Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223203559
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223203559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. X. XXXXX XXXX,
trvale bytom D. XXX/XX, E., proti žalovaným: 1/ Mesto Šamorín, Hlavná 37, 931 01 Šamorín, IČO:
00305723, žalovaný 1/zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Bohuniczký, Korzo Bélu Bartóka 5119/14F,
929 01 Dunajská Streda, IČO: 51012774, 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812
72 Bratislava, IČO: 00151866, o určenie vlastníckeho práva a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo 4. septembra 2024 č. k. 27C/63/2023–105, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí žaloby (II. výrok)

a v napadnutej časti o náhrade trov konania (III. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.konanievočižalovanému2/zastavil;II.žalobuzamietol;
III. žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne
svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 123, §124, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 136 ods. 1

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“); § 60,
§ 144, § 145 ods. 1 a 2 zákona č. 150/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).
Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.11.2023 domáhal určenia,
že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku, F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. X, I. je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku a F. A. J., K. D., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/X, L. je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku, a to nehnuteľnosti

vedenej Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, pre okres Dunajská Streda, obec
E., katastrálne územie E., vedenej na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok, parcela registra E
KN, číslo parcely 843 - orná pôda o výmere 69494 m2 (ďalej aj len „nehnuteľnosť“). Súčasne sa
žalobca domáhal, aby súd prikázal Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu odboru, vykonať
výmaz poznámky uvedenej na liste vlastníctva XXXX, Okresného úradu Dunajská Streda, pre okres
Dunajská Streda, obec E., katastrálne územie E., a to že „Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve
k nehnuteľnosti parc. registra E č. 843 v katastri bola spochybnená, duplicitné vlastníctvo viď. LV č.

XXXX parc. registra E č. 848/1, 848/2. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov sa takéto údaje nesmú používať“ - č.z. 1163/15. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu
trov konania. Žalobca v žalobe tvrdil, že ako kupujúci uzatvoril dňa 31.8.2023 Kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom je prevod spoluvlastníckeho podielu o výške 1 k celku od predávajúceho F. G. C., nar.XX.XX.XXXX, k nehnuteľnosti. Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX Okresného úradu Dunajská
Streda, katastrálny odbor pre k.ú. E., vlastnícke právo k nehnuteľnosti v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy
svedčí predávajúcemu F. G. C. v podiele 1 k celku a F. A. J., K. D., nar. X.XX.XXXX, v podiele 1 k celku.

Prevod spoluvlastníckeho práva, ktorý je predmetom vkladu Kúpnej zmluvy katastrom nehnuteľností
Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, je vedený pod číslom katastrálneho konania
V-5488/2023 (Kúpna zmluva), na základe návrhu na jej vklad z 31.8.2023. Okresný úrad Dunajská
Streda, katastrálny odbor, konanie o vklade vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy vedenej pod V-5488/2023
prerušil, a to svojim Rozhodnutím z 3.10.2023 - V-5488/2023-01, a to z dôvodov poznámky uvedenej

na liste vlastníctva číslo XXXX, že „Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnosti parc.
registra „E" č. 843 v katastri bola spochybnená, duplicitné vlastníctvo viď. LV č. XXXX parc. registra
„E" c. 848/1, 848/2. Podľa § 71 ods. 3 zákona c. 162/1995 Z.z. v znení. neskorších predpisov sa
takéto údaje nesmú používať.“ - č.z. 1163/15. V zmysle ust. § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o
katastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)vznení
neskorších predpisov (ďalej aj len „KZ“): „Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú

používať.“ V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v parcelách registra E KN, číslo parcely 848/1 a 848/2
vedených na liste vlastníctva číslo XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálne územie E., o
ktorých duplicitu s parcelou E KN číslo 843, by sa malo podľa poznámky katastra nehnuteľností jednať,
ide podľa evidencie z listu vlastníctva č. XXXX o úplne iný druh a kultúru pozemkov a to o lesné pozemky
o výmere 2.103 m2 a 35.540 m2, navyše aj s rozličnou výmerou k výmere pozemku parcely registra

E KN, číslo parcely 843 o výmere 69494 m2. Žalobca dňa 4.5.2022 podal na Okresný úrad Dunajská
Streda, katastrálny odbor, žiadosť o vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte z vyššie uvedených
dôvodov, ako i z dôvodov uvedených v samotnej žiadosti. Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny
odbor, na žiadosť nijakým záväzným spôsobom nereagoval a nevykonal ani žiadnu opravu chyby v
katastrálnom operáte, ani neprijal žiadne záväzné stanovisko k predmetu žiadosti. Vykonanie zápisu

obmedzujúcej poznámky o duplicite vlastníctva, v zmysle vyššie uvedeného, nie je podľa zákona, ako
ani podľa názoru žalobcu, nijakým spôsobom zákonne odôvodnené. Vzhľadom na uvedené, z dôvodov
vyznačeniapoznámkyo,,hodnovernostiúdajov“katastranehnuteľností,niejemožnépreviesťvlastnícke
právo na žalobcu ako kupujúceho z Kúpnej zmluvy. Vyznačením vyššie uvedenej poznámky rovnako
je bez ďalšieho zákonného dôvodu spochybňované a vlastne neuplatniteľné vlastníctvo súčasných

vlastníkov nehnuteľnosti, a to parcely registra E KN, číslo parcely 843 - orná pôda o výmere 69949 m2.
Vyvrátenie hodnovernosti údajov katastra je pritom možné najmä rozsudkom súdu alebo rozhodnutím
okresného úradu o oprave chyby (§ 59 KZ), ku ktorej však Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny
odbor, ani na základe podnetu doposiaľ nepristúpil. Ďalej žalobca poukázal na judikát R 54/1973,
podľa ktorého niet dôvodu nepripustiť žalobu aj len jedného zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ak

podáva zapieraciu (negatórnu) žalobu, ktorou sa domáha určenia, že žalovaný nie je vlastníkom
nehnuteľností, alebo ak sa domáha iba určenia svojho spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V tejto právnej
veci je naliehavý právny záujem žalobcu na určení spoluvlastníckeho práva daný aj jeho spôsobilosťou
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal
skutočnému stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.9.2010 sp. zn. 6Cdo/179/2010). Právny záujem,

ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu musí byť naliehavý v tom zmysle, že
žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem žalobcu v tejto právnej veci
na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu
na určenie spoluvlastníckeho práva a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia - petitu. R 86/2001

Súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú riešiť otázku vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti; pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v
katastri nehnuteľností. Pasívna legitimácia žalovaného 1/ je daná jeho hmotnoprávnym vzťahom k
nehnuteľnostiam, parcelám registra E KN, číslo parcely 848/1 a 848/2, vedených na liste vlastníctva
číslo XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálne územie E.. Pasívna legitimácia žalovaného

