pričom táto skutočnosť ešte viac akcentuje zváženie generálnej rekonštrukcie
domu žalobkyne s cieľom dodržania kritéria účelnosti a hospodárnosti akýchkoľvek opráv, resp. prác
na odstránení spôsobenej škody. Odstránenie vzlínavej vlhkosti je možné dodatočnými mechanickými

zásahmi do muriva buď vložením novej hydroizolačnej tvrdenej fólie alebo navŕtaním hustých vrtov
a napustením stien emulziou proti vzlínaniu, ktoré riešenie však môže spôsobiť ďalšie negatívne vplyvy
na klesanie stien vytváranie nových trhlín (str. 22 ZP, č. l. 684 súdneho spisu).57. Zo ZP č. 81/2021 Ing. Roberta Gombára ďalej vyplýva, že od roku 2006 do roku 2021 nedošlo
k radikálnemu - skokovému - zhoršeniu ani k zlepšeniu technického stavu, resp. stupňa poškodenia
domu žalobkyne. Škoda vznikla v krátkom časovom období v roku 2006, a od tohto dátumu je viac-

menej stabilná s miernymi výkyvmi, resp. iba s miernym prírastkom trhlín, vzlínavej a zatekania. Tieto
poškodenia konštatujú a dokumentujú aj znalecké posudky z roku 2008 a 2013. Nie je možné určiť
dátum, do ktorého bolo reálne možné nejakými stavebnými úpravami zabrániť rozširovaniu škody.
Znalcom Ing. Gombárom navrhované riešenie bolo možné zrealizovať kedykoľvek od roku 2006.
Jediným možným riešením je generálna rekonštrukcia dotknutej časti strechy, nakoľko zrušením rímsy

v roku 2006 táto časť strechy zmenila svoj základný typ z pohľadu odvodnenia. Skutočná škoda na dome
žalobkyne, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s druhou prístavbou domu žalovaného v roku 2006,
malamiernestúpajúcitendenciu,pričomvroku2006bolavovýške1.176,-eur,vroku2007bolavovýške
1.223,- eur, v roku 2008 bola vo výške 1.291,- eur, v roku 2009 bola vo výške 1.326,- eur, v roku 2010
bola vo výške 1.338,- eur, v roku 2011 bola vo výške 1.354,- eur, v roku 2012 bola vo výške 1.362,- eur,
v roku 2013 bola vo výške 1.368,- eur, v roku 2014 bola vo výške 1.387,- eur, v roku 2015 bola vo výške

1.413,- eur, v roku 2016 bola vo výške 1.430,- eur, v roku 2017 bola vo výške 1.473,- eur, v roku 2018
bola vo výške 1.523,- eur, v roku 2019 bola vo výške 1.580,- eur, v roku 2020 bola vo výške 1.627,- eur,
v roku 2021 bola vo výške 1.580,- eur (strany 23, 25 ZP, č. l. 685 a 687 spisu).

58. K písomným výhradám žalovaného k ZP č. 81/2021 poskytol znalec Ing. Gombár dňa 4.10.2021

písomné stanovisko (č. l. 757 súdneho spisu), v ktorom uviedol, že podpivničenie domu sa posudzuje
ako celok, t. j. ak je celá zastavaná plocha prízemia (vrátane prístavby) väčšia ako zastavaná plocha
podzemného podlažia, ide o dom čiastočne podpivničený. Navyše ani pôvodná časť (bez prístavieb) nie
je podpivničená celá, ale iba pod pravou časťou domu bez plochy „podchodu“ - obostavaného vjazdu
dodvora.Klesaniealebo„trhanie“prístaviebjebežnýjavhlavneprikonsolidovanýchstavbách.Poukázal

na str. 14 svojho znaleckého posudku, na ktorej je fotografia trhliny obvodovej steny domu súp. č.
XXXX (dom žalovaného), ktorá je presne na styku pôvodnej stavby a prístavby, a preukazuje tvrdenie
znalca. Znalec zdôraznil, že v súdnom spise sa nenachádzala dokumentácia technického stavu domu
žalobkyne z rokov 1989-1997, pretože najstarší dôkaz týkajúci sa domu žalobkyne bol z roku 1998.
Z korešpondencie medzi stavebným úradom a účastníkmi nie je možné presne identifikovať technický

stav, navyše, tento sa v priebehu rokov kontinuálne mení aj bez cudzích alebo vonkajších vplyvov.
Znalec nevie preukázať, či žalobkyňa si sama poškodila svoju strechu, a nevie znalec ani zhodnotiť,
či je znalkyňa schopná sama opraviť si strechu. Znalec zdôraznil, že základným problémom návrhu
riešenia strechy domu súp. č. XXXX (dom žalobkyne) bola zmena typu žľabu z vonkajšieho (rímsového)
na vnútorný (medzistrešný) podľa STN 73 3610. Navrhovanie a realizácia takýchto žľabov je diametrálne

odlišné od klasických vonkajších rímsových žľabov. Ak nie je možné implantovať všetky predpísané
prvky (dvojitý žľab, lapače snehu, počet odtokov, spád, profily, napojenie zvodov atď...) do starej
strechy, alebo do jej časti z dôvodu jej zlého technického stavu, je potrebné opraviť celú dotknutú
časť strechy tak, aby takýto žľab vyhovel norme, a zároveň bol technicky realizovateľný. V danom
prípade z pohľadu znaleckého posudku nie sú podstatné mená projektantov, dodávateľov, stavebných

dozorov, úradníkov na stavebnom úrade, ale iba technický stav a jeho súlad alebo nesúlad s platnou
STN. Príčinná súvislosť vzniku škody - zatekania a prasklín - podľa záverov posudku tohto znalca,
ako aj predchádzajúcich troch posudkov je priama s prístavbou domu súp. č. XXXX (dom žalovaného).
Príčinnú súvislosť vlhnutia stien domu súp. č. XXXX (dom žalobkyne) od podlahy znalec nezistil.
K tomu, či škoda mohla byť vyriešená prítomnosťou vopred nahláseného stavebného dozoru, sa

nevedel znalec vyjadriť. Skutočnosť, že kritické miesto zatekania je napojenie úžľabia do medeného
žľabu, je zjavné a dokázateľné meraním. Zatekanie sa prejavuje tak na dome súp. č. XXXX (dom
žalobkyne), ako aj na dotykovej stene domu súp. č. XXXX (dom žalovaného). Všetky zistenia a dôkazy
uvedené v ZP č. 81/2021 považoval znalec za dostatočné vzhľadom na otázky v uznesení súdu,
a nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie o komunikáciu s príslušnými stavebnými úradmi, o

žiadosti a vyjadrenia. Výška škody bola stanovená na základe zistení znalca a návrhov riešenia podľa
platných znaleckých metodických postupov. Výška nákladov bola stanovená ako odhad podľa cien
podobných stavebných prác na trhu. Otázky, kto mal realizovať práce na zamedzenie gradovania škôd,
či aké prostriedky mal k tomu použiť, na koho náklady, nie sú úlohou znalca. Faktom je, že od roku 2006
neboli na streche domu súp. č. XXXX (dom žalobkyne) realizované žiadne stavebné úpravy.

59. K písomným výhradám žalobkyne k ZP č. 81/2021 poskytol znalec Ing. Gombár dňa 11.3.2022
písomné stanovisko (č. l. 802 súdneho spisu), v ktorom uviedol, že fakt, že dom žalovanej nemá
vodorovnú izoláciu, potvrdzuje nameraná vlhkosť v miestnostiach a v stenách, ktoré nie sú v dotykuso susednou nehnuteľnosťou žalovaného (str. 13 ZP č. 81/2021). Dôkazom je aj fotografia zo zadnej
strany domu, na ktorej je zrejmé, že terén za domom je nižší než podlaha domu, a teda izolácia by
bola na obnaženom tehlovom murive viditeľná. Uvedené tvrdenie znalca možno potvrdiť aj intenzívnymi

sondami domu do muriva domu, čím však vzniká poškodenie konštrukcie. Dosadnutie stavby spôsobuje
popraskanie aj základov a stien. V prípade, že by medzi základmi a stenami bola súvislá vodorovná
izolácia, došlo by, samozrejme, aj k jej prasknutiu, ale prípadná zmena vzlínavosti by bola iba minimálna
alebolokálna,čovdanomprípadeniejepravdou.Vzlínavávlhkosťjeceloplošná,výraznáadlhotrvajúca.
V danom prípade mohlo mať vplyv na zvýšenie vlhkosti odstránenie zadnej hospodárskej prístavby

v roku 2015, čím došlo k zmene vlhkostných pomerov priameho okolia zo zadnej strany domu. Nie je
pravdou, že by od roku 1997 do roku 2008 nebola v dome žalovanej žiadna vlhkosť, čomu nasvedčuje
aj nález v ZP č. 30/2008 Ing. Reichela, na str. 4, čl. 1.3., kde uviedol: „rozsiahle vlhnutie na obvodovej
stene (... ) vlhnutie je trvalého charakteru.“ Vzlínavá vlhkosť postupuje zo spodných zemných vrstiev
do stavebných konštrukcií. Ak je súvislá, celoplošná, nemá prekážku, vždy je to dôsledok absentujúcej
izolácie. Prístavbou žalovaného sa zmenil typ strechy, resp. žľabu z klasického rímsového na vnútorný

–medzistrešný. Podrobný popis je uvedený v kapitole II., 2.9. ZP č. 81/2021 Ing. Gombára. V danom
prípade správne a účinné technické riešenie odvedenia dažďovej vody nie je možné bez zásahu do
nehnuteľnosti žalovanej. Odpoveď na otázku žalovanej vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty domu
musí byť predmetom samostatného znaleckého dokazovania na základe uznesenia súdu. Vzhľadom
na technický stav domu žalovanej znalec odhadol, že rozdiel hodnoty domu pred a po po poškodení

nebude výrazný, bude spravidla totožný s výškou škody.

60. Súdny znalec Ing. Robert Gombár počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 18.7.2024 (č. l. 953
spisu) predniesol konajúcemu súdu, že pokiaľ by okno na stavbe žalovaného smerujúce na strechu
žalobkyne súviselo s prístupom na strechu domu žalobkyne, určite by to uviedol v znaleckom posudku.

Na strechu išiel znalec iným spôsobom. Na opakované otázky žalobkyne, ktoré neboli výslovne uvedené
v uznesení súdu v znaleckej úlohe, znalec odpovedal, že sa striktne držal položených otázok. Okno
na stavbe žalovaného smerujúce na strechu žalobkyne nepovažoval za potrebné riešiť, ani nebol
na to upozornený, čo mohla urobiť žalobkyňa počas obhliadky, ktoré urobil znalec dve. Strecha domu
žalobkyne nebola pochôdzna. Znalec bol na povale domu žalobkyne, a bol aj na streche žalovaného,

odkiaľ robil aj bližšiu obhliadku poškodenej krytiny na streche domu žalobkyne, dôkazom čoho je aj
fotodokumentácia na str. 12 a 17 z jeho znaleckého posudku. Pokiaľ by bol upozornený na iný a lepší
prístup k streche domu žalobkyne, urobil by obhliadku strechy žalobkyne aj odtiaľ. Išlo o technické
úkony, pri ktorých nepotreboval znalec nikoho iného, čím zareagoval znalec na vyjadrenie žalobkyne,
že jej neumožnil žalovaný vstúpiť do jeho nehnuteľnosti/na jeho nehnuteľnosť. Pri obhliadke bol znalec

prítomný sám, mal vlastný reflektor, laserový merač, fotoaparát a merač vlhkosti. Žiadne iné náradie
so sebou nemal, a sústredil sa hlavne na kritický bod zatekania, ktorý je vyznačený v prílohe znaleckého
posudku – náčrt, pričom je zjavné, že komín je mimo kritického miesta zatekania. Z tohto dôvodu
sa detailnom konštrukcie komína znalec nevenoval, ani jeho technickému stavu. Na okno v budove
žalovaného nikto znalca neupozornil, a o inom zvode vody zo strechy žalovaného na strechu žalobkyne,

na ktorý poukázala žalobkyňa fotografiami až na pojednávaní, nemal znalec vedomosť, ani nemal
iný prístup na výhľad na strechu. Iný zvod z ulice nie je ani vidieť, a nebol naňho upozornený. Na
uvedenom nič nemení skutočnosť, že samotná technická príčina zatekania je niekde inde, ktorá je
vkonštrukčnomdetailenapojeniaúžľabianastrechežalobkynedonovéhomedenéhožľabu,Ajkebytam
boli 4 zvody zo strechy žalovaného na strechu žalobkyne. technická príčina zatekania by bola rovnaká,

na rovnakom mieste fotky. Zatekanie je nesporné, po streche nie je možné chodiť, nedá sa na ňu vstúpiť,
pretože chodením po streche by došlo k poškodeniu starej krytiny. Škridlu na streche žalobkyne sa
nepodarilo znalcovi podvihnúť, pretože sa obával, aby nepoškodil žalobkyni strechu, pričom falcová
škridla sa dá posúvať. Fotografie, ktoré ukazovala znalcovi žalobkyňa počas pojednávania, na ktorých
vidieť komín a zvod vody, o ktorých nemal žalo znalec vedomosť, neboli zrejme fotené z ulice,

ale z nejakého okna alebo vyššieho miesta. Žalobkyňa mala možnosť upozorniť znalca už počas
obhliadky na skutočnosti, ktoré uvádzala až počas výsluchu znalca na pojednávaní. Znalec nemal
dôvod riešiť stojku v rohu nehnuteľnosti žalobkyne v časti z ulice, pretože tam nezateká. Odhad výšky
škody uvedený v znaleckom posudku tohto znalca, zodpovedá skutočnej výmere poškodene časti
strechy, t. j. 30 metrov štvorcových. Škoda nemôže byť nikdy vyčíslená ako rozdiel škôd, môže narastať,

teoreticky môže aj klesať. V každom roku mala škoda inú hodnotu. Pre určenie výšky skutočnej škody
sa vždy vychádza z nákladov na uvedenie do pôvodného stavu alebo na odstránenie príčiny, teda
technickej závady, ale to sa musí spätne indexovať alebo upraviť o tzv. amortizáciu dotknutých častí.
Ak je spôsobená škoda napríklad na 100-ročnom rozpadávajúcom sa dome, ktorá sa opraví hoci ajzlatým plechom, škoda nie je vo výške hodnoty zlatého plechu, ale taká, akú ma rozpadávajúci sa starý
dom, ktorý bol nejakým spôsobom amortizovaný. Náklady na odstránenie závady sa nerovnajú výške
škody, pretože náklady na odstránenie vady by boli vo výške niekoľko tisíc, ale škoda by bola vo výške

1.000,- eur a niečo. Ku konštatovaniu v ZP, že od roku 2008 na stavbe domu žalobkyne sa nerobili
žiadne úpravy dospel znalec iba z vyjadrení oboch strán sporu.

61. Medzi stranami sporu nebolo sporné existujúce poškodenie stavby žalobkyne, ktoré je zreteľné
nielen z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise, ale aj z fotodokumentácie (č. l. 216 až 240, č. l. 494

až 536), znaleckých posudkov aj obhliadkou vykonanou súdom. Sporné boli príčiny vzniknutých škôd,
náhrada ktorých je predmetom tohto sporu, ďalej existencia zodpovednosti žalovaného za vznik tejto
škody, a či uplynula premlčacia doba aj vo vzťahu k náhrade tej časti škody, ktorá vznikla 2 roky pred
začatím tohto súdneho sporu a neskôr, keďže škoda sa rokmi zväčšuje. K fotografii na č. l. 503 spisu
uviedla žalobkyňa., poznámku, že žalovaný si osadil okno bez jej súhlasu.

62. K priebehu sporu strany sporu ďalej uviedli:

63. Na pojednávaní dňa 27.10.2015 vtedajší právny zástupca žalobkyne upresnil pôvodný žalobný
nárok tak, že zaplatenie sumy 8.000,- eur si uplatňuje žalobkyňa titulom náhrady škody a zaplatenie
sumy 2.000,- eur si uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorým sumám dospela žalobkyňa

odhadom, po konzultácii s odborníkmi. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody predstavuje škodu
za obdobie 2 rokov pred podaním žaloby, pričom aj bezdôvodného obohatenia sa domáha žalobkyňa
za rovnaké obdobie, To je za obdobie od 13.1.2012 do 13.1.2014. Nárok na bezdôvodné obohatenie
spočíva v užívaní pozemku žalobkyne v rozmeroch 0,4 m v dĺžke 9 metrov, a nie 3,5 m, ako je nesprávne
uvedené v žalobe. Škoda vzniká neustále, nejde o škodu spôsobenú jednorazovou skutočnosťou,

pretože táto sa každým rokom zväčšuje. Žalobou sa nedomáhala žalobkyňa náhrady škody vyčíslenej
v ZP Ing. Reichela vo výške 11.000,- Sk, a neuplatnila si ani žiadnu inú ujmu spred 13.1.2012, vzhľadom
na uplynutie subjektívnej premlčacej doby na náhradu škody a na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Ku škode ďalej uviedol právny zástupca žalobkyne, že podľa vyjadrenia odborníkov, sa zväčšuje škoda
geometrickým radom, a nie iba aritmetickým radom, teda nie každý rok o rovnakú sumu.

