Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207219
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4116207219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej,

PhD. a členiek senátu JUDr. Ivety Sopkovej a JUDr. Viery Nevedelovej, v spore žalobcov: 1/ X. P.,
nar. Z., bytom O., 2/ X. C., nar. Z., bytom O., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Ivetou Balalovou, so
sídlom Martinčekova 5, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: P. S., nar. Z., bytom B.,
zastúpenému advokátkou JUDr. Ivetou Lenčéšovou, so sídlom Farská 50, Nitra, o zaplatenie sumy
14.700 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/142/2016, o dovolaní
žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 15. júna 2023 sp. zn. 7Co/80/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaný m á proti žalobcom 1/, 2/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (v poradí druhým) rozsudkom z 9. júna 2022 č. k. 18C/142/2016-768 (ďalej
aj „rozsudok okresného súdu“ alebo „rozsudok súdu prvej inštancie“) zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 1/ sumu 5.200 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 1. mája 2014 do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta)a žalobkyni 2/ sumu 5.200 eur s úrokom z
omeškania 8 % ročne od 1. mája 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhá
výroková veta). Vo zvyšku žalobu zamietol (tretia výroková veta). Ďalším výrokom konanie v časti o

zaplatenie sumy 3.000 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 1. mája 2014 do zaplatenia zastavil
(štvrtá výroková veta). O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom 1/, 2/ vo výške 10 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (piata výroková veta). V časti, v ktorej bolo konanie zastavené, priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ vo výške 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (šiesta výroková veta).

1.1. Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie bolo vykonaným dokazovaním zistené, že
žalobcovia mali záujem o kúpu rodinného domu v G.. Pri kontrole údajov zistili, že starý otec žalovaného
na rodinnom dome robil rozsiahlu prístavbu a nadstavbu bez stavebného povolenia, a teda pôdorys
domu nesúhlasil so zápisom na katastrálnej mape. Aj napriek tomu mali žalobcovia záujem o kúpu domu
s tým, že dom zlegalizujú a náklady s tým spojené budú začlenené do Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

Ak by nedošlo ku kúpe, žalovaný vynaložené náklady spojené s legalizáciou rodinného domu žalobcom
vráti. Na základe uvedeného bola stranami sporu dňa 17. augusta 2013 uzatvorená Zmluva o budúcej
kúpnej zmluve na kúpu nehnuteľností. V zmluve sa strany zaviazali, že v lehote do 30. apríla 2014
na základe písomnej výzvy budúci predávajúci (žalovaný) a budúci kupujúci (žalobcovia) uzavrú kúpnuzmluvu na predmet budúcej kúpy špecifikovaný v článku B zmluvy. Ak kupujúci neuzavrú s budúcim
predávajúcim kúpnu zmluvu, nepožiadajú na základe výzvy budúceho predávajúceho o uzavretie kúpnej
zmluvy, nebudú chcieť uzavrieť s budúcim predávajúcim kúpnu zmluvu na predmet budúcej kúpy alebo

odstúpia od zmluvy do 30. apríla 2014, zaniknú tým všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tejto
zmluvy. Ak budúci predávajúci neuzavrie s budúcim kupujúcim zmluvu, nebude chcieť uzavrieť zmluvu
na predmet budúcej kúpy, alebo odstúpi od zmluvy do dňa 30. apríla 2014, práva a povinnosti z nej
vyplývajúce tým zanikajú. V takomto prípade je budúci predávajúci povinný uhradiť kupujúcim všetky
náklady špecifikované v odseku C.4., a to najneskôr do 10 kalendárnych dní do 10. mája 2014, ako

aj zmluvnú pokutu vo výške 10.000 eur. Budúce zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci v súčinnosti s
predávajúcim najneskôr do 30. apríla 2014 si dajú na vlastné náklady vypracovať znalecký posudok,
projektovú dokumentáciu, geometrický plán, ako aj iné nevyhnutné správy, povolenia alebo rozhodnutia
týkajúce sa kúpy a požiadajú príslušný stavebný úrad o dodatočné stavebné povolenie a o vydanie
kolaudačného rozhodnutia týkajúceho sa predmetu kúpy. Budúce strany sa dohodli, že budúci kupujúci
budú znášať poplatky v zmysle odseku C.4. zmluvy do výšky 5.000 eur. Ostatné poplatky presahujúce

5.000 eur bude znášať predávajúci. Budúce strany sa dohodli, že budúci kupujúci uhradia budúcemu
predávajúcemu kúpnu cenu špecifikovanú v článku B. zmluvy najneskôr do 90 kalendárnych dní od
podpisu zmluvy. Žalobcovia vykonali úkony spojené s vydaním nového kolaudačného rozhodnutia,
v rámci ktorého konania W. N. vzniesol námietku k presahu strešnej konštrukcie nad jeho parcelu,
ktorej sa vyhovelo. G. W. vzniesol námietku, že časť pozemku nie je vo vlastníctve žalovaného, ale

v jeho vlastníctve. Túto námietku stavebný úrad zamietol. Po dohode s p. N. a p. N. sa dal vyhotoviť
geometrický plán č. XXX-XXX/XXXX overený Správou katastra G. dňa 13. novembra 2013 pod č. XXX/
XX, ktorý bol zároveň podkladom na uzavretie Zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený správou katastra. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi stranami
sporu nedošlo, nehnuteľnosť bola následne predaná, pričom vlastníkmi nehnuteľnosti sú v súčasnosti

manželia Y..

1.2. Po právnej stránke okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 50a ods. 1, 2, § 420, § 451, § 454, §
107 ods. 1, 2, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia sa žalobou domáhali zaplatenia sumy
24.700eur,pričomvčastizamietnutiažalobyvsume10.000eurbolorozhodnutiesúduprvejinštanciezo

14. januára 2019 potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 28. januára 2021 sp. zn. 7Co/176/2019,
a predmetom sporu zostala suma 10.400 eur. Po pripustení zmeny žaloby bola predmetom sporu suma
11.700 eur, ktorá pozostávala zo sumy 2.400 eur, ako sumy vyplatenej za vypracovanie projektovej
dokumentácie pre stavebné a kolaudačné konanie a sumy 9.300 eur, predstavujúcej investíciu do cudzej
nehnuteľnosti.

1.3. Čo sa týka sumy 2.400 eur titulom nákladov spojených s kolaudáciou nehnuteľnosti, súd prvej
inštancie vychádzal zo súkromného znaleckého posudku č. XXX/XXXX Ing. Q., ktorý dospel k záveru,
že vykonanými stavebnými prácami došlo k zhodnoteniu rodinného domu. Súd pri rozhodovaní prihliadol
i na vyjadrenie znalca z 28. apríla 2021, keď uviedol, že vykonané práce boli nevyhnutné, aby rodinný

dom mohol byť celoročne využívaný a výšku zhodnotenia domu predstavujú len žalobcami vyhotovené
stavebné práce. Zároveň súd poukázal na výpoveď svedka W. Y., súčasného vlastníka, ktorý potvrdil,
že došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti. V spore nebolo preukázané, že by dôvodom zníženej kúpnej
ceny malo byť, že nehnuteľnosť bola zbúraná tak, ako to tvrdil svedok W. S.. Dospel k záveru, že
búracími prácami žalobcov došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, preto nemohlo prísť ku škode uplatnenej

vrámcikompenzačnejnámietkyažalobcoviamajúnároknazaplateniepredmetnejsumytitulomvydania
bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže nedošlo k
uzavretiu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

1.4. Pokiaľ išlo o nárok žalobcov na zaplatenie sumy vo výške 9.300 eur, tento predstavoval žalobcami

vloženú investíciu do cudzej nehnuteľnosti, a teda bezdôvodné obohatenie. Súd konštatoval, že podľa
jeho názoru došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti žalobcami, pričom vychádzal zo znaleckého posudku
Ing.Q..Dôvodil,žeznalecIng.K.Q.malkdispozíciifotodokumentáciu,poznaltechnickýajskutkovýstav
nehnuteľností tesne pred vykonávanou rekonštrukciou, ako aj skutkový a technický stav po ukončení
rekonštrukcie vykonanej žalobcami. Súd prihliadol i na vyjadrenie znalca, ktorý uviedol súpis stavebných

prác vykonaných žalobcami, ktoré vzhľadom na pôvodný stav nehnuteľnosti vyhodnotil ako zhodnotenie
nehnuteľnosti, a ktoré by musel vykonať každý vlastník, ak by nehnuteľnosť kúpil v stave, v akom by sa
nachádzala bez žalobcami vykonaných stavebných prác. Súd považoval za preukázané, že zo strany
žalobcovbolivynaloženéhodnotydocudzejnehnuteľnosti,čímžalovanýzískalbezdôvodnéobohatenie,ktoré je povinný vydať. Nárok žalobcov mal za premlčaný v časti o zaplatenie 1.300 eur (pôvodne si
žalobcovia uplatnili sumu 8.000 eur). Žalobcovia dňa 12. mája 2021 požiadali o zmenu žaloby, pričom
začiatok plynutia premlčacej doby začína plynúť okamihom ukončenia rekonštrukčných prác žalobcami,

ku ktorému došlo dňa 30. apríla 2014. Posledný deň trojročnej objektívnej premlčacej doby pripadol na
30. apríla 2017.

