Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125366088
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:6125366088.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar.

XX.X.XXXX, bytom E., F. G. H. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom E., C.
XXXX/XX, zastúpená B. J. K., L. F. F. C. M., N. O. XX, A.: XX XXX XXX, o zaplatenie 138,53 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 138,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15%
ročne zo sumy 138,53 eur od 17.9.2025 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

12C/16/2025

1. Žalobca sa žalobou, pôvodne podanou na Okresný súd E. E. (upomínací súd), voči žalovanej

domáhal zaplatenia sumy 138,53 eur spolu so 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania od 6.8.2023
až do zaplatenia a náhrady trov konania, ako nároku na náhradu škody, spočívajúcej vo vynaložených
nákladoch, v súvislosti s cestou do miesta bydliska jeho maloletého syna a späť. Žalobu zdôvodnil
tým, že strany sporu vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k ich maloletému
dieťaťu, B., na čas do rozvodu, ktoré konanie sa vedie na tunajšom súde, pod sp.zn. 18P/54/2019 a
konanie o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
ktoré konanie sa vedie na B. F. E. A., D. F.. E./XX/XXXX. Krajský súd v P., rozsudkom, zo dňa

23.6.2022, č.k. 19CoP/20/2022-273, zmenil výrok V. rozsudku Okresného súdu D., zo dňa 9.3.2022,
č.k. 18P/54/2019-2555, tak, že žalobca (otec) je oprávnený stýkať sa s maloletým B. bez prítomnosti
žalovanej (matky) každý nepárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00
hod. do 18,00 hod. a žalovaná (matka) je povinná dieťa na styk so žalobcom (otcom) pripraviť a
odovzdať ho žalobcovi (otcovi) v stanovenom čase pred vchodom do budovy Q. O. E., nachádzajúceho
sa na R. S. C. E., kde jej ho žalobca (otec) v stanovenom čase odovzdá. Žalovaná vykonateľné
súdne rozhodnutia dobrovoľne nerešpektuje a sústavne bráni žalobcovi v styku s maloletým. Rôznymi

obštrukciami a prieťahmi žalovaná doposiaľ zmarila viac ako 200 stykov žalobcu s maloletým. Žalovaná
opakovane nereaguje na SMS správy žalobcu, ohľadom maloletého nekomunikuje, ani neposkytuje
základné informácie o maloletom žalobcovi. Žalovaná si kladie vlastné podmienky pre styk žalobcu
s dieťaťom a vyvoláva obštrukcie, ktorými sa snaží mylne vyvolávať dojem, že ona je síce ochotnádodržiavať súdne rozhodnutie, ale podľa nepodložených a lživých tvrdení žalovanej to údajne objektívne
prekážky na strane dieťaťa neumožňujú. Žalobca si v zmysle vykonateľného súdneho rozhodnutia išiel
dňa 5.8.2023 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta svojho bydliska.

Pred svojím príchodom upozornil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy. Žalovaná
následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku. Pretože žalovaná nijako
svoje tvrdenie nepreukázala, žalobcovi ani len neumožnila vidieť maloletého a na jeho ostatné správy
nereagovala, žalobca kontaktoval príslušníkov policajného zboru, ktorí po príchode maloletého rovnako
nevideli a plakať nepočuli. Žalobca následne predmetné stretnutie oznámil prostredníctvom zápisnice.

Žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), čím vedome spôsobila žalovanému škodu, pretože jej zámer
zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady, bol vopred daný.
Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie zákona je žalovaná povinná predchádzať vzniku škode a
omisívne konanie má taktiež za následok vznik škody. V zmysle § 420 ods. 1 OZ zodpovedá každý
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti žalovanou a škodou je daná tým, že ak by žalovaná rešpektovala právoplatné a vykonateľné
súdne rozhodnutie a umožnila žalobcovi bez obštrukcií styk s maloletým, prípadne včas riadne a náležite
by upovedomila žalobcu o objektívnej prekážke, zakladajúcej predpoklad nemožnosti uskutočniť styk,
nevynaložil by žalobca náklady na cestu z E. T. E. a späť zbytočne a ku škode by nedošlo, pretože
jediný účel cesty žalobcu bol práve styk s maloletým v zmysle rozhodnutia. Žalovaná je zodpovedná za

vznik škody, ktorá vznikla žalobcovi, ktorá spočíva v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu N. E.
T. E. a späť. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska - F. G. XXXX/XX, E. T. B. F. - Q. O. E., R. S.
XX a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t.j. N. E. T. E. XXX Q. L. N. E. T. E. XXX Q.. V zmysle §
7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, si žalobca nárokuje
základnú náhradu vo výške 93,74 eur a náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 44,78 eur

(náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze a údajov
štatistického úradu v týždni od 31.7.2023 do 6.8.2023).

2. V priebehu konania, na pojednávaní, dňa 27.11.2025, vzal žalobca, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, žalobný návrh, v časti uplatneného úroku z omeškania zo žalovanej istiny, čiastočne späť a

žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 138,53 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 7,15% ročne od 26.8.2025 (deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej) do
zaplatenia.

3. V rámci upomínacieho konania Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz, proti

ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor, ktorým žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť,
s tým, že platobný rozkaz je neoprávnený, bez akéhokoľvek právneho základu a bez akéhokoľvek
právneho dôvodu na jeho plnenie. Žalobný návrh je iba ďalším zo série návrhov žalobcu, ktorými žalobca
takmer permanentne šikanuje žalovanú, snaží sa zhoršiť jej finančnú situáciu a to najmä z dôvodu,
aby následne takýto stav žalovanej účelovo využíval ako nátlak pri súbežnom rozhodovaní o úprave

práv a povinností k spoločnému maloletému synovi. Podávaním opakovaných návrhov na náhradu
domnelej škody žalobcu počas obdobia niekoľkých rokov žalobca postupne spôsobil na strane žalovanej
stav, kedy je táto vystavená konaním žalobcu do situácie, že začína byť vážne ohrozená jej finančná
situácia, ktorá môže v konečnom dôsledku nepriaznivo ohrozovať aj zabezpečenie starostlivosti o ich
spoločného maloletého syna, ktorý je zverený do jej starostlivosti. Žalovaná má takisto za to, že v

prípade akceptácie návrhu žalobcu by na jeho strane vznikol neoprávnený finančný prospech, ktorý by
na strane žalobcu zakladal bezdôvodné obohatenie. Žalobcove tvrdenia pravdivé nie sú, sú pred súdom
prezentované neobjektívne, účelovo a iba na základe jeho subjektívneho vnímania a subjektívneho
výkladu. Žalobca pri podaní svojho návrhu a prezentácii svojich dôvodov účelovo vynecháva ostatné
skutočnosti, ktoré s posudzovanou situáciou úzko súvisia a ktoré musia byť objektívne posudzované

v kontexte celého sporu, tak, aby tento bol následne príslušným súdom spravodlivo rozhodnutý.
Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že žalovaná sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým a že
vytvára obštrukcie, ktorými sa snaží mylne vyvolávať dojem, že ona je síce ochotná dodržiavať súdne
rozhodnutie, ale podľa nepodložených a lživých tvrdení žalovanej to údajne objektívne prekážky na
strane dieťaťa neumožňujú. Tieto tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé a pri objektívnom posúdení množstva

žalobcom podaných návrhov a dlhodobosti takého konania žalobcu je viac ako zrejmé, že sám žalobca
koná opisovaným spôsobom a to všetko iba s účelom domnelého trestania matky maloletého, teda
žalovanej. Žalobca i napriek tomu, že sám má najlepšiu vedomosť a praktickú skúsenosť o tom, ako sa
k nemu jeho maloletý syn správa, dovolí si tvrdiť, že takéto správanie je iba výsledkom nepodloženýcha lživých tvrdení žalovanej. Okresný súd Prievidza opakovane vykonal a stále výhradne na žiadosť
žalobcu aj vykonáva rozhodnutia vo vzťahu k stretávaniu sa maloletého so žalobcom. Z označených
výkonov rozhodnutia boli zabezpečené obrazové a zvukovo obrazové záznamy, ktoré má konajúci súd

k dispozícii. Okrem týchto záznamov žalovaná sama predložila konajúcemu súdu niekoľko zvukových
záznamov, z ktorých je zrejmé, ako sa žalobca správa pri realizovaných výkonoch rozhodnutia a ako
na tieto stretnutia a ich priebeh reaguje maloletý. V danom momente je nepochopiteľné, ako môže
žalobca po vzhliadnutí zabezpečených záznamov a reálnom vyhodnotení týchto výkonov a osobnej
skutočnosti vôbec tvrdiť, že maloletý koná, resp. konal na pokyn alebo z podnetu žalovanej. Majú za

to, že v posudzovanom prípade existovali objektívne okolnosti, na základe ktorých sa styk žalobcu
s maloletým nemohol 5.8.2023 uskutočniť a to nielen v tento jeden deň. Rovnako majú za to, že žalovaná
upozornila žalobcu vopred na to, že tento styk sa s vysokou pravdepodobnosťou neuskutoční a súčasne
aj žalobca sám vedel, že sa predmetný styk s maloletým neuskutoční a to na základe jeho vlastnej
vedomosti, predchádzajúcej skúsenosti a aj jeho následného konania po neuskutočnenom styku.
Konanie maloletého dňa 5.8.2023, ktoré vo svojom návrhu žalobca úplne opomenul, bolo spôsobené

a zapríčinené okrem iného i predchádzajúcim konaním osôb, ktoré realizovali výkon rozhodnutia a ktoré
tým, že uviedli do omylu maloletého, primárne spôsobili absolútne odmietanie styku so žalobcom
maloletým. Dňa 23.7.2023 realizovala sudkyňa tunajšieho súdu styk maloletého s otcom tak, že sa
dostavila do miesta trvalého pobytu maloletého a spoločne so žalobcom presvedčili maloletého na
styk s otcom s tým, že: ,,Keď maloletý nechce ísť spať k otcovi, tak ona mu dáva sudcovské slovo,

