Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74Ek/3127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125447185
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125447185.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so
sídlom Majerníková 3/A, 841 05 Bratislava, IČO:42 185 190 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F. G., o vymoženie 0 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/3127/2025 zo dňa

09. 12. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/3127/2025 zo dňa 09. 12. 2025 z r u š u
j e a vec v r a c i a vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 14. 11. 2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky v podobe príslušenstva istiny - úroku z omeškania vo výške 0,25 %

denne zo sumy 391,64 Eur od 17. 02. 2007 do 15. 03. 2007, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne
zo sumy 308,66 Eur od 16. 03. 2007 do 13. 04. 2007, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo
sumy 225,68 Eur od 14. 04. 2007 do 15. 05. 2007, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy
142,70 Eur od 16. 05. 2007 do 14. 06. 2007, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 59,72
Eur od 15. 06. 2007 do 16. 07. 2007, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 522,14 Eur
od 18. 08. 2002 do 20. 08. 2002, úroku z omeškania vo výške 1859,80 Eur a príslušenstva na základe

exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. 1Rob 299/02
zo dňa 30. 10. 2002, (ďalej len „exekučný titul“), ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
24. 12. 2002.

2. Vyšší súdny úradník rozhodnutím sp. zn. 74Ek/3127/2025 zo dňa 09. 12. 2025 zamietol návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. e) zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov a nepriznal
oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 53
ods. 1, ods. 3 písm. e), ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 3 ods. 1, § 39, § 517 ods.
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 23a ods. 1 zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“), § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31.12.2008 a s poukazom na zjednocujúce stanovisko pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky
prijatého v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15. 06. 2022,

ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MObdo 5/2009 zo dňa 26. 11. 2009 a rozhodnutie R
5/2000 publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 5, ročník 2000. V odôvodnenírozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým súd uložil odporcovi (povinnému), aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil
navrhovateľovi (oprávnenému) sumu 14.300,00-Sk (474,67 Eur), úrok z omeškania vo výške 0,25 %

denne zo sumy 14.300,00-Sk (474,67 Eur) od 21. 08. 2002 do zaplatenia, denný úrok z omeškania vo
výške 0,25 % zo sumy 15.730,00-Sk (522,14 Eur) od 18. 08. 2002 do 20. 08. 2002, čo predstavuje
79,00-Sk (2,62 Eur) a nahradil súdny poplatok vo výške 715,00-Sk (23,73 Eur) alebo aby v tej istej lehote
podal odpor. Exekučný titul, predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a
vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

24. 12. 2002. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že pristúpil k posúdeniu dôvodnosti predmetného
návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 11. 2025 a nároku priznaného exekučným titulom v zmysle
aktuálnej judikatúry. K rozsahu prieskumnej činnosti pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie
odkázal na rozsudok súdneho dvora C-448/17, z ktorého vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho
konania nevylučuje preskúmanie exekučného titulu – platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym
úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá

bola podkladom na jeho vydanie a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Okrem toho poukázal na
zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republike prijatého v uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15. 06. 2022, v ktorom uviedol, že: „Ak právna
úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom
odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a

uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nie je v súlade so základným pravom spotrebiteľa
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní
odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný
nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému
rozkazu odpor nepodal.“ Po preskúmaní nároku priznaného exekučným titulom vyšší súdny úradník

zistil, že výška úrokov z omeškania nebola priznaná v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že účastníci
občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona,
ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Poukázal na súdnu prax, ktorá je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne
je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Ak sa úroky z
omeškania dohodnú, musia mať primeranú výšku, ktorá nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú
hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym

úkonom. Pre určenie výšky úroku z omeškania je rozhodujúce, kedy sa dlžník dostal do omeškania.
V prejednávanej veci je preukázané, že povinný sa s vrátením celého poskytnutého úveru dostal do
omeškania dňa 21. 08. 2002. Vyšší súdny úradník zistil, že v občianskoprávnych vzťahoch v zmysle v
tom čase platného § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola výška úrokov z omeškania počítaná ako
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu. V období od 21. 08. 2002 (t.j. v období kedy sa povinný dostal do omeškania)
bola základná úroková sadzba NBS vo výške 16,50 %. Vzhľadom na vyššie uvedené, úprava úroku
z omeškania tak ako je uvedená v exekučnom titule, t.j. 0,25 % denne (91,25 % ročne) predstavuje
viac než 5-násobok zákonnej úrokovej miery v občianskoprávnych vzťahoch pre úroky z omeškania
v čase, kedy sa povinný dostal do omeškania. Zároveň podľa vyššieho súdneho úradníka nemôžu byť