1.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nemá nárok na vzájomné započítanie titulom
náhrady škody, ktorej výšku žalovaný preukazoval znaleckým posudkom Ing. D.. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že žalobcovia so žalovaným ukončili zmluvný vzťah k 30. aprílu 2014 a k
tomuto dátumu boli ukončené všetky stavebné práce. Znalec Ing. D. však určil výšku škody ku dňu 2.
augusta 2014 a nebol prítomný na obhliadke, vychádzal z fotodokumentácie. K iným dátumom nemal
podklady. Ani znalec Ing. P. K. nepoznal reálny skutkový, ani technický stav posudzovanej nehnuteľnosti
bezprostredne pred začatím stavebných prác a ku dňu 30. apríla 2014, ale vychádzal zo starších
vstupných údajov.

1.6. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobcovia žijú ako druh a družka, spolu hospodária,
v konaní nebolo preukázané, že by niektorý zo žalobcov poskytol plnenie výlučne zo svojich finančných
prostriedkov, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie priznanej sumy žalobcom každému v 1/2-ci s
poukazom na § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalobcom priznal úrok z omeškania s

poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to od
1. mája 2014.

1.7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a náhradu trov konania pomerne rozdelil.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom
z 15. júna 2023 č. k. 7Co/80/2022-830 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich
výrokoch I., II. a výrokoch o trovách konania V., VI. zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalovanému priznal
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcom 1/, 2/ vo výške 100 %. Žalovanému

priznal v zastavujúcej časti konania nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ vo výške 100
%. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/ vo výške 100 %.

2.1. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania zmenil rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 388 CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a následne danú

vec aj nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k súdenej veci vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30. júna 2010 sp. zn. 4Cdo/46/2009, podľa ktorého medzi typické prípady plnenia
bez právneho dôvodu patrí investovanie do cudzieho majetku bez toho, aby investujúci mal na to
právny dôvod (napr. v dôsledku omylu). V praxi ide o zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti opravou, či
prístavbou, alebo zhodnotenie cudzieho pozemku výsadbou trvalých porastov. V prípade zhodnotenia

bez akejkoľvek dohody s vlastníkom ide o bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu. Ak
však k investícii došlo napr. na základe prísľubu vlastníka previesť vlastníctvo k zhodnotenej veci na
investujúceho, môže ísť o bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol,
vzniká podľa zákona tomu, kto ho získal. Tým, kto plnenie získal, nie je osoba, ktorá predmet plnenia

aktuálne drží, prípadne ktorá ho skutočne spotrebovala. Takýmto subjektom nie je ani osoba, ktorá
ho získala na základe platne uzavretej dohody s adresátom plnenia a osobou, ktorá plnenie poskytla.
Osobou povinnou vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je
výlučne osoba, ktorej bolo plnenie adresované. Ohľadom investícií do nehnuteľností podporne poukázal
i na rozsudok Vrchního soudu v Prahe sp. zn. 1Cdo/74/1993.

2.2. Odvolací súd zhrnul, že znalecký posudok Ing. Q. vyhodnotil stavebné práce vykonané zo strany
žalobcov ako práce, ktoré zhodnotili predmetnú nehnuteľnosť a naopak znalecké posudky Ing. K. a Ing.
D. zhodnotili činnosť žalobcov ako poškodenie nehnuteľnosti. Pre správne posúdenie veci bolo potrebné
vyhodnotiť aj ďalšie dôkazy, ktoré vykonal súd prvej inštancie. Zdôraznil, že z dokazovania vyplynulo, že

žalovaný predal predmetnú nehnuteľnosť novým kupujúcim - manželom Y. za podstatne nižšiu sumu,
a to 92.000 eur (pôvodne bola dohodnutá suma 115.000 eur). Poukázal na výpoveď svedkov Y., C.
Y., W. S. a konštatoval, že z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo, že k zníženiu kúpnej ceny
došlo predovšetkým na základe búracích prác vykonaných zo strany žalobcov, pričom v konaní nebolpreukázaný iný dôvod, ktorý by spôsobil také výrazné zníženie kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti.
Uvedenému potom nasvedčuje aj vyjadrenie znalca Ing. M. D., ktorý na pojednávaní vysvetlil, že ak
sa nehnuteľnosť búra, rekonštruuje, ide technická, ale aj všeobecná hodnota nehnuteľnosti dole, ale

keď sa dokončí rekonštrukcia nehnuteľnosti, zmení sa aj hodnota nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o znalecký
posudok č. XXX/XXXX vypracovaný Ing. Q., znalec posúdil vykonanie búracích prác žalobcom ako
zhodnotenie nehnuteľnosti, pretože vychádzal z celkového stavu nehnuteľnosti, ktorú noví vlastníci
kúpili za účelom jej rekonštrukcie a obývanie rodinného domu celoročne. Pri predaji nehnuteľnosti však
žalovaný nemohol vedieť, za akým účelom nový kupujúci kúpi predmetnú nehnuteľnosť, preto možno

logicky vychádzať z toho, že rodinný dom, ktorý je neobývateľný a sú v ňom vykonané čiastočné búracie
práce, pôsobí znehodnoteným dojmom a znižuje celkovú kúpnu cenu danej nehnuteľnosti. Práve táto
skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka Y., ktorý uvádzal, že rodinný dom bol čiastočne zbúraný a
nebol ochotný zaň zaplatiť požadovanú kúpnu cenu. Až následne sa od projektanta dozvedel, že na
účely celoročného bývania v rodinnom dome bolo nevyhnutné urobiť tieto práce. Z uvedeného nesporne
vyplýva, že v konečnom dôsledku búracie práce vykonané žalobcami na nehnuteľnosti žalovaného

spôsobili zníženie jeho kúpnej ceny. Vzhľadom na to nemožno konštatovať, že na strane žalovaného
došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Za bezdôvodné obohatenie nemožno považovať akýkoľvek
prospech, ktorý by vlastník veci mohol teoreticky dosiahnuť, ale iba taký prospech, o ktorý obohatený
na jeho úkor zvýšil svoj majetkový stav. Majetok žalovaného sa však žiadnym spôsobom nezvýšil, teda
žalovaný sa konaním žalobcov, ktorí začali s búracími a rekonštrukčnými prácami bez súhlasu vlastníka

nehnuteľnosti nielenže bezdôvodne neobohatil, ale navyše bol nútený predmetnú nehnuteľnosť predať
za podstatne nižšiu cenu. Odvolací súd teda dospel k záveru, že vykonaním búracích (rekonštrukčných)
prác na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.

2.3. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 2.400 eur, v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s námietkami

žalovaného, ktorý poukázal na ustanovenie bodu A.2. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. V spojení
s ustanoveniami bodov C.4. a C.5. zmluvy súd jednoznačne uzavrel, že porušenie podmienok
uzavrieť kúpnu zmluvu bolo spôsobené stranou žalobcov, teda budúcich kupujúcich, a preto im
nemohol vzniknúť podľa bodu A.2. zmluvy nárok na zaplatenie preukázaných nákladov v zmysle
bodu C.4. Vzhľadom na to žalobcom nevznikol nárok na zaplatenie sumy 2.400 eur, ktorú vynaložili na

kolaudáciu stavby rodinného domu. Odvolací súd tiež dodáva, že skutočnosť, že nedošlo k naplneniu
bodu B Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy), neznamená, že nemožno
aplikovať body A. a C. Zmluvy. Uvedené by bolo v priamom rozpore s ich účelom, pretože práve tieto
body riešili situáciu, ktorá mala nastať v prípade neuzavretia budúcej kúpnej zmluvy.

2.4. O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/, 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie, ktorého
prípustnosť odvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f) CSP; navrhli, aby dovolací súd rozhodnutie
odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

3.1. Dovolatelia v dovolaní argumentovali, že postupom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu došlo
k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu princípu právnej istoty. Poukázali
na § 220 ods. 2 CSP, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 311/07, II. ÚS
285/2015, rozhodnutia ESĽP Ruiz Torija v. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis
v. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins v. Francúzsko z 19. 02. 1998. Uviedli, že napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu dostatočne obsiahlo popisuje zistený skutkový stav (body 1. až 6., 14. odôvodnenia

rozsudku), ustanovenia právnych predpisov (body 7., 13. odôvodnenia rozsudku), ale samotné právne
úvahy v odvolacom rozsudku sú pomerne stručné (body 15. a 16. odôvodnenia rozsudku). Zvukový
záznam z pojednávania na odvolacom súde nie je v súlade s písomným vyhotovením rozsudku. Dôvody
zamietnutia žaloby uvedené v odvolacom rozsudku sú iné, ako odvolací súd uviedol vo svojom
odôvodnenínapojednávaní,čopreukazujezvukovýzáznam.Rozsudokjenepreskúmateľnýakocelokaj

zďalšíchdôvodov.Napadnutévýrokysúvpriamomrozporeanekorešpondujúsvýsledkamivykonaného
dokazovania, čím sa stal rozsudok odvolacieho súdu arbitrárny, nepreskúmateľný. Žalobcom sa javí,
že bola porušená objektívnosť a nestrannosť rozhodovania odvolacieho súdu. Prvoinštančný ani
odvolací súd nevykonali pre žalobcov potrebné podstatné dokazovanie a nevyriešili absolútnuneplatnosť právneho úkonu, ku ktorému boli zmluvne zaviazaní Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve z
13. augusta 2013, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Žalobcovia už pred súdom prvej inštancie
namietali, že žalovaný ich vedome uviedol do omylu a žalobcom prezentoval ako predávané pozemky

