Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120211326
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4120211326.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., spore žalobcu: AXIS computers s.r.o., so sídlom
Janka Kráľa 51/A, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 532 169, proti žalovanému: Peter Kocian INEX -
WOOD, s miestom podnikania Obyce, Partizánska ulica 369/21, IČO: 41 723 929, zastúpený: JÁNSKÝ &
PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Jánský, o zaplatenie 1.600,- eur a vydanie veci, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/47/2020-224 zo dňa 14.decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/47/2020-224 zo dňa 14. decembra

2022 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 29Cb/47/2020-224 zo dňa 14.
decembra 2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal voči
zˇalobcovi na´rok na na´hradu trov konania v rozsahu 100%.
1.2. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil spor podľa ustanovení § 420 ods. 1, 3, § 536 ods.
1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, 2, § 548 ods. 1, § 550, § 554 ods. 1, § 555 ods. 1, § 560 ods. 1,

4, § 562 ods. 1, 2 zákona č. 513/19991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „Obchodný zákonník“) a § 255, § 266 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „CSP“).
1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že v roku 2017 došlo medzi žalobcom
a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného
vyrobiť a namontovať pre žalobcu dvere a zárubne podľa odsúhlasenej cenovej ponuky. Ústna zmluva
o dielo mala zahŕňať aj montáž. Na cene sa zmluvné strany dohodli vychádzajúc z cenovej ponuky

CP2017068 zo dňa 18.09.2017, v ktorej bola vypočítaná cena za interiérové dvere, zárubne a montáž
celkovo na sumu 3.192,- eur. Žalobca uhradil na základe predfaktúry č. 017/002 zo dňa 22.09.2017
preddavok vo výške 1.600,- eur. Následne žalovaný dvere a zárubne vyhotovil, a to koncom roka 2017,
pričom k samotnej montáži prišlo až v máji 2020 na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným.
Montáž však nebola doposiaľ dokončená, keďže pri čiastočnej montáži žalobca vyslovil svoje výhrady
voči dodávanému dielu žalovaným. Medzi zmluvnými stranami tak nastal spor týkajúci sa vlastností
predmetu diela a samotnej montáže, pričom žalobca tvrdil, že dielo nie je vykonané tak, ako bolo

dohodnuté v objednávke, a to na základe vopred odsúhlasenej vzorky, namietajúc pritom materiál,
z ktorého bolo dielo zhotovené, jeho povrchovú úpravu a poukazoval aj na vady montáže. Uvedené
skutočnosti (vady) žalobca mal žalovanému po vykonaní čiastočnej montáže vytknúť a požiadať o ich
odstránenie, k čomu neprišlo a z uvedeného dôvodu žalobca odstúpil od zmluvy titulom podstatnéhoporušenia zmluvy. V dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobca žiadal žalovaného, aby mu vrátil zaplatený
preddavok s tým, že žalobca vráti žalovanému vyrobené dvere a zárubne.
1.4. Medzi stranami podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že prišlo k uzavretiu ústnej zmluvy o

dielo, ani to, že jej predmetom bola výroba a montáž interiérových dverí a zárubní. Sporná nemala byť
ani cena dohodnutého diela a ani úhrada zálohy za výrobu interiérových dverí vo výške 1.600,- eur.
Skutkové tvrdenia strán boli podľa súdu prvej inštancie nesporné aj pokiaľ ide o tvrdenie, že montáž
žalovaný nevykonal v celom rozsahu, pričom táto sa realizovala na základe dohody zmluvných strán až
v máji 2020, preto ohľadom týchto nesporných skutočností nebolo potrebné vykonávanie dokazovania.

1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že spor nastal medzi zhotoviteľom (žalovaným) a objednávateľom diela
(žalobcom) pokiaľ ide o materiál, z ktorého malo byť dielo vyrobené, a to v tom smere, či dielo malo
byť vyrobené a dodané podľa vzorky, ktorá bola predložená žalovaným žalobcovi a táto vzorka mala
slúžiť ako vzorka farby, resp. či išlo o vzorku farby, materiálu a povrchovej úpravy, teda či dielo malo byť
vykonané z materiálu dub masív. Sporné medzi stranami malo byť aj to, či žalobca bránil žalovanému
v pokračovaní montáže, tým, že nemal pustiť pracovníkov žalovaného dokončiť dielo, a teda, či bolo

možné montáž dokončiť, odstrániť nedostatky čiastočnej montáže a dielo riadne odovzdať. Rovnako
tak bolo podľa neho sporné, či má dielo vady namietané žalobcom. Žalovaný spochybňoval, že žalobca
uplatnil nároky z vád včas, teda bez zbytočného odkladu, ako aj to, či žalobca vykonával kontrolu
materiálu pripravovaných dverí priamo pri výrobe žalovaného.
1.6. Konštatoval, že bez dodania diela nemožno hovoriť o nárokoch z vadného plnenia, teda nemožno

ani aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne § 560 a nasledujúcich. V štádiu nedodania
diela, možno vychádzať len z aplikácie ustanovenia § 550 Obchodného zákonníka, kedy môže v
priebehu procesu dodávania diela objednávateľ diela vykonávať kontrolu a ak zistí nedostatky, na tieto
upozorní zhotoviteľa diela.
1.7. Pokiaľ ide o záver znalca v konštatácii, že reklamácia je dôvodná, k tomuto súd prvej inštancie

uviedol len toľko, že znalec nemôže hodnotiť dôvodnosť reklamácie, ktorá nebola podaná a v zásade ani
byť podaná nemohla, keď neprišlo k dodaniu diela, čo podľa neho svedčilo o tom, že znalecký posudok
je pre rozhodnutie vo veci prakticky nepoužiteľný. Súd prvej inštancie poukázal na to, že objednávateľ
má ex lege oprávnenie na vykonávanie kontroly nad spôsobom zhotovovania diela. Objednávateľ
je oprávnený vykonávať kontrolu osobne, ale aj prostredníctvom iných osôb, vrátane osoby, ktorá

preňho na základe mandátnej zmluvy vykonáva tzv. technický dozor (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 23Cdo/5117/2009 zo dňa 29.06.2010). Ak objednávateľ zistí prostredníctvom kontroly,
že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami (vyplývajúcimi tak z noriem súkromného
práva, ako aj noriem verejného práva), je oprávnený požadovať odstránenie dôsledkov vadného plnenia
a vykonávanie diela riadnym spôsobom, t. j. lege artis. Na odstránenie vád je zároveň povinný poskytnúť

primeranú lehotu. Len v prípade, ak zhotoviteľ neodstráni vady plnenia v primeranej lehote a postup
zhotoviteľa by nepochybne viedol k podstatnému porušeniu zmluvy, vzniká objednávateľovi zo zákona
právo na odstúpenie. Predmetné ustanovenie je ohľadne podmienok na odstúpenie od zmluvy lex
specialis k všeobecnej úprave odstúpenia.
1.8. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že žalobca videl dvere a obložky v procese výroby, a teda mal

možnosť tieto vzhliadnuť a namietať prípadné vady materiálu a povrchovej úpravy, súd prvej inštancie
uviedol, že aj v uvedenom sa tvrdenia strán sporu rozchádzali, avšak z vykonaného dokazovania
vyplynulo, čo aj žalobca sám potvrdil, že dvere u žalobcu videl dvakrát, avšak vždy v stave polotovaru,
nie hotového výrobku. Výpoveď žalovaného a svedka L. B. podľa súdu prvej inštancie potvrdzovali, že
mal byť žalobcovi ozrejmený postup a spôsob výroby dverí, čo ale žalobca poprel. Pokiaľ ide o jeho

