Rozsudok · Ostatné · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202514
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2519202514.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., nar. X. XXXX XXXX, trvalo
bytom C. XXX/XX, A., zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o.
(skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110,
proti žalovaným: 1. EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov,
IČO: 35724803, zastúpený splnomocnenkyňou: Remedium Legal, s.r.o, Prievozská 2, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 53255739, 2. D. E., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvalo bytom E. XXX/XX,
A., zastúpený splnomocnenkyňou: F. E., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom C. XXX/XX, A., o určenie, že

žalovaný 1/ nemá záložné právo, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 20.
mája 2024 č. k. PN-15Csp/16/2019-341, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 032/3013/12SU zo dňa 20.7.2012, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený vtedajšou Správou katastra Piešťany pod č. V 1834/12,
a na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 001/3011/13SU zo
dňa 4.1.2013, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený vtedajšou Správou katastra Piešťany

pod č. V 13/13, uzavretých medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaného 2/ ako záložcami na
jednej strane a právnym predchodcom žalovaného 1/ spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. ako
záložným veriteľom na strane druhej, žalovaný 1/ nemá záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Piešťany, obec A. a kat. úz. A. v časti A ako parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape - parc. č. 2821/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 100 m2 a
na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres Piešťany, obec A. a kat. úz. A. v časti A ako parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape - parc. č. 2821/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 181 m2 a ako
Stavba - rod. dom s bytmi súp. č. XXX na parc. č. 2821/1, v časti B ako Byty a nebytové priestory - byt č. X

na prízemí vo vchode 1 vrátane spoluvlastníckeho podielu 40/207 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu 40/207 k pozemku, na ktorom je dom
súp. č. XXX postavený, byt č. X na 1. poschodí vo vchode 2 vrátane spoluvlastníckeho podielu 130/207
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu
130/207 k pozemku, na ktorom je dom súp. č. XXX postavený a byt č. X na 1. poschodí vo vchode 2
vrátane spoluvlastníckeho podielu 37/207 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu 37/207 k pozemku, na ktorom je dom súp. č. XXX postavený,

vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1/2 a žalovaného 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/2.

II. Žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania
nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. určil, že na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 032/3013/12SU zo dňa 20.07.2012, ktorej vklad do katastra nehnuteľností

bol povolený vtedajšou Správou katastra Piešťany pod č. V 1834/12, a na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 001/3011/13SU zo dňa 04.01.2013, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený vtedajšou Správou katastra Piešťany pod č. V 13/13, uzavretých
medzi žalobcom a žalovaným 2/ ako záložcami na jednej strane a právnym predchodcom žalovaného 1/
spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. ako záložným veriteľom na strane druhej, žalovaný 1/ nemá
záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Piešťany, obec A. a

kat. úz. A. v časti A ako Parcely registra C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 2821/2 - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 100m2 a na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres Piešťany, obec A. a kat.
úz. A. v časti A ako Parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 2821/1 - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 181 m2 a ako Stavby - rod. domu s bytmi súp. č. XXX na parc. č. 2821/1, v
časti B ako Byty a nebytové priestory - byt č. X na prízemí vo vchode 1 vrátane spoluvlastníckeho podielu

40/207 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho
podielu 40/207 k pozemku, na ktorom je dom súp. č. XXX postavený, byt č. X na 1.p. vo vchode 2
vrátane spoluvlastníckeho podielu 130/2017 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu 130/2017 k pozemku, na ktorom je dom súp. č. XXX
postavený a byt č. X na 1.p. vo vchode 2 vrátane spoluvlastníckeho podielu 37/207 na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu 37/207 k
pozemku, na ktorom je dom súp. č. XXX postavený, vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele
1/2 a žalovaného 2/ v spoluvlastníckom podiele 1; II. žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 137 písm. c/ zákona č. 160/20015 Z.z. Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“); § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, §
121 ods. 3, § 151b ods. 1 až 4, § 151c ods. 1 a 3, § 151mb ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“).
Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2019 domáhal, aby súd určil, že na

základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 032/3013/12SU zo dňa
20.07.2012, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Piešťany pod č. V
1834/12 a na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ 001/3011/13SU
zo dňa 04.01.2013, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Piešťany
pod č. V 13/13, uzavretých žalobcom a žalovaným 2/ ako záložcami na jednej strane a žalovaným 1/

(pôvodne žalovaná OTP Banka Slovensko, a.s.) ako záložným veriteľom na strane druhej, žalovaný 1/
(pôvodne žalovaná OTP Banka Slovensko, a.s.) nemá záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Piešťany, obec A., katastrálne územie A. v časti A ako parcely
registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. 2821/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
100 m2 a na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres Piešťany, obec A., katastrálne územie A. v časti

A ako parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. 2821/1 - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 181 m2 a ako Stavby - rod. domu s bytmi súp. č. XXX na parc. č. 2821/1, v časti
B ako byty a nebytové priestory - byt č. X na prízemí vo vchode 1 vrátane spoluvlastníckeho podielu
40/207 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho
podielu 40/207 k pozemku, na ktorom je dom súp. č. XXX postavený, byt č. X na 1.p. vo vchode 2

vrátane spoluvlastníckeho podielu 130/207 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu 130/207 k pozemku, na ktorom je dom súp. č. XXX postavený
a byt č. X na 1.p. vo vchode 2 vrátane spoluvlastníckeho podielu 37/207 na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu 37/207, na ktorom je
dom súp. č. XXX postavený, vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1 a žalovaného 2/ v

spoluvlastníckom podiele 1.
Žalobca sa uvedeného domáhal na tom skutkovom základe, že spolu s vtedajšou podielovou
spoluvlastníčkou G. H. uzatvorili ako záložcovia so žalovanou 1/ (pôvodne žalovaná 1/ - OTP
Banka Slovensko, a.s.) ako záložným veriteľom dňa 20.7.2012 Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 032/3012/12SU a dňa 4.1.2013 Zmluvu o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 001/3011/13SU. Žalovaný 2/ po nadobudnutí spoluvlastníckeho právak nehnuteľnostiam darovacou zmluvou právoplatnou 9.3.2016, vstúpil popri žalobcovi do právneho
postavenia záložcu. Vyššie uvedené zmluvy o zriadení záložného práva považuje za absolútne neplatné
právne úkony z dôvodu, že pohľadávka, ktorá má byť predmetom zabezpečenia podľa označených

záložných zmlúv nie je ani identifikovateľná, ani určitá, ani dostatočne konkrétna, a teda obe zmluvy
neobsahujú zákonom predpísané náležitosti, navyše v čase uzatváranie záložných zmlúv ešte nedošlo k
naplneniu predmetných úverových zmlúv, t. j. k poskytnutiu peňažných prostriedkov zo strany žalovanej
1/. Navyše aj zmluvné dojednanie, podľa ktorého sa záložné zmluvy uzatvorili na dobu trvania záväzkov
dlžníka voči záložnému veriteľovi sú nezrozumiteľné a neplatné, pretože z nich nie je zrejmé o aký

konkrétny záväzok by sa malo jednať. Na základe uvedeného je výkon záložného práva žalovanou 1/
(pôvodne žalovaná OTP Banka Slovensko, a.s.) v rozpore so zákonom. Pohľadávka, ktorá má byť
predmetom zabezpečenia podľa označených záložných zmlúv nie je ani identifikovateľná, ani určitá, ani
dostatočne konkrétna a ani reálne vymedziteľná. Z tohto dôvodu je preto názoru, že obe záložné zmluvy
sú v zmysle § 37 ods. 1 O.z. absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže základnou náležitosťou
každej zmluvy o zriadení záložného práva je jasné, určité a zrozumiteľné určenie zabezpečovanej

pohľadávky, sú označené záložné zmluvy neplatné aj podľa § 39 O.z., nakoľko neobsahujú zákonom
predpísané náležitosti stanovené v § 151b ods. 2 O.z. V prípade peňažnej pohľadávky je potrebné
vyjadriť jej výšku, splatnosť, výšku úrokov a výšku úrokov z omeškania. V prípade pohľadávky, ktorej
hodnotu nemožno v čase uzatvorenia zmluvy presne určiť (v tomto prípade ide najmä o zmluvné pokuty,
poplatky, nároky vzniknuté v súvislosti s odstúpením veriteľa od zmluvy o úvere, prípadne pohľadávky

z prípadných dodatkov k zmluve o úvere), je potrebné v záložnej zmluve určiť najvyššiu hodnotu
istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Základnou náležitosťou záložnej zmluvy je teda určenie
hodnoty zabezpečovanej pohľadávky alebo určenie najvyššej hodnoty istiny do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje. Je to dôležité z toho hľadiska, že záložné právo nemusí zabezpečovať celú pohľadávku
ale len jej časť. Keďže chýba presné určenie pohľadávky, s poukazom na §151 b ods. 3 O.z. sa mala

určiť najvyššia hodnota istiny do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, pretože záložné zmluvy neurčujú
hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Preto bolo treba určiť maximálnu najvyššiu možnú hodnotu do
ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, t. j. najvyššiu hodnotu istiny. Záložné zmluvy však neurčujú ani
hodnotu zabezpečenej pohľadávky a ani najvyššiu hodnotu istiny do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že záložné zmluvy nemajú všetky podstatné náležitosti, ktoré podľa

zákona majú mat'. S poukazom na uvedené je vylúčené, aby postupom podľa § 41 O.z. bolo možné
oddeliť časť napadnutých záložných zmlúv, nedotknutú dôvodom neplatnosti od takej, ktorá by prípadne
takýmto nedostatkom trpieť nemala.
Žalovaná 1/ (OTP Banka Slovensko, a.s.) vo vyjadrení k žalobe uviedla, že túto považuje za nedôvodnú
a navrhuje ju zamietnuť. Záložné zmluvy sú spísané v zmysle platného práva a majú všetky náležitosti.

Sú spísané písomne, so záložcami - vlastníkmi nehnuteľností, nehnuteľnosti sú riadne opísané, v
zmluvách je charakterizovaná/určená zabezpečovaná pohľadávka, jej výška, hodnota zabezpečovanej
pohľadávky. Hodnota zabezpečovanej pohľadávky (do budúcna) je stanovená s najväčšou možnou
mierou určitosti. Čas uzavretia záložných zmlúv je totožný s dňom uzavretia úverových zmlúv. Čerpanie
úverov bolo podmienené zriadením záložného práva k zakladaným nehnuteľnostiam. Právny poriadok

umožňuje zriadiť záložné právo aj na budúcu pohľadávku. V úverových zmluvách je stanovený dátum ich
splatnostiato20.7.2042a10.1.2033,takžeanitátoskutočnosťnebolažalobcovineznáma.Samozrejme
pri neplnení podmienok zmluvy, ak úver nie je riadne a včas splácaný, môže veriteľ využiť svoje
oprávnenie úver vyhlásiť za predčasne splatný a začať s výkonom záložného práva. Katastrálny úrad
ex lege podrobil záložnú zmluvu kontrole náležitostí, ktoré zákon na jej platnosť a vkladuschopnosť

vyžaduje.
V priebehu konania dňa 26.7.2021 žalovaná 1/ - OTP Banka Slovensko, a.s. oznámila, že v zmysle
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2020 uzavretej medzi OTP Banka Slovensko, a.s. ako
postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky,
ktorá je predmetom tohto konania na postupníka.

Uznesením č. k. 15Csp/16/2019-159 zo dňa 15.11.2021 súd prvej inštancie pripustil aby do konania
na miesto žalovanej 1/ OTP Banka Slovensko, a.s. vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.
Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 15Csp/16/2019-259 z 2.6.2022 tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietol; žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Na základe odvolania žalobcu, Krajský súd v Trnave uznesením č. k.

10CoCsp/90/2022-304 zo dňa 31.10.2023 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
Súd prvej inštancie po vrátení mu vecí odvolacím súdom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný
skutkový stav: Predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územieA. sú vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1 a žalovaného 2/ v spoluvlastníckom
podiele 1. Žalobca s vtedajšou podielovou spoluvlastníčkou G. H. uzatvorili ako záložcovia s právnym
predchodcom žalovaného 1/ - OTP Banka, Slovensko, a.s. ako záložným veriteľom dňa 20.7.2012

Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 032/3012/12SU a dňa 4.1.2013
Zmluvuozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostič.ZZ1kÚZč.001/3011/13SU.NazákladeDarovacej
zmluvy právoplatnej dňa 9.3.2016 nadobudol spoluvlastnícky podiel G. H. v rozsahu 1 žalovaný 2/, a tým
vstúpilpoprižalobcovidoprávnehopostaveniezáložcu.Predmetomzáložnýchzmlúvbolozabezpečenie
pohľadávok uvedených v čl. I zmlúv zriadením záložného práva pre záložného veriteľa k zálohu -

vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Vklad záložného práva podľa záložných zmlúv v prospech právneho
predchodcu žalovaného 1/ - OTP Banka, Slovensko, a.s. bol účinný dňa 30.8.2012 (vklad V 1834/12)
a dňa 1.2.2013 (vklad V 33/13).
V čl. I zmluvy o zriadení záložného práva z 20.7.2012 označenom ako „Zabezpečovaná pohľadávka“
sa uvádza - 1. Zmluvou o spotrebnom úvere č 032/3013/12SU z 20.7.2012 (ďalej len "zmluva o úvere")
sa Záložný veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi: Meno: A. B. H. bydlisko: C. XXX/XX, XXX XX A.,

rodné číslo: XXXXXX/XXXX č. OP: I. XXXXXX (ďalej len "Dlžník") úver vo výške 170.000 eur, slovom:
stosedemdesiattisíc eur a dlžník sa zaviazal splácať tento úver s príslušenstvom v splátkach a termínoch
podľa splátkového kalendára, dohodnutého v zmluve o úvere, pričom posledná splátka je splatná dňa
20.7.2042. 2. Záložným právom podľa tejto zmluvy sa zabezpečuje pohľadávka záložného veriteľa
na splatenie uvedeného úveru spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami

a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými pokutami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Záložné právo
zriadené touto zmluvou zabezpečuje aj pohľadávku záložného veriteľa s príslušenstvom voči dlžníkovi,
ktorá vznikne po odstúpení od zmluvy o úvere, ďalej pohľadávku záložného veriteľa s príslušenstvom
voči dlžníkovi na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. na vrátenie plnenia uskutočneného podľa
neplatnej zmluvy v súvislosti so zmluvou o úvere. Záložné právo podľa tejto zmluvy zabezpečuje

pohľadávku záložného veriteľa s príslušenstvom zo zmluvy o úvere aj po zmene v obsahu záväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere (napr. pri zmene výšky úveru, zmene splatnosti úveru, obnove
úverového vzťahu a pod.) alebo pohľadávku záložného veriteľa s príslušenstvom vzniknutú nahradením
záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o úvere alebo z odstúpenia od nej novým záväzkom. 3.
Záložné právo zriadené touto zmluvou zabezpečuje tiež pohľadávku záložného veriteľa voči záložcovi

na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v tejto záložnej zmluve a všetky náklady spojené s uplatnením
a vymáhaním pohľadávok s príslušenstvom uvedených v bode 2. a 3. tohto článku.
V čl. I zmluvy o zriadení záložného práva zo 4.1.2013 označenom ako „Zabezpečovaná pohľadávka“
sa uvádza 1. Zmluvou o spotrebnom úvere č 001/3011/13SU zo dňa 04.01.2013 (ďalej len "zmluva
o úvere") sa Záložný veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi: Meno: A. B. H. bydlisko: C. XXX/XX, XXX

XX A., rodné číslo: XXXXXX/XXXX č. OP: I. XXXXXX (ďalej len "Dlžník") úver vo výške 20.000 eur,
slovom:dvadsaťtisíceuradlžníksazaviazalsplácaťtentoúverspríslušenstvomvsplátkachatermínoch
podľa splátkového kalendára, dohodnutého v zmluve o úvere, pričom posledná splátka je splatná dňa
10.1.2033. 2. Záložným právom podľa tejto zmluvy sa zabezpečuje pohľadávka záložného veriteľa
na splatenie uvedeného úveru spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami

na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v tejto záložnej zmluve a všetky náklady spojené s uplatnením
a vymáhaním pohľadávok s príslušenstvom uvedených v bode 2. a 3. tohto článku.
Podľa čl. IV bod 6/ záložných zmlúv, ak záložca poruší ktorúkoľvek z povinností uvedených v bodoch 1.
a 3. tohto článku je záložný veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške desiatich
anuitných splátok platných v čase porušenia povinnosti podľa zmluvy o úvere. Ak záložca poruší

ktorúkoľvek z povinností uvedených v bodoch 2., 4. a 5. tohto článku je záložných veriteľ oprávnený
požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške piatich anuitných splátok platných v čase porušenia
povinnosti podľa zmluvy o úvere. Nárok na náhradu škody spôsobenej porušením týchto povinností týmnie je dotknutý. Záložný veriteľ sa môže domáhať náhrady vzniknutej škody aj vo výške presahujúcej
zmluvnú pokutu.
Podľa čl. V bod 3/ záložných zmlúv záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný

poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Záložný veriteľ je pri
výkone záložného práva (vrátane nájmu zálohu) oprávnený prevziať záloh do držby, a to osobne alebo
prostredníctvom splnomocnených tretích osôb, čo je záložca povinný umožniť, pričom na tento účel sú
záložnýveriteľalebosplnomocnenétretieosobyoprávnenípriestoryzálohuvyprataťnanákladyzáložcu.
Záložca je povinný umožniť záujemcom o nájom zálohu, resp. o kúpu zálohu pri výkone záložného

práva obhliadku zálohu (vrátane vstupu na pozemok a do priestorov založených nehnuteľností) a
vypratať založené nehnuteľnosti v prospech nového nadobúdateľa alebo nájomcu. V prípade porušenia
týchto povinností je záložný veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30%
zo zabezpečovanej pohľadávky za každé jednotlivé porušenie. Nárok na náhradu škody spôsobenej
porušením týchto povinností tým nie je dotknutý. Záložný veriteľ sa môže domáhať náhrady vzniknutej
škody aj vo výške presahujúcej zmluvnú pokutu.

Podľa čl. VII bod 1/ záložných zmlúv táto zmluva sa uzatvára na dobu trvania záväzkov dlžníka voči
záložnému veriteľovi. Záložné právo k zálohu zanikne splatením zabezpečovanej pohľadávky. Záložný
veriteľ je povinný vydať záložcovi písomné potvrdenie o splatení zabezpečovanej pohľadávky. Žiadosť
o výmaz záložného práva z katastra nehnuteľnosti je povinný podať záložca.
Dňa 29.1.2019 z poverenia záložného veriteľa - právneho predchodcu žalovaného 1/ žalobcovi

spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. oznámila, že záložný veriteľ začína výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom budú nehnuteľnosti ku ktorým má banka záložné právo.
Predmetom konania bolo určenie, že na základe dvoch zavkladovaných zmlúv o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam (uzavretých žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaného 2/ ako záložcami
na jednej strane a OTB Banka Slovensko, a.s. ako záložným veriteľom na strane druhej) žalovaný 1/

ako právny nástupca OTP Banka Slovensko, a.s., nemá záložné právo k nehnuteľnostiam.
Vzhľadom na to, že predmetná žaloba je žalobou určovacou podľa § 137 písm. c/ CSP, súd prvej
inštancie sa prvotne zaoberal tým, či je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení.
Už v rozhodnutí, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené, dospel k záveru, že v danej veci naliehavý právny
záujem vyplýva jednoznačne zo skutočnosti, že právne postavenie žalobcu je ohrozené. Žalobca tvrdí,

že zmluvy o zriadení záložného práva sú neplatné, aj napriek tejto skutočnosti mu však bolo oznámené
začatie výkonu záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby. Po takomto oznámení už záložný
veriteľ môže postupovať bez súhlasu záložcu. Správnosť uvedeného záveru súdu prvej inštancie o
procesnej prípustnosti predmetnej žaloby a danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalobou
požadovanom určení, konštatoval i odvolací súd v predmetnom zrušujúcom rozhodnutí.

Na základe vykonaného dokazovania, i s poukazom na vyslovený skutkový i právny názor odvolacieho
súdu, súd žalobe vyhovel, keď v zmysle ním uvedených ustanovení, obligatórnou náležitosťou
záložnej zmluvy je určenie zabezpečenej pohľadávky (§ 151b ods. 2 a 3 O.z.). Právna úprava bližšie
nešpecifikuje, ktorými znakmi sa má zabezpečená pohľadávka v záložnej zmluve špecifikovať. Je
však zrejmé, že určitý a nezameniteľný opis pohľadávky by mal obsahovať označenie veriteľa a

dlžníka a uvedenie právneho dôvodu pohľadávky, ktorý je potrebné vymedziť konkrétnymi právnymi
skutočnosťami. Ak je pohľadávka peňažná, záložná zmluva obsahuje výšku istiny alebo, pokiaľ výška
istiny nie je v čase uzavretia záložnej zmluvy známa, najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje. Presné vymedzenie právneho dôvodu zabezpečenej pohľadávky v záložnej zmluve je
dôležité. V právnej praxi často spôsobuje problémy správna identifikácia zabezpečeného záväzku

(Komentáre, Števček, Dulák, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., Občiansky zákonník I.,
Nakladatelství C.H. BECK, s. 1158). Zmluva o zriadení záložného práva musí obsahovať: určenie
pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom a označenie zálohu. Až uzavretie zmluvy s
obsahovými náležitosťami vyžadovanými zákonom má za následok následný (prípadne súčasný) vznik
záložného práva, ktorého existencia je samozrejme podmienená existenciou pohľadávky, pokiaľ zákon

pre vznik záložného práva nevyžaduje naplnenie ešte ďalších podmienok (napr. vklad záložného práva
v katastri nehnuteľností). V prípade, že zmluva neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti,
zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Podstatnou náležitosťou záložnej zmluvy je určenie
pohľadávky, na uspokojenie ktorej je záložná zmluva uzavretá. Ustanovenie § 151b ods. 3 O.z. však
vyžaduje aj uvedenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak hodnota

zabezpečenej pohľadávky nevyplýva zo samotnej zmluvy o zriadení záložného práva. V odseku 3 (§
151b O.z.) je ustanovená ďalšia podstatná náležitosť zmluvy o zriadení záložného práva, a to určenie
hodnoty zabezpečovanej pohľadávky alebo určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje. V zmluve o zriadení záložného práva sa musí táto skutočnosť uviesť, keďže hodnotazabezpečenia sa nemusí kryť s hodnotou celého záväzku, ktorý vznikol medzi veriteľom a dlžníkom. Aj
keď treba uviesť, že pokiaľ nebude výslovne uvedené, že sa nezabezpečuje celý dlh, ktorý napríklad
vyplýva z iného záväzkovoprávneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, a dohoda o zriadení záložného

práva sa bude na takúto zmluvu odvolávať, platí, že je zabezpečená v celej výške. (prof. JUDr. Karol
Plank, DrSc. A kolektív autorov; Občianske právo s vysvetlivkami, IURA EDITION) V danej veci z
predmetných záložných zmlúv je zrejmé, že v oboch zmluvách o zriadení záložného práva bola určená
(bližšie špecifikovaná) pohľadávka iba vo vzťahu k istine 170.000 eur resp. 20.000 eur, ktorá sa
záložným právom zabezpečuje (§ 151b ods. 2 O.z.), a to v ich článku I. bod 1., a to ako pohľadávka

vyplývajúca zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 032/3013/12SU resp. č. 001/3011/13SU zo dňa 20.7.2012
resp. zo dňa 4.1.2013, ktorou sa záložný veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver 170.000 eur resp.
20.000 eur a dlžník sa zaviazal splácať tento úver s príslušenstvom v splátkach a termínoch podľa
splátkového kalendára, dohodnutého v zmluve o úvere. Z obsahu znenia článku I. oboch zmlúv o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti však nevyplýva, že by suma 170.000 eur resp. 20.000 eur
určovala hodnotu zabezpečenej pohľadávky alebo najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka

zabezpečuje, keď záložné právo sa (podľa rozumne predpokladanej vôle zmluvných strán jestvujúcej
tu v čase jej uzatvárania - teda pred samotným čerpaním úveru) malo zriadiť na zabezpečenie splatenia
nielen istiny úveru, ale aj jeho príslušenstva, ktoré takúto istinu jednoznačne (minimálne v čase reálneho
čerpania úveru) presahovalo. Povinné určenie (identifikovanie) pohľadávky v tomto prípade okrem iného
aj sumou 170.000 eur resp. 20.000 eur nie je možné (vychádzajúc z obsahu sporných zmlúv o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti) bez ďalšieho jednoznačného, určitého a zrozumiteľného vyjadrenia
úmyslu zmluvných strán považovať za určenie hodnoty zabezpečenej pohľadávky, prípadne určenie
najvyššejhodnotyistiny,doktorejsapohľadávkazabezpečuje.Vzhľadomnauvedené,keďžepredmetné
záložné zmluvy neobsahovali podstatnú náležitosť - a to určenie hodnoty zabezpečovanej pohľadávky
alebo určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, sú záložné zmluvy podľa

