Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022203693
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:0022203693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobkyne A. B. C., D. E., nar.
XX.X.XXXX,A.,F.E.XX,zast.JUDr.MichalomKuročkom,advokátom,Michalovce,Obchodná2,IČO:35
550 589, proti žalovanému A. C., nar. XX.XX.XXXX, A., F. E. XX, adresa na doručovanie písomností: A.,
G. H. XX, zast. Mgr. Kamilou Baťalíkovou, Advokátska kancelária, Michalovce, Námestie osloboditeľov
77, IČO: 52 043 797, o vylúčenie z užívania domu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 7C/90/2022
z 11.9.2024, Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta, II. zrušuje
neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 5C 86/2022 zo dňa

20.7.2022 vo výroku I. až V. v spojení s uznesením Krajského súdu sp. zn. 9Co 140/2022 zo dňa
24.10.2022 a III. stranám konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby rozsudkom zakázal
žalovanému (ne)vstupovať do rodinného domu strán konania a zároveň, aby žalovanému zakázal súd
priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50 metrov, aby bolo umožnené žalovanému priblížiť sa
k žalobkyni len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho

konania. Poukázal na to, že žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že v zmysle doručeného uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia v lehote určenej súdom podala žalobu vo veci samej o vylúčenie
z užívania domu a zákaz priblíženia, z dôvodu, že postupom času sa správanie žalovaného zmenilo,
začali fyzické útoky, ktoré trvajú už 5 rokov. V manželstve zažila fyzické a psychické násilie, hrubé
správanie, vulgárne nadávky, ktoré sa vyskytovali pomerne často. Dňa 18.7.2022 bol žalovaný vykázaný
zo spoločného obydlia na dobu 14 dní. Opäť na žalobkyňu kričal, vulgárne jej nadával, fyzicky ju napadol
tak, že ju ťahal za vlasy, roztrhal jej tričko, pričom jeho zámerom bolo vyhodiť ju z domu. Zároveň počas

tohto incidentu mala aj strach a obavu o svoj život, zdravie, nakoľko ju udieral päsťami do oblasti rúk a
chrbta. Žalobkyňa podaním z 27.10.2022 upravila petit žalobného návrhu tak, že žiadala, aby žalovaný
bolúplnevylúčenýzužívaniarodinnéhodomunaul.F.E.nachádzajúcehosanaLVč.XXXX,spriznaním
nároku na náhradu trov konania.2.2.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol, že sa odvoláva na obsah podaného
odvolania vo veci 5C 86/2022 voči vydanému neodkladnému opatreniu, nakoľko tento návrh žalobkyne
bol identický. Zároveň uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou v žalobnom návrhu sa nezakladajú

na pravde, sú účelovo interpretované v jeho neprospech, najmä tvrdenia, ktoré sa týkajú fyzického,
psychického násilia, ktoré mala zažívať v spoločnom manželstve. Skutočnosti a tvrdenia žalobkyňa
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Manželku nikdy fyzicky, ani psychicky netýral a nikdy
nebolaobeťoudomácehonásilia.Konfliktsamedzinimiodohral 18.7.2022,pričomišlovzájomnýkonflikt
a taktiež aj on mal na tele viacero modrín. Toho času žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi,

pričom od vynúteného opustenia spoločnej domácnosti sa stretáva s oboma deťmi. Navrhol tento návrh
žalobkyne zamietnuť ako nedôvodný. Okrem toho poukázal na § 142 ods.1,2 OZ a tvrdí, že žalobkyňa
žiadnym návrhom neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie neznesiteľnosti akéhokoľvek spolužitia
v ich spoločnom dome v dôsledku jeho správania. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne, sp. zn. 6Co 582/2015.
2.3.Súd po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa čl. 16 ods.2, 19 ods.2 Ústavy Slovenskej

republiky, čl. 3, 8 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 146 ods.2
OZ a konštatoval, že vykonaným dokazovaním, výsluchom strán konania, jednotlivých svedkov,
oboznámením sa s jednotlivými vyjadreniami a listinnými dôkazmi, pripojenými spismi súd mal za to, že
žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
2.4.Medzi stranami konania nebolo sporné, že manželstvo v priebehu tohto konania bolo zrušené

rozvodom rozsudkom Okresného súdu Michalovce, č. k. 23P 141/2022-31 z 20.10.2022, právoplatným
12.11.2022. Taktiež nebolo sporné medzi stranami konania, že v rodinnom dome žalovaný nebýva od
nariadenia neodkladného opatrenia, uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 5C 86/2022 z 20.7.2022, ktorý
nadobudol vykonateľnosť 20.7.2022 a doposiaľ medzi stranami nedošlo k vyporiadaniu BSM s tým,
že predmetom vyporiadania BSM bude aj samotný rodinný dom, z ktorého užívania chce žalobkyňa

žalovaného vylúčiť.
2.5.Žalovaný prejavil záujem sa do tohto rodinného domu vrátiť, prípadne vyriešiť jeho vyporiadanie v
rámci BSM strán konania.
2.6.Predmetom konania bolo posúdenie, či konanie žalovaného odôvodňuje jeho vylúčenie z užívania
tejto nehnuteľnosti z dôvodov psychického alebo fyzického násilia s poukazom na skôr uvedené

nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd v tomto konaní podľa § 146 ods.2 OZ skúmal existenciu
fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existenciu, čo i len hrozby takéhoto to násilia, realizáciu
násilia vo vzťahu k žalobkyni alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome, prípadne intenzitu -
zníženie kvality spolužitia a či toto spolužitie je možné objektívne považovať za znesiteľné. Súd vzal
do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobkyňa je fyzická osoba, ženského pohlavia, podrobne skúmal aj tieto

podmienky vo vzťahu k deťom strán konania, pričom súd dospel k záveru, že žalobkyňa v tomto smere
neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu podmienok na postup podľa § 146 ods.2 OZ.
2.7.Súd poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol Okresným úradom Michalovce
vo veci sp. zn. J./XXXXXX-XXX rozkazom z 30.9.2022 pre skutok, ktorý sa stal dňa 18.7.2022 uznaný
vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, za čo mu bola uložená sankcia a to pokuta