návštevy u žalovaného v dielni, súd prvej inštancie prisvedčil žalobcovi, že tento ako laik nemusel vedieť
posúdiť, z akého materiálu sú dvere vyrobené, a teda v uvedenom čase už mohol namietať povrchovú
úpravu a materiál dverí a obložiek, z ktorého boli vykonané. Žalobca síce potvrdil, že dvere videl, avšak
nie ako finálny výrobok, nebolo tak podľa súdu prvej inštancie preukázané, v akom stave žalobca dvere
videl, keď tento tvrdil, že videl len kopu dosiek, teda či už tieto boli odyhované alebo nie. Podľa súdu prvej

inštancie bolo zrejmé, že keď tieto boli zložené u žalobcu v čase predchádzajúcom montáži, odyhované
už boli, len nemohli byť namontované, teda žalobca mal možnosť vyjadriť svoje námietky. Uvedené
však nemalo podľa súdu prvej inštancie vplyv na včasnosť žalobcom uplatnených nárokov, keď tento
mal počas zhotovovania diela podľa § 550 Obchodného zákonníka možnosť kontrolovať zhotovovanie
diela s tým, že ak by zistil nedostatky, zhotoviteľa mohol na ne upozorniť a vyzvať ho, aby zistené

vady odstránil, a ak by tak neučinil, mohol objednávateľ od zmluvy odstúpiť. A pokiaľ ide o žalovaným
namietanú včasnosť uplatnenia si nárokov z vád, pričom mal za to, že vady žalobca nevytkol včas,
teda bez zbytočného odkladu, potom ako mal možnosť ich zistiť, súd prvej inštancie uviedol, že v
danej veci nejde o uplatnenie si nárokov z vadného plnenia, keďže k odovzdaniu diela neprišlo. Súdprvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že dielo bolo dodané faktickým odovzdaním, teda
dodaním dverí a obložiek u žalobcu. Vzhľadom k tomu, že zmluva o dielo zahŕňala aj montáž, bolo podľa
súdu prvej inštancie potrebné za dodanie diela považovať až riadne vykonanie montáže. Z vykonaného

dokazovania však vyplynulo, že montáž nebola vykonaná riadne, keďže nebola dokončená, a teda na
vytknutie vád a výzvu na bezvadné plnenie do času odovzdania diela nie je uvedený časový úsek, kedy
jepotrebnévadyvytknúť,pretoajzapredpokladu,žežalobcadverevidelvprocesevýrobyčinásledného
uskladnenia, a tieto vady vytkol až po čiastočnej montáži, mal súd prvej inštancie za to, že z časového
hľadiska tieto uplatnil včas.

1.9. Jedným z dôvodov odstúpenia od zmluvy bolo nedodanie diela v súlade s objednávkou žalobcu,
teda, že povrchová úprava obložiek a dverí nezodpovedá dohodnutej vzorke. Táto skutočnosť nebola
bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a súd prvej inštancie nemal za preukázané, že dvere a
obložky boli dodané v rozpore s objednávkou žalobcu, a teda s ohľadom na závery vykonaného
dokazovania nemohol tento dôvod viesť k odstúpeniu od zmluvy pre jej podstatné porušenie v zmysle
§ 345 Obchodného zákonníka.

1.10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že dvere a zárubne, ktoré
mal žalovaný vyhotoviť, mali byť vyhotovené z materiálu - dub masív. Z výpovedí zmluvných strán podľa
neho nevyplynulo, že pri uzatvorení zmluvy sa strany sporu dohodli na podmienke, že dvere a zárubne
mali byť vyrobené z takéhoto druhu materiálu. Z výpovedí svedkov podľa neho vyplynulo, že žalobca sa
zaujímal o výrobu dverí, pričom mu bolo vysvetlené, z čoho a ako sa dvere vyrábajú. Keďže absentovalo

písomné vyhotovenie zmluvy a jediným písomným dokumentom bola cenová ponuka, pričom cena za
dvere vyhotovené z materiálu masív podľa katalógu produktov predloženým žalovaným svedčilo o tom,
že dvere z uvedeného materiálu sa pohybovali v rozmedzí približne od 700 do 1.000,- eur s DPH, pričom
žalobca v konaní netvrdil, že by sa so žalovaným dohodli na zľave, či inej priateľskej cene vyrábaných
dverí a zárubní. Dvere žalobcu (s výnimkou posuvných dverí) boli nacenené sumou 430,- eur za kus

bez DPH. S poukazom na uvedené nemal súd prvej inštancie ani z uvedených listín jednoznačne za
preukázané, že by cena diela zodpovedala tomu, že použitým materiálom mal byť dub masív.
1.11. Súd prvej ištancie poukázal na to, že žalobca v odstúpení od zmluvy ako dôvod odstúpenia uviedol,
že povrchová úprava obložiek a dverí nezodpovedala dohodnutej vzorke, obložky boli namontované
nakrivo a dvere boli krivé, pričom neprišlo ani k náprave ani k dokončeniu diela. Z výpovedí

svedkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že k dokončeniu diela neprišlo z dôvodu, že žalobca
neumožnil žalovanému montáž dokončiť. Z toho istého dôvodu nemohlo dôjsť ani k nastaveniu dverí po
uskutočnenej montáži, a teda k odstráneniu krivej montáže, čo svedčilo o tom, že neboli dané dôvody
na odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy. V súvislosti s predloženým súkromným
znaleckým posudkom žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že tento nebol v konaní použiteľný, a to

z dôvodu, že vychádzal z porovnávania vzorky, ktorá podľa predloženého potvrdenia firmy ADLER
Slovensko s.r.o., bola vyrobená touto firmou, a to len za účelom odsúhlasenia farebného odtieňa. Z
uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že závery znalca vychádzajú z nesprávneho zadania.
1.12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neplatne odstúpil od zmluvy o dielo uzavretej so
žalovaným, v dôsledku čoho stranám nevznikla povinnosť vrátiť si plnenia navzájom poskytnuté, teda

povinnosť žalobcu vrátiť interiérové dvere a zárubne a povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi uhradenú
zálohuvovýške1.600,-eur.Súdprvejinštancietakmalzato,žežalobažalobcujenedôvodnáazamietol
ju, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam.
1.13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s §
262ods.1CSPtak,žeprocesneúspešnémužalovanémupriznalvočiprocesneneúspešnémužalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % nezistiac žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
aplikáciu § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. Mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2.1. Žalobca bol toho názoru, že konajúci súd absolútne nevzal do úvahy predložené dôkazy, a
to najmä listinné dôkazy ako cenovú ponuku CP2017068 (ďalej len „cenová ponuka“) a znalecký
posudok č. 1/2020 vypracovaný znalcom Ing. Jurajom Solčanským (ďalej len „znalecký posudok“),
tieto nesprávne právne posúdil a na základe týchto listín a vypočutých svedkov nesprávne a neúplnezistil skutkový stav veci. Naproti tomu sa priklonil k nepodloženým tvrdeniam žalovaného, ktorý počas
súdneho konania preukázateľne zavádzal konajúci súd ohľadom podstatných skutočností veci (napr.
že mu žalobca nikdy pred doručením písomnej výzvy nevytkol vady diela), pričom nepravdivosť tvrdení

