Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/185/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207122
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122207122.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov – matka: D. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XX/
XX, H. H., zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so
sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, IČO: 36 854 956 a otec: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/
XX, F., zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. František Řihák, advokát, so sídlom Suvorovova
2678/19, Žilina, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina, Moyzesova 20, Žilina 1, o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 21P/160/2022-600 zo dňa 11. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., IV., V. a XI. p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch VI., VII., VIII., IX., X. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 14.00 hod., kedy otec maloletú A.
prevezmevškolskomzariadení,ktoréaktuálnenavštevujeamaloletúC.vpredškolskomzariadení,ktoré

aktuálne navštevuje, do pondelka do 08.00 hod., kedy otec maloletú A. odovzdá v školskom zariadení,
ktoré aktuálne navštevuje a maloletú C. v predškolskom zariadení, ktoré aktuálne navštevuje.
V prípade neprítomnosti detí v školskom a predškolskom zariadení otec maloleté deti prevezme od
matky a odovzdá matke pred Obecným úradom v H. H..
Táto všeobecná úprava sa neuplatní:
Počas letných prázdnin, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny rok
od 01.07. od 09.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 10.08. do 18.00 hod.,
pričom otec deti prevezme a po skončení stretnutia odovzdá matke pred Obecným úradom v H. H..

Počas vianočných prázdnin, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny
kalendárny rok 24.12. od 09.00 hod. do 16.00 hod. a od 26.12. od 16.00 hod. do 28.12. do 16.00 hod.
a každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 16.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 16.00 hod.,
pričom otec deti prevezme a po skončení stretnutia odovzdá matke pred Obecným úradom v H. H..
V uvedený deň a hodinu je matka povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a styk otcovi umožniť.
Ak sa z dôvodov na strane matky alebo maloletých detí niektorý styk neuskutoční, má otec právo na
náhradný termín stretnutia v rovnakom rozsahu podľa dohody rodičov; ak sa rodičia nedohodnú, otec

má právo určiť termín sám do jedného mesiaca od odpadnutia prekážky.

Vo výrokoch XII., XIII., XIV., XVI., XVII. a XVIII. rozsudok okresného súdu
p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. 21P/160/2022
zo dňa 11. marca 2022 rozhodol tak, že:

I. Súd zveruje maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej
starostlivosti matky.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 50 Eur s účinnosťou
od 02.09.2022 do 25.04.2023 a vo výške 80 eur s účinnosťou od doručenia rozhodnutia a to vždy do
20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
III. Nedoplatok na výživnom na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 02.09.2022 do

25.04.2023 vo výške 239,90 eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 10 eur spolu
s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok k rukám matky maloletej.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 50 eur mesačne
s účinnosťou od 02.09.2022 a sumou 60 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2024 a to vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky.

V. Nedoplatok na výživnom na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 02.09.2022 do
28.02.2025 vo výške 398,33 eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu
s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok k rukám matky maloletej.
VI. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatku
od 14.00 hod., kedy otec maloletú A. prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje a maloletú C.

v predškolskom zariadení, ktoré navštevuje, do nedele do 17.00 hod., kedy otec maloleté deti odovzdá
matke pred Základnou školou v H. H.. V prípade neprítomnosti detí v školskom a predškolskom zariadení
otec maloleté deti prevezme od matky pred Základnou školou v H. H..
Táto všeobecná úprava sa neuplatní:
VII. Počas letných prázdnin, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny

rok od 1.7. od 09.00 hod. do 10.7. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 10.8. do 18.00 hod.,
pričom otec deti prevezme a po skončení stretnutia odovzdá matke pred Základnou školou v H. H..
VIII. Počas vianočných prázdnin, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny
kalendárny rok 24.12. od 09.00 hod. do 16.00 hod. a od 26.12. od 16.00 hod. do 28.12. do 16.00 hod.
a každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 16.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 16.00 hod.,

pričom otec deti prevezme a po skončení stretnutia odovzdá matke pred Základnou školou v H. H..
IX. V uvedený deň a hodinu je matka povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a styk otcovi
umožniť.
X. Ak sa z dôvodov na strane matky alebo maloletých detí niektorý styk neuskutoční, má otec právo na
náhradný termín stretnutia v rovnakom rozsahu podľa dohody rodičov; ak sa rodičia nedohodnú, otec

má právo určiť termín sám do jedného mesiaca od odpadnutia prekážky.
XI. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
XII. Vyslovuje predbežnú vykonateľnosť tohto rozsudku vo výroku o zverení maloletých detí a vo výroku
o úprave styku otca s maloletými deťmi.
XIII. Ruší neodkladné opatrenie Okresného súdu Žilina č. k. 21P/160/2022-30 z 29.09.2022 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/2/2023-252 z 31.03.2023.
XIV. Ruší neodkladné opatrenie Okresného súdu Žilina č. k. 21P/24/2024-19 z 12.03.2024 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 14CoP/69/2024-52 z 25.04.2024.
XV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
XVI. Slovenská republika má nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100 %.

XVII. Matka je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 206,03 eur na účet Okresného súdu Žilina do 3
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
XVIII. Otec je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 206,03 eur na účet Okresného súdu Žilina do 3
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom došlým súdu dňa 02.09.2022 podala matka návrh vo veci

úpravyprávapovinnostírodičovkmaloletýmdeťom,ktorýmnavrhla,abybolimaloletédetizverenédojej
osobnej starostlivosti, otcovi uložená povinnosť prispievať na ich výživu, a to na maloletú A. sumou 100
eur mesačne a maloletú C. sumou 70 eur mesačne a aby sa styk otca s maloletými deťmi neupravoval.
1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,
§ 63 ods. 3, § 65 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplneníniektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“ a § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len „CMP“.
1.3 Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi výsluchom matky a otca

dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
Dôvodom bolo, že rodičia spolu nežijú, maloletá A. je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
o maloletú C. sa stará matka, otec sa s maloletou C. stretáva a plní si vyživovaciu povinnosť. Výkon
rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom je upravený na základe neodkladných opatrení
(uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 21P/160/2022-30 zo dňa 29.09.2022 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/2/2023-252 zo dňa 31.03.2023, uznesenie Okresného súdu Žilina č. k.
21P/24/2024-19zodňa12.03.2024vspojenísuznesenímKrajskéhosúduŽilinač.k.14CoP/69/2024-52
z 25.04.2024). Už v priebehu odvolacieho konania o nariadenom neodkladnom opatrení bol medzi
rodičmi prítomný rodičovský konflikt, ktorý sa za obdobie od rozpadu spoločnej domácnosti dodnes
zintenzívnil natoľko, že si vyžiadal nielen uloženie výchovného opatrenia rodičom (uznesenie Okresného
súdu Žilina č. k. 21P/160/2022-30 zo dňa 29.09.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.

k. 6Co/2/2023-252 zo dňa 31.03.2023) ale aj nariadenie výchovného opatrenia maloletej A. (uznesenie
Okresného súdu Žilina č. k. 21P/12/2024-34 zo dňa 13.02.2024), či vykonávanie opatrení v rodine pri
styku otca s maloletou C.. Účelom výchovného opatrenia bolo dosiahnutie pozitívnej komunikácie medzi
rodičmi v otázke týkajúcej sa realizovania striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletej A.
a realizácii styku otca s maloletou C.. Spolupráca s Referátom poradensko-psychologických služieb na

ÚPSVaR v Žiline prebiehala od júna 2023 do októbra 2024. Z poradensko-psychologického procesu
boli vypracované tri priebežné správy (z 20.09.2023, 13.12.2023 a 05.03.2024 a záverečná správa
z 05.02.2025). V rodine na základe odporúčania orgánu SPODaSK Žilina vykonával Centrum pre
deti a rodiny Bytča od 01.03.2024 opatrenia ambulantnou a terénnou formou na podporu riešenia
výchovných, sociálnych a iných problémov v rodine a v medziľudských vzťahoch (priebežné hodnotenie

výkonu opatrenia bolo vypracované dňa 25.03.2024 a 31.01.2025). Dňa 25.01.2024 ÚPSVaR Žilina,
odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie SPODaSK podal podnet na začatie konania pre podozrenie
z možného týrania maloletých detí. Súdu bolo podaním z 04.06.2024 predložené Odborné vyjadrenie
č. 5/2024 v trestnej veci ČVS: ORP-120/1-VYS-ZA-2024 a uznesenie ČVS: ORP-120/1-VYS-ZA-2024
z 29.05.2024 ktorým vyšetrovateľ v zmysle § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku vec podozrenia

zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného
poriadku odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197
Trestného poriadku. V konaní bolo nariadené aj znalecké dokazovanie znalcom z oboru psychológia,
odvetvia klinická psychológia detí č. 16/2024. Napriek rozdielnym vyjadreniam rodičov k znaleckému
posudku, aj vzhľadom na vyjadrenie účastníkov, že netrvajú na dopočutí znalca, k výsluchu znalca

nepristúpil. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že znalecký posudok je len jedným z radu dôkazov,
ktoré súd v tomto konaní posudzoval a vyhodnocoval a to v kontexte ostatných produkovaných dôkazov.
1.4 Po oboznámení sa s vykonanými dôkazmi a vyjadreniami samotných rodičov súd dospel k záveru,
že striedavá osobná starostlivosť u maloletých detí v súčasnosti nie je v záujme maloletých detí.
Vo vzájomnom vzťahu rodičov chýba schopnosť dohody v otázkach zabezpečovania starostlivosti

a výchovy maloletých detí, komunikácia medzi rodičmi je výrazne narušená, nedostatočná a rovnako tak
ajvnímaniedruhéhorodiča,jepoznačenéminulosťou,konfliktamiasprávanímmedzirodičmiporozpade
spoločnej domácnosti. Podľa súdu, aj napriek snahe odborníkov viesť rodičov v rámci odborného
poradensko-psychologického procesu sa tieto nedostatky nepodarilo odstrániť, či eliminovať, naopak
mali tendenciu narastať a prehlbovať sa. Napriek tomu, že striedavá osobná starostlivosť k maloletej A.

