Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200168
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200168.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany

Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlova 3, 040 01 Košice, IČO:
51 717 395, konajúci prostredníctvom konateľa JUDr. Slavomíra Dubjela, advokáta, proti žalovanému:
Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, za
účasti ďalšieho účastníka: Vojenské lesy a majetky SR, š. p., so sídlom: Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce,
IČO:31577920,právnyzástupca:JUDr.MilošBarbuš,advokát,sosídlomŠtúrova13,81000Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP6-2023/009236 zo dňa 19.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov č. OU-PO-
OOP6-2023/009236 zo dňa 19.01.2023 a rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, odboru reštitúcií
pre bývalý Vojenský obvod Javorina č. OU-KK-ORVOJ-2022/007890-003-KO zo dňa 27.10.2022 a vec
v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa Okresnému úradu Kežmarok, odboru reštitúcií pre bývalý
Vojenský obvod Javorina na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania

v rozsahu 100 %.

III. Ďalšiemu účastníkovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré mu
vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobca si dňa 15.12.2004 uplatnil reštitučný nárok podľa § 9 ods. 1 a § 6 ods. 1 písm.

v) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských
obvodoch, v čase prechodu boli vo vlastníctve jeho právneho predchodcu – B. C. nar. XX.XX.XXXX
(starého otca žalobcu) a nachádzajú sa na území Vojenského obvodu Javorina. Na základe výzvy
žalobcu ako oprávnenej osoby na vydanie nehnuteľností bola medzi ním a Ministerstvom obrany
Slovenskej republiky ako povinnou osobou (zastúpenou Správou nehnuteľného majetku a výstavby
Košice) uzavretá Dohoda o vydaní nehnuteľností č. 69-JU/2008-J zo dňa 29.10.2008, ktorá bola

schválená rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Kežmarok č. 2009/684-5-SCHM zo dňa
22.02.2009. V predmetnom rozhodnutí konajúci správny orgán mal za preukázaný prechod vlastníctva
právneho predchodcu žalobcu na štát dokladmi, a to majetkovým hárkom č. 16JU vyhotoveným
Obvodným úradom Vojenského obvodu Javorina pre právneho predchodcu žalobcu a VýmeromOkresného národného výboru v Kežmarku, odbor pre vnútorné veci č. 51/1955 zo dňa 01.06.1955
o určení výšky náhrady za poštátnené nehnuteľnosti. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu
Kežmarok č. 2009/684-5-SCHM zo dňa 22.02.2009 o schválení dohody o vydaní nehnuteľnosti prešli

do vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti v k. ú. A. špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

2. Postupom podľa zákona č. 180/1995 Z. z. v znení novely zákonom č. 24/2015 Z. z., účinnom od
01.04.2015 bol zhotovený Zjednodušený register pre územie bývalého Vojenského obvodu Javorina v
časti k. ú. A. a tento bol potvrdený Okresným úradom Kežmarok, pozemkový a lesný odbor ako vecne

príslušnýmsprávnymorgánomatopotvrdenímč.OU-KK-PLO-2016/000330-016-MEzodňa12.09.2016
(pozn. údaj uvedený v napadnutom rozhodnutí).

3. Postupom podľa § 29c ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.04.2015 Okresný
úrad Kežmarok, odbor reštitúcií pre bývalý Vojenský obvod Javorina posúdil všetky vydané rozhodnutia
v k. ú. A. a výsledok tohto posúdenia prerokoval na zasadnutí komisie pre Zjednodušený register dňa

28.06.2022podľazápisnicezozasadnutiakomisieč.OU-KK-ORVOJ-2022/009805-002,ktorejsúčasťou
je aj zoznam rozhodnutí, ktoré je potrebné v k. ú. A. zrušiť.

4. Okresný úrad Kežmarok, odbor reštitúcií pre bývalý Vojenský obvod Javorina upovedomením
č. OU-KK-ORVOJ-2022/007890-002 zo dňa 18.08.2022 upovedomil žalobcu o tom, že v zmysle

ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení jeho novely zákonom č. 24/2015 Z. z.
účinnom od 01.04.2015 bol vyhotovený vo Vojenskom obvode Javorina pre k. ú. A. Zjednodušený
register na základe údajov o vlastníckom práve platných ku dňu prechodu vlastníctva pozemkov na
štát a údajov katastrálneho operátu. Pričom tento register sa nezapisuje do katastra nehnuteľností a
je technickým podkladom pre posudzovanie doposiaľ vydaných rozhodnutí a pre vydávanie nových

rozhodnutí o uplatnených reštitučných nárokoch. Zároveň bolo oznámené, že v prípade žalobcu po
preskúmaní spisového materiálu správny orgán zistil, že došlo k nesúladu medzi vydaným rozhodnutím
a údajmi zo Zjednodušeného registra, a preto je možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa zruší
pôvodné rozhodnutie a následne bude vydané vo veci reštitučného nároku žalobcu nové rozhodnutie.
Správny orgán s poukazom na § 33 ods. 2 Správneho poriadku o jeho povinnosti umožniť účastníkom

konania a zúčastneným osobám vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním poučil žalobcu
o jeho práve nazrieť do spisu v zmysle § 23 Správneho poriadku. (Pozn. doklad o doručení tohto
upovedomenia žalobcovi sa v administratívnom spise nenachádza.)

5. Okresný úrad Kežmarok, odbor reštitúcií pre bývalý Vojenský obvod Javorina rozhodnutím č.

OU-KK-ORVOJ-2022/007890-003-KO zo dňa 27.10.2022 (ďalej len „prvostupňový správny orgán“
a „prvostupňové rozhodnutie“) v celom rozsahu zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu
Kežmarok č. 2009/684-5-SCHM zo dňa 22.02.2009. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán opísal
reštitučné konania o nárokoch žalobcu, v reštitučnom konaní vydané rozhodnutie, poukázal na prechod
pôsobnosti Obvodného pozemkového úradu na Okresný úrad Kežmarok pozemkový a lesný odbor

a následne v rámci reorganizácie Okresného úradu Kežmarok vytvorenie nového odboru reštitúcií
pre bývalý Vojenský obvod Javorina počnúc od 01.01.2020. Poukázal na zhotovenie Zjednodušeného
registra pre k. ú. A. v území označeného bývalého vojenského obvodu, na posúdenie súladu už
vydaného reštitučného rozhodnutia so Zjednodušeným registrom, prerokovanie zistení komisiou pre
Zjednodušený register, všetko postupom podľa § 29c ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení

novelyč.24/2015Z.z.účinnomod01.04.2015.Vzmysleoznačenýchzákonnýchustanoveníakovlastný
dôvod zrušenia právoplatného reštitučného rozhodnutia o prinavrátení pozemkov žalobcovi uviedol
zistený nesúlad tohto rozhodnutia s údajmi Zjednodušeného registra spočívajúci v tom, že v prípade
štyrochKN-Eparciel,ktorébolipredmetomreštitúcie,jevýmeraspoluvlastníckehopodielužalobcupodľa
reštitučného rozhodnutia a podľa Zjednodušeného registra odlišná, pričom tento rozdiel výmery je väčší

ako 5 %. Zároveň uviedol, že ostatné reštituované parcely (KN-E v počte 21, ktoré sú v rozhodnutí
označené) uvedené v reštitučnom rozhodnutí boli vydané žalobcovi v správnych výmerách a podieloch.
Správny orgán konal so subjektom Vojenské lesy a majetky SR, š. p. ako účastníkom titulom, že ide
o právneho nástupcu povinnej osoby v reštitučnom konaní.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

7. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov (žalovaný) rozhodnutím č. OU-PO-
OOP6-2023/009236 zo dňa 19.01.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolaniežalobcuapotvrdilprvostupňovérozhodnutie.Vodôvodnenírozhodnutiasažalovanýstotožnilsozávermi
prvostupňovéhoorgánuaodvolacienámietkyžalobcunehodnotilakodôvodné,pričomvpodstatnejčasti
k odvolacím námietkam žalobcu uviedol:

- K námietke nezákonnosti a neústavnosti rozhodnutia a jeho právnej retroaktivite uviedol, že
správny orgán pri vydávaní rozhodnutia postupoval v rámci platných zákonov a noriem a nie je v
kompetencii účastníka konania ani správneho orgánu rozhodovať o protiústavnosti daného zákona čo
je kompetenciou prináležiacou len Ústavnému súdu SR.