žalovaného vyplynula z písomných vyjadrení žalovaného, aj z výpovedí ním navrhnutých svedkov.
Súd prvej inštancie sa podľa neho v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s nelogickosťou a
argumentačnými rozpormi vo výpovediach samotného žalovaného a ním navrhnutých svedkov, čo
bola podľa neho vážna vada napadnutého rozsudku vedúca k jeho arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti
a nepresvedčivosti. Žalovaný pritom podľa žalobcu nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými

dôkazmi a dokonca si za viac ako dva roky trvania sporu nedal vypracovať ani znalecký posudok, v
ktorom by ďalší znalec nezávisle posúdil dielo a jeho vady, hoci celý čas deklaroval, že tak mieni urobiť.
Poukázal na to, že o vykonanie znaleckého posudku nepožiadal ani súd prvej inštancie, hoci súd prvej
inštancie mu na vypracovanie znaleckého posudku ešte i do posledného pojednávania, ktoré sa konalo
dňa 14.12.2022, opakovane poskytoval možnosť (čím značne priaznivo pristupoval k žalovanému, ktorý
má v zmysle CSP povinnosť označiť a predložiť dôkazy na začiatku súdneho konania, resp. ihneď ako

je to možné). Už len predmetné správanie žalovaného nasvedčovalo podľa neho jeho nepoctivosti,
ktorú súd prvej inštancie v žiadnom ohľade nezohľadnil pri komplexnom právnom posúdení veci. Naproti
tomu, súd prvej inštancie podľa žalobcu aplikoval úplne nelogický a protiprávny výklad cenovej ponuky
vyhotovenej samotným žalovaným a nevzal do úvahy ani závery znaleckého posudku, v ktorom znalec
jednoznačne skonštatoval viacero vád diela. Žalobca preto považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny,

založenýnanesprávneaneúplnezistenomskutkovomstavevecianesprávnomprávnomposúdeníveci.
2.2. Zˇalobca poukázal na obsah cenovej ponuky, ktora´ bola vystavena´ zˇalovany´m a ktora´ má byť
v podstate jediny´m pi´somny´m dokumentom zachyta´vaju´cim dohodu stra´n o vlastnostiach diela.
V cenovej ponuke je expressis verbis uvedene´ ,,interie´rove´ dvere materia´l dub“. Bol preto podľa
žalobcu nelogicky´ a nespra´vny za´ver su´du prvej inštancie, zˇe materia´l diela nie je v cenovej ponuke

uvedeny´. Obrana zˇalovane´ho, zˇe v cenovej ponuke pouzˇil slovo DUB len na oznacˇenie farebne
´ho vyhotovenia dveri´ bola podľa žalobcu u´cˇelova´ a nemo^zˇe bytˇ pravdiva´, pretozˇe zˇalovany´ za
´rovenˇ tvrdil, zˇe na sˇpecifika´ciu farebne´ho prevedenia dveri´ bola predsa vyhotovovana´ vzorka.
2.3. Mal za to, že súd prvej inštancie je pri právnom posúdení veci viazaný všeobecne záväznými
právnymi predpismi, a teda ak mal súd prvej instancie za to, že výklad slovného spojenia ,,interiérové

dvere materiál dub“ je sporný, bol povinný na vec aplikovať výkladové pravidlá ustanovené Obchodným
zákonníkom, a to ust. § 264.
2.4. Žalobca mal za to, že dvere budú zhotovené z materiálu uvedeného v cenovej ponuke (DUB masív),
pričom za týmto účelom bol predmetný údaj v cenovej ponuke aj uvedený. Žalovaný poprel v súdnom
konaní fakt, že dvere mali byť vyhotovené z materiálu uvedeného v ním vyhotovenej cenovej ponuke,

no zároveň tvrdil, že nemali byť vyhotovené ani z materiálu, ako je samotná vzorka a ani povrchová
úprava dverí nemala byť zhodná so vzorkou. Týmto nejasnostiam nevenoval súd prvej inštancie vôbec
pozornosť, keď od žalovaného nezistil, z akého materiálu mal dielo vyrobiť a podľa čoho vlastne toto
dielo vyrobil, keď ani cenová ponuka, ani vzorka nie je pre dielo smerodajná. Žalovaný podľa žalobcu
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že vzorka mala byť záväzná len pre určenie farby

dverí. Táto argumentácia bola úplne v rozpore so štandardnou obchodnou praxou a ustanoveniami
Obchodného zákonníka.
2.5. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie ohľadom otázky, z akého materiálu malo byť dielo pre
žalobcu zhotovené, vôbec nezistil skutkový stav veci. V celom napadnutom rozsudku podľa neho
absentuje záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke materiálneho vyhotovenia diela. Súd prvej

inštancie len konštatoval, že nebolo preukázané, že dielo malo byť vyhotovené z materiálu DUB
masív, hoci je táto skutočnosť uvedená priamo v cenovej ponuke, a súčasne konštatoval, že žalobca
nepreukázal, že by dielo malo byť vyhotovené podľa predloženej vzorky aj čo sa týka materiálového
zloženia a povrchovej úpravy. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vôbec nezistil základnú skutkovú otázku
prejedávaného sporu, od zodpovedania ktorej sa odvíja právne posúdenie výskytu vád diela. Poukázal

na to, že súd prvej inštancie mal najskôr zistiť skutkový stav veci a zodpovedať si otázku, z akého
materiálu malo byť dielo zhotovené a až následne mohol vysloviť názor, či je znalecký posudok
použiteľný.
2.6. Rovnako tak poukázal na fakt, že svedok A. B. nebol pri objednávke, montáži, ani reklamácii diela
(str. 9. zápisnice z pojednávania zo dňa 09.09.2022), a preto nemohol mať relevantné informácie o tom,

z akého materiálu si strany dohodli výrobu dverí a na čo mala slúžiť vzorka. Súd prvej inštancie podľa
žalobcu nesprávne zistil skutkový stav veci a nevyhodnotil výpoveď svedka A. B. správne, nakoľko sú v
nej zjavné nezrovnalosti vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného a tiež svedka samotného a taktiež súd prvejinštancie vôbec nevzal do úvahy, že ide o svedka „z počutia“, ktorý nebol pri objednávke a pri svojej
práci sa riadil výlučne pokynmi žalovaného.
2.7. Žalobca dodal, že nikdy nemal výhrady k farebnému prevedeniu diela, ale k jeho vzhľadu, čo sa týka

povrchovejúpravydverí,ktorábolaináakopredloženávzorka.Žalobcapoukázalnato,žehotrápilnajmä
estetický efekt dverí. Súd prvej inštancie sa podľa neho vôbec nevysporiadal s rozpormi v skutkových
tvrdeniach žalovaného, ktoré žalovaný počas súdneho konania menil.Uviedol, že žalovaný prvotne
popieral, že by mu žalobca vytkol vady diela a že by o týchto mal (pred doručením písomných výziev)
nejakú vedomosť, keď žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že po montáži diela dňa 27.05.2020 ,,vec

považoval za uzavretú“. Žalovaný podľa žalobcu dokonca nečestne namietal včasnosť vytknutia vád a z
tohto titulu žiadal žalobu zamietnuť. Z nepravdivosti tvrdení napokon podľa žalobcu usvedčili žalovaného
aj jeho vlastní svedkovia, konkrétne svedok D. B., ktorý priamo vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobca
mu vady pri montáži vytkol, preto montáž diela nedokončil a dokonca vzal jedny dvere aj na opravu
priamo po montáži dňa 27.05.2020. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu vôbec nevysporiadal s vážnymi
argumentačnými trhlinami v tvrdeniach žalovaného, tieto žiadnym spôsobom nevyhodnotil a právne

neposúdil vo vzťahu k predmetu sporu, čo je neprípustné, nakoľko už tieto skutočnosti nasvedčujú
účelovosti obrany žalovaného a tomu, že žalovaný v tomto prípade neuviedol pravdivé skutočnosti o
skutkovom stave veci.
2.8. Zároveň súd prvej inštancie podľa žalobcu vôbec nereflektoval na skutočnosť, že hoci žalovaný
poprel výskyt vád diela, nedal si vyhotoviť znalecký posudok, pričom celé súdne konanie deklaroval,