2/ je daná ustanovením § 11 písm. a/ zákona číslo 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády organizácii
ústrednejštátnejsprávy,nakoľkoMinisterstvovnútraSRmávsprávevšeobecnúvnútornúštátnusprávu,
doktorejpôsobnostipatríajčinnosťkatastranehnuteľností,vdanomprípadeOkresnéhoúraduDunajská
Streda, katastrálny odbor. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
výpis z listu vlastníctva č. XXXX, oba pre k.ú. E., Rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda,

katastrálneho odboru o prerušení konania č. V-5488/23-01 z 3.10.2023, Oznámenie Okresného úradu
Dunajská Streda, katastrálneho odboru zo 4.10.2023, Žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte
z 2.5.2022, Oznámenie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru zo 6.6.2022, Kúpna
zmluva z 31.8.2023, Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z 31.8.2023.Žalovaný 2/ vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 14.3.2024 poukázal na to, že pasívna legitimácia
žalovaného je jednou z prvoradých procesných podmienok, pričom jej splnenie súd skúma ex offo v
každom štádiu konania a na každom stupni. Nedostatok týchto podmienok je fakticky neodstrániteľný

a vedie k zastaveniu konania. Žalovaný 2/ namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom
spore vzhľadom na reformu ESO verejnej správy. Subjektom, ktorý riadi katastrálne odbory je Úrad
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, nie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je služobným úradom zamestnancov katastrálnych úradov,
žiadnym spôsobom však neriadi ich činnosť. Okresné úrady s integrovanou pôsobnosťou sú síce

preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, niet však pochýb o tom, že s
poukazom na znenie zákona č. 180/2013 Z. z. vykonávajú štátnu správu na viacerých úsekoch štátnej
správy odvetvovo riadených príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy (v súlade s kompetenčným
zákonom a zákonmi upravujúcimi organizáciu výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch). Podľa
§ 28 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v
znení neskorších predpisov: „Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je ústredným

orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností.“ Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky v tomto prípade nie je tým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý po odbornej
stránke riadi a kontroluje činnosť katastrálneho odboru okresného úradu a nie je ani tým ústredným
orgánom štátnej správy, ktorý je za jeho činnosť zodpovedným.
Žalovaný 1/ vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 30.4.2024 uviedol, že žalovaný 1/ po preštudovaní

dokumentov z predmetného obdobia, ktoré mu boli zaslané zistil, že bol účastníkom konania o oprave
chyby vedeného Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor číslo X 156/2014, výsledkom
ktorého bolo vydané rozhodnutie dňa 13.3.2015. Toto rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania
potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov zo dňa 28.5.2015
pod značkou OU-TT-OOP5-2015/016161, pričom toto rozhodnutie nebolo ani jedným účastníkom

konania napadnuté žalobou na súde, v ktorej by bolo žiadané jeho preskúmanie súdom. Žalovaný
1/, a pravdepodobne ani ďalší účastníci, nedisponovali dôkazmi, ktoré by zvrátili závery uvedených
rozhodnutí. Dôkazná situácia na strane žalovaného 1/ sa od vydania uvedených rozhodnutí nezmenila.
Žalobca k žalobe pripojil žiadosť o opravu chyby katastrálnom operáte z 2.5.2022, pričom oproti
konaniam z roku 2015 nepredložil žiadne nové dôkazy. Žalovaný 1/ mal za to, že práve preto vo svojom

oznámení zo 6.6.2022 Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor nemohol prijať žiadne nové
závery po prešetrení žiadosti žalobcu. Žalobca ani v tomto konaní nepredložil žiadne nové dôkazy,
ktoré by zvrátili dôvody zápisu duplicitného vlastníctva na LV resp. návrh spôsobu vyriešenia vzťahu
zapísaných duplicitných vlastníkov. Čo sa týka rokovaní s Mestom Šamorín, po rokovaní s primátorom
žiadne konkrétne písomné návrhy zo strany žalobcu podané neboli.

Žalovaný 2/ vo vyjadreniach, doručených súdu dňa 21.05.2024 a dňa 22.8.2024 opakovane navrhol
zastaviť konanie voči žalovanému 2/ z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
Žalobca na pojednávaní dňa 4.9.2024 vzal žalobu voči žalovanému 2/ späť. Na žalobe voči žalovanému
1/ trval a navrhol vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že považuje CSP za nedostatočný
na riešenie konkrétnej situácie, ktorá nastala v danom spore. Právny zástupca žalovaného 1/ na

pojednávaní navrhol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu zamietnuť a priznať
žalovanému 1/ trovy konania. Súd prvej inštancie na pojednávaní zamietol návrh žalobcu na pristúpenie
ďalšieho subjektu na strane žalovaného, a to Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalobca sa v
konanídomáhaurčeniavlastníckehoprávaknehnuteľnosti(konkrétneurčenia,žežalobcajepodielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1 k celku, F. G. C. je podielovým spoluvlastníkom v podiele
1 k celku a F. A. J. je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku), z dôvodu, že dňa 31.8.2023
žalobca ako kupujúci uzatvoril s F. G. C. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je
prevod spoluvlastníckeho podielu (1/4 k celku) k nehnuteľnosti. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy
žalobca podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Okresnému úradu Dunajská

Streda, katastrálnemu odboru, ktorý však katastrálne konanie prerušil vzhľadom na zistenie duplicitného
vlastníctva Mesta Šamorín, vyplývajúceho z listu vlastníctva č. XXXX, parc. registra „E“ č. 848/1 a
848/2. Žalobca sa súčasne domáhal aj prikázania Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu
odboru, súdom, vykonať výmaz poznámky na liste vlastníctva č.z. 1163/15. Z výpisu z listu vlastníctva
č. XXXX (č.l. 7-12) vyplýva, že Mesto Šamorín je výlučným vlastníkom nehnuteľností parcely registra

„E“ parc. č. 848/1 vo výmere 2.103 m2, druh pozemku - lesný pozemok a parc. č. 848/2 vo výmere
35.540 m2, druh pozemku - lesný pozemok. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 13-14) vyplýva, že
spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „E“ parc. č. 843 vo výmere 69.494 m2, druh pozemku
- orná pôda je pani A. J. v pomere 1 k celku a pán F. G. C. v pomere 1 k celku. Z poznámky na listevlastníctva vyplýva, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnosti parc. registra „E“ č.
843 v katastri nehnuteľnosti bola spochybnená, duplicitné vlastníctvo, viď LV č. XXXX parc. registra „E“
č. 848/1, 848/2. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov sa takéto

údaje nesmú používať - č.z. 1163/15. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31.8.2023 vyplýva, že F. G. C. ako
predávajúci predal žalobcovi ako kupujúcemu za kúpnu cenu 1,-euro podiel 1-iny k celku k nehnuteľnosti
(parc. č. 843), a to v rozsahu polovice svojho podielu, čo činí 1 k celku vo výmere 17.373,5 m2. Z
Rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru č. V-5488/23-01 z 3.10.2023
vyplýva prerušenie katastrálneho konania, vedeného na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola kúpna zmluva z 31.8.2023. Z Oznámenia Okresného
úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru zo 6.6.2022 vyplýva, že oprava v katastrálnom operáte
na základe žiadosti žalobcu z 2.5.2022 sa nevykonáva.
Žalobca na pojednávaní dňa 4.9.2024 (ešte pred otvorením pojednávania) vzal žalobu voči žalovanému
2/ v celom rozsahu späť, súd prvej inštancie preto rešpektujúc dispozičné právo žalobcu konanie voči
žalovanému 2/ zastavil (výrok I.). V danom prípade vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo

ešte pred otvorením pojednávania, súhlas žalovaných nebol potrebný (na ich prípadný nesúhlas by sa
neprihliadalo).
Súd prvej inštancie po preskúmaní žaloby dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný
v spore. Dôvodil s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009, že súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Základným

predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či to právo je alebo nie je, sú po procesnej stránke dve
skutočnosti. Prvou, že strany majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem.
Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je
účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/23/2008 z 28.5.2009). V konaní o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, sú nositeľmi práv a povinností, o ktorých v konaní ide, ten, kto tvrdí, že je
vlastníkom nehnuteľnosti odlišným od osoby zapísanej v katastri nehnuteľností, a ten, kto je ako vlastník
nehnuteľnosti evidovaný v katastri nehnuteľností. Výrok rozsudku aj v konaní o určovacej žalobe musí
zodpovedať právnemu vzťahu či právu v prítomnosti, teda v čase vyhlásenia rozsudku. V prípade zápisu
duplicity vlastníctva je v katastri nehnuteľností k rovnakej nehnuteľnosti evidované vlastnícke právo

rôznych vlastníkov a v dôsledku zápisu duplicitného vlastníctva je hodnovernosť údaju o zapísanom
vlastníckom práve spochybnená. V takomto prípade svedčí vecná legitimácia tým subjektom, ktorých
zápis vlastníckeho práva je v katastri nehnuteľností spochybnený poznámkou o duplicite vlastníctva.
Aktívne legitimovaným na podanie žaloby na odstránenie duplicitného vlastníctva je potom ktorýkoľvek
z dotknutých (duplicitných) vlastníkov (porovnaj napr. aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 8Co/168/2019 z 31.3.2020). V súdenej veci z predložených listinných dôkazov (najmä z listov
vlastníctva č. XXXX M. N. XXXX) je evidentné, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, ktorých
zápis vlastníckeho práva je v katastri nehnuteľností spochybnený poznámkou o duplicite vlastníctva. Tak
ako súd uviedol aj vyššie, ako vlastník spornej nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX sú zapísaní
ako podieloví spoluvlastníci pani A. J. (spoluvlastnícky podiel 1 v pomere k celku) a pán F. G. C.

(spoluvlastnícky podiel 1 k celku) a ako vlastník na liste vlastníctva č. XXXX je zapísané Mesto Šamorín.
Je pravdou, že žalobca ako kupujúci uzatvoril s pánom F. G. C. ako predávajúcim kúpnu zmluvu dňa
31.8.2023, predmetom ktorej je odplatný prevod polovice spoluvlastníckeho podielu predávajúceho
(t.j. podiel 1 v pomere k celku tejto nehnuteľnosti), avšak žalobca doposiaľ nenadobudol vlastníctvo
(resp. spoluvlastníctvo) k spornej nehnuteľnosti, keďže vkladové konanie, týkajúce sa predmetnej veci,

bolo rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru prerušené. Z ust. § 133
ods. 2 O.z. je pritom zrejmé, že ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa
vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa zákona o katastri, čím dochádza k naplneniu
vecno-právneho účinku zmluvy. Pri prevode nehnuteľností, ktoré sa povinne zapisujú do katastra
nehnuteľností, nie je možné dohodnúť iný okamih nadobudnutia vlastníckeho práva. Samotná kúpna

zmluva predstavuje len právny titul k nadobudnutiu vlastníckeho práva jeho prevodom z predávajúceho
na kupujúceho, sama osebe však ho nerobí vlastníkom kupovanej veci. Na dovŕšenie procesu prevodu
vlastníckeho práva sa vyžaduje, aby k uzavretiu kúpnej zmluvy pristúpila ďalšia právna skutočnosť,
ktorá predstavuje právny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je vklad do katastra nehnuteľností. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nie

je vlastníkom (resp. spoluvlastníkom) spornej nehnuteľnosti, keďže Okresný úrad Dunajská Streda,
katastrálny odbor doposiaľ nepovolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z toho dôvodu
podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore a preto žalobu
v celom rozsahu zamietol (výrok II.). Pre úplnosť súd poznamenal, že pokiaľ žalobca nie je zapísaný akovlastník spornej nehnuteľnosti, nemôže mať ani naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení.
Ďalej súd považoval aj formuláciu žalobného návrhu za problematickú vzhľadom na to, že žalobca žiadal
určiť vlastnícke právo aj ďalších osôb (spoluvlastníkov), ktoré nevystupujú v spore. Čo sa týka žalobného

návrhu v časti prikázania Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu odboru vykonať výmaz
poznámky č.z. 1163/15, súd dáva do pozornosti žalobcu, že civilný súd v civilnom spore nie je oprávnený
ukladať správnemu orgánu povinnosti a prikázať mu vykonať takýto výmaz. Vzhľadom na zamietnutie
žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd nevykonal dokazovanie navrhnutými
dôkazmi. Žalobu zamietol bez ďalšieho dokazovania.

V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 251,§ 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 a 2 CSP, vecne plným úspechom žalovaných 1/ a 2/ v konaní, z ktorého dôvodu im priznal
nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný
postup podľa § 257 CSP súd na strane žalobcu nevzhliadol a ich existencia ani nebola žalobcom tvrdená
a preukázaná.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho II. a III. výroku podal včas odvolanie žalobca, s návrhom na
jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie a konanie
vo veci samej, a to z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, ods. 2 CSP, ako vecne
nesprávneho a arbitrárneho. Uviedol, že odvolanie podáva s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b/, d/,
e/, f/ a h/ CSP a § 366 CSP. Považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne nesprávne, súd

dospel k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam potrebným pre rozhodnutie vo veci samej a
v neposlednom rade k nesprávnemu právnemu posúdeniu predmetnej veci. Odôvodnenie rozsudku
je zmätočné a nemajúce oporu v skutkovom a právnom stave danej veci. Namieta aj neurčitosť a
nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku, čo do jeho odôvodnenia, pričom odôvodnenie považuje za
nelogickéazaloženénanesprávnejaplikáciiavýkladepráva.Odôvodneniepovažujezaneurčité,vágne,

pričom takéto odôvodnenie čo do jeho obsahu, nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky otázky,
spojené s rozhodnutím súdu, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Má
zároveň za to, že takýmto postupom súdu mu bolo odňaté právo konať pred súdom, a to z dôvodov, že
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pričom jeho odôvodnenie je zmätočné a nemajúce oporu v
zákone,čodozákonnejúpravyprocesnejlegitimáciestranysporu,vovzťahukhmotnoprávnemuvzťahu,

ktorého je ako žalobca účastníkom. Z ustálenej judikatúry súdov a Európskeho súdu pre 1'udské práva
jednoznačne vyplýva, že medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu patrí právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, v zmysle
ktorého súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. Povinnosťou súdu je riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Táto povinnosť je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé rozhodnutie súdu. Súd sa v ňom má vysporiadať
s námietkami účastníka konania a poskytnúť aj priamo nezainteresovanej osobe uspokojivé odpovede
na kľúčové otázky tvoriace predmet sporu. Porušením práva účastníka konania na jednej strane a

