Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200527
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8225200527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov

senátu JUDr. Jany Jančíkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej: E. F. D. G., H., advokát so sídlom C. XX, XXX
XX I., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: J. G. E. J. K., L., so sídlom G. XX, XXX XX M., IČO:
XX XXX XXX, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 5Csp/9/2025-91 zo dňa 08.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., IV. bod 7. a IV. bod 14.1..

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a V. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom rozhodol, cit:

„I. Úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2013

uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.072,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške
7,65 % ročne zo sumy 33,08 Eur od 07.03.2025 do zaplatenia, vo výške 7,40 % ročne zo sumy 1.039,52
Eur od 02.07.2025 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a.

IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z
22.08.2013,
- v bode 7. Zmluvy, v znení:
„Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 a Veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných
dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy), ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými

dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“
-v bode 8. Zmluvy - Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
v bode 8.1. v znení:,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi

Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 55,90 EUR a b) za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 29,04 EUR
v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne

oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
Dohody o poskytnutí služby.“
- v bode 8. Zmluvy - Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
v bode 8.4. v znení:
„Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o
poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky

Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní
Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a)
tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na

započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa
voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp.
zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní
Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“

- v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
v bode 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.2. v časti, v znení:
„Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa
tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento
variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú

nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej identifikácii zo strany Veriteľa.“
- v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
v bode 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.3. v znení:
„Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa zaväzujú v prípade zmien akýchkoľvek údajov, ktoré poskytli
Veriteľovi v súvislosti s touto Zmluvou o RÚ, t. j. napr. pri ukončení pracovného pomeru, zmene

zamestnávateľa, zmene adresy trvalého pobytu, zmene kontaktnej adresy alebo zmene telefónneho
čísla, túto zmenu nahlásiť Veriteľovi najneskôr do 10-tich pracovných dní od vzniku takejto skutočnosti.
Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne
ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 z tejto Zmluvy o RÚ. Dlžník,
Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 zodpovedá za škody, ktoré Veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia tejto

povinnosti.“
- v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
v bode 14. Sankcie, v znení:
„14.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej
časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 %

dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm.
a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa
tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 %
dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“ „14.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 14.

ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z
omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení
k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak,
aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku

podľa ods. 14.3. tejto Zmluvy o RU.“ „14.5. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto
Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo
poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta
dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 137, § 298 ods. 1, 2 CSP, § 497 Obchodného zákonníka,
§ 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku

dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 451
ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov.

3. Rozsudok odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporu, že ide o spotrebiteľský spor, teda spor zo

zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

4. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa ako dlžník podpísala a vyplnila body
1 až 5 žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvy o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu ako jednostranného právneho úkonu, ktorý bol písomným návrhom na

uzavretie zmluvy dňa 13.08.2013. Následne zástupca žalovaného dňa 22.08.2013 podpísal a vyplnil
bod 6 predmetnej žiadosti (údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu) a vystavil
oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré malo byť prijatím návrhu a teda uzavretím zmluvy.
Nakoľko návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť - bod 6 a oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi) nie sú totožné, líšia sa v údaji o RPMN pre úver, ročnej úrokovej sadzbe a

priemernej RPMN, pričom návrh (žiadosť) obsahuje výšku RPMN 70,04 %, ročnú úrokovú sadzbu 50,04
% a priemernú RPMN 70,04 % a údaje o schválenom revolvingovom úvere údaj o RPMN 68,21 %, ročnú
úrokovú sadzbu 70,04 %, priemernú RPMN 46,06 %, teda nedošlo k akceptácii návrhu (žiadosti) zo
strany žalovaného, ale išlo o nový návrh, ktorý by mal byť dlžníkom písomne prijatý alebo odmietnutý
(§ 44 Občianskeho zákonníka). V konaní však nebolo preukázané, že by dlžník následne urobil ďalší

písomnýúkon,zktoréhobyvyplynulo,žebytakýtonovýnávrhžalovanéhoprijal.Nazákladevykonaného
dokazovania dospel k záveru, že nebola dodržaná písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného
zákona sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5. Zo zmluvy o úvere bolo preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa §
9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, t.j. nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy o úvere nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ vychádzal
pri výpočte RPMN. Žalovaný síce poukázal na znenie zmluvných dojednaní, kde je síce uvedené:
„Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že úver bol poskytnutý

okamžite a v dohodnutej sume, táto Zmluva zostane platná dohodnutý čas, Veriteľ a Dlžník si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v Zmluve a nedôjde k zmene
splátkového kalendára. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa prílohy č. 2 k
zákonu č. 129/2010 Z.z.“, avšak v zmluve o úvere nie sú uvedené konkrétne vyčíslené predpoklady, z

ktorých veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jedným z
najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady,
ktoré musí dlžník, t.j. spotrebiteľ za úver veriteľovi, t.j. dodávateľovi zaplatiť. Preto pri údaji o ročnej
percentuálnej miere nákladov zákon stanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho
výpočet a teda nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku. Uvedenie predpokladov použitých pre

výpočet RPMN je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj podľa transponovanej
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/39/ES zo dňa 23.04.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm.
g) podľa ktorého: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.“ Poukázal na bod 2. rozsudku SD EÚ sp.zn. C-677/23

z23.01.2025podľaktorého:„Článok10ods.2písm.g)smernice2008/48,zmenenejsmernicou2011/90,
sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
(RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ
mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“6. Vzhľadom na nedodržanie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, táto sa
považuje za bezúročnú a bez poplatkov aj v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona.

7. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.08.2013 uzavretá medzi žalobkyňou ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom nemá zákonné náležitosti a nebola dodržaná písomná forma, preto
prvým výrokom rozsudku určil, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový.

8. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode 7. Zmluvy, tak veriteľ vložil do zmluvy text s malým ťažko
čitateľným písmom a dal spotrebiteľovi na podpis ustanovenie o tom, že sa už pred podpisom zmluvy
oboznámil so zmluvnými podmienkami, že s nimi súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať, že sa oboznámil
s ďalšou zmluvnou dokumentáciou. Podpis takéhoto ustanovenia nemusí zodpovedať skutočnosti,
pretože pokiaľ by veriteľ spotrebiteľovi tieto listiny odovzdal a oboznámil ho s nimi, nebráni veriteľovi
predložiť práve tieto dokumenty, podmienky a všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľovi na podpis,

čím by bolo preukázané, že ich reálne odovzdal spotrebiteľovi do jeho dispozície. Takéto konanie, keď
veriteľ vopred dáva spotrebiteľovi na podpis dojednanie o tom, že spotrebiteľ prevzal a bol oboznámený
s ostatnými zmluvnými podmienkami za stavu, keď pri pohľade na zmluvu, neprehľadné a nečitateľné
ustanovenie zmluvy je zrejmé, že pri podpise zmluvy nebude spotrebiteľom čítané, je neprijateľné,
pretože dôkazné bremeno o oboznámení spotrebiteľa s podmienkami k zmluve má niesť veriteľ a tým,

že veriteľ včlenil tento text do zmluvy, preniesol dôkazné bremeno na spotrebiteľa, čo je v rozpore s §
53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka.

9. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere v
bode 14. Sankcie, pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú

podmienku je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a
z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť.
Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľom EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa

je potrebné takúto podmienku vyhlásiť za neplatnú. Zmluvnú pokutu nie je možné považovať
za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú typickými
štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná pokuta je
preto podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany žalovaného
naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v čl. 14. Sankcie,

v bode. 14.1., 14.2. a 14.5. v zmluvných dojednaniach spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. Neobstojí procesná
obrana žalovaného o primeranosti zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná vo výške 0,04 denne z
dlžnej sumy (t.j. 14,60 % ročne), pretože aj v tomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako

spotrebiteľa. Zmluvná podmienka je naviac pomerne sofistikovane ukrytá do rozsiahlych a drobným
písmom písaných zmluvných dojednaní, pričom Občiansky zákonník vyžaduje pre platné dojednanie o
zmluvnej pokute (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) písomnosť, teda osobitnú pozornosť zmluvných
strán. Zo zaradenia ustanovenia o zmluvnej pokute do Zmluvných dojednaní vyplýva, že žalobkyňa ako
spotrebiteľka nemohla mať vedomosť a nemohla ani predpokladať, že súčasťou Zmluvných dojednaní

k zmluve budú aj ustanovenia o zmluvnej pokute, pretože zmluvné dojednania či všeobecné zmluvné
podmienky vo všeobecnosti slúžia na úpravu dojednaní najmä technického charakteru. Z uvedeného
dôvodu by preto tieto podmienky nemali slúžiť na to, aby boli do nich v často zložito a neprehľadne
formulovanej podobe zakomponované a ukryté dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o
ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. V prípade, ak aj tak dodávateľ koná,

možno konštatovať, že sa v právnom vzťahu nespráva poctivo, a preto potom takémuto dojednaniu
nemožno priznať právnu ochranu. Súdna prax dospela k tomu, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže
byť zmluvná pokuta dojednaná len v tej časti zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis.

10. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku I., výroku II., výroku IV. o určení neprijateľnosti článku 7. zmluvy

o revolvingovom úvere číslo 8500029724 a bodu 14.1 zmluvných dojednaní a výroku V. podal žalovaný
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.11. Odvolanie podal proti výrokom I. a II. rozsudku z dôvodu porušenia práva žalovaného na spravodlivý
súdny proces a zároveň prekročenia žalobného návrhu.