64. Žalobkyňa počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 19.1.2016 predniesla konajúcemu súdu,
že predmetná škoda vznikla na jej dome dôsledky zásahov zo strany žalovaného, ktorým bola
odstránená rímsa, ako aj odvod dažďovej vody v zadnej časti rodinného domu pri streche,
čo bolo niekedy v roku 2006, ďalej zásahy žalovaného do strechy žalobkyne v zadnej časti

domu, ako aj do muriva pod strechou - do venca stavby. Stavebnou činnosťou žalovaného vznikol
medzi stavbou žalobkyne a stavbu žalovaného priestor 15 cm, do ktorého bol spočiatku pri stavebnej
činnosti žalovaného v roku 2006/2007 osadený medený žľab, ktorý slúžil na odvod vody zo strechy
domu žalobkyne aj zo strechy domu žalovaného, s, ktorým technickým riešením žalobkyňa nesúhlasila,
a potom čo sa s nesúhlasom obrátila žalobkyňa na stavebný úrad mestského úradu Piešťany, správou

žalovaný nové technické riešenie niekedy v roku 2008 až 2009. Z dôvodu spoločného medeného žľabu
na zvod vody zo strechy domov oboch strán sporu tento odvod kapacitne nepostačoval, voda z neho
vytekala, a cez strechu domu žalobkyne tiekla do podkrovia. Do strechy rodinného domu žalobkyne
neustále zateká v dôsledku technických zásahov, ktoré vznikli pri stavebnej činnosti žalovaného, pričom
odborníci žalobkyni uviedli, že sa to inak riešiť nedalo z dôvodu, že je tam medzera medzi rodinnými

domami (iba) 15 cm. Takáto úzka medzera nebola pôvodne súčasťou projektovej dokumentácie
žalovaného, v ktorej neboli totiž obsiahnuté žiadne zásahy do nehnuteľnosti žalobkyne. Pokiaľ žalovaný
nezačal so stavbou prístavby k už existujúcej stavbe, nezatekalo do rodinného domu žalobkyne zo
strechy. Zo strechy začalo zatekať do domu žalobkyne až po začatí stavebnej činnosti žalovaným.
Až po námietkach žalobkyne H. G. dodatočne technicky a projektovo riešil tieto veci, napriek tomu

však prístavba domu žalovaného nebola realizovaná v súlade s dokumentáciou uvedeného architekta.
Žalobkyňa aktívne namietala stavebnú činnosť žalovaného počas jej realizácie, aj boli vykonávané
štátne stavebné dohľady, avšak tieto neboli vykonané korektne voči žalobkyni, keď pracovníčka
stavebného úradu skonštatovala, že ide o lukratívnu časť Piešťan. Do kolaudačného konania nebola
žalobkyňa prizvaná, proti čomu sa aj žalobkyňa bránila, podala návrh na obnovu konania, ktorý bol

zamietnutý. Dom žalobkyne bol znehodnotený zatekaním do domu, cez povalu až na celú zadnú stenu,
a celý dom je vlhký. Odborníci jej ako jediné možné riešenie na zabránenie zatekania uviedli nový typ
strechy na dome žalobkyne, ktorým nemôže byť sedlová strecha. Ďalším riešením je postavenie nového
domu žalobkyňou. Škoda, náhrada ktorej je predmetom tohto sporu, vznikla v dôsledku stavebnejčinnosti druhej prístavby k domu žalovaného, ktorú tento začal v roku 2006, kedy je začala vznikať
škoda na dome . Už pri prvej prístavbe v roku 1995 vznikol obdobný problém, ktorý však žalovaný na
tretíkrát odstránil. Nakoľko zásahy do nehnuteľnosti žalobkyne neboli uvedené v stavebnom povolení zo

dňa 15.5.2006 pre druhú prístavbu žalovaného, a boli tam uvedené až dodatočne, zastávala žalobkyňa
názor,žestavebnáčinnosťžalovanéhoprirealizáciidruhejprístavbykdomužalovanéhonebolavsúlade
so stavebným povolením. Žalobkyňa nedala žalovanému súhlas na zásahy do jej stavby, pretože vždy
vyslovovala svoj výslovný nesúhlas so stavebnou činnosťou žalovaného v rozsahu, v akom ju vykonával.
Svojou stavebnou činnosťou zastaval žalovaný aj časť jej pozemku. Do predmetného domu by chcela

ísť žalobkyňa bývať na dôchodok, ktorý je však neobývateľný, musel by sa zbúrať, resp. postaviť nový
rodinný dom alebo urobiť veľká rekonštrukcia, a škoda bude určite prevyšovať sumu 10.000,- eur. ZP
Ing. Ferenčíka sa týka prvej prístavby rodinného domu žalovaného, ZP Ing. Reichela sa týka druhej
prístavbykrodinnémudomužalovaného,pričomodbornévyjadreniesidalavypracovaťžalobkyňavroku
2013, aby nevznikli pochybnosti o jej tvrdení, že aj jej vznikla škoda na jej rodinnom dome, a teda, aby
jej tvrdenie bolo odborne podložené. Odborné vyjadrenie ku škode sa nedala vypracovať žalobkyňa,

nakoľko predpokladala, že bude prizvaná ku kolaudácii, ktorá bola v roku 2008.

65. Na pojednávaní dňa 27.10.2015 právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania nároku
žalobkyne na náhradu škody podľa § 106 OZ, nakoľko žalobkyňa už v roku 1998, resp. v roku
2008 sa dozvedela zo ZP Ing. Reichela o škode, o jej výške 11.900,- Sk, ako aj o tom, kto za ňu

zodpovedá. Žaloba bola podaná až dňa 13.1.2014, a preto považuje žalovaný celý žalovaný nárok
žalobkyne za premlčaný. V tejto súvislosti odkázal aj na rozsudok NSSR sp. zn. 1Cdo/43/2010
zo dňa 29.2.2012. Právny zástupca žalovaného zastával názor, že zo žaloby nevyplýva, že by si
uplatnila žalobkyňa žalobou aj bezdôvodné obohatenie, pretože aj z označenia žaloby je zrejmé,
že sa domáhala žalobou iba náhrady škody. Tvrdenie žalujúcej strany, že si uplatňuje aj nárok

na náhradu bezdôvodného obohatenia, považovala žalovaná strana za účelové, nakoľko to začala
žalujúca strana tvrdiť až po vznesení námietky premlčania žalovanou stranou. Pokiaľ by došlo
k postaveniu stavby na časti pozemku žalobkyne nedošlo by k vydaniu kolaudačného rozhodnutia,
ktoré je právoplatné a založené v spise. Žalobkyňa podala na žalovanému trestné oznámenie, žalovaný
vypočutý ako svedok, ktoré trestné stíhanie bolo ukončené. Ku škode na stavbe žalobkyne dochádzalo

aj z dôvodu nevyhovujúceho stavu inej nehnuteľnosti žalobkyne, ktorá sa nachádza na jej pozemku,
ktoré stavby bezprostredne spojené, resp. susediace. Žalobkyňa doposiaľ neumožnila žalovanému
prístup na jej pozemok, aby mohol žalovaný zamedziť vzniku ďalších škôd. Poukázal na § 443 OZ, podľa
ktorého, pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia, pričom Okresný úrad Piešťany
už rozhodnutím zo dňa 26.6.1998 skonštatoval, že rodinný dom žalobkyne bol v nevyhovujúcom stave

a bol objím a nebol obývaný. Aj KSÚ Trnava v odpovedi zo dňa 27.5.2007 odkázal žalobkyňu s nárokom
na náhradu škody na súd. o škode a o výške a o tom kto ju spôsobil sa dozvedela žalobkyňa v roku
2008 so ZP Ing. Reichela, ktorá svojou činnosťou, resp. nekonaním, ktoré spočívalo v neumožnení
prístupužalovanémunajejpozemok,sasamapričinilaonarastanieškodynajejnehnuteľnosti,aodkázal
na rozhodnutie KSÚ zo dňa 26.5.2008 (č. l. 89 súdneho spisu), konkrétne na ods. 1, str. 2 odôvodnenia.

Pokiaľ by bola odstránená príčina vzniku škody, žiadna ďalšia škoda by nevznikla. Ak by sa žalobkyňa
obrátila s nárokom na náhradu škody na súd už v roku 2008, škoda by nebola v takom rozsahu, v akom
si ju uplatnila žalobou. Poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Piešťany zo dňa 26.6.1998 (č. l.
82 spisu, ktorým bolo nariadené odstránenie stavby bezprostredne susediacej nehnuteľnosti s domom
žalobkyne, ktorý využíval obvodovú stenu domu žalobkyne ako vlastnú stenu - pozn. súdu).

66. Žalovaný počas svojho výsluchu na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 19.1.2016 a 5.4.2016
predniesol konajúcemu súdu, že príčina zatekania do domu žalobkyne je uvedená v rozhodnutí
Okresného úradu Piešťany zo dňa 26.6.1998 (č. l. 82 súdneho spisu; t. j. rozhodnutie o odstránení
inému domu - pozn. súdu), pričom samotná žalobkyňa navrhovala zbúranie domu, ktorý využíval ako

obvodovú stenu obvodový múr domu žalobkyne. Stav rodinného domu žalobkyne vyplýva aj zo ZP č.
30/2008 Ing. Reichela, ktorý v bode 3.2. obsahuje technické riešenie daného problému, odkázal aj na
obrázok č. 2, str. 19 ZP č. 30/2008, bod 4.2., na str. 7 tohto ZP, ktorý zaoberá príčinami zatekania,
resp. vlhnutia steny rodinného domu žalobkyne. Žľab v rozsahu 15 cm, ktorý je medzi domami, je
v súlade so stavebným povolením, a stavba bola právoplatne skolaudovaná. Prvé známky zatekania

do domu žalobkyne vyplývajú už zo znaleckého posudku z roku 1998, pričom jej dom je starý 60 rokov
(ku dňu vyhotovenia rozsudku 70 rokov – pozn. súdu). Skutočnosť, že do domu žalobkyne zatekalo už
v roku 1998, je zrejmá aj z rozhodnutia stavebného úradu obce Banka zn,. SUBA: 7/07/58/06/08 zo dňa
26.5.2008, z ktorého vyplýva, že už v roku 1998 zatekalo do stavby žalobkyne. Žalovaný zdôraznil,že do rodinného domu žalobkyne zatekalo aj v dôsledku nedostatočnej hydroizolácie proti zemnej
vlhkosti, čo vyplýva aj zo ZP č. 30/2008, bod 4.2, strana 7, ako aj z odborného vyjadrenia č. 155/2013
na strane 9. Žalovaný upresnil, že k jeho domu boli v minulosti vykonané 2 prístavby, z toho prvá

v roku 1998 a druhá v roku 2006. Druhá prístavba, od ktorej odvodzuje žalobkyňa svoj žalobný nárok,
bola vykonaná v súlade so stavebným povolením zo dňa 15.5.2006, v rámci ktorého konania sa mohla
žalobkyňa vyjadrovať, čo skonštatoval aj KSÚ listom zo dňa 23.2.2009, na č. l. 172 súdneho spisu.
V konaní o stavebnom povolení bol zastúpený žalovaný H. K. G. ako projektantom, pričom stavebný
dozor vykonával H. F., a teda stavba bola pod odborným dohľadom tak, ako to vyžadoval stavebný úrad.

Žalobkyňa znemožňovala prístup žalovanému na jej nehnuteľnosť, čím mu neumožnila zistiť skutkový
stav a odstrániť prípadné škody, o čom svedčia aj štátne dohľady, napríklad rozhodnutie KSÚ zo dňa
26.5.2008nač.l.89súdnehospisu.Keďžedorodinnéhodomužalobkynezatekalozdvochstrán,jednak
zo strany polo-zrúteného domu na pozemku s prac. č. XXXX, a údajne aj z nehnuteľnosti žalovaného,
podala žalobkyňa dve trestné oznámenia, z toho jedno voči žalovanému a druhé voči obci Banka.
VrámcitrestnéhokonaniaprotižalovanémubolvyhotovenýZPč.30/2008,ktorýnepreukazujezavinenie

žalovaného, čo vyplýva z bodov 1.1. až 4.2 ZP č. 30/2008. Predmetný znalecký posudok obsahuje
návod na odstránenie závad na str. 5, a súčasne aj stanovenie hodnoty stavebných prácach v bode 3
na strane 7, pričom žalobkyňa sa zúčastnila miestneho šetrenia znalcom na účely vypracovania tohto
znaleckého posudku, a bola s ním je oboznámená. Skutočnosť, že bola žalobkyňa informovaná o ZP
č. 30/2008 vyplýva aj z jej listu zo dňa 18.12.2008 (adresovaného žalovanému, č. l. 175 – pozn. súdu).

OdoboznámeniasasoZPč.30/2008malažalobkyňavedomosťospôsobeodstráneniazávadzatekania
do jej rodinného domu, pričom uvedený znalecký posudok obsahoval návrhy na technické vyriešenie
problému. Keďže mala žalobkyňa vedomosť o škode a o spôsobe ich odstránenia, mala žalobkyňa
povinnosť podľa § 415 OZ predchádzať vzniku ďalších škôd. Zo žaloby vyplýva, že tak žalobkyňa
neurobila. Keďže žalobkyňa zakázala žalovanému prístup na jej nehnuteľnosť, nemal žalovaný žiadnu

faktickú možnosť odstrániť škodu, príp. príčiny škody, čo vyplýva aj zo záznamu z vykonania štátneho
stavebného dohľadu zo dňa 17.8.2007, že žalovaný mal záujem obhliadnuť si nehnuteľnosť žalobkyne,
čo mu zo strany žalobkyne umožnené nebolo, pričom tento záznam žalovaný ani nepodpísal, pretože
nemal možnosť fakticky sa oboznámiť so stavom na streche žalobkyne. Aj rozhodnutie mesta Piešťany
o povinnosti odstrániť závady na streche žalobkyne vyhádzalo zo záznamu z tohto štátneho stavebného

dohľadu, ktoré rozhodnutie bolo napokon zrušené rozhodnutím KSÚ Trnava. Stav strešnej krytiny
rodinného domu žalobkyne navyše nedovoľoval vstup na strechu, čo potvrdzuje tak ZP č. 30/2008, ako
aj odborné vyjadrenie č. 155/2013. Pokiaľ bola žalobkyňa názoru, že v rámci stavebného konania došlo
k porušeniu jej procesných práv, mala dostatočný časový priestor na podanie žaloby na správny súd,
čo tiež neurobila. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť, pretože žalobkyňa nepreukázala, že by

predchádzala vzniku škody od roku 2008, predmetný nárok považoval žalovaný za premlčaný s tým, že
sumu náhrady škody vo výške 8.000,- eur žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala.

67. Na pojednávaní dňa 5.4.2016 predniesla žalobkyňa konajúcemu súdu, že by umožnila žalovanému
vstúpiť na jej pozemok aj obhliadnuť si rozsah vzniknutých škôd, ak by jej povedal svoj zámer, že chce

odstrániť škodu, resp. jej príčinu. Zo strany stavebného úradu mesta Piešťany však bol vykonávaný
štátna stavebný dozor, a na obhliadku chodili z mestského úradu H. L. a H. F.. Za žalovaného sa
obhliadkyasi2xzúčastnilpánQ..Samotnýžalovanýsaodmietolstretnúťnamestskomúrade,čovyplýva
aj z jeho listu adresovaného mestskému úradu. Dom na pozemku parc. č. XXXX už bol zbúraný, ktorého
časť bola odstránená z dôvodu, že vlhla bočná štítová stena jej rodinného domu a v strede domu.

Existencia zbúraného domu však nebola príčinou zatekania do domu žalobkyne. Toho času už zbúraný
dom spôsoboval vlhnutie jej domu, nie však zatekanie do jej domu. Za hlavnú príčinu zatekania do jej
domu považovala vybratie časti steny na jej dome, a to vrchných tehál, kde žalovaný urobil nový zvod
vody. Žalobkyňa sa pýtala odborníkov na možnosti odstránenia príčiny zatekania, ktorí jej oznámili, že
jediným riešením je zmeniť tvar/typ strechy.

68. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 17.5.2016 a 13.9.2016 predniesla žalobkyňa súdu,
že k záveru, že žalovaný vykonával svoju stavebnú činnosť v rozpore so stavebným povolením zo dňa
15.5.2006, dospela žalobkyňa vychádzajúc z listinného dôkazu na č. 213 súdneho spisu, a k čomu
súd poznamenáva, že ide o kópiu katastrálnej mapy, do ktorej je žltým zvýrazňovačom označená

predmetná oblasť výstavby, avšak bez možnosti overenia konajúcim súdom, kto uvedené farebné
zvýraznenie vykonal. Ďalej žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že vznik škody, za ktorú zodpovedá
žalovaný, mala potvrdenú odborným vyjadrením č. 155/2013. Nevedela sa však vyjadriť, kedy sa
dozvedela o tom, že jej vznikla škoda, za ktorú by mal zodpovedať žalovaný. So ZP č. 30/2008Ing. Reichela nesúhlasila, a podala proti nemu písomné výhrady. Žalobu o náhradu škody, prípadne
o zabránenie vzniku ďalších škôd dlho nepodávala z dôvodu, že bola uisťovaná mestom Piešťany
ako stavebným úradom, že bola účastníkom kolaudačného konania. Odstránenie príčin zatekania bolo

povinnosťou žalovaného, avšak vzhľadom na priestor 15 cm medzi stenami domov strán sporu, podľa jej
vedomostí a znalostí, odstránenie príčin vzniku ďalšej škody nie je možné. Ako jediné možné technické
riešenie považovala prerobenie strechy na jej dome, k čomu dospela po konzultácii s tromi odborníkmi.
Žalobkyňa zastávala názor, že v danom prípade sú dve príčiny zatekania do jej domu, a to blízkosť
domu žalovaného, ako aj zasiahnutie do jej nehnuteľnosti. Žalobkyňa uviedla, že je možné, že jej

matka nevpustila žalovaného do domu pre zlé vzájomné vzťahy. H. Q. bol vpustený do rodinného domu
žalobkyne za prítomnosti ľudí z mestského úradu.

69. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 17.5.2016 a 13.9.2016 predniesol právny zástupca
žalobkyne konajúcemu súdu, že žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že stavebnú činnosť v roku
2006 vykonával v rozpore so stavebným povolením zo dňa 15.05.2006, nakoľko zastával časť pozemku

žalobkyne bez právneho dôvodu v období 2006 až 2008 o ktorej skutočnosti sa dozvedela žalobkyňa
z odborného vyjadrenia číslo 155/2013. Nárok na náhradu škody je daný v tom, že žalovaný postavil
svoju nehnuteľnosť sčasti i na pozemku žalobkyne, v rozpore so stavebným povolením dôsledku
čoho vzniká dodnes škoda žalobkyni tak ako to vyplýva z uvedeného odborného vyjadrenia. Škoda
spočívavtom,ženosnýobvodovýmúrnovovybudovanejprístavbyžalovanéhojepostavenýrovnobežne

s obvodovou stenou poškodeného rodinného domu žalovanej, pričom vzdialenosť jednotlivých hrán
muriva tvorí len 15 cm široká vzduchová medzera, ktorá je z oboch strán vyplnená murivom. Škoda
spočíva vo vlhnutí stien žalobkyne, v opadávaní vnútornej omietky, a v zatekaní do interiéru zo zrážkovej
vody. Škodu žalobkyne rozšíril jej právny zástupca o devastáciu interiéru domu žalobkyne v dôsledku
zatekania a následného vlhnutia. Z odborného vyjadrenia H. P. mala žalujúca strana za to, že žalovaná

škoda vznikla len v dôsledku stavebnej činnosti žalovaného, pretože pred touto stavebnou činnosťou
do predmetného domu nezatekalo, a začala d neho zatekať po dokončení stavebnej činnosti žalovaného
z rokov 2006 až 2008. K žalovanej sume dospela žalujúca strana odhadom, po konzultácii žalobkyne
s odborníkmi v danej oblasti. Svojou stavebnou činnosťou porušil žalovaný právnu povinnosť podľa
§ 415 OZ. Ing. P. v odbornom vyjadrení jednoznačne konštatuje rozpor s normami STN v dôsledku

stavebnej činnosti žalovaného. Právny zástupca žalobkyne mal vedomosť o tom, že žalovaný sa vôbec
nedomáhal vstupu do rodinného domu žalobkyne, pretože tohto vstupu sa domáhal pán Q.. Vlhnutie
zo strany rodinného domu, na ktorý poukazuje protistrana, sa týka úplne inej časti domu, ktorá nie je
predmetom tohto sporu.

70. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17.5.2016 predniesol konajúcemu súdu, že žaloba
nemôže byť postavená na dohadoch protistrany. Tvrdené neoprávnené zastavanie časti pozemku
žalobkyne je predmetom vylúčeného nároku, t. j. už iného, samostatného konania. Skutočnosti,
že žalovaný nezastaval časť pozemku žalobkyne nasvedčuje geometrický plán (ďalej aj ako len
„GP“) zo dňa 4.4.2008 Ing. Kameniarovej, v ktorej súvislosti sa odvolal právny zástupca žalovaného

na rozhodnutie KSÚ Trnava zo dňa 24.1.2011, strana 2, ods. 2 (č. l. 130 a 131 súdneho spisu),
k čomu konajúci súd poznamenáva, že predmetným rozhodnutím KSÚ Trnava zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie mesta Piešťany o nepovolení obnovy kolaudačného konania,
ukončeného právoplatným rozhodnutím mesta Piešťany zo dňa 13.10.2008. Ďalej súd poznamenáva,
že v predmetnej časti odôvodnenia rozhodnutia uviedol KSÚ Trnava časť odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia mesta Piešťany o nepovolení obnovy kolaudačného konania, že jedným z hlavných
podkladov pre vypracovanie kolaudačného rozhodnutia bol geometrický plán zamerania stavby
vypracovaný Ing. Teréziou Kameniarovou zo dňa 4.6.2008, podľa ktorého geometrického plánu má
stavebník stavbu umiestnenú na svojom pozemku, bez akéhokoľvek presahu na cudzí pozemok.

71. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 17.5.2016 a 13.9.2016 uviedol ďalej právny zástupca
žalovaného, že žalobkyňa zavádza súd, pretože už zo ZP č. 30/2008 mala vedomosť o škode, nakoľko
bola účastná miestnej obhliadky dňa 22.3.2008. ktorú vedomosť potvrdzuje aj list žalobkyne zo dňa
18.12.2008 adresovaný žalovanému (č. l. 246 spisu). Vedomosť o škode žalobkyne už v roku 2008
preukazuje aj jej písomnosť zo dňa 30.6.2008, adresovaná OR PZ Piešťany (č. l. 179 súdneho spisu),

z ktorého vyplýva, že dňa 18.6.2008 sa oboznámila so ZP č. 30/2008 Ing. Reichela, ktorý obsahuje
aj technické riešenie na odstránenie vzniknutého problému, v ktorom posudku bola škoda v značne
nižšom rozsahu, vo výške 12.000,- Sk. Právny zástupca žalovaného opätovne poukázal na ust.
§ 415 OZ vo vzťahu k žalobkyni o prevenčnej povinnosti. Žalobkyňa už v roku 1997 vedela o tom,že dôsledku vedľajšej stavby, ktorá bola opretá o jej rodinný dom, rodinný dom žalobkyne zatekal
a vlhol, čo vyplýva aj z rozhodnutia na č. l. 82 spisu (rozhodnutie OÚ Piešťany o odstránení stavby
rodinného domu na pozemku s parc. č. XXXX v kat. úz. K. –pozn. súdu). Žalobkyňa vo svojej sťažnosti

zo dňa 27.3.2013 na č. 93 súdneho spisu (adresovanej KSÚ Trnava – pozn. súdu) sama uvádza
že k vlhnutiu je nehnuteľností dochádza v dôsledku susednej stavby postavenej na parcele číslo 7636,
t. j. stavby odlišnej od stavby žalovaného. K odbornému vyjadreniu H. P. uviedol právny zástupca
žalovaného,žetentonepreukazujejednoznačnepríčinnúsúvislosťmedziškodouastavebnoučinnosťou
žalovaného, pretože používa pojmy ako: pravdepodobne. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na ZP

č. 30/2008 Ing. Reichela. Zdôraznil, že žalobkyňa nepustila žalovaného na jej nehnuteľnosť, na ktorej
je mala vznikať škoda, pričom ani stavebný dohľad nepustila, a sama zapríčinila žalobkyňa vznik škody
podľa § 415 OZ. Právny zástupca žalovaného zopakoval, že predmetný žalobný nárok je premlčaný,
pretože o škode sa dozvedela žalobkyňa už v roku 1998. U žalovaného nie sú splnené predpoklady
na náhradu škody podľa § 420 OZ, pretože mal záujem dostať sa na nehnuteľnosť žalobkyne,
aj odstrániť škodu podľa ZP z roku 2008, ktorá bola v rozsahu cca 11.000,- Sk, avšak žalobkyňa mu

to neumožnila. Pokiaľ by mu žalobkyňa umožnila prípadné škody odstrániť, nedošlo by k navyšovaniu
škody.

72. Žalovaný dňa 13.9.2016 predniesol konajúcemu súdu, že ak by bola škoda, resp. jej príčina
odstránená v roku 2008, o čo sa on snažil podľa ZP č. 30/2008, škoda by nenarastala, a mal preto za to,

že za túto škodu si zodpovedá samotná žalobkyňa z dôsledku nečinnosti podľa § 415 OZ.

73. V priebehu sporu sa žalovaný viackrát písomne vyjadril, že zvody vody na nehnuteľnosti žalobkyne
a ich napojenie boli správne urobené v roku 2007, resp. začiatkom roka 2008, čo potvrdil v stavebnom
denníku aj stavebný dozor, ktorého vyjadrenie bolo založené v spise OR PZ Trnava, oddelenie Piešťany

(vyšetrovateľ N. K.).

74. Žalujúca strana v písomných podaniach poukázala na odborné vyjadrenie č. 155/2013, kde
v odpovedi na č, 10 je uvedené: „keďže od posledného znaleckého posudku, vypracovaného ešte
v roku 2008, nedošlo k náprave, resp. k odstráneniu jednotlivých porúch a vád, identifikovaných znalcom

v danom znaleckom posudku, uvedená škoda z neustále narastá.“ Žalujúca strana v priebehu sporu
viackrát zopakovala, že sa domáha žalobou, v znení neskôr pripustených zmien, tej časti náhrady škody,
ktorá vznikala, a rozširovala sa od 13.1.2012, nárok na náhradu ktorej nie je preto premlčaný.

75. Na pojednávaní dňa 23.8.2018 predniesla žalobkyňa konajúcemu súdu, že dom, ktorý mal byť

zbúraný na základe rozhodnutia z roku 1998, bol napokon zbúraný až v roku 2015, aj to iba v časti,
v ktorej tento dom využíval stenu domu žalobkyne, keďže zbúraný dom nemal vlastný vlastnú bočnú
stenu, a múr domu žalobkyne využíval ako stenu. Zbúraná stavba bola postavená zo surovej tehly, a tak
muselo zákonite dochádzať aj k zvlhnutiu steny domu žalobkyne. K poškodzovaniu domu žalobkyne
dochádzalo ešte v období, keď v ňom bývali rodičia žalobkyne. V dôsledku prvej prístavby k domu

žalovaného vznikla škoda na dome žalobkyne v období, kedy v dome bývali jej rodičia, hoci bol dom
v jej vlastníctve, ktorú škodu sa podarilo odstrániť až po troch opravách, ktoré zaradila vtedajšia
manželka žalovaného. Žalobkyňa nikdy netvrdila, že by jej dom bol zvlhnutý v dôsledku druhej prístavby
žalovaného. Tvrdí, že do domu žalobkyne tečie zo strechy, že hlavne po druhej prístavbe žalovaného
bola jej nehnuteľnosť fyzicky zaťažená, čo malo za následok vytláčanie spodnej vody, a následné

zvlhnutie jej domu. Nikdy netvrdila, že vlhnutie bočnej steny, na ktorej bola nalepená stavba, ktorá
bola sčasti zbúraná v roku 2015, zavinil alebo zapríčinil žalovaný. Žalovaný mal v stavebnom povolení
výslovne uvedenú povinnosť nahradiť všetky škody, ktoré budú jeho stavebnou činnosťou spôsobené
tretím osobám.

76. Na pojednávaní dňa 23.8.2018 predniesol žalovaný konajúcemu súdu, že nikto neskonštatoval,
že škodu na dome žalobkyne spôsobil práve on. Žalobkyňa musí poznať zákony, musí vedieť,
že aj na ňu sa vzťahuje zákonná povinnosť predchádzať škodám. Bola povinná škodu na dome
opraviť, aby ďalej negradovala, aby jej nehnuteľnosť sa ďalej neznehodnocovala, a nevznikali tak
ďalšie škody. Po vykonaní opravy si mohla podať žalobu proti osobe, ktorá porušením svojej právnej

povinnosti zavinila vznik škody na dome, a domáhať sa od tejto osoby náhrady nevyhnutných nákladov
vynaložených na opravu domu. Žalobkyňa zámerne nehnuteľnosť neopravila, pretože má zrejme
v úmysle získať od žalovaného sumu 25.000,- eur, aby si mohla opraviť celú strechu. Žalobkyňa má
znehodnotený dom aj preto, že od roku 1998 má zvlhnuté steny na dome, podmáčané základy, pričombolo zistené, že príčinou týchto škôd bola iná nehnuteľnosť, bezprostredne susediaca s jej domom aj
s domom žalovaného.

77. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 23.8.2018, okrem iného, preniesol konajúcemu
súdu, že žalovaný sa nedopustil porušenia žiadnej právnej povinnosti, na prístavbu nehnuteľnosti
mal riadne stavebné povolenie, prístavba bola skolaudovaná právoplatným rozhodnutím príslušného
stavebného úradu. Žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť predchádzať škodám a odvrátiť
nebezpečenstvo hroziacej škody potom, čo zistila vznik škody, kto za ňu zodpovedá aj o výške škody,

o ktorej sa musela dozvedieť najneskôr dňa 30.06.2008, keďže v daný deň napísala prípis adresovaný
OR PZ Trnava, OO PZ Piešťany, z ktorého je nepochybné, že bola oboznámená aj s obsahom ZP č.
30/2008 Ing. Reichela. Žalobkyňa zabránila prístupu žalovaného na jej pozemok, dokonca aj keď tam
celý sporu s orgánom stavebného dozoru, účelom ktorého prístupu bolo zistiť skutkový stav poškodenia
nehnuteľnosti, a zvolenie najideálnejšieho riešenia opravy nehnuteľnosti. Dom žalobkyne bol zvlhnutý
a podmočený už od roku 1998, kedy žalobkyňa zariadila vydanie rozhodnutia stavebného úradu

o povinnosti odstrániť stavbu bezprostredne susediacu s jej domom, ktorý nebol vo vlastníctva žiadnej zo
strán sporu. Tvrdenie žalobkyne, že sa domáha náhrady škody za obdobie do dvoch rokov od podania
žaloby a za neskoršie obdobie, je iba účelové, pretože tak urobila až potom, čo vzniesol žalovaný
námietku premlčania podľa § 106 OZ. Škoda na dome žalobkyne vznikla v priamej príčinnej súvislosti
s viacerými príčinami, pričom do domu zateká cez strešnú krytinu aj okolo komína, nehnuteľnosť

žalobkyne nie je dobre zaizolovaná zo spodnej časti.

78. Na pojednávaní dňa 29.11.2018 poprela žalobkyňa tvrdenia znalca Ing. Reichela, že škridle
na streche jej domu sú cementové, t. j. že nie sú pálené, a uviedla vlastné tvrdenie o tom, že
škridle sú práveže pálené. Žalovaný bol viackrát vyzývaný na odstránenie vád prístavby stavebným

dohľadom, avšak tento si nesplnil uložené povinnosti. Osoby zo stavebného úradu sa boli pozrieť
do domu žalobkyne, avšak vtedy mama žalobkyne nevpustila žalovaného dovnútra domu, lebo bola
naňho nahnevaná. Žalobkyňa neoslovila žalovaného s konkrétnym riešením navrhnutým Ing. Reichelom
v jeho znaleckom posudku z roku 2008. Žalobkyňa trvala na výsluchu osôb zo stavebného úradu, ktoré
navrhla vypočuť ako svedkov. Na odstránenie škody vyzvala žalobkyňa žalovaného písomne, pričom

osobne ho oslovila ešte v štádiu realizovania druhej prístavby, keď si všimla, že niektoré úpravy nebudú
zrejme v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorá bola doplnená až následne, až po zásahoch do jej
nehnuteľnosti zo strany prístavby žalovaného.

79. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 29.11.2018 predniesol konajúcemu súdu, že ak

by žalovaný zabezpečil uvedenie veci do pôvodného stavu považovala by žalovaná strana škodu
za uhradenú.

80. Na pojednávaní dňa 29.11.2018 preniesol žalovaný súdu, že reklamoval u zhotoviteľa,
ktorý realizoval druhú prístavbu k domu žalovaného na J. O. L. K. na základe stavebného povolenia

z roku 2006, celkom dve vady, ktoré však vôbec nesúviseli s vadami, od ktorých odvodzuje žalobkyňa
svoj žalobný nárok. K otázke vetrania medzi múrmi oboch stavieb strán sporu by sa mal vyjadriť
nejaký tretí odborník. Stúpanie spodnej vody zo spodnej časti domu žalobkyne v žiadnom prípade
nemohlo byť spôsobené pôvodnou stavbou žalovaného, ani prístavbou žalovaného, keďže prístavba
nie podpivničená, ani nadstavená, a starý dom žalovaného nie je nadstavený. Žalobkyňa neoslovila

žalovaného za účelom podniknutia potrebných krokov na odstránenie vzniknutej škody na základe
znaleckého posudku Ing. Reichela ktorý za účelom podania znaleckého posudku komunikoval
iba so žalobkyňou, a neprizval žalovaného na podanie vysvetlení, ani na poskytnutie súčinnosti tomuto
znalcovi.

