Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-23T/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522010060
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2522010060.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Petrom Vrbjarom v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 29.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 158 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákon) s prihliadnutím §
38 odsek 2, § 56 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 200,- (dvesto) eur.
Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 39 ods 1 a ods. 3 písm f) sa obvinenému
ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo
výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO : 35 937 874, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný

proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená C. D., nar. XX.XX.XXXX v Hrubove, trvale bytom
E., F. G. XXXX/X, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal dňa 17.03.2022 na obžalovaného A. B. obžalobu pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom vo výroku obžaloby.
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to výpoveďou obžalovaného, výpoveďou

poškodenejC.D.,svedkaH.I.I.,výpoveďouznalcaH.D.J.,výpoveďouznalcaMUDr.ĽubošaKlementa,
výpoveďou znalca MUDr. Mariána Pamulu, výpoveďou znalca C. E. K., návrhu zástupkyne poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, svedkyne H. L. M., prečítaním znaleckých posudkov C. N. F. a H. D.
J.,, oboznámením správ a posudkov k obžalovanému, oboznámením návrhov poškodených k náhrade
škody, , súd zhodnotil takto vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na

skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.
Poškodená C. D. si náhradu škody neuplatnila.Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa si uplatnila náhradu škody za v sume 1 371,62
eur za náklady na zdravotnú starostlivosť.
Podľa§157odsek1Trestnéhozákona,ktoinémuznedbanlivostispôsobíťažkúujmunazdraví,potrestá

sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 157 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 158 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú
povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa

zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič je povinný
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dbať na zvýšenú opatrnosť
voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám,

ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám.
Podľa § 20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič, ktorý prichádza do križovatky po
vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde",
je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po
hlavnej ceste vrátane cyklistov idúcich súbežne s hlavnou cestou.

Podľa § 137 odsek 2 písmeno c), písmeno h) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, porušením
pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého
dôsledkuvzniknedopravnánehoda,priktorejsainémuublížinazdravíalebosainémuspôsobíškodana
majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti a nedanie
prednosti v jazde.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené
v skutkovej vete výroku rozsudku, pričom súd oproti obžalobe upravil skutkovú vetu ohľadom samotného
nehodového deja a počtu dní sťaženého obvyklého spôsobu života tak, že obžalovaný nedbal na
zvýšenú opatrnosť voči cyklistke C. D. idúcej po hlavnej ceste, v dôsledku čoho z nedbanlivosti ľavou
stranou prednej časti vozidla vrazil do zadného kolesa bicykla cyklistky, ktorá v dôsledku toho spadla

z bicykla na zem, čím spôsobil poškodenej C. D. z E. pomliaždenie a vyvrtnutie pravého ramena so
zlomeninou časti horného konca ramennej kosti vpravo bez posunutia úlomkov, pomliaždenie pravej
časti hrudnej steny, pomliaždenie oboch kolien výraznejšie vľavo a myknutie hlavy s ľahkým otrasom
mozgu, čím poškodená utrpela poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo liečenie, pričom
podľa znaleckého posudku z odvetvia zdravotníctvo a farmácia, odboru ortopédia, bol na 35 dní

sťažený obvyklý spôsob života poškodenej vo fyzickej záťaži, pohybovej aktivite, chôdzi, ako i v športe
a základných hygienických a stravovacích návykoch, pričom v obžalobe bolo uvedené, že obžalovaný
nedal prednosť v jazde cyklistke C. D. a spôsobil jej pomliaždenie a vyvrtnutie pravého ramena so
zlomeninou časti horného konca ramennej kosti vpravo bez posunutia úlomkov, pomliaždenie pravej
časti hrudnej steny, pomliaždenie oboch kolien výraznejšie vľavo a myknutie hlavy s ľahkým otrasom

mozgu s dobou liečenia najmenej 55 dní . Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu mal súd preukázané,
že cyklistka pedálom bicykla zavadila do vozidla obžalovaného, ktoré jej vytvorilo náhlu prekážku,
zároveň vzhľadom na znalecké dokazovanie ustálil dobu obvyklého sťaženie obvyklého spôsobu života
poškodenej, preto súd v tomto smere upravil skutkovú vetu, pričom zároveň bola zmenená aj právna
kvalifikácia skutku a to na prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Skutočnosť, že dňa 14.11.2020 v čase o 09:31 hod v obci Banka na križovatke ulíc v križovatke ulíc
Topoľčianska, cesta číslo 11/499 a Bananská, cesta číslo 11/507, prišlo k dopravnej nehode medzi
obžalovaným, ktorý viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW 530d x Drive, evidenčné číslo A. XXXXX,
a cyklistkou C. D., mal súd jednoznačne preukázané z výpovede poškodenej C. D. a z výpovede svedka
H. I. I..

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň dopravnej nehody bola to taká skôr jemne
pochmúrna sobota a vychádzal z Banánskej ulice smerom na Piešťany. Pri jazde videl z kopca pani,
ktorá išla na bicykli. Zastavil a zvyčajne zastavuje na značke daj prednosť v jazde. Pani pustil, pani prešla
a pri rozbehu zrazu po chvíli zbadal, že pani spadla z bicykla. Zastavil a zabrzdil, chvíľu sedel v aute, lebo
mu to pripadalo ako šok. Vystúpil som z auta, pýtal sa pani, ako sa cíti. Ale bol tak z toho zmätený, lebo

začali autá trúbiť a pripadalo mu to skutočne ako ani je horor, ale niečo tak desivé, že to auto odtiahol asi
1 - 1,5 metra z cesty na chodník a išiel niečo akoby zariaďovať, ale v tom zbadal, že prichádza policajt
a ten policajt mu ukázal, že je všetko v poriadku, už sa na všetkom robí. V tom zrazu prichádzala už
RZP-čka, prišiel k autu, prišlo mu nevoľno, zatočila sa mu hlava. Ten policajt mu povedal, aby si sadoldo auta, tak sedel v aute. Pani nezrazil, lebo necítil ani náraz na aute a ani nemal ani škrupinku, ani len
milimeter pohnuté ani s autom, ani s ničím. Môže povedať, že keby jej nedal prednosť v danej chvíli,
tak úprimne, a to nechce byť morbídne drzý, pretože ak by nedal niekomu prednosť ako vychádzal, tak

pani narazím a dovolí si tvrdiť, že by bola na mieste mŕtva. To je len na jeho obhajobu, že pani skutočne
nezrazil, nie je si vedomý, že by jej ublížil. Ani na aute, ani na bicykli. Dokonca policajti potom asi po
2 hodinách, ktorí to vyšetrovali ho zavolali k autu a nútili ho, že z ktorej strany ju zrazil. Hovoril im, že
ju nezrazil. Tak sa ho pýtali z pravej strany? Z ľavej strany? Z pravej? Z ľavej? Hovorí, ani z jednej.
Nechce nikoho upodozrievať, ale keby pani išla skutočne, teraz si to tak všetko premietam, že vidím

tých cyklistov keď idú pekne, ako majú ísť po pravej strane, tak ich krásne obchádza po ľavej strane
a nikomu sa nič nestane. Pani musela ísť, nechce zase ubližovať, musela ísť určite trochu rýchlejšie
ako by mala ísť a možno brzdnou dráhou sa šmykla a spadla, a tam sa stal ten okamih. Ani na aute
a ani na bicykli sa nič nenašlo. Po roku bol vyšetrovací pokus, zastavila sa križovatka a prišiel znalec,
ktorý sa pýtal, do akej strany teda vošiel. Tak s autom vošiel, ale pani povedala, že bol viacej vpredu.
Hovorí, že viacej vpredu nebol. Tak potom zobral auto, odtiahol ich na kopček a priložil akoby krajčírsky

meter, ten priložil k ľavému kolesu a pani posadil na bicykel. A teraz jej povedal, že vidíte to? On vás
nemohol zraziť. Potom zobral zase ten meter a dal ju k prednému kolesu. Zase si sadla na bicykel. A on
hovorí: „On vás nemohol zraziť, tam je zemská príťažlivosť, vy ste spadli sama.“ Vtedy som sa skutočne
upokojil, že snáď ešte je spravodlivosť, ktorá nad nami svieti a verí, že nevinný človek nemôže trpieť
za niečo, čo nespravil. Tak sa upokojil. Ešte bol tak veľkorysý, že v deň toho všetkého, nemalo by sa

to hovoriť, ma lekár preniesol na izbu, kde sa jej ospravedlnil. Povedal jej, že mu je to úprimne ľúto, ale
ju nezrazil, necíti sa byť vinný a je mu to úprimne ľúto. Ešte sa jej na znak vďaky, že je veriaci človek,
na Veľkú noc daroval, aby mala pamiatku, že skutočne je veľkorysý človek, malý obrázok s F., aby keď
sa na to pozrie, aby vždy vedela, že skutočne nič neurobil a nie som si toho vedomý.“ Vozovka v ten
deň bola typicky jesenná, bolo tak pod mráčikom, nemrholilo. Vozovka nebola čistá. Bola jemne mokrá.

Bolo také jemné jesenné počasie, ale nebolo až tak hmlisto, ale nemrholilo. Viditeľnosť bola bežná. Bolo
to okolo 09:30 hod. Brieždilo sa, všetko vychádzalo, ale slnko nebolo. Bolo skôr tak zatemnene, bol
taký typický jesenný deň. Bola bežná jesenná viditeľnosť. Ale šero nebolo, nebolo tak, že by ste nevideli
na krok. Bola typická jesenná viditeľnosť bez dažďa. K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že po smrti
otca, ktorý náhle zomrel, sa mu zhoršil zrak na 1 dioptriu a po smrti matky v r. 2019 tým, že bol sám,

o 1 dioptriu a štvrť. ten stav sa mu zhoršil aj trošku možno psychicky. Lieky neužíva. Skôr športuje.
Nosí okuliare, ktoré mal aj pri jazde, takže vidí veľmi dobre, videl na vozovku. Auto, ktorým jazdil, je vo
veľmi dobrom technickom stave, chodí na pravidelné prehliadky a za tých cca 7 rokov tomu autu nič
nebolo. To auto je v takom stave, že si na auto potrpí. Tým, že nemá ženu a deti, tak umýva auto a dbá,
aby bolo vždy presne servisované. Auto bolo kompletne v poriadku. Brzdy boli v poriadku aj všetko.

Cyklistke dal prednosť v jazde, cyklistka bola po jeho ľavej strane. Poškodená bola asi tak zhruba meter,
dva od neho. Hneď ako sa rozjazdom rozbehol, vlastne vyšiel, zbadal pani bola na zemi. Hneď potom
zastavil. Kontakt vôbec necítil, preto z toho zostal v šoku. Nevie to ani popísať, ako je to možné. Vošiel
do križovatky a to bolo asi po 5-6 metroch, ale poškodená bola zhruba 2 metre od neho. Videl ju vedľa
neho, ako sú dvere vodiča z ľavej strany. Bola na boku pri dverách. Potom zastavil s vozidlom chvíľu

sedel a vyšiel von, spýtal sa jej, ako sa cíti. Odvtedy potom tie autá začali trúbiť. Tak auto odtiahol na
chodník a na cestu. V tej chvíli akoby zázrakom nejaký pán policajt, ten telefonoval, mu ukazoval, že
nech nič nerobí, že asi všetko zariaďuje. Išiel možno 20 – 30, úplne pomaly. On je taký typ, že si vlastne
v tom aute odpočinie. Takže preto chodí aj pomaly, nenadáva na nikoho, nekričí. Potom sa zrazu objavil
sused I. I.. Poškodenej spýtal, ako sa cíti, ktorá iba jojkala. Bicykel vôbec nebol poškodený ani jeho

vozidlo. Auto potiahol pretom lebo chcel uvoľniť vozovku, aby mohli ďalšie vozidlá z jednej aj druhej
strany prechádzať. Poškodená išla viac – menej k strednej časti vozovky.

Poškodená C. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že išla na bicykli po hlavnej ceste, pričom ako
odbočovala, auto z vedľajšej cesty do nej narazilo, keďže cítila náraz do zadného blatníka bicykla.

