Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/137/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201019
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201019.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: ECO-DOMOV
Výstavba rodinných domov s. r. o., so sídlom Biskupa Kondého 4577/18, Dunajská Streda, IČO: 47 582
324, zastúpeného Slávik & Co. s.r.o., so sídlom Blagoevova 28, Bratislava, IČO: 47 252 367, proti
žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43 960 011 21/1365/24/2021-12544/2021 zo dňa
13.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie č.

4396001121/1365/24/2021-12544/2021zodňa13.04.2021avecvraciažalovanémunaďalšiekonanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava (ďalej
aj „inšpektorát“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“ na základe výsledkov kontroly,
vykonanej dňa 04.05.2020 za kontrolované obdobie od 01.10.2019 do 04.05.2020, rozhodnutím č.
4396100920/8710/34/2020-40326/2020 zo dňa 04.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil
žalobcovi podľa § 117 ods. 3 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“) pokutu 4 000 eur za to, že sa ako pôvodca odpadov na
prevádzke - stavba rodinných domov v lokalite Miloslavov – A. B., pozemky reg. „C“, parc. č. 135/14, č.
135/13, č. 135/11, č. 135/10 a č. 135/9, k. ú. B., dopustil:
a) porušenia § 14 ods. 1 písm. g) zákona o odpadoch v nadväznosti na § 3 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej
povinnosti (ďalej len „vyhláška MŽP SR č. 366/2015 Z. z.“) tým, že nepodal Ohlásenie o vzniku odpadu
a nakladaní s ním za rok 2019 na príslušný orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve (Okresný

úrad Senec) v zákonom stanovenej lehote do 28.02.2020, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
iného správneho deliktu podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch,
b) porušenia § 14 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch v nadväznosti na § 1 ods. 1 vyhlášky MŽP
SR č. 366/2015 Z. z. a Prílohy č. 1 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, v znení vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 320/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov (ďalej len
„Katalóg odpadov“) tým, že ako pôvodca odpadu nezaradil alebo nezabezpečil správne zaradenie

odpadu podľa Katalógu odpadov. Žalobca viedol evidenciu odpadov s kat. č. 20 03 07 – objemný
odpad, patriaci do skupiny komunálnych odpadov, ktoré vznikajú hlavne z domácností, napriek tomu,
že pri jeho činnosti ide o stavebné odpady patriace do skupiny 17 a viedol evidenciu odpadov s kat.
č. 15 01 06 – zmiešané obaly, čo však nezodpovedalo skutočne vyprodukovaným odpadom, nakoľkokontroloubolozistené,žeidenajmäoobaly(materiálplast,papier),ktoréjemožnézaradiťmedziostatné
špecifikované obaly do skupiny 15 podľa Katalógu odpadov, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
iného správneho deliktu podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch,

c) porušenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch tým, že nezhromažďoval odpady vytriedené podľa
druhov odpadov a nezabezpečil ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom,
najmä pred poveternostnými vplyvmi. Žalobca na prevádzke (stavbe) zhromažďoval odpady ako napr.
odpady z obalov – papierové krabice, rôzne plastové vrecká a fólie, plasty, drevo, betón, dlažbu, obklad,
plastové vedrá, chráničku kábla, iba podľa hmotnosti na ľahšie a ťažšie a podľa toho ich ukladal v

rozdielnych nádobách, ako napr. vo veľkokapacitnom kontajneri, ktorý nebol zabezpečený ani sieťou
ani plachtou proti znehodnoteniu a nežiaducemu úniku odpadov, čím naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty iného správneho deliktu podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 43 960 011 21/1365/24/2021-12544/2021 zo dňa 13.04.2021 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o

správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zmenil tak, že žalobcovi podľa § 117 ods. 3 zákona o
odpadoch uložil pokutu 8 000 eur s tým, že ostatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia zostáva
bez zmeny.

II.

Žaloba

3. Žalobou zo dňa 16.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal,
že počas výkonu kontroly nebolo zistené znečistenie okolia stavby, priľahlej ulice, okolitých domov

a neďalekej lúky. Keďže sám orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že stavba bola čistá a
zabezpečená proti znečisteniu okolia odpadom, mal v rámci posúdenia porušenia povinností žalobcom
postupovať podľa § 117 ods. 1 a nie podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch, keď žalobca povinnosť
podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch neporušil. Na túto skutočnosť poukázal žalobca už vo
svojom odvolaní, avšak žalovaný sa s týmto argumentom v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal.

4. Odkazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca tiež namietal, že ak
mu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uložil pokutu 8 000 eur, ktorá je oproti pokute uloženej
prvostupňovým rozhodnutím navýšená o sumu 4 000 eur v neprospech žalobcu, takéto rozhodnutie
žalovaného je v rozpore s § 327 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný

poriadok“).

