Rozsudok – Poistenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202716
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723202716.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zast: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát
so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: 1/ Mäsokombinát NORD SVIT, s.r.o., so
sídlom Hlavná 5, 059 21 Svit, IČO: 36 171 093, 2/ Generali Česká pojišťovna a. s., so sídlom Spálená
75/16, 110 00 Praha – Nové Město, Česká republika, IČO: 45 2752 956, konajúca prostredníctvom:
Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841
04 Bratislava, IČO: 54 228 573, v konaní o náhradu škody vo výške 3.824,30 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi

sumu vo výške 3.824,30 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd
rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.05.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému
v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť sumu vo výške 3.824,30 eur spoločne a nerozdielne do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a náhrady trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 26.05.2021 v čase o 23.30 hod., na mieste Diaľnica D1
v úseku kilometra 389 smer Prešov, došlo k škodovej udalosti, ktorá bola spôsobená tým, že vozidlom
žalovaného v 1. rade EČV: C. bol ťahaný náves EČV: C., ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný
v 1. rade a ktoré viedol vodič F. E., z ktorého došlo k odtrhnutiu pneumatiky, ktorá zostala ležať na
ceste, čím došlo k stretu jeho vozidla s touto pneumatikou, čo malo za následok vznik škody na jeho
vozidle. Škodovú udalosť nahlásil žalovanému v 2. rade, t.j. poisťovni Generali Poisťovňa a uplatnil
u poisťovateľa svoje právo na náhradu škody nasledujúcim dňom, t.j. 27.05.2021, pričom sa obrátil aj

na Národnú banku Slovenska za účelom prešetrenia postupu žalovaného v 2. rade, keďže nesúhlasil
s uzavretím poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, čo ho utvrdilo v opodstatnenosti nároku
uplatneného touto žalobou. Nesúhlas s konštatovaniami žalovaného v 2. rade potvrdzuje Národná
banka Slovenska v predmetnej odpovedi na jeho podanie zo dňa 16.11.2021, v ktorej poukazuje na
nesprávnosť aplikácie teoretických poznatkov a právnych predpisov v praxi a na absurdné konštatovanie
poisťovne o nesplnení predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Škoda na jeho vozidle EČV: E.
bola vyčíslená sumou 3.824,30 eur, ktorá je bez ďalších pochybností preukázaná faktúrou. Žalovaný

v 2. rade listom zo dňa 21.06.2021 mu oznámil, že ukončil likvidáciu škodovej udalosti poskytnutia
poistného plnenia s odôvodnením, že škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky a nebola
spôsobená okolnosťami, ktoré by mali pôvod v prevádzke. Listom zo dňa 29.06.2021 zaujal svoje
stanovisko k oznámeniu o ukončení likvidácie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia tak,že opätovne žiadal žalovaného v 2. rade o prešetrenia škodovej udalosti. Žalovaný v 2. rade list prevzal
dňa 01.07.2021. V odpovedi žalovaného v 2. rade zo dňa 23.07.2021 poisťovňa vymedzila predpoklady
zodpovednosti za škodu, pričom podľa ich názoru „...absentuje preukázanie priamej príčinnej súvislosti

medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou poisteného vozidla a vznikom škody na poškodenom
vozidle...atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho.“ Podľa názoru žalovaného v 2. rade nebola
dodržaná príčinná súvislosť, pretože pneumatika nebola odhodená priamo na motorové vozidlo, ale na
vozovku a až následne do nej narazilo motorové vozidlo po tom, čo na ceste už ležala. Žalovaný v 1. rade

je prevádzkovateľom vozidla, ktorý zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ). Ustanovenie § 427 OZ sa vzťahuje, okrem iného, aj na motorové vozidlá (ide o cestné
motorové vozidlá, vozidlá dráhy, pohyblivé pracovné stroje). Z hľadiska aplikácie daného ustanovenia
nie je dôležité to, ako žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ spravidla užíva svoje zariadenie, alebo
na čo má podľa jeho predstáv toto slúžiť, rozhodujúci je spôsob jeho faktického využitia v čase
škodovej udalosti, teda to, či bola škoda vyvolaná osobitnou povahou jeho prevádzky, prejavujúcou

sa pohybom, zvýšenou rýchlosťou, technickými nárokmi na ovládanie atď. Pre vznik zodpovednosti
za škodu zo strany žalovaného v 1. rade v zmysle § 427 OZ, je potrebná príčinná súvislosť medzi
udalosťou, ktorá je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky a vznikom škody, čo konštatoval aj žalovaný
v 2. rade, avšak s nesprávnym právnym posúdením veci. Udalosťou je v danom prípade odtrhnutie
pneumatiky z idúceho vozidla a následne náraz do odletenej pneumatiky zo strany druhého vozidla, čím