- Uviedol, že nie je oprávnený spochybňovať Zjednodušený register potvrdený rozhodnutím Okresného
úradu Kežmarok pozemkový a lesný odbor.

- Uviedol, že podľa § 29c zákona č. 180/1995 Z. z. bolo povinnosťou správneho orgánu preskúmať
doterajšie reštitučné rozhodnutia a tie ktoré nie sú v súlade so Zjednodušeným registrom zrušiť a vo veci

nanovo rozhodnúť. Pričom napriek tomu, že uvedené prináša aj zmeny v doterajších súkromnoprávnych
vzťahoch bolo zrušenie reštitučného rozhodnutia v prípade žalobcu správne a zákonné. Uviedol, že
týmto zrušením dôjde k náprave reštitučným rozhodnutím založeného nesprávneho právneho stavu,
ktorý vznikol vo Vojenskom obvode Javorina ako dôsledok chýb a nepresností vojenského katastra a po
právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia bude o reštitučných nárokoch žalobcu rozhodnuté nanovo na

základe údajov Zjednodušeného registra.

-KnámietkežalobcutýkajúcejsazloženiakomisiepreZjednodušenýregisteraobavynarušeniaprincípu
nezaujatostiuviedol,žeozrušeníreštitučnýchrozhodnutínerozhodujúčlenoviakomisie,aletentopostup
vyplýva zo vzťahujúcej sa zákonnej úpravy resp. ide o zrušenie na základe zákona, pričom poukázal na

znenie § 7a a § 29c ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení jeho novely zákonom č. 24/2015 Z. z.

- Vyjadril sa k správnosti určenia percentuálneho rozdielu výmery pozemkov označených v rozhodnutí
prvostupňového orgánu.

- K námietke neprijatia rokovacieho poriadku komisie pre Zjednodušený register uviedol, že na
vyžiadanie mu bol doručený list potvrdzujúci schválenie rokovacieho poriadku, pričom nie je nutné aby
bola táto listina alebo samotný rokovací poriadok súčasťou spisu, a uviedol, že rovnako Zjednodušený
register nie je súčasťou každého reštitučného spisu. Zdôraznil, že je dôležité, že takáto listina existuje
a je k dispozícii správnemu orgánu aj účastníkom, ktorí o to požiadajú.

- K námietke, že žalobcovi nebolo doručené oznámenie o začatí správneho konania uviedol, že
predmetné konanie podľa § 29c ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa nezačalo na návrh správneho
orgánu, ale na návrh účastníka konania uplatnením si reštitučného nároku a nejde o nové konanie, ani
o nanovo uplatnený reštitučný nárok, pričom konanie sa nepovažuje za pokračujúce ale za neukončené,

preto oznamovanie začatia konania o oprave alebo zrušení reštitučného rozhodnutia v zmysle § 29c
citovaného zákona nebolo potrebné.

- Uviedol, že bude vo veci vydané nové rozhodnutie o priznaní vlastníckeho práva resp. vydaní
nehnuteľností v rozsahu, v akom mali vlastnícke právo pôvodní vlastníci.

- Zdôraznil, že neboli zistené žiadne nedostatky v procesnom postupe prvostupňového orgánu.

II.
Súdne konanie

8. Správnou žalobou doručenou dňa 24.03.2023 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj len „krajský súd“)
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č.
OU-PO-OOP6-2023/009236 zo dňa 19.01.2023, ako aj prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu
Kežmarok, odbor reštitúcií pre bývalý Vojenský obvod Javorina č. OU-KK-ORVOJ-2022/007890-003-

KO zo dňa 27.10.2022, a priznania náhrady trov konania. V žalobe boli vymedzené nasledovné žalobné
body (námietky) žalobcu:- Uvádza, že zákon č. 24/2015 Z. z. (pozn. novelizujúci zákon č. 180/1995 Z. z. s účinnosťou
od 01.04.2015), na základe ktorého správne orgány v predmetnej veci rozhodovali, považuje za
retroaktívny, keď umožnil preskúmavať pôvodné reštitučné rozhodnutia v stanovených prípadoch, o. i.

pri zistení rozdielu výmer viac ako o 5 %. Poukazuje na to, že k zrušeniu jeho vlastníckeho práva
došlo po 13 rokoch od nadobudnutia právoplatnosti reštitučného rozhodnutia. Namieta, že rozhodnutie
nevychádza z presne a úplne zisteného skutkového stavu veci. Podľa žalobcu správny orgán nezistil
spoľahlivo stav veci a pri rozhodovaní nezabezpečil potrebné podklady. Ďalej nezohľadnil prípadnú
retroaktivitu zákona č. 24/2015 Z. z., nezohľadnil dobromyseľnosť účastníka, nezohľadnil prípadné

vydržanie a nezohľadnil princíp právnej istoty. Zdôraznil, že Zjednodušený register tvoriaci podklad
napadnutého rozhodnutia je podľa neho nezákonný. Poukazuje na to, že účelom zákona č. 24/2015 Z.
z. novelizujúceho zákona č. 180/1995 Z. z. podľa dôvodovej správy bolo prepracovanie katastrálneho
operátu v registri E-KN, aby mohli byť riešené zostávajúce reštitučné nároky a nie nároky už vyriešené.
Namieta, že napadnutým rozhodnutím sa ruší iné právoplatné rozhodnutie po viac ako troch rokoch
a rieši sa vlastníctvo zoštátnených pozemkov po viac ako 69 rokoch od ich zoštátnenia. Tiež namieta,

že správnym orgánom bolo zrušené celé rozhodnutie hoci chybovosť výmery väčšia ako 5 % bola
zistená len u niekoľkých a nie všetkých pozemkov uvedených v rozhodnutí, a zrušené bolo napriek tomu
vlastníctvo žalobcu ku všetkým parcelám.

- Namieta, že postup prvostupňového správneho orgánu bol v rozpore s § 18 ods. 2 Správneho poriadku,

keď nevydal upovedomenie o začatí správneho konania a v nadväznosti na to závery žalovaného
v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorých mal žalovaný za to, že v danom prípade išlo o neukončené
reštitučné konanie, ktoré sa začalo uplatnením reštitučného nároku.