sa realizuje od apríla 2023 (na základe neodkladného opatrenia) atribúty vyššie uvedeného správania, či
schopnosti na strane oboch rodičov, ktoré by zverenie do striedavej osobnej starostlivosti podporili, súd
nezistil. Rodičovský konflikt, ktorý vznikol pri nezhode rodičov sa v priebehu súdneho konania prehĺbil
a výrazne narušil vzťahy medzi rodičmi a ich schopnosť konať a spolupracovať, sledujúc pri tom najlepší
záujem maloletých detí. V správaní a v prístupe rodičov k maloletým deťom badať výrazné rozdiely, čo

sa už prejavuje aj v správaní, no najmä v prežívaní detí, vzhľadom na vek je výraznejšie poznateľné
u staršej A.. Popisovaný rodičovský konflikt, s tým spojené správania rodičov voči sebe navzájom,
vrátane nedostatočnej a nevhodnej komunikácie, rozdielne správania a prístup rodičov k maloletým
deťom boli pre súd rozhodujúce pre hodnotenie a zvolenie vhodnej formy starostlivosti zo strany rodičov
o maloleté deti. Pre deti je dôležité mať stabilné rodinné prostredie a vytvorené podmienky pre zdravý

vývoj a radostné detstvo. Súd považoval za najvhodnejšiu formu starostlivosti výlučnú starostlivosť
matky, do ktorej aj maloleté deti zveril. Matka doposiaľ vykonávala osobnú starostlivosť o maloleté deti,
o maloletú C. od narodenia, o maloletú A. do jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti na základe
neodkladnéhoopatrenia.Vjejstarostlivostinebolizistenénedostatky,sociálnešetreniebolovykonávanéopakovane, rovnako neschopnosť matky zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti nebola preukázaná
ani v prebiehajúcom trestnom konaní na základe podnetu otca. Na strane matky sú vytvorené vhodné
podmienky pre všestranný rozvoj detí a pre zabezpečenie ich potrieb. Vzhľadom na viaceré odborné

vyjadrenia produkované v tomto konaní, súd poukázal najmä na schopnosť matky byť voči deťom
empatická, naplniť ich citové potreby, rešpektovať a konať v záujme maloletých detí a ktorý prístup
vzhľadom na vývoj vzťahov a prežívanie detí, súd vnímal ako dôležitý pre zdravý fyzický, psychický
a sociálny vývin.
1.5 Pri rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch

rodičov a prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. Súd výdavky maloletej A. určil sumou
245 eur a u maloletej C. sumou 243,50 eur. Výživné upravil od podania návrhu, t.j. od 02.09.2022 do
obdobia, kedy sa na základe vykonateľného uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/2/2023-252
zo dňa 31.03.2023 začala uplatňovať striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov a potom aktuálne
vzhľadom na zverenie maloletej A. do osobnej starostlivosti matky. Súd tak výživné na maloletú určil
vo výške 50 eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2022 do 25.04.2023 a vo výške 80 eur mesačne

súčinnosťouoddoručeniarozhodnutia,atovždydo20.dňavmesiacivopredkrukámmatky.Umaloletej
C. rozlíšil súd dve obdobia, v ktorých upravoval vyživovaciu povinnosť otca, a to od podania návrhu
a následne od zmeny príjmu otca, t.j. zvýšenie dôchodku a zmeny pomerov na strane maloletej, ktorá
začala navštevovať materskú školu. Výživné na maloletú tak určil vo výške 50 eur mesačne s účinnosťou
od 02.09.2022 a vo výške 60 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2024, a to vždy do 20. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky. Súd mal za to, že určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých
detí, charakter výdavkov v danom prípade zodpovedá potrebám detí v rovnakom veku. Naviac ide
o deti v útlom veku, ktoré majú len bežné výdavky. Matka plní vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej
starostlivosti a zabezpečovaním bytových potrieb detí, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadnuť
priamo zo zákona a ktorá je postavená na roveň finančným plneniam. Pri zohľadnení príjmov (priemerný

čistý mesačný príjem matky od júna do novembra 2024 predstavoval sumu 1.081,70 eur a u otca
invalidný dôchodok v sume 563,20 eur) a životných nákladov oboch rodičov dospel k záveru, že pomery
otca mu umožňujú hradiť výživné v určenej výške. Vo zvyšnej časti, kde návrh matky prevyšoval súdom
priznané výživné jej návrh zamietol.
1.6 Súd určil aj nedoplatok výživného u maloletej C. od 02.09.2022 do 28.02.2025 v sume 398,33 eur

a u maloletej A. v sume 239,99 eur pričom zohľadnil tú skutočnosť, že otec si na základe neodkladného
opatrenia plnil k maloletej C. vyživovaciu povinnosť vo výške 40 eur mesačne a u maloletej A. platby
za 3 mesiace po 50 eur mesačne. Vzhľadom na výšku nedoplatku a príjmové pomery otca umožnil mu
zaplatiť nedoplatok v mesačných splátkach u maloletej C. po 20 eur mesačne a u maloletej A. po 10 eur
mesačne s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

1.7 Súd v záujme zachovania vzájomného vzťahu otca a maloletých detí a jeho ďalšieho rozvíjania
a prehlbovania upravil stretávanie, nakoľko z vykonaného dokazovania a najmä vyjadrení rodičov
vyplynulo, že mimo autoritatívnej úpravy súdu rodičia nie sú schopní sa dohodnúť na styku. Počas
bežného kalendárneho mesiaca upravil styk ako všeobecnú úpravu, ktorá sa neuplatní v čase letných
a vianočných prázdnin, kedy bude platiť osobitný režim stretávania sa otca s maloletými deťmi. Keďže

vpriebehuporadensko-psychologickéhoprocesuvystalaotázkanáhradnýchtermínovneuskutočnených
stretnutí, súd na uvedené reflektoval opätovne vzhľadom na nemožnosť rodičov sa dohodnúť a v záujme
eliminovať konflikty medzi rodičmi, ako aj možné návrhy na autoritatívne rozhodnutie o otázkach výkonu
rodičovských práv a povinností. So záverečným vyjadrením matky o obmedzení styku, či dokonca jeho
zákaze sa nestotožnil, nakoľko nemal preukázané také skutočnosti (tak závažné správanie otca voči

deťom), ktoré by takýto záver odôvodňovali.
1.8 S poukazom na ust. § 233 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“
rozhodol tak, že rozsudok bude vykonateľný doručením v časti úpravy osobnej starostlivosti a styku,
pričom pri výživnom je rozsudok už predbežne vykonateľný priamo zo zákona (mal za to, že vzhľadom
na odôvodnenie rozsudku v otázke zverenia maloletých detí do starostlivosti matky, že je v záujme

maloletých detí, aby došlo k okamžitej zmene doterajšej úpravy zverenia a úprave styku s druhým
rodičom). V tejto súvislosti bolo následne nutné zrušiť nariadené neodkladné opatrenie Okresného
súdu Žilina č. k. 21P/160/2022-30 z 29.09.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.
6Co/2/2023-252 z 31.03.2023 o zverení maloletej A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
ako aj neodkladné opatrenie Okresného súdu Žilina č. k. 21P/24/2024-19 z 12.03.2024 v spojení

s unesením Krajského súdu v Žiline č. k. 14CoP/69/2024-52 z 25.04.2024 o úprave styku otca
s maloletou C..1.9 Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre aplikáciu
ust. § 53 a § 55 CPM, žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.10Vkonaníbolonariadenéznaleckédokazovanieapretoštátuvzniklitrovytitulomvýplatyznalečného
v celkovej výške 412,06 eur, ktoré bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu (uznesenie
okresného súdu č. k. 21P/160/2022-429 z 02.08.2024) pričom polovica predstavuje sumu 206,03 eur,
úhradu ktorej sumy uložil súd uhradiť každému z rodičov. Vzhľadom na výšku trov konania štátu
s prihliadnutím na majetkové a príjmové pomery rodičov, určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP dlhšiu lehotu