že má v záujme tak učiniť, a práve takéto správanie žalovaného tiež indikuje jeho nečestnosť pri
obrane v tomto súdnom spore. Žalobca poukázal na nevierohodnosť svedeckej výpovede D. B.. Okrem
skutočnosti, že svedok nebol pri objednávke diela, a teda nevie sa vyjadriť k dohodnutým parametrom
diela, svedok podľa žalobcu neuvádzal pravdu ani vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sa udiali pri montáži
diela. Spoločnosť ADLER Slovensko s.r.o. nebola pri dohode žalobcu a žalovaného o vlastnostiach

diela. Ak aj miešala farebný odtieň, tak len na základe objednávky žalovaného ako obchodného partnera
spoločnosti ADLER Slovensko s.r.o.. Všetky informácie, na základe ktorých táto spoločnosť odtieň
miešala, jej boli sprostredkované výlučne žalovaným. Spoločnosť v písomnom vyjadrení v podstate
len potvrdila, že miešala farebný odtieň na dvere, čo nie je medzi stranami sporné, a preto vyjadrenie
neprispelo k objasneniu skutkového stavu prejednávanej veci. Za dôležité žalobca považoval, že

spoločnosť ADLER Slovensko s.r.o. uviedla, že vzorku vyrábala ona, a teda nemôže byť pravdivá
výpoveď svedka A. B., ktorý vo svojej výpovedi opisoval ako pripravoval a vyrábal vzorku dverí, z ktorých
mali byť vyrobené.
2.9. Žalobca dôrazne poprel záver súdu prvej inštancie, že žalovanému znemožnil vykonať montáž
opraveného diela, a tým žalovanému neumožnil odstrániť vady diela, alebo že nemal záujem na

odstránení vád diela (body 93. a 95. napadnutého rozsudku). Za nesprávny považoval žalobca aj
záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke omeškania žalovaného, do ktorého sa tento rozhodne
dostal, keď vady diela neodstránil. Žalobca v prvom rade uviedol, že žalobcovi nikdy nedal pokyn, aby
nepokračoval v montáži opraveného diela a k takejto situácii nikdy nedošlo, pretože žalovaný vady diela
nikdy neodstránil. Žalobca taktiež žalovanému, resp. D. B. nikdy v montáži diela nebránil. Žalobca len

vytkol vady, na čo D. B. zareagoval tak, že montáž nedokončil.
2.10. Za najpodstatnejšiu vadu právneho posúdenia veci považoval žalobca skutočnosť, že súd prvej
inštancie pri právnom posúdení veci nerozlišoval medzi reklamáciou vád diela (tzv. vytknutie vád diela
pri montáži diela s vadami) a medzi montážou diela po odstránení vád (k čomu v tomto prípade nikdy
nedošlo, lebo žalovaný vady neodstránil). Záver súdu prvej inštancie o znemožnení odstrániť vady

diela bol podľa žalobcu nelogický aj s ohľadom na veľké úsilie žalobcu voči žalovanému, keď žalobca
žalovanému poskytol priestor na odstránenie vád v období od montáže, t. j. odo dňa 27.05.2020 až do
11.08.2020. Žalovaný za tieto tri mesiace neučinil ani jediný krok k odstráneniu vád, na výzvy žalobcu
nereagoval a ignoroval jeho požiadavky na odstránenie vád. Súd prvej inštancie sa v zásade opieral len
o svedeckú výpoveď D. B., pričom túto výpoveď súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, nakoľko

tento svedok nikdy nevykonával montáž opraveného diela. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu vôbec
nezamyslel nad vykonanými dôkazmi aj vo vzájomných súvislostiach, pretože žalovaný jasne potvrdil,
že žalobca ho žiadal o vyrobenie nových dverí, čo mal žalovaný odmietnuť, nakoľko by to bolo drahé
a žalobca od neho žiadal vrátenie peňazí.
2.11. Žalobca považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie o neakceptovateľnosti znaleckého

posudku z dôvodu, že podľa súdu prvej inštancie sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že dielo malo byť
zhotovené podľa cenovej ponuky, ani podľa predloženej vzorky.
2.12. Namietal, že katalóg produktov žalovaného, na ktorý súd prvej inštancie poukázal, nebol žalobcovi
ako dôkaz nikdy predložený/doručený a žalobca ním nedisponuje. Žalobca sa nemal možnosť k tomutodôkazu počas súdneho konania vyjadriť, čo bolo podľa neho porušením jeho procesných práv, čím
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva. K argumentácii súdu prvej inštancie tiež dodal, že podľa jeho názoru je akýkoľvek

katalóg žalovaného neaplikovateľný na tento prípad, keďže v tomto prípade nebola cena diela stanovená
podľa katalógu žalovaného a žalobca si z katalógu dvere ani nevyberal. Cena bola stanovená podľa
individuálne vytváranej cenovej ponuky žalovaného.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a

žalobcu zaviazať k plnej náhrade trov konania žalovaného, vrátane trov odvolacieho konania. Uviedol,
že odvolanie žalobcu považuje za neurčité a zmätočné, nakoľko sa žalobca, aj keď namietal nesprávne
právne posúdenie, vyjadroval prakticky len k skutkovým otázkam, skutkovým zisteniam súdu prvej
inštancie, resp. vykonanému dokazovaniu bez toho, aby namietal, ako a prečo mal súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdiť. Namietal, že nie je pravdou, že by súd prvej inštancie nevzal do
úvahy rozhodujúce dôkazy, z ktorých v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi a zisteniami súdu prvej

inštancie vyplynulo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, že by dielo, resp.
výrobky žalovaného (interiérové dvere) mali byť - naviac podľa dohody sporových strán, vyrobené z
dubového masívu, t. j. nevzal, ako tvrdí žalobca, do úvahy cenovú ponuku, ak práve z cenovej ponuku
nič také, čoho sa žalobca dovolával, teda že by dvere mali byť vyrobené z dubového masívu, nevyplýva,
keď napokon sám pripustil, že sa mu dvere nepáčia najmä z estetického dôvodu, čím napr. potvrdil v

tomto zmysle aj svedecké výpovede svedkov, resp. žalovaného. V konaní pred súdom prvej inštancie
bolo podľa žalovaného jednoznačne zistené, že k žiadnej takej dohode sporových strán o materiáli dverí
- dub masív neprišlo, nič také ani nevypluýva z cenovej ponuky a vzhľadom na ostatné okolnosti bolo
(muselo byť) podľa žalovaného žalobcovi zrejmé, ako sa dvere vyrábajú, z akého materiálu, v akom
dekore a v akej povrchovej úprave a farbe. Žalovaný mal za to, že tieto skutočnosti dostatočne vysvetlil,

doložil aj dôkazmi.
3.1. Podľa žalovaného neobstojí ani odkaz žalobcu na ustanovenie § 264 Obchodného zákonníka o
obchodných zvyklostiach, ak práve naopak, v príslušnom obchodnom odvetví (stolárskej, nábytkárskej
výrobe) sa dvere/nábytok obvykle vyrába skôr z iných materiálov (DTD a pod.), ktoré sú dyhované
vybraným dekórom, než že by sa obvyklejšie vyrábalo z masívu, naviac v diametrálne odlišných

cenových reláciách.
3.2. Bol toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaným dodaná vzorka žalobcovi neslúžila
ako vzorka materiálu, ale len ako vzorka farby. Materiálovou vzorkou nemohla byť preto, že nešlo o
vzorku žalovaného a vzorkou povrchovej úpravy nemohla byť preto, že dvere už boli v čase miešania
farby (najskôr žalovaným a neskôr firmou ADLER) už vyrobené, a to vrátane ich povrchovej úpravy