- Namieta, že postup správneho orgánu bol v rozpore s § 3 ods. 2, § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho

poriadku, keď správny orgán síce formálne upovedomil žalobcu o možnosti vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia a o práve nazerať do spisového materiálu a robiť si z neho výpis, kópie, avšak napriek jeho
žiadosti o zaslanie kompletnej dokumentácie mu nebol doručený Zjednodušený register, identifikácie
a ďalšie podklady súvisiace so Zjednodušeným registrom, o ktorý správny orgán opiera svoje tvrdenia,
o rozdieloch vo výmerách parciel (vydaných v rámci reštitúcie a zistených v Zjednodušenom registri)

a tak žalobca nemá možnosť sa vyjadriť k tomuto správnym orgánom tvrdenému rozdielu vo výmerách
a správnosti ich výpočtu. Pričom zdôrazňuje, že v reštitúcii mu boli vydané pozemky presne v rozsahu
majetkového hárku tak, ako ich štát v roku 1952 získal do vlastníctva.

- Namieta nevysporiadanie sa žalovaného s odvolacími námietkami žalobcu, keď na mnohé nereagoval

(napr. námietku zaujatosti neriešil) a na ostatné reagoval tak, že nemôže preskúmavať Zjednodušený
register, posudzovať otázku vydržania, resp., že Zjednodušený register nemusí byť súčasťou spisu.

- Namieta porušenie jeho základných práv zrušením právoplatného reštitučného rozhodnutia, konkrétne
podľa žalobcu tým správny orgán hrubým spôsobom porušil jeho základné právo vlastniť a užívať

majetok a porušil aj jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu resp. práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1, 2 Listiny základných ľudských práv,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Namieta prekročenie právomoci správnych
orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, aj porušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti
rozhodnutí a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí. Namieta tiež rozpor so zásadou rovnosti pred

zákonom, keď podľa záznamu z komisie zo dňa 29.03.2021 (pozn. súdu: v administratívnom spise sa
takýto záznam nenachádza) správny orgán nebude preskúmavať rozhodnutia v prípade, že došlo po ich
vydaní ku prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva.

- Zhrňujúc namieta nezákonnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, namieta, že vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné, nie je riadne odôvodnené, je nezrozumiteľné
a zmätočné, bez dostatku dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nebolo
dostačujúce pre riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a vydaným
rozhodnutím boli porušené základné práva a slobody, základné zásady a princípy správneho konania

a právneho poriadku.

- V závere žaloby navrhol žalobca súdne konanie prerušiť za účelom podania návrhu na Ústavný súd SR
na posúdenie súladu ustanovení zákona č. 180/1995 Z. z. zavedených novelou – zákonom čl. 24/2018Z. z. s účinnosťou od 01.04.2015 (pozn. ustanovení aplikovaných správnym orgánom v napadnutom
rozhodnutí).

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.08.2023 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s tým,
že žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia
a zdôraznil aj dostatočnosť jeho odôvodnenia. Uviedol, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť
len tie námietky uvedené v žalobe, ktoré boli uplatnené v odvolaní. V ostatnom zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia, vrátane vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu, a tieto v rámci

vyjadrenia k jednotlivým žalobným námietkam v podstatnej časti zopakoval. Nad rámec zdôraznil,
že žalobca bol správnym orgánom upovedomený o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.
Zdôraznil, že údaje zjednodušeného registra sú považované za hodnoverné kým sa nepreukáže
opak, pričom preukázanie opaku je o tom, kto takú hodnovernosť namieta. Zdôraznil, že postupoval
v súlade s platnou právnou úpravou a nie je v jeho kompetencii posudzovať ústavnosť tejto právnej
úpravy. Uviedol, že žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť napadnutého

rozhodnutia, ktoré je podľa neho dostatočne odôvodnené a presvedčivé. Tiež poukázal na to, že
predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky uvedené v žalobe, ktoré už boli uplatnené
v odvolaní.

10. Ďalší účastník v lehote na výzvu súdu vyjadrenie k žalobe nepodal. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

bolo zaslané na repliku žalobcovi a na vedomie ďalšiemu účastníkovi. Žalobca v lehote na výzvu súdu
repliku nepodal.

11. Podaním z 20.06.2024 bolo súdu oznámené a preukázané prevzatie právneho zastúpenia ďalšieho
účastníka advokátom JUDr. Milošom Barbušom.

12. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2025 k námietke spochybnenia „chybovosti“
výmery u štyroch v reštitúcii vydaných parciel na základe Zjednodušeného registra, zdôraznil postup pri
jeho vyhotovení a skutočnosť, že ide o technický odborný podklad, na ktorého základe bolo posúdené,
či výmery vydávaných parciel zodpovedali výmerám pôvodných parciel v čase ich prechodu na štát.

S poukazom na znenie § 29c ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z. pri
jeho výklade zastáva názor, že ak zistený nesúlad pôvodného reštitučného rozhodnutia spočíval len
v zistení nesúladu výmery pri 4 parcelách (z pôvodných 25 vydávaných parciel), t. j. , že tieto boli
vydané vo väčšej výmere ako mali byť, potom nebol dôvod na zrušenie celého reštitučného rozhodnutia,
ale správny orgán mal rozhodnutie opraviť, a to len pri štyroch parcelách vydaním nového opravného

rozhodnutia aj s konštatovaním, že v ostatnej časti zostáva pôvodné rozhodnutie nezmenené, ktorý
postup by zodpovedal princípom právnej istoty. Zároveň žiadal správny súd, aby vzhľadom na formuláciu
označeného ustanovenia, zaujal jednoznačné stanovisko k jeho výkladu pre ďalšiu rozhodovaciu prax
správnych orgánov, pokiaľ ide o potrebu súčasného rozhodovania o oprave, súčasne s vydaním
nového rozhodnutia resp. o zrušení, súčasne s vydaním nového rozhodnutia. Plne sa stotožnil s

námietkou porušenia procesného práva žalobcu tým, že nebol upovedomený o začatí správneho
konania. K namietanému porušeniu § 3 ods. 2, § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 uviedol, že podľa neho
ztýchtoustanovenívyplývajúceprávažalobcubolizachované. Posúdenienávrhužalobcunaprerušenie
konania za účelom podania návrhu Ústavnému súdu SR ponechal v kompetencii správneho súdu.
K možnosti vydržania pozemkov uviedol, že žalobca riadne nadobudol vlastníctvo k nim právoplatným

reštitučným rozhodnutím dňom 13.03.2009 a jeho vlastníctvo trvalo až do zrušenia tohto reštitučného
rozhodnutia napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, preto nemohli byť
predmetom nadobudnutia vlastníctva vydržaním zo strany žalobcu, keďže boli v čase rozhodovania
správnych orgánov už predmetom jeho vlastníctva.

13. Vyjadrenie ďalšieho účastníka bolo prípisom z 14.11.2025 zaslané na vedomie žalobcovi
a žalovanému.

14. Písomným podaním zo dňa 30.11.2025, doručeným súdu 04.12.2025 žalobca zobral späť návrh na
prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR o súlade

právnych predpisov.

15. Podaním z 05.12.2025 bolo súdu oznámené a preukázané prevzatie právneho zastúpenia žalobcu
spoločnosťou SD LEGAL, s.r.o.16. Na pojednávaní konanom dňa 16.12.2025 sa nezúčastnil žalovaný, ktorý sa ospravedlnil a
súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím bez jeho prítomnosti, prítomný žalobca a jeho právny

zástupca a prítomná právna zástupkyňa ďalšieho účastníka zotrvali na svojich doterajších stanoviskách
a v podstatnej časti ich uviedli vo svojich prednesoch.

