Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 73P/129/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202951
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Habartová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202951.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. T., nar. XX.XX.XXXX a V. T., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: X.. L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X B,
X., zastúpená splnomocnenou organizáciou ComeUnity, so sídlom Moravské Lieskové 1283, Moravské
Lieskové, IČO: 51 801 868, a otca: N.. C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X B, X., o návrhu matky

na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 300,-
eur mesačne, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou
tohto uznesenia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa: V. T., nar.XX.XX.XXXX, sumou vo výške 150,-
eur mesačne, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou
tohto uznesenia.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.09.2025 bol súdu doručený e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu návrh, ktorým
sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia a síce zverenia maloletých detí: Q. T., nar.
XX.XX.XXXX a V. T., nar. XX.XX.XXXX, do svojej osobnej starostlivosti, pričom oboch rodičov žiada
poveriť zastupovaním a spravovaním majetku maloletých detí, otcovi žiada uložiť povinnost prispievať

na výživu maloletej Q. výživným vo výške 735,- eur mesačne a na výživu maloletej V. výživným vo výške
150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k jej rukám, a to odo dňa podania
návrhu. Styk maloletej Q. s otcom navrhuje upraviť na každý párny týždeň kalendárneho roka od stredy
od 16:00 hod. do štvrtka do 9:00 hod. a každý nepárny týždeň kalendárneho roka od soboty od 09:30
hod. do nedele do 18:00 hod. a styk otca s maloletou V. na každý párny týždeň kalendárneho roka v
stredu od 16:00 hod. do štvrtka do 09:00 hod. a každý nepárny týždeň kalendárneho roka v sobotu od

09:30 hod. do nedele 18:00 hod. s tým, že je povinný maloleté deti prevziať a odovzdať počas bežného
týždňa v T. O. na O. XA v X. a počas víkendu pred hlavným vchodom do OC Nivy na ulici Mlynské
Nivy 5A v Bratislave a matka je povinná deti na styk riadne pripraviť a to nielen po materiálnej, ale aj
psychickej stránke tak, aby bol styk s deťmi reálne realizovaný.

2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že sa s otcom detí spoznali v roku

2013, v spoločnej domácnosti začali žiť od roku 2014, následne neprijala jeho žiadosť o roku, čo viedlo k
ich rozluke, no po časovej odmlke sa znovu zblížili a v roku XXXX uzatvorili manželstvo. O domácnosť sastaralavýhradneona,otecdetíjejnepomáhal,vracalsadomovvneskorýchnočnýchhodinách,osočoval
ju, ponižoval, inicioval konflikty najmä kvôli spôsobu vedenia spoločnej domácnosti, ktorú považoval
z jej strany za nedostatočnú. Po narodení maloletej Q. sa situácia medzi nimi ešte viac zhoršila,

otec pridal výčitky aj ohľadne spôsobu starostlivosti o maloletú, no pomáhal len zriedkavo. Vyvolával
konflikty za každodenné banality, ako napr. nedostatočne teplé jedlo, nevypraté a nevyvešané prádlo,
vždy sa postavil na stranu svojej matky a mal vždy vlastné interpretácie skutkového stavu. Uvedené
viedlo k tomu, že v roku 2023 navštívili 3-4 krát manželskú poradňu, no bezúspešne. Konflikty naďalej
pokračovali, ich iniciátorom bol prevažne otec, ktorý ju vždy direktívnym hlasom umlčal a presadil si

výhradne svoje. Táto situácia sa nezmenila ani po narodení J. J., kedy otec už v nemocnici neakceptoval
jej žiadosti o pomoc s domácnosťou a U. J. a ani počas jeho otcovskej dovolenky, ktorá trvala od
07/2023 do 01/2024 s domácnosťou a deťmi nepomáhal. K tomuto správaniu pridal aj schválnosti, keď
jej zobral súkromný notebook, zmenil prístupy, aby sa do neho nemohla viac dostať alebo jej zobral
kľúče od auta, ktoré využívala na svoje účely. Keď bola s deťmi na ihrisku, sledoval ju z balkóna, či
nemá v rukách telefón a či sa riadne stará o deti. Takýmto spôsobom ju prenasledoval a kontroloval.

Čo sa týka spoločného hospodárenia, otec hradil hypotéku, bytový fond, potraviny, drogériu, U. mal.
Q., pričom ona zo svojho rodičovského príspevku a rodinných prídavkov dokupovala drobné potraviny,
drobnú drogériu, lieky pre maloleté deti, svoje osobné výdavky ako oblečenie a zdravotnú starostlivosť,
deťom dokupovala hračky a bežné oblečenie. Nakoľko nie vždy jej to vychádzalo, občas žiadala otca,
aby jej finančne prispel a nepravidelne jej prispel sumou 100,- eur. V novembri 2023 navštívili obaja

párovú terapiu, kde boli 4 - krát, poslednú absolvovali v lete 2024, následne mali individuálne stretnutia
aždomarca2025,kdeterapeutvyslovilsuspekciu,žeotecmôžetrpieťhisteriónskouporuchouosobnosti
alebo hraničnou poruchou osobnosti. Až doposiaľ navštevuje terapeutku, ktorá jej pomáha, posilňuje
a podporuje ju. Otec vyvolával konflikty priamo za prítomnosti maloletých detí, pred ktorými ju nazýval
ako chodiaci diabol a vulgárne ju osočoval ako tú, ktorá rozbíja rodinu. Nazýval ju strašnou sviňou,

absolútne neschopnou, agresívnou psychopatkou, ktorá ničí deti, chorou osobou, sebeckou klamárkou,
blbou. Vyhrážal sa jej, ako má vypadnúť preč z bytu, keď sa s ním chce rozviesť a ako deti ostanú
s ním a ako sa on bude dlho s ňou súdiť, hoc aj tri roky. Takéto správanie a konanie otca sa pre ňu
stalo už viac netolerantné a od 01.09.2025 si prenajala byt v inej lokalite X., do ktorého sa aj teraz
spolu s maloletými deťmi dňa 10.09.2025 odsťahovala, aby nebolo psychické a fyzické zdravie detí viac

ohrozované a aby mali priestor na zdravý duševný vývoj a pocit bezpečia. Nechce, aby sa otec dozvedel
o mieste ich bydliska a preto odovzdávanie a preberanie detí žiada realizovať na verejných miestach.
Už len z poslednej komunikácie s otcom od 10.09.2025 do 16.09.2025, kedy rodičia
realizujú styk, je evidentné, že sa snaží, a to aj spôsobom odňatia mal. V. z jej osobnej starostlivosti,
jej zadržiavaním a odmietaním odovzdania, podľa ich ústnych dohôd, dosiahnuť oznámenie o ich

aktuálnom pobyte. V jej záujme nie je brániť otcovi vo výkone jeho rodičovských práv a povinností, ale
ich len primerane obmedziť a regulovať v rámci potreby pravidelnosti a v najlepšom záujme detí, čo
i len dočasne. Nechce otca vytrhávať z ich života, rešpektuje jeho rolu ako rodiča a chce prihliadnuť
na potrebu pravidelnosti ich styku, ktorý si ako rodičia zjavne nedokážu dohodnúť, a preto pokladá za
nevyhnutný autoritatívny bezodkladný zásah zo strany súdu. Pri určení prespatia detí u otca vychádzala

z toho, že maloletá bola od 13.09.2025 do 17.09.2025 kontinuálne v starostlivosti otca a teda zvládne
prespať u neho, nakoľko majú obe deti stále zachované citové väzby k otcovi. Na druhej strane však obe
deti zažívajú psychickú záťaž spočívajúcu v odsťahovaní, intenzívne vnímajú problematické preberanie,
ktoré vyvrcholilo nevrátením maloletej V. a jej zadržiavaním od 13.09.2025 do 17.09.2025 otcom, pričom
sa jedná o jeho manipulatívne správanie a predstieraný záujem o deti. Preto považuje za vhodný spôsob

autoritatívneho riešenia situácie presnú reguláciu styku a jeho pravidelnosť, ako aj rozsah, ktorým do
značnej miery eliminuje vystavenie maloletých pôsobeniu otca na ich psychiku, jej ovplyvňovaním voči
nej ako „zlej“ matke a odňatie maloletých z jej osobnej starostlivosti. Dňa 10.09.2025 a 16.09.2025 mu
na jeho žiadosť umožnila s maloletými telefonovať, no oba telefonáty využil len na manipuláciu, a to jej
osočovaním a direktívnym správaním voči nej, ovplyvňovaním Q. majetkovým prospechom, ak pôjde k

nemu a to v takej intenzite, že musela hovor ukončiť. Otec aj napriek tomu, že nikdy nevykonával faktickú
starostlivosť o maloleté deti a túto prenechával výhradne na ňu, má s deťmi vybudovaný pekný vzťah,
čo nepopiera. Citové väzby oboch maloletých detí sú k otcovi ešte stále zachované, aj keď u maloletej
Q. vníma počas konfliktov s otcom jej strániaci a obranný prístup k nej, pričom na základe doterajšieho
priebehu styku s otcom sa maloletá začína upínať a viazať na ňu. Rovnako aj maloletá V. bola vždy

počas konfliktu k nej silne fyzicky pripútaná - silne ju držala za ruky a nechcela sa jej pustiť, avšak počas
styku dňa 13.09.2025 prejavila záujem u otca prespať, čo otec len využil, ústne dohody nedodržal a V.
dobrovoľne nevrátil. Otcovi dňa 10.09.2025 oznámila svoj odchod zo spoločnej domácnosti, že maloleté
sú s ňou a v poriadku a navrhla otcovi konkrétnu úpravu styku, na čo otec reagoval neprimeranýmspôsobom, obvinil ju z únosu, krádeže vecí z domu, z jej konania kontra záujmu maloletých, pričom ju
vyzval, aby mu oznámila aktuálne miesto pobytu a umožnila okamžité stretnutie s maloletými bez jej
prítomnosti. Miesto pobytu mu doposiaľ neoznámila, nakoľko má obavy, že ich vyhľadá a naplní svoje

vyhrážky, ktorými sa jej opakovane vyhrážal, že deti zostanú s ním. Nakoľko sa nikdy nepodieľal na
sústavnej starostlivosti o deti, nemá také rodičovské schopnosti, aby sa o ne vedel sústavne postarať
a ona nebude mať žiadnu istotu, že jej deti odovzdá. Má strach a obavu o vlastný život, nie je vylúčené,
že by ju mohol v priestoroch bytu aj fyzicky atakovať, nakoľko z obsahu jeho súčasnej komunikácie
je už cítiť prítomnosť nervozity a agresivity. Následne matka uvádza v návrhu presný opis priebehu

jednotlivých stykov, ktoré sa od 11.09.2025 až do súčasnosti uskutočnili. Podľa matky zo samotnej
komunikácie otca je evidentné, že odmieta pristúpiť k akejkoľvek úprave starostlivosti dohodu, hoc mu
doslova ponúka dostatočný priestor na uplatnenie jeho protinávrhov, o ktorých je ochotná komunikovať
a hľadať s otcom alternatívy riešenia a následne dospieť ku kompromisnému prieniku. Z jeho stany
však absolútne nie sú vidieť takéto snahy. Otec jej návrh týkajúci sa konkrétnej výšky výživného nazval
klasickou vydieračkou deťmi. Ona je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, kedy poberá rodičovský

príspevok v celkovej výške 480,- eur na mal. V. a rodinné prídavky vo výške 120,- eur na obe deti,
čo je jej jediným príjmom, t. j. spolu vo výške 600,- eur. Sama nemá dostatočné finančné prostriedky
na prípadne umiestnenie maloletej do Y. a teda je bez možnosti zamestnať sa a dosahovať príjem.
Otec s výživným nesúhlasí, považuje za nevyhnutné, aby súd výšku výživného bezodkladne upravil a
to primerane aktuálnym potrebám maloletých. Maloletá Q. toho času navštevuje H., ktorú presadil otec

a ktorú by odmietol naďalej hradiť, tento náklad by nevedela sama zniesť, prihliadnuc na odôvodnené
náklady spojené s domácnosťou, ako nájom bytu a jeho energie (t. č. v celkovej výške 500,- eur),
telefón a internet, PHM, hygiena do domácnosti a náklady spojené so sústavnou starostlivosťou o deti
(školské poplatky, strava na maloleté deti, ošatenie a obuv, ako aj voľnočasové aktivity, drogéria, lieky...)
a súčasne aj odôvodnené mesačné výdavky na jej osobu. Nakoľko má za to, že je v samotnom záujme

maloletej, aby v takejto forme vzdelávania v cudzom jazyku pokračovala, navrhuje zahrnúť celý tento
náklad do výživného otca. V prípade, ak by otec nezniesol svoju vyživovaciu povinnosť v nevyhnutnej
miere, vystavil by maloleté deti podstatnému zníženiu ich životného štandardu, napr. maloletá Q. by
musela prestať navštevovať U.. Maloleté by nemali byť ochudobnené od svojho doterajšieho spôsobu
života len na základe prebiehajúceho konfliktu medzi rodičmi a teda ich životná úroveň by mala zostať

