Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sf/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100173
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100173.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák a členov

senátu: Mgr. Slavomír Podhorský a JUDr. Zuzana Berežná, v právnej veci žalobcu: WIN –POL, s.r.o., so
sídlom Tolstého č. 5, 811 06 Bratislava, IČO: 36 482 978, právne zastúpený: JUDr. Adriana Kmecová,
MBA, advokátka, so sídlom Hlavná č. 11, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100538365/2019 zo dňa 28.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100538365/2019 zo dňa
28.02.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101923130/2018 zo dňa 28.09.2018 a vec v r a

c i a orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Správca dane Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u daňového subjektu IMPOL,
s.r.o., DIČ: 2020009794, IČO: 36 482 978, IČ DPH SK: 2020009794, Ľubochnianska č. 2, 080 06
Ľubotice, daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 na základe
Poverenia na výkon daňovej kontroly č. 9710401/5/403692/2015 zo dňa 24.02.2015 a na základe
Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9710401/5/403713/2015/Puš zo dňa 24.02.2015, ktoré bolo
daňovému subjektu doručené dňa 27.02.2015 v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Daňová kontrola bola u daňového subjektu rozhodnutím č. 21031883/2015 prerušená odo dňa
22.10.2015 z dôvodu, že sa začalo konať o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Dňa
05.02.2018pominulidôvody,prektoréboladaňovákontrolaprerušenáaDaňovýúradPrešovpokračoval
vo výkone kontroly začatej dňa 12.03.2015.

3. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2014 bol vyhotovený Protokol č.
101081789/2018 zo dňa 01.06.2018. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie
obdobie bola ukončená v zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku dňom doručenia
protokolu, t. j. dňa 22.06.2018. Následný deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.8 daňového poriadku, teda dňa 23.06.2018, začalo vyrubovacie konanie. Dňa 22.06.2018 bola
kontrolovaným daňovým subjektom prevzatá výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole
č. 101086128/2018 zo dňa 04. 06. 2018, ktorej prílohou bol Protokol č. 101081789/2018 zo dňa

01.06.2018.

4. Daňový subjekt sa dňa 16.07.2018 písomne vyjadril k zisteniam uvedeným v Protokole č.
101081789/2018 zo dňa 01.06.2018. V tomto vyjadrení daňový subjekt namietal, že správca dane
nevykonal dokazovanie, ktoré daňový subjekt navrhoval vo vyjadrení zo dňa 12.04.2018. Podľa

daňového subjektu správca dane postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku a ďalej trval
na tom, že k jednotlivým dodaniam tovaru s oslobodením od dane došlo tak, ako je deklarované
na jednotlivých písomných dokladoch, ktoré boli správcovi dane predložené. Uviedol, že v danom
prípade prepravu tovaru zabezpečoval kontrolovaný daňový subjekt. Správcovi dane boli za tým
účelom predložené faktúry, dodacie listy, CMR, faktúry za dopravu, bankové výpisy na preukázanie
bezhotovostných platieb. Daňový subjekt poukázal aj na nečinnosť správcu dane od 03.03.2015 do júna

2018, kedy vykonal len tri úkony.

5. Dňa 24.09.2018 bolo uskutočnené ústne pojednávanie pri ktorom boli prerokované pripomienky
daňového subjektu. Správca dane uzavrel, že daňový subjekt neposkytol žiadne nové skutočnosti
anepredložilnovédôkazyadoklady,ktorébymalivplyvnapreukázanékontrolnézistenia.Ztohodôvodu

správca dane zotrval na výsledkoch daňovej kontroly uvedených v protokole zo dňa 01.06.2018.

6. Následne správca dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č. 101923130/2018 zo dňa
28.09.2018, ktorým daňovému subjektu IMPOL, s.r.o., Ľubotice, IČO: 36 482 978, vyrubil za zdaňovacie
obdobie november 2014 rozdiel DPH v sume 170.038,84 eur.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím zo dňa 28.02.2019 č. 100538365/2019 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie
správcu dane potvrdil. Žalovaný mal za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav pre
prijatie záveru, na základe ktorého vydal napadnuté rozhodnutie. Žalovaný má za to, že správca

dane postupoval v konaní v zmysle platných právnych predpisov, v konaní posudzoval závažnosť
jednotlivých dôkazov, vyhodnotil ich podľa svojej úvahy, všetky vo vzájomných súvislostiach, v logických
nadväznostiach a svoje zistenia náležite odôvodnil.