III.
Relevantná právna úprava

17. Všeobecným predpisom upravujúcim postup správnych orgánov v správnom konaní je zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“):

- Podľa § 3 ods.1 a 2 Správneho poriadku: (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických

osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným
osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,

aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

- Podľa § 18 ods. 2 a 3 Správneho poriadku: (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania
došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho
orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. (3) O začatí

konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania
alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania
verejnou vyhláškou.

- Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku: Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú

právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o
hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

- Podľa § 31 ods. 1 a 2 Správneho poriadku: (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len

návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a
výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely.

Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi.
Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za
skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená
osoba správnemu orgánu dokladovať.

- Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku: (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby
sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie.

- Podľa § 46 Správneho poriadku: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

- Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.18. Zákon č. 229/1991 Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“)
upravuje reštitúciu (prinavrátenie) vlastníckych vzťahov k pôde, ktoré boli vo vymedzenom období

odňaté postupmi vymedzenými v tomto zákone:

-Podľa§6ods.1písm.v)zákonač.č.229/1991Z.z.oprávnenýmosobámsavydajúnehnuteľnosti,ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prechodu na štát podľa osobitného predpisu,11)
ak sa nachádzajú na území vojenského obvodu Javorina;5b)§ 11 ods. 1 písm. g) sa nepoužije.

- Podľa § 9 ods. 1 až 5 zákona č. 229/1991 Z. z.: (1) Nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom
úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou
osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. (2)Dohoda podlieha schváleniu
okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. (3)Ak k dohode podľa odseku
1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad. (4)Pokiaľ je to

nevyhnutne potrebné, môže okresný úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné
bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov
iných vlastníkov. (5)K nehnuteľnostiam vydaným podľa § 6 ods. 1 písm. v) vzniká v prospech povinnej
osoby vecné bremeno tak, aby určenie nehnuteľnosti na obranu štátu ostalo zachované. Podkladom na
vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je rozhodnutie okresného úradu

podľa odseku 2. (6)Okresným úradom príslušným na konanie vo veci vydania nehnuteľností, ktoré prešli
na štát podľa § 6 ods. 1 písm. v) je Okresný úrad Kežmarok.

19. Zákon č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z. upravuje všeobecný postup v konaní
o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, ako aj zákonom č. 24/2015

Z. z. s účinnosťou od 01.04.2015 zavedené osobitné úpravy vo vzťahu k usporiadaniu vlastníctva
k pozemkom v katastrálnych územiach v bývalom Vojenskom obvode Javorina:

- Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z.: V konaní o obnove
evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje

o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej
evidencie pozemkov (ďalej len „register“).

- Podľa § 1 ods. 2, 3, 4 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z.: (2) Na území
bývalého Vojenského obvodu Javorina sa pre katastrálne územie alebo jeho časť zostaví zjednodušený

register na základe údajov o vlastníckom práve platných ku dňu prechodu vlastníctva pozemku na
štát a údajov katastrálneho operátu platných ku dňu potvrdenia zjednodušeného registra; príslušným
okresným úradom na konanie je Okresný úrad Kežmarok na úseku pozemkovom. (3) Zjednodušený
register sa zostaví aj pri usporiadaní vlastníckeho práva k pozemku, ktorý podľa medzinárodnej zmluvy
o priebehu štátnej hranice prešiel na územie iného štátu a vlastníkovi tohto pozemku nebola poskytnutá

náhrada. (4) Pri zostavovaní zjednodušeného registra sa postupy podľa § 7, § 10 až 12 nepoužijú.

- Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z.: Predmetom konania
sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou,1) ktoré nie sú evidované alebo sú
evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných

informácií2) (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

- Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z.: (1) Správny orgán
zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len
„komisia“). (2) Komisia a) spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania7) pri príprave a

pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, b) zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné
na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a 12, c) plní ďalšie úlohy podľa
tohto zákona. (3) Členmi komisie sú zástupca okresného úradu v sídle kraja z úseku správy majetku
štátu, zástupca okresného úradu z úseku pozemkových úprav, z úseku katastra nehnuteľností, zástupca
Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „fond“) a zástupca obce; ak ide o lesný pozemok alebo

pozemok podľa osobitného predpisu,7aa) aj správca, ktorým je správca lesného majetku vo vlastníctve
štátu,7ab) a organizácia ochrany prírody a krajiny7ac) (ďalej len „správca“). Ďalších členov komisie
určí s ich súhlasom správny orgán (§ 3 ods. 2) na návrh obce z vlastníkov pozemkov, nájomcov alebo
užívateľov pozemkov. Predsedom komisie je zástupca obce. Členom komisie pre zjednodušený registerpodľa§ 1 ods. 2 je aj zástupca Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“),
zástupca povinnej osoby7a) a zástupca oprávnených osôb;7b) predsedom komisie pre zjednodušený
register je zástupca okresného úradu na úseku pozemkovom.

- Podľa § 5 ods. 1, 3, 4 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z.: (1) Na konanie podľa
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené
inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy okrem postupov pri zostavovaní zjednodušeného
registra. (3) Konanie sa začína na podnet správneho orgánu. (4) Konanie sa začína dňom vyvesenia

oznámenia správneho orgánu o jeho začatí na vhodnom mieste v obci (jej časti); toto oznámenie bude
vyvesené až do schválenia registra.

- Podľa § 28a ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z.: Po podpise zmluvy
alebo dodatku k zmluve so zhotoviteľom zjednodušeného registra okresný úrad na úseku pozemkovom
na svojom webovom sídle a v dotknutej obci zverejní informáciu o zhotovovaní zjednodušeného registra

príslušného katastra.

- Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z.: (1) Podklady
potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými
spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu,3) štátnych archívov,12a)

z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä
pri prešetrovaní v obci. (2) Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov
zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla
nezisťuje.

- Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z.: Súčasťou registra je
aj rozhodnutie o jeho schválení; zjednodušený register sa neschvaľuje, jeho konečný stav, vyjadrujúci
vlastnícky vzťah k pozemkom v čase prechodu na štát, potvrdí okresný úrad na úseku pozemkovom po
prerokovaní v komisii pre zjednodušený register.

- Podľa § 28a ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z.: Zhotoviteľ predloží
návrh zjednodušeného registra okresnému úradu na úseku pozemkovom, ktorý tento návrh do 60 dní
prerokuje v komisii pre zjednodušený register a po prerokovaní v tejto komisii zjednodušený register do
30 dní potvrdí.

- Podľa § 7a zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z.: Potvrdený zjednodušený register
je podkladom, ktorý sa použije na účely vydania rozhodnutia a na posúdenie už vydaného rozhodnutia
podľa osobitných predpisov14c) a na poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku, ktorý prešiel na územie
iného štátu. (pozn. s odkazom 14c na zákon č. 229/1991 Zb.)

- Pokiaľ ide o rozhodnutia a ďalšie postupy na účel vydania ktorých použije správny orgán potvrdený
zjednodušený plán, tieto sú vymedzené v prechodných ustanoveniach zavedených novelou účinnou od
01.04.2015 a to jednak v §28a ods. 2 a 3 zákona, ako aj v § 29c zákona.

- Podľa § 28a ods. 1, 2 zákona:

(2) Ak osoba predloží okresnému úradu na úseku pozemkovom právoplatné rozhodnutie súdu alebo
iného orgánu verejnej moci vydané pred 1. aprílom 2015, ktoré určuje túto osobu alebo jej právneho
predchodcu ako vlastníka pozemku na území bývalého Vojenského obvodu Javorina v čase od 1.
januára 1953 do 31. marca 2015, a ktoré nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, okresný úrad na

úsekupozemkovompreveríjehosúladsúdajmiovlastníctvepozemkovvzjednodušenomregistri;osoba
môže takéto rozhodnutie predložiť do 31. marca 2016.

(3) Ak okresný úrad na úseku pozemkovom zistí, že právny predchodca osoby alebo osoba nadobudla
vlastnícke právo k pozemku rozhodnutím uvedenom v odseku 2 a štátom vyplatenú náhradu vrátila

alebo náhrada vyplatená nebola, vydá po prerokovaní v komisii pre zjednodušený register do 30 dní
rozhodnutie o splnení podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku.

- Podľa § 29c ods. 1 až 6 zákona:(1) Okresný úrad na úseku pozemkovom na základe údajov zjednodušeného registra posúdi, či
rozhodnutia vydané podľa osobitných predpisov14c) boli vydané v súlade s údajmi platnými ku dňu

prechodu vlastníctva pozemku na štát. (pozn. s odkazom 14c na zákon č. 229/1991 Zb.)

(2) Ak sa posúdením podľa odseku 1 zistí nesúlad, okresný úrad na úseku pozemkovom takéto
rozhodnutie, po prerokovaní v komisii pre zjednodušený register, opraví alebo zruší a vydá nové
rozhodnutie; na opravu alebo zrušenie pôvodného rozhodnutia a vydanie nového rozhodnutia sa

nevzťahuje lehota troch rokov od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia.

(3) Ak sa posúdením podľa odseku 1 nezistí nesúlad alebo rozdiel vo výmere vydávaného pozemku a
pôvodného pozemku nie je väčší ako 5 %, okresný úrad na úseku pozemkovom zruší zákaz prevodu
alebo prechodu vlastníctva podľa odseku 5; okresný úrad na úseku pozemkovom postupuje rovnako,
ak umiestnenie vydávaného pozemku nezodpovedá umiestneniu pôvodného pozemku. Okresný úrad

na úseku pozemkovom vydá potvrdenie o zrušení zákazu prevodu alebo prechodu vlastníctva podľa
odseku 5.

(4) Ak oprávnený nárok nie je možné podľa odsekov 1 až 3 uspokojiť vydaním pôvodného pozemku z
dôvodu, že tento pozemok bol už vydaný, použije sa postup podľa osobitných predpisov.62)

(5) Okresný úrad na úseku katastra nehnuteľností zapíše do katastra nehnuteľností poznámku o zákaze
prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnych územiach alebo v ich
častiach tvoriacich bývalý Vojenský obvod Javorina; to neplatí, ak ide o zastavané pozemky. Okresný
úrad na úseku katastra nehnuteľností vymaže poznámku na základe potvrdenia podľa odseku 3.

(6) Okresný úrad na úseku pozemkovom rozhodne o vlastníctve pozemku, ak dohoda uzavretá medzi
povinnou osobou7a) a oprávnenou osobou7b) nie je v súlade s údajmi platnými ku dňu prechodu
vlastníctva pozemku na štát.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

20. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“).

21. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 16.12.2025 dospel k záveru, že žaloba je

dôvodná.

22. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.01.2023 o zamietnutí odvolania žalobcu
a potvrdení prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, odboru reštitúcií pre bývalý
Vojenský obvod Javorina zo dňa 27.10.2022, ktorým bolo podľa § 29c ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.

v znení jeho novely zákonom č. 24/2015 Z. z. v celosti zrušené rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu Kežmarok zo dňa 22.02.2009 o schválení Dohody o vydaní nehnuteľností (nachádzajúcich sa
v bývalom vojenskom obvode Javorina v k. ú. A.) uzavretej medzi žalobcom ako oprávnenou osobou a
ministerstvom obrany ako povinnou osobou v konaní o žalobcom uplatnenom reštitučnom nároku dňa
15.12.2004 podľa § 9 ods. 1 a § 6 ods. 1 písm. v) zákona č. 229/1991 Zb.

23. Z obsahu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vyplýva, že skutkovým
základom (dôvodom) zrušenia pôvodného reštitučného rozhodnutia bolo zistenie správnych orgánov, že
z celkových 25 pozemkov registra E-KN označených v reštitučnom rozhodnutí (totožne ako v dohodeo vydaní nehnuteľností) u štyroch pozemkov registra E-KN nezodpovedá výmera spoluvlastníckeho
podielu žalobcu na nich skutočnej výmere a rozdiel je väčší ako 5%. Pričom uvedené zistenie správne
orgány opierali o údaje Zjednodušeného registra vyhotoveného postupom podľa zákona č. 180/1995 Z.

z. v znení jeho novely zákonom č. 24/2015 Z. z., predmetom ktorého bolo ustálenie vlastníckych vzťahov
k pozemkom na území bývalého Vojenského obvodu Javorina v čase ich prechodu na štát v porovnaní
s údajmi platného katastrálneho operátu. Správne orgány svoje oprávnenie k zrušeniu právoplatného
reštitučného rozhodnutia vyvodzovali z ustanovenia § 7a a § 29a ods. 1 a 2 zákon č. 180/1995 Z. z.
v znení zákona č. 24/2018 Z. z.

24. Podstatou osobitných úprav zavedených zákonom č. 24/2015 Z. z. novelizujúcim zákon č. 180/1995
Z. z. bolo umožnenie zostavenia tzv. Zjednodušeného registra pre katastrálne územia či ich časti
nachádzajúce sa na území bývalého Vojenského obvodu Javorina, a to na základe údajov o vlastníckom
práve platných ku dňu prechodu vlastníctva pozemku na štát a údajov katastrálneho operátu platných
ku dňu potvrdenia Zjednodušeného registra (§ 1 ods. 2) s tým, že sa určil príslušný orgán „na konanie“.

(§ 1 ods. 2) Pričom na účely zostavenia tohto registra zriaďuje tento orgán komisiu pre Zjednodušený
register, ktorej členom má byť okrem iných aj zástupca oprávnených osôb podľa reštitučného zákona
č. 229/1991 Z. z. (§ 4). Konečný stav tohto registra má vyjadrovať vlastnícke vzťahy k pozemkom
v čase ich prechodu na štát, pritom register v tomto konečnom stave nie je predmetom schvaľovania ani
následného zápisu do katastra, ale len predmetom potvrdenia rozhodnutím príslušného orgánu, potom

ako bol prerokovaný v komisii. (§ 8 ods. 2 a § 28a ods. 5) Takto potvrdený Zjednodušený register sa
má použiť na vydanie (nových) rozhodnutí a na posúdenie už vydaných rozhodnutí podľa reštitučného
zákona č. 229/1991 Zb. (§ 7a) a predmetom posúdenia už vydaných reštitučných rozhodnutí má byť to,
či tieto boli vydané v súlade s údajmi (o vlastníckych vzťahoch k pozemkom) platnými ku dňu prechodu
vlastníctva pozemku na štát (§ 29a ods. 1).

