Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-62C/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208028
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Valla

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1320208028.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v právnom spore žalobcu: Q. L., U. XX.XX.XXXX, F. R.: R. XX, XXX XX R.,

právne zastúpená: Advokátska kancelária Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom: Dunajská 48, 811 08
Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovanému: D. L., U. XX.XX.XXXX, F. R.: G. X, XXX XX U. N., právne
zastúpený: JUDr. Jozef Pojdák, advokát, so sídlom: Sv. Cyrila a Metoda 12, 900 29 Nová Dedinka, IČO:
30 849 551, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí, ktoré mali strany sporu
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného
rozostavaný rodinný dom bez prideleného súpisného čísla postavený na pozemku parcely registra „C” s

parcelným číslom XX/X, o výmere 145 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcela vedená
na LV č. XXXX, dom zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území N. D. N., obec U.
N., okres Senec, spolu so stavebnými súčasťami nachádzajúcimi sa na uvedenej parcele.

II. Žalovaný je povinný prebrať v celom rozsahu záväzok z hypotekárneho úveru podľa úverovej zmluvy
č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 21. 07. 2016, vedeného voči veriteľovi ČSOB, a. s.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sumu 26.929,68 eur, a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.08.2020 domáha proti žalovanému vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo dňa 21.02.2018 nadobudnutím právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.02.2018, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX. Tvrdila, že strany
sa ani po rozvode nedohodli na vyporiadaní spoločného majetku a záväzkov, preto sa domáha, aby o

vyporiadaní rozhodol súd. Žalobkyňa označila za predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov
rozostavanýrodinnýdompostavenýnapozemkuparcelyregistra„C”sparcelnýmčíslomXX/X,ovýmere
145 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcela vedená na LV č. XXXX, dom zapísaný
na LV č. XXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území N. D. N., obec U. N., okres E. (ďalej len „Rodinný
dom“), hnuteľné veci nachádzajúce sa v tomto Rodinnom dome v stave ako stoja a ležia (ďalej len
„Hnuteľné veci“) a osobné motorové vozidlo Renault Scenic, rok výroby 2004 (ďalej len „Vozidlo“).

2. Žalobkyňa vo svojom návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uviedla, že
trhová hodnota rozostavaného Rodinného domu ku dňu právoplatnosti rozvodu bola podľa jej zistení
205.012,60 €, a to na základe priemernej ceny rodinných domov v danej lokalite a podlahovej plochy
stavby. Hodnotu motorového Vozidla určila na 2.400 €. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželovzaradila aj všetky Hnuteľné veci nachádzajúce sa v dome v stave, v akom sa nachádzali ku dňu
rozvodu. Žalobkyňa zároveň tvrdí, že do spoločného majetku vložila aj vlastné finančné prostriedky
vo výške 4.000 €, ktoré jej mali byť darované jej matkou. Pokiaľ ide o záväzky, žalobkyňa uviedla, že

počasmanželstvavznikolspoločnýdlhzbezúčelovéhohypotekárnehoúveruposkytnutéhoOTPBankou
Slovensko, a. s., vo výške 89.341 €, pričom zostatok ku dňu rozvodu predstavoval 85.421,16 €. Tento
záväzok podľa nej tvorí súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov a musí byť pri vyporiadaní
zohľadnený. Tvrdila, že hypotekárny úver bol použitý na výstavbu Rodinného domu a čiastočne na kúpu
motorového vozidla. Žalobkyňa navrhla, aby všetky nehnuteľné, hnuteľné veci a záväzky pripadli do

výlučnéhovlastníctvažalovaného,ktorýnehnuteľnosťužíva,pričomjejmážalovanýzaplatiťvyrovnávací
podiel vypočítaný zo súčtu hodnoty majetku a započítaných záväzkov. Podľa jej návrhu predstavuje
vyrovnávací podiel žalobkyne sumu 64.995,72 €, ktorú žiada priznať jednorazovo. Žalobkyňa tvrdí,
že navrhované vyporiadanie zodpovedá zákonnému princípu rovnosti podielov oboch manželov podľa
§ 150 Občianskeho zákonníka a zohľadňuje všetky aktíva aj pasíva bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov uviedol, že manželia pred uzavretím manželstva bývali v rodinnom dome rodičov žalovaného,
ktorí im podľa svojich možností vytvárali priestor pre spoločné bývanie. Tvrdil, že počas manželstva
znášal väčšinu finančnej ťarchy domácnosti, nakoľko žalobkyňa bola podstatnú časť času bez príjmu.

Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne o jej vnose 4.000,- € do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
s tým, že išlo o peňažný dar od jej matky použitý ešte pred uzavretím manželstva najmä na výdavky
súvisiacestehotenstvomžalobkyne.Súčasneuviedol,žeajonsámpočasmanželstvaprijímalodsvojich
rodičov finančné dary, a to formou úhrady nákladov na bývanie, energií, ako aj výstavbu Rodinného
domu, a preto nemožno priznať jednostranný prospech len žalobkyni. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť,

žalovanýzdôraznil,žerozostavanýRodinnýdombolbudovanýsvojpomocnenapozemku,ktorýsporové
strany nadobudli do podielového spoluvlastníctva darovaním od otca a tety žalovaného. Pozemok bol
podľa jeho tvrdení dlhodobo neprístupný motorovým vozidlom a prístup bol možný len cez cudzie
pozemky na základe vecného bremena, čo podľa neho výrazne znižuje jeho hodnotu. Uviedol, že
predmetný Rodinný dom je v čase vyporiadania nedokončenou stavbou, bez napojenia na elektrinu, plyn

a vodu, bez fasádnych úprav, chodníkov a terénnych úprav, a preto nesúhlasí s hodnotou nehnuteľnosti
uvedenou žalobkyňou, ktorú považuje za neprimerane nadhodnotenú. Ako hodnotu Rodinného domu
uviedol sumu 108.000,- eur. Vo vzťahu k Vozidlu uviedol, že jeho hodnota je 1.500,- eur, čo dokladá
aktuálnymi cenovými ponukami na bazáre. K spoločným záväzkom uviedol, že hypotekárny úver bol
použitý výlučne na výstavbu Rodinného domu a od rozvratu manželstva spláca tento úver výlučne

on, pričom mesačné splátky predstavujú sumu 345,- eur. Zdôraznil, že žalobkyňa k splácaniu úveru
neprispievala ani počas trvania manželstva, a preto navrhuje, aby sa pri vyporiadaní zohľadnili aj
pasíva, ktoré podľa neho bezprostredne podmieňujú hodnotu nadobudnutého majetku. Je nevyhnutné
vyporiadať nielen aktíva, ale aj pasíva. Žalovaný preto považuje návrh žalobkyne za neodrážajúci
skutočný stav veci, nesúhlasí s jej hodnotovým určením majetku a navrhuje, aby súd pri vyporiadaní

prihliadol na reálnu mieru jeho osobného, finančného a pracovného prínosu, nedokončenosť stavby,
zaťaženie nehnuteľnosti úverom a existenciu vecných bremien, ktoré podľa neho podstatne ovplyvňujú
hodnotu spoločného majetku.

4.Žalobkyňavosvojomdoplňujúcomvyjadreníkpodaniužalovanéhouviedla,žefinančnéprostriedkyvo

výške 4.000 €, ktoré si uplatňuje ako vnos do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nepredstavujú
dar poskytnutý jej matkou, ale tieto prostriedky pochádzali z poistného plnenia vyplateného žalobkyni v
roku 2009 v sume 6.357,72 €, teda o životné úspory žalobkyne. Zdôraznila, že tieto finančné prostriedky
bolijejvýlučnýmmajetkomnadobudnutýmpreduzavretímmanželstvaabolipoužiténaúhraduvýdavkov
súvisiacich s domácnosťou, zariadením izieb a obstaraním vecí potrebných v období tehotenstva.