tie, ktoré boli ohraničené plotom. V takto žalovaným navodenom omyle dňa 13. augusta 2013 podpísali
Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v súvislosti s ktorou vykonali kolaudáciu domu za vlastné finančné
prostriedky. Svedok W. W.alobcom po podpise zmluvy oznámil, že sa nachádzajú na jeho pozemku a
upozornil ich, že žalovaný s domom predáva aj pozemok patriaci jemu, a že so žalovaným vedie
dlhodobo spor o neoprávnenom užívaní jeho parcely. Výsluch svedka W. W. preukázal, že žalovaný

nemohol konať v omyle, keď ním ohraničený pozemok predával ako vlastný. Po zameraní geodetom
sa skutočne preukázalo, že žalovaný parcelu, ktorú mal ohraničenú plotom, nedôvodne predával
ako vlastnú a túto informáciu žalovaný ako účastník právneho úkonu žalobcom vedome pred uzavretím
zmluvy zatajil, čím sa zmluva o budúcej kúpnej zmluve stala neurčitou, žalobcovia ju podpísali v omyle,
ktorý navodil žalovaný. Následne žalovaný predal tú istú nehnuteľnosť svedkovi C. Y. a jeho manželke,
ktorých tiež vedome uviedol do omylu. I svedok Y. vo svojej výpovedi uviedol, že ak by o tejto skutočnosti

vedeli, tak by nehnuteľnosti nekúpili. Z výpovede svedka Y. vyplynulo, že žalovaný im aj žalobcom zatajil
podstatnú skutočnosť, že na predávanej nehnuteľnosti má Okresným súdom Piešťany určený trvalý
pobyt p. T.. Žalovaný tak opakovane konal v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka. Zotrvávajú na stanovisku, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, uzavretá medzi žalobcami
a žalovaným dňa 13. augusta 2013, je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka

pre rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na ustanoveniach absolútne
neplatnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, čo je nesprávne právne posúdenie veci. V písomnom
vyhotovení rozsudku prvoinštančného aj odvolacieho súdu absentuje právne vyhodnotenie absolútnej
neplatnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Rozhodnutia súdov je preto nutné považovať
za nepreskúmateľné, znemožňujúce žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP. Prvoinštančný aj
odvolací súd nepodrobili prieskumu samotnú kúpnu zmluvu uvedenú v Zmluve o budúcej kúpnej
zmluve,ktorásamaosebekudňu,kedyžalovanývyzvalžalobcovnajejuzavretie,bolaneplatná,pretože
nebola vkladuschopná z dôvodu, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti neprechádza na kupujúceho
podpisom zmluvy, ale právoplatným rozhodnutím príslušného okresného úradu, katastrálny odbor,

o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým bude vykonaná zmena aj
na liste vlastníctva. Kúpna zmluva neobsahovala ani podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej bola nehnuteľnosť podľa § 588 Občianskeho zákonníka, pretože predmet prevodu musí byť
presne špecifikovaný v súlade s údajmi katastra, čo nebol. V Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo
17. augusta 2013 boli predmetom prevodu nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. G., a to

parcela č. XXX/X o výmere 302 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 54 m2
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 402 m2 záhrady, stavba - rodinný dom s. č.
XXX postavený na pozemku č. XXX/X. Ku dňu 30. apríla 2014 podľa údajov z katastra nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX mali byť predmetom prevodu nehnuteľnosti: parcela č. XXX/X o výmere
175 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 127 m2 zastavané plochy a nádvoria,

parcela č. XXX/X o výmere 54 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 42 m2
záhrady, stavba - rodinný dom s. č. XXX, postavená na pozemku na parcele č. XXX/X. Žalovaný bol
oprávneným zo zmluvy o zriadení vecného bremena, podľa ktorej W. N. bol z vecného bremena povinný
strpieť časť prečnievajúcej strechy rodinného domu s. č. XXX postaveného na parcele č. XXX/X, k.
ú. G. vo vlastníctve oprávneného žalovaného nad parcelou č. XXX/X, k. ú. G. o výmere 1 m2

podľa GP č. 177-154/2013 vyhotoveného 31. októbra 2013. Žalobcovia nemohli podpísať realizačnú
kúpnu zmluvu uvedenú v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve pre jej rozpor so zákonom.
Prvoinštančný a odvolací súd vôbec nevyhodnotili ani právnu otázku, či zo strany žalobcov vôbec došlo
k (platnému) odstúpeniu od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Ak by totiž Zmluva o budúcej kúpnej
zmluve ku dňu 30. apríla 2014 bola absolútne neplatná z dôvodu, že žalobcovia ju uzavreli

v omyle a z dôvodu nedodržania zákonom predpísaných náležitostí (rozdielne parcely a výmery
parciel), nebolo možné od nej odstúpiť. Na túto právne významnú vec súdy žalobcom nedali žiadnu
odpoveď, a preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. V tomto smere poukázali na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/274/2004. Nižšie súdy sa nezaoberali dôvodmi,
pre ktoré žalobcovia odmietli uzavrieť realizačnú kúpnu zmluvu uvedenú v Zmluve o budúcej

kúpnej zmluve. Podľa ich názoru nemohli podpísať vkladu nespôsobilú realizačnú kúpnu zmluvu
s nesprávnym určením predmetu prevodu, čo predstavuje prvoinštančným, ako aj odvolacím súdom
nesprávne právne posúdenie veci. Ak sa žalovaný rozhodol predať dom za zníženú sumu, za takéto
rozhodnutie žalobcovia nemôžu niesť zodpovednosť. Prvoinštančný a odvolací súd napriek tomu,že žalobcovia na to poukazovali, nevyhodnotili, že žalobcovia okrem zlegalizovania domu nad rámec
zmluvy museli vysporiadať i pozemky, ktoré - ak by sa nevysporiadali - by viedli k neskolaudovaniu
domu. Súdy formalisticky uzavreli, že vysporiadanie pozemkov nebolo dohodnuté v Zmluve o budúcej

kúpnej zmluve, a tak žalobcom nevznikol nárok na úhradu nákladov spojených s vysporiadaním parciel.
Podľa platných noriem je však nevyhnutné, aby plocha pod domom mala samostatné parcelné číslo a
zvyšok parcely samostatné parcelné číslo. Ak pôvodná výmera parcely č. XXX/X bola 302 m2, na ktorej
bol postavený rodinný dom s nedovolenou prístavbou, v dôsledku právnej úpravy bol geodet povinný
pôvodnú parcelu o výmere 302 m2 rozdeliť geometrickým plánom na parcelu č. XXX/X o výmere 175

m2 a novú parcelu č. XXX/X o výmere 127 m2. Tento geometrický plán nevyhnutne potrebný
pre účely kolaudačného rozhodnutia zaplatili žalobcovia. Na základe geometrického plánu hradeného
z prostriedkov žalobcov bolo zriadené i vecné bremeno na ťarchu suseda W. N., s ktorým žalovaný
uzavrel zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorej vklad bol povolený správou katastra z dôvodu, že
dom zasahoval do parcely suseda. Pozemkové úpravy neboli zakomponované dodatkom do Zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve, ani nebola urobená nová Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorá by nahradila

pôvodnú. Žalovaný na pojednávaní zneužil právo, keď poukazoval na to, že pozemkové úpravy neboli
dohodnuté v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, hoci mal vedomosť o potrebe ich vykonania a v čase
ich vykonávania dokonca žalobcom tvrdil, že ich preplatí. Ak s týmito úkonmi, ktoré robili žalobcovia,
nesúhlasil, mal niečo povedať, ale on na súde dohodu poprel. Podľa zásad o bezdôvodnom obohatení
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcom to, čo uhradili za neho v čase platnosti Zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
kedy svoje rozhodnutie mal podriadiť pod režim § 457 Občianskeho zákonníka a nie rozhodovať
podľa absolútne neplatnej realizačnej kúpnej zmluvy obsiahnutej v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve,
čím proces zaťažil vadou a došlo k odňatiu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd sa stotožnil
so všeobecným názorom znalca Ing. D., ktorý predmetnú nehnuteľnosť nikdy nevidel a na základe

vlastnej úvahy dospel k názoru, že búracími prácami muselo dôjsť k znehodnoteniu nehnuteľnosti.
Žalobcovia takýto všeobecný názor odvolacieho súdu považujú za arbitrárny s poukazom na to, že aj
odstránenie mimoriadne závažných vád na nehnuteľnosti môže spôsobiť nárast hodnoty nehnuteľnosti,
čo je práve tento prípad, ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca Ing. Q.. Tento
znalecký posudok má všetky zákonom predpísané náležitosti. K tomu, či došlo k zhodnoteniu alebo k

znehodnoteniu, sa môže vyjadriť len znalec, ktorý nehnuteľnosť poznal. Znalec Ing. K. i Ing. D. vo svojich
znaleckých posudkoch vypočítali hodnotu nehnuteľnosti ku dňu 1. novembra 2007 a ku dňu 21. augusta
2014.ŽalobcoviauzavreliZmluvuobudúcejkúpnejzmluve13.augusta2013,žalovanémunehnuteľnosť
odovzdali 30. apríla 2014. Znalecký posudok Ing. K. vyhotovil až po troch mesiacoch po tom, čo mal
žalovaný nehnuteľnosť v držbe. Pokiaľ odvolací súd poukázal na to, že žalovaný v dôsledku