25. V dôvodovej správe k úpravám zavedeným zákonom č. 24/2015 Z. z. sa uvádza, že novelou zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov v roku 2003 bolo umožnené oprávneným osobám uplatniť si reštitučný nárok na
pozemkyzabratédoVojenskéhoobvoduJavorinazákonomč.169/1949Zb.Dôsledkomvyššieuvedenej

novely bolo uplatnených cca 3900 reštitučných nárokov na výmeru pozemkov predstavujúcu 32 tis. ha
pozemkov v diametrálne odlišných podmienkach ako pri reštitučných nárokoch v civilnom prostredí a
v civilnom katastri nehnuteľností. V priestore vojenského obvodu Javorina nebol založený štandardný
katastrálny operát. Podmienky zakladania právnych vzťahov v pôsobnosti vojenského katastra neboli
kompatibilné s civilným katastrom nehnuteľností a s platnými predpismi na úseku katastra nehnuteľností.

Súčasnú parcelu E- KN tvorí niekoľko pôvodných pozemkovoknižných parciel a z tohto dôvodu nie je
možné v reštitučnom konaní podľa údajov katastra nehnuteľností obnoviť vlastnícke právo v rozsahu a
v hraniciach ako bola zobratá. Niekoľkoročná reštitučná prax vo Vojenskom obvode Javorina ukázala,
že bez prepracovania katastrálneho operátu – súboru E-KN, nie je možné riešiť zostávajúce reštitučné
nároky. Súčasný operát trpí takými chybami a nedostatkami, ktoré by zakladali potrebu spracovania

geometrických plánov na stovky vydávaných parciel. Na spracovanie takéhoto počtu geometrických
plánov by bolo potrebné vynaložiť veľmi veľké finančné prostriedky. Efektívnejším a lacnejším riešením
je vypracovanie „Zjednodušených“ registrov obnovenej evidencie pozemkov v dotknutých katastrálnych
územiach.

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

26. Správny súd sa v prvom rade zaoberal posúdením námietok vzťahujúcich sa k zákonnosti
procesného postupu správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového a následne
napadnutého druhostupňového rozhodnutia.

27. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku vady procesného postupu správneho orgánu
s dosahom na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá spočívala v tom, že žalobca v rozpore
s ustanovením § 18 ods. 2 a 3 Správneho poriadku nebol prvostupňovým správnym orgánom
upovedomený o začatí správneho konania.

28. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že rozhodnutie prvostupňového orgánu
a následne žalovaného bolo vydané v (administratívnom) konaní o reštitučných nárokoch žalobcu podľa
zákona č. 229/1991 Zb., ktoré sa začalo uplatnením reštitučného nároku žalobcom, a preto správneorgány nemali notifikačnú povinnosť oznamovať začatie správneho konania v zmysle § 18 ods. 2
Správneho poriadku, takéto závery podľa správneho súdu nemôžu obstáť. Nakoľko označené reštitučné
konanie bolo právoplatne skončené v roku 2009 vydaním rozhodnutia o schválení dohody o vydaní

nehnuteľností a ak žalovaný tvrdí, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
bolovydanévtomtoreštitučnomkonaní,potomjenamiestekonštatovať,žetietorozhodnutiabolivydané
v neexistujúcom konaní.

29. Zákon č. 229/1991 Zb. použitie všeobecného procesného predpisu nevylučoval a preto sa aj na

revíziu rozhodnutí vydaných podľa tohto reštitučného zákona vzťahujú ustanovenia Správneho priadku.
V danom prípade nebolo tvrdené ani preukázané povolenie obnovy tohto reštitučného konania, ani
začatie konania o preskúmanie v ňom vydaného rozhodnutia mimo odvolacieho konania, čo sú v zmysle
Správneho poriadku jediné dve procesné možnosti revidovania už vydaného právoplatného rozhodnutia
v ukončenom správnom konaní. Zároveň je potrebné poznamenať, že v čase nadobudnutia účinnosti
zákona č. 24/2015 Z. z. (dňom 01.04.2015) upravujúceho možnosti zmeny či zrušenia pôvodných

reštitučnýchrozhodnutízasplneniastanovenýchpodmienok,lehotynakonaniaumožňujúcerevidovanie
pôvodných reštitučných rozhodnutí už uplynuli.

30. Ani v § 29c ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z. uvedená úprava
o tom, že na opravu a zrušenie pôvodného (reštitučného) rozhodnutia a vydanie nového (reštitučného)

rozhodnutia sa nevzťahuje lehota troch rokov od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia, sa nemôže
podľa názoru súdu vykladať tak, že reštitučné konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. nie je skončené
a stále prebieha. V citovanom ustanovení obsiahnuté zmocnenie správneho orgánu na opravu / zrušenie
pôvodných a vydanie nových reštitučných rozhodnutí (zavedené právnou úpravou s časovým odstupom
niekoľkých rokov od vydania pôvodného reštitučného rozhodnutia) nie je možné vykladať tak, že už

právoplatneskončenékonaniasaoznačiazastáletrvajúce/prebiehajúce.Takýtovýkladbybolvrozpore
tak so zásadou právnej istoty, ako aj zásadou neprípustnosti retroaktivity právnych predpisov, keďže by
spätne negoval účinky skončenia konania právoplatným rozhodnutím.

31. Správny súd zároveň dáva do pozornosti žalovaného, že vzhľadom na osobitosť koncepcie právnej

úpravy zavedenej zákonom č. 24/2015 Z. z. bolo namieste dôsledne sa vysporiadať s otázkou aké
konanie,podľaakéhoprávnehopredpisujenimivedenéavakomkonanírealizovalizrušeniepôvodného
reštitučného rozhodnutia žalobcu, čo správne orgány opomenuli.

32. Nezávisle od uvedeného správny súd zdôrazňuje, že na každé konanie, v ktorom správny orgán

rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, vrátane
osobitných správnych konaní, ktoré subsidiárne pôsobenie Správneho poriadku výslovne vylúčili, sa
vzťahujú princípy vlastné právnemu štátu a všeobecné zásady správneho konania vyjadrené v § 3
Správneho poriadku.

33. Primárnym predpokladom zákonnosti postupu správnych orgánov, už v akomkoľvek
administratívnom konaní, je poskytnutie možnosti jeho účastníkom účinne obhajovať svoje práva
azáujmy,atorealizáciousvojichprocesnýchpráv,čopriamovyplývazustanovenia§3ods.2Správneho
poriadku. Pritom predpokladom možnosti účastníka realizovať svoje procesné práva v priebehu celého
administratívneho konania je, aby účastník konania vedel o tom, že je vôbec začaté správnym orgánom

administratívne konanie, v ktorom sa má rozhodovať o jeho právach či povinnostiach, okrem prípadov
konaní návrhových, ktoré sú začaté už podaním návrhu účastníkom. Preto je povinnosťou správneho
orgánu zabezpečiť, aby účastník takúto vedomosť o začatí konania získal, ktorá povinnosť správneho
orgánu (notifikačná povinnosť o začatí konania) je v správnom poriadku výslovne zakotvená v § 18 ods.
3.

34. V danom prípade opomenutie upovedomenia žalobcu o začatí konania zakladá vadu procesného
postupu správnych orgánov takej závažnosti, ktorá má dosah na samotnú zákonnosť správnymi orgánmi
vydaných rozhodnutí.