vznikla škoda, a preto bol toho názoru, že medzi udalosťou a spôsobením škody je evidentne príčinná
súvislosť ako predpoklad na vyvodenie zodpovednosti za škodu. Pojem „osobitná povaha prevádzky“
Občiansky zákonník nevymedzuje a je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa
prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé
vyvolať škodu. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj

zvýšenéhonebezpečenstvavsúvislostisčinnosťouapohybomdopravnéhoprostriedku.Zodpovednosť,
upravená § 427 až § 431 OZ, je objektívnou zodpovednosťou, čiže zodpovednosťou bez ohľadu na
zavinenie. Liberácia žalovaného v 1. rade v danom prípade nie je možná. Jednotlivé možnosti liberácie
sú upravené v § 428 OZ, na základe ktorého, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak
bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len

ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke zákon nedefinuje. Je možné povedať, že tieto okolnosti sú
pôsobením prevádzky na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je prejavom typických vlastností prevádzky,
ktorého súčasťou je určitá nebezpečnosť vzhľadom na rýchlosť, silu a pod., náročnosť na ovládanie
atechnickázložitosť,čovšetkomôžepotenciálnevyvolaťnepriaznivýškodlivýnásledok.BývalýNajvyšší

súd SSR v rozhodnutí č. R 3/1984, s. 97, konštatoval: “Za okolnosť majúcu svoj pôvod v prevádzke
treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú
v príčinnej súvislosti so škodou“, ktorý zároveň v rozhodnutí č. R 9/1972 konštatoval: „medzi okolnosti,
ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, patria nedostatky alebo vady materiálu, aj keď sú skryté (napr.
zlyhanie bŕzd, prasknutie pneumatiky, prasknutie čelného skla, nevysunutia podvozku lietadla).“ Vo

svetle súdnej praxe, škoda je spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, ak bola spôsobená
prasknutím pneumatiky, a to aj v prípade krátkodobého prerušenia jazdy, ako aj súčasťou motorového
vozidla, ktoré bolo počas jazdy uvoľnené a spôsobilo inému škodu. Výška nároku na poskytnutie
poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik
nároku, je škodová udalosť. Podľa judikatúry, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje

faktúra, ktorá predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené
majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo
rovnaké parametre ako pred škodovou udalosťou. Rozsah náhrady škody by mal zohľadňovať všetky
účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého
stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovanými musel znášať poškodený,

ktorý nezavinil škodovú udalosť. Z vyššie uvedeného je možné bezpochyby konštatovať, že škoda bola
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prevádzky, pretože bola spôsobená odtrhnutím
pneumatiky z vozidla žalovaného v 1. rade a neboli zistené žiadne okolnosti, ktorými by bola splnená
podmienka liberácie.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 03.07.2023, v ktorom uviedol, že
škodovú udalosť zo dňa 26.05.2021 riadne nahlásil svojej poisťovni, teda žalovanému v 2. rade. Vodič F.
E. ihneď po tom, čo zistil technickú poruchu – poškodenie pneumatiky návesu, s vozidlom zastavil a išiel
do protismeru jazdy, aby zistil, či nie je prekážka na ceste. Až potom, keď už časť behúňa poškodenejpneumatiky ležala na ceste, žalobca do nej so svojim vozidlom narazil. Za daných okolností ponecháva
na zváženie súdu, aby po vykonanom dokazovaní a údajným kamerovým záznamom rozhodol o tom,
či bola škoda na vozidle žalobcu spôsobená žalovaným v 1. rade prevádzkou dopravného prostriedku

a či je daná jeho zodpovednosť v zmysle § 427 a nasl. OZ.

4. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe doručeným súdu dňa 06.07.2023 uviedol, že tak
ako ho označil žalobca v žalobe, nie je nositeľom právnej subjektivity a procesnej subjektivity, preto je
potrebné zastaviť konanie. Uviedol, nakoľko žalobcom označená pobočka poisťovne z iného členského