81.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávanídňa29.11.2018predniesolkonajúcemusúdu,žepokiaľ
by žalobkyňa nebola pasívna, keby oslovila žalovaného za účelom vykonania navrhnutých sanačných
prác podľa znaleckého posudku Ing. Reichela, mohlo by sa predísť zväčšovaniu rozsahu vzniknutej
škody.

82. Žalobkyňa ďalej v priebehu sporu písomne uviedla, že trhliny v nosných múroch jej stavby súvisia
s dosadaním časti základov jej domu v dôsledku dynamického účinku pri búraní konštrukcií na dome
žalovaného, priamo nadväzujúcich na stenu jej domu, ako aj dodatočným preťažením pôvodných
základov priľahlého štítového múru nehnuteľnosti žalovaného a vstavbou nových stavebných prvkov.Na nárast sadania základov vložených na súdržných zeminách veľmi intenzívne pôsobí premočenie
pôdy v dôsledku zatekania dažďových vôd, ktoré nebezpečenstvo hrozí aj stavbe žalovaného v prípade
nedoriešenia riadneho odvodu dažďových vôd, vôd z topiaceho sa snehu zo strechy domu žalobkyne.

Odvod dažďovej vody a snehu je nedokonalý, dochádza k intenzívnemu zatekaniu pre nesprávne
urobený zvod vody, k nežiaducemu premáčaniu štítovej steny, ako aj miesta zásahu pri výmene
zvodu vody na nehnuteľnosti žalobkyne pri prístavbe, k navlhnutiu a postupnému rozpadu omietok
a muriva na nehnuteľnosti žalobkyne, ale aj na nehnuteľnosti žalovaného. Pri samotnej prístavbe
došlo aj k poškodeniu fasády domu žalobkyne z ulice pri montáži internetu - telefónu pre žalovaného,

pri búracích prácach na stavbe žalovaného. Pri osádzaní elektro skrine boli použité pneumatické
kladivá. Pri prvej prístavbe došlo k osekaniu rímsy na stavbe žalobkyne, k odstráneniu časti pôvodného
zvodu vody, k porušeniu strechy, pričom prístavba je sčasti na pozemku žalobkyne. Použitím techniky,
ktorá nemala byť použitá, ako pneumatické kladivo a zbíjačka, ktorou bol vyvŕtaný otvor na elektro
skriňu a osadené stropové oceľové nosníky, prispelo k ťažkému popraskaniu stien v rámci interiéru
ako aj exteriéru. H. G. sa vyjadril, že o zásahoch žalovaného sa nemala žalobkyňa nikdy dozvedieť,

a ak by nedochádzalo k zatekaniu a k vlhnutiu, asi by sa to ani nezistilo. Žalobkyňa párkrát oslovila
osobne žalovaného ohľadom jeho činnosti v rámci jeho prístavby a zasahovania do jej nehnuteľnosti,
ktorý zareagoval, že mu žalobkyňa nič nedokáže, že ho brzdí v jeho stavebnej činnosti, čiže to postúpi
svojmu právnikovi. Pri poslednom dohľade za prítomnosti H. L., konateľ spoločnosti, ktorá realizovala
prístavbu žalovaného, H. Q., sa stretol s H. L. na ulici pred nehnuteľnosťou žalobkyne, a bol vytešený

po zistení, že zateká do domu žalobkyne, ktorý si pokojne šúchal ruky, z čoho vyvodila žalobkyňa
snahu žalovaného zdevastovať jej nehnuteľnosť, a dosiahnuť tak následné odpredanie nehnuteľnosti
žalobkyne. Znalec Ing. Reichel nemal záujem o podrobnú obhliadku a zmapovanie poškodení a o
posúdenie stavu domu žalobkyne napriek tomu, že ho na to upozorňovala, na čo on reagoval, že sa nedá
nikým ovplyvňovať. Žalobkyňa zastávala názor, že ak by jeho posudok bol urobený podľa skutkového

stavu, zrejme by išlo o trestný čin. Žalobkyňa mala za to, že zásahy do jej nehnuteľnosti boli cielené
za účelom devastácie jej nehnuteľnosti, ktoré zásahy boli robené bez jej súhlasu, ktoré do projektovej
dokumentácie žalovaného boli doplnené až po zásahu do jej nehnuteľnosti, aj to na základe výslovného
vyzvania a oslovenia príslušných orgánov samotnou žalobkyňou. Pri druhej prístavbe žalovaného
došlo tiež k zasahovaniu do nehnuteľnosti žalobkyne nerešpektovaním hraníc pozemkov, osekaním

rímsy, osekaním zadnej steny nehnuteľnosti žalobkyne, k odstráneniu zvodu vody urobeného pri prvej
prístavbe, k odstráneniu ostatnej časti dažďového zvodu, k zasahovaniu do strechy odstránením škridiel,
k porušeniu venca strechy, k urobeniu premostenia medzi jej nehnuteľnosťami strán sporu vybratím
časti zadnej steny stavby žalobkyne, kde bolo umiestnené premostenie medzi stavbami strán sporu.
Do premostenia bol umiestnený zvod vody v šírke 15 cm, ktorý je nedostatočný pre veľkú plochu strechy,

ďalšiaprístavbaešteviaczaťažilaokolitýterén,čosaprejavilovďalšomzvýšenívlhnutiajenehnuteľnosti
zospodu. Geometrický plán predložený žalovaným nezohľadňuje skutkový stav na parcele č. XXXX
M. XXXX, ale zohľadňuje stav bez zásahov do nehnuteľnosti žalobkyne, čo nie je pravdou, a obsahuje aj
zlé číslovanie okolitých parciel. Rovnako sú v uvedenom geometrickom pláne nepresnosti v zastavanej
časti pozemku žalobkyne stavbou žalovaného, v ktorom bola opomenutá zastavaná časť pozemku

žalobkyne stavbou žalovaného. Nerešpektovanie hraníc pozemku žalobkyne skonštatoval aj H. P., H. C.
aj H. G. z geodetickej kancelárie. Geometrický plán, ktorý si dala vyhotoviť žalobkyňa, bol potvrdený
katastrom Piešťany. Po oslovení advokátom žalobkyne sa vyjadril žalovaný, že by vedel vzniknuté
poškodenia odstrániť, ale že nemá záujem, z čoho tiež vyvodila žalovaná záver, že žalovaný má záujem
docieliť, aby nehnuteľnosť žalobkyne bola stále viac a viac znehodnocovaná. Opätovne navrhla vypočuť

Ing, F. z Mestského úradu Piešťany, Ing. arch. L. z Mestského úradu Hlohovec, H. R. zo stavebného
úradu Piešťany, H. S. ako bývalého starostu obce Banka, H. K. ako bývalého pracovníka KSÚ Trnava
ktorý pravdivo a presne osobne zmapoval priamo v mieste poškodenia spôsobené na jej nehnuteľnosti.

83. Na pojednávaní dňa 22.10.2019 predniesla žalobkyňa konajúcemu súdu, že už viackrát sa pokúsila

dohodnúť so žalovaným, aby vykonal opravu, aby nedochádzalo k ďalším škodám, čo on odmietol.
Žalobkyňa je nútená osobne chodiť na strechu domu, aby mohla vyčistiť žľab, pretože inak by
dochádzalo k výraznému zatekaniu do vnútra domu, kvôli čomu je nútená požičiavať si rebrík, pričom aj
sám súd mal možnosť zistiť, aký je obtiažny prístup na strechu jej domu.

84. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 22.10.2019 predniesol konajúcemu súdu,
že nielen znalec, ale aj súd mal možnosť zistiť, že dom žalobkyne je ťažko obývateľný, podmočený a
zvlhnutý. Aj znalec konštatoval, že spodná izolácia domu sa rozpadávala, nebola funkčná. Žalobkyňa
nekomunikovala so žalovaným, nevpustila ho na obhliadku škody spolu so stavebným dozorom.Zopakoval, že predmetný žalobný nárok je premlčaný. Žalovaná strana zastávala názor, že žalovaný nie
je pasívne vecne legitimovaný, pretože už od roku 1998, resp. 2008 orgány prokuratúry, ako stavebné
úrady vylúčili pochybenie žalovaného pri realizácii stavebných úprav jeho domu, pričom žalobkyňa

mala možnosť využiť opravné prostriedky v rámci správneho súdnictva, čo nevyužila. Aktívny prístup
žalobkynevsprávnomsúdnictvebyboljednýmzmožnýchspôsobov,akopredísťvznikuškody,prípadne
zväčšovaniu škody podľa § 415 OZ. Pre prípad nariadenia znaleckého dokazovania navrhol súdu
pribratie Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline.

85. K fotografii na č. l. 490 súdneho spisu uviedol žalovaný na pojednávaní dňa 22.10.2019 konajúcemu
súdu, že šípka na fotografii poukazuje na dom z opačnej strany, ktorý nie je vo vlastníctve žalovaného,
a práve pri tom druhom dome strecha žalobkyne preteká veľmi výrazne, a práve preto zrejme súdu
pri obhliadke neumožnila prístup do jednej izby jej domu, pretože táto jej izba sa nachádza pod časťou
strechy znázornenou šípkou. Strecha pod šípkou na predmetnej fotografií je v absolútne dezolátnom
stave.

86. Tromi elektronickými podaniami zo dňa 18.4.2022 bez autorizácie podľa osobitného predpisu (č.
l. 813, 817, 822) oznámila žalobkyňa súdu, že z okna nad jej povalou (zrejme strechou) vchádzajú
zo susednej nehnuteľnosti na jej strechu osoby, a poškodzujú ju, odstraňujú škridle a podmazania
v rámci strechy. V minulosti žiadal žalovaný od žalobkyne odstrániť komín umiestnený vedľa jeho

okna. Na otázku znalca, či stojku pri prístavbe na nehnuteľnosti žalovaného umiestnil žalovaný
v rámci nehnuteľnosti žalobkyne, odpovedal žalovaný, že nie. Žalobkyňa poslala ako prílohy emailov
adresovaných súdu fotografie poškodeného komína. Uviedla, že poškodenie komína zaevidovala
po obhliadke znalcom, ako aj porušenie škridiel na mieste, kde naviac zateká, ako aj časť vybúranej
pomúrnice a ďalšie vŕtania, ktoré sa objavili po obhliadke znalcom, ktoré boli realizované do povalovej

časti jej domu, a otrasy spôsobujú praskanie stien, porušenie strechy, vypadávanie podmazania atď.

87. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.7.2024 kládla žalobkyňa znalcovi otázky ku skutočnostiam,
o ktorých tento nemohol vedieť počas obhliadok predmetného domu žalobkyne, na ktorá ani žalobkyňa
neupozornila znalca počas obhliadok. Počas výsluchu znalca aj konštatovala, že ďalšie poškodenie

si všimla až po obhliadke znalcom, že je niekto chodí po streche. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa
snažila dvakrát so žalovaným dohodnúť na oprave poškodených častí jej nehnuteľnosti, ktoré vznikli
v súvislosti s jeho stavebnou činnosťou, čo on odmietol. Ak by žalovaný ustavične neustále nezasahoval
do jej nehnuteľnosti, napríklad teraz ju osekal, a správa sa tak, aby bola ešte v horšom stave,
aby mala nižšiu hodnotu, aby bola na tom technicky ešte horšie, predmetný spor by vôbec dnes

nevznikol. Žalobkyňa súhlasila s tým, aby žalovaný odstránil vzniknutú škodu, hoci aj za 1.500,- eur,
čo však nevykonal. Do nehnuteľnosti žalobkyne mohol chodiť aj konateľ spoločnosti, ktorý realizoval
prístavbu žalovaného, H. Q., aj prvá manželka žalovaného. Znalec tvrdil, že po jej streche sa nedá
chodiť, no žalobkyňa tvrdila, že neustále niekto na ňu vstupuje, že žalovaný pri stavebných úpravách
vŕtal do steny až tak, že sa prevŕtal do povaly žalobkyne, čím ju poškodil. Predmetný dom mala,

a aj v súčasnosti má žalobkyňa poistený, avšak pán z poisťovne, ktorý bol na obhliadke domu žalobkyne,
oznámil žalobkyni, že náhrada škody, ktorá je predmetom tohto sporu, nemôže byť hradená z poisťovne,
avšak dôvody nevedela žalobkyňa súdu uviesť. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný mal stavebnom
povolení uvedené, že odstráni všetky škody vzniknuté pri stavebnej činnosti. Na povalu domu nešiel
žalovaný z dôvodu, že pri ohliadke znalcom, keď bol na 2. schodíku rebríka, povedal žalovaný, že musí

najprv schudnúť. V čase, keď bol na mieste stavebný dohľad, nebola žalobkyňa doma, boli tam jej
rodičia, ktorí žalovaného nevpustili. Bola tam zo stavebného dohľadu pani L., pani T. a pani F., ktorých
dávno navrhla žalobkyňa vypočuť ako svedkov. pri ohliadke znalcom Ing. Reichelom nebol žalovaný
prítomný. Žalovaný posunul škridle, pretože mu to uložil stavebný úrad, pričom na strechu žalobkyne
sa mohol dostať len cez okienko. Žalobkyňa v interiéri odstránila poškodenia, lebo vtedy tam bývala

jej mama, avšak vydržalo to iba po istú dobu, nejaké 2 roky. čo nebolo dostatočné. Žalobkyňa oslovila
viacero firiem ohľadom opatrení navrhovaných znalcom Ing. Reichelom aj znalcom Ing. Gombárom,
s ktorými bola aj dohodnutá na vykonaní opravy na streche, avšak stále z nejakého dôvodu oslovené
firmy od tohto zámeru upustili. Logicky sa musí opraviť najprv strecha a až potom interiér, a je potrebné
opraviť celú strechu, nielen 30 m2. Tam je problémov viac, ktoré treba riešiť, aby nedošlo k ďalšiemu

poškodzovaniu zatekaním zo strechy. Žalobkyňa ponechala na súde, aby zvážil, či je jej nárok premlčaný
alebo nie je. O kolaudácii 2. prístavby žalovaného sa dozvedela žalobkyňa iba od známych, pričom
sa snažila o obnovu kolaudácie, pretože ju nezavolal stavebný úrad ako účastníka kolaudačného
konania. Na to, aby si mohla uplatniť nárok na náhradu škody, musela mať žalobkyňa niečo v rukách,napríklad vyjadrenia, rozhodnutia kompetentných orgánov, aby mohla niečo podať na súd. Urobila
všetko, čo mohla. Mala za to, že vážnu chybu neurobila. Žalovaný nemal zasahovať do jej nehnuteľnosti.
Žalobkyňa nerozumela tomu, ako mohlo byť vydané kolaudačné rozhodnutie, keď stavba žalovaného

zasahuje do jej pozemku.

88. Na pojednávaní dňa 18.7.2024 predniesol právny zástupca žalovaného súdu, že žalovaný neporušil
žiadnu právnu povinnosť, jeho stavba je skolaudovaná právoplatným kolaudačným rozhodnutím, ktoré
nebodlodoposiaľzrušené.KSÚTrnavalistomzodňa24.5.2007avrozhodnutízodňa26.5.2008odkázal

žalobkyňu na možnosť podania žaloby v rámci správneho súdnictva pre prípad, že nebola spokojná
s predmetnou stavebnou činnosťou, čo však neurobila, pričom žalobkyňa absolútne zanedbala svoju
prevenčnú povinnosť podľa § 417 OZ.

89. Na pojednávaní dňa 18.7.2024 uviedol žalovaný, že žalobkyňa prišla za ním s návrhom
na uzatvorenie dohody iba raz, avšak ani jemu, ani súdu neumožnila sprístupniť povalu predmetného

domu, a preto nemohol žalovaný posúdiť rozsah prípadného poškodenia a opravy. Škoda podľa
vyjadrenia žalobkyne pritom narastala.

90. Riadnym písomným podaním zo dňa 22.7.2024, doručeným súdu dňa 24.7.2024 (č. l. 984 súdneho
spisu), rozšírila žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia o okolnosti, ktoré sa netýkajú škody, náhrada ktorej

je predmetom tohto sporu za rozhodné obdobia, a preto sa súd nimi ďalej nezaoberal. Súd zdôrazňuje,
že aj rozšírenie skutkových tvrdení je zmenou žaloby, ktorými sa súd zaoberá iba v prípade, ak súd
pripusti zmenu žaloby v časti rozšírenia skutkových tvrdení, čo súd neurobil, pretože už bolo vo veci
vykonané znalecké dokazovanie, a rozširovanie a dopĺňanie skutkových tvrdení ktoroukoľvek stranou
sporu po vykonaní znaleckého dokazovania by viedlo iba k potrebe ďalšieho dokazovania, a k ďalším

prieťahom v konaní. Žalobkyňa novými tvrdeniami uvádzala, že jej niekto stále chodí po streche, že
žalovaný sa prevŕtal na jej povalu, že jej poškodil komín, ako aj a časť jej stavby a strechy pri upevňovaní
telefónneho alebo internetového kábla. Uviedla, že ešte v roku 1998 ju požiadal žalovaný o odstránenie
komína z jej strechy. K podaniu pripojila list žalovaného z 27.2.1998 (č. l. 1003) a jej písomnú odpoveď
zo dňa 6.3.1998 (č. l. 1004) aj ďalšie fotografie (č. l. 988 až 1002).

91. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 22.10.2024 predniesla žalobkyňa konajúcemu súdu, že rína
na streche žalobkyne bola opravovaná iba pri prvej pri stavbe žalovaného. Pri druhej prístave žalovaný
rínu zlikvidoval, urobil tam nový zvod vody a spravil novú rínu, ktorá už následne opravovaná nebola.
Všetci z mestského úradu skonštatovali, že to bolo zle vyspádované, že je to zle spravené, ale nikto

s tým nič neurobil. Aj znalec Ing. Gombár sa vyjadril, že to nie je v poriadku, kam napokon žalobkyňa
zavolala firmu, ktorá sa na to pozrela, a povedali jej, že sa tam nedá nič vymyslieť, lebo tam zostala
medzera medzi nehnuteľnosťami strán sporu v šírke 15 cm. Pokiaľ by neurobil žalovaný presah svojou
nehnuteľnosťoudopozemkužalobkyne,nemuselosatostať,anemuselbyosekaťzozadnejstenydomu
žalobkyne. Nemusel sa tam robiť zvod vody, ktorý urobil, a mohlo všetko pôvodne zostať. Z okienka

žalovaného je prístup na strechu žalobkyne, lebo inak by nemohol žalovaný urobiť ani zvod vody,
a nemohol by pripevniť kábel telefónu, resp. internetu. Predtým do podkrovia žalobkyne nezatekalo
a nevlhlo. Problém je potrebné odstrániť najprv od strechy. Ani oplechovanie, ktoré zničil žalovaný
pri prvej prístavbe, nebolo opravené. Žalovaný nerešpektoval hranice pozemku, a urobil si, čo chcel.
Tvrdil síce, že mu to sa stavebný povolil, ale až potom, čo sa urobil dodatok k projektovej dokumentácii

po vyžiadaní žalobkyňou, aj to až potom, čo už zasiahol do nehnuteľnosti žalobkyne, čo musel stavebný
úrad vidieť. Keď potrebovala žalobkyňa nejaké povolenie ohľadom vlastnej nehnuteľnosti, musela sa
obrátiť na Pamiatkový úrad Trnava, na mestský úrad, ktoré jej dali súhlasy, ale napriek tomu nemôže
žalobkyňa robiť na nehnuteľnosti potrebné opatrenia. Žalobkyňa uviedla, že jej dom nebol pred
realizáciou prístavby žalovaného nikdy mokrý zospodu, a nebol popraskaný, pretože v dome bývali

jej rodičia. Odstránenie stavby na vedľajšom pozemku absolútne neovplyvňovalo jej nehnuteľnosť.
V stavebnom povolení mal žalovaný zakotvené, že spôsobenú škodu má odstrániť. Jediné, čo odstránil,
bolo pri prvej prístavbe. kde opravoval časť ríny najmenej trikrát, ale zakaždým to tieklo. Na tretíkrát
to bolo opravené dobre, avšak priebehu roka robil ďalšiu prístavbu, urobil novú rínu, ktoré, aj keď je
medená,jeurobenázle,tečiecezňu,ažalovanýstýmužničnespravil.AjznalecIng.Gombársavyjadril,

že bolo chybou prístavby žalovaného, ktorá zaťažila aj terén, že je tam všetko mokré. Pokiaľ by žalovaný
rešpektoval hranice pozemkov, nemuselo by sa nič stať. Žalobkyňa nedokáže odstrániť vzniknutú škodu
za 1.200,- eur. Žalobkyňa vytkla súdu, že až po 10 rokoch sporu dozvedela, že časť nároku na náhradu
škody je premlčaná. V predmetnom dome chcela žalobkyňa bývať, keďže je na (starobnom) dôchodku,avšak nemôže, pretože je vo veľmi zlom stave. Žalovaný jej chodí po streche, rozbíja jej škridle, a robí
veci, ktoré sa nerobia.

92. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 22.10.2024 predniesol žalovaný konajúcemu súdu, že pokiaľ
ide o tvrdenia žalobkyne, kto chodí alebo nechodí po jej streche, bolo by potrebné sa pozrieť aj na
to, koho vpustila dňa 10.7.2024 žalobkyňa na svoju strechu, kto robil fotky okienka žalovaného. Celé
konania o náhradu škody je vedené snahou žalobkyne zadovážiť si dostatok finančných prostriedkov pre
svoje vlastné potreby od žalovaného, ktorú náhradu škody si v priebehu sporu žalobkyňa niekoľkokrát

navyšovala, pričom bolo preukázané ku dňu vypracovania ZP č. 81/2021 Ing. Gombára číslo 81/2021,
že táto škola škoda predstavovala 1.580,- eur, a nie uplatňovaných 29.667,- eur s príslušenstvom, ktoré
žiada žalobkyňa v tomto spore od žalovaného. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 18.7.2024 ani výšku
škody v sume 1.580,- eur určenú znalcom nespochybnila, teda ju potvrdila v zmysle Civilného sporového
poriadku. Žalobkyni začala plynúť 2-ročná premlčacia subjektívna lehota na uplatnenie nároku na
náhradu škody od 11.6.2008, a skončila jej dňom 11.6.2010, ktorú lehotu však nedodržala, keďže žalobu

podala až dňa 13.1.2014, teda 3 a 1/2 roka po uplynutí premlčacej doby. Nevykonaním opravy strechy
a ďalších prác od roku 2008 sa jej škoda rozrástla na 23, resp. 30 m2 plochy strechy z pôvodných 6
m2, čo potvrdil aj Ing. Peter Gombár vo svojom znaleckom posudku. Žalobkyňa ani raz neumožnila
žalovanému prístup na povalu jej domu, aby tento spolu s ňou mohol uskutočniť obhliadku poškodenej
časti strechy, a dohodnúť sa na spolupráci pri jej odstraňovaní, a to ani so štátnym dohľadom, ani

so znalcom. Svojou nečinnosťou porušila žalobkyňa svoju prevenčnú povinnosť na zabránenie vzniku
rozširovania škody. Sám konajúci súd pristúpil 2-krát predbežnému právnemu posúdeniu, a poukázal na
ustanovenia Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti (§ 417 OZ) . Právny zástupca žalobkyne
dňa 27.10.2015 do zápisnice z pojednávania uviedol, že samotná žaloba o náhrade škody zo dňa
13.1.2014 neobsahuje konkrétne obdobie, za ktoré si uplatňuje žalobkyňa nárok na náhradu škody, a

účelovo upresnil obdobie škody na obdobie dvoch rokov pred doručením žaloby súdu, t. j. od 13.1.2012.
čo súd akceptoval. Z otázok pre súdom určeného znalca Ing. Gombára na str. 8 zo dňa 30.12.2020
vyplýva, že súd výslovne uviedol, že považuje za spravodlivé a žiaduce, aby znalec vyčíslil škodu
aj za rozhodné obdobie. Žalovaný zastáva názor, že 2-ročná subjektívna premlčacia lehota začala
plynúť žalobkyni od právoplatnosti uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany, t. j. dňom

10.6.2008 (č. l. 185 spisu) o zamietnutí sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu povereného príslušníka
OR PZ Trnava, oddelenia skráteného vyšetrovania Piešťany. Akceptovaním posunutia úpravy obdobia,
za ktoré si žalobkyňa uplatnila náhradu škody t. j. od 13.1.2012 by súd negoval ust. § 106 ods. 1 OZ
o začatí plynutia premlčacej doby. Podľa názoru žalovaného je nárok žalobkyne premlčaný v celom
rozsahu. Upresnenie žaloby súd akceptoval, z ktorého dôvodu o námietke premlčania nerozhodoval (č.

l. 341 spisu). Pre prípad, že by súd neakceptoval námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu
škodu v celom rozsahu, dal žalovaný do pozornosti súdu, že znalec Ing. Gombár v ZP č. 81/2021 vyčíslil
škodu ku dňu vypracovania znaleckého posudku, t. j. k 30.7.2021 na sumu 1.580,- eur s DPH s tým, že
škoda, ktorá bola už na dome žalobkyne, predstavovala výšku 1.354,- s DPH. Za rozhodné obdobie, t.
j. od 12.1.2012 do 30.7.2021 narástla škoda o 226,- eur, aj to iba z dôvodu vývoja cien v stavebníctve

od roku 2012 do roku 2021, pričom žalobou si neuplatnila žalobkyňa náhradu škody za celé obdobie,
ale iba za obdobie od 12.01.2012 do 30.7.2021. Žalobkyňa si neplnila prevenčnú povinnosť vyplývajúcu
pre ňu z Občianskeho zákonníka, čomu nasvedčuje: A/ skutočnosť, že od roku 2008 neboli na stavbe
žalobkyne urobené žiadne opravy, čo uviedol aj znalec Ing. Gombár v ZP č. 81/2021, na str. 9 uviedol, že
od roku 2 1008 až do súčasnosti neboli na samotnej streche domu súp. č. XXXX (dom žalobkyne), ani

na bočnej stene domu súp. č. XXXX (stena domu žalovaného) realizované žiadne zásahy stavebného
charakteru, a teda za obdobie 13 rokov sa nesnažila opraviť žalobkyňa poškodenú časť strechy;
B/ skutočnosť, že od roku 2006 až do súčasnosti neumožnila žalobkyňa žalovanému vstup na povalu
domu žalobkyne za účelom zistenia rozsahu poškodenia škody a dohody o ich odstránení;
C/ skutočnosť, že žalobkyňa nepodala žalobu proti kolaudačnému rozhodnutiu a o nepovolení obnovy

kolaudačného konania, a umožnila, tak aby mohla škoda narastať.
Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú aj dôvodu premlčania celého žalobného
nároku v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

93. Napriek vyhláseniu rozsudku na pojednávaní dňa 22.10.2004, doručila žalobkyňa súdu ďalšie

podanie, ktoré urobila emailom bez autorizácie podľa osobitného predpisu, ktoré podanie nedoplnila v
zákonnej lehote 10 dní, na ktoré súd neprihliadal zo zákona, na jeho doplnenie nevyzýval a neprihliadal
na neho aj z dôvodu, že tak urobila žalobkyňa až po vyhlásení rozsudku (č. l. 1074).94. Súd vec právne posúdil nasledovne:

95. Podľa § 127 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, znení neskorších predpisov

(ďalej aj ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), (1) vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by
nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto
najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na
ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie
nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,

parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované
zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať
zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. (3)
Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup
na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a
obhospodarovaniesusediacichpozemkovastavieb.Aktýmvznikneškodanapozemkualebonastavbe,

je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

96. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných
zákonov),vlastníctvozaväzuje.Nemožnohozneužiťnaujmuprávinýchalebovrozporesovšeobecnými
záujmamichránenýmizákonom.Výkonvlastníckehoprávanesmiepoškodzovaťľudskézdravie,prírodu,

kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

97.Podľa§415OZ,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

98. Podľa § 417 ods. 1 OZ, (1) komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia.

99. Podľa § 420 ods. 1a 3 OZ, (1) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

100. Podľa § 440 OZ, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.

101. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

102. Podľa § 442 ods. 1 a 3 OZ, (1) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

103. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

104. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických osôb
a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej
zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach

Občianskeho zákonníka, alebo o prípady osobitnej zodpovednosti, ktoré sú upravené osobitnými
zákonmi (napr. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Predpokladom vzniku
každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V
prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa

zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa §
420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia
zavinenia). Ust. ods. 3 § 420 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvinenie - exkulpáciu preukázaním
škodcu, že škodu nezavinil.

105. V § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická osoba, ako
aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom
vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide
o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamozákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú
ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti

s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3
predpokladá. V tomto ustanovení sa predpokladá iba nedbanlivostné zavinenie. Existenciu úmyslu treba
dokázať. Prípadná zodpovednosť (žalovaných) podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pritom
založená na prezumovanom nedbanlivostnom zavinení, čiže nebolo povinnosťou žalobcov zavinenie

škodcu preukazovať, ale práve naopak, bolo na škodcovi preukazovať, že spôsobenie škody v danom
prípade nezavinil.

106. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, (1) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové

práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa
nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

107. Podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ (1) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody

premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

108. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 OZ
je potrebná vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o

osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe, ktorej si môže urobiť
úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R 38/75). Ak poškodený uplatní svoje právo na
náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom konaní jednak riadne, t. j. najneskôr na hlavnom
pojednávaní pred začatím dokazovania (podľa súčasnej slovenskej právnej úpravy najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania), popr. už v trestnom oznámení vyjadrí ako

poškodený vôľu požadovať od konkrétnej osoby náhradu škody z konkrétnych dôvodov v konkrétnej
výške (nestačí len vyjadrenie poškodeného, že sa pripája k trestnému konaniu a žiada náhradu škody),
jednak včas, t. j. v priebehu premlčacej doby, a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (R 29/1985, uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo/3300/2010
od dňa 27.4.2011. Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú

náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom
konaní v premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako
poškodený upovedomený, až do jeho úplného vyčerpania (Rc 31/74). Poškodený v konaní riadne
pokračujeajvtedy,akposkončenítrestnéhokonaniavprimeranejdobepokračujevobčianskomsúdnom
konaní (porov. rozsudok NSSR sp. zn. 1Cdo/43/2010 zo dňa 29.2.2012).

109. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 OZ).

110. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené

s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 OZ).

111. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, (1) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

112. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej
len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).113.ZákladnáúrokovásadzbaECBplatnák1.1.2014bolavovýške0,25%,čomuzodpovedajúzákonné
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva zvýšené o 5 percentuálnych bodov, t. j. 5,25 %
ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania s plnením peňažného záväzku až do jeho zaplatenia.

114. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 11.6.2014 (č. l. 74 spisu) , a teda mal plniť najneskôr v
deň bezprostredne nasledujúci po doručení žaloby, teda dňom 12.6.2014, a do omeškania s náhradou
konkrétnej sumy škody sa dostal žalovaný až dňom 13.6.2014, ku ktorému bola platná základná úroková
sadzba vo výške 0,15 %, čomu zodpovedajú úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva

zvýšené o 5 percentuálnych bodov, t. j. 5,15 % ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy od prvého dňa
omeškania žalovaného s náhradou škody až do zaplatenia.

115. Podľa § 123 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), (1) podanie je úkon určený súdu.
(2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor,

odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia.

116. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

117. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

118.Podľa§151ods.1CSP,skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné.

119. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

120. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. (2)Súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

121. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

122. Vykonaným dokazovaním listinami, a to výpismi z LV č. XXXX M. XXXX pre kat. úz. K., zhodnutím
Okresného úradu Piešťany č. k. Výst. 420/97-Hč zo dňa 26.6.1998, stavebným povolením Mesta
Piešťany č. 05679/22/3/2006-BB zo dňa 15.5.2006, zmluvou o dielo zo dňa 25.6.2006, odpoveďou

G. K. zo dňa 3.10.2006, výzvami Mesta Piešťany zo dňa 18.12.2006 a zo dňa 28.9.2007, ako aj
ďalšími vyjadreniami, výzvami a rozhodnutiami mesta Piešťany a KSÚ Trnava, kópiou projektu z 1/2006:
Zmena dokončenej stavby polyfunkčného domu prístavbou, nadstavbou a stavebnom úpravou, ďalej
detailom úžľabia zvislej steny a susediacej strechy a detailom pohľadu na štítovú stenou susediacej
stavby, vyhotovené Ing. arch. Petrom Miziom, predžalobnou písomnou komunikáciou medzi stranami

sporu, rozhodnutiami a vyjadreniami Okresnej prokuratúry Piešťany a Krajskej prokuratúry v Trnave,
fotodokumentáciou poškodení stavby žalobkyne, ZP č. 206-6/98 Ing. Miloša Ferenčíka, ZP č. 30/2008
Ing. Imricha Reichela, odborným vyjadrením č. 155/2013 Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. zo dňa
27.9.2013, GP č. 34493051-58/2008, obhliadkou na mieste samom, ZP č. 81/2021 Ing. Robera
Gombára, písomným stanoviskom znalca Ing. Gombára, ďalej výsluchmi znalcov Ing. Imricha Reichela

a Ing. Roberta Gombára, ako aj vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu,
súd mal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou domu so súp. č. XXXX na adrese: J. XX L. K., ktorý
je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. K., a že žalovaný je vlastníkom domu so súp. č. XXXX, na adrese:
J. XX, K., zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. K.. Oba domy stoja vedľa seba v bezprostrednom
susedstve, obvodové múry ktorých sú od seba vzdialené iba cca 15 cm. Žalovaný zrealizoval k svojmu

domu celom dve prístavby, z toho jednu na základe stavebného povolenia z roku 1997 a druhú na
základe stavebného povolenia z roku 2006. Obe prístavby domu žalovaného boli skolaudované. Druhá
prístavba domu žalovaného bola skolaudovaná rozhodnutím stavebného úradu mesta Piešťany zo
dňa 13.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2008 (č. l. 92 spisu). Žalobkyňa opakovanenamietala poškodenie svojej stavby stavebnou činnosťou žalovaného v správnom konaní, dokonca
aj podaním trestného oznámenia proti žalovanému, avšak bezvýsledne. Žalobkyni sa nepodarilo ani
dosiahnuť obnovu kolaudačného konania, s ktorou nekonal stavebný úrad ako s účastníčkou konania.