Následne poškodená spadla, chcela vstať, ale kvôli ruke a kolenám nemohla. Mala pomliaždené plece,
slabý otras mozgu, doteraz jej hučí v hlave, má opuchnuté kolená, bolia ju kríže, chodí na injekcie. Po
dopravnej nehode bola tri dni v nemocnici, potom ju zobrala dcéra domov do O..
Svedok H. I. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v sobotu dňa 14.11.2020 išiel so svojím osobným
motorovým vozidlom do A. z miesta bydliska z C. P. Q. s tým, že išiel vyzdvihnúť syna z tréningu.

Tak ako išiel po Banánskej ceste v Moravanoch, tak pri odbočovaní na Topoľčiansku, na hlavnú cestu,
v križovatke videl, že tam stojí osobné motorové vozidlo BMW combi. Následne zastavil, vzápätí sa toto
vozidlo asi po 2-3 sekundách pohlo a zaparkovalo na chodníku cca 3- 4 metre. Ako sa pohlo to vozidlo,
videl na zemi cyklistku. Sedela tam, bol tam bicykel, boli tam nejaké veci na zemi. Sedela vlastne ako jedvojitá plná čiara, tak sedela kúsok za tou čiarou. Bicykel bol pred na tej hrane a ona sedela tesne za tou
čiarou. Vystúpil z vozidla. Medzitým išiel obžalovaný ku nej, snažil sa jej pomôcť, snažil sa ju zdvihnúť.
Ona ale sedela ďalej, lebo sa sťažovala na bolesti. Spýtal sa, či volal RZP, na čo obžalovaný povedal,

že nie, tak ju privolal on. Vzápätí išlo za nimi presne z jeho smeru vozidlo z polície, ktorých zastavil,
požiadal ich, nech vystúpia, že sa tam stala nehoda. Jeden, pokiaľ si to pamätám teda, lebo už sú to
2 roky, išiel riešiť tú pani a vodiča. Ja som tomu druhému povedal, že ja som privolal sanitku s tým, že
musím ísť vyzdvihnúť syna. Policajt si opísal jeho osobné údaje. Policajta upozornil na to, že má v aute
kameru a že mu kamerový záznam doloží. Potom išiel pre syna, vrátil sa domov, zobral PC, usb kľúč,

nahral záznam z kamery. Keď sa vrátil, už tam bolo vozidlo dopravnej polície, VW Transporter a tomu
príslušníkovi dal tú nahrávku, ktorú mal vo vozidle. Viditeľnosť bola v ten deň dobrá, videl že vozidlo
BMW sa pohlo k pravému okraju vozovky. Stálo bližšie ku stredu, myslí, že ľavým zadným kolesom, ako
keby sa dotýkalo tej stredovej tej dvojitej čiary, ale z vnútornej strany. Nebolo určite cez čiaru a nestálo
na čiare. Zastavil s tým vozidlom, trvalo to možno 2 – 3 sekundy, ani to možno nie, ten čas nejako splýva.
Ale obžalovaný sa hneď vlastne odparkoval a čiastočne ho zaparkoval na pravú stranu chodníka. Bicykel

bol na zemi, poškodená sedela tak, že sedela cez tú dvojitú čiaru, čiže sedela za tou čiarou. Bicykel
mal riadidlá na tej čiare, bol tak ako keby priečne, v smere jazdy, od nej asi pol metra. Svedok prišiel až
keď vozidlo stálo a už bolo po nehode. Prišiel v tej chvíli, keď to vozidlo stálo a keď sa pohlo, to bolo
z dôvodu toho, že obžalovaný ho preparkoval na chodník. Ono by to inak bolo vidno aj na kamerovom
zázname, keby možno išiel o 3 sekundy skôr cez tú križovatku. Prichádzal vtedy, keď to vozidlo stálo

v križovatke a vzápätí preparkoval. Z tej nehody nevidel nič, videl len následky.

Znalec z odboru dopravy Ing. Štefan Cirbus v znaleckom posudku č. 46/2021 jednoznačne za technickú
príčinu dopravnej nehody určil oneskorenú reakciu obžalovaného, ktorý viedol vozidlo BMW 530d x
Drive, evidenčné číslo A. XXXXX, ktorý v priebehu pokračujúceho vjazdu do križovatky oneskorene

reagoval na cyklistku, čím došlo z jeho strany k vzniku kolíznej situácie, a to zrážky cyklistky vozidlom.
Znalec z odboru dopravy Ing. Štefan Cirbus na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný nedodržal
bočný odstup. Keď zoberie jeho rýchlosť 18 km. Ten bočný odstup sa vypočíta podľa vzorca 1,1 x v + 60.
Čiže keď si zoberie, že obžalovaný sa pohyboval 18 km rýchlosťou x 1,1 + 60, čiže by mal obchádzať
cyklistku 0,8 metra po pravej strane. Keby porušil napríklad pravidlá cestnej premávky, to je právna

vec síce, a rozhodol by sa cyklistku predchádzať po pravej strane, tak by ju musel predchádzať vo
vzdialenosti 0,8 m vpravo od nej. Čiže vlastne on relatívne s tým svojím vjazdom nedodržal ten bočný
odstup.To,žeobžalovanývlastnestakýmspôsobomjazdil,jezaznamenanénakamere,žesanachádza
v strede križovatky. On mal možnosť ísť po tej pravej strane cesty pri výjazde, tam je dosť široký výjazd
na túto cestu. Zároveň uviedol, že k zrážke došlo na ceste už za križovatkou. Z technického hľadiska

prednosť v jazde by bola vtedy porušená, keby nebola cyklistka vybočila, ale by išla priamym smerom
a obžalovaný v tej križovatke vtedy do nej narazí, ale oni sa v tej križovatke minuli obidvaja. Obžalovaný
cyklistku akurát dobehol za križovatkou, dobehol ju na hlavnej ceste. Cyklistka vozidlo obžalovaného
nevidela, cyklistka sa mu vyhla a to vozidlo prišlo za ňou. Vozidlo obžalovaného išlo za ňou, zrýchľovalo,
čiže ona na to vozidlo nemohla reagovať, úplne sa mu vyhla na ľavú stranu cesty a to vozidlo vlastne

zozadu k nej prišlo. Cyklistka hovorí, že narazil do zadného kolesa, ale vlastne ten blatník on je tak
široký, že cez tú nohu by sa jej nedostal k tomu kolesu. Keby to vozidlo narazilo do zadného kolesa, tak
cyklistka spadne pred to vozidlo a ju prejde. Čiže obžalovaný cyklistku iba odtlačil týmto vozidlom. Ku
kontaktu vozidla s cyklistkou prišlo bokom ľavého predného blatníka s jej nohou.

Znalec z odboru ortopédia C. N. F. v znaleckom posudku č. 13/2021 uviedol, že poškodená C. D. utrpela
pomliaždenie a vyvrtnutie pravého ramena so zlomeninou časti horného konca ramennej kosti vpravo
bez posunutia úlomkov riešené konzervatívne, pomliaždenie pravej časti hrudnej steny, pomliaždenie
oboch kolien výraznejšie vľavo a myknutie hlavy s ľahkým otrasom mozgu. Uvedené zranenia vznikli
pravdepodobne priamym pôsobením tupého tvrdého predmetu do oblasti jej pravého ramena, oboch

kolien a pravého hrudníka, akým mohla byť kapota osobného motorového vozidla, ktoré ju zrazilo, alebo
cesta, na ktorú mohla následne z kapoty spadnúť po náraze do jej bicykla a strate rovnováhy, ako aj
nepriamy otras mozgu pri myknutí jej hlavou v čase dopravnej nehody. Doba liečby poškodenej trvala
odo dňa nehody (14.11.2020) do vypracovania znaleckého posudku (08.02.2021) v dĺžke 55 dní, pričom
v čase vypracovania posudku liečba stále trvala, ukončená nebola a nachádzala sa v rehabilitačnej

a rekonvalescenčnej fáze liečby, pričom v danom čase dĺžka liečby bola adekvátna a primeraná
zraneniam aké utrpela, čo je porovnateľné s inými rovnako zranenými poškodenými, lebo obvykle dĺžka
liečby zranenia jej pravého ramena ako zranenia dominantného trvá spolu 3 mesiace, PN nečerpala
lebo je starobnou dôchodkyňou, ak by ju čerpala, tak tá by pravdepodobne trvala tak dlho ako jej liečba,teda v čase vypracovania znaleckého posudku 55 dní, čím by bola adekvátna a úmerná zraneniam
aké utrpela, hlavne zraneniu jej pravého ramena, ktoré je zranením na posudzovanie svojím vplyvom
na jej dĺžky liečby a práceneschopnosť dominantné, a čo je porovnateľné i s inými rovnako zranenými

poškodenými, pričom aj práceneschopnosť obvykle trvá 3 mesiace. Obmedzenia of fyzickej záťaže,
pohybovej aktivity a chôdze ako i od športu a základných hygienických a stravovacích návykov trvali
35 dní. Charakter zranenia bol stredne ťažký. Úraz na pravom ramene môže poškodenej zanechať
a navodiť trvalé následky, a to možné stredne ťažké zníženie hybnosti v jej pravom ramene, zníženie
svalovej hmoty pravého ramena a bolesti po preťažení a zmene počasia. Bolestne finančné činí 4190,60

eur.
Znalec z odboru ortopédia MUDr. Ľuboš Klement na hlavnom pojednávaní uviedol, že v súvislosti
s uvedením v znaleckom posudku „pôsobením tupého tvrdého predmetu“, myslel buď kapotu osobného
motorového vozidla, ktoré poškodenú zrazilo, alebo cestu, na ktorú mohla byť povalená. V súvislosti so
skutočnosťou, že poškodená v čase svojho liečenia dostala ťažký covid, v období v januári, nemohla 14
dní alebo 20 dní rehabilitovať, nemohla cvičiť, keď skončil covid, tak potom jej bolo dovolené v tejto liečbe

pokračovať. J. mal vplyv na liečbu poškodenej, iba v tom, že v tom období nemohla rehabilitovať, nebolo
jej dovolené chodiť na rehabilitácie z viacerých dôvodov. Ak by jej bolo dovolené chodiť na rehabilitácie
liečba by sa neskrátila, trvala by 3 mesiace. Dĺžka liečby kolena sa predĺžila, pretože v podkoží sa jej
vytvoril najprv krvný výron, ktorý potom po rozpustení vytvoril tekutinu, ktorú bolo treba pichať a odsávať.
Obmedzená na bežnom spôsobe života bola 35 dní. Poškodená aj po týchto 35.-tich dňoch mohla byť

obmedzená na spôsobe života, lebo nemala ešte rozrehabilitované rameno, len začala rehabilitáciu.
Pokiaľ rameno bolo rozrehabilitované, to už v podstate nie je uvedené, pretože poškodená nastúpila
na rehabilitáciu v čase tvorby posudku, čiže nemal k dispozícii ani správy poškodenej, v akom stave
bolo to rameno počas rehabilitácie, ako jej to išlo, ako to rozrehabilitovala, či tam ostali nejaké rezíduá
a trvalé následky, že vôbec ani nedorehabilitovala, čo často pri týchto úrazoch aj sa stáva. Po tých 35.-

tich dňoch si poškodená mohla urobiť bežné základné hygienické potreby, lebo dostala ortézy dole,
takže už mohla vlastne sa aj očesať, najesť a umyť. Doklady o tom, že to poškodená mala alebo nemala
rozrehabilitované k dispozícii nemal, vyjadril sa iba k tomu, čo poškodená dodala ako dokumentáciu.
Dokumentácie o rehabilitácii nemal k dispozícii. Je možné, že po tých 35.-tich dňoch by mohli byť
nejakým spôsobom sťažené, ale nemá to podložené. Poškodená neskôr aj nastúpila na rehabilitáciu,

ale musel tvoriť posudok a nemohol čakať na jej rehabilitácie. Ak poškodená dodá dokumentáciu
z rehabilitácie, kde bude vidieť, že ten rozsah pohybu jej nešiel, že vôbec nebola schopná to rameno
zdvihnúť, rozcvičiť a robiť s ním a podobne, tiež s kolenom, tak sa ten posudok bude meniť. Po 35.-tich
dňoch nebola odporučená jej ďalšia liečba druhou osobou atď., iba v najťažšom poúrazovom období.
A najťažšie poúrazové obdobie je odo dňa úrazu do kedy poškodenej zrušili ortézy. Vtedy potrebovala

starostlivosť druhej osoby najviac.