že ho otec večer donesie naspäť domov. Že si má rozmyslieť, či chce ísť tak ako deň predtým, do
večera bez prespania“. Sudkyňa toto sľúbila maloletému trikrát a sľúbil mu to aj otec tak ako to vyplýva
aj zo zabezpečenej zvukovo obrazovej nahrávky. Otec samozrejme maloletého domov nedoniesol
a žalovanej argumentoval tým, že vraj vyslovene súd zle pochopila. Následkom takéhoto konania došlo
dňa 5.8.2023 k situácii, že maloletý nielenže odmietal styk so žalobcom, ale tesne pred odovzdaním na

styk plakal, kričal, že za otcom nejde, schovával sa a v niektorých momentoch sa dostával až do stavu
záchvatov a hysterického odmietania styku so žalobcom. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo
žalobcom predloženej SMS komunikácie, ktorá preukazuje, že žalobca sa primárne nesnaží o riešenie
príčiny existujúceho stavu, ale si čisto účelovo zabezpečuje dôkazy na následné podávanie trestných
oznámení, uplatňovania domnelej škody a predkladanie formálnych dôkazov na svoje konanie. Takmer

počas celých letných prázdnin sa pred trvalým pobytom maloletého opakovala donekonečna scéna,
kedy otec stál pred domom, zvonil, volal policajtov a maloletý doma plakal, schovával sa, dostával
sa do hysterických záchvatov a odmietal dokonca vyjsť už aj pred dom za otcom. Aj z následného
konania žalobcu je zrejmé, že sám žalobca reálne ani nemal záujem o styk, ale prioritne sa sústredil
na zabezpečenie si dôkazného materiálu na už vtedy plánované uplatnenie si domnelej náhrady škody,

ktorú mu mala podľa jeho tvrdení spôsobiť žalovaná. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil
súdu ako dôkaz Zápisnicu o trestnom oznámení, zo dňa 5.8.2023, ktorá ale podľa ich názoru nie je
relevantným dôkazom v prejednávanej veci, pretože z nej nevyplýva žiadna bez dôvodných pochybností
preukázaná skutočnosť, je iba úradným záznamom subjektívneho vyjadrenia žalovaného, ktorého
pravdivosť nikto nepreveroval a preto si jej relevantnosť a dôkaznú hodnotu dovoľujú v celom rozsahu

rozporovať. Z tohto dôkazu nevyplýva, že by sa žalovaná dopustila akéhokoľvek protiprávneho konania,
a to či už z pohľadu trestného alebo civilného práva. Z SMS komunikácie, predloženej žalobcom, je
zrejmé, že žalobca sa nepokúšal vzniknutú situáciu konštruktívne riešiť, žalobca už pri svojom konaní
v nadväznosti, na ktoré mu mala vzniknúť domnelá škoda, konal vedome a účelovo tak, aby následne
vedel preukázať vznik domnelého nároku na jeho strane. Protiprávne konanie musí byť poškodeným

preukázané, takisto aj vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej
povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Opomenutie
môže privodiť zodpovednosť za škodu, ak ide o opomenutie takej povinnosti, keď škodca bol povinný
konať. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou

a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu. Ku skúmania zavinenia, kde sa zavinenie vyžaduje
(§ 420 a § 424 OZ) pristúpi súd až potom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním škodcu a vzniknutou škodou (R 47/1984). Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti
zaťažuje poškodeného. Ide o otázku skutkovú, nie právnu. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak
vznikla konkrétna majetková ujma, následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je

jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také
protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Vzťah príčiny a následku musí byť
priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky /ďalej aj len „NSSR“/ sp.zn. 2CdO 292/2006). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy,ak škoda vznikla následkom porušenia právnej povinnosti škodcu, či právom kvalifikovanej udalosti,
teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku, a teda, ak je doložené, že
nebyť protiprávneho úkonu (škodovej udalosti), ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná

skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne; príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie
ktorej by škodový následok nevznikol. Nemusí ísť pritom o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin,
ktorý sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide a to o príčinu podstatnú. Ak
je kauzálna súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody prerušená, ide o tzv. nepriamu
škodu. Judikatúra i doktrína presadzujú názor, že za súčasného právneho vzťahu patrí poškodenému

nárok na náhradu škody len v prípade priamej škody (ktorá má podobu skutočnej škody alebo ušlého
zisku) a nepriama škoda náhrade nepodlieha. Pri priamej škode judikatúra vychádza z toho, že pri nej
existuje priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym spôsobením škody a vznikom škody, zatiaľ čo pri
nepriamej škode tento priamy príčinný vzťah chýba (rozhodnutie R7/1979). Všeobecná zodpovednosť
za škodu podľa § 420 OZ je zodpovednosťou za predpokladané zavinenie. Zavinenie sa právnou
teóriou i praxou chápe ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré sa prieči objektívnemu

právu a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Zbavenie sa zodpovednosti potom
znamená, že škodca pri splnení predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu musí preukázať,
že škodu nezavinil. Teda musí preukazovať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať to, že
škode, vzniknutej porušením právnych povinností, nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré od neho bolo možné - objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu

požadovať. V posudzovanom prípade nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej
a následným vznikom škody na strane žalobcu. K vzniku domnelej škody žalobcu, ktorú sám označil,
nedošlo pre pasivitu alebo odpor žalovanej, ale výlučne z vôle a konania samotného maloletého
dieťaťa. Nimi tvrdené skutočnosti preukazuje s odstupom času aj konanie maloletého, ktoré je priamo
zachytené, preukázané a teda dôkazne zabezpečené aj z realizovaných výkonov rozhodnutia, ktoré

pravidelneanavýslovnúžiadosťžalobcuvykonávaOkresnýsúdPrievidza.Vrámcijednotlivýchvýkonov
rozhodnutia je zrejmé, že matka maloletého, v tomto momente v procesnom postavení žalovanej,
žiadnym svojím úmyselným konaním, alebo opomenutím konania nespôsobila a nezapríčinila stav, ktorý
je jej pripisovaný v rámci prezentovaného tvrdenia žalobcu. V danom prípade ide preukázateľne o vôľu
maloletého, ktorú v daných momentoch nedokáže žalovaná žiadnym reálnym spôsobom zmeniť a s

vysokou pravdepodobnosťou ani ovplyvniť. Aj zo zabezpečených dôkazov Okresným súdom Prievidza,
ktoré boli vyhotovené v rámci výkonu rozhodnutia, je možné reálne vidieť, že prioritne žalobca svojím
dlhodobým a cieleným konaním postupne primárne spôsobil stav, ktorým dnes označuje ako porušenie
právnej povinnosti zo strany žalovanej. Uplatňovaný nárok žalobcu je nutné v posudzovanom prípade
vyhodnotiť v širších intenciách celej situácie, ktorá má podľa tvrdení žalobcu zakladať oprávnenosť

jeho nároku. V danom prípade je nutné tiež brať v úvahu aj závery znaleckého dokazovania, ktoré
vyplývajú zo znaleckého posudku č. 5/2022, vyhotovené znalkyňou B. L. Q., ktorý bol zabezpečený
a následne vykonaný na Okresnom súde Bratislava IV, v konaní sp.zn. 13P/91/2009. Zo záverov tohto
posudku okrem iného vyplynulo, že vzťah maloletého dieťaťa nie je na podvedomej báze narušený
ani k jednému z rodičov. Narušenie nastáva situačne pri konfliktoch medzi rodičmi, ktorými je maloleté

dieťa zaťažené. Znalkyňa počas vyšetrenia nezistila vedomé tendencie k manipulácii maloletého.
Vzájomné narušené vzťahy medzi rodičmi vplývajú výrazne negatívne na maloletého a pretože je
maloletý primárne viazaný na matku, tak tieto vzájomné narušené vzťahy rodičov spôsobujú jeho príklon
k osobe matky a odklon od osoby otca. Znalkyňa tiež uviedla, že otec matku subjektívne vykresľuje
ako psychicky labilnú osobu, čím narúša ich vzájomný vzťah a aj prípadne ochotu matky s otcom

lepšie spolupracovať. Matka síce pripravuje maloleté dieťa na styk s otcom, avšak vnútorne sa môže
cítiť konaním otca a jeho výrokmi o jej duševnej poruche dotknutá a má pocit, že otec maloletého
nechce spolupracovať a meniť svoj postoj k nej a prispôsobovať aj sám seba k potrebám maloletého.
Maloletý pretože je na matku naviazaný, môže aj napriek jej snahe o motiváciu syna k stretávaniu
s otcom toto stretávanie odmietať, pretože nechce byť od matky dlhodobejšie odlúčený. Z vyššie

uvedených záverov znaleckého posudku je zrejmé, že matka – žalovaná sa preukázateľne nedopúšťa
a ani sa nemá ako dopúšťať žiadneho takého konania, ktoré by zakladalo jej zodpovednosť na náhradu
škody voči žalobcovi, tak ako ju tento prezentuje. Naopak si dovolia tvrdiť, a to aj s odstupom času od
posudzovanej udalosti a v súbehu s aktuálnym stavom, ktorý v súčasnosti existuje, že sám žalobca
svojím úmyselným a účelovým konaním ďalej intenzívne prehlbuje a zhoršuje situáciu, ktorú v konečnom

dôsledku určite veľmi intenzívne vníma aj maloletý. Z uvedeného je teda zrejmé, že príčinná súvislosť
medzi domnelou škodou žalobcu a konaním žalovanej, preukázateľne neexistuje. K nenaplnenému
stykuotcasmaloletýmnedošlovdôsledkukonaniamatky,alepreukázateľnezdôvodov,ktorévychádzali
jednoznačne z vôle samotného dieťaťa. V posudzovanom prípade je zákonná povinnosť preukázaťkonanie žalovanej povinnosťou žalobcu. Žalobca však takéto konanie matky nepreukázal a svoj nárok
zakladá výhradne na subjektívnych domnienkach, ktoré nie sú v danom prípade na priznanie náhrady
škody dostačujúce. Aj na základe predchádzajúcich obdobných prípadov, rozhodovaných na Okresnom