znehodnotenia prácami vykonanými žalobcami predal nehnuteľnosť manželom Y. za nižšiu kúpnu cenu,
nezobral do úvahy, že žalovaný odmietol predať dom žalobcom za cenu 110.000 eur, v ktorej boli
zohľadnené náklady spojené s pozemkovými úpravami. Žalobcovia tiež poukázali na značné rozpory
hodnoty nehnuteľnosti medzi jednotlivými znaleckými posudkami. V znaleckých posudkoch č. XXX/
XXXX a č. XXX/XXXX znalci vypočítali hodnotu pred zásahom a po zásahu len ako technickú hodnotu

nehnuteľnosti a vo svojich znaleckých posudkoch neohodnotili predmetnú nehnuteľnosť relevantným
kritériom určujúcim zhodnotenie alebo znehodnotenie hodnoty nehnuteľnosti aj výpočtom všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti pred a po jej rekonštrukcii. Prvoinštančný súd postupoval správne, keď ako
relevantné kritérium určujúce hodnotu nehnuteľnosti a jej zhodnotenie žalobcami určil všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti k dátumu ich nadobudnutia žalobcami 13. augusta 2013 a k dátumu ich

odovzdania žalobcovi 30. apríla 2014 vychádzajúc zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Právny názor
odvolacieho súdu, že žalobcami vykonanými stavebnými prácami sa nehnuteľnosť len znehodnotila
a v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k jej zhodnoteniu, je v rozpore s notorietou, kedy rekonštrukcia
nehnuteľnosti vždy vedie k odstráneniu existujúcich vád na nehnuteľnosti a v konečnom dôsledku
k zhodnoteniu nehnuteľnosti, inak rekonštrukcia nemá význam. Na pojednávaní pred súdom prvej

inštancie znalec Ing. Q. uviedol, že poznal technický stav nehnuteľnosti, nehnuteľnosť bola pre zlý
stav neobývateľná. Ustálil, že odstránením stavebných vád, ktoré bránili užívaniu nehnuteľnosti,
došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti. Odvolací súd nové dokazovanie vo vzťahu k znaleckému posudku
č. XXX/XXXX nevykonal. Pokiaľ poukazuje v bode 14. na to, že svedok Y. tiež potvrdil, že následne
od projektanta zistili, že uvedené práce bolo potrebné vykonať a po kúpe nehnuteľnosti v nich

pokračovali, ide o ďalší názor, ktorý dokazuje potrebu vykonať stavebné práce za účelom odstránenia
závad. Odvolací súd v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo odmietol znalecký posudok č.
XXX/XXXX. V prípade, ak dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zruší, navrhli, aby vec prikázal inému
senátu odvolacieho súdu, pretože v žalobcoch rozhodnutie odvolacieho súdu vzbudilo pochybnosť odostatku záruk pre objektívne a nestranné rozhodovanie súdu. Uvedené preukazuje extrémne
prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalobcovia si zaslúžili presvedčivé jasné odpovede, prečo
odvolací súd právne vyhodnotil prvoinštančné rozhodnutie ako nesprávne právne posúdenie veci,

prečo sám bez odborných znalostí a bez znalosti veci z obhliadky nehnuteľnosti, len na základe
všeobecnej formulácie vyhodnotil, že vykonanými prácami došlo k znehodnoteniu rodinného domu, a
to napriek tomu, že prvoinštančný súd oprel svoje rozhodnutie o odborné závery znalca vyjadrené
v znaleckom posudku č. XXX/XXXX. Prvoinštančný súd podrobil prieskumu všetky znalecké posudky.
Odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia je formálne, bez splnenia podmienky preukázania logickej

úvahy odvolacieho súdu, na základe ktorej dospel k uvedeným názorom, čo znemožňuje overiť ich
správnosť. Odvolací súd nedodržal princíp všeobecnej spravodlivosti rozhodnutia a konania, pričom
rozhodol formalisticky, nezohľadnil špecifické okolnosti a individuálne súvislosti tohto prípadu tak, aby
bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie, nesúhlasili s
posúdením žalovaným vznesenej námietky premlčania, na základe ktorej súd znížil znalecky vypočítanú
hodnotu nehnuteľnosti pred adaptáciou a po nej vo výške 9.300 eur na sumu vo výške 8.000 eur.

Podanie, reagujúce na znalecké vyčíslenie škody v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 9.300 eur, ktoré predstavuje investícia do cudzej nehnuteľnosti uvedená v žalobe, nepovažujú
za zmenu žaloby, ale len jej spresnenie. Vzhľadom na to, že sa žalobcovia neodvolali proti prvému
prvoinštančnému rozsudku, trvali na úhrade investícií vo výške 8.000 eur. Odvolací súd sa v rozsudku
taktiež nevysporiadal s namietanými skutočnosťami, uvedenými v podaní doručenom skrátenou cestou

na pojednávaní 15. júna 2023, ktoré po jeho prečítaní bolo predložené odvolaciemu súdu i
žalovanému a podľa žalobcov navrhované dokazovanie bolo podstatné pre rozhodnutie vo veci. V
rozsudku odvolací súd rozhodol odlišne od faktických a právnych názorov prvoinštančného súdu, bez
toho, aby svoje tvrdenia náležite a presvedčivo zdôvodnil. Prvoinštančný, ani odvolací súd nevykonal
dokazovanie potrebné na rozhodnutie vo veci, nevykonali ústavne súladný výklad aplikovanej právnej

normy podľa čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. V dôsledku rozhodnutia
odvolacieho súdu tak došlo k porušeniu práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je
imanentnou súčasťou základného práva.

4. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcov 1/, 2/ vyjadril tak, že navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobcov zamietol ako nedôvodné a priznal mu nárok na náhradu
trov dovolacieho konania. Z hľadiska obsahu dovolania žalobcovia dopĺňajú dovolacie dôvody aj
o to, že súd prvej inštancie a odvolací súd dospeli na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré však nie je dovolacím dôvodom. Dovolanie z hľadiska

materiálneho obsahu považoval za zmätočné. Na jednej strane žalobcovia poukazujú na
Ústavu Slovenskej republiky, medzinárodné dohovory, judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
a ESĽP, týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, na druhej strane sa venujú
výlučne hodnoteniu dôkazov zo strany odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie. Poukázal na § 442 CSP
s tým, že skutkový stav veci a rovnako ani výsledky dokazovania sa nemôžu pred dovolacím súdom

meniť. V bode 1. dovolania žalobcovia tvrdia, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve z 13. augusta 2013 je
absolútne neplatná z dôvodu úmyselného uvedenia do omylu žalovaným. Okresný súd Nitra už v prvom
rozsudku zo 14. januára 2019 zamietol návrh žalobcov v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si
nárokovali z dôvodu uvedenia do omylu žalovaným a Krajský súd v Nitre rozsudkom z 28. januára
2021 sp. zn. 7Co/176/2019 v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdil. Skutočnosť, že žalobcovia neboli

žalovaným uvedení do omylu, bola právoplatným skutkovým zistením už v roku 2021. V bode 2. a 3.
dovolania žalobcovia sami napádajú Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pretože v nej obsiahnutá kúpna
zmluva podľa ich názoru nebola vkladuschopná. Ide o novotu v obrane žalobcov, ktorá doposiaľ
nebola prezentovaná. Dovolanie v časti argumentácie, že žalobcovia nemohli uzavrieť novú kúpnu
zmluvu za kúpnu cenu 110.000 eur, sa opäť viaže na domnelé porušenie zmluvy zo strany žalovaného,

teda na uplatnenú zmluvnú pokutu, kde opäť platí zásada viazanosti skutkovým stavom, právoplatným
už v roku 2021. Body 6. až 21. dovolania sa týkajú hodnotenia dôkazov, najmä porovnávania znaleckých
posudkov zo subjektívneho pohľadu žalobcov a ich právnych úvah o bezdôvodnom obohatení, teda
nenapĺňajú deklarovaný dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd nie je ďalším stupňom
všeobecných súdov, ktorého úlohou by bolo prehodnocovanie dôkazov, ale jeho úlohou je preskúmanie

porušenia procesných práv sporových strán v takej miere, že predstavujú nespravodlivosť konania ako
celku. V bode 22. dovolania žalobcovia namietajú pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti súdu,
zrejme ide o uplatnenie námietky zaujatosti, ktorá však nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 52 ods. 2
CSP, ani nerešpektuje lehotu podľa § 53 ods. 1 CSP; navyše ide o námietku pre procesný postup súdu,resp. pre jeho rozhodovaciu činnosť, na ktorú sa podľa § 53 ods. 3 CSP neprihliada. V bode
23. dovolania poukazujú žalobcovia na nevykonanie navrhnutého dôkazu až na to, že na poslednom
pojednávaní pred súdom prvej inštancie 10. mája 2022, ani na pojednávaní pred odvolacím súdom 15.

júna 2023 návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Rozsudky súdov oboch inštancií považuje žalovaný
za vecne správne, dostatočne a presvedčivo odôvodnené a založené na vykonaných dôkazoch. V
ďalšej časti dovolania nie je žiadny súvis s uplatneným dovolacím dôvodom, keďže ako sami žalobcovia
uvádzajú, voči zamietnutiu žaloby v časti zaplatenia 1.300 eur sa v roku 2019 neodvolali.
Pokiaľ žiadajú zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že prvoinštančný súd nevykonal

dokazovanie potrebné na rozhodnutie vo veci, žiadne ďalšie dokazovanie žalobcovia pred súdom prvej
inštancie nenavrhli, voči rozsudku súdu prvej inštancie sa neodvolali a iné dôvody na zrušenie rozsudku
súdu prvej inštancie neuvádzajú, čím nie sú splnené zákonné podmienky podľa § 449 ods. 2 CSP. Pokiaľ
ide o námietku, že odvolací súd sa nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v podaní doručenom
krátkou cestou na pojednávaní15.júna2023,žalobkyňa2/predložilasúduzáverečnýnávrhvpísomnej
forme, ale následne jej právna zástupkyňa uviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Tento

dovolací dôvod nemá oporu v skutkovom stave. Navrhol, aby dovolací súd postupoval podľa § 448 CSP.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany sporu zastúpené
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§

424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.

