Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/242/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201568
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201568.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátudoc.JUDr.MatejaHorvata,PhD.,aJUDr.PetryŠuttovej,LL.M.,vprávnejvecižalobcu:Združenie
domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174,
zastúpený: Tkáč & Partners, s. r. o., advokátske spoločenstvo so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice,
IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so
sídlom Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, (predtým: Okresný úrad Bratislava), za účasti ďalšieho
účastníka konania: South City E, s. r. o., so sídlom Poštová 3, 811 06 Bratislava, IČO: 51 914 344, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2020/111947/KVJ zo dňa

09. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Mestská časť Bratislava-Petržalka ako stavebný úrad I. stupňa príslušný podľa § 117 ods. 1 zákona

č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„stavebný zákon“) v spojení s § 7b zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný úrad“) vydala dňa 10.08.2020 rozhodnutie
č. 6610/2020/10-UKSP/Mu-24 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Stavebný úrad prvostupňovým
rozhodnutím podľa § 46 a § 47 v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania
vo veci územného konania pre umiestnenie stavby „A. B. C., D.“ na pozemkoch registra „E.“ F. G. XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X v katastrálnom území F. a inžinierske siete aj na pozemkoch registra
„E.“ parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX H. XXXX/XX v katastrálnom území F.,
ktorej navrhovateľom je spoločnosť South City E, s. r. o. (ďalší účastník správneho súdneho konania,
pozn. správneho súdu).

2. Vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo doručenie vyjadrenia žalobcu stavebnému úradu
(ďalej len „podanie zo dňa 20.07.2020“), v ktorom žalobca tvrdil, že je účastníkom predmetného

územného konania, a to podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona. Zároveň si uplatnil práva ako dotknutá
verejnosť a požiadavky, ktoré žiadal v územnom konaní overiť na účely splnenia záujmov ochrany
životného prostredia. Stavebný úrad mal s poukazom na § 34 stavebného zákona za to, že žalobca
nie je účastníkom prebiehajúceho územného konania, a preto listom č. 6610/2020/10 UKSP/Mu2 zodňa 22.07.2020 oznámil žalobcovi začatie konania o jeho vylúčení z predmetného územného konania,
v ktorom mu stanovil lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok, a poučil ho o možnosti vyjadriť
sa k podkladom, prípadne navrhnúť ich doplnenie. V stanovenej lehote žalobca nereagoval, v konaní

o vylúčení neuplatnil žiadne námietky, nepreukázal vlastnícke ani iné právo k stavbou dotknutým
pozemkom ani k susedným pozemkom, neuviedol ani žiaden osobitný predpis, na základe ktorého by
mal byť účastníkom územného konania a ani nenahliadol do podkladov rozhodnutia.

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia dospel stavebný úrad k záveru, že požiadavka žalobcu

na zaradenie medzi účastníkov územného konania nie je opodstatnená ani oprávnená. Poukazujúc
na § 34 a § 37 ods. 3 stavebného zákona v spojení s § 14 ods. 1 Správneho poriadku stavebný
úrad argumentoval tým, že žalobca nemá vlastnícke právo k dotknutým a ani susedným pozemkom
a stavbám, pričom „iné právo“, ktoré by žalobcovi zakladalo postavenie účastníka konania nebolo
preukázané. Citujúc § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon EIA“) stavebný úrad podotkol, že pre predmetnú

stavbusauskutočnilozisťovaciekonanieozmenenavrhovanejčinnosti,pričombolovydanérozhodnutie
č. 159/2018-1.7/dj-R zo dňa 01.02.2018 o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa
zákona EIA. V konaní o povolení zmeny navrhovanej činnosti žalobca neuplatnil svoje právo podať
písomnéstanoviskoalebouplatniťsvojepripomienky,prípadnepodaťodvolanie,atýmnevyužilmožnosť
stať sa účastníkom o povolení zmeny navrhovanej činnosti. Tým sa podľa úvahy stavebného úradu

pripravil o postavenie účastníka územného konania, ktorému toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu.

4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2020/111947/KVJ zo dňa 09.09.2020
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie

stavebného úradu potvrdil. Žalovaný mal za to, že prvostupňové rozhodnutie je dostatočne
a relevantným spôsobom odôvodnené a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu
veci a správnej právnej úvahy. Stotožňujúc sa so závermi stavebného úradu žalovaný označil postup
stavebného úradu za súladný s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a stavebného zákona.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v danom prípade nie je splnený

ani jeden zo zákonných dôvodov, ktorý by žalobca spĺňal pre priznanie postavenia účastníka konania
v predmetnom územnom konaní. Argumentoval tým, že žalobca nespĺňa kritérium pre priznanie
postavenia účastníka konania podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona, t. j. účastníkom územného konania
je ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, pretože umiestňovaná stavba bola síce
posudzovaná podľa zákona EIA, ale výsledkom bolo rozhodnutie, že stavba sa nebude posudzovať

podľa zákona EIA, avšak žalobca v predmetnom územnom konaní nemal postavenie účastníka konania.
Žalovaný mal tiež za to, že žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania ani
podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, pretože nijakým spôsobom v konaní nepreukázal, že by jeho
vlastnícke alebo iné práva k dotknutým ako i susedným pozemkom a stavbám mohli byť rozhodnutím
priamo dotknuté.

