Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123427352
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:6123427352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,

s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného ADVOKÁTI
Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava,
IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 410,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 80,50 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy
od 13.7.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 3/5-ín celkovo vzniknutých
trov žalovanej.

IV. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 30.10.2023 sa žalobca

proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 410,50 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy
od 13.7.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 31.5.2023 došlo vo Vrútkach k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bola spoločnosť JMZ-group, s.r.o., IČO: 51 018 136, so sídlom Slovenské Pravno 99, 038
22 Slovenské Pravno (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla

povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom
vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy
o nájme dopravného prostriedku č. 640/2023 zo dňa 1.6.2023, na základe ktorej prenajal žalobca
poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 1.6.2023 do 14.6.2023
po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 14.6.2023 a čakalo
na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo, po ktorú nemohol
poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu

trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového
vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca
poškodenému faktúru č. 7262023 splatnú dňa 29.6.2023 na sumu 795 € bez DPH za 14 dní, t.j. dobu
užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristaveniea prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného
vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.

3. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči
poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 14.6.2023 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 795 € bez DPH, ktorej postúpenie

poškodený oznámil žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu nákladov účelne vynaložených na
nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.

4. Žalovaná dňa 29.6.2023 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 384,5 €. Žalovaná postupovala
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe
svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie v rozsahu

zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej

faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovanej.

5. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bola povinná poskytnúť žalobcovi najneskôr do 12.7.2023
podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 27.6.2023 podľa

oznámenia o poistnom plnení.

6. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáhal uloženia povinnosti žalovanej na
zaplatenie istiny vo výške 410,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.7.2023 do
zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z..

7. Ďalej uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax,
v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň
k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom

náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať
sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaná, nakoľko v čase
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr.
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.3.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 17.1.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo

dňa 25.7.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.9.2019 sp. zn.
13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.5.2019, sp. zn. 9Co/300/2018).

8. K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol
nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej

udalosti zavinenej poistencom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného
rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného
vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú
nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od

poškodenéhonemožnospravodlivoočakávať,žepodobu,poktorúsajehopoškodenévozidlonachádza
v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom,
aleboprostriedkamihromadnejdopravyapretomunemožnovytknúť,žesiodžalobcuprenajalnáhradné
vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej
súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti

a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení
likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015).9. Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i
súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu
(napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského

súdu v Žiline zo dňa 24.9.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené,
keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo
počastoho,akosanachádzalovautoservise.Poškodenýsiprenajalporovnateľnévozidlospoškodeným
motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku
(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.6.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.5.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018).

10. Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca
poukázal na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného
súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu

SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu
zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu,konkrétnepodľa§11ods.8zákonaoPZP.Právnynázordovolaciehosúduotom,žepovinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
a že žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej jej

právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení
§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

11. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy a to Zmluvu o nájme dopravného prostriedku, protokol
o prenájme náhradného vozidla, čestné prehlásenie poškodeného, potvrdenie autoservisu, faktúru,
Zmluvu o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, uplatnenie náhrady škody z
postúpenej pohľadávky, doklad o úhrade, Oznámenie o poskytnutí poistného plnenia.

12. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

13. Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý vydal Okresný súd
Banská Bystrica v upomínacom konaní. Nárok žalobcu uplatnený žalobou považovala za nedôvodný
a nepreukázaný. Žalovaná v odpore uviedla, že žalovaná má za to, že v časti rovnajúcej sa sume 330 €

sa nejedná o účelne, nevyhnutne a odôvodnené vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla.
Žalobca v jeho návrhu konštatoval, že nájom náhradného vozidla poškodeným mal trvať v období od
1.6.2023 do 14.6.2023, tj. podľa tvrdení žalobcu nájom náhradného vozidla poškodeným mal celkovo
trvať 14 dní, na základe čoho aj žalobca vystavil poškodenému predmetnú faktúru za nájom č. 7262023
zo dňa 14.6.2023 na sumu 954 € s DPH (ďalej aj ako „faktúra za nájom"). Vyššie uvedená doba nájmu

náhradného vozidla zo strany poškodeného od 1.6.2023 do 14.6.2023 v celkovom rozsahu 14 dní
vyplýva aj z niektorých listinných dôkazov doložených žalobcom k jeho návrhu, t. j. konkrétne zo Zmluvy
o nájme č. 640/2023 zo dňa 1.6.2023 (ďalej aj ako „zmluva o nájme"), ako aj čestného prehlásenia
poškodeného zo dňa 14.6.2023 či z predmetnej faktúry za nájom.

14. Žalovaná však neuznáva náklady na prenájom náhradného vozidla vo výške 330 €, nakoľko má za
preukázané, že oprava poškodeného vozidla bola ukončená už dňa 8.6.2023, a prenájom náhradného
vozidla tak bol účelný, nevyhnutný a odôvodnení len v období od 1.6.2023 do 8.6.2023. Konkrétne z
faktúry č. 3341230496 zo dňa 8.6.2023 (ďalej aj ako „faktúra za opravu vozidla“ ) vystavenej príslušným
autoservisom, v ktorom sa oprava poškodeného motorového vozidla vykonávala, vyplýva, že oprava

poškodeného motorového vozidla bola ukončená už dňa 8.6.2023, t. j. z tejto faktúry vyplýva, že oprava
poškodeného motorového vozidla trvala celkovo 8 dní, namiesto pôvodných 14 dní, vyplývajúcich zo
žalobcovho návrhu ako aj listinných dôkazoch k tomuto návrhu pripojených. Napriek vyššie uvedenému
však žalovaná priznala žalobcovi náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v celkovom
rozsahu 9 dní.

15. V súvislosti s vyššie uvedeným krátením poistného plnenia z dôvodu neuznania žalobcom
uvedeného rozsahu doby nájmu náhradného vozidla poškodeným žalovaná poukázala aj na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.4.2016, spis. zn. 8Co/879/2014, ďalej na rozsudok Krajskéhosúdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/71/2001 zo dňa 27.4.2023, ale aj na uznesenie Ústavného súdu zo dňa
8.6.2023 sp. zn. IV. ÚS 303/2023, z ktorých žalovaná citovala.

16.Vzmysleskutočnostiuvedenýchvyššiemalapretožalovanázato,žežalobcomuplatňovanénáklady
na prenájom náhradného vozidla v období od 9.6.2023 do 14.6.2023, už nemožno považovať za účelne,
nevyhnutne a odôvodnene vynaložené, nakoľko sa jedná o náklady, ktoré už vznikli mimo opravy
poškodeného vozidla, pretože z faktúry za opravu vozidla bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že
oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená už dňa 8.6.2023, t. j. týmto okamihom sa poškodené vozidlo

stalo opätovne prevádzkyschopné a zanikla tak aj potreba užívania náhradného vozidla poškodeným.
Ako však už bolo aj vyššie uvedené, žalovaná priznala poškodenému náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla v celkovom rozsahu 9 dní.

17. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.3.2022 sp. zn. 7Co/187/2023 bola
preto žalovaná toho názoru, že okamih, kedy sa poškodené vozidlo v dôsledku vykonanej opravy stane

opätovne prevádzkyschopné, možno považovať práve za jednu z iných, na konaní škodcu nezávislých
objektívnych skutočnosti, ktorá má za následok, že medzi konaním škodcu a nákladmi na prenájom
náhradného vozidla potom, čo sa poškodené vozidlo v dôsledku vykonanej opravy stalo opätovne
prevádzkyschopné, neexistuje príčinná súvislosť. Inak povedané, žalovaná má za to, že medzi konaním
škodcu a vznikom škody na strane poškodeného v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla

existujepríčinnásúvislosť(resp.prepojenýreťazecpostupnenastupujúcichpríčinanásledkovvovzťahu
k vzniku škody len do okamihu, kedy je zavŕšená oprava poškodeného vozidla, t. j. do okamihu, kedy
sa poškodené vozidlo stane opätovne prevádzkyschopné.

18. Žalovaná napokon poukázala aj na to, že v zmysle Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.6.2023

nebolo poškodenému priznané ani poistné plnenie vo výške 72,05 € z titulu zníženia o opotrebenie
rozdielu technických hodnôt pred najazdením km TH 1 a po najazdení 845 km TH 2 ako ani poistné
plnenie vo výške 8,45 € z titulu zníženia 0,01 € za 1 km.

19. Žalovaná v súvislosti s vyššie uvedeným poukázala na ust. § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb .

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „ Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk)."

20. V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaná poukázala napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 20.4.2021, so spis. zn. 14Co/35/2018.

21. V zmysle vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalovaná je ako poisťovateľ povinná uhradiť
poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi len skutočnú škodu, ktorá spočíva v majetkových
hodnotách (peniazoch), ktoré je potrebné vynaložiť na opravu poškodeného vozidla. Z uvedeného
dôvodu preto bolo v tomto prípade potrebné zohľadniť aj zníženie o opotrebenie rozdielu technických

hodnôt pred najazdením km THI a po najazdení 845 km TH 2 a zníženie 0,01 EUR za 1 km.

22.Vsúvislostisuplatnenímúrokovzomeškaniažalobcanapokonvjehonávrhupoukázalnarelevantnú
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústavný súd") v tejto veci (napr. nález
ústavného súdu zo dňa 14.10.2021 so spis. zn. III. ÚS 309/2020) a v tejto súvislosti taktiež uviedol,

že ústavný súd sa v jeho judikatúre zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky
z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 PZP a zároveň v tejto otázke aj zaujal zjednocujúce stanovisko vo
vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie.

23. Žalovaná v súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu poukázala na to, že ústavný súd

v žalobcom spomínanom náleze III. ÚS 309/2020 okrem iného na záver aj uviedol, že: .,V súlade s
tým potom konsolidovaná smernica v čl. 22 vyžaduje, aby štáty zaviedli povinnosť poisťovne alebo jej
likvidačného zástupcu do troch mesiacov reagovať na Žiadosť poškodeného o náhradu škody, ktorá má
byt' podporená primeranými, účinnými a systematickými finančnými, alebo im rovnocennými sankciami.
Zároveňsmernicavýslovnevyžaduje,abysazabezpečilo,žepoškodenejosobebudúvyplatenéajúroky.