6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných
prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne
skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými

podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,
za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno
interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013,
1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

Právna úprava dovolacieho konania dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. K posúdeniu
dôvodnosti dovolania môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.

8. Dovolatelia uplatnili dovolací dôvod výlučne podľa § 420 písm. f) CSP.

9. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí

tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať
nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je
procesnou povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a

náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a §
432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah,
ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnymporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným

výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

12. Pod pojmom nesprávny procesný postup je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý je v rozpore
so zákonom. Aby bola daná prípustnosť dovolania, musí súd svojím nesprávnym procesným postupom
znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon.

13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce

je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď sp. zn.
3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či v konaní
došlo k vade zmätočnosti namietanej dovolateľmi.

14. Dovolatelia poukazovali na skutočnosť, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle

ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) najvyšší súd
ustálil, že podľa názoru dovolateľov k zásahu do ich práva na spravodlivý proces došlo postupom
odvolaciehosúduvoviacerýchsmeroch:a)rozhodnutieodvolaciehosúduje nedostatočne odôvodnené
a jeho písomné vyhotovenie nekorešponduje s odôvodnením, ktoré odvolací súd podal pri vyhlásení
rozsudku, b) rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne, c) nižšie súdy nevykonali dokazovanie v

potrebnom rozsahu, v súvislosti s čím odvolací súd neopodstatnene odmietol vykonať dovolateľmi
navrhované dôkazy a znemožnil im tak preukázať nimi tvrdené skutočnosti, d) nižšie súdy porušili
pravidlá pri hodnotení dôkazov a vyvodení skutkových zistení; v dôsledku čoho ich závery
nekorešpondujú s objektívne zisteným skutkovým stavom, e) závery odvolacieho súdu vyjadrené v
odôvodnení rozsudku vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dovolateľom sa tiež javí, že

odvolací súd porušil zásadu objektívnosti a nestrannosti rozhodovania.

15. Dovolací súd k tvrdeniu dovolateľov o porušení zásady nestrannosti a objektívnosti v
rozhodovaní odvolacieho súdu zdôrazňuje, že dovolatelia dovolací dôvod podľa § 420 písm. e) CSP
neuplatnili, osobitne netvrdili, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Iba pre

úplnosť v tomto smere dovolací súd zdôrazňuje, že podľa § 49 ods. 1 CSP je sudca vylúčený z
prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti;
vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Dovolatelia
pomer ktoréhokoľvek sudcu zo senátu odvolacieho súdu k prejednávanej veci a ani k stranám sporu,

ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní ani netvrdili. Iba skutočnosť, že odvolací súd
napadnutým rozhodnutím nerozhodol podľa predstáv dovolateľov, nemôže mať za následok dôvodnosť
tvrdenia, že odvolací súd bol proti dovolateľom zaujatý a porušil princíp objektívnosti a nestrannosti
rozhodovania. Dôvodom na vylúčenie sudcu totiž nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP).

16. Dovolací súd preveril tvrdenie dovolateľov, že odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu nekorešponduje s odôvodnením, ktoré odvolací súd poskytol stranám po vyhlásení rozsudku
na pojednávaní dňa 15. júna 2023. Porovnaním zvukového záznamu z pojednávania odvolacieho súdu
z 15. júna 2023 a textu odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu zistil, že táto dovolacia

námietka je neopodstatnená. Potom, ako odvolací súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, poskytol
stranám dostatočné odôvodnenie svojho rozhodnutia, ktorému takmer doslova zodpovedajú body 12.,
14., 15., 16., 17. a 18. písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku; iné skutočnosti, ako sú uvedené
v písomnom vyhotovení rozsudku odvolací súd pri vyhlásení rozhodnutia dňa 15. júna 2023 neuviedol.

17. Podstatnou dovolacou námietkou bolo tvrdenie o nepreskúmateľnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu v tom zmysle, že odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil
v otázke platnosti právneho úkonu - Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a v otázke platnosti odstúpenia
žalobcov od tejto zmluvy, nezaoberal sa dostatočne dôvodmi žalobcov pre odstúpenie od zmluvy anevysvetlil, prečo nebral do úvahy posudok znalca Ing. Q. č. XXX/XXXX, ale len na základe vlastnej
úvahy dospel k záveru o znehodnotení nehnuteľnosti búracími prácami žalobcov. Odvolací súd sa
nevysporiadal s rozpormi medzi jednotlivými znaleckými posudkami čo do hodnoty domu. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku mali dovolatelia za formálne, bez preukázania logických úvah odvolacieho súdu,
na základe ktorých dospel k svojmu záveru o neopodstatnenosti žaloby, čo znemožňuje overiť
ich správnosť. Odvolací súd rozhodol rozdielne od rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom podľa
dovolateľov svoje rozhodnutie nezdôvodnil náležite a presvedčivo.

18. K uvedenému dovolací súd uvádza, že z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva,
že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS
330/2013, či sp. zn. 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019).

19. Pokiaľ dovolatelia namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd
konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje
rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420
písm. f) CSP.

19.1. Dovolatelia ako otázku, ktorú odvolací súd neodôvodnil dostatočne, nastoľujú otázku platnosti
právneho úkonu - Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 13. augusta 2013, pričom v dovolaní argumentujú
jej neplatnosťou z dôvodu, že boli pri jej uzavieraní uvedení do omylu žalovaným s tým, že išlo o
omyl v skutočnosti, ktorá mala podstatný vplyv na ich rozhodnutie uzavrieť zmluvu, ako i neplatnosťou

tejto zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež
argumentujú právnou nemožnosťou uzavrieť realizačnú kúpnu zmluvu v znení, v akom je stanovená v
Zmluve o budúcej kúpnej zmluve z 13. augusta 2013 v dôsledku toho, že medzičasom došlo na základe
ich iniciatívy a aktivity k zmene v číslovaní a výmere parciel, ktoré mali byť predmetom prevodu. Dom vo
vlastníctve žalovaného totiž zasahoval do parcely suseda, žalobcovia museli dať vypracovať nový

geometrický plán, na základe ktorého bol pozemok vysporiadaný a taktiež bolo zmluvne zriadené
vecné bremeno na ťarchu suseda. Pozemkové úpravy neboli zakomponované dodatkom do Zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve, ani nebola urobená nová Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorá by nahradila
pôvodnú, ale žalovaný s týmto postupom súhlasil a svoje práva zneužil, keď odmietol uzavrieť kúpnu
zmluvu v znení navrhovanom žalobcami. Týmito okolnosťami prípadu sa odvolací súd v napadnutom

rozsudku nezaoberal.

19.2. K uvedenému dovolací súd uvádza, že žalobcovia v žalobe z 18. marca 2016 svoj nárok čo sa týka
uplatnenej sumy vo výške 6.700 eur a 8.000 eur definovali ako nárok titulom vydania bezdôvodného
obohatenia (plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol; na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

z 13. augusta 2013), spočívajúci v nákladoch spojených s kolaudáciou nehnuteľnosti a nákladoch na
stavebné práce na nehnuteľnosti. Zároveň si uplatnili nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 10.000 eur
dojednanej v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve z dôvodu porušenia ustanovení tejto zmluvy zo strany
žalovaného. V priebehu prvoinštančného konania argumentovali o. i. tým, že kúpnu zmluvu v znení, v
akom bola definovaná v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, nemohli uzavrieť, pretože žalovaný ich pri

uzavieraní Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uviedol do omylu ohľadom veľkosti jedného z pozemkov,
ktoré boli predmetom zmluvy, s odstránením ktorého stavu im vznikli dodatočné náklady, o ktoré navrhli
znížiť kúpnu cenu, čo žalovaný neakceptoval. V súvislosti s tým a s poukazom na to, žežalobcovia
mali záujem o uzavretie kúpnej zmluvy i za týchto okolností, videli zavinenie na neuzavretí kúpnej
zmluvy na strane žalovaného. Súd prvej inštancie v poradí prvom rozsudku zo 14. januára 2019

považoval Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve z 13. augusta 2013 za platný právny úkon, čo vyplýva
z odôvodnenia rozsudku. Osobitne v časti, týkajúcej sa uplatnenej zmluvnej pokuty, vychádzal zo
znenia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 13. augusta 2013 a uzavrel, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
v súlade so Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy nedošlo zavinením žalobcov (nie žalovaného) a
ich nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mal za nedôvodný.