Žalobkyňa namietla tvrdenie žalovaného, že by išlo o dar jej matky a uviedla, že takéto tvrdenia sú v
rozpore s listinnými dôkazmi. K darom od rodičov žalobkyňa uviedla, že rovnako aj jej rodičia sporovým
stranám darovali množstvo darov a navrhuje, aby sa na dary od rodičov jednotlivých sporových strán pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprihliadalo. K otázke zamestnania uviedla, že
tvrdenia žalovaného o tom, že dva roky po skončení materskej dovolenky nepracovala, sú nepravdivé.

Poskončenímaterskejdovolenkysapodľasvojichmožnostíopakovanezamestnávala-najskôrusvojho
pôvodného zamestnávateľa Z., Q.. D.., následne na dohodu v spoločnosti G. SK, E..A..O.. a neskôr
v V. C. I. E..N... Žalobkyňa zdôraznila, že hľadanie stabilného pracovného pomeru bolo komplikované
z dôvodu otváracích hodín materskej školy v U. N. a nutnosti dochádzať do Bratislavy alebo Sencahromadnou dopravou, pričom žalovaný odmietal prispôsobiť odvoz dieťaťa do škôlky tak, aby žalobkyňa
mohla dochádzať do práce na skoršie zmeny. Žalobkyňa uviedla, že v rámci svojich možností pravidelne
prispievala do rodinného rozpočtu a zabezpečovala každodennú starostlivosť o maloletého syna a chod

domácnosti, zatiaľ čo žalovaný sa sústredil na finančné zabezpečenie rodiny. Podľa žalobkyne nie je
dôvod, aby táto skutočnosť viedla k zníženiu jej podielu na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. K stavu rozostavaného Rodinného domu žalobkyňa namietla tvrdenia žalovaného, podľa
ktorého bol ku dňu rozvodu neobývateľný. Tvrdí, že nehnuteľnosť bola reálne obývaná, napojená na
elektrickú energiu, vodu a vykurovanie (hoci v niektorých prípadoch v provizórnom režime), a že jediným

nedostatkom brániacim kolaudácii bolo neuloženie elektrických káblov do zeme, čo nepovažuje za
vadu, ktorá by odôvodňovala zásadné zníženie hodnoty domu. Nesúhlasí ani s hodnotou nehnuteľnosti
uvedenou žalovaným, ktorú považuje za neprimerane zníženú a nezodpovedajúcu trhovej situácii
v obci U. N.. Pokiaľ ide o hypotekárny úver, žalobkyňa uviedla, že tento dlh je súčasťou pasív
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pri vyporiadaní je nutné vychádzať zo stavu záväzku ku
dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda ku dňu rozvodu. Nesúhlasí s tým, aby sa

v jej neprospech započítavali splátky úveru uhrádzané žalovaným po rozvode, keďže ide o plnenia
smerujúce k majetku patriacemu obom manželom, navyše v období, keď žalobkyňa nehnuteľnosť
nemohla užívať. K prístupovej ceste k Rodinnému domu uviedla, že tvrdenia žalovaného o jeho zlej
dostupnosti sú účelové, keďže v bezprostrednom susedstve prebieha developerská výstavba s plánom
zriadiť kompletné inžinierske siete a riadnu komunikáciu, čo podľa nej odstráni súčasné nedostatky v

prístupnosti. V otázke hodnoty motorového vozidla žalobkyňa uviedla, že jeho obvyklá hodnota ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva bola podľa dostupných podkladov 2.400 €, a túto sumu žiada
zahrnúť do výpočtu hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Záverom žalobkyňa navrhuje,
aby sa všetky nehnuteľné a hnuteľné veci, ako aj záväzky priradili do výlučného vlastníctva žalovaného,
ktorýichvyužíva,aabyjejbolpriznanýprimeranývyrovnávacípodiel,ktorýpodľajejvýpočtupredstavuje

50.495,72 €.

5. Žalobkyňa podaním zo dňa 23.06.2022 súdu doplnila ako dôkaz znalecký posudok č. 3/2022 v
zmysle ktorého bola cena rozostavaného Rodinného domu stanovená na 252.118,31 €. Navrhla aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť navrhovateľke vyrovnanie majetkovej hodnoty podielov vo výške 88.548,57

€.

6.Konaniebolonáslednenazákladezhodnéhonávrhusporovýchstránprerušenénazákladeuznesenia
zo dňa 28.10.2022. Uznesením zo dňa 20.04.2023 súd rozhodol, že v konaní pokračuje.

7. Žalobkyňa následne podaním zo dňa 23.08.2023 navrhla, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvomanželovsporovýchstrántak,žeRodinnýdomprikážedopodielovéhospoluvlastníctva
sporových strán a následne vyporiada podielové spoluvlastníctvo sporových strán k Rodinnému domu,
ako aj k priľahlému pozemku nariadením predaja tretej osobe. Žalovaný s takýmto návrhom v podaní
zo dňa 26.09.2023 nesúhlasil poukazujúc na to, že rozhodnutie súdu nemá smerovať k vzniku ďalších

sporov. Žalobkyňou navrhované riešenie nemá charakter definitívnosti, keďže by vytvorilo podielové
spoluvlastníctvo k Rodinnému domu, ktoré je odkázané na ďalšie vyporiadanie. Naviac žalobkyňa
navrhuje, aby bolo urobené predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov aj vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k zastavanému a priľahlému pozemku. Návrh
žalobkyne na zmenu žaloby nie je podľa žalovaného prípustný. Žalovaný tiež poukázal na neúspešnú

snahu o mimosúdne vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj snahu dosiahnuť,
aby ho banka akceptovala ako jediného dlžníka zo spoločného hypotekárneho úveru, čo bolo však
tiež neúspešné pre nedostatočnú výšku príjmu žalovaného. Súd návrh žalobkyne na vyporiadnie
podielového spoluvlastníctva vylúčil na samostatné konanie (č.l. 407).

8. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu ako listinné dôkazy rozsudok Okresného
súdu Bratislava III, sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XX (č.l. 7), návrh dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov so sprievodnou komunikáciou (č.l. 8), inzerciu zverejnenú na realitných
portáloch (č.l. 12, č.l. 94), potvrdenie o kreditnom obrate na účte (č.l. 88, č.l. 280), potvtrdenie o
zdaniteľných príjmoch (č.l. 89), potvrdenia o zamestnaní (č.l. 90), znalecký posudok č. 3/2022 (č.l. 103).

9. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu ako listinné dôkazy čiastočné výpisy z účtu
(č.l. 38), inzerciu zverejnenú na realitných portáloch (č.l. 37), darovaciu zmluvu a rozhodnutie o povolení
vkladu vlastníckeho práva (č.l. 44), rekapitulácia rozpočtu stavebných prác (č.l. 49), zmluva o úvere nabývanie (č.l. 50), stavebné povolenie (č.l. 54), vyjadrenie k funkčného využitiu pozemku (č.l. 56), výpis
z listu vlastníctva č. 1264 pre k.ú. U. N. (č.l. 57), výpis z listu vlastníctva č. 1345 pre k.ú. U. N. (č.l. 58),
výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. R. (č.l. 59), kópia katastrálnej mapy (č.l. 60), geometrický

plán č. 35/2013 (č.l. 61), výpis z listu vlastníctva č. 597 pre k.ú. U. N. (č.l. 62), e-mailová správa z
banky (č.l. 63), poznámky o inzercii motorových vozidiel (č.l. 64), doklady o kúpe hnuteľných vecí (č.l.
65), výňatok projektu výstavby rodinného domu (č.l. 69), návrh dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva a zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (č.l. 140), potvrdenie banky o
výške zostatku úveru (č.l. 361), výzva na zdržanie sa neoprávneného užívania nehnuteľnosti (č.l. 369),

potvrdenia o vykonaní splátok úveru (č.l. 397), .