súde Prievidza, žalobca mohol mať a určite aj mal vedomosť, že mu s vysokou pravdepodobnosťou
vznikne škoda, no aj napriek tomu realizoval konanie, aby si následne z takéhoto postupu mohol uplatniť
domnelú náhradu škody. Takýto postup, resp. úmyselné a účelové konanie žalobcu je neprijateľné
a v danom prípade je to aj okolnosť, ktorá v rámci všeobecného výkladu vyššie citovaných aplikačných
pravidiel pomerne intenzívne oslabuje právny základ žalobcom uplatneného nároku. V tomto prípade

neexistuje žiadne aktívne konanie a ani pasivita zo strany žalovanej, ktoré by boli alebo mohli byť
príčinnou súvislosťou k ujme tvrdenej žalobcom. Dieťa, ktoré má primeraný vek a rozumové schopnosti,
prejavilo vlastnú vôľu, ktorá preukázateľne nie je výsledkom manipulácie matky, ani jej nedostatočnej
výchovy alebo vedenia. Z pohľadu existujúcej judikatúry a takisto praxe súdov možno konštatovať, že
nemožno vyžadovať od rodiča, aby prinútil dieťa k styku, ak dieťa prejaví dôvodný a konzistentný odpor
a zároveň nie je preukázané, že rodič (v tomto prípade žalovaná) tento odpor vyvolala, spôsobila alebo

ho udržiava. Zodpovednosť za škodu podľa OZ je viazaná na zavinenie alebo aspoň porušenie právnej
povinnosti. Ak matka plnila rozhodnutie súdu o úprave styku tým, že zabezpečila a pripravila dieťa,
neporušilažiadnupovinnosť.Matkanemôžeapodľazákonaaninesmieniesťzodpovednosťzavýsledok
konania alebo rozhodovania sa samotného dieťaťa, ktoré nie je možné nijako z jej strany ovplyvniť.
Ak by mal súd posudzovať zodpovednosť matky za nezrealizovaný styk, musel by zároveň odoprieť

autonómiu dieťaťu pri jeho vyjadrení vlastnej vôle, čo by bolo v zásadnom rozpore s Dohovorom o
právach dieťaťa a nadradenou koncepciou najlepšieho záujmu dieťaťa. V danom prípade neexistuje
ani právny titul pre vznik takejto zodpovednosti ani právom chránený záujem, ktorý by bol objektívne
porušený matkiným konaním. Matka žiadnym spôsobom neporušila zákonnú povinnosť a ani nekonala
protiprávne a z uvedených dôvodov nie je možné preukázať vznik škody právneho charakteru, ani jej

príčinnú súvislosť s konaním matky. Náhradu škody z právneho titulu, ktorý označuje žalobca, nie je
možnépriznaťtam,kdekontaktnezrealizovalodieťazvlastnéhorozhodnutia.Zdôrazňujújednuzásadnú
skutočnosť a síce, že žalovaná si nie je vedomá toho, že by mala dodržovať odporučenie Okresného
súdu Bratislava IV, ale s určitosťou má dodržiavať, tak ako to aj robí, konkrétne rozhodnutie, ktorým ale
s určitosťou nebude iba odporúčanie. Na túto skutočnosť bol žalovaný upozornený aj v rámci zápisnice

z výkonu rozhodnutia v mesiaci február 2023, teda tesne po stretnutí, z ktorého si žalobca uplatňuje
náhradu škody. Rovnako tak bolo pri označenom výkone rozhodnutia povedané, že sa má aj žalovaná
zúčastniť styku žalovaného so žalobcom. Na druhej strane, keď tak žalovaná urobila a zúčastnila sa,
následne z tohto jej konania dokázal žalobca zabezpečiť oznámenie, ktorého výsledkom je až obžaloba
žalovanej. Aj vzhľadom na množstvo a permanentnosť podávania návrhov zo strany žalobcu, majú

za to, že týmto konaním žalobcu dochádza podľa platných základných princípov Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) k zjavnému zneužitiu práva, a to najmä za účelom šikanovania žalovanej.
Žalobca svojím konaním postupne, aj keď zatiaľ nepriamo, začína ohrozovať aj najlepší záujem a
stabilituvýchovnéhoprostrediamaloletéhodieťaťa,namiestotoho,abysakonštruktívnesnažiloriešenie
primárnej príčiny existujúcej situácie. Aj podľa rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike majú za

to, že označenému konaniu žalobcu by súd nemal poskytnúť súdnu ochranu. V časti uplatnených úrokov
z omeškania majú za to, že úrok ako príslušenstvo uplatnenej sumy je možné dôvodne požadovať od
času, kedy malo dôjsť k predpokladanému plneniu v danej výške. Pretože ale žalobca označenú sumu
uplatnil voči žalovanej preukázateľne prvýkrát až v momente podania žalobného návrhu, neexistuje
zákonný dôvod na priznanie úroku z označenej sumy odo dňa 6.8.2023.

4. Žalobca, žalovaná a ani právny zástupca žalovanej sa na pojednávanie neustanovili. Právny zástupca
žalobcu neúčasť žalobcu na pojednávaní ospravedlnil. Právny zástupca žalovanej a ani žalovaná
sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnili. Právny zástupca žalovanej žiadal súd o odročenie
pojednávania, ktorej žiadosti súd v súlade s ustanovením § 183 CSP nevyhovel, keďže len samotná

kolízia pojednávaní u právneho zástupcu žalovanej v deň nariadeného pojednávania sama osebe
nemôže byť dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. V súlade s ustanovením § 180 CSP
pojednával súd vo veci v neprítomnosti žalobcu, žalovanej a jej právneho zástupcu.

5. Dokazovaním, vykonaným na pojednávaní, vypočutím právneho zástupcu žalobcu a oboznámením

obsahu spisu, osobitne žaloba č.l. 2-8, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 5.8.2023 č.l. 11,
SMS komunikácia medzi žalobcom a žalovanou od 26.7.2023 do 5.8.2023 č.l. 12-14, Zmluva o
výpožičke č.l. 15, veľký technický preukaz od vozidla č.l. 16, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.
19CoP/20/2022-2736zodňa 23.6.2022č.l.17,podaniežalovanejkmerituveci–odporprotiplatobnémurozkazu č.l. 47-55, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu č.l. 62-66,
uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v D., Odbor kriminálnej polície č.l. 67, uznesenie
Okresnej prokuratúry D. č.l. 85, obžaloba na žalovanú č.l. 89, fotografie č.l. 91-93, zoznam konaní

vedených na tunajšom súde stranami sporu č.l. 100-105, znalecký posudok č. 5/2022 vypracovaný pre
Okresný súd Bratislava IV v rámci rozvodového konania, znalkyňou B. L. Q. H. 113, mal súd zistený
tento skutkový stav veci:

6. Na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 18P/54/2019-2555, zo dňa 9.3.2022, v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19CoP/20/2022-2736, zo dňa 23.6.2022, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 22.7.2022, bol styk žalobcu (otca maloletého) s jeho maloletým synom B. dňa
4.2. 2023 upravený tak, že bol oprávnený bez prítomnosti matky (žalovanej) stretávať sa s maloletým
každý nepárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod., s
tým, že matka (žalovaná) je povinná maloletého na styk s otcom (žalobcom) pripraviť a odovzdať ho
otcovi (žalobcovi) v stanovenom čase pred vchodom do budovy Q. O. E., nachádzajúceho sa na R. S.

C. E., kde jej ho otec (žalobca) v stanovenom čase odovzdá.

7. Medzi stranami nebolo sporné, že v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia súdu, dňa 5.8.2023, sa
žalobca dostavil pred Q. O. S. R. S. C. E., avšak k odovzdaniu maloletého zo strany matky (žalovanej)
žalobcovi nedošlo.

8. Z SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že pred dňom 5.8.2023, otec (žalobca)
niekoľkokrát oslovil matku (žalovanú) s otázkou, ako sa má jeho syn, na otázky ktoré mu žalovaná
neodpovedala. Dňa 4.8.2023 žalobca žalovanej oznámil: ,,Zajtra odovzdanie na styk na námestí
o 10,00 hod.“. Žalovaná žalobcovi na tento mail neodpovedala. Následne v deň upraveného styku

žalobcu s maloletým žalobca žalovanej napísal: ,,O 9,38 hod. čakám na námestí“, na čo mu žalovaná
odpísala: ,,B. nechce ísť, celú noc plakal, zo spánku a budil sa, je hore už od 5,00 hod., bolelo ho bruško,
žesabojíanechceísťzatatkom.Plačeakričí,ženejdezatatkom,ajkeďhostálepresviedčam,abyšiel“.
Následne o 10,06 hod. žalobca žalovanej napísal: ,,Zámerne a opakovane maríš styk, staré klamstvá
opakuješ,idempreddom“.O10,32hod.žalobcažalovanejnapísal:,,Sompreddomom,otvoranormálne

mi odovzdal B.“. Následne o 10,34 hod. žalovaná žalobcovi opakovane uviedla, že maloletý za otcom
ísť nechce, bojí sa, nechce u neho spať. Následne o 10,40 hod. žalobca žalovanej napísal: ,,Len mi
normálne odovzdať syna, je to v jeho záujme, nebráň mu byť s otcom“. Žalovaná obratom žalobcovi
uviedla: ,,Ja mu v ničom nebránim, on sám plače a hovorí, že nechce ísť za tatkom“. Následne žalobca
ešte dvakrát SMS správami vyzval žalovanú na odovzdanie mu maloletého, a to o 10,46 hod. a o 13,59

hod., na čo mu žalovaná o 14,02 hod. napísala: ,,B. stále nechce ísť, aj keď ho prehováram, hovorí,
že nechce ísť za tatkom“. Následne žalovaná ešte na dve ďalšie SMS správy od žalobcu žalobcovi
oznámila: ,,B. stále hovorí, že nechce ísť a schováva sa, aj keď ho presviedčam, aby išiel, tak stále
nechce ísť“. Následne žalobca napísal žalovanej ešte tri SMS správy, v ktorých jej vyčítal to, že mu syna
riadne neodovzdala a vyzval ju opätovne na odovzdanie mu maloletého.

9. Zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobca následne, po dostavení sa pred rodinný dom, v
ktoromžalovanásmaloletýmbýva,privolalhliadkupolície,kodovzdaniudieťaťažalobcovivšaknedošlo.
Následne žalobca podal v tejto súvislosti na žalovanú trestné oznámenie na U. V. D. N. C. D., U. Q. D. D..

10.Dňa5.8.2023naU.V.D.N.C.D.,U.Q.D.D.,bolaspísanáZápisnicaotrestnomoznámenížalobcu,z
ktorej vyplýva, že dňa 5.8.2023 bol oprávnený stretnúť sa so svojím maloletým synom, pričom matka mu
tak, ako v predchádzajúcich prípadoch, maloletého riadne neodovzdala, napriek tomu, že táto povinnosť
jej vyplýva z vykonateľného súdneho rozhodnutia. Uviedol, že následne, potom, ako matka maloletého
sa spolu s maloletým nedostavila na námestie, prišiel pred jej dom, zazvonil pri bráničke, nikto mu

neotvoril a matka mu písala SMS správy, v ktorých opakovala to isté, napriek tomu, že ju opakovane
žiadal, aby mu syna normálne odovzdala, prestala s marením styku, čím synovi škodí. Keďže sa nemal
ako k synovi dostať, privolal na miesto samé policajnú hliadku, policajt zazvonil pri bráničke, ako vždy,
otvoril mu starý otec maloletého a pozval policajta do predsiene domu. Policajt po chvíle vyšiel, dvere
od domu sa zavreli, nikto z nich nevychádzal. Matka nemala žiadnu snahu styk uskutočniť, syna na styk

riadne pripraviť, umožniť mu aspoň vizuálny kontakt s ním a ani hľadať iné náhradné riešenie. Matku ani
syna v ten deň nevidel, policajt mu len uviedol, že matka bola doma, povedala mu, že syn nechce na styk
ísť, pričom policajt jeho syna nevidel a nepočul v dome žiaden plač. Matka dieťa nevydala ani napriek
výzve policajta a nepredložila ani žiaden doklad o ochorení dieťaťa. Matka tým zmarila už 109-ty styk.11. Zo zmluvy o výpožičke, zo dňa 24.9.2021, uzatvorenej medzi A. W. D., ako požičiavateľom a
žalobcom ako vypožičiavateľom vyplýva, že požičiavateľ bezodplatne prenechal žalobcovi vozidlo C. P.

X.: F. na užívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.9.2021 na dobu neurčitú.

12. Z predloženého technického preukazu č. D. XXXXXX bolo zistené, že W. D., nar. XX.X.XXXX, je
evidovaný ako vlastník vozidla C. P., X.: F., na ktorom vozidle dňa 5.8.2023 žalobca za svojím synom
pricestoval. Podľa údajov v technickom preukaze je spotreba uvedeného vozidla 7,6 litra na 100 km. Z

informácií dostupných na internete (www.statdat.statistics.sk) vyplýva, že počas kalendárneho týždňa
od 31.7.2023 do 6.8.2023 bola priemerná cena benzínu natural 95 oktánový 1,703 eur/liter.

13. Reagujúc na písomné stanovisko žalovanej k žalobnému návrhu, žalobca, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, podaním, datovaným dňom 20.10.2025, okrem iného uviedol, že žalovaná účelovo
opomína, že dlhodobo vykonateľné súdne rozhodnutia vo veci úpravy rodičovských práv a povinností

k maloletému dobrovoľne nerešpektuje a účelovo a bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu bráni
styku žalobcu sústavne s maloletým. Rôznymi obštrukciami a prieťahmi zmarila k dnešnému dňu 220
stykov žalobcu s maloletým. Neuskutočnenie realizácie styku žalobcu s maloletým v dôsledku jeho
zmarenia žalovanou je úmyselným porušením právnej povinnosti, záver na ktorý poukazuje žalobca
vyplýva predovšetkým z početných právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Prievidza, potvrdených

Krajským súdom v Trenčíne, v obdobných konaniach o náhradu škody, vedených medzi žalobcom
a žalovanou, a konanie žalovanej je reflektované najmä príslušnými orgánmi v konaní o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na Mestskom súde E. A. a Okresnom súde D. a v
konaniach o výkon rozhodnutia, vedených na Okresnom súde D., vrátane rozhodnutí súdov, kolízneho
opatrovníka, znalkýň a ďalších osôb. Dňa 17.10.2024 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru D. vydalo

rozhodnutie, ktorým bolo voči žalovanej začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie za spáchanie
prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia. Z obsahu tohto uznesenia je zrejmé, že dôvodom pre
začatietrestnéhostíhaniaavznesenieobvineniavočižalovanejjedlhodobáapretrvávajúcanerealizácia
styku žalobcu s maloletým z dôvodov neustálych prekážok výlučne na strane žalovanej. Zámerne a
vedome žalovaná tieto styky dlhodobo marí a znemožňuje žalobcovi tráviť s maloletým plnohodnotný

čas. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná sťažnosť, pričom prokurátorka Okresnej prokuratúry
D., uznesením, zo dňa 28.10.2024, túto sťažnosť zamietla, pričom v odôvodnení uznesenia okrem
iného uviedla: ,,V priebehu doterajšieho skráteného vyšetrovania boli vykonané dôkazy, z ktorých
vyplýva, že maloletý B. má k otcovi vytvorené pozitívne citové väzby, v jeho spoločnosti sa cíti dobre
a bezpečne a nemá problém pred otcom spontánne vyjadrovať svoje pocity a postoje. Rozhodne

nemožno tvrdiť, že by syn otca odmietal, nevidno v jeho prežívaní žiadny odpor, úzkosť“. Následne
Okresná prokuratúra D., dňa 25.4.2025, doručila tunajšiemu súdu obžalobu na žalovanú za pokračovací
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, pričom v obžalobe sa
uvádza, že obžalovaná ,,má negatívne vnútorné nastavenie voči A. C., ktoré prejavuje aj navonok, čo
maloletý B. vníma, jej správanie minimálne počas stykov pôsobilo a pôsobí na destabilizáciu vzťahu

syna k otcovi, jej konaním je dieťa uberané o príležitosť rozvíjať vzťah k otcovi, sporadicky sa k otcovi
správa vývinovo neadekvátne, navonok pri stretnutiach s A. C. a pri pokusoch o styky pôsobí žalovaná
nahnevane, prejavuje nespokojnosť, hnev prenáša do verbalizácie aj do konania, a to aj pred synom,
nemotivuje, resp. dostatočne nemotivuje syna, aby jeho odovzdanie otcovi prebehlo, resp. aby styky
prebehli bez problémov, synovi hovorí o nevhodných veciach, napríklad že otec jej ho chce vziať, že

na neho volá policajtov, že chce matku dostať do väzenia atď.“. Vyjadrenie žalovanej považujú za
nedôvodné, nekonkrétne a ničím nepreukázané, pretože sa nevyjadrila k akejkoľvek skutočnosti, ktorá
je predmetom konania. Tvrdenia žalovanej sú tendenčné a nesprávne, s cieľom odvrátiť pozornosť
nielen od skutkového stavu dňa 5.8.2023, ale najmä právneho stavu inštitútu náhrady škody. Žalovaná
nijako neobjasnila svoje konanie, ktoré ju viedlo k nerešpektovaniu vykonateľného súdneho rozhodnutia

a takisto nepredložila žiaden dôkaz, odôvodňujúci jej svojvoľné konanie, ktorého následkom bolo
neumožnenie a zmarenie styku žalobcu s maloletým. Žalobca má za to, že neuskutočnenie realizácie
styku žalobcu s maloletým dňa 5.8.2023 nebolo v dôsledku ospravedlniteľného dôvodu, ale išlo o
úmyselné a protiprávne konanie žalovanej. Záujem maloletých detí musí byť prvoradým hľadiskom pri
hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi a tento

záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote detí bezpochyby
nezastupiteľné postavenie (Nález Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 55/04). Tvrdenie žalovanej
o tom, že v prípade akceptácie návrhu žalobcu by na strane žalobcu vznikol neoprávnený finančný
prospech, ktorý by následne na strane žalobcu preukázateľne zakladal bezdôvodné obohateniena úkor žalovanej, považuje za iracionálne a absolútne nezodpovedá skutkovému a právnemu
stavu. Je to žalovaná, ktorá porušila súdom uloženú právnu povinnosť a maloleté dieťa na styk so
žalobcom nepripravila, nemotivovala ho a žalobcovi neumožnila s maloletým ani len vizuálny kontakt.

