Rozsudok – Pracovné právo ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 4, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-18Cpr/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318202986
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2318202986.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobcu: U.. U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Š. Č.. XXX, v zastúpení: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 264 750, so
sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava proti žalovanému: Základná škola s materskou školou, IČO:
36 080 519, so sídlom Šoporňa č. 133, v zastúpení: executio iuris advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
55 176 933, so sídlom Záhradnícka 71, Bratislava, o náhradu mzdy z dôvodu neplatného okamžitého

skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 61.686 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.05.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.06.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.07.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.08.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.09.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.10.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.11.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.12.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.01.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.02.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.03.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.04.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.05.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.06.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.07.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.08.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.09.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.10.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.11.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.12.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.01.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.02.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.03.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.05.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.07.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.08.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.09.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.10.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia,- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.12.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.01.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.02.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.03.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.713,50 Eur od 01.04.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 88 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2018, doplnenou podaním doručeným súdu mailom dňa

21.12.2018 a písomne doručeného 27.12.2018, sa žalobca sa domáha zaplatenia náhrady mzdy vo
výške 65.357,50 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, a to na tom skutkovom základe, že
právoplatným rozsudkom OS Galanta v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci vedenej pod sp.
zn. 25Cpr/1/2015 súd rozhodol o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej
voči žalobcovi je neplatné. Žalobca sa domáhal žalovanej sumy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce

ako náhrady mzdy na dobu, po ktorú mu zo strany žalovanej nebolo umožnené vykonávať prácu, hoci
požiadal písomne o prideľovanie práce.

2. Žalovaná navrhuje návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť. Žalobca sa na Okresnom súde Galanta
domáhal žalobou o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a žiadnym spôsobom

sa nedomáhal aj prideľovania práce a náhrady mzdy. Rovnako to vyplýva aj z rozhodovacej činnosti
Okresného súdu Galanta, resp. Krajského súdu v Trnave. Argumentáciu žalobcu, že sa písomným
spôsobom domáhal v prekluzívnej lehote prideľovania práce považuje za účelovú, nezakladajúcu sa
na pravde. Dokument, ktorý bol súčasťou aj pôvodného rozhodovania na Okresnom súde Galanta a
Krajského súdu v Trnave, ktorý priložil ako potvrdenie tejto skutočnosti aj v tomto konaní jednoznačne

za adresáta zo strany žalobcu je Obec Šoporňa, ktorá nie je účastníkom tohto konania a nikdy nebola. Z
obsahových náležitostí daného dokumentu jednoznačne vyplýva, že požaduje plnenia, ktoré žalovaná
žiadnym spôsobom nemohla žalobcovi splniť a vyhovieť mu. Rovnako aj zo žalobného návrhu na
Okresnom súde Galanta je zrejmé, že žalobca sa nikdy až do roku 2016 nedomáhal prideľovania
práce alebo náhrady mzdy a keď požiadal súd o zmenu petitu návrhu, súd jeho zmene nevyhovel s

argumentom, že doteraz vykonané dokazovanie neumožňuje zmenu tohto návrhu v zmysle požiadavky
žalobcu na rozhodnutie súdu o náhradu mzdy. Z týchto skutočností, že predmetný návrh bol podaný po
uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty 2 mesiacov odo dňa doručenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru žiadal, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Tiež spochybnil výšku, ktorú požaduje žalobca, a
ktorá nie je žiadnym spôsobom dôvodná. Žalobu žalobcu a jeho správanie sa, úmyselné zatajovanie

podstatných skutočností, na základe ktorých by súd mohol rozhodnúť. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, či je alebo nie zdravotne ťažko postihnutou osobou, ktorej je priznaný invalidný dôchodok.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal a doplnil dokazovanie s tým, že prebral
závery rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14. augusta 2017 pod sp. zn. 25Cpr/1/2015, v

spojení rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.augusta 2018 pod sp. zn. 10CoPr/6/2017,
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.05.2019 pod sp. zn. 7Cdo/70/2019, doplnil
dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej a listinami, ktoré sa nachádzajú v spise a boli všetky v
priebehu konania doručené a oboznámené.