10. Na pojednávaniach sa strany sporu fakticky len zrekapitulovali prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany obsiahnuté už v ich písomných podaniach. Nad rámec uvedeného žalovaný na
pojednávanídňa11.04.2024súhlasilsvyporiadanímVozidlasumou1.200,-eurpodľanávrhužalobkyne,
avšak naďalej namietal jej vnos do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 4.000,- eur.

Žalovaný vzhľadom na spornosť všeobecnej hodnoty Rodinného domu navrhol, aby bolo súdom
nariadené znalecké dokazovanie na určenie hodnoty Rodinného domu.

11. Uznesením súdu zo dňa 04.06.2024 bola ustanovená znalkyňa z odboru Stavebníctvo, Odhad
hodnoty nehnuteľností: Ing. Sylvia Piffková, ktorej súd uložil povinnosť vypracovať písomne znalecký

posudok, v ktorom stanoví všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti: Rodinný dom postavený na pozemku
parcely registra „C” s parcelným číslom XX/X, bez súpisného čísla, k. ú. N. D. N., obec U. N., okres
Senec, zapísaný na LV č. XXXX. Znalkyňa podala písomný znalecký posudok č. 110/2024 zo dňa
19.08.2024 (č.l. 247). V nadväznosti na podaný znalecký posudok žalobkyňa na pojednávaní dňa
06.03.2025 navrhla doplniť dokazovanie o výsluch znalkyne. Znalkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že

hodnota Rodinného domu by v prípade jeho kolaudácie bola vyššie o 25 až 30%. Hodnota Rodinného
domu v prípade absencie prístupu je hypotetická otázka, na ktorú znalkyňa nevie hneď odpovedať.
Stavba bez prístupu je podľa nej nepredajná, ale Rodinný dom je užívaniaschopný a znalkyňa si stojí
za jeho ocenením, tak ako to uviedla v znaleckom posudku.

12. Žalobkyňa v rámci záverečnej reči navrhovala, aby súd prihliadal na hodnotu Rodinného domu tak,
akoby bol skolaudovaný. Zároveň pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadal, aby
súd žalovanému uložil tiež povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie za nadužívanie Rodinného domu
a toto zahrnul do sumy, ktorú bude žalovaný povinný jej zaplatiť titulom vyrovnania podielov. Žalobkyňa
navrhla, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že žalovanému prikáže do

výlučného vlastníctva Rodinný dom, Vozidlo a tiež záväzok z hypotekárneho úveru a titulom vyrovnania
podielov uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 71.004,37 eur.

13. Žalovaný v rámci vyjadrenia k znaleckému posudku č. 110/2024 zo dňa 19.08.2024 (č.l. 247)
a následne aj v záverečnej reči dodatočne namietal, že znalkyňa ocenila aj položky nepatriace do

bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovakosúčasťvšeobecnejhodnotyRodinnéhodomu,konkrétne
drobné stavby označené ako sklad záhradného náradia v cene 4.221,40 eur, studňa v cene 1.804,38 eur,
záhradný vodovod v cene 703,92 eur, spevnená plocha I v cene 450,70 eur, spevnená plocha II v cene
1.034,28 eur, sušiak na prádlo v cene 60,36 eur a prístrešok na drevo v cene 2.229,62 eur. Žalovaný
tiež namietal, že nesúhlasí s ocenením položiek žumpa, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka a

vonkajšie osvetlenie, pričom ale ich samotné zahnutie ako položiek tvoriacich súčasť všeobecnej
hodnoty Rodinného domu nenamietal. Žalobca tiež v záverečnej reči opätovne poukázal na to, že
Rodinný dom nemá zabezpečený prístup. Žalovaný v záverečnej reči tiež namietal, že žalobkyňa
nedôvodne ohodnotila hnuteľné veci nachádzajúce sa v Rodinnom dome sumou 37.250,- eur. Žalovaný
tiež poukázal na potvrdenie banky o výške zostatku úveru (č.l. 361) a tiež na skutočnosť, že hypotekárny

úver sporových strán splácal aj v mesiacoch júl až september 2025.

14. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.16.Podľa§186ods.2CSPSúdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

17. Podľa § 149 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) Ak
zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

18. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.

19. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka Ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich

veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

20. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

21. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

22. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

23. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24. Súd predovšetkým pri prejednávaní a rozhodovaní sporovej veci musí ustáliť, ktoré z relevantných
skutočností sú medzi stranami sporné a ktoré sú nesporné a následne rozhodnúť, aké dôkazy vykoná.
Až po vykonaní dokazovania súd vyhodnotí vykonané dokazovanie, ustáli skutkový stav veci, vec právne
posúdi a rozhodne vo veci samej. Civilné sporové konanie je z hľadiska dokazovania obmedzené
prakticky výlučne na sporné otázky medzi stranami. Otázky, o ktorých medzi stranami nie je spornosť,

spravidla nie je potrebné dokazovať, aby tak bola zachovaná v čo najvyššej možnej miere zásada
rýchlosti a hospodárnosti konania. Z tohto dôvodu vyššie citované ustanovenia § 150 a 151 CSP
upravujú procesnú povinnosť strán uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu a tiež poprieť
skutkové tvrdenia protistrany, a to účinným spôsobom, teda ak ide o skutočnosť, ktorú vnímali, musí
sporová strana uviesť vlastné skutkové tvrdenia a nie je dostačujúce, aby iba formálne poprela skutkové

tvrdenia protistrany bez objasnenia dôvodu takéhoto popretia. Nesplnenie procesných povinností účinne
poprieť tvrdenia protistrany má za následok, že takéto tvrdenia sa budú považovať medzi stranami za
nesporné. Rovnako platí, že ak sa strany sporu v priebehu sporového konania zhodnú na niektorých
skutkových tvrdeniach a neexistujú dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti, súd na dodatočné zmenyv takýchto skutkových tvrdeniach neprihliada (§ 186 ods. 2 CSP) a naďalej ich považuje za nesporné
a zhodné tak, ako sa na nich strany sporu zhodli. Uvedené má brániť účelovému a špekulatívnemu
meneniu a prispôsobovaniu si skutkových tvrdení sporových strán v závislosti od priebehu konania a

dokazovania.

25. Žalobkyňa podala žalobu v prejednávanej veci v súlade s § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka z
dôvodu, že nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho zániku dohodou.
Predmetom tohto konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

26. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je podľa zákonného vymedzenia všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. V bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov môžu byť hnuteľné i nehnuteľné veci, a nepochybne aj práva alebo iné majetkové hodnoty, a to
bez kvantitatívneho alebo kvalitatívneho obmedzenia, pravda, okrem vecí, ktoré na základe osobitného
zákona môžu byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb. Spoločným atribútom
všetkého toho, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je ich majetková hodnota,

hodnota, ktorú možno vyjadriť peniazmi, hodnota, s ktorou možno disponovať a prevádzať ju na iné
osoby. (Rozhodutie Najvyššieho súdu SR R 27/2007).

27. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
tedasotázkou,čobolomožnépovykonanomdokazovanídobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov

manželov zahrnúť a čo nie. Dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva,
leží na tej strane, ktorá tvrdí, že určitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak
sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré vec z bezpodielového
spoluvlastníctva vylučujú, bude na ňom spočívať dôkazné bremeno týkajúce sa týchto skutočností.
Rozhodujúcim z hľadiska vyporiadania je deň zániku bezpodielového spoluvlastníctva (v danom prípade

deň právoplatnosti rozsudku o rozvode), nie deň faktického rozchodu manželov alebo deň, kedy
súd o vyporiadaní rozhoduje. Z hľadiska vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je určujúcou
nielen tá skutočnosť, že určitá vec v dobe zániku bezpodielového spoluvlastníctva ako spoločná
existovala, ale aj to, v akom stave spoločná vec v tomto období bola, predovšetkým z hľadiska jej
veku, kvality, miery opotrebenia a podobne. Tento stav je rozhodujúci aj na účely ocenenia veci v

rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri oceňovaní sa všeobecne uplatňuje
zásada, že pri ocenení vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza zo stavu veci ku
dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, avšak z ceny v čase, kedy sa vyporiadanie vykonáva. Je
potrebné uviesť, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom sa vykonáva ako komplexné
vyporiadanie všetkých majetkových práv ale aj povinností bývalých manželov. Z uvedeného dôvodu

je okrem aktív bývalého spoločného majetku bývalých manželov, potrebné do masy bezpodielového
spoluvlastníctva zahrnúť aj pasíva a teda záväzky, ktoré manželom vznikli za trvania manželstva.
Obdobne ako pri identifikácii aktív majetku bezpodielového spoluvlastníctva aj pri špecifikácii záväzkov
leží dôkazné bremeno na bývalých manželoch, ktorí sú povinní tieto záväzky riadne súdu označiť.

28. V rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda úlohou
súdu na základe tvrdení sporových strán a vykonaného dokazovania ustáliť masu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a túto následne vyporiadať podľa zásad upravených v § 150 Občianskeho
zákonníka. Súd v zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka vychádza zo základného princípu
parity, podľa ktorého podiely oboch manželov na vyporiadavanom majetku sú rovnaké. Tiež platí, že

každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia
treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Ak má súd

vybočovať zo základného princípu parity, je nevyhnutné, aby sporové strany tvrdili a aj riadne preukázali
dôvodnosť takéhoto vybočenia, teda vyššiu mieru starostlivosti o rodinu, zásluh o nadobudnutie a
udržanie spoločného majetku a pod. Za týmto účelom preto bolo vykonané dokazovanie, teda za účelom
ustálenia masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následného vyporiadania podľa zásadupravených v § 150 Občianskeho zákonníka, pričom pre vyporiadanie je podstatnou skutočnosťou aj
hodnota jednotlivých vecí patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

29.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahompredloženýchlistinnýchdôkazovatvrdeniami
sporových strán, pričom medzi stranami po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a tvrdeniami sporových
strán zostalo sporným najmä ohodnotenie všeobecnej hodnoty Rodinného domu postaveného na
pozemku parcely registra „C” s parcelným číslom XX/X, o výmere 145 m2, druh pozemku: Zastavaná
plocha a nádvorie, parcela vedená na LV č. XXXX, dom zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa v

katastrálnom území N. D. N., obec U. N., okres Senec a tiež sporným ostal vnos žalobkyne vo výške
4.000,- € do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

30. Súd sa po zistení, že medzi stranami nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov dohodou (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a ani nedošlo k uplatneniu zákonnej
fikcie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov márnym uplynutím doby troch rokov

(§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka) dospel k záveru, že sú splnené podmienky na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Súd sa najskôr zaoberal vymedzením rozsahu
majetku a majetkových hodnôt, ktorý tvoril predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom
vychádzal z tvrdení oboch strán a z listinných dôkazov, najmä z listov vlastníctva, úverových zmlúv,
dokladov o platbách a ďalších dokumentov týkajúcich sa financovania, nadobúdania a užívania

majetku počas trvania manželstva. Pritom mal súd na zreteli, že majetok a dlhy, ktoré nadobudol
niektorý z manželov počas trvania manželstva, sa zo zákona považujú za spoločné, pokiaľ z
vykonaného dokazovania nevyplynie ich výlučnosť alebo osobitný právny režim nepodliehajúci režimu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

31. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva bola
v čase jeho zániku najmä rozostavaná stavba Rodinného domu postavená na pozemku parc. č. XX/
X v obci U. N., okres Senec, ktorý bol v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo
vysokom stupni rozostavanosti, konkrétne 97,74 %, čo medzi stranami nebolo sporným a vyplývalo to aj
zo znaleckého posudku č. 110/2024 vypracovaného v konaní znalkyňou z odboru Stavebníctvo, Odhad

hodnoty nehnuteľností: Ing. Sylviou Piffkovou a následne potvrdeného jej výsluchom.

32. Súd sa podrobnejšie zaoberal otázkou určenia hodnoty rozostavaného Rodinného domu, keďže
išlo o rozhodujúcu položku masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá tvorila prevažnú
časť spoločného majetku strán, pričom otázka hodnoty Rodinného domu bola medzi stranami

sporná. Pri určení všeobecnej hodnoty Rodinného domu bol pre súd kľúčový znalecký posudok
č. 110/2024 vypracovaný znalkyňou z odboru Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľností: Ing.
Sylviou Piffkovou v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004
Z. z. (č.l. 247). Rozhodujúcim bol nielen technický stav stavby, ale aj jej právny stav, stavebné
povolenie, projektová dokumentácia, dostupnosť prístupovej komunikácie a napojenie na inžinierske

siete. Znalkyňa vyhodnotila, že rozostavaná stavba síce bola z veľkej časti dokončená, avšak v čase
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebola skolaudovaná a jej užívanie bolo čiastočne
obmedzené provizórnym napojením na kanalizáciu a vodovod, ako aj absenciou právne zabezpečeného
prístupu. Napriek tomu znalkyňa nehnuteľnosť hodnotila podľa stavu, ktorý mala ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom použila ceny obvyklé ku dňu vypracovania posudku.

V závere na strane č. 25 znaleckého posudku znalkyňa určila rekapituláciou všeobecnej hodnoty
cenu Rodinného domu sumou 156.899,15 eur. Súd nemal dôvodné pochybnosti o správnosti záverov
znalkyne.

33. Žalobkyňa vo vzťahu k určeniu všeobecnej hodnoty Rodinného domu namietala, že Rodinný dom nie

je skolaudovaný, a to výlučne z dôvodu nečinnosti žalovaného, pričom navrhovala, aby súd vychádzal
z hodnoty Rodinného domu v sume 194.250,- eur, čo je suma, ktorá by predstavovala všeobecnú
hodnotu Rodinného domu v prípade jeho kolaudácie. Žalovaný zase vo vzťahu k znaleckému posudku
namietal, že znalkyňa ocenila aj položky nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako
súčasťvšeobecnejhodnotyRodinnéhodomu,konkrétnedrobnéstavbyoznačenéakoskladzáhradného

náradia v cene 4.221,40 eur, studňa v cene 1.804,38 eur, záhradný vodovod v cene 703,92 eur,
spevnená plocha I v cene 450,70 eur, spevnená plocha II v cene 1.034,28 eur, sušiak na prádlo v cene
60,36 eur a prístrešok na drevo v cene 2.229,62 eur. Žalovaný tiež namietal, že nesúhlasí s ocenenímpoložiek žumpa, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka a vonkajšie osvetlenie, pričom ale ich samotné
zahnutie ako položiek tvoriacich súčasť všeobecnej hodnoty Rodinného domu nenamietal.