Je preto potrebné vec právneposúdiť aj v týchto súvislostiach, čo dovolací súd dosiaľ neučinil. Vzhľadom
na vzťah medzi najvyšším súdom a ústavným súdom vyriešenie položených otázok nateraz ústavný
súd prenecháva najvyššiemu súdu, keď však ústavný súd od najvyššieho súdu očakáva, že najvyšší
súd domyslí uvedené dôsledky a sťažovateľovi poskytne konkrétnu odpoveď, ktorá navyše povedie ksprávnej interpretácii a aplikácii dotknutých ustanovení zákona, čím sa zároveň zabezpečí aj plný effet
utile smernice."

24.Žalovanápoznamenala,ževyššiecitovanýnálezústavnéhosúdu,naktorýsavjehonávrhuodvoláva
aj žalobca, tak podľa jeho názoru evokuje, že ústavný súd ponechal definitívne posúdenie otázky, od
kedy má poškodený nárok na úroky z omeškania z nevyplatenej časti poistného plnenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“), pričom ústavný súd zároveň vyslovil požiadavku, že
najvyšší súd je pri posúdení tejto otázky povinný postupovať tak, aby bol zabezpečení plný effet utile

smernice.

25. Žalovaná ďalej považovala v súvislosti s úrokmi z omeškania uplatnenými žalobcom za podstatné
poukázať aj na právny názor Krajského súdu v Bratislave, vyslovený v jeho rozsudku zo dňa 9.2.2023,
so spis. zn. 4Cob/117/2021, v ktorom Krajský súd v Bratislave konkrétne uviedol, že „Nezodpovedá
spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie

povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa
musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy
sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného ) plnenia dostane do omeškania." Žalovaná má
za to, že z vyššie citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave výslovne vyplýva, že nárok
na úroky z omeškania z pomernej nevyplatenej časti poistného plnenia bez ohľadu na to, od akého

okamihu má poškodený na tieto úroky z omeškania nárok, možno vo všeobecnosti považovať za sankciu
pre poisťovne v prípadoch, kedy poisťovne nesprávne posúdia, že poškodený nemá nárok na poistné
plnenie v celom rozsahu (resp. že poškodený má nárok na poistné plnenie len v krátenej časti).

26. V zmysle skutočností uvedených má preto žalovaná za to, že žalobca v tomto prípade nemá nárok

na úroky z omeškania zo žalovanej istiny a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaná na základe
skutočnosti uvedených v 1., II. a III. časti tohto odporu považuje samotný nárok uplatňovaní žalobcom
na zaplatenie istiny vo výške 410,50 € za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu, t. j. možno inak
povedané,žalovanýpodľajehonázoruvtomtoprípadesprávneposúdil,žežalobcaakoprávnynástupca
poškodeného nemá nárok na poistné plnenie v pomernej časti rovnajúcej sa sume 410,50 €.

27. Žalovaná na dôkaz svojich tvrdení pripojila do spisu faktúru za nájom č. 7262023 zo dňa 14.6.2023,
Zmluvu o nájme č. 640/2023 zo dňa 1.6.2023, čestné prehlásenie zo dňa 14.6.2023, faktúru č.
3341230496 zo dňa 8.6.2023, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 28.6.2023.

28. Žalobca potom reagoval replikou z 26.1.2024, v ktorej navrhol aj pokračovanie v konaní na miestne
príslušnom Okresnom súde Martin a zároveň sa vyjadril k odporu žalovanej.

29. Odpor podaný žalovanou považoval za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovanej uplatnená v
odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť

plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaná opakovane uplatnila rovnaké prostriedky procesnej obrany vo
viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom, alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné
prostriedky procesnej obrany však možno považovať za neúčinné, alebo nedôvodné, čo vedie k záveru
o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i
krajskýchsúdovvstovkáchskutkovorovnakých,aleboobdobnýchsporoviniciovanýchprotižalovanému

a ďalším poisťovniam.

30. Žalovaná v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu poprela z dôvodu, že nájom náhradného
motorového vozidla za obdobie od 9.6.2023 do 14.6.2023, t.j. 6 dní, podľa jeho názoru nepredstavuje
účelne a nevyhnutne vynaložené náklady a má za to, že ide o náklady, ktoré vznikli mimo opravy

poškodeného vozidla, napriek tomu, že likvidátor v Oznámení o poistnom plnení nepriznal nájom
náhradného vozidla v rozsahu iba 5 dní. Vychádzal pritom z dátumu vystavenia faktúry za opravu
poškodeného motorového vozidla zo dňa 8.6.2023.

31. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru žalobcu

rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň
pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné
vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise,a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným
zavinením, ale zavinením klienta žalovanej. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý

účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre
protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho
zaužívaného spôsobu fungovania.

32. Žalovaná vôbec nebrala do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním

nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia
odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje z pohľadu žalobcu neoprávnené a
svojvoľné konanie žalovanej, pričom má za to, že takýto postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018 a zo dňa
25.7.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019.

33. Žalovaná spolu s odporom predložila faktúru vystavenú autoservisom Motorr Martin, s.r.o. zo dňa
8.6.2023. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania dňa 8.6.2023, avšak
vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená
až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovanou.