§§ 37 a 39 O.z. neplatné a to v celom rozsahu, keď i podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné
uvažovať len o čiastočnej neplatnosti v prípade, ak podstatné obsahové náležitosti v zmluve chýbajú
úplne a nielen u zabezpečenia niektorej z pohľadávok veriteľa prípadne ich častí. Odvolací súd uložil
súdu prvého stupňa i povinnosť zaoberať sa vecnou legitimáciou a to pasívnou legitimáciou žalovaného
1/. Súd prvej inštancie je názoru, že vecná legitimácia žalovaného 1/ ako právneho nástupcu pôvodne

žalovaného - OTP Banka Slovensko, a.s., ktorý uzavrel predmetné záložné zmluvy ako záložný veriteľ,
je daná, keď v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré boli predmetom záložných zmlúv,
čímzáložnéprávoprešlonanadobúdateľapohľadávky,pretosúduznesenímč.k.15Csp/16/2019-159zo
dňa 15.11.2021 pripustil, aby do konania vstúpil právny nástupca - spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ut. § 77, § 255 ods. 1, § 257, § 262

ods. 1 a 2 CSP, vecne dôvodil, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu voči žalovanému 1/
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nepriznal však žalobcovi náhradu trov konania
voči žalovanému 2/ hoci by mu náhrada trov konania patrila (keďže bol plne úspešný v konaní), keď
mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov, ktoré spočívajú v
procesnej situácii. Žalovaný 2/ rovnako ako žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré

sú predmetom záložného práva, súd v konaní riešil ako prejudiciálnu otázku platnosť záložných zmlúv, v
ktorom konaní musia byť účastníkmi všetci ktorí takúto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovi,
a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní, keďže sa jedná o nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP).
Nakoľko žalovaný 2/ žalobu nepodal a ako právny nástupca sa stal záložným dlžníkom, vystupoval v
konaní ako žalovaný. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi voči žalovanému 2/ nepriznal náhradu trov

konania, keď žalovaný 2/ nezavinil predmetné konanie, žalobu nepodal a musel byť jeho účastníkom.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho I. a II. výroku podal včas odvolanie žalovaný 1/ (III. výrok je
však závislým výrokom na rozhodnutí vo veci samej), s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby
v celom rozsahu a priznaním mu voči žalobcovi náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania

v plnom rozsahu. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Citoval § 151b ods.
2 a 3 O.z. a 11. a 12. bod odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že v prvom
rade poukazuje na zjavnú nepreskúmateľnosť a vzájomný vnútorný rozpor samotného odôvodnenia
napádaného rozsudku. Je zrejmé, že konajúci súd v bode 11. odôvodnenia právne uzavrel, že záložná
zmluva musí obsahovať: označenie veriteľa a dlžníka (právny predchodca žalovaného 1/ a žalobca),

uvedenie právneho dôvodu pohľadávky (poskytnutie úveru zo zmluvy o úvere č. 001/3011/13SU zo
dňa 4.1.2013 a zmluvy o úvere č. 032/3013/12SU zo dňa 20.7.2012), výšku istiny alebo najvyššiu
hodnotu istiny (170.000 eur a 20.000 eur). Následne konajúci súd výslovne a jednoznačne v bode
12. uviedol, že obe záložné zmluvy obsahujú určenie pohľadávky vo vzťahu k istine 170.000 eur a20.000 eur, ktorá sa záložným právom zabezpečuje – bez akéhokoľvek odôvodnenia to však označil za
náležitosť § 151b ods. 2 O.z. – a napriek tomu žalobe vyhovel pretože sa táto náležitosť v záložných
zmluvách nenachádza v priamom rozpore s jeho skutkovými zisteniami bez akéhokoľvek racionálneho

odôvodnenia. Podľa názoru žalovaného 1/ je v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces pokiaľ
súd v rozhodnutí uzavrie, že záložné zmluvy obsahujú určenie istiny pohľadávky, ktorá sa zabezpečuje
záložným právom a následne tento svoj záver zaprie a nepreskúmateľne uzavrie, že záložné zmluvy
túto náležitosť neobsahujú. Osobitne je nevyhnutné poukázať aj na nepreskúmateľnosť označenia výšky
istiny zabezpečovanej pohľadávky, kde súd túto náležitosť označil za podmienku ust. § 151b ods. 2 O.z.,

čo je v rozpore nielen so samotným znením tohto ustanovenia, v ktorom nie je ani len zmienky o tom,
aby v zmysle tohto odseku ustanovenia bolo podmienkou určenie istiny zabezpečovanej pohľadávky
(osobitne pokiaľ pohľadávka nemusí byť ani peňažná) ale aj vlastným záverom uvedenom v bode
11. odôvodnenia, pričom ide o výlučne náležitosť vyžadovanú v ods. 3 predmetného ustanovenia, čo
súd arbitrárne popiera pokiaľ uvádza, že určenie najvyššej prístupnej výšky istiny zabezpečovaných
pohľadávok v záložných zmluvách je náležitosťou ust. § 151b ods. 2 O.z. a preto náležitosti ust. §

151b ods. 3 O.z. absentujú. V záložných zmluvách sa jednoznačne uvádza, že záložným právom
sa zabezpečuje pohľadávka záložného veriteľa na splatenie uvedeného úveru, pričom výška istiny
úveru je špecifikovaná určito a nezameniteľne, a to číselným ako aj slovným vyjadrením. V tejto
súvislosti si žalovaný 1/ poukázal aj na komentár k O.z., ktorý k ust. § 151 hovorí, že „V odseku 2
sa ustanovuje, že podstatnou obsahovou náležitosťou každej zmluvy o zriadení záložného práva je

určenie pohľadávky, ktorá sa zabezpečuje. Treba uviesť presné označenie veriteľa a dlžníka pohľadávky
a právny titul, z ktorého táto pohľadávka vznikla, tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorá pohľadávka
bola zabezpečená.... V odseku 3 je ustanovená ďalšia podstatná náležitosť zmluvy o zriadení záložného
práva, a to určenie hodnoty zabezpečovanej pohľadávky alebo určenie najvyššej hodnoty istiny, do
ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. V zmluve o zriadení záložného práva sa musí táto skutočnosť

uviesť, keďže hodnota zabezpečenia sa nemusí kryť s hodnotou celého záväzku, ktorý vznikol medzi
veriteľom a dlžníkom. Aj keď treba uviesť, že pokiaľ nebude výslovne uvedené, že sa nezabezpečuje
celý dlh, ktorý napríklad vyplýva z iného záväzkovoprávneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, a
dohoda o zriadení záložného práva sa bude na takúto zmluvu odvolávať, platí, že je zabezpečená v
celej výške. V niektorých prípadoch však nebude možné vopred určiť presnú výšku zabezpečovanej

pohľadávky, keďže počas existencie zabezpečenia sa môže meniť. Preto treba určiť maximálnu,
najvyššiu možnú hodnotu, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.“ (Cirák J., Hanzelová I., Krajčo J.,
Ľalík M., Mazák J., Nesrovnal V., Ondráček M., Plank K., Ťapák J., Vojčík P., Občiansky zákonník –
komentár /Systém ASPI/) Podľa Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, Števček,
Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič et al. 2019., 1754 s. ISBN 978-80-7400-770-5, str.

1259: „Právna úprava bližšie nešpecifikuje, ktorými znakmi sa má zabezpečená pohľadávka v záložnej
zmluve špecifikovať. Je však zrejmé, že určitý a nezameniteľný opis pohľadávky by mal obsahovať
označenie veriteľa a dlžníka a uvedenie právneho dôvodu pohľadávky, ktorý je potrebné vymedziť
konkrétnymi právnymi skutočnosťami. Ak je pohľadávka peňažná, záložná zmluva obsahuje výšku
istiny alebo, pokiaľ výška istiny nie je v čase uzavretia zmluvy známa, najvyššiu hodnotu istiny, do

ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Ak ide o nepeňažnú pohľadávku, zmluvné strany môžu vychádzať
z dohodnutej hodnoty zabezpečenej pohľadávky a túto uviesť v záložnej zmluve. Ak zmluvné strany
hodnotu nepeňažnej pohľadávky neuvedú (napr. im v čase uzavretia záložnej zmluvy nie je známa),
musia obligatórne dohodnúť nominálnu výšku maximálneho zabezpečenia istiny pre prípad nesplnenia
nepeňažnej pohľadávky. V oboch prípadoch ide o maximum, ktoré môže záložný veriteľ požadovať zo

zálohu na istinu; výpočet výšky príslušenstva, ktoré má byť zo zálohu uspokojené, tým nie je dotknutý.“
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že pre určenie zabezpečovanej pohľadávky v zmysle ust.
151b ods. 2 O.z. sa nevyžaduje určenie výšky istiny poskytnutého úveru (nakoľko určenie výšky istiny
je náležitosťou podľa ust. § 151b ods. 3 O.z.), resp. na určenie pohľadávky sa vyžaduje označenie
veriteľa a dlžníka a uvedenie právneho dôvodu pohľadávky, ktorý je potrebné vymedziť konkrétnymi

právnymi skutočnosťami, tak ako to uviedol konajúci súd v bode 11. odôvodnenia napádaného rozsudku.
Nakoľko aj podľa záverov súdu v bode 11. odôvodnenia (ktoré následne súd nepreskúmateľne poprel)
sa nevyžaduje pre určenie zabezpečenej pohľadávky podľa ust. § 151b ods. 2 O.z. stanovenie jej výšky,
resp. istiny, žalovanému 1/ nie je zrejmé na základe akých právnych záverov konajúci súd uzavrel,
že uvedenie výšky istiny úveru v čl. I Záložných zmlúv, kde sa výslovne uvádza, že záložné právo

zabezpečuje pohľadávku na splatenie uvedeného úveru nie je náležitosťou v zmysle ust. § 151b ods. 3
O.z. pretože ide výlučne o náležitosť ust. § 151b ods. 2 O.z. Žalovaný 1/ upozorňuje aj na skutočnosť, že
zákonnou náležitosťou záložnej zmluvy nie je určenie výšky príslušenstva, ale určenie najvyššej hodnoty
istiny, čo v prejednávanom prípade bolo nepochybne splnené, pričom finálnu výšku príslušenstva nieje možné určiť, resp. vypočítať ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko tá môže byť vypočítaná výlučne
ku dňu, kedy sa záložné právo vykoná. Žalovaný 1/ preto zastáva názor, že čl. I Záložných zmlúv,
obsahuje nie len určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje (označenie veriteľa a