štátu, ako organizačná zložka, nie je nositeľom procesnej subjektivity, pričom v zmysle § 161 ods. 2
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky.
Uviedol, že má za to, že nebola splnená časová súvislosť vzájomného pôsobenia prevádzok, keďže
pneumatika ležala stabilne na zemi v čase, keď do nej narazilo motorové vozidlo poškodeného, tak
ako tvrdí aj žalobca. Poukázal na § 431 OZ. V predmetnom prípade absentuje preukázanie priamej
príčinnej súvislosti medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou poisteného vozidla a vznikom škody

na poškodenom vozidle. Z popisu vzniku škody jednoznačne vyplýva, že pneumatika ležala na ceste
v jazdnom pruhu poškodeného niekoľko minút a možno predpokladať, že vodič poškodeného vozidla
si ju mohol všimnúť. Pneumatika nebola odhodená priamo na poškodené vozidlo, ale na vozovku a až
následne do nej narazilo poškodené vozidlo po tom, čo na ceste pneumatika už ležala. Poukázal na
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/130/2010,2Cdo/292/2006a5Cdo/126/2009.Poškodený

má v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení nárok, aby mu poisťovateľ za poisteného uhradil
uplatnené oprávnené a preukázané nároky na náhradu škody. V každom jednotlivom prípade musí byť
všakpreukázanápriamapríčinnásúvislosťmedziosobitnoupovahouprevádzkypoistenéhomotorového
vozidla a vznikom škody, ktorú si poškodený uplatňuje, pričom musí ísť o jednoznačné preukázanie
priamejpríčinnejsúvislosti.Pretojepotrebnézaoberaťsapreukázanímpriamejpríčinnejsúvislostimedzi

osobitnou povahou prevádzky zúčastnených vozidiel a vznikom škody na poškodenom vozidle.

5. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení uviedol, že je potrebné sa zaoberať preukázaním priamej
príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky zúčastnených vozidiel a vznikom škody na
poškodenom vozidle. Pre vznik zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného v 1. rade, v zmysle § 427

OZ, je potrebná príčinná súvislosť medzi udalosťou, ktorá je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
a vznikom škody, čo konštatoval aj žalovaný v 2. rade, avšak s nesprávnym vyvodením záveru, nakoľko
tak ako je uvedené v žalobe, udalosťou je v danom prípade odtrhnutie pneumatiky z idúceho vozidla
a následne náraz do odletenej pneumatiky zo strany druhého vozidla, čím vznikla škoda, a preto
je toho názoru, že medzi udalosťou a spôsobením škody je príčinná súvislosť ako predpoklad na

vyvodeniezodpovednostizaškodu.Napodporusvojichtvrdení,uvedenýmivžalobnomnávrhupoukázal
aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/247/2011 zo dňa 21.03.2012, podľa ktorého
základným predpokladom vzniku škody podľa § 427 OZ je prevádzka dopravného prostriedku, resp.
udalosť vyvolaná jeho zvláštnou povahou, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Motorové vozidlo je
v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor.

Rovnako tak v prevádzke zostáva i dopravný prostriedok, ktorý bol odstavený miestne a časovo
nevhodným spôsobom, napr. v dôsledku poruchy na krajnici. Zároveň skutočnosť, že ide v danom
prípade o škodu spôsobenú osobitnou povahou dopravného prostriedku by sme mohli demonštrovať
aj stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššie súdu SR zo dňa 03.06.2014, sp. zn. Cpj 5/2014
publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov pod R 135/2014, ktoré sa síce venovalo škode

spôsobenej na čelnom skle vozidla kameňom, ale je možné následne z neho vyvodiť záver, že aj
v danom prípade ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou dopravného prostriedku. V stanovisku sa
teda uvádza, že škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom
vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou
pôvod v prevádzke. V stanovisku Najvyšší súd SR poukázal na to, že aj doterajšia súdna prax v záujme

ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. V neposlednom rade poukázal na
Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 761/2016 zo dňa 08.11.2016, ktorý sa venoval okolnostiam
vzniku škody, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, v ktorom poukázal na vznik
škody spôsobenej odhodením zveri v dôsledku jazdy motorovým vozidlom, avšak konštatoval, že nebyť
prevádzky motorového vozidla by škoda nevznikla, a preto bola vyvodená zodpovednosť za škodu podľa

§ 427 a nasl. OZ. Dotknuté rozhodnutie je možné použiť aj na preukázanie skutočnosti, že pneumatika
v tomto prípade je okolnosťou majúcou pôvod v povahe prevádzky. K tvrdeniu žalovaného v 2. rade,
že vodič poškodeného vozidla si pneumatiku ležiacu na vozovke mohol všimnúť uviedol, že škodová
udalosť nastala v čase o 23.30, na mieste Diaľnica D1 389 km. Z uvedeného možno konštatovať, žez hľadiska času a povahy pozemnej komunikácie bola viditeľnosť vozovky nízka. Z vyššie uvedeného
je možné bezpochyby konštatovať, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe
prevádzky, pretože bola spôsobená odtrhnutím pneumatiky z vozidla a neboli zistené žiadne okolnosti,

ktorýmibybolasplnenápodmienkaliberácieatýmdanázodpovednosťzaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla podľa § 427 a nasl. OZ na strane žalovaného v 1. rade. K tvrdeniu žalovaného
v 1. rade uviedol, že z tohto vyjadrenia jasne a je teda evidentné, že prekážka na ceste vznikla
v dôsledku technickej poruchy – poškodenie pneumatiky návesu a nárok žalobcu v zásade žiadnym
právne relevantným spôsobom nespochybňuje.