Znalec z odboru ortopédia C. N. F. v doplnenom znaleckom posudku č. 33/2023 uviedol, že zranením
poškodenej C. D. došlo k obmedzeniu v zmysle fyzickej záťaže, manuálnej práce a to odo dňa dopravnej
nehody do dňa 07.04.2021, spolu 144 dní. K obmedzeniu v zmysle psychickej aktivity pohybu a chôdze

u poškodenej taktiež po dobu 144 dní. V oblasti komunikácie – spoločenský, kultúrny a rodinný život,
došlo u poškodenej k obmedzeniu a to v období jej umiestnenia v nemocničnom zariadení, teda
od 14.11.2020 do 16.11.2020. V oblasti športu došlo u poškodenej k dočasnému obmedzeniu, kedy
schopnosť vykonávať fyzicky náročné športy bola pre bolesť znížená a toto obmedzenie tiež trvalo 144
dní. V oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, došlo k obmedzeniu, a to

v čase jej potreby pomoci ošetrovania od druhého člena rodiny po dobu 144 dní.

Znalec z odboru zdravotníctvo MUDr. Marián Pamula v znaleckom posudku č. 044/2023 uviedol, že
poškodená C. D. utrpela pri dopravnej nehode zo dňa 14.11.2020 zlomeninu horného konca pravej
ramennej kosti, v oblasti jej výbežku – veľkého hrboľa bez posunu kostných úlomkov, pomliaždenie

mäkkých tkanív pravej strany hrudnej steny ľahkého charakteru, pomliaždenie mäkkých tkanív oboch
kolien, viac vľavo s krvným výronom, bez úrazových zmien na kostnom skelete s odreninami kože a
tržne zmliaždenú ranu v oblasti ľavého kolena, asi 2,5 cm dlhú, zasahujúcu do podkožného tkaniva. Na
základeamnestickýchúdajov,vykonanýchvyšetrení,priebehuaspôsobuliečbypoškodenáneutrpelapri
dopravnej nehode otras mozgu a myknutie hlavy. V mechanizme vzniku zranenie sa uplatnil pád na zem,

na pravú stranu, oblasťou pravej ruky – dlane prípadne lakťa, pričom následným prenesením pôsobiacej
sily v dlhej osi ramennej kosti až do oblasti horného konca – hlavice ramennej kosti – došlo ku vzniku
zlomeniny odlomeniu hrboľa ramennej kosti bez posunu kostných úlomkov. Jednalo sa o mechanizmus
nepriamy pri vzniku zlomeniny, ktorý je veľmi častý. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku tohto zraneniabola prevažne silná. Pri danej zlomenine sa nedá vylúčiť ale ani priamy mechanizmus – náraz pravým
ramenom, plecom na tvrdú podložku – zem. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku tohto zranenia bola
stredne silná, až silná. Pádu na zem mohol predchádzať napr. náraz vozidla do zadnej časti – zadného

kolesa bicykla, ktorý mohol spôsobiť stratu stability a viesť k pádu na pravú stranu tela poškodenej.
Strata stability a následný pád však mohla nastať i bez kontaktu bicykla s vozidlom. Pri páde na zem
sa do priameho kontaktu s tvrdým, tupým predmetom dostala i oblasť pravej strany hrudníka a oblasť
pravého kolena, kde došlo k ľahkej forme pomliaždenia mäkkých tkanív hrudnej steny a k pomliaždeniu
mäkkých tkanív pravého kolena. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku týchto zranení bola len slabá. Oblasť

ľavého kolena, kde boli popisované prejavy pomliaždenia mäkkých tkanív s krvným výronom, ako aj
tržne – zmliaždená rana sa dostala najpravdepodobnejšie do kontaktu s tvrdými tupými, prípadne tupo-
hranatými časťami konštrukcie bicykla. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku tohto zranenia bola slabá,
až stredne silná. Daným mechanizmom, pri danej intenzite pôsobiacej sily do daných oblastí, došlo
ku vzniku ľahkého zranenia. Nedošlo ani k priamemu ohrozeniu, ani ku zraneniu životne dôležitého
orgánu. Zranenie spôsobuje zvyčajne krátku dobu trvajúcu poruchu zdravia. Zranenie vzniklo v priamej

súvislosti s nehodou zo dňa 14.11.2020. Zranenie si vyžaduje liečbu približne 3 – 4 týždne – cca 1
mesiac. Doba práceneschopnosti býva ešte o približne 1 – 2 týždne dlhšia z dôvodu nutnej rehabilitácie,
pri jednoduchých zlomeninách, liečených konzervatívne.V danom prípade fixácia bola ponechaná po
dobu od 14.11.2020 do cca 10., resp. 19.12.2020 t.z. cca 1 mesiac. Ako adekvátnu dobu liečenia,
prihliadnuc ku charakteru zranenia a liečebným postupom, i v tomto prípade považujem dobu cca 1

mesiac, t. z. cca polovica decembra 2020. Záznam o vystavení práceneschopnosti nemal k dispozícii.
Jej vystavenie a doba trvania závisí i na pracovnom zaradení pacienta. Adekvátna doba jej trvania
v danom prípade je doba do cca 6 týždňov. Poškodená pre zranenie bola obmedzená v bežnom spôsobe
života. Obmedzenie sa týkalo fyzickej aktivity, manuálnej práce a činnosti vykonávanej pravou hornou
končatinou, resp. obojručnej činnosti, tiež pohybu a chôdze. K obmedzeniu v zmysle psychickej aktivity,

pre samotné zranenie u poškodenej nedošlo. Celkovo obmedzenie, ktoré pre dané zranenie vzniká,
trvá hlavne p dobu liečenia, t.z. cca 1 mesiac. I v danom prípade trvalo hlavne po dobu cca 1 mesiac.
Počas rehabilitácie má už postupne obmedzenie klesajúci trend. Zranenie, ktoré poškodená utrpela,
postihlo kostný skelet ramennej kosti v jeho hornej časti. Zlomenina zasiahla len okrajovú časť – veľký
hrboľ, celistvosť ramennej kosti v dlhej osi nebola porušená, pričom nedošlo ani k posunu kostných

úlomkov veľkého hrboľa oproti ramennej kosti. Zlomenina bola riešená konzervatívne. Výraznejšie trvalé
funkčné, ani kozmetické následky po samotnom zranení nepredpokladám. Ťažkosti vo forme bolestí
a obmedzenia pohybu v ramennom kĺbe však bude spôsobovať popisovaná artróza ramenného kĺbu
III. Stupňa popisovaná CT vyšetrením, ktorou poškodená trpela už pred predmetným zranením. Došlo
tiež k pomliaždeniu mäkkých tkanív v oblasti hrudnej steny a oboch kolien. Zranenie mäkkých tkanív

typu pomliaždenia, nezanechávajú trvalé ani funkčné, ani kozmetické následky. Nepredpokladám ich
ani v tomto prípade.Na ľavom kolene bola popisovaná artróza II. stupňa, jednalo sa teda podobne ako
pri ramennom kĺbe, o degeneratívne zmeny – ochorenie, ktorá sa nedá vyliečiť a časom sa prejavy tohto
ochorenia môžu zvýrazňovať. Zranenie v bodovom hodnotení podľa zák. č. 437/2004 predstavuje 65
bodov, čo pri hodnote bodu 21,84 € v roku 2020, činí v peňažnom vyjadrení zranenia sumu 1 419,60 €.

Znalec z odboru ortopédia C. N. F. po doručení doplneného znaleckého posudku č. 33/2023 na
hlavnom pojednávaní uviedol, že na podklade znaleckých dôkazov z vedenej zdravotnej dokumentácie,
ktorú predložila poškodená ešte v čase február a marec, dokonca aj apríl, bola u špecialistov na
vyšetrení a liečila sa, konkrétne na rehabilitačnej ambulancii C. Q. v Humennom, a to 12.02.2021,

potom 17.03.2021 u MUDr. Pikusa na ortopedickej ambulancii a absolvovala aj magnetickú rezonanciu
23.03.2021 v Trnave v MEDICAN, s.r.o. magnetická rezonancia a 07.04. ešte ďalšiu kontrolu na
ortopedickú ambulanciu u C. A.. Z vedenej zdravotnej dokumentácie zistil, že poškodená ešte v čase
rehabilitácie a kontroly u C. A. bola obmedzená na obvyklom spôsobe života, a to aj vo fyzickej činnosti,
v pohybovej činnosti a v športe, ako aj pri niektorých fyzicky náročných hygienických úkonoch, čo

adekvátne vyhodnotil v tomto doplnení posudku, takže sa berie do úvahy to, že ešte v čase február,
marec,aprílbolaneustáleliečenáajejliečbabolaukončenáažMUDr.Pikusom07.04.2021,taktomožno
brať za relevantný dôkaz toho, že ešte stále bola obmedzená, čo aj príslušní lekári, či rehabilitační,
či C. A. napísali do ich správ, že nemohla dobre spávať, mala ťažkosti pri obliekaní, stále nedosiahla
adekvátnu zhybnosť pri spažení a rotáciách, nevedela si zapnúť podprsenku a ďalšie náležitosti.

Nevedela odniesť ťažšie predmety, takže obmedzená bola a tak som to uviedol aj v posudku. Celkovo to
bolo teda od dňa zranenia do dňa ukončenia jej liečby to 144 dní. Nebola schopná napríklad ťažší hrniec
polievky odniesť z variču keď mal viac ako 5 kg. To uviedla aj poškodená, že to vlastne trvá do dneska.
Nevedela spažiť, upažiť ruku, predpažiť a tak ďalej, aktívna hybnosť bola výrazne obmedzená, a to podobu 144 dní. V minulosti sa nevedeli vyjadriť k trvalým následkom, ale teraz poškodenú vyšetril a zistil
že na podklade dôkazov, rozsahu pohybu, nebola schopná, mala obmedzenie pohybu o jednu polovicu.
Takže stredne ťažké obmedzenie. Trvalé následky budú pretrvávať podľa jeho názoru už do konca

života, čo zistil zistili na základe osobného vyšetrenia. To že bola najskôr poškodená obmedzená 35 dní
a ku dnešnému dňu 144 dní, je z toho dôvodu, že v čase posudku nevedel v akom stave sa rameno
poškodenej nachádza, keďže musel posudok ukončiť a poškodená ešte bola len pred rehabilitačnou
liečbou a to, že covidová situácia poškodenej neumožnila, aby nastúpila na rehabilitáciu, tak sa to tým
pádom predĺžilo. Nemal teda ani k dispozícii nález rehabilitácie z 12.02.2021. Mohla robiť základné

hygienické potreby, umyť sa, to mohla, tvár, ale nejaké zapnúť si podprsenku alebo chytiť si sprchu
a sprchovať sa zhora, asi nie. Zranenie poškodenej bolo spôsobené pádom z bicykla na cestu.