dlžníka, uvedenie právneho dôvodu pohľadávky), ale nepochybne aj najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej
sa pohľadávka zabezpečuje (20.000 eur a 170.000 eur). Určenie výšky istiny poskytnutého úveru s
následným špecifikovaním, že záložné právo zabezpečuje splatenie tohto úveru v žiadnom prípade
nemožno chápať len ako určenie zabezpečovanej pohľadávky – takéto určenie ani z ustanovenia §
151b ods. 2 O.z. nevyplýva, a teda určenie výšky istiny úveru v čl. I Záložných zmlúv je nepochybne

splnením náležitosti podľa ust. § 151b ods. 3 O.z. Opomínanie samotného obsahu záložných zmlúv
zo strany konajúceho súdu a ich výklad v rozpore so samotným znením je podľa názoru žalovaného
1/ absolútne neprípustný, pričom je absolútne nemysliteľné, aby na obligatórne náležitosti záložnej
zmluvy súd aplikoval odlišný právny výklad z dôvodu ochrany spotrebiteľa, pričom v inom vzťahu by
mal za to, že záložné zmluvy spĺňajú všetky povinné náležitosti keďže ust. § 151b ods. 3 O.z. nie je
ustanovením na ochranu spotrebiteľa. Osobitne dal súdu do pozornosti, že je v rozpore so zákazom

aplikovania prílišného formalizmu ako aj so zásadou preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho
neplatnosťou požadovať, aby zmluvné strany kopírovali obsah zákonných ustanovení, resp. aby v
záložnej zmluve muselo byť uvedené: najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje
je 20.000 eur či 170.000 eur a samotné znenie zmlúv, z ktorých toto určenie jednoznačne vyplýva
súd nepovažoval za dostatočné a popieral tak samotný obsah záložných zmlúv. Nemožno sa preto

stotožniť s názorom súdu, že záložné zmluvy sú absolútne neplatné len z dôvodu - podľa jeho názoru
- nevhodnej formulácie určenia najvyššej prípustnej istiny. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 1. apríla
2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu
predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej
právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov

neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany
účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej
aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu
v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ Právne posúdenie nedostatočného určenia
výškyzabezpečovanejpohľadávky,resp.určenianajvyššejprípustnejistinyvzmysle§151bods.3O.z.a

ztohovyvodzujúcuneplatnosťprávnychúkonovpovažuježalovaný1/zanesprávne,keďžejezrejmé,že
špecifikácia pohľadávok v záložných zmluvách je dostatočne určená zmluvou o úvere č. 001/3011/13SU
zo dňa 4.1.2013 a zmluvou o úvere č. 032/3013/12SU zo dňa 20.7.2012, určením veriteľa: právneho
predchodcu žalovaného 1/ a dlžníka: žalobcu ako aj právneho titulu: poskytnutý úver. Z predmetných
záložných zmlúv je zároveň zrejmé, že zabezpečovali pohľadávky z uvedených úverov do najvyššej

hodnoty istiny: 20.000 eur a 170.000 eur. Ust. § 151b ods. 3 O.z. neupravuje, ako by mali náležitosti byť
formulované v záložnej zmluve a preto je odôvodnenie ako aj závery súdu nesprávne pokiaľ s cieľom
určenia neplatnosti právneho úkonu vyžadujú špeciálne alebo zákonom nevyžadované formulovanie
ich obsahu. Dal do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30.5.2018 sp. zn. 6Co/267/2017,
v totožnom skutkovom stave, kde súd uviedol. „Odvolací súd posudzujúc zmluvu o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 30. 06. 2003 dospel k záveru,
že zmluva obsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 151b OZ. Žalobkyňa namieta, že zmluva je
neurčitá v označení pohľadávky, keď bola výslovne ubezpečená v tom, že pohľadávka je zabezpečená
dovýšky700.000,-Sk.KtejtojejnámietkeodvolacísúdpoukazujenabodII.zmluvyozriadenízáložného
práva, kde je jednoznačne uvedené, že sa zabezpečuje zmluva o poskytnutí hypotekárneho úveru

vo výške 700.000,- Sk, v ktorej sa dlžník zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky
a iné príslušenstvo podľa úverovej zmluvy. V zmysle ust. § 151b ods. 3 OZ je potrebné, aby sa v
zmluve o zriadení záložného práva určila hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Táto
náležitosť zmluvy o zriadení záložného práva je jasne a určite uvedená, keď je jednoznačne označené,
že sa zabezpečuje istina do výšky 700.000,- Sk spolu s príslušenstvom. Preto nemožno považovať

tieto námietky žalobkyne za relevantné vo veci. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie
nedospel k záveru, že by zmluva z dôvodu jej neurčitosti bola neplatná.“ Na základe uvedeného má
žalovaný 1/ za to, že obe záložné zmluvy obsahujú všetky podstatné náležitosti, a teda aj náležitosť
podľa ust. § 151b ods. 3 O.z. a neexistuje žiadna pochybnosť o platnosti záložných zmlúv.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 1/ vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny a zákonný v celom rozsahu potvrdiť a zároveň mu priznať voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie
za vecne správny a zákonný a odvolacie námietky žalovaného l/ za nedôvodné a neodôvodňujúcezmenu napadnutého rozsudku. Má za to, že súd rozsudok absolútne logicky a detailne odôvodnil, vec
správne skutkovo aj právne posúdil a dôsledne sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli
v konaní najavo. Žalobca má za to, že žalovaný 1/ nesprávne vykladá bod 11. a 12. odôvodnenia

napadnutého rozsudku. V rozpore s názorom žalovaného 1/ je totiž žalobca presvedčený o tom, že (aj)
označené body napadnutého rozsudku sú logické a navzájom súladné. V bode 11. odôvodnenia súd
prvej inštancie správne poukázal na fakt, že ak je pohľadávka peňažná, záložná zmluva obsahuje výšku
istiny alebo pokiaľ výška istiny nie je v čase uzavretia záložnej zmluvy známa, najvyššiu hodnotu istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. V kontexte uvedeného následne súd prvej inštancie opätovne

správne v bode 12. odôvodnenia uviedol, že z príslušných záložných zmlúv je zrejmé, že v oboch
zmluvách o zriadení záložného práva bola určená (bližšie špecifikovaná) pohľadávka iba vo vzťahu k
istine 170.000,-eur resp. 20.000,-eur, ktorá sa záložným právom zabezpečuje. Z obsahu znenia článku
I. oboch predmetných zmlúv o zriadení záložného práva však nevyplýva, že by suma 170.000,-eur
resp. 20.000,-eur určovala hodnotu zabezpečenej pohľadávky alebo najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej
sa pohľadávka zabezpečuje. Podľa názoru žalobcu ani odkaz súdu prvej inštancie na § 151b ods. 2

O.z. nie je mätúci, predmetné ustanovenie totiž zakotvuje, že v zmluve o zriadení záložného práva sa
musí určiť (označiť) pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje. Avšak na § 151b ods. 2 O.z.
nadväzuje § 151b ods. 3 O.z., ktorý vyžaduje, aby v zmluve o zriadení záložného práva bola určená i
najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva
neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Inak povedané, § 151b ods. 2 O.z. hovorí o tom, že záložná

zmluva musí obsahovať označenie „čo” sa ňou zabezpečuje, zatiaľ kým § 151b ods. 3 O.z. predpisuje
povinnosť do záložnej zmluvy uviesť najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje,
ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. V prejednávanej
veci je pritom zrejmé, že záložné zmluvy neobsahujú ustanovenie ani o najvyššej hodnote istiny, do
ktorej sa pohľadávka zabezpečuje a ani v nich nie je určená hodnota zabezpečenej pohľadávky; podľa

názoružalobcuniejemožnésúhlasiťstvrdenímžalovaného1/uvedenýmvpodanomodvolaní,vzmysle
ktorého by v dotknutých záložných zmluvách malo byť jednoznačne uvedené, že tieto zabezpečujú
nárok žalovaného 1/ ako (záložného) veriteľa na splatenie dotknutých úverov. Je totiž nepochybné,
že príslušné úverové zmluvy zaväzujú dlžníkov na splatenie nielen istiny, ale aj príslušenstva. Toto
príslušenstvo ako súčasť celkovej dlžnej sumy titulom poskytnutého úveru však v záložných zmluvách

nie je nijakým spôsobom špecifikované a nie je uvedená ani tzv. najvyššia hodnota istiny. Je evidentné,
že v čase uzatvárania sporných záložných zmlúv nebola a nemohla byť celková výška dlžnej istiny
známa (táto sa odvíja od mnoho premenných v čase uzatvorenia záložných zmlúv neznámych), a preto
mala byť v zmluvách uvedená tzv. najvyššia hodnota istiny. Absencia tohto údaju zakladá základný
nedostatok záložných zmlúv spôsobujúci ich absolútnu neplatnosť; žalovaný 1/ akoby v podanom

odvolaní opakovane opomínal, že v každej záložnej zmluve musí byť kumulatívne uvedené: a. určitý a
nezameniteľný opis pohľadávky označením veriteľa, dlžníka a uvedením právneho dôvodu pohľadávky
— § 151b ods. 2 O.z.; a súčasne b. ak je pohľadávka peňažná, musí záložná zmluva obsahovať výšku
istiny alebo, pokiaľ výška istiny nie je v čase uzavretia záložnej zmluvy známa, najvyššiu hodnotu
istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje — § 151b ods. 3 O.z. Uvedené kritériá napadnuté záložné

zmluvy zjavne nespĺňajú. Samotný odkaz na uzatvorené úverové zmluvy nie je naplnením povinnosti
uviesť do záložnej zmluvy výšku istiny alebo, pokiaľ výška istiny nie je v čase uzavretia záložnej zmluvy
známa, najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje; je v rozpore s výsledkami
vykonanéhodokazovania,žebysúdprvejinštancievprejednávanejprávnejveciaplikovalodlišnývýklad
z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Ak totiž príslušné záložné zmluvy neobsahujú ich podstatnú obligatórnu

náležitosť, je prípustný výlučne jediný výklad. A to výklad vedúci k záveru o ich absolútnej neplatnosti
v zmysle § 37 ods. 1 O.z. bez ohľadu na právne postavenie ich účastníkov. Napriek uvedenému je
potrebné zohľadňovať aj § 54 ods. 2 O.z., podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší; ani poukaz žalovaného 1/ na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1.4.2015 nie je dôvodný. Favorizácia tzv. platnosti

právneho úkonu pred jeho neplatnosťou nie je vôbec možná a prípustná v prípade absolútne neplatného
právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon totižto nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť
vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému a každý
sa jej môže dovolávať. Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky,
hladí sa naň akoby neexistoval. Akákoľvek konvalidácia absolútne neplatného právneho úkonu je

celkom vylúčená. Na uvedenom fakte nič nemení ani vyššie uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky.4. Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca sa vo svojom vyjadrení pridržiava napadnutého
rozsudku a opakuje predošlé tvrdenia, a teda vo vyjadrení žalobcu sa nenachádzajú žiadne nové
skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaný 1/ už nevyjadril. Žalovaný 1/ svoje argumenty a odvolacie dôvody

uviedol v podanom odvolaní a preto len uvádza, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného odvolania
ako aj všetkých jeho ďalších vyjadrení.

5. Výzvou zo dňa 19.11.2025 (doručovanou spolu s predvolaním na pojednávanie odvolacieho súdu dňa
15.12.2025) odvolací súd vyzval zástupcov strán, aby sa najneskôr v lehote 10 dní od doručenia tejto

výzvy písomne vyjadrili
- k možnému použitiu ust. § 52, § 53 ods. 1 až 5 a ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, v rozhodnom znení; a ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, v rozhodnom
znení (ďalej len „ZoB“), ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci (rozsudkom Okresného súdu Trnava
z 20.5.2024 č. k. PN-15Csp/16/2019-341) neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. /Podľa §

382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,
vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili./
- skutkovo aj právne a/ k otázke ne/prijateľnosti zmluvného dojednania o predčasnom zosplatnení
úveru, b/ k otázke ne/splnenia predpokladov predčasného zosplatnenia úveru, c/ k otázke ne/platnosti

postúpenia pohľadávky najmä s poukazom na § 92 ods. 8 ZoB, vrátane spôsobu doručovania
a doručenia príslušných listín, vo vzťahu ku každému z úverov zvlášť. Zároveň im odvolací súd
oznámil, že zo súdu prvej inštancie bol vyžiadaný spis Okresného súdu Piešťany/Trnava sp. zn.
PN-20Csp/38/2020 /EOS KSI Slovensko, s.r.o. c/a A. B., o zaplatenie 16.912,22 eur a 153.188,92 eur
s príslušenstvom/.