12. Konajúci súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 08.07.2025 rozhodol, že pripúšťa
rozšírenie žaloby a následne vo veci samej rozhodol o zmenenej žalobe. Súd prvej inštancie
následne vo veci samej rozhodol, čiže rozhodol skôr, ako sa uznesenie o pripustení rozšírenia žaloby
stalo právoplatným, keďže písomné vyhotovenie uznesenia bolo žalovanému doručené až spolu
s napádaným rozsudkom dňa 11.09.2025. Po vyhlásení uznesenia o pripustení rozšírenia žaloby

neumožnil žalovanému vyjadriť sa, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Postup
konajúceho súdu je v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, pretože sporová strana
má právo sa vyjadriť vo veci, pričom tým sa nemyslí len vyjadrenie k žalobe, ale aj k jej zmenám (analog.
§167ods.2CSPplatíajprezmenyžaloby).Právovyjadriťsakpripustenejzmenežalobybolopostupom
konajúceho súdu žalovanému odňaté, čím zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces a je preto daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

13. Z výroku uznesenia č.l. 89 nevyplýva, že by súd pripustil zmenu v rozsahu uplatňovaného nároku
na plnenie zo sumy 33,08 eur na 1072,60 eur. Naopak, súd takúto zmenu nikdy nepripustil, pretože
podľa výrokovej časti rozhodol o zmene niečoho iného, a to konkrétne o rozšírení žaloby (a nie o zmene
práva uplatneného žalobou). „Žaloba“ a „právo uplatnené žalobou“ sú rozdielne procesné pojmy. Súd

rozhodol o pripustení rozšírenia žaloby, čo môže znamenať len to, že ide o prípad patriaci podľa § 140
ods. 2 CSP. A nie o prípad patriacim pod odsek 1 daného ustanovenia, kedy sa „rozširuje uplatnené
právo alebo sa uplatňuje iné právo.“ Rozšírenie žaloby neznamená automaticky rozšírenie uplatneného
práva. Vzhľadom na rozhodnutie súdu v uznesení č.l. 89 považuje preto žalovaný aj rozhodnutie vo
výroku II. napádaného rozsudku za procesne neprípustné a rozhodnutie nad rámec toho, čoho sa

žalobca domáhal žalobou. Na základe uznesenia č.l. 89 zo dňa 08.07.2025 nebola pripustená zmena
uplatneného práva jeho rozšírením, a preto pokiaľ súd priznal viac, ako sa uvádza v žalobe zo dňa
25.02.2025, postupoval v rozpore so zákonom a zásadou iudex ne eat ultra petita partium.

14. Napádaný rozsudok čo do výrokov I. a II. trpí aj ďalším zásadným nedostatkom. Hoci bolo v

konaní preukázané, že existuje právoplatné rozhodnutie o povinnosti žalobcu plniť a zároveň žalobca
ani netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovanému plnil nad rámec daného rozhodnutia a ani to, že by
dané rozhodnutie bolo zmenené alebo zrušené, konajúci súd túto skutočnosť prehliadol. Na uvedenom
nič nemení fakt, že ide o rozhodcovský rozsudok, pretože bol vydaný v zmysle právneho režimu daného
zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a je právoplatný a vykonateľný.

Z napádaného rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu sa touto, pre konanie a rozhodnutie podstatnou
skutočnosťou vôbec nezaoberal. V dôsledku toho je rozhodnutie predčasné a založené na nesprávnych
a neúplných záveroch, pretože žiadne bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť, ak tu je právoplatne
uložená povinnosť a nebolo plnené nad jej rámec.

15. K výroku IV. v časti určenia, že znenie článku 7 má byť neprijateľnou podmienkou, namietal
skutkový a logický rozpor odôvodnenia s obsahom prvej vety článku 7. Odôvodnenie rozsudku nie
je v súlade s tým, čo vyplýva z daného ustanovenia. Jednoznačne sa v ňom uvádza, že príslušné
zmluvnéustanoveniasúnazadnejstranetejistejlistiny(Žiadosti/Zmluvy),čižeodôvodnenierozhodnutia
nekorešponduje s reálnym obsahom ani len zmluvného ustanovenia, ktoré súd vyhlasuje za neprijateľnú

podmienku.

16. Žalobca ani sám netvrdil v konaní, že by sa s daným ustanovením neoboznámil alebo malo by byť
pre neho nečitateľné (hoci bolo vyhotovené rovnakou veľkosťou písma), čiže ani v tomto smere nemá
odôvodnenie rozsudku podklad v konaní a v preukázaných skutočnostiach.