ako tri dni na splnenie povinnosti nahradiť štátu trovy konania, a to lehotu 3 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie zo
dňa 10.05.2025 a to v časti výrokov I. až XVII. odvolávajúc sa na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP.
2.1 Otec mal za to, že súd nerešpektoval preukázané skutočnosti vo vzťahu k posudzovanej veci,

zle vyhodnotil vykonané dôkazy, jednostranne vykladal a aplikoval preukázané konanie iba vo vzťahu
k nemu a súčasne tak nesprávne vyhodnotil celkový existujúci stav, ktorý by mal byť v tomto konaní
výhradne v záujme oboch maloletých detí. Súčasne súd žiadnym spôsobom nebral v úvahu doteraz
existujúci stav, doterajšiu právnu úpravu starostlivosti o maloletú A. (vydané neodkladné opatrenie)
a taktiež nezohľadnil konanie matky vo vzťahu k doteraz platnej právnej úprave. Priklonil sa výlučne

k tvrdeniam, ktoré boli prezentované v prospech matky a tieto bezvýhradne preferoval. Naopak na druhej
strane častokrát neodôvodnene pripisoval na ťarchu otca správanie, ktoré nebolo ničím preukázané
a ktoré on opakovane poprel. Rovnaký spôsob konania je zrejmý aj z vyjadrení a postupov orgánov
SPODaSK Žilina, CDR Bytča a v neposlednej rade aj ich jednotlivých zamestnancov, ktorí i napriek
zrejmej vedomosti o situáciách a skutočnostiach, ktorých boli priamymi svedkami, tieto úmyselne

zamlčali, resp. popreli. Ako najlepší príklad uvedeného konania označil stav, kedy vyhotovovanie
obrazového záznamu z jeho strany (pri preberaní maloletej) je označované a vyhodnotené takmer ako
obťažovanie a neprijateľné správanie a naopak v prípade, ak je takýto dôkaz použitý na poškodenie
otca, stáva sa okamžite relevantným dôkazom. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotné pracovníčky
SPODaSKmaliamajúvedomosť,žeotecužvminulostiplnohodnotnevychoval,postaralsaazabezpečil

do života dvoch synov, ktorí sú plnoletí a ktorí sú dnes plnohodnotnými členmi našej spoločnosti.
2.2 Ďalej otec spochybňoval výpovede zamestnancov SPODaSK a CDR Bytča vypočutých ako svedkov,
ktorí preukázateľne, rovnako naučene, nepravdivo, zaujato a účelovo vypovedali a na ktorých nečinnosť
sa on opakovane sťažoval u nadriadeného zamestnanca. Zamestnanci CDR Bytča sa na osobných
stretnutiachsprávalidrzo,šikanózneaažarogantne.Uvedenémôžupotvrdiťajviacerísvedkovia:majiteľ

chovu koní, susedia, starí rodičia detí. Pracovníci CDR v samotnom súdnom konaní potvrdili, že mali
vedomosť o viacerých aj väčších zraneniach dcéry C., dokonca o niektorých už aj dopredu vedeli od
matky, ktoré však matka vedome zatajila pred otcom a ktorých vznik sa potom pri odovzdávaní maloletej
C. snažila prezentovať ako zranenia, ktoré sú staršie a že sa tieto stali u otca. Pracovníci CDR však tieto
zranenia zakaždým iba bagatelizovali, na ich vznik sa matky ani detí nikdy nedopytovali a tieto neriešili.

Označení pracovníci naopak nezáujem dieťaťa o matku po skončení stretnutia, ako aj vyslovené prianie
dieťaťa byť ešte chvíľku s otcom si vyhodnotili ako manipuláciu otcom a takto to prezentovali aj pred
konajúcim súdom. Takéto tvrdenia pracovníkov CDR sú nepravdivé a čisto tendenčné, nakoľko v tom
čase maloletá C. bola s otcom iba obmedzený čas 2,5 hodiny týždenne (vrátane odchodu a príchodu)
a je teda vysoko nepravdepodobné, aby vôbec mohlo dôjsť k manipulácii. Podľa otca matka má

s pracovníkmi CDR vytvorené nadštandardné vzťahy, tykajú si medzi sebou, volajú si a informujú sa.
Matka vždy vedela, či na stretnutie prídu alebo neprídu a stalo sa dokonca aj to, že sa stretnutie
s maloletou C. vôbec neuskutočnilo a otec o tom nebol ani informovaný. Podľa otca pracovníci CDR mali
dohliadať na preberanie a odovzdávanie „iba“ mladšej dcéry C., avšak pravidelne sa stávalo, že prišli
bez jeho vedomia aj do základnej školy – družiny v poobedňajších hodinách za staršou dcérou A., kde

ju vypočúvali bez prítomnosti učiteľky a vychovávateľky. Od toho času sa ich maloletá A. bojí a aj preto
odmieta s týmito ľuďmi komunikovať. Nepravdivosť tvrdení pracovníkov CDR sa dá preukázať aj tým, že
na jednej strane tvrdili, že nedochádzalo k vážnejším zraneniam maloletej C. a následne iba dva dni po
konaní pojednávania na Okresnom súde Žilina, keď bola maloletá C. odovzdávaná otcovi, tento si všimol
staršie zranenie maloletej, ktoré sa matka snažila zakryť tekutým púdrom. Otec žiadal pracovníkov CDR

o vykonanie zápisu a aj fotografiu, títo to však bez odôvodnenia odmietli. SPODaSK počas celého
konania preukázateľne neriešil starostlivosť o maloleté deti, ale prioritne, zaujato a negatívne riešil jeho
ako otca.2.3 Čo sa týka znaleckého posudku č. 16/2024 otec uviedol, že sa v celom rozsahu i naďalej pridržiava
svojej argumentácie a námietok, ktoré boli z jeho strany k posudku podané a na ktoré do dnešného
dňa znalec a ani konajúci súd nijakým spôsobom nereagoval. Uvedená skutočnosť je o to závažnejšia,

že označený znalecký posudok vychádza primárne iba zo správ SPODaSK a následne cyklicky zase
SPODaSK opakuje v konaní tvrdenia a závery znalca. Znalec úplne ignoroval existenciu psychických
ochorení a ostatných skutočností v rodine matky, ktoré môžu byť v konečnom dôsledku aj spúšťačom
preukázaných zranení maloletých detí počas pobytu u matky. Podľa otca sa zranenia maloletých detí
neprestali objavovať ani po ukončení vyšetrovania PZ. Okrem bežných odrenín sa objavujú najmä

u maloletej C., rany a podliatiny na celom tele. Dňa 03.04.2025 pri odovzdávaní na stretnutie – čerstvé
rezné zranenie nožom na ľavej ruke, dňa 12.04.2025 staršia rezná rana na bruchu, podliatina na chrbte,
ruke a zátylku. Pred prítomnými pracovníkmi CDR matka len ľahostajne pokrčila rukami, dokonca
nereagovala ani na ponúknutú pomoc od otca na ošetrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že
v posledných mesiacoch sa začala maloletá C. v škôlke aj u matky dokonca pomočovať a prejavovať
poruchareči–zajakávanie.AjstaršiadcéraA.savmatkinejdomácnostivnocipárkrátpomočilaavškole

sa jej zhoršil prospech potom, ako sa matka prestala venovať jej príprave na školské vyučovanie. Všetky
tieto negatívne zmeny na deťoch pozoruje otec hlavne po pojednávaní a vyhlásení rozhodnutia súdu
a vedomosť o tom majú aj pracovníci CDR, ktorí by mali predsa vidieť skutočnú pozitívnu reakciu detí
na otca a negatívnu reakciu dieťaťa v rozpakoch na matku, ktorej dokonca zakaždým pomáhajú pri
nezvládaní už skoro trojročnej C. (napr. pri naháňaní dieťaťa pri odovzdaní po pieskovisku a ulici). Obe

maloleté deti viackrát pred otcom potvrdili, že sú v domácnosti u matky trestané bitkou od matky alebo jej
rodinných príslušníkov za akékoľvek prejavy citov ku otcovi. Dcéra A. sa už niekoľkokrát pokúsila o útek
po nezhodách a bitke z matkinej domácnosti. Matka a stará matka maloletej ju však zakaždým dobehli
a priviedli naspäť. Počas trvania súdneho konania z jeho strany nikdy sa nestali žiadne komplikácie ani
problémy pri stretávaní sa s deťmi. Otec bez akéhokoľvek prispenia matky a v rámci svojich možností

zabezpečuje deťom mobilitu, stravu, lekársku starostlivosť, potrebné lieky, školské pomôcky, oblečenie,
obuv, hračky, mobilný telefón, oslavy pre deti, výlety, pranie, hygienu...V prostredí u neho majú obe deti
blízku rodinu, bratov, množstvo kamarátov, aktívne kultúrne aj športové vyžitie. V jeho domácnosti majú
deti zriadené svoje samostatné detské izby a majú svoje súkromie.
2.4 Podľa otca striedavá osobná starostlivosť pre obidve dcéry súčasne tak, ako on navrhuje, by bola

jednoznačne pozitívnym prínosom hlavne v rozvíjaní vzťahu medzi oboma sestrami navzájom, ako aj
v rozvíjaní vzťahov medzi deťmi a oboma rodičmi. S určitosťou sa osvedčí aj pre maloletú C., ktorá
sa sama vyjadrila, že chce byť rovnako spoločne so sestrou s ocinom a matkou. On ako otec sa
chce rovnako podieľať na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zákona keďže obaja rodičia majú
rodičovské práva a povinnosti v rovnakej miere a v rovnakom rozsahu.