34. Žalobca považoval za potrebné zdôrazniť, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom
včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou,
a to ako vo vzťahu k žalovanej, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké
špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise
Motorr Martin, s.r.o., ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre

model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové
vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Na preukázanie existencie zmluvného vzťahu medzi
autoservisom a žalovanou predložil súdu návrh na vykonanie dokazovania dožiadaním, aby vyzval
autoservis Motorr Martin, s.r.o., IČO: 44 378 874, so sídlom Francúzskych partizánov 5831, 036 08
Martin, na predloženie zmluvy o obchodnej spolupráci medzi týmto autoservisom a žalovaným.

35. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu
poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným
vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť
náhradné vozidlo. Po pripísaní plnenia na účet autoservisu, tento informoval poškodeného o možnosti

prevzatia opraveného vozidla a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva.
Krycí list, t.j. Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 20.6.2023, ako náhrada platby za opravu, bol
práve v tento deň vystavený. Pokiaľ teda žalovaný vystavil krycí list autoservisu až dňa 20.6.2023, táto
skutočnosť nemôže byť na ťarchu poškodeného, resp. žalobcu. Poškodený náhradné vozidlo vrátil pre
minimalizovanie nákladov už dňa 14.6.2023, a to aj napriek tomu, že jeho vozidlo sa nachádzalo v

autoservise a čakalo na doručenie krycieho listu, ako to vyplýva z Čestného prehlásenia poškodeného,
ako aj Potvrdenia autoservisu.

36. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo,
nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovanej o možnej

dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k uvedenému žalobca poukázal na Rozsudok Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 4.4.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený v danom prípade nemohol
žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie
v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného
vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil ešte pred tým, ako mu bolo jeho vozidlo vydané

autoservisom.

37. Argumentácia žalovanej je irelevantná s poukazom na skutočnosť, že v prípade vykonávania
opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené
motorové vozidlo, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového

vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou, alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až
následne teda klasicky dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený
žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a
nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil,disponoval finančnými prostriedkami vo výške 1.851,71 € na vyplatenie nákladov opravy autoservisu
len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom
náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu

reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu
poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Žalobca uviedol, že sa jedná o
štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch
náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

38. Čo sa týka rozhodnutí, na ktoré žalovaná poukázala v rámci svojej procesnej obrany, citované časti
sú vytrhnuté z celkového kontextu, pričom po oboznámení sa s ich obsahom žalobca má za to, že nie
sú na danú vec aplikovateľné. V prípade rozsudku sp. zn. 1Cob/71/2021 išlo o odlišnú dôkaznú situáciu,
kdežalobcasvojnárokriadnenepreukázal,vprípadenálezusp.zn.III.ÚS602/2022sajednalooodlišnú
skutkovú situáciu pri vyhodnotení škody ako totálnej a v prípade uznesenia sp. zn. IV. ÚS 303/2023

sa ústavný súd nezaoberal skutkovými ani právnymi závermi, výlučne citoval závery odvolacieho súdu,
nakoľko ústavnú sťažnosť vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.

39. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 1.6.2023 do
14.6.2023, t.j. 14 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom

náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,
ktorúnezapríčinilanemoholpredvídaťvzniknákladovspojenýchstoutoškodovouudalosťou,naktorých
pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovanej. Nutnosť a účelnosť
vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto
by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol

poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne
riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a
preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáhal
nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho

konania klienta žalovanej, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v
tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy, alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu
vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už
stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre
poškodeného.

40. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného a rovnako ani v danom konkrétnom prípade
neinformoval poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto
zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu
od poisťovne resp. vyplatením poistného plnenia. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej o tom, že by

bolo výlučne na subjektívnom rozhodnutí poškodeného kedy a či si svoje opravené vozidlo vyzdvihol z
autoservisu.Skutočnosť,žesavozidlopoškodenéhonachádzalovautoserviseapoškodenýhonemohol
užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca
žalovanej ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre
účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania

vozidla poškodeného v autoservise, ak na dĺžku tejto doby nemá žiaden vplyv konanie, či opomenutie,
poškodeného. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod
prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči
autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním.

41. Skutočnosť, že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca žalovanej zotrvá v autoservise až
do vydania krycieho listu poisťovňou je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku
na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry
vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá
by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k

pretrhnutiu príčinnej súvislosti.42. Z oznámenia o poistnom plnení a z odporu takisto vyplýva, že žalovaná krátila poistné plnenie z titulu
rozdielu technických hodnôt vo výške 72,05 € ako ani poistné plnenie vo výške 8,45 € z titulu zníženia
0,01 €/1 km. Tento postup zo strany žalovanej však nie je dôvodný.

43. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla je podľa názoru žalobcu súčasťou
skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou.
Súčasťou skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním, resp. zmiernením škodových
dôsledkov na strane poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená

porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla právneho predchodcu žalobcu.
Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné
prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady s tým spojené.

44. Vzhľadom k tomu žalobca považoval uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a rovnako
v tomto smere poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017,

sp. zn. 13Cob/110/2017.

45. Vo vzťahu k uvedenému okrem toho poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013, z ktorého citoval.

46. Ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukázal na
judikatúru označenú v jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom len doplnil, že v nadväznosti
na prijaté rozhodnutia Ústavného súdu SR sa aj Najvyšší súd SR odklonil od doterajšej rozhodovacej
praxe. Poukázal napr. na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.2.2022
alebo Uznesenie sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.4.2022. Vzhľadom k tomu je žalobca toho názoru,

že z dôvodu svojvoľného a nedôvodného krátenia poistného plnenia zo strany žalovanej mu nesporne
vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.