II.
Správna žaloba

8. Žalobca v správnej žalobe žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.02.2019 č.
100538365/2019 v spojení s rozhodnutím správcu dane zo dňa 28.09.2018 č. 101923130/2018

s odkazom na žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) e) a písm. g) Správneho súdneho poriadku
a žiadal vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 100%. Žalobca poukázal na zistenia a závery správcu dane zaznamenané už
v odvolaním napadnutom rozhodnutí.

9. V žalobných dôvodoch žalobca uviedol, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie november
2014 bola začatá dňa 12.03.2015, pričom príslušný správca dane u žalobcu preveroval zdaniteľné
plnenia realizované za kontrolované zdaňovacie obdobie od dodávateľa KO-MO-RE, s.r.o., Štúrovo
a dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane od odberateľov Prieste Holding K.S. Kft.,
Budapešť, GAZSIMPEX Kft., Budapešť, Ladoli Solo Kft. Budapešť, a VAR-GRAMM Kft., Pilis Maďarsko.

Predovšetkým namietal, že mu nebolo uznané prijateľné zdaniteľné plnenie zo strany správcu dane od
dodávateľa KO-MO-RE, s.r.o., za ktoré si uplatnil odpočítanie vo výške 84.491,85 eur na základe faktúr
za nákup syra Goldi, oštiepok od dodávateľa spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o., Hlavná č. 2, Štúrovo.

10. Žalobca ďalej tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly na preukázanie jeho tvrdení reálne došlo

k uvedeným zdaniteľným plneniam a tiež navrhol vykonať nasledujúce dôkazy:

- vypočuť bývalého konateľa spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o., A. B.,- prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti preveriť prepravu tovaru, každé jednotlivé motorové
vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového
subjektu správcovi dane,

- vypočuť jednotlivých šoférov, ktorí tovar prepravovali tak, ako sú uvedení na jednotlivých písomných
podkladoch, ktoré ako dôkaz kontrolovaný daňový subjekt doložil správcovi dane,
- prostredníctvom elektronického mýtneho systému preveriť prepravu tovaru, každé jednotlivé motorové
vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového
subjektu,

-keďžespoločnosťKO-MO-REs.r.o.vykonávaladodanietovarusdodanímnaskladspoločnostiIMPOL,
s.r.o., kontrolovaný daňový subjekt navrhol vypočuť aj skladníkov spoločnosti IMPOL, s.r.o., ktorí boli
fyzicky prítomní pri manipulácii s tovarom,
- vypočuť iné zainteresované osoby, ktoré sú uvedené na podkladoch predložených správcovi dane na
potvrdenie údajov uvedených na písomných dokladoch,
- v rámci súčinnosti preveriť bezhotovostné prevody prostredníctvom peňažných ústavov na potvrdenie

zrealizovaných platieb za zrealizované zdaniteľné plnenia.

11.Žalobcavtejtosúvislostitiežargumentoval,žesprávcadanenevykonaldostatočnédokazovanie,keď
nevykonal všetky uvedené dôkazy, čo aj sám deklaroval v texte protokolu na str. 4, ako aj v napadnutom
rozhodnutí, pričom disponoval všetkými potrebnými informáciami na vykonanie dôkazov, čím podľa

žalobcu porušil ustanovenie § 44 ods. 1 daňového poriadku.

12. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že je síce pravdou, že A. B. je bývalým konateľom spoločnosti
KO-MO-RE, s.r.o., a že v kontrolovanom období november 2014 bol konateľom spoločnosti už občan
Rumunska C. C., ale z obsahu generálnej plnej moci zo dňa 07.07.2014, ktorá bola notársky overená a je

súčasťou administratívneho spisu je zrejmé, že zastupoval spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. vo všetkých
obchodných veciach aj keď už nebol konateľom spoločnosti. Uviedol, že práve s pánom B. uzatvorili
Dohodu o obchodnej spolupráci z 18.07.2014 a výlučne s pánom B. realizoval kontrolované obchody.
Žalobca trval na skutočnosti, že nakoľko práve s ním uzavrel obchodnoprávny vzťah, bolo nevyhnutné
ho vypočuť na preukázanie skutočností deklarovaných vo faktúrach. Žalobca mal za to, že žalovaný

tým, že nezrušil rozhodnutie správcu dane, ktorý nevypočul navrhovaného svedka, porušil § 24 ods.
4 daňového poriadku, ako aj § 44 ods. 1 daňového poriadku, pretože nevyhodnotil správne všetky
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny ako aj neprihliadal na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo.

13. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal neuznanie dodania tovarov a služieb s oslobodením od
dane od nasledujúcich spoločností, a to Prieste Holding Kft., GAZSIMPEX Kft., Ladoli Solo Kft. a VAR-
GRAMM Kft., pričom u všetkých štyroch spoločností deklaroval dodanie syra s oslobodením od dane
na základe faktúr, ktoré boli vystavené pre jednotlivých odberateľov. Taktiež navrhol vykonať dôkazy
prostredníctvom NDS a. s., preveriť prepravu tovaru, každé jednotlivé motorové vozidlo tak, ako sú

presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového subjektu správcovi
dane. Ďalej žalobca argumentoval aplikáciou zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá nedáva
správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej
kontroly alebo daňového konania, pričom na základe vyhodnotenia získaných skutkových okolností
musí správca dane jeho hodnotenie zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie

relevantných zákonných ustanovení. Žalobca mal za to, že si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 3
ods. 8 daňového poriadku. Predložil všetky dôkazné prostriedky, ktoré mal vo vzťahu k vyššie uvedeným
realizovaným obchodom k dispozícii a preukázal, že došlo k reálnemu plneniu v zmysle predložených
daňových dokladov. Žalobca ďalej dôvodil tým, že daňový poriadok je postavený na zásade neutrality,
pričom zdôraznil smernicu Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie

s poukazom na rozsudky v spojených prípadoch C-110/98 až C-147/98.

14. V závere žaloby žalobca poukázal na nezákonnosť dĺžky trvania daňovej kontroly, pričom zdôraznil
nečinnosť správcu dane od 12.03.2015 do 22.06.2018, teda tri roky a tri mesiace, počas ktorých
vykonal len tri úkony a to: ústne pojednávanie 23.03.2015, miestne zisťovanie dňa 01.10.2015 a štyrikrát

medzinárodnú výmenu informácii do Poľska a do Maďarska. Tieto úkony za viac ako tri roky sú v rozpore
sustanoveniamidaňovéhoporiadkuanajmävrozporesozásadouzákonnosti.Uviedol,ženaprerušenie
daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Pritom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS
24/2010 a na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/9/2007.15. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami. Čo sa týka napadnutého

rozhodnutia žalovaného, podľa žalobcu toto je nezákonné, pretože daňový subjekt bol ukrátený na
svojich právach a právom chránených záujmov. Žalobca v zmysle uvedeného skutkového právneho
posúdenia veci má za to, že sú naplnené predpoklady § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov žiadal, aby správny súd napadnuté
rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

16. K správnej žalobe podal svoje písomné vyjadrenie žalovaný zo dňa 19.09.2019, v ktorom uviedol,

že zo strany správcu dane došlo k porušeniu § 3 ods. 3, § 24 ods. 4 a § 44 ods. 1 daňového
poriadku z dôvodu, že tento na jeho návrh nedoplnil dokazovanie a nevypočul ako svedka bývalého
konateľa spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o., A. B. žalovaný uviedol, že správca dane svoj postup dostatočne
odôvodnil, pretože v čase vykonávania deklarovaného zdaniteľného obchodu bol konateľom rumunský
občan C. C. a splnomocnenie, ktoré malo oprávňovať zastupovanie uvedenej spoločnosti A. B.,

nebolo zaevidované v registri správcu dane podľa § 9 daňového poriadku. Ohľadne ďalšej námietky
žalobcu o neuznaní oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, v danom
prípade maďarským daňovým subjektom žalovaný uviedol, že správca dane rozhodoval na základe
odpovedí maďarskej finančnej správy, podľa ktorej preverované daňové subjekty sú nekontaktné, na
uvedených adresách sa nikto nenachádza, v preverovanom období nevykonávali žiadnu obchodnú

aktivitu,nedisponujúžiadnymidokladmianepredložilúčtovníctvo,naktorébolivyzvané.Vtejtosúvislosti
žalovaný ďalej zdôraznil, že k oslobodeniu od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru dôjde len vtedy,
keď predávajúci preukáže, že tovar bol skutočne odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu
a fyzicky opustil územie členského štátu, čo žalobca v danom prípade nepreukázal. Ďalej žalovaný
poukázal na skutočnosť, že správca dane v žiadostiach o medzinárodnú výmenu informácii nežiadal