34. Súd vo vzťahu k určeniu všeobecnej hodnoty Rodinného domu nemohol prihliadnuť na námietky
žalobkyne o tom, že v prípade jeho kolaudácie by stúpla jeho všeobecná hodnota o 25% a táto
nestúpla iba z dôvodu konania, resp. nečinnosti žalovaného. Súd pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vychádza zo stavu v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
pričom pre určenie masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jej vyporiadanie nie je relevantné,

či by masa bezpodielového spoluvlastníctva manželov mala hypoteticky vyššiu hodnotu, ak by
niektorý z manželov niečo vykonal, avšak takto nekonal z dôvodu motivácie nezvyšovať celkovú
hodnotubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Prioceňovaníjednotlivýchpoložiektvoriacichmasu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné vychádzať z reálneho stavu a nie z hypotetickej
situácie, ktorá by mohla nastať, ale v skutočnosti nenastala. V prípade, ak má žalobkyňa za to, že
úmyselným konaním alebo nekonaním žalovaného došlo k zmenšeniu hodnoty ich spoločného majetku,

resp. nedošlo k očakávanému zväčšeniu jeho hodnoty (teda došlo potenciálne aj k vzniku škody),
nič jej nebráni, aby sa proti žalovanému domáhala nárokov z toho vyplývajúcich, ak ich považuje z
hľadiska hmotné práva za odpostatnené, avšak v samostatnom konaní. Uvedené však nie je relevantné
v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde súd má ustáliť rozsah masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a toto následne podľa zákonných zásad vyporiadať v

závislosti od reálneho stavu a hodnoty jednotlivých súčastí tejto masy, nie v závislosti od hypotetického
stavu, ktorý v skutočnosti neexistuje a nastal by len v prípade hypotetickej aktivity sporových strán
smerujúcej k zvyšovaniu hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Námietky žalovanej teda
neboli spôsobilé spochybniť závery vyplynuvšie z vykonaného znaleckého dokazovania.

35. Vo vzťahu k drobným stavbám označeným ako sklad záhradného náradia v cene 4.221,40 eur,
studňa v cene 1.804,38 eur, záhradný vodovod v cene 703,92 eur, spevnená plocha I v cene 450,70
eur, spevnená plocha II v cene 1.034,28 eur, sušiak na prádlo v cene 60,36 eur a prístrešok na drevo v
cene 2.229,62 eur, súd uvádza, že tieto nepovažoval za súčasť masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov i napriek tomu, že sú zahrnuté do ocenenia v znaleckom posudku č. 110/2024 vypracovanom

znalkyňou Ing. Sylviou Piffkovou. Tieto drobné stavby nie sú stavebnotechnicky spojené s Rodinným
domom, netvoria teda jeho súčasť a sú samostatnými vecami z hľadiska stavebnotechnického aj
právneho. Žiadna zo sporových strán pritom v konaní ani netvrdila, že tieto drobné stavby sú súčasťou
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani žiaden z vykonaných dôkazov nenasvedčuje
tomu, že by mali byť súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vykonaného dokazovania

nie je možné určiť, kto je vlastníkom uvedených vecí, teda najmä z hľadiska predmetu tohto sporu nie
je možné ustáliť, že by malo ísť o veci nadobudnuté niektorým z manželom za trvania manželstva.
Súd preto za súčasť hodnoty Rodinného domu nemohol považovať aj ocenenie jednotlivých drobných
stavieb označených ako sklad záhradného náradia v cene 4.221,40 eur, studňa v cene 1.804,38 eur,
záhradný vodovod v cene 703,92 eur, spevnená plocha I v cene 450,70 eur, spevnená plocha II v cene

1.034,28 eur, sušiak na prádlo v cene 60,36 eur a prístrešok na drevo v cene 2.229,62 eur. Celková
hodnota týchto drobných stavieb, ktoré znalkyňa zahrnula do všeobecnej hodnoty Rodinného domu,
avšak v skutočnosti ide o samostatné veci nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
predstavuje v súčte sumu 10.504,66 eur.

36. Na druhej strane na námietky žalovaného, že nesúhlasí s ocenením položiek žumpa, kanalizačná
prípojka, elektrická prípojka a vonkajšie osvetlenie, pričom ale ich samotné zahnutie ako položiek
tvoriacich súčasť všeobecnej hodnoty Rodinného domu nenamietal, súd nemohol prihliadnuť. Ocenenie
týchto položiek je otázkou odbornou a boli ocenené znalkyňou na to spôsobilou na základe súdom
nariadeného znaleckého dokazovania. Laický názor žalovaného bez bližšieho odôvodnenia, že s

ocenením zo strany znalkyne nesúhlasí, nie je spôsobilý vyvrátiť závery znaleckého dokazovania. Súd
v tejto súvislosti tiež uvádza, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého stavba nemala byť ocenená v
celej uvedenej výške z dôvodu chýbajúceho právneho prístupu či pripojenia na inžinierske siete, nebolo
podložené žiadnym znaleckým ani odborným dôkazom. Žalovaný prezentoval len svoje subjektívne
presvedčenie o tom, že nehnuteľnosť má nižšiu hodnotu, pričom v konaní nepredložil žiaden dôkaz v

podobe iného znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia, hoci súd mu výslovne vytvoril priestor
na predloženie takéhoto dôkazu. Ak sporová strana spochybňuje odborné závery znalca, musí tak urobiť
relevantným dôkazom, ktorý má rovnakú alebo vyššiu dôkaznú silu, a nie len všeobecnými tvrdeniami
či subjektívnymi pocitmi. Ani samotná znalkyňa vo svojom výsluchu tiež nepotvrdila, o akú hodnotu saznižuje Rodinný dom pre prípad absencie prístupu, čo považovala za hypotetickú otázku, keďže podľa
nej k Rodinnému domu je prístup a na jeho ohodnotení znalkyňa trvá. Súd preto nemohol prihliadnuť na
vyjadrenia žalovaného namietajúce údajnú nadhodnotenosť Rodinného domu.

37. Vo vzťahu k Rodinnému domu súd poukazuje aj na to, že pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nemohol prihliadnuť ani na náklady spojené s kolaudáciou Rodinného domu,
keďže tieto podľa tvrdení sporových strán doposiaľ neboli vynaložené. Ide teda len o hypotetickú a
doposiaľ nereálnu položku, ktorú nie je možné vyporiadavať v tomto konaní.

38. Zhrnúc uvedené, súd vychádzajúc najmä z vykonaného znaleckého dokazovania dospel k záveru,
že hodnota Rodinného domu ako aktíva patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva sporových
strán je v sume, ktorá predstavuje všeobecnú hodnotu určenú súdom ustanovenou znalkyňou vo výške
156.899,15 eur poníženú o všeobecnú hodnotu drobných stavieb a vonkajších úprav, ktoré nie sú
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 10.504,66 eur, tak ako to bolo uvedené

v bode 35. tohto rozsudku. Výsledná hodnota Rodinného domu tak predstavuje sumu 146.394,49 eur
(156.899,15 eur - 10.504,66 eur).