povinnosti súdu na strane druhej náležite a riadne, sa účastníkovi konania vo svojej podstate odníma
právo a možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti takémuto rozhodnutiu v prípade využitia
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, na ktorých použitie má dotknutý účastník konania
zákonný nárok. Účastník konania má zákonné právo, aby z obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia
moholzistiť,zakýchdôvodovrozhodolsúdprávetak,akorozhodol,akéúvahysúdviedlikukonkrétnemu

rozhodnutiu vo veci samej a o aké dôkazy súd oprel svoje rozhodnutie.
Právny zástupca žalovaného 1/ JUDr. Ladislav Bohuniczký na pojednávaní dňa 4.9.2024 (viď zápisnicu)
predniesol, že zdieľa (nie vzdeláva) názor súdu ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a navrhoval
žalobu zamietnuť, čo predniesol i v záverečnej reči. Súd prvého stupňa vychádzajúci zo svojho
predbežného právneho posúdenia (že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore), v

zásade bez ďalších procesných úkonov podľa CSP vyhlásil uznesenie o zamietnutí návrhu žalobcu na
pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalovaného, prijal uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za
skončené a vyhlásil rozsudok, ktorým v čl. II žalobu zamietol. (Žaloba prijatá na súde dňa 19.11.2023,
vyhlásenie rozsudku dňa 4.9.2024 a doručenie rozsudku 12.11.2024.) Súd sa v napadnutom rozsudku
a v jeho odôvodnení v bodoch 27., 28. a 29. venuje otázke aktívnej legitimácie strany sporu v

konaní. Žalobca však túto úvahu súdu, ktorou sa súd snaží odôvodniť svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie jeho osoby ako žalobcu, považuje za vágne, nemajúce
oporu v zákonnej úprave aktívnej a pasívnej legitimácie strany sporu, vo vzťahu k hmotnoprávnemu
vzťahu, z ktorého si ako žalobca a zároveň strana kúpnej zmluvy (účastník záväzkovo-právnehovzťahu k predmetným nehnuteľnostiam) odvodzuje svoje práva a právom chránené záujmy, a teda sa
domáha uplatnenia ochrany práv a naplnenia účelu kúpnej zmluvy, jej právnych následkov. Súd správne
v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje nespornú skutočnosť - existenciu hmotnoprávneho

vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, zo strany osoby žalobcu, ako i skutočnosti, ktoré nie sú v rámci
konania sporné, a to, že:
- žalobca ako kupujúci uzatvoril dňa 31.8.2023 Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod
spoluvlastníckeho podielu o výške 1/1 k celku od predávajúceho F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. XX, XXX XX I., k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, okres

Dunajská Streda, obec E., katastrálne územie E., vedenej na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok,
parcela registra E KN, číslo parcely 843 – orná pôda o výmere 69 494 m2, na osobu žalobcu ako
kupujúceho (vyrovnanie dedičských podielov)
- podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre
k. ú. E., vlastnícke právo k nehnuteľnosti v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy svedčí predávajúcemu F. G.
C. v podiele 1/2 k celku a F. A. J., K. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX L. v podiele

1/2 k celku,
- prevod spoluvlastníckeho práva, ktorý je predmetom vkladu Kúpnej zmluvy katastrom nehnuteľností
Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, je vedený pod číslom katastrálneho konania V -
5488/2023 (Kúpna zmluva), na základe návrhu na jej vklad zo dňa 31.8.2023,
- Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor, konanie o vklade vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy

vedenej pod V 5488/2023 prerušil a to svojim Rozhodnutím zo dňa 3.10.2023 V-5488/2023-01, a to z
dôvodov poznámky uvedenej na liste vlastníctva číslo XXXX , že „Hodnovernosť údajov o vlastníckom
práve k nehnuteľnosti pare. registra "E" č. 843 v katastri bola spochybnená, duplicitné vlastníctvo viď. LV
č. XXXX pare. registra "E" c. 848/1, 848/2. Podľa § 71 ods. 3 zákona c. 162/1995 Z.z. v znení. neskorších
predpisov sa takéto údaje nesmú používať". - č.z. 1163/15,

- žalobca dňa 4.5.2022 podal na Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor, žiadosť o vykonanie
opravy chyby v katastrálnom operáte, z dôvodov uvedených v samotnej žiadosti. Okresný úrad Dunajská
Streda, katastrálny odbor, na žiadosť nijakým záväzným spôsobom nereagoval a nevykonal ani žiadnu
opravu chyby v katastrálnom operáte, ani neprijal žiadne záväzné stanovisko k predmetu žiadosti.
Vykonanie zápisu obmedzujúcej poznámky o duplicite vlastníctva, nie je podľa zákona a názoru žalobcu,

nijakým spôsobom zákonne odôvodnené,
- vzhľadom na uvedené, z dôvodov vyznačenia poznámky o „hodnovernosti údajov“ katastra
nehnuteľností, nie je možné previesť vlastnícke právo na žalobcu ako kupujúceho z Kúpnej zmluvy.
S poukazom na vyššie uvedené, dal do pozornosti odvolacieho súdu, že všetky vyššie uvedené
skutočnosti, ktoré ako skutkovo a právne nesporné, preukazujúce existenciu hmotnoprávneho vzťahu

k predmetu konania, meritu žaloby, má za preukázané a prijíma aj samotný súd prvého stupňa, v
rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa dôvodovej správy k pôvodnému zneniu katastrálneho
zákona, „vyvrátiť hodnovernosť (a tým aj záväznosť) možno právoplatným rozhodnutím kompetentného
štátneho orgánu a na základe podnetu, ktorý katastrálny úrad po prešetrení uzná za oprávnený“.
Vyvrátenie hodnovernosti je teda možné najmä rozsudkom súdu alebo rozhodnutím okresného úradu o

oprave chyby (§ 59 KZ), ku ktorej však Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor, ani na základe
podnetu doposiaľ nepristúpil.
Podľa ust. § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Vecnú legitimáciu v

konaní o určenie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide, alebo
koho právneho postavenia sa sporný právny vzťah alebo právo týka. Žalobca poukázal na nesporný fakt,
ževyznačenímvyššieuvedenejpoznámky,jerovnako,bezďalšiehozákonnéhodôvoduspochybňované
a vlastne neuplatniteľné vlastníctvo súčasných vlastníkov nehnuteľnosti, a to parcely registra E KN, číslo
parcely 843 - orná pôda o výmere 69949 m2, čím je dotknuté aj jeho právo ako kupujúceho, nositeľa

práv zo záväzkovo - právneho vzťahu (hmotnoprávneho vzťahu k veci), založeného predmetnou kúpnou
zmluvou, ktorej predmetom má byť nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam,
osobou žalobcu. Každej svojprávnej a rozumne uvažujúcej osobe, a teda aj súdu prvého stupňa,
musí byť jasné, že k vecno-právnym účinkom vkladu nedošlo práve z dôvodov nesprávneho postupu
katastra nehnuteľností Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, ktorý postup katastra

nehnuteľností bráni nadobudnutiu vlastníckeho práva jeho osoby k predmetným nehnuteľnostiam, čím je
práve dotknuté jeho právo k nehnuteľnostiam, ako ich nadobúdateľa z kúpnej zmluvy. Dal do pozornosti
odvolacieho súdu, že samotná kúpna zmluva, je právne perfektná, spôsobilá privodiť zamýšľané právne
účinky (v podobe nadobudnutia vlastníckeho práva jeho osobou ako žalobcom), a teda je bez vád, ktoréby, okrem nepochopiteľného záznamu katastra nehnuteľností o duplicite vlastníctva, bránili jej vkladu
do katastra nehnuteľností.
Práve nespornou skutočnosťou, že žalobca je nositeľom práv z hmotnoprávneho vzťahu (ktorú nespornú

