Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125214134
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Sabová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:6125214134.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Sabovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom B. XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Marianna Kováčová, advokátka, IČO: 50 863 134,
so sídlom Viničná 893/12, 951 97 Žitavany, proti žalovaným: 1/ A. B. E., B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXXX/XX, XXX XX D. - G., zastúpený: Advokátska kancelária Humenská & Panasiuková, IČO:
42 332 711, so sídlom H. X, XXX XX D., 2/ A. I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX J.,
zastúpená: Advokátska kancelária Kerestešová & Švarná, IČO: 44 140 045, so sídlom Coboriho 2, 949
01 Nitra, o zaplatenie 26 795,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému (neskôr žalovanému 1/) zaplatenia sumy
26 795,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 26 795,35 eur od
20.01.2025 do zaplatenia, zároveň si uplatnil trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2022
žalovaný odkúpil od žalobcu pozemok, a to v katastrálnom území K., obec K., okres D., a to parc.
č. XX/X orná pôda o výmere 1 307 m2 a parc. č. XX/X záhrada o výmere 573 m2. Parcela č. XX/

X bola geometrickým plánom rozdelená na dve samostatné parcely a to parc. č. XX/X orná pôda
o výmere 673 m2 a parc. č. XX/XX orná pôda o výmere 600 m2, teraz evidovaných na LV XXX.
Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom L. XXXXX/XX-XX/XX.
Z parcely XX/X resp. z parcely XX/XX bola odčlenená už pri kúpe aj parcela XX/XX na obrátisko –
súčasť budúcej súkromnej účelovej komunikácie a z tohto dôvodu bola aj upravovaná kúpna cena.
Pri samotnej kúpe, ktorá bola sprostredkovaná realitnou kanceláriou, bol žalovaný zastúpený svojou
matkou, A. I. E. (neskôr žalovaná 2/), a bolo požiadavkou žalovaného, ktorá bola prezentovaná už pri

kúpe nehnuteľnosti, aby boli k nehnuteľnosti (parc. č. XX/X) zabezpečené IBV a technická infraštrukúra,
v rozsahu prípojok splaškovej kanalizácie, vodovodu, združenej káblovej NN prípojky, uloženia optickej
chráničky, ako aj vybudovanie súkromnej účelovej cesty, do štádia makadam, súčasťou ktorej je aj
novovybudovanádažďovákanalizácia.ŽalobcatakrealizovaldanéIBVpre5rodinnýchdomov.Ktomuto
účelu zabezpečil všetku projektovú dokumentáciu, ktorá bola žalovanému zaslaná aj v elektronickej
forme. Uvedené bolo aj riadne realizované žalobcom, ktorý bol v stavebnom konaní uvádzaný ako
stavebník, pričom o každom kroku, bol aj žalovaný prostredníctvom svojej matky, ktorá vystupovala ako

splnomocnená osoba, oboznamovaný v celom rozsahu, a s ktorou boli jednotlivé kroky komunikované
cestou telefonických hovorov, ako aj e-mailovou komunikáciou. Z každej komunikácie jednoznačne
vyplývali požiadavky na žalobcu ohľadom realizácie všetkých inžinierskych sietí. O všetkých krokoch
bola žalobcovi zasielaná korešpondencia zo strany inštitúcií, ktoré rozhodovali na rôznych stupňochpočas realizácie celého projektu, ktorá bola aj žalovaným riadne preberaná, čím v priebehu jednotlivých
krokov dochádzalo aj k správoplatňovaniu jednotlivých listín, ktoré súviseli s realizáciou inžinierskych
sietí. Všetky inžinierske siete sú plne vybudované a funkčné a nevyžadujú žiadnu ďalšiu investíciu.

Žalobca dal vypracovať znalecký posudok zo dňa 11.07.2024 č. 44/2024 vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty stavebných prác zrealizovaných na stavbe „K. – výstavba IBV + výstavby IBV + technická
infraškruktúra“, k. ú. K., obec D., okres D. D. M. XX/XX, XX/X, XX/X, za účelom odovzdania inžinierskych
sietí do majetku obce. Rekapitulácia objektov stavby: 78 071,94 eur s DPH. Ako aj znalecký posudok
č. 56/2024 vo veci stanovenia hodnoty stavebných prác a dodávok zrealizovaných na stavbe „K.

– Výstavba IBV + Technická infraštruktúra“, v rozsahu domových prípojok splaškovej kanalizácie,
vodovodu, združenej káblovej NN prípojky 5 RD, uloženej optickej chráničky a vybudovanie súkromnej
účelovej cesty – do štádia makadam, ku dňu obhliadky, k. ú. K., obec K., okres D. za účelom
majetkovo právneho vysporiadania. Všeobecná hodnota stavebných prác a dodávok zrealizovaných na
prípojkach k prislúchajúcemu pozemku M. G. XX/XX – 5 516,90 eur, podielová hodnota 1/5 z hodnoty
zrealizovanýchprácnazdruženejprípojkeNN–vovýške1510,75eurapodielováhodnota1/5zhodnoty

zrealizovaných prác na účelovej súkromnej komunikácii – vo výške 1 465,89 eur. Suma za zrealizované
kroky (práce a materiály na inžinierske siete – v rozsahu prípojok splaškovej kanalizácie, vodovodu,
združenejkáblovejNNprípojky,uloženiaoptickejchráničkyakoajvybudovaniesúkromnejúčelovejcesty
do štádia makadam) zo strany žalobcu za práce a materiál boli vyčíslené na sumu 26 795,35 eur. Zo
strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, nakoľko ním boli zabezpečené

všetky potrebné kroky k tomu, aby pozemok žalovaného disponoval dohodnutou vybavenosťou. Žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu kontaktoval žalovaného, nakoľko neprebral zásielku od
žalobcu, ani od právneho zástupcu (predžalobná výzva zo dňa 12.11.2024) a to formou e-mailovej
komunikácie. Žalovaný reagoval správou zo dňa 05.12.2024 ako aj 20.12.2024, pričom nárok neuznal,
aj napriek skutočnosti, že všetky listiny a kroky jeho matky smerovali k tomu, že je v záujme žalovaného,

aby boli práce riadne realizované. Dôvody, ktoré uvádzal žalovaný vo svojich vyjadreniach si však
protirečili, keď jednom vyjadrení uvádzal, že nemal o týchto skutočnostiach vedomosť, na inom mieste
uvádzal (e-mail z 20.12.2024), že mal záujem iba o elektickú prípojku. Matka žalovaného vyjadrovala
po celý čas súhlas s týmito prácami, o čom svedčí aj e-mailová komunikácia, z ktorej je zrejmý záujem
o realizáciu inžinierskych sietí už priamo pri kúpe pozemku, ako aj v neskoršej komunikácii, v ktorej

žiada p. E. o možnosť úhrady daných súm v mesačných splátkach (e-mail zo dňa 15.06.2022), tiež e-
mail z 21.02.2022 - jasne vyjadrený súhlas s elektrickou prípojkou. V súlade s ústnou dohodou žalobca
realizoval všetky kroky, aby zabezpečil inžinierske siete pre žalovaného. Komunikácia prebiehala počas
celej doby realizovaných prác, a to tak telefonicky, ako aj formou e-mailov, a tiež prostredníctvom
právneho zástupcu žalobcu. Bolo snahou žalobcu, aby predmetné práce boli predmetom písomnej

dohody, v ktorej by boli jasne stanovené podmienky financovania vykonaných prác. K tejto dohode sa
aktívne zapájala a aj telefonicky komunikovala matka žalovaného, ktorá zmluvu aj pripomienkovala.
Ksamotnémupodpisuzjejstranynedošloapredukončenímprácsaodmlčalaanereagovalanae-maily,
telefonáty, a ani nepreberala poštu za syna, aj napriek tomu, že počas celej komunikácie so žalobcom
vystupovala v pozícii osoby splnomocnenej za žalovaného, čo bolo aj žalobcom akceptované. Žalobca

si uplatňuje úrok z omeškania odo dňa podania návrhu na súd, t. j. od 20.01.2025. Žalobca má za to,
že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, a to tým, že jeho pozemok sa zhodnotil o inžiniersku vybavenosť.
Postoj žalovaného považuje za účelový a nedôvodný, nakoľko všetky listiny preukazujú, že inžinierska
vybavenosť k jeho pozemku, bola realizovaná v súlade s jeho požiadavkou, o čom bol náležite počas
celého obdobia (od roku 2022 - 2024) aj priebežne informovaný prostredníctvom rozhodnutí príslušných

orgánov, ktoré konali v jeho prospech a na jeho účet.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 27.02.2025 platobný rozkaz sp. zn.
3Up/88/2025, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. V odpore
uviedol, že odmieta existenciu a výšku pohľadávky žalobcu v celej žalovanej sume a návrh považuje

za nedôvodný v celom rozsahu. Žalovaný nerozumie, na základe akých skutočností dospel žalobca
k záveru, že mu konkrétne voči jeho osobe vznikol záväzok na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaný
popiera , že by sa v súvislosti s nadobudnutím uvedených nehnuteľností do svojho vlastníctva so
žalobcom záväzne dohodol (ústne alebo písomne) na realizácii akýchkoľvek prác v jeho prospech.
Žalovaný žalobcu nikdy nežiadal o realizáciu žiadnych stavebných ani iných prác, a rovnako si nie je

vedomý, že by sa s ním dohodol na akýchkoľvek podmienkach výkonu prác, či cien za takéto práce.
Žalovaný žalobcu nikdy za týmto účelom nekontaktoval, nekomunikoval s ním a osobne ani inak mu
neadresoval žiadnu požiadavku alebo pokyn na výkon akýchkoľvek prác v jeho prospech. Žalovaný
svoju matku výslovne splnomocnil iba na jeho zastupovanie v súvislosti s uzatvorením rezervačnejzmluvy, a neskôr kúpnej zmluvy na predaj pozemkov od žalobcu, nakoľko sa dlhodobo zdržuje
v zahraničí. Podľa žalovaného nie je pravdivé tvrdenie o tom, že by pri samotnej kúpe nehnuteľností bola
z jeho strany voči žalobcovi prezentovaná požiadavka na zabezpečenie technickej vybavenosti k jeho

nehnuteľnostiam. Žalovaný nemá so žalobcom uzatvorenú žiadnu dohodu o vykonávaní akýchkoľvek
prác (stavebných alebo iných) v jeho prospech a preto nenesie ani zodpovednosť za ich úhradu voči
žalobcovi. Skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o tom, že práce spojené s technickou vybavenosťou
v danej lokalite, v ktorej nadobudol nehnuteľnosť prebiehali, ešte automaticky neznamená, že by si
žalovaný u žalobcu takéto práce vo svoj prospech aj objednal. Žalovaný v žiadnom z týchto konaní

nevystupoval ako stavebník a poštové zásielky, ktoré žalobca v návrhu spomínal a ktoré žalovaný v tejto
súvislosti preberal, sa ho týkali ako účastníka konania z dôvodu, že jeho pozemok susedí s pozemkami
žalobcu. Spomínaná realizácia technickej infraštruktúry v danej lokalite bola nespochybniteľne vlastným
investičným projektom žalobcu, ktorý plánoval už dlhšiu dobu, a to ešte pred nadobudnutím vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. Spomenutá projetková dokumetácia, ako aj písomné
doklady, ktoré boli podkladom pre vydanie jednotlivých rozhodnutí potrebných pre žalobcu k realizácii

jeho projektu, je jednoznačne datovaná ešte pred nadobudnutím vlastníctva v prospech žalovaného.
Žalobca nepredložil žiadnu dohodu (alebo jeho potvrdenie) o tom, že by sa konkrétne strany sporu
dohodli na výstavbe inžinierských sietí v prospech žalovaného, a rovnako ani nevysvetlil výšku a rozsah
žalovanej sumy, ktorú žalovaný z opatrnosti namieta v celom rozsahu. Položkovitý rozpis platieb zahŕňa
napr. aj platby za služby v období, keď žalovaný ešte ani nebol vlastníkom nehnuteľností, a naviac,

niektoré predložené doklady nie sú vôbec datované, takže z nich nie je zrejmé, či boli vôbec reálne
vynaložené. Žalovaný má za to, že hodnota jeho nehnuteľností nestúpla, keďže žalovaný nie je vedený
v katastri nehnuteľností ako vlastník prístupovej cesty k svojmu pozemku, ani nemá zriadené vecné
bremeno, takže ani z princípu žalobcom zriadenú infraštruktúru nemôže užívať. Žalovaný požaduje
žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 01.04.2025 uviedol, že podáva návrh na pokračovanie v konaní.
Ďalej uviedol, že matka žalovaného bola pri predaji informovaná o zámere vybudovať inžinierske siete
a aj súkromnú účelovú komunikáciu, ktorá by dopravne sprístupňovala spodnú časť pozemku. Už vtedy
prejavovala záujem o dopravné sprístupnenie „spodnej“ časti parcely, podmienkou ktorého však bolo

vytvorenie „obratiska“ pre účely zvozu komunálneho odpadu, a pre účely hasičského a záchranného
zboru, s čím žalovaný súhlasil. Z tohto dôvodu bol vypracovaný GP a vyčlenilo sa „obratisko“ (parc. č.
XX/XX vo vlastníctve žalobcu), ktoré bolo potrebné, a ktoré sa malo nachádzať na pozemku žalovaného,
a bolo počas celej doby využívané pre vozidlá, ktoré zabezpečovali potrebné práce. Následne sa
pôvodná parcela XX/X rozdelila, a to na základe požiadavky p. E. na 2 parcely a to parcela č. XX/X

a parcela č. XX/XX (rozdiel v rezervačnej a kúpnej zmluve, kde už figuruje aj parcela č. XX/XX), GP
sa tak zmenila aj výmera parciel. Súčasťou parcely č. XX/XX N. aj elektrická prípojka. Ak by neboli
pravdivé tvrdenia žalobcu, nebolo by možné vyčleniť „obratisko“ a ani žalobca by svojvoľne nedelil
parcelu. Súčasťou zmluvy je aj dojednanie, že žalobca dá po vybudovaní inžinierskych sietí a cesty,
pozemky do pôvodného stavu. B. E. žalobcovi už pri kúpe uviedla, že chce mať dopravne napojený

pozemok – parc. č. XX/X a rovnako má žalobca s ňou počítať s napojením na inžinierske siete. Žalobca
správouinformovalp.E.onákresochtýkajúcichsainžinierskychsietíacesty,správouzodňa01.03.2023
súhlasila s návrhom, ktorý počítal s „obratiskom“, ako aj inžinierskymi sieťami a cestnou komunikáciou.
Zo zaslanej projektovej dokumentácie je zrejmé, že sa bude napájať na inžinierske siete a cestu aj
nehnuteľnosť žalovaného. Dňa 16.12.2022 došlo k prepisu elektrickej prípojky žalovaného na ul. J.

F. („vrchná“ časť pozemku žalovaného). Pri tomto úkone boli potrebné kontaktné údaje žalovaného,
okrem p. E., cez ktorú sa komunikácia sprostredkovala. Žalovaný v tom čase nenamietal, že by jeho
matka nebola oprávnená konať v jeho mene ohľadom inžinierskych sietí, čím bezpochyby prispela
k tomu, že domnienka a presvedčenie žalobcu, vo veci oprávnenia p. E. konať v mene žalovaného, bola
opodstatnená a nespochybniteľná. Matka žalovaného vyjadrovala po celý čas súhlas s týmito prácami,

o čom svedčí aj e-mailová komunikácia, z ktorej je zrejmý záujem o realizáciu inžinierskych sietí už
priamo pri kúpe pozemku, ako aj v neskoršej komunikácii, v ktorej žiada p. E. o možnosť úhrady daných
súm v mesačných splátkach (e-mail zo dňa 15.06.2022, zo dňa 21.02.2022 – jasne vyjadrený súhlas). Aj
správa zo 17.12.2023, ako reakcia na správu právnej zástupkyne žalobcu, svedčí o tom, že p. E. konala
v mene žalovaného. Komunikácia bola aktívna, žalobca nemal žiadnu pochybnosť o tom, že by žalovaný

o prácach nemal vedieť a p. E. nebola poverená na riešenie daných prác. Zo správy zo dňa 16.08.2023
vyplýva, že prebiehala aktívna komunikácia aj v prípade zriadenia vecného bremena – práva prechodu
cezparc.č.XX/X,ktoréžalobcaprisľúbilzabezpečiť.Dňa14.04.2023zabezpečilpodpísanietejtozmluvy
povinnými z vecného bremena, ktorá bola p. E. zaslaná e-mailom dňa 03.07.2023. Žalobca poukázalna ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že platí vyvrátiteľná domnienka, že zastúpený
prekročenie oprávnenia zástupcu schválil, ak osobe s ktorou konal, neoznámil bez zbytočného odkladu
svoj nesúhlas. K užívaniu vybudovanej infraštruktúry môže žalovaný pristúpiť okamžite po uhradení

požadovanej sumy. Inžinierske siete sú právoplatne skolaudované a odovzdané obci K.. Súkromná
účelová komunikácia je rovnako právoplatne skolaudovaná. Obe kolaudačné rozhodnutia boli doručené
na e-mail p. E.. Žalobca ďalej uviedol, že danú činnosť nevykonával ako investor, ale ako fyzická
osoba a z tohto dôvodu boli spoločne delené výdavky medzi rodinu O., ktorá tam pôvodne vlastnila
nehnuteľnosti. Z podaného odporu podľa žalobcu nie je zrejmé, ktoré doložené výdavky spochybňuje.

Len všeobecné uvedenie, že niektoré podložené doklady nie sú datované, neobstojí. Ak žalovaný
spochybňujekonkrétnydoklad,jepotrebnéuviesťktorý,abysažalobcavedelktejtonámietkeadekvátne
vyjadriť a preukázať dôvodnosť uvedeného výdavku. Žalobca má za to, že je zrejmé, že vybudovaním
inžinierskych sietí k nehnuteľnosti žalovaného bez pochyby stúpla hodnota týchto nehnuteľností.
Žalobca si splnil svoj sľub a to vybudovanie inžinierskych sietí, prístupovej cesty, zabezpečenie súhlasu
povinných z vecného bremena na zmluve o zriadení vecného bremena. Rovnako dal nehnuteľnosti

podľa dohody do pôvodného stavu. Boli realizované práce – orba nehnuteľnosti a vŕtanie dier na stĺpiky
oplotenia, o čom rovnako bola p. E. informovaná a k správe bola doložená aj fotodokumentácia. Už
samotné projekty, ktoré boli vypracované, zohľadňovali inžinierske siete viažuce sa k nehnuteľnosti
žalovaného, o ktoré žiadala p. E. už pri dojednaní kúpnej zmluvy, čo následne viedlo k vypracovaniu
už spomínaného GP, ako aj celej projektovej dokumentácie. Žalovaný považoval za najhodnovernejší

spôsob,akopreukázaťvýškunákladov,vypracovanieznaleckýchposudkov,ktorépresnepopisujúvýšku
nákladov, ktoré žalobca vynaložil, tieto boli opakovane zasielané na vedomie p. E.. Nakoľko sa k tejto
časti žalovaný nevyjadril, žalobca má za to, že žalovaný uznáva vypracované znalecké posudky.

4. Predmetná vec bola následne upomínacím súdom postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému

na prejednanie veci.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.05.2025 uviedol, že trvá na tom, že so žalobcom nemá
uzatvorenú žiadnu dohodu o vykonávaní akýchkoľvek prác (stavebných alebo iných) v jeho prospech,
a z tohto dôvodu je presvedčený že nenesie ani zodpovednosť za ich úhradu voči žalobcovi. Ďalej

uviedol, že po doručení predžalobnej výzvy v decembri 2024, prebehla medzi žalovaným a jeho matkou
komunikácia, ktorej obsah adresoval právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17.12.2024. Matka mu však
uvedené veci odprezentovala iným spôsobom. Od počiatku komunikácie žalobcu so žalovaným (t.
j. od zaslania predžalobnej výzvy) žalobca vo vzťahu k žalovanému uvádzal, že bolo požiadavkou
žalovaného, ktorá bola prezentovaná už pri kúpe nehnuteľností od žalobcu, aby bola k prevádzaným

nehnuteľnostiam zo strany žalobcu vybudovaná sieťová infraštruktúra a účelová cesta, následne vo
svojom vyjadrení zo dňa 01.04.2025 žalobca uvádza, že p. E. zastupovala pri kúpe nehnuteľnosti
žalovaného a bola pri predaji informovaná o zámere vybudovať inžinierske siete a súkromnú účelovú
komunikáciu, ktorá by dopravne sprístupňovala spodnú časť parcely. Išlo teda o súkromný zámer
žalobcu, ktorý bol naplánovaný dávno predtým, ako od neho žalovaný nadobudol vlastnícke právo

k pozemkom. Pokiaľ aj žalobca tvrdí, že pre konanie je podstatná informácia, či žalovaný vedel o budúcej
realizácii inžinierskych sietí a komunikácie, žalovaný túto skutočnosť namieta, keďže aj keby sa v konaní
preukázalo, že touto informáciou disponoval, neznamená to automaticky potvrdenie toho, že sa so
žalobcom dohodol na ich realizácii. Rovnako nepravdivé je i tvrdenie žalobcu o tom, že práve z dôvodu
prejaveného záujmu o dopravné sprístupnenie „spodnej“ časti parcely (aktuálne pozemku patriaceho

žalovanému) zo strany matky žalovaného došlo z jej požiadavky k vytvoreniu obratiska a vypracovaniu
GP za účelom rozdelenia pôvodnej parcely č. XX/X. Existencia obratiska a s tým súvisiace úkony boli
vopredplánovanékrokyžalobcueštepredsamotnýmprevodomnehnuteľnostínažalovaného,atopráve
v súvislosti s plánovaným súkromným stavebným zámerom žalobcu na vybudovanie IBV v danej lokalite.
Svedčí o tom nielen emailová komunikácia z júna 2022, ale aj projektová dokumentácia predchádzajúca

predaju, v ktorej už je obratisko dávno zakreslené. Od svojej matky má žalovaný vedomosť, že táto až
po zistení od žalobcu pri podpise rezervačnej zmluvy, že výmera zamýšľaného kupovaného pozemku
sa znižuje o časť, ktorú žalobca potreboval na obratisko, sa pôvodne informovala iba na vecné bremeno
práva prechodu a prejazdu cez pozemky žalobcu – parc. č. XX/X P. XX/XX (emailová komunikácia zo
dňa 05. – 06.08.2022), avšak tento ju automaticky zahrnul aj do svojho zámeru o rozdelenie nákladov na

vybudovanie inžinierskych sietí a cesty pre ďalšie pozemky v lokalite, ktoré odpredával v rovnakom čase,
ako svoje nehnuteľnosti nadobudol žalovaný. Žalovaný namieta tomu, že matka žalovaného už vopred
žiadala od žalobcu vybudovanie inžinierskych sietí a cesty k žalovanému pozemku, nakoľko takéto
napojenie bolo žalobcom vopred plánované v rámci už projektovanej IBV pred samotným predajomnehnuteľnosti žalovanému. Matka žalovaného ďalej potvrdila žalovanému existenciu komunikácie so
žalobcom v súvislosti s prípravou inžinierskych sietí a cesty na pozemkoch žalobcu, avšak jednoznačne
popiera, že by z jej strany došlo k uzatvoreniu konečnej a záväznej dohody. Jediný záväzný súhlas, ktorý

žalobcovi matka žalovaného poskytla a ktorý nespochybňuje, je zriadenie elektrickej prípojky v sume
max. 1 500 eur, a to napriek tomu, že jej žalobca pôvodne tvrdil, že cena za vybudovanie elektrickej
prípojky nepresiahne 1 200 eur. Túto sumu je matka žalovaného ochotná aj naďalej zaplatiť. Podľa
vyjadrenia matky nebolo možné so žalobcom dosiahnuť konsenzus ohľadne podmienok dohody. Medzi
matkou žalovaného a žalobcom došlo k výmene viacerých návrhov inominátnej zmluvy, avšak podstatné

podmienky, ktoré v nej žiadala zapracovať, neboli zo strany žalobcu akceptované. Matka žalobcu bola od
začiatku žalobcom informovaná iba o príprave zmluvy o zriadení vecného bremena, takže pri telefonickej
komunikácii so žalobcom namietala predovšetkým formu samotnej inominátnej zmluvy, a so zaslaním
návrhu takejto zmluvy súhlasila iba na naliehanie žalobcu s tým, že si ju preštuduje a pošle mu svoje
prípadne výhrady. Medzi hlavné výhrady patrilo napr. to, že navrhovaná dohoda riešila iba výdavky
a ich úhradu a nejednoznačne a neurčito podmienky napojenia na inžinierske siete, keďže žalovaný

nie je vlastníkom nehnuteľností ani inžinierskych sietí, matka žalovaného namietala samotnú existenciu
dohody o spoločnom vynaložení výdavkov, keďže napr. účastníka č. 2 vôbec nepoznala. Ďalej namietala
navrhované členenie výdavkov v pomere 2/5, 2/5 a 1/5 pri viacerých výdavkoch a nezahrnutie účastníka
č. 1 a č. 2 do niektorých výdavkov týkajúcich sa parcely v ich vlastníctve. Rovnako mala výhrady voči
tomu, že zmluvné strany v zmluve vyhlasovali, že boli vopred so všetkým oboznámené a dali súhlas

(napr. pripomienky matky žalovaného telefonicky k zmluve o dielo, ktorá sa pripravovala až v roku
2023, hoci práce začali v 2022 a do konca januára 2023 mali byť ukončené alebo k objednaniu optickej
chráničky). Matka žalovaného odmietala tzv. predbežné náklady a dodatočné svojvoľné navýšenie
výdavkov a úhradu týchto výdavkov v pomere dohodnutého podielu, t. j. vo výške 2/5 pre účastníka č. 1,
2/5 pre účastníka č. 2 a pre účastníka č. 3 vo výške 1/5 (tzv. bianko výdavky). Výšku výdavkov namietala

matka žalovaného aj s ohľadom na to, že žalobca neoprávnene využíval nehnuteľnosti žalovaného
počas výstavby cesty a inžinierskych sietí (podľa vyjadrenia vlastníkov priľahlých nehnuteľností, títo
súhlasili so zriadením vecného bremena v prospech žalovaného za protihodnotu – právo prejazdu
cez nehnuteľnosti žalovaného počas výstavby ich rodinných domov, o čom žalovaný nemal vedomosť
a túto informáciu sa dozvedel až v súvislosti s doručením predžalobnej výzvy). Matka žalovaného mala

aj požiadavku na zapracovanie ustanovenia do zmluvy, že ak nedôjde k zriadeniu vecného bremena
v prospech žalovaného (nie však podmieneného prísľubom znehodnocovania pozemku žalovaného
počas jeho neprítomnosti ostatnými vlastníkmi domov v danej lokalite), je žalobca povinný vrátiť všetky
obdržané finančné prostriedky a zaplatiť náhradu (nájom) za užívanie pozemkov žalovaného počas celej
výstavby inžinierskych sietí a cesty. Vzhľadom na to, že žalobca požiadavky matky žalovaného odmietal

do zmluvy zapracovať, uzatvorenie zmluvy pre ňu neprichádzalo do úvahy. Zmluva v pripravovanom
znení teda nebola pre ňu akceptovateľná, a keďže jej nevyplývala povinnosť uzatvoriť „akúkoľvek“
zmluvu, od rokovaní odstúpila. Skutočnosť, že medzi žalobcom a matkou žalovaného prebiehala
telefonická a emailová komunikácia ešte podľa názoru žalovaného neznamená, že došlo k uzatvoreniu
nejakého konkrétneho typu zmluvy, ktorá by bola pre účastníkov záväzná. Stranám nemôže ísť na

škodu ani to, pokiaľ žalobca počas prebiehajúcich rokovaní o zmluve s jeho matkou pokračoval na
svojich vlastných pozemkoch vo výstavbe svojich vlastných stavebných zámerov (uvedené potvrdzuje
aj žalobcom pripravený návrh inominátnej zmluvy čl. 2 ods. 3: „Miesto realizácie diela: k. ú, K., p.č.
O. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X“). Žalovaný má za to, že je chybou žalobcu, pokiaľ s výstavbou
nepočkal na finálne uzatvorenie zmluvy, z ktorej budú všetkým účastníkom vyplývať jednoznačné práva

a povinnosti. Rovnako nebolo ani v možnostiach matky žalovaného požadovať o zastavenie prác, keďže
nešlo o jej stavebný zámer, jej finančné prostriedky, a v konečnom dôsledku ani o jej nehnuteľnosti.
Žalovaný spochybňuje celú výšku žalovanej sumy, vrátane znaleckých posudkov a nie je zrejmé, za
akým účelom boli vyhotovené znalecké posudky a z akého dôvodu by mal byť zaviazaný na zaplatenie
práve v nich uvedených súm a z akého titulu. Podľa tvrdenia matky žalovaného skutočnosť, že žalobca

viackrát menil celkovú výšku platby za realizáciu technickej infraštruktúry, bola tiež dôvodom, pre ktorý
nebolo možné dosiahnuť konsenzus. V emaily zo dňa 16.07.2024 žalobca ako konečnú sumu za celú
výstavbuinžinierskychsietípluscestavštádiumakadam,uvádzasumu14675eur,avšakvpredžalobnej
výzve sa jeho pohľadávka bez uvedenia dôvodu navýšila na sumu 26 795,35 eur. V pripojenom
položkovitom rozpise platieb sa nachádzajú napr. aj platby za služby v období, keď žalovaný ešte ani

nebol vlastníkom nehnuteľností (kosenie dňa 15.08.2025), platba za prípravu zmluvy o zriadení vecného
bremena, ku ktorej sa podľa znenia tejto zmluvy zaviazal v celom rozsahu sám žalobca, a naviac ani
nie je zrejmé, aký súvis má položkovitý rozpočet s vyhotovenými znaleckými posudkami. Predložené
viaceré príjmové doklady dodávateľov žalobcu naviac nespĺňajú náležitosti účtovného dokladu podľazákona o účtovníctve. Žalobca počas vzájomnej komunikácie zaslal matke žalovaného rôzne vyčíslenia
„konečnej ceny za IS plus cesta“, avšak žiadna z nich ani zďaleka nedosahuje výšku aktuálne žalovanej
sumy.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán, žalobcu, žalovanej 2/ a
oboznámením sa s predloženými listinami a písomnými vyjadreniami sporových strán a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 18.08.2025 uviedla, že žalobca realizoval všetky
dohodnuté práce v prospech žalovaného a tento rozsah predstavuje predmet podaného návrhu a
to sumu 26 795,35 eur, ktorá pozostáva z realizácie inžinierskych sietí a to hlavnej vetvy vodovodu
a splašková kanalizácia ako aj prípojky a to elektrickej, tiež vodovodné pripojenie ako aj prípojku na
splaškovú kanalizáciu a ako aj s tým súvisiace všetky potrebné poplatky a listiny, ktoré bolo potrebné
zabezpečiť, aby došlo k dokončeniu dohodnutých prác. Všetky kroky žalobcu preukázateľne smerovali

k naplneniu požiadaviek a podmienok formulovaných práve pani E. – matkou žalovaného. Komunikácia
žalobcu s pani E. prebiehala v dlhodobom časovom rámci a to od roku 2022 v rozsahu, ktorý
možno označiť ako faktické rokovanie o zmluvných podmienkach a jej obsah je doložený písomnými
a elektronickými dôkazmi. Skutočnosť, že žalovaný uvádza, že mu jeho matka interpretovala priebeh
tejto komunikácie iným spôsobom nemá právnu relevanciu pre posúdenie oprávnenosti nároku, pokiaľ

nie je spojená s konkrétnym dôkazom o nepravdivosti tvrdení žalobcu. Žalobca výslovne poukazuje na
to,ženávrhyapripomienkypaniE.bolizohľadňovanéareflektovanévďalšompostupežalobcu.Žalobca
dlhodobo tvrdí, že pani E. vystupovala ako osoba, ktorá požiadavku na vybudovanie inžinierskych
sietí v mene žalovaného komunikovala. Nie je zrejmé, prečo žalovaný usudzuje, že žalobca mal
automaticky zahrnúť jeho pozemok do plánovanej infraštruktúry, keď v čase uzatvárania rezervačnej

zmluvy jeho matka – A. E. komunikovala požiadavky týkajúce sa nielen prístupu ale aj vybudovania
inžinierskych sietí. Z dostupnej a predloženej emailovej komunikácie preto nevyplýva, že by žalobca
postupoval svojvoľne alebo automaticky rozšíril rozsah zámeru na náklady inžinierskych sietí a cesty na
pozemok patriaci žalovanému. Práve naopak zo správania pani E. vrátane jej opakovanej komunikácie
vyplývalo,žemázáujemozriadenieprístupuanapojenienainžinierskesieteažepožadujepodrobnejšie

informácie o podmienkach, za akých sa tak stane. Za týchto okolností bolo prirodzené, že žalobca
počítal s tým, že aj na strane žalovaného prostredníctvom jeho matky existuje záujem o zaradenie do
spoločnej infraštruktúry najmä, keď sa tieto práce realizovali v čase, keď žalovaný už vlastnil dotknutú
nehnuteľnosť a ich dopravné sprístupnenie a technické napojenie predstavovalo pre žalovaného zrejmý
úžitok. Tvrdenie žalovaného, že žalobca konal bez právneho dôvodu alebo proti jeho vôli, tak nie je

v súlade s faktickým priebehom komunikácie a ignoruje dlhodobý kontext rokovaní s pani E., ktorá
za žalovaného opakovane vystupovala, o čom svedčí aj emailová komunikácia. Naviac to, že žalobca
plánoval infraštruktúru vybudovať pre ostatných vlastníkov nehnuteľností ešte neznamená, že by ju
mal financovať výlučne zo svojich prostriedkov a bez nároku na úhradu od nadobúdateľov pozemkov,
ktorým slúžila. V tomto kontexte preto nie je zrejmé, ako žalovaný hodnotí danú situáciu nakoľko žalobca

mu zabezpečil tak technické podklady k inžinierskym sieťam, ako aj zabezpečil celú realizáciu a to aj
napriek tomu, že nie je podnikateľský subjekt. Doposiaľ zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej náhrade
vynaložených finančných prostriedkov a to aj napriek skutočnosti, že v rozsahu sumy 14 675 eur tento
nárok uznal. Z uvedeného preto vyplýva, že žalovaný musel byť minimálne informovaný o existencii
a rozsahu plánovaných stavebných zásahov, ktoré sa bezprostredne týkali aj jeho nehnuteľností.

Pokiaľ za týchto okolností žalovaný nevzniesol žiadnu námietku a ani nevyjadril nesúhlas je dôvodné
predpokladať, že s realizáciou inžinierskych sietí počítal a akceptoval ju.

8. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 18.08.2025 uviedla, že odmietajú pohľadávku
žalobcu čo do existencie aj rozsahu. Namietajú existenciu akejkoľvek dohody medzi stranami sporu.

Medzi stranami sporu nebola tvrdená ani preukázaná žiadna komunikácia ani osobný kontakt. Dokonca
sám žalobca potvrdil, že komunikoval iba výhradne s matkou žalovaného. Trvajú na tom, že žalovaný
udelil svojej matke plnomocenstvo iba na jeho zastupovanie pri podpise rezervačnej aj kúpnej zmluvy
a túto skutočnosť oznámil protistrane ako ho prvýkrát kontaktovali zaslaním predžalobnej výzvy
v decembri 2024. Ďalšie skutočnosti, o ktorých predtým nevedel a ktoré sa až následne dozvedel od

svojej matky po rozhovore s ňou a následne bezprostredne oznámil protistrane a na týchto trvajú.
Odmietajú právnu kvalifikáciu nároku protistrany. Vo vzťahu k žalovanému neboli naplnené predpoklady
k vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia. Nejde o žiadnu zo zákonných skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k žalovanému nemožno hovoriť o existencii žiadnehomajetkového prospechu na úkor žalobcu. Keďže žalobca preukázateľne vykonával svoj vlastný vopred
plánovaný stavebný zámer na svojich pozemkoch za svoje finančné prostriedky a bez akejkoľvek
dohody zo žalovaným. Nakoľko neexistuje dôkaz, že by žalobca so žalovaným mali uzatvorenú nejakú

dohodu, dokonca ani dôkaz o komunikácii strán sporu a žalobca pri podaní návrhu vychádza iba
z jeho predpokladanej vedomosti, považujú žalobu vo vzťahu k žalovanému podanú za nedôvodne
ažiadajú,abyjusúdvcelomrozsahuzamietolzdôvoduchýbajúcejpasívnejvecnejlegitimácienastrane
žalovaného a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Žalobca na pojednávaní dňa 18.08.2025 okrem iného uviedol, že boli dve parcely. Kúpil pozemok -
parcelu - ktorú so susedmi potom preparceloval a vznikli dva a dva pozemky plus pozemok väčší, ktorý
potom kupoval žalovaný. Všetky vyjadrenia, keďže chcel ponúkať pri predaji aj možnosť napojenia na
inžinierske siete, musel už mať odsúhlasené od kompetentných úradov z dôvodu kapacitných možností.
Preto bola vyhotovená projektová dokumentácia aj k nehnuteľnostiam žalovaného, ktoré boli napojené
na inžinierske siete aj cestu. Žalobca tvrdí, že nemal vedomosť, že vybudované inžinierske siete

a cesta má byť dar pre žalovaného a že žalovaný o predmetnej veci nič nevie, resp. vie len málo.
Poštu žalovaného pravdepodobne preberá jeho matka a neinformovala ho o zaslaných zásielkach
okamžite. Žalobca má za to, že matka žalovaného ho uviedla do omylu, že disponuje plnomocenstvom
od svojho syna a že ich záujem o napojenie na inžinierske siete a cestu stále trvá. Že tomu tak
nie je sa dozvedel až tesne pred podpisom inominátnej zmluvy 25.08.2023 a 08.09.2023, kedy si

jeho právna zástupkyňa žiadala jeho predloženie. Žalobca je toho názoru, že ak by nebola uzavretá
žiadna predbežná ústna dohoda o vybudovaní inžinierskych sietí a cesty, matka žalovaného by predsa
nerokovala o zmluve o rozdelení nákladov v mene žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že matke
žalovaného pri kúpe ponúkol reálnu, prerokovanú a kapacitnú možnosť napojenia na inžinierske siete
amožnosťdopravnéhoprístupucezcestu.Jehoponukabolaodkomunikovanásovšetkýmirelevantnými

úradmi. Zodpovedne dal všetky možnosti, projektovú dokumentáciu a informácie kupujúcim k dispozícii.
Všetko čo ponúkol žalovanej mal samozrejme aj podložené relevantnými stanoviskami dotknutých
orgánov a preto žalovanej ponúkol možnosť napojenia nehnuteľností na inžinierske siete a aj dopravné
napojenie. Rozdelenie nákladov komunikoval tak, že susedia manželia O. 40 % (predali 2 parcely –
XX/X P. X), žalobca 40 % (predal 2 parcely – XX/X P. X) a žalovaný 20 %, lebo mal jednu napájanú

parcelu XX/XX J. celkových investičných nákladov. Na základe tohto kľúča delenia nákladov bola
vypracovaná aj inominátna zmluva, ktorá bola matke žalovaného zaslaná a ktorú ďalej pripomienkovala.
Pokiaľ ide o dopravné napojenie a podiel na ceste, o ktoré mala najskôr matka žalovaného záujem, už
nebolo možné, nakoľko boli podpísané už rezervačné zmluvy s kupcami stavebných parciel a majitelia
si už brali hypotekárne úvery. Preto bola zvolená forma vecného bremena a nie priamo kúpa časti

cesty. Odčlenením obratiska sa vyriešilo dopravné napojenie, ktoré bolo kapacitne zadefinované pre
5 rodinných domov vrátane nehnuteľnosti žalovaného. Matke žalovaného sa to nepáčilo a ak by jej
to nebolo rovnako logicky zdôvodnené, tak by to pri podpise kúpnej zmluvy neakceptovala. Žalovaný
v konečnom dôsledku na preberanie pošty splnomocnil svoju matku a preto preberá plnú zodpovednosť
za vzniknuté dôsledky a škody. Matka žalovaného aktívne bránila v informovaní svojho syna tým, že

nepreberala poštu s vyúčtovaním nákladov, aby žalovaný vykonal úhradu a nenavyšovali sa zbytočne
náklady. Prejavený záujem žalovaného o kúpu nehnuteľností prišiel práve vo fáze, kedy pripravoval GP,
preto bola jeho pôvodná parcela XX/X rozdelená na 3 nové parcely: XX/X – pozemok s prístupom z ul.
Za Humnami, XX/XX – parcela, pre ktorú sa vybudovali prípojky k inžinierskym sieťam a XX/XX, ktorá
tvorí obratisko pre všetkých, ktorí využívali cestu. Žalovaný dodnes nezaplatil ani za elektrickú prípojku,

ani sa nedotazoval ako sa so žalobcom vyrovnajú, hoci revízna správa bola vyhotovená a všetkom im
zaslal email. Súčasťou ceny v emaile je už aj poplatok 213,30 eur, ktorý je súčasťou zmluvy o pripojení,
o všetkom informoval p. E. v emaily zo dňa 29.12.2023. Matka žalovaného mala záujem o presné
vyčíslenie, ktoré jej žalobca nevedel presne na euro doložiť, náklady boli dopísané priebežne počas
doby celej akcie a matka žalovaného ho mohla kontaktovať, že jej má poslať bloček alebo faktúru.

Rovnako mohla požiadať o telefónne číslo na zainteresované inštitúcie a projektantov, žalobca bol
vždy nápomocný. Dohoda, ktorá bola komunikovaná od začiatku a uzavretá s matkou žalovaného
hovorila o priebežnom spolufinancovaní, avšak žalovaný žalobcovi dodnes nič nezaplatil. Je zrejmé,
že žalovaný z tohto stavu bude v budúcnosti dlhodobo čerpať úžitok, keďže prípojky a aj hlavné vetvy
inžinierskych sietí predstavujú trvalú infraštruktúru, ktorá zvyšuje hodnotu nehnuteľnosti a umožňuje jej

plnohodnotné využívanie. Rovnako dopravné napojenie nehnuteľnosti na základe dohody o vecnom
bremene – právo prechodu cez novovybudovanú účelovú komunikáciu. Nemožno pripustiť, aby žalobca
znášal plnú finančnú záťaž za realizáciu inžinierskych sietí v prospech cudzej osoby bez kompenzácie.10. Uznesením zo dňa 04.09.2025 č. k. 14C/57/2025-235 súd pripustil, aby do konania na strane
žalovaného vstúpila A. I. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., ktorá bude označená
ako žalovaná 2/. Zároveň súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú povinní

zaplatiť žalobcovi spoločne sumu 26 795,35 eur, pričom žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 8,40 % ročne z uvedenej sumy od 20. januára 2025 do zaplatenia, žalovaná
2/ je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7,15 % ročne z uvedenej sumy odo
dňa právoplatnosti uznesenia o jej vstupe do konania do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia, pričom plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť druhého

žalovaného v rozsahu tohto plnenia. Zároveň žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú povinní uhradiť žalobcovi
trovy konania v plnom rozsahu, teda 100 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného.

11. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 16.09.2025 uviedol, že žalobca svojimi tvrdeniami
uvedenými vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 18.08.2025 potvrdil, že strany sporu nemajú

medzi sebou uzavretú žiadnu dohodu o výkone prác v prospech žalovaného 1/. Žalobca potvrdil,
že so žalovaným nekomunikoval a celú záležitosť riešil iba s matkou žalovaného 1/ a potvrdil aj to,
že mal vedomosť o tom, že poštu za žalovaného 1/ preberala jeho matka. Má za to, že je výlučne
chybou žalobcu, ak netrval na včasnom a riadnom predložení plnomocenstva a iba sa neprimerane
spoliehal na to, matka žalovaného 1/ je oprávnená aj na iné konanie ako na podpis rezervačnej

a kúpnej zmluvy, naviac pokiaľ údajne plnú moc požadoval od matky žalovaného 1/ viackrát, pričom
mu nebola predložená, a teda už z takéhoto konania mohol odôvodnene vedieť, že so zastupovacím
oprávnením nie je niečo v poriadku. Podľa vyjadrenia žalovanej 2/ email zo dňa 31.08.2022 bol jej
osobnou reakciou na prvý návrh kúpnej zmluvy (a následne aj dodatku ku kúpnej zmluve), v ktorom
žalobca vzniesol požiadavku na využívanie pozemku žalovaného 1/ ako budúceho vlastníka počas

výstavby jeho súkromnej cesty a inžinierskych sietí z dôvodu prístupu, ktorú požiadavku žalobca ani
maklérka realitnej kancelárie s matkou žalovaného 1/ vopred nekomunikovali. Pripomienky žalovanej 2/
zaslané v predmetnom emaily sa logicky týkali otázok ohľadne využívania pozemkov po zmene vlastníka
na žalovaného 1/, napríklad náhrady za takéto užívanie, resp. termínu ukončenia prác. Uvedené
pripomienky iba namietali nekorektnosť protistrany a realitnej kancelárie, keďže ju na túto skutočnosť

vopred neupozornili. Žalovaná 2/ predmetné nehnuteľnosti kupovala ako dar pre syna a úhrada bola
realizovaná z účtu žalovanej 2/ a jej manžela. Žalovaný 1/ nevedel, že jeho nehnuteľnosť je zahnutá
do naprojektovania inžinierskych sietí, projektová dokumentácia bola zaslaná iba na email žalovanej
2/, pričom žalovaná 2/ tvrdí, že táto projektová dokumentácia jej bola zaslaná iba z dôvodu zobrazenia
rozmerov obratiska, o ktoré žalobca ponížil pôvodnú výmeru predávaného pozemku. Táto projektová

dokumentácia časovo predchádzala rokovaniam o kúpe nehnuteľností a bola vypracovaná v čase, keď
vlastníkom predmetných nehnuteľností bol žalobca, ktorý si ju teda dal vypracovať vo vzťahu k svojim
pozemkom. Ak by žalovaný 1/ aj mal vedomosť o existencii projektová dokumentácia na vybudovanie
inžinierskych sietí a cesty v lokalite, v ktorej nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s napojením
na jeho pozemky, neznamená to automaticky, že sa aj dohodol so žalobcom na vybudovaní týchto

inžinierskych sietí a cesty v jeho prospech a za žalobcom stanovenú cenu. Žalovaná 2/ sa dopytovala
v prvom rade o možnosť zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok žalobcu
a nikdy neprejavila záujem o formu spolufinancovania do súkromného investičného zámeru žalobcu,
preto aj vyjadrenia žalobcu, čo všetko musel investovať do predmetnej investičnej akcie vyznievajú
ako irelevantné. Pokiaľ žalovaný 1/ o veci nevedel, konanie žalobcu, v ktorom mu vytýka nedostatočný

záujem o túto vec a chýbajúcu aktivitu, postráda logiku. Pokiaľ ide o nedoručenú zásielku, ak by ju aj
prevzal, neznamená to, že by automaticky s jej obsahom súhlasil a vec by sa riešila iným spôsobom.
Žalovaný 1/ má za to, že je absurdné tvrdiť, že pokiaľ strany rokovali o podmienkach dohody, vlastne
znamená, že sa už aj rovno dohodli a je to právne neprípustné, a to bez ohľadu na to, aký záujem
ktorá strana mala alebo nie. Nie je predsa možné, aby komunikácia dvoch potenciálnych zmluvných

strán pre jedného automaticky znamenala aj uzatvorenie dohody, napriek tomu, že bolo zrejmé, že
druhá strana mala k podmienkam dohody výhrady. Je jednoznačne chybou žalobcu, pokiaľ s výstavbou
nepočkal na finálne uzavretie zmluvy, z ktorej budú všetkým účastníkom vyplývať jednoznačné práva
a povinnosti (a to bez ohľadu na to, ako to podľa názoru žalobcu „v stavebníctve funguje“, predsa logicky
žiadny seriózny dodávateľ/zhotoviteľ nezačne s výstavbou diela pre objednávateľa, pokiaľ nemajú medzi

sebou uzatvorenú zmluvu o vykonaní diela za vopred stanovených podmienok). Súkromný investičný
zámer žalobcu, tak ako sám uvádza, bol navrhnutý na 5 rodinných domov ešte predtým ako od neho
žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k svojim pozemkom. Ďalej skutočnosť, či žalobca bol alebo
nebol pri realizácii a výstavbe inžinierskych sietí a cesty v danej lokalite „ziskový“ alebo nie, nie je preprávne posúdenie tejto veci podstatné. Podstatné je, na čom sa strany sporu alebo zmluvné strany
údajnej dohody záväzne dohodli. Žalovaný 1/ má za to, že prejavený záujem o napojenie na inžinierske
siete nemožno považovať za automatické uzatvorenie zmluvy, naviac pokiaľ druhý subjekt k uzatvoreniu

zmluvy nedal žiadny súhlas. A ďalej skutočnosť, že žalobca sám navrhol a určil pomer príspevkov na
úhradu nákladov (a to bez ohľadu na to, či to sám považuje za logické, vhodné, spravodlivé atď.),
rovnako neznamená, že to bez ďalšieho „platí“ pre všetkých a druhá strana s tým musí automaticky
súhlasiť. Už samotná existencia výhrad matky žalovaného 1/ a ich potvrdenie žalobcom, je vlastne sám
osebedôkaztoho,ženebolomožnédospieťkuzatvoreniudohody,pretožezmluvnéstranysidostatočne

určito, zrozumiteľne a jasne vzájomne nevymedzili obsah svojich práv a povinností, bez ohľadu na to,
či žalobca výhrady žalovanej 2/ považoval za smiešne, scestné, vymyslené, účelové alebo nelogické,
sú potvrdením toho, že jedna zmluvná strana neakceptovala podmienky predloženého návrhu druhej
zmluvnej strany, a keďže nebolo možné dosiahnuť konsenzus ohľadne týchto podmienok, nie je možné
tvrdiť,žedošlokuzatvoreniudohody.Podľažalovaného1/vyjadreniažalobcuotom,žežalovaná2/mala
záujem o presné vyčíslenie, ktoré jej nevedel presne na euro predložiť, jednoznačne dokazujú, že medzi

žalovanou 2/ a žalobcom neexistovala dohoda o obsahu zmluvy, dokonca ani dohoda o cene. Výhrada
žalovanej 2/ spočívala v tom, že sa mala podieľať na úhrade nákladov za niečo, čo by v konečnom
dôsledku nebolo vo vlastníctve žalovaného 1/. Uvedená skutočnosť ale nič nemení na tom, že pôvodne
sa u žalobcu dopytovala iba na zriadenie vecného bremena, avšak tento na ňu vyslovene naliehal
s uzatvorením zmluvy, ktorá by prerozdeľovala náklady ním vynaložené na realizáciu inžinierskych

sietí a cesty. Žalovaný 1/ v rámci mimosúdnych rokovaní prejavil záujem o investíciu do zhotovenej
infraštruktúry žalobcom, keďže vyhodnotil, že táto by mohla zlepšiť využívanie jeho nehnuteľnosti. Za
týmto účelom predložil žalobcovi návrh na zaplatenie hodnoty týchto investícií v sume podľa emailovej
správy, ktorú žalobca zaslal matke žalovaného dňa 10.07.2024 v celkovej výške 14 675 eur, uvedenú
správu zaslal žalovanej 2/ dávno po ukončení stavebných prác, t. j. v čase, kedy mu už museli byť

známe celkové ním vynaložené náklady na zhotovenie stavebného projektu. Túto sumu navrhoval
samotný žalobca. Vybudovaná infraštruktúra od začiatku nebola vlastníctvom žalovaného 1/ a tento na
ňu nemá žiadny dosah. Ďalej pri porovnaní pôvodnej požadovanej sumy za vykonané práce a aktuálne
žalovanou sumou, nie je žalovanému 1/ stále zrejmé, z akého právneho titulu od neho žalobca požaduje
zaplatenie skoro raz toľko násobenej sumy. Vypracovanie znaleckých posudkov považuje žalovaný 1/

za bezpredmetné, keďže sa na zaplatení sumy vyplývajúcej z ich obsahu nikdy nezaviazal. Žalovaný
1/ nemá záujem využívať ani brať úžitky zo žiadnych žalobcom zhotovených vecí bez toho, aby došlo
k riadnemu ukončeniu celej veci. Pokiaľ ide o položku „kosenie“, ide z princípu o oprávnenú výhradu
proti účtovaniu položiek, na ktorých sa strany sporu nedohodli, ktoré predchádzali prechodu vlastníctva
k nehnuteľnostiam na žalovaného 1/ z časového hľadiska a vytváraniu dojmu, že žalovaný 1/ je bez

ďalšieho povinný akceptovať všetky žalobcom investované financie, ktoré vynaložil na svoj stavebný
projekt. Pokiaľ ide o náklady na zriadenie vecného bremena, v texte zmluvy sa žalobca dobrovoľne
zaviazal k týmto výdavkom a naviac sám prisľúbil, že všetky výdavky za právne služby bude znášať
vo vlastnej réžii.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.10.2025 uviedol, že samotná skutočnosť, že žalovaný 1/
popiera podpísanie zmluvy medzi stranami, nemení nič na podstate veci, a to, že žalovaná 2/ svojím
konaním uviedla do omylu žalobcu, a to tým, že sa prezentovala ako osoba oprávnená konať v mene
žalovaného 1/, fakticky konala vo vzťahu k žalobcovi v jeho mene a na jeho účet. Z uvedeného dôvodu
je teda nezávisle od formálneho uzatvorenia zmluvy zrejmé, že žalobca poskytol prácu a služby na

účet a v prospech žalovaného 1/, pričom žalovaná 2/ svojím konaním vytvorila právny základ pre nárok
žalobcu na odplatu za vykonanú prácu. Žalobca nemal žiadny dôvod neveriť žalovanej 2/. Na základe
uzatvorenia predošlej kúpnej zmluvy žalobca opakovane overil, či je žalovaná 2/ oprávnená rokovať
a disponuje potrebným splnomocnením. Žalovaná 2/ odpovedala kladne, čím bol žalobca uvedený do
omylu, pokiaľ tomu tak nebolo. Žalovaná 2/ mala možnosť zastaviť vybudovanie inžinierskych sietí

a vyviesť žalobcu z omylu, žalobca jej túto možnosť poskytol aj písomne, aby dohoda nebola iba
ústna, avšak žalovaná 2/ na túto výzvu nereagovala. Žalovaná 2/ vo svojej komunikácii uviedla, že jej
syn je o všetkom informovaný a pri jeho najbližšej návšteve Slovenska je možné podpísať príslušné
dokumenty. Projektová dokumentácia jej bola doručená, vedela o realizácii prípravných prác, a napriek
tomu neodvolala svoj záujem ani po tom, ako jej bola poskytnutá táto možnosť. Fyzicky sa nachádzala

na synovom pozemku a preverovala stav vodovodného potrubia, ktoré podľa tvrdenia protistrany nemalo
byť predmetom jej záujmu. Je tiež preukázané, že konala aj bez splnomocnenia od svojho syna vo veci
elektrického kábla, teda elektrickej prípojky z Hlavnej ulice. Novým vlastníkom predných parciel (40 %)
a susedom O. (40 %) bolo podľa dohody zabezpečené napojenie na inžinierske siete a prístupovú cestu.Náklady, ktoré vznikli, súviseli k vybudovaním napojenia inžinierskych sietí a cesty na nehnuteľnosť
žalovaného 1/. Projektová dokumentácia vypracovaná pre účely územného konania bola spracovaná
na celú lokalitu, aby bolo možné zabezpečiť pripojenie všetkých nehnuteľností na inžinierskych sietí

a cestu. Ak by chcel žalovaný 1/ v budúcnosti získať prístup k ceste alebo inžinierskym sieťam, musel
byť tento prístup zahrnutý do lokality, ku ktorej sa vydávali jednotlivé vyjadrenia a povolenia. Projekty
bolo nevyhnutné riešiť priebežne, aby nedošlo k porušeniu lehôt vyplývajúcich zo stavebného povolenia
a aby bolo možné koordinovať práce v súlade s dohodnutým rozsahom. Už samotné neskoršie vydanie
územného rozhodnutia a stavebného povolenia spôsobilo časový sklz. Niektoré povolenia, ktoré sú

podkladom stavebného povolenia, majú navyše obmedzenú časovú platnosť. Okrem toho priebežný
nárast cien stavebných materiálov a služieb v danom období znamenal, že akýkoľvek odklad realizácie
by žalobcovi – ako aj ďalším zúčastneným – spôsobil dodatočné a neodôvodnené finančné náklady,
ktorénemožnopripísaťnajehozodpovednosť.Akbyžalovanýnavrholdohoduoúhradevovýške14675
eur bez súdnych poplatkov a trov, nepochopiteľne tak neučinil v čase, kedy by sa predišlo súdnemu
konaniu. Zásielka, ktorú žalobca zaslal, nebola prebratá výlučne z dôvodu žalovaného 1/, nie zo strany

žalobcu a bolo by možné predísť súdnemu konaniu. Tento variant riešenia sporu predstavoval ústupok
zo strany žalobcu, a to z dôvodu, že protistrana nesplnila svoju povinnosť podieľať sa na čiastočnom
financovaní vybudovania inžinierskych sietí prostredníctvom zloženia zálohy počas realizácie stavby.
Uvedený záväzok bol pritom zakotvený v návrhu inominátnej zmluvy, ktorý bol žalovanej 2/ riadne
doručený. Tiež rozdelenie parcely bolo iniciatívou žalovanej 2/, ktorá chcela parcelu v GP rozdeliť na

dve časti, t. j. na dva samostatné pozemky aj s inžinierskymi sieťami a dopravným prístupom. Nie je
pritom logické, aby mal žalobca osobný záujem na rozdelení parcely žalovaného 1/ na dve časti, keď
cena GP sa odvíja od počtu vyhotovených geometrických bodov. Žalovanú 2/ si žalovaný 1/ sám určil
ako osobu, ktorá preberá poštu a ktorá ho má informovať o jej obsahu. Podľa dostupných informácií
boli všetky listy žalovanej 2/ doručené, takže mal byť o všetkom aj informovaný. Všetky prípojky

prechádzajú do vlastníctva žalovaného 1/ ako vlastníka pozemku, na ktorom sú vybudované (prípojka
pre elektrickú energiu – Zmluva o pripojení so spoločnosťou Západoslovenská distribúcia, prípojka pre
vodovod a prípojka pre splaškovú kanalizáciu – Zmluva o dodávke vody a odvádzaní vôd s obcou
K.). V prípade súkromnej účelovej cesty, vrátane dažďovej kanalizácie, ktorá je jej súčasťou, nepatrí
žalovanému 1/ ani pomerná časť, avšak má právo na jej využívanie, čo znamená, že by sa mal na nej

finančne rovnako podieľať. Je bežnou praxou, že susedia sa dohodnú a spolupodieľajú na vybudovaní
cesty, verejného osvetlenia a podobne, bez toho, aby sa automaticky stali jej spoluvlastníkmi. Všetky
práva a povinnosti týkajúce sa dopravného prístupu boli obsiahnuté v zmluve o zriadení vecného
bremena právo prechodu in rem cez súkromnú účelovú komunikáciu. Je bežnou praxou, že vybudované
inžinierske siete a dopravná infraštruktúra sa po dokončení odovzdávajú obci alebo mestu spravidla za

symbolickú cenu. Táto cesta je slepá, a preto ju budú využívať výlučne noví vlastníci a žalovaný 1/,
iné osoby k tomu nemajú právo ani dôvod. Všetky položky boli verifikované a ohodnotené aj znalcom
v znaleckom posudku, ktorý bol vyhotovený práve z dôvodu, aby nebola pochybnosť o vynaložených
nákladoch na infraštruktúru. Žalobca preto považuje stanovenú cenu za správnu, zodpovedajúcu
reálnym nákladom, ktoré by realizovala ktorákoľvek firma v danom roku. Právnym titulom je aj ústna

dohoda, ktorá je plnohodnotnou dohodou medzi zmluvnými stranami. Osoba, ktorá koná v mene
oprávnenej osoby, je viazaná rozsahom splnomocnenia a zodpovedá za akékoľvek konanie, ktoré tento
rozsah presahuje. Ak žalovaný 1/ získava prospech z realizovaných inžinierskych sietí, právnym titulom
je nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie. V prípade, ak osoba koná mimo svojho oprávnenia a vo
vlastnom mene (žalovaná 2/) zodpovedá za vzniknutú škodu alebo za poskytnutie plnenia, ktoré bolo

žalobcom poskytnuté na účet a v prospech osoby, ktorú prezentovala ako oprávnenú osobu. Takéto
konanie vytvára právny základ pre nárok žalobcu, aj keď nedošlo k formálnemu písomnému potvrdeniu
alebo zmluve, pričom žalovaný 1/ nemôže profitovať z plnenia, ktoré bolo poskytnuté v jeho prospech,
bez ohľadu na formu dohody, ak bolo skutočne realizované. Uznanie dôvodnosti časti pohľadávky
(elektrickáprípojkazHlavnejuliceadopravnýprístup)zostranyžalovaného1/automatickyvylučujejeho

nárok na zamietnutie celej žaloby, keďže žalovaný 1/ týmto priznáva existenciu a oprávnenosť plnenia
vo výške, ktorá korešponduje s časťou nároku, nemožno ju arbitrárne odmietnuť v celom rozsahu,
a príslušná časť žalobnej sumy musí byť priznaná a uspokojená.

13. Žalovaný 1/ vo svojom podaní zo dňa 24.09.2025 uviedol, že konanie žalovanej 2/ dodatočne

neschvaľuje a neakceptuje v zmysle, že by sa malo jednať o konanie v jeho mene v súlade
s ustanoveniami, ktoré uvádza protistrana. Má za to, že táto informácia už vyplývala z jeho
predchádzajúcich písomností, keďže sa od veci jasne dištancoval a pravdivo uvádza, že so žalobcom
nikdy nekomunikoval a dokonca sa s ním osobne ani nikdy nestretol.14. Žalobca na pojednávaní dňa 10.10.2025 uviedol, že vlastníkom prípojok na pozemku žalovaného 1/
je on, keďže žalovaný 1/ mu za ne nezaplatil. Žalobca tiež uviedol, že je vlastníkom prístupovej cesty

k pozemku žalovaného 1/ parc. číslo XX/X, XX/X, XX/XX s tým, že sú súčasťou vydaného stavebného
povolenia a sú využívané ako prístupová cesta pre vlastníkov ostatných nehnuteľností a rovnako
pre žalovaného 1/. Je to vysypané teraz makadamom podľa dohody, ktorú podpísal s manželmi O..
S manželmi O. podpísali dohodu, kde sa zaviazali, že uhradia 40 % nákladov, nakoľko predávali až dve
nehnuteľnosti. On rovnako predával dve nehnuteľnosti, takže sa podieľal 40 % a tých 20 % požadoval od

žalovaného 1/. Cena pre nových kupujúcich bola zahnutú v kúpnej cene aj zo strany manželov O.. Aj keď
nemali dohodu o celkovej kúpnej cene. Za koľko si to oni predajú to bola ich vec. Na otázku na základe
akých právnych podkladov zhotovil inžinierske siete na pozemku žalovaného 1/ uviedol, že na základe
ústnej dohody so žalovanou 2/ a žalovanému 1/ boli doručené všetky písomnosti poštou z jednotlivých
úradov. Na otázku, či vie vysvetliť, prečo v žiadnom rozhodnutí z dotknutých orgánov nie je uvedený
pozemok žalovaného 1/, nie je tam uvedený ako vlastník, ani ako stavebník ani ako investor a teda na

základe čoho postavil stavby na pozemku žalovaného 1/ uviedol, že keď sa vybavuje stavebné povolenie
pre rodinný dom, sú dve varianty. Buď sa prípojky vybudujú počas výstavby alebo sú už vybudované
pred vydaním stavebného povolenia. Najskôr musia byť dotiahnuté papiere, ale musí tam byť súčinnosť,
kedy sa vybudujú prípojky, musíte byť v súlade s povolením obce na pripojenie. Na otázku na základe
akého povolenia staval tie prípojky uviedol, že prípojky boli súčasťou projektu. Kolaudovala sa hlavná

vetva a samotné prípojky si musí dať skolaudovať samotná osoba - vlastník nehnuteľnosti. Prípojky
boli súčasťou stavebných povolení. Nemôže dopravne napojiť pozemok, ktorý je orná pôda. Na otázku
kde v rozhodnutiach predložených v spise je uvedené, že bol oprávnený postaviť stavbu na pozemku
žalovaného 1/ parc. č. 32/1 a 32/13 uviedol, že nevie, prečo tam nie je parcelné číslo žalovaného 1/.

15. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 12.11.2025 uviedla, že komunikácia so žalobcom prebiehala
výhradne s jej osobou. Žalovaný 1/ ako jej syn sa so žalobcom nepozná a nikdy spolu do kontaktu
neprišli. O komunikácii so žalobcom informovala svojho syna až po doručení predžalobnej výzvy, ktorú
tento obdržal od právnej zástupkyne žalobcu v decembri 2024. Svojím synom bola riadne písomne
splnomocnená iba na podpis rezervačnej a kúpnej zmluvy na predaj pozemkov od žalobcu. Inú plnú

moc jej žalovaný 1/ neudelil. Komunikácia so žalobcom bola výlučne záležitosťou žalovanej 2/, o ktorej
jej syn nemal žiadnu vedomosť. Žalobca si bol tejto skutočnosti vedomý, keďže žalovaného 1/ nikdy v
danej veci nekontaktoval a komunikoval iba s ňou a adresoval jej všetku svoju emailovú a telefonickú
komunikáciu. Žalobcom uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a žalovanú pohľadávku odmieta čo
do dôvodu aj výšky. Nakoľko podaná žaloba je svojim obsahom smerovaná výlučne k žalovanému 1/ a

ani z ďalších podaní žalobcu nie je zrejmé, z akého záväzkovo-právneho vzťahu si tento uplatňuje svoj
nárok aj voči nej, považuje podanú žalobu vo vzťahu k nej za neurčitú, bez možnosti zaujatia účinnej
procesnoprávnej obrany v tomto štádiu konania. Dôrazne popiera tvrdenie žalobcu v jeho podaní zo dňa
02.10.2025, že sa vo vzťahu k žalobcovi prezentovala ako osoba oprávnená konať v mene žalovaného
1/, a že na otázku žalobcu, či je oprávnená rokovať a disponuje potrebným splnomocnením, mu mala

odpovedať kladne. Od počiatku komunikácie so žalobcom prejavila vo vzťahu k ním pripravovanému
stavebnému projektu záujem výhradne o zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez
pozemky (pôvodne iba vo vlastníctve žalobcu), ktorú skutočnosť potvrdzuje aj emailová komunikácia
nachádzajúca sa v súdnom spise. Rovnako o tom svedčia aj kúpne zmluvy predložené žalobcom,
ktoré uzatvoril v postavení predávajúceho s p. C. a p. J. ako kupujúcimi, v ktorých sa títo v článku

II. predmetných zmlúv obaja zaviazali zriadiť toto vecné bremeno v prospech žalovaného 1/. Ďalej
uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že by uzatvorila so žalobcom ústnu alebo písomnú
dohodu týkajúcu sa vybudovania inžinierskych sietí na pozemku žalovaného 1/, či výstavby prístupovej
komunikácie. Nepopiera komunikáciu so žalobcom v tomto smere, avšak nesúhlasí s jeho tvrdením,
že by medzi nimi došlo k uzatvoreniu záväznej dohody, ktorá by žalobcu oprávňovala k vybudovaniu

inžinierskych sietí na pozemku žalovaného 1/ resp. že by poskytla žalobcovi súhlas s technickým
riešením, k vybudovaniu inžinierskych sietí a k zriadeniu (umiestneniu) prípojok inžinierskych sietí na
pozemok žalovaného 1/. Jediný súhlas, ktorý žalobcovi poskytla, bol súhlas so zriadením elektrickej
prípojky v sume maximálne 1 500 eur, ktoré jej tvrdenie preukazuje emailová komunikácia so žalobcom.
Do dnešného dňa však nebola žalobcom riadne vyzvaná na úhradu za ním vykonané práce ohľadom

zriadenia elektrickej prípojky, ani jej nebola oznámená konečná (výsledná) cena za zriadenie tejto
prípojky napriek jej žiadosti v rámci emailovej komunikácie, a preto podanú žalobu v tomto rozsahu
považuje za predčasnú a nedôvodnú. Inú dohodu (než o zriadenie elektrickej prípojky) so žalobcom
neuzavrela, ani mu neposkytla súhlas k vybudovaniu inžinierskych sietí a k zriadeniu (umiestneniu) inýchprípojok inžinierskych sietí na pozemok žalovaného 1/, či súhlas so spolupodieľaním sa na nákladoch
na vybudovanie prístupovej komunikácie či technickej infraštruktúry. Vo vzťahu k uzavretiu dohody mala
viaceré výhrady, ktoré síce žalobca nepovažoval za opodstatnené, avšak pre ňu mali zásadný charakter.

Trvá na všetkých námietkach, ktoré boli uvedené vo vyjadrení žalovaného 1/ zo dňa 15.05.2025 a ktoré
komunikovala so žalobcom ako dôvody pre nepristúpenie k uzatvoreniu dohody. Z povahy veci má za
to, že svoj postoj vyjadrila dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom tak, aby bolo zrejmé, že o
dohodu so žalobcom nemá záujem (napríklad aj emailom zo dňa 17.12.2023). Vedomosť žalobcu o
výhradách k návrhu dohody z jej strany a ich potvrdenie v tomto konaní je jednoznačným dôkazom

toho, že ak sa zmluvné strany neboli schopné dohodnúť na podstatných náležitostiach dohody, nemohlo
prísť k jej riadnemu uzatvoreniu. Žalovaný 1/ nebol priamym účastníkom žiadneho z prebiehajúcich
stavebných alebo iných povoľovacích konaní v súvislosti so stavebným projektom žalobcu a žalobca
v týchto konaniach ani nevystupoval ako splnomocnený zástupca žalovaného 1/ (ako napríklad pri
niektorých účastníkoch podľa textu predložených rozhodnutí). Žalovaný 1/ v týchto rozhodnutiach nie
je vôbec uvádzaný ako oprávnená osoba v zmysle práv spojených s výstavbou akýchkoľvek stavieb

na jeho pozemkoch a žalobca dodnes súdu neozrejmil na základe akého právneho titulu a akých
právnych podkladov vlastne postavil stavby na jeho pozemku. Ďalej rovnako namieta výšku uplatnenej
pohľadávky, nakoľko jej nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k jej výpočtu. Žalobca na podporu
svojich tvrdení v konaní predložil dva znalecké posudky a zároveň vlastnú tabuľku úhrad s niekoľkými
účtovnýmidokladmi,pričomokreminéhovôbecnevysvetlilprávnydôvodpožadovanéhozaplateniatakto

určených cien zo strany žalovanej 2/. Má za to, že podaná žaloba žalobcu vo vzťahu k nej nie je dôvodná
a nakoľko v nej nie je jednoznačne uvedený hmotnoprávny vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj
nárok voči nej, nepovažuje sa za pasívne vecne legitimovanú v tomto konaní, ktorej nedostatok na
svojej strane v tomto spore namieta. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní
zamietol žalobu voči nej v celom rozsahu a priznal jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%.

16. Žalovaná 2/ na pojednávaní dňa 08.12.2025 uviedla, že pozemok v K. Q. žalobcu kúpili cez
realitnú kanceláriu pre syna ako dar. Úhrada za kupované nehnuteľnosti bola realizovaná z jej účtu
a účtu manžela, pričom pôvodná výmera pozemku bola 1307 m2. Všetko okolo kúpy nehnuteľnosti

režírovala výlučne ona, ako aj ďalšiu komunikáciu so žalobcom, keďže syn sa dlhodobo pracovne
zdržiava v zahraničí a na Slovensko chodí približne dvakrát do roka, o čom žalobca vedel a preto aj
celú komunikáciu adresoval výlučne jej a keď chcel prevziať nejakú úradnú zásielku, ktorú potreboval
za syna, tak jej napísal alebo zavolal. Po podpise rezervačnej zmluvy u realitnej maklérky ju žalobca
s realitnou maklérkou informoval, že na kúpou zamýšľanom pozemku musí vytvoriť obratisko kvôli

výstavbe inžinierskych sietí a cesty pre nových vlastníkov parciel nachádzajúcich sa pod spodnou
hranicou rezervovaného pozemku. Táto informácia ju samozrejme zaskočila, pričom sám žalobca ju
informoval, že výstavba je jeho súkromný investičný zámer, ktorý realizoval s majiteľmi parciel, ktoré
spoločne predávali novým vlastníkom a preto musel pristúpiť k zníženiu pôvodnej výmery predávanej
nehnuteľnosti. Počas prípravy kúpnej zmluvy, vzhľadom na uvedené, sa žalobcu dopytovala na možnosť

zriadenia vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez plánovanú cestu. K dispozícii má aj
emailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva jej prvotný zámer výslovne iba o zriadení vecného bremena.
Žalobca jej aj zaslal dve zmluvy, kde navrhoval zriadenie vecného bremena k ceste a k inžinierskym
sieťamvprospechsyna,ktorémalibyťuzatvorenésnovýmivlastníkmi,avšakvnávrhuzmluvyozriadení
vecného bremena už inžinierske siete chýbali a zostalo iba vecné bremeno k ceste. Táto zmluva nebola

nikdy podpísaná ani uzavretá. Výhrady mala aj k návrhu k prvej kúpnej zmluve. Až z tejto sa dozvedela,
že žalobca chce využívať synov pozemok aj po zmene vlastníka na budovanie svojho investičného
zámeru, keďže dopredu vedel, že iný prístup nebude mať. V návrhu kúpnej zmluvy doplnil „kupujúci
sa vzhľadom k výstavbe inžinierskych sietí, ktorá bude prebiehať na pozemkoch nižšie, zaväzuje, že
umožní prejazd áut počas tejto výstavby po svojich novonadobudnutých pozemkoch od ulice J. F..“

Žalobca jej následne poslal aj projekt cesty a obratiska, aby mala prehľad o výmere, ktorú má obratisko
tvoriť. Keďže mala výhrady o využívaní synovho pozemku bez akejkoľvek náhrady, nakoniec žalobca
súhlasil a zaviazal sa v dodatku ku kúpnej zmluve, že ako náhradu vyvŕta diery na oplotenie a oplotí
vjazd na synov pozemok a požadovala to zohľadniť aj v cene prípadného vecného bremena, ak by bolo
reálne. Pričom žalobca tvrdil, a to dal aj do kúpnej zmluvy, že synov pozemok bude využívať iba do konca

roka 2022. Napriek zmluvnému záväzku však pozemok neoprávnene využíval až takmer dva roky po
dohodnutom termíne, čo zistila, až keď boli skontrolovať pozemok s manželom, keďže syn sa o pozemok
vôbec nezaujíma a overiť, či sú už diery na plot navŕtané, resp. v akom stave sa pozemok nachádza,
keďže žalobca ho mal vyčistiť a využívať iba do konca roka 2022. Následne jej žalobca elektronickyposielal rôznu dokumentáciu, keďže ju automaticky zaradil do skupiny vlastníkov, pre ktorých sa zaviazal
vybudovať do konca roka 2022 cestu a inžinierske siete – vyplýva to z ich kúpnych zmlúv. Nikdy jej
nevedel presne povedať podmienky a cenu vecného bremena, aby sa vedela rozhodnúť, či je pre ňu

vecné bremeno prijateľné, najmä vzhľadom aj na skutočnosť, že jej posielal rôzne finálne ceny napr.
email z 28.02.2023 cena 12 704,88 eur, email z 24.03.2023 cena 11 953,08 eur, email z 30.05.2023, kde
celkovú cenu uvádzal 13 294,16 eur a email z 10.07.2024, kde ním určená výsledná cena predstavovala
14 675 eur. Následne jej výslovne na jeho naliehanie poslal návrh inominátnej zmluvy - dohodu
o spoločnom vynaložení výdavkov, kde ju už zahrnul ako spoluinvestora, s čím zásadne nesúhlasila,

svoje výhrady mu uviedla telefonicky najskôr (takmer 2-hodinový rozhovor) a následne písomne, keďže
ju žiadal, aby pripomienky zaslala jeho právničke. Jej výhrady neboli akceptované. Žalobca nedodržal
ani to, čo sľúbil. Keďže nemala záujem uzavrieť takúto dohodou, ktorá naviac ani presne nešpecifikovala
podmienky a už vôbec nie cenu v zhode s jej voľou a predstavou, návrh dohody neakceptovala. Mrzí
ju, že žalobca má pravdepodobne vyššie celkové výdavky ako predpokladal, keďže jeho súkromná
investičná akcia mala byť ukončená do konca roku 2022, nechápe však, prečo si tieto výdavky chce

kompenzovať či už na jej synovi alebo na nej, najmä keď medzi nimi k žiadnej dohode neprišlo,
žiadna zmluva o vecnom bremene nebola uzavretá, nikdy mu žiadne pokyny nedávala a v úradných
rozhodnutiach nikdy nebol syn uvedený ako stavebník. To, že žalobca svojvoľne pokračoval v prácach je
lenjehovôľa,naviacnepripisovalatomuažtakývýznam,keďžesámžalobcasavyjadril,ženapojenievie
posunúťinýmsusedom,očomsvedčíajustanoveniedohodysmanželmiO..Ajprípadnévecnébremeno

by bola pre syna uhradila ako dar z vlastných a manželových finančných prostriedkov a keďže s návrhom
dohody nesúhlasila, nemala dôvod žiadať od syna splnomocnenie, preto sa o celej veci dozvedel až po
doručení predžalobnej výzvy. Pozemok kupovala ako možnú investíciu do budúcna, pretože chceli len
dorovnať výdavky, ktoré dali mladšiemu a staršiemu synovi. Ako ho využije do budúcna sa nebavili.
Syn vedel, čo je obsahom kúpnej zmluvy, že mu chcú kúpiť pozemkom ako dar. V e-mail z 31.08.2022

išlo o prvý návrh zmluvy od žalobcu, s ktorým nesúhlasila. Pripomienky riešila ona s tým, že syn vedel
len to, že komunikuje s realitnou maklérkou a žalobcom o tejto zmluve. Po podpise rezervačnej zmluvy,
kde je na rezervačnej zmluve plná výmera pozemku, jej realitná maklérka oznámila po podpise, že
bude výmera znížená kvôli vytvoreniu obratiska. V súvislosti s obratiskom jej žalobca vysvetlil, že si
ide budovať svoj súkromný investičný zámer, pre vlastníkov novo získaných pozemkov. Na otázku, či

požadovala aj ona inžinierske siete od žalobcu uviedla, že nie. Od začiatku komunikovala so žalobcom
len o možnosti zriadenia vecného bremena. Z iniciatívy žalobcu a na jeho naliehanie jej poslal návrh
inominátnej zmluvy, s čím súhlasila, že si ju nezáväzne preštuduje a až zo zaslaného návrhu zistila, že
sa v nej upravujú aj podmienky financovania cesty a inžinierskych sietí. Na otázku ako vysvetlí správu zo
dňa 15.06.2022 adresovanú maklérke: „Verím, že pán C. aj vy dodržíte dohodu a zohľadníte mínusovú

výmeru v zamýšľaných prácach (predĺženie pripojenia IS k mnou rezervovaného pozemku, vecného
bremena práva prechodu, geometrického zamerania a pod.)“ uviedla, že sa to týkalo len komunikácie,
počas ktorej jej žalobca a realitná maklérka vysvetľovali, že sa tam ide budovať cesta a inžinierske
siete a že budú potrebovať synov pozemok na prejazd nákladných áut, aby mohli inžinierske siete
na prístupovej ceste a cestu vybudovať. Adekvátne uvažovala, že jej to zohľadnia v cene vecného

bremena. Túto iniciatívu v podstate mal žalobca, keďže ten projekt pripojenia je z 4/2022, keď žalobca
uvažoval o piatich rodinných domoch. Na otázku, či vedela, že ten piaty dom bude jej syna uviedla,
že nemohla to vedieť, pretože ten projekt bol urobený ešte 4/2022, kedy o rezervačnej zmluve ešte
ani nehovorili. Na otázku či vie, čo bolo obsahom inominátnej zmluvy (Čl. 1. realizovanie hlavných
prípojok, voda, kanalizácia) uviedla, že to boli podmienky financovania realizácie prípojok, nič viac.

Namietala, že syn tam vôbec nebol uvedený ako vlastník inžinierskych sietí, cesty alebo hocičoho. Len
okrajovo bol v niektorých ustanoveniach spomenutý jeho pozemok. Ale celá dohoda bola len o rozdelení
výdavkov spoluinvestorov. Na dotaz právnej zástupkyne žalobcu, že 12.12.2023 jej bol adresovaný
email, kde ju žiadali o zaslanie plnej moci na zastupovanie jej syna a návrh na spôsob vyrovnania podľa
predchádzajúcej ústnej dohody - prípadne výhrady, zároveň jej stanovisko k zmluve o zriadení vecného

bremena, ako aj jej návrh na realizáciu plota, návrh na zálohu vo výške 500 eur – za vyčistenie pozemku,
žalovaná 2/ uviedla, že napísala, že výhrady zaslala a neboli akceptované. Opätovne si žiadal žalobca
zálohu za vyčistenie pozemku, čo mu vyplývalo z pôvodnej kúpnej zmluvy – s čím meškal takmer 2
roky. Nikdy netvrdila, že disponuje plnou mocou od syna, nikdy žalobcovi pokyny nedávala, výhrady
považovala za podstatné a neboli akceptované a z uvedeného dôvodu v uvedenej komunikácii iba

potvrdila, že k žiadnej dohode ani neprišlo. S manželom boli skontrolovať pozemok syna, kde zistili,
že žalobca naďalej využíva synov pozemok neoprávnene pre svoje súkromné účely. Bolo viditeľné zo
spodnej strany pozemku, že sa uskutočňuje výstavba. Na pozemku bola možno dvakrát, ale vždy len
s tým zámerom, že chceli skontrolovať, či žalobca dodržiava to, k čomu sa zaviazal v kúpnej zmluve,nemali dôvod tam chodiť častejšie a syn sa o pozemok nezaujímal. Pokiaľ ide o e-mail žalobcu zo dňa
19.06.2023 o tom, že ak nemá záujem inžinierske siete, má mu to jasne napísať, žalovaná 2/ uviedla,
že keďže žalobca nemal problém posunúť to ďalším susedom, tak tomu nevenovala pozornosť. Syn

nebol uvedený ako stavebník, ona komunikáciu podrobne neštudovala, pretože on ju posielal všetkým
vlastníkom ostatných pozemkov skupinovo a do tejto skupiny zahrnul aj ju. A často ani nerozumela
všetkému, čo im posielal. Nemala právo stopnúť nejaké jeho stavebné aktivity, keďže s ňou nikdy žiadnu
dohodu ani zmluvu neuzavrel. Z podnetov susedov a z ich komunikácie sa dozvedela, že s výstavbou
mešká, že sú tam nejaké problémy s kvalitou práce, ale v akom rozsahu sa práce vykonávajú, nemala

možnosť zistiť. Na otázku, či sa ani nepýtala žalobcu v akom štádiu sú práce uviedla, že nie, nakoľko
spolu nekomunikovali konkrétne. Ani nevedela, kde končí synov pozemok, pretože to nebolo ani presne
vykolíkované. Až keď tam bola po synovom upozornení, keď mu bola doručená predžalobná výzva, až
vtedy zistila, že je tam obratisko, ale dovtedy tam vôbec nič nebolo, len vyjazdené koľaje. Nepopiera,
že komunikovali, ale nikdy nedošlo k žiadnej zmluve, nebolo stanovené ani dohodnuté nič. Pokiaľ ide
o elektrické prípojky, žalobca jej poslal cenu s tým, že mu odpísala, že súhlasí a uviedla, aby jej poslal

výslednú cenu aj s číslom účtu, čo nikdy neurobil. Neposlal k tomu ani žiadnu dokumentáciu, nemala
žiadnu vedomosť o tom, či je to už hotové. To bolo jediné, k čomu dala súhlas. Žalobca túto prípojku
nacenil na približne 1600 eur a v dohode s manželmi O. im vyčíslil podstatne nižšiu sumu. Žalobca
jej poslal návrh na zriadenie prípojky písomne a ona mu písomne odpovedala, že súhlasí, ale doteraz
jej neposlal nič, čo k tomu požadovala. Korešpondenciu, ktorú preberala za syna aj otvárala, ale len

pozrela, či sa to týka syna, ale on tam nebol uvedený ako stavebník, tak tomu nevenovala pozornosť.
Predpokladala, že mu chodia oznámenia iba ako susedovi, keďže tam bol uvedený napr. aj pán E., ktorý
je tiež sused.

17. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 08.12.2025 uviedla, že žalobca konal pri realizácii

inžinierskych sietí v dobrej viere v presvedčení, že komunikuje pri realizácii v prospech žalovaného
1/ s oprávnenou osobou zastupujúcou žalovaného 1/. Z obsahu listinnej korešpondencie vyplýva,
že so žalobcom v rozhodnom období komunikovala žalovaná 2/. Táto sa v komunikácii opakovane
prezentovala ako osoba oprávnená konať v mene svojho syna žalovaného 1/, čo v žalobcovi vyvolalo
dôvodné presvedčenie, že dohody a úkony uskutočnené s ňou, sú záväzné aj pre žalovaného 1/.

Žalovaná 2/ svojim konaní uvádzala žalobcu do omylu a vyvolala u neho dôveru, že koná s osobnou
oprávnenou na právne úkony. Žalobca na základe tejto komunikácie podnikal konkrétne kroky, konal
v súlade s dohodnutým postupom a plnil si svoje povinnosti tak, ako bolo dohodnuté, čím preukázal
seriózny prístup a dobrú vieru. Naopak žalovaná 2/ sa svojim následným konaním usiluje zbaviť
zodpovednosti za vzniknutú situáciu, hoci z vykonaných dôkazov jasne vyplýva, že k omylu žalobcu

došlo výslovne v dôsledku konania žalovanej 2/. Žalobca v konaní viacerými správami preukázal,
že komunikoval so žalovanou 2/, ktorá pripomienkovala inominátnu zmluvu, ako sa aj dopytovala
k zmluve o zriadení vecného bremena. Z uvedených krokov žalobca oprávnene predpokladal, že
žalovaná 2/ je oprávnená konať za žalovaného 1/. Žalovaný 1/ mal k dispozícii úplnú korešpondenciu
zo stavebného úradu, ako aj na ňu nadväzujúce stanoviská a vyjadrenie dotknutých orgánov, vrátane

spoločnostiZápadoslovenskádistribučná,správuobecnéhovodovoduasprávcusplaškovejkanalizácie.
Skutočnosť, že poštové zásielky boli preberané žalovanou 2/, nezbavuje žalovaného 1/ zodpovednosti
za obsah týchto písomností, ani za právne následky z nich vyplývajúce. K dispozícii žalovaných tak boli
všetky listiny, projekty, stavebné povolenie, doklady o úhradách ako aj všetky aktuálne robené kroky zo
strany žalobcu, ktoré boli žalovanej 2/ zasielané emailom. Inžinierske siete sú k dispozícii žalovanému

1/, vybudovaním týchto inžinierskych sietí žalovaný 1/ nadobudol majetkový prospech a to bez toho, aby
za ich zriadenie alebo zhodnotenie pozemku poskytol žalobcovi akúkoľvek finančnú náhradu. Pokiaľ ide
o výšku žalovanej sumy, táto bola riadne preukázaná prostredníctvom záverov znaleckých posudkov,
ktoré boli vypracované na tento účel, aby nedošlo k spochybneniu výšky vynaložených nákladov na
inžinierske siete a ktoré presne vyčíslili hodnotu inžinierskych sietí zrealizovaných žalobcom. Napriek

skutočnosti, že medzi stranami nedošlo k písomnej dohode, bola dohoda uzatvorená ústne, čo nemení
jej záväznosť. Tento záväzok nadobúda právnu relevanciu s ohľadom na skutočnosť, že konanie žalobcu
sa odvíjalo od ústnej požiadavky žalovanej 2/ a jeho kroky boli vždy následne písomne deklarované.

18. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 08.12.2025 uviedla, že odmietajú právnu

kvalifikáciu nároku protistrany, trvajú na tom, že neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti
žalovaného 1/ z bezdôvodného obohatenia a že vo vzťahu k žalovanému 1/ nemožno vôbec hovoriť
o existencii majetkového prospechu na úkor žalobcu. Žalobca v konaní tvrdí, že medzi stranami
sporu existuje dohoda o realizácii prác týkajúcich sa výstavby cesty a inžinierskych sietí k pozemkužalovaného 1/. V tejto súvislosti majú za to, že ak žalobca tvrdí, že existuje dohoda, z ktorej odvodzuje
svoj nárok, je na ňom, aby existenciu takejto dohody vrátane dohody o cene vo vzťahu k žalovanému
1/ aj preukázal. Ani z jedného dôkazu nemožno usudzovať, že by došlo k uzavretiu dohody medzi

žalobcom a žalovaným 1/. Naopak bolo preukázané v konaní, že medzi žalobcom a žalovaným 1/
neexistovala žiadna komunikácia ani osobný kontakt. Tento žalobcom ani nebol tvrdený a žalobca
potvrdil, že komunikoval iba so žalovanou 2/. Túto skutočnosť potvrdila aj žalovaná 2/. V tejto súvislosti
žalovaný 1/ uviedol, že konanie žalovanej 2/ ako matky neschvaľuje a neakceptuje konanie v jeho mene.
Na druhej strane, ak žalobca tvrdí, že medzi ním a žalovaným 1/ existuje ústna dohoda, ale svoj nárok

opiera o ust. o bezdôvodnom obohatení, je na mieste, aby tento logický rozpor vysvetlil alebo preukázal
splnenie predpokladov k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/. Podľa názoru
žalovaného 1/ v konaní neboli preukázané žiadne z týchto skutočností a majú za to, že v tomto prípade
nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Svoje tvrdenie opierajú o to, že stavby nachádzajúce sa na
pozemku žalovaného 1/ sú čiernymi stavbami, ktoré žalobca postavil bez dohody so žalovaným 1/, ale
aj v rozpore s vydanými rozhodnutiami. V tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutia doložené v súdnom

spise – vybudovanie vodovodu a splaškovej kanalizácie, z ktorých vyplýva, že nehnuteľnosti žalovaného
1/ sa v nich nikde neuvádzajú a žalovaný 1/ nevystupoval ako účastník týchto konaniach, či už ako
vlastník, stavebník alebo investor. Žalovaný 1/ žalobcovi neudelil súhlas na zariadenie stavieb na jeho
pozemku ani plnú moc na jeho zastupovanie v tomto konaní. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa tieto stavby
na pozemku žalovaného 1/ nachádzajú, malo by byť ich umiestnenie na pozemku riadne povolené,

ale táto skutočnosť z dôkazov nevyplýva. Stavebné povolenie vybudovania vodovodu a splaškovej
kanalizácie nadobudlo právoplatnosť až 12.01.2024, čiže žalobca pristúpil k výstavbe sietí predčasne
bez účinného rozhodnutia a bez udeleného súhlasu žalovaného 1/ a bez jeho dodatočnej akceptácie.
Z tohto konštatujú, že podľa žalovaného 1/ bolo vybudovanie kanalizácie a vodovodu na jeho pozemku
vo viacerých smeroch protiprávne. Žalovanému 1/ nepatrí ani žiadna časť dažďovej kanalizácie, ktorá

sa nachádza v prístupovej ceste. Keď ide o prístupovú cestu – parcely XX/X, XX/X, XX/XX P. XX/XX
tieto preukázateľne nie sú a ani neboli vo vlastníctve žalovaného 1/ a nemá k nim žiadne užívacie právo.
Túto skutočnosť potvrdil svojou výpoveďou aj žalobca. Pri vybudovaní elektrickej prípojky žalobca konal
bez súhlasu žalovaného 1/, keďže oznámenie k ohláseniu drobnej stavby v súvislosti s pokládkou NN
prípojky aj na pozemok 32/1 vo vlastníctve žalovaného 1/ podal žalobca 31.10.2022, t. j. v čase, kedy

už mal podpísanú kúpnu zmluvu na predaj pozemku so žalovaným 1/, ale nemal uzatvorenú žiadnu,
ani ústnu, dohodu o zriadení takejto prípojky so žalovaným 1/ na jeho novonadobudnutom pozemku.
Táto skutočnosť naviac potvrdzuje, že žalobca realizoval svoj vopred plánovaný súkromný investičný
zámer. S ohľadom na uvedené zo strany žalovaného 1/ nedošlo k žiadnemu majetkovému prospechu na
úkor žalobcu, keďže má aktuálne na svojom pozemku vyvedené prípojky, ktoré boli vykonané v rozpore

s vydanými rozhodnutiami a je otázne, ako by sa na tieto vedel, hoci len hypoteticky napojiť a ako by
ho mohla táto skutočnosť do budúcnosti ovplyvniť v prípade výstavby na jeho pozemku. Žalobca tieto
rozpory v rámci konania nevysvetlil a nepreukázal na základe akého právneho titulu postavil stavby na
pozemku žalovaného 1/ a z akého dôvodu ho zaťažil existenciou neoprávnených stavieb, pri ktorých
žalovaný nemá istotu, či vôbec bude možná ich dodatočná legalizácia a za akých podmienok. Žalovaný

1/ si je vedomý skutočnosti, že inštitút bezdôvodného obohatenia má iba subsidiárny charakter a súd
je oprávnený posúdiť nárok žalobcu aj s ohľadom na iné zákonné ustanovenia, ale pripomínajú, že
akékoľvek zákonné predpoklady na splnenie iných nárokov neboli žalobcom tvrdené ani preukázané.
Žalovaný 1/ trvá na tom, že žalobca nepristúpil k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia správnym
spôsobom a v súlade s existujúcimi rozhodnutiami súdov mala byť žalovaná suma, s ohľadom na

žalobcom zvolenú právnu kvalifikáciu nároku, určená iným spôsobom. Rovnako má žalovaný 1/ výhradu
aj k formulácii žalobného petitu, ktorý je podľa neho určený nesprávne. Žalovaný 1/ má pocit, že
protistrana ako by nevedela koho a za čo má žalovať, ale keďže v rámci skutkových tvrdení uvádzajú,
že nárok od každého zo žalovaných im môže patriť z rôznych právnych titulov, nie je možné, aby ich
záväzok bol vyjadrený solidárne. Vzhľadom na to považujú žalobu vo vzťahu k žalovanému 1/ za

nedôvodnú a žiadajú, aby ju súd voči žalovanému 1/ zamietol v celom rozsahu a zároveň si uplatňujú
nárok na zaplatenie trov konania v rozsahu 100 %.

19. Právna zástupkyňa žalovanej 2/ na pojednávaní dňa 08.12.2025 uviedla, že žalobca mal od začiatku
vedomosť o tom, že v komunikácii a v rokovaniach s ním žalovaná 2/ nezastupovala žalovaného

1/, rovnako disponoval aj vedomosťou o tom, že nemá od žalovaného 1/ žiadne písomné ani ústne
splnomocnenie na uzatvorenie akejkoľvek dohody týkajúcej sa vybudovania technickej infraštruktúry na
pozemku žalovaného 1/. Pokiaľ žalobca uvádza, že vychádzal z toho, že medzi ním a žalovanou 2/
ako zástupkyňou žalovaného 1/ je uzatvorená ústna dohoda - súhlas s realizáciou inžinierskychsietí a zriadení prípojok na pozemku žalovaného 1/, toto tvrdenie žalobcu žalovaná 2/ popiera. Zo
strany žalobcu nedošlo k jednoznačnej špecifikácii hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého si žalobca voči
žalovanej 2/ uplatňuje žalovanú pohľadávku, a keďže existencia konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu

medzi žalobcom a žalovanou 2/, ktorý by zakladal dôvodnosť a oprávnenosť nároku žalobcu voči
žalovanej 2/ nevyplynula ani z vykonaného dokazovania, je žalovaná 2/ toho názoru, že vo vzťahu
k podanej žalobe v zmysle jej zmeny zo dňa 25.08.2025 nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná,
z ktorého dôvodu navrhuje žalobu voči nej v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že žalobca v konaní opieral svoj nárok

voči žalovanej 2/ o ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, avšak bez bližšieho súvisu k ním uplatnenému nároku. Vzhľadom k tomu, že v konaní
nebolo preukázané udelenie plnomocenstva žalovanej 2/ k takémuto konaniu smerom k vybudovaniu
technickej infraštruktúry zo strany žalovaného 1/ na jeho pozemku a žalovaný 1/ vo svojom písomnom
stanovisku potvrdil, že prípadné konanie žalovanej 2/ ako svojej matky v uvedenom smere dodatočne
neschvaľuje a neakceptuje v zmysle, že by malo ísť o konanie v jeho mene a na jeho účet, k posúdeniu

konania žalovanej 2/ prichádza do úvahy výslovne ustanovenie § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka
o nesplnomocnenom konateľstve. V nadväznosti na uvedené potom platí, že osoba, s ktorou sa
konalo, môže od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, ktorý vyplýva z urobeného právneho
úkonu (zmluvy) alebo náhradu škody spôsobenej takýmto konaním bez plnej moci. Voľbu môže pritom
uskutočniť iba raz a nemôže ju meniť. Z tvrdení žalobcu a z jeho podaní v priebehu konania možno

vyvodiť, že svoj nárok opiera primárne o existenciu údajnej ústnej dohody a súhlase s realizáciou
a zriadením prípojok inžinierskych sietí na pozemku žalovaného 1/, na základe čoho žalobca vybudoval
technickú infraštruktúru pre žalovaného 1/, keď ďalej v konaní tvrdil, že žalovaná 2/ mala žalobcu
uviesť do omylu tým, že sa prezentovala ako osoba oprávnená konať v mene žalovaného 1/ a aj
fakticky konala vo vzťahu k žalobcovi v mene a na účet žalovaného 1/, ktoré tvrdenia žalobcu žalovaná

2/ v rámci konania poprela. Na to, aby vznikol v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok
požadovať splnenie záväzku na základe právneho úkonu, musí vzniknúť riadny záväzkový vzťah.
V tomto smere je ale potom potrebné zdôrazniť, že v konaní podľa žalovanej 2/ žalobca neuniesol
dôkazné bremeno k svojmu tvrdeniu o uzavretí ústnej dohodu medzi ním a žalovanou 2/ a súhlase
s realizáciou a zriadením prípojok inžinierskych sietí na pozemku žalovaného 1/ – aj keď žalobca

uvádzal vo svojich podaniach, že aj ústna dohoda je plnohodnotnou dohodou medzi stranami, bližšie
nešpecifikoval, kedy konkrétne malo dôjsť k uzavretiu takejto dohody, resp. aké sú obsahové náležitosti
tejto dohody, keď aj ústna dohoda musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu, ako je jej
zrozumiteľnosť, určitosť, slobodná vôľa, a v danom prípade aj dohoda o cene. Možno tak preto uzavrieť,
že žalobca nepreukázal obsah ním tvrdenej ústnej dohody medzi ním a žalovanou 2/, čím jeho tvrdenie

ostalo iba v rovine tvrdenia. Žalovaná 2/ trvá na tom, že jej prvoradým záujmom v tejto veci bolo
zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky (v tom čase) patriace žalobcovi.
V tejto súvislosti zároveň odmieta, že by akákoľvek prípadná odmena za zriadenie takéhoto vecného
bremena mala predstavovať súhlas s výstavbou inžinierskych sietí a cesty v prospech jej syna alebo bola
priamo odplatou za takého práce. Záujem žalovanej 2/ iba o zriadenie vecného bremena jednoznačne

vyplýva z predložených dôkazov (emailová komunikácia strán sporu; a potvrdzujú ho aj kúpne zmluvy
predložené žalobcom, ktoré uzatvoril v postavení predávajúceho s p. C. a p. J. ako kupujúcimi, v ktorých
sa títo v článku II. predmetných zmlúv zaviazali zriadiť vecné bremeno v prospech žalovaného v 1/
rade). Z predložených dôkazov nevyplýva, že by žalobca so žalovanou 2/ uzatvoril dohodu (ústnu alebo
písomnú) na výstavbu inžinierskych sietí a cesty v prospech žalovaného 1/. Skutočnosť, že išlo o vopred

plánovaný súkromný zámer žalobcu potvrdzuje nielen vypracovaná projektová dokumentácia, ale aj
podané návrhy na príslušné úrady pri jednotlivých stavbách, ktoré vylučujú tvrdenia žalobcu o tom,
že by výstavba prebiehala na základe dohody so žalovanou 2/ (napr. Oznámenie k ohláseniu drobnej
stavby v súvislosti s pokládkou „Káblovej NN prípojky podal žalobca dňa 31.10.2022 ešte ako vlastník
nehnuteľnosti parc. č XX/X). Dokazovanie ďalej potvrdilo, že aj keď medzi žalobcom a žalovanou 2/

prebiehala komunikácia o predloženej inominátnej zmluve, žalovaná 2/ nemala záujem o jej uzatvorenie,
keďže mala voči je obsahu viaceré výhrady, ktoré žalobcom neboli akceptované; teda k jej uzavretiu
nedošlo. Existenciu týchto výhrad (ako aj nemožnosť ich akceptácie zo strany žalobcu) potvrdil aj sám
žalobca. Naviac, ak by aj k uzavretiu akejkoľvek dohody došlo (ktorú skutočnosť žalovaná 2/ odmieta),
žalobca pri výstavbe inžinierskych sietí vo vzťahu k pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/ nepostupoval

v súlade s vydanými rozhodnutiami a vystaval na pozemku žalovaného 1/ bez jeho súhlasu alebo
dodatočnéhoschválenia„čiernestavby“,ktorénepožívajúprávnuochranu.Ztohtodôvodu,akbyajdošlo
k uzatvoreniu akejkoľvek tvrdenej dohody, určite nebolo vôľou žalovanej 2/, aby išlo o stavby takéhoto
charakteru. Žalovaná 2/ opakovane uvádza, že jediný súhlas, ktorý žalobcovi poskytla, bol so zriadenímelektrickej prípojky v sume maximálne 1 500 Eur. Uvedená skutočnosť je rovnako potvrdením toho, že
k žiadnej ďalšej dohode medzi žalovanou 2/ a žalobcom nedošlo, keďže rovnako ako táto dohoda, aj
iná medzi stranami sporu by mala jednoznačné potvrdenie zo strany žalovanej 2/, ktoré v tomto prípade

logicky chýba. V tejto súvislosti žalovaná 2/ uvádza, že do dnešného dňa nebola žalobcom riadne
upovedomená o ukončení prác, nebol jej odovzdaný predmet dohody (žalobca je dodnes vlastníkom
tejto prípojky), nemá vedomosť o konečnej cene za vykonané práce a nebola ani riadne vyzvaná na
úhradu za vykonané práce. V tejto súvislosti preto podanú žalobu považuje v tejto časti za predčasnú.
V prípade, ak by mal súd za to, že aj podanie žaloby možno považovať za výzvu na zaplatenie, žalovaná

2/ namieta nárok žalobcu v tejto časti v celej výške, keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne
nevyplynulo, čo konkrétne malo byť obsahom dohody medzi žalovanou 2/ a žalobcom ohľadne zriadenia
elektrickej prípojky (žalobca napríklad sám uviedol, že „kábel na internet a chráničku na internet tam
dal bez vedomia žalovanej 2/“), nie je známa ani konkrétna výška ceny (napríklad aj s poukazom na
už zmienený internet a žalobca v emailovej komunikácii sám uviedol celkovú sumu iba označením
„mali by ste sa dostať pod 1 500 Eur“ bez bližšej špecifikácie konkrétnej sumy za jednotlivé dodávky

prác a materiálov) a táto cena nie je v konečnom dôsledku určiteľná ani zo sumy určenej v znaleckom
posudku (hlavne pokiaľ aktuálny stav zhotovenej prípojky nezodpovedá popisu v znaleckom posudku).
Preto aj z týchto dôvodov považuje žalovaná 2/ podanú žalobu nielen za predčasnú, ale aj nedôvodnú
v tejto časti. Pokiaľ ide o prípadné posúdenie nároku žalobcu podľa ustanovení o náhrade škody,
táto zo strany žalobcu voči žalovanej 2/ nebola riadne uplatnená v súlade s ustanovením § 33 ods.

2 Občianskeho zákonníka a v konaní žalobcom neboli tvrdené ani preukázané základné zákonné
predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Rovnako nebolo tvrdené ani preukázané splnenie
predpokladov prípadného vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej 2/,
ktoré však žalovaná 2/ odmieta, keďže nakoľko nie je vlastníčkou nehnuteľností, na ktorej sa nachádzajú
zhotovené stavby, nemohlo na jej strane (aj z tohto dôvodu) vzniknúť majetkové obohatenie na úkor

žalobcu, o to viac, pokiaľ je nepochybné, že ide o čierne stavby. Žalovaná 2/ rovnako namieta nesprávne
určenie výšky žalovanej sumy, ako aj formuláciu znenia petitu, nakoľko pre rôznu povahu právnych
nárokov,niejemožnésolidárnevyjadreniejejzáväzkuvočižalobcovispolusožalovaným1/.Vodovodná,
kanalizačná ako aj elektrická prípojka na pozemku žalovaného 1/ sú samostatnými drobnými stavbami,
kde podľa stavebného zákona platného v čase, keď boli žalobcom prípojky zrealizované, bolo na ich

vybudovanie potrebné ohlásenie drobnej stavby, pričom v tomto smere žalobca v konaní nepreukázal
na základe akého právneho titulu pristúpil z hľadiska stavebných predpisov k ich vybudovaniu na
pozemku žalovaného 1/. Ako už bolo uvedené, žalobcom predložené oznámenie o drobnej stavbe zo
dňa 13.07.2020 nebolo podkladom na vybudovanie prípojok na pozemku žalovaného 1/. Vo vzťahu
k bezdôvodnému obohateniu uviedla, že vlastníkom vodovodnej prípojky na pozemku a kanalizačnej

aj elektrickej prípojky v zmysle príslušných právnych predpisov § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. a
§ 39 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. je práve žalobca ako ten, kto zriadi prípojky na vlastné náklady.
Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k žiadnemu majetkovému prospechu. Na základe uvedených skutočností
žalovaná2/navrhuje,abysúdžalobužalobcuvzmyslezmenyžalobyzodňa25.08.2025vočinejvcelom
rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

20. Z územného rozhodnutia obce Šurianky zo dňa 07.07.2023 vyplýva, že obec vydáva na stavbu
„Výstavba IBV 5 rodinných domov + technická infraštruktúra“ na parc. č. XX/XX, XX/X, XX/X, XX/
X, XX/XX P. XX/XX, kat. úz. K. SO 04 Súkromná účelová komunikácia rozhodnutie o využívaní
územia a umiestnení stavby (v rozsahu objektovej skladby: vodovod, splašková kanalizácia, dažďová

kanalizácia, súkromná účelová komunikácia, rodinný dom (5x).

21. Zo stavebného povolenia obce Šurianky zo dňa 11.12.2023 vyplýva, že obec K. vydáva stavebníkovi
(žalobcovi a iným) stavebné povolenie na stavbu „Výstavba IBV 5 rodinných domov + technická
infraštruktúra“ SO 04 Súkromná účelová komunikácia na parc. č. XX/XX, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX

P. XX/XX, kat. úz. K..

22. Z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 09.10.2023
vyplýva, že bolo vydané stavebníkovi (žalobcovi) povolenie na vybudovanie vodnej stavby „K., Výstavba
IBV + Techn. Infraštruktúra“ na parc. č. XX/XX, XX/X, XX/X.

23. Z predžalobnej výzvy zo dňa 12.11.2024 a opätovnej predžalobnej výzvy zo dňa 10.12.2024 vyplýva,
že žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzval žalovaného 1/ na úhradu sumy vo výške
26 795,35 eur a to titulom bezdôvodného obohatenia za práce a materiál.24. Z emailovej komunikácie z 15.06.2022 medzi žalovanou 2/ a P. R. okrem iného vyplýva, že žalovaná
2/ prejavila očakávanie, že žalobca a p. R. dodržia dohodu a zohľadnia mínusovú výmeru v zamýšľaných

prácach (predĺženie pripojenia inžinierských sietí k ňou zarezervovanému pozemku, vecné bremeno
prechodu, geometrické zameranie a pod.). Z emailovej komunikácie z 31.08.2022 medzi žalovanou 2/
a P. R. v súvislosti s uzatváraním kúpnej zmluvy vyplýva, že si prešla so žalovaným 1/ návrh kúpnej
zmluvy a že je otázne v akom štádiu je výstavba IS, v akom rozsahu sa bude vykonávať, kým, kde
presne atď.).

25. Z rezervačnej zmluvy ku kúpe nehnuteľností zo dňa 01.06.2022 vyplýva, že žalovaný 1/ ako
záujemca a žalobca ako vlastník majú záujem o uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti – pozemku s parc. č. XX/X na LV č. XXX, kat. úz. K.. Záloha predávajúcemu bola určená
vo výške 5 000 eur, pričom konečná kúpna cena za nehnuteľnosť bola zmluvnými stranami dohodnutá
na sumu 64 500 eur.

26. Kúpnou zmluvou zo dňa 19.10.2022 žalobca ako predávajúci previedol na žalovaného 1/ ako
kupujúceho vlastnícke právo k novovzniknutým pozemkom v k. ú. K. a to parc. M. G. XX/X – orná pôda
s výmerou 673 m2 a parc. M. G. XX/XX – orná pôda s výmerou 600 m2 v podiele 1/1 v celosti za
celkovúkúpnucenu24341eur.Súčasťoukúpnejzmluvyniejedojednanie,žežalobcadápovybudovaní

inžinierskych sietí a cesty pozemky do pôvodného stavu.

27. Zo splnomocnenia zo dňa 31.05.2022 vyplýva, že žalovaný 1/ splnomocnil žalovanú 2/ k uzavretiu
rezervačnej zmluvy ku kúpe pozemku v obci K.. Zo splnomocnenia zo dňa 02.09.2022 vyplýva, že
žalovaný 1/ splnomocnil žalovanú 2/ na zastupovanie pri prevode nehnuteľnosti – pozemku parc. č. XX/X

reg. C, 673 m2, parc. č. XX/XX reg. C, 600 m2 – orná pôda na LV č. XXX, kat. úz. K.. Q. S. D., katastrálny
odbor rozhodnutím č. V XXXXX/XXXX zo dňa 24.11.2022 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v kat. úz. K. na LV č. XXX, pozemok registra C KN parc. č. XX/X, orná pôda o výmere 673
m2, pozemok registra C KN parc. č. 32/13, orná pôda o výmere 600 m2 v prospech žalovaného 1/ na
základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/.

28. Podľa 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

29. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za
niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

30. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa
v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny
dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania,
ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

31. Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie
vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však
splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

32. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie
konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania
zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli.
Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže

osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody
spôsobenej jeho konaním.

33. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je

dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.34. Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je
určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

35. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

36. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom,

keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie
dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

37. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

38. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

40. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

41. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

42. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo

dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

43. Podľa § 4 ods. 6 veta prvá zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách, vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá
zriadilaprípojkunasvojenáklady,atospôsobomurčenýmprevádzkovateľomverejnéhovodovodualebo

verejnej kanalizácie.

44. Podľa § 39 ods. 7 veta prvá zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie.

45. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel
súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
46. Bezdôvodné obohatenie je samostatný záväzkový vzťah medzi dvoma alebo viacerými osobami,
ktorého obsahom je povinnosť toho, kto sa obohatil z dôvodov uvedených v zákone, vydať obohatenie
tomu, na úkor koho sa obohatil. Účastníci tohto záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú

v zásade určení konkrétnym právnym dôvodom, na základe ktorého vzniká povinnosť vydať predmet
bezdôvodného obohatenia. Obsahom záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia je právo
na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, ktorému zodpovedá vzájomná právna povinnosť,
predmet tohto obohatenia vydať. V prípade, ak sa bezdôvodne obohatí viac osôb, sú tieto osoby
povinné vydať bezdôvodné obohatenie spoločne a nerozdielne. Bezdôvodné obohatenie má povahu

subsidiárneho právneho inštitútu, ktorého aplikácia je vylúčená, ak je daný právny vzťah regulovaný
osobitnými zákonnými normami, čo znamená, že ak je v prípade neoprávneného majetkového
prospechu (obohatenia) daný aj iný právny dôvod na plnenie, právna úprava bezdôvodného obohatenia
sa neuplatní, resp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný iba vtedy, ak povinnosť vydať
majetkový prospech neupravuje iný právny inštitút. V prípade uplatnenia nárokov z bezdôvodného

obohatenia na súde pôjde o klasickú žalobu na spravidla peňažné plnenie, pričom aktívne vecne
legitimovaným je osoba, na úkor ktorej k bezdôvodnému obohateniu došlo a pasívne vecne
legitimovaným je osoba, ktorá získala na úkor žalobcu neoprávnený majetkový prospech. V predmetnom
konaní žalobca požaduje žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zhodnotilpozemok žalovaného 1/ o inžinierske siete a vybudovanú cestu k pozemkom žalovaného 1/, za čo mu
mala prináležať suma za zrealizované práce a materiál. Súd mal za to, že vo vzťahu k žalovanému1/
neboli naplnené predpoklady k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko v danom prípade nejde

o žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 2 a § 454
Občianskeho zákonníka, keďže žalobca v podstate tvrdí, že došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o tom,
že má vybudovať inžinierske siete a cestu, pričom žalovanú sumu požaduje na základe právneho
titulu – bezdôvodného obohatenia (nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný iba vtedy,
ak povinnosť vydať majetkový prospech neupravuje iný inštitút). Súd má za to, že v danom prípade

nemožno hovoriť ani o majetkovom prospechu, keďže bez povolenia a súhlasu žalobcu žalovaný 1/
nemôže užívať ani inžinierske siete a ani cestu. Súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebolo
preukázané splnenie predpokladov k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/ a teda
nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného 1/, že akékoľvek
zákonné predpoklady na splnenie iných nárokov neboli žalobcom tvrdené ani preukázané.
XX. Medzi stranami nie je sporné, že došlo k uzatvoreniu rezervačnej zmluvy a následne k uzatvoreniu

kúpnej zmluvy na pozemky parc. č. XX/X P. XX/XX. Medzi stranami bolo sporné, či došlo k uzatvoreniu
nejakého konkrétneho typu zmluvy, resp. dohody o realizácii inžinierskych sietí a cesty. Je nesporné,
že nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy. Dôkazne bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu,
ktorý musí preukázať, že došlo k uzatvoreniu takejto dohody. Súd mal za to, že žalobca existenciu
takejto dohody nepreukázal, t. j. nebolo preukázané, že by došlo k uzatvoreniu záväznej dohody

o realizácii inžinierskych sietí na pozemku žalovaného 1/, tiež nebolo preukázané, že by žalovaná 2/
(resp. žalovaný 1/) poskytol súhlas so spolupodieľaním sa na nákladoch na vybudovaní prístupovej
komunikácie či technickej infraštruktúry, resp. že by žalovaní poskytli žalobcovi súhlas s technickým
riešením, k vybudovaniu inžinierskych sietí a k zriadeniu (umiestneniu) prípojok inžinierskych sietí
na pozemku žalovaného 1/. Súd mal za to, že uvedené nevyplýva ani z písomnej komunikácie zo

dňa 21.02.2022, 15.06.2022 a 31.08.2022, z ktorej nemožno jednoznačne vyvodiť, že by žalovaná
2/ výslovne súhlasila s vybudovaním inžinierskych sietí. Podľa vyjadrenia žalovanej 2/ email zo dňa
31.08.2022 bol jej osobnou reakciou na prvý návrh kúpnej zmluvy (a následne aj dodatku ku kúpnej
zmluve), v ktorom žalobca vzniesol požiadavku na využívanie pozemku žalovaného ako budúceho
vlastníka počas výstavby jeho súkromnej cesty a inžinierskych sietí z dôvodu prístupu, ktorú požiadavku

žalobca ani maklérka realitnej kancelárie s matkou žalovaného vopred nekomunikovali. Z doložených
dôkazov vyplýva, že prebiehali rokovania (emailová komunikácia), ktoré mali smerovať k uzatvoreniu
inominátnej zmluvy, avšak k záväznému prijatiu ponuky nedošlo, keďže žalovaná 2/ mala voči jej obsahu
viaceré výhrady, ktoré žalobcom neboli akceptované. Existenciu týchto výhrad (ako aj nemožnosť ich
akceptácie zo strany žalobcu) potvrdil aj sám žalobca. Uvedené výhrady mali podľa tvrdenia žalovanej

2/ pre ňu zásadný charakter, pričom samotná skutočnosť, že ich žalobca nepovažoval za opodstatnené
nemení nič na tom, že vzhľadom na ich existenciu k uzatvoreniu záväznej dohody nedošlo. Nebola
teda uzatvorená platne zmluva v konkrétnej podobe, kde by bola odsúhlasená suma za realizáciu
vybudovania inžinierskych sietí a cesty. Pre platnosť uzavretia zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná
forma a postačuje aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy, vôľa

zmluvných strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia, musí
existovať v čase vzniku zmluvy, nielen počas prípravy rokovania o zmluve. Žalobca teda nepreukázal ani
dohodu o cene vo vzťahu k žalovanému 1/, nebola preukázaná ani dohoda o podmienkach výkonu prác
a rovnako súhlas s realizáciou a zriadením prípojok inžinierskych sietí na pozemku žalovaného 1/. Súd
zdôrazňuje, že protistranu nemožno nútiť k tomu, aby zmluvu uzavrela, nakoľko každý má právo ukončiť

rokovanie o zmluve v zmysle zásady zmluvnej voľnosti. Ak by aj žalovaná 2/ mala záujem o vybudovanie
inžinierskychsietíacesty,toešteneznamená,žedošlokzáväznejdohodeohľadomspôsobufinančného
podieľania sa na ich vybudovaní. Žalobca bližšie nešpecifikoval, kedy konkrétne malo dôjsť k uzavretiu
takejtodohody,resp.akésúobsahovénáležitostitejtodohody.Pokiaľideovznikmajetkovéhoprospechu
na strane žalovaného 1/ súd poukazuje na to, že hodnota pozemkov vo vlastníctve žalovaného 1/ sa

nezvýšila, nakoľko bez povolenia žalobcu nemôže byť pripojený k vybudovaným inžinierskym sieťam.
Tiež vybudovaná cesta nie je vo vlastníctve žalovaného 1/ a žalovaný 1/ nemá ani zriadené vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu cez vybudovanú cestu. Vlastníkom vodovodnej prípojky na
pozemku a kanalizačnej aj elektrickej prípojky v zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. a
§ 39 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. je žalobca ako ten, kto zriadil prípojky na vlastné náklady.

Uvedené potvrdil aj žalobca vo svojej výpovedi, súčasne potvrdil, že je vlastníkom aj prístupovej cesty
k pozemku žalovaného 1/. Žalovanému 1/ nepatrí ani žiadna časť dažďovej kanalizácie, ktorá sa
nachádza v prístupovej ceste. Súd nemá preukázanú ani výšku žalovanej sumy, nakoľko táto vyplýva
z pomeru 20 %, ktorý určil žalobca, pričom ide o pomer, s ktorým žalovaná 2/ (pri viacerých výdavkoch)nesúhlasilaaajtoboljedenzhlavnýchdôvodov,prečokzáväznejdohodenedošlo.Akbyajžalovanímali
vedomosť o prebiehajúcej realizácii inžinierskych sietí a cesty a o existencii projektovej dokumentácie na
vybudovanie inžinierskych sietí a cesty v lokalite, v ktorej nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

žalovaný 1/ s napojením na jeho pozemky, neznamená to automaticky, že sa aj dohodol so žalobcom na
vybudovaní týchto inžinierskych sietí a cesty v jeho prospech. K podstatnej skutočnosti však nedošlo,
t. j. nedošlo k dohode o určení podielu, v akom sa má žalovaný 1/ podieľať finančne na vybudovaní
inžinierskych sietí a cesty. Prejavený záujem o napojenie na inžinierske siete nemožno považovať za
automatické uzatvorenie zmluvy, naviac pokiaľ druhý subjekt k uzatvoreniu zmluvy nedal žiadny súhlas.

Ani samotná skutočnosť, že žalovanej 2/ bola zaslaná projektová dokumentácia ešte neznamená, že
by sa dohodla, resp. súhlasila s vybudovaním inžinierskych sietí a cesty, navyše ak táto projektová
dokumentácia časovo predchádzala rokovaniam o kúpe nehnuteľností a bola vypracovaná v čase,
keď vlastníkom predmetných nehnuteľností bol žalobca, ktorý si ju dal vypracovať vo vzťahu k svojim
pozemkom. Žalovaná 2/ uviedla, že mala za to, že žalobca jej ju zaslal iba z dôvodu zobrazenia
rozmerov obratiska, o ktoré žalobca ponížil pôvodnú výmeru predávaného pozemku. Mala za to, že

nakoľko žalovaný 1/ v žiadnom zo stavebných konaní nevystupoval ako stavebník, poštové zásielky,
ktoré žalobca v návrhu spomínal a ktoré žalovaný 1/ v tejto súvislosti preberal, sa ho týkali ako účastníka
konania z dôvodu, že jeho pozemok susedí s pozemkami žalobcu (keďže tam bol uvedený napr. aj pán
E., ktorý je tiež sused). Korešpondenciu, ktorú preberala za syna, aj otvárala, ale len pozrela, či sa to
týka syna, a keďže tam nebol uvedený ako stavebník, tak tomu nevenovala pozornosť. Komunikáciu

podrobne neštudovala, pretože on ju posielal všetkým vlastníkom ostatných pozemkov skupinovo a do
tejto skupiny zahrnul aj ju. A často ani nerozumela všetkému, čo im posielal. Nemala právo stopnúť
nejaké jeho stavebné aktivity, keďže s ňou nikdy žiadnu dohodu ani zmluvu neuzavrel.

48.Pokiaľideosamotnývýpočetaurčenievýškyuplatnenejpohľadávkysúdsatýmtobližšienezaoberal,

keďže to nepovažoval za hospodárne, nakoľko dospel k názoru, že nárok žalobcu uplatňovaný v tomto
konaní nie je preukázaný. Súd mal ďalej listinnými dôkazmi (emailová komunikácia zo dňa 05. –
06.08.2022) preukázané, že žalovaná 2/ mala záujem o zriadenie vecného bremena – práva prechodu
a prejazdu cez plánovanú cestu, t. j. prvotný zámer žalovanej 2/ sa týkal len možnosti zriadenia vecného
bremena. Uvedené potvrdzujú aj kúpne zmluvy predložené žalobcom, ktoré uzatvoril v postavení

predávajúceho s p. C. a p. J. ako kupujúcimi, v ktorých sa títo v článku II. predmetných zmlúv zaviazali
zriadiť vecné bremeno v prospech žalovaného 1/.

49. V konaní nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným 1/ existovala komunikácia
alebo osobný kontakt. Tento žalobcom ani nebol tvrdený a žalobca potvrdil, že komunikoval iba so

žalovanou 2/. Túto skutočnosť potvrdila aj žalovaná 2/, uviedla, že žalobca komunikoval výlučne s ňou.
Žalovaná 2/ poprela tvrdenie žalobcu v jeho podaní zo dňa 02.10.2025, že sa vo vzťahu k žalobcovi
prezentovalaakoosobaoprávnenákonaťvmenežalovaného1/,aženaotázkužalobcu,čijeoprávnená
rokovať a disponuje potrebným splnomocnením, mu mala odpovedať kladne. V tejto súvislosti žalovaný
1/ uviedol, že konanie žalovanej 2/ ako matky dodatočne neschvaľuje a neakceptuje konanie v jeho

mene a na jeho účet. Rovnako v konaní nebolo preukázané udelenie plnomocenstva žalovanej 2/ zo
strany žalovaného 1/ a to ohľadom vybudovania technickej infraštruktúry na jeho pozemku a cesty.
Žalovaná 2/ vo výpovedi uviedla, že keďže s návrhom dohody nesúhlasila, nemala dôvod žiadať od syna
splnomocnenie. Z listinných dôkazov doložených do spisu bolo preukázané udelenie plnomocenstva
žalovanej 2/ zo strany žalovaného 1/ len pokiaľ ide o uzatvorenie rezervačnej a kúpnej zmluvy. Ako už

bolo vyššie uvedené žalovaný 1/ vo svojom písomnom podaní potvrdil, že prípadné konanie žalovanej
2/ ako svojej matky v uvedenom smere dodatočne neschvaľuje a neakceptuje v zmysle, že by malo ísť
o konanie v jeho mene a na jeho účet, a preto sa súd stotožňuje s tým, že k posúdeniu konania žalovanej
2/ prichádza do úvahy ustanovenie § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka (i keď zo strany žalobcu
nedošlo k jednoznačnej špecifikácii hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého si žalobca voči žalovanej 2/

uplatňuje žalovanú pohľadávku). Uvedené ustanovenie umožňuje ratihabíciu (t. j. dodatočné schválenie
právneho úkonu), aj ak ide o osobu konajúcu bez plnomocenstva (tzv. nesplnomocnený konateľ, resp.
občas tiež označovaný ako tzv. konateľ bez príkazu). Bez zbytočného odkladu teda môže splnomocniteľ
schváliť aj úkony nesplnomocneného konateľa. Ak to však bez zbytočného odkladu neurobí, osoba,
s ktorou sa konalo, môže od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku alebo náhradu škody

spôsobenej jeho konaním. Ak ide o ratihabíciu, zákon neustanovuje žiadne požiadavky na jej formu.
To znamená, že k ratihabícii môže dôjsť písomne, ústne, resp. akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o tom, čo chcel splnomocniteľ prejaviť. Ratihabícia preto nemusí mať písomnú formu, ani čo
sa týka právnych úkonov, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu (NS ČR 33 Cdo 3274/2011).Žalovaný 1/ uviedol (a potvrdila to aj žalovaná 2/), že o uplatňovanom nároku žalobcu sa dozvedel až
z predžalobnej výzvy, pričom v odpovedi na túto výzvu uviedol, že svoju matku splnomocnil výslovne len
na podpis rezervačnej a kúpnej zmluvy. Súd je toho názoru, že na to, aby vznikol v zmysle § 33 ods. 2

Občianskeho zákonníka nárok požadovať splnenie záväzku na základe právneho úkonu, musí vzniknúť
riadny platný záväzkový vzťah, čo však v konaní nebolo preukázané. Ako už bolo vyššie uvedené
žalobca neuniesol dôkazne bremeno ohľadom preukázania existenciu záväznej dohody o realizácii
inžinierskych sietí a cesty. Pokiaľ ide o prípadné posúdenie nároku žalobcu podľa ustanovení o náhrade
škodysúdsastotožňujestvrdenímžalovanej2/,žetátozostranyžalobcuvočižalovanej2/nebolariadne

uplatnená v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v konaní žalobcom neboli
tvrdené ani preukázané základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Rovnako
nebolo ani preukázané splnenie predpokladov prípadného vzniku zodpovednosti z bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej 2/, nakoľko nie je vlastníčkou nehnuteľností, na ktorej sa nachádzajú
zhotovené stavby, nemohlo teda na jej strane vzniknúť majetkové obohatenie na úkor žalobcu.

50. Pokiaľ ide o vybudovanie vodovodu a splaškovej kanalizácie na pozemku žalovaného 1/ súd sa
stotožňuje s tvrdením žalovaných, že z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné
prostredie zo dňa 09.10.2023 vyplýva, že nehnuteľnosti žalovaného 1/ (parc. č. XX/X P. XX/XX) sa v ňom
neuvádzajú, t. j. z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by umiestnenie uvedených stavieb na
pozemkoch žalovaného 1/ bolo riadne povolené. Vodovodná, kanalizačná a elektrická prípojka, ktoré sú

umiestnené na pozemku žalovaného 1/, sú samostatnými drobnými stavbami, kde podľa stavebného
zákona platného v čase, keď boli žalobcom prípojky zrealizované, bolo na ich vybudovanie potrebné
ohlásenie drobnej stavby, pričom v tomto smere žalobca v konaní nepreukázal na základe akého
právneho titulu pristúpil z hľadiska stavebných predpisov k ich vybudovaniu na pozemku žalovaného 1/.
Pokiaľ ide o listinný dôkaz – oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 13.07.2020 – prípojka

elektriny NN (XX/X, XX/X), prípojka na splaškovú kanalizáciu (XX/X, XX – XX/X) a prípojka vodovodu
(XX – XX/X) súd uvádza, že uvedené oznámenie je datované 13.07.2020, čo je skôr ako nadobudol
žalovaný 1/ vlastnícke práva k pozemku od žalobcu a je tu uvedené, že stavebník môže stavbu
uskutočniť do dvoch rokov. Žalobca tieto rozpory v rámci konania nevysvetlil. Súd ďalej poukazuje
na to, že žalovaný 1/ nebol priamym účastníkom žiadneho z prebiehajúcich stavebných alebo iných

povoľovacích konaní v súvislosti so stavebným projektom žalobcu a žalobca v týchto konaniach ani
nevystupoval ako splnomocnený zástupca žalovaného 1/ (ako napríklad pri niektorých účastníkoch
podľa textu predložených rozhodnutí). Žalovaný 1/ v týchto rozhodnutiach nie je vôbec uvádzaný ako
oprávnená osoba v zmysle práv spojených s výstavbou akýchkoľvek stavieb na jeho pozemkoch a
žalobca súdu neozrejmil na základe akého právneho titulu a akých právnych podkladov postavil stavby

na jeho pozemku.

51. Súd mal listinným dôkazom (emailová komunikácia zo dňa 21.12.2022) preukázané, že žalovaná 2/
poskytla žalobcovi súhlas so zriadením elektrickej prípojky. Z uvedenej emailovej komunikácie vyplýva,
že žalobca zaslal žalovanej 2/ cenu s tým, že mu odpísala, že súhlasím a uviedla, aby jej poslal výslednú

cenu aj s číslom účtu. Súd nemal preukázané, že by žalobca vyzval žalovanú 2/ na úhradu za ním
vykonané práce ohľadom zriadenia elektrickej prípojky so stanovením konečnej (výslednej) ceny za
zriadenie tejto prípojky (žalobca v emailovej komunikácii sám uviedol celkovú sumu iba označením „mali
by ste sa dostať pod 1 500 Eur“ bez bližšej špecifikácie konkrétnej sumy za jednotlivé dodávky prác
a materiálov), pričom uvedená cena nie je určiteľná ani zo sumy určenej v znaleckom posudku, nakoľko

aktuálny stav zhotovenej prípojky nezodpovedá popisu v znaleckom posudku. Súd nemal preukázané,
že by bola žalovaná 2/ žalobcom riadne upovedomená o ukončení prác a nebol jej odovzdaný predmet
dohody (žalobca je dodnes vlastníkom tejto prípojky). Súd sa preto stotožňuje s tvrdením žalovanej 2/,
že podaná žaloba v tomto rozsahu je predčasná a nedôvodná.

XX. Súd bol tiež toho názoru, že formulácia žalobného petitu nie je správna, nakoľko nemôže ísť
o solidárne vyjadrenie, keďže ide o rôznu povahu právnych nárokov. Od žalovaného 1/ požaduje žalobca
žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia a pokiaľ ide o žalovanú 2/ žalobca v konaní opiera
svoj nárok o ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, avšak
bez bližšieho súvisu k ním uplatnenému nároku.

53. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 1/, nakoľko súd vykonanie takéhoto dôkazu
nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom podaní zo dňa24.09.2025uviedol,žesožalobcomnikdynekomunikovaladokoncasasnímosobneaninikdynestretol.
Uvedené potvrdila aj žalovaná 2/ a rovnako aj žalobca.

54. Keďže odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie vo veci podstatný význam (IV. ÚS 115/03, II. ÚS
44/03, ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05), súd už do ďalších detailov sporu uvádzaných stranami
nezachádzal.
55. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

58. Vzhľadom na to, že v konaní mali žalovaní 1/ a 2/ plný úspech vo veci, súd s poukazom na cit ust.
§-u 255 ods. 1 CSP, priznal žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi plnú náhradu trov konania. Strany sporu
nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by postupoval
podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníododňajeho doručenia, písomne,dvojmo,
na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 13, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 8, 2025

Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 8, 2025