III.
Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.09.2021 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal
na to, že žalobca neuviedol v žalobe žiaden argument proti zistenému porušeniu povinnosti podľa §
14 ods. 1 písm. a) a g) zákona o odpadoch a zároveň ani nijakým spôsobom nevyvrátil, že odpady,
ktoré na stavbe zhromažďoval, boli nevytriedené, čo bolo kontrolou preukázané. Pokiaľ ide o povinnosť
zabezpečiť vytriedené odpady pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom,

ide o preventívnu povinnosť, a teda postačuje, že žalobca svojím konaním resp. svojou pasivitou
nazhromaždený odpad takto nezabezpečil. Skutočnosť, či bolo zistené znečistenie okolia stavby nemá
podľa žalovaného vplyv na vyvodenie zodpovednosti za porušenie § 14 ods. 1 písm. b) zákona o
odpadoch.

6.Vsúvislostisuplatnenímzásadyzákazureformatioinpeiusvadministratívnomkonanídalžalovanýdo
pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžhpu/1/2009 zo dňa 30.12.2013,
nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 880/08 zo dňa 28.01.2009 a uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/14/2011 zo dňa 29.02.2012 a sp. zn. 7Sž/110/02
zo dňa 10.12.2002.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného7. Žalobca v replike zo dňa 16.06.2021 zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Žalovaný v duplike
zo dňa 15.11.2021 zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k žalobe.

V.
Konanie na správnom súde

8. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave

(ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným
rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená
pod sp. zn. BA-2S/137/2021.

9. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10 a § 13 ods. 1
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom
súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej
správy prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania,

predchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

10. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 11.12.2025, pretože boli splnené
podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania
vovecinežiadali.Miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolidňa16.10.2025oznámenénaúradnej

tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.

VI.
Relevantné právne predpisy

11. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

12. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach

správneho trestania.

13.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

14. Podľa § 3 ods. 7 zákona o odpadoch triedenie odpadov je delenie odpadov podľa druhov, kategórií
alebo iných kritérií alebo oddeľovanie zložiek odpadov, ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné
druhy odpadov.

15. Podľa § 6 ods. 1 zákona o odpadoch hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie

týchto priorít: a) predchádzanie vzniku odpadu, b) príprava na opätovné použitie, c) recyklácia, d) iné
zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, e) zneškodňovanie.

16. Podľa § 14 ods. 1 zákona o odpadoch držiteľ odpadu je povinný a) správne zaradiť odpad alebo
zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov, b) zhromažďovať odpady vytriedené

podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim
únikom, g) ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva
a uchovávať ohlásené údaje.

17. Podľa § 77 ods. 2 zákona o odpadoch pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri stavebných

prácach a demolačných prácach, vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke
alebo v inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, je právnická osoba
alebo fyzická osoba – podnikateľ, pre ktorú sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú; pri vykonávaníobdobných prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadov ten, kto uvedené práce vykonáva. Pôvodca
odpadu zodpovedá za nakladanie s odpadmi podľa tohto zákona a plní povinnosti podľa § 14.

18. Podľa § 112 ods. 2 prvá veta zákona o odpadoch ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná
osoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými
na jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona,
uloží jej pokutu podľa § 117.

19. Podľa § 113 ods. 1 zákona o odpadoch ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na
konanie sa podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

20. Podľa § 116 ods. 2 zákona o odpadoch pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah
a čas trvania protiprávneho konania.

21. Podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch pokutu od 500 eur do 50 000 eur uloží príslušný orgán štátnej
správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší
povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. a), f), g), h), n);

22. Podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur uloží príslušný orgán

štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá
poruší povinnosť podľa § 6 ods. 10; § 12 ods. 1, 2, 6; § 14 ods. 1 písm. b), c), d), e), i), j), m);

23. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. na účely vedenia evidencií sa odpady zaraďujú
podľa Katalógu odpadov.

24. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním
sa podáva za obdobie kalendárneho roka do 28. februára nasledujúceho roka príslušnému okresnému
úradu; ak ide o mobilné zariadenie na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, príslušnému
okresnému úradu v sídle kraja podľa miesta nakladania s odpadom.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

25. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho

poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu o uložení pokuty žalobcovi podľa § 117 ods. 3
zákona o odpadoch v sume 4 000 eur za porušenie povinností podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) a g) zákona
o odpadoch tak, že žalobcovi uložil podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch pokutu 8 000 eur s tým, že
ostatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia zostáva bez zmeny.