Žalobca v podaní z 19.11.2025 reagoval na výzvu tak, že podľa jeho názoru pri zohľadnení § 52,
§ 53 ods. 1 až 5 a ods. 9 a § 565 O.z. v rozhodnom znení v spojení s § 92 ods. 8 ZoB je ešte
viac daná dôvodnosť žaloby. A to v prípade, ak by s ohľadom na uvedené zákonné ustanovenia
považoval odvolací súd v rámci vyriešenia prejudiciálnej otázky príslušné úverové zmluvy za neplatné,
resp. za neplatné v príslušných častiach. Žalobca preto tvrdí, že aplikácia § 52, § 53 ods. 1 až 5

a ods. 9 a § 565 O.z. v rozhodnom znení v spojení s § 92 ods. 8 ZoB v rozhodnom znení je v
prejednávanej veci možná, dôvodná a podporujúca záver súdu prvej inštancie o neexistencii záložných
práv v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalobcu však aplikácia označených
ustanovení nie je ani určujúca, keď žalobca tvrdí, že pre vyhovenie jeho žaloby „postačuje“ samotný
fakt, že príslušné záložné zmluvy neobsahujú podstatné náležitosti tak, ako žalobca počas celého

konania tvrdil a preukazoval. V zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o otázku ne/
prijateľnosti zmluvného dojednania o predčasnom zosplatnení úveru, otázku ne/splnenia predpokladov
predčasného zosplatnenia úveru a otázku ne/platnosti postúpenia pohľadávky najmä s poukazom na
§ 92 ods. 8 Z. z. ZoB v rozhodnom znení, s ohľadom na aktuálne súdne rozhodnutia a prax vo veci
tzv. spotrebiteľského práva, možno zmluvné dojednanie o predčasnom zosplatnení úveru považovať

za tzv. neprijateľnú zmluvnú podmienku s tým spojeným následkom spočívajúcim jednak v nesplnení
predpokladov predčasného zosplatnenia úveru, a teda aj možnosti postúpenia pohľadávky s odkazom
na § 92 ods. 8 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Záverom žalobca touto cestou oznámil, že v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu Trnava
č. PN-20Csp/38/2020 z 10.11.2023 podal žalobca v postavení žalovaného v označenom súdnom konaní

opravný prostriedok. Ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní na deň 15.12.2025 a
súhlasil s jeho konaním v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu.
Žalovaný 1/ v podaní zo 4.12.2025 reagoval na výzvu tak, že o každej zo súdom nastolenej
otázke už bolo právoplatne rozhodnuté, a to vo vzťahu k obom zabezpečeným úverom. Rozsudkom
Okresného súdu Trnava, č. k. PN-20Csp/38/2020–351 zo dňa 10.11.2023 (ďalej len „exekučný titul“)

bolo právoplatne rozhodnuté tak, že „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 16.919,22
Eur, úrok vo výške 2.469,55 Eur, úrok z omeškania vo výške 1.022,67 Eur, úrok vo výške 5,49 %
ročne zo sumy 16.919,22 Eur od 07.12.2020 do zaplatenia, najviac do výšky 9.491,21 Eur, úrok z
omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 16.919,22 Eur od 07.12.2020 do zaplatenia a istinu vo výške
153.188,92 Eur, úrok vo výške 12.333,97 Eur, úrok z omeškania vo výške 11.661,64 Eur, náklady

spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2.186,- Eur, úrok vo výške 2,4 % ročne zo sumy 153.188,92
Eur od 07.12.2020 do zaplatenia, najviac do výšky 92.972,62 Eur, úrok z omeškania vo výške 3 %
ročne zo sumy 153.188,92 Eur od 07.12.2020 do zaplatenia, a to všetko do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ Nárokžalovaného 1/ voči žalobcovi vyplývajúci z oboch úverových vzťahov zabezpečených záložným právom
mu v zmysle exekučného titulu bol priznaný v plnom rozsahu. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť
dňa 20.1.2024 a vykonateľnosť dňa 20.4.2024. V predmetnom konaní boli zároveň okresným súdom

aplikované právne predpisy, na ktoré súd poukazuje. Nakoľko súd vo svojej výzve žalovanému 1/
oznámil, že si súdny spis Okresného súdu Trnava so sp. zn. PN-20Csp/38/2020 vyžiadal, tak žalovaný
1/ súdu z dôvodu hospodárnosti nepredkladá duplicitne exekučný titul ani súvisiace dokumenty, ktoré
tvoria obsah vyžiadaného súdneho spisu. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že nárok žalovaného
1/ z oboch úverových zmlúv mu bol právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu priznaný v celom

rozsahu, pričom platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ako aj platnosť postúpenia pohľadávky
na žalovaného ako aj neexistencia neprijateľných zmluvných podmienok bola v súdnom konaní so
sp. zn. PN-20Csp/38/2020 posúdená ako predbežná otázka, a teda nemožno opätovne posudzovať
platnosť právnych úkonov ako aj zmluvných ustanovení, ktorých platnosť bola podmienkou pre priznanie
pohľadávok z úverových zmlúv. Citoval čl. 2 ods. 2 a § 230 CSP a poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 22.2.2017 sp. zn. 8Cdo 125/2016, podľa ktorého konanie o žalobe na

splnenie povinnosti vytvára prekážku litispendencie pre konanie o žalobe o určenie, pretože otázka
či tu právo je alebo nie je, bude posúdená v konaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho
vzťahu alebo práva. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku
prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe aj podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 100/01, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 110/2003, podľa ktorého právoplatný rozsudok
o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre
konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého
skutkového základu. V zmysle vyššie uvedenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „NS SR“), tvorí právoplatné rozhodnutie o plnení prekážku právoplatne rozhodnutej

veci aj pre určenie práva, ktoré majú základ v priznanom nároku. Pokiaľ teda súd právoplatne priznal
žalovanému 1/ nárok z oboch úverových zmlúv, tak otázky, na ktoré sa dopytuje konajúci súd boli
právoplatne a nemenne vyriešené priznaním pohľadávky žalovanému 1/ keďže boli základom pre
rozhodnutie o jeho žalobe v konaní so sp. zn. PN-20Csp/38/2020. Okresný súd v Trnave v konaní so
sp. zn. TO-5Csp/31/2021 detailne posudzoval podmienky platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

ako aj podmienky platného postúpenia pohľadávky. S poukazom na uvedené žalovaný považuje za
nehospodárne ako aj právne bezvýznamné opakovať argumentáciu k platnému zosplatneniu úverov a
ich následnému postúpeniu nakoľko ju už uvádzal v konaní so sp. zn. TO-5Csp/31/2021 - a tento súdny
spis si súd vyžiadal - ale predovšetkým s ohľadom na právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie,
ktorým bola nezmeniteľne otázka platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti oboch úverov, otázka

platného postúpenia pohľadávok z oboch úverov ako aj otázka neexistencie neprijateľných zmluvných
podmienok v oboch úverových zmluvách vyriešená, pričom aj konajúci súd je z vôle zákonodarcu ako
aj judikatúry najvyšších súdnych autorít predmetným exekučným titulom viazaný.
Žalovaný 2/ v podaní z 8.12.2025 uviedol, že sa ospravedlňuje za neúčasť na pojednávaní dňa
15.12.2025 a súhlasí, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, na výzvu odvolacieho súdu nereagoval.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolaciedôvody(§365ods.1písm.b/ah/CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdaných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), na nariadenom odvolacom pojednávaní
(§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval v potrebnom rozsahu dokazovanie a tiež ho doplnil, a dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenia ani na zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie, preto ho zmenil.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo určenie, že na základe dvoch
zavkladovaných zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (uzavretých žalobcom a
právnou predchodkyňou žalovaného 2/ ako záložcami na jednej strane a OTB Banka Slovensko,

a.s. ako záložným veriteľom na strane druhej) žalovaný 1/ nemá záložné právo k špecifikovaným
nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1/2 a žalovaného 2/ v
spoluvlastníckom podiele 1/2.Súd prvej inštancie tentoraz napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom I. určil, že na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 032/3013/12SU zo dňa 20.07.2012, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený vtedajšou Správou katastra Piešťany pod č. V 1834/12, a

na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 001/3011/13SU zo dňa
04.01.2013, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený vtedajšou Správou katastra Piešťany
pod č. V 13/13, uzavretých medzi žalobcom a žalovaným 2/ ako záložcami na jednej strane a právnym
predchodcom žalovaného 1/ spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. ako záložným veriteľom na
strane druhej, žalovaný 1/ nemá záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č.

XXXXpreokresPiešťany,obecA.akat.úz.A.včastiAakoParcelyregistraC"evidovanénakatastrálnej
mape - parc. č. 2821/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 100m2 a na liste vlastníctva č.
XXXXX pre okres Piešťany, obec A. a kat. úz. A. v časti A ako Parcely registra „C" evidované na
katastrálnej mape - parc. č. 2821/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 181 m2 a ako Stavby -
rod. domu s bytmi súp. č. XXX na parc. č. 2821/1, v časti B ako Byty a nebytové priestory - byt č. X
na prízemí vo vchode 1 vrátane spoluvlastníckeho podielu 40/207 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu 40/207 k pozemku, na ktorom je dom
súp. č. XXX postavený, byt č. X na 1.p. vo vchode 2 vrátane spoluvlastníckeho podielu 130/2017 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu
130/2017 k pozemku, na ktorom je dom súp. č. XXX postavený a byt č. X na 1.p. vo vchode 2
vrátane spoluvlastníckeho podielu 37/207 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na

príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu 37/207 k pozemku, na ktorom je dom súp. č. XXX postavený,
vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1/2 a žalovaného 2/ v spoluvlastníckom podiele ˝; II.
žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. žalobcovi voči
žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť správnosť postupu súdu prvej inštancie

a napadnutého (v poradí druhého) rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už
raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd
koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