(kartáčovaním/drásaním), čo bolo v konaní pred súdom preukázané, nakoľko to je aj logické, resp. to
nebolo žalobcom (účinne) popreté.
3.3. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie zistil základnú skutkovú otázku, že nebolo
preukázané, že dvere mali byť vyhotovené z dubu masív a podľa toho aj rozhodol.
3.4. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa podrobne a správne vysporiadal so vzorkou firmy ADLER,

a to aj na podklade jej zrejmého písomného vyjadrenia, keď v tomto smere vykonal dokazovanie
výsluchomžalobcu,žalovanéhoasvedkaB.,akoajlistinnýmidôkazmi,pričomzvykonanýchdôkazovsa
nepodarilo bez pochybností preukázať tvrdenie žalobcu, že by mala vzorka slúžiť ako vzorka materiálu a
povrchovej úpravy. Súd prvej inštancie navyše vysvetlil, že opaku práve nasvedčuje výsluch žalovaného,
ktorý ihneď na pojednávaní reagoval na vyjadrenie svedka B..

3.5. Odmietol tvrdenie žalobcu, že by mal na pojednávaní dňa 22.10.2021 potvrdiť, že by žalobca
žalovanému volal a žiadal nápravu vád, ak žalovaný na uvedenom pojednávaní predniesol, že mu
žalobca v priebehu montáže (pri dokončovacích prácach) volal, že sa mu niečo nepáči, a keď sa mu to
raz nepáči, už dvere nechce a žiadal ich výmenu, čo však nie je potvrdenie o vadách a ich uplatnení.
Samozrejme to nepotvrdil ani svedok B..

4. Žalobca v replike uviedol, že vyjadrenie žalovaného je absolútne bez argumentačnej hodnoty, nakoľko
žalovaný sa vo vyjadrení k argumentom žalobcu podrobne uvedeným v odvolaní, vôbec špecificky a
konkrétne nevyjadril. Len všeobecne a nekonkrétne konštatoval svoje závery a vyjadruje názory, avšak
bez podloženia relevantnými dôkazmi. Na základe podaného vyjadrenia mal žalobca za to, že podané

vyjadrenie žiadnym spôsobom nespochybňuje dôvodnosť ním podaného odvolania. Žalobca poukázal
nato,žežalovanémutransparentneabezakýchkoľvektajnostívždyvytýkal,žedverenemajúpovrchovú
úpravu takú, ako predložená vzorka, nebolo mu zrejmé, z akých dôkazov malo vyplynúť, že vzorka
nemalabyťvzorkoumateriálu.PoukázalnasvedeckúvýpoveďsvedkaA.B.,ktorýuviedol,žepripravovalvzorky pre žalobcu priamo na materiál, ktorý mal byť použitý na výrobu jeho dverí, pričom povrchovým
materiálom vzorky bol podľa vykonaného dokazovania práve dub masív.
4.1. Súd prvej inštancie podľa neho pochybil, keď nezistil skutkový stav veci vôbec, pretože ani po

vykonanom dokazovaní nevedel, z akého materiálu malo byť dielo vlastne zhotovené. Mal za to, že
nakoľko sa súd prvej inštancie otázkou materiálu, z ktorého malo byť dielo zhotovené, nezaoberal
(nevyriešil ju), nezistil riadne skutkový stav veci a následne nemohol ani kvalifikovane vyhodnocovať
prítomnosť vytýkaných vád na diele. Žalobca zotrval na tvrdení, že súd prvej inštancie nepostrehol
rozpory vo svedeckých výpovediach svedkov žalovaného, na ktoré sa odvolával pri záveroch o zistenom

skutkovom stave, v dôsledku čoho má súdne rozhodnutie rozpory a logické nejasnosti, a predstavuje
vadu spočívajúcu v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a následnom nesprávnom právnom
posúdení veci.
4.2. Vzhľadom na absolútnu nekonkrétnosť a nerelevantnosť argumentov, ktoré boli obsahom vyjadrenia
žalovaného, mal žalobca za to, že žalovaný nevyvrátil dôvodnosť podaného odvolania, a preto žalobca
navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe

vyhovie a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.600,- eur s prísl. a prizná žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú správne a vyplývajú
zvykonaného dokazovania. Okrem tvrdenia žalobcu, zo žiadneho iného dôkazu, resp. zistených

okolnosti a logiky veci samej, nevyplynulo, že by mali byť dvere vyhotovené z masívu a naopak,
žalovaným bolo viacerými dôkazmi preukázané (výpoveďami svedkov, výpoveďou žalovaného,
listinnými dôkazmi, vyjadrením firmy ADLER), že dvere nemali byť vyhotovené z dubového masívu, ale
že malo ísť o dyhovaný výrobok. Poukázal na svoje predošlé vyjadrenia.

6. Žalobca v ďalšom vyjadrení popieral všetky názory prezentované žalovaným vo vyjadrení, konkrétne,
že žalobca nebol neaktívny pri bránení svojich práv a stručne zopakoval svoju predošlú argumentáciu.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),

vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné
doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3
CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky
správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie
náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého

rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní
obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý
rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na
základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení

uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k
veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšienavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) tým, že napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že tento nedostatok nemožno napadnutému rozsudku vyčítať.

13. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne

záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
13.1. Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo

sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS
50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011).
13.2. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd má za to,
že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Napadnutý rozsudok spĺňa všetky náležitosti podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Z obsahu je

zrejmé,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z
ktorých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil.

14. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania žalobcu konštatuje, že v danom prípade nedošlo
k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý sa uplatní vtedy, ak je na strane
súdu taký závažný nesprávny procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv,
ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

15. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd
uvádza, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie

založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadnepoznatkov,ktorévyplynulizprednesovsporovýchstrán,aleboktorévyšlinajavoinakzhľadiska
závažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivosti,eventuálnejvierohodnostialeboakvýsledokhodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193
CSP.

15.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.
Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebože by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP,
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné

ustanovenia nesprávne vyložil.

16. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365
ods. 1 písm. h/ CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil
súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania
nebola odvolacím súdom zistená.

17. V predmetnej veci sa zˇalobca na za´klade zˇaloby doma´hal ulozˇenia povinnosti zˇalovane´mu, aby
zaplatilzˇalobcovisumu1.600,-eur,ktoru´uhradilzˇalobcazˇalovane´munaza´kladeza´lohovejfaktu´ry
za objednane´ dielo a za´rovenˇ sa doma´hal, aby su´d ulozˇil povinnostˇ zˇalobcovi odovzdatˇ zˇalovane
´mu 4 ks jednokri´dlovy´ch otocˇny´ch dveri´ s oblozˇkovou za´rubnˇou, 1 ks jednokri´dlovy´ch posuvny

´ch dveri´ s oblozˇkovou za´rubnˇou a 1 ks oblozˇkovej za´rubne bez dverove´ho kri´dla. Uvedene´ho na
´roku sa doma´hal z do^vodu odstu´penia od zmluvy o dielo uzavretej so zˇalovany´m pre podstatne´
porusˇenie zmluvy podlˇa § 345 Obchodne´ho za´konni´ka, v do^sledku cˇoho podľa neho zmluva medzi
stranami sporu zanikla.

18. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

19. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,

ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

20. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné,
ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať
s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva

uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

21. Podľa § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej
povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo

odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným
pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo
odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

22. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená

nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola
poskytnutá.

23. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade

s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

24. Podľa § 351 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva
a povinnosti strán zo zmluvy.

25. Podľa § 351 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy
poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výškedojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá
odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

26. Obchodný zákonník umožňuje odstúpiť od zmluvy ktorejkoľvek zmluvnej strane, ak druhá zmluvná
strana je v omeškaní so splnením svojej povinnosti zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je právom tej
zmluvnej strany, ktorej práva sú v dôsledku omeškania druhej zmluvnej strany porušené, a preto je na jej
rozhodnutí, či toto právo využije a od zmluvy odstúpi alebo bude trvať na riadnom plnení zmluvy. Postup
pri odstúpení od zmluvy závisí od toho, či omeškanie znamená podstatné alebo nepodstatné porušenie

zmluvy. Obchodný zákonník definuje, kedy možno omeškanie považovať za podstatné porušenie
zmluvných povinností. Za podstatné porušenie zmluvy sa považuje také porušenie zmluvy, ak zmluvná
strana vedela už v čase uzavretia zmluvy, že druhá zmluvná strana nebude mať pri omeškaní záujem
na plnení zmluvy. Zákon vyžaduje pozitívnu vedomosť porušujúcej zmluvnej strany v čase uzavretie
zmluvy o nezáujme druhej zmluvnej strany na plnení. Podstatné porušenie je však konštruované na
objektívnom princípe, pretože za podstatné porušenie zákon považuje aj také porušenie zmluvných

povinností, o ktorom v čase uzavretia zmluvy bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy,
ktorý vyplýva z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že zmluvná strana,
ktorej práva budú porušené, nebude mať záujem na plnení povinnosti pri omeškaní. V ostatných
prípadoch omeškanie znamená nepodstatné porušenie zmluvy. Zákon ustanovuje, že v pochybnostiach
sa porušenie povinností považuje za nepodstatné.

27. Pri omeškaní, ktoré znamená, či už podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, je
druhá zmluvná strana oprávnená od zmluvy odstúpiť a rozdiel je len v postupe tej zmluvnej strany, ktorá
chce od zmluvy odstúpiť. Pri podstatnom porušení povinností je druhá zmluvná strana oprávnená od
zmluvy odstúpiť len, ak to oznámi strane, ktorá je v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa

o porušení povinnosti dozvedela. Zmeškanie lehoty neznamená stratu práva na odstúpenie od zmluvy,
ale len zmenu postupu oprávnenej zmluvnej strany. Oprávnená zmluvná strana môže potom odstúpiť
od zmluvy za podmienok stanovených pri nepodstatnom porušení zmluvy. Oprávnená strana nemusí
využiť svoje právo na odstúpenie od zmluvy a môže druhej zmluvnej strane oznámiť, že trvá na splnení
záväzku. Záväzok naďalej trvá, aj keby toto oznámenie neurobila. Pokiaľ by druhá strana naďalej bola

v omeškaní, odstúpenie od zmluvy je možné len postupom ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Ak
oprávnená zmluvná strana neodstúpi od zmluvy môže určiť povinnej zmluvnej strane dodatočnú lehotu
na plnenie. Po márnom uplynutí tejto lehoty môže oprávnená zmluvná strana bez ďalšieho od zmluvy
odstúpiť.

28. Žalobca odôvodnil odstúpenie od zmluvy podstatnými vadami diela, ktoré podľa jeho tvrdení nie
je možné odstrániť (čo má vyplývať aj z predloženého súkromného znaleckého posudku), pričom tieto
mali spočívať v dodaní dverí z iného materiálu (mal byť objednaný dub masív), v nesprávnej povrchovej
úprave masívnej dyhy a nesprávnej - krivej montáži dverí. Žalobca vyzval písomne žalovaného, aby v
lehote 14 dní zistené podstatné vady odstránil tak, aby vyhotovili a namontovali zárubne z materiálu,

ktorý bol vopred dohodnutý a objednaný, ako aj odstránili nesprávne - krivé namontovanie zárubní
a vymenili dvere vzhľadom na ich krivosť. Zároveň žalovaného poučil, že ak vady v uvedenej lehote
neodstráni, odstúpi od zmluvy. Keďže žalovaný neuznal vytknuté vady, žalobca od zmluvy odstúpil,
pričom odstúpenie odôvodnil tým, že žalovaný dielo riadne neukončil a neodovzdal a doteraz vyrobená a
namontovaná časť diela je v rozpore s objednávkou žalobcu - krivosť dverí, povrchová úprava obložiek a

dverí nezodpovedá dohodnutej vzorke a obložky sú namontované nakrivo. Z uvedeného dôvodu žiadal
vrátiť uhradenú zálohu v lehote 7 dní. Žalovaný na odstúpenie od zmluvy nereagoval, preto ho žalobca
vyzval na poskytnutie súčinnosti - na prevzatie namontovaných dverí a obložiek. Pokiaľ ide o ďalšie
vytknuté vady, spočívajúce v krivosti dverí - tieto žalovaný podľa tvrdení svedka D. B. vzal späť na
výmenu, pretože boli prehnuté, čo nebolo medzi stranami sporné, a pokaľ ide o krivú montáž a znalcom

zistené odchýlky v montáži, svedok D. B. uviedol, že mu bol priamo od žalobcu daný pokyn, aby v
montáži nepokračoval, pretože sa mu dvere nepáčia, a teda mu podľa súdu prvej inštancie nepochybne
zabránil v tom, aby v montáži pokračoval, v dôsledku čoho nemohli byť vymenené dvere osadené a
dvere doštelované. V spore bolo preukázané, že žalovaný nemohol pokračovať v montáži z dôvodu
pokynu objednávateľa diela. Z výpovede svedka D. B. vyplýva, že keď prišiel dokončiť montáž po tom,

ako bola realizovaná jej prvá časť, zistil, že žalobca je nespokojný, nepáčili sa mu dvere a svedkovi
oznámil, aby nepokračoval v montáži, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
žalovaný nepokračoval v montáži, pretože by tak konal proti vôli objednávateľa. Pokiaľ ide o výpoveď
svedka Š., z tejto vyplýva, že zamestnanec žalovaného svedok D. B. mal prísť zdemontovať dverev deň, kedy sa na stretnutí okrem žalobcu na požiadanie žalobcu nachádzal prítomný aj svedok Š..
Žalobca mu oznámil, že v uvedený deň má prísť k demontáži dverí a obložiek. Po príchode svedka
D. B. mu mal žalobca oznámiť, že odstupuje od zmluvy a dávať mu na podpis dokumenty súvisiace s

demontážou dverí. Zároveň uviedol, že toto stretnutie sa zrealizovalo približne týždeň - dva od čiastočnej
montáže. Z uvedených výpovedí svedkov teda vyplýva rozpor v tom, čo malo byť predmetom daného
stretnutia, či malo ísť o dokončovanie montáže, resp. či malo prísť k demontáži namontovaných dverí a
odstúpeniu od zmluvy. Výpoveď svedka Š. však potvrdzuje pravdivosť tvrdení žalovaného, že žalobca
nemal záujem v dokončení montáže, odstránení nedostatkov montáže a riadnom dodaní diela, keď toto

stretnutie sa malo uskutočniť len týždeň - dva od prvej čiastočnej montáže, pričom predmetom malo byť
nielen zdemontovanie už namontovaných dverí, ale zároveň aj odstúpenie od zmluvy. Sám žalobca pri
tom na výsluchu na pojednávaní dňa 22.10.2021 uviedol: „ V deň montáži 27.05.2020 som D. B., ktorý
je bratom žalovaného, už pri montáži upozornil na to, že je povrchová úprava iná, a že ju nechcem“,
čo potom nasvedčuje aj pravdivosti tvrdení žalovaného, že žalobca uviedol, že chce dvere vrátiť a chce
nové, čo rozhodne nemožno považovať za záujem pokračovať v montáži a odstránení jej nedostatkov.