žiadne pochybnosti o tom, že v exekučnom titule uvedený úrok z omeškania podstatným spôsobom
presahuje obvyklú úrokovú mieru stanovenú Národnou bankou Slovenska pre úroky z omeškania v
občianskoprávnych vzťahoch, v čoho dôsledku úrok z omeškania z exekučného titulu bol priznaný v
rozpore s § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadením Vlády č. 87/1995 Z.z. Vyšší
súdny úradník skonštatoval právny záver, že záväzok obsiahnutý v exekučnom titule, ktorým je platobný

rozkaz, v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne a kapitalizovaného úroku z omeškania
vo výške 1.859,80 Eur, ktorý vyplýva z úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne je neprimeraný,
a teda odporuje zákonu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Zb.) a zároveň prieči dobrým mravom, a preto je podľa vyššieho súdneho úradníka v tomto
exekučnom konaní v časti uplatneného úroku z omeškania a kapitalizovaného úroku z omeškania

vo výške 1.859,80 Eur daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3
písm. e) Exekučného poriadku. Podľa vyššieho súdneho úradníka takto vyčíslené kapitalizované úroky
z omeškania sú nezákonné a vyšší súdny úradník ich vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a teda je tu daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e)Exekučného poriadku. Záverom vyšší súdny úradník nepriznal oprávnenému nárok na náhradu trov
exekúcie, nakoľko k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je iba oprávnený a súčasne konanie trpí vadou, pre

ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, a teda oprávnený, ktorý bol neúspešný s návrhom
na vykonanie exekúcie, nemá nárok na ich náhradu.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
sťažnosť a navrhol, aby súd podľa ustanovenia § 250 CSP napadnuté uznesenie zrušil a vrátil

vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že rozumie
a nerozporuje, že exekučné konanie sa po zastavení tzv. starej exekúcie riadi účinnou úpravou
exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku. No oprávnený zároveň tvrdí, že ani v zmysle
účinnej právnej úpravy Exekučného poriadku neexistuje žiaden dôvod pre zamietnutie návrhu na
vykonanie exekúcie, ako aj žiaden dôvod pre zastavenie exekúcie. Oprávnený ďalej uviedol, že
hmotnoprávnym základom právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným je zmluva o úvere z

roku 2002. Zmluva je uzavretá v režime Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) Exekučným titulom
je platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť v roku 2002. V tom čase Občiansky zákonník
nedefinoval pojem „spotrebiteľ“ a ani „spotrebiteľská zmluva“ a ani právny poriadok neobsahoval právny
inštitút „neprijateľných podmienok“. V čase vydania exekučného titulu dokonca Slovenská republika ani
nebola členom Európskej únie, a preto súd vydávajúci platobný rozkaz nebol povinný a ani oprávnený

aplikovať komunitárne právo vrátane eurokonformného výkladu. Exekučný titul bol vydaný za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorého znenie
účinné v čase vydania exekučného titulu rovnako nepoznalo žiadne spotrebiteľské právo, spotrebiteľské
zmluvy a ani neprijateľné zmluvné podmienky. To isté platí v prípade pôvodného Zákona o ochrane
spotrebiteľa (zákon č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), do ktorého znenia boli zakotvené

spotrebiteľské zmluvy rovnako v roku 2004 (v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 616/2004
Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 25. 11. 2004). Právnu úpravu neprijateľných podmienok obsahoval
následneažsúčasnýZákonoochranespotrebiteľa(zákonč.250/2007Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov
- viď. ustanovenie § 3 ods. 3). V žiadnom prípade preto nemožno podľa oprávneného vztiahnuť na
exekučný titul hmotnoprávnu úpravu, ktorá v čase vydania exekučného titulu neexistovala (!!!) a z

dôvodu tejto neexistentnej právnej úpravy odmietnuť právnu ochranu časti nárokov podľa exekučného
titulu. Takýto postup exekučného súdu by bol jednoznačne arbitrárny a predstavoval by odmietnutie
spravodlivosti(denegatioiustitiae).Oprávnenýtiežuviedol,žeprávnaúpravatzv.typovýchzmlúvv§23a
zákona č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bola verejnoprávna úprava, nie súkromnoprávna
úprava.Pozostávalalenzjednéhoustanoveniaajednejlegálnejdefinície.Neobsahovalažiadnusankciu

(napr. v podobe neplatnosti - ako v prípade neprijateľných podmienok). Išlo teda zjavne o obsolétnu
právnu úpravu bez akéhokoľvek vzťahu k Občianskemu zákonníku. Čo sa týka úroku vo výške 0,25
% denne z dlžnej sumy, exekučný súd v uznesení udáva, že je neprípustná taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím
na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V danom

prípade mal súd za to, že z priloženej spotrebiteľskej zmluvy a návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že
spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Ročná úroková sadzba úveru (v zmysle zmluvy o úvere)
Exekučný súd tu však podľa oprávneného opomína, že zmluva o úvere bola uzavretá v roku 2002,
kedy bola úplne zvyčajná úplne iná výška úrokov, ako je tomu v súčasnosti. Exekučný súd naviac (s