skutočnosť konštatuje aj súd prvého stupňa, v podobe účastníka právneho vzťahu založeného kúpnou
zmluvou), vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam, je daná aj procesná aktívna legitimácia jeho osoby
ako žalobcu v konaní. Tvrdenie súdu prvého stupňa, v odôvodnení napadnutého rozsudku v tom zmysle,
že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktorých sa záznam o duplicite vlastníctva týka, nakoľko
nedošlo k naplneniu vecno-právnych účinkov vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy, považuje

za absurdné a založené na nesprávnom výklade a aplikácii práva inštitútu procesnej legitimácie v
súdnom konaní, v zmysle príslušných ustanovení CSP a ako také, majúce za následok popretie práva na
spravodlivý proces a uplatňovanie ochrany jeho práv v súdnom konaní, ako účastníka právneho vzťahu
založeného kúpnou zmluvou. Rovnako, v kontexte vyššie uvedeného, považuje za absurdné a založené
na nesprávnej aplikácii a výklade zákona, zo strany súdu, aj snahu o odôvodnenie tohto nesprávneho
postupu súdu, v bode 29, posledná veta odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvého stupňa,

dospel k ďalšej absurdnej úvahe, a to: „Pre úplnosť súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca nie je zapísaný
ako vlastník spornej nehnuteľnosti, nemôže mať ani naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení.“ Vzhľadom na uvedené, má za to, že existenciou samotnej kúpnej zmluvy, teda existenciou
hmotnoprávnehovzťahuknehnuteľnostiam,akoúčastníkakúpnejzmluvy-nadobúdateľanehnuteľností,
je daná a zákonne splnená prvá procesná podmienka aktívnej legitimácie jeho osoby ako žalobcu v

konaní, a to existenciou hmotnoprávneho vzťahu k predmetu konania. Aktívna procesná legitimácia jeho
osoby ako žalobcu, je jednoznačne daná aj rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny
odbor, z 3.10.2023, V - 5488/2023-01, ktorým rozhodnutím, štát v zastúpení katastrom nehnuteľností,
odkázal jeho osobu ako účastníka hmotnoprávneho vzťahu, na podanie príslušnej určovacej žaloby na
súd.

Pokiaľ ide o splnenie druhej procesnej podmienky aktívnej legitimácie v konaní, čo do naliehavého
právneho záujmu, tá je nepochybne daná skutočnosťou, že bez určenia súdom, nie je možné odstrániť
prekážku zápisu zmien vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, dosiahnuť účinky vkladu
vlastníckehoprávakpredmetuprevoduzosamotnejkúpnejzmluvyatedadosiahnutiestavu,kedykúpna
zmluva, bude, po odstránení duplicity zápisu vlastníckych práv súdom, ako jediným orgánom, do ktorého

právomoci takéto rozhodovanie patrí, spôsobilým podkladom pre vykonanie zápisu zmenu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností tak, aby tento zodpovedal skutočnému stavu. Naliehavý právny
záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde bez tohto určenia, je ohrozené právo žalobcu, alebo
kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. S poukazom
na vyššie uvedené, má za jasne preukázané aj splnenie druhej procesnej podmienky aktívnej

legitimácie, čo do danosti naliehavého právneho záujmu. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2010 sp. zn. 6 Cdo 179/2010. Právny záujem, ktorý je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacieho návrhu musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobcovia v danom
právnom vzťahu môžu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení treba skúmať

predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu na určenie spoluvlastníckeho práva a
konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia - petitu, ako i rozhodnutie R 86/2001: Súd je oprávnený v
konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; pri posúdení
otázky, kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností.
K námietke postupu súdu prvého stupňa, spočívajúcej v porušení jeho ústavných práv na spravodlivý

proces, uviedol, že zákonnosť konania pred súdom predpokladá, že súd koná zásadne nestranne,
nezávisle a s využitím všetkým zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu občianskeho
súdneho konania. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej
nebezpečenstvo spočíva v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy súdu bez
objektívneho limitu, ktorý je v podmienkach právneho štátu, okrem iného garantovaný zákonnými

spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie. Objektívny postup súdu v občianskom
súdnom konaní sa tak musí prejaviť nielen vo využití všetkých legálnych a pritom dostupných zdrojov
zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie vo veci samej, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie
obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré nepochybne vychádza z týchto objektívnych postupov
a ich uplatnenia v súlade s procesným predpisom. Má za to, že v danom prípade, súd prvého stupňa

zreteľne vybočil z vyššie uvedeného rámca zákonnosti, porušujúc tak ústavné princípy práva na
spravodlivý proces domáhať sa a práva ochrany práv a právom chránených záujmov, na nezávislom
a nestrannom súde. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšiu absurditu v konaní pred súdom prvého
stupňa, a to v tom zmysle, že na jednej strane štát v zastúpení katastrom nehnuteľností pri prenesenomvýkone štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností jeho osobu ako účastníka hmotnoprávneho
vzťahu svojím rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, zo dňa 3.10.2023 V
- 5488/2023-01 odkázal na podanie príslušnej určovacej žaloby na súd a na strane druhej, a štát, v

zastúpení okresným súdom, pri výkone súdnictva, právo domáhať sa ochrany práv, uloženej katastrom
nehnuteľností, podobe uloženej povinnosti a oprávnenia podať príslušnú určovaciu žalobu na súd, v
zásade svojím rozhodnutím, toto právo, poprel. Vo svojej podstate tak štát vyvolal stav spornosti práva,
pričom na strane druhej svojou rozhodovacou činnosťou v podobe rozsudku okresného súdu bráni
strane sporu účastníkovi hmotnoprávneho vzťahu (nositeľovi práva), túto spornosť vyriešiť. Štát tak, v

zastúpení okresným súdom, koná navyše spôsobom, kedy ako účastník hmotnoprávneho vzťahu, t. j.
aj strana sporu, nemá možnosť sa dozvedieť a dostať riadne a jasné odpovede na to, ako spornosť
práva odstrániť, resp. domôcť sa nadobudnutia účinkov kúpnej zmluvy, od ktorej svoje práva odvodzuje.
Takýto postup štátu, jeho orgánov, pri výkone štátnej správy a plnenie úloh štátu, je jednoznačne
porušením práva na spravodlivý proces a štátu neostáva nič iné, ako sa porušovateľa práva, teda
konajúcej sudkyne, čo najrýchlejšie zbaviť. Poukázal na Rozhodnutie - Uznesenie NS SR z 30.5.2018

sp. zn. 6 Cdo 15/2017, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, kde právna
veta znie: „Ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne, ako vlastníctvo žalobcu aj
žalovaného, má žalobca naliehavý právny záujem (§ 80 písmo c/ OSP, resp. CSP) na negatívnom
určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti". Vzhľadom na uvedené, nemôže ako žalobca
súhlasiť, s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa, ako i odôvodnením tohto rozhodnutia, vo

vzťahu k nedostatku aktívnej legitimácie a takýto postup súdu považuje za nezákonný, vecne nesprávny
a nemajúci oporu v rozhodovacej praxi súdov a zákonnej úprave procesnej legitimácie CSP.

3. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že súd konanie voči žalovanému 2/ zastavil, pričom
žalobca v tejto časti odvolanie nepodal. Nakoľko žalovaný 2/ od začiatku namietal nedostatok svojej

pasívnej vecnej legitimácie, v uvedenej časti je rozsudok právoplatný. Žalovaný 2/ si vo veci neuplatňuje
náhradu trov konania, hoci mu táto bola súdom priznaná, nakoľko mu žiadne trovy konania v predmetnej
veci nevznikli, keďže sa pojednávania nezúčastnil.

4. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne

správne. Navrhuje ho potvrdiť a priznať žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

5. Ďalšie podania strán už neboli v odvolacom konaní doručené.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362ods.1CSP),stranou,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359CSP),protirozsudkusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutých častiach v

medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil,
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti (II. a III. výrok) treba navzdory námietkam odvolateľa považovať za vo
výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav
a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo určenie, že žalobca je podielovým

spoluvlastníkom v podiele 1 k celku, F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, I. je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 1 k celku a F. A. J., K. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, L. je
podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku, a to nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Dunajská
Streda, katastrálnym odborom, pre okres Dunajská Streda, obec E., katastrálne územie E., vedenej na
liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok, parcela registra E KN, číslo parcely 843 - orná pôda o výmere

69494 m2; tiež uloženie povinnosti Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu odboru, vykonať
výmaz poznámky uvedenej na liste vlastníctva XXXX, Okresného úradu Dunajská Streda, pre okres
Dunajská Streda, obec E., katastrálne územie E., a to že „Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k
nehnuteľnosti parc. registra E č. 843 v katastri bola spochybnená, duplicitné vlastníctvo viď. LV č. XXXXparc. registra E č. 848/1, 848/2. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov
sa takéto údaje nesmú používať“ - č.z. 1163/15.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. konanie voči žalovanému 2/ zastavil; II. žalobu zamietol;

III. žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zamietnutie
žaloby odôvodnil najmä nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolania je posúdiť
správnosť postupu súdu prvej inštancie a rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach – jeho
II. a III. výroku.

8. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou
použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej

veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

9. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane

žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo
205/2009). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré
vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca
odvodzuje svoje subjektívne práva. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu

alebo práva, o ktoré v konaní ide. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva
žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však
budežalobcavsporeúspešný,závisíodtoho,čionajžalovanýsúskutočneúčastníkmihmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne
sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré

v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnostiobjektívneniejenositeľomhmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
Súd prvej inštancie po preskúmaní žaloby dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný v spore. Dôvodil, že v prípade zápisu duplicity vlastníctva je v katastri nehnuteľností k

rovnakej nehnuteľnosti evidované vlastnícke právo rôznych vlastníkov a v dôsledku zápisu duplicitného
vlastníctva je hodnovernosť údaju o zapísanom vlastníckom práve spochybnená, v takomto prípade
svedčí vecná legitimácia tým subjektom, ktorých zápis vlastníckeho práva je v katastri nehnuteľností
spochybnený poznámkou o duplicite vlastníctva. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby na
odstránenie duplicitného vlastníctva je potom ktorýkoľvek z dotknutých (duplicitných) vlastníkov. V

súdenej veci z predložených listinných dôkazov (najmä z listov vlastníctva č. XXXX M. N. XXXX pre k. ú.
E.)jeevidentné,žežalobcaniejevlastníkomnehnuteľností,ktorýchzápisvlastníckehoprávajevkatastri
nehnuteľností spochybnený poznámkou o duplicite vlastníctva. Ako vlastník spornej nehnuteľnosti na
liste vlastníctva č. XXXX sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pani A. J. (spoluvlastnícky podiel 1
v pomere k celku) a pán F. G. C. (spoluvlastnícky podiel 1 k celku) a ako vlastník na liste vlastníctva

č. XXXX je zapísané Mesto Šamorín. Žalobca síce ako kupujúci uzatvoril s F. G. C. ako predávajúcim
kúpnu zmluvu dňa 31.8.2023, predmetom ktorej je odplatný prevod polovice spoluvlastníckeho podielu
predávajúceho (t. j. podiel 1 v pomere k celku tejto nehnuteľnosti), avšak žalobca doposiaľ nenadobudol
vlastníctvo (resp. spoluvlastníctvo) k spornej nehnuteľnosti, keďže vkladové konanie, týkajúce sa
predmetnej veci, bolo rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru prerušené.

Zust.§133ods.2O.z.jepritomzrejmé,žeaksaprevádzanehnuteľnávecnazákladezmluvy,nadobúda
sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa zákona o katastri, čím dochádza k naplneniu
vecno-právneho účinku zmluvy. Pri prevode nehnuteľností, ktoré sa povinne zapisujú do katastra
nehnuteľností, nie je možné dohodnúť iný okamih nadobudnutia vlastníckeho práva. Samotná kúpnazmluva predstavuje len právny titul k nadobudnutiu vlastníckeho práva jeho prevodom z predávajúceho
na kupujúceho, sama osebe však ho nerobí vlastníkom kupovanej veci. Na dovŕšenie procesu prevodu
vlastníckeho práva sa vyžaduje, aby k uzavretiu kúpnej zmluvy pristúpila ďalšia právna skutočnosť,

ktorá predstavuje právny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je vklad do katastra nehnuteľností. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nie
je vlastníkom (resp. spoluvlastníkom) spornej nehnuteľnosti, keďže Okresný úrad Dunajská Streda,
katastrálny odbor, doposiaľ nepovolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z toho dôvodu
podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore a preto žalobu

v celom rozsahu zamietol (výrok II.). Čo sa týka žalobného návrhu v časti prikázania Okresnému úradu
Dunajská Streda, katastrálnemu odboru, vykonať výmaz poznámky č.z. 1163/15, súd prvej inštancie
dôvodil, že civilný súd v civilnom spore nie je oprávnený ukladať správnemu orgánu povinnosti a prikázať
mu vykonať takýto výmaz. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhnutými dôkazmi, žalobu zamietol bez ďalšieho
dokazovania.