Znalec z odboru zdravotníctvo MUDr. Marián Pamula na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď čítal
z anamnézy, tak bolo tam uvedené: pacientka bola privezená záchrannou službou, dnes ako cyklistku pri
cintoríne ju zrazilo auto. V bezvedomí údajne nebola, na udalosti, okolnosti zranenia sa pamätá. Udávala

bolesti hrudníka vpravo, pravého ramena a ľavého kolena. V objektívnom náleze hlava na poklop
nebolestivá, bez popisu poškodenia kožného krytu, bez známok traumy na hlave. V oblasti hrudníka
bola popisovaná dotyková bolestivosť v oblasti III.-V. rebra v zadnej strane axilárnej, t. z. pažnej, čiže
v oblasti zadnej časti ohybu a zadnej časti chrbta vpravo. Čo sa týkalo horných končatín, pravé rameno
navonok bez známok traumy, bez opuchu, beh hematómu, bez poruchy kožného krytu, obmedzená bola

hybnosť v dôsledku bolesti v ramennom kĺbe. Čo sa týkalo dolných končatín, ľavé koleno bolo pomerne
opuchnuté, bola obmedzená hybnosť, prítomná bola tržná asi 2,5 cm dlhá rana. Manévre na menisky
negatívne, lachamnn, predná zásuvka negatívna, varus, valgus test negatívny. Čo sa týkalo vyšetrení,
pre zranenia, ktoré poškodená utrpela, bolo vykonané röntgenové vyšetrenie pravého ramena, pričom
bola popisovaná zlomenina horného konca pravej ramennej kosti v oblasti veľkého hrboľa, bez posunu

kostných úlomkov, to znamená, ramenná kosť dlhej osy ako takej poškodená nebola, bol odlomený len
výbežok v oblasti hlavice ramennej kosti, tzv. veľký tuberkul. Čo sa týkalo ešte ďalších nálezov, boli tam
popisované degeneratívne zmeny v ramennom kĺbe III. stupňa, čiže jednalo sa o chronické ochorenie
ramenného kĺbu vpravo. III. stupeň je pomerne výrazný, v podstate pri IV. už býva indikovaná výmena
ramenného kĺbu, čiže toto ochorenie už bolo dávno pred predmetnou dopravnou nehodou a poškodená

ním trpela už pred tým. Vykonané boli röntgenové vyšetrenie ľavého kolena, pričom neboli zistené
úrazové zmeny na kostnom skelete, popisované boli degeneratívne zmeny II. stupňa v oblasti ľavého
kolena. Z konziliárnych vyšetrení okrem chirurgického bolo v priebehu liečby vykonané ortopedické
vyšetrenie doporučením od konzervatívneho spôsobu liečby, neurologický nález nesvedčal pre známky
poškodenia periférnych nervov, ani pre známky zrania mozgu v zmysle pomliaždenia mozgového

tkaniva, krvácania do mozgu a poškodenia periférnych nervov. Ďalej bolo vykonané CT vyšetrenie
lebky a mozgu s negatívnym nálezov v zmysle úrazových zmien, krčnej chrbtice, kde tak isto neboli
zistené úrazové zmeny na krčnej chrbtici, hrudníka a brucha, pričom neboli zistené známky krvácania
a prítomnosti vzduchu v hrudnej dutine, čiže pneumothorax, haemothorax, ani známky pomliaždenia
pľúc. Neboli zistené ani známky krvácania do dutiny brušnej a poškodenie vnútrobrušných orgánov.

Z laboratórnych vyšetrení boli vykonané základné vyšetrenia, ktoré však nezistili nejaké odchýlky
súvisiace priamo s predmetným zranením. Liečba zranenia bola konzervatívna, rana na kolene bola
vydezinfikovaná a chirurgicky ošetrená. Pravé rameno bolo fixované v ortéze, tak isto aj ľavé koleno
bolo fixované v ortéze. V priebehu liečby boli vykonaná aj jedna punkcia v oblasti ľavého kolena pre
krvný výron, ktorý sa tam nachádzal ešte počas ambulantnej liečby. Štandardne sa aplikujú lieky od

bolesti, na urýchlenie reparácie poškodených tkanív bežná symptomatická liečba, liečba proti vzniku
žilovej trombózy. Čo sa týka priebehu, tak pacientka po dopravnej nehode, ku ktorej došlo 14.11.2020
bola vyšetrená na chirurgickej ambulancii, boli vykonané určité vyšetrenia. Pre nálezy z týchto vyšetrení
bola doporučená hospitalizácia na chirurgii, ktorá bola 14.11.2020 prijatá na chirurgické oddelenie.
Počas hospitalizácie bolo vykonané CT vyšetrenie lebky a mozgu, krčnej chrbtice, hrudníka, brucha,

ktoré som už uviedol. Tak isto bolo vykonané aj CT vyšetrenie v oblasti pravého ramena, kde bola
potvrdená zlomenina v oblasti výbežku ramnennej kosti – tuberculum majus, bez posunu úlomkov. Tak
isto bolo CT ľavého kolena, kde neboli zistené úrazové zmeny na kostnom skelete v oblasti kolena.
Vykonané bolo ortopedické vyšetrenie ako som uvádzal, kde bola doporučená konzervatívna liečba
fixáciou a liečbou od bolesti. Vykonané bolo i neurologické vyšetrenie, kde je uvedené: pacientka dnes

zrazená autom, na okolnosti sa moc síce nepamätá, ale v bezvedomí nebola a hlavu si neudrela.
Nauzeu nemala, nezvracala. Udávala bolesti pravej hornej končatiny a kolien, viac vľavo. Objektívny
neurologický nález bol negatívny. Po nasadenej tejto konzervatívnej liečbe sa postupne stav koľko
toľko stabilizoval a 16.11.2020 bola prepustená do ambulantnej liečby. Následne bola liečba vedenácestou chirurgickej ambulancie, kde bola vykonaná kontrola 03.12. Pacientka udávala bolesti pravého
ramena. Pravé rameno bolo minimálne opuchnuté, bez hematómu, pohyb bol obmedzený, bolestivý,
končatina bez neuro-cirkulačných porúch, fixovaná bola v ortéze. Pravé koleno malo minimálny opuch,

bezvýpotku,pohybbolvoľný,odreninakožebolavoblastikolena.Ľavékolenoboloopuchprechádzaldo
regresie, čiže sa zmenšoval, bola minimálna fluktuácia hematómu v oblasti kolena a predkolenia v štúdiu
rezorbovania, prítomné boli dva stehy v oblasti rany. Pohyby v kolene boli bolestivé a obmedzené.
Magnetické rezonancia bola vykonaná v oblasti ľavého kolena, kde je popisovaná artróza kolena bez
známokfraktúr.Doporučenébolopokračovaťvkonzervatívnejliečbe.10.12.bolakontrolanachirurgickej

ambulancii, kde subjektívne pacientka udávala zlepšenie, bolesti miernejšie, ale sú. Pravé rameno
s minimálnym opuchom bez hematómu, pohyb obmedzený. Pravé koleno minimálny opuch bez výpotku,
pohyb voľný. Ľavé koleno opuch v regresii, hematóm v oblasti kolena takmer rezorbovaný, pohyb
bolestivý. Končatiny bez neuro- cirkulačných porúch. Röntgenové vyšetrenia boli kontrolné vykonané
v podstate v oblasti kolien s negatívnym nálezom. Vpravo popisované zlomenina vo vyhovujúcom
postavení, tuberkulum prihojené k humeru, známky kalusu. Čiže v podstate liečba samotnej zlomeniny

bola už ukončená, pretože boli tam známky kalusu, čiže bol pevný zrast medzi tým úlomkom a ramennou
kosťou. Doporučené bolo postupne odstránenie a nenosenie ortézy a započatá rehabilitácia. 19.12.2020
bola vykonaná kontrola na chirurgickej ambulancii, kde subjektívne pacientka udávala bolesti pravej
hornej končatiny a obmedzenú pohyblivosť. Objektívne bola palpačná citlivosť v oblasti pravého ramena,
hybnosť obmedzená, abdukcia minimálna, čiže odpaženie minimálne. Ľavé koleno opuch v regresii,

minimálna kluktuácia, bez nustnosti punkcie, hematóm na kolene a predkolení rezorbovaný. 31.12.2020
ako som sa dozvedel z anamnestických údajov, 31.12. bola poškodená pozitívne testovaná na covid,
čiže bola potom liečená pre covidovú infekciu a rehabilitácia, ktorú nastúpila viac menej tam bola
prerušená, resp. mohla byť individuálna. Avšak pokiaľ teda je človek v covide a má 39 teplotu, tak
ako rehabilitovať bude ťažko. Na záver, predmetné zranenie si pri konzervatívnej liečbe vyžaduje dobu

fixácie približne 3-4 týždne s následnou rehabilitáciou. Záznam o vystavení PN som k dispozícii nemal.
Čiže na základe týchto anamnestických údajov, lekárskych správ a nálezov som uviedol v znaleckom
posudku, že poškodená 14.11. utrpela zlomeninu horného konca pravej ramennej kosti v oblasti jej
výbežku- tzv. tuberkulus majus bez posunu úlomkov. Jednalo sa o jednoduchú zlomeninu v Neerovej
klasifikácii ako Neer I., čiže jedno a viac úlomkové zlomeniny v oblasti ramennej kosti, hlavica ramennej

kosti bez dislokácie, čiže bez posunu kostných úlomkov. Po druhú, pomliaždenie mäkkých tkanív
pravej strany hrudnej steny ľahkého charakteru, pomliaždenie mäkkých tkanív oboch kolien, viac vľavo
s krvným výronom bez úrazových zmien na kostnom skelete s odreninami kože. Tržne zmliaždenú ranu
v oblasti ľavého kolena asi 2,5 cm. Dlhú zasahujúcu do podkožného tkaniva. Na základe týchto údajov
vykonaných vyšetrení, priebehu a spôsobu liečby som uviedol, že poškodená neutrpela otras mozgu,

lebo ako vyplývalo z lekárskych správ a nálezov v bezvedomí nebola, na udalosti sa pamätá, hlavu
si neudrela, bolesti hlavy nemala. Tak isto v priebehu liečby a ambulantných kontrolných vyšetrení už
nikde nie je uvádzaný údaj o nejakom zranení hlavy, že by si sťažovala na bolesti hlavy, že bola pre tieto
ťažkosti liečená a táto diagnóza nebola ani uvedená ani v prepúšťacej správe z chirurgického oddelenia.
Taktiež nie je ani vedená liečba svedčiaca o takomto zranení, ako uvádzal. Myknutie hlavy, ktoré uvádza

kolega MUDr. Klement, to nie je diagnóza. Nie je to ani mechanizmus vzniku zranenia hlavy. Hlava sa
myknúť nedá. Dá sa myknúť v oblasti krčnej chrbtice alebo teda kĺbových spojení, čiže dochádza potom
k podvrtnutiu. K podvrtnutiu hlavy nedochádza. Mohlo by dôjsť k podvrtnutiu medzi krčnou chrbticou
a hlavou, ale nie k podvrtnutiu hlavy. Čo sa týka charakteristiky zranenia. V podstate zlomenina veľkého
hrboľa ramennej kosti je zranenie z medicínskeho hľadiska hodnotená ako zranenie ľahké, to sme sa

zhodli aj s pánom MUDr. Klementom. Čo sa týka pomliaždenín mäkkých tkanív, či už hrudnej steny alebo
v oblasti kolien, tieto zranenia sú hodnotené z medicínskeho hľadiska tiež ako zranenia ľahké a tak isto
ako ľahké je hodnotená i tržne zmliaždená rana v oblasti kolena. Otras mozgu, ktorý pán C. F. uvádzal
je funkčná porucha činnosti mozgových buniek a posun nervového vzruchu, teda informácie z jednej
nervovej bunky na druhú. K tomuto zraneniu dochádza priamym násilím vedeným na oblasť hlavy.