4. Súd určil, že za nesporné skutkové tvrdenia má, že žalobca pracoval u žalovaného na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2000 ako učiteľ II. stupňa na dobu neurčitú, že s účinnosťou od
01.09.2007 do 31.08.2012 bol menovaný za riaditeľa žalovaného, že v období od 27.12.2010 do
02.01.2015 bol žalobca starostom obce Šoporňa, že žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný
pomer neplatne, čo bolo určené právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.08.2018,

sp. zn. 10CoPr/6/2017.5. Súd ďalej určil, že sporné skutkové tvrdenia sú, či žalobca ako zamestnanec oznámil žalovanému ako
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, či vznikol žalobcovi nárok na náhradu

mzdy podľa § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, a či je nárok náhradu mzdy premlčaný. Tiež je sporná
výška uplatnenej náhrady mzdy.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca oznámil žalovanej, že trvá na tom,
aby ho naďalej zamestnávala, a to listom zo dňa 2.2.2015, ktorý mal doporučene zaslať žalovanej pod

podacím číslom E. dňa 3.2.2015.

7. Z obsahu listu je zrejmé, že žalobca považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za
bezpredmetné a trvá na tom, aby ho žalovaná ďalej zamestnávala ako riaditeľa Základnej školy s
materskou školou Šoporňa, a umožnila mu vykonávať funkciu riaditeľa školy po zostávajúce funkčné
obdobie, ktoré bolo prerušené výkonom verejnej funkcie. V závere uviedol, že trvá na tom, aby ho

žalovaný ďalej zamestnával - § 79 Zákonníka práce.

8. Žalovaný počas celého konania popiera doručenie listu s takýmto obsahom a súdu predložil list
žalobcu zo dňa 2.2.2015 s prijímacou pečiatkou žalovanej, v ktorom žalobca reaguje na písomnosti
žalovanej zo dňa 9.1.2015 a 26.1.2015 a uvádza, že žiadne absencie nie sú a nemôžu byť, keďže došlo

ku skončeniu pracovného pomeru dohodou, a to ku dňu 3.1.2015, a teda od 4.1.2015 pracovný pomer
netrvá.

9. Žalobca ďalej dňa 31.3.2015 adresoval list Obci Šoporňa, v ktorom uviedol, že okamžité skončenie
pracovného pomeru považuje za neplatné, pričom dáva do pozornosti, že pracovný pomer bol ukončený

dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 2.1.2015. V prípade, ak žalovaný nepovažuje túto
dohodu za platnú žiada, aby mu túto skutočnosť oznámil, a s riadnym odôvodnením v čom spočíva
neplatnosťtejtodohody.Akvšakžalovanýtrvánaokamžitomskončenípracovnéhopomeru,žalobcatrvá
na tom, aby ho žalovaný ďalej ako riaditeľa zamestnával. Na predloženej listine sa nachádza prijímacia
pečiatka Základnej školy s materskou školou Šoporňa, s dátumom 1.4.2015, podacie číslo XXX, číslo

spisu X, vybavuje B..

10. Zo spisu Okresného súdu Galanta spisová značka 25Cpr/1/2015 súd zistil, že na pojednávaní dňa
15.2.2016 žalobca podal písomný návrh na rozšírenie žaloby, ktoré spočívalo v uplatnení si náhrady
mzdy vo výške 1.417,- eur mesačne od 1.4.2015, až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v

práci. Na predmetnom pojednávaní súd zároveň oboznamoval listinné dôkazy, medzi iným aj odpoveď
žalobcu zo dňa 2.2.2015, ktorá listina je totožná s listinou predloženou žalobcom v tomto konaní, a
z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby ho žalovaný naďalej zamestnával ako riaditeľa
Základnej školy a materskej školy Šoporňa. Na predmetnom pojednávaní bola prítomná aj riaditeľka
základnej školy s materskou školou W. M..