26. Z administratívneho spisu vyplýva, že inšpektorát vykonal dňa 04.05.2020 kontrolu na úseku
odpadového hospodárstva podľa zákona o odpadoch v prevádzke (stavbe), bližšie špecifikovanej bode
1. tohto rozsudku. Za kontrolované obdobie od 01.10.2019 do 04.05.2020 bolo zistené, že žalobca ako
pôvodca odpadu podľa § 77 ods. 2 zákona o odpadoch porušil § 14 ods. 1 písm. a), b) a g) zákona
o odpadoch.

27. Vychádzajúc zo žalobných bodov, žalobca vecne nenamietal vo vzťahu k zisteniam o porušení
povinností podľa § 14 ods. 1 písm. a) a g) zákona o odpadoch. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že
rozsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
žalobcom v správnej žalobe. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP majú tvoriť obsah žaloby a
určovaťrozsahpreskúmaniazákonnostirozhodnutiasprávnymsúdom,ktorýmjepodľa§134ods.1SSP
viazaný. Z uvedených ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde
nadnávrhystrán),ktorúmusísprávnysúdzásadneaplikovaťvovšetkýchveciach,vktorýchpreskúmava
na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (pozri napr.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021). Vo veciach
správneho trestania nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby iba za predpokladu podľa
§ 195 SSP.28. Námietky žalobcu smerovali k zistenému porušeniu povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b)
zákona o odpadoch. Žalobná argumentácia spočívala v tom, že počas výkonu kontroly nebolo zistené
znečistenie okolia stavby, priľahlej ulice, okolitých domov a neďalekej lúky, z ktorého dôvodu mal žalobca

za to, že z jeho strany k porušeniu povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch nedošlo,
a preto mu mala byť uložená pokuta podľa § 117 ods. 1 a nie podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch.

29. Z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch pre držiteľa odpadu vyplýva jednak povinnosť
zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov, ako aj povinnosť zabezpečiť vytriedené

odpady pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom. Cieľom povinnosti podľa §
14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch je zabrániť zmiešavaniu odpadov, ktoré by mohlo sťažiť alebo
znemožniť ich ďalšie spracovanie, ako aj zabrániť odcudzeniu odpadov, prípadne iným nežiaducim
únikom. Druh odpadu je označený v Katalógu odpadov šesťmiestnym číslom (§ 1 ods. 3 Katalógu
odpadov). Z povinnosti zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov je možná výnimka, len ak držiteľ
odpadu získa súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. i) zákona o odpadoch.

30. Žalobca v správnej žalobe nijakým spôsobom nenamietal závery orgánov verejnej správy, že z jeho
strany došlo k porušeniu povinnosti zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov. Kontrolou
bolo zistené, že žalobca na stavbe zhromažďoval odpady (napr. odpady z obalov – papierové krabice,
plastové vrecká a fólie, plasty, drevo, betón, dlažbu, obklad, plastové vedrá, chráničku kábla) iba

podľa hmotnosti na ľahšie a ťažšie a podľa toho ich ukladal v rozdielnych nádobách, ako napr. vo
veľkokapacitnom kontajneri. Takto zhromaždený odpad nemožno považovať za vytriedený v zmysle §
3 ods. 7 zákona o odpadoch.

31. Ďalej bolo kontrolou zistené, že uvedený veľkokapacitný kontajner sa nachádzal vedľa oplotenia

stavby z vonkajšej strany na ulici, tento bol otvorený a nebol ničím zabezpečený (napr. sieťou alebo
plachtou) proti znehodnoteniu, odcudzeniu alebo inému nežiaducemu úniku odpadov, najmä z dôvodu
poveternostných podmienok, keď sa v kontajneri okrem iného nachádzali aj ľahšie odpady (papierové
krabice, igelitové vrecká).

32. Čo sa týka povinnosti držiteľa odpadu zabezpečiť vytriedené odpady pred znehodnotením,
odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, správny súd sa vzhľadom na formuláciu tejto povinnosti,
obsiahnutú v § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch, stotožnil so záverom orgánov verejnej správy,
že ide o preventívnu povinnosť, čo znamená, že na to, aby bolo konštatované porušenie uvedenej
povinnosti postačuje, že žalobca svojím konaním resp. nekonaním nezabezpečil odpad pred jeho

znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, a teda sa nevyžaduje, aby aj k reálnemu
znečisteniu okolia došlo. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že počas výkonu kontroly nebolo
zistené znečistenie okolia stavby, priľahlej ulice, okolitých domov a neďalekej lúky, čo skonštatoval
aj samotný orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Zároveň mal správny súd
z obsahu napadnutých rozhodnutí preukázané, že sa v nich neuvádza, že stavba bola zabezpečená

proti znečisteniu okolia odpadom tak, ako to tvrdil žalobca v správnej žalobe. Na základe uvedeného
vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú námietku žalobcu, že k porušeniu § 14 ods. 1 písm. b) zákona
o odpadoch z jeho strany nedošlo.

33. Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4, 5,

§ 18 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, a že žalovaný postupoval v rozpore s platnými zákonmi (bod 16.
správnej žaloby), správny súd v tejto súvislosti opätovne uvádza, že rozsah súdneho prieskumu žalobou
napadnutého rozhodnutia je vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej
žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy,
avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie, vzťahujúcej sa k preskúmavanému prípadu,

žiadny priestor k prieskumu zo strany správneho súdu nedáva, a preto musí byť takáto všeobecná
námietka vyhodnotená ako nedôvodná. Súd je totiž povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa
týka veci a je zároveň konkrétny, teda formulovaný dostatočne jasným spôsobom.

34. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že žalovaný nebol v zmysle zásady zákazu zmeny

k horšiemu (reformatio in peius) oprávnený uložiť žalobcovi vyššiu pokutu ako orgán verejnej správy
prvého stupňa v rozhodnutí, proti ktorému podal žalobca odvolanie.35. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že postavenie žalobcu ako odvolateľa sa rozhodnutím
žalovaného na základe ním podaného odvolania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého
stupňa o uložení pokuty zhoršilo. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta 4 000 eur.

Na základe odvolania podaného žalobcom, žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové
rozhodnutie tak, že žalobcovi uložil pokutu 8 000 eur s tým, že ostatná časť výroku prvostupňového
rozhodnutia zostáva bez zmeny.

36. Správny súd uvádza, že zákaz zmeny k horšiemu (reformatio in peius) je jednou zo základných

zásad trestného konania, garantujúca zákaz zmeny k horšiemu, pokiaľ odvolanie proti odsudzujúcemu
rozsudku podá obvinený (§ 327 ods. 2 Trestného poriadku). Podľa § 322 ods. 3 druhá veta Trestného
poriadku v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe
odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak
môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Obdobne
podľa § 82 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v odvolacom konaní správny orgán nemôže zmeniť

uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti.
Správny poriadok, ktorý sa v zmysle § 113 ods. 1 zákona o odpadoch subsidiárne použije na konanie
o uložení pokuty za iný správny delikt podľa § 117 zákona o odpadoch, zásadu zákazu reformatio in
peius neupravuje.

37. Otázkou uplatnenia zásady zákazu reformatio in peius v rámci správneho trestania sa zaoberal
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Stk/2/2023 zo dňa 29.05.2025,
v odôvodnení ktorého uviedol, že:
„25. K potrebe posúdenia skutkov ako čiastkových útokov pokračovacieho správneho deliktu a rovnako
tak vo vzťahu k porušeniu zákazu reformatio in peius kasačný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

správneho súdu sp. zn. 5 Asan 12/2020 z 25. mája 2022, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk a
rozhodnutíNajvyššiehosprávnehosúdupodč.25/2022(ďalejlen„R25/2022ZNSS“),zktoréhovyplýva,
že ustanovenie § 195 písm. c) a d) SSP nešpecifikuje, ktoré zásady trestného konania a ukladania
trestov je potrebné vziať v určitej oblasti správneho trestania do úvahy, keďže z formulácie „ktoré je
potrebné použiť“ vyplýva, že treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ktoré z týchto zásad majú byť

v konkrétnom administratívnom konaní uplatnené, a to s ohľadom na účel, ktorý tá-ktorá zásada sleduje.
Kasačný súd práve s poukazom na toto rozhodnutie uložil správnemu súdu v ďalšom konaní vyhodnotiť,
či v danom administratívnom konaní bolo potrebné posudzovať skutky žalobcu nie ako samostatné
porušenia, ale ako čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu a v nadväznosti na to prípadne
uplatniť príslušnú zásadu ukladania trestov, resp. či bolo potrebné uplatniť zásadu trestného konania -

zákaz zmeny k horšiemu (reformatio in peius).
26. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 3Stk 1/2023 vo vzťahu k aplikácii zásady zákazu
reformatio in peius uviedol, že je potrebné v zmysle rozhodnutia R 25/2022 ZNSS vyhodnotiť jej
potrebnosť použitia v práve posudzovanej veci. Konkrétne má správny súd vyhodnotiť, či sa má táto
zásada v posudzovanej veci použiť, prípadne v akom rozsahu, pričom na tento účel je nevyhnutné

identifikovať a analyzovať právny predpis regulujúci konanie o určitom správnom delikte a predmet a
účel daného konania. Súčasťou posúdenia musí byť podľa názoru Najvyššieho správneho súdu SR
aj úvaha o ochrane verejného záujmu, chráneného tým-ktorým predpisom správneho práva, pričom je
treba posúdiť, či je uplatnenie trestnoprávnej úpravy spôsobilé ochrániť páchateľa správneho deliktu
pred neproporcionálnym postihovaním a súčasne, či sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému

verejnému záujmu.
28. ...Rozhodnutie R 25/2022 vychádzajúce z § 195 písm. c) a d) SSP tak stanovilo pri aplikácii
základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku a zásad ukladania trestov podľa
Trestného zákona v konkrétnom prípade základné kritérium, ktorým je posúdenie, či (i) uplatnenie
trestnoprávnej úpravy je spôsobilé ochrániť páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym

postihovaním a (ii) či sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému verejnému záujmu. Uvedené
znamená, že tieto zásady sa neaplikujú automaticky, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo zákonného
znenia už spomínaného ustanovenia.
29.Vsúvislostispotrebouaplikáciezásadyzákazureformatioinpeiussprávnysúdvychádzalzodbornej
spisby, ktorá k aplikácii tejto zásady zaujala jednoznačný záver, a to, že účinnosťou Správneho súdneho

poriadku je nutné bez výnimiek túto zásadu aplikovať nielen na prejednávanie iných správnych deliktov
v rámci správneho konania, ale i vo vzťahu k § 82 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) z dôvodu, že ide o bezvýhradne sa aplikujúcu
zásadu trestného konania (§ 195 písm. c) SSP). Pre takýto záver však nemožno ešte v súčasnejrozhodovacej činnosti kasačného súdu, ako aj jeho kompetenčného predchodcu - správneho kolégia
Najvyššieho súdu SR, nájsť jednoznačnú oporu. Rôznorodosti v rozhodovacej činnosti prispieva aj to, že
samotná zásada zákazu reformatio in peius pre oblasť správneho trestania prináša variabilné situácie.

Napríklad odvolací správny orgán na základe podaného odvolania rozhodnutím (i) sám zvýši pôvodne
uloženúpokutuprvostupňovýmsprávnymorgánomalebo(ii)zrušíprvostupňovérozhodnutiezdôvodu1.
nedostatočne zisteného skutkového stavu, 2. jeho nepreskúmateľnosti alebo 3. sa stotožní so záverom
prvostupňového správneho orgánu, že odvolateľ sa správneho deliktu alebo priestupku dopustil, ale
nestotožní sa s výškou pokuty, ktorú považuje za neprimerane nízku vo vzťahu k povahe spáchaného

priestupku/správneho deliktu. Veľmi jednoducho povedané „uložil si málo“, „ulož viac“.
30. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Asan 17/2017 z 11. júna 2019 v bode 38 skonštatoval, že
ustanovenie § 82 zákona o priestupkoch vyjadruje zásadu zákazu reformatio in peius, keď odvolací
správny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové
podstatné skutkové okolnosti. Toto rozhodnutie však nerieši situáciu, či k porušeniu zásady zákazu
reformatio in peius dôjde v situácii, keď odvolací správny orgán zruší prvostupňové rozhodnutie, avšak

nie za účelom doplnenia dokazovania ale s pokynom na zvýšenie sankcie.
31. Najvyšší súd SR ďalej v rozsudku sp. zn. 2Sžo 127/2015 z 28. februára 2018 zastal právny názor,
v zmysle ktorého, ak by sa bezvýhradne akceptoval zákaz reformatio in peius, v prípade pochybenia
prvostupňového správneho orgánu pri určení výšky pokuty (z akéhokoľvek dôvodu), ani pri zistení
nových skutočností by nebolo možné v odvolacom konaní pokutu zvýšiť, rozhodnutie by sa muselo buď

potvrdiť alebo zrušiť a vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, čo by nemuselo byť vždy v
súlade so zásadou hospodárnosti. Preto aj s poukazom na špecifiká úpravy ukladania sankcií podľa
Správneho poriadku nepovažoval za dôvodné automaticky akceptovať zákaz reformatio in peius v
odvolacom konaní.
32. Napríklad v rozhodnutí sp. zn. 3 Asan 14/2017 z 24. októbra 2018 Najvyšší súd SR v bode 38

na jednej strane uviedol, že zákaz zmeny k horšiemu v neprospech odvolateľa nie je možné pre
oblasť správneho trestania vyvodiť z ústavnoprávnych predpisov, ani z práva na spravodlivý proces
priznaného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na strane
druhej skonštatoval, že zmena rozhodnutia je vhodná vždy, keď prvostupňový orgán nesprávne použil
hmotnoprávny predpis alebo oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený skutkový stav. Na základe