II.
Žaloba

5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu, ich zrušenia a vrátenia veci
stavebnému úradu na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

6. Namietajúc porušenie ustanovení hmotného práva žalobca úvodom správnej žaloby poukázal na

viaceré ustanovenia Ústavy SR a Charty základných práv EÚ. Namietal, že v danom prípade je zjavne
jediným hlavným záujmom konajúceho úradu legitimovať v rozpore s viacerými právnymi predpismi
realizáciu stavby v prospech navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že neboli overené vplyvy na životné
prostredie. Žalovaný volil procesný postup, ktorý zásadne neviedol a ani nemohol viesť k naplneniu práv
verejnosti, a tým pádom konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom

porušenia hmotných práv žalobcu, ako aj verejných záujmov životného prostredia.

7. Pokiaľ ide o argumentáciu z hľadiska porušenia procesného práva, žalobca namietal, že správne
orgány mali vychádzať z osobitnej právnej úpravy podľa § 140c ods. 8 až ods. 10 stavebného zákona,ktorá je zároveň osobitnou úpravou aj k § 59. V danom prípade preto nie je ani relevantné, či žalobca
bol účastníkom konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale podstatnou okolnosťou je,
že obsahom odvolania boli námietky nesúladu vydaného povolenia s obsahom rozhodnutia podľa

osobitného predpisu. Podľa názoru žalobcu pritom predmetná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov
na životné prostredie. Správne orgány sa relevantným spôsobom nevysporiadali s námietkou, že
k predmetnej stavbe prebehlo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu a toto svoje tvrdenie
nepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi, a preto ide o svojvôľu správneho orgánu, pretože žalobcovi
prináleží právo byť účastníkom konania podľa § 24 a nasl. zákona EIA. Podporne žalobca poukázal

i na zásadu širšieho chápania pojmu „účastník správneho konania“, vychádzajúc aj z výkladu § 14
Správneho poriadku, a to poukazujúc na nálezy Ústavného súdu SR, Odporúčania Výboru ministrov
Rady Európy, § 19 zákona o životnom prostredí, ako aj na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžp/41/2009
a Aarhuský dohovor. Tvrdil, že je potrebné ho považovať za účastníka správneho konania a ďalej s ním
v konaní ako s účastníkom konať.

8. Následne žalobca podrobne rozoberal cieľ svojej činnosti s tým, že správne orgány nesprávne a
nedôsledne aplikujú právne predpisy predovšetkým na úseku účasti verejnosti a záujmov životného
prostredia a odopierajú tak práva žalobcu. Zdôrazňoval, že správny orgán je povinný skúmať okruh
účastníkov konania v priebehu celého konania. Podaním odvolania žalobcovi z § 140c ods. 8 a 10
stavebného zákona vyplýva postavenie účastníka konania, a to aj v spojení s § 14 ods. 2 Správneho

poriadku. Správnym orgánom vytkol, že pri vydaní napadnutého opatrenia túto skutočnosť dostatočne
neskúmali. Argumentoval tým, že o (ne)priznaní procesného postavenia účastníka konania je potrebné
s poukazom na § 14 Správneho poriadku vydať samostatné procesné rozhodnutie v súlade s § 46
Správneho poriadku. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný skontrolovať plnenie verejných záujmov.
Keďže žalobcovi bolo postavenie účastníka konania odopreté, nevie to dokázať.

9. V ďalšej časti žaloby žalobca poukazoval na povinnosti stavebného úradu v rámci územného konania,
pričom uviedol, že povinnosťou stavebníka bolo podľa § 16 ods. 10 vodného zákona požiadať o vydanie
rozhodnutiapodľa§16avodnéhozákonaanazákladeposudkumalžalovanýnáslednerozhodnúťpodľa
§ 16a vodného zákona. V tomto bode žalobca poukázal i na § 38a stavebného zákona, z ktorého v

kombináciis§16aods.23vodnéhozákonavyplýva,žestavebnýúradsimalzabezpečiťtotorozhodnutie
a od tejto zákonnej povinnosti ho v dôsledku čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nemohol oslobodiť ani názor
dotknutého orgánu. Žalobca zdôrazňoval, že povinnosť dôsledne vyžadovať zákonnosť a chrániť záujmy
spoločnosti stavebnému úradu vyplýva aj z § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Na účely splnenia § 16a
vodného zákona je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja, avšak na účely ostatných záujmov