11. Okresný súd Galanta uznesením zo dňa zo dňa 19.2.2016, č. k. 25Cpr/1/2015 - 161 zmenu návrhu
nepripustil, a to s poukazom na ustanovenie § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s odôvodnením,
podľa ktorého súd zmenu návrhu navrhovateľa nepripustil, nakoľko mal za to, že doteraz vykonané
dôkazy nie sú podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Predmetné uznesenie bolo doručené

právnemu zástupcovi žalovaného dňa 29.2.2006.

12. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

13. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky
na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu
mzdy v sume jeho priemerného zárobku.14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ po neplatnom rozviazaní
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo zrušením v skúšobnej dobe naďalej
zamestnával, je jednostranným právnym úkonom zamestnanca adresovaným zamestnávateľovi, ktorý
na svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Prejav vôle zamestnanca môže byť urobený konaním
aleboopomenutím,môžesatakstaťvýslovnealeboinýmspôsobomnevzbudzujúcimpochybnostiotom,
čo chcel zamestnanec prejaviť. Požiadavka zamestnanca, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával,

nie je splnená, ak zamestnanec podal na súde žalobu na určenie neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru. Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával,
nahrádza taká žaloba, v ktorej pracovník uplatnil nielen neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, ale
aj požiadavku na náhradu mzdy (R 24/1996).

17. Zamestnanec môže oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával
kedykoľvek po tom, čo mu zamestnávateľ dal neplatnú výpoveď, alebo čo s ním neplatne zrušil pracovný
pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, najneskôr však do rozhodnutí súdu, ktorým bolo konanie o
žalobe zamestnanca na určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru právoplatne skončené a
ktorým bola určená neplatnosť rozviazania pracovného pomeru (sp. zn. 21 Cdo 2905/2000, R 77/2002

(ČR).

18. Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, nahradzuje
len taká žaloba (zmena žaloby), v ktorej pracovník uplatnil nielen neplatnosť rozviazania pracovného
pomeru, ale tiež požiadavku na náhradu mzdy v zmysle § 61 odst. 1 ZPr. Ak súd nepripustí navrhnutú

zmenu žaloby, nenastávajú ani hmotnoprávne účinky zmeny žaloby (Najvyšší súd ČR, 21 Cdo
387/2003).

19. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného
pomeru nezačína plynúť od právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti rozväzovacieho prejavu, ale

od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac, za ktorý sa požaduje (porovnaj tiež
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 180/2009).

20. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa u žalovanej opakovanie domáhal, aby ho
žalovaná ďalej zamestnávala. Nesporne tak urobil listom zo dňa 31.3.2015, ktorý bol žalovanej doručený

osobne a ktorého prijatie žalovaná potvrdila prijímacou pečiatkou dňa 1.4.2015. List bol síce adresovaný
Obci Šoporňa, avšak bol daný na vedomie aj žalovanej. Z obsahu tohto listu nepochybne vyplýva vôľa
žalobcu, aby bol ďalej zamestnávaný. To, že žalobca sa mylne domnieval, že po skončení funkčného
obdobia starostu má byť ďalej zamestnávaný ako riaditeľ, je v danom prípade irelevantné, nakoľko chyba
v právnom úsudku ešte nespôsobuje negáciu jeho prejavenej vôle byť ďalej zamestnaný u žalovaného.

Žalobca na pojednávaní pred Okresným súdom Galanta dňa 15.2.2016 dokonca ústne zopakoval, že
listom zo dňa 31.3.2015 oznámil žalovanej aj zriaďovateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Takže aj
keby žalovaná mala pochybnosti o tom, čo chcel a komu chcel žalobca listom zo dňa 31.3.2015 oznámiť,
jeho ústnym vyjadrením na pojednávaní boli tieto pochybnosti odstránené.