Je spojený s poruchou vedomia a stratou pamäte či už na okolnosti pred úrazom, t. z. reretrográdna
amnézia alebo po úraze, t. z. anterográdna amnézia. Čiže pacient si nepamätá na okolnosti, ktoré
viedli k zraneniu hlavy, resp. nepamätá si na okolnosti, ktoré boli po zranení. Má sprievodné príznaky,
môže to byť zmena psychiky, opakovanie tých istých otázok, dezorientácia časom, miestom, osobou.
Jednoduchotietopríznakyalepočasepominú.Jednásaovpodstatelenfunkčnúporuchu,ktorásanijak

diagnostikovať nejakým prístrojovým vyšetrením nedá. Pri pomliaždení mozgu, čo je už teda zranenie
mozgu organické, toto zranenie je diagnostikovateľné CT vyšetrením, MRI vyšetrením a podobne. Čiže
na základe tých anamnéz tých údajov, poškodená si neudrela hlavu, nebola v bezvedomí, nesťažovala
sa na bolesti hlavy. Uviedol, že teda k otrasu mozgu u nej nedošlo. Čo sa týka komplikácií liečbya samotného zranenia. V podstate zranenie neviedlo ku žiadnym nejakým závažným komplikáciám,
ktorébysťažilidanýzdravotnýstavpoškodenej.Punkciakolena,ktorábolavykonanápočasambulantnej
liečby jedna, tam bolo popisované odsatie nejakých 40 ml sangvinolentného obsahu. Nejak výraznejšie

nepredĺžila,tobypovedal,žetýmosadímsatádobaliečeniavoblastipomliaždeniakolenamohlaskrátiť,
že nemusel sa ten hematóm vstrebávať toľko, ale bol odsatý. Čo sa týka druhého bodu, mechanizmus
vzniku zranenia. Zranenie poškodenej vzniklo prevažne priamym mechanizmom, tiež sa mohol uplatniť
mechanizmus nepriamy. Priamym mechanizmom vnikajú zrania typu pomliaždenia alebo napríklad aj
tržne zmliaždená rana. Čo sa týka zranenia v oblasti ramennej kosti, najčastejšie k zlomeninám v oblasti

horného konca ramennej kosti dochádza mechanizmom nepriamym, a to či už nárazom, pádom na
lakeť alebo na natiahnutú končatinu. Nie je vylúčený aj priamy mechanizmus, čiže priamy náraz plecom,
pri danej zlomenine aj priamy náraz plecom na tvrdý tupý predmet. Násilie proti poškodenej pri vzniku
zranenia pôsobilo hlavne z pravej strany. Pri tomto došlo ku zraneniu pravého ramena, pravej strany
hrudníka, ako aj v oblasti pravého kolena. Ľavé koleno pri tom, keď predpokladáme, že dopadla pravou
stranou na nejaký tvrdý tupý predmet, zranenie v oblasti ľavého kolena najpravdepodobnejšie teda

muselo vzniknúť len nárazom do nejakej konštrukcie bicykla, pretože keď padla na pravú stranu, je
pomerne ťažko povedať, že by sa dotkla aj ľavým kolenom niekde, či už zeme alebo niečoho podobného.
Čiže najskôr toto zranenie vzniklo nárazom do konštrukcie bicykla. Čo sa týkalo intenzity pôsobiacej sily,
uviedol som, že zranenia vznikli pôsobením sily od slabej po stredne silnú, až silnú, pričom pri slabej
intenzite vznikajú zranenia typu pomliaždenia, prípadne nejakej tej tržnej pomliaždenej rany. Čo sa týka

zlomeniny v oblasti ramennej kosti, tam tá intenzita bola stredne silná až silná. Čo a týka predmetu,
predmet, ktorý zranenia spôsobil alebo mechanizme vzniku zranenia sa uplatnil pád na tvrdý tupý
predmet.Akotuužhovorilajkolega,tvrdýmtupýmpredmetomvdanomprípademohlabyťčiužasfaltová
cesta, resp. karoséria vozidla, avšak karoséria vozidla nevie, to už znalec z dopravy a by sa mali bližšie
vyjadrovať, či boli nejaké známky zranenia, pretože pokiaľ došlo k tej zlomenine tá intenzita ako som

uviedol bola stredne silná až silná, takže mali by byť prejavy nejakej aj na tom, ale to je, hovorím, otázka
pre znalca z dopravy. To by bolo čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia. Ako uviedol, teda zranenia,
ktoré utrpela sú z medicínskeho hľadiska aj súdno-znaleckého hodnotené ako zranenia ľahké, nedošlo
pri nich ani k ohrozeniu, ani ku zraneniu nejakého životne dôležitého orgánu. Čo sa týka doby liečenia,
ako už spomenul, v podstate doba liečenia zlomeniny ramennej kosti, teda fixácia tej ramennej kosti a tej

zlomeniny zväčša trvá po dobu nejaké 3-4 týždne. Čo sa týka pomliaždenia mäkkých tkanív, pri ľahkej
forme pomliaždenia je tá doba liečenia do jedného týždňa. Pri ťažších formách pomliaždenia, aká bola
v oblasti kolien, je tam doba liečenia 1-3 týždne. Tržne zmliaždená rana sa lieči približne 1-2 týždne. Čiže
celková doba liečenia je okolo jedného mesiaca. Ako vyplývalo zo zdravotnej dokumentácie, v podstate
fixácia a keď berieme do úvahy, že je nejaká zlomenina, potrebujeme ju na zhojenie zafixovať, aby

nedochádzalo k pohybu, pokiaľ je tá zlomenina zhojená, môžeme dať fixáciu dole a môžeme začať
rehabilitovať. Fixácia u nej trvala do toho 10.12. kedy poškodenej už bolo doporučené, že môže dávať
fixáciu dole a môže začať rozpohybovať rameno. V podstate toho 19.12. už poškodenej bolo povedané,
že fixáciu nosiť nemá, čo sa jednalo o dobu nejakých 5 týždňov a mala začať s rehabilitáciou. Čiže dobu
liečenia v danom prípade považuje tých 3,5 až 5 týždňov, čiže približne okolo toho jedného mesiaca.

Že bola adekvátna tak ako uviedla aj tá lekárka na chirurgickej ambulancii v Humennom alebo kde bola
pacientka liečená. Čo sa týka práceneschopnosti, práceneschopnosť býva dlhšia oproti dobe liečenia,
a to z dôvodu rehabilitácie. Nutná doba rehabilitácie býva 1-2 týždne, pričom tá rehabilitácia môže trvať
3, 4, 5 mesiacov, aj dlhšie. Viac menej aj doba PN závisí od pracovného zaradenia pacienta, pretože
pokiaľ nie je nejak vyslovene manuálne pracovne zaťažená alebo pracovne činná, tak tá doba liečenia

býva do 6 týždňov. Pokiaľ by to bola osoba pracovne činná a manuálne pracovala, tak v dôsledku
tej rehabilitácie a toho obmedzenia by tam mohla pretrvávať o niečo dlhšie. Čo sa týka obmedzenia
v obvyklom spôsobe života. Poškodená bola obmedzená v obvyklom spôsobe života. Toto obmedzenie
bolo spôsobené jednak hospitalizáciou, ktorá bola od 14.11. do 16.11.2020 a následne to obmedzenie
pretrvávalo z dôsledku fixácie jednak ľavého kolena a pravej ramennej kosti. V podstate tá ortéza

ramennej kosti spočívala v držaní končatiny pri tele, čiže hybnosť tam bola v oblasti prstov a zápästia,
ale inak končatina bola fixovaná viac menej k telu. Čiže došlo k pomerne závažnému obmedzeniu
v obvyklom spôsobe života po dobu nosenia tejto fixácie, čiže môžeme tam brať tú dobu liečenia, teda
dobu obmedzenia približne jeden mesiac. Lebo po 3,5 týždňa už jej bolo doporučené, že môže začať
dávať tú ortézu dole, t. z. že už aký taký pohyb bol možný. Po 5 týždňoch už jej bolo povedané, že ortézu

nosiť nemusí. Samozrejme obmedzený pohyb u nej nastal, pretože vplyvom tej fixácie ochrnie svalstvo,
nastala určitá atrofia, stuhnú kĺby, treba to rozcvičiť. U poškodenej ale, toto sa bude týkať už potom
hlavne trvalých následkov, obmedzenie v oblasti ramenného kĺbu nastalo. Tuná popísal pán doktor, že
obmedzenie pretrvávalo po dobu 144 dní. Ja keď som mal možnosť si prečítať jeho dodatok, resp. topojednávanie, ktoré tu bolo minule, tak myslím si, že tu vyšetroval pani poškodenú a pani poškodená má
obmedzenie toho ramena ešte aj v 2023 roku. Čiže ja by som povedal, že ona to obmedzenie bude mať
trvalé a to bude sa ešte zvýrazňovať, ale to obmedzenie nie je spôsobené úrazom, ale tým, čo pán doktor

opomenul, ona už pri prvotnom vyšetrení mala popisovanú artrózu ramenného kĺbu III. Stupňa, čiže
tam už to obmedzenie toho ramenného kĺbu bolo spôsobené nie úrazom, ale tou artrózou. A to, čo tam
bolo popisované ešte potom na MR tie nálezy, to sú vyslovene degeneratívne zmeny ramenného kĺbu,
ktoré teda má a bude mať. Čiže ťažko tam povedať, že 144 dní bola obmedzená úrazom. Poškodená je
obmedzená stále a bude obmedzená stále a bude ešte viacej obmedzená. Možnože to skončí tak, že

bude musieť mať výmenu ramenného kĺbu kvôli tým degeneratívnym zmenám, ktoré môžu byť, nemusia.
Možno budú za rok, možno budú za 5 rokov, možno k nim viacej nedožije. Ale tak isto má popisované
aj degeneratívne zmeny v oblasti kolena ľavého a keď som mal možnosť čítať ešte nejaké tie nálezy
následne, tak je liečené aj pre osteoporózu. To znamená, je tam väčšia pravdepodobnosť ku vzniku
zlomenín ako u bežného človeka, čiže hovorí, kvôli predmetnému zraneniu bola výrazným spôsobom
obmedzená počas nosenia fixácie a liečby toho zranenia od 3,5 do 5 týždňov čo si tam zoberieme,

ťažko je to tam posúdiť presne, ale po tých 5 týždňoch už jej bolo povedané, že ortézu nemá mať.
Že má začať rehabilitovať. A čo sa týka tej rehabilitácie, poškodená môže chodiť na rehabilitáciu aj
teraz. Ona bolesti bude mať, čiže ona bude lieky užívať, čiže tá liečba tam bude tlmenie tých bolestí,
bude už bohužiaľ trvalé. Môže povedať z vlastnej skúsenosti, že zranenie ramenného kĺbu nemal,
ale degeneratívne zmeny má a tiež mám problémy zdvihnúť ruku. Čo sa týka tých obmedzení, pokiaľ

nosila tú fixáciu, samozrejme bola výrazne obmedzená v každých, či už je to obliekanie, stravovanie,
predsa len to pravou keď máte pri tele, ťažko sa najete. Následne pohyb a podľa toho, ako to popisoval
pán doktor, keď ju vyšetroval, že je tam stredne ťažkého stupňa. Už ten pohyb, myslím si, že už tú
lyžicu vie aj pravou rukou dať. Bude mať problematické zdvihnúť končatinu, bude mať problém zapnúť
tú podprsenku, to beriem, ale akože je samoobslužná a to obmedzenie nie je také, aby ju výrazným

spôsobom obmedzovalo v bežnom spôsobe života aj ďalej a pokiaľ ju bude obmedzovať, tak je to viac
kvôli tým degeneratívnym zmenám ako samotného úrazu, lebo to zranenie, tá zlomenina, to bolo len
bočný výbežok v oblasti toho ramena v oblasti hlavice ramennej kosti. Takže čo sa týka toho, čo sa
týka bodového ohodnotenia, tam sme sa trošku rozlišovali s pánom doktorom. Ja som tam neuznal
ten otras mozgu, ktorý vysvetlil. Zlomenina veľkého hrboľa ramennej kosti v konečnom dôsledku, už

aj keď si zoberieme bodové hodnotenie, ako sú hodnotené tie položky, tie už svedčia o tom, aké je
samotné zranenie závažné. Keď má bodové hodnotenie 25 bodov za zlomeninu, je to pomerne málo
bodov na ťažké zranenie. Pokiaľ by to bolo ťažké, tak sa pohybujeme v bodových hodnoteniach od 100
bodov vyššie, ale to je akože len taký vedľajší fakt. Ľahká forma pomliaždenia hrudnej steny –tam dal
5 bodov. Pán doktor tam dával ako pomliaždenia hrudnej steny a RTG nedokázané zlomeniny rebier,

ktorá bola hodnotená 20 bodmi. No podľa jeho názoru zranenie, ktoré poškodená si teda na začiatku
pri vyšetrení sťažovala na bolesť hrudníka, pričom neboli tam zistené nejaké úrazové zmeny, nebol tam
popisovaný hematóm, nebol tam popisovaný opuch. Pri ďalších kontrolách už nie je žiadna zmienka
o zranení alebo o pomliaždení hrudníka, že by tam bola kvôli tomuto zraneniu robená kontrola, tak ju
považuje za ľahkú formu pomliaždenia, preto to hodnotil tými 5 bodmi. Pomliaždenie kolena – pán doktor

tam dával myslím len jedno, len 15 bodmi. Ona mala pomliaždenie aj pravej aj ľavej, aj v podstate celá
tá dokumentácia aj tých ambulantných nálezov, bolo tam uvádzané zranenie v oblasti kolien, tak ja som
tam dal 2x 15 bodov, čiže 30 bodov a dal som tam aj bodovú položku rany na kolene 5 bodov. Čiže mne
to vychádzalo 65 bodov, odlišovali sme sa o 25 bodov a bol hlavne tam ten otras mozgu, ktorý vo svojej
podstate predstavuje 30 bodov myslím, pričom poškodená na základe jeho znalostí, skúseností a toho,