maďarskú finančnú správu konkrétne o výsluch konateľov spoločnosti Ladoli Solo Kft., ale o preverenie
deklarovaných zdaniteľných obchodov. Je na daňovej správe členského štátu ako príslušnú žiadosť
inéhočlenskéhoštátuvybaví,pretopodľažalovanéhojeneopodstatnenáajnámietkažalobcuoporušení
§ 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. Zároveň žalovaný za neopodstatnenú považoval námietku
o nedodržaní lehoty na výkon daňovej kontroly z dôvodu, že žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií

finančnou správou v inom členskom štáte nebola vybavená v lehote, ktorú stanovuje nariadenie Rady
EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu v boji proti podvodom v oblasti DPH, pretože
správca dane nebol bezdôvodne nečinný a s prípadným nedodržaním lehoty na vybavenie žiadosti
nie sú v predmetnom nariadení uvedené žiadne sankcie. Pritom správca dane od podania žiadosti po
doručenie odpovede rozhodnutím výkon daňovej kontroly prerušil. V závere žalovaný konštatoval, že pri

uplatnení odpočítania dane a pri uplatnení oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru
je dôkazná povinnosť vyplývajúca zo zákona o DPH výlučne na kontrolovanom daňovom subjekte.
Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt
preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na priznanie práva na odpočítanie dane, resp. na
oslobodenie od dane. Žalovaný má za to, že správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho

konania jednoznačne spochybnil skutočnú realizáciu deklarovaných zdaniteľných obchodov, a žalobca
nepredložil žiaden dôkazný prostriedok, ktorým by tieto pochybnosti odstránil, čím nedostatočne
preukázal oprávnené odpočítanie, resp. oslobodenie od dane. Na základe procesných a skutkových
okolností uvedených v rozhodnutí správcu dane ako aj v rozhodnutí žalovaného, tento považuje všetky
námietky žalobcu za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich zákonnosť. S poukazom na vyššie

uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správy súd predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietol.

IV.
Konanie pred správnym súdom

17. O podanej správnej žalobe žalobcu zo dňa 15.05.2019 rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom
sp. zn. 2S/31/2019 zo dňa 15.10.2020 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1005383365/2019 zo
dňa 28.02.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné č. 101923130/20018 zo dňa
28. 09. 2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sfk/20/2021 zo dňa 18.12.2023
postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/31/2019 zo

dňa 15.10.2020, v spojení s opravným uznesením sp. zn. 2S/31/2019 zo dňa 19.02.2021 a vec vrátil
Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

19. Kasačný súd zaviazal správny súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednať v medziach podanej
správnej žaloby zo dňa 15.05.2019 a následne vo veci znovu rozhodnúť. Zároveň NSS SR uložil

povinnosť Správnemu súdu v Košiciach, aby pri opätovnom rozhodovaní vo veci tento v otázke námietky
prekročenia prípustnej dĺžky daňovej kontroly plne rešpektoval v cit. rozsudku uvedený právny názor
kasačného súdu, pritom zároveň bude povinný nové rozhodnutie vo veci vo vzťahu k všetkým žalobným
dôvodom náležite a presvedčivo odôvodniť.

20. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove
na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

V.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

21. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

22. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

23. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

24. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

25. Podľa § 43 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok

odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu
podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

26. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

27. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným

majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzomurčeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

28. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

29. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,

alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

31. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

32. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

33. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo

osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

VI.

Právne posúdenie veci správnym súdom

34.Správnysúdakosúdvecneamiestnepríslušný(§10vspojenís§13ods.1SSP)vďalšomkonanípo
vráteníveciopakovanepreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanéhovrozsahuazdôvodovuvedených
v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj v intenciách záväzného právneho názoru (§ 469 SSP) vysloveného

Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 3Sfk/20/2021 zo dňa
18.12.2023 a dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na
§ 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

35. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100538365/2019 zo dňa

28.02.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov č. 101923130/2018 zo
dňa 28.09.2018. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty v sume 170.038,84 eur za zdaňovacie obdobie november 2014, konštatujúc porušenieustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona o DPH a nesplnenie podmienok
pre oslobodenie dane v zmysle § 43 zákona o DPH.

36. Správny súd z rozhodnutí daňových orgánov ustálil, že pre prijatie záveru nepriznania práva na
odpočet DPH, ako aj práva na oslobodenie od dane bola rozhodujúcou spornosť materiálnej existencie
fakturovaných plnení. Správca dane konštatoval, že nebolo preukázané dodanie tovaru - syra od
dodávateľskej spoločnosti, a z dôvodu nepreukázania nákupu tovaru - syra od dodávateľskej spoločnosti
nemoholbyťtentotovardodanýdoinéhočlenskéhoštátu.Vovzťahukodberateľskejspoločnostisprávca

dane konštatoval, že k intrakomunitárnych dodaniach medzi žalobcom a odberateľskou spoločnosťou
nedošlo, nakoľko nebolo preukázané nadobudnutie tovaru odberateľskú spoločnosťou, a teda neprešlo
na ňu právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že
vzhľadom na vyššie uvedené si daňový subjekt svoje dôkazné bremeno nesplnil, nepreukázal, že tovary
boli nakúpené a dodané tak ako deklaroval a taktiež sa nepreukázala existencia materiálneho plnenia.

37. Ako nedôvodnú posúdil správny súd námietku nevykonania dokazovania navrhnutého žalobcom
vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti. Žalobca navrhol vykonať dôkazy, ako overenie prepravy tovaru
cez Národnú diaľničnú spoločnosť, výsluch šoférov, overenie bezhotovostných platieb prostredníctvom
peňažných ústavov, avšak neuviedol konkrétne informácie nevyhnutné pre vykonanie navrhovaných
dôkazovatietonevyplývajúanizlistíntvoriacichadministratívnyspis.Zuvedenéhosprávnysúddospelk

rovnakémuzáveruakožalovaný,žeuvedenédokazovanienebolomožnévykonaťzdôvodu,ženávrhna
jehovykonanieneobsahovaldostatokinformáciíapodkladov,ktorébyvykonanienavrhovanýchdôkazov
umožnilo.

38. K námietke nevypočutia bývalého konateľa spoločnosti KO-MO-RE s.r.o. A. B., správny súd má

za preukázané, že správca dane ani k dnešnému dňu v registri správcu dane nemá a nedisponuje
zaevidovanou plnou mocou pre A. B. v zmysle § 9 daňového poriadku, pričom uvedenú plnú moc mal
zaregistrovať splnomocnenec alebo daňový subjekt KO-MO-RE s.r.o.. To, že daňový subjekt (žalobca)
IMPOL, s.r.o. disponuje takouto generálnou plnou mocou nie je pre správcu dane zaväzujúce a ani
právne relevantné. V čase vykonávania deklarovaného zdaniteľného obchodu bol konateľom rumunský

občan C. C. a splnomocnenie, ktoré malo oprávňovať zastupovanie uvedenej spoločnosti A. B., nebolo
zaevidované v registri správcu dane podľa § 9 daňového poriadku, preto bolo právne neúčinné, a tým aj
výpoveď by bola pre výsledok dokazovania právne irelevantná. V zmysle § 9 ods. 4 je plnomocenstvo
voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu
dane, čo zo strany daňového subjektu KO-MO-RE, s.r.o. a ani splnomocnenca nebolo vykonané.

39. K námietke o prekročení prípustnej dĺžky daňovej kontroly správny súd poukazuje na rozhodovaciu
činnosť Súdneho dvora EÚ, ktorý rozsudkom vo veci Hydina SK s.r.o., C - 186/20 zo dňa
30.09.2021 zodpovedal na otázku, či prekročenie lehôt pre medzinárodnú výmenu informácií uvedených
v čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji

proti podvodom oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „nariadenie č. 904/2010“), spôsobuje
nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly. SD EÚ v tejto veci rozhodol, že čl. 10 nariadenia č. 904/2010
sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť
prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný
členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce

stanoveného týmto nariadením.

40. Správny súd preto odkazuje na vyslovené závery a následný výklad nariadenia, ktorý považuje za
záväzný z dôvodu právomoci Súdneho dvora. Na tomto základe správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú
argumentáciužalobcuonedodržanílehotynavýkondaňovejkontrolyvdôsledkunamietanéhoporušenia

lehôt na vykonanie MVI stanovených európskym právom.

41. Z administratívneho spisu vyplýva, že posledná odpoveď na žiadosť o MVI bola správcovi dane
doručená dňa 05.02.2018 a až v tento deň pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
Odo dňa prerušenia daňovej kontroly 22.10.2015 až do dňa doručenia poslednej odpovede 05.02.2018

v súlade s § 61 ods. 5 daňového poriadku lehota daňovej kontroly neplynula, a preto nie je možné
tvrdiť, že z dôvodu prerušenia daňovej kontroly došlo v tomto prípade k uplynutiu zákonom stanovenej
lehoty na jej výkon podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. Nie je teda opodstatnený názor žalobcu opreukázanom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorý mohol mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia, spôsobilým dôvodom zrušenia rozhodnutí daňových orgánov.

Vnútroštátne dodanie tovaru

42. Správca dane neuznal odpočet DPH za dodanie tovaru žalobcovi označeným dodávateľom KO-MO-
RE, s.r.o. z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočností rozhodných
pre priznanie práva na odpočet DPH zo zrealizovanej obchodnej transakcie.

43. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný
viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda

aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane, (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS

377/2018 zo dňa 14.11.2018 a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009). Dôvodom na prenos
dôkazného bremena na daňový subjekt však nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti
a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť objektívne podložená a dôvodná.
Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení

podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Až kvalifikovaným spochybnením založeným na relevantných
dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Ak daňový orgán vyslovil
pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo len o formálne
vystavenie faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery náležite osvedčiť a vecne zdôvodniť,

prečo považuje plnenia za fiktívne (na porovnanie rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. I. ÚS/627/2022 z 27. apríla 2023).

44. Správny súd mal z napadnutého rozhodnutia preukázané, že žalovaný založil pochybnosti o dodaní
tovaru žalobcovi spoločnosťou KO-MO-RE, s.r.o. výlučne na okolnostiach týkajúcich sa nekontaktnosti

dodávateľa a jeho subdodávateľa (nekomunikujúca spoločnosť, virtuálne sídlo spoločnosti, nekontaktný
konateľ) a to za neexistencie rozporností v predložených formálnych dokladoch žalobcom, a za súčasnej
bez rozpornosti údajov v nich uvedených.

45. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ identifikovala rad

okolností, ktoré samy osebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH.
Jednouznichjeajnekontaktnosťdodávateľačisubdodávateľovakovýlučnáokolnosť(napr.rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021). Konštatovanie
finančných orgánov o nekontaktnosti subjektu, ktorého žalobca označil za svojho dodávateľa, nie je bez

ďalšieho postačujúce z hľadiska opodstatneného spochybnenia reálnosti deklarovaných obchodov.

46. V zmysle § 24 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia predovšetkým
účtovnými dokladmi a inými povinnými záznamami. Správca dane môže vyjadriť pochybnosti ohľadne
vierohodnosti, preukázateľnosti, správnosti či úplnosti účtovných dokladov a iných povinných záznamov

daňového subjektu, ako však bolo už uvedené, správcu dane tu zaťažuje dôkazná povinnosť vo vzťahu
k skutočnostiam, o ktoré svoje pochybnosti opiera. Nie je povinnosťou správcu dane preukázať, že
údaje zaznamenané v účtovných dokladoch daňového subjektu sú v rozpore so skutočnosťou, ale
musí rozumne doložiť dôvody, ktoré robia predložené účtovné doklady nevierohodnými, neúplnými,
nepreukázanými či nesprávnymi. K tomu v uvedenom prípade preukázateľne nedošlo.

47. Nemožnosť kontaktovať sa s osobami oprávnenými konať za dodávateľa v čase realizácie obchodu,
či so súčasným spoločníkom dodávateľa, ako aj konštatácie o nemožnosti stotožnenia dodaného tovaru
s tovarom deklarovaným na faktúre, nie sú skutočnosťami objektívne spôsobilými založiť kvalifikovanépochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, a teda ani reálne vyvolať prenos
dôkazného bremena na daňový subjekt.

48. Pre úplnosť (z hľadiska smerovania námietok v podanej správnej žalobe) je vhodné zdôrazniť,
že odmietnutie odpočtu DPH - nepriznanie oslobodenia od DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok na jednej strane, a pre účasť na podvodnom reťazci s nedovoleným daňovým únikom
na strane druhej, sú dva zásadne odlišné právne dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože
sa vzájomne vylučujú. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa spravidla vychádza

z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Zároveň platí, že dôkazné
bremeno v prípade preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok ťaží daňový subjekt, zatiaľ čo pri
preukazovaní účasti na podvodnom reťazci zaťažuje správcu dane.