2.5 Ďalej otec uviedol, že odo dňa 11.03.2025 boli stretnutia otca s maloletými deťmi realizované
s meškaním, ale bez akéhokoľvek ospravedlnenia sa matky. Neuskutočnené stretnutia z minulého
obdobia, ktoré matka aj za pomoci CDR ignorovala, neboli doposiaľ nahradené. Cez jarné prázdniny
matka svojvoľne zrušila stretnutie dňa 06.03.2025, neprišlo ani CDR a nikto túto skutočnosť otcovi
neoznámil. Naposledy videl deti dňa 27.04.2025 a odvtedy nemá o nich žiadne informácie aj napriek

jeho iniciatíve o komunikáciu s matkou.
2.6 Na záver odvolania namietal opakovane skutočnosť neobjektívnosti predkladaných správ
SPODaSK, ktoré všeobecnými slovami preukazujú prejav vôle maloletej A. bez toho, aby bol reálne
zachytený záznam alebo výpoveď maloletej.
2.7 Otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu

a vec vrátil na nové prejednanie okresnému súdu alebo sám rozhodol vo veci a maloleté deti zveril do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
2.8 V podaní zo dňa 10.05.2025 otec pripojil k odvolaniu prílohy – SMS komunikácia otca s matkou
maloletých detí od novembra 2024 do mája 2025, výber fotografií – otec s maloletými deťmi počas
realizácie spoločných stretnutí, výber fotografií – zdokumentované zranenia maloletých detí po čase

strávenom s matkou.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 14.05.2025 súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez
nariadenia pojednávania. Zároveň uviedol, že sa s rozhodnutím prvostupňového súdu v plnom rozsahu
stotožňuje.

4. Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin vo vyjadrení zo dňa 21.05.2025 sa s rozhodnutím súdu
v celom rozsahu stotožnil. Mal za to, že v súčasnosti je zverenie dotknutých maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky v najlepšom záujme maloletých detí. Pri tomto závere poukázal na rozsiahle
dokazovanie vo veci a najmä podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde sa súd podrobnea vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré viedli k potrebe zveriť
maloleté deti práve do osobnej starostlivosti matky. Ako to vyplynulo, okrem iného, aj z vykonaného
znaleckého dokazovania, otcom žiadaná a v minulosti aj realizovaná striedavá osobná starostlivosť

koliduje s najlepším záujmom tak maloletej A., ako aj maloletej C. aj v kontexte ustálenej judikatúry
a pretrvávajúceho vážneho rodičovského konfliktu je zverenie dotknutých maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov vylúčené, nakoľko by také rozhodnutie vytvorilo prostredie, v ktorom by
sa tento konflikt len prehlboval a deti by boli vystavené z toho plynúcej traumatizácii v dôsledku, okrem
iného, aj konfliktu lojality, ktorý je spájaný s nepriaznivými dôsledkami na zdravý psychický a sociálny

vývoj dieťaťa. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a
súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

5. Prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina vo vyjadrení zo dňa 30.05.2025 uviedol, že pokiaľ ide
o predloženú prílohu č. 3 k odvolaniu otca pozostávajúcu z výberu fotografií zranení maloletých detí,
ku ktorým malo dôjsť počas obdobia stráveného s ich matkou, poukazuje na to, že z nej nevyplýva

konkrétny dátum, kedy mali byť fotografie vyhotovené. Zranenia detí však boli predmetom posudzovania
v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Žiline pod ČVS: ORP-120/1-VYS-ZA-2024. Ako
je uvedené aj v odôvodnení samotného rozsudku, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiline,
odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-120/1-VYS-ZA-2024 zo dňa 29.05.2024 bola vec podozrenia zo
spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného

zákona, ktorého skutku sa mala dopustiť matka, podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku odmietnutá.
K zdravotnému stavu maloletých osôb bolo vypracované aj lekárske odborné vyjadrenie č. 47/2024
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, z ktorého vyplýva, že zranenia majú
vzhľad a rozsah bežných detských zranení. Následne bola uznesením Okresnej prokuratúry Žilina
sp. zn. 1Pn 606/24/5511-3 zo dňa 25.07.2024 sťažnosť proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa

zamietnutá. Prokurátor krajskej prokuratúry sa preto stotožnil s vyjadrením prokurátora okresnej
prokuratúry a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

6. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 11.06.2025 považovala

odvolanie otca za nedôvodné a napadnutý rozsudok za vecne správny. Súhlasila s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania a navrhla, aby pri svojom rozhodovaní zohľadnil
nejasnosť prvostupňového rozhodnutia ohľadom miesta odovzdávania detí – pre Základnú školu v H.
H. (sú tam dve základné školy), ako aj skutočnosť, že pokiaľ otec odovzdáva deti priamo matke, sú
s tým spojené neustále problémy. Za vhodnejšie považovala preto odovzdávanie v školskom alebo

predškolskom zariadení.
6.1 Podľa matky je odvolanie otca doslova „znôškou“ vymyslených obvinení, či už matky alebo
súdu, alebo pracovníkov CDR Bytča či kolízneho opatrovníka. Pokiaľ otec v odvolaní obviňuje
najmä pracovníkov CDR Bytča z konania, tak uvedené nijakým spôsobom nepreukázal. Dôkazom
o nesprávnom, či nezákonnom postupe CDR Bytča nie je podanie sťažností na jeho pracovníkov, ako ani

ich ničím nepodložené obviňovanie. Otec nedôvodne obviňuje v zásade všetkých, ktorí sa nestotožňujú
s jeho názorom, jeho videním celej situácie a prípadu. Príčinu popísal aj znalec v črte osobnosti otca, že
ide o akcentovanú osobnosť s paranoidnými črtami, trpiacu pocitom menejcennosti, ktorého myslenie
je senzitívne vzťahovačné a hypokritické voči sebe, pričom jeho interpretácia vzťahov s deťmi nemá
oporu v objektívnej skutočnosti. Otec odmieta prijať skutočnú realitu, odmieta prijať iný ako svoj názor

a každého kto sa s jeho názormi nestotožňuje hrubo a bez dôkazov obviňuje z až protiprávneho konania.
Súčasne so znaleckého posudku vyplýva, že otec presadzuje len svoj záujem na úkor detí a domnieva
sa mylne, že tak chráni deti. V skutočnosti presadzuje len svoj záujem. Aj preto je nutné napadnutý
rozsudok označiť za rozhodnutie, ktoré je v súlade s najlepším záujmom maloletých detí i keď matka
má dôvodnú obavu, že bolo namieste obmedziť rodičovské práva otca v záujme ochrany zdravého

vývoja detí. Podľa matky, všetky skutočnosti, ktoré v konaní tvrdila a ktoré napokon boli preukázané aj
vykonaným dokazovaním (znalecký posudok, svedkovia, listinné dôkazy, správy kolízneho opatrovníka)
sú prekážkou na zverenie detí do otcom navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti. Z vyjadrení
otca v podanom odvolaní vyplýva, že tento tak ako dnes, tak aj v čase rozhodovania o jeho synoch
pochádzajúcich z prvého manželstva cítil zo strany okolia len ústrky a nespravodlivosť. Uvedené svedčí

o tom, že abnornimity povahy otca konštatované znalcom sú dlhodobé, s najväčšou pravdepodobnosťou
trvalé a teda je skutočne namieste obávať sa ich negatívnych následkov na zdravie oboch maloletých
dcér, ktorú obavu formuloval opakovane aj znalec v podanom znaleckom posudku. Aj z týchto dôvodov
matka navrhovala súdu, aby rodičovské práva otca k maloletým deťom obmedzil.6.2 Ďalej matka uviedla, že otec predloženými fotografiami o zraneniach detí len zavádza súd, nakoľko
niektoré z týchto zranení boli predmetom vyšetrovania zo strany polície a znalec z odboru zdravotníctvo
konštatoval, že majú vzhľad a rozsah bežných detských zranení. Rovnako tak znalec uviedol, že otec

zveličuje význam banálnych detských úrazov.
6.3. Za nutné považovala tiež konštatovať, že po vydaní napadnutého rozsudku je to práve otec, ktorý
tento nerešpektuje a neustále marí riadne odovzdávanie najmä maloletej A., ktorú núti tváriť sa, že
k matke nechce ísť a predlžuje tak čas odovzdania, pričom využíva aj tú skutočnosť, že v H. H. sú dve
základné školy a zásadne odovzdáva deti pred inou, než tou, pred ktorou stojí matka, vozí deti od jednej