ohľadom na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré však bolo účinné až od 01.01.2008)
referuje na úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, no neuvádza,
aké existovali úrokové sadzby bánk v roku 2002. Exekučný súd naviac v súvislosti s výškou úroku
0,25 % denne z dlžnej čiastky cituje súdnu judikatúru, no ide o súdnu judikatúru vychádzajúcu zo
skutkového stavu dávno po čase uzavretia zmluvy o úvere (rok 2002). V čase uzavretia zmluvy o úvere

bola sadzba 0,25 % denne z dlžnej čiastky všeobecne akceptovaná. Hodnotenie úroku z omeškania
vo výške 0,25% za každý deň omeškania bolo predmetom viacerých konaní pred Najvyšším súdom
SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné dojednanie ako platné
(Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. decembra 2004; Rozsudok NS SR sp. zn.
2Obdo 26/2004 zo dňa 22. septembra 2005; Rozsudok NS SR sp. zn. 2 Obdo 28/2004 zo dňa 22.

septembra 2005). V konaní pred Vrchným súdom v Prahe bolo dokonca judikované: „dohodnutý úrok
z omeškania vo výške 1 % denne z dlžnej čiastky nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku a jeho výška nie je dôvodom pre odoprenie právnej ochrany“ (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe
sp. zn. 7 Cmdo 13/94). Zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškaniaje primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi
(Rozsudok zo dňa 23. júna 2004, sp. zn. 33 Odo 588/2003 publikovaný pod číslom C 2801). Napokon,
zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol

dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným plnením povinnosti (napr. Rozsudok Krajského
súdu v Nitre zo dňa 3. februára 2010, č.k. 5Co/16/2010 publikovaný na H.. Oprávnený zdôrazňuje, že
ide o rozhodnutie o občianskoprávnom spore so zohľadnením argumentácie spotrebiteľským právom.
Argumentácia exekučného súdu vedie k záveru, že v podstate akékoľvek súdne rozhodnutie (zjavne
nespadajúce pod spotrebiteľské právo), ktoré priznáva právo na plnenie v rozpore s dobrými mravmi,

je dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie a neskôr na zastavenie exekúcie súdom.
Dosadené do pomerov predmetnej exekučnej veci, exekučný súd tvrdí, že právoplatný a vykonateľný
platobný rozkaz, ktorý bol vydaný v čase, keď žiadne spotrebiteľské právo (vrátane neprijateľných
podmienok) neexistovalo, nie je spôsobilý exekúcie, pretože je rozporný s dobrými mravmi. Takýto
právny záver je podľa oprávneného neprijateľný. Rozpor s dobrými mravmi v žiadnom prípade nemôže
byť ani dôvodom na zastavenie exekúcie ani dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v

zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku. Či už dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie
exekúcie, ako aj dôvody na zastavenie exekúcie súdom sú vymedzené taxatívne a predstavujú výnimku
z pravidla v podobe výnimiek, kedy exekučné konanie prebehnúť nemôže. V prípade výnimky z pravidla
dovodila súdna prax použitie reštriktívneho výkladu (napr. ÚS ČR III.ÚS 3593/14). Exekučný súd naproti
tomu použil výklad extenzívny, keď dôvod na zastavenie exekúcie súdom neprípustne vztiahol aj na

prípad rozporu s dobrými mravmi.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8.Podľa§239ods.1a2zákona č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

12. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť
spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane
dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu
priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz
vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona

o upomínacom konaní.

13. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v
medziach daných ustanoveniami § 239 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1

Exekučného poriadku) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť vyššiemu
súdnemu úradníkovi na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie.14. Po preskúmaní obsahu exekučného spisu a napadnutého uznesenia sťažnostný súd dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je nepreskúmateľné, pretože vychádza
z nesprávne zisteného skutkového stavu. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie založil na skutočnosti,

že pre existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky v časti uplatneného úroku z omeškania je daný
dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku.
Nahliadnutím do spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že oprávnený nepredložil súdu spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie spotrebiteľskú zmluvu a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace
so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje v súlade s

§ 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku. V dôsledku uvedeného tak súd prvej inštancie vyhodnotil
napadnuté uznesenie ako nepreskúmateľné, keďže je založené na nesprávnych skutkových záveroch.
Z uvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie v súlade so zásadou hospodárnosti zatiaľ k vecnej stránke
podanej sťažnosti oprávneného nevenoval.

15. V nadväznosti na vyššie uvedené tak súdu prvej inštancie neostávalo iné než sťažnosťou napadnuté

uznesenie vyššieho súdneho úradníka podľa § 250 ods. 2 CSP zrušiť a vec mu vrátiť v celom rozsahu
na ďalšie konanie. Úlohou vyššieho súdneho úradníka v ďalšom priebehu konania tak bude najskôr
vyzvať oprávneného na predloženie spotrebiteľskej zmluvy a všetkých ďalších zmluvných dokumentov
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje
a následne opätovne preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia

zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).