zachovaná aj po rozluke a následnom rozvode rodičov. Mesačné náklady na maloletú Q. vyčíslila vo
výške 803,- eur, skladajúce sa z nákladov vo výške 400,- eur za U. O., 98,- eur za stravu v P. počas 20
dní (4,90 eura na deň), 32,- eur za pohybovú prípravu Artslnečnice, 27,- eur za špeciálnu kozmetiku,
33,- eur za lieky a vitamíny, 120,- eur za stravu doma, 50,- eur za oblečenie a obuv, 20,- eur za záujmy
a voľnočasové aktivity, 23,- eur za pohonné hmoty; na maloletú V. vo výške 322,- eur, skladajúce sa z

nákladov vo výške 87,- eur za plienky, 100,- eur za stravu, 18,- eur za umelé mlieko, 31,- eur za špeciálnu
kozmetiku, 16,- eur za vitamíny a lieky, 50,- eur za oblečenie a obuv, 20,- eur za záujmy a detské akcie.
Náklady na domácnosť predstavujú sumu 573,- eur, skladajúcu sa z nákladov na hygienu vo výške 40,-
eur, nájmu vrátane energií vo výške 500,- eur na tri osoby a telefón a internet vo výške 33,- eur. Má za
to, že príjem otca odôvodňuje jeho dostatočné schopnosti, možnosti a majetkové pomery podieľať sa

na týchto výdavkoch, ktoré zahŕňajú aj mesačný spolupodiel maloletých detí na spoločnej domácnosti.
Pri stanovení výšky výživného v petite vo vzťahu k otcovmu príjmu vychádzala z Metodiky vypracovanej
Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá zohľadňuje vek dieťaťa a počet vyživovacích povinností. Na jej
základe má byť na mal. Q. a mal. V. určených 12 % z čistého príjmu rodiča na každú, t. j. v celkovej
výške 885,- eur na obe J. (24 % z 3.670,- eur). Otec je zamestnaný na trvalý pracovný pomer na

pracovnej pozícii - T. v spol. X., s.r.o., s mesačnou hrubou mzdou vo výše 5.000,- eur a následnom v
čistom príjme cca. 3.690,- eur, pričom jeho presný príjem nepozná, nakoľko všetko financoval on sám
a od finančného hospodárstva ju izoloval. Vychádzajúc z kontextu doterajšej komunikácie s otcom ten
s navrhovaným výživným nesúhlasí a ona zo svojho mesačného príjmu zo sociálnych dávok nedokáže
uživiť dve deti sama tak, aby bola ich životná úroveň udržateľná a porovnateľná so životnou úrovňou

otca. Bezodkladný zásah zo strany súdu považuje v najlepšom záujme maloletých, nakoľko absenciou
akejkoľvek právnej úpravy, s prihliadnutím na nespôsobilosť rodičov sa dohodnúť, vyplývajúcej už len
z doterajšej písomnej komunikácie medzi rodičmi, ostávajú maloleté deti vystavené ohrozujúcej situácii
ich morálneho a duševného zdravia, keď maloleté deti budú naďalej vystavované vzájomnej konfliktnosti
rodičov o styku s otcom, hrozí prerušenie väzieb medzi otcom a maloletými alebo ňou a nemožno

vylúčiť ani násilné odňatie z jej starostlivosti. Ďalej má za to, že konanie a správanie otca spočívajúce
vo vyššie uvedenom konfliktnom vzťahu, vyplývajúce z ich vzájomného spolužitia a následného jeho
správania po odluke, je možné klasifikovať ako násilie, vzhľadom na jeho kvantitatívnosť a intenzitu.
Žiada o urgentné rozhodnutie vo veci, nakoľko má dôvodné obavy, že otec, pokiaľ nebude upravenástarostlivosť o maloleté deti, bude naďalej takýmto spôsobom konať a rodičia si budú deti neustále
doslova „ pohadzovať“ medzi sebou, čo rozhodne nie je v ich najlepšom záujme.

3. Dňa 01.10.2025 matka doplnila svoj návrh v listinnej podobe, pričom navyše doplnila skutkový stav od
17.09.2025, ku ktorému uviedla, že otec aj napriek jej nesúhlasu vyzdvihol maloletú Q. dňa 18.09.2025
zo škôlky a následne jej ju odmietol vydať. Následne sa na druhý deň dostavila do škôlky skôr a maloletú
vyzdvihla. Odvtedy mu deti neodovzdala, aj keď sa s ním snažila dohodnúť, no on sa začal vyhrážať
políciou. Otec sa domáhal pravidelného telefonického kontaktu s deťmi, ktorý mu umožnila a snažila sa

ho regulovať, nakoľko ju otec v rozhovoroch s deťmi osočoval, chcel zistiť, kde sa nachádzajú, vábi ich
na kúpu drahých hračiek a prekvapení a láka ich k sebe, aby spolu telefonovali v presne vymedzenom
čase, no on tieto návrhy ignoruje. V súlade s uvedeným považuje za neúnosnú každodennú realizáciu
telefonického kontaktu, na ktorom otec nátlakovo trvá a s poukazom na samotný nerešpektujúci priebeh
otca ho považuje za psychicky zaťažujúci pre maloleté deti a z tohoto dôvodu jeho regulovateľnosť
len v určité dni považuje za viac než vhodnú. Preto dopĺňa svoj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, tak, že žiada, aby súd upravil telefonický kontakt otca s maloletými deťmi počas každého
kalendárneho týždňa v pondelok, stredu a v piatok v čase od 19:00 hod do 19:30 hod. s tým, že
otcovi bude uložená povinnosť zdržať sa pri telefonickom kontakte ovplyvňovania maloletých deti voči
nej, zisťovania informácií, kde sa maloleté deti toho času nachádzajú a vyvolávať konflikty s ňou jej
osočovaním a obviňovaním.

4.Knávrhumatkapripojilalistinnédôkazy:fotokópiurodnýchlistovmaloletýchdetí,fotokópiusobášneho
listu, čestné vyhlásenia P. L. zo dňa 17.09.2025, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa a o poberaní
rodičovského príspevku, nájomnú zmluvu zo dňa 28.08.2025 a USB kľúč so zvukovými záznamami.

5. Lustráciou poručenských spisov bolo zistené, že dňa 09.10.2025 otec podal na tunajší súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zverenia maloletých detí do jeho osobnej
starostlivosti. Vo svojom návrhu otec uvádza, že matka dňa 10.09.2025 deti uniesla na pre neho
neznáme miesto, kde sa doposiaľ s nimi zdržiava a odmieta mu oznámiť ich súčasnú adresu.
Komunikovala s ním výlučne e-mailom, prostredníctvom ktorého ju hneď 10.09.2025 požiadal o styk

s maloletými deťmi, no ona mu uviedla, že nemá možnosť styk v daný deň realizovať. Stretnutie sa
uskutočnilo až na druhý deň na ihrisku pri škôlke, pričom trvalo asi 2 hodiny. Ďalšie stretnutia sa
uskutočnili dňa 13.09.2025 od 18:00 hod. do 17.09.2025 do 10:30 hod. s maloletou V., a od 18.09.2025
od 15:00 hod. do 19.09.2025 do 08:00 hod. s maloletou Q.. V tento deň chcel Q. zo P. aj vziať, no matka
ju vyzdvihla predčasne, o čom ho informovala až po 15:00 hod. s tým, že mu styk umožní až v stredu, t. j.

24.09.2025. Maloletú do P. neodovzdala od 22.09.2025 do 03.10.2025. Zároveň mu diktuje, kedy môže
s deťmi telefonovať, pričom ak sa tieto hovory uskutočnia, tak len pod jej dohľadom a ňou schválenými
témami. Ďalej uviedol, že má záujem sa o maloleté deti starať, vie deťom navariť, oprať a zabezpečiť
iné základné potreby, je schopný ich zabezpečiť aj finančne, čo realizoval aj doposiaľ. Uznesením sp.
zn. 73P 138/2025 zo dňa 13.10.2025 súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol;

predmetné uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

6. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), podľa tohto
zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

7. Podľa § 2 ods. 1, 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa používajú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „ CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejme,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

17. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj ako „zákon o rodine“), rodičovské
práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou alebo provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov,
ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Zákonná formulácia neupravuje

konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, t. j. môže k
nemu pristúpiť v závislosti od konkrétnych okolností, pričom súd musí iba starostlivo uvážiť, či sú pre
také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia
tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až
rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí

byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa). Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný
okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená
ich výživa, výchova, zdravie, prípadne iné dôležité záujmy (napr. plnenie povinnej školskej dochádzky).

20. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie, na rozdiel od dokázania, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní
nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že
súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň
základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť neodkladná dočasná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostrednehroziacej ujmy. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník
osvedčil uplatňovaný nárok a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov,
ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o

maloletýchajzexistenciezáujmumaloletéhodieťaťa.Procesnúzodpovednosťvuvedenomsmerenesie
navrhovateľ neodkladného opatrenia.

21. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci

nie je ešte náležite zistený a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

22. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti je

ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia (napr. výchovy, zdravia alebo života maloletého, o
ktorého právach a povinnostiach sa má konať) a to len do doby, kým o starostlivosti o maloleté dieťa
nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní o starostlivosti súdu o
maloleté deti súd vydá neodkladné opatrenie vtedy, ak má za to, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad, napr. keď je priamo ohrozená jeho výživa, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z

doterajšieho výchovného prostredia, prípadne ak ide o iné dôležité záujmy.

23. Súd, po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu
priložených listinných dôkazov, dospel v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení k záveru,
že návrh matky nie je dôvodný a preto ho zamietol v celom rozsahu s poukazom na nesplnenie

zákonných požiadaviek na nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu matky vyplýva, že s otcom
maloletých detí sú od roku XXXX manželia, doposiaľ žili v spoločnej domácnosti, ktorú však matka dňa
10.09.2025 s maloletými deťmi bez vedomia otca opustila a aktuálne sa zdržiava na otcovi neznámom
mieste. Uvedená skutočnosť však podľa názoru súdu nie je dôvodom na okamžité zverenie maloletých
detí do osobnej starostlivosti matky formou neodkladného opatrenia, ani na úpravu ich styku s otcom

(keďže ten sa podľa vyjadrenia oboch rodičov ešte v septembri 2025 realizoval, dokonca aj s prespatím)
a ani na rozhodnutie súdu o tom, ktorý z rodičov bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že
by boli osvedčené výnimočné dôvody a reálne osvedčená obava o život a zdravie detí, by neprimeraným
spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by

tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Terajšia situácia v rodine v zmysle matkou, ale i otcom
(v jeho samostatnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) osvedčeného stavu nevyvoláva
nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletých
detí stabilizáciou ich výchovného prostredia, a teda ani potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov
konania tým, že by súd zveril deti do osobnej starostlivosti matky. Rovnako tak súd nepovažuje za

dôvodný návrh v časti, ktorou sa matka domáha, aby obaja rodičia boli oprávnení zastupovať maloleté
deti a spravovať ich majetok, nakoľko táto skutočnosť (zrejme ako jediná) nie je medzi rodičmi sporná.
Keďže styk otca s maloletými deťmi sa realizuje (naposledy v septembri 2025), matka deťom v styku s
otcom v zásade nebráni, hoci rozsah či intenzita styku sú medzi rodičmi sporné, ako vyplýva z návrhov
oboch rodičov, súd nepovažoval za daného stavu za nevyhnutne potrebné neodkladným opatrením

autoritatívne upravovať styk otca s maloletými deťmi. V uvedených súvislostiach súd zdôrazňuje, že
rodičia maloletých detí by si mali uvedomiť, že pokiaľ sledujú najlepší záujem svojich detí, mali by v
prvom rade spolu riadne komunikovať, byť ochotní a schopní dohodnúť sa aspoň na čiastočných veciach
týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti o maloleté deti, napr. na bežnom trávení času s maloletými deťmi,
ako aj počas prázdnin, a nie spoliehať sa na to, že rozhodnutia potrebné pre blaho ich detí bude robiť

výlučne len súd a nie aj oni sami, navyše formou neodkladných opatrení, čo odporuje ich účelu.

24. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej
miere podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom
rozhodnutí. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného

opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením
mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola
žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovaniezákladných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť
výživné aj vo väčšom rozsahu. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v
čase rozhodovania, pričom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nepostačujúce len samotné

tvrdenie, že povinný rodič na výživu maloletého dieťaťa vôbec ničím neprispieva, keď súčasne nie je
splnená aj podmienka, že oprávnený rodič osvedčil, že výživa maloletého dieťaťa by bola bez nariadenia
neodkladného opatrenia nejakým spôsobom ohrozená.