školy ku druhej, natáča si odovzdávanie, osočuje matku pri ňom. Naposledy dňa 08.06.2025 aj prítomnú
starú matku detí zo strany matky a podobne. Vzhľadom na neustále pretrvávajúce problémy a snahy
otca mariť odovzdanie detí matke bude zrejme namieste upraviť styk otca s deťmi tak, že tieto bude
odovzdávať v školskom alebo v predškolskom zariadení, ak teda odvolací súd nedospeje k záveru, že
je vzhľadom na zdravý vývoj oboch detí potrebné styk otca s nimi zakázať.
6.4 Podľa matky otec nerešpektuje napadnutý rozsudok ani v časti, ktorou bol zaviazaný splácať

nedoplatok na výživnom v určených splátkach a ani súdom určené výživné neplatí načas.
6.5 K tvrdeniam otca o tom, že súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol na to, že doteraz bola maloletá A.
zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov matka uviedla, že toto nie je pravdou. Práve
naopak z vykonaného dokazovania bolo viac ako zrejmé, že doterajšia striedavá osobná starostlivosť
je zjavne nevhodnou formou starostlivosti. Záver o tom, že čo je pre konkrétne dieťa jeho najlepším

záujmom musí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby sa v plnej miere
rešpektovali všetky práva zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a jeho Opčných protokoloch. Preto
je zrejmé, že súd v danej veci rozhodol plne v súlade s najlepším záujmom oboch maloletých detí,
nakoľko zo zistených okolností daného prípadu je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť nie je pre
deti v danej veci vhodná (závery znalca a zistenia kolízneho opatrovníka, ako aj pracovníkov CDR),

naopak je namieste dôvodná obava z toho, že konanie otca môže mať negatívny vplyv na zdravý vývoj
oboch maloletých detí.
6.6 V ďalšej časti vyjadrenia matka popierala nadštandardné vzťahy s pracovníkmi CDR Bytča, že
by s nimi volala a informovali si navzájom nad rámec nimi vykonávanej činnosti, že by sa s nimi
stretávala v obchode, či v reštaurácii, že by im tykala alebo že by tykali oni jej, že by im diktovala

vyjadrenia, že by deti mali z pracovníkov CDR obavu, strach, či odmietavý postoj, že by nechala maloletú
C. samotnú v prenajatom byte, že by sa snažila mariť výlet otca s dcérami do Českej republiky, že
by tajila zranenia maloletej C. tým, že by ju nedávala do materskej školy, že by otca o zraneniach
maloletej C. neinformovala alebo, že by tieto tajila, či už pred ním alebo pracovníkmi CDR Bytča, že
by pracovníci CDR Bytča zranenia detí bagatelizovali, že by bránila deťom telefonovať s otcom. Za

absurdné považovala vyjadrenia otca o tom, že si pracovníci CDR Bytča robili pred jeho domom na
verejnom priestranstve piknik a púšťali si nahlas rádio, že by títo si deti kupovali lízankami, či inými
darčekmi, že by konali tak, že zasahovali do styku otca s deťmi, o úze matriarchátu atď.
6.7. Súčasne matka považovala za potrebné uviesť, že súd rozhodol aj rešpektujúc názor maloletých
detí, ktorý pred znalcom najmä maloletá A. prezentovala.

6.8 K tvrdeniam otca ohľadom záverov znaleckého dokazovania uviedla, že otec nedefinuje, čím
konkrétne sa mal znalec ním uvádzaných nedostatkov a pochybení dopustiť. Pokiaľ otec vnímal znalca
ako zaujatého, zaujatosť znalca nenamietal, teda je nutné hľadieť na znalca ako nezaujatého a na jeho
závery ako správne, nakoľko v konaní nebol zo strany otca produkovaný žiaden dôkaz o nesprávnosti
znaleckých záverov. Len subjektívne pocity a dojmy otca, ktorý z pochopiteľných dôvodov prejavuje

nesúhlas so závermi znalca, nemôže byť relevantným spochybnením znaleckých zistení. Podľa matky,
nie je pravdou, že znalec vychádzal pri vypracovaní posudku primárne iba zo správ SPODaSK. Tento
pracoval s celým obsahom súdneho spisu a vykonal znalecké šetrenie rodičov aj detí. Pokiaľ otec
v podanom odvolaní tvrdil, že znalec ignoroval psychické ochorenia v rodine matky, neuviedol kto a ako
bolchorýaaniotomnepredkladážiadnedôkazy.Jehotvrdeniejepretoirelevantnéanavyšenepravdivé.

6.9 Taktiež tvrdenia otca o prepadoch zo strany pracovníčok SPODaSK sú ďalšie ničím nepreukázané
vyjadrenia. Tvrdenia otca o tom, že vypočutí pracovníci CDR Bytča vypovedali nepravdivo a účelovo,
sú len jeho ďalšími, ničím nepreukázanými vyjadreniami. Pracovníci CDR vypovedali traja, pričom sa
vo svojich výpovediach v zásade zhodovali, a teda je väčší predpoklad, že ich tvrdenia sú pravdivé na
rozdiel od vymyslených obvinení otca. Tvrdenia otca o vážnych poradeniach maloletých detí, najmú

maloletej C. sú výmyslami, s ktorými sa detailne zaoberali už aj orgány činné v trestnom konaní. Čo
sa týka otcom spomínaného pomočovania detí, toto sa prejavilo vždy len po návrate detí od otca, a to
v zimnom období, teda nie v súčasnosti, ale ešte v čase, kedy maloletá A. bola v striedavej osobnej
starostlivosti, pričom matka si to vysvetľuje tým, že otec dom, v ktorom žije riadne nevykuruje. MaloletáC. kvôli tomu mala 2x po sebe problémy s močovými cestami. V inom období sa takéto situácie u detí
neopakovali. Deti spia u otca na rozloženom gauči v obývačke, teda nie v samostatných izbách, ktoré
otec spomína v odvolaní. Otec s obľubou v priebehu tohto konania obviňoval matku s odvolaním sa

na to, že mu to povedali obe deti. V tomto pokračuje aj v podanom odvolaní, kde si opätovne vymýšľa,
že obe deti mu povedali, že sú v domácnosti matky trestané matkou alebo jej rodinnými príslušníkmi
za akékoľvek prejavy citov ku otcovi. Všetky takéto tvrdenia otca boli vyvrátené vyšetrovaním orgánov
činných v trestnom konaní, ktoré prebiehalo na základe trestného oznámenia otca a napokon aj pri
vyšetrovaní, ktoré bolo vedené z podnetu matky, ktorá na otca podala oznámenie pre ohováranie, ktoré

videla v tom, čo o nej otec tvrdil v tomto konaní. Nepravdivé sú jeho tvrdenia, že matka nezvláda výchovu
detí, že dcéra A. sa opakovane pokúsila o útek od matky. Naopak stalo sa to u otca, ktorý ju napriek jej
veku vyhodil z domu za to, že ho neposlúchala.
6.10 Ďalej matka uviedla, že spochybňuje schopnosť otca postarať sa riadne o deti. Bez pomoci svojich
rodičov nie je tento schopný deťom navariť a deti chodievali od neho často hladné. Taktiež všetky
hmotné veci - školské pomôcky, oblečenie, obuv, hračky, výlety zabezpečuje a zabezpečovala deťom len

ona. Matka má aj obavu, že otec vzhľadom na svoje zdravotné obmedzenia ani nie je schopný o deti sa
riadne postarať. Pokiaľ otec tvrdil, že deti bez prispenia matky hmotne sám zabezpečuje, je to v rozpore
s vykonaným dokazovaním ohľadom jeho príjmov a výdavkov.
6.11 S ohľadom na uvedené je podľa matky zverenie detí do jej osobnej starostlivosti v ich najlepšom
záujme. Otcom navrhovaná striedavá osobná starostlivosť je vzhľadom najmä na závery znaleckého

dokazovania z dlhodobého hľadiska ohrozením zdravého vývoja oboch maloletých detí.
6.12Ďalejmatkauviedla,žestretnutiaotcasmaloletouC.od27.02.do24.04.2025sarealizovalivýlučne
za prítomnosti matky otca detí, ktorá si tieto nahrávala na mobil, súčasne boli sprevádzané mimoriadne
drzým a arogantným správaním otca. Preto je nanajvýš dôvodné upraviť v tomto prípade styk otca
s deťmi tak, aby ich odovzdával do školského alebo predškolského zariadenia a tam aj deti preberal,