35. Skutočnosť, že správny orgán upovedomením z 18.08.2022 pred vydaním (prvostupňového)
rozhodnutia oboznámil žalobcu s možnosťou nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa ku podkladom
rozhodnutia,nemôžepodľanázorusprávnehosúduzhojiťvaduneumožneniarealizáciejehoprocesných
práv v priebehu celého konania, keď nebol o začatí konania vôbec upovedomený.36. Správny súd hodnotil ako dôvodné aj námietky žalobcu o porušení jeho práva nahliadať do spisu
(§ 23 ods. 1) a práva vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť

jeho doplnenie (§ 33 ods. 2).

37. Podľa názoru správneho súdu právo žalobcu nahliadnuť do spisu nemohlo byť reálne naplnené, ak
miestne príslušný správny orgán Okresný úrad Kežmarok, odbor reštitúcií pre bývalý Vojenský obvod
Javorina so sídlom v Kežmarku (pozn. nachádzajúci sa od miesta bydliska žalobcu v obci Podolínec vo

vzdialenosti 18 km), mu oznámil v upovedomení z 18.08.2022 možnosť realizácie jeho práva nahliadnuť
do spisu na svojom pracovisku v meste Brezno (pozn. vzdialenom od bydliska žalobcu 111 km), ako
upresnil svoje námietky v tomto smere žalobca na konanom pojednávaní. Žalobca mohol realizovať
svoje právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia len za predpokladu, že mu bolo
umožnené sa s ním oboznámiť, či už nahliadnutím do spisu alebo zaslaním tohto podkladu zo strany
správneho orgánu. Ako to vyplýva z rozhodnutí správnych orgánov ich podkladom bol Zjednodušený

register (obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. A. v bývalom Vojenskom obvode Javorina). Žalobcovi
určením miesta nahliadnutia do administratívneho spisu nemohlo byť reálne umožnené nahliadnutím
do spisu sa oboznámiť s podkladom rozhodnutia za podmienok, ktoré by bolo možné považovať
za primerané. Súčasne mu tento podklad nebol ani na jeho požiadanie zaslaný správnym orgánom.
Naviac tento podklad podľa žalovaného netvorí súčasť administratívneho spisu, čo potvrdzuje aj

obsah administratívneho spisu predložený správnemu súdu. Za tohto stavu je potrebné konštatovať,
že neumožnenie žalobcovi oboznámiť sa so základným podkladom rozhodnutia, predstavuje ďalšiu
závažnú vadu v procesnom postupe správnych orgánov s dosahom na zákonnosť správnymi orgánmi
vydaných rozhodnutí.

38. Zároveň správny súd konštatuje, že ak Zjednodušený register tvoriaci základný podklad skutkových
zistení správnych orgánov o ktoré opierali svoje právne závery netvorí súčasť administratívneho spisu,
potom je namieste záver, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia resp. rozhodnutí už z uvedeného dôvodu nemá oporu v administratívnom spise. Pokiaľ
žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodí, že je postačujúce, ak takáto listina existuje a je k dispozícii

správnemu orgánu a účastníkom konania, ktorí o to požiadajú, odhliadnuc od toho, že žalobcovi napriek
požiadaniu nebola daná k dispozícii, takýto názor žalovaného nie je v súlade s požiadavkou úplnosti
administratívneho spisu, ktorého súčasť majú tvoriť všetky poklady a dôkazy zhromaždené správnym
orgánom v priebehu konania.

39. Nezávisle od toho, že už z uvedeného dôvodu sú námietky žalobcu vzťahujúce sa
k zisteniu skutkového stavu dôvodné, správny súd zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím sú aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v časti v nich
prezentovaných skutkových zistení o rozdielnosti výmer spoluvlastníckych podielov predchodcu žalobcu
na pôvodných pozemkoch v čase ich prechodu na štát a výmer spoluvlastníckych podielov na

reštituovaných pozemkoch, a to v prípade štyroch pozemkov z celkového počtu 25 reštituovaných
pozemkov a zároveň bez spochybnenia identity reštituovaných pozemkov. Nakoľko správne orgány
svoje skutkové zistenia dôvodili len Zjednodušeným registrom, ktorý mal tvoriť podklad týchto zistení,
bez toho, aby sami v odôvodnení rozhodnutí ozrejmili akým postupom bola tvrdená rozdielnosť výmer
spoluvlastníckychpodielovustálená.Nadruhejstranejepotrebnédodať,žezpodkladovnachádzajúcich

sa v administratívnom spise je uvedené zistiteľné, čo však nič nemení na absencii riadneho odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v tejto časti.

40. Z obsahu administratívneho spisu je zistiteľné, že žalobcovi boli vydané spoluvlastnícke podiely na
parcelách registra „E“ katastra nehnuteľností (tzv. parcely E-KN), ktorých veľkosť bola určená pomerom

evidovanej výmery podielov jeho predchodcu v majetkových hárkoch ku celkovej výmere parciel E-
KN označenej v dohode o vydaní, teda nie uvedením veľkosti spoluvlastníckeho podielu predchodcu
podľa pozemkovoknižného stavu. Podľa výpisu zo Zjednodušeného registra je zistiteľné, že predmetom
porovnania bola výmera zodpovedajúca veľkosti spoluvlastníckych podielov predchodcu žalobcu
na pozemkovoknižných parcelách (podľa označených pozemkovoknižných vložiek) stotožnených na

parcely E-KN v ich celkových výmerách uvedených v tomto výpise podľa aktuálneho stavu príslušného
katastrálnehooperátua výmeraspoluvlastníckychpodielovpredchodcužalobcunatotožnýchparcelách
E-KN, tak ako bola deklarovaná v dohode o vydaní pozemkov v spojení so schvaľovacím rozhodnutímsprávneho orgánu, bez zohľadnenia rozdielnosti celkovej výmery parciel E-KN uvedenej v dohode oproti
výmere podľa aktuálneho stavu príslušného katastrálneho operátu.

41. Na základe takto zistiteľného postupu pri ustálení skutkového stavu správnym orgánom je potrebné
konštatovať, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie trpia aj vadou nedostatočného
zistenia skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, nakoľko správne orgány porovnávali výmery
spoluvlastníckych podielov predchodcov žalobcu z odlišnej výmery celku (odlišnej celkovej výmery
totožných pozemkov E-KN). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnou osobou zvolený spôsob

vymedzenia veľkosti vydávaného spoluvlastníckeho podielu inak ako veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu pôvodného vlastnícka vedeného v pozemkovoknižnej vložke k príslušnému pozemku, mohlo
vyvolať odlišnosť vo veľkosti podielu pôvodného vlastníka a reštituenta na konkrétnych parcelách.
Avšak aj vzhľadom k tomu, že výmery parciel registra E-KN nie sú záväznými (pozn. zmeny výmer
sú pozorovateľné aj z porovnania výmer totožných E- KN parciel uvedených v dohode o vydaní a
Zjednodušenom registri), samotný nesúlad vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu nemusí nevyhnutne

predstavovať aj rozdielnosť výmer im zodpovedajúcich z celkovej výmery konkrétnej parcely.

42. Správny súd hodnotil ako dôvodné žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie veci. Ako
podstatnú skutočnosť zakladajúcu dôvod pre záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím pre nesprávne právne posúdenie hodnotil opomenutie uplatnenia takého

výkladu a aplikácie vzťahujúcich sa zákonných ustanovení správnymi orgánmi, ktoré rešpektuje
základné právo žalobcu na ochranu vlastníctva. Uvedené opomenutie v okolnostiach predmetnej veci
len umocňuje skutočnosť, že už do vlastníckeho práva predchodcov žalobcu bolo zasiahnuté spôsobom,
ktorý odôvodňoval reštitúciu tohto vlastníctva. Podľa názoru súdu za stavu, ak existencia a identita
reštituovaného vlastníctva, teda predmet reštitúcie nebol žiadnym spôsobom správnymi orgánmi

spochybnený, potom len samotná zistená rozdielnosť výmer pozemkov resp. výmery zodpovedajúcej
spoluvlastníckym podielom predchodcu žalobcu na nich nemôže predstavovať legitímny dôvod pre
zásah do vlastníctva žalobcu.

43. Zákonom č. 24/2015 Z. z. zavedenú právnu úpravu a jednotlivé novozavedené zákonné ustanovenia

je podľa názoru správneho súdu potrebné vykladať v ich vzájomnom kontexte, sledujúc naplnenie
zmyslu a účelu tejto právnej úpravy, pritom neopomínajúc požiadavku uplatnenia a uprednostnenia
takéhovýkladu,ktorýbuderešpektovaťplnohodnotnézachovanieústavougarantovanýchprávfyzických
osôb alebo právnických osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že hoci pri výklade a aplikácii ustanovení
právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia, viazanosť

doslovným znením zákonného ustanovenia nie je absolútna. Viazanosť štátnych orgánov zákonom
v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného
gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení, keďže ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
nepredstavuje viazanosť štátnych orgánov iba textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Správne orgány
sa preto môžu, ba dokonca sa musia od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo

závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného
výkladu zákonov, a uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým)
výkladom. Takýmto výkladom sa má brániť bezduchému formalizmu pri rozhodovaní správnych orgánov.

44. V posudzovanej veci správne orgány zrušili (reštitučné) rozhodnutie o schválení dohody o vydaní

pozemkov žalobcovi povinnou osobou dôvodiac svoje oprávnenie k takému postupu ustanovením § 29c
ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z., v ktorom je obsiahnuté zmocnenie
správneho orgánu na opravu alebo na zrušenie pôvodných a vydanie nových reštitučných rozhodnutí
v prípade, ak posúdením súladu reštitučného rozhodnutia s údajmi platnými ku dňu prechodu vlastníctva
pozemku na štát (na základe údajov Zjednodušeného registra) zistia ich nesúlad. Správne orgány zjavne

aplikovali doslovný gramatický (jazykový) výklad označeného zmocňujúceho ustanovenia opomínajúc,
že tým priamo dochádza k zásahu do reštitúciou originálne nadobudnutého vlastníckeho práva žalobcu
ku reštituovaným pozemkom a opomínajúc, že účelom právnej úpravy zavedenej zákonom č. 24/2015 Z.
z. vrátane podľa nej vyhotovovaných Zjednodušených registrov bolo primárne uspokojenie uplatnených
a ešte neuspokojených reštitučných nárokov a nie revidovanie už uspokojených nárokov (hoci aj nie

vsúladesostavomvlastníctvapozemkovvčaseichprechodunaštát). Uvedenétakvyplývazdôvodovej
správy k označenému zákonu [v ktorej sa okrem iných uvádza, že „Niekoľkoročná reštitučná prax vo
Vojenskom obvode Javorina ukázala, že bez prepracovania katastrálneho operátu – súboru E-KN, nie
je možné riešiť zostávajúce reštitučné nároky.“], ako aj z § 29c ods. 4 citovaného zákona [v ktorom sapriamo predpokladá iný spôsob uspokojenia, ak nie je možné ich uplatnený a neuspokojený reštitučný
nárok uspokojiť vydaním pôvodného pozemku z dôvodu, že tento už bol vydaný]. Pričom práve tieto
opomenuté okolnosti spočívajúce v účele právnej úpravy, jej systematickej súvislosti a požiadavke

jej ústavné súladného výkladu zakladali závažné dôvody vyžadujúce aplikovanie výkladu § 29c ods.
2 odchýliac sa od jeho doslovného znenia, čo správne orgány neučinili a len formalisticky pristúpili
k zrušeniu reštitučného rozhodnutia.

45. Pre úplnosť je potrebné dodať, že v okolnostiach predmetnej veci, ako na to poukázal žalobca,

samotný žalovaným tvrdený dôvod pre aplikáciu ustanovenia §29c ods. 2 citovaného zákona, t. j.
rozdielnosťvovýmerespoluvlastníckychpodielovpresahujúca5%bolajpodľažalovanéhonaplnenýlen
v prípade štyroch reštituovaných pozemkov z celkového počtu 25 a napriek tomu k zrušeniu reštitučného
rozhodnutia došlo v celosti, čo aj bez ďalšieho dovoľuje konštatovať nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

46. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a
nevysporiadanie sa žalovaného s odvolacími námietkami žalobcu, keď na mnohé nereagoval (napr.
námietku zaujatosti neriešil) a na ostatné reagoval tak, že nemôže preskúmavať Zjednodušený register,
posudzovať otázku vydržania, túto správny súd v kontexte vyššie uvedených záverov už nepovažoval
za určujúcu pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Preto len v stručnosti uvádza, že

z napadnutého rozhodnutia sú zrejmé skutkové a právne dôvody, o ktoré žalovaný opiera svoje závery
a to, že boli podľa žalobcu nezákonné resp. takto ich hodnotil v zmysle vyššie formulovaných záverov
aj správny súd, ešte nezakladá vadu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

47. Vzhľadom na späťvzatie návrhu na prerušenie konania za účelom podania návrhu o súlade
právnych predpisov Ústavnému súdu písomným podaním žalobcu zo dňa 30.11.2025, doručeným súdu
04.12.2025, zanikol dôvod na rozhodovanie o tomto návrhu jeho vyhovením či nevyhovením osobitným
výrokov.

48. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd vyhodnotil podstatné žalobné námietky ako dôvodné
a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
charakterizujúnesprávneprávnezávery[§191ods.1písm.c) SSP],nepreskúmateľnosťprenedostatok
dôvodov v časti skutkových zistení [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP], zároveň skutkový stav, ktorý vzal orgán

verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise [§ 191 ods.
1 písm. f) SSP] a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia [§ 191 ods. 1 písm. g) SSP], a preto správny súd
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie [§ 191 ods. 3 písm. a) a ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I.)

49. V ďalšom konaní bude úlohou konajúcich správnych orgánov vo veci správne procesne postupovať
a v prípade, ak správny orgán dospeje k potrebe opätovného meritórneho rozhodovania vo veci,
náležite zistiť skutkový stav, správne ho právne posúdiť a svoje závery dostatočne odôvodniť, všetko pri
viazanosti právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6

SSP, vrátane uplatnenia výkladu a aplikovania vzťahujúcej sa právnej úpravy rešpektujúcej zachovanie
základných práv žalobcu.

50. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa § 167 a
nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania. (výrok II.)

51. O trovách konania vo vzťahu medzi ďalším účastníkom a žalovaným rozhodol správny súd podľa
§ 169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré
mu vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených mu súdom. (výrok III.)

52. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP) Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)