39. Súd sa ďalej zaoberal aj otázkou, ktoré hnuteľné veci mali tvoriť súčasť vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva. Žalobkyňa v podaní označila okruh hnuteľných vecí všeobecným spôsobom, ako

napríklad "zariadenie, nábytok, vybavenie domácnosti", pričom však žiadne konkrétne veci presne
nešpecifikovala, neuviedla ich súpis, nepredložila doklady o nadobudnutí, ani nepodala presné
označenie predmetov, ktoré by umožnilo ich individualizáciu a následné ocenenie. Súd je však povinný
vyporiadať iba tie hnuteľné veci, ktorých identita je spoľahlivo preukázaná, pričom neurčitý opis či
všeobecné označenie hnuteľných vecí nezakladá súdu možnosť ich zaradiť do masy bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Žalovaný rovnako vo svojich podaniach neoznačil konkrétne hnuteľné veci
nachádzajúce sa v pôvodnej spoločnej domácnosti strán, ktoré by boli súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Z tohto dôvodu súd nemohol hnuteľné veci považovať za predmet
vyporiadania, keďže ich individuálna identifikácia nebola nielen preukázaná, ale ani tvrdená. Súd len
pre úplnosť uvádza, že zo strany žalovaného došlo k zjavnému nepochopeniu argumentácie žalobkyne,

keď namietal ocenenie nešpecifikovaných hnuteľných vecí zo strany žalobkyne sumou 37.250,- eur
v rámci jej záverečnej reči. Uvedená suma neprestavovala ocenenie nešpecifikovaných hnuteľných
vecí zo strany žalobkyne, ale odhad miery zhodnotenia Rodinného domu v prípade, ak by tento bol
skolaudovaný. Uvedené však nič nemení na závere, že bližšie nešpecifikované hnuteľné veci tak
ako „stoja a ležia“ nemožno považovať za preukázaný majetok tvoriaci súčasť masy bezpodielového

spoluvlastníctva a nie je možné ho vyporiadať v tomto konaní.

40. Naopak, motorové Vozidlo Renault Scénic, rok výroby 2004, bolo stranami zhodne uvádzané
ako majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a súd sa preto zaoberal
jeho hodnotou ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný hodnotu vozidla preukázal

listinným dôkazom o obvyklej trhovej hodnote podobných vozidiel v sume 1.500,- eur a žalobkyňa svoj v
podaní uvádzaný odhad hodnoty 2.400,- € preukázovala historickým vývojom ceny vozidla. V priebehu
konania sa sporové strany zhodli na zostatkovej hodnote Vozidla vo výške 2.400,- eur, keď žalovaný
na pojednávaní dňa 11.04.2024 súhlasil s vyporiadaním Vozidla sumou 1.200,- eur podľa návrhu
žalobkyne. Ak žalovaný až v záverečnej reči začal opakovane tvrdiť, že hodnota Vozidla ku dňu zániku

bezpodielového spoluvlastníctva bola 1.500,- eur, na toto tvrdenie žalovaného nemožno prihliadnuť
v zmysle vyššie citovaného § 186 ods. 2 CSP, keďže žalovaný zmenil skutkové tvrdenie, na ktorom
sa strany v priebehu konania zhodli. Súd preto vychádzal z toho, že ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov bolo jeho súčasťou aj Vozidlo, a to v hodnote medzi stranami zhodne tvrdenej
vo výške 2.400,- eur.

41. Podľa tvrdenia žalovaného toto Vozidlo už neexistuje, pričom nie je sporné, že ho po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ho držal a užíval žalovaný. Ak ho žalovaný odo dňa zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov do vyhlásenia tohto rozsudku užívaním uviedol do stavu
neupotrebiteľnosti (tj. fakticky spotreboval), jedná sa o majetkovú hodnotu, ktorá spotreboval sám

z bezpodielového spoluvlastníctva manželov na svoje potreby. Preto je povinný jeho hodnotu vrátiť
do masy bezpodielového spoluvlastníctva, resp. v rámci finančného vysporiadania žalobkyni zaplatiť
polovicu jeho hodnoty, čo predstavuje sumu 1.200,- eur.42. Okrem aktív sa súd zaoberal aj pasívami bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je v rámci
vyššie uvedeného výkladu potrebné taktiež v tomto konaní vyporiadať. Neoddeliteľnou súčasťou masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol podľa zhodných tvrdení sporových strán aj hypotekárny

úver poskytnutý ČSOB, a. s. (pôvodne OTP banka Slovensko, a.s.), ktorý bol použitý na financovanie
výstavby spoločného Rodinného domu a ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
mal zostatok 85.421,16 eur. O tejto skutočnosti nepanoval medzi účastníkmi spor. Súd zároveň zistil
a nebolo sporné, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaný uhrádzal splátky
uvedeného úveru zo svojich prostriedkov a že tieto úhrady celkovo predstavovali podľa potvrdenia

banky (č.l. 361) ku dňu 11.06.2025 sumu 29.580,70 eur (istina 20.525,39 eur + úrok 9.055,31 eur) a
zostávajúca dlžná suma k tomuto dátumu predstavovala sumu 64.954,43 eur (dlžná istina 64.898,77
eur + úrok 55,66 eur). Manžel, ktorý po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov platí
spoločný dlh zo svojho, má nárok, aby sa tieto úhrady zohľadnili v jeho prospech pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko tým vynakladá vlastné prostriedky na zvyšovanie hodnoty
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, resp. v prípade splácania spoločného úveru na znižovanie

spoločných záväzkov. Súd preto tieto úhrady zohľadnil ako relevantný faktor pri konečnom určení
vyrovnania podielov medzi stranami.

43. Súd však pri vyporiadaní v časti hypotekárneho úveru a zohľadnenia vnosov žalovaného v podobe
splácania tohto hypotekárneho úveru vychádzal z potvrdenia banky ku dňu 11.06.2025 (č.l. 361) a

nemohol prihliadať aj na potvrdenia žalovaného o splatení ďalších splátok v mesiacoch júl až september
2025 (č.l. 397). Z potvrdenia žalovaného o splatení ďalších splátok v mesiacoch júl až september 2025
nie je zrejmé, v akej miere došlo k zníženiu stavu istiny hypotekárneho úveru a aká časť bola započítaná
na úroky. Posledná známa výška istiny, ktorá bola súdu preukázaná zo strany žalovaného je k júnu
2025. Žalovaný pritom nesie dôkazné bremeno nielen vo vzťahu k tomu, že uhrádzal jednotlivé platby

v prospech veriteľa, ale aj vo vzťahu k tomu, že tieto platby skutočne slúžili aj k zvýšeniu celkovej čistej
hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda v tomto prípade prostredníctvom zníženia
zostávajúcej dlžnej sumy z hypotekárneho úveru. Žalovaný neuviedol a ani nepreukázal, aký konkrétny
vplyv malo ďalšie splácanie hypotekárneho úveru z jeho strany na celkovú zostávajúcu dlžnú sumu
po dátume 11.06.2025, teda nepreukázal, že ďalšie splátky počnúc kalendárnym mesiacom júl 2025

predstavovali ním vynaložené prostriedky z jeho oddeleného majetku, ktoré aj skutočne boli vynaložené
na spoločný majetok a do akej miery. Strana sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov pritom nesie dôkazné bremeno nielen vo vzťahu k tomu, že vniesla do zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vlastné prostriedky, ale aj vo vzťahu k tomu, akým spôsobom týmto vnosom
došlo k zvýšeniu čistej hodnoty zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný však

nepreukázal konkrétne poníženie záväzkov sporových strán splácaním spoločného úveru za obdobie
počnúc kalendárnym mesiacom júl 2025. Z tohto dôvodu súd vychádzal z posledného známeho stavu,
teda zostávajúcej dlžnej sumy hypotekárneho úveru vo výške podľa potvrdenia banky (č.l. 361) ku dňu
11.06.2025 v sume 64.954,43 eur, pričom k tomuto dátumu vnosy žalovaného do spoločného majetku
prostredníctvom splácania spoločného úveru predstavovali podľa predmetného potvrdenia banky sumu

29.580,70 eur.

44.Súdďalejpreskúmalnámietkužalobkyne,podľaktorejmalažalovanémuzaniknúťmožnosťdomáhať
sa zohľadnenia jeho úhrad na spoločný úver po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
pretože tieto úhrady vykonával údajne len z toho dôvodu, že jej znemožnil užívať spoločný Rodinný

dom. Podľa žalobkyne by preto tieto úhrady nemali byť zohľadnené v jeho prospech. Súd však túto
argumentáciu žalobkyne nepovažoval za opodstatnenú, pretože nárok žalobkyne na náhradu za údajné
nadužívanie domu bol zo súdneho konania vylúčený na samostatné konanie a preto ho nie je možné
riešiť v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. V rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva súd posudzuje len otázky vlastníctva, hodnoty majetku a spoločných záväzkov, nie

nároky deliktného alebo kváziobligačného charakteru, ktoré majú byť predmetom osobitného konania,
kde bude nárok hmotnoprávne posudzovaný podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd preto
nemohol prihliadnuť na hypotetickú argumentáciu žalobkyne pri posudzovaní úhrad spoločného dlhu
žalovaným.

45. V ďalšej časti posudzovania rozsahu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd
preskúmal aj tvrdené vnosy žalobkyne, ktorá v konaní tvrdila, že do spoločného majetku vložila sumu
4.000,- €, ktorá mala pochádzať z jej výlučného majetku. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka je
možné, aby sa v rámci vyporiadania zohľadnilo, že jeden z manželov použil prostriedky zo svojhovýlučného majetku na spoločný majetok, avšak takýto vnos musí byť preukázaný, a to zo strany toho
z manželov, ktorý svoj vnos tvrdí. Vyžaduje sa preukázanie nielen pôvodu finančných prostriedkov
mimo bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj ich použitia na konkrétne účely a to, že tieto prostriedky

zvýšili hodnotu spoločného majetku. Žalobkyňa v konaní predložila dôkaz o pôvode týchto prostriedkov
vyplatením životného poistenia Komunálnej poisťovne, a.s., predložila bankový výpis, kde jej tieto
finančné prostriedky boli ešte pred uzavretím manželstva vyplatené, avšak nepreukázala, že uvedené
finančné prostriedky boli skutočne použité konkrétne na výstavbu Rodinného domu, alebo iným
spôsobom vnesené do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto súvislosti súd nemohol

vychádzať len zo samotného tvrdenia žalobkyne, keďže dôkazné bremeno leží na strane sporu, ktorá
tvrdený vnos uvádza, čo je zásada potvrdená stabilnou súdnou praxou. Keďže existencia vnosu zo
strany žalobkyne nebola v konaní preukázaná a táto bola medzi stranami sporná, súd na tvrdený nárok
žalobkyne na vrátenie vnosu vo výške 4.000,- € nemohol prihliadať. Žalovaný nespochybňoval tvrdenie,
že žalobkyňa mala pred uzavretím manželstva a počas trvania manželstva rôzne príjmy či úspory, no
odmietal ich vnos do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo má zo

zákona charakter splynutia majetkov manželov, kde rozdiel medzi "mojím" a "tvojím" majetkom je počas
trvaniamanželstvavoveľkejmierepotlačený,apretojepotrebnékaždýtvrdenývnosmimoriadnepresne
preukázať. Žalobkyňa to neurobila, a preto jej nárok na vrátenie jej vnosu nebolo možné priznať.

46. Ďalšie tvrdenia strán, ktoré boli uplatnené v priebehu konania, najmä tvrdenia žalobkyne o tom,

že stavba bola zhodnotená jej starostlivosťou a jej osobným pričinením pri jej dokončovaní, a tvrdenia
žalovaného, že viaceré práce a investície do nehnuteľnosti boli realizované výhradne z jeho iniciatívy a
financované z jeho vlastných úspor, ktoré údajne nadobudol pred uzavretím manželstva, súd starostlivo
preskúmal, avšak dospel k záveru, že žiadna zo strán svoje tvrdenia nepreukázala spôsobom, ktorý
by umožňoval vykonať odlišné vyporiadanie, než je štandardné vyporiadanie podľa rovnosti podielov.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by jeden z účastníkov financoval stavbu v rozsahu
zakladajúcom podstatnú odchýlku od zásady rovnosti, pretože v konaní neboli predložené žiadne
hodnoverné dôkazy o tom, že by jeden z manželov nadobudol pred manželstvom taký rozsah majetku,
ktorý by sa následne premietol do stavebných nákladov v rozhodujúcej miere. Navyše, aj keby sa
niektoré práce vykonávali svojpomocne, tieto skutočnosti nezakladajú samy osebe dôvod na odchýlenie

sa od zásady rovnosti podielov, keďže spoločná starostlivosť o domácnosť, spoločné úsilie smerujúce k
výstavbe Rodinného domu a spoločné prispievanie prácou počas manželstva patria do rámca bežného
chodu domácnosti, ktorý má byť primerane vyvážený aj zohľadnením ostatných povinností a prínosov
oboch manželov.

47. V súvislosti s analýzou správania účastníkov a ich prípadného vplyvu na rozsah bezpodielového
spoluvlastníctva manželov súd nevzhliadol žiadne okolnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
hrubé porušenie povinností, ktoré by odôvodňovalo modifikáciu podielov podľa § 150 Občianskeho
zákonníka. Vyplynulo, že konflikt medzi účastníkmi vznikol až po zániku manželstva, pričom počas
trvania manželstva nebol preukázaný žiadny exces jednej alebo druhej strany pri hospodárení so

spoločným majetkom alebo pri jeho znehodnocovaní, ani nebolo preukázané, že by jeden z manželov
neprimerane zanedbával povinnosti vo vzťahu k spoločnej domácnosti. Výrazné odchýlenie od rovnosti
podielov je možné len vo veľmi obmedzených okruhoch prípadov, kedy je preukázané, že jeden z
manželov konal proti záujmom rodiny alebo že svojím konaním priamo poškodil spoločný majetok.
Takéto konanie v danej veci nebolo preukázané.

48. Súd posúdil aj tvrdenia žalobkyne týkajúce sa údajného vplyvu finančných darov alebo ďalších
výlučných príjmov jedného z účastníkov na stavbu Rodinného domu. Ani v tomto smere neboli
predložené žiadne dôkazy o pôvode konkrétnych finančných prostriedkov, ktoré by bolo možné
jednoznačne stotožniť ako výlučné prostriedky jedného z manželov. Vzhľadom na to, že bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov má zo zákona charakter spoločného hospodárenia, do ktorého typicky
vstupujú finančné prostriedky oboch manželov, ako aj výnosy z ich práce, súd by mohol odlíšiť výlučné
prostriedky len v prípade jednoznačného preukázania o ich pôvode a použití. Takýto dôkazný štandard
nebol naplnený.