25. V posudzovanom prípade, prihliadnuc na hore uvedené zásady a vychádzajúc zo skutkových tvrdení

matky, mal súd za dostatočne osvedčené, že nenariadením neodkladného opatrenia v časti týkajúcej
sa výživného by mohlo dôjsť k ohrozeniu výživy maloletých detí a preto súd návrh matky v tejto časti
považuje za (čiastočne) dôvodný a preto mu vyhovel tým, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletých detí v nevyhnutnej miere, s poukazom na to, že podľa tvrdenia matky otec doposiaľ hradí
poplatok za návštevu súkromnej anglickej škôlky maloletou Q.. Z lustrácie rodičov v Sociálnej poisťovni
súd zistil, že od 01.05.2024 až doposiaľ je otec zamestnaný v spoločnosti X., s. r. o., pričom jeho

vymeriavacízákladzarok2024(odmájadodecembra)jevpriemere5.031,68eurmesačneaodjanuára
2025 do augusta 2025 je 6.159,90 eur mesačne. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke, poberá
rodičovský príspevok vo výške 482,30 eur mesačne a rodinné prídavky na obe deti vo výške 120,- eur
mesačne, iný príjem zistený nebol. Iné vyživovacie povinnosti rodičia nemajú. Pri určení vyživovacej
povinnosti otca vo výške 300,- eur mesačne na maloletú Q. a 150,- eur mesačne na maloletú V. súd

vychádzal predovšetkým z odôvodnených nákladov na maloleté deti, vyčíslených matkou v podanom
návrhu, vrátane nákladov na bývanie a zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (v zmysle zákona č. 601/2003 Z. z. o
životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a opatrenia č.
168/2025 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného

minima predstavuje životné minimum, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa,
sumu 129,74 eur mesačne). Takto určené výživné súd považuje za sumu, ktorá aspoň čiastočne pokryje
náklady na odôvodnené potreby maloletých detí vyplývajúce z ich veku a zdravotného stavu, ktorou
musí otec maloletých detí prispievať matke, v starostlivosti ktorej sa obe maloleté deti aktuálne fakticky
nachádzajú, majúc za to, že bez tejto úhrady by bola výživa maloletých detí ohrozená, keďže matka

je aktuálne na rodičovskej dovolenke, v dôsledku čoho sú jej zárobkové možnosti, na rozdiel od otca,
značne obmedzené. S ohľadom na príjem otca je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na
výživu maloletých detí v súdom určenej výške. V danom prípade nie je možné odkazovať na metodiku
vypracovanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, tzv. tabuľkové výživné, nakoľko ide o
konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa určuje výživné len v nevyhnutnej miere a

nevykonáva sa rozsiahle dokazovanie ako v konaní vo veci samej. Súd nepovažoval výživné vo výške
735,- eur na maloletú Q. za výživné zodpovedajúce zákonnému kritériu ustanovenému v § 366 CMP (t.j.
požiadavke nevyhnutnosti) a preto vo zvyšnej časti (presahujúcej súdom určenú výšku výživného) súd
návrhmatkynanariadenieneodkladnéhoopatreniaakonedôvodnýzamietol.Súdzároveňpripomína,že
obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. V intenciách vyššie uvedeného preto súd,

z dôvodu potreby ochrany práv a právom chránených záujmov maloletých detí, najmä aby ich výživa a
bývanie, ako aj ďalšie základné potreby neboli ohrozené, pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia
v znení uvedenom vo výroku I tohto uznesenia.

26. Záverom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia maloletých detí by mali pamätať na to,

že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky
pri ich výkone. Obaja sú povinní v záujme maloletých detí vynaložiť maximálne úsilie na urovnanie
pretrvávajúcich nezhôd. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie,
nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam detí, čo by mali mať na zreteli predovšetkým
rodičia. Záujem maloletých detí, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane

roztrieštených vzťahov v rodine, uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za
výchovu a vývoj maloletých detí. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť
a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za
výchovuavývojdieťaťa(uvedenétiežvyplývaajzozáverovuzneseniaÚstavnéhosúduČeskejrepubliky
vo veci IV. ÚS 60/04).

27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.28. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde proti
ktorému rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne
zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu.