Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123434471
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6123434471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX,
bytom C., B. XX, zastúpeného Lukačka s. r. o., so sídlom Bratislava - Nové Mesto, Tehelná 25, IČO
36 858 927 proti žalovanému D. E., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, zastúpenému
JUDr. Drahomírom Ivanom, advokátom, so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 41, o zaplatenie 9.000 eur

s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. januára
2025, č.k. 68C/15/2024-150, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol (výrok I.),
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.000 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9,5 % ročne od 16.10.2023 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný odôvodnil svoj žalobný
návrh tým, že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia
žalobcovho automobilu (veterána) Tatra 2-603. Za týmto účelom žalobca zaplatil žalovanému na účet

preddavok vo výške 9.000 eur, a to splátkami: 09.03.2023 - 1.500 eur, 11.04.2023 - 1.500 eur,
16.05.2023 - 1.500 eur, 13.06.2023 - 1.500 eur, 17.07.2023 - 1.500 eur a 15.08.2023 - 1.500 eur. Na
prelome augusta a septembra 2023 však žalobca zistil, že žalovaný ho uviedol do omylu a prezentoval
mu vykonané rekonštrukčné práce na úplne inom automobile. Na automobile žalobcu za poskytnuté
finančné prostriedky nevykonal žiadne relevantné práce, ale jeho automobil ešte znehodnotil. Z tohto
dôvodu sa žalobca so žalovaným ústne dohodli na ukončení zmluvy o dielo. Žalovaný sa zaviazal vrátiť
žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 9.000 eur, navýšené o sumu 1.000 eur určenú na

pokrytie výdavkov žalobcu spojených s cestovnými nákladmi žalobcu z/do Veľkej Británie, v súvislosti s
riešením sporu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný dňa 11.09.2023 uznal svoj dlh voči žalobcovi vo
výške 10.000 eur, pričom sa ho zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 1.000 eur,
vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc 15.09.2023. Prvú splátku vo výške 1.000 eur žalovaný uhradil v lehote
splatnosti, nasledujúcu splátku už neuhradil, čím sa k 15.10.2023 stal zročným celý dlh vo výške 9.000
eur. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca spolu so žalobou predložil Uznanie dlhu zo dňa 11.09.2023

s úradne osvedčeným podpisom žalovaného.3. V priebehu konania žalovaný navrhol súdu prvej inštancie konanie prerušiť do
právoplatného skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ
v Humennom, odbor kriminálnej polície pod ČVS:ORP-606/2-VYS-HE-2023, v rámci ktorého bolo

dňa 30.09.2024 žalovanému vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktorým mal
spôsobiť poškodenému žalobcovi škodu vo výške najmenej 9.000 eur. Poukázal na to, že prípadným
odsudzujúcim rozsudkom je konajúci súd viazaný, vrátane výroku o náhrade škody, preto žiadal konanie
prerušiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na prerušenie konania nie je
dôvodný, nakoľko predmetom tohto konania je nárok žalobcu vyplývajúci z uznania dlhu žalovaným a

nie nárok na náhradu škody, ktorý bude predmetom skúmania v trestnom konaní. Naviac pojem škody v
trestnom konaní predstavuje najmä jeden z kvalifikačných znakov trestného činu a nie je ho vždy možné
považovať za identický s pojmom škody v civilnom práve. Z uvedeného dôvodu
súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania s poukazom na § 162 ods. 3 a § 164 CSP zamietol
ako nedôvodný.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca svoj nárok odvodzoval od
Uznania dlhu podpísaného žalovaným dňa 11.09.2023, ktorým žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi
vo výške 10.000 eur, vzniknutý v súvislosti s nedodržaním dohody o vykonaní renovácie
historického vozidla žalobcu Tatra 2-603. Podľa presvedčenia súdu predložené uznanie dlhu má všetky
náležitosti vyžadované zákonom (§ 34 OZ a § 558 OZ). Má písomnú formu, pričom z neho

nepochybne a nezameniteľne vyplýva, kto dlh uznal, z akého dôvodu uznaný dlh vznikol, aká je jeho
výška a obsahuje výslovný záväzok žalovaného - dlžníka dlh splatiť v dohodnutých splátkach, ktorých
výška aj zročnosť boli konkrétnym a jednoznačným spôsobom uvedené.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že uvedenú renováciu žalobcovho

vozidla Tatra 2-603 žalovaný riadne nevykonal, resp. nevykonal ju vôbec, pričom žalobcu dlhší čas
úmyselne uvádzal do omylu ohľadne rozsahu vykonaných prác. Finančné prostriedky (preddavky) v
celkovej výške 9.000 eur, ktoré žalobca žalovanému pravidelne posielal, žalovaný neoprávnene použil
na svoje súkromné potreby, čo pred súdom aj výslovne priznal. V súvislosti s uvedeným konaním
žalovaného bol žalobca nútený opakovane letecky pricestovať z Veľkej Británie na Slovensko (min. dňa

11.09.2023 a 23.10.2023), zabezpečiť si odvoz do H. I. H. J. a späť, nehovoriac o tom, že následne bol
nútený na vlastné náklady zabezpečiť odborné prevzatie a odvoz historického vozidla
od žalovaného do iného autoservisu. Tieto náklady nepochybne prevyšujú sumu 1.000 eur, o ktorú bola
navýšená suma žalovaným prijatých preddavkov, čiže nemožno výšku pôvodne uznaného dlhu 10.000
eur považovať v akomkoľvek ohľade za neoprávnenú.

6. Žalovaný v konaní naznačoval, že k podpísaniu uznania dlhu z jeho strany nedošlo za úplne
psychicky komfortných podmienok, čo je pochopiteľné. Návštevu žalobcu v tej chvíli určite neočakával,
pričom bolo navyše odhalené aj jeho klamstvo, resp. podvod. Logicky tak muselo ísť pre žalovaného o
veľmi nepríjemnú situáciu. Nebolo však ničím preukázané, že by uznaniu dlhu žalovaného predchádzal

nedovolený alebo nezákonný nátlak zo strany žalobcu. Pokiaľ by žalobca žalovanému povedal, že
si po auto príde v doprovode polície, alebo že vec polícii oznámi, nehrozil žalovanému ničím, čo by
danej situácii nebol oprávnený urobiť, poťažmo ak zistil, že sa celkom zjavne stal obeťou podvodného
konania žalovaného. Rovnako bol ako veriteľ oprávnený požadovať od žalovaného zabezpečenie svojej
pohľadávky, či už uznaním dlhu alebo zriadením záložného práva na byt žalovaného. Žalovaný sám

vybralnotára,uktoréhobolsvojpodpisoveriť,kamsvojímautomzaviezolajžalobcuasvedka.Následne
riadne a včas uhradil prvú dohodnutú splátku uznaného dlhu, teda je možné spravodlivo predpokladať,
že spočiatku bol zámer žalovaného vzniknutú situáciu dať na poriadok a spôsobený
dlh vrátiť.
7. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému sa v tomto

konaní nepodarilo uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k vyvráteniu existencie žalovaného dlhu ani vo
vzťahu platnosti jeho prísľubu predmetný dlh splniť. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nemal inú
možnosť, než žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a žalovaného zaviazať na zaplatenie
doposiaľ nesplatenej časti uznanej sumy vo výške 9.000 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5% p.a., a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti 2. dohodnutej splátky, pre

nezaplatenie ktorej sa stal zročným celý dlh žalovaného, t. j. od 16.10.2023 do zaplatenia. Nárok žalobcu
na úrok z omeškania nachádza právnu oporu v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia akozákladná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 558 a § 565 Občianskeho zákonníka, o trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a
domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov
konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. e), písm. h) a písm. b) CSP.

Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o uznanie dlhu, ktoré podpísal, čím žalobcovi
uľahčil dôkaznú situáciu. Od počiatku konania však tvrdil, že k podpisu uznania dlhu
došlo pod nátlakom samotného žalobcu a jeho kamaráta vo vypätej stresovej situácii, keď žalobca so
svedkom ho doslova prepadli v jeho dielni bez predchádzajúcej
dohody, bez ohlásenia a svedok K. celú situáciu nahrával na mobilný telefón bez jeho súhlasu alebo
upozornenia. Žalobca hneď voči nemu vystúpil spôsobom, že klame, že je podvodník, a že

ako riešenie mu navrhuje práve podpísanie dlhu a všetkých ostatných dokumentov, ktoré mal pri sebe a
ako alternatívu uviedol, že sa ešte v ten deň vráti v sprievode policajtov, ak odmietne papiere podpísať.
Dokumenty mu neodovzdal, neposkytol mu ich k nahliadnutiu, tieto boli vypracované výlučne žalobcom
bez možnosti tvoriť ich obsah. Navrhoval alternatívu, že sa zaviaže dokončiť jeho vozidlo a uhradiť mu
všetku škodu, ktorú nešpecifikoval, za predpokladu, že na potvrdenie tejto dohody založí svoj byt v H.

I. H. J.. Pod vplyvom stresu si vybral podpísanie dokumentov žalobcovi, rovno z jeho dielne nasadli
do jeho motorového vozidla a vybral notára, zaviezol ich tam. Uznanie dlhu bolo súdom vyhodnotené
ako slobodné a vážne, ale podľa jeho názoru k takémuto uznaniu dlhu nedošlo. Žalobca ešte pred
podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu podal na Okresnom riaditeľstve v Humennom trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, kde žalobca ako poškodený uviedol

absolútne totožné skutočnosti ako v tomto konaní a ako škodu si v adhéznom konaní uplatnil škodu v
totožnej výške ako v tomto konaní, vychádzajúcu, resp. kopírujúcu jednotlivé platby, ktoré mu uhradil na
renováciu jeho vozidla, a ktorú náhradu on následne uznal jeho vypracovaným uznaním dlhu. Trestné
oznámenie vychádza z totožného skutkového právneho stavu ako v tomto konaní a v rámci adhézneho
konania uplatnil nárok na náhradu škody totožný istine nároku, ktorý uplatnil v tomto konaní. Uznesením

ČVS:ORP-606/2-VYS-HE-2023zodňa30.09.2024mubolovznesenéobvinenie vtrestnomkonaní,
v ktorom žalobca vystupuje ako poškodený a uplatnil si nárok na náhradu škody, teda prebieha adhézne
konanie. V súčasnosti je konanie pred podaním obžaloby, keď prípravné konanie je ukončené,
za týmto účelom Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 07.03.2025, sp. zn. 5Tp/9/2024 zaistil jeho
majetok v prospech nároku na náhradu škody poškodeného, uplatnenej žalobcom v adhéznom konaní.

V tejto veci je daná prekážka skôr začatej veci - litispendencie s trestným konaním vedeným v C. s
prihliadnutím na adhézne konanie a uplatnenie náhrady škody žalobcom. Súd
prvej inštancie tak nemal splnenú jednu zo základných procesných podmienok sporového konania, ktorú
argumentáciu súd prvej inštancie odmietol. Preto jeho zástupca navrhol súdu prvej inštancie konanie
prerušiťdoprávoplatnéhoskončeniatrestnéhokonaniavedenomvC.,načosúdprvejinštanciereagoval

tak, že dôvod prerušenia nevidí. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s otázkou litispendencie
napriektomu,žeonvkonaníopakovanepoukazovalnato, žepokračovaniuvtomtokonaní
bráni prekážka už skôr začatej veci. Uviedol, že uplatnenie tohto nároku súčasne v občianskoprávnom
konaní a v trestnom konaní zakladá prekážku veci začatej, ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné
konanie v tej istej veci a je daná na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike,

ak je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové
okolnosti, od ktorých odvodzuje právo. Žalobca napriek preukázateľnej existencie trestného konania,
v ktorom si uplatňuje voči nemu ako obvinenému nárok na náhradu škody titulom tej istej renovácie
jeho motorového vozidla, titulom tej istej zmluvy o dielo a titulom toho istého uznania dlhu ako v tomto
konaní s totožnou výškou istiny, pričom v uznesení o vznesení obvinenia je jasne uvedené, že ku škode

došlo tak, že obvinený neuhradil jednotlivé splátky v rámci uznania dlhu, ktoré sa zaviazal uhradiť a sú
jasné jednotlivé splátky v totožnej výške a s totožnou splatnosťou ako tie, ktorých úhrada bola žalobcovi
priznaná napadnutým rozsudkom a opierajú sa o to isté uznanie dlhu. Napriek uvedenému súd prvej
inštancie nevenoval možnej prekážke litispendencie žiadnu zmienku a návrh na prerušenie konania
zamietol s odôvodnením, že v trestnom konaní je uplatnená náhrada škody a v tomto konaní, že žalobca

sa domáha dlhu na základe uznania dlhu. Súd prvej inštancie minimálne v rozsahu vyporiadania sa s
procesnou podmienkou litispendencie a návrhu na prerušenie konania pochybil, jeho odôvodnenie je
nedostatočné a rozsudok je preto už len v tejto časti zmätočný, nepreskúmateľný a
nedáva mu možnosť v rámci odvolania reagovať na skutkové a právne názory súdu prvejinštancie, nakoľko tieto absentujú. Súd prvej inštancie mu uprel základné právo na spravodlivý proces.
Ďalej uviedol, že od počiatku nebolo sporné, že práce na motorovom vozidle žalobcu začal vykonávať
a určité práce aj vykonal, pričom súd prvej inštancie odmietol vykonať ním navrhnutý dôkaz - znalecký

posudok na posúdenie a ohodnotenie prác, ktoré reálne vykonal s odkázaním na to, že dlh v
plnej výške uznal. Dlh však vychádzal z uzatvorenej zmluvy o dielo a určité práce vykonal, má nárok na
náhraduzapráce,ktorévykonalajpoukončenízmluvy.Tvrdilpreto,žeuznaniedlhujeneplatné,nakoľko
dlh tak, ako ho mal uznať, neexistoval, keďže žalobca v uznaní dlhu požadoval vrátiť celú odmenu v
zmysle zmluvy o dielo bez odpočítania ním vykonaných prác a nákladov. Uznanie dlhu je preto neplatné

tak z dôvodu okolností jeho podpisu, ako aj z dôvodu, že dlh neexistoval v čase jeho
uznania, resp. neexistoval v takom rozsahu a neexistujúci záväzok nie je možné uznať.

9. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa
s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, stotožnil sa tak

so skutkovými zisteniami, ako aj právnymi závermi prvoinštančného súdu. Odvolanie žalovaného
považoval v celom rozsahu za účelové, pričom cieľom je preťahovanie času, oddialenie vykonateľnosti
súdneho rozhodnutia a zmarenia uspokojenia jeho nároku, čo už žalovaný čiastočne realizoval
prevedením svojho bytu a podielu na rodinnom dome bezprostredne po uznaní dlhu. Podstatné v
danej veci je, že žalovaný ho podviedol, vylákal od neho prostriedky na renováciu

jeho auta, ktorú renováciu nerealizoval a klamlivo mu prezentoval úplne iný automobil, pričom jeho
finančné prostriedky používal na svoje osobné potreby s vedomím, že mu klame. Uvedené skutočnosti
vyplynuli jednoznačne z dokazovania, ako aj z výpovede žalovaného, ktorý jeho tvrdenia potvrdil. Pokiaľ
sa zástupca žalovaného snaží konštruovať nejakú inú paralelnú realitu z hľadiska taktiky procesnej
obrany, toto sa nezakladá na realite. Žalovaný svoj dlh uznal, čo je z hľadiska dôkaznej situácie kľúčové

a zaviazal sa splatiť svoj dlh voči nemu v splátkach, čo však po prvej splátke pre absenciu finančných
prostriedkov nerealizoval a bol preto súdom prvej inštancie úplne správne a spravodlivo
zaviazaný na plnenie voči nemu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že uznanie dlhu by mal byť neplatný právny úkon,
pretože k nemu malo dôjsť neslobodne a pod nátlakom, tak uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal,
zásadne sa s tým nestotožňuje, nakoľko výsluchom strán sporu i svedka pána K. jednoznačne vyplýva

opak. Tvrdenie, že od počiatku konania tvrdil, že k podpisu uznania dlhu došlo pod
nátlakom žalobcu a jeho kamaráta vo vypätej a stresovej situácii, nie je pravdivé, takéto tvrdenie
uvádza iba zástupca žalovaného vo svojich písomných podaniach, kdežto samotný žalovaný vo svojom
výsluchu na pojednávaní dňa 13.12.2024 nič také neuviedol, naopak tvrdil, že uznanie dlhu podpísal
slobodne a dobrovoľne. K námietke žalovaného na litispendenciu uviedol, že v prvom rade nie je

vôbec podstatné, kedy žalobca trestné oznámenie na žalovaného dal. Kvalifikácia škody ako trestného
konania je nevyhnutná na ustálenie skutkovej podstaty trestného činu z hľadiska rozsahu protiprávneho
konania páchateľa a rozhodne nespôsobuje prekážku litispendencie, ako nezmyselne tvrdí žalovaný.
Voči žalovanému bolo vznesené obvinenie pre podvod dňa 30.09.2024, teda dávno po podaní tejto
civilnej žaloby. Trestný súd podľa jeho zistení ešte nevytýčil hlavné pojednávanie v rámci rozhodovania

o náhrade škody, môže odkázať žalobcu na civilné konanie. Preto, ak do rozhodovania
trestnéhosúdudôjdezostranyžalovanéhoakoobžalovanéhovtrestnomkonaníkrelevantnýmúhradám
vovzťahukžalobcovi,potomsatrestnýsúdnáležitevysporiadaspovinnosťounáhradyškodyvtrestnom
rozsudku a zároveň to posúdi ako poľahčujúcu okolnosť pre žalovaného ako obžalovaného v trestnom
konaní. Prekážka litispendencie tu však pre civilné konanie z uvedeného dôvodu rozhodne neexistuje.

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, podľa ktorého mal svoj dlh uznať slobodne a dobrovoľne, nakoľko už počas konania opakovane
uvádzal a preukazoval, že popis uznania dlhu prebehol za okolností, ktoré napĺňajú znaky nátlaku a
vylučujú slobodné rozhodnutie. Vyjadril presvedčenie, že uznanie dlhu ako právny

úkon je neplatné minimálne pre rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže chýbala vážnosť
a sloboda prejavu vôle a zároveň pre absenciu existujúceho záväzku v takej výške, v akej bol uznaný.
Žalobca vo svojom vyjadrení ignoruje skutočnosť, že žiadal vykonanie dôkazu znaleckým posudkom na
posúdenie rozsahu prác, ktoré na vozidle vykonal, pričom súd jeho iniciatívu odmietol bez patričného
odôvodnenia, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle článku

46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca tiež bagatelizuje význam prebiehajúceho trestného konania vedeného
pod ČVS:ORP-606/2-VYS-HE-2023 a prehliada fakt, že v rámci adhézneho konania si uplatnil identický
nárok ako v tomto civilnom spore s rovnakou výškou, rovnakými účastníkmi, s rovnakým skutkovým
základom, ide o prekážku litispendencie, ktorá má za následok neprípustnosť pokračovania vkonaní. Súd prvej inštancie túto námietku odmietol bez preskúmania jej vecnej opodstatnenosti a bez
patričného odôvodnenia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že svedok K. nie je nestrannou osobou, ale je
priamo zainteresovaný na strane žalobcu ako jeho blízka osoba alebo osoba spriaznená, ktorá sa na

situácii podieľala. Jeho výpoveď súd nevyhodnotil v kontexte jej účelovosti,
ani nevykonal žiadne porovnanie s jeho tvrdením o priebehu udalosti, hoci tieto tvrdenia boli podrobné,
logické a podložené reálnymi okolnosťami. Zdôraznil, že žalobca najskôr podal trestné
oznámenie a až následne, po značnom časovom odstupe, podal túto civilnú žalobu. Je presvedčený, že
ide o koordinované úsilie žalobcu využiť paralelné právne prostredie na posilnenie svojho postavenia,

čo je v rozpore s princípmi právnej istoty a takéto konanie môže byť považované aj za
obchádzanie zákona.

11. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami a
právnymi závermi, ktoré žalovaný uvádza vo svojom odvolaní, ako i vyjadrení. Zdôraznil, že

apelácia žalovaného na spravodlivý proces v tomto prípade, kde ho podviedol a ukrátil jeho a jeho
rodinu o nemalé finančné prostriedky, je nielen skutkovo a právne neudržateľná, ale aj naďalej neetická,
až ironická. Jediným cieľom žalovaného je vyhnúť sa plneniu voči nemu, ako aj iným svojim veriteľom
a znemožniť akékoľvek ich legitímne uspokojenie. Žalovaný sa ďalej cielene snaží mariť akékoľvek
uspokojeniesvojichveriteľov,atopoprevodesvojhonehnuteľnéhomajetkuajuznanímsvojhofiktívneho

dlhu voči svojej matke vo výške 40.000 eur z titulu pôžičky formou notárskej zápisnice,
čím sa snaží úmyselne znemožniť akékoľvek uspokojenie jeho nároku.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP, nakoľko
je vecne správny.

13. Medzi stranami nebolo sporné, že sa v roku 2023 ústne dohodli na rekonštrukcii automobilu
(veterána) Tatra 2-603, patriacej žalobcovi, za ktorým účelom žalobca žalovanému zaslal na jeho účet

preddavok vo výške 9.000 eur, a to postupne v období od marca 2023 do augusta 2023.
Bolo preukázané, že dohodnutú rekonštrukciu žalobcovho vozidla žalovaný riadne nevykonal, pričom
žalobcu dlhší čas úmyselne uvádzal do omylu ohľadne rozsahu vykonaných prác. Dňa 11.09.2023
žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník spísali listinu označenú ako uznanie dlhu, z ktorej vyplýva, že
žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči žalobcovi vo výške 10.000 eur, ktorý vznikol z dôvodu

nedodržania ústnej dohody o dielo - kompletná rekonštrukcia veterána Tatra 2-603 a použitia finančných
prostriedkov na iné účely ako bolo s dlžníkom dohodnuté a ďalšie výdavky spojené s prepravou,
cestovnými nákladmi za účelom urovnania sporu medzi dlžníkom a veriteľom. Žalovaný sa zaviazal
uhradiť žalobcovi dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.000 eur, vždy k 15. dňu každého
kalendárneho mesiaca po dobu 10 mesiacov. Prvá splátka bola dohodnutá dňa 15.09.2023, ktorú i

žalovaný zaplatil. Ďalšie splátky žalovaný nezaplatil. Zmluvné strany si zároveň dohodli stratu výhody
splátok pre prípad omeškania s čo i len jednou splátkou, kedy sa stane splatným celý dlh a vyhlásili, že
uvedený dokument podpísali slobodne a vážne. Pravosť podpisu žalovaného na tejto listine bola úradne
osvedčená notárom.

14. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že uznanie dlhu je neplatným právnym úkonom s
poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka, nakoľko k podpisu uznania dlhu došlo pod
nátlakom žalobcu a svedka K. a pod vplyvom stresu, keď ho žalobca obvinil, že klame,
že je podvodník a ako alternatívu navrhol, že sa vráti v sprievode policajtov, ak odmietne
listiny podpísať, alternatívne sa zaviaže dokončiť rekonštrukciu jeho vozidla, uhradiť nešpecifikovanú

škodu a na potvrdenie dohody založiť svoj byt v H. I. H. J..

15. Súd prvej inštancie správne uviedol, že uznanie dlhu je jedným z osobitných zabezpečovacích
prostriedkov upravených v Občianskom zákonníku v § 558 Občianskeho zákonníka, pričom ide o
jednostranné vyhlásenie, resp. jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník

v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky. Okrem všeobecných
náležitostí podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka sa v prípade uznania dlhu vyžaduje aj splnenie
osobitných náležitostí, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu
aj výšky.16. Odvolací súd dodáva, že uznanie dlhu je jednostranným obligatórne písomným vyhlásením dlžníka,
ktoré obsahuje sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do jeho dôvodu a výšky. Dôvodom

uznaného dlhu sa rozumie právny titul jeho vzniku, spravidla pôjde o zmluvu, náhradu škody a podobne.
Tento dôvod musí byť uvedený určito a nezameniteľne s iným právnym titulom. Uznanie
výšky dlhu nemusí nutne znamenať jeho presnú sumu, ale musí z neho vyplývať
jednoznačná určiteľnosť výšky, do ktorej sa dlh uznáva, či sa uznáva celý vrátane príslušenstva alebo
napríklad len do výšky jeho istiny. Pre veriteľa dlžníka má uznanie dlhu dva zásadné následky, a to

obrátenie dôkazného bremena a predĺženie trvania premlčacej doby. Uznanie dlhu vytvára vyvrátiteľnú
právnu domnienku existencie dlhu. Dôsledkom tejto domnienky je, že v prípade, ak bude veriteľ vymáhať
uznaný dlh súdnou cestou, nebude znášať dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii jeho pohľadávky.
V prípade, ak veriteľ vymáha svoj dlh bez toho, aby došlo k jeho uznaniu pre úspešné uplatnenie tohto
dlhu na súde, bude pre neho nevyhnutné preukazovať svoj nárok, keďže ako žalobca nesie dôkazné
bremeno. Naopak, v prípade existencie platného uznania dlhu zo strany dlžníka bude dôkazné bremeno

v negatívnej rovine na dlžníkovi, ktorý aby bol v spore úspešný, musel by dokazovať, že nárok na
zaplatenie veriteľovi nevznikol. Ide o zásadné zlepšenie procesného postavenia veriteľa vo vzťahu k
záväzku dlžníka. Kľúčovým účinkom platného uznania dlhu je aj pretrhnutie plynutia premlčacej doby s
dôsledkom jej predĺženia na 10 rokov.

17. V danej veci nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali uznanie dlhu
dňa 11.09.2023.

18. K tvrdeniu žalobcu, že právny úkon uznania dlhu nebol urobený z jeho strany slobodne a vážne,
preto je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný, odvolací súd udáva, že

dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie má v danom prípade dlžník - žalovaný.

19. Sloboda vôle nebude daná v dvoch prípadoch - jednak, ak je právny úkon výsledkom priameho
fyzického donútenia, keď úkon síce urobila konkrétna osoba (podpis listiny, kývnutie hlavou, zdvihnutie
ruky), avšak toto konanie bolo fyzicky dosiahnuté inou osobou (napríklad ruka podpisujúceho bola

vedená rukou inej osoby, k zdvihnutiu ruky došlo v dôsledku sily vynaloženej inou osobou a pod.),
ktorý postup je v praxi zriedkavý. Častejšie budú úkony urobené v dôsledku psychického donútenia
prostredníctvom bezprávnej vyhrážky, keď sa bude na psychiku konajúceho pôsobiť vyvolávaním
dôvodnej obavy, strachu, hrozby a pod takýmto vplyvom bude osoba donútená k urobeniu právneho
úkonu. Takéto psychické pôsobenie musí kumulatívne spĺňať niekoľko podmienok - vyhrážka musí byť

predovšetkým bezprávna (protiprávna), musí smerovať voči tomu, koho úkon sa vynucuje, prípadne
jemu blízkym osobám a musí byť takej povahy a intenzity, že u adresáta vyvoláva dôvodnú obavu
zo spôsobenia ujmy, ktorá by bola dôsledkom uskutočnenia vyhrážky. Ak osoba urobí vynucované
konanie len v dôsledku vlastnej prehnanej úzkostlivosti, vyhrážka nebude bezprávna. Bezprávnou
vyhrážkou tiež nebude vyvolanie pocitu nepohodlia, napríklad prerušením dodávky elektrickej energie,

teplej vody a pod. Medzi bezprávnou vyhrážkou a urobeným právnym úkonom musí
byť vzťah príčiny a následku.

20. Právny úkon nie je vážny, ak konajúca osoba nechcela vyvolať právne následky, ktorý daný právny
úkon inak vyvoláva. Ide o prejav zdanlivej predstieranej vôle, najmä o prípad simulácie právneho úkonu.

O simuláciu pôjde vtedy, ak účastníci právneho úkonu chcú navonok vyvolať dojem vážneho právneho
úkonu a zakryť simuláciou iný právny úkon (disimulácia). Existencia vážnej vôle sa bude usudzovať z
objektívnych okolností prípadu, za ktorých bol právny úkon urobený a akým spôsobom
bol urobený, pričom bude treba uprednostniť záujem na ochrane dobrej viery a právnej istoty druhého
účastníka, ktorý nevážny právny úkon objektívne považoval za vážny platný právny úkon a naopak

neistotu ohľadom vážnosti vôle pričítať na ťarchu osoby, ktorá túto neistotu vyvolala.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana
sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť, následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi

povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je
vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže ani splniť povinnosť označiť
na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva
v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané rozhodné skutočnosti, ku ktorým sadôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla,
čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité okolnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá
nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že táto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec.

22. V danej veci žalovaný tvrdil, že k podpisu uznania dlhu došlo pod nátlakom žalobcu a

svedka K. a vo vypätej a stresovej situácii. Žalovaný žiadne dôkazy o svojom tvrdení súdu nepredložil,
ani neoznačil. Sám vypovedal (na pojednávaní dňa 21.01.2025), že nemá výhrady k tomu, čo uvádza
žalobca, s tou výnimkou, že nie je pravdou, že by žalobcom poskytnuté peniaze používal na renováciu
vlastného vozidla, finančné prostriedky minul na svoje osobné pomery, na chod rodiny. Ďalej
uviedol, že žalobca za ním prišiel s tým, že buď mu vráti peniaze, vráti aj vozidlo alebo si zoberie vozidlo
v doprovode polície, teda išlo o možnosti „ zaplať“ alebo „zaplať“. Potom, ako mu žalobca predložil listiny

týkajúce sa uznania dlhu, svojím autom spolu so žalobcom odišli k notárovi, kde listiny podpísal a v
zmysle uvedeného uznania dlhu i prvú splátku vyplývajúcu z tohto právneho úkonu žalobcovi uhradil.

23. Pokiaľ až v podanom odvolaní žalovaný tvrdil, že došlo k uznaniu dlhu pod nátlakom žalobcu
a jeho kamaráta vo vypätej stresovej situácii na jeho strane, ktorú situáciu popisoval tak, že žalobca

so svedkom prišli do jeho dielne (novej) bez ohlásenia a bez predchádzajúcej dohody, doslova ho
„prepadli“ a svedok K. celú situáciu bez jeho súhlasu nahrával, žalobca mu predložil tri možnosti – uznať
písomne dlh, vec riešiť cestou polície, alebo vykonať dohodnutú rekonštrukciu vozidla so založením bytu
žalovaného, odvolací súd zastáva názor, že tieto žalovaným tvrdené okolnosti nie sú spôsobilé
bez ďalšieho, preukázať existenciu nedovoleného nátlaku zo strany žalobcu na žalovaného, nedostatok

slobody a vážnosti vôle žalovaného pri podpise listiny uznania dlhu, a tým jej absolútnu neplatnosť
v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca predložil žalovanému viacero
alternatív riešenia tejto situácie, a to jednak uznanie dlhu, jednak riešenie veci prostredníctvom polície,
alebo uzavretia dohody o realizácii dohodnutých prác s tým, že dôjde k založeniu bytu žalovaného
a tento sa rozhodol pre podpísanie dohody o uznaní dlhu, ktorá mala reálny základ v

predchádzajúcich zmluvných vzťahoch strán sporu, nie je možné hovoriť ani o bezprávnej vyhrážke,
nakoľko tento postup žalobcu, ako i navrhované spôsoby riešenia boli legitímne. Z tohto dôvodu
nie je možné uzavrieť, že by došlo k vyvolaniu mimoriadnej stresovej a neprijateľnej
situácie pre žalovaného, ktorá by ho bezprávne donútila k právnemu úkonu – podpisu uznania dlhu.
Išlo o legitímne spôsoby riešenia situácie vzniknutej výlučne správaním žalovaného, ktorý klamlivo

informoval žalobcu o vykonávaní rekonštrukcie jeho motorového vozidla na základe ústnej dohody strán
sporu, keď žalovaný finančné prostriedky žalobcu určené na rekonštrukciu tohto motorového vozidla
použil na svoje osobné pomery a chod svojej rodiny. Naviac, žalovaný sám svojím autom zaviezol
žalobcu k notárovi, ktorého tiež sám vybral, v ktorého notárskom úrade uznanie dlhu podpísal. Následne
zaplatil i prvú dohodnutú splátku svojho dlhu vo výške 1.000 eur.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie ohľadne nedovoleného nátlaku žalobcu
na žalovaného pri podpise listiny o uznaní dlhu zo dňa 11.09.2023, spísanej medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Nie je preto možné uzavrieť, že uvedený právny

úkon nebol urobený slobodne a vážne, a je preto absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25. Táto odvolacia námietka žalovaného nebola dôvodná.

26. Žalovaný ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že nemal splnenú základnú procesnú podmienku
sporového konania, nakoľko je voči nemu vedené trestné konanie na základe trestného oznámenia
žalobcu, ktoré začalo skôr ako podal žalobca žalobu v tomto civilnom sporovom konaní, a preto malo
byť toto civilné sporové konanie zastavené pre prekážku litispendencie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že
sa jeho námietkou nezaoberal.

27. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.28. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému
konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania. Súd na ňu musí prihliadať v
ktoromkoľvek štádiu konania. Prekážka litispendencie patrí medzi tzv. negatívne procesné podmienky

a vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté na tom
istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase
začatia konania. Spor môže z hľadiska konania prebiehať nielen na civilnom súde, ale aj na inom
súde (napríklad trestnom).

29. V adhéznom konaní môže aj trestný súd priznať poškodenému právo na náhradu škody najneskoršie
do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania (§ 46 ods. 3 TP). Pokiaľ bol nárok na náhradu
škody uplatnený v tzv. adhéznom konaní, nie je možné uplatniť ten istý nárok na náhradu škody v konaní
pred civilným súdom medzi tým istým žalobcom - poškodeným a žalovaným - škodcom (obvineným
obžalovaným), viď R 22/1979. Uvedené ale neplatí opačne, t. j. pokiaľ by bol skôr nárok
na náhradu škody uplatnený v sporovom konaní pred civilným súdom a taktiež aj v rámci adhézneho

konania.

30. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní (§ 43 ods. 2, 3 TP) je z
hľadiska ust. § 82 O.s.p. začatím konania a tvorí prekážku začatého konania, ak žaloba v občianskom
súdnom konaní bola podaná až potom, keď už bol urobený návrh na prisúdenie náhrady škody v

trestnom konaní. Ak je teda z návrhu na začatie konania zrejmé, že
protiprávnosť konania žalovaného spočívala v trestnej činnosti, súd so zreteľom na ust. § 83 O.s.p.
(teraz § 159 CSP, poznámka odvolacieho súdu) musí skúmať, či rovnaký nárok nebol už skôr uplatnený
v adhéznom konaní.

31. V danej veci z obsahu spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca podal trestné
oznámenie v danej veci dňa 24.10.2023. Okresné riaditeľstvo PZ v Humennom, odbor kriminálnej polície
dňa 14.12.2023 uznesením ČVS:ORP-606/2-VYS-HE-2023 začal podľa § 199 ods. 1 Trestného
poriadku trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (č.l. 33 spisu),
čím došlo k začatiu trestného stíhania vo veci a až 30.09.2024 bolo žalovanému vznesené obvinenie za

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Dňa 06.11.2023 žalobca podal návrh na vydanie
platobného rozkazu na upomínacom súde, čím začalo súdne konanie v danej civilnej veci.

32. Vzhľadom na znenie ust. § 159 CSP, z ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že začatie
konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie (prekážka litispendencie),

musí odvolací súd konštatovať, že v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcom,
t. j. dňa 06.11.2023 (č.l. 8) neprebiehalo na súde žiadne iné civilné, ani trestné konanie. Adhézne
konaniebezakýchkoľvekpochybnostínezačínapodanímtrestnéhooznámenia,akosamylnedomnieval
žalovaný, ale najskôr až začatím trestného stíhania, t. j. až dňa 14.12.2023.

33. Z týchto dôvodov odvolacia námietka, týkajúca sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej
inštancie s poukazom na prekážku litispendencie (§ 159 CSP) a z tohto dôvodu i návrh na prerušenie
konania (§ 162 ods. 3 a § 164 CSP), nebol dôvodný.

34. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) spočíva v takej skutočnosti, že ak
strana sporu alebo jej zástupca navrhol vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé preukázať právne
významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká nedostatok v
skutkových zisteniach, ktoré treba odstrániť.

35. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkaz – nenariadil znalecké dokazovanie na
posúdenie a ohodnotenie prác, ktoré reálne vykonal s odkázaním na to, že dlh v plnej výške uznal.
Vykonaním tohto dôkazu by preukázal, že po odpočítaní ním vykonaných prác a nákladov v zmysle
zmluvy o dielo by výška uznaného dlhu neexistovala a neexistujúci záväzok nie je možné uznať.

36. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný tvrdil, že na predmetnom motorovom vozidle vykonal práce
(rozobratievozidla,opieskovanieniektorýchdielov,poskladanievozidla),ktorýchvýškuneviepreukázať.
Žalovaný bol poučený súdom o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle § 153 a nasl. CSP, poučenie
prevzal dňa 05.04.2024. Pojednávanie dňa 10.05.2024 bolo odročené z dôvodu kolízie zástupcužalovaného s iným pojednávaním, pojednávanie dňa 25.06.2024 bolo odročené pre neprítomnosť
žalovaného a jeho zástupcu, ktorému sa malo pokaziť auto. Podaním zo dňa 12.08.2024 zástupca
žalovaného súdu oznámil, že sa rozhodol vo veci zabezpečiť vypracovanie odborného posudku na

posúdenie hodnoty vykonaných prác žalovaným na vozidle žalobcu, pričom nie je schopný tento
predložiť do termínu pojednávania určeného na deň 16.08.2024. Na pojednávaní
v uvedený deň zástupca žalovaného deklaroval, že predloží na tvrdenia žalovaného znalecký posudok.
Na výslovnú otázku súdu, či žalovaná strana navrhuje znalecké dokazovanie, zástupca žalovaného
uviedol,žepredložiasamisúkromnýznaleckýposudok.Zástupcažalovanéhobolsúdomupozornený,že

ďalšiežiadostioodročeniepojednávanianebudúzostranysúdu-vintenciáchzákona, akceptované.Na
pojednávanie,určenénadeň25.10.2024,ospravedlnilžalovanýneprítomnosťsvojhozástupcuzdôvodu
práceneschopnosti a požiadal o odročenie pojednávania podaním zo dňa 24.10.2024, na
pojednávanie sa neustanovili. Súd prvej inštancie, vzhľadom na opakované žiadosti
zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania a upozornenie, že ďalšie žiadosti nebude akceptovať,
ako i skutočnosť, že k ochoreniu zástupcu žalovaného malo dôjsť už 23.10.2024 a mal dostatok času

zabezpečiť svoje substitučné zastúpenie, pojednával bez prítomnosti žalovaného
a jeho zástupcu. Znalecký posudok do termínu pojednávania dňa 25.10.2024 žalovaný nepredložil.
Na pojednávanie dňa 15.11.2024 sa žalovaný a jeho zástupca ospravedlnili a požiadali o odročenie
pojednávania z dôvodu, že predvolanie na pojednávanie zástupca žalovaného prevzal dňa 13.11.2024
a nemôže pre krátkosť času vykonať riadnu prípravu na pojednávanie, ako i z dôvodu kolízie s iným

pojednávaním. Na pojednávaní dňa 13.12.2024 žalovaný súkromný znalecký posudok nepredložil
a žiadal, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, ktorému návrhu súd prvej inštancie nevyhovel,
pojednávanie odročil za účelom opakovaného výsluchu žalobcu a svedka K.. Na pojednávaní dňa
21.01.2025 účastníci nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov a dokazovanie bolo vyhlásené za skončené.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP vyplýva, že
citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia na vykonanie navrhnutých
dôkazov, ale v prípade, ak súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované stranou sporu s
uvedením konkrétnych skutočností, ktoré majú byť preukázané a sú potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre

rozhodnutie vo veci samej.

38.Odvolacísúdpreskúmanímodvolacejnámietkyžalovanéhodospelkzáveru, žena
zabezpečenie súkromného znaleckého posudku mal žalovaný, ktorý bol súdom riadne poučený podľa §
153anasl.CSP,dostatočnýpriestoroddoručeniažalobyapodaniaodporu aždorozhodnutiasúduprvej

inštancie vo veci samej, pričom uvádzal výslovne na otázku súdu, či navrhuje znalecké dokazovanie,
že vykonanie znaleckého dokazovania zabezpečí sám (č.l. 109 spisu – pojednávanie dňa
16.08.2024). Odvolací súd má za to, že pokiaľ žalovaný svoju povinnosť nesplnil a nepredložil súkromný
znalecký posudok, ktorého realizáciu opakovane avizoval súdu s tým, že znalec začína na ňom pracovať
a následne žiadal po roku a pol, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, odvolací súd zastáva názor,

že súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ znalecké dokazovanie nenariadil, nakoľko konanie žalovaného
(opakované žiadosti o odročenie pojednávania a opakované tvrdenia o prísľube znalca, ktorý má
vyhotoviť znalecký posudok) sa javí ako obštrukčné konanie so snahou oddialiť rozhodnutie v danej
veci, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. S prihliadnutím k zásade hospodárnosti konania ako
i sudcovskej koncentrácii konania, keď žalovanému bol poskytnutý dostatočný časový priestor, aby

súkromný znalecký posudok súdu predložil, nebol dôvod, aby súd nariaďoval znalecké dokazovanie,
ktoré mienil vykonať sám žalovaný.

39. Odvolacia námietka nebola dôvodná.

40. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane
výroku o trovách konania, ktorý vecne spochybnený nebol.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP
tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v celom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

42. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).