17. Z napádaného rozsudku nevyplýva, ktoré konkrétne zákonné ustanovenie po právnej stránke (čiže
v zmysle konkrétnej právnej normy) uvádza, že dodávateľ má dôkazné bremeno preukázať, že sa
spotrebiteľ oboznámil s obsahom dokumentu. Dodávateľ môže mať nanajvýš povinnosť preukázať
odovzdanie alebo sprístupnenie dokumentu, ale preukazovať konkrétny vnútorný myšlienkový postup

spotrebiteľa alebo kohokoľvek (pretože oboznámenie sa s listinou predsa predpokladá jej prečítanie,
prinajmenšom a teda je myšlienkovým procesom) sa objektívne nedá. Aby teda mohlo dôjsť k splneniu
predpokladu o protiprávnom prenose dôkazného bremena, musí existovať právna norma, ktorá určuje,
že dôkazné bremeno o tom, že spotrebiteľ si dokument prečítal znáša dodávateľ. Takáto právna normaale v právnom poriadku SR nikdy neexistovala a ani neexistuje a súd prvej inštancie ju ani neoznačil.
Súd prvej inštancie neuviedol označenie žiadnej právnej normy, podľa ktorej by dôkazné bremeno o
oboznámení sa s obsahom zmluvy zo strany spotrebiteľa znášal dodávateľ. V prípade „zoznámenia

sa s obsahom listiny“ však žiadne zákonné ustanovenie, vrátane ustanovení na ochranu spotrebiteľa,
neurčuje, že dôkazné bremeno o tom, že sa spotrebiteľ zoznámil s obsahom listiny, znáša dodávateľ.
Napádané rozhodnutie je v rozpore so zákonom a je nepreskúmateľné. O prenos dôkazného bremena
by mohlo ísť len v prípade, ak by samotné vyhlásenie o oboznámení sa so zmluvnými dojednaniami
zakladalo predpoklad, že až na základe vyhlásenia o oboznámení sa so zmluvou by vznikol po právnej

stránke nejaký záväzok ju dodržiavať. Občiansky zákonník ale nikde nespája vznik práv a povinností zo
zmluvy s vyhlásením o tom, že zmluvná strana sa so zmluvou oboznámila a bude ju dodržiavať. Taký
záväzok vzniká v zmysle zákona uzavretím zmluvy. Čiže ustanovenie článku 7 v druhej vete objektívne
nezakladá žiadny nový záväzok (iný) nad rámec zákona a aj preto je podľa rozsudku nezistiteľné, aké
dôkaznébremenosamáprenášaťaakýjeobsahdôkaznéhobremena,tedakonkrétneočomsaprenáša
dôkazné bremeno.

18. Žalovaný napádal výrok IV. rozsudku v časti bod 14.1 pre jeho nezákonnosť. Za „neprijateľnú
podmienku“ nemožno považovať ustanovenie, ktoré preberá obsah zákona a zodpovedá jeho zneniu
a to len preto, že na základe nej má spotrebiteľ niečo plniť, strpieť a pod. (pretože v dôsledku takéhoto
výkladu by za neprijateľnú podmienku bolo možné považovať aj zmluvné ustanovenie o povinnosti

zaplatiť kúpnu cenu, splatiť úver a podobne). Za neprijateľnú podmienku sa podľa rozhodovacej praxe
Súdneho dvora EÚ nepovažuje také ustanovenie, ktoré preberá obsah právnej normy (zákona). Toto
vyslovil napr. vo veci C-34/13, výrok 2. rozsudku. Za neprijateľnú podmienku sa nepovažujú ani
ustanovenia zmluvy o cene plnenia a o predmete plnenia. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka obsahuje špecifickú úpravu konkrétnych otázok a tiež aj špecifickú úpravu

týchto otázok pre konkrétne druhy/ typy spotrebiteľských vzťahov. Typickým príkladom sú napr. zmluvy
o finančných službách, pre ktoré právna úprava buď vylučuje použitie všeobecnej úpravy (porov. § 53
ods. 14, 15 a 16) alebo zavádza samostatnú špecifickú úpravu. Takýmto príkladom je úprava sankcií
za omeškanie spotrebiteľa s plnením záväzku zo zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu.

19. Konajúci súd pri rozhodovaní ani len nepostupoval podľa § 53b Občianskeho zákonníka. Ním
vydané rozhodnutie je tak prejavom svojvôle a nerešpektovaním zákona. A neaplikoval ani vykonávacie
ustanovenia k § 53b Občianskeho zákonníka, ktoré regulujú maximálnu výšku sankcií. Odôvodnenie
rozhodnutia nemá oporu v žiadnom právnom predpise a je len prejavom svojvôle konajúceho súdu.

Vykonávacím predpisom pre uvedené zákonné ustanovenie bolo nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., na
ktoré sa o.i. v návrhu na začatie konania aj poukázalo.

20. Zmluvná pokuta 0,04 % denne znamená, že je závislá od doby trvania omeškania. Nejde teda
o paušálnu sumu za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení znamená 14,6 %, čo je hodnota

neprevyšujúca 3-násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (3x 5,00 % ročne). Okrem toho, na čo
sa v žalobe opomenulo, je obmedzenie v článku 11., ods. 11.3, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom
z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 5 percentuálnych bodov
ročneasúčasnenesmúprevýšiťtrojnásobokúrokovzomeškaniapodľanariadeniavládyč.87/1995Z.z.;

zarozhodujúcusapovažujeročnápercentuálnamieranákladovpreobdobnýtypspotrebiteľskéhoúveru.
Ustanovenie zmluvy plne korešponduje s právnou úpravou. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok
z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania.
Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca
právne aproboval dojednanie rovnaké, ako je uvedené v zmluve. Výška zmluvnej pokuty je tak priamo

úmerná a závislá od doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Z pohľadu
primeranosti zmluvnej pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne
stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie.
Výšku zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého
omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný

záver je neakceptovateľný, lebo by vo svojom dôsledku zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje
povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej
pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Dlžník mohol a môže
zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že by v čo najkratšom čase splnil svoju povinnosťvrátiť dlžnú sumu, na ktorú sa zmluvne zaviazal (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 22.
novembra 2006 sp. zn. 33Odo/61/2005, obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24.
júna 2009 sp. zn. 33Odo/1779/2006). Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 17. júla 2019 sp. zn. 3Obdo/11/2019 a rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/140/2024.

21.ŽalobkyňavovyjadreníkodvolaniuprotivýrokuIV.včastičlánku7.(oboznámeniesasVOP)uviedla,
že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, o ktorej už opakovane súdy rozhodli. O neprijateľnosti tejto
zmluvnej podmienky bolo rozhodnuté rozsudkami priamo vo vzťahu k žalovanému, napr. Okresného

súdu Prešov sp. zn. 7Csp/5/2024 zo dňa 10.6.2024, sp. zn. 20Csp/3/2024 zo dňa 13.5.2024, ktoré
neboli napadnuté odvolaním. O neprijateľnosti zmluvnej podmienky bolo rozhodnuté napr. rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn. 13Csp/56/2023 z 31.1.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25CoCsp/11/2024 z 11.2.2025. Poukázala na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/4/2025 z 13.3.2025.

22. Čo sa týka odvolania proti výroku IV. v bode 14.1. (sankcie), k tomu uviedla, že zmluvná pokuta je len
jednostranná a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy veriteľa a na včasné splnenie dlžnej sumy zo
strany dlžníka. Zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad omeškania dlžníka, nie však aj omeškania
v plnení povinností veriteľa, z čoho vyplýva, že porušenie povinností dlžníka je sankcionované viac
ako porušenie zmluvných povinností veriteľa. Za takéto porušenie zmluvného dojednania môže veriteľ

žiadať zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho je zmluvná pokuta ďalšou duplicitnou sankciou
za omeškanie. Predmetné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli individuálne dojednané.
Totožná zmluvná podmienka, t.j. zmluvná pokuta za omeškanie s úhradou splátok, vo vzťahu k
žalovanému, bola určená za neprijateľnú rozsudkami, na ktoré poukázala.

23. Čo sa týka určených a namietaných neprijateľných zmluvných podmienok, tieto predstavujú už
notoricky známe neprijateľné zmluvné podmienky používané žalovaným, ako aj inými dodávateľmi
bankového alebo nebankového spektra. Pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno
právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne
neplatnú.

24. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch napadnutých odvolaním zo strany žalovaného
ako vecne správny potvrdiť.

25. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
protiktorémuje odvolanie prípustné (§ 355 ods.1CSP), preskúmal rozsudok súduprvejinštancieako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 09.12.2025.

26. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovaným tvrdených vád
rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych
dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

27. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
vktorýchsaodvolateľdomáhaprieskumu.Určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený

a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

28. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok I.
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že úver poskytnutý na základe zmluvy
o revolvingovom úvere je bezúročný a bez poplatkov, výrok II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni

sumu 1072,60 eur s príslušenstvom, výrok IV. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve
o revolvingovom úvere v bode 7. a v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
žalovaného v bode 14.1. a výrok V. o trovách konania. Keďže výrok III. a výrok IV. vo zvyšnej častirozsudku žalovaný odvolaním nenapadol, neboli preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania
a ako také nadobudli právoplatnosť.

29. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu
odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.
3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri

svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli
uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré
by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa
§ 363 CSP. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo

vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia
a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi na preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu.
Účelom odvolacieho konania totiž nie je, aby odvolací súd vyhodnocoval tvrdenia a dôkazy, ktoré strany
uviedli a označili v konaní na súde prvej inštancie, ale odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého
rozhodnutia, a to len v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

30. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky

práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa

so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie

sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania.

31. Odvolaciu námietku, že postupom súdu prvej inštancie bolo žalovanému odňaté právo vyjadriť sa
k zmene žaloby, vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú, preto rozsudok vo výroku II. zrušil podľa § 389

ods. 1 písm. b/ CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 CSP). Zároveň musel zrušiť aj výrok V. o trovách konania, keďže ide o závislý výrok
a zrušenie výroku II. a nové rozhodnutie vo veci samej v tejto časti, môže mať vplyv aj na rozhodnutie
o trovách konania.

32. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.02.2025, navrhovala uložiť povinnosť
žalovanému vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 33,08 eur spolu s príslušenstvom.

33. Dňa 16.06.2025 žalobkyňa doručila prvoinštančnému súdu rozšírenie žaloby, ktorým navrhla, aby
súd pripustil rozšírenie žaloby a žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie

vo výške 1072,60 eur spolu s príslušenstvom.

34. Zmena žaloby bola síce doručená žalovanému dňa 30.06.2025, avšak na pojednávaní konanom dňa
08.07.2025, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol o pripustení rozšírenia žaloby v zmysle podania zo
dňa 16.06.2025, sa žalovaný, ktorú svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným prvoinštančnému

súdu dňa 09.06.2025, nezúčastnil. Vzhľadom na neúčasť žalovaného na pojednávaní, na ktorom bolo
vyhlásené uznesenie o zmene žaloby, nemohol súd prvej inštancie ďalej konať o zmenenej žalobe,
pretože uznesenie o zmene žaloby nebolo ešte právoplatné. Právoplatnosť nadobudlo až doručením
písomného vyhotovenia stranám sporu dňa 11.09.2025. Žalovanému tak bolo postupom súdu prvejinštancie odňaté právo vyjadriť sa k zmene žaloby, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý proces.

35. V ďalšom konaní po vrátení veci súdu prvej inštancie, bude úlohou prvoinštančného súdu opätovne
rozhodnúť v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia.

36. V novom rozhodnutí o vydaní bezdôvodného obohatenia, odôvodní súd prvej inštancie aj námietku
žalovaného uvedenú v odvolaní v bode IV.3., keďže v napadnutom rozsudku sa s touto námietkou,

existenciou právoplatného rozhodcovského rozsudku, nevysporiadal.

37. Dôvod zrušenia sa týka iba výroku II. o vydaní bezdôvodného obohatenia, a nie aj výroku I. ako
namietal žalovaný, pretože zmena žaloby sa týka iba sumy vydania bezdôvodného obohatenia, keď
pôvodne žalobou žalobkyňa žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 33,08 eur s prísl. a zmenou
žaloby žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1072,60 eur s prísl. Rozšírením sumy z 33,08 eur

na 1072,60 eur bezdôvodného obohatenia, nie je v ničom dotknutý výrok I. rozsudku o určení, že úver
je bezúročný a bez poplatkov.

38. K námietke inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také

pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie

predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2
CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V postupe súdu prvej
inštancie odvolací súd neidentifikoval naznačené, ani iné vady a žiadnu takúto vadu neuviedol ani
odvolateľ.

K výrokom IV. bod 7. a IV. bod 14.1.

39.Kodvolaciemudôvoduvzmysle§365ods.1písm.f)CSPodvolacísúduvádza, že skutkovézistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP

(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.), a to vzhľadom na to,
že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

40. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení
dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor
medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok
hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie
nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej

súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a
z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

41. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov
preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.42. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretovalaleboakzosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery(napr.Najvyšší

súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010).

43.Odvolacísúdskúmaluvedenýodvolacídôvodadospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdsauvedeného
pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci
nepochybil.

44. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil
z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

45. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto

dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje
v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

46. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zohľadňujúc odvolacie námietky
dopĺňa.

47. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste
ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj
predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

48. Zmluvnú podmienku v bode 7. Zmluvy o revolvingovom úvere hodnotil ako neprijateľnú súd prvej
inštancie z dôvodu, že veriteľ vložil do zmluvy text s malým ťažko čitateľným písmom a dal spotrebiteľovi
na podpis ustanovenie o tom, že sa už pred podpisom zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami,
že s nimi súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať, že sa oboznámil s ďalšou zmluvnou dokumentáciou.

Podpis takéhoto ustanovenia nemusí zodpovedať skutočnosti, pretože pokiaľ by veriteľ spotrebiteľovi
tietolistinyodovzdalaoboznámilhosnimi,nebrániveriteľovipredložiťprávetietodokumenty,podmienky
a všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľovi na podpis, čím by bolo preukázané, že ich reálne
odovzdal spotrebiteľovi do jeho dispozície. Takéto konanie, keď veriteľ vopred dáva spotrebiteľovi na
podpis dojednanie o tom, že spotrebiteľ prevzal a bol oboznámený s ostatnými zmluvnými podmienkami

za stavu, keď pri pohľade na zmluvu, neprehľadné a nečitateľné ustanovenie zmluvy je zrejmé, že pri
podpise zmluvy nebude spotrebiteľom čítané, je neprijateľné.

49. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v tejto časti a na zdôraznenie
správnosti dodáva, že tak ako súd prvej inštancie uviedol, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/

Zmluva o revolvingovom úvere – druhá strana od bodu 7. po 13., ako aj Zmluvné dojednania Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sú písané malým, zhusteným, ťažko
čitateľnýmpísmom.Jenepochybné,žespotrebiteľ,predpodpisomžiadostioposkytnutierevolvingového
úveru, neoboznámi sa s celým obsahom dokumentu zmluvných dojednaní, a to vzhľadom na písmo, ale
najmä aj ich rozsah. Pritom z týchto zmluvných dojednaní, ani nie je zrejmé, kedy ich veriteľ odovzdal

spotrebiteľovi, keďže nie sú podpísané. To, že v predmetnej zmluvnej podmienke je uvedené, že dlžník
k zmluvným dojednaniam nemá žiadne výhrady, potvrdzuje skutočnosť, že žiadnym spôsobom nemohol
ovplyvniť ich obsah, boli mu vnútené (aj dojednanie o zmluvnej pokute), pokiaľ chcel získať úver.
Napokon, ak v tejto podmienke sa dlžník zaväzuje dodržiavať zmluvné dojednania, tak ak spotrebiteľpristúpil k takejto podmienke (s veľkou mierou pravdepodobnosti nevedome), tak v budúcnosti môže
takéto vyhlásenie u spotrebiteľa mať vplyv na bránenie sa proti nekalým praktikám veriteľa a domáhanie
sa súdnej ochrany proti neprijateľným zmluvným podmienkam.

50. Žalovaný v odvolaní namietal, že odôvodnenie rozhodnutia nekorešponduje s reálnym obsahom
zmluvného ustanovenia, ktoré súd vyhlásil za neprijateľnú podmienku, pretože sa v ňom uvádza, že
zmluvné ustanovenia sú na zadnej strane tej istej listiny. Je pravdou, že v bode 7. žiadosti/zmluvy sa
uvádza, že ,,v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto Žiadosti/
Zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy“, avšak na celej zadnej strane Žiadosti/

Zmluvy sa nachádzajú body 7. až 13., teda aj zmluvná podmienka v bode 7., ktorá bola vyhlásená za
neprijateľnú, tak nie je zrejmé, akoby sa ešte mohli nachádzať na tejto zadnej strane žiadosti Zmluvné
dojednania, ktoré sú v rozsahu dvoch strán A4 na samostatnej listine.

51. Je irelevantné, že žalobkyňa netvrdila, že by sa s daným ustanovením neoboznámila alebo že
je pre ňu nečitateľné. Ani žalovaný neuviedol, aký majú tieto skutočnosti vplyv na rozhodnutie súdu

a neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

52. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neuviedol označenie žiadnej právnej normy, podľa
ktorejbydôkaznébremenoooboznámenísasobsahomzmluvyzostranyspotrebiteľaznášaldodávateľ.
Pojem ,,právo“ použitý v ust. § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákona je širší ako ,,zákon“. Výraz právo

je polysém, preto neexistuje jednotná a jednoznačná definícia tohto pojmu. Vo vymedzení pojmu práva
sa ale vytvorili dva prístupy. Jeden chápe právo len ako pozitívne právo (autoritatívne stanovený systém
noriem) a druhý ako prirodzené právo (vyššie právo prameniace v zdravom rozume, morálne normy,
právne princípy atď.). Non oportet ius calumniari neque verba capatari, sed qua mente quid dicitur,
animadvertere convent – Nemožno prekrucovať právo, ani chytať za slovo, ale treba skúmať, aký zmysel

má povedané (D 10, 4, 19 – Paulus). Pokiaľ ide o odpoveď na odvolateľovu otázku o oboznámení sa
so zmluvnými dojednaniami a prenosom dôkazného bremena, ak by žalovaný ako veriteľ postupoval
poctivo, odvolací súd nevidí žiaden rozumný dôvod včlenenia tohto ustanovenia do zmluvy. Ani žalovaný
nevysvetlil, v čom má uvedený text význam či už pre spotrebiteľa alebo veriteľa, ak ním nie je nekalosť
a prenášanie dôkazného bremena na spotrebiteľa. Právom v tomto prípade nemusí byť výslovné

ustanovenie zákona, ktoré by veriteľovi ukladalo povinnosť preukazovať oboznámenie spotrebiteľa
so zmluvnými dojednaniami, ale treba tým vo všeobecnosti rozumieť aj procesný predpis upravujúci
sporovékonanie,zásadyaprincípy,naktorýchspočíva.Dôkaznébremenoohľadomurčitýchskutočností
leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Dôkazné bremeno o preukázaní

oboznámenia spotrebiteľa so zmluvnými dojednaniami, môže spočívať aj na veriteľovi v závislosti od
predmetu sporu a procesného postavenia strán sporu. Takže tým, že veriteľ zakomponoval do zmluvy
ustanovenie o tom, že dlžník ako spotrebiteľ sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil, preniesol dôkazné
bremeno na spotrebiteľa a tým, ho mohol odradiť od vedenia súdneho sporu s veriteľom.