nakoľko inak je odovzdávanie detí zo strany otca problematické, napäté a sprevádzané nevhodným
správaním otca a vynucovaním si indokrinovaných názorov od detí pred matkou. Pokiaľ otec uvádzal,
že nemá vyhradené nejaké neuskutočnené stretnutia s maloletou C., tak matka uvádzala, že všetky
stretnutia podľa doterajšieho vydaného neodkladného opatrenia boli zrealizované. Otec si tieto dokonca
ešte aj predlžoval pravidelne v priemere o cca 45 minút. V ďalšej časti vyjadrenia popísala incident

otca s jej matkou zo dňa 28.05.2025. Od mája 2025 odkedy je maloletá A. v starostlivosti matky,
býva v školskom klube detí dlhšie, dokonca chodí aj na tanečnú, ktorú zastrešuje ich vychovávateľka.
Pravidelné „prehliadky tela“ zo strany otca u maloletej C. už majú svoje následky, maloletá C. si podľa
vyjadrení matky oblepuje nožičky leukoplastom tam, kde ani nemá žiadne zranenie a už začína pred
matkou aj verbalizovať, že k otcovi nechce ísť. Podobne sa vyjadruje aj maloletá A..

6.13 Ďalej matka reagovala na listiny predložené otcom (fotoalbum) tým, že fotky vyzerajú byť upravené,
nie sú autentické. Zranenia sa deťom stávali a stávajú aj bežne u otca, len matka na rozdiel od neho
nezvykne neprimerane dramatizovať. Keďže je otec schopný takéto veci súdu predkladať, deti zjavne
musia pred otcom sťahovať si časti oblečenia, aby mohol odfotiť ich modriny a nemajú tak dostatočnú
mieru intimity a je to takto nedôstojné. Matka podáva otcovi relevantné informácie týkajúce sa detí,

pričom zo správ, ktoré súdu predložil, treba pozrieť najmä na to, akým spôsobom s matkou komunikuje
a opakovane aj viackrát za deň neustále niečo požaduje.

7. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 24.06.2025 sa nestotožnil
s vyjadrením prokurátora okresnej prokuratúry majúc za to, že vyjadrenie vychádza iba z formálneho

posúdenia rozhodovanej veci a následného prevzatia argumentácie z odôvodnenia vydaného rozsudku.
Prokurátor vôbec nebral do úvahy jeho námietky voči predloženému znaleckému posudku. K vyjadreniu
prokurátora krajskej prokuratúry uviedol, že k označeným trestným konaniam sa už vyjadril vo svojom
odvolaní proti rozsudku a rovnako tak aj vo svojich vyjadreniach počas konania pred súdom prvého
stupňa. Skutočnosť, že jednotlivé podania realizované na príslušný orgán činný v trestnom konaní boli

skončené iným spôsobom ako vznesením obvinenia voči matke s určitosťou nepreukazuje, že skutky
sa nestali tak ako ich on označil.

8. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike zo dňa 07.07.2025 uviedol, že z vyjadrenia
matky je zrejmé, že táto, tak ako počas celého konania, tak aj v ňom účelovo upravuje svoje tvrdenia,

a to v tom rozsahu, že postupne svoje prvotné konania, na ktoré on opakovane upozorňoval kolízne
pracovníčky a rovnako tak pracovníčky CDR, postupne matka aj plynutím času pripisuje a označuje
ako konanie otca, hoci to tak zjavne nie je. V priebehu celého konania je zrejmá jedna veľmi podstatná
skutočnosť a to tá, že pokiaľ na podané podania otca takmer žiaden z kompetentných orgánovnereagovalaotecboldokoncapresviedčanýnato,abysvojepodaniazobralspäťvdoručenomvyjadrení
matky už je takéto konanie matkou označené ako preukázanie ohovárania matky. Tiež nie je pravdou
tvrdenie matky, že otec nenamietal predložený znalecký posudok. Namieste je otázka, aká je výpovedná

hodnotapredloženéhoznaleckéhoposudku,keďajsamamatkauvádza,žeznaleckýposudokvychádzal
zpodkladovSPODaSKatísavzápätíodvolávajúopätovneibanaznaleckýposudok.Ďalejotecodmietal
vymyslené tvrdenia matky. Zranenia detí, ako aj ich vznik potvrdili aj rodinní príslušníci matky. Deti sa
včasevznikutýchtozranenídokázateľnenachádzalivstarostlivostimatky.Otecsiichnásledkyajkeďnie
všetky aspoň odfotil, prípadne zabezpečil dieťaťu pomoc. Ako už otec v konaní upozorňoval negatívne

zmeny na deťoch sa dajú pozorovať už krátko po rozhodnutí súdu a vedomosť o tom mali v tom čase
aj pracovníci ÚPSVaR a CDR. Matka pravidelne po príchode od otca nedobrovoľne odoberá deťom
ich mobilný telefón a zabraňuje im aj v obyčajnej komunikácii s otcom a tento odmieta vrátiť dokonca
aj otcovi. Potom ako sa matka prestala venovať staršej dcére A. v príprave na školské vyučovanie sa
jej v škole zhoršil prospech, ktorý sa prejavil aj na vysvedčení. Po nezhodách a bitke sa maloletá A.
opakovane pokúsila o útek z domácnosti matky. Prípadne sa pred matkou a starou matkou schováva

v kúpeľni, skrini, vonkajšom priľahlom okolí v obci H. H.. Mladšiu dcéru C. matka v čase, keď má
väčšie zranenie po tele nedáva ani do materskej škôlky. Matka neinformuje otca o žiadnych a ani len
o základných veciach týkajúcich sa detí. Deťom neumožní spoločné stretnutia s otcom ani v čase osláv
menín, narodenín a MDD aj keď ju o to samé deti aj otec opakovane žiada. Dcére A. bez akejkoľvek
diskusie s ňou a aj s otcom zrušila navštevovanie hodín náboženskej výchovy, ktoré sa vyučovalo dva

roky a v budúcom školskom roku mala dokonca ako tretiačka so všetkými spolužiakmi prijať aj prvé sväté
prijímanie. Otec bez akéhokoľvek prispenia matky a štátu zabezpečuje obom deťom bývanie, mobilitu,
mobilný telefón, všetky hmotné veci - potraviny, kompletné školské pomôcky vrátane aktovky, pracovné
zošity, oblečenie, obuv, drogériu, hračky, aktívne kultúrne a športové vyžitie, lekársku starostlivosť
v prípade choroby lieky a výživové doplnky. Otec preukázateľne riadne a načas platí a aj doteraz platil

výživné súdom stanovenej výške. V poslednom čase sa stáva pravidlom, že matka po tom ako jej otec
riadne odovzdáva obe deti podľa nového vydaného rozsudku súdu v nedeľu o 17.00 hod tieto nechce
sama matka prevziať. Následne otec opisoval prevzatie a odovzdanie detí v dňoch 11.05., 25.05., 08.06.
a 22.06.2025.
8.1 Ďalej otec uviedol, že navrhuje nariadenie pravidelného informovania o deťoch druhému rodičovi,

u ktorého sa budú deti striedať. Navrhuje umožnenie deťom aspoň pravidelného telefonického kontaktu
s druhým rodičom, a to aspoň dvakrát týždenne od 18.00 hod alebo kedykoľvek o to dieťa požiada.
Navrhuje odovzdávanie detí k rodičom do starostlivosti druhému rodičovi, vždy v domácom prostredí,
ktoré deti poznajú a nie v školskom, predškolskom zariadení najlepšie v nedeľu o 18.00 hod. čo
sa už aj v jednom období uskutočňovalo. Otec navrhuje umožnenie rodiča dieťaťu osláviť spolu

s druhým rodičom narodeniny, meniny, sviatky, životné jubilea alebo podľa priania dieťaťa. Navrhuje
striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov pre obe detí súčasne, aby neboli rozdeľované v týždňových
intervaloch. Vyjadril presvedčenie, že striedavá osobná starostlivosť poskytovaná oboma rodičmi bude
mať pre obidve dcéry súčasne jednoznačne pozitívny prínos a verí, že sa osvedčí a bude prospešná aj
matke, ktorá by mohla mať celý voľný týždeň pre seba a svoje aktivity.

9. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu v podaní došlom dňa 21.07.2024 súhlasila
s vyjadrením prokurátora okresnej prokuratúry. K podaniu otca nereagujúceho na vyjadrenie prokurátora
okresnej prokuratúry uviedla, že obsahuje tie isté účelové a nepravdivé tvrdenia a obvinenia, ktoré
otec produkuje v priebehu celého konania. Uvádza len stručne, že s obsahom jeho podania nesúhlasí

a nepovažuje ho za vo vzťahu k vyjadreniu prokurátora ani za vecné. Popiera otcom uvádzané
skutočnosti a vyjadrenia tak, ako v priebehu celého konania.