47. V tomto podaní žalobca zotrval na svojej ďalšej predchádzajúcej argumentácii a navrhol žalobe
vyhovieť.

48. K replike žalobca pripojil oznámenie žalovanej poisťovne poškodenému z 20.6.2023 o poistnom
plnení, potvrdenia autorizovaných servisov o bežnej obchodnej praxi.

49. Po postúpení veci na miestne príslušný Okresný súd Martin sa žalovaná vyjadrila potom ešte

podaním z 21.2.2024 (duplikou) a uviedla, že je toho názoru, že v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 2
písm. b) zákona o PZP na to, aby mal poškodený právo domáhať sa od poisťovateľa náhrady nákladov
za prenájom náhradného vozidla je potrebné, aby poškodenému takýto nárok na náhradu nákladov za
prenájomnáhradnéhovozidlanielenvznikol,aletaktiežabypoškodenýtentonárokvočipoisťovateľoviaj
uplatnil a preukázal. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd") k vyššie uvedenému

ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP napr. v jeho uznesení zo dňa 28.2.2023, spis. zn. 7Cdo/52/2022
uviedol, že: „Poisťovateľ hradí poškodenému nároky vtedy, ak mu vznikol nárok na náhradu ujmy proti
škodcovi (vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla) a uplatnil ich a preukázal voči poisťovateľovi. “

50. Žalovaná má však za to, že v danom prípade bol voči nej nárok na úhradu nákladov na prenájom

náhradného vozidla v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP uplatnený a preukázaný až
žalobcom, ktorý si tento nárok uplatňoval z titulu právneho nástupníctva podaním zo dňa 14.6.2023
a to až potom, ako malo dôjsť k postúpeniu nároku z poškodeného na žalobcu na základe Zmluvy o
postúpenípohľadávkyzodňa14.6.2023(ďalejajako„zmluvaopostúpenípohľadávky").Vyššieuvedené
potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná vykonala a ukončila šetrenie týkajúce sa priznania poistného

plnenia z titulu náhrady nákladov na prenájom náhradného vozidla dňa 28.6.2023, t. j. až potom, čo
žalobca tieto náklady uplatňoval voči žalovanej z titulu právneho nástupníctva.

51. Inak povedané, žalovaná je teda toho názoru, že v dobe kedy malo na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky dôjsť k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu, poškodený voči žalovanej v

zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP nemal právo domáhať sa náhrady nákladov za prenájom
náhradného vozidla, nakoľko poškodený si voči žalovanej tieto náklady pred uzatvorením zmluvy o
postúpení pohľadávky so žalobcom výslovne neuplatnil a nepreukázal ich žalovanej.52. Žalovaná je teda toho názoru, že postúpenie daného nároku z poškodeného na žalobcu bolo v
rozpore s kogentným ust. § 4 ods. 2 zákona o PZP, a zmluvu o postúpení pohľadávky preto pre rozpor
so zákonom možno považovať za absolútne neplatný právny úkon.

53. Žalovaná napokon v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu pre vylúčenie akýchkoľvek
pochybností taktiež dodala, že samotná skutočnosť, že žalovaná z hľadiska korektnosti plnila čiastočne
voči žalobcovi ako subjektu, ktorý v mene poškodeného daný nárok uplatnil ešte samo o sebe
neznamená, že žalovaná by bola bývala týmto čiastočným plnením akýmkoľvek spôsobom uznala aj

aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Možno inak povedané, z platnej a účinnej právnej
úpravy podľa názoru žalovanej žiadnym spôsobom nevyplýva, že s takýmto konaním žalovanej (t. j.
čiastočným plnením nároku) by mali byt' výslovne spojené aj účinky uznania aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v prípadnom súdnom konaní.

54. Žalovaná navyše Oznámením o poistnom plnení zo dňa 28.6.2023 upovedomila aj samotného

poškodenéhootom,žepoistnéplnenievovýške384,50€zaprenájomnáhradnéhovozidlapoukázalana
účet žalobcu, pričom ako neprimerané náklady teda nebolo priznané poistné plnenie vo výške 410,50 €.

55. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca v jeho replike argumentoval, že podľa jeho názoru je
pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla potrebné

vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z jeho opravy v autoservise, a tiež
zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Žalobca v tejto súvislosti v
jeho vyjadrení taktiež konštatoval, že žalovaná vôbec nebrala do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol
poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla.

56. Žalovaná v súvislosti s vyššie uvedeným na tomto mieste opätovne odkázala na judikatúru
súdov citovanú v jeho odpore, v zmysle ktorej za účelne a nevyhnutne vynaložené náklady na
prenájom náhradného vozidla vo všeobecnosti nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy
poškodeného motorového vozidla.

57. Žalovaná dala v tejto súvislosti do pozornosti aj to, že aj poškodený by mal v súvislosti s
odstraňovaním následkov škodovej udalosti postupovať tak, aby boli rešpektované majetkové práva
žalovanej ako poisťovne a zásada neminem laedere zakotvená v ust. § 415 Občianskeho zákonníka.