123. Vykonaným dokazovaním mal súd dostatočne za preukázané, predovšetkým zo ZP č. 81/2021
súdom ustanoveného znalca H. U. (č. l. 663 súdneho spisu), v ktorom uviedol znalec, okrem iného, že:
1./ hlavnou príčinou zatekania dažďovej vody cez strechu do povaly domu žalobkyne je nesprávne a
nedostatočne realizovaná oprava strechy. Kritické miesto zatekania je napojenie pôvodného úžľabia

medeného žľabu, ktorý bol osadený v mesiaci 10/2006 na mieste bývalej rímsy medzi strechou domu
sp. č. XXXX a štítovou stenou prístavieb domu súp. č. XXXX (dom žalovaného). Zatekanie je masívne,
hlavne v mieste napojenia. Osadenie medeného žľabu v danom prípade nebolo v súlade s platnou STN,
a nebolo správnym technickým riešením;
2./ hlavnou príčinou trhlín na stenách domu so s súp. č. XXXX (dom žalobkyne), ktoré sa prejavili v
roku 1997 (t. j. po prvej prístavbe domu žalovaného), a následne hlavne na pravej bočnej strane, je

samotná realizácia masívnej prístavby domu so súp. č. XXXX, teda prvej prístavby, ktorá spôsobila
dodatočné dosadnutie a preťaženie podložia. Trhliny sa prejavujú aj na ostatných stenách domu,
čo mohlo byť spôsobené taktiež technickým stavom samotného domu súp. č. XXXX (nedostatočné
zakladanie, absencia stužujúcich vencov), a taktiež možným negatívnym faktorom bolo v tomto zmysle
odstránenie prístavby (domu z nepálenej tehly, ktorý využíval obvodový múr domu žalobkyne namiesto

vlastného chýbajúceho obvodového múru) na zadnej strane domu, ktoré taktiež mohlo spôsobiť zmeny
v podloží v dotyku so zadnou stenou domu súp. č. XXXX.

124. Žalovaný ako stavebník prvej prístavby započatej v roku 1997 a druhej prístavby započatej
v roku 2006 zodpovedá za škodu vzniknutú predmetnou stavebnou činnosťou, ktorá povinnosť mu

priamo vyplýva aj z bodu 7 záväzných podmienok stavebného povolenia z roku 2006, podľa ktorého
je stavebník povinný nahradiť škody spôsobené tretím osobám pri výkone svojej funkcie z titulu svojej
zodpovednosti, prípadne zabezpečiť uvedenie veci do pôvodného stavu. Za vznik škody spôsobenej
stavebnou činnosťou alebo nesprávnou realizáciou stavby, ku ktorej škode došlo na susediacej stavbe
žalobkyne, zodpovedá žalovaný aj podľa § 127 ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastník veci nesmie ohroziť

susedovu stavbu úpravami stavby na svojom pozemku bez toho, aby urobil dostatočné opatrenia na
upevnenie stavby alebo pozemku. V danom prípade bolo preukázané, že spoločnosť, ktorá realizovala
druhú prístavbu domu žalovaného, urobila osadenie medeného žľabu na zvod vody zo strechy domu
žalobkyne v rozpore s platnou STN, ktorá úprava nebola správnym technickým riešením, navyše, takáto
úprava strechy žalobkyne bola uskutočnená bez jej súhlasu.

125. Pokiaľ by aj zhotoviteľ prístavby neporušil stavebné predpisy (porušenie ktorých bolo navyše
preukázané), ale nezrealizoval prístavbu riadne, bolo vecou žalovaného, aby reklamoval realizáciu
stavby alebo si uplatnil nárok na náhradu škody proti zhotoviteľovi prístavby, nakoľko od žalobkyne
nemožno spravodlivo požadovať, aby ona zisťovala, ktorá spoločnosť zrealizovala predmetnú prístavbu

na susedovej stavbe (žalovaného), a či postavenie prístavby bolo alebo nebolo v súlade so stavebným
povolením, projektovou dokumentáciou a so stavebnými predpismi. Na zodpovednosti žalovaného
podľa samotného stavebného povolenia, ako aj podľa § 127 ods. 1 OZ, nič nemení existencia
právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ani že počas realizácie prístavby bol prítomný stavebný
dozor, keďže účastníčkou kolaudačného konania nebola žalobkyňa, a žalovaný sám nepoukázal na

nedostatky realizácie prístavby, ktoré mali za následok poškodenie stavby žalobkyne, a teda na ne
neupozornil. Kolaudačné rozhodnutie je pritom rozhodnutím verejného práva, kým náhrada škody v
rámcisusedskýchprávapovinnostíjeupravenápredpismisúkromnéhopráva,apretosúdsanezaoberal
správnosťou stavebného povolenia, projektovou dokumentáciou, ani správnosťou kolaudačného
rozhodnutia. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že právoplatnosť kolaudačného rozhodnutia nevylučuje

existenciu nedostatkov, resp. vád stavby, ktorá bola skolaudovaná, na ktoré nedostatky s veľmi veľkou
pravdepodobnosťou neupozornil žalovaný, na ktoré nedostatky nemohla účinne poukázať žalobkyňa
v kolaudačnom konaní, keďže táto nebola účastníčkou kolaudačného konania. Žalovaný sa nemôže
zbaviť svojej zodpovednosti ani skutočnosťou, že trestné stíhanie vo veci poškodzovania cudzej veci,
začaté na podnet žalobkyne, bolo zastavené.

126. Keďže znaleckým dokazovaním bolo dostatočným spôsobom preukázané, že aj prvou prístavbou
žalovaného od roku 1997 došlo k sadaniu základov domu a k trhlinám na stenách domu žalobkyne,
a že nesprávne osadenie medeného žľabu za účelom zvodu vody zo strechy žalobkyne, ktoré bolorealizované počas druhej prístavby domu žalovaného v mesiaci 10/2016 malo za následok poškodenie
strechy žalobkyne a zatekania dažďovej vody cez strechu žalobkyne do podkrovia domu až na steny
domu žalobkyne, ku ktorým škodám došlo v priamej príčinnej súvislosti so stavebnou činnosťou na

dome vo vlastníctve žalovaného, je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni takto vzniknutú škodu. Hoci
žalovanému realizovala prístavbu iná osoba na základe zmluvy o dielo a projektovej dokumentácie,
tým, že došlo k vzniku predmetnej škody v priamej príčinnej súvislosti s uvedenými prístavbami domu
žalovaného, zodpovedá za vzniknutú škodu žalovaný ako vlastník susediacej stavby podľa § 127 ods.
1 OZ, podľa ktorého nesmie ohroziť susedovu stavbu, čo je daný prípad, a zodpovedá za ňu aj podľa

stavebného povolenia ako stavebník. Žalovaný ako vlastník stavby mal tiež všeobecnú prevenčnú
povinnosť podľa § 415 OZ, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám,
keďže prevenčnú povinnosť nemá iba ten, komu škoda hrozí (§ 417 OZ).

127. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že predmetom náhrady škody v tomto spore nebola škoda
spôsobená žalobkyni v priamej príčinnej súvislosti s prvou prístavbou, a preto ani nemohol súd priznať

žalobkyni náhradu škody spôsobenú popraskaním múrov jej domu o to viac, že táto škoda sa výrazne
nezväčšovala za rozhodné obdobie od 13.1.2012.

128. Na druhej strane, ani preukázaním zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu alebo jej časti
nedochádza k zániku prevenčnej povinnosti § 417 OZ, t. j. zákonnej povinnosti toho, komu škoda hrozí,

zakročiť na jej odvrátenie primeraným spôsobom. Nedodržanie prevenčnej povinnosti poškodeným (v
danom prípade žalobkyňou) podľa § 417 OZ je tiež porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1
OZ. Pokiaľ ohrozený neplní svoju prevenčnú povinnosť podľa § 417 ods. 1 OZ, a v príčinnej súvislosti
s tým i jemu samému vznikne škoda, je možné proti nemu použiť ustanovenie § 441 OZ o zavinení
poškodeného.

129. Súd sa teda zaoberal zisťovaním, či žalobkyňa porušila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 417 OZ,
ktorá sa vzťahuje na každého, komu škoda hrozí. V danom prípade za porušenie prevenčnej povinnosti
nepovažoval súd nepodanie žaloby o preskúmanie zákonnosti správneho orgánu v rámci správneho
súdnictva, ktorou žalobou nenapadla žalobkyňa právoplatné rozhodnutie KSÚ Trnava, ktorý zamietol jej

odvolanie a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu mesta Piešťany o nepovolení obnovy kolaudačného
konania. Nepodanie žaloby v správnom súdnictve žalobkyňou nepovažoval súd za porušenie jej
prevenčnej povinnosti, vychádzajúc z okolností, za ktorých by mala žalobkyňa takúto žalobu podať,
predovšetkýmpreveľmiveľkémnožstvorozhodnutísprávnychorgánov,ichvyjadrení,obhliadokštátnym
stavebným dohľadom, nevynímajúc trestné oznámenie a rozhodnutia orgánov činných v trestnom

konaní, dvoch znaleckých posudkov (z r. 1998 a z r. 2008), v ktorých mal problém zorientovať sa aj
konajúci súd. Ďalším dôvodom, pre ktorý nepodanie správnej žaloby nepovažoval súd za porušenie
prevenčnej povinnosti žalobkyňou, bola aj tá skutočnosť, že z rozhodnutí správnych orgánov, ako aj z
písomného vyjadrenia KSÚ Trnava mohla žalobkyňa dospieť k záveru, že by sa jej nepodarilo dosiahnuť
obnovu kolaudačného konania v rámci správneho súdnictva. Tretím dôvodom bola tá skutočnosť,

že zrejme ani v prípade, že by sa žalobkyni podarilo dosiahnuť obnovu kolaudačného konania a jej
účastníctvo v kolaudačnom konaní, je pravdepodobnosť, že by sa jej nepodarilo dosiahnuť náhradu
škody alebo uvedenie poškodenej časti jej domu do pôvodného stavu, prihliadnuc na viacnásobné
vyjadrenia stavebných úradov, ktoré písomne oznámili žalobkyni, že nie sú oprávnené posudzovať
náhradu škody, jej výšku, pričom odporúčali žalobkyni obrátiť sa na znalca z príslušného odboru,

dohodnúť sa na náhrade škody so žalovaným, a v prípade, že k dohode žalobkyňa so žalovaným
nedospejú, aby sa obrátila so žalobou na súd v občianskoprávnom konaní, čo žalobkyňa napokon aj
urobila, avšak oneskorene, z ktorého dôvodu prevažná časť nároku na náhradu škody, ktorá jej vznikla
v priamej príčinnej súvislosti s druhou prístavbou žalovaného, je už premlčaná.

130.Žalobkyňasavyjadrila,žezvnútradomuurobiladočasnéopatreniaprotivlhkosti,čovydržaloibapár
rokov. Uviedla, že oslovila viaceré firmy na opravu príčiny poškodenia jej domu, ktoré však zakaždým,
keď už mali prísť na obhliadku za účelom dohodnutia konkrétneho postupu opravy, si to rozmysleli. Je
síce pravdou, že žalobkyňa neoznačila ani nepredložila žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, že
sa snažila na vlastné náklady odstrániť príčinu zatekania zo strechy do jej domu, avšak protistrana toto

jej tvrdenie nepoprela žiadnym spôsobom. Súd konštatuje, že počas obhliadky mal sám možnosť zistiť,
že samotný prístup na strechu domu žalobkyne, bez umožnenia prístupu z domu žalovaného, je veľmi
obtiažny až nebezpečný, pričom strecha je poškodená do tej miery, že nie je možné po nej bezpečne
chodiť bez ďalšieho jej poškodenia, a preto súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že žalobkyňa reálneoslovila rôzne firmy, aby dala odstrániť príčinu zatekania do jej domu zo strechy. Ďalším dôvodom, pre
ktorý nebolo možné nevykonanie opravy vlastnej strechy žalobkyňou na je vlastné náklady považovať
za porušenie prevenčnej povinnosti, bolo zistenie konajúcim súdom (predovšetkým z výsluchu znalca

Ing. Reichela), že na akúkoľvek stavebnú úpravu v časti domu, v ktorej sa dotýka dom žalobkyne s
prístavbou domu žalovaného, by bol nevyhnutný výslovný súhlas žalovaného, ktorý žalobkyňa nemala.

131. Súd nemal dôvod spochybňovať tvrdenie znalca Ing, Reichela, že škridle na dome žalobkyne sú
cementové, a nie pálené. Žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, ktorým

poprela tvrdenie znalca, že škridle na jej dome nie sú z pálenej hliny. Ďalšou príčinou zatekania do
domu bola absencia klampiarskych výrobkov popri komínoch na streche žalobkyne, ktoré boli utesnené
iba maltou, ktorá bola popraskaná. Vlhnutie stien medzi prístavbou žalovaného a domu žalobkyne
je spôsobené nedostatočným vetraním medzi stavbami, ktoré bolo možné zabezpečiť pri realizácii
prístavby domu žalovaného, napriek úzkemu rozstupu medzi stavbami (15 cm), keďže je možné postaviť
stavby aj v tesnejšej blízkosti alebo úplne pri sebe bez toho, aby vlhli, pretože v takom prípade je

nevyhnutné zabezpečiť prívod vzduchu a vetranie medzi stavbami, čo je stavebne možné. V tomto spore
sa nezaoberal súd dokazovaním, či stavba žalovaného je alebo nie je postavená sčasti na pozemku
žalovaného, pretože to je predbežná otázka, ktorou sa zaoberal súd v samostatnom konaní o vylúčenom
nároku.

132. Samotný vtedajší právny zástupca žalobkyne viackrát uviedol, že predmetom sporu je náhrada
škody spôsobená zatekaním do domu žalobkyne zo strechy žalobkyne z dôvodu nesprávneho napojenia
strechy domu žalobkyne so stavbou žalovaného (napr. zápisnica zo súdnej obhliadky zo dňa 30.4.2019
(č. l. 467, 5. odsek súdneho spisu), aj to za obdobie od 13.1.2012, a preto v tomto spore sa nezaoberal
súd podrobne inými poškodeniami, ku ktorým malo dôjsť v priamej príčinnej súvislosti s druhou

prístavbou domu žalovaného o to viac, že ak by aj k ostatným poškodeniam došlo, nárok na náhradu
iných poškodení je premlčaný, pretože žalobu podala žalobkyňa až v januári 2014 napriek tomu, že k
poškodeniam z dôvodu druhej prístavby mala žalobkyňa k dispozícii ZP č. 30/2008 Ing. Reichela už v
30.6.2008. kedy adresovala OR PZ Trnava, OO PZ Piešťany svoje stanovisko, súčasťou ktorého boli aj
jej výhrady k uvedenému znaleckému posudku. Žalobkyňou tvrdené sadanie základov jej domu, a s tým

spojených trhlín, v dôsledku druhej prístavby žalovaného bolo navyše vyvrátené výsluchom znalca Ing,
Reichela a nepriamo aj ZP č. 81/2021 znalca Ing. Gombára. Sadanie základov domu žalobkyne, a vznik
prasklín v stenách domu žalobkyne, bolo preukázateľne hlavným dôsledkom realizácie prvej prístavby
žalovaného z roku 1997, čo skonštatoval aj súdny znalec Ing. Robert Gombár v ZP č. 81/2021 na strane
15 (č. l. 677 súdneho spisu), pričom ako ďalšiu príčinu sadania domu určil znalec zbúranie časti domu,

ktorý využíval obvodový múr domu žalobkyne namiesto vlastného chýbajúceho obvodového múru, ktoré
sadanie v tejto časti domu žalobkyne z dôvodu čiastočného zbúrania stavby (ktorú nevlastnili strany
sporu) v roku 2015 pripustil aj znalec Ing. Reichel počas svojho výsluchu na pojednávaní v tomto spore.

133. Znalec Ing. Reichel na str. 6, v bode 2.2. ZP uviedol, že bol preukázaný cudzí zásah,

cudzie zavinenie do strechy domu žalobkyne nad rímsou, v mieste prístavby susedného domu zo
severozápadnej strany, a to odborným spôsobom montáže a uchytenia dažďového úžľabia z medeného
plechu, a odporučil opravu klampiarskych konštrukcií, úžľabia na streche oplechovania okolo komínov,
izolatérske a pokrývačské práce v odhadovanej celkovej hodnote prác vo výške cca 11.000,- Sk.
Poznamenal však, že dlhodobé odstránenie vady zabezpečí až oprava krovu a výmena fyzicky

opotrebovanej strešnej krytiny s iným tvarom strechy a zabezpečeným prístupom pre údržbu.