ako to tam prebiehalo neutrpela. No a čo sa týka potom tých trvalých následkov – pán doktor tam citoval
Zákon č. 437 z r. 2004 o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, kde odcitoval aj to, že je tam
uvedené, že v podstate trvalé následky sa hodnotia až po roku od vzniku zranenia, resp. hovorí je ešte
lepšie hodnotiť to až po roku od skončenia liečenia, pretože máte zranenia, ktoré sa liečia niekedy 8 – 9
mesiacov a v podstate za 3 mesiace máte robiť trvalé následky, ešte by ste tam mali mať nejaký ten „rok“

na nejakú rekonvalescenciu, rehabilitáciu, čiže ja hovorím, že je lepšie hodnotiť až po roku od skončenia
liečenia. Čiže vtedy, keď vypracovával posudok, myslím si, že ešte nemal vyjadrovať bodové hodnotenie
trvalých spoločenských následkov. Ja som tam len uviedol akurát to, že teda akože môžu nastať, ale že
hlavná miera a gro, pre čo ona bude mať obmedzenie - trvalé následky v oblasti pohyblivosti ramena,
sú artrotické zmeny, nie samotný úraz, ktorý ona utrpela. Tam potom on to hodnotil + 100 bodmi, je

tam taká drobná, ale to je pisárska záležitosť, že tam vyčíslil bodové hodnotenie ja neviem na 4.000
euro, a keď to písomne vyjadroval, tak tam napísal 7.000, ale to je pisárska záležitosť. Vplyv covidu na
rehabilitáciu poškodenej, bol taký, že sa asi ťažko rehabilituje, lebo tá rehabilitácia môže prebiehať aj
individuálne. Rehabilitácia nemusí prebiehať len, samozrejme môže byť pod dohľadom rehabilitačnéhopracovníka, ale jedná sa tam o každodennú rehabilitáciu, snažiť sa pohybovať, rozcvičovať to rameno.
Čiže dajme tomu, cez ten covid rehabilitovať nemohla, lebo bola poškodená zoslabená, vyčerpaná,
mala teploty. Ale ako tá rehabilitácia, môže ortopéd doporučiť rehabilitáciu aj teraz, pretože tá hybnosť

je obmedzená. Tá rehabilitácia, čo jej dajú nejaký ultrazvuk, nejakú elektroliečbu alebo neviem čo. Ako
tam môže byť a budeme to zaraďovať ešte do liečby 2 roky po zranení a po zlomenine, ktorá nemala
posun, ktorá bola jednoduchá a ktorá sa zhojila za 4 týždne? Bolo popisované, že je tam vytvorený zrast.
Čiže pokiaľ tam tá rehabilitácia bude a môže byť, tak je z dôvodu toho základného ochorenia, lebo na to
základné ochorenie takisto tá rehabilitačná liečba je vhodná. Alebo rehabilitácia. Obmedzená v bežnom

spôsobe života závažným spôsobom poškodená bola po dobu liečenia zranenia. Tá doba liečenia bola
vyjadrená fixáciou, kedy tým ramenom nemohla hýbať. To bolo závažné obmedzenie. A tá ľahká forma
obmedzenia, no tá je individuálna. Tam to už nevie zistiť, pretože tam sa pridružilo už i to základné
ochorenie, ktoré mala a ktorým trpela ešte pred nehodou a to obmedzenie je tam trvalé. Čiže ťažko
sa tam k tomu presne vyjadriť. Ale určite, že pod tých, čo tam dal, že nutná rehabilitácia 1 – 2 týždne,
samozrejme ono ten pacient musí rehabilitovať individuálne aj dlhšiu dobu, ale už to obmedzenie nie je

také, aby ho v bežných úkonoch nejako obmedzilo, že by nebol sebe obslužný alebo niečo podobne.
Videl lekárske správy počas tej rehabilitácie, ale tie mu akože v tom moc nepomôžu, pretože, keď jej
napíšem on alebo kolega alebo niekto druhý lístok na rehabilitáciu, tak jej tam rehabilitačný lekár napíše,
že má obmedzenú hybnosť, ktorú jej tam napíše aj on a že doporučuje rehabilitačnú liečbu, dostane
tam nejaký magnet, nejaké procedúry, čiže tie tam budú už na základe toho základného ochorenia.

Poškodená ťažkosti má, aj bude mať. Poškodená obmedzenie tej hybnosti má, však čítal aj ten nález,
čo pán doktor vyšetroval, myslí tu v súdnej sieni, tú poškodenú, resp. on ju vyšetroval aj následne,
má tam nálezy aj z neskoršieho obdobia. Tam samozrejme, tam nálezy sú a obmedzenie je, a tak ako
popísal, je stredného stupňa. Hovorí, že to obmedzenie je v dôsledku toho degeneratívneho ochorenia,
artrózy ramenného kĺbu, nie v dôsledku po zranení nového stavu. Nevie, či má alebo nemá, na pravej

ruke artrózu alebo nemá artrózu. K takémuto stavu by to mohlo dospieť aj bez toho úrazu, možno aj
o rok, o dva, o tri. To sú také akože veci, ale tá zlomenina bola ako jednoduchá, tam nebol posun
a hovorí, tam keď si zoberiem dlhú os ramennej kosti, tak tá nebola porušená, ona bola len tuto bočný
výbežok v oblasti hlavice bol ulomený. Čiže za 3 – za 4 týždne bol popisovaný kalus, čiže zrast. Pokiaľ
by nastala rehabilitácia hneď, môže byť lepšia, ale hovorím, tam je artróza závažného stupňa a tá je

popisovaná stále. V tom čase po dobu tých 144 dní sa poškodená nemohla osprchovať, nemohla zapnúť
podprsenku, a to nemôže ani teraz, to znamená, že to bolo vlastne vplyvom už tej choroby. Nevie,
aký má poškodený druhý kĺb. Ten nevidel, ani röntgen, ani CT-čko, ani MR-ko sa tam nerobilo, ale
napr. robilo sa tam CT-čko toho kolenného kĺbu a tam boli popisované degeneratívne zmeny II. stupňa,
čiže aj na ľavom kolene boli popisované už známky ochorenia, úrazové zmeny tam neboli popisované.

Len známky degeneratívneho ochorenia – artróza, gonartróza II. stupňa bola písaná na CT-čku. Nie
sú žiadne lekárske záznamy k druhému ramenu. Takisto aj on pravé rameno nevie dvihnúť, ale vie,
že artrózu môže mať väčšiu na jednom, možno bolo viacej zaťažované, keď je praváčka, pravú hornú
končatinu používate viacej, môže dôjsť k skoršiemu opotrebeniu, ale to je individuálne. Nemusíte mať
rovnaké degeneratívne zmeny na všetkých kĺboch. Poškodená mala popisované aj na krčnej chrbtici

nejaké degeneratívne zmeny. No takže tam to je už v podstate civilizačné ochorenie tieto degeneratívne
zmeny na kĺboch, čiže trpíme nimi, hlavne na chrbtici, od nejakých 25 – 30 rokov, čo môže povedať
kolega, v podstate drvivá väčšina ľudí. Podľa jeho názoru, pokiaľ by nemala artrózu III. stupňa, po takejto
zlomeninebyjejnenastalitrvalénásledkyanejakávýraznáobmedzenáhybnosťvkĺbe.Zato,žemátieto
obmedzenia, ktoré trvajú ešte do dnešnej doby, sú v dôsledku ochorenia. Artróza by možno nastúpila

o rok neskôr, to je ťažko povedať. Možno poškodená ešte tými ťažkosťami pred úrazom ani netrpela,
že si to nejak neuvedomovala, ale jednoducho, keď už máte v deň úrazu na CT-čku popisovanú artrózu
ramenného kĺbu III. stupňa, tak to neni, že to vzniklo deň predtým alebo v čase úrazu. To sú už roky
postupne vyvíjajúcich sa degeneratívnych zmien.

Následne sa pristúpilo ku konfrontácii znalcov MUDr. Ľuboša Klementa a MUDr. Mariána Pamulu,
pričom ani konfrontáciou sa nepodarilo ustáliť dĺžku obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodenej.
Z vyjadrení znalcov vyplynulo aj degeneratívne poškodenie ramenného kĺbu poškodenej, a preto súd
považoval za potrebné pribrať do konania znaleckú organizáciu.

Zo znaleckého posudku č. 103/2023 znaleckej organizácie MED PRO ORTO, s.r.o., z odboru
zdravotníctvo vyplynulo, že posudzované zranenia u poškodenej C. D., ktoré utrpela pri dopravnej
nehode dňa 14. novembra 2020 v čase asi o 09:31 hodine v križovatke ulíc Topoľčianska cesta číslo
11/499, a E. J. G. XX/XXX Q. B. E., teda: zlomenina veľkého hrboľa pravej ramennej kosti bez posunu /dislokácie/ kostených úlomkov, pomliaždenie pravej strany hrudnej steny ľahkého stupňa, pomliaždenie
oboch kolien s povrchovými kožnými odreninami a tržnou cca 2,5 povrchovou tržnou ranou na prednej
ploche ľavého kolena, sa kvalifikujú súhrnne ako ľahké zranenie, dobu liečenia v posudzovanom

prípade súhrnne sa stanovujú do 42 dní, dobu prípadnej práceneschopnosti súhrnne sa stanovujú
do 42 dní, túto dobu liečenia a práceneschopnosti sa pokladajú za adekvátnu rozsahu a charakteru
posudzovaných zranení. Vcelku obmedzenie obvyklého spôsobu života následkom posudzovaných
zranení sa hodnotia ako obmedzenie stredne závažné, týkajúce sa predovšetkým prvých cca 04 týždňov
po úraze, počas ktorých mala poškodená pravú hornú končatinu v rozsahu ramena, lakťa až predlaktia

fixovanú v snímateľnej protetickej fixácii, čo obmedzovalo samoobslužnosť poškodenej aj v základných
samoobslužných činnostiach bežného života /hygiena, obliekanie,.../. Poškodená počas doby liečenia
výhradne na pomoc inej osoby odkázaná nebola. Posudzované zranenia ako také na zdravotnom
stave trvalé následky nezanechajú, poškodená ale aj do budúcna bude trpieť bolesťami kolien, pravého
ramena, krčného a driekového segmentu chrbtice, tieto budúce ťažkosti ale nemožno dávať do
príčinnej súvislosti s posudzovaným zranením, jedná sa o priamy následok pokročilého chronického

degeneratívneho ochorenia chrbtice, váhonosných kĺbov a pravého ramena, ktoré nemá žiaden
kauzálny súvis s posudzovanými zraneniami. Poškodená nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia nemá, aktuálny zdravotný stav poškodenej nie je priamym kauzálnym následkom zranení,
ktoré poškodená utrpela pri dopravnej nehode dňa 14. novembra 2020 v čase asi o 09:31 hodine
v križovatke ulíc R. J. G. XX/XXX, a E. J. G. XX/XXX v obci Banka. Pre uplatnenie akéhokoľvek

mysliteľného nároku musí byť v zmysle elementárnej logiky a teda aj platnej legislatívy príčinná súvislosť
medzi zavineným protiprávnym konaním a vznikom škody na zdraví byť bezpečne preukázaná, nestačí
tu iba pravdepodobnosť – respektíve v našom prípade subjektívne účelové presvedčenie žalobkyne.
Klinickým, RTG, a CT vyšetrením tesne po úraze a následným MRI vyšetrením dňa 23.03.2021 boli
u poškodenej diagnostikované chronické degeneratívne zmeny kolien a pravého ramena /obojstranná

gonartróza, pravostranná omartróza s chirurgickou degeneráciou rotátorovej manžety ramena vpravo/,
ktorénemajúžiadenkauzálnysúvissúrazomazásadnýmspôsobommodifikujúapredlžujúdobutrvania
práceneschopnosti.