58. Žalovaná poukázala na to, že podľa jej názoru argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že škodu na

vozidle možno považovať za reparovanú až poskytnutím poistného plnenia poisťovňou, resp. doručením
krycieho listu poisťovňou, možno považovať za prekonanú a irelevantnú. Žalovaná na tomto mieste
taktiež opakovala aj jeho argumentáciu uvedenú v odpore, v zmysle ktorej za náklady na prenájom
náhradného vozidla ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou možno považovať len tie
náklady, ktoré vznikli do momentu zavŕšenia opravy poškodeného vozidla.

59. Žalobca navyše podľa názoru žalovanej ani vôbec nereflektoval skutočnosť, že v zmysle predmetnej
faktúry za opravu poškodeného vozidla zo dňa 8.6.2023, č. 3341230496, je ako dátum splatnosti
uvedený deň 22.6.2023 (ďalej aj ako „faktúra za opravu poškodeného vozidla").

60. Je teda zrejmé, že z tejto faktúry za opravu poškodeného vozidla vzniká povinnosť poisťovne
z titulu povinného zákonného poistenia plniť a tomu korelujúce právo autoopravovne domáhať sa
plnenia až dňa 22.6.2023, pričom ako dátum dodania tovaru/služby, t. j. opravy poškodeného vozidla
je uvedený deň 8.6.2023. Poisťovňa je teda do dňa, kedy daná faktúra za opravu poškodeného vozidla
nadobudne splatnosť oprávnená a nie povinná z titulu povinného zmluvného poistenia škodcu príslušnej

autoopravovni uhradiť faktúru za opravu poškodeného vozidla.

61. Žalovaná v tejto súvislosti odcitovala aj právny názor vyslovený Krajským súdom v Košiciach v jeho
rozhodnutí zo dňa 25.7.2023, spis. zn. 5CoCsp/45/2023.

62. Žalovaná má teda za to, že v prospech argumentačnej línie, v zmysle ktorej potreba užívať
náhradné vozidlo zaniká okamihom zvŕšenia opravy poškodeného vozidla je aj skutočnosť, že poisťovni
vzniká z titulu povinného zákonného poistenia povinnosť uhradiť náklady na opravu poškodeného
vozidla až okamihom nadobudnutia splatnosti faktúry za opravu poškodeného vozidla, ktorá nastávaspravidla až s určitým časovým odstupom po tom, čo bola oprava poškodeného vozidla zavŕšená.
Žalovaná preto zastávala názor, že nemôže byť na majetkovú ujmu poisťovne to, že poškodený užíva
náhradné vozidlo v období po zavŕšení opravy poškodeného vozidla až do momentu, kedy nastane

splatnosť predmetnej faktúry za opravu a z nej plynúca povinnosť poisťovne plniť autoopravovni z titulu
povinného zmluvného poistenia. Skutočnosť, že poisťovňa prípadne v období pred splatnosťou faktúry
za opravu poškodeného vozidla vystaví autoopravovni krycí list, resp. že rovno danú faktúru za opravu
poškodeného vozidla uhradí, možno podľa názoru žalovanej považovať za irelevantnú, nakoľko ide len
o oprávnenie poisťovne, a nie jej povinnosť vystaviť autoopravovni krycí list, či rovno pristúpiť k úhrade

predmetnej faktúry za opravu poškodeného vozidla.

63. Žalovaná je toho názoru, že za okamih zavŕšenia opravy poškodeného vozidla nemožno považovať
moment, kedy dôjde k poskytnutiu finančných prostriedkov za opravu poškodeného vozidla zo sféry
poisťovne do sféry do sféry poškodeného, resp. autoservisu. Takýto prístup podľa názoru žalovanej
vytvára pre poškodeného priestor užívať náhradné vozidlo po neurčitú dobu, a to či už po vykonaní

opravy a pred splatnosťou faktúry za opravu poškodeného vozidla, ako aj po splatnosti faktúry za opravu
vozidla, pričom nájom náhradného vozidla v tomto období už podľa žalovanej nemožno považovať
za nevyhnutný a účelný. Takýto prístup teda podľa názoru žalovanej nerešpektuje majetkové práva
poisťovne a ako už žalovaná aj naznačila, možno podľa jej názoru taktiež uvažovať aj o tom, že takýto
prístup taktiež nie je v súlade so zásadou neminem laedere zakotvenou v ust. § 415 Občianskeho

zákonníka.

64. V kontexte skutočnosti uvedených v II. časti tejto dupliky preto možno napokon podľa názoru
žalovanej aj potvrdenia o bežnej obchodnej praxi doloženej žalobcom k jej vyjadreniu k odporu
považovať za bezpredmetné.

65. Čo sa týka krátenia poistného plnenia z titulu regulárneho opotrebenia, tak tu žalovaná v celom
rozsahu odkázala na jej argumentáciu uvedenú v odpore.

66. K tomuto podaniu žalovaná poisťovňa pripojila Oznámenie o poistnom plnení adresované

poškodenému z 28.6.2023.

67. Na pojednávaní dňa 21.3.2024 súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho
spisu. Pojednávania sa zúčastnil len právny zástupca žalobcu; žalovaná svoju neprítomnosť z dôvodu
hospodárnosti riadne a včas ospravedlnila.