49. Súd len pre úplnosť uvádza, že neprihliadal na podanie žalovaného doručené súdu dňa 27.11.2025,
nakoľko toto bolo súdu doručené až po záverečných rečiach a vyhlásení uznesenia, ktorým sa
dokazovania končí, preto ak by aj obsahovalo relevantné prostriedky procesnej obrany, nebolo by na
ne možné prihliadať.50. Súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov pristúpil k určeniu celkovej hodnoty aktív
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe znaleckého posudku a ostatného

dôkazného materiálu bola všeobecná hodnota rozostavaného Rodinného domu určená tak, ako bolo
uvedené nižšie, ponížená o položky nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to
sumou 146.394,49 eur.. Súčasťou aktív ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
bolo aj osobné motorové vozidlo Renault Scénic, rok výroby 2004, ktorého hodnota ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola podľa zhodných tvrdení strán stanovená na 2.400,-

eur. Celková hodnota aktív tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak predstavuje zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov 148.394,49 eur. Z tejto sumy súd odpočítal zostatok
hypotekárneho úveru poskytnutého na výstavbu Rodinného domu, a to vo výške podľa potvrdenia
banky (č.l. 361) ku dňu 11.06.2025 v sume 64.954,43 eur, pričom išlo o záväzok tvoriaci spoločné
pasívum oboch manželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka. K tomuto dátumu vnosy žalovaného
do spoločného majetku prostredníctvom splácania spoločného úveru predstavovali sumu 29.580,70 eur,

pričom žalovaný má nárok, aby tieto jeho vnosy boli zohľadnené v rámci vyporiadania, teda aby mu
boli zo spoločného majetku vrátené. Na základe uvedené bola čistá masy hodnota bezpodielového
spoluvlastníctva manželov určená sumou 53.859,36 eur (148.394,49 - 64.954,43 - 29.580,70). Pri
aplikácii zásady rovnosti podielov podľa § 150 Občianskeho zákonníka súd určil, že na každého z
manželov pripadá podiel vo výške 26.929,68 eur.

51.Súdpoustálenírozsahumasybezpodielovéhospoluvlastníctvaaoceneníjednotlivýchpoložiekďalej
posudzoval, akým spôsobom je potrebné bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadať. Súd zvažoval, či
existujú okolnosti, ktoré by bránili prikázaniu Rodinného domu žalovanému. V tejto súvislosti zdôrazňuje,
že žalobkyňa sa sama tohto majetku nedomáhala a v konaní výslovne uviedla, že nemá záujem

stať sa vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti ani v časti a navrhla jeho prikázanie žalovanému a tiež
navrhla, aby žalovaný prevzal záväzok dosplácať hypotekárny úver. Žalovaný naopak prejavil záujem
nadobudnúť rozostavaný Rodinný dom a pokračovať v jeho užívaní a dohľadom nad financovaním
spoločného úveru, teda prevzatím záväzku dosplácať hypotekárny úver. Súd uvádza, že pri rozhodovaní
o prikázaní veci do vlastníctva jednej zo strán je vhodné prihliadnuť aj na faktický záujem strán o vec,

ako aj na mieru ich prepojenia s predmetom majetku. Súd nemal žiadnu prekážku prikázať predmetný
Rodinný dom do vlastníctva žalovaného. Z týchto dôvodov súd prikázal žalovanému Rodinný dom do
jeho výlučného vlastníctva a zároveň mu uložil povinnosť prebrať splácanie záväzku z hypotekárneho
úveru (výroky č. I. a II.). Súd nevyporiadaval Vozidlo, nakoľko podľa tvrdení žalovaného už neexistuje
a nie je možné ho prikázať žiadnej zo sporových strán, avšak jedná sa o aktívum z bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, ktoré žalovaný po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov užíval
a spotreboval, teda faktický stav pre účely vzájomného vyporiadania je taký, akoby žalovaný Vozidlo
nadobudol, hoci súd o jeho vyporiadaní už vo výroku tohto rozsudku pre jeho neexistenciu už rozhodovať
nemohol.

52. Aktíva žalovaného, ktoré tento nadobudol tak predstavujú celkovú sumu 148.394,49 eur. Z
vyporiadania aktív vychádzajúc z princípu parity (rovnosti podielov) vyplýva nárok žalobkyne na
vyrovnanie podielov vo výške 74.197,245 eur. Pasíva žalovaného, ktoré tento podľa výroku tohto
rozsudku prevzal, predstavujú sumu 64.954,43 eur. Z vyporiadania pasív vychádzajúc z princípu parity
(rovnosti podielov) vyplýva nárok žalovaného na vyrovnanie podielov vo výške 32.477,215 eur. Celkovo

tak nárok na vyrovnanie podielov po zohľadnení vyporiadania aktív aj pasív, teda po vzájomnom
započítaní, predstavuje nárok žalobkyne na vyrovnanie podielu vo výške 41.720,03 eur (74.197,245
- 32.477,215).

53. Tento nárok žalobkyne je potrebné modifikovať ešte zohľadňujúc nárok žalovaného na vrátenie

jeho vnosu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 29.580,70 eur titulom splácania
spoločného záväzku strán sporu. Vnos jedného z manželov do spoločného majetku z jeho oddelených
peňazí predstavuje pasívum bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda vzniká fakticky povinnosť
oboch manželov vrátiť tento vnos jeho vnášateľovi (jednému z manželov) a tomu zodpovedajúce
právo manžela - vnášateľa na vrátenie vnosu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Povinnosť

vrátiť vnos majú obaja manželia, pričom vychádzajúc z princípu parity pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa vychádza z toho, že každý z manželov je pri vyporiadaní povinný
manželovi - vnášateľovi vrátiť polovicu tohto vnosu. U manžela - vnášateľa však dochádza k stretu
osoby veriteľa a dlžníka, teda zániku záväzku. U druhého z manželov dochádza k vzniku peňažnéhozáväzku. Výsledkom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v takýchto prípadoch má
byť stav, kedy manžel, ktorý vniesol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastné prostriedky,
dostane pri vyporiadaní o to viac v porovnaní s druhým manželom, o čo zvýšil vlastným vnosom hodnotu

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyni preto titulom vrátenia vnosu žalovanému vznikol
v tomto prípade peňažný záväzok vo výške 14.790,35 eur, ktorý je povinná žalovanému vrátiť z dôvodu
jeho vnosu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o tento záväzok je potrebné ponížiť jej nárok
na vyrovnanie podielu vo výške 41.720,03 eur, teda výsledná suma jej nároku na vyrovnanie podielu
predstavuje 26.929,68 eur. Uvedená suma z hľadiska kontroly správnosti aj presne zodpovedá polovici

čistej hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak ako bola súdom ustálená a odôvodnená
v bode 50. tohto rozsudku. Lehotu na plnenie tohto finančného plnenia za účelom vyrovnania podielov
v trvaní 90 dní súd určil vzhľadom na skutočnosť, že takúto lehotu zhodne navrhovali sporové strany
v rámci ich záverečných návrhov.

54. Súd po celkovom posúdení všetkých vykonaných dôkazov, po vyhodnotení dôkaznej sily jednotlivých

tvrdení a po porovnaní skutkových tvrdení strán s objektívne preukázanými skutočnosťami uzavrel, že
rozhodnutie, vychádza z reálnych hodnôt majetku, objektívnych kritérií určených právnym poriadkom
a zohľadňuje všetky právne relevantné skutočnosti a argumenty, ktoré boli v konaní uplatnené a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

55. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP a 262 ods. 1 CSP. Podľa § 255 CSP

v prípade, že účastníci majú úspech len čiastočný alebo ak žiadna zo strán nemá úspech úplný,
môže súd rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V predmetnej
veci súd konštatuje, že pri rozhodovaní o trovách konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov súd posudzuje procesný úspech či neúspech sporovej strany primárne podľa
veľkosti podielu, ktorý bol manželom zo spoločného majetku prisúdený. V prípade, ak sú podiely

manželov rovnaké, môže súd prihliadať na procesné návrhy strán o rozsahu a hodnote bezpodielového
spoluvlastníctva či o spôsobe jeho vyporiadania. V prejednávanej veci súd vychádzal z rovnosti podielov
oboch manželov na spoločnom majetku, pričom súd nevyhovel v celom rozsahu ani jednej zo strán
sporu ohľadom ich návrhov o rozsahu alebo spôsobe vyporiadania majetku v BSM. Z uvedeného dôvodu
nebolo možné určiť procesný úspech sporových strán vo veci a súd nepriznal právo na náhradu trov

konania ani jednej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.