štátnej vodnej správy je to „obyčajný“ okresný úrad, a preto stavebný úrad od štátnej vodnej správy
potrebuje dve záverečné stanoviská podľa § 140b stavebného zákona. Žalobca mal za to, že stavebný
úrad postupoval v rozpore s § 16a ods. 23 vodného zákona, kedy nerešpektoval zákonný zákaz vydať
povolenie bez primárneho posúdenia vplyvov na vody. V tejto súvislosti žalobca poukázal i na § 3 ods.
5, § 47 ods. 3, § 3 ods. 4 a § 4 ods. 2 Správneho poriadku. Postup správneho orgánu v predmetnej

veci označil za priamo rozporný s čl. 3 ods. 2 Aarhurského dohovoru. Žalobca zastával názor, že
mu bolo upreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé
životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces. Dôvody prvostupňového
rozhodnutia považoval žalobca za neprimerane všeobecné. V závere správnej žaloby žalobca namietal,
že (i) napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

(ii) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napádaného rozhodnutia je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a (iii) v konaní došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca tvrdil, že správne orgány sa s jeho argumentmi
nijakým spôsobom nevysporiadali, a preto sú ich rozhodnutia nesprávne a nepreskúmateľné, pričom

žalovaný sa nevysporiadal ani s vadami prvostupňového rozhodnutia, najmä s jeho nedostatočným
odôvodnením.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
K dôvodom žaloby týkajúcim sa poukazu žalobcu na postup stavebného úradu v územnom konaní
na predmetnú stavbu, a to vo väzbe na potrebu vyjadrení, ktoré si mal stavebný úrad podľa žalobcuzabezpečiť, žalovaný uviedol, že predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozhodnutia,
ktorým stavebný úrad rozhodol o tom, že žalobca nie je účastníkom predmetného územného konania,
a teda v tomto konaní nebol preskúmavaný postup stavebného úradu v samotnom územnom konaní na

predmetnú stavbu. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný tieto dôvody žaloby za neopodstatnené
a irelevantné pre toto konanie, keďže predmetom odvolacieho konania nebolo preskúmavanie postupu
stavebného úradu pri umiestňovaní predmetnej stavby v územnom konaní. Ďalej žalovaný uviedol, že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe podkladov, ktoré sa nachádzali v predloženom spisovom
materiáli. Taktiež poukázal na žalobcom zmätočné označenie napadnutého správneho aktu, keďže

žalobca v žalobe uviedol, že ide o opatrenie, čo však nezodpovedá skutočnosti, pretože v odvolacom
konaní bolo žalovaným vydané rozhodnutie, ktoré má náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, a
preto žalovaný s týmito tvrdeniami žalobcu nesúhlasil. S poukazom na znenie § 3 ods. 2 a 4, § 14 ods.
1 a 2, § 18 ods. 1 až 3, § 33 ods. 2 Správneho poriadku a § 34 ods. 1 a 2, § 139 ods. 1 písm. c) a
§ 140 stavebného zákona žalovaný konštatoval, že postupoval pri vybavovaní odvolania žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie vydal

na základe správnej právnej úvahy, ktorá zodpovedala podkladom nachádzajúcim sa v predloženom
spisovom materiáli. Žalovaný zastával názor, že postupoval správne a na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia, a preto mal za to, že tvrdenia žalobcu, resp.
dôvody žaloby, nezodpovedajú skutočnosti. Na základe uvedeného navrhol, aby správny súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Replika a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

11. Žalobca svoje právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužil.

12. Ďalší účastník konania sa k správnej žalobe žalobcu a ani k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

V.
Konanie na správnom súde

13. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých

veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného dôvodu
predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/242/2020,
je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.
BA-6S/242/2020.

14. Správny súd v Bratislave preskúmal správnu žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, vrátane postupu v administratívnom konaní
predchádzajúcemu ich vydaniu v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, a dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

15. Správny v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, rozhodol o žalobe na nariadenom pojednávaní dňa 12.12.2025, pretože
bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v
§ 108 ods. 1 a 2 SSP. Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený postupom podľa § 137 ods. 3 SSP.

VI.
Relevantná právna úprava

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súd

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor
alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

20. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

21. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.

22. Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom od 25.04.2020 do 30.04.2021 účastníkom
územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie
a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu ( podľa pozn. 1g/ § 24 až 27 zákona EIA,
pozn. správneho súdu).

23. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom od 25.04.2020 do 30.04.2021 v územnom
konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú
účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom
alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté.

24. Podľa § 140 stavebného zákona v znení účinnom od 25.04.2020 do 30.04.2021 ak nie je výslovne
ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

25. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona v znení účinnom od 25.04.2020 do 30.04.2021 proti

územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému
povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, má
právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta
nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona v znení účinnom od 25.04.2020 do 30.04.2021 podaním
odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania.

27. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

28. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také

postavenie priznáva.

29. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.31. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

33. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je
rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán
a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

34. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán,
ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov
právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a
funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného

predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je
správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

35. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí

dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie
účastníkavpovoľovacomkonaníknavrhovanejčinnostialebojejzmene,akuplatnípostuppodľaodseku
3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu (podľa pozn. 24 § 14
Správneho poriadku, pozn. správneho súdu). Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie,
ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku

4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

36. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí
verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním

a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok
k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného
písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného
stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

37. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí
verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti
záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní
záverečnéhostanoviskaalebojehozmeny.Zadeňdoručeniarozhodnutiasapripodanítakéhoodvolania

považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo
záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň
prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

VII.

Posúdenie veci správnym súdom

38.Predmetomkonaniapredsprávnymsúdombolsúdnyprieskumzákonnostinapadnutéhorozhodnutia
žalovaného, ktorým ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil procesné
rozhodnutie stavebného úradu, ktorým žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania vo veci

územného konania navrhovateľa South City E, s. r. o. o umiestnení stavby „A. B. C., D.“.

39. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, vychádzajúc zo správnej žaloby a žalobných
bodov v nej uplatnených, že obsah rozhodnutia správneho súdu vo veci samej do značnej mierypredurčuje kvalita správnej žaloby. Na jednej strane strohá a všeobecná žalobná argumentácia vedie
k vybaveniu správnej žaloby iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. Na druhej strane rozsahovo
excesívnasprávnažaloba,ktorájevšakobsahovonesúrodá,nekonkrétnaanepretínajúcasasdôvodmi,

na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, má za následok, že sa správny súd pri jej vysporiadaní
obmedzí len na podstatu veci. Súčasne pritom platí, že čím je žalobný bod všeobecnejší, tým
všeobecnejšie k nemu správny súd pristúpi a posúdi ho.

40. Žalobca v správnej žalobe uviedol množstvo s vecou priamo nesúvisiacich tvrdení a nesúhlas

s právnym posúdením veci správnymi orgánmi vyjadril na hranici preskúmateľnosti. Pochopiteľne, je
na žalobcovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi správnych orgánov, avšak značná časť
správnej žaloby žalobcu bola formulovaná vo všeobecnej rovine a spočívala najmä v popisnom uvedení
postavenia, pôsobenia a cieľov žalobcu ako občianskeho združenia pôsobiaceho vo sfére ochrany
verejného záujmu v oblasti životného prostredia a práva na prístup k spravodlivosti, resp. práva účasti
v administratívnom a súdnom konaní týkajúcich sa vecí ochrany životného prostredia vo všeobecnosti.

Len vo veľmi obmedzenej miere a nedostatočne vecne smerovala správna žaloba voči rozhodnutiu
žalovaného a prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu. Ako s vecou nesúvisiacu žalobnú
argumentáciu správny súd pritom vyhodnocuje námietky žalobcu týkajúce sa porušenia povinnosti
správnych orgánov postupovať podľa § 16a vodného zákona a zabezpečiť si posúdenie vplyvov na
vody, ktoré v konaní o posudzovaní priznania postavenia účastníka konania vo veci územného konania

nemajú právnu relevanciu.

41. Skutkové tvrdenia obsiahnuté v správnej žalobe nemôžu byť iba typovou charakteristikou
„obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov
či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť

len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami.
Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje
za základ ním tvrdenej nezákonnosti (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2
Azs 92/2005). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou vyhľadávať za žalobcu
konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182

ods. 1 písm. e) SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia
správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Je úlohou žalobcu, aby dôvodil vecne
a zrozumiteľne, a uplatnil dostatočne individualizované žalobné body.

42. V kontexte súdenej veci je pritom potrebné si uvedomiť, že predmetom správneho súdneho

konania v danom prípade nie je prieskum rozhodnutia vydaného v konaní o odvolaní proti územnému
rozhodnutiu o umiestnení stavby, ale súdny prieskum rozhodnutia vydaného v konaní o odvolaní
proti procesnému rozhodnutiu stavebného úradu o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi
vo veci územného konania. Z tohto dôvodu ako nedôvodné vyhodnocuje správny súd námietky žalobcu
týkajúce sa namietaného postupu stavebného úradu v územnom konaní na predmetnú stavbu. Tieto

žalobné námietky sú neopodstatnené a právne irelevantné pre toto súdne konanie, keďže predmetom
odvolacieho konania nebolo preskúmanie postupu stavebného úradu pri umiestňovaní stavby
v územnom konaní. V tomto bode sa správny súd súčasne stotožňuje s tvrdením žalovaného, že
výsledkom odvolacieho konania proti prvostupňovému procesnému rozhodnutiu stavebného úradu
nebolo opatrenie, ako zmätočne a nedôvodne uvádza žalobca v správnej žalobe, ale napadnuté

rozhodnutie žalovaného.

43. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je
účastníkom správneho konania je nepochybne spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených
záujmov a povinností dotknutého subjektu, a teda je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v

správnom súdnictve. Povinnosťou správneho súdu tak bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne
stanovisko k predmetu konania, teda či postup orgánov verejnej správy, keď nepriznali žalobcovi
postavenie účastníka konania v predmetnom územnom konaní, (ne)bol v súlade so zákonom, a to bez
ohľadu na skutočnosť, či bolo alebo nebolo skončené konanie, v ktorom sa žalobca domáhal postavenia
účastníka konania (obdobne uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/38/2019 zo dňa 27.10.2020,

3Sžk/52/2019 zo dňa 15.10.2020, 6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020 a 1Sžk/17/2019 zo dňa 08.12.2020).

44. Správny súd konštatuje, že na územné konanie sa aplikuje Správny poriadok ako všeobecný
predpis o správnom konaní. Keďže pojem účastníka konania definuje nielen Správny poriadok (§ 14),ale i stavebný zákon (§ 34), je potrebné pre určenie právnej normy, ktorá sa má v konkrétnom prípade
použiť, aplikovať interpretačné pravidlo o vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem, podľa
ktorého špeciálny zákon ruší zákon generálny (lex specialis derogat legi generali). Aplikujúc uvedené

derogačné pravidlo na súdenú vec správny súd uvádza, že správne orgány postupovali správne,
keď na posúdenie účastníctva žalobcu v územnom konaní postupovali podľa § 34 ods. 1 a 2 stavebného
zákona, ktorý je v územnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k Správnemu poriadku. Odhliadnuc
od vyššie uvedeného interpretačného pravidla, otázka určenia a aplikácie právnej normy v danom
prípade je zodpovedaná i v § 140 stavebného zákona, podľa ktorého „ak nie je výslovne ustanovené

inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“ Z § 140
stavebného zákona je tak bezrozporne zrejmé, že na konanie podľa stavebného zákona sa použije
Správny poriadok len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitý predpis výslovne neustanovuje inak,
tzn. neupravuje niektorú (skutkovú či právnu) otázku inak. V aplikačnom procese tak má osobitný
právny predpis prednosť pred všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v § 14 Správneho poriadku,
ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom správneho konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia

vzťahuje, dáva osobitný právny predpis hmotného práva. Postavenie účastníka konania prislúcha iba
tomu subjektu, ktorému je takéto postavenie v zákone výslovne priznané. Stavebný zákon definuje
účastníkov územného konania v § 34 ods. 1 a 2, čím upravuje okruh účastníkov územného konania
tzv. pozitívnou enumeráciou (t. j. uvedeným konkrétnych subjektov, ktorým takéto postavenie priznáva).
Pokiaľ správne orgány posudzovali okruh účastníkov predmetného územného konania podľa § 34 ods.

1 a 2 stavebného zákona, ich postup bol správny a zákonný. S poukazom na uznesenie Ústavného
súdu SR III. ÚS 752/2017 zo dňa 12.12.2017 správny súd konštatuje, že na posúdenie účastníctva v
územnom konaní sa § 14 Správneho poriadku neaplikuje - je potrebné postupovať podľa § 34 ods. 1
a 2 stavebného zákona, ktorý predstavuje špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnému predpisu
o správnom konaní (§ 14 Správneho poriadku). K obdobnému záveru dospel i Najvyšší správny súd SR v

rozsudku sp. zn. 8Svk/11/2023 zo dňa 25.09.2024 pri riešení účastníctva v stavebnom konaní, v ktorom
poukázal aj na ďalšie rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 7Svk/7/2023, 5Svk/47/2022 a 3Svk/35/2022.

45. Správny súd v zhode s názorom správnych orgánov dospel k presvedčeniu, že žalobca nemôže byť
účastníkom predmetného územného konania podľa § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona, pretože u neho

neboli naplnené podmienky účastníctva vyžadované týmito ustanoveniami.

46. Pokiaľ ide o účastníctvo podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona, účastníkom územného konania
je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto
postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je (podľa pozn. 1g/) § 24 až § 27 zákona EIA.

V prejednávanej veci ide o územné konanie, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona EIA, tzn.
predmetná stavba bola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Z rozhodnutia č.
159/2018-1.7/DJ-R zo dňa 01.02.2018 vydaného Ministerstvom životného prostredia SR (ďalej len „MŽP
SR“) v zisťovacom konaní vyplýva, že navrhovaná činnosť „A. B. C., D. – F.“ sa nebude posudzovať
podľa zákona EIA. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania obsahuje i vyjadrenia a stanoviská dotknutých

orgánov (vrátane orgánov zabezpečujúcich splnenie verejných záujmov v oblasti životného prostredia),
pričomMŽPSRpozhodnotenícelkovejúrovneochranyživotnéhoprostrediausúdilo,ženiesúohrozené
ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a sú
splnené podmienky podľa zákona a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou oznámenia
o zmene navrhovanej činnosti. Žalobca v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nebol