40,- eur. V priebehu konania žalobkyňa a samotný žalovaný počas výsluchov potvrdili, že medzi nimi
dochádzalo počas spolužitia k jednotlivým hádkam. Skutočnosti a udalosti popísané žalobkyňou, ktoré
samaliudiať21.8.2022neboliposúdenéOkresnýmúradomMichalovcevychádzajúczoskôruvedeného
a konštatovaného pripojeného spisu ako priestupok a toto konanie bolo odložené vo veci v zmysle §
49 ods.1 písm. a/, e/ a § 49 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, nakoľko oznámenie neodôvodňovalo

začatie konania o priestupku, alebo postúpení veci podľa § 71. Žalobkyňou popísaná udalosť, ktorá
sa mala udiať 23.7.2023, kedy sa žalovaný ocitol spoločne so žalobkyňou v kaviarni za prítomnosti jej
kamarátky a následne v kine. Neskôr v mesiaci január 2023, keď sa mal vyskytovať pred ich rodinným
domom a porušovať zákaz priblíženia k žalobkyni. Následne telefonické kontakty cez synov telefón a to v
dňoch 28.9.2022, 28.10.2022 a 1.1.2023 a 13.1.2024 a v novembri 2023 súd nepovažoval za psychické

násilie páchané zo strany žalovaného proti žalobkyni, pričom takéto konanie zo strany žalobkyne nebolo
ani predmetom možných podaní v rámci priestupkového konania alebo podaní trestných oznámení na
príslušnom policajnom zbore, z ktorých by vychádzala obava žalobkyne z psychického alebo fyzického
násilia zo strany žalovaného. Žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že bol prítomný pri psychickom
alebo fyzickom násilí páchanom zo strany žalovaného na žalobkyni. Jednotliví svedkovia ak boli

prítomní, tak boli prítomní iba pri vzájomných hádkach, ktoré sa udiali medzi žalobkyňou a žalovaným.
2.8.Súd nevykonal prehratie predloženého záznamu na USB kľúči, ktorý predložil žalovaný, nakoľko
vykonanie tohto dôkazu bolo na úvahe súdu a súd takýto návrh vyhodnotil tak, že ho nevykoná.2.9.Napokon incident, ktorý sa mal udiať za prítomnosti svedkyne A. D. J., ktorý sa týkal konania
žalovaného, ktorým mal zastaviť motorové vozidlo, ktoré viedla svedkyňa a v motorovom vozidle v tom
čase sa nachádzala samotná žalobkyňa súd nepovažoval za prejav formy násilia zo strany žalovaného.

Taktiež jednotlivé telefonické kontakty zo strany žalovaného prostredníctvom ich syna so žalobkyňou
súd nepovažoval za preukázané a pokiaľ by aj boli preukázané, tak z obsahu popisu týchto hovorov
nebol zrejmý akt psychického násilia, prípadne hrozby fyzického násilia.
2.10.Skôr popísané a uvádzané jednotlivé skutky zo strany žalobkyne, okrem jedného skutku, ktorého
sa žalovaný dopustil 18.7.2022 a bol za tento skutok uznaný vinným z priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu s uložením pokuty vo výške 40,- eur, neboli predmetom postihu zo strany buď v rámci
priestupkového konania alebo v rámci trestného konania.
2.11.Okrem skôr uvedeného jedného konania v rámci ktorého bol žalovaný za skutok, ktorý sa
udial 18.7.2022 bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v konaní nebolo
preukázané ďalšie konanie, ktoré by vykazovalo znaky psychického alebo fyzického násilia zo strany
žalovaného proti žalobkyni, a preto vo veci nebol daný predpoklad na postup podľa § 146 ods.2

OZ, pretože správanie žalovaného neodôvodňovalo jeho plné alebo čiastočné vylúčenie z užívania
domu. Nebolo preukázané, že by spolužitie strán konania bolo neznesiteľné v dôsledku fyzického alebo
psychického násilia v zmysle vyššie popísanej definície násilia zo strany žalovaného, resp. jeho hrozby.
2.12.Žalobkyňa nie je na žalovanom závislá ani materiálne, keďže je zamestnaná. Zároveň bolo
preukázané, že deti strán konania vychádzajú a komunikujú s oboma rodičmi a taktiež nebola

preukázaná obava zo strany detí, aby sa žalovaný mal dopúšťať jednak voči žalobkyni alebo svojím
deťom fyzického alebo psychického násilia. Zároveň bolo preukázané, že toho času sú žalobkyňa a
žalovaný po ukončení rozvodového konania pred vyporiadaním BSM, ktorého predmetom je aj rodinný
dom, pričom žalobkyňa je vlastníčkou bytu do ktorého sa má možnosť nasťahovať.
2.13.Súd uzavrel, že uvedené skutočnosti a to, že zo strany žalobkyne nebolo preukázané, aby žalovaný

sa opakovane dopúšťal fyzického alebo psychického násilia voči žalobkyni považoval žalobu žalobkyne
na vylúčenie žalovaného z rodinného domu strán konania za nedôvodnú, a preto rozhodol v zmysle
výroku tohto rozsudku.
2.14.Vzhľadom na skutočnosť, že súd zamietol žalobu žalobkyne a vzhľadom na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré predchádzalo podaniu žaloby v predmetnej veci súd podľa § 335 ods.1

CSP zrušil.
2.15.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPspoukazomna§257CSP tak,žeúspešnej
strane v tomto konaní žalovanému súd nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie
náhrady trov konania stranám súd videl tú skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu v predmetnej veci

po tom, ako v zmysle § 324 ods.1 CSP osvedčila svojím návrhom zo 20.7.2022 vo veci sp. zn. 5C
86/2022 pre nariadenie neodkladného opatrenia. Práve vzhľadom na uloženú povinnosť žalobkyni súd
videl dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie nároku na náhradu trov konania jednotlivým
stranám, nakoľko žalobkyňa podanou žalobou v predmetnej veci iba postupovala v zmysle uloženej
povinnosti súdu pri vydaní neodkladného opatrenia, ktoré predchádzalo žalobe vo veci samej, ktorá sa

týkala vylúčenia z užívania rodinného domu a zákazu priblíženia.

3.1.Žalobkyňa napadla rozsudok včas podaným odvolaním, v celom rozsahu, z dôvodov uvedených v
§ 365 ods.1 písm. b/, d/, f/ CSP.
3.2.Žalobkyňa pri odôvodnení odvolacích dôvodov použila citáciu bodu 9., 13., 14. a 15. odôvodnenia

rozsudku, ku ktorým uviedla, že súd sa vôbec nevysporiadal s dôkazom, výpoveďou svedkyne A.
E., matky žalobkyne, ktorá preukazuje vzťah žalovaného k žalobkyni. Vzťah žalovaného ku žalobkyni
bol jasne vyjadrený samotnou rozsiahlou výpoveďou žalobkyne v tomto súdnom konaní, ktorá zažila
psychické násilie, hrubé správanie, vulgárne následky, ktoré sa vyskytovali veľmi často, a to aj po vydaní
neodkladného opatrenia. Uviedla, že 21.8.2022 žalovaný cez okno videl, že žalobkyňa sa nachádzala

v prednej izbe ich rodinného domu, a tak uvedomujúc si, že bol od žalobkyne vo vzdialenosti cca
5 m, lebo postával na chodníku pred ich rodinným domom a zvýšeným hlasom žalobkyni vulgárne
nadával a strašne na ňu kričal, že trpí schizofréniou a je psychiatrický pacient. Žalobkyňa prežívala
traumu a nesmierny strach o svoje zdravie a život. Bola z toho tak silno frustrovaná, že sa po tomto
incidente nevedela sústrediť na domáce práce. Rovnako poukázala na skutočnosť, že v septembri 2022

sa žalovaný priblížil k osobnému autu p. J., kolegyni žalobkyne, ktorým ráno prišla pre žalobkyňu a tá
si prisadla do auta, aby ju zviezla do práce. Žalovaný sa priblížil k jej autu, v ktorom žalobkyňa sedela
na vzdialenosť cca 1 m od žalovaného, pričom niečo rozprával a mával rukami, v ktorých držal nejakýpredmet (vrecúško). Žalovaný sa opakovane priblížil ku žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50 m, a tak
hrubo porušil zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50 m.
3.3.Zmätočnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v nesprávnom posúdení správania sa žalovaného,

ako aj jeho výhražných slov, citujem: „Ja ju budem ničiť, až tak, že zo života jej urobím peklo.“ Súdom
nesprávne zistený skutkový stav neobstojí, lebo nesprávne vyhodnocoval prostriedky procesného útoku
a mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
3.4.V ďalšej časti odvolania žalobkyňa poukázala na výpoveď svedka B. E. uvedenú v bode 10.
rozhodnutia. V námietke citovanému uviedla, že apeluje na fakt, že súd mal vedomosť o psychickom

týraní žalobkyne zo strany žalovaného aj prostredníctvom jej blízkych osôb, pretože mobilná
komunikácia prebiehala medzi žalovaným a žalobkyňou prostredníctvom ich syna A., ktorému žalovaný
volal a pod hrozbou ho nútil zapnúť hlasný odposluch, aby to počula aj žalobkyňa. Tak psychicky
týral nielen žalobkyňu, ale aj ich spoločného syna A.. Zmätočnosť napadnutého rozhodnutia spočíva
v opakovanom nesprávnom posúdení správania sa žalovaného, ako aj výhražných slov „že dcéru zničí“,
a tak súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

3.5.Súd sa nevyporiadal s faktom, že žalovaný permanentne psychicky týral žalobkyňu a následne až
na súdnom pojednávaní žalovaný špekulatívne zmenil svoj názor na svoje správanie sa k žalobkyni.
Žalobkyňa mala z tohto správania sa žalovaného vnútorný nepokoj tak silný, že sa jej život traumatizoval
do takej miery, že prežívala doslova tortúru, keď žalovaný sa približoval ku žalobkyni. Následne to
zanechalonažalobkynitakúsilnútraumumajúcuzanásledokto,žesanevedelasústrediťnasvojuprácu

a na prípravu školských povinností učiteľky. Súd žalobkyni v odôvodnení rozsudku nedal vysvetlenie,
prečo sa týmito jej argumentmi nezaoberal. Takto zapríčinil, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou, lebo
je nejasne, nezrozumiteľné a nepresvedčivé, má vady nepreskúmateľnosti. Súd odňal žalobkyni právo
na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.
3.6.Žalobkyňa citovala z bodu 11. rozhodnutia a namietala, že zo zvukového záznamu je zrejmé, že

matka žalovaného pripustila a uznala výbušnú povahu svojho syna žalovaného, keď označila jeho
povahu ako výbušnú.
3.7.Odvolaciemu súdu žalobkyňa opakovane podotkla, že žalovaný aj napriek zákazu sa približoval
na menej ako 50 m ku žalobkyni, dopúšťal sa psychického týrania žalovanej (zrejme žalobkyne, pozn.
odvolacieho súdu) a ich rodinných príslušníkov. Dôkazom toho bolo podané druhé trestné oznámenie

zo strany žalobkyne na žalovaného, ktoré bolo odmietnuté len preto, že OČTK považovali v skoršom
rozhodnutí o priestupku žalovaného, ktorý bol uznaný vinným, a uložený mu bol peňažný trest vo výške
40 eur za dostačujúci.
3.8.Žalobkyňa apelovala na to, že odôvodnenie rozsudku, nezodpovedá základným pravidlám
logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

Súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladá za
nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa
niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec.
3.9.Súd sa nevysporiadal jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné, konkrétne ku skutku, ktorý sa stal 21.8.2022 okolo 22:30 hod. a bol objasnený svedeckou
výpoveďou matky a otca žalobkyne a nemenej aj samotnou výpoveďou žalobkyne. Nesústredený postup
súdu zapríčinil chyby v rozumnom odôvodnení na viacerých miestach v napadnutom rozsudku, čoho
dôsledkom je, že rozsudok súdu je zmätočný, a to vyplýva z jeho nezrozumiteľnosti a nejasnosti, ako
aj to, že rozsudok je nepresvedčivý, lebo zostal nepreskúmateľným. Žalobkyňa sa cíti poškodená na

svojich subjektívnych právach, a to právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života, potupným správaním sa žalovaného proti jej osobe. V čase, keď žalovanému bol
súdom právoplatne uložený zákaz približovania sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50 m, žalovaný
ho takto hrubo porušoval.
3.10.Žalobkyňa v ďalšej časti odvolania zhrnula verbálne útoky a porušenie zákazu približovania sa zo

strany žalovaného, a to v dňoch 21.8.2022, v septembri 2022, v októbri 2022.
3.11.Žalovaný hrubo porušoval zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50 m, no aj
napriek zákazu uloženého mu uznesením o nariadení neodkladného opatrenia v konaní 5Co/86/2022
z 20.7.2022 sa žalovaný približoval k žalobkyni do bezprostrednej blízkosti cca 0,5 m, 1 m až 5 m.
Žalovaný verbálnymi invektívami a fyzickým približovaním sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50

m spôsobil v psychike žalobkyne nesmierne neprekonateľný strach voči osobe žalovaného. Žalobkyňa
má voči osobe žalovaného fóbiu, po uvedených incidentoch je enormne sentimentálna a poddávajúca
sa citom. Žalovaný od vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým mu bol uložený
zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50 m, nepreukázal spoľahlivosť svojej osobyv rešpektovaní subjektívnych práv žalobkyne, a tak hrubo porušil povinnosť uloženú mu súdom vo
forme zákazu. Správanie žalobcu (zrejme žalovaného, pozn. odvolacieho súdu) spočíva v porušovaní
subjektívnych práv žalobkyne

a) nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia,
b) rodinného života,
c) nemenej žalobca (zrejme žalovaný) sa dopúšťal nekorektného a ponižujúceho zaobchádzania
so žalobkyňou aj po uloženom zákaze, impertinentné invektívy zo strany žalovaného spočívajúc
v zastrašovaní, slovných vyhrážkach a psychickom násilí, ktoré nemusia obsahovať fyzický kontakt so

žalobkyňou.
3.12.Bližšie opísané doterajšie správanie sa žalovaného po vydanom zákaze súdom neodkladným
opatrením tak priamo narúšal slobodnú vôľu žalobkyne, jej integritu a sebaúctu. Vyššie správanie sa
žalovaného nezanechalo síce viditeľné poranenia, no aj napriek tomu má najhoršiu formu vykonaného
násilia na žalovanej (zrejme žalobkyni, pozn. odv. súdu), a to jej spôsobuje doslova tortúru. Uvedené
konanie žalovaného má negatívny dopad na duševnú pohodu, psychiku a integritu osoby žalobkyne.

V jej psychike, správanie sa žalovaného vzbudzuje po vydanom zákaze enormné a neprekonateľné
obavy o svoje zdravie a život, a preto spoločné bývanie v jednej domácnosti žalobkyne so žalovaným
by bolo neznesiteľné.
3.13.Odvolaciemu súdu navrhla ako dôkaz uznesenie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5MCdo/10/2012).
Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu

nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt,
v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím
je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo čo
chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože
zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie

je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce
žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.
3.14.Žalobkyňa svoje odvolanie právne odôvodnila poukazom a citáciou z článku 16 ods. 2, článku 19
ods. 2 Ústavy SR, článku 3, článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
článku 46 ods. 1 ústavy, článku 6 ods. 1 dohovoru, ods. 2, § 146 ods.1,2 OZ, čl. 2 ods. 2, 3, čl. 3 ods.

1, čl. 4 ods. 1,2, čl. 8, čl. 11 ods. 4, čl. 15 ods. 1, 2, čl. 16 ods. 1, § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 2, §
153 ods. 1, 2, 3, § 187 ods. 1, 2, § 220 ods. 2 a § 388 CSP.
3.15.Záverom žalobkyňa poukázala na to, že v konaní ide iba o špekulácie žalovaného a prejav jeho
zaujatosti voči žalobkyni. Žalobkyňa všetky svoje tvrdenia podoprela dôkazmi. Žalovaný nepreukázal
opak konkrétnymi faktami.

3.16.Žalobkyňa dodala, že napadnutý rozsudok svojou arbitrárnosťou spôsobil aj jeho vágnosť, nakoľko
nespĺňa zákonom stanovené atribúty na súdnu ochranu a na základe uvedeného navrhla, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že I. žalovaný sa úplne vylučuje z užívania rodinného
domu s príslušenstvom na ulici F. E. K. XX, nachádzajúceho sa v meste A., ktorý je postavený na parcele
registra „C“ č. 4583, súpisné číslo XXX a z užívania záhrady na parcele registra „C“ č. 4582 zapísané

v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor, katastrálne územie
A., obec A., okres A. na LV č. XXXX, II. zrušuje sa neodkladné opatrenie nariadené uznesením
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 5C/86/2022 z 20.7.2022 vo výroku I. až V. v spojení s uznesením
krajského súdu sp. zn. 5Co/140/2022 z 24.10.2022, alternatívne zruší rozsudok a vráti vec súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, žalobkyni voči žalovanému prizná nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

4.1.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý konštatoval, že skutočnosti uvádzané v odvolaní
považuje za účelové, nezakladajúce sa na pravde a vzhľadom na štádium predmetného konania najmä
za právne irelevantné.

4.2.Citoval § 146 ods. 2 OZ, ako aj komentár k uvedenému ustanoveniu (Imrich Fekete, 2011) a uviedol,
že počas celého, časovo dostatočne obsiahleho konania pred súdom, žalobkyňa žiadnym právne
relevantným a dôveryhodným spôsobom nepreukázala vyfabulované, zveličené a účelové tvrdenia,
nachádzajúce sa ako v obsahu odvolania tak aj v samotnej žalobe.
4.3.Naopak, vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že práve deti účastníkov konania

sa so žalovaným pravidelne stretávajú, navštevujú ho v domácnosti starých rodičov a tam aj prespávajú.
Deti majú so svojim otcom vybudovaný citovo hlboký vzťah, založený na vzájomnej dôvere, čo je
v značnom rozpore s tvrdeniami žalobkyne už v obsahu ňou podaného návrhu.4.4.Konajúcisúdprocesnesprávnevypočulvšetkých,obomastranaminavrhovanýchsvedkovavsúlade
s citovaným procesným poriadkom po vykonanom dokazovaní vyhlásil dokazovanie za skončené.
Podotkol, že práve konaním žalobkyne, kedy účelovo navrhovala vypočutie svedkov priamo na

pojednávaní,resp.niminavrhovanísvedkoviasananariadenýtermínpojednávanianedostaviliažiadala
ich vypočutie opäť až na ďalšom termíne, konala nehospodárne, účelovo v snahe, čo najdlhšie
naťahovať konanie.
4.5.Podstatné je, že žalobkyňa v záverečnom štádiu dokazovania nemala žiadne návrhy na jeho
doplnenie. Vychádzajúc z celého priebehu konania a taktiež zo samotného obsahu odvolania podaného

zo strany žalobkyne konštatoval, že sa v tomto konkrétnom prípade jedná iba o účelové predlžovanie
existencie súdneho sporu. Uvedené tvrdenie oprel o skutočnosť, že obsah odvolania, podaného zo
strany žalobkyne, je akýmsi sumárom výpovedí, ktoré boli zo strany konajúceho súdu vykonané,
a taktiež žiadnym spôsobom nedeklaruje akékoľvek pochybenie zo strany konajúceho súdu, ktoré by
malo spôsobovať nesprávnosť jeho rozhodnutia. V obsahu podaného odvolania žalobkyňa žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázala, akým spôsobom je podľa nej rozhodnutie súdu nesprávne

a v čom spočíva a absolútne absentuje akékoľvek právne a zákonné zdôvodnenie žalobkyňou
uplatnených odvolacích dôvodov.
4.6.O účelovosti konania žalobkyne svedčí aj skutočnosť, že počas konania sa žalovaný predloženým
návrhom snažil o mimosúdne vyporiadanie BSM s tým, že od žalobkyne by odkúpil jej podiel na spornej
nehnuteľnosti. Žalobkyňa na tento návrh reagovala iba a len spôsobom, že jeho návrh neobsahuje aj

hnuteľné veci, žiaden protinávrh žalobcovi nepodala a tým mimosúdne jednania ukončila. Zo strany
žalobkyne absentuje akákoľvek snaha o mimosúdnu dohodu alebo jednania. Podotkol, že súd vykonal
všetky žalobkyňou navrhované dôkazy, boli vypočutí všetci žalobkyňou navrhovaní svedkovia.
4.7.Záverom žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý svojim
odôvodnením správne posúdil skutkový stav a na základe všetkých navrhovaných a taktiež vykonaných

dôkazov dospel k správnemu záveru.

5.1.K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá toto vyjadrenie neuznáva a popiera ho v celom
rozsahu. Žalovaný vytrháva z kontextu skutkového deja o priebehu a dôvodoch podaného žalobného
návrhu na úplné vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu. Žalovaný nepredložil dôkazy, ktorými

by preukázal svoje legitímne práva zotrvať v spoločnom užívaní rodinného domu so žalobkyňou.
5.2.Skutkové tvrdenia, ktoré súdu žalobkyňa predložila v písomných a ústnych stanoviskách
a vyjadreniach, ako aj z obsahu svedeckých výpovedí, ktorých navrhla vypočuť žalobkyňa vyplýva
skutkový základ, ktorý žalovaný výslovne nepoprel relevantnými dôkazmi, a preto ich treba považovať
za nesporné.

5.3.V ostatnom zotrvala na svojich dôvodoch uvedených v odvolaní a konštatovala, že vyjadrenia
žalovaného ku odvolaniu sú iba prejavom jeho špekulácií zištnosti so subjektívnym prejavom jeho
zaujatosti voči žalobkyni.

6.Ďalšie podania v spore neboli.

7.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
(§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385
ods.1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov

podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/, g/ CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle § 380 ods.2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho potvrdil
podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na
čom nič nemení ani podané odvolanie.

8.1.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.
8.2.Žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
pre ňu privodili priaznivejšie rozhodnutie. Skutočnosti uvedené žalobkyňou v odvolaní neumožňujú prijaťiné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Vo svojom odvolaní žalobkyňa
v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj náležite pri rozhodovaní vo veci

vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania k zmene skutkového ani právneho stavu nedošlo, preto
odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako
ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné:

9.1.Odvolateľka svojimi odvolacími námietkami nastolila, že predmetom odvolacieho prieskumu je
posúdenie správnosti procesného postupu prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania práva na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré žalobkyňa vníma ako nejasné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé,
má vady nepreskúmateľnosti, arbitrárne, tvrdiac, že súd jej odňal právo na súdnu ochranu a spravodlivý
súdny proces, čo predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP.

9.2.Podľa § 220 ods.2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9.3.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a

povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie
rozhodnutia).
9.4.Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych pochybení súdu prvej inštancie,

za predpokladu, že boli zrozumiteľne prezentované. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným
a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej odvolacím súdom. Výsledky
prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného
rozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích námietok, to znamená, že rozhodnutie musí spĺňať
požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti) v zmysle § 220 ods.2 CSP.

9.5.VtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.1Cdo/184/2010,
v ktorom uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného
rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich

súvislostiach, ako aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08,
nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
16.9.2009, sp. zn. 5MCdo 8/2008, z ktorých vyplýva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo.

Povinnosťousúdujevyhodnotiťibatiespornétvrdeniaaskutočnosti,ktorésúdpremeritórnerozhodnutie
súdu postačujúce.
9.6.Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu je jasné a zrozumiteľné a spĺňa požiadavky zákona
z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti) v zmysle § 220 ods.2 CSP. Súd sa vyporiadal so
všetkými relevantnými skutočnosťami a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v bodoch 31., 32., 33., 34.

a 35.
9.7.Za arbitrárne rozhodnutie je možno označiť také, ktoré je v extrémnom nesúlade právnych záverov
s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami, alebo interpretáciu, ktorá je v extrémnom nesúlade s
obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry bez toho, aby boli dostatočne uvedené dôvody,
na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú výkladovú prax), nerešpektovanie kogentnej normy

(interpretáciu),ktorájevextrémnomrozporesprincípmispravodlivosti,hodnoteniedôkazovvykonaných
bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii
nevyplývajú prijaté skutkové závery. Napadnuté rozhodnutie nemožno označiť za arbitrárne, keďže je
vydané v súlade s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami a nespĺňa žiadnu z definovanýchpodmienok pre arbitrárnosť. Skutočnosť, že žalobkyňa sa so skutkovým hodnotením a následne
právnym názorom prvoinštančného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia.

9.8.K žalobkyňou namietanému pochybeniu v procese dokazovania odvolací súd uvádza, že pokiaľ
súd nevykonal v priebehu civilného konania všetky navrhované dôkazy alebo nevykonal iné dôkazy
na zistenie rozhodujúcich skutočností, nedostatočne zistil skutkový stav alebo nesprávne vyhodnotil
niektorý dôkaz, nemožno to v zásade považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu
procesných oprávnení strany. Predmetná judikatúra dovolacieho súdu bola a je akceptovaná aj

ústavným súdom napr. v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 65/2020, III. ÚS 171/2018, II. ÚS 202/2020, II. ÚS
108/2020, II. ÚS 153/2019, II. ÚS 465/2017, IV. ÚS 511/2020.

10.1.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú

dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby
k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného

predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa
k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale
aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa
stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre
to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré

neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen
na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím
na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť,
že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba,
ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich

povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 204 CSP a p..
10.2.Žalobkyňa v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený
odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

11.1.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú

itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

11.2.Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním
skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové
okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca
alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania)osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením
možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť skutkových tvrdení
procesných strán.

11.3.Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (guaestio iuris) prebieha v procese právneho
posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou
(potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich
skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii
alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (sp. zn.

3Cdo 218/2017, sp. zn. 3Cdo 150/2017, sp. zn. 4Cdo 7/2018, sp. zn. 4Cdo 32/2018, sp. zn.7Cdo
99/2018).
11.4.Hodnotenie dôkazov je vecou súdu, ktorý v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov
vyplývajúcou z § 191 ods.1 CSP, hodnotí vykonané dôkazy jednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, ako aj je vecou vnútorného presvedčenia sudcu
a jeho logického myšlienkového postupu.

11.5.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

12.1.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností
alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený

skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia
súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a
účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím
dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým,
aké tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.

12.2.Žalobkyňa žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní)
rozhodnutia súdu prvej inštancie neuviedla.

13.Odvolací súd na základe vyššie uvedeného uzatvára, že žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov
nie je daný.

14.1.V konaní po skutkovej stránke bolo nesporené, že strany sporu sú bývalí manželia, pričom v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve je vyššie uvedená nehnuteľnosť.
14.2.Rovnako bolo nesporné, že konanie, v ktorom sa rieši otázka vyporiadania ich bezpodielového
spoluvlastníctva doposiaľ nie je právoplatne skončené.

14.3.Strany sporu bývali v rodinnom dome a viedli spoločnú domácnosť až do 18.7.2022 kedy bol
žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 14 dní a následne neodkladným opatrením 5C
86/2022 z 24.10.2022 súd zakázal žalovanému vstupovať do rodinného domu strán konania, približovať
sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50 metrov a zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 5 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo

občianskeho súdneho konania.

15.1.Podľa § 146 ods.1 OZ, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach
vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
15.2.Podľa § 146 ods.2 OZ, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého

násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo
ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo
druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z
jeho užívania úplne vylúčiť.
15.3.Vo všeobecnosti § 146 OZ rieši ten prípad, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a

povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. Pričom tieto nezhody sa môžu týkať
napríklad rozsahu a spôsobu užívania spoločnej veci, dispozícií ňou alebo vynakladania prostriedkov na
udržiavanie a zachovanie spoločnej veci alebo iných práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva.15.4.Odsek 2 citovaného ustanovenia, upravuje možnosť súdu riešiť problematiku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v prípade, ak jeden z bezpodielových spoluvlastníkov, teda jeden z manželov,
fyzicky alebo psychicky týra druhého manžela. Ide o možnosť domáhať sa, aby súd na návrh jedného

z manželov obmedzil užívacie právo druhého manžela k domu alebo k bytu, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov.

16.1.Manžel, ktorý podá návrh na súd, musí preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu,

resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti.
16.2.Zákon ako ďalšiu podmienku zakotvil, že konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné
spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v dome či byte druhému manželovi a jeho deťom či iným
blízkym príbuzným bývajúcim v byte/dome nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu
a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti. Súd môže právo užívať dom alebo byt
druhémumanželoviobmedziťalebohomôžezužívaniaúplnevylúčiť.Ideoprípady,keďďalšiespolužitie

manželov nemožno zniesť, strpieť alebo vydržať.
16.3.Medzi násilím (fyzickým alebo psychickým) a neznesiteľnosťou ďalšieho spolužitia musí byť daná
príčinná súvislosť, čo žalobkyňa v konaní nepreukázala.

17.1.Tvrdenie žalobkyne, že súd sa nevysporiadal s výpoveďou svedkyne A. E., B. E. a G. B. C. je

nedôvodné, lebo súd v bode 31. odôvodnenia rozhodnutia hodnotí svedkami popísané incidenty, ktoré
nepovažoval za psychické násilie páchané zo strany žalovaného proti žalobkyni, pričom takéto konanie
zo strany žalobkyne nebolo ani predmetom možných podaní v rámci priestupkového konania alebo
podaní trestných oznámení na príslušnom policajnom zbore, z ktorých by vychádzala obava žalobkyne
z psychického alebo fyzického násilia zo strany žalovaného.

17.2.Rovnako je nedôvodná námietka vo vzťahu k výpovedi svedkyne J., ktorý súd v bode 33. vyhodnotil
tak, že konanie žalovaného nepovažoval za prejav násilia voči žalobkyni.

18.1.K námietke žalobkyne, že žalovaný sa jej vyhrážal, „...že jej bude robiť zo života peklo...“, „...že
ju zničí...“ je nutné zdôrazniť, že aby konanie žalovaného bolo možné označiť za neznesiteľné alebo

ako prejav násilia, muselo by sa vyznačovať značnou intenzitou a muselo by byť spôsobilé natoľko
znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej domácnosti, že toto spolužitie je možné objektívne považovať za
neznesiteľné. Žalobkyňa neuviedla a ani nepreukázala, čím jej robí/l žalovaný zo života peklo. Žalobkyňa
ako sama uvádza má zo žalovaného fóbiu, tá však je vyvolaná obdobím a vzájomnými konfliktmi,
ktorými prechádza (čas rozpadu manželstva, rozvodu, vyporiadania BSM), ktoré je častokrát emočne

a psychicky náročné. V konaní však nebolo preukázané žiadne také konanie, aby žalobkyňa mala reálnu
obavu o svoj život alebo zdravie.
18.2.Rovnako nemožno vyhodnotiť ako psychické týranie, keď žalovaný povedal žalobkyni, že je
„psychiatrický pacient“ a nemožno takéto vyjadrenie považovať za spôsobilé natoľko znížiť kvalitu
spolužitia v spoločnej domácnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné.

18.3.Tvrdenie žalobkyne, že zo správania žalovaného „mala vnútorný nepokoj a jej život bol
traumatizovaný do takej miery, že prežívala tortúru“, možno označiť za subjektívny stav a pohľad
žalobkyne, ktorý bol vyvolaný vzájomnými konfliktami, nie len samotným chovaním a konaním
žalovaného.

19.1.Žalobkyňa v prevažnej časti odvolania sa zameriava a poukazuje na porušenie zákazu žalovaného,
ktoré mu vyplynulo z nariadeného neodkladného opatrenia.
19.2.V tejto súvislosti odvolací súd nemá možnosť riešiť porušenie zákazu žalovaného. Žalobkyňa mala
možnosťdomáhaťsajehovykonateľnosti,resp.žiadať,abysúdnariadilkontroludodržiavanianariadenej
povinnosti technickými prostriedkami.

19.3.Súd v tomto konaní mohol len hodnotiť, či konanie žalovaného aj po nariadenom neodkladnom
opatrení bolo možné označiť za násilie, v dôsledku ktorého by bolo možné aplikovať § 146 ods.2 OZ.
Prvoinštančný súd toto konanie nepovažoval za násilie a odôvodnil to v bodoch 31. – 35. odôvodnenia,
ku ktorým sa odvolací súd už vyjadroval a stotožnil sa s uvedeným. V kontexte s uvedeným nie je zrejmé,
ako žalobkyňa vnímala násilie žalovaného popisujúc okolnosti, keď sa stretli so žalovaným v kaviarni

a následne v kine.

20.1.Ako už bolo uvedené, súd môže právo užívať dom alebo byt druhému manželovi obmedziť alebo ho
môže z užívania úplne vylúčiť. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi akovlastníctvo treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom
dome či byte.
20.2.Obmedzenie užívania alebo úplné vylúčenie z užívania domu či bytu však neznamená, že je to

navždy. Rovnako je nutné zdôrazniť, že súd o úplnom vylúčení z užívacieho práva nemôže rozhodnúť
bez časového obmedzenia. V opačnom prípade by došlo k neprípustnému zásahu do vlastníckych práv
(čl. 20 ods.1,4 Ústavy SR).

21.1.Odvolací súd okrem už vyššie uvedeného na doplnenie uvádza aj ďalší dôvod, pre ktorý nie je

možné žalobe vyhovieť.
21.2.Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, to znamená, že súd
nemôže pri rozhodovaní brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, v dôsledku ktorých už
žalovanému bolo nariadené vylúčenie z užívania predmetného domu a v čase vyhlásenia rozhodnutia
už netrvajú a nemôže ani anticipovať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia ešte nenastali.
21.3.Predpokladom pre vyhovenie žaloby v súdenej veci bolo preukázanie toho, či ďalšie spolužitie

medzi stranami sporu ako bývalými manželmi alebo vo vzťahu k blízkym osobám, ktoré žijú v predmetnej
nehnuteľnosti, sa stalo neznesiteľným. V konaní takéto skutočnosti preukázané neboli. V priebehu
konania došlo k rozvodu manželstva a snahe žalovaného vyporiadať BSM. V priebehu konania nebolo
preukázané násilné správanie žalovaného ani hrozba takého násilia, pre ktoré by mal byť vylúčený
z ďalšieho užívania nehnuteľnosti.

21.4.Ak žalobkyňa má obavu z hrozby násilia zo strany žalovaného po právoplatnom zrušení
neodkladného opatrenia, resp. zamietnutí jej žaloby, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa má viaceré
právne prostriedky na ochranu svojej osoby pred akýmikoľvek fyzickými či psychickými útokmi
žalovaného, ak by k nim skutočne došlo.

22.Prvoinštančný súd vyvodil svoje právne závery o nepreukázaní existencie fyzického alebo
psychického násilia, resp. hrozby takéhoto násilia (v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie), ktorá by
odôvodňovala záver o obmedzení užívacieho práva žalovaného k domu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne jeho úplneho vylúčenie z užívania.

23.1.Podľa § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
23.2.Podľa § 217 ods.1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
23.3.Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24.1.Zhrnúc doposiaľ uvedené, odvolací súd uzatvára, že pri riešení predmetného sporu je nutné z toho,
že účelom úpravy podľa § 146 ods.2 OZ je už spomínané obmedzenie násilného správania manželov
pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom
obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi

alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému alebo psychickému
násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak pôjde
o priestupok proti občianskemu spolužitiu.
24.2.Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je:
a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu,

b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome,
c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto násilia,
d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome,
nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve,
e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených písmenom c) a d).

24.3.Pokiaľ ktorákoľvek z uvedených podmienok nebude splnená, obmedzenie užívateľského práva
manžela k spoločnému domu alebo bytu nebude opodstatnené.
24.4.Neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia musí mať značnú intenzitu a musí byť spôsobilé natoľko znížiť
kvalitu spolužitia v spoločnej domácnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za
neznesiteľné; uvedenú podmienku treba chápať tak, že pomery v dome druhému manželovi a jeho

deťom, či iným blízkym osobám bývajúcim v byte, nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju
osobu alebo o život a zdravie ostatných členov domácnosti.
24.5.V okolnostiach danej veci na uplatnenie § 146 ods.2 OZ nebol naplnený jeden z podstatných
predpokladov, existencia násilia. Aj keď žalovaný v nehnuteľnosti nebýva, urobil tak na základenariadeného neodkladného opatrenia, pričom je zrejmé, že sa do nehnuteľnosti mieni vráti, čo vyplynulo
z jeho návrhu na vyporiadanie BSM.
24.6.Žalobkyňa v spore nepreukázala, že by v čase po vysťahovaní žalovaného z domu dochádzalo

z jeho strany k takému konaniu (fyzickému alebo psychickému násiliu alebo hrozby takéhoto násilia,
narúšaniu pokojného užívania nehnuteľnosti), ktoré by odôvodňovalo aplikáciu citovaného ustanovenia
Občianskeho zákonníka.
24.7.Pozhodnotenízistenéhoskutkovéhostavudospelajodvolacísúdvzhodesprvoinštančnýmsúdom
k právnemu názoru, že návrh žalobkyne je v celom rozsahu neopodstatnený.

25.1.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
25.2.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25.3.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26.Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná preto odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania žalovanému v plnom rozsahu. Odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní neexistovali
dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.

27. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

I.

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).