uvedeného potom uzavrel, že situácia účastníka konania môže byť rozhodnutím odvolacieho orgánu aj
zhoršená, t. j. odvolací orgán môže rozhodnúť aj v jeho neprospech.
33. Kasačný súd sa ďalej oboznámil s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4 Stk 3/2021 z 19.
októbra2022,vktoromkasačnýsúdvbode58spoukazomnarozhodnutieNSSRsp.zn.3Sžhpu1/2013
v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 505/2015 doplnil, že podľa rozhodovacej praxe

súdov Slovenskej republiky nie je dokonca vylúčené ani to, aby v správnom konaní došlo k uloženiu
prísnejšieho postihu účastníkovi konania už v odvolacom konaní, teda na rozdiel od trestného práva,
v správnom trestaní princíp zákazu reformatio in peius neplatí tak prísne. K citovaným rozhodnutiam
kasačnýsúddodáva,žetietosatýkalisprávnehotrestaniavrámcihospodárskejsúťaže,vrámciktorejsú
pravidlá „trestania“ vzhľadom na chránený verejný záujem, ktorým riadne fungovanie trhu nepochybne

je, judikatúrou nastavené inak.
34. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 4Asan 1/2020 z 9. decembra 2021 posudzoval práve
situáciu, keď odvolací správny orgán sprísnil uloženú sankciu prihliadajúc na skutočnosť, ktorú
prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie nezobral do úvahy (touto skutočnosťou bolo, že
účastník konania sústavne od roku 2015 porušoval svoje zákonné povinnosti). Kasačný súd k tejto

situácii v bode 37 skonštatoval, že u žalovaného neexistovali žiadne zákonné prekážky na to, aby
zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu s vysloveným právnym
názorom, že má na recidívu ako na priťažujúcu okolnosť prihliadať. Podľa názoru kasačného súdu by
týmto spôsobom v danej veci došlo k zabezpečeniu vyššej miery ochrany procesných práv sťažovateľa,
ktorýbynáslednemalprávoprotitakejtonovejsankciiopäťpodaťopravnýprostriedok.Súčasnekasačný

súd v bode 39 skonštatoval, že zásada zákazu reformatio in peius sa v správnom trestaní neuplatňuje
tak rigidne, ako je tomu v prípade trestného práva.
35. Z načrtnutej judikatúry kasačnému súdu vychádza, že zásada zákazu reformatio in peius v rámci
správneho trestania platí, avšak na rozdiel od trestného procesu nie v absolútnom režime, teda neplatí
automaticky. Inak tiež povedané, zásada zákazu reformatio in peius platí, ale za podmienky, že chránený

verejný záujem v konkrétnom prípade neprevyšuje právo účastníka konania slobodne a bez strachu z
možného zhoršenia jeho situácie/postavenia podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým mu
bola uložená sankcia za jeho protiprávne konanie. V súlade s rozhodnutím R 25/2022 je na tento účel
potrebné posudzovať, či (i) uplatnenie trestnoprávnej úpravy je spôsobilé ochrániť páchateľa správnehodeliktu pred neproporcionálnym postihovaním a (ii) či sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému
verejnému záujmu.
36. Rovnako je potrebné prihliadať na to, že v rámci správneho trestania nevystupuje ako účastník

konania „verejný“ žalobca (prokurátor), ktorý by bol oprávnený aj v neprospech obvineného z priestupku
podať odvolanie proti výroku o vine a/alebo sankcii a preto povinnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie
pre rozpor s právnymi predpismi zaťažuje odvolací orgán (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho
správneho súdu ČR sp. zn. 2 As 212/2022 z 27. apríla 2023, bod 15).“
38. Kasačný súd považuje za potrebné opakovane poukázať na samotný účel zásady zákazu reformatio

in peius, ktorým je neodrádzať účastníka konania, ktorému bola prvostupňovým rozhodnutím uložená
sankcia, podať opravný prostriedok z dôvodu, že sa jeho situácia/postavenie môžu ešte zhoršiť.
V rámci trestného konania prichádza do úvahy zhoršenie postavenia obžalovaného iba z dôvodu
podania odvolania prokurátorom v jeho neprospech, čím je chránený verejný záujem v podobe záujmu
spoločnosti na tom, aby boli páchatelia trestných činov spravodlivo potrestaní. V rámci správneho
trestania však subjekt chrániaci verejný záujem absentuje. Verejný záujem je tak chránený konajúcimi

orgánmi verejnej správy, ktoré v prípade kolízie verejného záujmu a zákazu reformatio in peius musia
preukázať a náležite odôvodniť, že požiadavka ochrany verejného záujmu spočívajúca v potrebe
uloženia vyššej pokuty v podstatnom prevyšuje uplatnenie základnej zásady, ktorá má odvolávajúcemu
zabezpečiť istotu, že jeho situácia sa na základe ním podaného odvolania nezhorší.

38. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Stk/6/2024 zo dňa 26.09.2025, v zmysle ktorého: „Zákaz reformatio in peius (sudcovi, ktorý prejednáva
odvolanie, nie je dovolené zmeniť rozsudok k horšiemu – reformatio in peius iudiciappellato non licet“)
(porov. Digesta 49, 1, 1, pr. Ulpianus), je zásadou rímskoprávnej tradície, ktorá je ako základná zásada
trestného procesu zakotvená aj v slovenskom právnom poriadku. Zákaz reformatio in peius predstavuje

garanciu slobody využitia opravného prostriedku a teda i práva na obhajobu. Podstatou tejto zásady je
zaručiť subjektu možnosť napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom bez obáv a rizika, že sa jeho
situácia zhorší. Samozrejme, že v trestnom procese je uplatnenie tejto zásady výslovne normatívne
zakotvené a spája sa s podaním opravného prostriedku a to riadneho i mimoriadneho jednak zo strany
obvineného, resp. obžalovaného či odsúdeného alebo v ich prospech. V zmysle § 195 písm. c) a §

453 ods. 2 SSP súdy správneho súdnictva nie sú vo veciach správneho trestania viazané rozsahom
a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je
potrebné použiť na správne trestanie. Inak povedané aj na správne trestanie sa majú aplikovať tie
zásady trestného konania, ktorých použitie je potrebné. Podľa názoru kasačného súdu predstavuje
zákaz reformatio in peius takú zásadu trestného konania, ktorú je potrebné vo všeobecnosti vztiahnuť

aj na správne trestanie, ak s prihliadnutím na osobitné okolnosti týkajúce sa príslušnej administratívnej
normatívnej úpravy nie je takáto aplikácia vo verejnom záujme vylúčená (porovnaj rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/2/2023 z 29.5.2025).“

39. Podľa § 116 ods. 2 zákona o odpadoch sa pri ukladaní pokuty prihliada najmä na závažnosť, rozsah

a čas trvania protiprávneho konania. Citované zákonné ustanovenie je určitým návodom pre orgány
štátnej správy odpadového hospodárstva pri rozhodovaní o výške pokuty v konkrétnom prípade. Výška
pokút je v zmysle § 117 zákona o odpadoch ustanovená ako rozpätie. Stanovenie výšky pokuty, ak je
premietnutározpätímsadzby,kladiepodľanázorusprávnehosúduväčšienárokynaorgánštátnejsprávy
odpadového hospodárstva, ktorý musí zvážiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu a udeliť pokutu v

rámci daného rozpätia. Takto uloženú pokutu musí vo svojom rozhodnutí aj náležite odôvodniť.

40. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že inšpektorát pri ukladaní pokuty žalobcovi
uplatnil absorpčnú zásadu, nakoľko v prejednávanej veci došlo k súbehu viacerých správnych deliktov
(§ 117 ods. 1 a 3 zákona o odpadoch). Žalobcovi bola uložená pokuta za správny delikt podľa § 117 ods.

3 zákona o odpadoch, teda podľa ustanovenia zákona vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie
postihnuteľný. Podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch možno uložiť pokutu od 1 200 eur do 120 000
eur. Žalobcovi bola uložená pokuta 4 000 eur s tým, že inšpektorát vyhodnotil, že takáto výška pokuty
zodpovedá závažnosti protiprávneho konania, ktorého sa žalobca dopustil a je postačujúca na naplnenie
preventívnej, ako aj represívnej funkcie pokuty. Inšpektorát vzal v rámci rozhodovania o výške pokuty do

úvahy aj to, že žalobca sa protiprávneho konania na úseku odpadového hospodárstva dopustil prvýkrát,
že nešlo o úmyselné konanie a že porušením zákonnej povinnosti nedošlo k priamemu ohrozeniu
alebo poškodeniu životného prostredia a zdravia ľudí. Uvedené skutočnosti vyhodnotil inšpektorát akopoľahčujúcu okolnosť. Žalobca zároveň podľa prvostupňového rozhodnutia od začatia kontroly až po jej
ukončenie s inšpektorátom spolupracoval a prejavil snahu o nápravu protiprávneho stavu.

41. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dôvodom uloženia vyššej
pokuty žalobcovi bolo, že konanie žalobcu, ktorým sa dopustil porušenia povinností podľa § 14 ods. 1
písm. a) a b) zákona o odpadoch, považoval žalovaný za závažné, s nepriaznivým vplyvom na ďalšie
nakladanie s dotknutým odpadom, čo zároveň môže mať negatívny vplyv aj na životné prostredie.
Uvedenú skutočnosť považoval žalovaný za priťažujúcu okolnosť, z ktorého dôvodu výšku pokuty

uloženú orgánom verejnej správy prvého stupňa vyhodnotil ako nepostačujúcu.