S poukazom na cit. ust. § 390 CSP a skutočnosť, že rozsudok vo veci samej bol už raz odvolacím súdom
zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní
proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, odvolací súd na zopakovanie a doplnenie dokazovania
nariadil vo veci odvolacie pojednávanie (§ 385 CSP).
Na odvolacom pojednávaní dňa 15.12.2025 odvolací súd po vykonaní úkonov podľa § 180 CSP

rozhodol uzneseniami, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti žalobcu, žalovaných 1/ a 2/,
splnomocnenkýň žalobcu a žalovaného 2/ a otvoril pojednávanie. J. A. K. ako substitučný zástupca
splnomocnenkyne odvolateľa – žalovaného 1/ uviedol, že žalovaný 1/ sa v celom rozsahu pridržiava
jeho písomných podaní a pokiaľ ide o výzvu (odvolacieho) súdu v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu,
že ide o ďalšie skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť podanej žaloby, tak s uvedeným sa v žiadnom

prípade nemožno stotožniť, nakoľko bez ohľadu na právoplatne rozhodnutú vec, pokiaľ by súd dospel
k záveru, že pohľadávka nebola na žalovaného 1/ platne postúpená, tak žalobu je nevyhnutné zamietnuť
z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko v konaní by nevystupoval pravý záložný
veriteľ,atedasúdbynemoholrozhodnúťbezúčastiČSOB,ktorábybolaskutočnýmzáložnýmveriteľom.
S ohľadom na uvedené žalovaný 1/ navrhuje, aby súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu

vcelomrozsahuzamietneapriznážalovanému1/nároknanáhradutrovprvoinštančnéhoajodvolacieho
konania v plnom rozsahu.
Odvolací súd konštatoval v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP ktoré skutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná. Medzi stranami
sporu je nesporné uzavretie záložných zmlúv, avšak sporná je platnosť záložných zmlúv, splnenie

predpokladov predčasného zosplatnenia úverov, platnosť postúpenia pohľadávky so zabezpečením z
pôvodného žalovaného 1/ na žalovaného 1/, a existencia záložného práva žalovaného 1/. V záujme
predvídateľnosti svojho rozhodnutia uviedol odvolací súd predbežné právne posúdenie veci, vyslovil
názor, že v prípade vyhlásení mimoriadnej splatnosti, resp. zosplatnení oboch úverov ide o absolútne
neplatné právne úkony, v dôsledku čoho je neplatným aj postúpenie pohľadávok a žalovaný 1/ nie

je záložným veriteľom. Citoval z judikátu R 34/2025: Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza
zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom
určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 O.z. v znení účinnom do 31.10.2024).Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa
§ 37 ods. 1 O.z.).
Substitučný zástupca splnomocnenkyne žalovaného 1/ v nadväznosti na predbežné právne posúdenie

veci uviedol, že v prvom rade z neho nevyplýva, akým spôsobom sa odvolací súd vysporiadal
s judikovaním jeho nároku priamo žalovanému 1/, a teda s právoplatne rozhodnutou vecou.
V ďalšom poukázal na judikatúru Súdneho dvora, konkrétne rozsudok C-234/04 zo 16.3.2006,
v zmysle ktorého: „Zásada spolupráce vyplývajúca z čl. 10 ES neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby
neuplatnil vnútroštátne procesné normy na účel preskúmania súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudlo

právoplatnosť, a aby ho zrušil, ak sa ukáže, že je v rozpore s právom Spoločenstva.“. V tejto súvislosti
pripomenul dôležitosť zásady res iudicata, tak v právnom poriadku Spoločenstva ako aj vnútroštátnych
právnych poriadkoch. Na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov ako aj riadny
výkon spravodlivosti je totiž dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali
konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených pre
tieto opravné prostriedky. Odvolanie sa na rozsudok Súdneho dvora č. C-244/01. Obdobne súdny dvor

judikoval dôležitosť stability právnych vzťahov ako aj výkonu spravodlivosti pre právoplatne priznané
nároky v rozhodnutiach č. C-40/08 ako aj C-421/14. Poukázal aj na skutočnosť, že právoplatne priznaný
nárok akémukoľvek subjektu tvorí jeho majetok, a teda súd ako štátny orgán v rámci právneho štátu je
povinný zabezpečiť možnosť núteného výkonu súdneho rozhodnutia, ktorým je viazaný, a pokiaľ toto
právo odmietne oprávnenému subjektu, tak dochádza k porušeniu jeho ústavných práv garantovaných

nielen Ústavou ale aj Základnou listinou práv a slobôd. Žalovaný 1/ disponuje aj judikatúrou Ústavného
súdu v tejto súvislosti, pokiaľ súd odmietne rešpektovať právoplatne priznaný nárok, avšak s ohľadom
na akútnu potrebu riešenia tejto situácie nemá možnosť citovať z predmetného nálezu. S ohľadom na
uvedené sa preto žalovaný 1/ nestotožňuje s predbežným právnym posúdením súdu, v zmysle ktorého
mu bola odňatá možnosť vymôcť plnenie, ktoré mu bolo právoplatne judikované, ako aj postavenie

veriteľa pohľadávky z predmetných úverových zmlúv, ktoré mu bolo taktiež právoplatne priznané.
Odvolací súd na uvedenom pojednávaní zopakoval v potrebnom rozsahu dokazovanie vykonané pred
súdom prvej inštancie a doplnil dokazovanie listinami (výpismi z obchodného registra OTP Banka
Slovensko, a.s., a Československá obchodná banka, a.s., z 18.11.2025, výpismi z listov vlastníctva č.
XXXXX L. M. XXXX pre k. ú. A., vyhotovených 15.12.2025), a listinami z pripojeného spisu OS Trnava

sp. zn. PN-20Csp/38/2020 (Zmluva o OTP Refinanc úvere z 20.7.2012, č. zmluvy 032/3013/12SU,
Všeobecné obchodné podmienky OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov
pre obyvateľstvo, účinné od 1.1.2012, Posledná výzva pred zosplatnením z 15.3.2018 + doručenka,
Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 23.4.2018 +
2 doručenky, Zmluva o OTP EASY úvere, č. zmluvy 001/3011/13SU zo 4.1.2013, Posledná výzva pred

zosplatnením z 11.10.2018 + doručenka, Posledná výzva pred zosplatnením zo 7.3.2018 + doručenka,
Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, z 20.11.2018
+ 2 doručenky, Zmluva o postúpení pohľadávok z 11.12.2020, zoznam postupovaných pohľadávok
z 11.12.2020, rozsudok Okresného súdu Piešťany z 10.11.2021 č. k. 20Csp/38/2020-174 a uznesenie
Krajského súdu v Trnave z 31.1.2023 č. k. 10CoCsp/53/2022-272, Príloha k Zmluve o postúpení

pohľadávok medzi OTP Banka Slovensko, a.s., a EOS KSI Slovensko s.r.o. zo dňa 11.12.2020,
Zmluva o postúpení pohľadávok z 11.12.2020, rozsudok Okresného súdu Trnava z 10.11.2023 č. k.
PN-20Csp/38/2020-351 a uznesenie Krajského súdu v Trnave z 25.6.2025 č. k. 21CoCsp/7/2025-399,
s doložkami právoplatnosti).
Na otázku predsedníčky senátu, aby sa substitučný právny zástupca žalovaného 1/ vyjadril k otázke,

či žalovaný 1/ disponuje výzvou pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, tento
uviedol, že pokiaľ by žalovaný 1/ disponoval touto výzvou, tak by tvorila obsah súdneho spisu, ktorý
je pripojený (keď už v úvode pojednávania uviedol, že so spisom Okresného súdu Piešťany/Trnava
sp. zn. PN-20Csp/38/2020 je oboznámený). V záverečnej reči uviedol, že žalovaný 1/ považuje žalobu
v celom rozsahu za nedôvodnú s poukazom aj na jeho predošlé vyjadrenia ako aj ústne prednesy,

a teda s poukazom na právoplatne priznanú pohľadávku ako aj nedôvodné námietky ohľadom absencie
náležitostí v záložnej zmluve považuje záložné právo za naďalej existujúce s tým, že žalovaný 1/ je
záložným veriteľom. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného
súdu tak, že žalobu zamietne a žalovanému 1/ prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
K prípadnej aplikácii ust. § 257 CSP (ku ktorej mu dal odvolací súd možnosť sa vyjadriť) uviedol, že

nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať v tejto súvislosti.
Predchádzajúcim rozhodnutím v predmetnej veci (uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.10.2023 č.
k. 10CoCsp/90/2022-304) odvolací súd zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie (rozsudok
Okresného súdu Piešťany z 2.6.2022 č. k. 15Csp/16/2019-259), ktorým bola žaloba zamietnutá, a vecvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatoval správnosť
záveru súdu prvej inštancie o procesnej prípustnosti žaloby a danosti naliehavého právneho záujmu
žalobcu na žalobou požadovanom určení, ktorý bol ním riadne a dostatočne odôvodnený (Súd prvej

inštanciedôvodil,ževdanomprípadenaliehavýprávnyzáujemžalobcunapožadovanomurčenívyplýva
jednoznačne zo skutočnosti, že jeho právne postavenie je ohrozené. Žalobca tvrdí, že zmluvy o zriadení
záložného práva sú neplatné, aj napriek skutočnosti mu však bolo oznámené začatie výkonu záložného
práva realizáciou dobrovoľnej dražby. Po takomto oznámení už záložný veriteľ môže postupovať bez
súhlasu záložcu. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej

neistoty medzi žalobcom a žalovaným, a ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý
nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Podľa názoru súdu práve prebiehajúce konanie môže
neistotustránsporuodstrániťapredísťajvznikuďalšíchsporov/napr.oneplatnosťdobrovoľnejdražby/).
Vytkolvšaksúduprvejinštancie,žesaopomenulzaoberaťotázkouvecnejlegitimáciestránsporu,najmä
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ v spore. Uviedol, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho

konania (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku
je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva. Súd vecnú legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecnú legitimáciu
má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Na to, aby sa

niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní
ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či
on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho

sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma
žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie

idevtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnosti
objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok NS SR
sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Odvolací súd súdu prvej inštancie uložil v prvom rade sa zaoberať otázkou
vecnej legitimácie strán sporu, v prípade ak bude na oboch stranách daná potom otázkou obligatórnych
náležitostí zmlúv, podľa výsledku ich posúdenia príp. podrobiť článok I. zmlúv o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti posúdeniu podľa § 53 O.z. v spojení s § 54 ods. 1a 2 O.z.
Súd prvej inštancie po vrátení mu veci odvolacím súdom v poradí druhom (tentoraz napadnutom)
rozsudku uviedol, že vzhľadom na to, že predmetná žaloba je žalobou určovacou podľa § 137 písm.
c/ CSP, prvotne sa zaoberal tým, či je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení.
Už v rozhodnutí, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené, dospel k záveru, že v danej veci naliehavý

právny záujem vyplýva jednoznačne zo skutočnosti, že právne postavenie žalobcu je ohrozené. Žalobca
tvrdí, že zmluvy o zriadení záložného práva sú neplatné, aj napriek tejto skutočnosti mu však bolo
oznámené začatie výkonu záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby. Po takomto oznámení už
záložný veriteľ môže postupovať bez súhlasu záložcu. Ďalej uviedol, že vecná legitimácia žalovaného
1/ ako právneho nástupcu pôvodne žalovaného - OTP Banka Slovensko, a.s., ktorý uzavrel predmetné

záložné zmluvy ako záložný veriteľ, je daná, keď v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávok,
ktorébolipredmetomzáložnýchzmlúv,čímzáložnéprávoprešlonanadobúdateľapohľadávky,pretosúd
uznesením č.k. 15Csp/16/2019-159 zo dňa 15.11.2021 pripustil, aby do konania vstúpil právny nástupca
- spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.
Odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie o prípustnosti žaloby i danosti

naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktoré ani odvolateľ nespochybnil, tento
je daný aj s poukazom na zápis žalovaného 1/ ako záložného veriteľa na listoch vlastníctva.
Odvolací súd sa však po zopakovaní a doplnení dokazovania na odvolacom pojednávaní nemohol
stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že vecná legitimácia žalovaného 1/ ako právneho nástupcu
pôvodne žalovaného - OTP Banka Slovensko, a.s., ktorý uzavrel predmetné záložné zmluvy ako záložný

veriteľ, je daná tým, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré boli predmetom
záložných zmlúv, čím záložné právo prešlo na nadobúdateľa pohľadávky (preto súd uznesením č.k.
15Csp/16/2019-159 zo dňa 15.11.2021 pripustil, aby do konania vstúpil právny nástupca - spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o.). Odvolací súd sa nestotožňuje s tým, že vo vzťahu k predmetnej veciterajší žalovaný 1/ (EOS KSI Slovensko, s.r.o.) je právnym nástupcom pôvodne žalovanej 1/ (OTP
Banka Slovensko, a.s.) z dôvodu postúpenia pohľadávok a prechodu predmetných záložných práv na
žalovaného 1/, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa§80ods.1až3CSP:(1)Akpozačatíkonanianastalaprávnaskutočnosť,sktorousaspájaprevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho
miestoalebonamiestožalovanéhovstúpilten,nakohobolitietoprávaalebopovinnostiprevedenéalebo
na koho prešli. (2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k
prevodualeboprechoduprávaalebopovinnosti,aakstýmsúhlasíten,ktomávstúpiťnamiestožalobcu.

Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. (3) Ten, kto vstupuje do konania, prijíma
stav konania ku dňu jeho vstupu.
Ustanovenie upravuje situáciu, ak po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo
povinností, o ktorých sa koná (napr. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky alebo na základe
prevzatia dlhu). K procesnému nástupníctvu dochádza len vtedy, ak k singulárnej sukcesii došlo po
začatí konania (výnimočne môže ísť aj o univerzálnu sukcesiu bez straty procesnej subjektivity, napr.

pri predaji podniku).
V prípade interpretácie ustanovenia § 80 ods. 1 a 2 CSP je potrebné uprednostniť teleologický (e
ratione legis) a systematický výklad pred jeho doslovným gramatickým výkladom. Primárnym účelom
predmetného ustanovenia je úprava rozhodovania súdu o zmene strany sporu, ktorého výsledkom je
rozhodnutie vymedzujúce okruh subjektov konania. Z povahy tohto rozhodnutia je zrejmé, že ide o

procesné rozhodnutie. Právna náuka charakterizuje procesné rozhodnutie ako rozhodnutie, ktorým súd
upravuje svoj postup, ktorý (ešte len) smeruje k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Takéto právoplatné
rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci (§ 230 CSP) a nezakladá ani právoplatné vyriešenie
prejudiciálnej otázky vo vzťahu k uplatnenému nároku. Rozhodnutie vo veci samej následne predstavuje
výsledok celej činnosti súdu, inkorporujúceho všetky dôkazy a námietky, ktoré boli vznesené počas

celého konania. Pri rozhodovaní o zmene subjektu podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP súd skúma, či v danom
prípade ide o takú právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo
povinností (teda či nejde o takú právnu skutočnosť, ktorá podľa právnych predpisov nemôže mať za
následok prevod alebo prechod práv alebo povinností), či skutočne nastala (teda napr. že zmluva o
postúpení pohľadávky bola skutočne uzavretá) a či je v konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok

prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Otázkou, či tvrdené právo (povinnosť),
ktoré malo byť prevedené alebo malo prejsť na iného, tu naozaj je alebo či skutočne bolo prevedené, sa
súd nezaoberá, lebo sa týka už posúdenia veci samej, ku ktorému sa vyjadruje len v rozhodnutí o veci
samej. Inými slovami, otázku vecnej legitimácie posudzuje súd až v rozhodnutí o veci samej na základe
riadne vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci. (porovnaj závery uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 5. augusta 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2024) Na základe uvedeného je odvolací
súd názoru, že nie je pri rozhodovaní vo veci samej z hľadiska posúdenia pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného 1/ viazaný procesným rozhodnutím súdu prvej inštancie o zmene žalovaného 1/.
V rozhodnutí zo dňa 27. októbra 2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020 (publikovanom v Zbierke Stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súd Slovenskej republiky pod č. 6/2022) NS SR zvýraznil, že v sporoch

s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti (vecnou legitimáciou sa
rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy hmotné právo určuje, či žalobcovi svedčí tvrdené
subjektívne právo, inak povedané, či má nárok na plnenie, ktorého sa v konaní domáha; vecná
legitimácia je jedným z predpokladov úspešnosti v konaní - pozn.); dôkazné bremeno preukázania
splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky

zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.
V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti (R 6/2022).
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších predpisov, v rozhodnom znení: Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu (podľa poznámky 87ac - § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

v znení neskorších predpisov, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.)
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
(podľa poznámky 87ad - § 20 ods. 6 a 8 zákona č. 90/2016 Z.z.) Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebopobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 53 ods. 9 O.z. v rozhodnom znení, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 O.z. v rozhodnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena
sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť
zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je
zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto

účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať
voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami
s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú

zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu
a súčasne normuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy
môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať
osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. Rozhodnutie NS SR z 24.
apríla 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

všeobecných súdov Slovenskej republiky ako R 60/2018, jednoznačne stanovilo, že zákon č. 483/2001
Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim
činnosť bánk, ktorého § 92 ods. 8 súčasne veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka
postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež aj na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie
a bez súhlasu dlžníka. Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 vyššie citovaného zákona

musí banka a) písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b) ak je napriek písomnej výzve klient
v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, môže uplynutím uvedených 90 dní
pohľadávku postúpiť. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 O.z. pre rozpor so zákonom (nasledované ďalej
napr. v rozhodnutiach sp. zn. 7Cdo/26/2017, 4Cdo/83/2021, 5Cdo/36/2020, 4Cdo/162/2020). Vyššie

uvedenézákonomstanovenéšpeciálnepodmienkymusiabyťsplnenévprípadepostúpeniačoilenčasti
pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, keďže zákon o bankách je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku špeciálnym predpisom. Ak by tieto podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení
bankovej pohľadávky na nebankový subjekt neboli splnené, jedná sa o postúpenie pohľadávky v
rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 O.z. vylúčené (zakázané),

v dôsledku čoho ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 O.z. Inak povedané, citované ust.
§ 92 ods. 8 ZoB dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok.
Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu v zmysle citovaného ustanovenia je,
aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie
písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak určitá

pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné a zakázané), potom jej
„postúpenie“ je svojím obsahom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39
O.z. (nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi).
Podľa R 38/2025: Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie
pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo

i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa
ustanovenia§53ods.9Občianskehozákonníkaanioznámenieovyhláseníúveruzapredčasnesplatný.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2020 (uzavretej medzi OTP Banka Slovensko,
a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko s.r.o. ako postupníkom) malo prísť k postúpeniu postupníkovipohľadávok spolu s ich príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými, všetkých
pohľadávok a práv postupcu ako veriteľa voči dlžníkom a osobám, ktoré poskytli zabezpečenie
pohľadávok, a to peňažné ako aj nepeňažné vyplývajúce zo Zmlúv o úvere a zo Zabezpečovacích

dokumentov. Presná špecifikácia čísla Zmlúv o úvere, vrátane ich podpisu a výšky poskytnutého úveru
(podľa čl. III bodu 1 predčasne zosplatnených úverov) bola uvedená v Prílohe č. 1 b/ tejto Zmluvy. Aj
v prílohe 1a/ Zoznam postupovaných pohľadávok z 11.12.2020 sa nachádzajú obe úverové zmluvy
žalobcu.
Ako už bolo vyššie uvedené zástupca žalovaného 1/ na odvolacom pojednávaní k otázke, či žalovaný 1/

disponuje výzvou pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, uviedol, že pokiaľ by žalovaný
1/ disponoval touto výzvou, tak by tvorila obsah súdneho spisu Okresného súdu Piešťany/Trnava sp.
zn. PN-20Csp/38/2020.
Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Piešťany/Trnava sp. zn. PN-20Csp/38/2020 a ani z rozsudku
OkresnéhosúduTrnavaz10.11.2023č.k.PN-20Csp/38/2020-351auzneseniaKrajskéhosúduvTrnave
z 25.6.2025 č. k. 21CoCsp/7/2025-399 nevyplýva, že by žalovaný 1/ (v uvedenom konaní bol žalobcom)

predložil ako dôkaz osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho
peňažného záväzku, ktorú ust. § 92 ods. 8 ZoB predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky
na iný subjekt.
Takúto osobitnú výzvu žalovaný 1/ nepredložil ani nenavrhol ako dôkaz ani v predmetnom konaní.
Odvolací súd je s poukazom na uvedené názoru, že keďže ust. § 92 ods. 8 ZoB predpokladá pre

platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so
splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky
podľa ustanovenia § 53 ods. 9 O.z. ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný, potom mal
v okolnostiach danej veci za to, že podmienka pre platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle ust.
§ 92 ods. 8 ZoB v rozhodnom znení splnená nebola, žalovaný 1/ (pôvodný ani terajší) nepreukázal, že

existovala osobitná výzva banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného
záväzku. Postúpenie pohľadávky banky (pôvodného žalovaného 1/) na žalovaného 1/ je tak v zmysle
ust. § 39 O.z. absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom.
Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky umožňovalo banke
právo postúpiť inej osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú pohľadávku, resp. časť

pohľadávky, ktorá je splatná, a v tomto prípade došlo k postúpeniu nesplatných pohľadávok z úverových
zmlúv, išlo preto aj z tohto dôvodu o postúpenie v rozpore s uvedeným ustanovením, a o absolútne
neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 O.z. Totiž ešte predtým ako sa banka rozhodne
vzniknutú pohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom rade platne zosplatniť svoju pohľadávku a až
následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle § 92 ods. 8 ZoB (sp. zn. 1VCdo/4/2025).

Obdobne v rozsudku NS SR z 15.12.2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020, publikovaného pod R 4/2021,
bol vyslovený názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB, oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len
pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná. Konečná splatnosť úveru v zmysle Zmluvy o OTP
Refinanc úvere z 20.7.2012, č. zmluvy 032/3013/12SU (uzavretej medzi OTP Banka Slovensko, a.s.
a žalobcom ako dlžníkom), ktorou odvolací súd vykonal dokazovanie, bola 20.7.2042, a konečná

splatnosť v zmysle Zmluvy o OTP EASY úvere, č. zmluvy 001/3011/13SU zo 4.1.2013 (uzavretej medzi
OTP Banka Slovensko, a.s. a žalobcom ako dlžníkom), ktorou odvolací súd vykonal dokazovanie, bola
10.1.2033 (obe zmluvy z pripojeného spisu OS Trnava sp. zn. PN-20Csp/38/2020). Z listín Vyhlásenie
úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 23.4.2018 a Vyhlásenie
úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, z 20.11.2018 (obe listiny

z pripojeného spisu OS Trnava sp. zn. PN-20Csp/38/2020, ktorých odosielateľom bola OTP Banka
Slovensko, a.s., adresátom žalobca a doručené boli podľa pripojených doručeniek ako žalobcovi, tak
aj žalovanému 2/), ktorými vykonal dokazovanie, odvolací súd zistil, že ani jedna z nich neobsahuje
konkretizáciu splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9

O.z. v rozhodnom znení). Tieto právne úkony nekonkretizujúce splátku sú preto nedostatočne určitými,
sankcionovanými neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 O.z.) /porovnaj R 34/2025 vyššie citovaný/. Odvolací
súd bol preto názoru, že tu bol teda i ďalší dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávok, a to neplatné
zosplatnenie úverov. Žalovaný 1/ nepreukázal, že došlo k platným právnym úkonom o predčasnej
splatnosti úverov poskytnutých žalobcovi, pričom bez ich preukázania nemožno považovať za platné

postúpenie predmetných bankových pohľadávok.
V dôsledku neplatného postúpenia pohľadávok so zabezpečením z pôvodného žalovaného 1/ na
žalovaného 1/ z vyššie uvedených dôvodov, sa žalovaný 1/ nestal záložným veriteľom a nemá záložné
právo k predmetným nehnuteľnostiam.Zo záložného práva vznikajú práva a povinnosti záložnému veriteľovi, t. j. tomu, kto má pohľadávku
zabezpečenúzáložnýmprávomaktomáprávonauspokojeniepohľadávkyzpredmetuzáložnéhopráva,
ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená a záložnému dlžníkovi, t. j. osobe, ktorá je vlastníkom