Obdobné nároky, uplatnené zo strany žalobcu, vznikli v dôsledku opakovaného čiastkového porušenia
právnej povinnosti žalovanej a teda ide o legitímne uplatňovanie zákonných prostriedkov na ochranu
svojich práv. Nie je možné označiť za šikanózne konanie to, čo je reakciou na systematické a
vedomé porušovanie súdnych rozhodnutí zo strany žalovanej. Takisto nemožno spochybniť žalobcom
predložené listinné dôkazy, ktoré preukazujú negatívny postoj žalovanej k plneniu jej uloženej právnej

povinnosti. Žalobca sa niekoľko hodín pred miestom bydliska maloletého syna zdržiaval a neúspešne sa
domáhal styku s ním. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že z predchádzajúcich obdobných prípadov, rozhodovaných
na tunajšom súde, mohol žalobca a určite mal aj vedomosť, že mu s vysokou pravdepodobnosťou
vznikne škoda, a aj napriek tomu realizoval konanie, ktoré sa dá označiť ako účelové konanie na to, aby
si následne z takéhoto postupu mohol uplatniť náhradu škody, vyvstáva otázka, či si vôbec žalovaná
je vedomá svojich tvrdení, a to, že žalobca aj napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu

súdu, mal vedieť, že v dôsledku dlhodobého a protiprávneho konania žalovanej žalovaná styk žalobcu
s maloletým zmarí a preto sa žalobca na styk radšej nemal dostaviť a tým, že sa tam dostavil, konal
účelovo a škodu si spôsobil sám. Výklad žalovanej hrubo a neospravedlniteľne zasahuje do výkonu
rodičovských práv a povinností žalobcu a inštitútu zodpovednosti za škodu. Žalovaná ďalej dotvára
závery znaleckého posudku č. 5/2022, zo dňa 15.1.2023, v rámci ktorého sa snaží preukázať, že

napriek svojej údajnej snahe motivovať maloletého k styku so žalobcom, nenesie zodpovednosť za jeho
odmietavý postoj. Bezpredmetná a právna argumentácia žalovanej je len jej snahou podsunúť nevôľu
maloletého stýkať sa s otcom, čo v žiadnom prípade nevyplýva z uvedeného znaleckého posudku.
V žiadnom konaní, znaleckom, psychologickom, či v inom nebol nikdy preukázaný akýkoľvek negatívny
vplyv otca na maloletého a túto skutočnosť preukazuje aj predmetný znalecký posudok. Rovnako

klamlivé a zarážajúce je tvrdenie žalovanej, keď vo svojom odpore uvádza: ,,Konanie maloletého dňa
5.8.2023, ktoré vo svojom návrhu žalobca úplne opomenul (čo okrem iného jasne preukazuje aj
účel podaného návrhu žalobcu a cieľ, ktorý žalobca sleduje), bolo spôsobené a zapríčinené okrem
iného i predchádzajúcim konaním osôb, ktoré realizovali výkon rozhodnutia a ktoré tým, že uviedli do
omylu maloletého, primárne spôsobili absolútne odmietanie styku so žalobcom na strane maloletého“.

Nepravdivá a skreslená interpretácia skutkového stavu žalovanou nevhodne a zavádzajúco presúva
zodpovednosť jej vlastného protiprávneho konania na zákonnú sudkyňu, konajúcu v súlade so zákonom
a výhradne za účelom sledovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Žalobca ešte počas jari 2023
plnohodnotne realizoval styky so svojím maloletým synom, na ktorom nebolo vôbec badať neexistentnú
odmietavú vôľu maloletého, práve naopak. Snaha žalovanej ospravedlniť svoje protiprávne konanie

tvrdením, že maloletý údajne prejavil vôľu, keď odmietol realizáciu styku so žalobcom a že túto vôľu
treba rešpektovať, vzhľadom na jeho primeraný vek a rozumové schopnosti, je neakceptovateľná a
nezodpovedá skutkovému stavu veci a to ani v širšom kontexte. Spochybňovanie nároku žalobcu
je nesprávne, neopodstatnené a odporuje zistenému skutkovému stavu. Zodpovednosť za škodu,
vyplývajúcu zo zmareného styku žalobcu s maloletým, dňa 5.8.2023, preberá výlučne žalovaná, keďže

styk žalobcu s maloletým úmyselným porušením súdom uloženej jej právnej povinnosti zmarila, a
maloleté dieťa na styk so žalobcom nepripravila a styk neumožnila.

14. Z dôvodu opakovane zmarených stykov otca s maloletým B., Okresné riaditeľstvo Policajného
zboru v D., Odbor kriminálnej polície, prvé oddelenie vyšetrovania, pod sp.zn. H.:U./X-XXX-XX-XXXX,

T. XX.XX.XXXX, začalo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, trestné stíhanie a súčasne podľa §
206 ods. 1 Trestného poriadku vznieslo obvinenie voči žalovanej, za spáchanie prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona.

15. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podala žalovaná sťažnosť, ktorú uznesením, H. XXX XXX/

XX/XXXX-XXX, N. T. XX.XX.XXXX, prokurátorka Okresnej prokuratúry D., zamietla ako nedôvodnú.
Z odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia vyplýva, že maloletý B. dokáže a môže byť s otcom
bez prítomnosti matky, a dokonca, že maloletý s otcom bez prítomnosti matky prespal. Súčasťou
vyšetrovacieho spisu sú aj fotografie a záznamy predložené oznamovateľom, z ktorých je zrejmé, že
maloletý počas stykov s otcom sa správal uvoľnene, smial sa. Poukázala takisto na správy Centra pre

deti a rodiny (ďalej len „CDR“) D., ktoré vykonáva odborné poradenstvo, ktoré bolo uložené obvinenej
a oznamovateľovi súdom. Zo spisu tiež vyplýva, že vzhľadom na odpozorované reakcie dieťaťa, počas
intervencie v prítomnosti matky, by spoločné stretnutie rodičov a dieťaťa nemuselo priniesť očakávaný
výsledný efekt. Potrebné je tiež vziať do úvahy a prihliadať na niektoré vyjadrenia maloletého, ktorénezodpovedajú jeho veku, pričom k niektorým vyjadreniam nemohol sám dospieť, ale tieto musel
s najväčšou pravdepodobnosťou prebrať od matky, alebo od iných blízkych osôb, ktoré majú vedomosť
o niektorých skutočnostiach súvisiacich s obvinenou, s oznamovateľom a s maloletým B.. Čo sa týka

tvrdenia obvinenej, že syn styky s otcom odmieta, pre jeho konanie napríklad privolávanie policajných
hliadok počas choroby syna, trvaním styku s prespaním, uskutočnenie núteného výkonu rozhodnutia,
uvádza, že oznamovateľ sa snaží všetkými dostupnými legálnymi prostriedkami dosiahnuť, aby sa
styk so synom realizoval v zmysle rozsudku súdu. Keby sa styk oznamovateľa s maloletým realizoval
v zmysle rozsudku, nebolo by potrebné nič riešiť a to ani prostredníctvom polície a súdov a oznamovateľ

by nemal dôvod pristúpiť k opatreniam popísaných v sťažnosti. To, že oznamovateľ nerezignoval
a naďalej sa snaží o uskutočnenie styku so synom, mu nie je možné dať za vinu. V súvislosti s tým
poukazuje napríklad na to, že v dňoch 23.7.2023 a 24.7.2024 sa styk oznamovateľa realizoval so synom
bez problémov a to bez prítomnosti obvinenej a aj s prespaním maloletého B. s otcom. Poukázala
tiež na to, že ani prehratím zvukových záznamov predložených obvinenou so sťažnosťou nezistila také
okolnosti, ktoré by vylučovali vznesenie obvinenia za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 349 Trestného zákona.

16. Dňa 23.4.2025 bola na žalovanú podaná Okresnou prokuratúrou D. obžaloba pre pokračovací prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, z dôvodu opakovaného zmarenia
styku otca s maloletým dieťaťom. Vec sa v súčasnosti vedie na tunajšom súde pod sp.zn. 3T/18/2025.

17. Skutočnosť, že vzťah žalobcu s jeho maloletým synom je bezproblémový, preukazoval žalobca
v priebehu konania viacerými fotografiami, ktoré sú založené v spise na č.l. 91-93.

18. Zo znaleckého posudku č. 5/2022, vypracovaného písomne B. L. Q., znalkyňou z odboru

Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, Klinická psychológia detí, Psychológia sexuality,
ktorý bol vypracovaný v rámci rozvodového konania, ktoré sa vedie na Okresnom súde E. A., pod sp.zn.
13P/91/2019, vyplýva problematický vzťah medzi oboma rodičmi maloletého dieťaťa, ale i to, že maloletý
B. svojho otca neodmieta. Zo záverov predmetného znaleckého posudku takisto nebol preukázaný
žiaden negatívny vplyv otca na maloletého.

19. Právny zástupca žalobca na pojednávaní v celom rozsahu na žalobe zotrval. Na pojednávaní vzal
čiastočne žalobu v časti úrokov z omeškania späť a žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi žalovanú istinu spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 7,15% ročne zo žalovanej istiny od
17.9.2025 (nasledujúci deň po doručení žaloby žalovanej) do zaplatenia. Uviedol, že žalobca má za

to, že žalovaná porušením právnej a prevenčnej povinnosti styk maloletého so žalobcom neumožnila,
stretnutie žalobcu s maloletým zmarila a teda zodpovedá za škodu v celom rozsahu čo do dôvodu aj
výšky. Procesnú obranu žalovanej považujú za tendenčnú, účelovú a v rozpore s právnymi a skutkovými
okolnosťami. Upriamil pozornosť na samotný deň 5.8.2023, ktorému predchádzal prechádzajúci styk
otca s maloletým, ktorý sa uskutočnil v období od 21.7.2023 až 23.7.2023, kedy sa uskutočnil výkon

rozhodnutia, pričom zákonná sudkyňa obdobné tvrdenia žalovanej v SMS správach vyhodnotila ako
klamlivé, lživé, nepreukázané, maloletého navštívila v dome C. E., tento nebol rozrušený tak ako
tvrdí žalovaná v SMS správach. Maloletý po pár minútach so sudkyňou odišiel z domu žalovanej pri
bráničku, kde sa vrhol po otcovi do náručia, pričom žalovaná od hnevu buchla bráničku a vchodové
dvere, odvrkla nevhodným spôsobom sudkyni a odvtedy žalobca počas celého víkendu plnohodnotne

realizoval styk s maloletým a to aj s prespaním, absolútne bez problémov, šťastne, o čom svedčia
početné záznamy príslušných orgánov, kolíznej opatrovníčky, čo je preukázané aj v rámci konania
o výkon rozhodnutia. Žalobca má za to, že pokiaľ ide aj o deň 5.8.2023, nebola tu žiadna objektívna
prekážka, ktorú prezentuje žalovaná, aby sa žalobca so synom nestretol, ide len o žalovanou dlhodobý
účelový zámer mariť stretnutia maloletého so žalobcom. Aj v roku 2023 žalovaná dlhodobo marila styk

žalobcu s maloletým a vo februári v konaní o výkon rozhodnutia, žalovaná pod nátlakom súdu, že sa
výkon rozhodnutia nariadi, odrazu styk otcovi s maloletým umožnila v rámci štandardnej úpravy a styk
sa od marca do júna 2023 uskutočňoval v rámci právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, z ktorého
obdobia sú aj fotografie, ktoré žalobca do spisu predložil. Zlomovým bodom bolo to, že uznesením
nariadil súd rozšírenie styku žalobcu s maloletým s prespaním, s čím žalovaná nesúhlasila. Nasledujúci

styk už bol pod dohľadom súdu, jednorazový styk s prespaním sa uskutočnil v júli 2023 a následne od
5.8.2023 dochádza k sústavnému mareniu až do dnešného dňa, naposledy túto nedeľu 23.10.2025.
Plnohodnotne bol otec v kontakte so svojím synom na základe rozhodnutia súdu dňa 23.7.2023, na
základe nariadeného výkonu rozhodnutia sa vtedy styk žalobcu uskutočnil vrátane prespania maloletéhou neho. Odvtedy dochádzalo k sústavnému mareniu styku žalobcu s maloletým. Súd následne nariadil
v roku 2024 ďalší výkon rozhodnutia a následne od tohto obdobia sa styk realizuje čiastkovo, matka
maloletého na styk prinesie, ale maloletý je značne destabilizovaný, čo znamená, že očakáva od

matky dodržanie pravdepodobne sľubov, ktoré maloletému dala, stretnutia s kamarátmi počas styku so
žalobcom bez žalobcu, napríklad účasť na oslave, pričom maloletý sa počas stretnutia pýta, kedy pôjdu
na oslavu za kamarátmi, matka sa vzďaľuje od neho, je však v takej vzdialenosti, že maloletý ju stále vidí,
je zneistený jej pohybmi a styk je následne ukončený. Bol nariadený aj výkon rozhodnutia na mieste
samom v lete 2025, kedy sa čiastočne podarilo obnoviť nepretržitý kontakt žalobcu s maloletým, avšak

iba za účasti sudkyne, ktorá zobrala žalovanú z námestia, odviedla ju preč a maloletý bez akýchkoľvek
vonkajších vplyvov sa vedel radostne hrať s otcom, až pokým žalovaná neutiekla od sudkyne naspäť
za žalobcom a maloletým, maloletý bol opäť destabilizovaný a zo styku odišiel. Až do dnešného dňa
prebiehajú takto styky otca s maloletým. Maloletý býva pri styku s otcom rozrušený, zvykne si pýtať aj
súhlas od mamy, či sa môže pri otcovi napríklad hrať, čo potvrdzuje predpoklady žalobcu o manipulácii
maloletého zo strany žalovanej, čo vyplýva aj zo záverov orgánov činných v trestnom konaní, znalcov

a kolízneho opatrovníka, resp. súdu v rámci výkonu rozhodnutia.

20. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania medzi stranami vyplýva z osobitného

predpisu.

22. Akceptujúc dispozičné právo žalobcu s predmetom sporu, súd na pojednávaní, na ktoré sa žalovaná
so svojím právnym zástupcom bez ospravedlnenia neustanovili, konanie v časti uplatneného úroku z
omeškania zo žalovanej istiny 138,53 eur vo výške 9,25% ročne od 6.8.2023 do 16.9.2025 a vo výške

2,10% ročne od 17.9.2025 do zaplatenia, zastavil.

23. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

24. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

25. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu, v konaní
uplatnený a v priebehu konania upravený (v časti uplatnených úrokov z omeškania), je v celom rozsahu

dôvodný. Žalobca si voči žalovanej uplatnil v konaní nárok na náhradu škody ohľadne cestovných
náhrad, ktorá škoda mu mala vzniknúť dňa 5.8.2023 tým, že vinou žalovanej (matky) zbytočne cestoval
dňa 5.8.2023 za svojim synom, stretnutie ktoré mu malo byť umožnené na základe rozsudku Okresného
súdu D., č.k. 18P/54/2019-2555, zo dňa 9.3.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v P., č.k.
19CoP/20/2022-2736, zo dňa 23.6.2022, z miesta svojho bydliska v E. do miesta bydliska maloletého

v E..

26. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou (kauzálny nexus) a zavinenie. Všetky vyššie uvedené zodpovednostné zložky musia byť

splnené (kumulatívne). Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru. Dôkazné bremeno ohľadne
nich je na poškodenom. Zavinenie je subjektívnej povahy, pričom jeho existencia vo forme nevedomej
nedbanlivosti sa predpokladá. Základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná
súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť
predvídateľná. Porušenie právnej povinnosti musí byť preukázané. V predmetnej veci ide o právnu

povinnosť uloženú rozhodnutím súdu o úprave styku otca (žalobcu) s maloletým dieťaťom. Vychádzajúc
z dostupnej judikatúry súdov Slovenskej republiky, sa škodou rozumie majetková ujma poškodeného,
ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a predstavujemajetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v
peniazoch vyvážili dôsledky, vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné
a účelné (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 177/08).

27. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom čase, teda dňa 5.8.2023, bolo stretávanie
sa otca (žalobcu) s maloletým synom B. upravené na základe rozsudku Okresného súdu D.,
č.k. 18P/54/2019-2555, zo dňa 9.3.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v P., č.k.
19CoP/20/2022-2736, zo dňa 23.6.2022, na základe ktorého rozhodnutia, ktoré bolo v deň 5.8.2023

právoplatné a vykonateľné, bol maloletý B. zverený do osobnej starostlivosti matke (žalovanej),
otcovi (žalobca) bola súdom určená vyživovacia povinnosť voči maloletému a súčasne súd upravil aj
stretávanie sa maloletého s otcom (žalobca). Z odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch inštancií vyplýva,
že medzi stranami sporu (rodičmi maloletého B.) už v tom čase boli zlé vzťahy, ktoré negatívne
ovplyvňovali aj výkon ich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k ich maloletému synovi B., z dôvodu
ktorého boli obaja rodičia maloletého opakovane vyzývaní vo veci konajúcimi súdmi k uvedomeniu si

svojej rodičovskej zodpovednosti a vyzývaní, aby sa povzniesli nad svoje osobné spory a nezhody a
riešili vzniknutú napätú situáciu v prospech svojho maloletého dieťaťa.

28. Práve okolnosť, že v rozhodnom čase existovalo vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré ukladalo
žalovanejpovinnosťmaloletéhonastretnutiesotcomvčasariadnepripraviť,neumožňujeprijaťzáver,že

žalovaná tak nemusela urobiť z dôvodov, ktoré v konaní uvádza. Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia
orgánu verejnej moci, ktorá umožňuje vynútenie splnenia povinnosti uloženej takýmto rozhodnutím. Z
toho možno logicky dovodiť, že ten, komu je vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, musí túto
povinnosť splniť. Z tejto kategorickej požiadavky možno zľaviť v zásade iba v prípade, ak by splneniu
uloženej povinnosti bránili objektívne okolnosti. V opačnom prípade, pokiaľ by vykonateľné rozhodnutia

orgánov verejnej moci nemuseli byť v zásade kategoricky plnené, znamenalo by to popretie princípov
záväznosti rozhodnutí orgánov verejnej moci a rozhodnutia verejnej moci by stratili na význame, ktorý
majú v rámci doktríny právneho štátu (viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 8Co/2/2025, zo
dňa 26.3. 2025).

29. V predmetnej veci bolo potrebné zistiť, či žalovaná je zodpovedná za zbytočne vynaložené cestovné
náklady otcom, ktoré mu mali vzniknúť dňa 5.8.2023 zbytočným cestovaním za synom N. E. T. E. a
späť a vzhľadom na obranu žalovanej, posúdiť existenciu takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že
škode nemohla žalovaná zabrániť, teda že vznik škody nezavinila.

30. V konaní bolo medzi stranami nesporné, že dňa 5.8.2023 sa stretnutie žalobcu s maloletým synom
neuskutočnilo, a to aj napriek tomu, že vo vyššie uvedený deň bol žalobca (otec maloletého) oprávnený
sa s maloletým stretnúť na určenom mieste C. E., v neprítomnosti matky (žalovanej), a to v čase
od 10.00 hod. do 18.00 hod., na základe vyššie uvedených rozhodnutí súdov. Tomuto právu žalobcu
zodpovedala povinnosť žalovanej (matky maloletého) maloletého na stretnutie s otcom riadne a včas

pripraviť a stretnutie s maloletým žalobcovi (otec dieťaťa) umožniť. Žalobca sa dňa 5.8.2023 na miesto
určené súdom a následne aj do miesta bydliska dieťaťa, po predchádzajúcom upozornení žalovanej,
prostredníctvom SMS správy, dostavil, k odovzdaniu mu maloletého matkou však nedošlo. Žalovaná to
zdôvodňovala tým, že tesne pred odovzdaním na styk s otcom maloletý plakal, kričal, že za otcom nejde,
schovával sa a v niektorých momentoch sa dostával až do stavu záchvatov a hysterického odmietania

styku so žalobcom. Tvrdila tiež, že v danom prípade išlo preukázateľne o vôľu maloletého, ktorú v
daných momentoch nedokázala žiadnym reálnym spôsobom zmeniť a s vysokou pravdepodobnosťou
ani ovplyvniť. Poukázala pritom na to, že pri predchádzajúcom stretnutí žalobcu s maloletým bol maloletý
oklamaný otcom a takisto aj súdom v tom, že nebude musieť spať u otca, čo však otec nedodržal,
maloletého vrátil žalovanej až následný deň, pričom maloletý u otca spať nechce.

31. Súd po vykonaní dokazovania a vyhodnotení skutkových okolností zmareného stretnutia žalobcu
zo synom, dňa 5.8.2023, dospel k záveru, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie maloletého s
otcom (žalobcom), keď bez akéhokoľvek relevantného objektívneho dôvodu maloletého na stretnutie
s otcom nepripravila a stretnutie žalobcovi s maloletým neumožnila, ktorým (ne)konaním žalovaná

priamo porušila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu, teda žalovaná zodpovedá za
škodu vzniknutú žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná zavinene zmarila
styk maloletého so žalobcom, keď ho bez objektívneho dôvodu odmietla odovzdať žalobcovi (otcovi) a
zároveň žalovaná nesplnila ani prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. O splneníprevenčnej povinnosti by bolo možné uvažovať vtedy, ak by žalovaná existujúcu objektívnu okolnosť
žalobcovi včas oznámila a ten by tak nemusel zbytočne absolvovať cestu do miesta bydliska maloletého,
čo nebolo preukázané.

32. Je zrejmé, že žalovaná mala právnu povinnosť, vyplývajúcu jej z vykonateľného súdneho
rozhodnutia, umožniť dňa 5.8.2023 stretnutie žalobcu (otca maloletého) s maloletým. Žalobca žalovanej
riadne oznámil, že si dieťa prišiel vyzdvihnúť. Je teda preukázané, že jeho cesta dňa 5.8.2023 na miesto
stretnutia so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom, dôkazom čoho je i podanie trestného

oznámenia žalobcu na žalovanú, zo dňa 5.8.2023. Je nepochybné, že žalobca mal dňa 5.8.2023
právo na stretnutie s dieťaťom na základe rozsudku Okresného súdu D., č.k. 18P/54/2019-2555,
zo dňa 9.3.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v P., č.k. 19CoP/20/2022-2736, zo dňa
23.6.2022, a v rozsahu tohto rozhodnutia a súčasne bolo povinnosťou žalovanej stretnutie žalobcovi
s jeho synom umožniť a prípadne žalobcu upozorniť na jeho povinnosť dieťa v zmysle citovaného
právoplatného rozhodnutia vrátiť o 18.00 hod. toho istého dňa. Niet takisto pochýb o tom, že škoda

žalobcu, pozostávajúca zo vzniknutých nákladov na prepravu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s
jeho cestou z miesta bydliska na miesto stretnutia sa so synom. Zavinenie žalovanej spočíva v jej
úmyselnom konaní, pretože jednoznačne vedela, že svojím konaním, a to neumožnením stretnutia syna
so žalobcom, poruší právo žalobcu na stretnutie so synom, a teda poruší povinnosť uloženú jej súdnym
rozhodnutím a s týmto následkom bola uzrozumená. V konaní žalovaná argumentovala tým, že maloletý

nechcel ísť na stretnutie s otcom, napriek jej snahe, aby sa toto stretnutie uskutočnilo. Túto skutočnosť
však žalovaná v konaní nijako nepreukázala a takisto nepreukázala ani existenciu akejkoľvek objektívnej
skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu so synom v uvedený deň realizovať. Dňa
5.8.2023 žalovaná (matka) nielenže neumožnila otcovi ani vizuálny kontakt s maloletým, resp. nestretla
sa s ním ani ohľadom snahy celú vec na mieste riešiť, ale dopredu otca (žalobcu) ani neinformovala

o objektívnej prekážke, pre ktorú sa jeho stretnutie s maloletým nebude môcť v daný deň uskutočniť.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vyššie uvedené rozhodnutie súdu je matka povinná dôsledne
rešpektovať a teda aj dôsledne plniť svoju povinnosť v súdom určenom čase maloletého na styk s otcom
riadne a včas pripraviť a styk otcovi s maloletým aj umožniť. Neobstojí preto obrana matky, že „tesne
pred odovzdaním na styk s otcom maloletý plakal, kričal, že za otcom nejde, schovával sa a v niektorých

momentoch sa dostával až do stavu záchvatov a hysterického odmietania styku so žalobcom....v danom
prípade ide preukázateľne o vôľu maloletého, ktorú v daných momentoch nedokáže žiadnym reálnym
spôsobom zmeniť a s vysokou pravdepodobnosťou ani ovplyvniť“, navyše, keď akékoľvek rozrušenie
maloletého, dňa 5.8.2023, nezistila ani hliadka polície, ktorá sa na miesto samé dostavila a ktorej bolo
umožnené vstúpiť do obydlia žalovanej a maloletého.

33. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že maloletý odmietal styk s otcom, pričom vôľu maloletého
nedokáže nijako ovplyvniť. Je potrebné opätovne uviesť, že táto skutočnosť nič nemení na povinnosti
matky pripraviť dieťa na styk s otcom v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.
Ak medzi stranami nedošlo k vzájomnej dohode na odlišnej úprave styku žalobcu s dieťaťom, bolo

povinnosťou strán sporu rešpektovať súdne rozhodnutie. Pokiaľ k realizácii styku nedošlo, žalovanú
zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne nebolo možné, aby sa
styk realizoval. Žalovaná v tomto smere dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Podľa právneho názoru
súdu, v konaní, po vykonanom dokazovaní, nebola preukázaná existencia takej objektívnej skutočnosti
na strane maloletého, ktorá by objektívne bránila dňa 5.8.2023 jeho stretnutiu s otcom. Žalovaná v tejto

súvislosti namietala vôľu maloletého, ktorý mal podľa nej styk so žalobcom (otcom) odmietať, a preto
považovala nesplnenie si súdom jej uloženej povinnosti, týkajúcej sa odovzdania maloletého na styk so
žalobcom, za v súlade s najlepším záujmom maloletého. Je síce pravda, že záujem maloletého dieťaťa
je kľúčovým kritériom pri rozhodovaní súdu vo veciach maloletých detí, avšak v predmetnom konaní
o náhradu škody bolo nevyhnutné vychádzať z toho, že dané kritérium (najlepší záujem maloletého

dieťaťa) bolo už zohľadnené v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa, a pokiaľ bolo v konaní
starostlivosti súdu o maloletého istým spôsobom rozhodnuté a rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť,
nie je prípustné, aby súd v konaní o žalobcom uplatnenej náhrade škody súlad so záujmom maloletého
nanovo hodnotil alebo prehodnocoval. Posúdenie žalovanej, čo je v najlepšom záujme maloletého,
preto nepredstavuje okolnosť, ktorá by vylučovala protiprávnosť konania žalovanej a preukazovala

neexistenciu zavinenia žalovanej. Žalobca sa dňa 5.8.2023 domáhal stretnutia s maloletým v zmysle
právoplatného rozhodnutia súdu. Treba mať v každom prípade na zreteli, že išlo o štvorročné dieťa
závislé na matke, ktorá ho má vo svojej starostlivosti, a tak má možnosť dieťa ovplyvňovať i po vôľovej
stránke. Povinnosťou žalovanej bolo maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť astretnutie so žalobcom umožniť, čo sa však v danom prípade nestalo. V tejto súvislosti je považuje súd
za potrebné uviesť, že na jar roku 2023 sa uskutočnil styk otca s maloletým, maloletý u otca aj prespal,
stretnutie maloletého s otcom bolo bezproblémové, o čom svedčia aj viaceré fotografie vyhotovené

otcom v tomto období, na ktorých sa maloletý v prítomnosti otca celkom zjavne tvári šťastne Žalovaná
nepreukázala existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu
s maloletým v predmetný deň realizovať (napr. zdravotný stav dieťaťa).

34. V konaní bolo preukázané, že žalovaná v prípade styku, ktorý mal byť realizovaný dňa 5.8.2023,

žalobcovi včas neoznámila, že jeho styk s maloletým sa uskutočniť nemôže z objektívnych dôvodov,
pričom za takéto dôvody nemožno považovať odmietnutie styku so žalobcom zo strany maloletého.
Neuskutočnenie styku nie je v danom prípade možné pripisovať iba odmietavému postoju maloletého
tak, ako to tvrdí žalovaná. Žalovaná v konaní nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo
splnenie si súdom uloženej povinnosti maloletého syna na styk s otcom (žalobcom) riadne pripraviť.
Nepreukázala teda, že by vyvinula akékoľvek úsilie, resp., že by uskutočnila konkrétne opatrenia,

smerujúce k upokojeniu maloletého, k jeho pozitívnej motivácii na stretnutie so žalobcom a k riadnemu
odovzdaniu maloletého žalobcovi na styk tak, aby sa predišlo vzniku škody (žalobca dňa 5.8.2023
maloletého ani nevidel).

35. Vo svojom písomnom podaní, podanom na súd v podstate len vo všeobecnej rovine, sa žalovaná

nevyjadrila k žiadnej konkrétnej skutočnosti, ktorá je predmetom konania (neodovzdanie maloletého
žalobcovi /otcovi/ dňa 5.8.2023), neuviedla žiadnu objektívnu okolnosť pre ktorú sa stretnutie maloletého
so svojím otcom neuskutočnilo, resp. neobjasnila svoje konanie, ktoré ju viedlo k nerešpektovaniu
vykonateľného súdneho rozhodnutia a takisto nepredložila žiaden dôkaz, odôvodňujúci jej konanie,
ktorého následkom bolo neumožnenie a zmarenie styku žalobcu s maloletým dňa 5.8.2023.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia je preukázané, že neuskutočnenie realizácie styku žalobcu
s maloletým, dňa 5.8.2023, nebolo v dôsledku ospravedlniteľného dôvodu, ale išlo o úmyselné a
protiprávne konanie žalovanej. V tejto súvislosti súd v zhode s tvrdením žalobcu uvádza, že opakované
žalobné návrhy otca, podávané na súd z dôvodu opakovaného neumožnenia matky otcovi stretnúť sa

so synom, nie je možné označiť za šikanózne konanie otca, pretože z jeho strany ide len o reakciu
na opakované a vedomé porušovanie súdnych rozhodnutí zo strany žalovanej. Takisto aj podľa
názoru súdu, tak ako to tvrdil v priebehu konania žalobca, nemožno spochybniť žalobcom predložené
listinné dôkazy, ktoré preukazujú negatívny postoj žalovanej k plneniu jej uloženej právnej povinnosti
(podanie trestného oznámenia). Žalobca sa niekoľko hodín pred miestom bydliska maloletého syna

zdržiaval a neúspešne sa domáhal styku s ním. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že z predchádzajúcich obdobných
prípadov, rozhodovaných na tunajšom súde, mohol žalobca a určite mal aj vedomosť, že mu s vysokou
pravdepodobnosťou vznikne škoda, a aj napriek tomu realizoval konanie, ktoré sa dá označiť ako
účelovékonanienato,abysinásledneztakéhotopostupumoholuplatniťnáhraduškody,súdopakovane
uvádza, že žalobca mal dňa 5.8.2023 podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu právo

stretnúť sa s maloletým, pričom žalovaná mala v ten deň žalobcovi stretnutie s maloletým umožniť a
maloletého na styk s otcom aj náležite pripraviť. Snaha žalovanej ospravedlniť svoje protiprávne konanie
tvrdením, že maloletý údajne prejavil vôľu, keď odmietol realizáciu styku so žalobcom a že túto vôľu
treba rešpektovať, vzhľadom na jeho primeraný vek a rozumové schopnosti, nie je možné na základe
vyššie uvedených zistení súdu, akceptovať.

37.Vzhľadomnavyššieuvedenézistenia,súddospelkprávnemuzáveru,žežalobcavkonanípreukázal
všetky zložky zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením nákladov
na cestu z miesta bydliska žalobcu T. E., dňa 5.8.2023 a späť, za účelom realizácie stretnutia žalobcu
s maloletým, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, a takisto, že žalovaná

nepreukázala, že škodu nezavinila.

38. Pokiaľ ide o rozsah žalobcom v konaní uplatnených nákladov na cestu N. E. T. E. a späť, resp. o
výšku náhrady škody, žalobca pricestoval na styk s maloletým osobným motorovým vozidlom, ktoré mal
v tom čase v užívaní na základe zmluvy o výpožičke bezodplatne. Vzhľadom na dlhodobý charakter

výpožičky je zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla a základná náhrada zohľadňuje
opravy, údržbu, opotrebenie a výmenu pneumatík, motorového oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky
zaumývanieauta,povinnézmluvnéahavarijnépoistenie,pričomnatýchtonákladochsapodieľavýlučne
žalobca sám. V konaní zo strany žalovanej nedošlo k spochybneniu, resp. popretiu týchto skutkovýchtvrdení žalobcu, preto súd považoval uvedené skutkové tvrdenia za nesporné. Súd preto považoval
nárok žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách
v súvislosti s použitím vozidla na cestu z E. T. E. a späť za opodstatnený.

39. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska E. - F. G. do miesta stretnutia s maloletým: E., R. S. a
späť predstavuje vzdialenosť 372 km. V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách si žalobca uplatnil základnú náhradu vo výške 93,74 eur (0,252 eur x
372 km v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 247/2023 Z.z. o sumách

základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách) a náhradu za
spotrebované pohonné hmoty vo výške 48,15 eur (vychádzajúc z priemerných cien pohonných látok
v Slovenskej republiky podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu natural 95
oktánový v týždni od 31.7.2023 do 6.8.2023 v sume 1,703 eur/ liter; pri spotrebe vozidla 7,6 l/ 100 km
predstavuje výška náhrady za spotrebované pohonné hmoty sumu: 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l =
28,272 litrov; 28,272 litrov x 1,703 eur predstavuje po zaokrúhlení sumu 45,18 eur, z ktorej sumy si

žalobca v konaní uplatnil sumu nižšiu – 44,78 eur). Spolu predstavujú žalobcom v konaní uplatnené
cestovné náhrady sumu 138,53 eur. Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia náhrady škody, spočívajúcej
vo vynaložených nákladoch za účelom realizácie styku podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách aj v týchto prípadoch, ide o ustálenú súdnu prax (napr. rozhodnutie R 12/90, rozsudok
Krajského súdu Košice sp. zn.20Co/9/2020, zo dňa 26.11.2020, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 27Co/62/2023-261, zo dňa 23.11.2023, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Co/2/2025-181,
zo dňa 26.3.2025).

40. Žalobca si voči žalovanej uplatnil v priebehu konania aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, v
súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vo výške 7,15% ročne zo

sumy 138,53 eur od 17.9.2025, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej do zaplatenia,
pričom i v tejto časti sporu považoval súd žalobcom v konaní uplatnený nárok za dôvodný.

41. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 138,53 eur
spolu so 7,15%-ným ročným úrokom z omeškania od 17.9.2025 do zaplatenia, v lehote do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 CSP,, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

45. Podľa čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu

prax najvyšších súdnych autorít.

46. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil podanou žalobou proti žalovanej nárok na náhradu
škody vo výške 138,53 eur spolu so 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania od 6.8.2023 až do
zaplatenia (nie iba do dňa rozhodnutia súdu). Súd priznal žalobcovi celú žalovanú istinu (138,53 eur)

spolu so 7,15%-ným ročným úrokom z omeškania od 17.9.2025 až do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti (v časti uplatneného úroku z omeškania zo žalovanej istiny 138,53 eur vo výške 9,25% ročne od
6.8.2023 do 16.9.2025 a vo výške 2,10% ročne od 17.9.2025 do zaplatenia), konanie zastavil. Žalobca
bol teda v spore úspešný nielen v časti celej žalovanej istiny, ale i v podstatnej časti príslušenstva
(úroku z omeškania) za obdobie od 17.9.2025, a to až do zaplatenia, teda nie iba do rozhodnutia

súdu. Možno teda dospieť k záveru, že sa ďalej menil, resp. mení aj pomer úspechu strán v spore
v nadväznosti na plynutie doby omeškania so splnením povinnosti uloženej žalovanej napadnutým
rozsudkom. Zohľadnenie neúspechu v časti žalobou uplatneného a súdom nepriznaného príslušenstvaby bol opodstatnený vtedy, ak by už nárok žalobcu na úrok z omeškania po rozhodnutí súdu vôbec
neplynul, lebo len vtedy by bolo možné presne ustáliť pomer úspechu a neúspechu strán sporu.

47. Podľa rozhodnutia NSSR, sp. zn. 1MCdo/1/2004, zo dňa 27.04.2004 „Procesný úspech žalobcu
v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v časti príslušenstva žalovanej
pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade
trov konania) považovať „ za neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa ustanovenia § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ale za „čiastočný úspech“ v zmysle ustanovenia § 142

ods. 2 OSP“. Vo vyššie uvedenej právnej veci súd zamietol žalobu v časti návrhu na zaplatenie úroku z
omeškania v celom rozsahu, pričom výška uplatnených úrokov z omeškania predstavovala asi polovicu
uplatnenej istiny a uvedené rozhodnutie vychádzalo z právnej úpravy trov konania podľa OSP, ktorá bola
účinná do 30.06.2016. Od 01.07. 2016 je účinný CSP, ktorý v súvislosti s právnou úpravou pomerného
delenianáhradytrovkonanianarozdielod§142ods.3OSPužneobsahujepojem„neúspechvpomerne
nepatrnej časti“. Ústavný súd v náleze III.ÚS 475/2018, zo dňa 04.02.2021, uviedol, že „Zmyslom novej

právnej úpravy CSP nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne
celkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v paragrafe 142 ods. 3 OSP. Záver súdu absolútne
vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch,
keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto
interpretácia § 255 Civilného sporového poriadku nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky“.

48. V prejednávanej veci síce nejde o situáciu, že by výška plnenia závisela od znaleckého posudku
alebo úvahy súdu a je zrejmé, že žalobca mal čiastočne neúspech v časti uplatneného úroku z
omeškania, preto by sa náhrada trov konania mala pomerne rozdeliť v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Napriek
tomu súd, z dôvodov uvedených vyššie, dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie je opodstatnené

celkom bezvýhradne aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP a za použitia čl. 4 ods. 2 základných princípov
CSP sám „dotvoril“ právnu normu, riadiac sa pritom kritériom racionálneho zákonodarcu, podľa ktorej
v prípade neúspechu strany sporu len v nepatrnej časti možno jej priznať plnú náhradu trov konania.
Z tohto dôvodu, a tiež s prihliadnutím na princíp právnej istoty, právne uzavrel, že žalobcovi, ktorý bol
plne úspešný v predmetnom spore vo veci samej, pokiaľ ide o istinu 138,53 eur spolu aj so 7,15%-ným

ročným úrokom z omeškania za obdobie od 17.9.2025 až do zaplatenia istiny a neúspešný bol len v
časti uplatneného úroku z omeškania zo žalovanej istiny 138,53 eur (vo výške 9,25% ročne od 6.8.2023
do 16.9.2025 a vo výške 2,10% ročne od 17,9.2025 do zaplatenia), patrí náhrada trov konania v plnej
výške. Zohľadnil pritom aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných sporoch strán sporu (napr. aj
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, zo dňa 26.3.2025, č.k. 8Co/2/2025-181, rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne, zo dňa 25.2.2025, č. k. 27Co/11/525 - 196).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí
obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).