Odvolateľ (žalobca) v odvolaní namietal neurčitosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku čo do
jeho odôvodnenia, ktoré považuje za nelogické a založené na nesprávnej aplikácii a výklade práva,
neurčité, vágne, nedávajúce jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky otázky spojené s rozhodnutím
súdu, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, bolo mu odňaté právo konať
pred súdom, a to z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pričom jeho odôvodnenie

je zmätočné a nemajúce oporu v zákone, čo do zákonnej úpravy procesnej legitimácie strany sporu, vo
vzťahu k hmotnoprávnemu vzťahu, ktorého je ako žalobca účastníkom. Práve nespornou skutočnosťou,
že žalobca je nositeľom práv z hmotnoprávneho vzťahu (ktorú nespornú skutočnosť konštatuje aj
súd prvého stupňa, v podobe účastníka právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou), vo vzťahu k
dotknutým nehnuteľnostiam, je podľa odvolateľa daná aj procesná aktívna legitimácia jeho osoby ako

žalobcu v konaní. Tvrdenie súdu, že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktorých sa záznam
o duplicite vlastníctva týka, nakoľko nedošlo k naplneniu vecno-právnych účinkov vkladu vlastníckeho
práva z kúpnej zmluvy, považuje odvolateľ za absurdné a založené na nesprávnom výklade a aplikácii
práva inštitútu procesnej legitimácie v súdnom konaní, v zmysle príslušných ustanovení CSP a ako také,
majúce za následok popretie práva na spravodlivý proces a uplatňovanie ochrany jeho práv v súdnom

konaní, ako účastníka právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou. Existenciou samotnej kúpnej
zmluvy, teda existenciou hmotnoprávneho vzťahu k nehnuteľnostiam, ako účastníka kúpnej zmluvy -
nadobúdateľa nehnuteľností, je daná a zákonne splnená prvá procesná podmienka aktívnej legitimácie
jeho osoby ako žalobcu v konaní, a to existenciou hmotnoprávneho vzťahu k predmetu konania.
Aktívna procesná legitimácia jeho osoby ako žalobcu, je jednoznačne daná aj rozhodnutím Okresného

úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, z 3.10.2023, V-5488/2023-01, ktorým rozhodnutím, štát v
zastúpení katastrom nehnuteľností, odkázal jeho osobu ako účastníka hmotnoprávneho vzťahu, na
podanie príslušnej určovacej žaloby na súd. Štát v zastúpení okresným súdom, koná spôsobom, kedy
ako účastník hmotnoprávneho vzťahu, t. j. aj strana sporu, nemá možnosť sa dozvedieť a dostať riadne
a jasné odpovede na to, ako spornosť práva odstrániť, resp. domôcť sa nadobudnutia účinkov kúpnej

zmluvy, od ktorej svoje práva odvodzuje. Takýto postup štátu, jeho orgánov, pri výkone štátnej správy a
plnenie úloh štátu, je podľa odvolateľa jednoznačne porušením práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s v tomto bode vyššie uvedenými závermi súdu prvej
inštancie, rovnako ako súd prvej inštancie je názoru, že vecná legitimácia svedčí tým subjektom, ktorých
zápis vlastníckeho práva je v katastri nehnuteľností spochybnený poznámkou o duplicite vlastníctva,

aktívne legitimovaným na podanie žaloby na odstránenie duplicitného vlastníctva je potom ktorýkoľvek
z dotknutých (duplicitných) vlastníkov, žalobca však nie je (ani nebol) vlastníkom nehnuteľností, ktorých
zápis vlastníckeho práva je v katastri nehnuteľností spochybnený poznámkou o duplicite vlastníctva,
preto nie je aktívne vecne legitimovaný v predmetnej veci, nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, keďže doposiaľ nenadobudol vlastníctvo (resp. spoluvlastníctvo) k spornej

nehnuteľnosti (podľa § 133 ods. 2 O.z. ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon
neustanovujeinak).Odvolacísúdsanestotožňujesnázoromodvolateľa,žeaktívnaprocesnálegitimácia
jeho osoby ako žalobcu, je jednoznačne daná aj rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda,
katastrálny odbor, z 3.10.2023, V - 5488/2023-01, ktorým rozhodnutím, štát v zastúpení katastrom

nehnuteľností, odkázal jeho osobu ako účastníka hmotnoprávneho vzťahu, na podanie príslušnej
určovacej žaloby na súd, odvolací súd je názoru, že z daného rozhodnutia nevyplýva „odkázanie
žalobcu na podanie príslušnej určovacej žaloby na súd“, ale vyplýva z neho výzva účastníkom konania
o návrh na vklad, aby v určenej lehote predložili rozhodnutie súdu, z ktorého je zrejmé ktorý z v katastrinehnuteľností duplicitne evidovaných vlastníkov nehnuteľností je jej skutočným vlastníkom, alebo aby
v určenej lehote preukázali podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva na súd. Duplicitne evidovanými
vlastníkmi nehnuteľností v katastri nehnuteľností sú A. J., F. G. C. a Mesto Šamorín a ako už bolo

uvedenéaktívnelegitimovanýmnapodaniežalobynaodstránenieduplicitnéhovlastníctvajektorýkoľvek
z dotknutých (duplicitných) vlastníkov, medzi ktorých žalobca nepatrí. Nedôvodnou tak bola aj námietka,
že žalobca sa nemá možnosť dozvedieť a dostať riadne a jasné odpovede na to, ako spornosť práva
odstrániť, resp. domôcť sa nadobudnutia účinkov kúpnej zmluvy, a že takýto postup štátu, jeho orgánov,
pri výkone štátnej správy a plnenie úloh štátu, je porušením práva na spravodlivý proces. Riadnu a jasnú

odpoveď dostal už v rozhodnutí Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, z 3.10.2023 pod
č. V - 5488/2023-01a tiež v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie považoval aj formuláciu žalobného návrhu za problematickú vzhľadom na to, že
žalobca žiadal určiť vlastnícke právo aj ďalších osôb (spoluvlastníkov), ktoré nevystupujú v spore.
Odvolací súd k otázke vecnej legitimácie ešte uvádza, že konanie o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam musí zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi

dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľnosti alebo tými, ktorí sú preukázane a platne právnymi
nástupcami (dedičmi alebo univerzálnymi sukcesormi) zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok
rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám. Tieto osoby
vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo na jednej alebo druhej strane. (rozsudok NS SR sp. zn. 4
Cdo 173/2006). Keďže určujúci výrok má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom/stranám konania a nie aj

voči tretím osobám, je potrebné, aby bol vynesený v konaní, v ktorom by boli účastníkmi konania všetci,
ktorí sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci. Ak sa konania nezúčastnia všetci nerozluční
spoločníci, nemôže sa návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie, vyplývajúcej z hmotného
práva.
Žalobca v žalobe poukazoval na judikát R 54/1973, z ktorého citoval však iba časť (niet dôvodu

nepripustiť žalobu aj len jedného zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ak podáva zapieraciu /negatórnu/
žalobu, ktorou sa domáha určenia, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, alebo ak sa domáha
iba určenia svojho spoluvlastníctva k nehnuteľnosti), hoci sa v judikáte uvádza: „...Okrem toho sa môže
spoluvlastník aj určovacou žalobou za podmienok ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. domáhať určenia, že
mu prislúcha spoluvlastnícke právo a v akom podiele. Aktívnu legitimáciu aj len jedného spoluvlastníka

na podanie zapieracej (negatórnej) žaloby pripúšťalo už rozhodnutie uverejnené pod č. 58/1957 Zbierky
rozhodnutí čs. súdov. Niet dôvodu ani pre to, aby nebolo možno pripustiť žalobu čo aj len jediného zo
spoluvlastníkov nehnuteľnosti a meritórne rozhodnúť o tejto žalobe, ak sa žalobou domáha určenia, že
žalovaný nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Práve tak niet dôvodu pre to, aby sa nepripustila
určovacia žaloba, podaná žalobcom vystupujúcim ako jeden zo spoluvlastníkov proti žalovanému,

ktorý tvrdí, že je výlučným vlastníkom, ak sa žalobca domáha iba určenia svojho spoluvlastníctva na
predmetnej nehnuteľnosti. K takýmto žalobám podávaným iba jedným zo spoluvlastníkov dochádza v
prípadoch, keď ostatní spoluvlastníci sú na neznámom mieste a žalobca nemá ani splnomocnenie ani
súhlas, aby sa domáhal aj určenia ich podielového spoluvlastníctva. Okrem uvedených prípadov treba
však pri určovacích žalobách požadovať, aby účastníkmi konania boli všetci spoluvlastníci.“

Z uvedeného je zrejmé, že aj s poukazom na judikát, na ktorý poukazoval žalobca, obstoja
vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, keďže žalobca zatiaľ nie je a ani
nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nedomáhal sa žalobou určenia, že žalovaný nie je vlastníkom
nehnuteľností, nedomáha sa iba určenia svojho spoluvlastníctva na predmetnej nehnuteľnosti, ale aj
určenia spoluvlastníctva F. G. C. a A. J., ktorí nie sú stranami konania.