Znalec znaleckej organizácie MED PRO ORTO, s.r.o., C. E. K., na hlavnom pojednávaní uviedol, že

sa svojho znaleckého posudku a jeho záverov v plnom rozsahu pridržiavam Posudzované zranenia
u poškodenej C. D., ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 14.12.2020 na križovatke ulíc Topoľčianska
cestaaBananskácestavobciBanka,tedazlomeninaveľkéhohrboľapravejramennejkostibezposunu/
dislokácie/ kostených úlomkov, pomliaždenie pravej strany hrudnej steny ľahkého stupňa, pomliaždenie
oboch kolien s povrchovými kožnými odreninami a tržnou cca 2,5 cm povrchovou tržnou ranou na

prednej ploche ľavého kolena, kvalifikuje súhrnne ako ľahké zranenie, dobu liečenia v posudzovanom
prípade súhrnne stanovuje do 42 dní, túto dobu liečenia a práceneschopnosti súhrnne stanovuje
do 42 dní, túto dobu liečenia a práceneschopnosti pokladá za adekvátnu rozsahu a charakteru
posudzovaných zranení. Vcelku obmedzenie obvyklého spôsobu života následkom posudzovaných
zranení hodnotí ako obmedzenie stredne závažné, týkajúce sa predovšetkým prvých cca 4 týždňov po

úraze, počas ktorých mala poškodená pravú hornú končatinu v rozsahu ramena, lakťa až predlaktia
fixovanú v snímateľnej protetickej fixácií, čo limitovalo poškodenú aj v každodennom živote. Poškodená
počas doby liečenia výhradne na pomoc inej osoby odkázaná nebola. Posudzované zranenia ako
také na zdravotnom stave trvalé následky nezanechajú, poškodená ale aj do budúcna bude trpieť
bolesťami kolien, pravého ramena, krčného a dierkového segmentu chrbtice, tieto budúce ťažkosti

ale nemožno dávať do výlučnej príčinnej súvislosti s posudzovaným zranením, jedna sa o priamy
následok pokročilého chronické degeneratívneho ochorenia chrbtice, váhonosných kĺbov a pravého
ramena, ktoré nemá žiaden kauzálny súvis s posudzovanými zraneniami. Poškodená nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia nemá, aktuálny zdravotný stav poškodenej nie je priamym
kauzálnym následkom zranení, ktoré poškodená utrpela pri dopravnej nehode. Oboznámil sa s dvomi

posudkami C. F. a C. A., rámcovo tam ide o to, že jeden z tých znalcov, ktorý bol pribratý do konania
v prípravnom konaní, tam stanovil dobu liečenia na pol roka, táto doba je neadekvátna. Poškodená
skutočne objektívne a preukázateľne trpí pomerene pokročilými chronickými degeneratívnymi zmenami
chrbtice, váhonosných kĺbov a ramien a tieto boli príčinou dlhodobej a celoživotnej alebo na zbytok
života potrebnej liečby, takže tá dopravná nehoda bola len tou najmenšou časťou, ktorá prispela k tým

ťažkostiam. Z tohto pohľadu tento posudok MUDr. Pamulu, z tohto pohľadu pokladám dobu liečenia
stanovenú C. A. za podstatne bližšiu realite ako dobu liečenia stanovenú C. F.. To zranenie na celkový
fyzický stav a celkovú fyzickú výkonnosť poškodenej malo marginálny vplyv. Aj zlomenina toho veľkého
hrboľa ramennej kosti, hoci diagnostickými metódami potvrdená bola, ono je to tak, že ak by sme zobraliröntgenové snímky hociktorého z vás, tak by sme sa tu mohli prieť s 5 kolegami, ja by som tvrdil, že je
to tuto nalomené a ďalší kolega povie nie tu ale tam, a tretí povie, že ani tam ani tam to nie je nalomené,
totiž s tým zobrazovacími metódami je to tak, že vždy RTG, CT, ultrazvuky a MRI sú vždy kamienok v tej

diagnostickej skladačke a prvotný je vždy klinický nález, tu ja dokonca nie som ani presvedčený o tom, že
nejakú zlomeninu tej ramennej kosti mala, toho veľkého hrboľa, tá poškodená. Najzraniteľnejšie miesto
ramennej kosti, úplne typické pre zlomeniny je tzv. chirurgický krček, to je vlastne tesne pod hlavicou
tej ramennej kosti, a my sa bavíme o zlomenine priamo hlavice a ten hrboľ je ešte úponové miesto pre
rotátorovú manžetu pre väzivový aparát, ktorý dvíha a rotuje to rameno, keď si predstavíte, že aký výkon

musí tá manžeta rotátorov vydávať, keď sa bavíme o svaloch, ktoré majú 15 cm dĺžku aj s úponom a oni
sú bez problémov schopné cez páku dvíhať vedro s vodou, vedro má 20 kg, keď tá páka je meter a my
to dvíhame, ten stred páky, ten bod opretia páky je niekde tu, ten sval musí vyvinúť neuveriteľnú silu,
narába rádovo so 100 kg, keď dvíhate 20 kg vedro, úplne bez problémov to funguje, poškodená utrpela
zlomeninu práve v tom mieste do ktorého sa vlastne kotví tá rotátorová manžeta, úplne logicky ak by
to bolo zlomené tam, tak by to násobne muselo byť tak mimoriadne, tak intenzívne, že si nevie dosť

dobre predstaviť, že by nemala zlomeninu aj pod tou hlavicou, teda v mieste, ktoré je neporovnateľne
menej odolné ako je práve ten systém hlavice spolu s tými úponmi rotátorovej manžety. Napriek tomu
to uzavrel tak, že to prasknuté bolo, pretože jednak to aj diagnostika, ktorá tam prebehla bola poctivá
a tie traumatické zmeny tam popisované sú. Navyše ona bola aj liečená ako keby to zlomené mala, je to
síce taká možno nie celkom čistá špekulácia alebo nie čisté prirovnávanie, ale ona skutočne tie 4 týždne

liečby si odtrpela, ortézu mala 4 týždne, ten režim musela dodržiavať, či už sa bavíme o tom, či to bolo
zlomené alebo narazené, ale liečbu musela strpieť, tie obmedzenia, ktoré ona popisuje, samozrejme si
nepamätá celý ten spis ale má zhruba predstavu o čom rozprávate, vie si predstaviť o čom sa bavíme.
Ak si dovtedy poškodená bola schopná dvihnúť 5 litrový hrniec, tak si bola schopná aj s ortézou, aj si bola
schopná pomôcť si a dvihnúť ho, čiže to by jej neveril, keď má byť úprimný, že až takéto ťažkosti mala,

navyše tá ortéza je snímateľná, čiže to nejde o to, že mala sadrový obväz, kedy nemôže pohnúť rukou
a ísť do sprchy, aby sa jej sadra nerozpadla, kedysi sa to takto liečilo, dokonca aj ja som ich takto liečil, čo
je dnes nepredstaviteľná hrôza, ale riešilo sa to takto. Dnes tie fixácie sa dávajú na 2-3 týždne v takýchto
prípadoch, keby som bol ja na úrazovke a prišla by za mnou a teraz sa nebavíme či ja som lepší horší,
je to vec názoru, tak vždy je lepšie tomu človeku dať o trošku viacej analgetík a čo najviac skrátiť dobu

fixácie,lebokeďsatonepohlopritomúrazeužsatonepohne,tázlomenina,prosteonasaužneposunie,
pokiaľ sa neposunula pri úraze, čiže bola bez posunu a zostane, to som vysvetlil na úvod dostatočne, že
napriek tomu, že ten mechanizmus musel byť adekvátny a nie je celkom presvedčený o tom, že to vôbec
zlomené bolo, ale ešte raz, príznaky čo sú príznaky zlomeniny, bolesti, obmedzenia, to všetko mala, ale
to sú aj príznaky pomliaždenia a ťažkého narazenia atď. Tá liečba liečená bola ako keby to zlomené bolo,

či už to bolo alebo nebolo, to už je ďalšia vec, čiže tú liečbu strpieť musela, aj ju strpela, čiže obmedzenia
obvyklého spôsobu života, ktoré súviseli s tým zranením mala, či už sa bavíme o nalomenine, zlomenine,
nekompletnej zlomenine, zlomenine bez posunu, v princípe sú to nejaké štádia toho istého stavu alebo
súboru obmedzení, ktoré v zásade obnášajú to, že tá ruka, tá končatina fixovaná je. Keď si to predstavíte
v praxi je to záves, taký trošku komplikovanejší, v ktorom končatina visí, ale je žiadúce ňou pohybovať,

nevyžaduje sa absolútny kľud a nepohnúť tou zlomeninou v žiadnom prípade, lebo by sa mohlo niečo
stať, tak ako povedal, skôr by dal viacej analgetík a tú fixáciu by po 2 týždňoch zobral, a nechal by ju
nech si to postupne masíruje, rozcvičuje si to, a potom ju poslal na rehabilitáciu, pretože čím dlhšia
fixácia, tým viacej komplikácií paradoxne, pretože sú pracoviská, ktoré aj dnes k tomu pristupujú tak,
že neliečia ľudí ale röntgeny, aby to dobre vyzeralo na röntgene, tak ako sa to zahojí, ale človek keď

bude mať fixáciu dostatočne dlho, tak to rameno nerozcvičí vôbec, zostane v nejakej polohe a tomu
treba zabrániť, čiže keď sa vráti na začiatok, tak jednak tie obmedzenia neboli rozhodne tak dramatické
ako ich popisovala poškodená, je to jej subjektívny pohľad by som sa ho nehanbil nazvať účelovým
a objektívne vzaté po dvoch týždňoch keby si dala tú fixáciu dole a začala to rameno rozcvičovať tak by
urobila dobre, mal to urobiť aj ten traumatológ alebo ortopéd, ktorý ju ošetroval. Celý posudok C. N. F.,

škoda že tu nie je, lebo je to ťažké rozoberať, znalecké posudky a ich podstata je objektivizovať, nejaké
skutočnosti na ktoré treba špeciálne vzdelanie, ktoré nie sú vo všeobecnosti tieto vedomosti dostupné
väčšine populácie, tak by k tomu znalci mali pristupovať, to znamená, že do znaleckého posudku síce
môžem udať, že poškodený to takto cíti, a subjektívne to takto prežíva a hodnotí to ako strastiplnú
dlhodobú liečbu, so všetkými ťažkými situáciami pre neho, ale objektívny pohľad znalca musí byť taký,

že časť z toho, alebo akceptuje z toho len to, čo sa skutočne dá nejakým spôsobom logicky priradiť k tým
úrazom, pán doktor sa nezaoberal vôbec týmto, on sa zaoberal tým, čo hovorila, čo vypovedala a na
základe toho mu z toho vypadli nejaké pomerne pozoruhodné závery, tam okrem tých kolien a ramena
on dokonca píše aj o otrase mozgu. Otras mozgu je z definície WHO a definície otrasu mozgu, jereverzibilná, plne vratná prechodná porucha mozgového tkaniva, nervového tkaniva, ktorá sa prejavuje
dvoma základnými príznakmi, retrograndnou amnéziou, tzn. je zranený si nepamätá udalosti čo sa stalo
pred úrazom a druhou podmienkou je kvalitatívna porucha vedomia, čiže bezvedomie. Určite otras

mozgu nemôže nastať tak ako to tu popísal znalec. Celý znalecký posudok je takýto, nechcem sa nejak
veľmi vyjadrovať k tomu. Vôbec ten znalecký posudok pána F. pokladá za nezmysel, sú tam veci, ktoré
sú plne proti mysliteľnej medicínskej logike, už čo sa odbornosti týka, to už naozaj sú tam konštatovania,
ktoré nemôžem inak hodnotiť ako neodborné. Čiže asi tak by som k tomu zaujal stanovisko. Čo sa týka
kolien, poškodená v tom veku, kedy sa jej to stalo, v tej dobe, to bola pani v rokoch 70 +, každý v takomto