6. Na pojednávaní dňa 04.07.2024 právny zástupca žalobcu a splnomocnený zástupca žalovaného v 1.
rade zotrvali na svojich vyjadreniach.

7. Vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi: faktúra č. 320081, odpoveď NBS zo dňa
16.11.2021, odpoveď žalovaného v 1. rade na predžalobnú výzvu, Odpoveď žalovaného v 2. rade

na podnet žalobcu zo dňa 15.03.2023, zo dňa 23.07.2021, Podnet žalobcu adresovaný žalovanému
v 2. rade, Oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti, Predžalobná výzva, Správa o nehode,
Hlásenie škodovej udalosti, kópia OP, Osvedčenie o evidencii, mailová komunikácia, súd zistil skutkový
stav vo veci:

8. Z faktúry č. F21 320081 vyplýva, fakturácia sumy 3.824,30 eur (č.l. 6 súdneho spisu).

9. Z odpovede Národnej banky Slovenska zo dňa 16.11.2021 vyplýva, že pri posudzovaní náhrady škody
z PZP sa uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti vodiča motorového vozidla, a to bez ohľadu na
zavinenie. (č.l. 7 – 9 súdneho spisu).

10. Z odpovede žalovaného v 1. rade adresovanej právnemu zástupcovi žalobcu na predžalobnú výzvu
zo dňa 01.03.2023 vyplýva, že poistnú udalosť zo dňa 25.05.2021 riadne a včas nahlásili poisťovni.
(č.l. 10 súdneho spisu).

11. Z odpovede žalovaného v 2. rade zo dňa 15.03.2023 vyplýva, že škoda na vozidle EČV: E. bola
spôsobená osobitnou povahou prevádzky, nebola však spôsobená okolnosťami, ktoré by mali pôvod
v prevádzke. (č.l. 11 súdneho spisu).

12. Z Oznámenia o ukončení likvidácie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia zo dňa

21.06.2021, vyplýva, že na základe doložených dokladov bolo vykonané šetrenie a škodovú udalosť,
evidovanú pod č. 6401099441 odkladá bez poskytnutia poistného plnenia (č.l. 16 súdneho spisu).

13. Zo správy o nehode vyplýva, že dňa 26.05.2021 došlo k dopravnej nehode na diaľnici D1 389 km
smer Prešo, pri ktorej bol prítomný vodič F. E., ktorý šoféroval motorové vozidlo zn. VCLVČ, EČV: C.

a žalobca A. B., ktorý šoféroval motorové vozidlo VW PASSAT s EČV: E. s viditeľným poškodením na
vozidle žalovaného v 1. rade chýbajúca pneumatika. (č.l. 20 súdneho spisu).

14. Na zistený skutkový stav súd aplikoval uvedenú právnu úpravu:

15. Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

16. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

17. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za

škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.18. Podľa § 430 ods. 1, 2 OZ, namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok
bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava
vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku.

19. Podľa § 431 OZ, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o
vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

20. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

22. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

23. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku patrí medzi tie prípady
zodpovednosti za škodu, v ktorých sa potreba právneho pripísania zodpovednosti určitému subjektu
odvíja od miery nebezpečenstva (rizika), ktoré so sebou daná prevádzka prináša. Miera rizika prevádzky

dopravných prostriedkov determinuje povahu zodpovednosti ako sprísnenej objektívnej zodpovednosti
uloženej subjektu, ktorý toto zvýšené riziko vyvoláva a má z neho úžitok; z tohto dôvodu by teda mal
znášať aj nepriaznivé následky, ktoré vznikli realizáciou tohto rizika. Predpokladmi vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou
dopravného prostriedku (resp. dopravy), škoda a príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom

škody. Vzhľadom na sprísnenú (objektívnu) povahu zodpovednosti sa na vznik zodpovednostného
právneho vzťahu nevyžaduje zavinenie. Obdobne nie je pre vznik zodpovednosti relevantný protiprávny
úkon (protiprávne konanie zodpovedného subjektu), a to aj napriek tomu, že protiprávny úkon vo
forme porušenia zákonnej povinnosti (či už povinnosti zakotvenej v Občianskom zákonníku alebo
osobitnými právnymi predpismi súkromnoprávnej alebo verejnoprávnej povahy – napr. zákon o cestnej

premávke) môže byť v konkrétnom prípade prítomný. Ani prítomnosť protiprávneho úkonu však nemení
charakter zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ, východiskovou požiadavkou vzniku ktorej je, aby
škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Slovné spojenie „osobitná
povaha prevádzky dopravného prostriedku“, ktoré je východiskovým pojmom pri určovaní príčinnosti
vzniku škody podľa § 427 a nasl., vyjadruje špecifické vlastnosti, ktoré plynú najmä z fyzikálnych

charakteristík prevádzky dopravného prostriedku a ktoré odlišujú prevádzku dopravného prostriedku
od iných druhov prevádzky. Pôjde o také charakteristické znaky, ktoré spravidla odôvodňujú založenie
sprísnenej zodpovednosti z dôvodu určitej miery nebezpečenstva, ktorým sa v určitých situáciách tieto
vlastnosti a javy prejavujú navonok. Môže ísť napríklad o vysokú rýchlosť prejavujúcu sa vo vzťahu
kprepravovanýmosobámaveciam,akoajvovzťahukokoliu,vysokáhmotnosťdopravnéhoprostriedku,

hybnosť dopravného prostriedku, ktorá neumožňuje okamžité zastavenie v prípade potreby, vytváranie
vysokých teplôt, nadmerného hluku, nemožnosť opustiť dopravný prostriedok v prípade prerušenia
prevádzkyzvonkajšíchalebovnútornýchpríčinapod.(komentárObčianskyzákonníkI.,C.H.Beck2019,
2. vydanie, Števček a kol.).

24. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sa škoda stala, ani výška škody vyčíslená faktúrou č. F21
320081. Spornou zostala otázka, či žalovaní zodpovedajú za škodu podľa § 427 OZ. Žalobca tvrdil
jasnúčasovúamiestnusúvislosťmedziudalosťouvyvolanouosobitnoupovahouprevádzkydopravného
prostriedku a škodou, kým žalovaný v 2. rade túto súvislosť popieral argumentáciou, že poškodené
vozidlo nezasiahla letiaca pneumatika z dopravného prostriedku, ale škoda nastala až v čase, keď

pneumatika ležala na vozovke a žalobca si ju mohol všimnúť. Žalobca toto tvrdenie poprel, prekážku
na ceste zbadal až v momente, keď sa zrážke nedalo vyhnúť v dôsledku rýchleho časového sledu
jednotlivých udalostí (1-2 minúty) medzi odtrhnutím pneumatiky a jeho nárazu do nej. Súd sa stotožnil
s argumentáciou žalobcu, podporenú aj odborným názorom Národnej banky Slovenska, že škoda navozidle žalobcu nepochybne vznikla v dôsledku udalosti vyplývajúcej z osobitnej povahy prevádzky
motorového vozidla. Je nepochybné, že škodu na vozidle žalobcu spôsobil náraz do pneumatiky,
ktorá sa odtrhla z vozidla žalovaného v 1. rade, rovnako je nepochybné, že k tejto udalosti došlo

v dôsledku osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade ako liberačnú okolnosť
uvádza, že vodič kamiónu nemohol odstrániť pneumatiku z vozovky bez ohrozenia vlastnej bezpečnosti,
zrejme vzhľadom na okoloidúce vozidlá. Vodič kamiónu oblečený v reflexnej veste, ktorú je povinný
v takýchto situáciách použiť, a teda viditeľný z väčšej vzdialenosti, by ohrozil sám seba, keby sa pokúsil
pneumatiku z vozovky odstrániť, ale pneumatiku ležiacu na ceste bez akýchkoľvek reflexných prvkov

v čase o 23.30, teda pri zníženej viditeľnosti, si podľa názoru žalovaného v 2. rade žalobca mohol a mal
všimnúť. Argumentáciu žalovaného v 2. rade, že za škodu by zodpovedal iba v prípade, ak by auto
žalobcu poškodila letiaca pneumatika, ale po dopade pneumatiky na vozovku už za škodu nezodpovedá,
nie je možné akceptovať. Súd mal jasne preukázaný kauzálny vzťah medzi udalosťou spôsobujúcou
škodu a škodou samotnou, preto aplikoval na tento zodpovednostný vzťah § 427 OZ.

25. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel.

26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Žalobca v konaní bol úspešný v celom rozsahu, preto súd zaviazal neúspešných žalovaných na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

29. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.