19.3. Žalobcovia 1/, 2/ v odvolaní proti tomuto rozsudku vzniesli námietky, že súd prvej inštancie
neposudzoval, či výkon daného práva žalovaným je v súlade s dobrými mravmi vo vzťahu k uzavretej
Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, a či klamanie žalovaného pri predaji domu (ne)bolo konkrétnouokolnosťou, ktorá v tomto prípade pre žalobcov bola podstatnou okolnosťou, pre ktorú nedošlo k
uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. V odvolaní konkrétne uviedli, že „je vylúčené, že žalobcovia zavinili
neuzavretie riadnej kúpnej zmluvy, ale naopak žalovaný tým, že pri uzatváraní Zmluvy o budúcej kúpnej

zmluveklamal,čozistiližalobcoviaaž po jej uzavretí, nebol ochotný spolupracovať pri náprave stavu,
ktorý spôsobil, tak len výlučne stranou vinnou zo strany žalovaného nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej
zmluvy ...“ (str. 18 odvolania). Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute uviedli (str. 24 - 25 odvolania),
že „patrila k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva a bola určená dohodou účastníkov.
Porušenie zmluvnej povinnosti videli v tom, že žalovaný nepredal dom žalobcom za dohodnutú cenu

110.000 eur (zmluvne dohodnutú vo výške 115.000 eur, ktorá bola znížená o 5.000 eur na základe
ústnej dohody so žalovaným v septembri 2013 za vysporiadanie pozemkov nedohodnutých v
zmluve), ale následne až manželom Y., a to za nižšiu sumu vo výške 92.000 eur. Žalobcovia od
zmluvy neodstúpili, ani žalovaný od zmluvy neodstúpil, a preto neobstojí argumentácia súdu, že
zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy.“ (str. 24 - 25 odvolania).

19.4. Na základe ich odvolania odvolací súd rozsudkom z 28. januára 2021 sp. zn. 7Co/176/2019
rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby čo do sumy 10.000 eur s príslušenstvom
potvrdil a v časti zamietnutia žaloby čo do sumy 10.400 eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o
nároku na náhradu trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Vo vzťahu k napadnutému výroku súdu prvej inštancie o zaplatenie 10.000 eur

titulom zmluvnej pokuty (ktorý bol rozhodnutím odvolacieho súdu ako vecne správny potvrdený) sa
odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a uviedol, že: „Z vykonaného
dokazovania bolo nepochybné, že žalobcovia podmieňovali uzatvorenie kúpnej zmluvy v rozpore s
ustanoveniami Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keď podpísanie kúpnej zmluvy podmieňovali znížením
kúpnej ceny nehnuteľnosti zo sumy 115.000 eur na sumu 110.000 eur. Rovnako trvali na uzatvorení

zámennej zmluvy medzi žalovaným a svedkom W., ktorá skutočnosť tiež nebola upravená v Zmluve o
budúcej kúpnej zmluve. Uvedené potvrdili samotní žalobcovia. Ich námietka v odvolaní, že v dôsledku
neuzatvorenia zámennej zmluvy mali nárok na zníženie kúpnej ceny, je irelevantná. Žiadne takéto
ustanovenia Zmluva o budúcej kúpnej zmluve neobsahovala. Nie je možné potom konštatovať, že zo
strany žalovaného nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, keď z dokazovania naopak vyplynulo, že žalovaný

vyzýval žalobcov na uzatvorenie kúpnej zmluvy aj po 30. 04. 2014 samostatnými dvoma výzvami.
Odvolací súd nespochybňuje, že na strane žalobcov boli vážne dôvody (nevysporiadaný pozemok), pre
ktoré nemuseli mať záujem o uzatvorenie pôvodne dohodnutej kúpnej zmluvy, táto skutočnosť však
spôsobuje neochotu uzatvoriť kúpnu zmluvu zo strany žalobcov a nie žalovaného. Keďže žalobcovia
preukázateľne nemali záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu s takým obsahom, ako to bolo uvedené v Zmluve

o budúcej kúpnej zmluve, nemohol im vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 10.000 eur
v zmysle bodu A3 uvedenej zmluvy.“

19.5. Proti rozsudku odvolacieho súdu z 28. januára 2021 sp. zn. 7Co/176/2019 v potvrdzujúcej časti
čo do výroku súdu prvej inštancie o zaplatenie 10.000 eur s prísl. žalobcovia 1/, 2/ dovolanie

nepodali. Predmetom ďalšieho konania tak zostal už len nárok žalobcov na zaplatenie 10.400 eur s
príslušenstvom, resp. na základe zmeny žaloby pripustenej uznesením okresného súdu z 20. mája
2021 na zaplatenie 11.700 eur titulom bezdôvodného obohatenia, uplatneného samotnými žalobcami
na základe konkrétnych skutkových okolností ako nárok na vydanie plnenia z právneho úkonu, ktorý
odpadol. V ďalšom konaní žalobcovia zotrvali na doterajšej argumentácii.

19.6. Dovolací súd pripomína, že žaloba je procesný úkon strany, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu
ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (§ 131 CSP). Tento základný procesný úkon strany
treba posudzovať ako každé podanie podľa jeho obsahu (čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP). To
znamená, že predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý je predmetom nároku (petitom)

a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh,
a ktoré umožňujú súdu, aby jeho nárok právne kvalifikoval (iura novit curia) [porovnaj rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/171/2021]. Najvyšší súd zdôrazňuje, že je to jedine žalobca, ktorého
viaže povinnosť uvádzať skutočnosti, ktorými vykreslí skutkový dej, na základe ktorého si uplatňuje
svoj nárok v takom rozsahu, ktorý umožní jeho jednoznačnú individualizáciu (nemožnú zámenu s iným

skutkom), pretože popis rozhodujúcich skutočností slúži na vymedzenie predmetu konania po skutkovej
stránke. Bolo na žalobcoch, aby uviedli, na základe akých skutočností uplatňujú nárok proti žalovanému.
S civilným sporovým konaním je tiež neoddeliteľne spätá zásada prerokovania, ktorá sa týka vnášaniaprávne významných skutočností do konania a ústí v zodpovednosti strán za objasnenie skutkového
stavu.

19.7.Zvyššieuvedenýchokolností(22.2až22.4.)vyplýva,ženižšiesúdyužvskoršíchrozhodnutiachvo
veci, a to v rozsudku okresného súdu zo 14. januára 2019 a rozsudku krajského súdu z 28. januára 2021
sp. zn. 7Co/176/2019, právny vzťah strán sporu posúdili na základe konkrétnych skutkových okolností
produkovaných žalobcami v konaní a na ich základe vychádzali z právneho záveru o platnosti právneho
úkonu - Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy z 13. augusta 2013. Skutkové argumenty uvádzané

v dovolaní, týkajúce sa omylu žalobcov pri uzavieraní zmluvy, ako i nemožnosti uzavrieť kúpnu zmluvu v
takomznení,vakomboladojednanávZmluveobudúcejzmluvevdôsledkutoho,ženazákladeiniciatívy
žalobcov došlo k vysporiadaniu časti pozemku, ktorý vlastnícky žalovanému nepatril,bolipredmetom
posudzovania zo strany nižších súdov už v predchádzajúcom konaní. Rozsudok odvolacieho súdu z
28. januára 2021 sp. zn. 7Co/176/2019, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v časti o
zaplateniezmluvnejpokuty,vovzťahukuktorémunárokužalobcoviasvojeskutkovéargumenty,opísané

v dovolaní, vzniesli, nebol predmetom dovolacieho prieskumu, pričom proti poslednému rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o zvyšku nároku žalobcov, žalobcovia odvolanie nepodali; toto
bolo podané zo strany žalovaného. Dovolací súd tak konštatuje, že nebolo povinnosťou odvolacieho
súdu v napadnutom rozsudku z 15. júna 2023, ktorý sa týkal (už) len ďalšieho nároku žalobcov 1/,
2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia, opakovať svoje skoršie právne závery o platnosti zmluvy,

vyplývajúce zo skôr žalobcami vznesených skutkových okolností, ktoré už boli predmetom odvolacieho
prieskumu v dovolaním nenapadnutom rozsudku odvolacieho súdu z 28. januára 2021 sp. zn.
7Co/176/2019. Uvedené platí o to viac, že i v ďalšom konaní, predchádzajúcom vydaniu
dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, naďalej argumentovali skutkovými okolnosťami,
nasvedčujúcimi tomu, že Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy sami žalobcovia považujú za platný

právny úkon (napr. bod 7. vyjadrenia žalobcov z 11. mája 2021: „Uzavretím Zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve daný právny dôvod odpadol a na miesto pôvodného právneho vzťahu nastúpil právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia, v dôsledku ktorého na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie
získané na úkor žalobcov plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.“, body 3., 4. vyjadrenia žalobcov
zo 16. augusta 2021: „To, že zo strany žalovaného ide o účelové konanie dokazuje skutočnosť, že

žalobcovia žalovanému ponúkli kúpnu cenu za dom vo výške 110.000 eur po skončení platnosti
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 30. 04. 2014, ktorú odmietol žalovaný prijať, čo potvrdil aj svedok -
realitný maklér C. Y. vo svojej výpovedi dňa 05. 09. 2017.“; vyjadrenie zo 6. mája 2022: „Teda v nároku
na zaplatenie 9.300 eur titulom investície do cudzej nehnuteľnosti a nároku na zaplatenie 2.400 eur
ako nákladov spojených s kolaudáciu domu vo vlastníctve žalovaného, išlo o plnenie na základe

právneho dôvodu, ktorým bola Zmluva o budúcej kúpnej zmluve a tento dôvod dňom 30. 04. 2014
odpadol, kedy došlo k ukončeniu platnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Dôvodom odstúpenia
od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo strany žalobcov bolo, že žalovaný neakceptoval kúpnu cenu vo
výške 110.000 eur po zľave 5 tisíc eur z pôvodnej kúpnej ceny vo výške 115.000 eur.“).