134. Súd nevykonal dôkaz výsluchom zamestnankýň mesta Piešťany, Ing. arch. L. (v niektorých
podaniach žalobkyne označená ako zamestnankyňa mesta Hlohovec, a nie miesta Piešťany) a H. F.,
ktoré boli prítomné za stavebný úrad mesta Piešťany pri vykonávaní obhliadok domu žalobkyne v rámci

štátnehostavebnéhodohľadu,ktorýdôkaznavrhlažalujúcastrana.Súdmalzato,ževykonanievýsluchu
týchto svedkýň by v žiadnom prípade neprispelo k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie tohto sporu, nakoľko tieto svedkyne by vypovedali iba o okolnostiach, ktoré už vyplývajú
z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise. Hlavným dôvodom nevykonania týchto výsluchov však bolo,
že príčiny poškodenia domu žalobkyne vyhodnotil súdom ustanovený znalec, ktorý posúdil aj výšku

spôsobenej škody. Žalobkyňa pripojila k žalobe aj ZP č. 30/2008 Ing. Reichela aj odborné vyjadrenie
č. 155/2013, ktoré boli dostatočnými relevantnými dôkazmi, spolu s obhliadkou konajúcim súdom, pre
relevantné zistenie skutkového stavu v tomto spore. Navyše, samotný stavebný úrad, aj KSÚ Trnava
viackrát písomne oznámili žalobkyni, že stavebný úrad nie je oprávnený vyjadrovať sa k výške škody a kjej náhrade, že sa má žalobkyňa obrátiť na súdneho znalca, a náhradu škody riešiť v občianskoprávnom
konaní. Súd nevykonal ani výsluch svedkyne p. T., ktorú žalobkyňa spomenula až na pojednávaní dňa
18.7.2024, a teda nenavrhla ju vypočuť skôr. V inom podaní uviedla svedkyňu Fialovú ako pani F. -

T., teda ako keby malo ísť o tú istú osobu. Z vyjadrení žalobkyne však súd usúdil, že išlo o osobu
zo stavebného úradu. Z rovnakých dôvodov nevykonal súd dokazovanie výsluchom H. R., vedúceho
stavebného úradu Banka (v niektorých podaniach uvedený ako vedúci stavebného úradu Piešťany), ani
výsluch H. K. ako bývalého pracovníka KSÚ Trnava.

135. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom bývalého starostu obce Banka, H. S., keďže stavebný úrad
obce banka rozhodoval o odstránení stavby domu, ktorý využíval jeden obvodový múr domu žalobkyne,
keďže nemal vlastný obvodový múr, pričom išlo o dom, ktorý nevlastnili strany sporu. Výsluchom
bývalého starostu obce Banka by nezistil súd, aké konkrétne poškodenia vznikli na stavbe žalobkyne v
priamej príčinnej súvislosti s druhou prístavbou žalovaného.

136. Súd nevykonal ani výsluch svedka S. D., ktorý je rodinným príslušníkom žalobkyne, pravidelne
navštevujúcim predmetnú nehnuteľnosť, ktorého navrhla vypočuť žalujúca strana k tvrdeniam
žalovaného, že mal ponúkať odstránenie príčiny škody a náhradu škody naturálnou reštitúciou, k čomu
súd zdôrazňuje, že negatívne skutočnosti sa nepreukazujú. Nepreukazujú sa teda skutočnosti, ktoré
sa nestali, a bolo povinnosťou žalovaného (nie žalobkyne) preukázať svoje tvrdenia o tom, že ponúkal

žalobkyni, príp. jej matke odstránenie škody na jej (ich) dome, čo sa žalovanému preukázať nepodarilo.
Tentototižpreukázal,žesadomáhalvstupunanehnuteľnosťžalobkyne,nepreukázalvšak,žebyjasným
a nepochybným spôsobom dal žalobkyni, príp. jej matke, najavo, že mal skutočný záujem odstrániť
príčinu vzniku škody na dome žalobkyne.

137. Súd nevykonal ani výsluch N. K. K. z OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície ohľadom stavu
domu žalobkyne, a zistenia, kedy sa oboznámila žalobkyňa so ZP č. 30/2008 Ing. Imricha Reichela,
a aby tento svedok predložil fotodokumentáciu, ktorú sám vyhotovil. Súd konštatuje, že výsluch tohto
svedka by neprispel k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej,
pretože ZPč.30/2008Ing.Reichelasanachádzavsúdnomspise,keďžehopripojilažalobkyňakžalobe.

V danom prípade nebolo potrebné ani zisťovanie presného dátumu, kedy sa dozvedela žalobkyňa o
ZP č. 30/2008 a o jeho obsahu, pretože zo stanoviska žalobkyne zo dňa 30.6.2008 adresovaného
OR PZ v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície (č. l. 179) je nepochybné, že v danom čase
už mala žalobkyňa vedomosť o ZP č. 30/2008, nakoľko na 5. strane stanoviska sa vyjadrovala k
tomuto znaleckému posudku, proti ktorému vzniesla výhrady. Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu

je náhrada škody, o príčinách ktorej a o jej výške sa mohol relevantne vyjadriť iba znalec alebo iný
odborník z odboru stavebníctvo, z odvetvia ohodnocovania nehnuteľností. Súd poukazuje na vyjadrenia
stavebného úradu mesta Piešťany aj KSÚ Trnava, ktoré zdôraznili, že stavebný úrad nie je oprávnený
zaoberaťsanáhradouškodyajejvýškou,ktoréodporučiližalobkyni osloviťznalcazpríslušnéhoodboru,
a pre prípad, že sa nedohodne žalobkyňa so žalovaným na náhrade škody alebo na odstránení jej

príčiny, aby si uplatnila nárok na náhrady škody v občianskoprávnom konaní (na súde). V tomto spore
nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, z odhad hodnoty nehnuteľností, z
ktorého dôvodu výsluch navrhovaného svedka sa stal úplne nadbytočným a nehospodárnym.

138. K nevykonaným výsluchom svedkov konajúci súd poznamenáva, že súd nie je povinný vykonať

všetky dôkazy, ktoré navrhli strany sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Nie je preto ani povinný vykonať výsluch
všetkých svedkov, ktorých navrhli strany sporu, pokiaľ súd dospeje k záveru, že ich svedecké výpovede
by vôbec neprispeli k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej,
čo bol aj daný prípad.

139. Súd nenariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, ako to navrhoval žalovaný. V danom
prípade totiž postupoval súd podľa § 207 ods. 3 CSP, podľa ktorého, návrh na nariadenie znaleckého
dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si
osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Predmetný súdny spor
nevyhodnotil súd ako obzvlášť závažný prípad vyžadujúci osobitné vedecké posúdenie, pričom v danom

prípade neboli ani závery znalcov v zrejmom rozpore, a preto nemal súd žiadny zákonný dôvod na
nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom alebo znaleckou organizáciou o to viac, že
súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že vyhotovenie znaleckého posudku znaleckým ústavom alebo
znaleckou organizáciou prispieva k ďalším prieťahom v súdnych konaniach, keďže znalecké ústavya znalecké organizácie sú preťažené znaleckými úlohami predovšetkým v trestných konaniach, a v
netrestných veciach zvykne podať znalecký posudok znalecký ústav alebo znalecká organizácia v lehote
nie kratšej ako 1 rok od doručenia súdneho spisu.

140. K žalovanou stranou tvrdenej účelovosti tvrdenia žalujúcej strany, že predmetom tohto sporu je
náhrada škody, ktorá vznikla za obdobie do dvoch rokov od podania žaloby a neskôr, že tak žalujúca
strana urobila až po vznesení námietky premlčania žalovanou stranou, konajúci súd poznamenáva, že
zmena a upresnenie žaloby je procesným právom každého žalobcu. Pôvodná žaloba neobsahovala

špecifikáciu obdobia, za ktoré si uplatňovala žalobkyňa náhradu škody, pričom upresnenie žaloby a
všetky zmeny žaloby súd pripustil, nakoľko v danom čase boli splnené všetky procesné podmienky na
pripustenie zmeny žaloby podľa § 139 až § 143 CSP. Pre úplnosť súd poznamenáva, že pri rozhodovaní
o pripustení/ nepripustení zmeny žaloby sa nezaoberá súd dôvodnosťou žaloby, nevykonáva za tým
účelom dokazovanie, ani nezisťuje skutkový stav, a preto skúmanie účelovosti alebo neúčelovosti zmeny
žaloby nie je pri rozhodovaní o pripustení/nepripustení zmeny žaloby relevantné. Pri rozhodovaní o

pripustení /nepripustení zmeny žaloby súd totiž iba zisťuje, či by výsledky doterajšieho konania mohli/
nemohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenej žalobe a či by na konanie o zmenenej žalobe bol/
nebol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. V danom prípade neostávalo súdu nič iné, iba všetky
tri zmeny žaloby pripustiť, keďže tak žalobkyňa urobila ešte pred nariadením znaleckého dokazovania
v tomto spore, a na konanie o zmenených žalobách by nebol vecne a kauzálne príslušný súd odlišný

od konajúceho súdu.

141. V neprospech žalobkyne bolo predovšetkým oneskorené podanie žaloby o náhradu škody, z
ktorého dôvodu by bola prevažná väčšina jej nároku (neuplatneného žalobou) premlčaná, nakoľko
najväčšia škoda jej vznikla práve v roku 2006, a zväčšovala sa. Škoda narastá aj dodnes, avšak

vo výrazne menšom rozsahu, než v rozsahu, v ktorom je nárok žalobkyne (neuplatnený žalobou)
premlčaný.

142. V neprospech žalobkyne bolo ustavičné dopĺňanie a rozširovanie vlastných skutkových tvrdení v
priebehu sporu o skutočnostiach, ktoré mohla tvrdiť už v čase podania žaloby, ako napríklad poškodenie

fasády na jej dome z ulice pri montáži internetu - telefónu pre žalovaného, použitie nesprávnej techniky
priprístavbenažalovaného,vdôsledkučohomalodôjsťkpopraskaniustienvrámciinteriéruajexteriéru.
Žalobkyňa v priebehu sporu opakovala aj poškodenia domu, ku ktorým malo dôjsť v priamej príčinnej
súvislosti v prvou prístavbou domu žalovaného, ktoré opakovala napriek tomu, že predmetom tohto
sporu nie je náhrada škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s prvou prístavbou žalovaného, ale

iba s druhou prístavbou žalovaného, ktorá začala v roku 2006.

143. K rozšíreniu skutkových tvrdení žalobkyňou po podaní znaleckého posudku, ktoré urobila
žalobkyňa obyčajnými emailovými podaniami bez autorizácie podľa osobitného predpisu zo dňa
18.4.2022 (č. l. 813, 817, 822), konajúci súd poznamenáva, že ide elektronické podania vo veci samej

bez autorizácie, ktoré neboli doplnené do 10 dní, na ktoré súd z uvedeného dôvodu neprihliadal, a na
ich doplnenie nevyzýval (§ 125 ods. 2 CSP v spojení s § 123 ods. 1 CSP) o to viac, že žalobkyňa bola
v danom čase zastúpená právnym zástupcom v danom čase.

144. Iba pre úplnosť súd dodáva, že ani riadne rozšírenie žaloby o ďalšie skutkové tvrdenia po podaní

znaleckého posudku v tomto spore by už súd nepripustil, pretože výsledky vykonaného dokazovania by
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. O skutočnosti, že súd nepripustí už žiadne ďalšie
rozšírenie žaloby poučil súd žalobkyňu priamo na pojednávaní dňa 18.7.2024 (č. l. 961 súdneho spisu).

145. Pokiaľ je žalobkyňa presvedčená aj o súčasnom úmyselnom alebo vedomom poškodzovaní svojej

nehnuteľnosti konaním žalovaného, nič jej nebráni podať proti nemu novú žalobu, pretože nemôže
úspešne rozširovať svoje skutkové tvrdenia o ďalšie skutočnosti, ktoré nastali v priebehu tohto sporu,
ktoré však nesúvisia s náhradou škody, ktorá je predmetom sporu.

146. K výhrade žalobkyne, že žalovaný si osadil do prístavby nad jej strechu okno bez jej súhlasu (č. l.

503 spisu), konajúci súd poznamenáva, že okno je súčasťou prístavby žalovaného, z ktorého dôvodu
nepotreboval žalovaný na jeho osadenie súhlas žalobkyne.147. K opakovaným výhradám žalobkyne adresovaným súdu, že ju súd neupozornil, že jej nárok je
premlčaný, konajúci súd zdôrazňuje, že žalobkyňa bola od začiatku sporu, ako aj po väčšinu trvania
sporu, zastúpená právnym zástupcom, ktorý po vznesení námietky premlčania žalovanou stranou

upresnil obdobie, za ktoré si uplatňuje žalobkyňa náhradu škody, ktoré upresnil na obdobie, ktoré nie
je premlčané. Pozornosti žalobkyne zrejme unikla tá podstatná skutočnosť, že sa nemôže v tomto
spore úspešne domáhať náhrady celej škody, ktorá jej vznikla v roku 2006, alebo dokonca v roku
1997, keďže táto je premlčaná, a žalovaný opakovane vznášal námietku premlčania. Uznesenia o
pripustení zmeny žaloby boli riadne doručené právnemu zástupcovi žalobkyne, v ktorých boli riadne

uvedené aj obdobia vzniku škody, resp. rozšírenia škody, na ktoré sa vzťahuje žalobný nárok. Súd ďalej
poznamenáva, že stranu, ktorá má právneho zástupcu, súd nepoučuje o jej procesných právach (§ 160
ods. 3 CSP). O hmotnom práve nepoučuje súd strany sporu vôbec, bez ohľadu na to, či sú alebo nie
sú právne zastúpené. Premlčanie je inštitút hmotného práva, upravený v Občianskom zákonníku, a nie
je inštitútom procesného práva. Pokiaľ si žalobkyňa naozaj nebola vedomá opakovaného vznesenia
námietky premlčania žalovanou stranou na pojednávaniach, ktorých sa osobne zúčastnila spolu so

svojím právnym zástupcom, nemôže túto svoju nevedomosť, resp. nedostatočnú ostražitosť prenášať
na konajúci súd. Bolo predovšetkým úlohou právneho zástupcu žalobkyne vysvetliť jej, aké má šance
na úspech v tomto spore, keďže predmetom sporu sa stala len náhrada rozšírenej škody za obdobie
od 13.1.2012.

148. K tvrdeniam žalobkyne, že je potrebné opraviť celú strechu, konajúci súd poznamenáva, že to
je možné, keďže aj Ing. Gombár sa vyjadril vo svojom znaleckom posudku, že dom žalobkyne si
vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu pre svoj vek, nevyhovujúci stavebný materiál, chýbajúcu vodorovnú
hydroizoláciu, starú strešnú krytinu, zatekanie do podkrovia žalobkyne, avšak s tým, že je potrebné
zvážiť, či je hospodárne opravovať iba časť nehnuteľnosti. Súd zdôrazňuje, že žalovaný druhou

prístavbou svojho domu nepoškodil celú strechu žalobkyne, a preto nemôže žalobkyňa od neho
spravodlivo očakávať, že je nahradí náklady na celú novú strechu o to viac, že podala žalobu až s
odstupom niekoľkých rokov odo dňa, kedy sa dozvedela o škode, o jej výške, a kto za ňu zodpovedá, čo
sa dozvedela najneskôr v mesiaci 6/2008 z doručeného ZP č. 30/2008 Ing. Reichela. Keďže nárok na
náhradu škody je premlčaný v rozsahu škody, ktorá vznikla do 12.1.2012, nemohla žalobkyňa v tomto

spore ani očakávať úplnú náhradu škody, ktorá jej vznikla v 2006, a odvtedy sa zväčšuje.

149. Ďalšou okolnosťou v neprospech žalobkyne bolo nesprístupnenie jednej z miestností jej domu
konajúcemu súdu počas obhliadky domu, čím znemožnila súdu, aby si mohol súd urobiť celistvý
obraz o poškodení jej domu. Hoci predmetnom tohto sporu je náhrada škody spôsobená „iba“

zatekaním zo strechy do domu žalobkyne, nemohol súd obhliadkou relevantne posúdiť, či nezateká aj
do zneprístupnenej miestnosti cez povalu, aby mohol súd potom zvážiť, či príčin zatekania zo strechy
žalobkyne nie je viac, než len ňou tvrdené nesprávne umiestnenie medeného žľabu na zvod vody z jej
strechy, ktorý slúži aj na zvod vody zo strechy žalovaného.

150. Ďalšou okolnosťou v neprospech žalobkyne bolo nevyužitie možnosti namietať stavebné povolenie,
ktorévšaknemaladôvodnamietaťvdanomčase,keďženemohlapredpokladať,žestavebnoučinnosťou
žalovaného dôjde k poškodeniu jej domu. V neprospech žalobkyne bola aj skutočnosť, že nevyužila
možnosť podať správnu žalobu, o ktorej možnosti bola poučená v rozhodnutí KSÚ Trnava o odmietnutí
odvolania žalobkyne a o potvrdení rozhodnutia stavebného úradu mesta Piešťany o nepovolení obnovy

konania, avšak nepodanie žaloby o preskúmanie zákonnosti nemohol súd pričítať žalobkyni ako
porušenie prevenčnej povinnosti, s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých by mala takúto žalobu podať
(viac v odseku 129. tohto odôvodnenia).