10. Matka v samostatne podanej duplike zo dňa 30.07.2025 uviedla, že sa chce osobne vyjadriť k novým
skutočnostiam, ktoré sa udiali resp. dejú posledné týždne od vykonateľnosti rozsudku okresného súdu.

Odovzdávanie detí zo strany otca je opäť či lepšie povedané naďalej veľkým problémom a naďalej
náročné a stresujúce. Otec deti neodovzdáva riadne a načas. Robí vždy pritom „divadielko“ a čo najviac
zdržiava len, aby navodil dojem, že deti nechcú ísť od neho, manipuluje s nimi. Maloletej A. drží ruku, aby
nevystúpila z auta a šla ku nej. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že ona maloletú A. ignoruje a nemá záujem
prevziaťsiju.MaloletáA.sijuvprítomnostiotcanevšímaakotobolojejzvykomajvminulosti,vstreseho

poslúcha, pretože otec by po nej kričal, a to ona neznesie. Zakaždým tiež musí prebiehať neprirodzene
dlhé a teatrálne lúčenie otca s dcérou. Za zmienku stoja časy, keď sa dostala k dcére, napr. 11.05.2025
o 19:30 hod, 25.05. o 19.00 hod, 08.06. o 18.00 hod od súdom stanovený čas odovzdávania detí zo
strany otca je 17.00 hod. Otec sledujúc vlastné záujmy si vôbec neuvedomuje, že deti majú nejaký režima nie je mysliteľné, aby to takto prebiehalo aj naďalej. Maloletá A. chodí na víkendové a prázdninové
pobyty k otcovi so stresom, pretože má hrôzu z priebehu nedeľného odovzdávania (žiaľ nielen z neho)
lebo otec si ju zakaždým zdržiava, nechce ju pustiť z auta, stále ju drží za ruku a vyžaduje neprirodzene

dlhé lúčenie. Po prvom prázdninovom pobyte 01.07 – 10.07. otec dal ostrihať obe dcéry, a to svojvoľne
bez jej súhlasu a vedomia. Maloletá A. nedokáže otcovi odporovať. Za nevkusný účes sa hanbí doma
plače a veľmi to znižuje jej sebavedomie. Podľa matky ide o súčasť psychického týrania a potláčanie
vlastnej identity detí. Aj to, že maloletá A. navštevuje náboženskú výchovu je ďalším truc podnikom zo
strany otca voči jej osobe, ktorý s ňou bojuje cez detí. Uviedla, že otec v priebehu ich vzťahu nikdy netrval

na tom, že maloletá A. má byť vychovávaná ku katolíckej viere, nie je ani pokrstená, preto ju veľmi
prekvapilajehozmenanázoruaobratkviere.Vaktuálnekonfliktnomnastaveníotcavočimatkepovažuje
stretávanie rodičov pri odovzdávaní detí za kontraproduktívne a v rozpore so záujmami maloletých detí.
Súčasne si tak nevie predstaviť a nesúhlasí s návrhom otca na to, aby každý rodič trávil s dieťaťom
jeho narodeniny, sviatky, meniny a pod. Takéto doslova „prevláčanie“ by pre deti predstavovali zbytočnú
psychickú, ale napokon aj fyzickú záťaž. Informovanie o deťoch z jej strany sa na rozdiel od otca realizuje

v opodstatnených prípadoch zakaždým. Otec ju doposiaľ nikdy vecne neinformoval o zdravotnom stave
detí. Taktiež nesúhlasí s preberaním detí v domácom prostredí u otca, toto sa neosvedčilo. Za týmto
účelom si zvykla objednať taxík, aby sa kvôli režimu detí eliminovali časové straty. V prípadoch, keď
s deťmi chodila peši, otec ich zvykol nasilu sprevádzať, čím sa príchod domov predlžoval o cca jednu
hodinu. Matka uviedla, že navrhuje, aby upravil styk detí tak, že otec bude deti odovzdávať v školskom/

predškolskom zariadení v pondelky a počas letných vianočných prázdnin v pondelky o 09.00 hod pri
Základnej škole 1-4 v H. H.. Trvala na svojich vyjadreniach o tom, že materiálne zabezpečenie detí
je de facto výlučne na jej pleciach. Čo sa týka telefonovania detí s otcom aktuálne je nemysliteľné
nariadiť súdom telefonický kontakt otca s deťmi, pretože maloletá A. posledné týždne nemá záujem
s otcom telefonovať, zrejme ide o dôsledok jeho vulgárneho správania k nej v prítomnosti jej matky,

ako aj detí ako aj jeho činov. Opätovne popierala, že maloletú A. a C. trestá bitkou, že sa maloletej A.
nevenuje v príprave na vyučovanie, maloletá A. sa nikdy o útek z jej domácnosti nepokúsila, že deti
trestá, že deťom zabraňuje v akomkoľvek kontakte s otcom a odoberá im mobilný telefón, že sa maloletá
A. schováva pred ňou, či jej matkou v kúpeľni, v skrini, či vonkajšom priľahlom okolí obce H. H., že by
bola svedkom zlyhaní pracovníčok ÚPSVaR a CDR a že jej matka nie je triezva pri pridaní sa k nej pri

odovzdaní detí a že by vulgarizmami častovala otca detí. Popisy otca o odovzdávaní detí v dňoch 11.05.,
25.05.,08.06. a 22.06. 2025 nie sú pravdivé.
10.1 Matka navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil
s výnimkou úpravy odovzdávania detí, ktorú by upravil tak, že otec bude odovzdávať deti v školskom
alebo predškolskom zariadení v pondelky a počas letných, vianočných prázdnin pondelky o 9.00 hod.

pri Základnej škole 1-4 v H. H..

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm.
a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP), účastníkom konania v ktorého
neprospech rozhodnutie bolo vydané (§ 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 a contrario CSP) a postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného
súdu vo výrokoch I., II., III., IV., V. a XI. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), vo výrokoch

VI., VII., VIII., IX., X. zmenil (§ 388 CSP) a vo výrokoch XII., XIII., XIV., XVI., XVII. a XVIII. potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

12. Otec odvolaním napadol rozsudok okresného súdu, ktorým súd zveril maloleté deti do jej osobnej
starostlivosti, otca zaviazal prispievať na maloleté deti výživným ako i nedoplatok na výživnom, upravil

styk otca s maloletými deťmi v rámci bežného kalendárneho mesiaca a osobitnej úpravy, vo zvyšnej
časti návrh zamietol, vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku vo výroku o zverení maloletých detí
a vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi, zrušil vydané neodkladné opatrenia a o trovách
účastníkov konania a trovách štátu.

13. Základom pre úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom je rozhodnutie o tom, komu budú
deti zverené do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti.14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmú určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti.

15. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

17. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti
o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi
do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby,

ktorá je dieťaťu blízkou osobu, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh
dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky
na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

18. Okresný súd sa v danej veci dostatočne zaoberal otázkou zverenia maloletých detí. Vychádzal
pritom zo skutkových tvrdení účastníkov, listinných dôkazov, výsluchov zamestnancov CDR, znaleckého
posudku, vyjadrenia kolízneho opatrovníka ako aj nahrávky rozhovoru maloletých detí na ÚPSVaR
Žilina dňa 29.01.2025 za prítomnosti psychologičky. V súdenej veci niet pochybností, že obidvaja rodičia

sú spôsobilí deti vychovávať a majú na to vytvorené vhodné podmienky. Rovnako nie je sporné, že
obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o deti záujem. Výrazným faktorom, ktorý je potrebné brať
do úvahy pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti, je vzájomný vzťah a vzájomná komunikácia
rodičov. Nejde síce o jediný rozhodujúci faktor, pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti je však
vzájomná komunikácia dôležitá. Pri striedavej osobnej starostlivosti je potrebné, aby rodičia spolu

komunikovali, a to nielen pri odovzdávaní detí, ale aj ich výchove, školských, mimoškolských aktivitách,
zdravotnom stave, trávení voľného času a vôbec všetkých záležitostiach, ktoré s výchovou detí súvisia.
Z konania vyplýva, že konflikty medzi rodičmi vznikali už pri preberaní a odovzdávaní detí čo potvrdili
aj zamestnanci CDR, ktorí boli v konaní súdom vypočutí. Podľa znaleckého posudku vykonaného
znalcom z odboru psychológie rodičia nie sú schopní spoločne riešiť výchovné a rodinné problémy.

