Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7921202684
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7921202684.9

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v spore žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C., 2./
D. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX/XX, XXX XX C., 3./ E. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX C. proti žalovanému: Nemocnica s poliklinikou Trebišov, a.s.,
IČO: 36597376, so sídlom Ul. SNP 1079/76, 075 01 Trebišov, zast. JUDr. Mário Keleti, advokát, IČO:
50849891, so sídlom Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, za účasti intervenienta: Generali Česká pojišťovna

a.s., so sídlom: Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 45272956 konajúca na území SR
prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu,
so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, pr. zast.
SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, o ochranu osobnosti, o späťvzatí žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalovanému a intervenientovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti
žalobcom v 1. a 3. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.07.2021 bola súdu doručená žalobca žalobcov v 1. až 3. rade, ktorou sa domáhali ochrany
osobnosti a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa v 2. rade D. E. zomrela dňa XX.XX.XXXX.

3. Podaním zo dňa 31.03.2025 žalobcovia v 1. a 3. rade (ďalej len „žalobcovia“) zobrali žalobu
späť v celom rozsahu a navrhli, aby súd toto konanie zastavil. Zároveň žiadali súd, aby nepriznal
nárok na náhradu trov konania protistrane s uplatnením ust. § 257 Civilného sporového poriadku,
teda s uplatnením dôvodov hodných osobitného zreteľa. Vo svojom podaní poukazujú na dôvodnosť

podania žaloby na súd, kedy vychádzali z právoplatného rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou Bratislava sp. zn. ZS 804/00023/2021R zo dňa 21.12.2021 o tom, že žalovaný poskytol
otcovi žalobcov G. E. zdravotnú starostlivosť v rozpore so zákonom, nesprávne, v nedostatočnom
rozsahu a v nie potrebnom čase. Ďalej dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujú svojimi osobnými,
majetkovými a inými pomermi, a to že žalobkyňa v 2. rade – už nebohá D. E. zomrela dňa XX.XX.XXXX
a ako manželka nebohého G. E. a životná partnerka bola najviac dotknutá smrťou nebohého a ako

najdôležitejší účastník aktívne legitimovanej strany sa už nedočká rozsudku v predmetnej spornej veci.
Ďalejuvádzajú,ževpredmetnomsporovomkonaníprotisebestojazhľadiskaekonomickéhopostavenia
dva neporovnateľné procesné spoločenstvá – žalobkyňa v 1. rade ako starobná dôchodkyňa a žalobca
v 3. rade, ktorý je robotník a invalidný dôchodca a na strane žalovaných dva ekonomické giganty. Na
záver rezumujú, že smrť G. E. ako každého človeka je objektívne vždy dôvodom hodným osobitného
zreteľa pre každý subjekt práva. Podľa ich názoru žalovaný a intervenient nepocítia žiadnu finančnú

ujmu, pričom žalobcovia na strane druhej ako starobná dôchodkyňa a invalidný dôchodca túto ujmu
určite pocítia.4. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný sporový poriadok/CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so

späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Žalobca má právo so žalobou disponovať, t. j. môže ju za konania vziať aj späť, či

už celkom, alebo len sčasti, pričom toto právo mu bude patriť od začatia konania až do právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobcovia zobrali žalobu v plnom rozsahu späť po
prvom pojednávaní, súd vyzval žalovaného a intervenienta, aby v súdom určenej lehote oznámili, či so
späťvzatím žaloby súhlasia a či si uplatňujú trovy konania.

8. Žalovaný podaním zo dňa 08.04.2025 a intervenient podaním zo dňa 08.04.2025 súhlasili so
späťvzatím žaloby a zastavením konania. V zmysle vyššie uvedených skutočností súd toto konanie
v súlade s citovaným zákonným ustanovením zastavil. Zároveň si uplatnili trovy konania.

9. Žalovaný v podaní zo dňa 08.04.2025 uviedol, že nesúhlasí, aby súd pri rozhodovaní o trovách

konania aplikoval ust. § 257 CSP, nakoľko podľa žalovaného neboli preukázané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa. Poukázal pritom na rozsudok NS SR sp.zn. 5 Ncdo/12/2008 zo 14.10.2008 v ktorom
najvyšší súd uviedol, že zavinenie sa pri trovách konania posudzuje výlučne z procesného hľadiska.
Takéto posudzovanie sa nikdy nedeje z pohľadu hmotného práva, nakoľko by išlo o posudzovanie
dôvodnosti uplatneného nároku. K hmotnoprávnemu posudzovaniu nároku z hľadiska vykonania

dôkazov ani neprišlo. Ďalej konštatuje, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali svoje osobné,
majetkové a zárobkové pomery, a je pritom povinnosťou takéto tvrdenia dôkazne doložiť. Uvádza,
že podľa nimi vykonaných lustrácií žalobcovia sú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi nehnuteľností.
Žalobkyňa v 1. rade je vlastníčka dvoch bytov a určite nemôže tvrdiť, že je v zlej sociálnej alebo
majetkovejsituácii.Inéskutočnostižalovanýnemalmožnosťoveriť,avšakzdoloženýchlistovvlastníctva

je možné ustáliť, že žalobcovia svoju majetkovú situáciu súdu zatajili zámerne. Poukazuje pritom na
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/119/2023 z 9.6.2024, v zmysle ktorého § 257
CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Podľa názoru
žalovaného žalobcovia absolútne nepreukázali výnimočnosť veci a naviac svoje tvrdenia nepodložili
žiadnymi dôkazmi.

10. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie

konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Zákon výnimočnosť prípadu nešpecifikuje a neurčuje ani to, čo budú predstavovať dôvody hodné
osobitného zreteľa. V zmysle ustálenej judikatúry súdov SR však bude zrejmé, že možnosť použitia
ustanovenia § 257 CSP nevytvára priestor pre svojvôľu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3MCdo 46/2012), a aj preto bude na odôvodenie prípadnej existencie dôvodov hodného osobitného
zreteľa kladený osobitný dôraz. Súd bude brať ohľad predovšetkým na majetkové, sociálne, osobné a

iné pomery strán sporu, no dôležité bude vychádzať aj z konkrétnej procesnej situácie.

14. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa možno prihliadať k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom účastníkov konania. Je ale potrebné vziať do úvahy nielenpomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Ťaživá sociálna situácia účastníka, ktorému sa
ukladá povinnosť nahradiť trovy konania, nemôže sama o sebe odôvodniť postup podľa § 257 CSP.

Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, charakter sporu a pod. (z uznesenia KS
Žilina sp. zn. 6Co/255/2013 zo dňa 31.05.2013).

15. V sporovom konaní ako je to v tomto prípade sa povinnosti nahradiť trovy konania spravidla spravuje

predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať
náhradu trov konania, môže tak urobiť podľa § 257 CSP, podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia
uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri úvahe súdu, že ide o výnimočný prípad

a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí súd vychádzať z posúdenia všetkých okolností
konkrétnej veci. Ust. § 257 CSP, preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na
základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu úspešnému účastníkovi
konania. Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnené
(z uznesenia KS Trenčín sp. zn. 5Co/44/2016 zo dňa 17.02.2016).

16. Súd tiež poukazuje na to, že súčasťou v Ústave Slovenskej republiky zakotveného práva na súdnu
a inú právnu ochranu je aj právo na právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi v zmysle čl. 47 ods.
2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. „Z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi alebo

orgánmi verejnej správy. Z prívlastku "právna" pomoc vyplýva, že v danom prípade mal ústavodarca na
mysli pomoc v kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže poskytnúť iba osoba s patričným, t.j. právnickým
vzdelaním. Z úvodných ustanovení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský register) v znení neskorších predpisov najmä §
1 ods. 1 a 2 vyplýva, že na poskytovanie právnej pomoci podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

sú povolaní predovšetkým advokáti, resp. inak povedané, základné právo podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky v ústavou požadovanej kvalifikovanej právnej forme zabezpečujú predovšetkým
advokáti výkonom advokácie“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12.
apríla 2007). Právo na právnu pomoc nie je limitované a bude len na zvážení strany sporu, či sa obráti
na advokáta s požiadavkou o poskytnutie právnej pomoci, alebo nie. V konaní pred súdom žalovaný

a tiež intervenient realizovali toto svoje ústavné právo a zvolili si advokátov na ochranu svojich záujmov,
ktorí v priebehu konania realizovali jednotlivé úkony právnej služby.

17. Žalobcovia nepreukázali súdu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli podkladom pre
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania

vychádzal z ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania tým,
že využili svoje oprávnenie disponovať so žalobou a žalobu vzali späť. Na základe uvedeného preto
tvrdenia žalobcov o tom, že žalovaný poskytoval zdravotnú starostlivosť nesprávne, právne neobstoja,
nakoľko ide o hmotnoprávne tvrdenia, ktoré nemožno posudzovať pri rozhodovaní o zastavení konania

pre späťvzatie žaloby, nakoľko by išlo o posudzovanie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej
a k hmotnoprávnemu posudzovaniu nároku z hľadiska vykonania dôkazov neprišlo.

18. Čo sa týka tvrdení žalobcov o ich zlej finančnej a sociálnej situácii, súd konštatuje, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali dôvodnosť svojich tvrdení doloženými dôkazmi. Takisto

nemožno za základ pri rozhodovaní brať ani tú skutočnosť, že medzi stranami sporu sú majetkové
rozdiely, nakoľko aj podľa už existujúcej judikatúry ust. § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo
odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami.

19. Ako žalobca (v pozícií uplatňovania práva) tak aj žalovaný (v pozícii bránenia práva) má právo

zvoliť si advokáta, ktorý ich bude čo najúčinnejšie zastupovať, v dôsledku čoho vznikajú strane sporu
trovy konania. Nakoľko žalovaný a intervenient žiadali priznať náhradu trov konania proti žalobcom
a žalobcovia súčasne nepreukázali dôvodnosť aplikácie ust. § 257 CSP, súd nevzhliadol existenciudôvodov hodných osobitného zreteľa a priznal žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov
konania proti žalobcom.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov
(§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolanie.