Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514200116
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2514200116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa
E. XXXX/XX, F., proti žalovanému: G. H. I. I., nar. XX.X.XXXX, adresa J. XXXX/XX, K., zastúpenému
právnym zástupcom: JUDr. Dušan Kubáni, PhD., advokát so sídlom Teplická 2251/121, Piešťany, o
náhradu škody vo výške 29.667,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne aj žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-15C/5/2014-1075 zo dňa 22.10.2024 v spojení s opravným
uznesením č.k. PN-15C/5/2014-1108 zo dňa 4.2.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobkyne voči výroku I. napadnutého rozsudku o d m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia p o t v r d z u j e.

III. Žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 273,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 273,- eur od 13.6.2014 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
IV. Priznáva Ing. Robertovi Gombárovi, súdnemu znalcovi z odboru stavebníctvo, z odvetví pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, s miestom výkonu činnosti Zalázne 27, Smolenice, proti žalobkyni
nárok na znalečné v časti nekrytej preddavkom v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 100 ods. 1 a 2, § 106 ods. 1 a 2, § 127 ods. 1 a 3, § 415, §
417 ods. 1, § 420 ods. 1 a 3, § 440, § 441, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 517 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník, znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OZ“), čl. 20 ods. 3 Ústavy SR (ústavný
zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v
znení neskorších predpisov, § 123 ods. 1 a 2, § 125 ods. 2, § 215 ods. 1, § 151 ods. 1, § 185 ods. 1, §
216 ods. 1 a 2, § 217 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2, § 258 ods. 2, § 259, § 262 ods. 1, čl. 4 ods. 1 a 2 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobou zo dňa 17.12.2013, doručenou súdu dňa

13.1.2014, sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 10.000,- eur titulom náhrady škody
a vydania bezdôvodného obohatenia. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania. Uznesením č. k.
15C/5/2014-127 zo dňa 19.1.2016 vylúčil súd žalobný nárok na zaplatenie sumy 2.000,- eur titulom
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 13.1.2012 do 13.1.2014 na samostatné konanie. Vylúčenémunároku bola pridelená spisová značka 15C/35/2016. Žalobný nárok o náhradu škody, naďalej vedený
pod sp. zn. 15C/5/2014, rozšírila žalobkyňa postupne celkom trikrát. Uznesením č. k. 15C/5/2014-313 zo
dňa 12.6.2017 pripustil súd zmenu žaloby o náhradu škody spočívajúcu v jej rozšírení o náhradu škody

o ďalších 8.000,- eur za obdobie od 27.3.2015 do 27.3.2017, a predmetom sporu sa stalo zaplatenie
sumy 16.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.1.2014 do zaplatenia.
Uznesením č. k. 15C/5/2014-365 zo dňa 18.10.2018 pripustil súd druhú zmenu žaloby spočívajúcu v jej
rozšírení o náhradu škody o ďalších 5.667,- eur za obdobie od 28.3.2017 do 28.8.2018, a predmetom
sporu sa stalo zaplatenie sumy 21.667,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od

1.1.2014 do zaplatenia. Naposledy pripustil súd tretie rozšírenie žaloby uznesením č. k. 15C/5/2017-626
o ďalších 8.000,- eur za obdobie od 21.09.2018 z 21.9.2020, a predmetom sporu sa stalo zaplatenie
sumy 29.667,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.1.2014 do zaplatenia.
Žalobný nárok odvodzovala žalobkyňa od svojho vlastníckeho práva k domu so súp. č. XXXX na ulici
J. XX L. K., zapísaného na v liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX pre katastrálne územie
(ďalej aj ako len „kat. úz.“) K., ďalej od vlastníckeho práva žalovaného k domu so súp. č. XXXX na ulica

J. XX L. K., zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. K., ktoré domy sú postavené vedľa seba v tesnej
blízkosti, a od škody na dome žalobkyne, ktorá jej mala byť spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s so
stavebnoučinnosťounadomežalovaného.Uviedla,žestavebnýúradmestaPiešťanyvydalžalovanému
dňa 15.5.2006 stavebné povolenie č. 05679/22/3/2006-BB na realizáciu stavby: zmena dokončenej
stavby dokončenej stavby polyfunkčného domu -prístavba, nadstavba a stavebná úprava na pozemku s

parc. č. 7631 prekladov z K., J. XX, pričom stavebnom povolení určil stavebný úrad záväzné podmienky
pre stavebníka pri realizácii stavby pričom v bode 7 záväzných podmienok stavebník sa zaviazal, že
nahradí škody spôsobené tretím osobám, prípadne zabezpečí uvedenie veci do pôvodného stavu. Dňa
13.10.2008 vydal stavebný úrad mesta Piešťany kolaudačné rozhodnutie č. 11166/22/2/2008 - BB,
ktorým bolo povolené užívanie predmetnej stavby žalovaného. Od realizácie stavby podľa predmetného

stavebného povolenia vznikla žalobkyni škoda na jej susediacej stavbe, nakoľko v dôsledku konania
žalovaného zateká do troch miestností jej rodinného domu. Žalobkyňa sa obrátila niekoľkými podaniami
na príslušné orgány, a to na štátny stavebný dozor, ktorý dňa 5.12.2006, realizovaný Mestským úradom
Piešťany konštatoval, že stavebný úrad vyzve stavebníka, aby upravil odvedenie dažďových vôd zo
svojej strany tak, aby nevyužíval stavbu na žalobkyne, zároveň mu nariadil vyčistiť dažďový žľab

od zvyškov stavebného materiálu. Štátny stavebný dozor závermi zo dňa 12.4.2007, realizovanými
Krajským stavebným úradom Trnava, skonštatoval, že nedostatkom stavebného konania pri povoľovaní
predmetnej zmeny stavby bolo, že súčasťou projektovej dokumentácie schválenej danom stavebnom
konaní neboli výkresy napojenia navrhovanej stavby so susedným objektom žalobkyne, a technické
riešenie nebolo zahrnuté ani do záväzných podmienok pre uskutočnenie stavby. V danom stavebnom

konaní nebol riešený a posudzovaný zásah do susednej nehnuteľnosti - odstránenie časti rímsy. Ďalej
žalobkyňa uviedla, že štátny stavebný dozor Mestského úradu v Piešťanoch dňa 17.8.2017 vyzval
žalovaného stavebníka, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy upravil posunuté škridle na dome
žalobkyne, aby sa zabránilo zatekaniu dažďovej vody do jej rodinného domu a vlhnutiu stien, a taktiež
bol žalovaný zaviazaný na vyčistenie dažďového zvodu medzi nehnuteľnosťami. Proti rozhodnutiu o

odstránení uvedených nedostatkov sa žalovaný odvolal a odvtedy sa s vecou nič neudialo. Žalobkyňa
podala na žalovaného trestné oznámenie, pričom v trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok
(ďalej aj ako len „ZP“) znalcom Ing. Imrichom Reichelom č. 30/2008, v ktorom skonštatoval škodu
na majetku žalobkyne a určil finančnú sumu potrebnú na odstránenie vád vo výške 11.906,- Sk. Z
rozhodnutí stavebného úradu, štátneho stavebného dozoru, ako aj zo samotného znaleckého posudku

je zrejmé, že konaním žalovaného a sčasti i jeho nekonaním vznikla na dome žalobkyne škoda, ktorá má
gradujúci charakter, a postupom času narastá. V žalobe žalobkyňa poznamenala, že ešte pred podaním
žaloby si dala vyhotoviť odborné vyjadrenie č. 155/2013 na posúdenie príčiny zatekania do rodinného
domu žalobkyne, ktoré spracoval ústav stavebnej ekonomiky s.r.o., riešiteľ H. M. N., K., prečo aj z jeho
odborného vyjadrenia je zrejmé, že škoda na nehnuteľnosti žalobkyne neustále graduje.

4. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami,
a to výpismi z LV č. XXXX O. XXXX pre kat. úz. K., zhodnutím Okresného úradu Piešťany č. k.
Výst. 420/97-Hč zo dňa 26.6.1998, stavebným povolením Mesta Piešťany č. 05679/22/3/2006-BB zo
dňa 15.5.2006, zmluvou o dielo zo dňa 25.6.2006, odpoveďou Mesta Piešťany zo dňa 3.10.2006,

výzvami Mesta Piešťany zo dňa 18.12.2006 a zo dňa 28.9.2007, ako aj ďalšími vyjadreniami, výzvami
a rozhodnutiami mesta Piešťany a KSÚ Trnava, kópiou projektu z 1/2006: Zmena dokončenej stavby
polyfunkčného domu prístavbou, nadstavbou a stavebnom úpravou, ďalej detailom úžľabia zvislej steny
a susediacej strechy a detailom pohľadu na štítovú stenou susediacej stavby, vyhotovené H. K. G.,predžalobnou písomnou komunikáciou medzi stranami sporu, rozhodnutiami a vyjadreniami Okresnej
prokuratúry Piešťany a Krajskej prokuratúry v Trnave, fotodokumentáciou poškodení stavby žalobkyne,
ZP č. 206-6/98 Ing. Miloša Ferenčíka, ZP č. 30/2008 Ing. Imricha Reichela, odborným vyjadrením č.

155/2013 Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. zo dňa 27.9.2013, geometrickým plánom (ďalej aj ako
len „GP“) č. 34493051-58/2008, obhliadkou na mieste samom, ZP č. 81/2021 Ing. Robera Gombára,
písomným stanoviskom znalca Ing. Gombára, ďalej výsluchmi znalcov Ing. Imricha Reichela a Ing.
Roberta Gombára, ako aj vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, zistil
tento skutkový stav: žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou domu so súp č. XXXX, postaveného na pozemku

parcelyregistraCKNsparc.č.7637,ktorénehnuteľnostisúzapísanénaLVč.XXXXprekat.úz.K.,obec
a okres K.. Žalovaný je výlučným vlastníkom domu so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parcely
registra C KN s parc. č. 7631/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 624 m2, ktoré nehnuteľnosti
sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. K., obec a okres K.. V čase začatia tohto súdneho sporu
bol predmetný dom evidovaný v Katastre nehnuteľností (ďalej aj ako len „KN“) ako stavba postavená
na pozemku parcely registra C KN s parc. č. 7631 -zastavané plochy a nádvoria o výmere 846 m2.

Obhliadkou na mieste samom vykonanou dňa 30.4.2019 (č. l. 465) súd zistil, že domy strán sporu súd v
bezprostrednom susedstve. Dom žalobkyne je zvlhnutý z rôznych strán, nielen zo strany bezprostredne
susediacej s domom žalovaného. Dom je zvlhnutý na rôznych častiach, na stenách, na strope, pričom
vlhne aj od podlahy. Žalobkyňa nesprístupnila ani súdu jednu miestnosť v dome, ktorá nesusedí so
stenami stavby žalovaného, tvrdiac, že sú tam osobné veci jej brata, že miestnosť sprístupní znalcovi,

keď príde. Na strechu domu žalobkyne bol ťažký prístup, iba za pomoci rebríka vo výške niekoľkých
metrov. Z okna domu, resp. prístavby žalovaného bolo vidieť strechu žalobkyne z výšky niekoľkých
metrov, kde sa napája strecha domu žalovaného so strechou domu žalobkyne. Zo znaleckých posudkov,
ktoré už boli súčasťou spisu ešte pred samotnou obhliadkou, mal súd vedomosť, že chodenie po streche
domu žalobkyne je nebezpečné, že tým by došlo minimálne k posunu škridiel, a k ďalšiemu vlhnutiu,

ak nie k poškodeniu zdravia osôb zúčastnených na obhliadke, preto počas obhliadky konajúcim súdom
nikto na strechu žalobkyne nevstupoval. Právny zástupca žalovaného poukázal na vlhnutie domu zo
spodnej časti, po odrhnutí kobercov v rôznych častiach domu.

5. Ďalej súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že Mesto Piešťany vydalo dňa 15.5.2006

stavebné povolenie č. k. 05679/22/3/2006-BB pre žalovaného ako stavebníka na stavbu: Zmena
dokončenej stavby polyfunkčného domu - prístavba, nadstavba, stavebná úprava, na pozemku s parc.
č. 7631 v kat. úz. K., na ulici J. XX. Súčasťou stavebného povolenia boli aj záväzné podmienky pre
uskutočneniestavby,vrátanepovinnostistavebníkanahradiťškodyspôsobenétretímosobámprivýkone
svojej funkcie z titulu svojej zodpovednosti, prípadne zabezpečiť uvedenie veci do pôvodného stavu

(bod 7. záväzných podmienok). Listom č. 13249/22/2/2006-BB zo dňa 3.10.2006 (č. l. 84 spisu) oznámil
stavebný úrad mesta Piešťany žalobkyni, že na základe jej podnetu uskutočnil stavebný úrad štátny
stavebný dohľad na pozemku s parc. č. 7631 v kat. úz. K. na stavbe polyfunkčného domu žalovaného
na J. XX. Po miestnej obhliadke skonštatoval stavebný úrad, že je potrebné predložiť na stavebný úrad
detail styku ľavej obvodovej steny stavby a susediacej stavby vo vlastníctve žalobkyne. Od projektanta

stavby, H. K. G., obdržal stavebný úrad detail úžľabia zvislej steny a susediacej strechy a detail pohľadu
na štítovú stenu susediacej stavby, k čomu mesto poznamenalo, že odborná spôsobilosť projektanta
je zárukou, že tieto detaily sú vypracované správne, v súlade s platnými normami a predpismi. Oba
detaily zaslalo mesto Piešťany žalobkyni spolu s uvedeným listom. Stavebný úrad mesta Piešťany
písomnou odpoveďou č. 17891/22/2/2006-BB zo dňa 14.12.2006 (č. l. 201 spisu) informoval žalobkyňu,

že na jej podnet uskutočnil dňa 5.12.2006 štátny stavebný dohľad na stavbe: Zmena dokončenej stavby
polyfunkčného domu. Na pozemku s parc. č. 7631 v kat. úz. K., J. XX, K., žalovaného stavebníka.
Stavebný úrad zároveň oznámil žalobkyni, že vyzve žalovaného stavebníka, aby upravil odvedenie
dažďových vôd zo svojej strany tak, aby nevyužíval stavbu žalobkyne, a že mu nariadi vyčistiť dažďový
žľab od zvyškov stavebného materiálu. Mesto Piešťany vo výzve č. k. 17891/20/3/2006-BB zo dňa

18.12.2006 (č. l. 85 spisu), adresovanej žalovanému, zhrnulo závery z miestnej obhliadky orgánu
štátneho stavebného dohľadu, že z povaly susedného domu žalobkyne bolo vidieť vymenené škridle od
stavbypolyfunkčnéhodomu,pričompodľavyjadreniažalovanéhostavebníka,nastrechežalobkynebolo
medené oplechovanie v mieste vyberaných škridiel, čomu nasvedčovala aj fotodokumentácia dodatočne
doložená stavebnému úradu. Na odvedenie dažďových vôd zo strechy rodinného domu žalobkyne bol

vyhotovený medený dažďový zvod, ktorý počas výstavby slúžil aj na odvedenie dažďových vôd zo
stavby žalovaného s tým, že po ukončení výstavby zostane dažďový zvod len pre odvedenie dažďovej
vody zo strechy rodinného domu žalobkyne. Predmetnou výzvou vyzvalo mesto žalovaného, aby upravil
odvedenie dažďových vôd zo svojej stavby tak, aby sa nevyužívala stavba žalobkyne, a to v lehote30 dní od doručenia výzvy. Zároveň mu uložil povinnosť ihneď odstrániť napadanú stavebnú suť z
medeného žľabu na streche žalobkyne. Zhrnul, že stavebné práce je potrebné uskutočňovať tak, aby
neboli narušené susedné nehnuteľnosti, a akýkoľvek zásah do cudzej nehnuteľnosti je potrebné vopred

dohodnúť si s vlastníkom stavby a práce neuskutočňovať bez jeho súhlasu. KSÚ Trnava listom zo dňa
24.5.2007 (č. l. 86 spisu) oznámil žalobkyni, že vykonal dňa 12.4.2007 obhliadku stavby žalovaného na
J. XX L. K., postavenej na pozemku s parc. č. 7631, pričom zistil, že nedostatkom stavebného konania
pri povoľovaní predmetnej zmeny stavby polyfunkčného domu neboli výkresy napojenia navrhovanej
stavby so susedným objektom žalobkyne, a technické riešenie nebolo zahrnuté ani do záväzných

podmienok pre uskutočnenie stavby. V danom stavebnom konaní nebol riešený a posudzovaní zásah
do susednej nehnuteľnosti, a to odstránenie časti rímsy, pričom rozsah a technické riešenie napojenia
stavbyvtejtočastimalobyťrovnakosúčasťouprojektovejdokumentácie.KSÚpoobhliadkestaviebzistil,
že napojenie novej prístavby žalovaného so stavbou žalobkyne sedlovou strechou bolo zrealizované,
pričom ani z vonkajšej strany, ani z povaly domu žalobkyne detail napojenia nepreukazoval nesprávne
vyhotovenie. Závadou sa javilo byť nedokonalé uloženie (bez prekrytia) pôvodnej pálenej krytiny a

nevyčistených medený žľab. v danom čase nebolo možné posúdiť či zatečenie do miestností domu
žalobkyne bolo z obdobia pred alebo po oprave strechy. Záverom KSÚ uviedol, že vo veci námietok
týkajúcich sa spôsobených škôd na nehnuteľnosti žalobkyne vplyvom realizácie predmetnej stavby
žalovaného a uskutočňovania úprav na objekte žalobkyne bez súhlasu vlastníkov nemožné obrátiť sa
na súd. Mesto Piešťany vo výzve zo dňa 28.9.2007 č. k. 17891/22/6/2007-BB uviedlo, že stavebný úrad

uskutočnil miestnu obhliadku, skonštatoval posun škridiel na rodinnom dome žalobkyne, pričom bolo
možné predpokladať, že tento posun bol spôsobený stavebnou činnosťou žalovaného. Z uvedených
dôvodov vyzval stavebný úrad žalovaného, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy upravil posunuté
škridle na susednom rodinnom dome žalobkyne, postavenom na parc. č. 7637 tak, aby sa zabránilo
zatekaniu dažďovej vody do predmetného rodinného domu, a tým aj vlhnutiu stien. Zároveň požiadal

žalovaného o vyčistenie dažďového zvodu medzi stavbami od nečistôt. Na výzvu mesta zo dňa
28.9.2007 zareagoval žalovaný odpoveďou zo dňa 12.11.2007 (č. l. 87 spisu), doručenou mestu dňa
12.11.2007, v ktorej uviedol, že sa nepreukázala príčinná súvislosť medzi údajným zatekaním do domu
žalobkyne a stavebnou činnosťou žalovaného na jeho stavbe alebo či k zatečeniu dochádzalo už skôr
a súčasne aj premáčaniu stien vplyvom inej stavby. Mesto Piešťany vydalo dňa 17.3.2008 rozhodnutie

č. k. 17891/22/7/2007-BB (č.l. 88 spisu), ktorým nariadilo žalovanému upraviť posunutú strešnú krytinu
na dome žalobkyne, postavenom na pozemku s parc. č. 7637 tak, aby sa zabránilo zatekaniu dažďovej
vody do rodinného domu, a tým aj vlhnutiu stien s tým, že začatie prác je potrebné vopred oznámiť
vlastníkovi stavby 3 dni vopred. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím KSÚ Trnava č. k. KSÚ-
OSP-0653/2008/Gizodňa26.5.2008(č.l.89spisu),ktorýskonštatoval,ževprezenčnejlistineoštátnom

stavebnom dohľade zo dňa 17.8.2007 (záznam z ústneho konania na č. l. 252 súdneho spisu) je síce
uvedený žalovaný, avšak ten svoju prítomnosť nepotvrdil podpisom. Z dôvodu, že nie je preukázateľné,
že strešná krytina - škridla na nehnuteľnosti žalobkyne, bola posunutá stavebnou činnosťou žalovaného,
a účastníci konania sa nedohodli, bolo povinnosťou stavebného úradu odkázať ich na súd. Stavebný
úrad nemá v zákonnej moci dokazovanie miery poškodenia nehnuteľnosti.

6. Súd prvej inštancie pokračoval v dokazovaní a zistil, že Ing. Imrich Reichel v ZP č. 30/2008 zo dňa
12.4.2008 sa okrem iného vyjadril že dom na J. P. D. XX v K. bol postavaný pred viac ako 60 rokmi (t. j.
predviac76rokmivčasevyhláseniatohtorozsudku),ktoréhozákladysúzbetónu,hydroizolácianespĺňa
plnohodnotne svoju funkciu na ochranu proti zemnej vlhkosti. Krytina je z jednoduchých keramických

drážďoviek, čiastočne zvetraných, položená na opotrebovaných strešných latách, drevené konštrukcie
krovu sú bez ochrannej proti hnilobnej impregnácie. Znalec posúdil, okrem iného, poškodenie pod
stropom pri komíne v izbe č. 2, v kúte pod stropom v izbe č. 4, stenu nad podlahou v izbe č. 4 a zásah
do strechy nad rímsou v mieste prístavby susedného domu zo severozápadnej strany. K zatečeniu
v kúte pod stropom pri komíne by sme číslo 2 sa znalec vyjadril, že neboli zistené vady spôsobené

cudzím zavinením. S tým, že stena v okolí bola suchá nepoužívané komínové teleso bolo mokré voda
z jeho otvoreného prieduchu pretekala až do steny izby. V kúte pod stropom v izbe číslo 4 sa vyjadril,
že v izbe boli zistené praskliny na stenách v hornom rohu na ploche približne 1,5 metrov štvorcových,
zatekanie trvalého charakteru nebolo preukázané, v akej na stenách nevznikli cudzie zavinenie vady
vplyvom z akej zatekania ku dňu obhliadky nebolo preukázané. K stene nad podlahou v izbe číslo 4

sa vyjadril znalec, že vlhnutie bolo trvalého charakteru, omietky boli porušené, znehodnotené, pričom
zatekanie zhora nebolo preukázané. Pri obhliadke na strešnom priestore boli zistené vady: konštrukcia
krovu bola na niektorých miestach vlhká, napadnutá hubou, keramická strešná krytina bola miestami
posunutá, medzi jednotlivými tvarovkami, ktoré majú do seba zapadať, boli medzery, cez ktoré prenikalazrážková voda. V styku s prístavbou susednej budovy bol zabudovaný do úžľabiny nový medený plech
na doplnené drevené debnenie. Uvedená závada ohrozovala a obmedzovala užívanie predmetného
rodinného domu, pričom jej odstránenie bolo predmetom murárskych, klampiarskych a izolačných prác.

V tomto prípade skonštatoval znalec preukázateľný cudzí zásah a cudzie zavinenie popísanej vady.
K prasklinám v hornom kúte izby č. 4 sa znalec vyjadril, že cudzie zavinenie popraskania nebolo
preukázateľné, že praskliny v hornom kúte nemali výrazný vplyv na stabilitu prízemného objektu,
nespôsobili obmedzenie užívania domu ani oslabenie murovaných konštrukcií. Poznamenal, že vznik
prasklín mohol súvisieť s ukončenou stavebnou činnosťou v tesnom kontakte na susednej budove v

období, keď sa vykonávali výkopy pre základy, výkopy pre dažďovú kanalizáciu odvedenú do J. ulice.
K zásahu do strechy nad rímsou v mieste prístavby susedného domu zo severozápadnej strany znalec
zistil vady: vlhnutie konštrukcie krovu a podlahy na povale v rozsahu približne 6 m2, ktoré bolo trvalého
charakteru, vlhkosťou zasiahnuté drevené prvky v povalovom priestore boli napadnuté hubou, zvetraná
keramická strešná krytina bola miestami posunutá, mnohé tvarovky do seba nezapadali, cez medzery
prenikala zrážková voda. Obhliadka bola vykonaná z povalového priestoru, do ktorého bol prístup

z prízemia značne obmedzený. Obhliadku úžľabia zvonku nebolo možné vykonať, nakoľko strešná
krytina bol zvetraná, krehká, pohyb po streche bol nebezpečný vzhľadom na nízky stupeň únosnosti
krovov a strešných lát. Pri rozobratí časti keramickej krytiny nad úžľabím pre možnosť náhľadu, a ich
opätovnom uložení, vznikali ďalšie potencionálne miesta s nebezpečenstvom zatekania vody pri daždi
a pri topení snehu. Bezpečný prístup do tejto časti strechy a dažďového úžľabia nebol umožnený. (bod

2.2. na str. 4 ZP). V styku s prístavbou susednej budovy bol zabudovaný do úžľabia nový medený
plech v tvare žľabu na doplnené drevené debnenie. K poslednej závade, teda na streche nad rímsou v
mieste prístavby susedného domu znalec skonštatoval, že táto závada obmedzuje užívanie rodinného
domu, jej odstránenie je predmetom pokrývačských, klampiarskych a izolatérskych prác. Existujúca
zvetranákrytinanedávaladostatočnúzárukunatrvaléodstráneniezatekania.Opotrebovanékonštrukcie

a prvky krovu nedávali záruku dostatočnej odolnosti a pevnosti voči zaťaženiu snehom, ktorý z dôvodu
zamedzenia prístupu na strechu nebolo možné odstraňovať. Skonštatoval, že opotrebovaná, netesná,
miestami poškodená strešná krytina a konštrukcia krovu so strešnými latami na severozápadnej časti
strechy neumožňuje vykonávať primeranú starostlivosť, údržbu a čistenie strechy a dažďových odpadov.
Pokiaľ ide o zásah do strechy nad rímsou v mieste prístavby susedného domu, skonštatoval znalec

preukázateľné cudzie zavinenie, avšak iba čiastočne, a to odborným spôsobom montáže a uchytenia
dažďového úžľabia z medeného plechu, pretože obdobne riešený detail styku medzi dvomi domami
je potencionálnym miestom trvalého zatekania vplyvom vetra, dažďa a vplyvom snehových zrážok, pri
topení snehu zosunutého zo šikmej strechy. Znalec navrhol riešenie odstránenia tejto závady opravou
klampiarskych konštrukcií a úžľabia na streche, oplechovania okolo komínov, izolatérske a pokrývačské

práce. Znalec zároveň poznamenal, že dlhodobé odstránenie vady zabezpečí až oprava krovu a
výmena fyzicky opotrebovanej strešnej krytiny s iným tvarom strechy a zabezpečeným prístupom pre
údržbu. Náklady potrebné na odstránenie poškodenia za účelom utesnenia úžľabia medzi domami
vyčíslil sumou 10.816,- Sk, náklady na odstránenie trhliniek na stenách v stykoch stien so stropom
určil sumou 90,- Sk, t .j. náklady na stavebné práce potrebné na odstránenie trhliniek na stenách a

odstránenie zatekania zo žľabu medzi rodinnými domami spolu v sume 10.906,- Sk (v ZP chybou
v písaní nesprávne uvedená suma 11.906,- Sk). Ďalej znalec uviedol, že medzera medzi domami
je široká 150 mm, a nie je dostatočne odvetraná, o ovlhčená, čomu výrazne prispievajú prístavby
z juhozápadnej strany, ktoré vodu zadržiavajú, neumožnia jej odtekať, pričom ako riešenie odporučil
odstránenie nevhodných prístavieb, odvedenie zrážkovej vody, oprava hydroizolácie stien a podláh,

účinnejšie vetranie priestorov. Znalec Ing. Imrich Reichel na pojednávaní dňa 29.11.2018 počas svojho
výsluchu (č. l. 392 spisu) uviedol, že príčinu znižovania hodnoty domu žalobkyne videl v opotrebovaní
hydroizolácie, ktorá bola použitá pri stavbe domu žalobkyne, ktorý v čase vyhotovenia znaleckého
posudku týmto znalcom (rok 2008) bol už starý cca 60 rokov. Dom je zvlhnutý nielen po bočných
stenách, vrátane bočnej steny v tesnom kontakte so susediacou stavbou zo severnej strany (stavba

žalovaného - pozn. súdu), ale bol zvlhnutý aj zo spodnej časti, a v strede dispozície. Ďalšou príčinou
znižovania hodnoty nehnuteľnosti bola poškodená strecha, ktorá bola z cementovej škridle, ktorá
taktiež bola opotrebovaná, cez ktorú zatekalo aj okolo komína. Okolo komínov chýbali klampiarske
výrobky, pretože boli utesnené iba maltou, a tá bola popraskaná. Zo strechy zatekalo v časti okolo
komína, kde bola popraskaná malta, boli po uvoľňované niektoré škridle na pár milimetrov, ktorý

posun pravdepodobne nebol spôsobený poveternostnými vplyvmi, a znalec nevylúčil, že by k posunom
škridly došlo počas stavebných úprav vedľajšej stavby (žalovaného - pozn. súdu). Problém vo vlhnutí
videl v nedostatočnom vetraní medzi domami spôsobenom malým odstupom medzi domami. Znalec
nevylúčil vlhnutie spôsobené inými faktormi ako nesprávne vetranie, nesprávne používanie spotrebičov,nesprávne kúrenie. Rovnako nevylúčil možnosť existencie porovnateľného vlhnutia stavby aj v prípade,
že by nemala v susedstve žiadne stavby, pokiaľ by nebola správne vykurovaná a vetraná, a nesprávne
by sa používali spotrebiče, napríklad v kuchyni. Rovnako nevylúčil možnosť zatekania a vlhnutia zo

západnej strany domu žalobkyne, kde bola iná budova, ktorá bola medzitým zbúraná.

7. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany uznesením
č. k. 2Pv 665/08-10 zo dňa 10.6.2008 (č. l. 185 súdneho spisu) zamietol sťažnosť žalobkyne
proti uzneseniu povereného príslušníka OR PZ v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície,

odbor skráteného vyšetrovania, oddelenie skráteného vyšetrovania Piešťany ČVS: ORP-4640/5-OSV-
TT-2007 zo dňa 6.5.2007 o zastavení trestného stíhania pre prečin poškodzovania cudzej veci,
pretože sťažnosť nie je dôvodná. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že poverený príslušník OR PZ v
Trnave, Úrad justičnej a kriminálnej polície začal trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci
uznesením zo dňa 3.1.2008 na tom skutkovom základe, že doposiaľ nezistený páchateľ v období od
mesiaca august 2006 do mesiaca november 2007 na rodinnom dome nachádzajúcom sa na J. XX K.,

na zadnej časti, v smere od susedného domu na J. XX L. K., nezisteným spôsobom poškodil fasádu,
rímsu, demontoval pôvodný zvod vody, taktiež poškodil strechu, následkom čoho dochádza k zatekaniu
do 3 miestností uvedeného domu, čím spôsobil poškodenej žalobkyni doposiaľ neupresnenú škodu.
Z výsluchov strán sporu ako svedkov v predmetnom trestnom konaní, s prihliadnutím na a závery ZP
č. 30/2008 poverený príslušník OR PZ usúdil, že nedošlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov

skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci a nebol ani dôvod na postúpenie veci, a preto
trestnéstíhaniezastaviluznesenímzodňa6.5.2008.MestoPiešťanyvydalodňa13.10.2008kolaudačné
rozhodnutie č. j. 11166/22/2/2008 - BB (č. l. 92 súdneho spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 31.10.2008, ktorým povolil stavebný úrad žalovanému užívať stavbu: Zmena dokončenej stavby
polyfunkčného domu - prístavba, stavba a stavebná úprava, nachádzajúcej sa na pozemku s parc.

č. 7631/4 - polyfunkčný dom, 7631/5 - bazén v kat. úz. K., J. XX, K.. V odôvodnení kolaudačného
rozhodnutia skonštatoval stavebný úrad, že boli dodržané podmienky určené v stavebnom povolení.
Listom zo dňa 18.12.2008 (č. l. 175 spisu), doručeným žalovanému dňa 21.12.2008 (doručenka na
č. l. 412 spisu), vyzvala žalobkyňa žalovaného na odstránenie prístavby a škôd vzniknutých v rámci
prístavby, nakoľko s prístavbou žalovaného na pozemku s parc. č. 7631 na základe stavebného

povolenia zo dňa 15.5.2006 vyjadrila žalobkyňa súhlas za podmienky, že bude výstavba robená v zmysle
zákona, a nie ako v minulosti, kedy už v rámci prvej prístavby k domu žalovaného došlo k poškodeniu
domu žalobkyne, a vzniknuté škody boli napokon iba sčasti odstránené. KSÚ Trnava rozhodnutím č.
KSÚ-OSP- 2011/00127/Ho zo dňa 24.1.2011 zamietol odvolanie žalobkyne zo dňa 27.11.2010 (č. l. 130
a 134 súdneho spisu), a potvrdil rozhodnutie mesta Piešťany č. j. 00702/22/2/2010-BB zo dňa 5.11.2010,

ktorým (tretíkrát) nepovolil obnovu kolaudačného konania, ukončeného právoplatným rozhodnutím
mesta Piešťany č. j. 11166/22/2/2008-BB zo dňa 13.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
31.10.2008, ktorým bolo žalovanému povolené užívanie stavby: Zmena stavby polyfunkčného domu -
prístavba, nadstavba a stavebná úprava, nachádzajúcej sa na pozemku s parc. č. 7631/4 a 7631/5 v kat.
úz. K., na J. XX L. K.. KSÚ Trnava skonštatoval, že mesto Piešťany postupovalo v kolaudačnom konaní

v súlade so stavebným zákonom, že v neodňalo v predmetnom konaní možnosť žalobkyni zúčastniť sa
tohto konania, nakoľko podľa zákona nebola účastníkom kolaudačného konania.

8. Následne súd prvej inštancie zameral dokazovanie tým smerom, že z odborného vyjadrenia č.
155/2013 zo dňa 27.9.2013 Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. zistil, okrem iného, že skonštatoval, že

detail styku krytiny na streche žalobkyne s murivom prístavby žalovaného nebol vhodne zrealizovaný,
čoho dôsledkom bola penetrácia zrážkovej vody do konštrukcie strechy žalobkyne, pričom skonštatoval
rozpor s normou STN 733610. Poukázal aj na neodborne osadený odvodňovací žľab ako nevhodne
riešený detail napojenia žľabu na obvodovú stenu, čo tiež bolo v rozpore s normou STN 733610.
Ako nesprávne skonštatoval oplechovanie komína, na ktorom absentuje omietka, ktorá by chránila

murivo pred poveternostnými vplyvmi, oplechovanie nebolo vyvedené do potrebnej výšky nad rovinu
strechy, pričom napojenie na murivo bolo nevhodne riešené, v rozpore s normou STN 73610.
Ako primárnu príčinu zatekania do objektu považoval znalec nedostatky realizačného charakteru v
oblasti napojenia úžľabia - odtokového žľabu na obvodové murivo prístavby, nevhodne riešený detail
napojenia strešnej krytiny štítového múru rodinného domu na prístavbu a nevhodne realizované

oplechovanie komína. Ďalej skonštatoval degradáciu škridiel osadených na rodinnom dome v podobe
olámania rohov, ulomenia kotviaceho nosa či pozdĺžnemu zlomu škridly, a skonštatoval aj stratu
hydroizolačných schopností izolácie proti zemnej vlhkosti. Deštrukciu rodinného domu žalobkyne
spôsobila pravdepodobne stavebná činnosť pri búraní konštrukcií domu č. XX (žalovaného), čo maloza následok vznik trhlín v nosných múroch domu č. XX (žalobkyne) priľahlých k realizovanej stavbe
žalovaného. Trhliny sú spôsobené miernym dosadnutím časti základov domu č. XX v dôsledku
dynamického účinku pri búraní konštrukcií domu č. XX priamo nadväzujúcich na stenu domu č. XX, ako

aj dodatočným priťažením pôvodných základov podľa priľahlého štítového múru domu č. XX prístavbou
a vstavbou nových nosných prvkov tak, ako to skonštatoval znalec Ing. Miloš Ferenčík v ZP č. 206 - 6/98.
Odhadovanú sumu sanácie škody spôsobenej na dome žalobkyne stavebnou činnosťou suseda určil
znalec v rozsahu 8.000,- až 12.000,- eur bez DPH. Znalec sa vyjadril, že škoda stále narastá, nakoľko
nedošlo k náprave, resp. k odstráneniu jednotlivých porúch a vád identifikovaných znalcom ešte v roku

2008. Rodinný dom pod náporom poveternostných podmienok a neodstráneného poškodenia postupne
degraduje, a aj v tomto prípade na posúdenie výšky škody je dôležitý sanačný projekt.

9. Súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, z odvetvia odhad
hodnoty nehnuteľností, a na podanie znaleckého posudku ustanovil Ing. Roberta Gombára (uznesenie
zo dňa 9.3.2020 v spojení s pozmeňujúcim uznesením zo dňa 30.12.2020, č. l. 582 a č. l. 616 súdneho

spisu), ktorého úlohou bolo 1./ uviesť všetky priame príčiny vlhnutia, podmočenia a zatekania dažďovej
vody do domu so súp. č. XXXX nachádzajúceho sa v kat. úz. K. na pozemku s parc. č. 7637, zapísanom
na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne, a ďalšie priame príčiny, ktoré spôsobili deštrukciu rodinného
domu so súp. č. XXXX, a kedy došlo k deštrukcii domu; 2./ uviesť, či rodinný dom so súp. č. XXXX je
dostatočne odizolovaný a vetraný, 3./ uviesť, či škoda na dome so súp. č. XXXX vznikla jednorazovo

alebo či stále graduje, 4./ uviesť, či existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody na dome
so súp. č. XXXX a druhou prístavbou susediacej stavby so súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX
pre kat. úz. K., vo vlastníctve žalovaného, ktorá prístavba bola zrealizovaná na základe stavebného
povolenia z roku 2006. Ak existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody na stavbe so súp.
č. XXXX a druhou prístavbou susediacej stavby so súp. č. XXXX, ktorá prístavba bola zrealizovaná

na základe stavebného povolenia z roku 2006, uložil súd znalcovi ďalšie konkrétne znalecké úlohy.
Súdom ustanovený znalec Ing. Robert Gombár podal vo veci dňa 4.8.2021 ZP č. 81/2021 zo dňa
30.7.2021 (č. l. 663 súdneho spisu), v ktorom uviedol, že: 1./ priamou príčinou vlhnutia domu súp. č.
č. XXXX (dom žalobkyne) je absentujúca, resp. nefunkčná vodorovná izolácia stien samotného dobu,
čo je bežný stav pre domy postavené v medzivojnovom období 20. storočia. Vlhkosť sa prejavuje

okrem steny dotyku s domom so súp. č. XXXX (dom žalovaného) aj na ostatných stenách; 2./ hlavnou
príčinou zatekania dažďovej vody je nesprávne a nedostatočne realizovaná oprava strechy. Kritické
miestozatekaniajenapojeniepôvodnéhoúžľabiamedenéhožľabu,ktorýbolosadenývmesiaci10/2006
na mieste bývalej rímsy medzi strechou domu sp. č. XXXX a štítovou stenou prístavieb domu súp. č.
XXXX (dom žalovaného). Zatekanie je masívne, hlavne v mieste napojenia; 3./ hlavnou príčinou trhlín

na stenách domu so s súp. č. XXXX (dom žalobkyne), ktoré sa prejavili v roku 1997, a následne hlavne
na pravej bočnej strane, je samotná realizácia masívnej prístavby domu so súp. č. XXXX, ktorá spôsobila
dodatočné dosadnutie a preťaženie podložia. Trhliny sa prejavujú aj na ostatných stenách domu,
čo mohlo byť spôsobené taktiež technickým stavom samotného domu súp. č. XXXX (nedostatočné
zakladanie, absencia stužujúcich vencov), a taktiež možným negatívnym faktorom bolo v tomto zmysle

odstránenie prístavby na zadnej strane domu, ktoré taktiež mohlo spôsobiť zmeny v podloží v dotyku
so zadnou stenou domu súp. č. XXXX. V ZP č. 81/2021 znalec Ing. Robert Gombár ďalej uviedol, že
dom so súp. č. XXXX nie je odizolovaný proti zemnej vlhkosti, a nie je ani dostatočne vetraný. Od roku
2015 nie je obývaný trvalo, pričom dostatočné vetranie hlavne v dvoch zadných izbách ani nie je možné,
pretože nemajú priame okno do exteriéru, ale iba do susedných miestností, resp. okno zadnej izby je do

dreveného prístavku na ľavej zadnej strane domu. Škoda na dome žalobkyne vznikla prvýkrát pri prvej
prístavbe,resp.priprvomodstránenírímsydomuvroku1997,následnepridruhejprístavbeodstránením
zbytkov rímsy v roku 2006, kedy bol zároveň namontovaný medený žľab. Keďže nebola vykonaná
súčasne žiadna rekonštrukcia väčšej časti priľahlej plochy strechy hlavne plechového úžľabia, zatekanie
pokračuje, a taktiež pokračuje aj vlhnutie a objavujú sa praskliny, pričom škoda kontinuálne graduje od

roku 1997. Jednoznačne po realizácii druhej prístavby na základe stavebného povolenia z roku 2006
sa stav domu žalobkyne zhoršil. Návrh na osadenie medeného žľabu bez širšej rekonštrukcie dotknutej
časti starej strechy susedného domu (domu žalobkyne) považuje znalec za nedostatočné riešenie, a
preto existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a druhou prístavbou, ale iba v rozsahu
zatekania a trhlín. Na vlhkosť stien domu súp. č. XXXX nemá druhá prístavba priamy vplyv. Rozlišovať

medzi škodou, resp. príčinou škody medzi prvou a druhou prístavbou nie je jednoznačné, pretože
škoda začala už pri prvej pri stavbe v roku 1997. Najzásadnejšou priamou príčinou škody spôsobenou
druhou prístavbou žalovaného je osadenie medeného žľabu bez širšej rekonštrukcie dotknutej časti
starejstrechysusednéhodomu.Vzniktrhlínnasusednomdomesúp.č.XXXX(domžalobkyne),aleajnasamotnom dome súp. č. XXXX (dom žalovaného) je častým dôsledkom preťaženia dosadnutia prístavby
hlavne v husto zastavaných územiach miest. Zatekanie zo strechy domu žalobkyne do podkrovia domu
žalobkyne pokračuje hlavne v kritickom mieste napojenia úžľabia do žľabu, avšak nie je možné presne

identifikovať, ako vyzeral strop a steny pod kritickým miestom pred druhou prístavbou. Škoda spôsobená
druhou prístavbou spočíva hlavne v poškodení drevených konštrukcií krovov v rozsahu cca 2 až 3 bežné
metre drevených profilov, zatečenie trámového stropu v rozsahu cca 2 m2, zatečených stien v rozsahu
cca 4 m2, nové praskliny na stenách v rozsahu cca 2 až 3 bežných metrov. Pokiaľ by vec nebola riešená
iba novým medeným žľabom, ale bola by rekonštruovaná celá priľahlá časť strechy domu so súp. č.

XXXX (napr. ľahká plechová krytina) v celkovej pôdorysnej ploche cca 23 m2, z ktorej steká voda do
žľabu,bolomožnézamedziťvznikuškodyzostranysusediacehodomusúp.č.XXXX.Dostarejzvetranej
škridlovej krytiny nie je technicky možné bezchybne implementovať nový funkčný žľab. Od roku 2006,
resp. 2007, kedy bol implementovaný medený žľab a zvod, neboli vykonané žiadne opravy alebo úpravy
stavebného charakteru. Opravy navrhnuté Ing. Reichelom (vystlanie žľabu fóliou Fatrafol s geotextíliou
atď.), ani žiadne iné opravy nie je možné zrealizovať vzhľadom na zlý technický stav krytiny a celej

strechy na dome žalobkyne. Akákoľvek zásadnejšia oprava by si vyžadovala rozobratie celej dotknutej
časti strechy za súčinnosti oboch vlastníkov susediacich nehnuteľností. Navyše do roku 2015, kedy bola
zbúranázadnáprístavbadomusúp.č.XXXXnaparc.č.7636,boljedinýprístupnadotknutúčasťstrechy
iba z interiéru domu súp. č. XXXX (dom žalobkyne). Medený žľab nespĺňa všetky normové požiadavky,
pričom v danom prípade ani nebolo možné všetky požiadavky normy splniť, nakoľko sa nejednalo o

novú strechu, ale o opravu stávajúcej strechy. Nevhodné riešenie je aj pri napojení kruhového zvodu z
bočnej strany čela žľabu cca 20 mm nad dnom samotného žľabu. Optimálne riešenie by bolo vypustiť
žľab z profilu zadnej steny, osadiť väčší kotlík a z do novej časti kotlíka vyviezť zvod. Zvod je kruhový,
vonkajšiehopriemeru80mm,čobyvyhovovalopreklasickúvypustenúrímsuvzhľadomnaodvodňovanú
plochu. V danom prípade zaatikového žľabu je vhodné zvýšiť počet zvodov, čo v danom prípade nie je

možné,alebozväčšiťdimenziuzvodu.Tvararozmeryžľabunevyhovujúpožiadavkámplatnejslovenskej
technickej normy (ďalej aj ako len „STN“). V čase montáže žľabov a zvodov existovala v tejto časti
prístavba (zbúraná v roku 2015 ), ktorá bránila vykonať montáž kotlíka mimo profil domu. Bez rozobratia
celej dotknutej časti strechy nie je možné realizovať montáž podľa platnej STN. Pravidelnú kontrolu
a čistenie si vyžadujú všetky prvky odôvodnenia strechy. Neexistuje záväzný predpis, ktorý by takúto

údržbupodrobneriešil.Prvouajdruhouprístavboubolzrušenýotvorenýrímsovýokap,čojekonštrukčne
úplne nová situácia, ktorú nie je možné riešiť jednoduchým náčrtom priečneho rezu bez riešenia širších
súvislostí. Na takýto vnútorný žľab platia diametrálne odlišné technické parametre. V danom prípade ide
o systémovú chybu, a nie o nedostatok údržby alebo bežných opráv. Takúto rekonštrukciu bolo možné
realizovať kedykoľvek, ideálne spolu s druhou prístavbou v roku 2006, čím by sa zamedzilo gradovaniu

škôd v spojení so zatekaním strechy (nie s trhlinami, ani vzlínavou vlhkosťou). Zatekaniu cez strechu
do podkrovia domu žalobkyne je možné zabrániť iba kompletnou rekonštrukciou, a to výmenu krytiny,
poškodených prvkov krovu, klampiarskych prvkov celej dotknutej časti strechy, pôdorysnej plochy cca
23 m2, čo predstavuje celkovú plochu krytiny cca 30 m2 (po zaokrúhlení). Odhad nákladov na generálnu
rekonštrukciu časti strechy domu so súp. č. XXXX, vrátane materiálu a nevyhnutných prác, je cca 5.500

eur. Odhad nákladov na opravu trhlín domu žalobkyne je cca 2.400 eur. Vzlínavú vlhkosť stien pri
podlahe domu žalobkyne nepovažoval znalec za poruchu spôsobenú prístavbami domu žalovaného,
nakoľko zvýšená maximálna vlhkosť bola nameraná okrem spoločnej steny domu žalobkyne s domom
žalovaného aj pri všetkých ostatných stenách domu, pri vnútornej stene v kuchyni, v prednej izbe,
na zadnej štítovej stene. Vzlínajúca vlhkosť je dôsledkom absentujúcej vodorovnej izolácie. Zo ZP č.

81/2021 Ing. Roberta Gombára ďalej vyplýva, že od roku 2006 do roku 2021 nedošlo k radikálnemu -
skokovému - zhoršeniu ani k zlepšeniu technického stavu, resp. stupňa poškodenia domu žalobkyne.
Škoda vznikla v krátkom časovom období v roku 2006, a od tohto dátumu je viac-menej stabilná
s miernymi výkyvmi, resp. iba s miernym prírastkom trhlín, vzlínavej a zatekania. Tieto poškodenia
konštatujú a dokumentujú aj znalecké posudky z roku 2008 a 2013. Nie je možné určiť dátum, do ktorého

bolo reálne možné nejakými stavebnými úpravami zabrániť rozširovaniu škody. Znalcom Ing. Gombárom
navrhované riešenie bolo možné zrealizovať kedykoľvek od roku 2006. Jediným možným riešením je
generálna rekonštrukcia dotknutej časti strechy, nakoľko zrušením rímsy v roku 2006 táto časť strechy
zmenila svoj základný typ z pohľadu odvodnenia. Skutočná škoda na dome žalobkyne, ktorá vznikla v
priamej príčinnej súvislosti s druhou prístavbou domu žalovaného v roku 2006, mala mierne stúpajúci

tendenciu, pričom v roku 2006 bola vo výške 1.176,- eur, v roku 2007 bola vo výške 1.223,- eur, v roku
2008 bola vo výške 1.291,- eur, v roku 2009 bola vo výške 1.326,- eur, v roku 2010 bola vo výške
1.338,- eur, v roku 2011 bola vo výške 1.354,- eur, v roku 2012 bola vo výške 1.362,- eur, v roku 2013
bola vo výške 1.368,- eur, v roku 2014 bola vo výške 1.387,- eur, v roku 2015 bola vo výške 1.413,-eur, v roku 2016 bola vo výške 1.430,- eur, v roku 2017 bola vo výške 1.473,- eur, v roku 2018 bola
vo výške 1.523,- eur, v roku 2019 bola vo výške 1.580,- eur, v roku 2020 bola vo výške 1.627,- eur,
v roku 2021 bola vo výške 1.580,- eur. K písomným výhradám žalovaného k ZP č. 81/2021 poskytol

znalec Ing. Gombár dňa 4.10.2021 písomné stanovisko (č. l. 757 súdneho spisu), v ktorom uviedol,
že základným problémom návrhu riešenia strechy domu súp. č. XXXX (dom žalobkyne) bola zmena
typu žľabu z vonkajšieho (rímsového) na vnútorný (medzistrešný) podľa STN 73 3610. Skutočnosť, že
kritické miesto zatekania je napojenie úžľabia do medeného žľabu, je zjavné a dokázateľné meraním.
Výška nákladov bola stanovená ako odhad podľa cien podobných stavebných prác na trhu. K písomným

výhradám žalobkyne k ZP č. 81/2021 poskytol znalec Ing. Gombár dňa 11.3.2022 písomné stanovisko
(č. l. 802 súdneho spisu), v ktorom uviedol, že nie je pravdou, že by od roku 1997 do roku 2008 nebola
v dome žalovanej žiadna vlhkosť, čomu nasvedčuje aj nález v ZP č. 30/2008 Ing. Reichela, na str. 4, čl.
1.3., kde uviedol: „rozsiahle vlhnutie na obvodovej stene (... ) vlhnutie je trvalého charakteru.“ Vzlínavá
vlhkosť postupuje zo spodných zemných vrstiev do stavebných konštrukcií. Ak je súvislá, celoplošná,
nemá prekážku, vždy je to dôsledok absentujúcej izolácie. Súdny znalec Ing. Robert Gombár počas

svojho výsluchu na pojednávaní dňa 18.7.2024 (č. l. 953 spisu) predniesol konajúcemu súdu, že pokiaľ
by okno na stavbe žalovaného smerujúce na strechu žalobkyne súviselo s prístupom na strechu domu
žalobkyne, určite by to uviedol v znaleckom posudku. Na opakované otázky žalobkyne, ktoré neboli
výslovne uvedené v uznesení súdu v znaleckej úlohe, znalec odpovedal, že sa striktne držal položených
otázok. Okno na stavbe žalovaného smerujúce na strechu žalobkyne nepovažoval za potrebné riešiť, ani

nebol na to upozornený, čo mohla urobiť žalobkyňa počas obhliadky, ktoré urobil znalec dve. Žalobkyňa
mala možnosť upozorniť znalca už počas obhliadky na skutočnosti, ktoré uvádzala až počas výsluchu
znalca na pojednávaní.

10. Vykonaným dokazovaním listinami, a to výpismi z LV č. XXXX O. XXXX pre kat. úz. K., zhodnutím

Okresného úradu Piešťany č. k. Výst. 420/97-Hč zo dňa 26.6.1998, stavebným povolením Mesta
Piešťany č. 05679/22/3/2006-BB zo dňa 15.5.2006, zmluvou o dielo zo dňa 25.6.2006, odpoveďou
Mesta Piešťany zo dňa 3.10.2006, výzvami Mesta Piešťany zo dňa 18.12.2006 a zo dňa 28.9.2007,
ako aj ďalšími vyjadreniami, výzvami a rozhodnutiami mesta Piešťany a KSÚ Trnava, kópiou projektu
z 1/2006: Zmena dokončenej stavby polyfunkčného domu prístavbou, nadstavbou a stavebnom

úpravou, ďalej detailom úžľabia zvislej steny a susediacej strechy a detailom pohľadu na štítovú
stenou susediacej stavby, vyhotovené H. K. G., predžalobnou písomnou komunikáciou medzi stranami
sporu, rozhodnutiami a vyjadreniami Okresnej prokuratúry Piešťany a Krajskej prokuratúry v Trnave,
fotodokumentáciou poškodení stavby žalobkyne, ZP č. 206-6/98 Ing. Miloša Ferenčíka, ZP č. 30/2008
Ing. Imricha Reichela, odborným vyjadrením č. 155/2013 Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. zo dňa

27.9.2013, GP č. 34493051-58/2008, obhliadkou na mieste samom, ZP č. 81/2021 Ing. Robera
Gombára, písomným stanoviskom znalca Ing. Gombára, ďalej výsluchmi znalcov Ing. Imricha Reichela
a Ing. Roberta Gombára, ako aj vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu,
súd mal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou domu so súp. č. XXXX na adrese: J. XX L. K., ktorý
je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. K., a že žalovaný je vlastníkom domu so súp. č. XXXX, na adrese:

J. XX, K., zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. K.. Oba domy stoja vedľa seba v bezprostrednom
susedstve, obvodové múry ktorých sú od seba vzdialené iba cca 15 cm. Žalovaný zrealizoval k svojmu
domu celom dve prístavby, z toho jednu na základe stavebného povolenia z roku 1997 a druhú na
základe stavebného povolenia z roku 2006. Obe prístavby domu žalovaného boli skolaudované. Druhá
prístavba domu žalovaného bola skolaudovaná rozhodnutím stavebného úradu mesta Piešťany zo

dňa 13.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2008 (č. l. 92 spisu). Žalobkyňa opakovane
namietala poškodenie svojej stavby stavebnou činnosťou žalovaného v správnom konaní, dokonca
aj podaním trestného oznámenia proti žalovanému, avšak bezvýsledne. Žalobkyni sa nepodarilo ani
dosiahnuť obnovu kolaudačného konania, s ktorou nekonal stavebný úrad ako s účastníčkou konania.
Vykonaným dokazovaním mal súd dostatočne za preukázané, predovšetkým zo ZP č. 81/2021 súdom

ustanoveného znalca Ing. Gombára (č. l. 663 súdneho spisu), v ktorom uviedol znalec, okrem iného,
že: 1./ hlavnou príčinou zatekania dažďovej vody cez strechu do povaly domu žalobkyne je nesprávne
a nedostatočne realizovaná oprava strechy. Kritické miesto zatekania je napojenie pôvodného úžľabia
medeného žľabu, ktorý bol osadený v mesiaci 10/2006 na mieste bývalej rímsy medzi strechou domu
sp. č. XXXX a štítovou stenou prístavieb domu súp. č. XXXX (dom žalovaného). Zatekanie je masívne,

hlavne v mieste napojenia. Osadenie medeného žľabu v danom prípade nebolo v súlade s platnou STN,
a nebolo správnym technickým riešením; 2./ hlavnou príčinou trhlín na stenách domu so s súp. č. XXXX
(dom žalobkyne), ktoré sa prejavili v roku 1997 (t. j. po prvej prístavbe domu žalovaného), a následne
hlavne na pravej bočnej strane, je samotná realizácia masívnej prístavby domu so súp. č. XXXX, tedaprvej prístavby, ktorá spôsobila dodatočné dosadnutie a preťaženie podložia. Trhliny sa prejavujú aj
na ostatných stenách domu, čo mohlo byť spôsobené taktiež technickým stavom samotného domu
súp. č. XXXX (nedostatočné zakladanie, absencia stužujúcich vencov), a taktiež možným negatívnym

faktorom bolo v tomto zmysle odstránenie prístavby (domu z nepálenej tehly, ktorý využíval obvodový
múr domu žalobkyne namiesto vlastného chýbajúceho obvodového múru) na zadnej strane domu, ktoré
taktiež mohlo spôsobiť zmeny v podloží v dotyku so zadnou stenou domu súp. č. XXXX. Žalovaný ako
stavebník prvej prístavby započatej v roku 1997 a druhej prístavby započatej v roku 2006 zodpovedá
za škodu vzniknutú predmetnou stavebnou činnosťou, ktorá povinnosť mu priamo vyplýva aj z bodu 7

záväzných podmienok stavebného povolenia z roku 2006, podľa ktorého je stavebník povinný nahradiť
škody spôsobené tretím osobám pri výkone svojej funkcie z titulu svojej zodpovednosti, prípadne
zabezpečiť uvedenie veci do pôvodného stavu. Za vznik škody spôsobenej stavebnou činnosťou alebo
nesprávnou realizáciou stavby, ku ktorej škode došlo na susediacej stavbe žalobkyne, zodpovedá
žalovaný aj podľa § 127 ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastník veci nesmie ohroziť susedovu stavbu
úpravami stavby na svojom pozemku bez toho, aby urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby

alebo pozemku. V danom prípade bolo preukázané, že spoločnosť, ktorá realizovala druhú prístavbu
domu žalovaného, urobila osadenie medeného žľabu na zvod vody zo strechy domu žalobkyne v
rozpore s platnou STN, ktorá úprava nebola správnym technickým riešením, navyše, takáto úprava
strechy žalobkyne bola uskutočnená bez jej súhlasu. Pokiaľ by aj zhotoviteľ prístavby neporušil stavebné
predpisy (porušenie ktorých bolo navyše preukázané), ale nezrealizoval prístavbu riadne, bolo vecou

žalovaného, aby reklamoval realizáciu stavby alebo si uplatnil nárok na náhradu škody proti zhotoviteľovi
prístavby, nakoľko od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby ona zisťovala, ktorá spoločnosť
zrealizovala predmetnú prístavbu na susedovej stavbe (žalovaného), a či postavenie prístavby bolo
alebo nebolo v súlade so stavebným povolením, projektovou dokumentáciou a so stavebnými predpismi.
Na zodpovednosti žalovaného podľa samotného stavebného povolenia, ako aj podľa § 127 ods. 1 OZ,

nič nemení existencia právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ani že počas realizácie prístavby bol
prítomný stavebný dozor, keďže účastníčkou kolaudačného konania nebola žalobkyňa, a žalovaný sám
nepoukázal na nedostatky realizácie prístavby, ktoré mali za následok poškodenie stavby žalobkyne, a
teda na ne neupozornil. Keďže znaleckým dokazovaním bolo dostatočným spôsobom preukázané, že aj
prvou prístavbou žalovaného od roku 1997 došlo k sadaniu základov domu a k trhlinám na stenách domu

žalobkyne, a že nesprávne osadenie medeného žľabu za účelom zvodu vody zo strechy žalobkyne,
ktoré bolo realizované počas druhej prístavby domu žalovaného v mesiaci 10/2016 malo za následok
poškodenie strechy žalobkyne a zatekania dažďovej vody cez strechu žalobkyne do podkrovia domu
až na steny domu žalobkyne, ku ktorým škodám došlo v priamej príčinnej súvislosti so stavebnou
činnosťou na dome vo vlastníctve žalovaného, je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni takto vzniknutú

škodu. Hoci žalovanému realizovala prístavbu iná osoba na základe zmluvy o dielo a projektovej
dokumentácie, tým, že došlo k vzniku predmetnej škody v priamej príčinnej súvislosti s uvedenými
prístavbami domu žalovaného, zodpovedá za vzniknutú škodu žalovaný ako vlastník susediacej stavby
podľa § 127 ods. 1 OZ, podľa ktorého nesmie ohroziť susedovu stavbu, čo je daný prípad, a zodpovedá
za ňu aj podľa stavebného povolenia ako stavebník. Žalovaný ako vlastník stavby mal tiež všeobecnú

prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám, keďže prevenčnú povinnosť nemá iba ten, komu škoda hrozí (§ 417 OZ). V tejto súvislosti
súd zdôrazňuje, že predmetom náhrady škody v tomto spore nebola škoda spôsobená žalobkyni v
priamej príčinnej súvislosti s prvou prístavbou, a preto ani nemohol súd priznať žalobkyni náhradu škody
spôsobenú popraskaním múrov jej domu o to viac, že táto škoda sa výrazne nezväčšovala za rozhodné

obdobie od 13.1.2012.

11. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že na druhej strane, ani preukázaním zodpovednosti
žalovaného za vzniknutú škodu alebo jej časti nedochádza k zániku prevenčnej povinnosti § 417 OZ,
t. j. zákonnej povinnosti toho, komu škoda hrozí, zakročiť na jej odvrátenie primeraným spôsobom.

Nedodržanie prevenčnej povinnosti poškodeným (v danom prípade žalobkyňou) podľa § 417 OZ je tiež
porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 OZ. Pokiaľ ohrozený neplní svoju prevenčnú povinnosť
podľa § 417 ods. 1 OZ, a v príčinnej súvislosti s tým i jemu samému vznikne škoda, je možné proti
nemu použiť ustanovenie § 441 OZ o zavinení poškodeného. Súd sa teda zaoberal zisťovaním, či
žalobkyňa porušila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 417 OZ, ktorá sa vzťahuje na každého, komu

škoda hrozí. V danom prípade za porušenie prevenčnej povinnosti nepovažoval súd nepodanie žaloby
o preskúmanie zákonnosti správneho orgánu v rámci správneho súdnictva, ktorou žalobou nenapadla
žalobkyňa právoplatné rozhodnutie KSÚ Trnava, ktorý zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie
stavebného úradu mesta Piešťany o nepovolení obnovy kolaudačného konania. Nepodanie žaloby vsprávnom súdnictve žalobkyňou nepovažoval súd za porušenie jej prevenčnej povinnosti, vychádzajúc
z okolností, za ktorých by mala žalobkyňa takúto žalobu podať, predovšetkým pre veľmi veľké množstvo
rozhodnutí správnych orgánov, ich vyjadrení, obhliadok štátnym stavebným dohľadom, nevynímajúc

trestné oznámenie a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, dvoch znaleckých posudkov
(z r. 1998 a z r. 2008), v ktorých mal problém zorientovať sa aj konajúci súd. Ďalším dôvodom, pre
ktorý nepodanie správnej žaloby nepovažoval súd za porušenie prevenčnej povinnosti žalobkyňou,
bola aj tá skutočnosť, že z rozhodnutí správnych orgánov, ako aj z písomného vyjadrenia KSÚ Trnava
mohla žalobkyňa dospieť k záveru, že by sa jej nepodarilo dosiahnuť obnovu kolaudačného konania

v rámci správneho súdnictva. Tretím dôvodom bola tá skutočnosť, že zrejme ani v prípade, že by sa
žalobkyni podarilo dosiahnuť obnovu kolaudačného konania a jej účastníctvo v kolaudačnom konaní, je
pravdepodobnosť, že by sa jej nepodarilo dosiahnuť náhradu škody alebo uvedenie poškodenej časti jej
domu do pôvodného stavu, prihliadnuc na viacnásobné vyjadrenia stavebných úradov, ktoré písomne
oznámili žalobkyni, že nie sú oprávnené posudzovať náhradu škody, jej výšku, pričom odporúčali
žalobkyni obrátiť sa na znalca z príslušného odboru, dohodnúť sa na náhrade škody so žalovaným,

a v prípade, že k dohode žalobkyňa so žalovaným nedospejú, aby sa obrátila so žalobou na súd
v občianskoprávnom konaní, čo žalobkyňa napokon aj urobila, avšak oneskorene, z ktorého dôvodu
prevažná časť nároku na náhradu škody, ktorá jej vznikla v priamej príčinnej súvislosti s druhou
prístavbou žalovaného, je už premlčaná. Žalobkyňa sa vyjadrila, že zvnútra domu urobila dočasné
opatrenia proti vlhkosti, čo vydržalo iba pár rokov. Uviedla, že oslovila viaceré firmy na opravu príčiny

poškodenia jej domu, ktoré však zakaždým, keď už mali prísť na obhliadku za účelom dohodnutia
konkrétneho postupu opravy, si to rozmysleli. Je síce pravdou, že žalobkyňa neoznačila ani nepredložila
žiadnydôkaznapreukázaniesvojichtvrdení,žesasnažilanavlastnénákladyodstrániťpríčinuzatekania
zo strechy do jej domu, avšak protistrana toto jej tvrdenie nepoprela žiadnym spôsobom. Súd konštatuje,
že počas obhliadky mal sám možnosť zistiť, že samotný prístup na strechu domu žalobkyne, bez

umožnenia prístupu z domu žalovaného, je veľmi obtiažny až nebezpečný, pričom strecha je poškodená
do tej miery, že nie je možné po nej bezpečne chodiť bez ďalšieho jej poškodenia, a preto súd
nemal dôvodné pochybnosti o tom, že žalobkyňa reálne oslovila rôzne firmy, aby dala odstrániť príčinu
zatekania do jej domu zo strechy. Ďalším dôvodom, pre ktorý nebolo možné nevykonanie opravy vlastnej
strechy žalobkyňou na je vlastné náklady považovať za porušenie prevenčnej povinnosti, bolo zistenie

konajúcim súdom (predovšetkým z výsluchu znalca Ing. Reichela), že na akúkoľvek stavebnú úpravu
v časti domu, v ktorej sa dotýka dom žalobkyne s prístavbou domu žalovaného, by bol nevyhnutný
výslovný súhlas žalovaného, ktorý žalobkyňa nemala.

12. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom zamestnankýň mesta Piešťany, H. L. (v niektorých

podaniach žalobkyne označená ako zamestnankyňa mesta Hlohovec, a nie miesta Piešťany) a H. F.,
ktoré boli prítomné za stavebný úrad mesta Piešťany pri vykonávaní obhliadok domu žalobkyne v rámci
štátnehostavebnéhodohľadu,ktorýdôkaznavrhlažalujúcastrana.Súdmalzato,ževykonanievýsluchu
týchto svedkýň by v žiadnom prípade neprispelo k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie tohto sporu, nakoľko tieto svedkyne by vypovedali iba o okolnostiach, ktoré už vyplývajú

z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise. Hlavným dôvodom nevykonania týchto výsluchov však bolo,
že príčiny poškodenia domu žalobkyne vyhodnotil súdom ustanovený znalec, ktorý posúdil aj výšku
spôsobenej škody. Žalobkyňa pripojila k žalobe aj ZP č. 30/2008 Ing. Reichela aj odborné vyjadrenie
č. 155/2013, ktoré boli dostatočnými relevantnými dôkazmi, spolu s obhliadkou konajúcim súdom, pre
relevantné zistenie skutkového stavu v tomto spore. Navyše, samotný stavebný úrad, aj KSÚ Trnava

viackrát písomne oznámili žalobkyni, že stavebný úrad nie je oprávnený vyjadrovať sa k výške škody a k
jej náhrade, že sa má žalobkyňa obrátiť na súdneho znalca, a náhradu škody riešiť v občianskoprávnom
konaní. Súd nevykonal ani výsluch svedkyne p. Q., ktorú žalobkyňa spomenula až na pojednávaní
dňa 18.7.2024, a teda nenavrhla ju vypočuť skôr. V inom podaní uviedla svedkyňu Q. ako pani F. -
Q., teda ako keby malo ísť o tú istú osobu. Z vyjadrení žalobkyne však súd usúdil, že išlo o osobu

zo stavebného úradu. Z rovnakých dôvodov nevykonal súd dokazovanie výsluchom H. R., vedúceho
stavebného úradu Banka (v niektorých podaniach uvedený ako vedúci stavebného úradu Piešťany), ani
výsluch H. K. ako bývalého pracovníka KSÚ Trnava. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom bývalého
starostu obce Banka, H. M., keďže stavebný úrad obce banka rozhodoval o odstránení stavby domu,
ktorý využíval jeden obvodový múr domu žalobkyne, keďže nemal vlastný obvodový múr, pričom išlo

o dom, ktorý nevlastnili strany sporu. Výsluchom bývalého starostu obce Banka by nezistil súd, aké
konkrétne poškodenia vznikli na stavbe žalobkyne v priamej príčinnej súvislosti s druhou prístavbou
žalovaného. Súd nevykonal ani výsluch svedka M. D., ktorý je rodinným príslušníkom žalobkyne,
pravidelnenavštevujúcimpredmetnúnehnuteľnosť,ktoréhonavrhlavypočuťžalujúcastranaktvrdeniamžalovaného, že mal ponúkať odstránenie príčiny škody a náhradu škody naturálnou reštitúciou, k čomu
súd zdôrazňuje, že negatívne skutočnosti sa nepreukazujú. Nepreukazujú sa teda skutočnosti, ktoré
sa nestali, a bolo povinnosťou žalovaného (nie žalobkyne) preukázať svoje tvrdenia o tom, že ponúkal

žalobkyni, príp. jej matke odstránenie škody na jej (ich) dome, čo sa žalovanému preukázať nepodarilo.
Tento totiž preukázal, že sa domáhal vstupu na nehnuteľnosť žalobkyne, nepreukázal však, že by
jasným a nepochybným spôsobom dal žalobkyni, príp. jej matke, najavo, že mal skutočný záujem
odstrániť príčinu vzniku škody na dome žalobkyne. Súd nevykonal ani výsluch S. K. K. z OR PZ,
Úradu justičnej a kriminálnej polície ohľadom stavu domu žalobkyne, a zistenia, kedy sa oboznámila

žalobkyňa so ZP č. 30/2008 Ing. Imricha Reichela, a aby tento svedok predložil fotodokumentáciu,
ktorú sám vyhotovil. Súd konštatuje, že výsluch tohto svedka by neprispel k zisteniu skutkového
stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej, pretože ZP č. 30/2008 Ing. Reichela sa
nachádza v súdnom spise, keďže ho pripojila žalobkyňa k žalobe. V danom prípade nebolo potrebné
ani zisťovanie presného dátumu, kedy sa dozvedela žalobkyňa o ZP č. 30/2008 a o jeho obsahu,
pretože zo stanoviska žalobkyne zo dňa 30.6.2008 adresovaného OR PZ v Trnave, Úradu justičnej a

kriminálnej polície (č. l. 179) je nepochybné, že v danom čase už mala žalobkyňa vedomosť o ZP č.
30/2008, nakoľko na 5. strane stanoviska sa vyjadrovala k tomuto znaleckému posudku, proti ktorému
vzniesla výhrady. Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu je náhrada škody, o príčinách ktorej a o jej
výške sa mohol relevantne vyjadriť iba znalec alebo iný odborník z odboru stavebníctvo, z odvetvia
ohodnocovania nehnuteľností. Súd poukazuje na vyjadrenia stavebného úradu mesta Piešťany aj KSÚ

Trnava, ktoré zdôraznili, že stavebný úrad nie je oprávnený zaoberať sa náhradou škody a jej výškou,
ktoré odporučili žalobkyni osloviť znalca z príslušného odboru, a pre prípad, že sa nedohodne žalobkyňa
so žalovaným na náhrade škody alebo na odstránení jej príčiny, aby si uplatnila nárok na náhrady
škody v občianskoprávnom konaní (na súde). V tomto spore nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom
z odboru stavebníctvo, z odhad hodnoty nehnuteľností, z ktorého dôvodu výsluch navrhovaného

svedka sa stal úplne nadbytočným a nehospodárnym. Súd nenariadil znalecké dokazovanie znaleckým
ústavom, ako to navrhoval žalovaný. V danom prípade totiž postupoval súd podľa § 207 ods. 3 CSP,
podľa ktorého, návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v
obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov
sú v zrejmom rozpore. Predmetný súdny spor nevyhodnotil súd ako obzvlášť závažný prípad vyžadujúci

osobitné vedecké posúdenie, pričom v danom prípade neboli ani závery znalcov v zrejmom rozpore,
a preto nemal súd žiadny zákonný dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom
alebo znaleckou organizáciou o to viac, že súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že vyhotovenie
znaleckého posudku znaleckým ústavom alebo znaleckou organizáciou prispieva k ďalším prieťahom v
súdnych konaniach, keďže znalecké ústavy a znalecké organizácie sú preťažené znaleckými úlohami

predovšetkým v trestných konaniach, a v netrestných veciach zvykne podať znalecký posudok znalecký
ústav alebo znalecká organizácia v lehote nie kratšej ako 1 rok od doručenia súdneho spisu.

13. Súd prvej inštancie po právnej stránke skonštatoval, že začatie plynutia subjektívnej premlčacej
doby na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 OZ je potrebná vedomosť nielen o vzniku a existencii škody,

ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal
informáciu, na základe, ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná
(R 38/75). V neprospech žalobkyne bolo predovšetkým oneskorené podanie žaloby o náhradu škody,
z ktorého dôvodu by bola prevažná väčšina jej nároku (neuplatneného žalobou) premlčaná, nakoľko
najväčšia škoda jej vznikla práve v roku 2006, a zväčšovala sa. Škoda narastá aj dodnes, avšak

vo výrazne menšom rozsahu, než v rozsahu, v ktorom je nárok žalobkyne (neuplatnený žalobou)
premlčaný. K opakovaným výhradám žalobkyne adresovaným súdu, že ju súd neupozornil, že jej nárok
je premlčaný, konajúci súd zdôrazňuje, že žalobkyňa bola od začiatku sporu, ako aj po väčšinu trvania
sporu, zastúpená právnym zástupcom, ktorý po vznesení námietky premlčania žalovanou stranou
upresnil obdobie, za ktoré si uplatňuje žalobkyňa náhradu škody, ktoré upresnil na obdobie, ktoré nie je

premlčané. Pozornosti žalobkyne zrejme unikla tá podstatná skutočnosť, že sa nemôže v tomto spore
úspešne domáhať náhrady celej škody, ktorá jej vznikla v roku 2006, alebo dokonca v roku 1997, keďže
táto je premlčaná, a žalovaný opakovane vznášal námietku premlčania.

14. K výhrade žalobkyne, že žalovaný si osadil do prístavby nad jej strechu okno bez jej súhlasu (č. l. 503

spisu), súd prvej inštancie poznamenal, že okno je súčasťou prístavby žalovaného, z ktorého dôvodu
nepotreboval žalovaný na jeho osadenie súhlas žalobkyne. K tvrdeniam žalobkyne, že je potrebné
opraviť celú strechu, konajúci súd poznamenáva, že to je možné, keďže aj Ing. Gombár sa vyjadril
vo svojom znaleckom posudku, že dom žalobkyne si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu pre svoj vek,nevyhovujúci stavebný materiál, chýbajúcu vodorovnú hydroizoláciu, starú strešnú krytinu, zatekanie
do podkrovia žalobkyne, avšak s tým, že je potrebné zvážiť, či je hospodárne opravovať iba časť
nehnuteľnosti. Súd zdôrazňuje, že žalovaný druhou prístavbou svojho domu nepoškodil celú strechu

žalobkyne, a preto nemôže žalobkyňa od neho spravodlivo očakávať, že je nahradí náklady na celú
novú strechu o to viac, že podala žalobu až s odstupom niekoľkých rokov odo dňa, kedy sa dozvedela
o škode, o jej výške, a kto za ňu zodpovedá, čo sa dozvedela najneskôr v mesiaci 6/2008 z doručeného
ZP č. 30/2008 Ing. Reichela. Keďže nárok na náhradu škody je premlčaný v rozsahu škody, ktorá
vznikla do 12.1.2012, nemohla žalobkyňa v tomto spore ani očakávať úplnú náhradu škody, ktorá jej

vznikla v 2006, a odvtedy sa zväčšuje. Ďalšou okolnosťou v neprospech žalobkyne bolo nesprístupnenie
jednej z miestností jej domu konajúcemu súdu počas obhliadky domu, čím znemožnila súdu, aby
si mohol súd urobiť celistvý obraz o poškodení jej domu. Hoci predmetnom tohto sporu je náhrada
škody spôsobená „iba“ zatekaním zo strechy do domu žalobkyne, nemohol súd obhliadkou relevantne
posúdiť, či nezateká aj do zneprístupnenej miestnosti cez povalu, aby mohol súd potom zvážiť, či príčin
zatekania zo strechy žalobkyne nie je viac, než len ňou tvrdené nesprávne umiestnenie medeného žľabu

na zvod vody z jej strechy, ktorý slúži aj na zvod vody zo strechy žalovaného. Ďalšou okolnosťou v
neprospech žalobkyne bolo nevyužitie možnosti namietať stavebné povolenie, ktoré však nemala dôvod
namietať v danom čase, keďže nemohla predpokladať, že stavebnou činnosťou žalovaného dôjde k
poškodeniu jej domu. V neprospech žalobkyne bola aj skutočnosť, že nevyužila možnosť podať správnu
žalobu, o ktorej možnosti bola poučená v rozhodnutí KSÚ Trnava o odmietnutí odvolania žalobkyne

a o potvrdení rozhodnutia stavebného úradu mesta Piešťany o nepovolení obnovy konania, avšak
nepodanie žaloby o preskúmanie zákonnosti nemohol súd pričítať žalobkyni ako porušenie prevenčnej
povinnosti, s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých by mala takúto žalobu podať (viac v odseku 129.
tohto odôvodnenia). V neprospech žalobkyne bolo zistenie, že znemožňovala žalovanému, aby si mohol
osobne obhliadnuť vzniknuté škody, posúdiť ich príčinu, prípadne škody odstrániť. Umožnila mu to až

počas obhliadky súdom ustanoveným znalcom Ing. Gombárom, pričom na povalu domu žalobkyne
napokon žalovaný fyzicky nevyšiel (zrejme po zistení úzkeho otvoru v povale). Na druhej strane, nie je
vôbec vylúčené, že by žalovaný poprel svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu, aj keby mu žalobkyňa
umožnila osobne si pozrieť poškodenie jej domu. Žalovaný nepreukázal súdu svoje tvrdenie, že mal
snahu opraviť poškodenie strechy žalobkyne spôsobom navrhnutým v ZP č. 30/2008 Ing. Imricha

Reichela. V priebehu konania totiž oveľa častejšie tvrdil, že ho žalobkyňa nevpustila na jej nehnuteľnosť,
a nemohol tak posúdiť rozsah a príčinu vzniknutých škôd, z čoho nemožno vyvodiť jeho skutočný
zámer reálne opraviť škodu. V tejto súvislosti poukazuje súd na zásadu, že negatívne skutočnosti sa
nepreukazujú. t. j. nemožno preukázať to, čo sa nestalo. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že sa domáhal
vstupu do domu žalobkyne za účelom opravy vzniknutých škôd, bol povinný preukázať nielen to, že sa

domáhal vstupu do domu žalobkyne, ale aj zámer tohto svojho vstupu. Žalovaný veľmi často v tomto
spore tvrdil, že sa domáhal vstupu do nehnuteľnosti žalobkyne, aby vedel posúdiť rozsah a príčinu
vzniknutej škody. V iných vyjadreniach zase uvádza, že sa domáhal vstupu do nehnuteľnosti žalobkyne
výslovne za účelom odstránenia škody podľa ZP č. 30/2008. Z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní
dňa 5.4.2016 vyplýva, že žalobkyni nebol známy zámer žalovaného, ktorý tento sledoval domáhaním sa

vstupu na jej nehnuteľnosť, ktorým mala byť ochota žalovaného odstrániť škodu podľa ZP č. 30/2008.
Je síce pravdou, že žalobkyňa pripustila situáciu, že žalovaného nevpustila do domu jej matka, ktorá
v danom čase bývala v predmetnom dome, k čomu konajúci súd poznamenáva, že ani toto tvrdenie
žalobkyne nie je dôkazom preukazujúcim vedomosť matky žalobkyne o zámere žalovaného opraviť
vzniknutú škodu podľa ZP č. 30/2008 Ing. Reichela. Zo správania strán sporu a ich vyjadrení súd

usúdil, že v konečnom dôsledku v priebehu tohto sporu si obe strany navzájom bránili v vstupe na ich
nehnuteľnosti za účelom posúdenia rozsahu vzniknutých škôd na nehnuteľnosti žalobkyne. Nesprávna
bola argumentácia žalovanej strany, že by rozhodnutie KSÚ Trnava zo dňa 26.5.2008 (č. l. 89 spisu)
na strane 2, ods. 1, malo pojednávať o tom, že žalobkyňa si svojou nečinnosťou sama spôsobila
nárast škody. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ide o odkaz na tú časť odôvodnenia rozhodnutia

KSÚ, ktoré iba obsahuje tvrdenia žalovaného v správnom konaní, k čomu možno nepochybne dospieť
prečítaním posledného odseku predchádzajúcej strany, na ktorú nadväzuje bod 1., pričom body 1. až
6. odôvodnenia sú zhrnutím tvrdení žalovaného, ktoré sú súčasťou druhého odseku odôvodnenia, a nie
poradovými číslami všetkých odsekov odôvodnenia rozhodnutia KSÚ Trnava. Z celého odôvodnenia
uvedeného rozhodnutia KSÚ je totiž nepochybné, že odôvodnenie neobsahuje poradové čísla odsekov.

15. V danom prípade bolo vykonaným odkazovaním preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s
druhou prístavbou domu žalovaného vznikla žalobkyni škoda na streche jej domu z dôvodu nesprávne
osadeného medeného žľabu za účelom zvodu vody zo strechy žalobkyne v mesiaci 10/2016, čo malo zanásledok poškodenie strechy žalobkyne a zatekania dažďovej vody cez strechu žalobkyne do podkrovia
domu až na steny domu žalobkyne. Vznik iných škôd na dome žalobkyne v priamej príčinnej súvislosti s
druhou prístavbou žalovaného nebolo v tomto spore preukázané. Súd však nepovažoval za spravodlivé

zamietnuť žalobu ako celok dôvodu, že škoda spôsobená nesprávnym osadením medeného žľabu, a
následok ktorého bolo zatekanie cez strechu do povaly domu žalobkyne vznikla už v roku 2006, a je
z tohto dôvodu premlčané podľa § 106 OZ, pretože táto škoda sa rozširovala, a rozširuje sa dodnes,
a preto priznal súd žalobkyni náhradu skutočnej škody v rozsahu rozšírenej škody, ku ktorej došlo za
rozhodné obdobie, t. j. od 13.1.2012 do 21.9.2020. Pri určovaní výšky náhrady škody vychádzal súd

zo ZP č. 81/2021 znalca Ing. Roberta Gombára. Keďže žalobkyňa nepredložila súdu žiadne dôkazy
na preukázanie vyššej škody vzniknutej jej v rozhodnom období, súdu neostávalo nič iné, iba zaviazať
žalovaného na náhradu skutočnej škody, ktorá vznikla žalobkyni v priamej príčinnej súvislosti s druhou
prístavbou domu žalovaného v rozhodnom období, v zodpovedajúcej sume 273,- eur, vypočítanej ako
rozdiel medzi celkovou výškou škody z obdobia bezprostredne predchádzajúceho rozhodnému obdobiu
(1.354,- eur v roku 2011) a celkovou výškou škody v roku 2020 (1.627,- eur). Žaloba bola doručená

žalovanému dňa 11.6.2014 (č. l. 74 spisu) , a teda mal plniť najneskôr v deň bezprostredne nasledujúci
po doručení žaloby, teda dňom 12.6.2014, a do omeškania s náhradou konkrétnej sumy škody sa dostal
žalovaný až dňom 13.6.2014, ku ktorému bola platná základná úroková sadzba vo výške 0,15 %, čomu
zodpovedajú úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva zvýšené o 5 percentuálnych bodov,
t. j. 5,15 % ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovaného s náhradou

škody až do zaplatenia. Keďže žalobkyňa si uplatnila aj nárok na úroky z omeškania, tie jej priznal
súd iba zo súdom priznanej sumy od 13.6.2014, teda odo dňa bezprostredne nesledujúceho po dni
bezprostredne nasledujúcom po doručení žaloby žalovanému v tomto spore (I. výrok), aj to v sadzbe
žalobou uplatnených úrokov z omeškania, keďže súd nemôže prekročiť žalobný návrh. V prevyšujúcej
časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (II. výrok), keďže žalobkyňa nepredložila súdu žiadny dôkaz

na preukázanie vyššej výšky škody, ktorá vznikla na jej dome v priamej príčinnej súvislosti s druhou
prístavbou žalovaného, ktorá zodpovedala nárastu pôvodnej škody, pôvodne vzniknutej v roku 2006,
resp. 1997, a to nárastu škody za rozhodné obdobie od 13.1.2012 do 13.1.2014, od 27.3.2015 do
28.8.2018 a od 21.9.2018 do 21.9.2020. Nebol ani preukázaný vznik iných škôd na stavbe žalobkyne
v priamej príčinnej súvislosti s druhou prístavbou žalovaného, ktoré škody by sa k tomu rozširovali v

období od 13.1.2012, ktoré je rozhodným obdobím podľa žaloby. V tomto spore bola žalobkyňa úspešná
iba v časti o zaplatenie sumy 273,- eur s príslušenstvom, čo predstavuje 0,92 % predmetu sporu, a
žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 29.394,- eur s príslušenstvom, čo predstavuje 99,08 %
predmetu sporu. Nakoľko žalovaný mal v spore výrazne väčší úspech než žalobkyňa, ktorej úspech bol
nepatrný, nižší než 1 %, a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa

§ 257 CSP pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania, súd podľa § 255 CSP priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % (III. výrok), o výške ktorej rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2
CSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému
nepovažoval súd dôchodkový vek žalobkyne, keďže táto si musela byť vedomá premlčania nároku na

náhradu škody za obdobie od jej vzniku, kedy by bol jej úspech výraznejší, nie však vyšší, než úspech
žalovaného,otoviac,žeprávnyzástupcažalobkynešpecifikovalrozhodnéobdobie,zaktorésiuplatňuje
škodu, až od 13.1.2012, a predmetom sporu sa tak stala iba náhrada rozšírenej škody v priamej príčinnej
súvislosti s druhou prístavbou žalovaného, ku ktorému rozšíreniu škody došlo v rozhodnom období. V
tomto konaní nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie znalcom Ing. Robertom Gombárom, ktorý podal

vo veci ZP č. 81/2021, pričom bol aj vypočutý na pojednávaní dňa 18.7.2024. Súd doposiaľ nerozhodol o
znalečnom tohto znalca ani za podaný znalecký posudok, ani za účasť na pojednávaní, pričom na trovy
znaleckého dokazovania aj na trovy výsluchu znalca zložili strany sporu preddavky. Súčet zložených
preddavkov na trovy znaleckého posudku je nižší, než je znalcom vyúčtovaná suma znalečného za
podaný znalecký posudok, a je teda veľký predpoklad, že časť znalečného nebude krytá preddavkom,

a preto podľa výsledku sporu priznal súd znalcovi nárok na znalečné v časti nekrytej preddavkom proti
neúspešnej žalobkyni v rozsahu 100 % (IV. výrok)

16. Voči tomuto rozsudku – v celom jeho rozsahu podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. e), f) a h) CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie,

alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

17. Odvolanie odôvodnila tým, že pri určovaní náhrady škody súd prvej inštancie vychádzal zo
znaleckého posudku č. 81/2021 Ing. Gombára, čo však nie je správne, nakoľko posudok má nedostatky.Posudok je podľa žalobkyne nedostatočne spracovaný, lebo sa zameral len na otázky, ktoré boli
znalcovi položené súdom. Žalobkyňa poukazuje na zásahy žalovaného do jej nehnuteľnosti v rámci
vstupu cez okno smerujúce z nehnuteľnosti žalovaného na strechu žalobkyne, čo v posudku nebolo

vôbec ohodnotené. Cez uvedené okno bol zriadený zvod vody a kábel slúžiaci žalovanému na internet
a telefón. K procesnej chybe došlo hneď v rámci kolaudačného rozhodnutia, pričom so žalobkyňou
sa nekonalo ako s účastníčkou konania. Z pohľadu žalobkyne konal znalec nedostatočne, lebo sa
mal zaoberať aj ďalšími možnými zásahmi žalovaného, ktoré musel znalec vidieť a ktoré môžu mať
vplyv na stav nehnuteľnosti žalobkyne. Za závažný nedostatok žalobkyňa považuje to, že súd prvej

inštancie nevykonal dôkazy vymenované v bodoch 134. – 139. odôvodnenia rozsudku. Za obzvlášť
dôležité považuje nevykonanie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, čím by bol zabezpečený
objektívnejší pohľad na škodu. Čo sa týka trov konania, žalobkyňa má za to, že nepriznanie požadovanej
náhrady škody bolo dané úvahou súdu v spojení s odhadom obsiahnutým v znaleckom posudku.
Poukázala na nález ÚS ČR, sp. zn.: III. ÚS 170/1999 a NS SR sp. zn.: III. ÚS 475/2018 s tým, že jej mal
byť priznaný plný úspech vo veci. K odvolaniu pripojila fotografie v počte kusov 5 a potvrdenie mesta

Piešťany zo dňa 30.12.2024.

18. Voči výroku I. v znení opravného uznesenia podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zrušil.

19. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie týkajúcim sa prevenčnej povinnosti
žalovaného. Žalovaný si svoju prevenčnú povinnosť splnil a mal snahu (minimálne 3x) predchádzať
vzniku škôd tým, že žiadal žalobkyňu, aby mu umožnila vstup na povalu jej domu, čo sa nestalo.
Žalobkyňa sa navyše o svoju nehnuteľnosť nestarala a iným spôsobom ju nezabezpečila proti
predchádzaniu vzniku škôd na jej povale, čím si ona nesplnila svoju prevenčnú povinnosť podľa §

415 a 417 OZ. Znalec Ing. Gombár potvrdil, že od roku 2008 neboli na dome žalobkyne vykonané
žiadne zásahy stavebného charakteru. Žalobkyňa nepreukázala, že by vynaložila akékoľvek náklady
na odstránenie príčiny zatekania, pričom žalovaný nemal ako poprieť tieto nepreukázané tvrdenia.
Žalobkyňa pritom mala a mohla vykonať opatrenia, aby nedochádzalo k zväčšovaniu škody. Škodu
si teda od roku 2008 navyšovala žalobkyňa sama. Je nesprávny záver súdu o tom, že došlo k

„rozšírenému poškodeniu strechy žalobkyne“ osadením medeného plechu v roku 2016. Išlo zrejme
o stav, keď bol medený plech odcudzený. Súd tak nesprávne konštatoval, že došlo k rozšíreniu škody
v rozhodnom období od 31.01.2012 do 21.09.2020. Ďalej žalovaný namietol, že nárok žalobkyne je
v celom rozsahu premlčaný. Žalobkyňa od roku 2008 vedela, čo je príčinou zatekania, právoplatným
uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany zo dňa 10.06.2008 (č. l. 185), jej odo dňa

11.06.2008 začala plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku. Súd prvej inštancie umožnil
žalobkyni neustále posúvať začiatok plynutia premlčacej doby. Súd sa nesprávne vysporiadal s plynutím
premlčacej doby od 10.06.2008 do 27.10.2013.

20. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný s tým, že zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa

premlčania nároku žalobkyne a nedodržania prevenčnej povinnosti žalobkyne. Dôvody, pre ktoré súd
prvej inštancie nevykonal niektoré žalobkyňou navrhnuté dôkazy považuje za správne. Uplatneným
premlčanýmnárokomsažalobkyňasnažíneoprávneneobohatiťnaúkoržalovaného,pokiaľbyžalobkyni
súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, len by konvalidoval účelové
a protiprávne navyšovanie nárokov žalobkyne.

21. Žalobkyňa sa takisto vyjadrila k odvolaniu žalovaného s tým, že žalovaný sa na povalu žalobkyne
mohol dostať, keďže sa tak dostali aj dvaja znalci. Ak by žalovaný prejavil ochotu odstrániť škody, ktorú
jej spôsobil, nemala by problém do svojej nehnuteľnosti vpustiť. Trvá na tom, že prevenčnú povinnosť
porušil žalovaný. Jej nárok nemožno považovať za premlčaný. Uplatnený nárok predstavuje minimum

finančných nákladov, ktoré bude musieť žalobkyňa vynaložiť na odstránenie škôd. Pripojila nasledovné
listiny: geometrický plán, časť výsluchu žalovaného na polícii, fotografie, otázky žalovaného na znalca,
list zo stavebného úradu, mail.

22. Na podanie žalobkyne reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 12.05.2025 a uviedol, že viaceré

tvrdenia žalobkyne sú vymyslené, napr. to, že by jej žalovaný mal liezť na strechu z bočného
okna kúpeľne atď. Jej vyjadrenia obsahujú len jej domnienky. Vo zvyšku opakoval svoju odvolaciu
argumentáciu.23. Žalobkyňa doručila do spisu ďalšie vyjadrenie zo dňa 02.06.2025, kde uviedla, že súd prvej inštancie
správnepoukázalnato,ženároknanáhraduškodyzaobdobie13.01.2012do13.01.2014premlčanýnie
je. Zmenami žaloby rozširovala svoj nárok o škodu, ktoré jej vznikala v neskorších obdobiach. Popiera

tvrdenia žalovaného, že by sa na jeho úkor chcela akokoľvek obohatiť.

24. Žalovaný sa opätovne vyjadril podaním zo dňa 20.06.2025, dňa 05.09.2025, 08.09.2025 a
28.10.2025 a žalobkyňa podaním zo dňa 08.07.2025, 15.07.2025 a 30.09.2025, ktorých obsahom bolo
opakovanie ich predchádzajúcej argumentácie.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané – okrem
odvolania žalobkyne voči výroku I. (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné priznať úspech,
keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

26. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

27. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

28. Žalobkyňa podala odvolanie voči rozsudku v celom jeho rozsahu. Pokiaľ ide o výrok I. napadnutého

rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 273,- eur
s príslušenstvom, uvedené nemožno považovať za rozhodnutie v neprospech žalobkyne, preto súd
odvolanie žalobkyne voči výroku I. rozsudku odmietol (výrok I.).

29. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení

opravného uznesenia v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou aj žalovaným, a to so
zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom vzniku, rozsahu,
výšky a premlčania nároku žalobkyne na náhradu škody.

30. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľov, dopĺňa iba nasledovné:

31. Primárnou odvolacou námietkou žalobkyne bolo, že nesúhlasí s postupom znalca Ing. Gombára,
keď tento odpovedal v znaleckom posudku len na otázky položené súdom a nezaoberal sa zásahmi

žalovaného do jej nehnuteľnosti v rámci vstupu cez okno smerujúce z nehnuteľnosti žalovaného
na strechu žalobkyne, čo v posudku nebolo vôbec ohodnotené. Odvolací súd preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj obsah spisu a dospel k záveru, že námietka žalobkyne je neopodstatnená. Súd prvej
inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie potrebné k objasneniu tých sporných otázok, ktoré sa
týkali príčiny a rozsahu zatekania na dome žalobkyne, vrátane stanovenia výšky spôsobenej škody.

Obe strany v konaní produkovali množstvo protichodných tvrdení, ďalej rozsiahle množstvo listinných
dôkazov a fotografií. Súd preto správne zameral dokazovanie na zodpovedanie pre rozhodnutie
kľúčových otázok osobou s odbornými znalosťami, a to znalcom. Na pojednávaní dňa 22.10.2019 súd
uložil obom stranám, aby v určenej lehote doručili súdu otázky určené pre znalca. Žalobkyňa predložilasúdu svoje otázky prostredníctvom svojho právneho zástupcu na č. l. 565. Žiadna z otázok sa netýkala
okna žalovaného. V podaní žalovaného, ktoré obsahovalo otázky na znalca, sa síce otázka pod písm.
g) týka žalobkyňou spomínaného okna, avšak otázka znela: „je zhotovené okno v nehnuteľnosti č. XX,

ktoré údajne smeruje na strechu nehnuteľnosti č. XX?“. V prvom rade odvolací súd dáva do pozornosti,
že daná otázka gramaticky nedáva zmysel. Nie je odvolaciemu súdu zrejmé ani to, čo danou otázkou
žalovaný sledoval, aké údajné poškodenie, či porušenie práv a oprávnených záujmov žalobkyne malo
vzniknúť, prípadne akú škodu jej mal týmto oknom žalovaný spôsobiť. Preto odvolací súd nevidí dôvod,
aby súd prvej inštancie takúto nezrozumiteľnú a pre spor nevýznamnú otázku kládol znalcovi. Vzhľadom

na to, že súd prvej inštancie položil znalcovi otázky, ktoré sú obsahom uznesenia č. k. 15C/5/2014-582
zo dňa 09.03.2020 a uznesením č. k. 15C/5/2014-616 zo dňa 30.12.2020 a ktoré priamo súvisia
s predmetom sporu, odvolací súd nevidí na postupe súdu prvej inštancie žiadnu vadu. Nadôvažok
odvolací súd poukazuje aj na to, že Ing. Gombár bol v konaní riadne vypočutý, pričom uviedol, že pokiaľ
by okno na stavbe žalovaného smerujúce na strechu žalobkyne súviselo s prístupom na strechu domu
žalobkyne, určite by to uviedol v znaleckom posudku. Na opakované otázky žalobkyne, ktoré neboli

výslovne uvedené v uznesení súdu v znaleckej úlohe, znalec odpovedal, že sa striktne držal položených
otázok. Okno na stavbe žalovaného smerujúce na strechu žalobkyne nepovažoval za potrebné riešiť, ani
nebol na to upozornený, čo mohla urobiť žalobkyňa počas obhliadky, ktoré urobil znalec dve. Žalobkyňa
mala možnosť upozorniť znalca už počas obhliadky na skutočnosti, ktoré uvádzala až počas výsluchu
znalca na pojednávaní. Odvolací súd poukazuje aj na to, že v samotnom odvolaní žalobkyňa neuvádza,

aká konkrétna škoda jej mala byť uvedeným oknom žalovaného spôsobená (uviedla len všeobecne, že
dochádza k poškodzovaniu strechy bez bližšej špecifikácie a zavedeniu káblov na telefón a internet),
prípadne ako uvedené súvisí s jej uplatneným nárokom na náhradu škodu spôsobenú zatekaním
a vlhnutím jej domu.

32. Ďalej žalobkyňa v odvolaní namietala, že došlo k procesnej chybe hneď v rámci kolaudačného
rozhodnutia, pričom so žalobkyňou sa nekonalo ako s účastníčkou konania. Odvolací súd však v danej
časti odvolania nevidí, v čom žalobkyňa považuje postup súdu prvej inštancie, alebo jeho závery za
nesprávne. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie samotného rozsudku, kde súd prvej inštancie
opakovane konštatuje, že so žalobkyňou sa ako s účastníčkou kolaudačného konania nekonalo, čo

je v zhode s tvrdením žalobkyne. Keďže odvolací súd nenachádza žiadnu odvolaciu argumentáciu
žalobkyne, ktorou by sa mohol zaoberať, presunul svoju pozornosť na ďalšiu časť odvolania žalobkyne.

33. V ďalšej časti odvolania sa žalobkyňa venuje tomu, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy
vymenované v bodoch 134. – 139. odôvodnenia rozsudku. Malo ísť najmä o svedkov – pracovníkov

stavebného úradu, H. L., K. F. (po vydaji Q.) a ďalší. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa
v odvolaní neuviedla dôvody, pre ktoré mali byť svedkovia vypočutí, ani k akým skutočnostiam,
rozhodným pre objasnenie skutkového stavu veci, by mali byť vypočutí. Z pohľadu odvolacieho súdu
nestačí len „blanketovo“ uviesť, že súd prvej inštancie pochybil, keď svedkov nevypočul bez uvedenia,
aký konkrétny dosah mal tento postup súdu na nedostatočné objasnenie skutkového stavu veci.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podrobne a komplexne zdôvodnil, prečo nepovažoval
výsluchtoho-ktoréhosvedkavkonanízapotrebnýahospodárny,atovbodoch134.až138.odôvodnenia
rozsudku., pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje najmä s tým, že s prihliadnutím
na výsledky znaleckého dokazovania výsluchy svedkov neboli spôsobilé priniesť do konania žiadne
skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť závery súdu o existencii, rozsahu a výšky škody, vrátane príčinnej

súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobkyne.

34. Rovnako odvolací súd zdieľa názor súdu prvej inštancie o nadbytočnosti nariadenia znaleckého
dokazovania znaleckým ústavom v bode 139. odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie správne
poukázal na to, že nevyhodnotil vec ako obzvlášť závažný prípad vyžadujúci osobitné vedecké

posúdenie, pričom v danom prípade neboli ani závery znalcov v zrejmom rozpore. Odvolací súd
poukazuje na to, že žalobkyňa v odvolaní uvedené nijako nespochybňuje, ani nevyvracia, nie je to
odvolaciemu súdu ani zrejmé, z akého dôvodu mal súd prvej inštancie podľa žalobkyne pochybiť.

35. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie jej mal priznať

náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože určenie výšky škody bolo dané úvahou súdu v spojení
s odhadom obsiahnutým v znaleckom posudku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS
SR vyslovené v uznesení č. k. III. ÚS 415/2025-11 zo dňa 17.07.2025, kde uviedol: „nemožno dospieť k
záveru,žebyčiastočnézamietnutiežalobysťažovateľkyzáviseloodúvahysúdutak,akotopredpokladaluž neúčinný, nerozumne do CSP neprebratý, no judikatúrou súdov do systému CSP rekonštruovaný
už zrušený § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Úvahou súdu v zmysle tohto ustanovenia
nemožno rozumieť akúkoľvek úvahu súdu, keďže akékoľvek súdne rozhodnutie je výsledkom osobitnej

úvahy o skutkovej a právnej stránke veci. Každé súdne rozhodnutie je, či by skôr malo byť, výsledkom
uvažovania. Úvahou súdu podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku treba rozumieť právne
posúdenie rôznych osobitých skutočností z pohľadu relatívne neurčitých právnych noriem, akými sú
napríkladurčeniaprimeranejnáhradynemajetkovejujmyzazásahdoosobnostnýchprávpodľa§13ods.
2 Občianskeho zákonníka. O aplikáciu takejto relatívnej neurčitej právnej normy v prípade posúdenia

dôvodnosti sťažovateľkou uplatneného nároku nešlo. To vylučuje aplikáciu judikatúrou rekonštruovanej
normy obsiahnutej v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.“ Odvolací súd s poukazom na závery
NS SR dáva do pozornosti, že ani v prejednávanej veci nejde o nárok vyplývajúci z právnej normy, podľa
ktorej výšku nároku podľa kritérií primeranosti určuje voľnou úvahou súd, ale o náhradu škodu vzniknutej
na nehnuteľnosti, ktorá je riadne vyčísliteľná. Navyše, v danom prípade nejde ani o závislosť nároku
žalobkyne od znaleckého posudku, lebo čiastočné zamietnutie žaloby nebolo spôsobené závislosťou

rozhodnutia od znaleckého posudku, teda od rozdielnych odborných znaleckých predstáv o výške škody
(výšku škody si totiž v žalobe a aj neskorších rozšíreniach žaloby žalobkyňa určila podľa vlastného
uváženia), ale podkladom pre čiastočné zamietnutie žaloby bolo v prevažnej časti premlčanie nároku
a neunesenie dôkazného bremena čo do tvrdeného rozsahu a výšky škody. Súd prvej inštancie preto
správne priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania žalovanému s prihliadnutím na len

nepatrný úspech žalobkyne v konaní a nemohol postupovať inak ani v prípade znalečného (výrok
IV.), keď tento pomer úspechu sa pretavil aj do rozhodnutia o náhrade preddavkami nekrytej časti
znalečného.

36. Po vyčerpaní odvolacej argumentácie žalobkyne, presunul odvolací súd pozornosť na odvolacie

dôvody žalovaného. Žalovaný nesúhlasí s tým, že ho súd prvej inštancie čiastočne zaviazal na náhradu
škodu žalobkyni a poukazuje na ust. § 415 OZ s tým, že si svoju prevenčnú povinnosť splnil a mal
snahu (minimálne 3x) predchádzať vzniku škôd tým, že žiadal žalobkyňu, aby mu umožnila vstup na
povalu jej domu, čo sa nestalo. Odvolací súd má za to, že zo strany žalovaného došlo k dezinterpretácii
ust. § 415 OZ, ktoré znie „každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí“. Citované ustanovenie ukladá každému povinnosť zachovávať
taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne
časové a miestne pomery rozumne požadovať, a ktorý je z objektívneho hľadiska spôsobilý zabrániť
alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody (na živote, zdraví, majetku, či životnom prostredí). Je rozumné
predpokladať, že každá osoba sa môže dopustiť takého konania, či opomenutia, v dôsledku ktorého

neúmyselne spôsobí druhému škodu. Z uvedeného dôvodu však škodca musí vždy predpokladať, že
by škoda mohla vzniknúť (napr. pri riadení motorového vozidla) a dohliadať na to, aby škoda nevznikla,
hoci nie v každej situácii bude možné škode zabrániť aj pri vynaložení úsilia. Prevenčná povinnosť pri
vplyve nad zdrojom nebezpečenstva môže prerásť až do zakročovacej povinnosti, ak je uloženie takejto
povinnosti vzhľadom a okolnosti rozumné a očakávateľné. Škodca musí vždy preukázať, že nevedel

a ani nemal vedieť o tom, že jeho konanie je protiprávne, a ani to, čo môže jeho konanie spôsobiť. Musí
teda preukázať, že vynaložil takú mieru starostlivosti, ktorú by vynaložil priemerná rozumná osoba pri
vykonávanej činnosti, teda že sa správal tak, ako ukladá cit. ust. § 415 OZ s prihliadnutím na subjektívnu
schopnosť naplniť objektívny štandard správania. Po zhrnutí uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že
v prejednávanej veci bolo znaleckým posudkom preukázané, že hlavnou príčinou vzniku škody na

nehnuteľnosti žalobkyne spôsobenej zatečením bolo napojenie úžľabia medeného žľabu, ktorý bol
súčasťou stavebných prác v rámci realizácie prístavby žalovaného. Je nepochybné, že žalovaný mohol
a mal vedieť, že pri realizácii prístavby, ktorá je v tesnej blízkosti susediacej nehnuteľnosti patriacej
žalobkyni, môže vzniknúť škoda na jej nehnuteľnosti. Škode pri jej vzniku nijako nezabránil, hoci od
žalovaného bolo možné rozumne očakávať, že dohliadne na to, aby práce boli vykonané tak, aby na

dome žalobkyne nevznikala škoda, pričom za stavebné práce ako ich objednávateľ nesie zodpovednosť.

37. Odvolací súd dáva do pozornosti, že je potrebné odlíšiť medzi primárnym protiprávnym konaním
(nesprávnym osadením žľabu) a vznikom škody, ktorá sa však prejavila až masívnym prenikaním
zrážkovej vody v dôsledku nesprávneho osadenia žľabu, teda zatečením na dome žalobkyne. Celý tento

proces možno vyhodnotiť ako „primárny“ vznik škody v podobe zatečenia, ktorý by v prípade správne
osadeného žľabu nevznikol. Vzhľadom na to, že žalovaný opakovane odmietal zodpovednosť za
zatečenie domu žalobkyne a jeho príčinu neodstránil, narastanie škody v dôsledku zvyšovania rozsahu
zatečenia, ktoré gradovalo v priebehu rokov (a čiastočne sa prekrýva aj s rozhodným obdobím, za ktorésúd prvej inštancie žalobkyni priznal náhradu škody), už predstavuje pomyselnú „sekundárnu“ škodu
pretrvávajúceho charakteru, ktorá však vo svojej podstate stelesňuje len nárast rozsahu pôvodnej škody.
Občiansky zákonník vo vzťahu ku škode nerozlišuje jej kategórie z hľadiska časového vzniku, je však

potrebné vziať na zreteľ, že škoda nemusí vzniknúť len jednorazovo, pretože pokiaľ protiprávne konanie
škodcujeopakujúcehosaalebotrvaléhocharakteru,ajsamotnáškodasamôžerozširovať,resp.vznikať
opakovane nanovo v čoraz väčšom rozsahu. V danom prípade sa tak stalo v závislosti od vplyvu
poveternostných podmienok, najmä zrážok. Ako odvolací súd uviedol vyššie, je zrejmé, že žalovaný si
svojuprevenčnúpovinnosťprivykonávanístavebnýchprác,priktorýchdošloajknesprávnemuosadeniu

predmetného žľabu, teda v čase primárneho vzniku škody, nesplnil. To však nemá nič spoločné s tým, či
žalovaného neskôr do svojej nehnuteľnosti žalobkyňa vpustila, aby sa na ňu „pozrel“. Oboznámenie sa
s charakterom a rozsahom už vzniknutej škody nijako nesúvisí so samotnou prevenčnou povinnosťou
podľa § 415 OZ, ani nie je spôsobilé nijako zvrátiť dôsledky toho, že žalovaný riadne nedohliadol na
realizáciu osadenia žľabu, hoci tak urobiť mal a mohol.

38. Navyše, súd prvej inštancie správne poukázal v bode 151. odôvodnenia rozsudku aj na to, že
žalovaný nepreukázal ani len zámer vstupu do domu žalobkyne, ktorého sa domáhal. Z pohľadu
odvolacieho súdu bez toho, aby žalovaný aj skutočne mal vôľu riešiť príčinu zatekania a odstrániť
vzniknutú škodu, je irelevantné, či žalobkyňa žalovanému vstup do jej nehnuteľnosti aj povolila.
Tu odvolací súd dáva do pozornosti, že Mesto Piešťany vo výzve č. k. 17891/20/3/2006-BB zo

dňa 18.12.2006 adresovanej žalovanému, zhrnulo závery z miestnej obhliadky orgánu štátneho
stavebného dohľadu tak, že z povaly susedného domu žalobkyne bolo vidieť vymenené škridle od
stavbypolyfunkčnéhodomu,pričompodľavyjadreniažalovanéhostavebníka,nastrechežalobkynebolo
medené oplechovanie v mieste vyberaných škridiel, čomu nasvedčovala aj fotodokumentácia dodatočne
doložená stavebnému úradu. Na odvedenie dažďových vôd zo strechy rodinného domu žalobkyne bol

vyhotovený medený dažďový zvod, ktorý počas výstavby slúžil aj na odvedenie dažďových vôd zo
stavby žalovaného s tým, že po ukončení výstavby zostane dažďový zvod len pre odvedenie dažďovej
vody zo strechy rodinného domu žalobkyne. Predmetnou výzvou vyzvalo mesto žalovaného, aby upravil
odvedenie dažďových vôd zo svojej stavby tak, aby sa nevyužívala stavba žalobkyne, a to v lehote 30
dní od doručenia výzvy. Nadväzovala ďalšia výzva Mesta Piešťany zo dňa 28.9.2007 žalovanému, aby

v lehote 30 dní od doručenia výzvy upravil posunuté škridle na susednom rodinnom dome žalobkyne,
postavenom na parc. č. 7637 tak, aby sa zabránilo zatekaniu dažďovej vody do predmetného rodinného
domu, a tým aj vlhnutiu stien. Zároveň požiadal žalovaného o vyčistenie dažďového zvodu medzi
stavbami od nečistôt. Na výzvu mesta zo dňa 28.9.2007 zareagoval žalovaný odpoveďou zo dňa
12.11.2007, v ktorej uviedol, že sa nepreukázala príčinná súvislosť medzi údajným zatekaním do domu

žalobkyne a stavebnou činnosťou žalovaného na jeho stavbe alebo či k zatečeniu dochádzalo už skôr
a súčasne aj premáčaniu stien vplyvom inej stavby. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný od počiatku
nemal záujem riešiť ani príčinu vzniku škody na dome žalobkyne, ani škodu samotnú, preto ostáva bez
významu, či žalobkyňa žalovaného vpustila do jej domu, alebo nie.

39. Ďalej žalovaný v odvolaní pokračuje tým, že žalobkyňa sa o svoju nehnuteľnosť nestarala a iným
spôsobom ju nezabezpečila proti predchádzaniu vzniku škôd na jej povale, čím si ona nesplnila svoju
prevenčnú povinnosť podľa § 415 a 417 OZ, lebo nepreukázala, že by vynaložila akékoľvek náklady na
odstránenie príčiny zatekania. Žalobkyňa pritom mala a mohla vykonať opatrenia, aby nedochádzalo
k zväčšovaniu škody. Škodu si teda od roku 2008 navyšovala žalobkyňa sama. Odvolací súd sa už

podrobnejšie zaoberal podstatou prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ v bode 36. odôvodnenia vyššie,
pričom opätovne zdôrazňuje, že ide o povinnosť predchádzať škodám. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že
žalobkyňa mala vykonať opatrenia na odstránenie príčiny zatekania, alebo zabránenie zväčšovaniu
škody, nejde o predchádzanie škode, ale konanie súvisiace s riešením už vzniknutej škody, na ktoré je
navyše povinný žalovaný a nie žalobkyňa.

40. Vo vzťahu ku konaniu, resp. nečinnosti žalobkyne vo vzťahu k narastajúcej škode na jej majetku,
možno však zohľadniť aj to, že ako porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti môže byť posudzované
aj neobozretné konanie poškodeného, ktorým spôsobil zvýšenie rozsahu škody, ktorá vznikla porušením
právnej povinnosti škodcu (por. rozhodnutie NS ČR, sp. zn.: 25Cdo/1369/2006). V takomto prípade by

však muselo byť preukázané, že žalobkyňa sa podieľala na vzniku a rozširovaní škody či už svojím
konaním, či nečinnosťou, prípadne vlastným neobozretným správaním pri vzniku škody. V danom
prípade však žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť stavebnú činnosť žalovaného, príčinu škody, či jej
vznik a sama nijako neprispela ani k jej rozširovaniu. Nemožno si preto zamieňať navýšenie škodyspôsobenéneobozretnýmsprávanímsamotnéhopoškodeného(čobyvkonečnomdôsledkumohloviesť
k záveru o porušení prevenčnej povinnosti) a absenciu snahy o reparáciu už vzniknutej škody samotným
poškodeným, čo povinnosťou poškodeného nie je a nemá s prevenčnou povinnosťou žiaden súvis.

41. Pokiaľ ide žalovaným zdôrazňované ust § 417 ods. 1 OZ (komu škoda hrozí, je povinný na
jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia), už len zo samotného znenia
ustanovenia je zrejmé, že sa týka zakročovacej povinnosti v prípade škody, ktorá ešte len hrozí, nie
takej, ktorá už nastala. Žalovaný neuvádza, ako mala žalobkyňa predvídať, že jej žalovaný stavebnými

úpravami spôsobí škodu a ako konkrétne mala voči tomuto zakročiť. Otázka, či žalobkyňa podnikla
kroky k odstraňovaniu už existujúceho zatečenia, nemá so splnením zakročovacej povinnosti proti
hroziacej škode súvis, a to ani v tom kontexte, že škoda sa postupom rokov a vplyvom zrážok neustále
rozširovala, pretože bez toho, aby žalovaný odstránil príčinu zatekania, by akékoľvek dočasné riešenia
(napr.vysúšaniemuriva,maľovanieatď.)nemalivýznam.Zobsahuuvedenejčastiodvolaniažalovaného
je možné vyvodiť, že žalovaný poukazuje na nečinnosť žalobkyne pri starostlivosti o svoj dom aj z toho

pohľadu, že strešná krytina, konštrukcia a prvky krovu boli už značne opotrebované, pričom vlhnutie
domu bolo spôsobené aj nedostatočnou izoláciou. Odvolací súd tu poukazuje na závery znalca Ing.
Gombára, ktorý uviedol, že priamou príčinou vlhnutia domu žalobkyne je absentujúca, resp. nefunkčná
vodorovná izolácia stien samotného dobu, čo je bežný stav pre domy postavené v medzivojnovom
období 20. storočia. Avšak hlavnou príčinou zatekania dažďovej vody je nesprávne a nedostatočne

realizovaná oprava strechy. Kritické miesto zatekania je napojenie pôvodného úžľabia medeného žľabu,
ktorý bol osadený v mesiaci 10/2006 na mieste bývalej rímsy medzi strechou domu sp. č. XXXX a
štítovou stenou prístavieb domu súp. č. XXXX (dom žalovaného). Zatekanie je masívne, hlavne v
mieste napojenia. Odvolací súd konštatuje, že hoci je zrejmé, že dom žalobkyne je v nevyhovujúcom
stave, pričom vlhnutie stien je zapríčinené aj opotrebovaným stavom (stav izolácie) a vekom samotnej

stavby, náhradu škody si uplatnila v dôsledku zatekania dažďovej vody, o ktorej tvrdila, že jej ju spôsobil
žalovaný stavebnými úpravami v rámci realizácie jeho prístavby. Príčina zatekania bola v konaní riadne
preukázanáznaleckýmdokazovaním,pričomsúdprirozhodnutíovýškeškodyvychádzalsprávnenielen
zo záverov znalca o príčine zatekania, ale aj jej vyčíslení, pričom vyčíslil škodu na dome žalobkyne,
ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prístavbou domu žalovaného.

42. Následne žalovaný v odvolaní argumentuje pomerne zmätočne, keď uvádza, že je nesprávny záver
súdu o tom, že došlo k „rozšírenému poškodeniu strechy žalobkyne“ osadením medeného plechu
v roku 2016. Išlo zrejme o stav, keď bol medený plech odcudzený. Súd tak nesprávne konštatoval, že
došlo k rozšíreniu škody v rozhodnom období od 31.01.2012 do 21.09.2020. Odvolací súd konštatuje,

že z vykonaného dokazovania, ani odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by malo dôjsť
k akémukoľvek incidentu, či konaniu z strany žalovaného v roku 2016, ktorý by mal súvis s uplatneným
nárokom na náhradu škody, či so samotným dažďovým žľabom (okrem pretrvávajúceho stavu zatekania
do domu žalobkyne). Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia si odvolací súd všimol, že súd
prvej inštancie uviedol v bode 159. odôvodnenia, že žalobkyni vznikla škoda na streche jej domu

z dôvodu nesprávne osadeného medeného žľabu za účelom zvodu vody zo strechy žalobkyne v
mesiaci 10/2016, pričom ide zjavne o preklep, keďže z obsahu spisu, vykonaného dokazovania,
ako aj obsiahleho odôvodnenia rozsudku je nepochybné, že sa tak stalo v roku 2006. Pokiaľ ide o
samotné obdobie, za ktoré súd prvej inštancie náhradu škody priznal, uvedeným sa odvolací súd
zaoberá nižšie.

43. Žalovaný pokračoval námietkou, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu premlčaný. Žalobkyňa od
roku 2008 vedela, čo je príčinou zatekania, právoplatným uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry
Piešťany zo dňa 10.06.2008, jej odo dňa 11.06.2008 začala plynúť dvojročná premlčacia doba na
uplatnenie nároku. Súd prvej inštancie umožnil žalobkyni neustále posúvať začiatok plynutia premlčacej

doby. Súd sa nesprávne vysporiadal s plynutím premlčacej doby od 10.06.2008 do 27.10.2013. Odvolací
súd aj túto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa ust. § 106 ods. 1 OZ, právo na
náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá. Odvolací súd však upriamuje pozornosť na to, že pri začatí plynutia premlčacej doby
nie je smerodajná len vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, ale predovšetkým

moment vzniku samotnej škody a v prípade jej vzostupného rozsahu, aj moment vzniku každého
ďalšieho rozšírenia už existujúcej škody. Už v bode 37. odôvodnenia (vyššie) odvolací súd vysvetlil,
že je potrebné vziať na zreteľ, že škoda nemusí vzniknúť len jednorazovo, pokiaľ protiprávne konanie
škodcujeopakujúcehosaalebotrvaléhocharakteru,ajsamotnáškodasamôžerozširovať,resp.vznikaťopakovane nanovo v čoraz väčšom rozsahu. Uvedený špecifický charakter škody, ktorá vznikla na dome
žalobkyne, má potom vplyv aj na premlčanie daného nároku. Ako odvolací súd uviedol vyššie, žalobkyni
sa rozsah škody rozširoval a narastal vplyvom zrážok a s tým súvisiacim zväčšujúcim sa zatečením

domu. Každé takéto rozšírenie škody, predstavuje nárast škody, ktorý pred tým neexistoval, a preto
je vylúčené, aby v prípade nároku na náhradu škody, ktorá na dome žalobkyne gradovala v priebehu
niekoľkých rokov, začala plynúť premlčacia doba jednorazovo, a to od momentu, kedy sa žalobkyňa
prvý krát dozvedela o príčine vzniku škody. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v bode
159. odôvodnenia rozsudku v znení opravného uznesenia zo dňa 04.02.2025 vyhodnotil výšku škody na

dome žalobkyne ako rozdiel medzi celkovou výškou škody z obdobia bezprostredne predchádzajúceho
rozhodnémuobdobiu(t.j.obdobiu,ktorévovzťahukudňupodaniužalobynebolopremlčané–najmäbod
158. a 159. odôvodenia napadnutého rozsudku) a celkovou výškou škody v roku 2020 – s prihliadnutím
na časové obdobie, za ktoré si žalobkyňa nárok uplatnila, resp. neskôr opakovane rozširovala.

44. Po vyčerpaní aj odvolacej argumentácie žalovaného odvolací súd konštatuje, že závery súdu prvej

inštancieovzniku,príčine,rozsahu,premlčaníavýškeškodynadomežalobkynespôsobenejžalovaným
sú správne, preto s poukazom na § 387 CSP napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II., včítane závislých
a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správnych výrokov III. a IV. o náhrade trov prvoinštančného
konania a znalečného, potvrdil.

45. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

46. V zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. (ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2)

47. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a 2 v
spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a prihliadnutím na to, že odvolanie podali obe strany, avšak
žiadna z nich nebola v odvolacom konaní úspešná, a preto žiadnej z nich náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

48. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).