veku má artrózu, každý, niekto ľahšiu a niekto ťažšiu, je nezmysel, aby tvrdila, že do toho úrazu nemala
nikdy žiadne ťažkosti, určite ju kolená boleli, pri nálezoch röntgenu, ktoré tam boli, s úrazom nemali nič
spoločne, to sa nevyvinie za hodinu, deň, týždne. Tie opuchy kolena, to je zase tak, ten kĺb nevie nič
iné, na každé podráždenie reaguje stereotypne, to znamená, že je mu jedno či je to nejaká infekčná
trauma, para infekčná, to znamená, princíp toho je, že prečo bolia kĺby pri chrípke, kĺby reagujú otrocky
a robia to isté, začnú produkovať viacej tekutiny, ktorá v kĺbe je, je to univerzálna reakcia na akýkoľvek

podnet, kĺb začne robiť toto, preto vás pri chrípke bolí krk, chrbát, lebo tie kĺby, ktorými sú spojené stavce
opuchnú a tá tekutina, ktorá sa v nich normálne vyskytuje sa začne množiť, kĺby sú uzavreté v kĺbom
púzdre a tam je mnoho nervových zakončení, ktoré vedú bolesť a to je princíp, prečo pri chrípke bolia
kolená, bedrá, bolí chrbtica, prečo sa človek cíti malátny a všetko ho bolí. Tak isto aj na úraz tie kĺby
reagujú, začnú produkovať viac tekutiny, v nejakej fáze je nadprodukcia tej tekutiny zbytočná, škodlivá,

tým že sa jej tvorí príliš veľa a kĺb je permanentne napnutý a bolí a jednou z možností ako to liečiť je
pomerne jednoduchý výkon, vopchá sa tam ihla a striekačkou sa tekutina odsaje, tak ako všetko má
háčik a to, že sa neodstráni príčina, tak tekutina sa bude tvoriť ďalej, a čím častejšie to budem ťahať
von, tým viac sa toho bude tvoriť a potom sa to zarazí kortikoidmi alebo inými spôsobmi sa to rieši, ale
to pri úrazoch, ťažkých úrazoch kĺbov je v tých kĺboch krv, roztrhnú sa väzy, roztrhne sa kĺbne puzdro

a do kolena sa vyleje krv. Obyčajne to potom vyzerá tak, že ten človek príde večer, nie hneď pri tej
nehode, ale to trvá nejaký čas, do kolena sa zmestí 100 kubíkov, čiže príde večer s kolenom ako balón,
že sa nevie na neho postaviť, má bolesti a z kolena mu vytiahnete 60-70-80 kubíkov čistej krvi, to sa dá,
alebo to pokladáme za hemartróz za príznak úrazového, výsostne úrazového poškodenia kolena, ale
tieto prechodne hydropsy prechody náplne kolena jednoznačne súvisia s degeneráciou chrupaviek a so

starnutím kĺbu a to, že ten úraz preťaženie, chrípka, proste niečo, posledná kvapka, tak to je tento prípad.
Jej vyjadrenie by bral s rezervou vzhľadom na nálezy. Nejaké zranenia, mohli byť spôsobom pádom
cyklistky na cestu. Tam nebola žiadna stopa na aute, že vlastne tam policajti ani nezdokumentovali,
čiže ten kontakt s autom bol alebo nebol, ona proste padla na zem, tie všetky zranenia sú následkom
toho pádu z bicykla, nie sú následkom toho, že by ju auto nabralo a vyhodilo ju z bicykla a tie zranenia

sú skutočne ľahké s tým, že hovorím to rameno, ktoré jediné presahuje dobu liečenia 7 dní, lebo ostatné
boli do 7 dní, jedine to rameno, ktoré je sporné, ale fakt je, že ona skutočne liečená bola, na to by som
si ja, nie som síce právnik, ale na to by som si dovolil upozorniť, aby som jej nekrivdil, tak ona skutočne
liečená bola, bola liečená ako keby to zlomené mala a dnes to už nikto nerozsúdi, či to skutočne tie
ťažkosti súvisia s úrazom alebo s tým 4 týždňovým znehybnením ramena v ortéze a imobilizáciou toho,

to je jednoducho už tak, čiže aj keby ste úplne znehybnili zdravé rameno na 4 týždne, tak by ste mali
problém to rozrehabilitovať, a špeciálne starý človek. Vyzerá to tak, keď si predstavíte harmoniku, ako
sa harmonika, ktorá má mechy, ako keby urobené z lamiel, tak to vyzerá na ramene, to kĺbne puzdro,
tým, že to rameno je extrémne pohyblivé, tam je vlastne pohyblivosť je obetovaná absolútna stabilita
ramenného kĺbu, je to preto, aby človek tým ako sa vyvíjal od praveku až po moderného človeka, každý

jeden medzistupeň on to geneticky tak mal väčší a väčší rozsah v ramenách, aby mohol zdvíhať hore
a nemusel sa hrbiť, má to veľmi hlboký ten fylogenetický a vývojový zmysel, ale v priebehu vývoja došlo
k tomu, že človek, aby sa nemusel opierať o ruky, tak odpadla povinnosť stability toho ramena, čiže to
ramenojestrašnekomplikovanéakokĺbnaanatómiu,naliečbuanaoperatívu, tojeveľmikomplikované,
a čím komplikovanejší je, tým je aj zraniteľnejší.

Z vyššie opísaných skutočností jednoznačne vyplýva, že plnú mieru zavinenia na dopravnej nehode
nesie obžalovaný.
Poškodenácyklistkaponárazevozidlaobžalovanéhospadlanazemtak,žestranouprednejčastivozidla
vrazil do zadnej časti bicykla cyklistky, čo vyplýva z jej výpovede, výpovede a zo znaleckého posudku
č. 46/2021 H. D. J. . Obžalovaný síce tvrdil, že cyklistka musela spadnúť bez toho, aby do jeho vozidla

narazila, čo je však výpoveďami poškodenej, svedkyne aj kamerovým záznamom vylúčené.
Zuvedenýchskutočnostíjednoznačnevyplýva,žeobžalovanýsvojímkonanímnaplnilskutkovúpodstatu
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, nakoľko poškodenej z nedbanlivosti
ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť. Ujma na zdraví poškodenej spočívala vo vznikuvyššie opísaných zranení, ktoré vznikli v priamej súvislosti s dopravnou nehodou a mali za následok,
že poškodená bola po dobu 35 dní objektívne obmedzená na obvyklom spôsobe života tým, že
mala zlomeninu veľkého hrboľa pravej ramennej kosti bez posunu /dislokácie/ kostených úlomkov,

pomliaždenie pravej strany hrudnej steny ľahkého stupňa, pomliaždenie oboch kolien s povrchovými
kožnými odreninami a tržnou cca 2,5 cm povrchovou tržnou ranou na prednej ploche ľavého kolena,
čo jej znemožňovalo pohybovú aktivitu, chôdzu ako aj fyzickú záťaž. Keďže objektívne obmedzenie
poškodenej na bežnom spôsobe života trvalo po dobu kratšiu ako 42 dní, aj keď doba liečenia trvala
dlhšie, súd vyhodnotil ujmu na zdraví ako ublíženie na zdraví, nie ako ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný

tým,ževjazdomdokrižovatkyoneskorenereagovalnacyklistku,čímdošlozjehostranykvznikukolíznej
situácie, a to zrážky cyklistky vozidlom a svojou jazdou jej vytvoril náhlu prekážku, porušil dôležitú
povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c) písmeno e) zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke, v zmysle ktorej je vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať
situáciu v cestnej premávke a dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom,
osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým

osobám.
Obžalovaný ako vodič, ktorý je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1982 a je dlhoročným šoférom,
vedel, že pri vjazde do križovatky musí sledovať situáciu v cestnej premávke a dbať na zvýšenú
opatrnosť voči cyklistom. V danom prípade jednoznačne obžalovaný svojím nedbanlivostným konaním
vo forme vedomej nedbanlivosti, vytvoril kolíznu situáciu čím došlo k zrážke cyklistky s vozidlom,

v dôsledku ktorej poškodená cyklistka spadla na zem a spôsobila si ujmu na zdraví. Obžalovaný si vo
vzťahu k možným následkom musel byť vedomý skutočnosti, že pri kontakte vozidla s cyklistom, môže
spôsobiť cyklistovi ublíženie na zdraví aj v prípade, že nejde rýchlo, keďže cyklista je menej chránený
od vzniku následkov pri kontakte s vozidlom.
Uznaniu viny obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného

zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (oneskorenou reakciou na cyklistku) a najmä jeho následku
(spôsobenie ublíženia na zdraví cyklistke, ktorá je zraniteľnejšou účastníčkou cestnej premávky), a
mierezavineniaobžalovaného,kedykonalvoformevedomejnedbanlivosti,poobjektívnomvyhodnotení
týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo
treba definovať ako prečin.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Obžalovanýnemávregistritrestovžiadnyzáznam.Zevidenčnejkartyobžalovanéhoakovodičavyplýva,
že vodičské oprávnenie na motorové vozidlá skupiny B má od roku 1982, pričom má evidovaných

viacero blokových pokút na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Obžalovanému dokonca
bol v správnom konaní uložený zákaz činnosti na 6 mesiacov za skutok spáchaný dňa 30.08.2014, kedy
požil počas vedenia vozidla alkohol alebo inú návykovú látku.
Pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona do
jedného roka trestu odňatia slobody, pričom zistil nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.

V konečnom dôsledku bol obžalovanému uložený trest podľa § 56 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona, teda peňažný trest ako trest samostatný, keďže bol ukladaný za prečin a vzhľadom na povahu
spáchaného prečinu súd zohľadňoval aj spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku.
Keďže sa obžalovaný nedopustil do spáchania prejednávaného trestného činu žiadnej trestnej činnosti,
bol mu uložený peňažný trest vo výmere 200 eur (v rámci sadzby 160,- Eur až 3 000 000,- Eur) a zároveň

pre prípad, že by jeho výkon mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody v
trvaní 3 mesiace, pričom pri ukladaní trestu vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona
s tým, že aj takýto trest bude spôsobilý chrániť spoločnosť, zabráni obžalovanému v páchaní trestnej
činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu, aby viedol riadny život, odradí iných od páchania takýchto
trestných činov a zároveň vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Súd obžalovanému popri peňažnom treste uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, nakoľko obžalovaný sa skutku dopustil v súvislosti
s vedením motorového. Samotný peňažný trest súd v danom prípade nepovažuje za dostatočný
z hľadiska výchovného účinku, keďže ani predchádzajúce priestupkové postihnutie na úsekubezpečnosti a plynulosti cestnej premávky neviedlo u obžalovaného k tomu, aby bol obozretnejší
voči najzraniteľnejším účastníkom cestnej premávky akými sú cyklisti a motocyklisti. Miera ohrozenia
ostatných účastníkov cestnej premávky jazdou obžalovaného dostatočne odôvodňuje uloženie trestu

zákazu činnosti. Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a
preto je jeho uloženie úplne odôvodnené najmä vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave
pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo alebo ak vodič motorového
vozidla opakovane porušuje dôležité pravidlá cestnej premávky, čo svedčí o jeho nespoľahlivosti viesť
motorové vozidlo.

S prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré súd zisťoval a prihliadal na nich pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery, tak ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, a za použitia podľa § 39 ods.
1 Trestného zákona súd má za to, že v prípade obžalovaného pre dosiahnutie účelu trestu vzhľadom
na uvedené okolnosti, aj použitie zákonom stanovenej dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 61 ods. 2
Trestnéhozákonavtrvaní1(jedného)roka,priukladanítrestuzákazučinnosti,bybolopreobžalovaného
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania za

súčasného uloženia aj ďalšieho druhu trestu a to trestu peňažného podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona.
Preto podľa názoru súdu trest zákazu činnosti v trvaní 6 (šesť) mesiacov za súčasného uloženia aj trestu
peňažného v sume 200 eur, za súčasného uloženia alternatívneho trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri)
mesiace v prípade úmyselného zmarenia jeho výkonu, je v danom prípade trestom postačujúcim na
nápravu páchateľa, ako aj ochranu spoločnosti.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa si uplatnila náhradu škody v sume 1 371,62 eur za náklady
nazdravotnústarostlivosťVychádzajúczozneniaobžaloby,bybolopreustáleniekonkrétnejvýškyškody
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, čo presahuje potreby trestného konania, a preto súd poškodené
osoby s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťnaOkresnomsúdeTrnavado15dníod
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech.
Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.