21. Žalobca ďalej svoju vôľu pracovať u žalovanej vyjadril žalovanej listom zo dňa 2.2.2015, ktorého
obsah žalovaná spochybňuje a tvrdí, že z uvedeného dňa jej bol doručený list s odlišným obsahom.
Aj keby súd prijal argument žalovanej, zo spisu Okresného súdu Galanta 25Cpr/1/2015 vyplýva, že
žalobcom predložená verzia listu zo dňa 2.2.2015 bola predložená tiež Okresnému súdu Galanta a súd
jehoobsahoboznamovalnapojednávanídňa15.2.2016,naktorombolaprítomnáajriaditeľkažalovanej.

Žalovanásatedamuselanajneskôrnapojednávanídňa15.2.2016dozvedieť,žežalobcatrvánaďalšom
zamestnávaní.22. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, požiadavka oznámenia, že zamestnanec trvá na ďalšom
zamestnávaní je splnená aj vtedy, ak okrem žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa
zamestnanec domáha aj náhrady mzdy od zamestnávateľa. Žalobca v konaní pred Okresným súdom

Galanta podal návrh na rozšírenie žaloby, ktoré rozšírenie spočívalo v uplatnení nároku na náhradu
mzdy, súd však uznesením zmenu návrhu nepripustil, takže nárok žalobcu na náhradu mzdy sa
nestal predmetom konania. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 21Cdo
387/2003 možno konštatovať, že nepripustením zmeny návrhu nenastali hmotnoprávne účinky zmeny
žaloby. Samotné podanie návrhu o rozšírenie žaloby o náhradu mzdy teda nenahrádza oznámenie

zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní, pokiaľ súd návrh na zmenu žaloby zamietol.

23. Žalobca však po nepripustení zmeny žaloby Okresným súdom Galanta, podal na tunajšom súde proti
žalovanej žalobu o náhradu mzdy dňa 28.3.2018, teda v období pred rozhodnutím Krajského súdu v
Trnave, čo v zmysle ustálenej judikatúry postačuje na to, aby takýmto konkludentným spôsobom vyjadril,
že trvá na tom, aby ho žalovaná ďalej zamestnávala.

24. Žalovaná namietala, že právo žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu mzdy je premlčané, nakoľko
si ho neuplatnil v trojročnej lehote, ktorú žalovaná počíta odo dňa nasledujúceho po prevzatí oznámenia
o okamžitom skončení pracovného pomeru. Z ustálenej judikatúry je zrejmé, že premlčacia doba na
uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru začína plynúť od

splatnosti tej ktorej náhrady mzdy za jednotlivý mesiac a nie odo dňa nasledujúceho po prevzatí
rozväzovacieho prejavu. V danom konaní si žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2018 uplatnil
náhradu mzdy od mesiaca marec 2018 splatnú najneskôr k 30.4.2015, teda v rámci premlčacej doby,
preto súd vyhodnotil námietku premlčania zo strany žalovanej ako nedôvodnú.

25. Súd vychádzal pri určovaní priemernej mesačnej mzdy žalobcu z predloženého osobného spisu
žalobcu a rozhodnutí o výške a zložení funkčného platu.

26. Podľa § 79 odsek 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

27. Podľa § 79 odsek 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci

12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

28. Podľa § 134 odsek 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v

rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

29. Podľa § 134 odsek 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrť roka,

ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Sporným zostal podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce len celkový čas, za ktorý by sa mala
zamestnancovi ( žalovanej ) poskytnúť náhrada mzdy presahujúca 12 mesiacov, najviac však 36
mesiacov. V tomto prípade je však potrebné pripomenúť, že tu ide o hranice voľnej úvahy ktorými je

limitovaný súd pri svojom rozhodovaní a je úlohou súdu aby túto úvahu riadne odôvodnil.

31. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 14. septembra 2011 sp. zn. 6Cdo/157/2010 vyplýva, že
súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci deväť mesiacov primeraneznížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy
z neplatného skončenia pracovného pomeru zaručeného ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce,
by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce. Takýto výklad ústavne súladný

nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody, ale aj z dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu
hodnotu právneho štátu, a to hodnotu spravodlivosti. Tejto hodnote zodpovedá poskytnutie ochrany
proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať
dôsledkysvojhoprotiprávnehokonania,aniktonemôžemaťprospechzvlastnejnepoctivosti.Tozároveň
znamená,že§79ods.2Zákonníkaprácenemôžebyťaplikovanýtakýmspôsobom,abysatýmprakticky

negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia, a aby sa vyplatilo
konať protiprávne.

32. V náleze Ústavného súdu SR z 19. novembra 2019 sp. zn. I.ÚS/331/2019 súd vyslovil, že ak
zamestnávateľ v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu mzdy v dôsledku
neplatného skončenia pracovného pomeru, uplatní nárok na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy

za čas presahujúci 12 mesiacov podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, je hranica voľnej úvahy súdu
pri rozhodovaní o takomto nároku limitovaná rozhodnutím súdu o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru na základe výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo skončenia pracovného
pomeru v skúšobnej dobe. Pri takomto rozhodovaní preto treba vychádzať z konkrétneho dôvodu toho-
ktorého spôsobu skončenia pracovného pomeru stanoveného v § 59 ods. 1 písm. b) až d) Zákonníka

práce a so zreteľom na tento konkrétny dôvod zistiť, prečo zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi
pokračovať v práci po tom, ako mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával,
resp. zistiť, či na strane zamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré mu objektívne znemožnili, aby
zamestnancoviumožnilpokračovaťvpráciazároveňmuobjektívneznemožniliuspokojiťmzdovénároky
zamestnanca.

33. Súd v súlade s predmetným nálezom taktiež v tejto súvislosti poukazuje i na odbornú právnickú
literatúru, ktorá vo vzťahu k nárokom z neplatného skončenia pracovného pomeru uvádza, že „Výšku
nároku na náhradu mzdy môže zamestnávateľ minimalizovať dvoma spôsobmi, a to buď čím skôr,
ako sa dozvie o tom, že pracovný pomer bol skončený neplatne, umožní zamestnancovi pracovať,

alebo môže v konaní o nároku na náhradu mzdy požadovať primerané zníženie náhrady mzdy za čas
presahujúci12mesiacov,alebomôžepožadovať,abysúdnáhradumzdyzačaspresahujúci12mesiacov
zamestnancovi vôbec nepriznal. Ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi naďalej pokračovať v práci,
možno to považovať za jeden zo spôsobov, ako upraviť právny vzťah medzi účastníkmi pracovného
pomeru počas obdobia neistoty do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného

pomeru (alebo do času, než dôjde ku skončeniu pracovného pomeru iným spôsobom). Prideľovanie
práce až do vyriešenia spornosti skončenia pracovného pomeru je právnym následkom oznámenia
zamestnanca o tom, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Na ten účel má
zamestnávateľ povinnosť oznámiť zamestnancovi, že jeho požiadavke vyhovel a vyzvať ho k tomu, aby
nastúpil do práce. Zamestnávateľ je potom povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pôvodnej

pracovnej zmluvy, nie je potrebné uzatvárať novú pracovnú zmluvu alebo dohodu o zmene pracovných
podmienok. Súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ požaduje zníženie náhrady mzdy,
i deo voľnú úvahu súdu.“ (Friedmannová, D., Masár, B., Matejka, O., Tkáč, V. Zákonník práce.
Komentár.Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2014. s. 389 - 390).