151. V neprospech žalobkyne bolo zistenie, že znemožňovala žalovanému, aby si mohol osobne

obhliadnuť vzniknuté škody, posúdiť ich príčinu, prípadne škody odstrániť. Umožnila mu to až počas
obhliadky súdom ustanoveným znalcom Ing. Gombárom, pričom na povalu domu žalobkyne napokon
žalovaný fyzicky nevyšiel (zrejme po zistení úzkeho otvoru v povale). Na druhej strane, nie je vôbec
vylúčené,žebyžalovanýpoprelsvojuzodpovednosťzavzniknutúškodu,ajkebymužalobkyňaumožnila
osobne si pozrieť poškodenie jej domu. Žalovaný nepreukázal súdu svoje tvrdenie, že mal snahu

opraviť poškodenie strechy žalobkyne spôsobom navrhnutým v ZP č. 30/2008 Ing. Imricha Reichela. V
priebehu konania totiž oveľa častejšie tvrdil, že ho žalobkyňa nevpustila na jej nehnuteľnosť, a nemohol
tak posúdiť rozsah a príčinu vzniknutých škôd, z čoho nemožno vyvodiť jeho skutočný zámer reálne
opraviť škodu. V tejto súvislosti poukazuje súd na zásadu, že negatívne skutočnosti sa nepreukazujú.t. j. nemožno preukázať to, čo sa nestalo. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že sa domáhal vstupu do domu
žalobkyne za účelom opravy vzniknutých škôd, bol povinný preukázať nielen to, že sa domáhal vstupu
do domu žalobkyne, ale aj zámer tohto svojho vstupu. Žalovaný veľmi často v tomto spore tvrdil, že

sa domáhal vstupu do nehnuteľnosti žalobkyne, aby vedel posúdiť rozsah a príčinu vzniknutej škody.
V iných vyjadreniach zase uvádza, že sa domáhal vstupu do nehnuteľnosti žalobkyne výslovne za
účelom odstránenia škody podľa ZP č. 30/2008. Z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní dňa 5.4.2016
vyplýva, že žalobkyni nebol známy zámer žalovaného, ktorý tento sledoval domáhaním sa vstupu na
jej nehnuteľnosť, ktorým mala byť ochota žalovaného odstrániť škodu podľa ZP č. 30/2008. Je síce

pravdou, že žalobkyňa pripustila situáciu, že žalovaného nevpustila do domu jej matka, ktorá v danom
čase bývala v predmetnom dome, k čomu konajúci súd poznamenáva, že ani toto tvrdenie žalobkyne nie
je dôkazom preukazujúcim vedomosť matky žalobkyne o zámere žalovaného opraviť vzniknutú škodu
podľa ZP č. 30/2008 Ing. Reichela.

152. Zo správania strán sporu a ich vyjadrení súd usúdil, že v konečnom dôsledku v priebehu tohto sporu

si obe strany navzájom bránili v vstupe na ich nehnuteľnosti za účelom posúdenia rozsahu vzniknutých
škôd na nehnuteľnosti žalobkyne. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa neumožnila ani súdu vstup na
povalu jej domu, konajúci súd poznamenáva, že súdu počas obhliadky reálne nebolo bránené vystúpiť
na povalu domu žalobkyne, avšak žalobkyňa neupozornila vopred súd na skutočnosť, že na povale
sa nenachádza žiadne osvetlenie, že súd sa má vybaviť nejakým svietidlom. Súd zistil, že prístup na

povalu domu žalobkyne je pomerne úzky, cez ktorý môže na povalu vystúpiť iba osoba štíhlej alebo
strednej postavy. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný mohol mal možnosť vystúpiť na povalu
domu žalobkyne až počas obhliadky súdom ustanoveným znalcom Ing. Gombárom, avšak na povalu
napokon žalovaný nevystúpil. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že znalec Ing. Gombár bol prítomný
na povale žalobkyne so svietidlom aj s laserovými meradlom, na ktorej urobil potrebné merania, pri

ktorých nebola fyzicky prítomná žiadna osoba.

153. K výhradám žalovanej strany, že pôvodnou žalobou sa nedomáhala žalobkyňa aj vydania
bezdôvodného obohatenia, že sa ňou domáhala iba náhrady škody, konajúci súd poznamenáva, že s
týmto názorom sa súd nestotožňuje, nakoľko každé podanie sa posudzuje podľa obsahu (§ 124 ods. 1

CSP), žaloba nevynímajúc. Z poslednej strany žaloby je nepochybné tvrdenie žalobkyne, že žalovaný
sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje tým, že svojou stavbou zasahuje do jej pozemku do šírky 40 cm
v dĺžke asi 3,5m s tým, že bude potrebný geometrický plán za účelom presného vyznačenia rozsahu
a výmery zastavanej časti pozemku žalobkyne stavbou žalovaného. Údaj o zastavanej časti pozemku
žalobkyne pritom upresnil jej vtedajší právny zástupca na pojednávaní dňa 27.10.2015 rozmermi: 0,40

m v dĺžke asi 9 m.

154. Nesprávna bola argumentácia žalovanej strany, že by rozhodnutie KSÚ Trnava zo dňa 26.5.2008
(č. l. 89 spisu) na strane 2, ods. 1, malo pojednávať o tom, že žalobkyňa si svojou nečinnosťou
sama spôsobila nárast škody. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ide o odkaz na tú časť

odôvodnenia rozhodnutia KSÚ, ktoré iba obsahuje tvrdenia žalovaného v správnom konaní, k čomu
možno nepochybne dospieť prečítaním posledného odseku predchádzajúcej strany, na ktorú nadväzuje
bod 1., pričom body 1. až 6. odôvodnenia sú zhrnutím tvrdení žalovaného, ktoré sú súčasťou druhého
odseku odôvodnenia, a nie poradovými číslami všetkých odsekov odôvodnenia rozhodnutia KSÚ
Trnava. Z celého odôvodnenia uvedeného rozhodnutia KSÚ je totiž nepochybné, že odôvodnenie

neobsahuje poradové čísla odsekov.

155. Nedostatočná je argumentácia žalovanej strany o tom, že ak by bola postavená stavba žalovaného
v časti na pozemku žalobkyne, že by nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré je právoplatné.
Súd konštatuje, že ani právoplatné kolaudačné rozhodnutie nevylučuje, že stavba, užívanie ktorej bolo

povolené kolaudačným rozhodnutím, zasahuje do pozemku osoby odlišnej od vlastníka stavby o to viac,
ak ide o takú časť pozemku, ktorú je možné ťažko overiť v teréne, napr. pre veľmi úzky priestor medzi
stavbami. Nedostatočná je obrana žalovaného, že kolaudačné rozhodnutie na predmetnú prístavbu
je právoplatné, k čomu súd poznamenáva, že niektoré vady stavby alebo poškodenie susediacej
stavby z dôvodu nesprávnej stavebnej činnosti môžu vyjsť najavo až po právoplatnosti kolaudačného

rozhodnutia, čo automaticky neznamená, že stavebník nie je za poškodenie susediacej stavby
zodpovedný iba preto, že poškodenie vyšlo najavo až po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.156. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej strany, že od roku 1998, resp. 2008 orgány prokuratúry
a stavebné úrady vylúčili pochybenie žalovaného pri realizácii stavebných úprav jeho domu. Súd
dodáva, že predmetom sporu je náhrada škody spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s druhou

výstavou prístavbou žalovaného, ktorá bola realizovaná v rokoch 2006 až 2008, preto sa zaoberal
súd iba tvrdeniami strán sporu a dôkazmi týkajúcimi sa tejto druhej prístavby. Zo ZP č. 30/2008
Ing. Reichela, ktoré vyhotovil v rámci trestného konania vo veci poškodzovania cudzej veci, ktoré
začalo na podnet žalobkyne, aj z výsluchu znalca Ing. Reichela na pojednávaní v tomto spore je
nepochybné, že niektoré poškodenia nevznikli ľudskou činnosťou, avšak niektoré poškodenia vznikli s

veľmi veľkou pravdepodobnosťou práve v priamej príčinnej súvislosti s druhou prístavbou žalovaného,
a že k posunutiu škridiel na streche domu žalobkyne došlo zásahom človeka. Ďalej súd zdôrazňuje,
že skutočnosť, že žalovaný nebol odsúdený zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej
veci, nevylučuje jeho občianskoprávnu zodpovednosť za škodu spôsobenú jeho stavbou vlastníkovi
susediacej stavby podľa § 127 OZ. Samotné stavebné úrady sa výslovne vyjadrovali, že nie sú
oprávnené posudzovať zodpovednosť za škodu, jej výšku a jej náhradu, a preto nedostatočná bola

argumentácia žalovanej strany, že by stavebné orgány vylúčili pochybenie žalovaného. Súd iba
pripomína, že ani právoplatné kolaudačné rozhodnutie nevylučuje, že skolaudovaná stavba bude
príčinou vzniku škody na inej, bezprostredne susediacej stavbe.

157. Strany sporu vzniesli výhrady k ZP č. 81/2021 Ing. Gombára, ku ktorými poskytol znalec písomné

stanoviská, ku ktorým aj vypovedal na pojednávaní počas svojho výsluchu, ktoré vysvetlenia považoval
súd za dostatočné, z ktorého dôvodu považoval súd podaný ZP č. 81/2021 za relevantný dôkaz na
preukázanie príčin poškodenia domu žalobkyne a výšky skutočnej škody na jej dome v dôsledku prvej
a druhej prístavby domu žalovaného. K námietkam žalobkyne, že znalec neodpovedal v znaleckom
posudku na všetky otázky oboch strán sporu, konajúci súd poznamenáva, že znalec je povinný splniť

znaleckú úlohu zadanú mu súdom v uznesení, pričom súd uloží znalcovi iba tie z otázok navrhnutých
stranami sporu, ktoré považuje za relevantné pre rozhodnutie sporu, t. j. nie všetky otázky navrhnuté
stranami.

158. Pôvodný právny zástupca žalobkyne špecifikoval žalobou uplatnenú náhradu škody, ako náhradu

škody, ktorá vznikla v období od 13.1.2012 do 13.1.2014, pričom neskôr pripustenými zmenami žalôb sa
stala v končenom dôsledku predmetom sporu aj náhrada škody, ktorá vznikla v neskorších obdobiach,
konkrétnevobdobíod27.3.2015do27.3.2017,od28.3.2017do28.8.2018aod21.9.2018do21.9.2020.
Z uvedeného dôvodu nemohol súd vyhovieť žalobe ani v časti odhadovaných nákladov podľa ZP č.
81/2021 súdom ustanoveného znalca Ing. Gombára na generálnu rekonštrukciu sčasti strechy domu

(5.500,- eur) a odhadovaných nákladov na opravu trhlín domu (2.400,- eur), ktoré trhliny navyše vznikli
v priamej príčinnej súvislosti s prvou prístavbou, ktorej časti by bolo možné vyhovieť iba v prípade, ak
by predmetom sporu bola náhrada škody od vzniku prvotnej škody, teda od roku 2006 (započatie druhej
prístavby domu žalovaného), ako aj od roku 1997 (započatie prvej prístavba domu žalovaného), aj to
iba za predpokladu, ak by žalovaný nevzniesol námietku premlčania. Žalovaný však v priebehu sporu

opakovanie vznášal námietky premlčania, a preto súd vyhovel žalobe iba v časti náhrady skutočnej
rozšírenej škody vzniknutej v obdobiach, ktoré sú predmetom sporu, za ktoré nedošlo k premlčaniu
uplatneného nároku na náhradu škody. Predmetom sporu nebola pritom náhrada škody vzniknutá v
priamej príčinnej súvislosti s prvou prístavbou domu žalovaného.

159. V danom prípade bolo vykonaným odkazovaním preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s
druhou prístavbou domu žalovaného vznikla žalobkyni škoda na streche jej domu z dôvodu nesprávne
osadeného medeného žľabu za účelom zvodu vody zo strechy žalobkyne v mesiaci 10/2016, čo malo za
následok poškodenie strechy žalobkyne a zatekania dažďovej vody cez strechu žalobkyne do podkrovia
domu až na steny domu žalobkyne. Vznik iných škôd na dome žalobkyne v priamej príčinnej súvislosti s

druhou prístavbou žalovaného nebolo v tomto spore preukázané. Súd však nepovažoval za spravodlivé
zamietnuť žalobu ako celok dôvodu, že škoda spôsobená nesprávnym osadením medeného žľabu, a
následok ktorého bolo zatekanie cez strechu do povaly domu žalobkyne vznikla už v roku 2006, a je
z tohto dôvodu premlčané podľa § 106 OZ, pretože táto škoda sa rozširovala, a rozširuje sa dodnes,
a preto priznal súd žalobkyni náhradu skutočnej škody v rozsahu rozšírenej škody, ku ktorej došlo za

rozhodné obdobie, t. j. od 13.1.2012 do 21.9.2020. Pri určovaní výšky náhrady škody vychádzal súd
zo ZP č. 81/2021 znalca Ing. Roberta Gombára. Kedže žalobkyňa nepredložila súdu žiadne dôkazy na
preukázanie vyššej škody vzniknutej jej v rozhodnom období, súdu neostávalo nič iné, iba zaviazať
žalovaného na náhradu skutočnej škody, ktorá vznikla žalobkyni v priamej príčinnej súvislosti s druhouprístavbou domu žalovaného v rozhodnom období, v zodpovedajúcej sume 226,- eur, vypočítanej ako
rozdiel medzi celkovou výškou škody z obdobia bezprostredne predchádzajúceho rozhodnému obdobiu
(1.354,-eurvroku2011)acelkovouvýškouškodyvroku2021(1.580,-eur).Keďžežalobkyňasiuplatnila

aj nárok na úroky z omeškania, tie jej priznal súd iba zo súdom priznanej sumy od 13.6.2014, teda odo
dňa bezprostredne nesledujúceho po dni bezprostredne nasledujúcom po doručení žaloby žalovanému
v tomto spore (I. výrok), aj to v sadzbe žalobou uplatnených úrokov z omeškania, keďže súd nemôže
prekročiť žalobný návrh.

160. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (II. výrok), keďže žalobkyňa nepredložila
súdu žiadny dôkaz na preukázanie vyššej výšky škody, ktorá vznikla na jej dome v priamej príčinnej
súvislosti s druhou prístavbou žalovaného, ktorá zodpovedala nárastu pôvodnej škody, pôvodne
vzniknutej v roku 2006, resp. 1997, a to nárastu škody za rozhodné obdobie od 13.1.2012 do 13.1.2014,
od 27.3.2015 do 28.8.2018 a od 21.9.2018 do 21.9.2020. Nebol ani preukázaný vznik iných škôd na
stavbe žalobkyne v priamej príčinnej súvislosti s druhou prístavbou žalovaného, ktoré škody by sa k

tomu rozširovali v období od 13.1.2012, ktoré je rozhodným obdobím podľa žaloby.

161.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

162. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

163. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

164. V tomto spore bola žalobkyňa úspešná iba v časti o zaplatenie sumy 226,- eur s príslušenstvom,
čo predstavuje 0,76 % predmetu sporu, a žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumu 29.441,- eur s
príslušenstvom, čo predstavuje 99,24 %predmetu sporu. Nakoľko žalovaný mal v spore výrazne väčší
úspech než žalobkyňa, ktorej úspech bol nepatrný, nižší než 0,80 %, a súd nezistil existenciu žiadneho
dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 257 CSP pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania,

súd podľa § 255 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100
% (III. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre výnimočné
nepriznanie náhrady trov konania žalovanému nepovažoval súd dôchodkový vek žalobkyne, keďže táto
si musela byť vedomá premlčania nároku na náhradu škody za obdobie od jej vzniku, kedy by bol jej

úspech výraznejší, nie však vyšší, než úspech žalovaného, o to viac, že právny zástupca žalobkyne
špecifikoval rozhodné obdobie, za ktoré si uplatňuje škodu, až od 13.1.2012, a predmetom sporu sa
tak stala iba náhrada rozšírenej škody v priamej príčinnej súvislosti s druhou prístavbou žalovaného, ku
ktorému rozšíreniu škody došlo v rozhodnom období.

165. Podľa § 258 ods. 2 CSP, náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených
výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

166. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

167. Podľa čl. 4 ods. 1 ods. 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a

to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

168. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd vo všeobecnosti vo vzťahu medzi stranami sporu

navzájom. Nárok na náhradu trov konania si proti stranám sporu môže uplatniť aj intervenient, aj osoba,
ktorá je subjektom sporu len pre časť konania, kedy sa rozhoduje o jej trovách, napr. svedok (§ 258
ods. 1 CSP), znalec (§ 258 ods. 2 a § 260 CSP) alebo tretia osoba, ktorej vznikli výdavky spojené svykonaním nejakej povinnosti pri dokazovaní (§ 259 CSP). Je však vylúčené, aby sa strana domáhala
priznania náhrady trov konania voči tretej osobe.

169. V tomto konaní nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie znalcom Ing. Robertom Gombárom,
ktorý podal vo veci ZP č. 81/2021, pričom bol aj vypočutý na pojednávaní dňa 18.7.2024. Súd doposiaľ
nerozhodol o znalečnom tohto znalca ani za podaný znalecký posudok, ani za účasť na pojednávaní,
pričom na trovy znaleckého dokazovania aj na trovy výsluchu znalca zložili strany sporu preddavky.
Súčet zložených preddavkov na trovy znaleckého posudku je nižší, než je znalcom vyúčtovaná suma

znalečného za podaný znalecký posudok, a je teda veľký predpoklad, že časť znalečného nebude krytá
preddavkom, a preto podľa výsledku sporu priznal súd znalcovi nárok na znalečné v časti nekrytej
preddavkom proti neúspešnej žalobkyni v rozsahu 100 % (IV. výrok), o výške ktorého rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia

rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.