19.8.Nemožnopretodôvodnekonštatovať,žerozhodnutiekrajskéhosúdujenepreskúmateľnézdôvodu
nevysporiadania sa s otázkou platnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Argumentácia žalobcov 1/,
2/ o tom, že Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy považujú za neplatný právny úkon z dôvodu
omylu pri jej uzavieraní, resp. pre jej rozpor s dobrými mravmi, či pre nemožnosť uzavrieť kúpnu zmluvu
v dojednanom znení, ktorú naviac prezentovali až v podanom dovolaní, je (resp. bola by) skôr námietkou

nesprávneho právneho posúdenia podľa § 421 ods. 1 CSP, o ktorý dovolací dôvod však žalobcovia svoje
dovolanie neopierajú.

20. Dovolatelia taktiež argumentujú, že v odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu, ako i v rozsudku súdu prvej inštancie, absentujú úvahy nižších súdov o tom, ako sa vysporiadali s

otázkou platnosti právneho úkonu - odstúpenia od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo strany žalobcov.
Preveriac obsah spisu dovolací súd zistil, že v doterajšom konaní žalobcovia netvrdili, že by od Zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve odstúpili, písomné odstúpenie od zmluvy v konaní nepredložili, ani nenavrhli
vykonať dokazovanie takýmtoprávnymúkonom.Príkladmovovyjadreníz3.novembra2016žalobcovia
výslovne uvádzajú, že „... od začiatku do konca platnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z našej strany

nedošlo k prejavu vôle odstúpiť od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ale k porušeniu zmluvných
podmienok došlo výlučne zo strany žalovaného, ktorý tiež neprejavil vôľu odstúpiť od uzavretia kúpnej
zmluvy, naopak domáhal sa splnenia povinnosti uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu, a teda zo žiadnej
zo strán nedošlo k prejavu vôle odstúpiť od zmluvy, teda nejednalo sa o výkon práva.“ Zodôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že tento svoje rozhodnutie na právnom
úkone odstúpenia od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo strany žalobcov nezaložil. Táto dovolacia
námietka tak bola neopodstatnená.

21. Ďalšia dovolacia námietka žalobcov týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu spočívala v tom, že odvolací súd podľa názoru dovolateľov neodôvodnil, prečo
sa pri rozhodovaní oprel o vyjadrenie znalca Ing. D. a nevychádzal zo znaleckého posudku Ing. Q., ktorý
jediný považujú za správny a relevantný. Namietali tiež, že odvolací súd sám bez odborných znalostí a

bez znalosti veci z obhliadky nehnuteľnosti vyhodnotil, že vykonanými prácami došlo k znehodnoteniu
rodinného domu, a to napriek tomu, že prvoinštančný súd oprel svoje rozhodnutie o odborné znalosti
znalca.

21.1. Odvolací súd v bode 14. napadnutého rozsudku uviedol: „Ako už bolo uvedené vyššie, znalecký
posudok Ing. Q. vyhodnotil stavebné práce vykonané zo strany žalobcov vzhľadom na pôvodný stav

nehnuteľnosti ako práce, ktoré zhodnotili predmetnú nehnuteľnosť a naopak znalecké posudky Ing. K.
a Ing. D. zhodnotili činnosť žalobcov ako poškodenie nehnuteľnosti pôvodne vo vlastníctve žalovaného.
Odvolací súd uvádza, že pre správne posúdenie veci bolo potrebné vyhodnotiť aj ďalšie dôkazy, ktoré
vykonal súd prvej inštancie. Z dokazovania predovšetkým vyplynulo, že žalovaný predal predmetnú
nehnuteľnosť novým kupujúcim - manželom Y. za podstatne nižšiu sumu, a to 92.000 eur (pôvodne bola

dohodnutá suma 115.000 eur). Svedok Y. uviedol, že sa dohodli na tejto sume a bola nižšia ako bola
inzerovaná. Jeho manželka však túto nehnuteľnosť nechcela kúpiť. Zistili, že dom bol neobývaný s tým,
že v nehnuteľnosti sa nachádzala asi pol metrová jama, boli tam poškodené steny, napriek tomu, že
manželka s kúpou nesúhlasila, nakoniec to takto kúpili. Tiež uviedol, že keď prišiel do nehnuteľnosti,
nepáčilo sa mu, v akom stave bola táto nehnuteľnosť, pretože dom bol poškodený, pôsobil temným

dojmom, ale nakoniec sa s predávajúcim dohodli. Svedok tiež potvrdil, že následne od projektanta zistili,
že uvedené práce bolo potrebné vykonať a po kúpe nehnuteľnosti v nich pokračovali. Svedok C. Y.,
realitný maklér, ktorý sprostredkúval predaj nehnuteľnosti uviedol, že po tom ako nedošlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy so žalobcami, nehnuteľnosť ďalej predávali s tým, že bola započatá už rekonštrukcia,
sumabola114.900eur.Potomprišlokzníženiukúpnejceny pokonzultáciisostatnýmikolegami,pretože

hodnota už nebola taká, keďže rekonštrukcia bola pozastavená a nehnuteľnosť chátrala. Nakoniec sa
nehnuteľnosť predala za 87.000 eur. Svedok W. S. uviedol, že nehnuteľnosť bola ďalej daná na predaj,
bola predaná za 90.000 eur a bola predaná za uvedenú cenu, pretože bola zbúraná.“

21.2. V bode 15. napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol: „Odvolací súd je toho názoru, že

z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo, že k zníženiu kúpnej ceny došlo predovšetkým na
základe búracích prác vykonaných zo strany žalobcov, pričom v konaní nebol preukázaný iný dôvod,
ktorý by spôsobil také výrazné zníženie kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti. Uvedenému potom
nasvedčuje aj vyjadrenie znalca Ing. M. D., ktorý na pojednávaní vysvetlil, že ak sa nehnuteľnosť
búra, rekonštruuje, ide technická, ale aj všeobecná hodnota nehnuteľnosti dole, ale keď sa dokončí

rekonštrukcia nehnuteľnosti, zmení sa hneď aj hodnota nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o znalecký posudok č.
XXX/XXXX vypracovaný Ing. Q., z jeho záverov vyplynulo, že rozdiel medzi hodnotou po rekonštrukcii
a hodnotou pred rekonštrukciou vyjadruje výšku vložených investícií: 128.500 - 93.000 = 35.500 eur,
t. j. 27,65 %. Výška vložených investícií objednávateľa je 26,2 % z 27,65 %, t. j. 9.300 eur. Znalec
na pojednávaní uvádzal, že bolo nevyhnutné, aby sa vykonali predmetné búracie práce na to, aby

bol dom obývateľný. Zároveň však uviedol, že sa zaoberal tým, aký bol stav nehnuteľnosti pred
rekonštrukciou od roku 2014 a po rekonštrukcii v roku 2017. Zohľadnil práce, ktoré urobil pán J. a
stanovil hodnotu práce v rozsahu 27,65 %, pričom vychádzal z celkovej rekonštrukcie. Nevidel však
nehnuteľnosť po ukončení rekonštrukcie žalobcami v apríli 2014. Odvolací súd uvádza, že znalec
Ing. Q. posúdil vykonanie búracích prác žalobcami ako zhodnotenie nehnuteľností, pretože vychádzal

z celkového stavu nehnuteľnosti, ktorú noví vlastníci kúpili za účelom jej rekonštrukcie a obývanie
rodinného domu celoročne. Pri predaji nehnuteľnosti však žalovaný nemohol vedieť, za akým účelom
nový kupujúci kúpi predmetnú nehnuteľnosť, preto možno logicky vychádzať z toho, že rodinný dom,
ktorý je neobývateľný a sú v ňom vykonané čiastočné búracie práce pôsobí znehodnoteným dojmom a
znižuje celkovú kúpnu cenu danej nehnuteľnosti. Práve táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka

Y., ktorý uvádzal, že rodinný dom bol čiastočne zbúraný a nebol ochotný zaň zaplatiť požadovanú kúpnu
cenu. Až následne sa od projektanta dozvedel, že na účely celoročného bývania v rodinnom dome
bolo nevyhnutné urobiť tieto práce. Z uvedeného nesporne vyplýva, že v konečnom dôsledku búracie
práce vykonané žalobcami na nehnuteľnosti žalovaného spôsobili zníženie jeho kúpnej ceny. Vzhľadomk uvedenému potom nemožno konštatovať, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia. Je zrejmé, že na to, aby došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu
vykonaných rekonštrukčných prác žalobcov, malo by sa to vo všeobecnosti premietnuť aj vo vyššej

hodnote rodinného domu, teda aj v jeho kúpnej cene. Za bezdôvodné obohatenie nemožno považovať
akýkoľvek prospech, ktorý by vlastník veci mohol teoreticky dosiahnuť, ale iba taký prospech, o ktorý
obohatený na jeho úkor buď zvýšil svoj majetkový stav. Majetok žalovaného sa však žiadnym spôsobom
nezvýšil, teda žalovaný sa konaním žalobcov, ktorí začali s búracími a rekonštrukčnými prácami bez
súhlasu vlastníka nehnuteľnosti nielenže bezdôvodne neobohatil, ale navyše bol nútený predmetnú

nehnuteľnosť predať za podstatne nižšiu cenu. Odvolací súd teda dospel k záveru, že vykonaním
búracích (rekonštrukčných) prác na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.“

21.3. Z vyššie uvedeného podľa názoru dovolacieho súdu nemožno dospieť žiadnym výkladom
k tomu, že by odvolací súd sám, svojvoľne, len na základe všeobecnej formulácie vyhodnotil, že
vykonanými prácami došlo k znehodnoteniu rodinného domu, a to napriek tomu, že prvoinštančný súd

oprel svoje rozhodnutie o odborné znalosti znalca, ako to tvrdia žalobcovia v dovolaní. Je zrejmé, že
odvolací súd pri svojom rozhodovaní vyhodnotil všetky v konaní vykonané dôkazy, a to jednotlivo i v
ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že žalobcovia 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno v
konaní a nepreukázali, že by žalovaný na ich úkor získal majetkový prospech, ktorý by bol povinný im
vydať podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

22. Je potrebné podotknúť, že z hľadiska obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že dovolatelia
v dovolaní spochybňujú vykonané dokazovanie a jeho hodnotenie odvolacím súdom, osobitne v časti
vyhodnotenia znaleckých posudkov, produkovaných stranami v konaní, a navodzujú vlastné hodnotenie
smerujúce k založeniu svojho názoru na skutkové a právne posúdenie sporu a úspechu v spore, že

žalovanému vzniklo v dôsledku vykonania stavebných prác žalobcami na nehnuteľnosti bezdôvodné
obohatenie, ktoré je povinný im vydať. Dovolatelia tak v podstate tvrdia, že k porušeniu práva na
spravodlivý proces došlo nesprávnym vyhodnotením dokazovania, nesprávnym zistením skutkového
stavu a tým, že odvolací súd nevzal do úvahy nimi namietané skutočnosti.

22.1. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu dovolací súd nie je oprávnený,
lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto
nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie. Inými
slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a
druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v

prehodnocovanískutkovéhostavu, alelenvkontrolepostupusúdupriprocesejehozisťovania(porovnaj
I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd má tiež možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konajúcimi
súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade
zmätočnostivzmysle§420písm.f)CSP,avšakdovolanienatakýchargumentochnestáloadovolacísúd

ex officio (z úradnej povinnosti) dané vady sám nevyhľadáva. Pokiaľ súdy nižšej inštancie opierali svoje
zistenia o vykonané dôkazy, ktoré ale nevyhodnotili podľa predstáv žalobcov, nešlo o postup vylučujúci,
či znemožňujúci žalobcom realizáciu procesných práv priznaných im CSP. Dovolanie je tak formulované
(len) ako nesúhlasný prejav dovolateľov so skutkovými zisteniami súdov nižšej inštancie a ich právnym
posúdením, ktorý ale túto argumentáciu neposúva do relevantnej roviny dovolacieho dôvodu v zmysle

§ 420 písm. f) CSP.

22.2. Z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd na základe dokazovania
vykonaného pred súdom prvej inštancie a zopakovaného pred odvolacím súdom, dospel k záveru, že
vykonaním búracích (rekonštrukčných) prác žalobcami na strane žalovaného sa majetok žalovaného

nezvýšil o žiadnu hodnotu, k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane na úkor žalobcov 1/, 2/ nedošlo;
naopak, nehnuteľnosť bola predaná tretej osobe za cenu podstatne nižšiu. Nesprávne vyhodnotenie
vykonaných dôkazov, ktoré dovolatelia naznačujú v dovolaní, nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu považované za vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, ktorá by zakladala prípustnosť
dovolania.

23. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom
vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej
štruktúry, obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok,vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania a nemožno ho považovať za
neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o
takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva

žalobcov na spravodlivý proces. Odvolací súd odôvodnil zmeňujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom
zodpovedajúcim zákonu. Odvolací súd podrobne zdôvodnil, prečo dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a žalobu v zostávajúcej časti zamietnuť. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje

žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho
rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé.

23.1. V reakcii na dovolacie argumenty žalobcov dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania
podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný

prípad. Žalobcovia preto neopodstatnene namietajú, že odvolací súd im nedostatočným odôvodnením
rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňovali svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

23.2. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len
na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré
považujeodvolacísúdzanevyhnutnédaťodpoveďzhľadiskadoplneniadôvodovrozhodnutiasúduprvej
inštancie (II. ÚS 78/05). Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS
324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným

úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok. Samotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05,
IV. ÚS 324/2011).

24. Podľa dovolacieho súdu, rozsudok odvolacieho súdu vo vyššie uvedenom ponímaní nemožno
považovať ani za svojvoľný (arbitrárny), lebo nejde o prípad, kedy by súd vôbec nedal uspokojujúcu
odpoveď na argumenty žalobcov. Skutočnosť, že žalobcovia sa s právnym názorom všeobecného
súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).

25. Vzhľadom na to, že dovolatelia vo svojom dovolaní namietajú, že: „Odvolací súd založil svoje
rozhodnutie na ustanoveniach absolútne neplatnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, čo je
nesprávne právne posúdenie veci.“; že „Prvoinštančný aj odvolací súd nepodrobili prieskumu

samotnú kúpnu zmluvu uvedenú v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorá sama osebe ku dňu,
kedy žalovaný vyzval žalobcov na jej uzavretie, bola neplatná, pretože nebola vkladuschopná ...“;
že „nemohli podpísať vkladu nespôsobilú realizačnú kúpnu zmluvu s nesprávnym určením predmetu
prevodu, čo je prvoinštančným ako aj odvolacím súdom nesprávne právne posúdenie veci“, že „odvolací
súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a svoje rozhodnutie mal podriadiť pod režim §

457 Občianskeho zákonníka a nie podľa absolútne neplatnej realizačnej kúpnej zmluvy obsiahnutej
v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve“; že „Právny názor odvolacieho súdu, že žalobcami vykonanými
stavebnými prácami sa nehnuteľnosť len znehodnotila a v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k jej
zhodnoteniu, je v rozpore s notorietou, kedy vždy rekonštrukcia nehnuteľnosti vedie k odstráneniu
existujúcich vád na nehnuteľnosti a v konečnom dôsledku vedie k zhodnoteniu nehnuteľnosti, inak

rekonštrukcia nemá význam.“, dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek
na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm.
f) CSP, správnosť právnych záverov, ku ktorým oba súdy nižšej inštancie dospeli, nie je relevantná,
lebo prípadné nesprávne právne posúdenie sporu túto vadu zmätočnosti nezakladá (porovnaj judikáty
R 54/2012 a R 24/2017), tento právny záver považuje i ústavný súd za akceptovateľný (I. ÚS 61/2019).

Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia otázky premlčania časti nároku žalobcov
súdom prvej inštancie dovolací súd naviac dodáva, že predmetom dovolacieho prieskumu môže byť
len rozhodnutie odvolacieho súdu.26. Ak dovolatelia namietali nevykonanie dôkazov, ktoré žalobkyňa 2/ navrhla vykonať v podaní,
doručenom a prezentovanom žalobkyňou 2/ na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 15. júna
2023, dovolací súd poznamenáva, že z obsahu podania žiadny konkrétny dôkazný návrh žalobkyne 2/

nevyplýva, keď žalobkyňa 2/ uviedla: „Znalecké vyčíslenie škody v jednotlivých nárokoch uvedených
v žalobe nemá za následok zmenu žaloby, ale len jej spresnenie v čom prvoinštančný súd
bezdôvodné obohatenie, ktoré predstavuje investície do cudzej nehnuteľnosti vyčíslenej znaleckým
posudkom č. XXX/XXXX, nesprávne právne posúdil, a preto navrhujeme, aby odvolací súd v tomto
smere vykonal dokazovanie.“ Naviac, zástupkyňa žalobcov podľa zápisnice z pojednávania na následnú

otázku súdu uviedla, že nemá návrh na doplnenie dokazovania.

27. Vo vzťahu k dovolaniu žalobcov podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd tak uzatvára, že v
posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie
odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti spočívajúcu v nepreskúmateľnosti,
extrémnom nesúlade skutkových záverov s vykonaným dokazovaním v zmysle § 420 písm. f) CSP.

Dovolatelia tiež neopodstatnene namietali nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý im mal
znemožniť uskutočňovanie im patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

28. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalobcov 1/, 2/ namietajúce vadu

podľa § 420 písm. f) CSP je síce prípustné, ale nie dôvodné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd
dovolanie žalobcov 1/, 2/ zamietol (§ 448 CSP).

29. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania

voči žalobcom 1/, 2/ v súlade so zásadou úspechu vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške
náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.