68. Právny zástupca žalobcu zotrval na celej predchádzajúcej argumentácii a navrhol žalobe vyhovieť
v celom rozsahu.

69. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom. Nepochybné bolo,

že 31.5.2023 došlo vo Vrútkach v okrese Martin k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle uvedenom v žalobe, ktorý patril spoločnosti JMZ-group, s.r.o., so sídlom v
Slovenskom Pravne. Motorové vozidlo bolo odvezené do autorizovaného servisu Motorr Martin, s.r.o.,
so sídlom v Martine, kde oprava prebiehala podľa faktúry servisu č. 3341230496 do 8.6.2023, kedy
bola služba opravy dodaná. Táto faktúra bola potom splatná 22.6.2023 a servis touto faktúrou vyúčtoval

poškodenej obchodnej spoločnosti JMZ-group, s.r.o., so sídlom v Slovenskom Pravne opravu v hodnote
2.222,05€sDPH.Poškodenýsožalobcomuzavrelzmluvuonájmedopravného prostriedkuč.640/2023
zo dňa 1.6.2023, na základe ktorej si prenajal náhradné motorové vozidlo zn. Toyota C-HR, AT hybrid,
ev. č. A., pričom nájom bol dohodnutý do 14.6.2023 za zmluvné nájomné 66 € a poplatok za pristavenie
a odobratie vozidla 30 €. Podľa čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 14.6.2023 si poškodený

prenajímal za požičané náhradné vozidlo 14 dní do 14.6.2023, kedy k tomuto dňu jeho havarované
motorové vozidlo sa ešte nachádzalo aj v autoservise a čakalo na doručenie krycieho listu. Z potvrdenia
autoservisuvyplynulo,žepoškodenémotorovévozidloboloprijatézaúčelomopravydoservisu1.6.2023
a ku 14.6.2023 sa v servise nachádzalo. Žalobca vyúčtoval poškodenému ako nájomcovi náhradného
motorového vozidla faktúrou č. 7262023 vystavenou dňa 14.6.2023 a splatnou 29.6.2023, cenu za

prenájom náhradného motorového vozidla v celkovej výške s DPH 924 € a poplatok za pristavenie
a prevzatie vozidla v sume 30 €, teda celkovo fakturoval sumu 954 €.70. Následne dňa 14.6.2023 uzavrel poškodený so žalobcom ako postupca s postupníkom zmluvu
o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč. zákonníka, z ktorej vyplynulo, že postupca má
peňažnú pohľadávku voči žalovanej vo výške 795 € bez DPH z titulu nároku poškodeného voči poisťovni

podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z.z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov
za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 31.5.2023 na vozidle
poškodeného Kia Pro Ceed, ev. č. B.. Túto pohľadávku postupca podľa § 524 Obč. zákonníka postúpil
žalobcovi, ktorý sa zaviazal za postúpenie pohľadávky zaplatiť odplatu 795 € bez DPH. Zmluvné strany
sa v článku 4 zmluvy o postúpení pohľadávky dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode

1 je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 795 € bez DPH a zodpovedá
faktúre č. 7262023 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného
motorového vozidla Toyota C-HR, AT hybrid, ev. č. A.. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
nároky a to nárok na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok na úhradu nájomného za
náhradné vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa
bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Následne žalobca proti žalovanej listom zo

14.6.2023 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky v sume 795 € a žalovaná žalobcovi listom
z 28.6.2023 nazvanom Oznámenie o poistnom plnení oznámila, že dňa 27.6.2023 ukončila šetrenie
poistnej udalosti. Súčasne žalovaná predložila žalobcovi výpočet poistného plnenia, z ktorého potom
vyplynulo, že žalovaná priznáva primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla 9 dní od 1.6.2023
do 9.6.2023 a znížila poistné plnenie o opotrebenie, rozdiel technických hodnôt pred najazdením 845

km a po najazdení tohto počtu kilometrov znížila aj 0,01 € za 1 km, teda znížila poistné plnenie ďalej
o sumu 72,05 € a o sumu 8,45 € a celkovo poskytla 384,50 €. Táto suma bola prijatá na účet žalobcu
dňa 29.6.2023.

71. Majúc preukázaný tento skutkový stav veci súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu vo

vzťahu k žalovanej je dôvodná len čiastočne. Súd pritom vychádzal zo zákonnej úpravy, ktorú poskytuje
Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a ktorú v ustanoveniach o náhrade škody poskytuje Občiansky zákonník, teda
Zákon č. 40/1964 Zb..

72. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

73.Podľa§4ods.2písm.b/Zákonač.381/2001Z.z.,poistenýmázpoistenia zodpovednostiprávo,aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením veci.

74. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

75. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

76. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.77. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

78. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

79. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

80. Súd dospel k presvedčeniu, že bol zistený dôvodný prenájom náhradného motorového vozidla
len za obdobie od odovzdania poškodeného motorového vozidla do servisu, teda od 1.6.2023 do
doby, keď bolo poškodené motorové vozidlo opravené, teda keď ho poškodená obchodná spoločnosť
mohla znova objektívne využívať, čo bol deň 8.6.2023. Ak poisťovňa poskytla plnenie za prenájom
až do 9.6.2023, bolo poskytnuté ešte o deň dlhšie, než mohla poškodená obchodná spoločnosť

predmetné vozidlo vybrať z autoservisu a začať ho objektívne užívať. Len po túto dobu, teda od
1.6.2023 do 8.6.2023, nemožnosť užívania poškodeného motorového vozidla obchodnou spoločnosťou
poškodeného bola v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla poistenca žalovanej poisťovne. Pokiaľ žalujúca strana argumentovala tvrdením, že poškodená
obchodná spoločnosť nemohla vozidlo prevziať z autoservisu po vykonaní opravy bez vystavenia

krycieho listu a bez doručenia krycieho listu servisu, táto argumentácia podľa presvedčenia súdu
neobstojí, nakoľko zo žiadneho ustanovenia Občianskeho ani Obchodného zákonníka nevyplýva
oprávnenie vykonávateľa diela, teda opravy, zadržiavať vyhotovené dielo, teda opravené motorové
vozidlo v čase, keď pohľadávka na zaplatenie ceny motorového vozidla nebola ešte splatná.