34.Súdsapretoprisvojejúvahetýmitorozhodnutiamiriadilavychádzaltiežznasledovnýchskutočností:

35. Z dokazovania vyplynulo, že zo strany žalovanej došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
so žalobcom neplatne, a to na základe rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14. augusta 2017
pod sp. zn. 25. Cpr/1/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.08.2018 pod sp.

zn. 10CoPr/6/2017.
36. Z obsahu osobného spisu (č.l. 528-658) a z oznámenia o výške a zložení funkčného platu mal súd za
preukázané, že žalobcovi prináležal plat vo výške 1.713,50 Eur. K uvedenej sume súd dospel po tom, čo
do tejto sumy nezapočítal príplatok za riadenie, ktorý prináleží len riaditeľovi školy. Z uvedeného dôvodu
tiež v prevyšujúcej časti súd zamietol žalobu, nakoľko v danom prípade žalobca požadoval priznať

plat vyšší ako mu prináležal, keďže v rozhodnom čase čase už nebol riaditeľom školy ale „radovým“
pedagógom.37. Súd pri určovaní dĺžky náhrady vyhodnotil správanie žalovanej do značnej miery ako účelové
aj s poukazom na už právoplatné rozhodnutie Okresného súd v Galante v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave vo veci určenia neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru ako

aj právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu z 12. augusta 2022 sp. zn. 7Cpr/4/2021v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvTrnavepodsp.zn.11CoPr/1/2023.Žalovanápoprávoplatnostirozhodnutia
o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nijakým spôsobom nereagovala na žiadosti a
oznámenia žalobcu o tom, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Zároveň pozornosti súdu neuniklo,
že všetka argumentácia žalovanej sa v značnej miere zameriavala len na preukázanie, že žalobca

má príjem ako i samotné spochybňovanie správnosti rozhodnutia o neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a polemika s jeho závermi. Argumentáciu žalovanej, že priznanie náhrady mzdy
by bolo v rozpore s dobrými mravmi a že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku, čo v kontexte
obrany pri neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalovanou tiež vyznieva nepresvedčivo a účelovo.
Záverom súd len poznamenáva, že priznanie plnej invalidity neznamená stratu nároku žalobcu na
náhradu mzdy alebo prístup k zamestnaniu. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení

ani z iného právneho predpisu nevyplýva obmedzenie zárobkovej činnosti osoby poberajúcej invalidný
dôchodok. Poberateľ invalidného dôchodku môže vykonávať zárobkovú činnosť bez ohľadu na to, aká
výška poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu bola priznaná a v ďalšom už len odkazuje na
vyššie uvedenú právnu argumentáciu súdov vyššej autority, ústavného súdu a výsledkov vykonaného
dokazovania, kedy má súd za to že žalovaná neuniesla žiadnym spôsobom dôkazné bremeno v

navrhovaných intenciách obrany.

38. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal zmysle
cit. ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo jednotlivých súm (t.j.
deň nasledujúci po dni v ktorom bol dohodnutý výplatný termín) do zaplatenia. Priznaná výška úrokov

z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je základným nárokom zamestnanca, ktorý
môže uplatniť na súde, od ktorého sa potom odvodzujú aj jeho prípadné ďalšie (peňažné) nároky
s tým súvisiace. Keďže žalobca bol úspešný čo do právneho základu, t.j. čo do určenia neplatnosti

okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,vznikolmuvtomtoprípadezákonnýnároknanáhradumzdy.
Rozhodnutie o výške nároku na náhradu mzdy závisí od úvahy súdu, ktorý posúdi v tejto časti dôvodnosť
uplatňovaného nároku na náhradu mzdy čo do jeho výšky na základe konkrétnych skutkových zistení,
týkajúcich sa danej veci. Možno tak uzavrieť, že žalobca mal plný úspech čo do základu uplatneného
nároku, pričom výška plnenia v danom prípade závisí od úvahy súdu. (viď rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 22CoPr/1/2021) Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné úspech strán sporu posúdiť
ako celkový úspech žalobcu voči žalovanej v tomto konaní v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Podanie
urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovytoho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť
len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP,
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.