Ich vzájomná komunikácia je defektná a pravidelne býva zdrojom nedorozumení. Okrem toho ich
praktické výchovné štýly sú rozdielne (matkin liberálny, otcov navonok prehnane emociálny, v skrytosti
manipulatívny, direktívny). Aj staršia maloletá A. s obavami vníma napätie medzi rodičmi. Intenzita
napätia a nezhôd medzi rodičmi je dôvodom pre ktorý by striedavá osobná starostlivosť o maloleté
deti nebola na prospech maloletým deťom a nebola by v súlade s ich najlepším záujmom. Intenzita

napätia a nezhôd medzi rodičmi s rozdielne vedenou výchovou maloletých detí je dôvodom pre ktorý by
striedaváosobnástarostlivosťnebolanaprospechmaloletýmdeťomanebolabyvsúladesichnajlepším
záujmom. Zo záveru znaleckého posudku tiež vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť nariadená
súdom neodkladným opatrením u maloletej A. sa neukázala ako dobré riešenie.

19. Otec v odvolaní v súvislosti s rozhodnutím o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky namietal nerešpektovanie preukázaných skutočností vo vzťahu k posudzovanej veci, nesprávne
vyhodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré súd vykladal jednostranne iba vo vzťahu k nemu. Bezvýhradne
preferoval tvrdenia prezentované v prospech matky. Súčasne tak nesporne vyhodnotil celkový existujúci
stav, ktorý by mal byť v tomto konaní výhradne v záujme oboch maloletých detí. V konkrétnostiach

spochybňoval výpovede zamestnancov SPODaSK a CDR Bytča z hľadiska nepravdivosti, zaujatosti
a účelovosti. Zranenia detí bagatelizovali. Matka mala s pracovníkmi CDR nadštandardné vzťahy.
Poukazoval na ich správanie pri vykonávaní nariadeného výchovného opatrenia. Vytýkal súdu, že na
jeho námietky k znaleckému posudku znalec ani súd doposiaľ nijakým spôsobom nereagovali. Podľaotca striedavá osobná starostlivosť pre obidve dcéry súčasne tak, ako on navrhuje, by bola jednoznačne
prínosom hlavne v rozvíjaní vzťahu medzi oboma sestrami navzájom, ako aj v rozvíjaní vzťahov medzi
deťmi a oboma rodičmi.

20. K namietaniu hodnotenia dôkazov okresným súdom odvolací súd uvádza, že uplatnenú námietku
otca považoval za nedôvodnú. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten – ktorý dôkaz

hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale
nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu
adôkaznejsilyjednotlivýchdôkazov.Zobsahuspisuvyplýva,ževkonaníbolivypočutítrajazamestnanci
CDR Bytča, ktorí v podstate zhodne vypovedali o tom ako vnímali priebeh styku otca s maloletými
deťmi. Otec nepreukázal, že ním tvrdené nevhodné správanie zamestnancov bolo vyhodnotené na

základe ním podanej sťažnosti za opodstatnené. Rovnako ani tvrdenie o nadštandardných vzťahoch
matky so zamestnancami CDR. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom znaleckého posudku mal za
to, že sa znalec riadne vysporiadal so všetkými otázkami, ktoré súd prvého stupňa nastolil. Znalec
nevychádzal primárne iba zo správ SPODaSK ale z obsahu celého spisu a vykonal aj znalecké šetrenie
rodičov a detí. Znalec sa vyjadril aj k zraneniam detí uvádzajúc, že otec zveličuje význam banálnych

detských úrazov. Napokon posudzovanie zranení detí bolo aj predmetom vyšetrovania v trestnej veci
vedenej z podnetu otca voči matke, z lekárskeho odborného vyjadrenia vyplýva, že zranenia majú
vzhľad a rozsah bežných detských zranení. Otec v konaní pred okresným súdom nemal návrhy na
doplnenie dokazovania. V konaní netrval na vypočutí znalca (viď č.l. 568 spisu) k jeho námietkam. Nebol
preto dôvod nevychádzať z podaného znaleckého posudku. Nielen znalecký posudok ale aj iné dôkazy

vykonané v konaní poskytli súdu dostatočný skutkový podklad pre rozhodnutie o osobnej starostlivosti
maloletých detí.

21. Odvolací súd súhlasí preto s rozsudkom okresného súdu, ktorým boli obe maloleté deti zverené do
osobnej starostlivosti matky, ktorá je nepochybne v súčasnom období preferenčnou osobou maloletých

detí. Zverením detí do jej osobnej starostlivosti nebol dôvod zaoberať sa návrhmi otca súvisiacimi so
striedavou osobnou starostlivosťou (nariadenie pravidelného informovania o deťoch druhému rodičovi,
u ktorého sa budú deti striedať, umožnenie deťom aspoň pravidelný telefonický kontakt s druhým
rodičom, a to aspoň dvakrát týždenne od 18.00 hod. alebo kedykoľvek o to dieťa požiada, umožnenie
rodiča dieťaťu osláviť spolu s druhým rodičom narodeniny, meniny, sviatky, životné jubileá alebo podľa

priania dieťaťa).

22. Zákon o rodine neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič
bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd
rozhodujúci o vyživovacej povinnosti povinného rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je

určený základ nároku dieťaťa na výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné samé sa živiť
a v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať
podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými
potrebami oprávneného.

24. Za vecne správny považoval odvolací súd aj výrok súdneho rozhodnutia o uložení povinností otcovi

prispievať výživným na obe maloleté deti prihliadajúc pritom na základné kritériá, ktorými sú odôvodnené
potreby detí (spojené s ich vekom a návštevou školského zariadenia maloletá A. a predškolského
zariadeniamaloletáC.)amožnosti,schopnostiamajetkovépomeryrodičovkonkrétnevovzťahukotcovi
(matka si vyživovaciu povinnosť vzhľadom na vek detí plní výkonom osobnej starostlivosti) s ohľadom
na výšku jeho invalidného dôchodku.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch vo výrokoch I. (o zverení
maloletých detí), II., III., IV., V. (o výživnom a nedoplatku na výživnom na maloleté deti) a XI. (vo zvyšnej
zamietajúcej časti) ako vecne správny potvrdil.26. Podľa 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

27. Podľa odvolacieho súdu dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Toto právo
dieťaťa (nie právo rodiča) nemusí byť zabezpečené iba inštitútom striedavej osobnej starostlivosti, ale
môže byť zabezpečené aj úpravou styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.
Je i v záujme maloletého, aby na jeho výchovu pôsobili obidvaja rodičia a aby si, i keď rodičia žijú

oddelene, vytvoril citové vzťahy k obidvom.
28. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania,
posudzovať veľmi starostlivo, pričom sa nemajú použiť iba paušálne hľadiská. Rozhodujúce pritom
budú okolnosti na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho
nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na školské povinnosti a pod., ako aj
okolnosti na strane rodičov: ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery,

vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti. 29.
Predmetom preskúmania rozhodnutia odvolacím súdom bol aj výrok o úprave styku otca s maloletými
deťmi. V tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd správne rozhodol o potrebe úpravy styku keďže
kdohodemedzirodičminedošlo.Správneposúdilrozsahtohtostretávaniapočasbežnéhokalendárneho
mesiaca a rovnako aj v čase keď sa všeobecná úprava neuplatní a to počas letných a vianočných

prázdnin. Vychádzajúc z vyjadrení zamestnancov CDR ako i matky je však problematickým miesto
prevzatia a odovzdávania detí pri styku nakoľko dochádza k snahe otca mariť odovzdávanie detí matke
jeho predlžovaním. Aj preto otcom navrhované domáce prostredie, aj keď deti poznajú, nemohlo byť
akceptované. Odvolací súd preto určil ako miesto preberania a odovzdávania maloletých detí školské
a predškolské zariadenie, ktoré tieto aktuálne navštevujú (nevidel tak dôvod k presnému označeniu

a sídla školy, ktorú navštevuje maloletá A.). Vzhľadom na to je otec oprávnený stretávať sa s maloletými
deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 14.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. V prípade
neprítomnosti detí v uvedených zariadeniach ako i počas letných a vianočných prázdnin za vhodné
miesto prevzatia a odovzdania považoval Obecný úrad v H. H..

30.ZtýchtodôvodovodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduvovýrokochVI.,VII.,VIII.,IX.aX.týkajúcich
sa úpravy styku otca s maloletými deťmi rozsudok okresného súdu zmenil tak ako je uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia.

31. Za vecne správne považoval aj súvisiace výroky rozsudku a to XII. (o predbežnej vykonateľnosti

rozsudku), XIII., XIV. (o zrušení vydaných neodkladných opatrení), XVI. XVII. a XVIII. (trovách štátu
predstavujúcich vyplatené znalečné). Vo vzťahu k týmto otec ani žiadne námietky nepodal.

32. Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami otca obsiahnutým
v odvolaní otca, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí

odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver
vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na
súde prvej inštancie. Podľa § 57, § 58 a § 52 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov prvoinštačného a odvolacieho konania. Návrh na náhradu trov konania nebol podaný
a neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).