Súdprvejinštancieuviedol,žepokiaľžalobcaniejezapísanýakovlastníkspornejnehnuteľnosti,nemôže
mať ani naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení.
Odvolateľ (žalobca) v odvolaní označil tento záver za absurdný a založený na nesprávnej aplikácii a
výklade zákona zo strany súdu, pokiaľ ide o splnenie druhej procesnej podmienky aktívnej legitimácie
v konaní, čo do naliehavého právneho záujmu, tá je nepochybne daná skutočnosťou, že bez

určenia súdom, nie je možné odstrániť prekážku zápisu zmien vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, dosiahnuť účinky vkladu vlastníckeho práva k predmetu prevodu zo samotnej kúpnej
zmluvy a teda dosiahnutie stavu, kedy kúpna zmluva, bude, po odstránení duplicity zápisu vlastníckych
práv súdom, ako jediným orgánom, do ktorého právomoci takéto rozhodovanie patrí, spôsobilým
podkladom pre vykonanie zápisu zmenu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby tento

zodpovedal skutočnému stavu. Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde bez
tohto určenia, je ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo
neistým.Spoukazomnavyššieuvedené,máodvolateľzajasnepreukázanéajsplneniedruhejprocesnej
podmienky aktívnej legitimácie, čo do danosti naliehavého právneho záujmu. V tejto súvislosti poukázalna Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2010 sp. zn. 6 Cdo 179/2010. Právny záujem, ktorý je
podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobcovia
v danom právnom vzťahu môžu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu

svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení treba
skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu na určenie spoluvlastníckeho
práva a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia - petitu, ako i rozhodnutie R 86/2001: Súd je
oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti;
pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností.

Odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke uvádza, že aktívna vecná legitimácia a naliehavý právny
záujem sú dva odlišné, ale často prepojené predpoklady pre úspešné podanie určovacej žaloby, kde
súd musí najskôr posúdiť či žalobca má právo žalovať (aktívna vecná legitimácia) a potom či je súdne
riešenie naliehavé (naliehavý právny záujem). Ako už bolo vyššie uvedené žalobca nemá v predmetnej
veci aktívnu vecnú legitimáciu. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu odvolací súd poukazuje na
závery uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2021 sp. zn. 9 Cdo 216/2021, podľa ktorých

„naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi
v evidencii katastra nehnuteľností a žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, resp. v prípade
duplicitného zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor, kto je
vlastníkom. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca
domáha určenia vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľností presne tak, ako požaduje.“

V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1
k celku nehnuteľnosti, F. G. C. je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku nehnuteľnosti a F. A. J.
je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku nehnuteľnosti, teda z formulácie petitu žaloby vyplýva,
že žalobca sa o.i. domáha aj určenia, že F. A. J. je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku
nehnuteľnosti,hociF.A.J.jeaktuálnezapísanánaLVč. XXXXprek.ú.E.akopodielováspoluvlastníčka

vpodiele1kcelkunehnuteľnosti–parc.č.843,uvedenévspojitostistým,žežalobca(okremneho)žiada
určiť aj spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti F. G. C. a F. A. J., ktorí nie sú stranami sporu, podporuje
záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako
ho formuloval žalobca. Odvolateľ v odvolaní poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 15/2017,
podľa ktorého „Ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj

žalovaného, má žalobca naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, resp.
§ 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku) na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto
nehnuteľnosti.“, avšak v prejednávanej veci nehnuteľnosť nie je (ani nebola) vedená ako vlastníctvo
žalobcu, ale je vedená v spoluvlastníctve F. G. C. a F. A. J. a duplicitne vo vlastníctve Mesta Šamorín,
naviac v predmetnej veci sa nepožadovalo negatívne určenie, preto poukaz na uvedené rozhodnutie

nebol na mieste.
Vo vzťahu k žalobného návrhu v časti prikázania Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu
odboru, vykonať výmaz poznámky č.z. 1163/15, súd prvej inštancie dôvodil, že civilný súd v civilnom
spore nie je oprávnený ukladať správnemu orgánu povinnosti a prikázať mu vykonať takýto výmaz.
Odvolateľ v odvolaní uviedol iba to, že vykonanie zápisu obmedzujúcej poznámky o duplicite vlastníctva,

nie je podľa zákona a názoru žalobcu, nijakým spôsobom zákonne odôvodnené, nespochybnil však
záver súdu prvej inštancie, že civilný súd v civilnom spore nie je oprávnený ukladať správnemu orgánu
povinnosti a prikázať mu vykonať takýto výmaz. neuviedol žiadne konkrétne námietky ani tvrdenia,
neuviedol aké konkrétne nedostatky, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť záveru súdu
prvej inštancie v tejto časti, vytýka. Rovnako neuviedol žiadne konkrétne námietky ani vo vzťahu k tiež

napadnutému rozhodnutiu o náhrade trov prvoinštančného konania (III. výrok napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie), teda rezignoval na relevantnú reakciu na nosné dôvody/závery, na ktorých súd
prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie v časti o prikázaní Okresnému úradu Dunajská
Streda, katastrálnemu odboru, vykonať výmaz poznámky č.z. 1163/15, a rozhodnutie o náhrade trov
konania, dôsledky takéhoto postupu idú výlučne na ťarchu odvolateľa a musia nevyhnutne viesť k

potvrdeniu napadnutého rozhodnutia aj v uvedených častiach.
Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli

z prednesov strán, listinných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo neopomenul. Odvolací súd nezistil,
že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s hodnotením
dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorýchdôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia
správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého

rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu.
Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
V posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať za
nepreskúmateľné, vágne, svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne poskytuje odpovede

na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutých častiach. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým zisteniam a následne správne právne posúdil nároky žalobcu ako nedôvodné

a žalobu zamietol.
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach /II. a III. výrok/ podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil.

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému
žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal (hoci strana, ktorá mala plný úspech vo veci /žalovaný
1/ má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala /
žalobca/), nakoľko žalovaný 2/ v odvolacom konaní uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje.

Procesne plne úspešnému žalovanému 1/ (ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania)
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu,
že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaný 1/), má nárok na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca), keď nevidel a ani strany netvrdili
dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

11. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)