42. Vychádzajúc z obsahu napadnutých rozhodnutí, ako aj zo záverov rozhodnutia R 25/2022, ktoré
stanovilo pri aplikácii základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku v konkrétnom
prípade ako základné kritérium ochranu páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym
postihovaním, dospel správny súd k záveru, že z vyššie uvedeného odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia žalovaného nebola preukázaná a ani náležite odôvodnená vyššia miera negatívnych
dôsledkov protiprávneho konania žalobcu, ktorá by odôvodňovala zmenu prvostupňového rozhodnutia
inšpektorátu v časti o uložení pokuty v neprospech žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
inšpektorátu nevytkol, že by vo veci nedostatočne zistil skutkový stav. Naopak, sám žalovaný
v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že skutkový stav bol orgánom verejnej správy prvého stupňa

zistený spoľahlivo. Žalovaný zároveň nezmenil výrok o vine, ale len výrok o sankcii. Ako už bolo uvedené
vyššie, cieľom povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch je zabrániť zmiešavaniu
odpadov, ktoré by mohlo sťažiť alebo znemožniť ich ďalšie spracovanie. A teda skutočnosť, že
zistené protiprávne konanie žalobcu iba mohlo viesť k ďalšiemu nesprávnemu postupu pri nakladaní
s dotknutým odpadom nemožno podľa názoru správneho súdu považovať za priťažujúcu okolnosť,

k čomu však závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí smerujú. Žalovaný v odvolacom konaní
a ani v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom takýto následný nesprávny postup pri nakladaní
s dotknutým odpadom a negatívny vplyv na životné prostredie nijakým spôsobom nepreukázal.
Naproti tomu inšpektorát v prvostupňovom rozhodnutí identifikoval viacero poľahčujúcich okolností
(i. žalobca sa protiprávneho konania na úseku odpadového hospodárstva dopustil prvýkrát, ii. nešlo

o úmyselné konanie, iii. nedošlo k priamemu ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia a zdravia
ľudí). Zároveň v prípade porušenia povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch ide
o administratívny nedostatok, čo nakoniec inšpektorát vo svojom rozhodnutí aj zohľadnil. Zároveň
správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo zápisnice z prerokovania protokolu z kontroly
č. 28/2020 zo dňa 01.07.2020 vyplýva, že žalobcovi bolo zo strany inšpektorátu uložené, aby do 10

dní od podpísania tejto zápisnice prijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin.
V napadnutých rozhodnutiach nebola žalobcovi uložená povinnosť v zmysle § 116 ods. 3 zákona
o odpadoch, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za
ktoré mu bola pokuta uložená. Navyše orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že žalobca od začatia kontroly až po jej ukončenie s inšpektorátom spolupracoval a prejavil

snahu o nápravu protiprávneho stavu, čo možno tiež považovať za poľahčujúcu okolnosť.

43. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v práve posudzovanej veci bola aplikácia
zásady zákazu reformatio in peius nevyhnutná na účely ochrany žalobcu pred neproporcionálnym
postihom zo strany žalovaného v odvolacom konaní, keď na základe žalobcom podaného odvolania sa

pokuta zo 4 000 eur navýšila až na 8 000 eur napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaného neboli identifikované také skutočnosti, ktoré by uloženie dvojnásobne vyššej pokuty, a
teda zmenu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
v neprospech žalobcu odôvodňovali. Ani správny súd v súdenej veci neidentifikoval žiadnu osobitnú
okolnosť, ktorá by pri zohľadnení s ňou spojeného verejného záujmu mala brániť aplikácií zákazu

reformatio in peius v prejednávanej veci.

44. S poukazom na uvedené zastáva správny súd názor, že v prípade žalobcu neboli dané také
okolnosti prípadu, ktoré by uprednostňovali verejný záujem na uložení vyššej pokuty, než aká mu bola
uložená prvostupňovým rozhodnutím, pred očakávaním žalobcu, že v prípade, ak podá odvolanie proti

prvostupňovému rozhodnutiu, sa jeho situácia nezhorší tým, že mu bude uložená vyššia pokuta.

45. Keďže v danom prípade neboli dané dôvody na vylúčenie aplikácie zásady zákazu reformatio in
peius, dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa§ 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Úlohou
žalovanéhobudevďalšomkonanípostupovaťvintenciáchtohtorozsudku,voveciopätovnerozhodnúťa
svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. Žalovaný v rámci rozhodovania prihliadne na charakter konania

o uložení pokuty, rešpektujúc zásady správneho trestania.

46. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

47. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa

§ 175 ods. 2 SSP.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.