Predmetné tvrdenia svedka Š. nasvedčujú aj záveru súdu prvej inštancie, že písomné výzvy žalobcu na
odstránenie vád dodaného diela a dodanie diela riadne boli formálne, keď sám žalobca v skutočnosti
neumožnil žalovanému v začatej montáži pokračovať a odstrániť tak nedostatky montáže, ktoré im
neskôr sám vytýkal a na odstránenie ktorých sám vyzýval. Uvedené stretnutie sa malo podľa svedka
Š. udiať v krátkom čase po prvej čiastočnej montáži, ktorá sa realizovala v mesiaci máj 2020, pričom

prvá výzva na upozornenie na zistené vady a výzva na ich odstránenie bola datovaná až v mesiaci júl
2020, pričom následne v auguste 2020 žalobca od zmluvy aj odstúpil. Z uvedených skutočností potom
súd prvej inštancie správne vyvodil záver, že žalobca v skutočnosti nemal záujem na riadnom dodaní
diela a odstránení vád montáže, keď sám už približne dva týždne po čiastočnom dodaní diela vyjadril
svoju vôľu od zmluvy odstúpiť, čo potvrdil aj svedok Š..

29. Súd prvej inštancie mal správne za preukázané, že žalovaný sa nedostal do omeškania s
odstraňovaním vytknutých vád, na ktoré bol žalobcom vyzvaný, keď sám žalobca mu neumožnil v
montáži pokračovať, a tak neboli dané ani dôvody odstúpenia od zmluvy, keď dôvodom boli vady, o
ktorých bolo v konaní preukázané z vykonaného dokazovania, že tieto neexistovali (nebolo preukázané,

že by vzorka slúžila ako vzorka na materiál a povrchovú úpravu, ale len ako vzorka na farbu). S
poukazom na uvedené sa možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neplatne
odstúpil od zmluvy, keď z vykonaného dokazovania mal za to, že vady, ktoré sú odstrániteľné,
nezakladajú podstatné porušenie zmluvy vedúce k využitiu uvedeného inštitútu, majúceho za následok
zánik samotnej zmluvy.

30. Jedným z dôvodov odstúpenia od zmluvy bolo nedodanie diela v súlade s objednávkou žalobcu,
že povrchová úprava obložiek a dverí nezodpovedá dohodnutej vzorke. Táto skutočnosť nebola bez
akýchkoľvek pochybností preukázaná, nebolo preukázané, že dvere a obložky boli dodané v rozpore s
objednávkou žalobcu, tento dôvod nemohol viesť k odstúpeniu od zmluvy pre jej podstatné porušenie

v zmysle § 345 Obchodného zákonníka.

31. Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy predložené dôkazy, a to najmä
listinné dôkazy, cenovú ponuku a znalecký posudok, tieto nesprávne posúdil a na ich základe a
vypočutých svedkov nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, že sa priklonil k nepodloženým

tvrdeniam žalovaného a nevysporiadal sa s rozpormi v tvrdeniach žalovaného a ním navrhnutých
svedkov, čo podľa neho viedlo k arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti.
31.1. Tieto námietky žalobcu sú nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal
tak s listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami svedkov a tiež aj so všetkými rozpornými tvrdeniami a
odôvodnenie jeho rozhodnutia nemožno považovať za arbitrárne, nepreskúmateľné a nepresvedčivé.

32. Nie je dôvodná ani odvolacia argumentácia žalobcu, že žalovaný nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi
relevantnými dôkazmi a nedal vypracovať znalecký posudok, v ktorom by ďalší znalec nezávisle posúdil
dielo a jeho vady a že to neurobil ani súd prvej inštancie. Žalovaný svoju argumentáciu podložil aj
listinnýmidôkazmi-prehľadomcienpridveráchzmasívu,kdebycenabolavyššia,akovyplývazcenovej

ponuky na základe ústnej objednávky žalobcu (č.l. 10) a jeho tvrdenia boli preukázané aj svedeckými
výpoveďami. Vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku vzhľadom na vykonané dokazovanie by bolo
nehospodárne, nadbytočné.33. Za najpodstatnejšiu vadu rozhodnutia považoval žalobca závery súdu prvej inštancie uvedené v
bodoch 74.,75., 92. a 107. odôvodnenia napadnutého rozsudku, týkajúce sa súdom prvej inštancie
vysloveného právneho názoru na účel predloženej vzorky, na základe ktorej sa dvere pre žalobcu

vyrábali a na výklad obsahu cenovej ponuky na zhotovenie diela. S týmito závermi súdu prvej inštancie
sa možno stotožniť, zdôrazňujúc pritom, že pokiaľ išlo o ústne uzavretú objednávku, bolo treba
vychádzať v prípade sporných tvrdení z cenovej ponuky, z ktorej jednoznačne nevyplýva, že by bolo
malo ísť o dohodu, resp. o objednávku zo strany žalobcu na výrobu dverí z dubu masívu, čo by napokon
nezodpovedalo ani v cenovej ponuke uvedeným cenám.

34. Nedôvodná je argumentácia žalobcu o rozpore v konštatovaní súdu prvej inštancie, že v bode 75.
napadnutého rozsudku uvádza, že z cenovej ponuky, ktorá je potvrdením ústnej dohody a ktorá bola
pri vypracovaní znaleckého posudku znalcovi predložená, nie je žiadne dojednanie o tom, že by mali
byť interiérové dvere a obložky vyhotovené z dubu masívu nevyplýva, a že následne cituje, že cenová
ponuka obsahuje označenie druh materiálu - DUB. Z konštatovania súdu prvej inštancie je jednoznačné,

že cenová ponuka obsahuje označenie druh materiálu - DUB, z čoho však nie je možné jednoznačne
bez pochybností ustáliť, že malo ísť o materiál dub masív a nie je dôvodná námietka žalobcu, že ide o
nelogický a nesprávny záver súdu prvej inštancie, že materiál diela nie je v cenovej ponuke uvedený a
nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že s malo v danom prípade prihliadať aj v zmysle ust. §
264 Obchodného zákonníka na obchodné zvyklosti.

34.1. Obchodné zvyklosti sa používajú pri určovaní práv a povinností v zmluvných vzťahoch, ak nie
sú v rozpore so zákonom alebo zmluvou, a slúžia ako podporný prostriedok pri výklade zmluvných
podmienok, najmä ak chýbajú explicitné ustanovenia v zákone alebo zmluve. Sú to ustálené praktiky,
ktoré sa uplatňujú namiesto kogentných (donucujúcich) ustanovení zákona, ak sa na ne zmluvné strany
odvolajú, a pomáhajú pri riešení nejasností v obchodných vzťahoch, o čo v danom prípade nejde a

navyše uvedené označenie zodpovedalo aj záverom vykonaného dokazovania.

35. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný predmetnú informáciu o materiálovom zložení dverí uviedol
aj vo vyúčtovacej faktúre, ani z tejto by nevyplývalo, že malo ísť o materiál masív, a to aj z dôvodu,
že cena by v takom prípade bola vyššia a strany sporu zľavu z ceny si dohodnúť nemali. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol oboznámený, ako budú dvere vyrobené pred a počas
výroby, na pojednávaní dňa 22.10.2022 sám uviedol, že dvere videl aj vo výrobe, v dielni bol jedenkrát
pri odsúhlasení vzorky a jedenkrát mu žalovaný ukazoval kopu dosiek s tým, že sú to jeho dvere, takže
mohol vidieť, z akého materiálu sa dvere vyrábajú a aj v odvolaní uviedol, že žalovaný mu konkrétnu
vzorku odovzdal a toto nepopiera a nerozporuje, a pokiaľ by ako laik nevedel posúdiť, o aký materiál ide,

nepreukazuje jeho tvrdenie, že išlo o dohodu na materiále masív dub a vtedy ani voči nemu nenamietal.
Nie je namieste ani poukaz žalobcu na ustanovenie § 420 ods. 3 Obchodného zákonníka, že ak sa
má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je predávajúci povinný dodať tovar s vlastnosťami vzorky
alebo predlohy.

36. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav veci, a to ohľadom otázky, z
akého materiálu malo byť dielo pre žalobcu vlastne zhotovené, treba uviesť, že skúmanie konkrétneho
materiálu dverí nebolo predmetom konania, aj keď to zamestnanec žalovaného v konaní uvádzali v
súvislosti s tým, že s ním oboznamovali žalobcu, pretože podstatné bolo dokazovanie ohľadom tvrdenia
žalobcu, či sa mal so žalovaným dohodnúť na objednávke dverí z masívu dub, ako tvrdil žalobca pre

posúdenie jednej z podmienok jeho odstúpenia od zmluvy o dielo.

37. Nedôvodná je námietka žalobcu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s rozporom medzi tvrdením
žalovaného,ževzorkudverínevyrábalžalovaný,aležebolavyrobenáfirmouADLER,s.r.o.avýpoveďou
svedka A. B., ktorý opisoval, ako sám vyrábal vzorku dverí. S týmto sa súd prvej inštancie vysporiadal

v bode 74. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie svedka B.,
že vzorka dodaná firmou ADLER bola na podklade materiálu dodaná žalovaným, na toto reagoval
žalovaný, pričom uviedol, že lakovník nemohol vedieť, na akej vzorke sa nachádza schválený odtieň
žalobcom, pretože bežne robia 3 - 4 vzorky, ktoré sa ale žalobcovi nepáčili, a keď zaslali do firmy ADLER
požiadavku, títo poslali nejaké podkladové dosky a doposlali navyše aj ich vzorky, ktoré by sa mohli

hodiť, ale toto už nemohol lakovník vedieť. Nemohol vedieť, či ide o vzorku na podklade žalovaného
alebo ADLERU. Pravdivosti jeho tvrdenia podľa súdu prvej inštancie nasvedčovalo aj vyjadrenie firmy
ADLER, z ktorého vyplýva, že žalovaný mu zadal požiadavku len na farebný odtieň s tým, že má byť
nanesený na kartáčovaný dub a dodal vzorku podlahovej krytiny p. B. na porovnanie farebného odtieňu.To, že by žalovaný dodal aj nejaké konkrétne vzorky materiálu, na ktoré má byť vzorka farebného odtieňu
nanesená, z vyjadrenia nevyplýva.

38. Žalobca v odvolaní konštatoval, že svedok A. B. na otázku, či pripravené vzorky striekal farbu na
materiál, ktorý mal byť použitý na výrobu dverí žalobcu, odpovedal: „ Áno, robí sa to z toho istého
materiálu, pretože materiál dyhy nie je rovnaký, preto sa snažíme, aby to bolo rovnaké „ a na otázku,
čo je účelom vzoriek, odpovedal: „Aby zákazník videl, ako to bude vyzerať vo finálnej podobe“ a že tým
svedok priamo potvrdzuje, že farba sa preto strieka na materiál, z ktorého malo byť dielo vyrobené, aby

bol zákazníkovi zjavný finálny výrobok a že z účelu vzorky tak logicky vyplýva, že žalobca mal právo
očakávať, že dvere budú vyzerať tak, ako predložená vzorka, aj čo sa týka povrchovej úpravy a nielen
farby. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že povrchová úprava vyrobenej vzorky
je z materiálu DUB, a teda ak mal súd za pravdivú svedeckú výpoveď A. B., musel z nej vyvodiť, že aj
samotné dvere mali byť vyrobené z tohto materiálu, nakoľko svedok uvádza, že farba sa vždy strieka
na ten istý materiál, z ktorého majú byť vyhotovené aj dvere.

38.1. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca mal za to, že dvere mali byť iné, nemal ich dávať
namontovať, navyše on sám s nimi pri montáži pomáhal.

39. Pokiaľ žalobca poukazuje na nejaké rozpory vo vyjadreniach žalovaného, tieto boli aj vo vyjadreniach
žalobcu, pričom súd prvej inštancie sa s nimi vysporiadal.

40. Žalobca namietal záver súdu prvej inštancie o znemožnení žalovanému odstrániť vady diela, hoci
predložil listinné dôkazy o tom, že vady diela vytkol, žalovaného žiadal o ich odstránenie, že poskytol
opakovane lehotu na odstránenie vád a napriek týmto zjavným dôkazom mal súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdiť. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa opieral len o svedeckú výpoveď D.

B., ktorý nevykonával montáž opraveného diela. Ani prípadné vyjadrenie sa objednávateľa, ktorým
zhotoviteľa žiadal, aby nepokračoval vo vykonávaní vadného diela, nebolo podľa žalobcu možné
vykladať ako znemožnenie dokončenia diela alebo bránenie vo vykonávaní montáže diela, pretože ak
má dielo vady, ide o realizáciu právomoci objednávateľa podľa § 550 Obchodného zákonníka. Odvolací
súd poukazuje na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný nemohol pokračovať v montáži z dôvodu

pokynu žalobcu ako objednávateľa a pokiaľ išlo o vadu v krivosti dverí, ktoré mal D. B., vykonávajúc
montáž vziať na výmenu, nemal možnosť tieto namontovať pre pokyn žalobcu v montáži nepokračovať.
Z tohto dôvodu nebolo možné odstrániť ani ďalšie prípadné vady týkajúce sa doštelovania dverí. Pritom
v deň, kedy malo prísť podľa svedka D. B. a žalovaného k dokončeniu montáže (29.05.2020), podľa
svedka Š. - otca žalobcu, malo prísť k demontáži, ako mu mal povedať žalobca.

41. K cene diela uvedenej v cenovej ponuke žalobca v odvolaní namietal, že mu nebol predložený dôkaz
- katalóg produktov vyhotovených z materiálu masív, na ktorý súd prvej inštancie poukázal v bode 107
napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho bolo porušené jeho procesné právo. S týmto dôkazom však boli
strany sporu oboznámené spolu s ďalšími listinnými dôkazmi na pojednávaní dňa 02.11.2022 (č. l. 190).

Navyše žalobcovi bolo doručené podanie žalovaného zo dňa 05.08.2021, ktoré obsahovalo aj doklad o
cenovej úrovni dverí vyhotovených z materiálu masív, a to dňa 23.09.2021 o 13:57 hod. (č. l. 132 spisu).

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné
a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie
dôvody.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428

CSP).