(majiteľom) predmetu záložného práva (zálohu), a ktorého majetok (jeho speňaženie) má byť použitý k
uspokojeniu záložného veriteľa, ak nebude dlh, ktorý zodpovedá založenej pohľadávke včas splnený.
Záložné právo má povahu akcesority, a ako také prechádza s vlastníctvom nehnuteľnosti. V konaní,
ktorého predmetom je určenie, či tu záložné právo je alebo nie je, sú teda nositeľmi práv a povinností,
o ktoré v konaní ide, záložný veriteľ, ktorý má pohľadávku zabezpečenú sporným záložným právom a

záložný dlžník, ktorý je vlastníkom predmetu sporného záložného práva (t. j. zálohu).
Pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ v predmetnom spore je daná tým, že je ako záložný veriteľ
zapísaný vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na listoch vlastníctva č. č. XXXXX a č. XXXX pre k. ú.
A., ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalobca a žalovaný 2/ (jedná sa o nerozlučné spoločenstvo,
§ 77 CSP). Podľa katastrálneho zákona sú údaje o práve k nehnuteľnosti (vrátane záložného práva)
hodnoverné, kým sa nepreukáže opak. Osoba zapísaná na LV je preto pre súd primárnym nositeľom

pasívnej vecnej legitimácie v otázkach týkajúcich sa tohto práva. Nakoľko žalovaný 2/ žalobu nepodal
a ako právny nástupca sa stal záložným dlžníkom, vystupoval v konaní ako žalovaný 2/. Vecnoprávna
povaha záložného práva spočíva v tom, že zaťažuje každého vlastníka predmetu záložného práva bez
ohľadu na prípadnú zmenu v subjekte vlastníctva tohto predmetu. Naproti tomu záložné právo vo vzťahu
k oprávnenému subjektu pôsobí in personam, a teda je viazané len na osobu veriteľa. Ak sa žaluje či

záložné právo existuje, stranami konania musia byť všetci tí, ktorých právne postavenie je tým priamo
dotknuté.
K námietke žalovaného 1/, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že pohľadávka nebola na žalovaného 1/
platne postúpená, tak žalobu je nevyhnutné zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie,
nakoľko v konaní by nevystupoval pravý záložný veriteľ, a teda súd by nemohol rozhodnúť bez

účasti ČSOB, ktorá by bola skutočným záložným veriteľom, odvolací súd uvádza, že táto námietka
je nedôvodná, nakoľko jednak v predmetnej veci nejde o žalobu o neexistenciu záložného práva
všeobecne, ale o učenie, že konkrétne žalovaný 1/ nemá záložné právo k nehnuteľnostiam, ďalším
dôvodom je, že iný záložný veriteľ ako žalovaný 1/ nie je na listoch vlastníctva zapísaný.
Žalovaný 1/ (v zastúpení substitučným zástupcom jeho splnomocnenkyne) sa na odvolacom

pojednávaní nestotožnil s predbežným právnym posúdením veci odvolacím súdom, ktorým mu bola
podľa neho odňatá možnosť vymôcť plnenie, ktoré mu bolo právoplatne judikované, ako aj postavenie
veriteľa pohľadávky z predmetných úverových zmlúv, ktoré mu bolo taktiež právoplatne priznané.
Z predbežného právneho posúdenia veci podľa neho nevyplýva akým spôsobom sa odvolací súd
vysporiadal s judikovaním jeho nároku priamo žalovanému 1/, a teda s právoplatne rozhodnutou vecou

(majúc zjavne na mysli vec vedenú na súde prvej inštancie pod sp. zn. PN-20Csp/38/2020). V tejto
súvislosti pripomenul dôležitosť zásady res iudicata, tak v právnom poriadku Spoločenstva ako aj
vnútroštátnych právnych poriadkoch. Na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov
ako aj riadny výkon spravodlivosti je totiž dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa
stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených

pre tieto opravné prostriedky. K týmto otázkam sa podrobne vyjadril aj v jeho podaní zo 4.12.2025 (viď
5. bod tohto rozsudku odvolacieho súdu).
Odvolací súd k týmto námietkam uvádza nasledovné:
Podľa§161ods.2CSPakideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.

Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a zistenie jej existencie v
každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Prekážka rozsúdenej veci znamená, že sa
už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. Táto prekážka nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide, keď sa začne opätovne konať o tom istom nároku alebo stave, o

ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
V súvislosti so splnením procesných podmienok môže súd vykonať dôkazy aj bez návrhu (§ 185 ods.
3 CSP), zohľadňujúc tiež špecifiká procesných postupov súdu v sporoch s ochranou slabšej strany (§
290 CSP a nasl.).
O prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak súd určitú otázku v konaní posúdil

prejudiciálne. Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže
tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci (uznesenie NS SR z 30. októbra 2014 sp. zn.
2MCdo/2/2014). Výrok o splnení povinnosti nemôže mať účinok na prejudiciálne posúdenie existencie
alebo neexistencie práva, ktoré determinuje výrok o plnení. Výrok o splnení povinnosti tak je prekážkouveci rozsúdenej len voči ďalším potenciálnym výrokom o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného
skutkového základu medzi tými istými subjektmi, nie voči meritórnemu určeniu determinujúceho práva.
Z výroku, že žalovaný je povinný plniť žalobcovi určitú peňažnú sumu, nie je možné vyvodiť výrok

o platnosti určitého právneho úkonu či (ne)existencii práva. Dovodzovať tieto závery z odôvodnenia
rozsudku je nesprávne, pretože účinky spojené s materiálnou právoplatnosťou môže nadobudnúť
iba a výlučne enunciát rozsudku, nie jeho odôvodnenie. Z tohto dôvodu uvedený výrok netvorí
prekážku res iudicata a ani nie je takým rozhodnutím, ktorým by bol v dôsledku prejudiciality súd
viazaný pri meritórnom alebo prejudiciálnom posudzovaní tejto otázky. Aby predchádzajúce posúdenie

nejakej otázky bolo záväzné, musela byť táto otázka priamym predmetom sporu a musela byť
posúdená vo výroku rozsudku. Ak teda bola medzi účastníkmi s konečnou platnosťou vyriešená otázka
hmotnoprávneho vzťahu, súd v neskoršom súdnom konaní o plnenie nemôže posudzovať danú otázku
inak. Neplatí to však naopak. Právne posúdenie predbežnej otázky v odôvodnení rozhodnutia o splnení
povinnosti nemôže predurčovať hmotnoprávny stav pre rozhodnutie o existencii alebo neexistencii práva
resp. právneho vzťahu. Súd je teda viazaný iba výrokom rozsudku, nie jeho odôvodnením. Materiálna

právoplatnosť sa vzťahuje iba na výrok rozhodnutia, pričom odôvodnenie slúži ako prostriedok výkladu
výroku.Jepotrebnézdôrazniť,žehocizprincípulegitímnychočakávanímožnopredpokladaťurčitúistotu
stránkonania,žeoichvecibuderozhodnutéobdobneakovoveciskutkovoaprávnepodobnej,legitímne
očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je súdu
daná právomoc zaujať nový názor v istej právnej otázke. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/115/2016,

ak bola medzi účastníkmi s konečnou platnosťou vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu, súd v inom
(novom) občianskom súdnom konaní nemôže posudzovať danú otázku inak, pričom je viazaný iba
výrokom rozhodnutia, nie jeho odôvodnením. Rozsudok NS SR z 28.11.2024 sp. zn. 5Cdo/161/2023
bol predmetom prieskumu Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý uznesením z 11.6.2025 sp.
zn. II. ÚS 352/2025 odmietol ústavnú sťažnosť, pričom vyhodnotil ako ústavne udržateľný záver NS

SR, v zmysle ktorého otázku hmotnoprávneho vzťahu, ktorá bola medzi stranami sporu s konečnou
platnosťou vyriešená v predchádzajúcom konaní, nemôže súd v inom súdnom konaní posudzovať
inak, avšak je viazaný iba výrokom rozhodnutia, t. j. pre súd je záväzné posúdenie predbežnej otázky
uskutočnené v inom konaní medzi totožnými sporovými stranami, ak ide o otázku, ktorá bola predmetom
konania a je obsiahnutá vo výroku rozhodnutia, pričom riešenie ostatných otázok, s ktorými sa súd

musel v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, nie je pre súd v inej veci záväzné. Uvedený právny
záver je v zhode s právnym názorom vysloveným ústavným súdom vo veci sp. zn. I. ÚS 171/2021 a
najvyšším súdom v uznesení sp. zn. 1Cdo/44/2010 publikovanom ako judikát R 40/2013, podľa ktorých
prejudicialita súdneho rozhodnutia znamená, že súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to,
o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov. Ako však explicitne vyplýva zo

spomínaného rozhodnutia najvyššieho súdu a implicitne z označeného rozhodnutia ústavného súdu,
pod právoplatným rozhodnutím je potrebné rozumieť právoplatný výrok súdneho rozhodnutia. (porovnaj
uznesenie NS SR z 30.9.2025 sp. zn. 9Cso/136/2023)
Z hľadiska posúdenia danosti prekážky res iudicata je tak nepochybné, že v konaniach vedených
pred súdom prvej inštancie (sp. zn. PN-20Csp/38/2020 a sp. zn. PN-15Csp/16/2019) nejde o vec tých

istých strán sporu (v predmetnom spore sp. zn. . PN-15Csp/16/2019 je stranou sporu aj D. E., ktorý
nebol stranou sporu vo veci sp. zn. PN-20Csp/38/2020), ani o tú istú vec – totožný nárok, v spore
sp. zn. PN-20Csp/38/2020 išlo o peňažné plnenie (vyplývajúce z úverových zmlúv) a v spore sp. zn.
15Csp/16/2019 ide o určenie, že žalovaný 1/ nemá záložné právo k nehnuteľnostiam (nešlo o žalobu
o určenie neplatnosti úverových zmlúv, ale o určenie neexistencie záložných práv žalovaného 1/), teda o

akcesorický právny vzťah, keď záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
veriteľa. Námietka odvolateľa - žalovaného 1/ o prekážke res iudicata tak nebola dôvodnou.
Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces.

Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami dospel k záveru (i keď na základe iného
právneho posúdenia veci ako súd prvej inštancie), že napadnutý rozsudok by bol vo výroku vecne
správny nebyť zrejmých pochybení (dvakrát nesprávne uvedený spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a pozemku – namiesto správneho „130/207“
nesprávny „130/2017“ v petite aj vo výroku oproti LV č. XXXXX byt č, X; a nesprávne označený jeden zo
záložcov vo výroku i petite žaloby - namiesto právnej predchodkyne žalovaného 2/ bol uvedený žalovaný

2/, hoci z obsahu žaloby vyplýva, že jedným zo záložcov bola právna predchodkyňa žalovaného 2/ a nie
žalovaný 2/), z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak
ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu (pri zachovaní spôsobu rozhodnutia
a teda faktickom potvrdení rozsudku).

9. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
Nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné znovu rozhodnúť aj o nároku

na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania je premietnutý úspech strán v konaní ako celku.
V zmysle zásady úspechu vo veci, žalobcovi, ktorý bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný,
bola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu voči žalovanému 1/. Z dôvodu,
že žalobca bol v prvom odvolacom konaní (10CoCsp/90/2022), ako aj v druhom odvolacom konaní

(21CoCsp/46/2024) úspešný v plnom rozsahu, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
(prvého i druhého) voči žalovanému 1/, v odvolacích konaniach neúspešnému, a to v plnom rozsahu.
Pri rozhodovaní o náhrade trov celého konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/, odvolací prihliadol
na skutočnosti vedúce k vzniku predmetného sporu, a rozhodol tak, aby rozhodnutie o náhrade trov
konania bolo komplexným zhodnotením a ukončením celého súdneho sporu.

Nepriznal však žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 2/ hoci by žalobcovi náhrada trov
prvoinštančného i odvolacích konaní patrila (z rovnakých dôvodov ako voči žalovanému 1/), keď mal za
to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalobcovi voči žalovanému
2/, ktoré spočívajú v procesnej situácii. Žalovaný 2/ rovnako ako žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým je na listoch vlastníctva zapísané záložné právo žalovaného 1/, ak

sa žaluje či záložné právo existuje, stranami konania musia byť všetci tí, ktorých právne postavenie
je tým priamo dotknuté. Nakoľko žalovaný 2/ žalobu nepodal a ako právny nástupca sa stal záložným
dlžníkom, vystupoval v konaní ako žalovaný. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi voči žalovanému 2/
nepriznal náhradu trov konania, keď žalovaný 2/ nezavinil predmetné konanie, žalobu nepodal, musel
však byť jeho účastníkom/stranou z vyššie uvedeného dôvodu.

10. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 3. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Ostatné , Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2025

Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2025