Intrakomunitárne dodanie tovaru

49. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o DPH v ustanovení § 43
ods. 1 upravuje hmotnoprávne podmienky oslobodenia zdaniteľného obchodu od dane pri dodaní tovaru
z tuzemska do iného členského štátu. Musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na

účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou
osobou, a nadobúdateľ, na ktorého prešlo vlastnícke právo, je identifikovaný pre daň v inom členskom
štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

50. Aj zo záverov rozhodnutia SD EÚ vo veci C-409/04 (Teleos) vyplýva, že nadobudnutie tovaru
v rámci spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak prechodom práva nakladať
s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa a jednak odoslaním alebo prepravou takejto veci
nadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do členského štátu
inéhoakoten,zktoréhotovarbolvyexpedovanýalebotransportovaný.Abymoholbyťzdaniteľnýobchod

spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodený od daňovej povinnosti,
musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne.

51. Správny súd zastáva názor, že v tomto prípade žalobca predložením faktúr, dodacích listov,
CMR dokladov, faktúr za dopravu, bankových výpisov, dostatočným spôsobom preukázal splnenie

hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, t. j. prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník
pre nadobúdateľov a prepravu tovaru do miesta určenia nadobúdateľom v inom členskom štáte. Žalobca
predloženímuvedenýchdokladovvyčerpalsvojedôkaznébremenonapreukázanieskutočnostiododaní
tovaru odberateľom Prieste Holding K.S. Kft., Budapešť, GAZSIMPEX Kft., Budapešť, Ladoli Solo Kft.
Budapešť a VAR-GRAMM Kft., Pilis, Maďarsko. Daňový subjekt unesie dôkazné bremeno v prípade, ak

správcovi dane predloží relevantné doklady, ktoré zároveň zodpovedajú zistenému skutkovému stavu.
Tak tomu podľa názoru správneho súdu bolo aj v prejednávanom prípade, keď žalobca okrem iných
relevantných daňových a účtovných dokladov daňovým orgánom predložil aj CMR listy.

52. Žalovaný nesplnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia dane postavil, okrem iného, aj na

skutočnostiach, ktoré sú mimo sféru a dosah daňového subjektu z hľadiska možnosti ich ovplyvnenia.
Správny súd prisvedčujúc žalobcovi v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že je v rozpore s európskym
právom, ak daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov
nemožno považovať za hodnoverné, pretože v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré

boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné
len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala
na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového
podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na
predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu

(Uznesenie Súdneho dvora EÚ z 3. septembra 2020 vo veci C-610/19 Vikingo).

53. Súdny dvor EÚ zároveň konštatoval, že dôsledok zneužitia alebo podvodu sa v zásade týka aj
uplatnenia práva na oslobodenie od dane na základe dodania v rámci Spoločenstva (rozsudok SDEÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona, bod 54). Súdny dvor napokon potvrdil, že v rozsahu, v akom
prípadné odmietnutie priznania práva vychádzajúceho zo smernice o DPH odráža všeobecnú zásadu,
podľa ktorej nikto nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom požívať práva upravené právnym

systémom Únie, takéto odmietnutie vo všeobecnosti prináleží vykonať vnútroštátnym orgánom a súdom,
a to bez ohľadu na právo v oblasti DPH, ktoré ovplyvnil podvod, teda vrátane práva na vrátenie
DPH (rozsudok SD EÚ vo veci C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Schoenimport „Italmoda“ Mariano
Previti, bod 46). Preto ak správca dane založil svoje závery o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
oslobodenia od dane vo vzťahu k odberateľom Prieste Holding K.S. Kft., Budapešť, GAZSIMPEX Kft.,

Budapešť, Ladoli Solo Kft. Budapešť a VAR-GRAMM Kft., Pilis, Maďarsko prevažne na skutočnostiach
zakladajúcich nesúčinnosť a nekontaktnosť spoločností stojacich na začiatku a konci obchodného
reťazca s deklarovaným tovarom, postupoval v rozpore s európskou judikatúrou. Ide totiž o okolnosť,
ktorá sama osebe (bez ďalších okolností) nie je spôsobilá vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane
o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH/oslobodenie
od DPH z transakcie medzi žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťami Prieste Holding K.S. Kft.,

Budapešť, GAZSIMPEX Kft., Budapešť, Ladoli Solo Kft. Budapešť a VAR-GRAMM Kft., Pilis, Maďarsko
ako odberateľmi. Takéto komplexné a hĺbkové skúmania deklarovaného odberateľa (prípadne celého
obchodného reťazca) náležia správcovi dane v rámci jeho kontrolnej činnosti zameranej na odhalenie
nezákonností a daňových podvodov na DPH a vyvodenia dôsledkov, napríklad odmietnutím nároku
na odpočet DPH. Správny súd podotýka, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však nepriznanie

oslobodenia od dane nezakladá na podvodnom konaní žalobcu, a k preukazovaniu podvodu vykonané
dokazovanie ani nesmerovalo.

54. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom
vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (C-267/15

Gemeente Woerden). Tu bol predmetom vyhodnotenia vzťah žalobcu ako dodávateľa a odberateľských
spoločností, z ktorého si tento uplatňoval oslobodenie od dane v rámci intrakomunitárneho dodania
tovaru. Správny súd nepopiera povinnosť správcu dane zistiť čo možno najúplnejšie skutkový stav
a na tento účel z úradnej moci vykonať vlastné šetrenie, je však potrebné konštatovať, že správca
dane vykonaným dokazovaním vo vzťahu k identifikovaným obchodom rozšíril svoje zisťovanie aj na

skutočnosti preukázateľne stojace mimo sféru daňového subjektu. Tieto následne v zmysle už vyššie
predostretých záverov nemôžu byť na ťarchu daňovému subjektu, pokiaľ ide o preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane.

55. Správny súd si je vedomý judikatúry Súdneho dvora EÚ v otázke identifikácie a statusu príjemcu

tovaru pri jeho dodaní do iného členského štátu, v zmysle ktorej oslobodenie od dane z pridanej
hodnoty v prípade dodávateľa usadeného v členskom štáte, ktorý dodal tovar do iného členského
štátu, sa má zamietnuť, ak tento dodávateľ nepreukázal, že tovar bol dodaný príjemcovi, ktorý má
postavenie zdaniteľnej osoby v tomto inom členskom štáte, a vzhľadom na skutkové okolnosti a dôkazy
poskytnuté dodávateľom chýbajú údaje potrebné na overenie, že uvedený príjemca mal toto postavenie.

Zdaniteľnej osobe musí byť oslobodenie od DPH odopreté len v prípade, že s ohľadom na skutkové
okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou nie sú k dispozícii údaje potrebné
na overenie, že podmienky stanovené v článku 138 ods. 1 smernice o DPH sú splnené, pričom daňový
orgán nemusí dokazovať, že uvedená zdaniteľná osoba sa podieľala na podvode na DPH. (rozsudok
SD EÚ vo veci C-676/22 B2 Energy s. r. o. z 29.02.2024, bod 39).

VII.
Záver

56. Na základe uvedeného právneho posúdenia veci poskytnutého správnym súdom je potrebné
konštatovať, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), správny súd preto
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie
konanie.

57. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane v intenciách právneho názoru správneho súdu
vysloveného v tomto rozsudku nanovo uvážiť splnenie zákonných podmienok oslobodenia od dane
pri intrakomunitárnom dodaní tovaru v zmysle § 43 zákona o DPH a odpočítania dane pri tuzemskom
dodaní tovaru v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, jednotlivopri dotknutých dodávateľoch, majúc pritom na zreteli vymedzenie dôkazného bremena vyplývajúce
z ustálenej judikatúry SD EÚ (najmä rozsudku vo veci D. E. F., C-80/11 a C-142/11 a uznesenia
vo veci C-610/19 Vikingo), a teda že správca dane nemôže zaťažiť daňový subjekt preukazovaním

skutočností nachádzajúcich sa mimo jeho dispozičnú sféru (uvedené sa vzťahuje aj na subdodávateľov
v obchodnom reťazci).

58.Onáhradetrovkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSPapriznalúspešnémužalobcovi
v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.

59. O náhrade trov kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467
a priznal úspešnému žalobcovi v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
kasačného konania voči žalovanému.

60. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v

Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods.
1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré

pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).