účastníkom konania a ani zúčastnenou osobou, svojej účasti v zisťovacom konaní sa nedomáhal.
Správny súd má za to, že žalobca neprejavil záujem na navrhovanej činnosti, keďže postup podľa §
24 ods. 3 zákona EIA, neuplatnil a nepostupoval ani podľa § 24 ods. 4 zákona EIA. Hoci mal možnosť
podať písomné stanovisko, uplatniť svoje pripomienky, prípadne podať odvolanie proti rozhodnutiu
vydanému v zisťovacom konaní, nevyužil ju, a tým nevyužil možnosť stať sa účastníkom konania

v zisťovacom konaní. Navyše žalobca v správnej žalobe opak ani netvrdil, a nijakým spôsobom ani
neosvedčil, že bol, resp. mal byť účastníkom zisťovacieho konania. Aj vstup do administratívnych
konaní má svoje právom regulované pravidlá, ktoré musí každý rešpektovať. Ak žalobca neprejavil
záujem realizovaním predpokladaných úkonov podľa zákona EIA, a teda nebol aktívny v konaní EIA,
nedochádza k naplneniu predpokladu ustanoveného v § 34 ods. 1 stavebného zákona. Nemá zákonný

nárok mať status účastníka územného konania vo fáze jeho prvostupňového konania. Uvedené platí
v zmysle zásady „práva patria bdelým“. Keďže žalobca nebol účastníkom konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti podľa zákona EIA, ktoré skončilo vydaním rozhodnutia v zisťovacom
konaní, môže ešte žalobca do územného konania na životné prostredie vstúpiť až prostredníctvompodania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o umiestnení stavby, avšak v súlade s § 140c
ods. 8 stavebného zákona namietajúc už len nesúlad rozhodnutia z územného konania (povolenia) s
výsledkom posudzovania vplyvov obsiahnutom v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní, ktoré je pre

ďalšie povoľovacie konanie podľa osobitných predpisov na účely realizácie navrhovanej činnosti alebo
jej zmeny záväzné, keďže predmetné ustanovenie umožňuje len v takomto prípade zapojenie sa do
územného konania verejnosti, ktorá nebola účastníkom konania EIA. Zainteresovaná verejnosť v oblasti
ochrany životného prostredia má významné procesné práva v administratívnych konaniach majúcich
vplyv na životné prostredie. Tieto však majú byť realizované v súlade s vnútroštátnou legislatívou, ktorá

precízne určuje podmienky účasti zainteresovanej verejnosti v administratívnych konaniach v oblasti
životnéhoprostredia.Vprípaderozhodovaniavúzemnomkonanístavebnýzákonnaúčelytohtokonania
výslovne ako lex specialis k všeobecnej úprave účastníctva v správnom konaní podľa § 14 ods. 1 a 2
Správneho poriadku explicitne priznáva postavenie účastníka územného konania aj tomu, komu toto
postavenie vyplýva z osobitného predpisu (§ 24 až § 27 zákona EIA), teda aj zainteresovanej verejnosti,
ktorejvzniklopostavenieúčastníkakonaniapodľa§24ods.2zákonaEIA(prejavenímzáujmuspôsobom

v zákone predpokladaným), ak ale to tak nie je, účastníkom povoľovacieho konania (v danom prípade
územného konania), nie je. Na základe vyššie uvedeného má správny súd za to, žalobca nespĺňa
podmienku pre priznanie postavenia účastníka konania podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona.

47. Pokiaľ ide o účastníctvo podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, to vo všeobecnosti svedčí tomu,

koho vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a
stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa názoru správneho súdu žalobca
uvedené nevymedzil, dokonca ani netvrdil a nijako nepreukázal, prečo mal byť účastníkom podľa tohto
ustanovenia zákona. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu nevyplýva, že žalobca je, resp. by
mal byť vlastníkom nehnuteľnosti v lokalite, v ktorej sa navrhuje umiestnenie stavby, alebo vlastník

susedného pozemku alebo stavby, ale len ten, koho vlastnícke, užívacie práva alebo iné práva k
pozemkom alebo stavbám môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté umiestňovanou stavbou. Pojem
„priamo dotknuté“ pritom vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie
subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi konania preukázaný
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/1/2010 zo dňa 29.03.2011). Žalobca v podanej žalobe

dostatočne nekonkretizoval, akým spôsobom navrhované činnosti zasahujú do jeho práv a oprávnených
záujmov,aakobolvydanímrozhodnutiaukrátenýnasvojichprávachaoprávnenýchzáujmoch.Samotné
tvrdenie o dotyku do právnej sféry, resp. na právach nepostačuje. Na základe vyššie uvedeného má
správny súd za to, žalobca nespĺňa podmienku pre priznanie postavenia účastníka konania ani podľa
§ 34 ods. 2 stavebného zákona.

48. Podľa názoru správneho súdu neobstojí námietka žalobcu, ktorou sa dovolával statusu účastníka
územného konania s poukazom na § 24 ods. 2 zákona EIA, ktoré odkazuje na použitie § 14 Správneho
poriadku, a teda do úvahy pripadá jeho ods. 1 a 2. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoje postavenie
účastníka predmetného územného konania zo všeobecného pravidla vyjadreného v § 14 ods. 2

Správneho poriadku, správny súd uvádza, že priraďovacia spojka „aj“ v právnej vete „účastníkom
konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva“ sa vzťahuje na zdôraznenie ďalšej
možnosti určenia podmienok vzniku postavenia účastníka konania, ako sú kritéria uvedené v § 14
ods. 1 Správneho poriadku. Neindikuje však bezbrehé rozšírenie okruhu účastníkov administratívnych
konaní, ale výslovne stanovuje ich rozšírenie pre ten-ktorý typ administratívneho konania podľa

podmienok upravených v osobitných zákonoch. V tomto prípade boli konajúce orgány verejnej správy
pri posudzovaní účastníctva žalobcu v územnom konaní o umiestnení stavby povinné vyhodnotiť
splnenie osobitných podmienok, vyplývajúcich z § 34 ods. 1 stavebného zákona v nadväznosti na
podmienky účastníctva v povoľovacom konaní odvodeného od (ne)účasti žalobcu získanej v konaní
podľa osobitného zákona, v danom prípade podľa zákona EIA. V tomto ohľade sú orgány verejnej správy

viazané zásadou legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) a pri vyhodnotení zákonných podmienok potrebných
pre priznanie postavenia účastníka konania boli viazané osobitnou právnou úpravou podľa stavebného
zákona a zákona EIA.

49. K tvrdenému porušeniu aplikačnej prednosti Aarhuského dohovoru pred stavebným zákonom

správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016.
Aarhuský dohovor predstavuje medzinárodnú zmluvu o prístupe k informáciám, účasti verejnosti
na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Cieľom
jednotlivých článkov Aarhuského dohovoru je zabezpečiť účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch.Zo žiadneho z jeho ustanovení však nevyplýva, že by túto účasť bolo možné dosiahnuť len tým, že sa
všetkej zainteresovanej/dotknutej verejnosti založí účastníctvo podľa vnútroštátneho práva pre všetky
konania. Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Svk/7/2021 zo dňa 30.06.2023 uviedol: „So

žalobcami síce možno súhlasiť, že základné právo na priaznivé životné prostredie zaručené v čl. 44
ods. 1 ústavy patrí „každému“, no podľa čl. 51 ods. 1 ústavy sa tohto práva možno domáhať len v
medziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. Je tak vecou zákonodarcu, aby v konkrétnom prípade ustanovil
procesné možnosti a formy, v akých môžu jednotlivci toto ústavné právo realizovať (tak už cit. uznesenie
sp. zn. III. ÚS 201/07, ale v tomto zmysle aj uznesenie sp. zn. III. ÚS 505/2015). Z cit. čl. 44 ods.

1 ústavy okrem toho vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť životné prostredie, ktorý sa prejavuje
napr. priznaním procesných práv združeniam a subjektom chrániacim životné prostredie v prospech
verejného záujmu (porovnaj uznesenie sp. zn. II. ÚS 107/2019). Priamo z čl. 44 odsek ods. 1 ústavy však
nemožno vyvodiť, že by vždy a za každých okolností zakladal postavenie účastníka v zmysle Správneho
poriadku každému, kto tvrdí, že životné prostredie môže byť dotknuté určitou činnosťou, v každom
konaní, ktorého dôsledkom by mohlo byť povolenie alebo schválenie činnosti, ktoré majú alebo môžu

mať negatívny vplyv na životné prostredie." Najvyšší správny súd SR posudzoval možnosť účastníctva v
prípade, kde aplikácia Správneho poriadku nie je vylúčená, na rozdiel od tu posudzovanej veci. Uvedenú
argumentáciu správny súd uvádza na podporu záveru, že žalobcovi neprináleží postavenie účastníka
konania v územnom konaní s poukazom na čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, aj vtedy ak by bolo akceptované
jeho stanovisko o možnej aplikácii § 14 ods. 1 Správneho poriadku, čo však správny súd vzhľadom na

vyššie uvedené neuznáva. Právna úprava účastníctva v územnom konaní podľa stavebného zákona je
realizovanie odkazovacej právnej úpravy, a to čl. 44 ods. 6 Ústavy SR, ako aj čl. 51 ods. 1 Ústavy SR,
podľa ktorých podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odseku 1 čl. 44 ustanoví zákon a domáhať
sa práv uvedených v čl. 44 Ústavy SR sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia
vykonávajú. Ustanovenia § 34 ods. 1 a § 140c ods. 8 stavebného zákona v spojení so zákonom

EIA upravujú konkrétne, za akých predpokladov a postupov sa verejnosť môže do územného konania
prihlásiť a kedy sa stane účastníkom konania. Z Aarhuského dohovoru vyplýva, že úlohou štátov je
vytvoriť priestor na to, aby sa verejnosť mohla zúčastniť na konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jej
práva a záujmy týkajúce sa životného prostredia, čo je podľa správneho súdu naplnené.

