Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 7, 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Pc/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225202688
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2225202688.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v mimosporovej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
D. XXX/XX, XXX XX E. D., proti odporcovi: F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H., I., G. D., občan Srbska,
o návrhu manželky na rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd vo veci n e m á právomoc konať.

II. Konanie sa z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 9.9.2025 žiadala o rozvod jej manželstva. Návrh
odôvodnilatým,žesmanželomsaspoznalinadovolenkevroku2003amanželstvouzavrelivmarci2004

v E. D.. Manželský vzťah s odporcom od počiatku nebol taký ako si ho predstavovala, boli časté nezhody
medzi nimi pre absolútnu odlišnosť ich pováh, odlišný postoj k životu a riešeniu životných situácii, tento
stavjupsychickyafyzickyenormnezaťažoval.Ichmanželstvouždlhodobomožnopovažovaťzavýlučne
formálne, ktoré absolútne neplní svoj účel, keďže nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
Ide o stav neustálej psychickej záťaže, v ktorom už nemieni zotrvať, 20 rokov strávila hľadaním muža,
nakoľko ju úplne ignoroval až do takej miery, že ani telefonicky, ani poštou ho nevedela zastihnúť

a doposiaľ nemá na neho žiadny kontakt ani nevie kde sa nachádza.

2. Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie
všetkýchprocesnýchpodmienokvyžadovanýchzákonom.Medzizákladnéprocesnépodmienky,ktoréje
súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom
na predmet konania, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a

vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná,
čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý
nespadá do jeho rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia § 9 CSP, zastaví.

3. Vzhľadom na výskyt medzinárodného prvku u účastníkov konania je súd povinný skúmať svoju
právomoc aj v zmysle príslušných ustanovení medzinárodného práva súkromného a procesného.

V danej veci súd skúmal existenciu tejto procesnej podmienky nielen podľa ustanovení Civilného
sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPS“), ale aj podľa
uzatvorenej dvojstrannej medzinárodnej zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a
Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných
a trestných veciach (Vyhláška ministra zahraničných vecí z 19. novembra 1964 publ. pod č. 207/1964

Zb.).4. Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len
„ZMPS“), účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne,
obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne

postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov
a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

5. Podľa § 2 ZMPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie

medzinárodnej zmluvy.

6. Podľa čl. 26 ods. 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou
federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných
veciach (Vyhláška ministra zahraničných vecí z 19. novembra 1964 publ. pod č. 207/1964 Zb.), ktorá
platí vo vzťahu ku všetkým nástupníckym štátom SFRJ: Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Severné

Macedónsko, Slovinsko a Srbsko, ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom jednej
zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd zmluvnej
strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území
jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej strany, na
území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno manželstvo

zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch
zmluvných strán.

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

8. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

11. Bydlisko je miesto, kde sa osoba v skutočnosti zdržiava bez ohľadu na jej evidovaný pobyt. Malo
by ísť o miesto, kde sa osoba zdržiava dlhodobo. V danom prípade súd vykonal šetrenie pobytu
manžela navrhovateľky cez Register obyvateľov SR, sociálnu poisťovňu, lustráciu cez ZVJS ako aj cez

Ministerstvo vnútra SR –Úrad hraničnej a cudzineckej polície a všetko bolo s negatívnym výsledkom,
t.j. súd má za to, že manžel navrhovateľky sa na území SR nezdržiava a preto možno konštatovať, že
jeho bydlisko je na území Srbskej republiky.

12. Na základe uvedeného, súd pre určenie právomoci vo veciach rozvodu manželstva účastníkov

konania, kde druhý manžel je občan Srbskej republiky s bydliskom na území tohto štátu, s poukazom na
§ 2 ZMPS použil uzatvorenú dvojstrannú medzinárodnú zmluvu medzi Československou socialistickou
republikou - nástupníckym štátom Slovenská republika a Socialistickou federatívnou republikou
Juhosláviou - nástupníckym štátom Srbská republika. Z článku 26 ods. 2, veta druhá tejto zmluvy
vyplýva, že pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území

druhej zmluvnej strany, je na rozvod manželstva príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má
bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V tomto prípade tak rozvod manželstva nepatrí do
právomoci súdu Slovenskej republiky, ale príslušného súdu na území Srbskej republiky.

13. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na citované ustanovenia, prihliadnuc na to, že

nedostatok právomoci slovenských súdov na prejednanie veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, súd vyhlásil, že v danej právnej veci nemá právomoc konať a konanie zastavil.14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti
ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní

možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.