81. Ak žalujúca strana navrhovala ako dôkaz vyžiadať a prečítať zmluvu o spolupráci, ktorú mal
autorizovaný servis uzavrieť so žalovanou poisťovňou a z ktorej mala vyplývať skutočnosť, že opravené
motorové vozidlá nebudú vydávané bez vystavenia krycieho listu, takýto dôkaz súd odmietol, pretože
podľa presvedčenia súdu dojednanie v takomto zmysle bez účasti poškodeného majiteľa motorového
vozidla nezodpovedá žiadnemu zákonnému ustanoveniu a nemôže zakladať záväzky v neprospech

strany, ktorá nie je účastníkom takejto zmluvy. Naviac poškodený so servisom, ktorému odovzdá vozidlo
na opravu, zakladá vlastnú zmluvu s najväčšou pravdepodobnosťou Zmluvu o dielo, ktorej účastníkom
nie je žalovaná poisťovňa a skutočnosť, ako sa poškodený dohodne so servisom na vydaní motorového
vozidla po oprave motorového vozidla, nemôže ísť na ťarchu žalovanej poisťovne. Takýto názor súd
konzistentne zaujal vo všetkých obdobných sporoch a ani v tomto prípade nebol dôvod rozhodnúť inak.

82. Súd preto žalobcovi nepriznal sumu 330 € za 5 dní nájmu, teda za nájom prenajatého náhradného
motorového vozidla v období od 10.6.2023 do 14.6.2023. Na druhej strane ale súd priznal žalobcovi
sumu 80,50 €, teda sumu, o ktorú bolo krátené poistné plnenie poisťovňou za tzv. opotrebenie – rozdiel
technických hodnôt pred najazdením a po najazdení 845 km (72,05 €) a zníženie 0,01 € za 1 km (8,45 €).

Takéto krátenie súd považoval za náležite nezdôvodnené a rozporné s dobrými mravmi. Pri dopravnej
nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného postupcu, vznikla na vozidle škoda,
ktorá podľa presvedčenia súdu nebola odstránená, alebo celkom nahradená ani dôsledným vykonaním
jeho opravy. Je totiž zrejmé, že každé havarované motorové vozidlo aj po vykonaní opravy stráca
na svojej všeobecnej hodnote, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že dopravnou nehodou

poškodené, aj keď neskôr opravené motorové vozidlá, sa na trhu predávajú obtiažnejšie a za nižšiu
sumu, ako vozidlá nehavarované. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na argumentáciu, ktorú použil
Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.3.2013.

83. Súd preto žalobcovi priznal ako dôvodnú sumu 80,50 €.

84. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, tu sa súd opätovne stotožnil s argumentáciou žalobcu,
ktorá vychádzala z rozhodnutia najvyšších súdnych autorít a to z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021, ale aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, uvedených v replike
žalobcu z 26.1.2024. Žalovaná sa do omeškania dostala tak, ako uviedol žalobca v žalobe.

85. V súlade s vyššie uvedenými rozhodnutiami aj Okresný súd Martin zaujal právny názor, že špecifické
ust. § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. sa vzťahuje v prípade nároku na vznik omeškania v dôsledku
nesplnenia povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z., avšak v prípadeporušeniapovinnostiuvedenejv§11ods.7jenutnéaplikovaťvprípadeneposkytnutiapoistnéhoplnenia
v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré je vo vzťahu k Obč.

zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie
plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z.
včas. Z listu žalovanej o poskytnutí poistného plnenia adresovaného žalobcovi zo dňa 5.3.2023 vyplýva,
že poisťovňa skončila šetrenie poistnej udalosti (keďže rozhodla o poskytnutí časti poistného plnenia)
a preto doba na poskytnutie poistného plnenia v plnom rozsahu poisťovni uplynula 20.3.2023. Dňom

21.3.2023 sa poisťovňa s poskytnutím časti poistného plnenia v sume 468,64 € dostala do omeškania.

86. Výška úrokov z omeškania je o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V období do 22.3.2023
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 3 % ročne.

87. Vzhľadom na vyššie uvádzanú argumentáciu súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto
rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.

88. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a náhradu trov konania pomerne
krátil. V spore bola úspešnejšia žalovaná, pričom z celkovo uplatneného nároku bola zaviazaná približne

k 1/5-ine. Úspech žalovanej potom predstavuje približne 4/5-iny celkovo uplatneného nároku. Čistý
úspech žalovanej je rozdiel medzi úspechom a neúspechom žalovanej a predstavuje 3/5-iny celkovo
uplatneného nároku. Len v takomto rozsahu súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.