50. K námietke žalobcu, že sa správne orgány nijakým spôsobom nevysporiadali s jeho argumentami,
správny súd uvádza, že je nedôvodná. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca
vstúpil do prebiehajúceho územného konania podaním zo dňa 20.07.2020, ktorým si uplatnil práva
ako dotknutá verejnosť. Keďže stavebný úrad mal s odkazom na § 34 stavebného zákona za to, že
žalobca nie je účastníkom prebiehajúceho územného konania, listom č. 6610/2020/10 UKSP/Mu2 zo

dňa 22.07.2020 oznámil žalobcovi začatie konania o jeho vylúčení z predmetného územného konania,
v ktorom žalobcovi stanovil lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok, a poučil ho o možnosti vyjadriť
sa k podkladom, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Oznámenie o začatí konania bolo žalobcovi doručené
dňa 24.07.2020. Žalobca na toto oznámenie nijakým spôsobom nereagoval. Možno preto konštatovať,
že žalobca bol nečinný, keďže neuplatnil žiadne námietky ani pripomienky. Následne stavebný úrad

vydalprvostupňovérozhodnutie,protiktorémupodalžalobca odvolanie,vktoromvovzťahukspornému
účastníctvu v predmetnom územnom konaní len stroho uviedol, že je nositeľom zákonného práva
kontrolovať verejné záujmy životného prostredia s poukazom na § 14 Správneho poriadku v súbehu s
§ 178 ods. 3 SSP. Správny súd zastáva názor, že žalovaný sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia
zaoberal otázku účastníctva žalobcu v územnom konaní vyčerpávajúcim spôsobom, pričom aplikoval

správnu právnu a záver, že žalobcovi postavenie účastníka konania v predmetnom územnom konaní
nepatrí, riadne a náležite zdôvodnil. Okrajom správny súd poznamenáva, že pokiaľ mal žalobca za to,
že došlo k porušeniu § 47 ods. 3 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku v administratívnom konaní, mal to
v správnej žalobe kvalifikovane namietnuť a presne vymedziť.

51. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca odvodzoval svoje postavenie účastníka v územnom
konaní o umiestnení stavby predovšetkým od práva zainteresovanej verejnosti na prístup k informáciám
o životnom prostredí, od práva na účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (k čomu sa správny súd podrobne vyjadril
v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku). V správnej žalobe žalobca namietal i porušenie jeho

hmotnoprávnych práv a sčasti sa štylizoval i do pozície žalobcu podľa § 178 ods. 1 SSP. Pre úspech
v správnom súdnom konaní však bolo povinnosťou žalobcu spochybniť zákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí správnych orgánov tak, že žalobca by presne vymedzil, prečo mal byť účastníkom
predmetnéhoúzemnéhokonaniaazčohototopostavenievyvodzuje.Uvedenévšakžalobcaneosvedčil.V zhode s názorom žalovaného tak správny súd konštatuje, že u žalobcu neboli naplnené podmienky
účastníctvavpredmetnomúzemnomkonanívyžadované§34ods.1stavebnéhozákona,ktoréodkazuje
na zákon EIA, ale ani § 34 ods. 2 stavebného zákona.

52. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správny súd uvádza, že právna teória
považuje za nesprávne právne posúdenie veci omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak orgán aplikujúci právo nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Správny súd zastáva názor, že
žalovaný, ani prvostupňový orgán verejnej správy sa nedopustili žiadneho omylu pri aplikácii práva,
pričom riadne zistili skutkový stav veci a dospeli k správnym právnym záverom. Porušenie ustanovení
o konaní v postupe správnych orgánov správny súd neidentifikoval. Rovnako tak nemožno priznať
úspech ani námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré podľa
názoru správneho súdu napĺňajú požiadavky kladené na formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia

podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku.

53. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na citované zákonné ustanovenia správny súd dospel
k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol, pričom
nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

54. Záverom správny súd uvádza, že v čase podania správnej žaloby bol žalovaným orgánom verejnej
správy Okresný úrad Bratislava. Správny súd konal od 01.04.2024 s Regionálnym úradom pre územné
plánovanie a výstavbu Bratislava, na ktorý prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom stupni,
ak v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad [§ 118 Stavebného zákona, § 4a

písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie
a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov; oba v znení zákona č. 46/2024 Z. z.].

55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 SSP

a v konaní úspešnému žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania
nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. O trovách ďalšieho účastníka súdneho konania
rozhodolsprávnysúdtak,žemunepriznalnáhradutrovkonaniapodľa§169SSP,pretoženebolisplnené
zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto účastníka konania. Správny súd ďalšiemu
účastníkovi konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania.

Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ďalšiemu účastníkovi konania, aby sa k
vyjadril podanej žalobe a vyjadreniu žalovaného. Ďalší účastník konania bol v správnom súdnom konaní
nečinný.

56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 SSP zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo

ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.