53. K polemike žalovaného v bode 4.c/ odvolania o tom, že Občiansky zákonník nikde nespája vznik
práv a povinností zo zmluvy s vyhlásením o tom, že zmluvná strana sa so zmluvou oboznámila a bude
ju dodržiavať a že taký záväzok vzniká v zmysle zákona uzavretím zmluvy, odvolací súd uvádza, že ak
si je toho čo uviedol žalovaný vedomý, tak potom dôvodu vsunutia ustanovení o tom, že dlžník sa so
zmluvnými dojednaniami zoznámil, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, do zmluvy,

svedčí o tom, že žalovaný ich zakomponoval do zmluvy v svoj prospech a neprospech spotrebiteľa, na
uľahčenie svojho dôkazného bremena pri riešení sporov so spotrebiteľmi, zneužijúc svoje postavenie
veriteľa pri snahe spotrebiteľa získať finančné prostriedky a v nádeji na zneužitie neznalosti právnych
predpisov a svojich práv spotrebiteľmi a tým ich odradenia od uplatňovania ich práv.

54.SúdprvejinštanciekonštatovalneplatnosťzmluvnejpodmienkyzahrnutejvZmluvnýchdojednaniach
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. v bode 14.1. z dôvodu
nedodržania písomnej formy, keďže zmluvné podmienky nie sú podpísané žalobkyňou. Uviedol, že
zmluvná pokuta môže byť dojednaná len v tej časti zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis
a poukázal na ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvnú pokutu možno

dojednať len písomne. Neprijateľnosť videl v tom, že zmluvná pokuta je sofistikovane ukrytá do
rozsiahlych a drobným písmom písaných zmluvných dojednaní. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla
mať vedomosť, že súčasťou zmluvných dojednaní k zmluve bude aj zmluvná pokuta. Dodávateľ sanespráva poctivo, ak zakomponoval a ukryl dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá je pre spotrebiteľa
nevýhodná do neprehľadného textu a predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa.

55. Aj s týmto konštatovaním súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
a poukazuje na to, že voči týmto záverom nevzniesol v odvolaní žiadne námietky ani žalovaný.

56. Zásadný problém pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode 14.1. Zmluvných dojednaní vidí odvolací
súd v tom, že tieto nie sú podpísané, pričom obsahujú dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá podľa §

544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, môže byť dohodnutá iba písomne. Žalovaný ako veriteľ pripravil
spotrebiteľom (nielen žalobkyni) na podpis rozsiahle zmluvné dojednania, písané malým písmom, ktoré
spotrebiteľ ako formulárový dokument nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, mohol ich iba prijať
ako celok, pokiaľ chcel získať úver. Je nepochybné, že spotrebiteľ pri podpise spotrebiteľskej zmluvy,
vzhľadom na rozsah zmluvných dojednaní, nemá možnosť sa s nimi oboznámiť.

57. Veriteľ tak vtelením takýchto dojednaní do formulárových zmluvných dojednaní prakticky bez vôle
spotrebiteľov ich zaťažuje sankciou - zmluvnou pokutou - nad rámec štandardných úrokov z omeškania,
čo v konečnom dôsledku predstavuje práve značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne
a včas, keďže v prípade omeškania s plnením peňažnej pohľadávky má už veriteľ nárok na zaplatenie

úrokov z omeškania.

58. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že za neprijateľnú podmienku nemožno považovať ustanovenie,
ktoré preberá obsah zákona a zodpovedá jeho zneniu s poukazom na § 53b ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 3a ods. 1, 2 a 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, táto úprava v konečnom dôsledku pre vyhodnotenie
neprijateľnosti zmluvnej pokuty je irelevantná, nakoľko a priori je neplatná z dôvodu nedodržania
písomnej formy. Za problematický je potrebné považovať najmä spôsob dojednania zmluvnej pokuty.

59. Odvolací súd nespochybňuje právo veriteľa zabezpečiť splnenie povinnosti dlžníka aj

prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie spôsobom prezentovaným žalovaným.

60. Pokiaľ ide o rozhodnutia uvádzané žalovaným v odvolaní, tieto nereflektujú na dôvody vyhlásenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky súdom prvej inštancie, ale zaoberajú sa výškou zmluvnej pokuty,
čo súd prvej inštancie ani neposudzoval vzhľadom na nedodržanie zákonom predpísanej formy na jej

platné uzavretie.

61. Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval odvolací súd odvolanie žalovaného proti výrokom I. a
IV. bod 7. a 14.1. za nedôvodné a rozsudok prvoinštančného súdu v tejto časti podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).